SPRÁVA o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti

2.12.2010 - (2010/2114(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Ana Gomes
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Kartika Tamara Liotard,
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 196 KB)
• ERR01 (DOC - 45 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti

(2010/2114(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 ZEÚ a články 2 ods. 5, 67, 74, 196 a 222 ZFEÚ,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[1],

–   so zreteľom na program Rady a Komisie z 20. decembra 2002 na zlepšenie spolupráce v Európskej únii s ohľadom na predchádzanie a obmedzenie dôsledkov chemických, biologických, rádiologických a jadrových teroristických hrozieb (program CBRN z roku 2002)[2],

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu[3], zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV[4],

–   so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu – Bezpečná Európa v lepšom svete z roku 2003, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 12. decembra 2003, ako aj stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ[5] a oznámenie Komisie k tejto stratégii (KOM(2010)0673),

–   so zreteľom na program solidarity EÚ pre následky teroristických hrozieb a útokov z roku 2004[6],

–   so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 1. decembra 2005[7] a vykonávací akčný plán[8],

–   so zreteľom na akčný rámec z Hjóga na roky 2005 – 2015[9], prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala od 18. do 22. januára 2005 v Japonsku,

–   so zreteľom na siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja[10], najmä na jeho projekt CBRN Emap[11],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany[12],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracované znenie)[13],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím[14],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu[15], najmä v prípade opatrení s cezhraničným vplyvom, v ktorej sú okrem iného navrhnuté usmernenia pre integrovaný prístup k zvýšeniu kapacít na ochranu kritickej infraštruktúry na úrovni EÚ vrátane potreby výstražnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN) a ktorá Komisii zveruje úlohu vypracúvať návrhy a poskytovať koordináciu v súvislosti so zlepšovaním ochrany takýchto kritických infraštruktúr,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti (KOM(2009)0273),

–   so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti[16],

–   so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich[17],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (KOM(2010)0386),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k témam v oblasti CBRN, predchádzaniu katastrofám a reakcii na ne a v tejto súvislosti aj na svoje nedávne uznesenie z 10. februára 2010 o zemetrasení na Haiti[18], v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ,

–   so zreteľom na svoju správu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom[19],

–   so zreteľom na revidovaný návrh predsedníctva Rady z 25. októbra 2010 týkajúci sa záverov Rady o pripravenosti a reakcii v prípade chemického, biologického, rádiologického alebo jadrového útoku, vypracovaný na základe cieľov stanovených v rámci Akcie H.29, ktorým sa skvalitňuje núdzové plánovanie v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN[20], ktorý prijala Rada 8. novembra 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7‑0349/2010),

A. keďže EÚ sa môže preukázať dlhodobou angažovanosťou v programoch v oblasti CBRN, počnúc závermi zo zasadania Európskej rady v Gente 19. októbra 2001 a v Laekene 13. – 14. decembra 2001; keďže program v oblasti CBRN bol prijatý v roku 2002 a neskôr ho v roku 2004 nahradil program solidárnosti EÚ a keďže Rada prijala nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti 12. novembra 2009,

B.  keďže katastrofy v oblasti CBRN, či už sú výsledkom náhody alebo teroristického útoku, predstavujú závažné ohrozenie bezpečnosti a zdravia ľudí žijúcich v EÚ, ovplyvňujú ich životy, životné prostredie a majetok, ako aj kultúrne dedičstvo a fungovanie spoločnosti v jednom či viacerých členských štátoch EÚ, a to narušovaním kritických infraštruktúr a riadiacich spôsobilostí,

C. keďže Rada i Komisia sa zhodujú v tom, že počet nehôd súvisiacich s materiálmi v oblasti CBRN vrátane teroristických činov bol dosiaľ relatívne nízky, a keďže väčšina katastrof súvisiacich s týmito materiálmi vznikla v dôsledku priemyselných nehôd alebo v dôsledku nárastu a celosvetového šírenia nebezpečných patogénnych látok,

D. keďže súčasné a pretrvávajúce riziko katastrof v oblasti CBRN na území Európskej únie, či už náhodných alebo zámerných, závažne ohrozuje plné uplatňovanie všetkých základných práv a slobôd a je v rozpore s prísľubom vytvárania a rozvíjania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

E.  keďže jedno z najväčších rizík v oblasti CBRN vyplýva zo šírenia materiálov v oblasti CBRN teroristickými organizáciami a keďže sa preto jedno z dôležitých opatrení týka posilnenia režimu nešírenia prostredníctvom všeobecného a úplného vykonávania všetkých príslušných zmlúv a medzinárodných dohôd (konkrétne Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Dohovoru o zákaze chemických zbraní a Dohovoru o zákaze biologických zbraní) a dosiahnutia zmluvy o zákaze výroby štiepnych materiálov na zbrojárske účely (Zmluva o zákaze výroby štiepnych materiálov pre jadrové zbrane a iné jadrové výbušné zariadenia),

F.  keďže výroba, vlastnenie, nadobúdanie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní a výbušnín alebo jadrových, biologických alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických a chemických zbraní a návod na výrobu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní na nelegálne účely sú súčasťou pojmu, ktorým EÚ vymedzuje terorizmus a teroristický výcvik, ako sa uvádza v rámcových rozhodnutiach Rady 2002/475/SVV a 2008/919/SVV,

G. keďže opatrenia týkajúce sa materiálov v oblasti CBRN sú jedným z oporných bodov stratégie EÚ na boj proti terorizmu a keďže vzhľadom na túto skutočnosť Rada schválila 30. novembra 2009 akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,

H. keďže problém zneužitia určitých chemických látok, ktoré sú voľne dostupné širokej verejnosti na trhu ako prekurzory na domácu výrobu výbušnín, môže v EÚ viesť k sérii teroristických a iných trestných činov; keďže táto situácia si vyžaduje dôkladné monitorovanie a kontrolu vykonávania návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (KOM(2010)0473),

I.   keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy vzniká nová rovnováha zodpovednosti medzi rôznymi inštitúciami EÚ na jednej strane a EÚ a jej členskými štátmi vrátane odborných znalostí v oblasti obrany na druhej strane; keďže budovanie tohto nového rámca je neustávajúcim procesom, ktorý si vyžaduje chápanie spoločných hodnôt a spoločný cieľ,

J.   keďže za politiku v oblasti CBRN sú v zásade zodpovedné členské štáty, keďže je však aj tak nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ,

K. keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytuje možnosti na zlepšenie celkovej reakcie EÚ v prípade krízy prostredníctvom opatrení v rámci nástroja stability,

L.  keďže akčným plánom EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zabezpečiť efektívna interakcia vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení rizík vyplývajúcich z CBRN a pri príprave potrebných reakcií, pričom by sa posilnila tzv. horizontálna koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi a tzv. vertikálna koordinácia medzi nástrojmi na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zvýšiť účinnosť a rýchlosť spoločného využívania informácií, výmeny najlepších postupov, analytického podávania správ vo všetkých fázach, spoločného plánovania, vypracúvania operačných postupov, operačných cvičení a hospodárneho spoločného využívania existujúcich zdrojov,

M. keďže opatreniami v oblasti CBRN sa zaoberá niekoľko agentúr EÚ činných v trestnom konaní, napríklad Europol, prostredníctvom zriadenia európskej databázy pre bomby a systému včasného varovania v oblasti výbušnín a materiálov v oblasti CBRN; keďže takýto postup si vyžaduje zavedenie riadnych postupov na výkon kontroly Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, ako sa to uvádza napríklad v článku 88 ZFEÚ,

N. keďže zdravotné riziká a s nimi súvisiace rozšírenie nebezpečných patogénnych látok sa vyskytujú v stále väčšej miere v EÚ i na celom svete, čo preukázalo aj nedávne prepuknutie nákazy A/H1N1,

O. keďže nehody v oblasti CBRN môžu vyvolať problémy znečistenia a zamorenia životného prostredia, a to aj cezhraničného charakteru, z čoho vyplýva nevyhnutnosť začlenenia stratégií regenerácie a dekontaminácie do politiky EÚ v oblasti CBRN,

P.  keďže celkovým cieľom novej politiky EÚ v oblasti CBRN je „znížiť hrozby a prípadné následky vyplývajúce pre občanov Európskej únie z nehôd v oblasti CBRN” a keďže by sa to malo dosiahnuť „znižovaním pravdepodobnosti výskytu nehôd v oblasti CBRN a obmedzením ich následkov, ak by k nim došlo”,

Q. keďže Komisia vo svojom oznámení o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia[21] uznáva potrebu koordinovať opatrenia na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni, aby bolo možné rýchlo reagovať na zdravotné hrozby, a zaväzuje sa zlepšiť mechanizmy pripravenosti a reakcie na výskyt epidémií vrátane úmyselných činov ako bioterorizmus,

R.  keďže biologické látky ako antrax sú v porovnaní s jadrovými technológiami a ich prekurzormi lacnejšie a dajú sa oveľa jednoduchšie získať a šíriť, čo poskytuje príležitosti na nekonvenčné teroristické útoky, ktoré by mohli znamenať katastrofálne, dlhodobé ohrozenie zdravia a životného prostredia vrátane poľnohospodárstva a zásobovania potravinami,

S.  keďže kým sa prvým zasahujúcim vrátane polície, hasičských a sanitných služieb neposkytne ochrana pred expozíciou formou zdravotných protiopatrení a zodpovedajúceho výcviku, nemôžu pomáhať obetiam nehôd v oblasti CBRN priamo na mieste bez toho, aby sa sami nevystavovali riziku,

T.  keďže regionálne rezervy materiálu na zdravotnícke protiopatrenia zabezpečujú dostatočnú ochranu občanov zaisťovaním rovnováhy medzi ochranou verejného zdravia a ekonomickými otázkami, pričom zaručujú zodpovednosť a solidaritu členských štátov,

U. keďže Svetová zdravotnícka organizácia sa svojim programom včasného celosvetového varovania a reakcie[22] usiluje o zlepšenie biologickej bezpečnosti a ochrany a pripravenosti na výskyty nákazy nebezpečnými a novými patogénnymi látkami,

V. keďže EÚ sa prostredníctvom svojich členských štátov a Komisie aktívne zúčastňuje diskusií v rámci celosvetovej iniciatívy pre zdravotnú bezpečnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť spoločné celosvetové kroky na posilnenie pripravenosti v oblasti verejného zdravia a poskytnúť odpoveď na hrozbu, ktorú predstavuje medzinárodný biologický, chemický a rádiologický a jadrový terorizmus,

W. keďže ohrozenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti vyplýva nielen z teroristických útokov alebo z nedbanlivosti, ale aj zo súčasných oblastí znečistených chemickými zbraňami počas 2. svetovej vojny a uloženými na morskom dne alebo zo skládok jadrového odpadu v EÚ,

X. keďže primeraná úroveň chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v EÚ závisí aj od úrovne bezpečnosti uplatňovanej v tretích krajinách,

Y. keďže nové hrozby bezpečnosti by mohli vyplynúť z používania nových technológií pri plánovaní nových teroristických útokov, zatiaľ čo bezpečnostné normy nie sú dostatočne rýchlo prispôsobované technickému pokroku,

Z.  keďže na stanovenie nevyhnutných a dostatočných bezpečnostných požiadaviek je potrebná dôkladná revízia rôznych noriem, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú,

ZA. keďže nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti má tri hlavné časti – prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia – a obsahuje aj štvrtú kapitolu o opatreniach vzťahujúcich sa na prevenciu, odhaľovanie a reakciu v oblasti CBRN a keďže pochopenie významu každej fázy ma kľúčový význam pre zabezpečenie riadneho vykonávania štúdií hodnotenia rizika, reakcií a protiopatrení, pričom treba prijať celoplošný a cezhraničný prístup k zaobchádzaniu s materiálmi CBRN, t. j prostredníctvom riadneho určenia merateľných cieľov a akcií v každej fáze,

ZB.  keďže zmeny, ktoré Rada urobila v súčasnom akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti navrhnutom Komisiou, tento akčný plán oslabujú, čím záväzok členských štátov stráca svoj záväzný charakter a zmierňujú sa stanovené opatrenia, pričom mnoho z nich sa dodržiava na národnej úrovni namiesto toho, aby nadobudli celoeurópsky rozmer, a zároveň sa oslabuje monitorovanie a kontrola ich plnenia zo strany Komisie, pričom Komisia sa niekedy dokonca ani neuvádza ako jeden z aktérov popri členských štátoch,

Všeobecné usmernenia

1.  všíma si, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti je nejednoznačný, pokiaľ ide o nové rozdelenie kompetencií medzi členskými štátmi a EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ako sa uvádza v článku 5 ZEÚ v spojitosti so zásadou prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality; poukazuje na to, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa venuje oblasti spoločných vnútorných právomocí (článok 4 ZFEÚ) z hľadiska priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločných bezpečnostných otázok a dopravy, opatreniam civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ), ako aj vonkajším činnostiam Únie (články 21 a 22 ZEÚ);

2.  poukazuje však na to, že zavedením spoločného bezpečnostného systému v oblasti CBRN by sa nemala obmedziť právomoc členských štátov v tejto oblasti politiky;

3.  považuje akčný plán za hlavný nástroj, ktorým sa zaručí riadne zosúladenie medzi vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami riešenia rizík v oblasti CBRN;

4.  uznáva, že je mimoriadne dôležité posilniť príslušnú odbornosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, roztrieštenosti a nedôslednosti úsilia inštitúcií EÚ a/alebo členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany v prípade, že je ohrozené základné právo a dôsledky ľahkovážnosti a nedbalosti presahujú hranice;

5.  zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoločný prístup k prevencii, odhaľovaniu a reakcii v oblasti CBRN vytvorením osobitných mechanizmov (regulačných, legislatívnych alebo nelegislatívnych nástrojov), na základe ktorých sú v prípade katastrofy v oblasti CBRN, ktorá je výsledkom náhody alebo teroristického útoku, spolupráca a poskytovanie prostriedkov pomoci povinné; pripomína, že hlavným cieľom inštitúcií EÚ by malo byť zabezpečenie efektívnosti národnej alebo nadnárodnej reakcie na nehodu alebo teroristický útok v oblasti CBRN na základe solidárnosti EÚ, a to koordinovaným spôsobom pod záštitou Komisie a s celoeurópskym dosahom;

6.  pripomína, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti ponúka príležitosť, ako umožniť EÚ a jej členským štátom nájsť legislatívne prostriedky na účinné vykonávanie doložky o solidarite, ktorá je súčasťou článku 222 ZFEÚ, a že členské štáty musia byť navzájom informované o svojich plánoch riešenia a osvedčených postupoch v oblasti katastrof v oblasti CBRN a boja proti nim, či už sú spôsobené náhodne alebo úmyselne, aby si mohli prísť vzájomne na pomoc koordinovaným a účinným spôsobom;

7.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité posilniť rozsah normatívneho a regulačného zásahu Komisie, ktorá má v súčasnom znení akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti trochu nejasnú úlohu vzhľadom na množstvo stanovených cieľov a opatrení; nalieha preto, aby Komisia vypracovala legislatívne návrhy, pokiaľ možno pre všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje akčný plán; a zdôrazňuje, že rozdiely v úsilí vyvíjanom jednotlivými členskými štátmi možno odstrániť iba vtedy, ak sa Komisii zverí silná regulačná úloha;

8.  nalieha, že záväzok členských štátov kontrolovať CBRN musí presiahnuť obyčajnú výmenu najlepších postupov a informácií a že spoločne využívať by sa mali aj technológie a infraštruktúry, aby sa predišlo duplikácii zdrojom a mrhaniu nimi s cieľom vytvoriť hodnotné a nákladovo efektívne synergie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na metódach odhaľovania a prevencie katastrof spôsobených CBRN, prevozu materiálov CBRN v rámci EÚ a reakcie vrátane vzájomnej výmeny informácií z oblasti CBRN a cezhraničnej pomoci;

9.  nabáda preto členské štáty s najvyššou úrovňou rozvoja v oblasti vnútornej bezpečnosti, aby si vymieňali informácie a spoločne využívali technológie a infraštruktúry napriek ich citlivému a výsostne vnútroštátnemu charakteru a aby spustili spoločné strategické projekty, ako je uvedené vyššie; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili a pravidelne aktualizovali databázu lekárskych protiopatrení dostupných v členských štátoch v prípadoch mimoriadnych udalostí týkajúcich sa chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, aby podporovali spoločné využívanie existujúcich kapacít a aby koordinovali nákladovo výhodnú politiku nadobúdania uvedených protiopatrení;

10. žiada, aby sa vypracovali kvalitatívne a bezpečnostné normy EÚ, ako aj systém a sieť laboratórií EÚ na certifikáciu bezpečnostného zariadenia a technológií v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že prísne bezpečnostné normy a postupy prijímania sa musia uplatňovať aj v súvislosti s personálom zamestnaným v zariadeniach s prístupom ku škodlivým látkam; žiada vzájomnú výmenu a využívanie najlepších poznatkov a odborných skúseností z civilnej i vojenskej oblasti; zdôrazňuje, že by sa malo zabezpečiť, opäť pod vedením Komisie, potrebné financovanie výskumu a vývoja, aby sa zaistilo vykonávanie aplikovaného výskumu a veľkých demonštračných projektov s rozmerom EÚ, že vzhľadom na rozdrobenie tohto trhu je potrebná priemyselná politika EÚ v oblasti civilnej bezpečnosti, ktorá by intenzívnejšie stimulovala spoluprácu podnikov v EÚ a osobitnú podporu by poskytovala malým a stredným (priemyselným) podnikom, ktoré sa významne podieľajú na inovácii v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj/bezpečnosť, a že treba vyvinúť úsilie na podnecovanie spolupráce (najmä cezhraničnej spolupráce) európskych podnikov; želá si, aby vznikol komplexný projektový manažment, ktorý by dokázal riadiť všetky aspekty bezpečnostných projektov v oblasti CBRN a zahŕňal by všetky štádiá nebezpečenstva, ktoré predstavujú CBRN látky (predchádzanie, odhaľovanie a reakcia); vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu rozvoja odvetvia biologickej ochrany v Európe;

11. víta skutočnosť, že téma CBRN ochrany sa rieši v rámci etablovanej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Európskou obrannou agentúrou (EDA); zdôrazňuje, že vzájomné dopĺňanie sa, koordinácia a súčinnosť investícií do výskumu a technológií v oblasti obrany a investícií do výskumu v oblasti civilnej bezpečnosti, ktoré poskytuje Komisia v rámci 7. rámcového programu, by si vyžadovalo skutočné zlepšenie príslušných právnych podmienok upravujúcich výmenu informácií v medziach európskej rámcovej spolupráce a medzi činnosťami na úrovni štátov a EÚ, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe „Spolupráca“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013[23]); vyzýva na rozvoj aplikovaného výskumu európskeho rozmeru v oblasti bezpečnosti zariadení s cieľom chrániť miestnych obyvateľov a životné prostredie a vyzýva na spustenie významných demonštračných programov; podporuje vytváranie stredísk odborných znalostí špecializovaných na hrozby, ktoré predstavujú látky CBRN, ako aj mobilitu výskumných pracovníkov;

12. naliehavo žiada, aby sa pri spracovávaní spoločných databáz členských štátov a citlivých údajov získaných z výskumu uplatňovali vhodné ochranné a bezpečnostné opatrenia, pretože takýto prístup zameraný na bezpečnosť údajov podporí posilnenie spolupráce a spoločné využívanie informácií úradmi a subjektmi členských štátov;

13. zdôrazňuje význam posilnenej pripravenosti a požaduje pravidelné mapovanie vnútroštátnych kapacít a aktív, ako aj spoločné cvičenia členských štátov;

14. žiada naliehavo vytvoriť európsky mechanizmus reakcií na krízy opierajúci sa o útvary Komisie, ktorý by mal koordinovať civilné a vojenské prostriedky s cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ schopná rýchlo reagovať a riešiť katastrofy v oblasti CBRN, a pripomína svoju žiadosť o zriadenie európskych jednotiek civilnej ochrany založených na existujúcom mechanizme civilnej ochrany EÚ, čo Únii umožní zlúčiť zdroje potrebné na poskytnutie núdzovej pomoci vrátane humanitárnej pomoci do 24 hodín od katastrofy v oblasti CBRN, ku ktorej by došlo na území EÚ alebo mimo neho; zdôrazňuje, že aj medzi orgánmi ako Europol, Interpol a orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch by sa mali vytvoriť primerané premostenia a partnerstvá, aby sa tak vybudovala vhodná a účinná sieť aktívneho predvídania núdzových situácií/ich monitorovania v reálnom čase a operatívneho zapojenia/koordinácie na riešenie katastrof v oblasti CBRN a zdôrazňuje potrebu podávať správy aj Komisii; pripomína Barnierovu správu z roku 2006 nazvanú Európska jednotka civilnej ochrany: Europe aid[24], ktorú parlament jednoznačne podporil, a v tejto súvislosti víta novú snahu Komisie vytvoriť európsku kapacitu na núdzové reakcie, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600);

15. vyzýva, aby sa kládol dôraz na dvojaké – civilno-vojenské – využitie technológií ako zdroja súčinnosti; v rámci riadne vymedzených smerov strategickej spolupráce podporuje spoluprácu s EDA, krajinami organizácie NATO – napríklad s USA a Kanadou – a tretími krajinami, ktoré sú priekopníkmi v oblasti CBRN bezpečnosti, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, štruktúrovaného dialógu medzi odborníkmi a spoločného rozvoja kapacít; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty Európskej únie uskutočňovali spoločné cvičenia zamerané na prevenciu a zvládanie mimoriadnych udalostí súvisiacich s bezpečnosťou CBRN, do ktorých sa zapoja ozbrojené sily, zložky civilnej ochrany členských štátov a mechanizmus civilnej obrany EÚ;

16. konštatuje, že existujúci mechanizmus civilnej ochrany EÚ, vymedzený v rozhodnutí Komisie 2007/779/ES, predstavuje v súčasnosti vhodný nástroj na riešenie katastrof v oblasti CBRN, a zdôrazňuje, že táto štruktúra by mala byť fórom, na ktorom by sa mali prijímať núdzové rozhodnutia týkajúce sa pripravenosti a reakcie na katastrofy v oblasti CBRN; konštatuje však, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa a zabezpečenia riadnej prevencie a odhaľovania treba nadviazať spoluprácu s orgánmi civilnej ochrany, spravodajskými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj so strediskami bezpečnostných služieb, vojenských informácií a reakcií v každom členskom štáte a na úrovni EÚ, napríklad s útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) Politického a bezpečnostného výboru (PSC) a spoločným situačným centrom (SitCen); pripomína ďalej úlohu Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), ktorou je uľahčenie, podpora a posilňovanie operačnej spolupráce príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v oblasti vnútornej bezpečnosti;

17. pripomína, že spoločné situačné centrum (SitCen) bolo začlenené do nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a že jeho pracovníci pochádzajú najmä zo spravodajských a politických útvarov členských štátov; zdôrazňuje, že jeho činnosť má mimoriadny význam pre podporu vnútroštátnych centier krízového riadenia;

18. vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie pod dohľadom Komisie s cieľom zlepšiť súčinnosť zariadení, kapacít a technológií v oblasti civilnej ochrany, aby tak v prípade CBRN katastrofy v praxi účinne uplatňovali novú doložku o solidarite;

19. zdôrazňuje, že posilnenie kapacít civilnej ochrany EÚ musí zahŕňať okrem iného aj využívanie technológií, infraštruktúr a spôsobilostí dvojakého použitia, ako aj strategickú spoluprácu s Európskou obrannou agentúrou (EDA), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a inými medzinárodnými centrami CBRN alebo programami excelentnosti;

20. naliehavo vyzýva členské štáty, aby určili alebo vytvorili vnútroštátny orgán, ktorý by bol v prípade CBRN útoku alebo katastrofy poverený úlohou hlavného koordinátora všetkých národných a miestnych zapojených orgánov a zodpovedný za prijímanie opatrení v reakcii na takúto udalosť;

21. súhlasí s hodnotením, že CBRN útoky sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť obyvateľov EÚ; podporuje preto všetky opatrenia, ktoré poskytujú širšiu ochranu pred CBRN útokmi;

22. zdôrazňuje, že boj proti terorizmu sa musí vykonávať v plnom súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv a európskymi právnymi predpismi, zásadami a hodnotami v oblasti základných práv vrátane zásady právneho štátu; pripomína potrebu dodržiavania zásad Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

23. pripomína, že zabrániť teroristom v prístupe k materiálom v oblasti CBRN je kľúčovou prioritou tak v rámci súčasnej stratégie EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005 a jej budúcej aktualizovanej verzie, ako aj v rámci stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003; žiada preto, aby koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu prostredníctvom vhodných a relevantných agentúr a odborníkov EÚ pravidelne podával Parlamentu správy o stupni akýchkoľvek možných rizík alebo hrozieb v oblasti CBRN v rámci Únie alebo voči občanom či záujmom EÚ v iných oblastiach; trvá na tom, že je potrebné ďalšie objasnenie príslušných úloh rôznych orgánov EÚ a členských štátov zapojených do boja proti terorizmu; v tejto súvislosti uznáva koordinačnú úlohu COSI a SitCen; žiada Parlament, aby ako jediný priamo demokraticky volený orgán v EÚ zabezpečil v rámci svojich právomocí demokratickú kontrolu nad obidvomi týmito orgánmi, a preto žiada, aby bol pohotovo a v plnej miere informovaný o ich činnostiach tak, aby sa zachovalo ich bezpečné fungovanie;

24. žiada inštitúcie EÚ, aby pokračovali v demokratickej kontrole a transparentnosti, pokiaľ ide o prípravu a plnenie všetkých častí akčného plánu EÚ v oblasti CBRN, a aby zároveň rešpektovali právo verejnosti na prístup k všetkým informáciám a príslušnej dokumentácii, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti a každodenných rizík spojených s CBRN katastrofami;

25. žiada, aby sa opatrenia uvedené v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti začlenili do všetkých nástrojov EÚ pre vonkajšie vzťahy v oblasti hospodárskej spolupráce a politického dialógu s tretími krajinami (vrátane doložiek EÚ o nešírení zbraní); naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci politického a hospodárskeho dialógu s tretími krajinami využívali všetky dostupné prostriedky (vrátane nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vonkajších vzťahov) na podporu noriem v oblasti odhaľovania a prevencie nehôd v oblasti CBRN, vrátane vzájomnej výmeny informácií, a reakcií na takéto nehody v tretích krajinách, ako je to načrtnuté v akčnom pláne;

26. zdôrazňuje, že medzi bezpečnosťou vo vnútri Európskej únie a mimo nej existuje úzke prepojenie a zrkadlový efekt; v tejto súvislosti víta kroky regionálnych CBRN centier excelentnosti uskutočnené v oblastiach mimo Európskej únie, v ktorých vládne napätie, so zameraním na podporu siete odbornej spolupráce, zlepšovanie schopnosti kontroly vývozu a predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s látkami CBRN a posilňovanie súboru regulačných právnych predpisov týchto štátov a regionálnej spolupráce v tejto oblasti; podporuje myšlienku, aby sa v Európe vzdelávali medzinárodní odborníci z rizikových krajín, a to v súlade s náležitými pravidlami bezpečnosti a dôvernosti;

27. nalieha na inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odolali tlaku, ktorý možno očakávať, zo strany priemyslu a iných zúčastnených strán, ktoré sa usilujú vyhnúť záťaži vyššej regulácie (a ako to jasne vyplýva z porovnania verzií akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v podaní Komisie a Rady); domnieva sa, že by sa mali zohľadniť obavy priemyslu týkajúce sa kvality a dosahu navrhovaných regulačných opatrení bez toho, aby sa zo zreteľa stratila podstata veci – právo na život, slobodu a bezpečnosť všetkých ľudí v Európe a ich spoločností; zdôrazňuje, že prioritou je zabezpečiť dohľad nad materiálmi v oblasti CBRN a ich ochranu v celej EÚ, efektívnosť reakcie EÚ v prípade katastrofy, či už spôsobnej náhodne alebo úmyselne, a že je dôležité snažiť sa o odstránenie takýchto hrozieb;

28. vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapojili do vykonávacej fázy akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti a aby v tejto súvislosti spolupracovali s orgánmi EÚ, ktoré pretavujú ciele a opatrenia akčného plánu do konkrétnych krokov, aby tak bezpečnosť v oblasti CBRN bola zaručená v každom z členských štátov EÚ;

I. Prevencia

29. vyzýva Komisiu, aby vystupovala ako hlavný sprostredkovateľ a vykonávala monitorovanie v súvislosti s vytvorením a pravidelnou aktualizáciou zoznamov EÚ o látkach v oblasti CBRN, pričom o primeranom časovom rámci by mala rozhodovať práve Komisia; trvá na tom, aby súčasťou týchto zoznamov boli aj možné preventívne opatrenia a opatrenia reakcie pre každú látku v oblasti CBRN v súlade s mierou jej nebezpečnosti a potenciálom zneužitia a zraniteľnosti;

30. zastáva názor, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa musia stanoviť vyššie normy na základe rizík, pokiaľ ide o kritériá posudzovania bezpečnosti vysokorizikových zariadení v oblasti CBRN, a zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť vnútroštátnych orgánov pri vykonávaní pravidelných kontrol týchto zariadení, keďže vypracovanie „kritérií“, ako sa uvádza v súčasnom akčnom pláne zmenenom, doplnenom a prijatom Radou samo osebe nepostačuje a zavádza prekvapivo nízky štandard v spojení s nízkou úrovňou zodpovednosti organizácií pracujúcich s materiálmi CBRN, príslušných orgánov členských štátov a orgánov EÚ; poznamenáva tiež, že všetky prijaté opatrenia by mali byť úmerné pravdepodobným rizikám;

31. zdôrazňuje, že bezpečnostné ustanovenia a požiadavky na vysokorizikové zariadenia v oblasti CBRN v celej EÚ musia byť predmetom právnych úprav EÚ, a nie iba „dokumentov o najlepších postupoch“, a to prostredníctvom dôsledného konzultačného procesu združujúceho orgány EÚ, orgány členských štátov a organizácie venujúce sa vysokorizikovým látkam v oblasti CBRN; dôrazne vyzýva, aby sa až do prijatia a zavedenia takýchto právnych úprav zverila Komisii významnejšia monitorovacia a inšpekčná úloha;

32. víta iniciatívy, ktoré uskutočňuje Spoločné výskumné centrum (SVC) formou podporovania programov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jadrových inšpekcií; odporúča postupovať tak, aby sa vzájomne prepojili jej databázy a výsledky výskumu s databázami a výsledkami členských štátov;

33. podporuje vytváranie stratégií, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť podnikov, vedeckej a akademickej obce a finančných inštitúcií o rizikách spojených so šírením CBRN materiálov a s obchodovaním s nimi v súvislosti s ich prácou a činnosťami; domnieva sa, že dôvernosť obyčajne tvorí významnú zložku účinnosti bezpečnostných opatrení v akčnom pláne a že je potrebné zabrániť riziku prezradenia, ktoré by účinnosť týchto opatrení narušilo;

34. domnieva sa, že Komisia a orgány členských štátov by mali dohliadať na činnosti vykonávané organizáciami, ktoré sa venujú vysokorizikovým materiálom v oblasti CBRN, a mali by zabezpečiť, aby tieto organizácie dodržiavali normy bezpečnosti a ochrany verejnosti, stanovené na základe rizík, z čoho vyplýva, že sa musia pravidelne vykonávať riadne inšpekcie vo vysokorizikových lokalitách;

35. domnieva sa, že časť „Prevencia“ akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby sa zabezpečilo, že chemický priemysel nahradí používanie vysokorizikových chemikálií vhodnými alternatívami s nižším rizikom, ak je takáto náhrada vedecky, technologicky a environmentálne možná a dôjde k jednoznačnému zvýšeniu bezpečnosti; je si vedomý hospodárskych nákladov, ktoré môže táto náhrada vyvolať, a ich vplyvu na príslušné priemyselné odvetvia, ale naliehavo vyzýva EÚ, členské štáty a súkromný sektor, aby bezpečnosti občanov venovali najvyššiu pozornosť; v tejto súvislosti odporúča, aby sa vytvorila osobitná väzba na existujúce nariadenie REACH, o čo sa správne usilovala Komisia vo svojej verzii navrhovaného akčného plánu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila štúdiu o vykonávaní nariadenia REACH;

36. zdôrazňuje, že najväčšie CBRN riziká vyplývajú zo šírenia CBRN materiálov teroristami; zdôrazňuje preto význam zabezpečenia väčšej účinnosti medzinárodných kontrolných systémov a zlepšenia kontroly na hraniciach a pri vývoze;

37. vyzýva Radu a Komisiu, aby vyzvali všetky štáty na podpis a splnenie záväzkov podľa Dohovoru o chemických zbraniach (CWC) a Dohovoru o biologických zbraniach (BWC) a aby vyvíjali maximálne úsilie na podporu dodatočného overovacieho protokolu k dohovoru o biologických zbraniach, ktorý obsahuje zoznamy nebezpečných biologických látok a patogénov a ustanovenia o zverejňovaní a monitorovacích inšpekciách; ďalej vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby ako súčasť overovacej prílohy k dohovoru o chemických zbraniach (CWC) vypracovali zoznam všetkých potenciálne škodlivých chemických látok vrátane bieleho fosforu;

38. ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej zintenzívnili aktivity na podporu systému zmlúv, najmä dohovorov o chemických a biologických zbraniach, a preto žiada, aby všetky členské štáty EÚ zaviedli prísny zákaz výroby a používania biologických a chemických zbraní a zneškodnili svoje zbrane;

39. uvedomuje si, že šírenie zvyšuje hrozbu zneužitia týchto látok teroristickými skupinami, a podporuje EÚ v pokračovaní úsilia o zovšeobecnenie právneho rámca boja proti jadrovému terorizmu a zabezpečenie dodržiavania platných predpisov; podporuje projekty spolupráce s tretími krajinami, napríklad krajinami Stredozemného mora zamerané na boj proti obchodovaniu s jadrovým a rádiologickým materiálom; vyzýva EÚ, aby vzhľadom na hodnotiacu konferenciu k Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní (BTWC), ktorá sa bude konať v roku 2011, zovšeobecnila platnosť Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC) a Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC);

40. vyzýva Komisiu, aby predložila porovnávacie údaje a celkové hodnotenie súčasného stavu európskeho priemyslu z hľadiska zabezpečenia kontrol vysokorizikových materiálov v oblasti CBRN a ich sprísnenia, a to aj vrátane prehľadu všetkých príslušných vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa vykonávania CWC, BWC a iných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa materiálov v oblasti CBRN; tento prehľad by mal zahŕňať podávanie správ o tom, v akej miere si členské štáty a priemyselné odvetvia plnia medzinárodné povinnosti; uznáva však, že vykonávacie opatrenia, akými sú BWC a CWC, nemusia byť dostatočné na riešenie rizík, ktoré vyplývajú z používania CBRN neštátnymi aktérmi, predovšetkým teroristickými sieťami;

41. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili súčasný návrh dohovoru o zákaze vývoja, výroby, zhromažďovania, prenosu a používania uránových zbraní a o ich zničení a aby tento dohovor predložili členským krajinám OSN na podpis a ratifikáciu; vyzýva všetky členské štáty EÚ a členské krajiny OSN, aby vyhlásili moratórium na používanie zbraní s ochudobneným uránom dovtedy, kým bude schválený celosvetový zákaz týchto zbraní;

42. podporuje zavádzanie opatrení zameraných na boj proti financovaniu šírenia jadrových zbraní podľa vzoru mechanizmov uplatňovaných v boji proti financovaniu terorizmu;

43. víta opatrenia Komisie v rámci nástroja stability, ktoré sa týkajú činností v oblasti CBRN; túto činnosť považuje za doplnkovú k akčnému plánu a vyzýva Komisiu, aby tieto projekty rozšírila aj na regióny mimo bývalého Sovietskeho zväzu (SEDE); v nadväznosti na skúsenosti z nástroja stability vyzýva Komisiu, aby vyzvala na predkladanie návrhov zameraných na posilnenie bezpečnosti a ochrany civilných laboratórií s cieľom zamedziť šíreniu jadrových zbraní v budúcnosti;

44. domnieva sa, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mal jednoznačne požadovať rozvoj usmernení EÚ pre bezpečnostnú odbornú prípravu a normatívne požiadavky, ktoré sa majú vykonávať vo všetkých 27 členských štátoch, a malo by sa zabezpečiť poskytnutie osobitných školiacich programov personálu bezpečnostnej ochrany, ktorý prichádza do styku s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN, vrátane personálu v priemyselných odvetviach a výskumných strediskách, v ktorých sa nachádzajú vysokorizikové materiály v oblasti CBRN, a stanovenie požiadaviek pre pracovníkov v oblasti CBRN (úloha, kompetencie a odborná príprava); zdôrazňuje, že odbornú prípravu treba poskytovať aj zásahovým jednotkám;

45. zdôrazňuje, že budúcou krátkodobou revíziou akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa nemala jednoducho presadzovať samoregulácia v príslušných priemyselných odvetviach a nemalo by sa im iba odporúčať, aby prijali kódexy správania, ale od Komisie by sa malo žiadať, aby vypracovala celoeurópske usmernenia a právne úpravy uplatniteľné na všetky odvetvia, v ktorých sa používajú vysokorizikové látky CBRN;

46. domnieva sa, že je otázkou prvoradej dôležitosti dôkladne sledovať všetky transakcie s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN v EÚ a že namiesto obyčajného „naliehania“ na priemyselné odvetvia, aby podávali správy o transakciách, by Komisia a členské štáty mali pracovať na riadnom právnom rámci na reguláciu a monitorovanie transakcií, čím sa zvýši úroveň bezpečnosti a zabezpečí riadne a rýchle podávanie správ o všetkých podozrivých transakciách, ako aj o strate či krádeži materiálov v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že tieto právne úpravy by mali vytvoriť riadny základ pre úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach, v ktorých sa používajú látky CBRN, čím by sa zabezpečila zodpovednosť priemyselných odvetví za tieto transakcie; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť spôsobilosť súkromného sektora vykonávať príslušné zákony a pravidlá v súvislosti s monitorovaním jeho povinností podávať správy s cieľom zabezpečiť náležitý dohľad;

47. zdôrazňuje, že zaistenie bezpečnosti prepravy a skladovania materiálov v oblasti CBRN je nepopierateľnou a nevyhnutnou súčasťou postupu zameraného na čo najväčšie sťaženie dostupnosti týchto materiálov, a tým aj na riešenie bezpečnostných problémov súvisiacich s CBRN;

48. zdôrazňuje, že riziká spojené s obchodovaním s chemickými látkami prostredníctvom internetu si vyžadujú ďalšie preskúmania a osobitné opatrenia;

49. žiada o objasnenie v súvislosti s posilnením dovozného/vývozného režimu vzhľadom na úlohy členských štátov a Komisie; vyzýva členské štáty, aby vykonávali existujúce medzinárodné právne úpravy a zabezpečili ich uplatňovanie, a Komisiu, aby prevzala monitorovaciu úlohu, hodnotila dodržiavanie predpisov a podávala o ňom správy; pripomína, že vzhľadom na vývoj technológií je dôležité preskúmať a zrevidovať príslušné právne predpisy a nariadenia, ktoré sa týkajú získavania, dovozu, predaja, bezpečného skladovania a prepravy materiálov v oblasti CBRN;

50. zdôrazňuje, že vzhľadom na teroristické činy spáchané v európskych krajinách umiestnením výbušných látok do balíkov odoslaných poštou treba v mieste všetkých poštových služieb, kde sa rozdeľuje korešpondencia, posilniť inšpekciu a bezpečnostné mechanizmy, ak existujú, a vytvoriť ich tam, kde neexistujú,

II. Odhaľovanie

51. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi členských štátov začala štúdiu, v ktorej posúdi situáciu na mieste z hľadiska odhaľovania CBRN a bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ a v jej susedstve so zreteľom na možnosť nehody alebo medzinárodného teroristického útoku; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na výsledky takéhoto posúdenia a pracovali na spoločných usmerneniach EÚ k spôsobu riešenia nehôd alebo úmyselných útokov vrátane stanovenia prostriedkov, ktorými sa zabezpečí, aby členské štáty vyčlenili na toto úsilie dostatočné ľudské a materiálne zdroje;

52. žiada, aby sa posilnila úloha Monitorovacieho a informačného centra, ktoré bolo už vytvorené v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ, aby zabezpečilo riadne výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a viedlo k stanoveniu celoeurópskych noriem pre odhaľovanie činností v oblasti CBRN;

53. žiada Komisiu, aby monitorovala, vyhodnocovala, a každoročne predkladala správy Parlamentu o dodržiavajú predpisov členskými štátmi, a žiada vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, že príslušné priemyselné odvetvia a organizácie zaoberajúce sa vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN uplatňujú a dodržiavajú právne úpravy a usmernenia;

54. považuje za zásadné, aby sa vykonali riadne štúdie s cieľom povinne zaangažovať všetky príslušné orgány a zúčastnené strany na úrovni členských štátov a EÚ vrátane posúdenia možností urýchlenia a zjednodušenia výmen a spolupráce, čím sa viac zefektívni reakcia na ohrozenie verejnej bezpečnosti;

III. Pripravenosť a reakcia

55. vyzýva Radu, aby v súvislosti s núdzovým plánovaním zverila Komisii úlohu koordinátora, aby mohla vystupovať ako monitorovací subjekt, čím sa zabezpečí existencia miestnych a vnútroštátnych núdzových plánov; zdôrazňuje, že Komisia by mala prevziať úlohu správcu takýchto plánov, čím by mala najlepšie možnosti na zistenie prípadných nedostatkov, a teda by mohla zareagovať rýchlejšie ako príslušné orgány;

56. víta zámer posilniť kapacitu civilnej ochrany EÚ; konštatuje však, že schopnosti vojenských obranných útvarov v mnohých členských štátoch EÚ sa zvyšujú na základe praktických skúseností pri riešení katastrof v oblasti CBRN; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby si vymieňali osvedčené postupy a viac investovali do komplexnej koordinácie medzi civilnými a vojenskými odborníkmi;

57. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v identifikovaní potrieb, ktoré treba splniť na zvýšenie kapacít civilnej ochrany so zreteľom na spoločné projekty obstarávania; žiada v tejto súvislosti, aby sa osobitný dôraz kládol na určenie potrieb EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a schopnosť reakcie v oblasti CBRN vrátane zdravotníckych protiopatrení, aby sa ich dostupnosť v prípade CBRN nehody posudzovala na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

58. vyzýva na organizovanie spoločných cvičení medzi členskými štátmi EÚ a medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom predchádzať nebezpečným situáciám vznikajúcim v súvislosti s chemickou, biologickou, rádiologickou a jadrovou bezpečnosťou;

59. víta plánované cvičenia EÚ na simuláciu nehôd alebo útokov v oblasti CBRN a zdôrazňuje, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal zabezpečiť, aby výsledky a posúdenia týchto cvičení prispeli k plánovanej trvalej diskusii o vypracúvaní celoeurópskych noriem;

60. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Komisia by mala zaujať vedúce postavenie pri vytyčovaní noriem vychádzajúcich z potrieb kapacít na protiopatrenia; zdôrazňuje, že je to jediný spôsob, ako dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti v rámci EÚ, pretože by to bol jediný spôsob, ktorým sa zabezpečí, aby sa všetky členské štáty riadili rovnakými usmerneniami a uplatňovali rovnaké zásady pri budovaní kapacít a príprave vhodných ľudských a materiálnych zdrojov na reakciu na katastrofu, či už náhodnú alebo úmyselnú;

61. zdôrazňuje potrebu vytvárať na úrovni regiónov/EÚ rezervy zdrojov na reakciu na katastrofu, ktorých rozsah by mal byť podľa možnosti úmerný aktuálnemu stupňu ohrozenia, či už pôjde o medicínske vybavenie alebo iné druhy príslušného vybavenia, za koordinácie prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ financovaného prostredníctvom EÚ a v súlade so spoločne schválenými usmerneniami EÚ; zdôrazňuje dôležitosť udržiavania dobre spravovaných rezerv v záujme zabezpečenia plnej funkčnosti, modernosti a aktuálnosti zdrojov na reakciu na katastrofu a medicínskeho alebo iného príslušného vybavenia; naliehavo zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k takémuto zhromažďovaniu zdrojov na úrovni EÚ/regiónov, akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal ukázať možný spôsob, ako by členské štáty spoločne realizovali protiopatrenia a využívali zdroje v prípade nehody alebo teroristického útoku v oblasti CBRN, aby sa tak v praxi použila doložka o solidarite; zdôrazňuje, že akýkoľvek akt pomoci konkrétnemu členskému štátu EÚ musí vychádzať zo žiadosti zo strany príslušných politických orgánov v postihnutých krajinách a nesmie kolidovať s kapacitou členského štátu chrániť svojich vlastných občanov;

62. žiada, aby sa pravidlá, ktorými sa riadi Fond solidarity Európskej únie, preskúmali tak, aby bol prístupnejší v prípade prírodných katastrof a dostupný v prípade priemyselných katastrof a katastrof zapríčinených ľudským faktorom, a vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné zdroje zo štrukturálneho fondu na zvýšenie prevencie a pripravenosti;

63. s cieľom pripraviť sa na nešťastnú možnosť nehody, prepuknutia alebo úmyselného šírenia CBRN vyzýva Komisiu, aby zriadila oznamovací mechanizmus, ktorý by prepojil činnosť mechanizmu civilnej ochrany EÚ a ďalších systémov včasného varovania EÚ v príslušných oblastiach zdravia, životného prostredia, výroby potravín a dobrých životných podmienok zvierat; vyzýva tiež Komisiu, aby zriadila mechanizmus výmen informácií a analýz s medzinárodnými orgánmi ako Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová meteorologická organizácia a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo;

64. žiada, aby sa vytvorili špecializované zásahové skupiny na úrovni EÚ/regiónov, ktoré by zahŕňali lekársky personál, pracovníkov činných v trestnom konaní a vojenský personál, a konštatuje, že po prípadnom vytvorení týchto tímov by sa mali pravidelne plánovať osobitné školenia a operatívne cvičenia;

65. vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné finančné prostriedky na vývoj lepších zariadení na zisťovanie a identifikáciu biologických látok v prípade útoku alebo nehody; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasné detekčné zariadenia majú obmedzenia v kapacite a rýchlosti, výsledkom čoho je strata cenného času v stave ohrozenia; zdôrazňuje, že záchranný personál musí byť náležite vybavený a vopred zdravotne chránený, aby v oblasti katastrofy s možným výskytom škodlivých patogénov pracoval s maximálnou osobnou bezpečnosťou; zdôrazňuje, že lepšie zariadenia na identifikáciu látok a diagnostiku sú potrebné aj v nemocniciach a iných zariadeniach, ktoré prijímajú obete nehôd;

66. vyzýva jednotlivé orgány EÚ a vnútroštátne orgány zapojené do zhromažďovania informácií, aby preskúmali svoje organizačné štruktúry a v prípade, že sú tieto štruktúry nedostatočné, vymenovali vhodných zamestnancov so skúsenosťami a poznatkami v oblasti identifikácie a vyhodnocovania CBRN hrozieb a rizík;

67. vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu o hodnotení hrozieb a rizík CBRN útokov;

68. vyzýva, aby sa na európskej úrovni začali uskutočňovať programy v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti verejnosti a aby sa pritom zvážili možnosti, ktoré poskytuje internet ako kľúčový zdroj informovania občanov o otázkach súvisiacich s CBRN; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať mechanizmy včasného varovania a rýchleho informovania občanov EÚ, pokiaľ ide o mimoriadne udalosti súvisiace s látkami CBRN; so záujmom berie na vedomie štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa európskeho vzdelávacieho strediska pre jadrovú bezpečnosť v rámci SVC;

IV. Vplyv na životné prostredie a zdravie

69. berie na vedomie nekoordinované nadmerné investovanie do očkovacích látok počas pandémie chrípky A/H1N1; víta návrh záverov Rady o ponaučeniach, ktoré je potrebné vyvodiť z pandémie A/H1N1: zdravotná bezpečnosť v Európskej únii (12665/10), ktorý sa zaoberá rozvojom mechanizmu na spoločné zákazky očkovacích látok a antivirotík, ktorý by sa mal v členských štátoch uplatňovať dobrovoľne, a vyzýva členské štáty, aby spoločne rozvíjali regionálne riešenia pripravenosti vrátane spoločného využívania existujúcich kapacít a koordinácie výhodného obstarávania materiálu na zdravotnícke protiopatrenia, pričom zabezpečia vysoký stupeň pripravenosti v oblasti CBRN v celej EÚ;

70. konštatuje, že právne predpisy EÚ (rozhodnutie Rady 1990/424/EHS zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2006/965/ES) stanovujú prístup Spoločenstva k odstraňovaniu, kontrole a sledovaniu nákaz zvierat a zoonóz vrátane nákupu a vytvárania rezervy materiálu na veterinárne zdravotné protiopatrenia na ochranu zvierat pred infekciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto prístup Spoločenstva neexistuje pri koordinácii nákupu a vytvárania rezerv materiálu na zdravotné protiopatrenia na ochranu obyvateľstva EÚ pred infekciami spôsobenými nebezpečnými biologickými patogénnymi látkami;

71. upozorňuje, že pri nehode alebo útoku, pri ktorých by boli použité biologické patogénne látky, napríklad antrax, ale nielen ten, sa postihnutá oblasť zamorí na desiatky rokov, vážne sa poškodia rastliny a život a zdravie zvierat a ľudí a spôsobí to dlhodobé hospodárske náklady; vyzýva Komisiu, aby do politiky v oblasti CBRN začlenila stratégie regenerácie a dekontaminácie;

72. zdôrazňuje, že nehoda implikujúca materiály v oblasti CBRN a ktorá postihuje pôdu a/alebo dodávku pitnej vody môže mať devastačné a ďalekosiahle účinky na zdravie a blaho všetkých ľudí v postihnutej oblasti; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

73. zdôrazňuje význam zaistenia účinného riadenia nehôd, pri ktorých dôjde ku kontaminácii vody a súčasne k znečisteniu životného prostredia, kontaminácii pôdy, vypusteniu odpadu a/alebo uvoľneniu rádioaktívnych látok;

74. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN, ktoré sa intenzívne zameriavajú na odhaľovanie a prevenciu, sa nevenuje dostatočná pozornosť pripravenosti a reakcii; vyzýva Komisiu a Radu, aby prikladali väčší význam rozvoju mechanizmov pripravenosti a reakcie, ktoré sú potrebné na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, ak by skutočne na území EÚ prišlo k CBRN nehode;

75. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán v oblasti CBRN neobsahuje dostatočné opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti rádiologických a jadrových zariadení a materiálov a na zlepšenie plánov reakcie, pokiaľ ide o rôzne typy rádiologických núdzových situácií a ich vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie;

76. je znepokojený prípadmi, keď jednotlivci a aktivisti boli schopní získať jadrový odpad z rôznych spracovateľských zariadení v Európe, a vyzýva na prijatie naliehavých koordinovaných opatrení na zvýšenie bezpečnosti rádioaktívnych a jadrových materiálov a zariadení;

77. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN sa nevenuje dostatočná pozornosť primeranej ochrane sietí verejnej dopravy a zdravia jej používateľov, keďže v posledných rokoch došlo k viacerým teroristickým útokom v doprave a keďže vo všeobecnosti existuje zvýšené riziko nehôd v oblasti CBRN počas prepravy materiálov v oblasti CBRN ; vyzýva členské štáty, aby zaručili ochranu prvých zasahujúcich v nehodách v oblasti CBRN pred expozíciou, najmä expozíciou biologickým patogénnym látkam, a ošetrenie obetí po nehode;

78. poukazuje na to, že nehody v oblasti CBRN by mohli mať dlhodobé účinky na rast plodín, a teda prípadne nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

79. nabáda na spoluprácu a vzájomné odovzdávanie si najlepších postupov s krajinami, ktoré nadobudli odborné znalosti týkajúce sa hodnotenia rizika, prevencie, odhaľovania, komunikácie a reakcie v oblasti CBRN, ako sú Spojené štáty americké, Austrália a India;

80. vyzýva na prijímanie spoločných politík týkajúcich sa dekontaminácie pôd zasiahnutých chemickými, biologickými, rádiologickými alebo jadrovými látkami, vďaka čomu by bolo možné pôdu a danú oblasť v čo najkratšom čase opäť využívať, čím sa zníži riziko pre zdravie osôb a pre kvalitu životného prostredia;

81. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vypracovanie vzorových reakcií, ktoré poskytnú ideálne riešenia v prípade nehôd v oblasti CBRN a ktoré sa budú osobitne zameriavať na školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a ústavy geriatrickej starostlivosti;

82. vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní evakuačných plánov pre prípad nehôd v oblasti CBRN venovali osobitnú pozornosť potrebám starších osôb, detí, osôb v lekárskej starostlivosti, osôb so zdravotným postihnutím a iných takýchto zraniteľných skupín;

83. vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na výstavbu krytov civilnej ochrany v priestoroch inštitúcií (verejných aj administratívnych), ako aj na miestnej a regionálnej úrovni, do ktorých by sa mohli občania Únie ukryť v prípade katastrofy;

84. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť dohodu o spoločných minimálnych bezpečnostných normách s tretími susednými krajinami, na ktorých území sa nachádzajú objekty, ktoré by mohli v prípade nehody predstavovať veľké ohrozenie bezpečnosti životného prostredia a obyvateľov v EÚ;

85. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho akčného plánu zabezpečila flexibilnejšie prispôsobenie bezpečnostných opatrení technickému rozvoju;

86. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila existujúce bezpečnostné opatrenia z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a zabezpečila, aby sa nové opatrenia zaviedli len na základe výsledkov takéhoto hodnotenia, ktoré by sa malo pravidelne vykonávať;

°

° °

87. vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ v oblasti CBRN na obdobie od súčasnosti až do roku 2013, keď sa bude revidovať akčný plán EÚ v oblasti CBRN, v ktorom sa stanovia úlohy a riešenia a o ktorom bude Komisia pravidelne informovať Parlament v súvislosti s aktuálnym vývojom a pokrokom;

88. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rýchlo preskúmali a uplatňovali akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v súlade s jeho odporúčaniami, a očakáva, že ho pohotovo zrealizujú; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby nasledujúci akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti predložili Parlamentu aspoň rok predtým, ako sa dostane do fázy vykonávania, aby Parlament stihol včas poskytnúť svoje stanovisko;

89. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

• [1]  Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 389.
• [2]  14627/02.
• [3]  Ú. v. EÚ C 164, 22.6.2002, s. 3.
• [4]  Ú. v. EÚ C 330, 9.12.2008, s. 21.
• [5]  5842/2/10.
• [6]  15480/04.
• [7]  14469/4/05.
• [8]  5771/1/06.
• [9]  http://www.unisdr.org/eng/hfa/hfa.htm.
• [10] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
• [11]  https://www.cbrnemap.org.
• [12]  Ú. v. ES L 71, 10.3.2007, s. 9.
• [13]  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.
• [14]  Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
• [15]  Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.
• [16]  15505/1/09 REV 1.
• [17]  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
• [18]  Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0015.
• [19]  Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0326.
• [20]  15465/10.
• [21]  Pracovný dokument Komisie s názvom Celosvetové zdravie – odpoveď na výzvy globalizácie (SEK(2010)0380), sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Úloha EÚ v oblasti celosvetového zdravia (KOM(2010)128).
• [22]  http://www.who.int/csr/en/                                                                               
• [23]  Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86.
• [24]  http://ec.europa.eu/archives/commission_2004-2009/president/pdf/rapport_barnier_en.pdf

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká predstavujú vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľké množstvo prípadných obetí nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm a/alebo pandémií. Primeraná reakcia na takéto nebezpečenstvo nezahŕňa iba intervenčné programy ex post facto, ale začína oveľa skôr už pri manipulácii s týmito materiálmi, ich riadnom uskladňovaní, obmedzení prístupu k nim, kontrolách atď.. Zároveň si zásah po katastrofe vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi v rámci členského štátu (civilná ochrana, armáda, presadzovanie práva), ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov a inštanciami EÚ. Preto je potrebný koordinovaný prístup pre všetky riziká.

V minulosti EÚ iniciovala a vyvinula niekoľko mechanizmov pre cezhraničné otázky v oblasti CBRN. Dlhodobá angažovanosť EÚ v programoch v oblasti CBRN začala vyhlásením zo zasadania Európskej rady v Gente 19. októbra 2001, ktoré sa sústredilo na boj proti každej forme terorizmu vo svete[1] ako priama reakcia na útoky v New Yorku z 11. septembra 2001, po ktorom nasledovali závery zo zasadania Európskej rady v Laekene 13. – 14. decembra 2001[2]. Následne bol v roku 2001 prijatý program na zlepšenie spolupráce v EÚ s ohľadom na predchádzanie a obmedzenie dôsledkov chemických, biologických, rádiologických a nukleárnych teroristických hrozieb[3], ktorý bol nahradený programom solidárnosti EÚ v roku 2004[4]. V roku 2008 Komisia zriadila pracovnú skupinu CBRN, aby pripravila hlavné prvky nového plánu.

Nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti predložila Komisia v júni 2009[5] a Rada ho prijala v novembri 2009[6]. Akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa bude vykonávať tri nasledujúce roky (2010 – 2012) a je rozdelený do troch hlavných častí: Prevencia, Odhaľovanie, Pripravenosť a reakcia. Pochopenie významu každej z týchto štyroch fáz pri riešení otázky materiálov CBRN má kľúčový význam pre zabezpečenie riadneho vykonávania štúdií posúdenia rizika, reakcie a protiopatrení. Zároveň poukazuje na potrebu celoplošného a cezhraničného prístupu k riešeniu otázky materiálov v oblasti CBRN, teda prostredníctvom riadneho určenia merateľných cieľov a opatrení v každej z troch častí, na ktoré je akčný plán rozdelený.

Spravodajkyňa plne súhlasí s cieľom prijatého akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti – mal by zabezpečiť účinnú interakciu vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení rizík v oblasti CBRN a príprave primeranej reakcie. Spravodajkyňa však zastáva názor, že prijatý akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti je slabý a v mnohých bodoch nekoherentný.

Je rozhodne dôležité zdôrazniť, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti poskytuje cennú príležitosť na vykonávanie doložky o solidarite, zakotvenej v Lisabonskej zmluve. Nanešťastie akčný plán prijatý Radou sa o doložke o solidarite ani nezmieňuje.

Malo by sa zdôrazniť, že riziká v oblasti CBRN nepochádzajú iba od štátnych aktérov, ale aj od neštátnych, a preto je najdôležitejšie posilniť režim nešírenia a odzbrojenia prostredníctvom všeobecného a úplného vykonávania všetkých príslušných zmlúv a medzinárodných dohôd, konkrétne Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Dohovoru o chemických zbraniach, Dohovoru o biologických zbraniach a dosiahnutia zmluvy o zákaze výroby štiepnych materiálov na zbrojárske účely (Zmluva o zákaze výroby štiepnych materiálov pre jadrové zbrane alebo iné jadrové výbušné zariadenia).

Aby sme si uvedomili dôsledky prijatého akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti, je dôležité porovnať ho s jeho skorším znením, ktoré Komisia poslala Rade v júni 2009. Zmeny, ktoré Rada urobila v akčnom pláne, ho oslabujú a zmierňujú záväznú mieru plánovaných opatrení, ako aj monitorovanie a kontrolu ich vykonávania. Akčný plán by mal namiesto toho posilniť normatívnu a regulačnú úlohu Európskej komisie, plánovať vytvorenie špecializovaného európskeho mechanizmu reakcie na krízy, formulovať civilné a vojenské spôsobilosti s cieľom zabezpečiť, aby EÚ bola spôsobilá rýchlo zareagovať na katastrofu v oblasti CBRN.

Vzhľadom na to, že havárie alebo útoky v oblasti CBRN predstavujú závažné hrozby pre bezpečnosť ľudí žijúcich v Európskej únii a môžu narušiť kritickú infraštruktúru a bežné fungovanie spoločností v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v niekoľkých členských štátoch bez ohľadu na hranice, Európsky parlament vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene preskúmali a posilnili akčný plán v súlade s odporúčaniami v tejto správe a zabezpečili ich pohotovú realizáciu.

• [1]  SN 4296/2/01.
• [2]  SN 300/1/01.
• [3]  14627/02.
• [4]  15480/04.
• [5]  KOM(2009)0273.
• [6]  15505/1/09 a 16868/09.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (10.11.2010)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k posilneniu chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti
(2010/2114(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Kartika Tamara Liotard

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže za politiku v chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej oblasti sú v zásade zodpovedné členské štáty, keďže je však aj tak nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ,

B.  keďže zdravotné riziká a s nimi súvisiace rozšírenie nebezpečných patogénnych látok sa vyskytujú v stále väčšej miere v EÚ i na celom svete, čo preukázalo aj nedávne prepuknutie nákazy A/H1N1,

C. keďže nehody v oblasti CBRN môžu vyvolať problémy znečistenia a zamorenia životného prostredia, a to aj cezhraničného charakteru, z čoho vyplýva nevyhnutnosť začlenenia stratégií regenerácie a dekontaminácie do politiky EÚ v oblasti CBRN,

D. keďže celkovým cieľom novej politiky EÚ v oblasti CBRN je „znížiť hrozby a prípadné následky vyplývajúce pre občanov Európskej únie z nehôd v oblasti CBRN” a keďže by sa to malo dosiahnuť „znižovaním pravdepodobnosti výskytu nehôd v oblasti CBRN a obmedzením ich následkov, ak by k nim došlo”,

E.  keďže Európska komisia vo svojom oznámení o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia[1] uznáva potrebu koordinovať opatrenia na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni, aby bolo možné rýchlo reagovať na zdravotné hrozby, a zaväzuje sa zlepšiť mechanizmy pripravenosti a reakcie na výskyt epidémií vrátane úmyselných činov ako bioterorizmus,

F.  keďže biologické látky ako antrax sú v porovnaní s jadrovými technológiami a ich prekurzormi lacnejšie a ich získanie a šírenie je oveľa jednoduchšie, čo poskytuje príležitosti na nekonvenčné teroristické útoky, ktoré by mohli znamenať katastrofálne, dlhodobé ohrozenie zdravia a životného prostredia vrátane poľnohospodárstva a zásobovania potravinami,

G. keďže kým sa prvým zasahujúcim vrátane polície, hasičských a sanitných služieb neposkytne ochrana pred expozíciou formou zdravotných protiopatrení a zodpovedajúceho výcviku, nemôžu pomáhať obetiam nehôd v oblasti CBRN priamo na mieste bez toho, aby sa sami nevystavovali riziku,

H. keďže regionálne rezervy materiálu na zdravotnícke protiopatrenia zabezpečujú dostatočnú ochranu občanov zaisťovaním rovnováhy medzi ochranou verejného zdravia a ekonomickými otázkami, pričom zaručujú zodpovednosť a solidaritu členských štátov,

I.   keďže Svetová zdravotnícka organizácia sa svojim programom včasného celosvetového varovania a reakcie[2] usiluje o zlepšenie biologickej bezpečnosti a ochrany a pripravenosti na výskyty nákazy nebezpečnými a novými patogénnymi látkami,

J.   keďže EÚ sa prostredníctvom svojich členských štátov a Európskej komisie aktívne zúčastňuje na diskusiách v rámci celosvetovej iniciatívy pre zdravotnú bezpečnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť spoločné celosvetové kroky na posilnenie pripravenosti v oblasti verejného zdravia a poskytnúť odpoveď na hrozbu, ktorú predstavuje medzinárodný biologický, chemický a rádiologický a jadrový terorizmus,

K. keďže ohrozenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti vyplýva nielen z teroristických útokov alebo z nedbanlivosti, ale aj zo súčasných oblastí znečistených chemickými zbraňami pochádzajúcimi z 2. svetovej vojny a uloženými na morskom dne alebo zo skládok jadrového odpadu v EÚ,

L.  keďže primeraná úroveň chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v EÚ závisí aj od úrovne bezpečnosti uplatňovanej v tretích krajinách,

M. keďže nové hrozby bezpečnosti by mohli vyplynúť z používania nových technológií pri plánovaní nových teroristických útokov, zatiaľ čo bezpečnostné normy nie sú dostatočne rýchlo prispôsobované technickému pokroku,

N. keďže na stanovenie nevyhnutných a dostatočných bezpečnostných požiadaviek je potrebná dôkladná revízia rôznych noriem, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú,

1.  konštatuje nekoordinované nadmerné investovanie do očkovacích látok počas pandémie chrípky A/H1N1; víta návrh záverov Rady o ponaučeniach, ktoré je potrebné vyvodiť z pandémie A/H1N1: zdravotná bezpečnosť v Európskej únii (12665/10), ktorý sa zaoberá rozvojom mechanizmu na spoločné zákazky očkovacích látok a antivirotík, ktorý by sa mal v členských štátoch uplatňovať dobrovoľne, a vyzýva členské štáty, aby spoločne rozvíjali regionálne riešenia pripravenosti vrátane spoločného využívania existujúcich kapacít a koordinácie výhodného obstarávania materiálu na zdravotnícke protiopatrenia, pričom zabezpečia vysoký stupeň pripravenosti v oblasti CBRN v celej EÚ;

2.  konštatuje, že právne predpisy EÚ (rozhodnutie Rady 1990/424/EHS zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2006/965/ES) stanovujú prístup Spoločenstva k odstraňovaniu, kontrole a sledovaniu nákaz zvierat a zoonóz vrátane nákupu a vytvárania rezervy materiálu na veterinárne zdravotné protiopatrenia na ochranu zvierat pred infekciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto prístup Spoločenstva neexistuje pri koordinácii nákupu a vytvárania rezerv materiálu na zdravotné protiopatrenia na ochranu obyvateľstva EÚ pred infekciami spôsobenými nebezpečnými biologickými patogénnymi látkami;

3.  upozorňuje, že nehoda alebo útok, pri ktorých boli použité biologické patogénne látky, napríklad antrax, ale nielen ten, zamorí postihnutú oblasť na desiatky rokov, vážne poškodí rastliny, život a zdravie zvierat a ľudí a spôsobí dlhodobé hospodárske náklady; vyzýva Komisiu, aby do politiky v oblasti CBRN začlenila stratégie regenerácie a dekontaminácie;

4.  zdôrazňuje, že nehoda, v ktorej sa vyskytujú látky CBRN a ktorá postihuje pôdu a/alebo dodávku pitnej vody môže mať devastačné a ďalekosiahle účinky na zdravie a blaho všetkých ľudí v postihnutej oblasti; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

5   zdôrazňuje význam zaistenia účinného riadenia nehôd, pri ktorých dôjde ku kontaminácii vody a súčasne k znečisteniu životného prostredia, kontaminácii pôdy, vypusteniu odpadu a/alebo uvoľneniu rádioaktívnych látok;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN, ktoré sa intenzívne zameriavajú na odhaľovanie a prevenciu, sa nevenuje dostatočná pozornosť pripravenosti a reakcii; vyzýva Komisiu a Radu, aby prikladali väčšiu dôležitosť rozvoju mechanizmov pripravenosti a reakcie, ktoré sú potrebné na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, ak by skutočne na území EÚ došlo k nehode v oblasti CNRB;

7.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom opatrení v akčnom pláne v oblasti CBRN zameraných na zaistenie bezpečnosti rádiologických a jadrových zariadení a materiálov a na zlepšenie plánov reakcie, pokiaľ ide o rôzne typy rádiologických núdzových situácií a ich vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie;

8.  je znepokojený prípadmi, keď jednotlivci a aktivisti boli schopní získať jadrový odpad z rôznych spracovateľských zariadení v Európe, a vyzýva na prijatie naliehavých koordinovaných opatrení na zvýšenie bezpečnosti rádioaktívnych a jadrových materiálov a zariadení;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN sa nevenuje dostatočná pozornosť primeranej ochrane sietí verejnej dopravy a zdravia jej používateľov, keďže v posledných rokoch došlo k viacerým teroristickým útokom v doprave a keďže vo všeobecnosti existuje zvýšené riziko nehôd v oblasti CBRN počas prepravy CBRN látok; vyzýva členské štáty, aby zaručili ochranu prvých zasahujúcich v nehodách v oblasti CBRN pred expozíciou, najmä expozíciou biologickým patogénnym látkam, a ošetrenie obetí po nehode;

10. poukazuje na to, že nehody v oblasti CBRN by mohli mať dlhodobé účinky na rast plodín, a teda prípadne nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

11. nabáda na spoluprácu a vzájomné odovzdávanie si najlepších postupov s krajinami, ktoré nadobudli odborné znalosti týkajúce sa hodnotenia rizika, prevencie, odhaľovania, komunikácie a reakcie v oblasti CBRN, ako sú Spojené štáty americké, Austrália a India;

12. vyzýva na prijímanie spoločných politík týkajúcich sa dekontaminácie pôd zasiahnutých chemickými, biologickými, rádiologickými alebo jadrovými látkami, vďaka čomu by bolo možné pôdu a danú oblasť v čo najkratšom čase opäť využívať, čím sa zníži riziko pre zdravie osôb a pre kvalitu životného prostredia;

13. zdôrazňuje, že pri vykonávaní opatrení na boj proti terorizmu sa musia v plnej miere dodržiavať ustanovenia medzinárodného práva vrátane ľudských práv a zásady právneho štátu; pripomína potrebu dodržiavania zásad Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

14. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vypracovanie vzorových reakcií, ktoré poskytnú ideálne riešenia v prípade nehôd v oblasti CBRN a ktoré sa budú osobitne zameriavať na školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a ústavy starostlivosti o starých ľudí;

15. vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní evakuačných plánov pre prípad nehôd v oblasti CBRN venovali osobitnú pozornosť potrebám starších osôb, detí, osôb v lekárskej starostlivosti, osôb so zdravotným postihnutím a iných takýchto zraniteľných skupín;

16. vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na výstavbu krytov civilnej ochrany v priestoroch inštitúcií (verejných aj administratívnych), ako aj na miestnej a regionálnej úrovni, do ktorých by sa mohli občania Únie ukryť v prípade katastrofy;

17. vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ v oblasti CBRN na obdobie od súčasnosti až do roku 2013, keď sa bude revidovať akčný plán EÚ v oblasti CBRN, v ktorom sa stanovia úlohy a riešenia a o ktorom bude Komisia pravidelne informovať Európsky parlament v súvislosti s aktuálnym vývojom a pokrokom;

18. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť dohodu o spoločných minimálnych bezpečnostných normách s tretími susednými krajinami, na ktorých území sa nachádzajú objekty, ktoré by mohli v prípade nehody predstavovať veľké ohrozenie bezpečnosti životného prostredia a obyvateľov v EÚ;

19. poukazuje na to, že zavedením spoločného bezpečnostného systému v oblasti CBRN by sa nemala obmedziť právomoc členských štátov v tejto oblasti politiky;

20. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho akčného plánu zabezpečila flexibilnejšie prispôsobenie bezpečnostných opatrení technickému rozvoju;

21. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila existujúce bezpečnostné opatrenia z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a zabezpečila, aby sa nové opatrenia zaviedli len na základe výsledkov takéhoto hodnotenia, ktoré by sa malo pravidelne vykonávať;

22. žiada o posúdenie bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ a jej susedných krajinách, najmä pre prípad teroristického útoku.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.11.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	48 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Martin Callanan, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Julie Girling, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Jo Leinen, Corinne Lepage, Kartika Tamara Liotard, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Anja Weisgerber, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matthias Groote, Romana Jordan Cizelj, Miroslav Mikolášik, Bill Newton Dunn, Michèle Rivasi, Csaba Sándor Tabajdi

• [1]  Pracovný dokument Komisie s názvom Celosvetové zdravie – odpoveď na výzvy globalizácie
  Sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Úloha EÚ v oblasti celosvetového zdravia (KOM(2010)128) (SEK(2010)381) (SEK(2010)382).
• [2]  http://www.who.int/csr/en/

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (29.10.2010)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k posilneniu chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti
(2010/2114(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gabriele Albertini

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  súhlasí s hodnotením, že chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) útoky sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť obyvateľov EÚ; podporuje preto všetky opatrenia, ktoré zabezpečujú väčšiu ochranu pred CBRN útokmi;

2.  súhlasí s názorom, že narábanie s takýmito látkami je mimoriadne náročné a že „pravdepodobnosť takýchto útokov je teda relatívne nízka“; zdôrazňuje však, že dôsledky takýchto útokov by boli katastrofálne; považuje preto za dôležité pravidelne vykonávať hodnotenie hrozieb a rizík; poznamenáva tiež, že všetky prijaté opatrenia by mali byť úmerné pravdepodobným rizikám; poukazuje na to, že zaistenie bezpečnosti pri preprave a skladovaní materiálov CBRN je nepopierateľnou a nevyhnutnou súčasťou postupu EÚ zameraného na čo najväčšie sťaženie dostupnosti týchto materiálov, a tým aj na potrebu riešiť rizikovosť materiálov CBRN;

3.  zdôrazňuje, že najväčšie CBRN riziká vyplývajú zo šírenia CBRN materiálov teroristami; zdôrazňuje preto význam zabezpečenia väčšej účinnosti medzinárodných kontrolných systémov a zlepšenia kontroly na hraniciach a pri vývoze;

4.  zdôrazňuje, že významným prínosom k posilneniu nešírenia zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia by bolo:

     — vyzvať Radu a Komisiu, aby podporili existujúci návrh dohovoru o zákaze vývoja, výroby, zhromažďovania, prenosu a používania uránových zbraní a o ich zničení a predložili tento dohovor členským krajinám OSN na podpis a ratifikáciu; vyzýva všetky členské štáty EÚ a členské krajiny OSN, aby vyhlásili moratórium na používanie zbraní s ochudobneným uránom dovtedy, kým sa neschváli celosvetový zákaz týchto zbraní;

     — pokračovanie v činnostiach na podporu systému zmlúv, najmä dohovorov o chemických a biologických zbraniach, a ich zintenzívnenie; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili prísny zákaz výroby a používania biologických a chemických zbraní a aby zneškodnili svoje vlastné zbrane;

5.  uznáva, že presadzovanie opatrení, akými sú Dohovor o biologických zbraniach a dodatočný overovací protokol, nepostačuje na zvládnutie rizík, ktoré predstavujú neštátni aktéri; žiada preto Európsku komisiu, aby zhodnotila úroveň schopnosti dostupných obranných a zdravotníckych protiopatrení reagovať primeraným spôsobom na najnebezpečnejšie látky, ktoré by mohli získať a použiť neštátni aktéri;

6.  naliehavo vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby ako súčasť overovacej prílohy k dohovoru o chemických zbraniach vypracovali zoznam všetkých potenciálne škodlivých chemických látok vrátane bieleho fosforu;

7.   pripúšťa, že pripravenosť v oblasti CBRN je predovšetkým v kompetencii jednotlivých štátov, dôrazne však podporuje členské štáty v tom, aby vytvorili regionálne rámce pre spoluprácu, ktoré by zahŕňali aj spoločné cvičenia síl a logistické kapacity, napríklad zdravotnícke protiopatrenia, prostredníctvom ktorých by sa dosiahla lepšia koordinovanosť a efektívnosť nákladov; domnieva sa, že regionálne modely by vytvorili dobrú rovnováhu medzi kompetenciami členských štátov a ich rovnakým prístupom k zdrojom;

8.  víta zámer posilniť kapacitu civilnej ochrany EÚ; konštatuje však, že schopnosti vojenských obranných útvarov v mnohých členských štátoch EÚ sa zvyšujú na základe praktických skúseností pri riešení katastrof v oblasti CBRN; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby si vymieňali osvedčené postupy a viac investovali do komplexnej koordinácie medzi civilnými a vojenskými odborníkmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla združenie civilných síl členských štátov a vytvorila Európsku jednotku civilnej ochrany s cieľom zlepšiť efektívnosť mechanizmov prevencie a reakcie Únie;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej zisťovala, aké potreby treba splniť na zvýšenie kapacít civilnej ochrany so zreteľom na spoločné projekty obstarávania; žiada v tejto súvislosti, aby sa osobitný dôraz kládol na určenie potrieb EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a schopnosť reakcie v oblasti CBRN vrátane zdravotníckych protiopatrení, aby sa ich dostupnosť v prípade CBRN nehody posudzovala na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

10. nalieha na Komisiu, aby vypracovala štúdiu o bezpečnosti a ochrane jadrových zariadení v EÚ voči teroristickým útokom;

11. vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu o hodnotení hrozieb a rizík CBRN útokov;

12. víta úsilie Komisie zaoberať sa činnosťami v oblasti CBRN v rámci nástroja stability; považuje toto úsilie za doplnkové k akčnému plánu v oblasti CBRN a vyzýva Komisiu, aby projekty rozšírila aj na regióny mimo bývalého Sovietskeho zväzu;

13. vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na skúsenosti získané v súvislosti s nástrojom stability vydala výzvu na predkladanie návrhov zameraných na posilnenie bezpečnosti a stupňa ochrany civilných laboratórií s cieľom zabrániť tomu, aby sa budúce šírenie zbraní využívalo ako nástroj na predchádzanie konfliktom;

14. vyzýva na organizovanie spoločných cvičení členských štátov EÚ a členských štátov a tretích krajín s cieľom predchádzať nebezpečným situáciám, pokiaľ ide o chemickú, biologickú, rádiologickú a jadrovú bezpečnosť;

15. pripomína, že spoločné situačné centrum (SitCen) bolo začlenené do nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a že jeho pracovníci pochádzajú najmä zo spravodajských a politických útvarov členských štátov; zdôrazňuje, že jeho činnosť má mimoriadny význam pre podporu vnútroštátnych centier krízového riadenia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.10.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Mário David, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Kyriakos Mavronikolas, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Hans-Gert Pöttering, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Charles Tannock, Zoran Thaler, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christian Ehler, Kinga Gál, Georgios Koumoutsakos, Barbara Lochbihler, Norbert Neuser, Vittorio Prodi, Jacek Protasiewicz, Potito Salatto, Judith Sargentini, Marietje Schaake, Traian Ungureanu, Renate Weber
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Soullie

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (4.10.2010)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti
(2010/2114(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gaston Franco

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  akčný plán považuje za hlavný nástroj, ktorým sa zaručí riadne zosúladenie medzi vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami v oblasti boja proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám, a vyzýva členské štáty na jeho urýchlenú realizáciu;

2.  nabáda členské štáty s najvyššou úrovňou rozvoja v oblasti vnútornej bezpečnosti, aby si vymieňali informácie a spoločne využívali technológie a infraštruktúry a spoločne realizovali strategické projekty napriek citlivému a výsostne vnútroštátnemu charakteru tejto oblasti s cieľom predísť roztrieštenosti a duplicite a vytvoriť tak synergie s celoeurópskou hodnotou; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili a pravidelne aktualizovali databázu lekárskych protiopatrení dostupných v členských štátoch v prípadoch mimoriadnych udalostí týkajúcich sa chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, aby podporovali spoločné využívanie existujúcich kapacít a aby koordinovali stratégiu výnosného nákupu uvedených protiopatrení;

3.  naliehavo žiada, aby sa pri spracovávaní spoločných databáz členských štátov a citlivých údajov získaných z výskumu uplatňovali vhodné ochranné a bezpečnostné záruky a opatrenia, pretože prístup zameraný na bezpečnosť údajov podporí posilnenie spolupráce a spoločné využívanie informácií úradmi a subjektmi členských štátov;

4.   žiada zavedenie európskych noriem kvality a bezpečnosti a vypracovanie európskeho systému udeľovania osvedčení pre zariadenia a technológie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti;

5.  zdôrazňuje, že v oblasti občianskej bezpečnosti v Európe je vzhľadom na roztrieštenosť trhu potrebná európska priemyselná politika; zasadzuje sa o to, aby sa posilnila pomoc MSP/MSPP, ktoré predstavujú dôležitú súčasť inovácií v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj/bezpečnosť, a aby sa stimulovala spolupráca (najmä cezhraničná) medzi európskymi podnikmi; želá si, aby sa zaviedol projektový manažment, ktorý by mohol niesť zodpovednosť za všetky projekty zamerané na chemickú, biologickú, rádiologickú a jadrovú bezpečnosť a pokrýval by všetky štádiá ohrozenia, ktoré predstavujú chemické, biologické, rádiologické a jadrové látky (prevencia, zistenie a reakcia); vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu na rozvoj odvetvia biologickej ochrany v Európe;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali priemysel v nahrádzaní vysokorizikových chemických látok náhradnými menej nebezpečnými výrobkami;

7.  žiada, aby Komisia pri kategorizácii zoznamov látok CBRN brala do úvahy vplyv na európsky priemysel s cieľom vyhnúť sa zavedeniu regulácie, ktorá by znevýhodňovala európsky priemysel;

8.  pripomína, že vystavenie sa všetkým chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam nie je vždy neškodné a môže predstavovať ohrozenie zdravia;

9.  zdôrazňuje, že riziká spojené s obchodovaním s chemickými látkami na internete musia byť predmetom rozsiahlejšieho výskumu a že je potrebné prijať v tejto oblasti osobitné opatrenia;

10. zdôrazňuje, že je nutné zachovať financovanie Spoločenstva vyčlenené na výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti látok CBRN; vyzýva na rozvoj aplikovaného výskumu európskeho rozmeru v oblasti bezpečnosti zariadení s cieľom chrániť obyvateľov a životné prostredie a vyzýva na spustenie významných demonštračných programov; podporuje vytváranie expertných stredísk špecializovaných na hrozby, ktoré predstavujú látky CBRN, ako aj mobilitu výskumných pracovníkov;

11. žiada vytvorenie siete hodnotiacich laboratórií s cieľom osvedčovať výkonnosť technológií a dobré postupy, a to využitím odborných znalostí občianskej spoločnosti a súkromných podnikov s cieľom maximalizovať objem finančných prostriedkov investovaných v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj/bezpečnosť;

12. vyzýva, aby sa kládol dôraz na dvojaké – civilno-vojenské – využitie technológií ako zdroja súčinnosti; v rámci riadne vymedzených smerov strategickej spolupráce podporuje spoluprácu s Európskou obrannou agentúrou (EDA), krajinami organizácie NATO, ako aj s USA a Kanadou a tretími krajinami, ktoré sú priekopníkmi v oblasti bezpečnosti látok CBRN, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, štruktúrovaného dialógu medzi odborníkmi a spoločného rozvoja kapacít; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty Európskej únie uskutočňovali spoločné cvičenia zamerané na prevenciu a zvládanie mimoriadnych udalostí súvisiacich s bezpečnosťou látok CBRN, do ktorých sa zapoja ozbrojené sily, zložky civilnej ochrany členských štátov a mechanizmus civilnej obrany Únie;

13. víta iniciatívy, ktoré uskutočňuje Spoločné výskumné centrum (SVC) formou podporovania programov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jadrových inšpekcií; odporúča postupovať tak, aby sa vzájomne prepojili jej databázy obsahujúce údaje a výsledky výskumu s výsledkami členských štátov;

14. vyzýva, aby sa na európskej úrovni začali realizovať programy v oblasti vzdelávania a informovanosti, pričom budú zvážené možnosti, ktoré poskytuje internet ako kľúčový zdroj informovania občanov o otázkach súvisiacich s látkami CBRN; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať mechanizmy včasného varovania a rýchleho informovania európskych občanov, pokiaľ ide o mimoriadne udalosti súvisiace s látkami CBRN; so záujmom berie na vedomie štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa európskeho vzdelávacieho strediska pre jadrovú bezpečnosť v rámci SVC;

15. trvá na úzkom vzťahu a zrkadlovom efekte medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou Európskej únie; v tejto súvislosti víta činnosti, ktoré vykonávajú regionálne CBRN centrá excelentnosti v oblastiach mimo Európskej únie, v ktorých vládne napätie, a ktorých cieľom je podporiť siete odbornej spolupráce, zlepšiť schopnosť kontroly vývozu a prevencie nezákonného obchodovania s látkami CBRN a posilniť súbor nariadení príslušných štátov a regionálnu spoluprácu v tejto oblasti; nabáda, aby sa v Európe vzdelávali medzinárodní odborníci z rizikových krajín, a to v súlade s náležitými pravidlami bezpečnosti a dôvernosti;

16. podporuje vytváranie stratégií, cieľom ktorých je informovať podniky, vedeckú a akademickú obec a finančné inštitúcie o rizikách spojených so šírením a obchodovaním s materiálmi CBRN v rámci ich práce a činnosti; zároveň sa domnieva, že dôvernosť obyčajne tvorí významnú zložku účinnosti určitých bezpečnostných opatrení akčných plánov a že je potrebné zabrániť riziku prezradenia, ktoré by účinnosť týchto opatrení narušilo;

17. uvedomuje si, že šírenie zvyšuje hrozbu zneužitia týchto látok teroristickými skupinami, a podporuje EÚ v tom, aby pokračovala v úsilí o zovšeobecnenie právneho rámca boja proti jadrovému terorizmu a aby zabezpečila dodržiavanie platných predpisov; podporuje projekty spolupráce s tretími krajinami, napríklad krajinami Stredozemného mora zamerané na boj proti obchodovaniu s jadrovým a rádiologickým materiálom; vyzýva EÚ, aby vzhľadom na hodnotiacu konferenciu k Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní, ktorá sa bude konať v roku 2011, zovšeobecnila platnosť Dohovoru o zákaze chemických zbraní a normy o zákaze biologických zbraní;

18. podporuje zavádzanie opatrení zameraných na boj proti financovaniu šírenia, podľa vzoru mechanizmov uplatňovaných v boji proti financovaniu terorizmu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	30.9.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 6 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Jaroslav Paška, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Paul Rübig, Amalia Sartori, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Niki Tzavela, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Antonio Cancian, Vicky Ford, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Silvana Koch-Mehrin, Bernd Lange, Algirdas Saudargas, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Norica Nicolai

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.11.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	47 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Sonia Alfano, Roberta Angelilli, Rita Borsellino, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Rosario Crocetta, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Tanja Fajon, Hélène Flautre, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Clemente Mastella, Véronique Mathieu, Louis Michel, Claude Moraes, Jan Mulder, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Axel Voss, Manfred Weber, Renate Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Anna Maria Corazza Bildt, Anne Delvaux, Ioan Enciu, Evelyne Gebhardt, Ana Gomes, Ádám Kósa, Petru Constantin Luhan, Marie-Christine Vergiat, Cecilia Wikström