Postup : 2010/2156(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0143/2011

Predkladané texty :

A7-0143/2011

Rozpravy :

PV 12/05/2011 - 9
CRE 12/05/2011 - 10

Hlasovanie :

PV 12/05/2011 - 12.11
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 369kWORD 332k
13. apríla 2011
PE 454.692v02-00 A7-0143/2011

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Marie-Thérèse Sanchez-Schmid

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Európsky parlament,

–      so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–      so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005(1),

–      so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov(2),

–      so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(3),

–      so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)(4),

–      so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)(5),

–      so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o kreatívnom obsahu online na jednotnom trhu (KOM(2007)0836) z 3. januára 2008,

–      so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch(6),

–      so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(7),

–      so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(8),

–      so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(9),

–      so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(10),

–      so zreteľom na závery Rady o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie z 12. mája 2009(11),

–      so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–      so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch z 30. júna 2010 (KOM(2010)0352),

–      so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245/2) z 26. augusta 2010,

–      so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (KOM(2009)0532) z 19. októbra 2009,

–      so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KOM(2010)0183),

–      so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–      so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0143/2011),

A.    keďže pre kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristická dvojaká podstata – hospodárska, ktorá prispieva k ekonomickému rozvoju v zmysle zamestnanosti, hospodárskeho rastu a tvorby bohatstva, ale aj kultúrna, vďaka činnostiam v oblasti sociálnej a kultúrnej integrácie jednotlivcov do spoločnosti, ktorá sa okrem vytvárania európskeho kultúrneho dedičstva podieľa aj na propagácii kultúrnych hodnôt a identity,

B.    keďže táto dvojaká podstata ho odlišuje od ostatných odvetví priemyslu, je nevyhnutné myslieť na vykonávanie špecifických politík a opatrení,

C.    keďže EÚ túto osobitnú podstatu uznáva a presadzuje na medzinárodnej scéne, pričom prijala politiky zameranú na zachovanie svojej kultúrnej spolupráce vo Svetovej obchodnej organizácii a prijala dohovor UNESCO,

D.    keďže Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) umožňuje vykonávať politiky s cieľom chrániť kultúrnu rozmanitosť, ktorú systematicky uplatňujú EÚ a jej členské štáty,

E.    keďže je v súlade s článkom 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie potrebné začleniť kultúru aj do iných vnútorných i vonkajších európskych politík a byť v tomto ohľade a v súvislosti so súčasnou globalizáciou zvlášť pozorný vo vzťahu k ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

F.    keďže dohovor UNESCO uznáva významnú úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v tvorbe, distribúcii a poskytovaní prístupu k širokému spektru kultúrneho tovaru a služieb a povzbudzuje k medzinárodnej spolupráci,

G.    keďže členské štáty by mali uznávať kultúru a tvorivosť ako základné faktory vedúce k záchrane a k zhodnoteniu kultúrneho a krajinného dedičstva, ktoré je potrebné chrániť a uchovávať s cieľom podporiť procesy vytvárania identity a z dôvodu zvýšenia kultúrnej úrovne občanov,

H.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel v EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pluralizmu a sociálnej a územnej súdržnosti, ale aj pri demokratizačnom prístupe ku kultúre a presadzovaní dialógu medzi kultúrami v celej EÚ,

I.     keďže kultúrna rozmanitosť Európy, a najmä jej rozsiahle bohatstvo, pokiaľ ide o regionálne jazyky a kultúry, je nenahraditeľnou surovinou pre kultúrny a kreatívny priemysel,

J.     keďže v rámci diskusie o vytvorení jednotného trhu v odvetví kreatívneho obsahu je potrebné venovať osobitnú pozornosť kultúrnym a jazykovým osobitostiam,

K.    keďže odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu sú laboratóriá v oblasti umenia, techniky a manažmentu a keďže umožňujú väčšie šírenie diel a umelcov na európskej a medzinárodnej úrovni,

L.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel posilňuje a zviditeľňuje viacero iniciatív Európskeho parlamentu a Rady Európy, ako napríklad Európska cena, Cena LUX a Európske kultúrne trasy,

M.   keďže kultúrny a tvorivý priemysel má svoju úlohu pri zachovávaní zreteľných, hodnotných a jedinečných zručností a schopností prostredníctvom zlučovania súčasnej tvorivosti a dlhodobých skúseností; keďže najmä v niektorých odvetviach, ako napríklad v odvetví módy, hodinárstve a šperkárstve, sú manuálne zručnosti a znalosti pracovníkov, remeselníkov alebo tvorcov základom dobrej povesti a svetového úspechu európskych odvetví v tomto odbore,

N.    keďže umelci nemajú v súčasnej dobe na európskej úrovni právny štatút, ktorý by zohľadňoval špecifickosť ich činností a ich kariéry, najmä pokiaľ ide o mobilitu, ich pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie,

O.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý poskytuje 5 miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % HDP EÚ, je jednou z hlavných hybných síl rastu v EÚ, ktorá vytvára nové pracovné miesta, zohráva kľúčovú úlohu v rámci globálnych hodnotových reťazcov a podnecuje inováciu, prináša pridanú hodnotu ako prvok sociálnej súdržnosti a slúži ako účinný nástroj v boji proti súčasnej recesii,

P.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel vplýva takmer na všetky ostatné hospodárske odvetvia, ktorým prináša inovačné prvky, ktoré sú určujúce pre konkurencieschopnosť, predovšetkým vo vzťahu k informačným a komunikačným technológiám,

Q.    keďže tento priemysel predstavuje hnaciu silu hospodárstva v digitálnom veku tým, že výrazným spôsobom prispieva k inovácii a rozmachu nových informačných a komunikačných technológií a podieľa sa na dosahovaní cieľov v rámci stratégie Európa 2020,

R.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel môže vytvárať bohatstvo a pracovné miesta, ak bude mať v rámci európskej stratégie medzinárodnej hospodárskej súťaže vytvorené podmienky, aby mohol byť schopný konkurencie vo vzťahu ku kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie,

S.    keďže niektorí ľudia pôsobiaci v kreatívnom a kultúrnom priemysle sú samostatne zárobkovo činné osoby,

T.    keďže kultúrny a kreatívny priemysel je v EÚ rastúcim trhom a oblasť, v ktorej má EÚ potenciál zaujať vedúce postavenie na celosvetovom trhu,

U.    keďže rozvoj obchodovania s kultúrnym a kreatívnym tovarom a službami je dôležitým pilierom pre kultúru, rozvoj a demokraciu,

V.    keďže kreativita závisí od prístupu k jestvujúcim znalostiam, dielam a jestvujúcemu kreatívnemu obsahu,

W.   keďže úloha kultúrneho obsahu v digitálnej ekonomike je zásadná; keďže digitálny rast Európy bude v budúcnosti závisieť od ponuky kvalitného a pestrého kultúrneho obsahu,

X.    keďže digitálny vek otvára nové perspektívy pre tento priemysel zavádzaním nových hospodárskych modelov, ktoré umožňujú spotrebiteľovi prístup k rôznorodej a kvalitnej ponuke,

Y.    keďže priemysel vytvárajúci obsah vyvíja významné úsilie, aby rozvinul legálnu ponuku kultúrneho obsahu online a všetky zainteresované strany by mali spoločnými silami zvýšiť informovanosť o jestvujúcej legálnej ponuke obsahu online,

Z.    keďže noviny a časopisy sú zložkami kultúrneho priemyslu, ako aj pluralistického a rozmanitého európskeho mediálneho priestoru,

AA. keďže digitálny vek je výzvou aj pre udržateľnosť tradičných odvetví tohto priemyslu vrátane vydávania kníh, predaja kníh a tlačených médií,

AB. keďže na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel Európy mohol rásť, je potrebné zabezpečiť moderný, dostupný a právne istý systém ochrany práv duševného vlastníctva,

AC. keďže je dôležité zabezpečiť umelecké a kultúrne vzdelávanie občanov a rešpektovať tvorbu, aby sa rozvíjala tvorivosť, poznatky o umení, kultúre, kultúrnom dedičstve a kultúrnej rozmanitosti v Únii, a keďže vzdelávanie by sa malo rozšíriť na nadobúdanie vedomostí nielen o digitálnych právach, ale aj o digitálnych povinnostiach, aby sa pestovalo lepšie chápanie a rešpektovanie diel chránených právami duševného vlastníctva,

AD. keďže technický pokrok v informačných a komunikačných technológiách žiadnym spôsobom nemení základnú potrebu chrániť práva duševného vlastníctva,

AE.  keďže je potrebné lepšie dodržiavanie súčasného právneho rámca na ochranu týchto práv, ako aj reformy týkajúce sa, okrem iného, zjednodušenia postupov udeľovania licencií v kultúrnom priemysle, aby sa v plnej miere mohli využiť nové možnosti, ktoré sa ponúkajú, pričom sa musí zabezpečiť vyvážený systém ochrany práv, ktorý zohľadní záujmy tvorcov i spotrebiteľov,

AF.  keďže moderný systém ochranných známok v Únii je nevyhnutný, aby sa ochránila hodnota investícií európskych spoločností do dizajnu, tvorby a inovácie,

AG. keďže treba zabezpečiť strategické investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu, najmä prostredníctvom prístupu k financovaniu prispôsobenému jeho osobitostiam a potrebám s cieľom naplno dynamizovať európske hospodárstvo,

AH. keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji stredísk tvorivosti na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré umožnia vyššiu príťažlivosť daných oblastí, tvorbu a rozvoj podnikov a zamestnanosti začlenených do miestneho a regionálneho ekonomického prostredia, podporia turistickú príťažlivosť, prílev nových podnikov a atraktívnosť týchto oblastí a takisto posilnia sektor kultúry a umenia, ako aj ochranu, podporu a zhodnotenie európskeho kultúrneho dedičstva vďaka mnohým styčným bodom, akými sú napríklad miestne a regionálne orgány,

AI.   predovšetkým zohľadňujúc európsky nástroj susedstva a partnerstva a jeho regionálny akčný plán, ktorý bol schválený a je financovaný na obdobie 2011 – 2013,

AJ.  keďže by bolo potrebné posilniť úlohu Aliancie európskeho kreatívneho priemyslu (ECIA),

Úloha kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako hnacej sily v Európskej únii

1.     zdôrazňuje, že je potrebné analyzovať kultúrny a kreatívny priemysel a vplyv jeho činnosti na európske hospodárstvo a určiť, definovať a opísať jeho jednotlivé odvetvia, aby sa zohľadnila každá zvláštnosť, aby boli lepšie pochopené ich ciele a problémy a aby boli zavedené účinnejšie opatrenia,

2.     vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o lepšie vymedzenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu s cieľom preskúmať do hĺbky jeho vplyv na dlhodobý rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť a podporiť väčšie uznanie osobitných znakov tohto sektora;

3.     vyzýva členské štáty, aby sa pevne zaviazali k záchrane a podpore vlastného kultúrneho dedičstva, a uznáva, že podmienkou rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu je dvojaká ekonomika, v ktorej existujú spoločne verejné a súkromné investície;

4.     domnieva sa, že kultúrny a kreatívny priemysel musí byť v samom centre novej európskej politickej agendy, zodpovedajúcej hospodárskym potrebám tohto odvetvia, a v perspektíve digitálnych zmien a že budúci kultúrny program by mal odrážať potreby kultúrneho a kreatívneho odvetvia v digitálnom veku v rámci pragmatickejšieho a celostnejšieho prístupu;

5.     uznáva obrovskú synergickú silu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako zdroja hospodárskych a sociálnych inovácií v mnohých ďalších hospodárskych odvetviach;

6.     vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí podporovať, presadzovať a uľahčovať rozvoj rámca kultúry a kreativity tým, že bude podporovať prepracovanejší systém spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ na základe výmeny skúseností z osvedčených postupov; odporúča, aby v súlade so zásadou subsidiarity Komisia začlenila miestne a regionálne orgány do procesu, ktorý bude nasledovať po zelenej knihe;

7.     žiada Komisiu, aby s ohľadom na stále vzrastajúci význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu a s cieľom posilniť toto odvetvie, ktorý má strategický význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, prikročila k vypracovaniu bielej knihy;

Vzdelávanie, odborná príprava a informovanosť

8.     nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali umelecké a kultúrne vzdelávanie v každom veku (osobitným dôrazom na tvorivosť), a to od základného po vysoké a/alebo odborné vzdelávanie, ako aj rozvoj podnikateľských zručností tvorcov, a to aj v kontexte celoživotného vzdelávania , zvlášť so zreteľom na jeho úlohu pri šírení informácií o kreativite a pri podpore výchovy k správnemu využívaniu informačných a komunikačných technológií, ako aj k úcte k duševnému vlastníctvu;

9.     zdôrazňuje výhody získané vzdelaním, ktoré kombinuje teoretické znalosti dejín umenia a kultúry s aplikovanou umeleckou tvorbou a správu kultúrnych statkov v podnikoch, ateliéroch, atď. takým spôsobom, že súčasne zvyšuje teoretickú aj praktickú kvalifikáciu;

10.   zdôrazňuje význam vzdelávacích programov zameraných na odbornú prípravu, rozvíjanie myšlienok a rozprávačstva, rozvíjanie počítačových, technických, podnikateľských a trhových zručností vrátane používania sociálnych sietí, ako aj zručností pracovníkov;

11.   zdôrazňuje, že úzka spolupráca a dialóg medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom, univerzitami, výskumnými strediskami, umeleckými školami a umeleckými inštitúciami predstavuje potenciál pre poskytovanie spoločných programy odbornej prípravy a príležitosti celoživotného vzdelávania;

12.   pripomína Komisii a členským štátom potrebu urýchleného uznávania odborných titulov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe, podpory mobility študentov a pedagógov a sprístupnenia pracovno-vzdelávacích stáží umelcov a tvorivých pracovníkov;

13.   vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty o dokončenie rámca vzájomného uznávania osvedčení o odbornej kvalifikácii a kurzov odbornej prípravy, a to najmä pokiaľ ide o nové zručnosti, ktoré vyžaduje odvetvie kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

14.   žiada Komisiu, aby podporovala spoločný výskum a spoločné partnerské programy kultúrneho a kreatívneho priemyslu a odvetvia vzdelávania, odbornej prípravy, ako aj sústavného vzdelávania s cieľom umožniť občanovi získať kreatívne a medzikultúrne zručnosti, uľahčiť uplatňovanie nových kreatívnych techník a nástrojov v oblasti vzdelávania, podporovať celoživotné vzdelávanie najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu v súlade s tempom technologického vývoja v tejto oblasti, a z opačnej strany podporovať inovácie v kultúrnom a kreatívnom priemysle prostredníctvom výskumu a vzdelávania;

15.   žiada členské štáty, aby podporovali dostupnosť vzdelávania v oblasti riadenia, obchodu a podnikania špeciálne určeného odborníkom v kultúrnom a kreatívnom priemysle, čím by získali komunikačné a podnikateľské znalosti, ktoré sú nevyhnutné v stále sa meniacom spoločensko-ekonomickom prostredí; zdôrazňuje kladnú skúsenosť získanú vďaka programu MEDIA v audiovizuálnej oblasti z hľadiska odbornej prípravy a riadenia a želá si, aby bol aj program Kultúra vybavený obdobnými nástrojmi;

16.   navrhuje vznik nových pilotných projektov v rámci programov Erasmus a Erasmus pre mladých podnikateľov s cieľom umožniť väčšiu spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi v kultúrnom a kreatívnom priemysle;

17.   zdôrazňuje, že je potrebné odovzdávať technológie a know-how a že je užitočné posilňovať učenie, zavádzať programy odborného vzdelávania zamerané na kultúrne a kreatívne odvetvie, lepšie využívať súčasné programy a učebné osnovy, poskytovať multidisciplinárne vzdelávanie a sústreďovať sa na spoluprácu a partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami, študentmi, pracovníkmi v kultúrnom a kreatívnom odvetví, malými či veľkými podnikmi v súkromnom aj verejnom sektore, remeselníkmi a finančnými inštitúciami;

18.   uznáva význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri podnecovaní rozvoja obsahu európskeho charakteru, čím prispieva ku kultúrnemu zbližovaniu členských štátov a zbližovaniu ich národov;

19.   zdôrazňuje, že vzdelávanie a medzikultúrne schopnosti pomáhajú občanom pochopiť iné kultúry, a tým prispievajú k sociálnemu začleneniu;

Pracovné podmienky a podnikateľstvo

20.   uznáva vplyv, konkurencieschopnosť a budúci potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako významnej hnacej sily trvalo udržateľného rastu v Európe, ktorý môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri hospodárskej obnove EÚ;

21.   vyzýva Komisiu, aby uznala kultúrny a kreatívny priemysel ako aktívnu súčasť európskeho hospodárstva, predovšetkým vzhľadom na jeho potenciál prispieť ku konkurencieschopnosti ostatných priemyselných odvetví;

22.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné začať úvahu o pracovných podmienkach a hospodárskych, sociálnych, právnych a fiškálnych aspektoch v týchto odvetviach so zvláštnym odkazom na podnikateľský rozmer kultúrneho a kreatívneho priemyslu a na pracovné podmienky;

23.   v tomto zmysle trvá na potrebe boja proti diskriminácii, čo sa týka odmeňovania, a lepšieho vyrovnania úrovní medzi zastávaným pracovným miestom a získanou kvalifikáciou;

24.   preto vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu vplyvu kultúrneho a kreatívneho priemyslu na hospodárstvo EÚ a aby uverejnila sprievodcu hodnotením výkonnosti každého odvetvia, pokiaľ ide o zamestnanosť a tvorbu podnikateľského bohatstva;

25.   zdôrazňuje nevyhnutnosť rozvíjať na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni silného podnikateľského ducha v oblasti kultúry a kreativity;

26.   trvá na tom, že je potrebné vytvárať optimálne podmienky na zamestnávanie mladých absolventov vysokých škôl a odborníkov v tomto odvetví a podporovať príležitosti, aby sa stali podnikateľmi, ako aj odborne ich pripraviť na osobitosti kultúrnej a kreatívnej oblasti, pokiaľ ide o hospodárske, fiškálne, finančné a technologické otázky a oblasť komunikácie a marketingu, otázky práv duševného vlastníctva a medzigeneračnú výmenu poznatkov;

27.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila viacjazyčnú platformu umožňujúcu prepojenie všetkých pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom odvetví na európskej úrovni, aby si mohli vymieňať skúsenosti, osvedčené postupy, odborné znalosti, spolupracovať v rámci spoločných projektov alebo pilotných projektov na nadnárodnej a cezhraničnej úrovni a aby mohli využívať všetky informácie o platných právnych predpisoch (napr. o otázkach autorských práv, sociálnych právach), ako aj o možnostiach financovania;

28.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu opäť zahrnuli neziskové subjekty, ako aj subjekty z oblasti sociálneho hospodárstva definované v uznesení Komisie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve, ktoré pôsobia v odvetviach súvisiacich s kultúrnym a kreatívnym priemyslom, a umožnili zavedenie daňových výhod, jednoduchý prístup k úveru a ochranu pri práci tak, ako sú uvedené v uznesení;

29.   žiada Komisiu, aby rešpektovala a uznala činnosti kultúrnych subjektov, neziskových organizácií a súkromných iniciatív, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji solidárnej kreatívnej ekonomiky; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali a zachovávali osvedčené postupy, ako sú znížené poplatky, kultúrne šeky alebo bezplatné kultúrne činnosti, ktoré sú zamerané na uľahčenie prístupu mladým ľuďom, bez ohľadu na ich postavenie (študent, učeň, stážista, uchádzač o prácu), a najmä zraniteľných osôb ku kultúre a ku kreatívnemu obsahu;

Postavenie umelcov

30.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné zriadiť európsky štatút umelca, aby umelci mohli využívať uspokojivé pracovné podmienky a primerané opatrenia v oblasti daňového režimu, práva na prácu, sociálnej ochrany a autorských práv s cieľom zlepšiť mobilitu umelcov v rámci EÚ;

31.   vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby sa riadili odporučením UNESCO k postaveniu umelca(12);

Umelecké remeslá

32.   pripomína, že umelecké remeslá sú jedným z pilierov nášho kultúrneho dedičstva a nášho hospodárstva, a preto je dôležité zabezpečiť ich zachovanie prostredníctvom mechanizmov na prenos primeraných znalostí a zručností, ako sa to zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe;

33.   zdôrazňuje cieľ zachovania špecifickej povahy niektorých remesiel/povolaní a prenosu znalostí predovšetkým v oblasti kultúrnych, tvorivých a remeselných odvetví a zabezpečenia mechanizmov prenosu znalostí; navrhuje motivovať na miestnej, regionálnej a územnej úrovni k vytváraniu dielní na prenos znalostí, ktoré budú určené predovšetkým remeselným tvorivým odvetviam;

34.   pripomína, že hospodársky model kultúrneho a kreatívneho priemyslu vrátane odvetvia luxusného tovaru, ktorý je preň príznačný, sa zakladá na inovatívnosti, neustálej kreativite, dôvere spotrebiteľov a investíciách do často vysokokvalifikovaných pracovných miest, ktoré sú nositeľmi jedinečného know-how; žiada Komisiu, aby vo svojich návrhoch, ktoré majú vplyv na kultúrny a kreatívny priemysel, podporovala trvalú udržateľnosť tohto hospodárskeho modelu a aby rozvinula právny rámec, ktorý bude zodpovedať ich osobitostiam, najmä čo sa týka dodržiavania práv duševného vlastníctva;

35.   zdôrazňuje, že v niektorých vysokokvalifikovaných a mimoriadne špecifických remeslách, ktoré prispievajú k existencii kultúrneho a kreatívneho priemyslu v EÚ, existuje riziko nedostatku pracovných síl, a žiada Komisiu a členské štáty, aby po dohode s podnikmi prijali opatrenia nevyhnutné na zachovanie týchto mimoriadnych znalostí a na podporu výchovy novej generácie remeselníkov a pracovníkov špecializovaných na tieto remeslá;

K lepšiemu šíreniu a obehu diel v digitálnom veku

36.   povzbudzuje členské štáty, aby podporovali šírenie a obeh diel na území EÚ;

37.   uznáva, že inovácie treba podporovať nielen v technologickej výrobe, ale tiež v riadiacich procesoch, v rámci rozvoja vhodných projektov a ich distribúcie a komercializácie;

38.   vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť stanoviť špecifické kroky a príslušné nástroje na podporu a rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe, predovšetkým malých a stredných podnikov, s cieľom skvalitniť výrobu, propagáciu a distribúciu tovaru a služieb v oblasti kultúry;

39.   zdôrazňuje, že využívanie diel online môže byť skutočnou príležitosťou na lepšie šírenie a obeh európskych, zvlášť audiovizuálnych diel, pod podmienkou, že legálna ponuka sa bude môcť rozvíjať v zdravom konkurenčnom prostredí, ktoré účinne bojuje proti nelegálnemu sprístupňovaniu chránených diel, a že sa budú rozvíjať nové spôsoby odmeňovania tvorcov, ktoré budú finančne zodpovedať úspechu ich diel;

40.   vyzýva Komisiu, aby dbala na prísne vykonávanie článku 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(13), v ktorej sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne médiá na požiadanie podporovali výrobu európskych diel, ako aj prístup k týmto dielam, a aby mu predložila správu o uplatňovaní tohto ustanovenia najneskôr v roku 2012;

41.   zdôrazňuje, že v záujme zaistenia lepšieho šírenia a obehu európskych diel a repertoárov je potrebné vytvoriť iniciatívy zamerané na zlepšenie a podporu prekladu, dabingu a titulkovania a digitalizácie európskych kultúrnych diel a vypracovať v rámci novej generácie programov MEDIA a Kultúra na obdobie 2014 – 2020 osobitné opatrenia pre tieto oblasti;

42.   vyzýva Komisiu, aby podporovala rast kultúrneho a kreatívneho priemyslu, predovšetkým online, tým, že prijme príslušné kroky na zabezpečenie toho, aby všetky zainteresované strany spoločne zodpovedali za rovnakú ochranu produktov a služieb v digitálnom prostredí s cieľom vybudovať väčšiu dôveru spotrebiteľov v online produkty a služby;

43.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec, ktorý zabezpečí vysokú úroveň dôvery v komerčný i nekomerčný digitálny priestor, aby kultúrny a kreatívny priemysel na jednej strane a spotrebitelia na druhej strane mohli naplno používať kanály digitálneho vysielania bez obavy z podvodných alebo nečestných postupov, ktoré by ich od toho odradili;

44.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali najmä na úlohu knižnice ako inštitúcie na šírenie kultúry a fóra pre diskusiu; nazdáva sa, že zodpovednosť a zdroje v súvislosti s prechodom na digitalizáciu by sa mali rozdeliť medzi knižnice, odvetvie vzdelávania a odvetvie kultúry; pripomína, že je naliehavo potrebné tento proces realizovať, pretože európske knižnice majú už teraz obmedzené zdroje na to, aby uspokojujúcim spôsobom prešli na digitálne médiá;

45.   zdôrazňuje predovšetkým význam rozšírenia európskej digitálnej knižnice a jej rozvíjania ako ústredného miesta, z ktorého sa šíri európske kultúrne dedičstvo, spoločná pamäť a kultúrna tvorivosť, a ako zdroja vzdelávacích, kultúrnych, inovačných a podnikateľských aktivít; poukazuje na to, že obchodovanie s umením tvorí jeden z pilierov, na ktorých spočíva naše kultúrne dedičstvo a hospodárstvo, a že je preto potrebné zabezpečiť ich nepretržitosť prostredníctvom primeraných mechanizmov na odovzdávanie si poznatkov a zručností;

46.   zdôrazňuje, že je potrebné náležite zohľadňovať výzvy, ktorým čelia tradičné odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu, napríklad vydávanie kníh, predaj kníh a tlačené médiá;

47.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy na propagáciu a zvyšovanie digitálnej gramotnosti so zreteľom na stále výraznejší posun vydavateľského priemyslu smerom k produkcii a distribúcii digitálneho obsahu; zdôrazňuje, že do iniciatív týkajúcich sa digitálnej mediálnej gramotnosti by mali byť úzko zapojení vydavatelia;

Za vnútorný trh s kultúrnym a kreatívnym obsahom

48.   nabáda členské štáty a Európsku komisiu, aby zriadili európsky digitálny jednotný trh a mechanizmy technickej a finančnej podpory určenej kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu s cieľom digitalizovať kultúrne dedičstvo a aby zaviedli spoločné európske normy a štandardy;

49.   zdôrazňuje význam rýchleho vykonania a úspechu iniciatívy digitálna agenda, aby kultúrny a kreatívny priemysel mohol plne využívať všetky možnosti, ktoré ponúkajú širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie a nové bezdrôtové technológie, a úspešne sa im mohol prispôsobovať;

50.   vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby prijali opatrenia potrebné na vytvorenie vnútorného európskeho trhu s kultúrnym a kreatívnym obsahom online a zaistili prístup európskych občanov k tomuto obsahu a zabezpečili ochranu a spravodlivú odmenu držiteľom práv a stabilizáciu všetkých zdrojov financujúcich tvorbu;

51.   vyzýva Európsku komisiu, aby podporila nové inovatívne hospodárske modely v kreatívnom a kultúrnom odvetví, prispôsobené účinkom globalizácie a výzvam digitálneho veku, najmä pokiaľ ide o priemysel vytvárajúci obsah;

52.   zdôrazňuje význam interoperability a noriem pre vytvorenie podmienok pre rovnaký prístup k novým platformám a vybaveniu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala interoperabilitu medzi platformami, aby vyvíjala normy, ktoré vy pomohli prispieť k vytvoreniu trhu podporujúceho inovácie, aby sa vyhýbala používaniu systémov, ktoré by mohli obmedziť prístup k rozličným obsahom;

53.   žiada Komisiu, aby podporovala využívanie, šírenie a vývoj slobodných softvérov a otvorených štandardov, ktoré predstavujú potenciál pre inovácie, kreativitu, šírenie znalostí a tvorbu pracovných miest;

54.   konštatuje, že roztrieštenosť trhu v kultúrnom a kreatívnom odvetví čiastočne vyplýva z kultúrnej rozmanitosti a jazykových preferencií spotrebiteľov;

55.   pripomína, že je dôležité, aby sa zvážil spôsob, akým by bolo vhodné prispôsobiť regulačné rámce, predovšetkým platné predpisy v oblasti hospodárskej súťaže, osobitostiam kultúrneho odvetvia, s cieľom zaistiť kultúrnu rozmanitosť a prístup spotrebiteľov k obsahu a rozmanitým a kvalitným kultúrnym službám;

56.   konštatuje, že elektronické obchodovanie a internet sa vyvíjajú tak rýchlo, že technologické „generácie“ sa geometricky skracujú, domnieva, že by sa mali vyvíjať pokusy o uvedenie regulačnej odozvy zo strany EÚ do súladu s platnými sociálnymi a obchodnými požiadavkami, aby sa nestali zbytočnými v dôsledku zaostávania a nebránili plnému využitiu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu členských štátov EÚ;

57.   trvá na dôležitosti toho, aby sa uvažovalo o optimálnych podmienkach umožňujúcich rozvoj tohto jednotného trhu, najmä v daňovej oblasti, a to napríklad v súvislosti so zrážkami, uplatňovanými pri príjmoch za autorské práva, a umožnením vytvorenia zníženej sadzby DPH na kultúrny tovar a služby šírené fyzickými nosičmi alebo online s cieľom podporiť ich rozvoj;

58.   zdôrazňuje, že pravidlá pre DPH a nedostatok dostupných spôsobov platieb, pokiaľ ide o online predaj, tiež predstavujú prekážku, ktorá bráni riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, a musia sa naliehavo riešiť;

59.   vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila konkrétne legislatívne návrhy, ako bojovať s týmito problémami, s cieľom odstrániť existujúce prekážky brániace rozvoju vnútorného trhu, a to predovšetkým v online prostredí, pričom sa musí zohľadniť dopyt spotrebiteľov a kultúrna rozmanitosť;

60.   s odkazom na dôležitú iniciatívu Digitálna agenda vyzýva Komisiu, aby zvážila potrebu podporiť prispôsobenie európskeho elektronického publikovania úlohám vyplývajúcim z hospodárskej súťaže a vytvoriť podmienky na podporu interoperability systémov, prenosu obsahu z jedného zariadenia na iné a spravodlivej hospodárskej súťaže;

Práva duševného vlastníctva

61.   zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva predstavujú pre kreatívne podniky základnú hodnotu, stimul pre individuálnu kreativitu a investíciu do tvorby; žiada preto o prípravu plánov, ktoré by kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pomohli prispôsobiť sa digitálnemu posunu prostredníctvom nových online služieb založených na nových formách správy práv posilňujúcej autorské práva; žiada tiež vyvážený regulačný rámec, ktorým sa bude riadiť ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva;

62.   zdôrazňuje potrebu účinného presadzovania práv duševného vlastníctva v offline i online prostredí a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každé opatrenie by malo byť starostlivo zhodnotené s cieľom zaistiť jeho účinnosť, proporcionalitu a súlad s Chartou základných práv Európskej únie;

63.   vyzýva Komisiu, aby autorské právo prispôsobila digitálnemu veku, čo by kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu umožnilo využívať výhody vytvárané digitálnou technológiou a vzájomným približovaním médií, a aby zvážila osobitné spôsoby, ako uľahčiť používanie kreatívneho obsahu a archivovaných materiálov a ako zaviesť rozšírené systémy kolektívnej správy licencií a jednoduché systémy jediného kontaktného miesta na vyrovnávanie práv;

64.   v tomto zmysle zdôrazňuje podstatnú úlohu kolektívne riadených spoločností pre rozvoj európskej kreativity a digitálneho hospodárstva; vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci prebiehajúcich prác na návrhu smernice o kolektívnej správe práv vytvorila právny rámec podporujúci činnosť spoločností kolektívnej správy a zjednotenie rôznych predpisov v oblasti autorských práv;

65.   vyzýva Komisiu, aby umožnila životaschopnosť celoeurópskeho systému vydávania licencií, ktorý bude vychádzať z jestvujúcich modelov udeľovania licencií k individuálnym a kolektívnym právam na viacerých územiach a ktorý uľahčí spustenie služieb so širokým výberom obsahu, čím sa zlepší legálny prístup ku kultúrnemu obsahu online;

66.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa účinných metód zvyšovania informovanosti verejnosti o vplyve porušovania práv duševného vlastníctva;

67.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu so zainteresovanými stranami zorganizovali na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni kampaň na zvýšenie informovanosti o potrebe rešpektovať práva duševného vlastníctva, a to najmä medzi mladými európskymi spotrebiteľmi;

68.   vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nečestným obchodným postupom a porušovaniu práv duševného vlastníctva, ktorého obeťou sa môže stať kultúrny a kreatívny priemysel, ale aj skutočné i digitálne hospodárstvo;

69.   zdôrazňuje, že je potrebné konečne riešiť problém obrovského nedostatku kníh, s ktorým sa stretávajú zrakovo postihnuté osoby a osoby s poruchami čítania; pripomína Komisii a členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, t. j. že prijmú všetky náležité opatrenia, aby ľuďom so zdravotným postihnutím zabezpečili prístup k materiálom kultúrneho charakteru v dostupných formátoch, a že zaistia, aby právne predpisy na ochranu práv duševného vlastníctva nepredstavovali neprimeranú alebo diskriminačnú prekážku brániacu prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k materiálom kultúrneho charakteru;

70.   vyzýva Komisiu, aby sa v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) aktívne a konštruktívne zasadila za schválenie záväznej právnej normy vychádzajúcej z návrhu zmluvy, ktorý vypracovala Svetová únia nevidiacich a ktorý bol v rámci WIPO predložený v roku 2009;

71.   zdôrazňuje potrebu riešiť otázku tzv. osirotených diel; víta deklarovaný zámer Komisie predložiť návrhy v tejto oblasti; konštatuje, že problém tzv. osirotených diel a tzv. čiernej diery 20. storočia nezahŕňa len tlačené diela, ako sú knihy a časopisy, ale dotýka sa všetkých druhov diel vrátane fotografických, hudobných a audiovizuálnych diel;

72.   vyzýva Komisiu, aby podporila poskytnutie finančnej pomoci pre iniciatívy súkromného sektora zamerané na vytváranie široko prístupných práv a databáz repertoárov v hudobnej a audiovizuálnej oblasti, ako aj v iných oblastiach; takéto databázy by zvýšili transparentnosť a zefektívnili by postupy usporiadania autorských práv;

73.   vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie spravodlivého, nestranného a účinného alternatívneho riešenia sporov pre všetky zúčastnené strany;

74.   zastáva názor, že Komisia by mala vziať do úvahy špecifické problémy, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, pokiaľ ide o uplatňovanie ich práv duševného vlastníctva podľa zásady „najskôr myslieť v malom“, ktorá bola zavedená iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu, a to okrem iného uplatňovaním zásady nediskriminácie malých a stredných podnikov;

75.   víta revíziu systému ochranných známok EÚ, ktorú uskutočnila Komisia, a nabáda ju, aby dohliadla na prijatie príslušných krokov, ktorými sa zabezpečí, aby ochranné známky využívali rovnakú úroveň ochrany v online aj offline prostredí;

Financovať kultúrny a kreatívny priemysel

76.   pripomína, že všetky politiky a opatrenia na podporu a financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu musia zohľadňovať osobitosti každého jeho odvetvia;

77.   vyzýva Komisiu, aby pre podniky v kultúrnom a kreatívnom priemysle stanovila vlastný štatút malých a stredných podnikov, pokiaľ ide o všetky opatrenia prístupu k úveru, podpory začínajúcich podnikateľov a ochrany zamestnania, ktoré by mali byť vhodne prispôsobené špecifickým vlastnostiam tohto odvetvia s osobitným zreteľom na ich nízku kapitalizáciu, hodnotu značky ako majetku, vysoké riziko v počiatočnej etape, veľký vplyv informačných technológií, nepravidelnosť výkonu práce a potrebu centralizovaných služieb;

78.   vyzýva všetky zúčastnené strany, aby uvažovali o vytvorení nových inovatívnych finančných nástrojov na európskej i vnútroštátnej úrovni prispôsobených potrebám tohto priemyslu, zohľadňujúcich predovšetkým skutočnosť, že kapitál tvorivých ľudí spočíva často iba v duchovných hodnotách, akými sú bankové záruky, návratné preddavky, fondy rizikového kapitálu a stimuly na zriaďovanie miestnych partnerstiev;

79.   podporuje mobilizáciu jestvujúcich európskych fondov a programov (napr. nástroj na mikrofinancovanie) v záujme rozvoja malých podnikov a mikropodnikov v kultúrnom a kreatívnom odvetví s cieľom optimalizovať podporu smerujúcu k podnikom pomocou uľahčenia prístupu k informáciám o možnostiach financovania, ako aj zjednodušiť postup podávania žiadostí v tejto oblasti

80.   navrhuje vytvorenie krátkodobého mikrofinancovania určeného na experimentovanie a rozvoj kultúrnych a kreatívnych inovatívnych projektov;

81.   odporúča Komisii, aby vyhodnotila relevantnosť štrukturálnych fondov, ako aj súčasných a budúcich programov v oblasti kultúry, audiovizuálnych médií, mládeže a vzdelávania, z hľadiska ich potenciálu na podporu odvetví tvorivej činnosti a vyvodila závery na zlepšenie grantovej politiky;

82.   okrem toho uznáva efektívnosť programov EÚ zameraných na prístup malých a stredných podnikov, napríklad Programu pre inovácie a konkurencieschopnosť, k financovaniu a navrhuje Komisii, aby vypracovala štúdiu s posúdením možnosti navrhnutia podobných špecifických programov pre kultúrny a kreatívny priemysel;

83.   naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného rozpočtového riadku v rámci dôležitej iniciatívy Digitálna agenda, ktorá by mala podporovať prechod kinosál v Európe na digitálny obsah s cieľom zaistiť prístup všetkých európskych občanov k obsahu, ktorý odzrkadľuje rôznorodú európsku identitu, a zvýšiť konkurencieschopnosť celého európskeho odvetvia kinematografie;

84.   zdôrazňuje význam sponzorstva a verejno-súkromných partnerstiev pri financovaní a podpore kultúrnych a kreatívnych činností a vyzýva na zlepšenie prístupu týchto odvetví k úverom a na zváženie alternatívnych možností napomáhania sponzorstva zo strany podnikov, ako sú napríklad daňové úľavy alebo stimuly;

85.   zdôrazňuje, že je dôležité vychovávať odborníkov na oblasť bankovníctva, ktorí by boli schopní zaistiť poradenstvo v oblasti financovania kultúrnych a kreatívnych projektov s cieľom zlepšiť prístup k úverom od finančných inštitúcií;

86.   opakovane zdôrazňuje dôležitosť rozvoja konzultačných a poradenských služieb v oblasti financovania a riadenia podnikov, aby sa odborníkom z kultúrneho a kreatívneho odvetvia, zvlášť z malých a stredných podnikov a veľmi malých podnikov, umožnilo ovládanie nástrojov, ktoré sú nevyhnutné na správne riadenie podniku, čím sa zlepší tvorba, výroba, propagácia a distribúcia kultúrneho tovaru a služieb;

87.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné vzdelávať odborníkov, ktorí dokážu zabezpečiť hospodársku a finančnú udržateľnosť kultúrnych a kreatívnych projektov, aby sa tak zlepšil prístup k pôžičkám od finančných a bankových inštitúcií, ktoré sú vo všeobecnosti málo oboznámené s osobitosťami tohto odvetvia;

88.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s digitálnou agendou pomáhala malým a stredným podnikom pôsobiacim v kultúrnom a kreatívnom priemysle pri hľadaní konkurencieschopných a pre spotrebiteľov prijateľných inovatívnych modelov obchodovania online, ktoré sú založené na spolufinancovaní a spoločnom znášaní rizík medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a sprostredkovateľmi;

89.   preto žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri verejnom obstarávaní nevzniknú malým a stredným podnikom zbytočné náklady a nepotrebná byrokracia;

90.   v súvislosti s uvedením ôsmeho rámcového programu pre výskum v decembri 2011 vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie podnikateľských projektov a začínajúcich firiem v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré otvárajú mladí ľudia do 35 rokov;

91.   žiada, aby z regionálneho indikatívneho programu európskeho nástroja susedstva a partnerstva na obdobie 2011 – 2013 boli poskytnuté prednostné finančné prostriedky kultúrnemu a tvorivému priemyslu s osobitným dôrazom na audiovizuálnu oblasť a na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel v európsko-stredomorskom regióne;

92.   navrhuje využívanie rámca ECIA (Aliancia európskeho kreatívneho priemyslu) na zabezpečenie platformy pre prístup k informáciám a poradenstvu o pripravenosti investícií a dlhodobých obchodných stratégiách, prístup k úverom, garančným fondom a cezhraničným súkromným investíciám, a žiada preskúmanie možnosti zriadenia banky kreatívneho priemyslu;

93.   nabáda členské štáty, ako aj miestne, územné a regionálne orgány, aby vytvárali priaznivé podmienky pre stretávanie sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu a organizácií, ktoré by ich mohli financovať, a vyzýva orgány, aby oboznamovali finančné inštitúcie s osobitosťami kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čím by ich prostredníctvom kultúrnych projektov s veľkým ekonomickým potenciálom podnietili investovať do tohto priemyslu, najmä do malých a stredných podnikov a veľmi malých podnikov;

94.   podnecuje miestne, územné a regionálne subjekty, aby v podvedomí finančných inštitúcií zakotvili informácie o špecifickosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, aby ich povzbudili pri investovaní do tohto druhu priemyslu, predovšetkým do malých a stredných podnikov;

Miestna a regionálna spolupráca

95.   zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel často prispieva k stimulovaniu premeny upadajúceho miestneho hospodárstva, k podpore tvorby nových hospodárskych činností, k vytváraniu nových a trvalých pracovných miest a k rastu atraktívnosti európskych regiónov a miest, a to v rámci sledovania cieľa sociálnej a územnej súdržnosti;

96.   zdôrazňuje, že kultúra musí zohrávať dôležitú úlohu v oblasti udržateľného rozvoja cezhraničných území a uvedomuje si, že kultúrne a kreatívne infraštruktúry a nástroje môžu prispievať k dosiahnutiu územnej súdržnosti; verí, že podnecovanie kultúry a kreativity je neoddeliteľnou súčasťou územnej spolupráce a treba ho podporiť;

97.   vyzýva všetky zúčastnené orgány na miestnej úrovni, aby v záujme rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu využívali programy územnej spolupráce na využívanie a prenos osvedčených postupov;

98.   odporúča posilniť vedecký výskum týkajúci sa vzájomných vzťahov medzi kultúrnou ponukou a zakladaním podnikateľských subjektov z kultúrnej a kreatívnej oblasti a preskúmať celoeurópsky význam kultúry ako aspektu ovplyvňujúceho rozhodnutia týkajúce sa umiestnenia podnikov ; a zároveň podporovať akademický výskum účinkov podnikateľských subjektov z kultúrnej a kreatívnej oblasti na lokalitu, v ktorej sa nachádzajú;

99.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmapovali dostupné poznatky o praktikách, potrebách a osvedčených postupoch cezhraničnej kultúrnej a kreatívnej spolupráce a aby získali konkrétne odborné znalosti o kultúre, kreativite a cezhraničných územiach (najmä v málo prebádaných oblastiach, ako je napríklad prepojenie medzi kultúrou, kreativitou a hospodárstvom) a vypracovali cezhraničné stratégie určené na správu kultúrneho dedičstva a zdrojov;

100. vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vytvorili miesta na stretávanie a stanovili základ pre vytvorenie miestnych sietí, na by ktorých sa prostredníctvom výmeny odborných znalostí, experimentovania, zlepšovania spôsobilostí a vzdelávania v oblasti inovačných technológií, ako sú napríklad digitálne technológie, zvyšovala informovanosť všetkých pracovníkov v tomto odvetví, ako i širokej verejnosti, pokiaľ ide o kultúrny a kreatívny priemysel, a to prostredníctvom odborného vzdelávania, diskusií a ďalších umeleckých a kultúrnych udalostí, aby rozvíjali tvorivé strediská a inkubátory, ktoré by mladým odborníkom a kreatívnym podnikom umožnili pracovať vo vzájomnej súčinnosti, podporili inovácie a zviditeľnili celý sektor;

101. vyzýva miestne, územné a regionálne orgány, aby vytvárali prepojené platformy na účel výmeny osvedčených postupov a zavádzania cezhraničných a nadnárodných pilotných projektov;

102. zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu výrazne prispieť k lepšiemu šíreniu a obehu európskeho kultúrneho tovaru organizovaním, podporovaním a propagovaním kultúrnych akcií;

103. poukazuje na to, že kultúrne a kreatívne infraštruktúry a zariadenia zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji materiálneho prostredia v mestách a veľkomestách, vytváraní prostredia atraktívneho pre investície a najmä pri zveľaďovaní a revitalizácii starých priemyselných štvrtí, a že kultúrne dedičstvo pridáva na hodnote a špecifickosti pri rozvoji a obnove vidieckych oblastí, najmä vzhľadom na jeho prínos k rozvoju vidieckeho cestovného ruchu a pri boji proti vyľudňovaniu týchto oblastí;

104. ďalej sa domnieva, že tieto infraštruktúry a zariadenia zohrávajú významnú úlohu v politikách zveľaďovania starých priemyselných štvrtí a aj v politikách, ktoré vymedzujú novo vznikajúce oblasti činností v cestovnom ruchu a znovu definujú tradičný cestovný ruch;

105. domnieva sa teda, že je treba podporovať vytváranie nových a rozvoj existujúcich kultúrnych a kreatívnych odvetví, a to prostredníctvom stratégií národného, regionálneho a miestneho rozvoja v rámci partnerstva medzi verejnými orgánmi zastupujúcimi rôzne oblasti politiky, MSP a príslušnými zástupcami občianskej spoločnosti;

106. preto vyzýva členské štáty a regióny, aby vytvorili príležitosti pre takúto spoluprácu, navrhli politiky spájajúce investície v oblasti infraštruktúry s investíciami v oblasti ľudského kapitálu a aby preskúmali systémy inovačných poukazov na pomoc kultúrnym a kreatívnym MSP a jednotlivcom pri získavaní odborných zručností;

107. verí, že Komisia by mohla venovať väčšiu pozornosť partnerským dohodám medzi mestami, obcami a regiónmi, ktoré už mnoho rokov poskytujú vynikajúce fórum na kultúrnu a kreatívnu spoluprácu a výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi združeniami miestnych a regionálnych orgánov podporovala moderné a kvalitné partnerské iniciatívy a výmeny, do ktorých sa zapoja všetky zložky spoločnosti;

108. navrhuje, aby sa v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva vymedzil akčný program, ktorý by sa venoval cezhraničnej podpore a spolupráci v oblasti kultúry;

Európske hlavné mesto kultúry

109. zdôrazňuje všeobecné uznávanie iniciatívy Európskeho hlavného mesta kultúry ako istého laboratória mestského rozvoja prostredníctvom kultúry; vyzýva Komisiu, aby podporila túto iniciatívu a zaistila správne podmienky na vymieňanie osvedčených postupov, kultúrnu spoluprácu a vytváranie sietí na výmenu skúseností o príležitostiach kultúrneho a kreatívneho priemyslu s cieľom naplno využiť potenciál tohto priemyslu;

110. vyzýva, aby sa do programov projektu Európske hlavné mestá kultúry zahrnuli diskusie o potenciáli kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

Móda a cestovný ruch

111. považuje za potrebné, aby sa zoznam vytvorený v rámci zelenej knihy týkajúci sa odvetví tvoriacich kultúrny a kreatívny priemysel doplnil o módu a kultúrny a udržateľný cestovný ruch; zdôrazňuje, že pre obe odvetvia je príznačná výrazná kreativita a podnikateľský duch, čo má významný vplyv na hospodárstvo a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ;

112. poukazuje na skutočnosť, že cestovný ruch má pre kultúrny a kreatívny priemysel podstatný význam, a odporúča Komisii, aby podporovala mestá a regióny vo výraznejšom využití kultúry ako jedinečnej ponuky v rámci ich marketingu cestovného ruchu, aby posilnili spoluprácu v kultúrno-turistickej oblasti, aby podporovali spoluprácu medzi kultúrnym odvetvím a cestovným ruchom a podporovali ju v rámci svojich marketingových zámerov;

Medzinárodné vzťahy a obchod

113. zdôrazňuje význam Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ako kľúčového nástroja, ktorým sa zaručí, aby sa tzv. kultúrna výnimka v medzinárodnom obchode s tovarom a službami kultúrnej a kreatívnej povahy zachovala v medzinárodnom rámci WTO;

114. konštatuje, že čo sa týka podpory výmen a kultúrnej rozmanitosti, prístup na trh tretích krajín je sťažený množstvom tarifných i netarifných prekážok, ktoré v spojení s nestálosťou distribučných sietí sťažujú skutočnú prítomnosť európskej kultúry;

115. zdôrazňuje veľký potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v medzinárodnom obchode a predpokladá, že jej význam sa podceňuje z dôvodu zložitosti zberu údajov;

116. vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na veľké množstvo bilaterálnych obchodných dohôd predložila Európskemu parlamentu jasnú a globálnu stratégiu o protokoloch o kultúrnej spolupráci, ktoré sú prílohou k týmto dohodám a ktorých zámerom je prispôsobiť ponuku európskej spolupráce potrebám a špecifikám kultúrneho a kreatívneho priemyslu v partnerských krajinách, a pritom rešpektovať záväzky prijaté v rámci WTO, ako aj ducha a znenie Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

117. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali nárast exportu kultúrneho a kreatívneho tovaru a služieb a podnikli kroky na zvýšenie informovanosti o potenciáli európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu aj za hranicami EÚ;

o

o         o

118.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

http://unesdoc.unesco.org/images/0014/001429/142919e.pdf

(2)

Ú. v. EÚ L 201, 25.07.2006, s. 15.

(3)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.

(6)

Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.

(7)

Ú. v. EÚ C 76 E, 25.03.2010, s. 16.

(8)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.

(9)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.09, s. 25.

(10)

Ú. v. EÚ C 125 E, 22.05.2008, s. 223.

(11)

http://ec.europa.eu/culture/our-policy-development/doc/CONS_NATIVE_CS_2009_08749_1_EN.pdf

(12)

http://unesdoc.unesco.org/images/0011/001114/111428mo.pdf

(13)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zelená kniha Európskej komisie otvára v pravý čas diskusiu o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a oficiálne uznáva hospodársky a sociálny význam tohto priemyslu. V rámci Európskej únie došlo od začiatku 90. rokov 20. storočia k exponenciálnemu nárastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a podiel na HDP.

Výzvy globalizácie a príchod digitálnej éry vytvárajú nové a významné príležitosti pre rozvoj tohto priemyslu a môžu zvýšiť jeho potenciál, pokiaľ ide o stimuláciu rastu a tvorbu pracovných miest, ktorý je z veľkej časti nevyužitý. Na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel mohol dynamicky ovplyvňovať kultúrnu rozmanitosť, sociálnu a územnú súdržnosť, rast a zamestnanosť sú potrebné strategické investície. Preto je potrebné poskytnúť zodpovedajúce zdroje, pomáhať kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu, aby sa rozvíjal v miestnom a regionálnom prostredí a prešiel ku kreatívnemu hospodárstvu a pôsobil ako katalyzátor v množstve hospodárskych a sociálnych oblastí. Pretože čím bude digitálna ponuka európskeho audiovizuálneho obsahu bohatšia, tým viac bude mať obsah zameraný na európsku identitu možnosť ovplyvňovať kultúrnu rozmanitosť. Tvorivý priemysel okrem toho významne prispieva k rozvoju informačných a komunikačných technológií a zohráva dôležitú úlohu na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

V tejto súvislosti je potrebné aktivovať vlastnú dynamiku Spoločenstva, ktorá bude stimulovať kultúrny a kreatívny priemysel. Z tohto dôvodu tento priemysel musí uplatňovať inovatívne ekonomické modely a mať prístup k novým legálnym ponukám online služieb. Preto je nevyhnutné vytvoriť skutočný jednotný trh s online obsahom a službami, zaviesť špecifické opatrenia s cieľom posilniť úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako katalyzátora inovácií a štrukturálnych zmien, združiť subjekty na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a vytvárať nové produkty a služby, ktoré povedú k rastu a zamestnanosti.

Kultúrne odvetvie zohráva v Európe kľúčovú úlohu a priťahuje záujem občanov, podnikov aj investorov. Predstavuje Európu ako dynamické a stimulujúce miesto, kde sa dobre žije a pracuje. Je evidentné, že dynamicky rastúci kultúrny priemysel má zásadný význam pre úspech Európy ako tvorivej znalostnej ekonomiky. Kultúrny priemysel tiež priťahuje kvalifikované a kreatívne osoby. V súčasnosti je známe, že kultúrny a kreatívny priemysel je významnou hybnou silou hospodárskej a sociálnej inovácie v množstve ďalších odvetví.

V čase, keď niektorí naši medzinárodní partneri už intenzívne využívajú rôznorodé zdroje kultúrneho a kreatívneho priemyslu, Európska únia ešte stále musí rozvíjať strategický prístup, v rámci ktorého sa jej silné a atraktívne kultúrne aktíva stanú základom pre silnú kreatívnu ekonomiku a súdržnú spoločnosť.

Z tohto pohľadu musí zelená kniha zájsť ešte ďalej. Aby sa mohol plne uvoľniť dvojaký potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu – kultúrny a hospodársky – je potrebná väčšia kapacita na experimentovanie a inovácie, prístup k správnej kombinácii primeraných zručností a k financovaniu. Vďaka kreatívnemu hospodárstvu sú pracovníci v kultúre hybnou silou znalostí spoločnosti a stávajú sa zdrojom hospodárskeho rozvoja a sociálnej harmónie. Vzhľadom na to, že naše hospodárstva sú stále viac založené na službách nehmotného charakteru, kultúrny a kreatívny priemysel ďalej zvyšuje kreatívnu pridanú hodnotu. Hybná sila udržateľného rastu vychádza predovšetkým z dlhodobých investícií do tvorivého potenciálu Európy.

Vytvorenie skutočného vnútorného trhu predstavuje prioritu pre posilnenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a dosiahnutia udržateľného hospodárskeho rastu s cieľom urobiť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie znalostné hospodárstvo na svete, ktoré zabezpečí viac kvalitných pracovných miest. Je preto potrebné uznať špecifickosť celého kultúrneho priemyslu a je nevyhnutné zobrať na vedomie európske právne predpisy v oblasti medzinárodného obchodu, vnútorného trhu, hospodárskej súťaže a daní.

Kultúrny a kreatívny priemysel sa vyznačuje dvojitou povahou (ktorou sa líši od všetkých ostatných odvetví), a to na jednej strane hospodárskou, pretože sa podieľa na rozvoji zamestnanosti, na hospodárskom raste a vytváraní bohatstva, a potom aj (a predovšetkým) kultúrnou, pretože prostredníctvom svojich činností prispieva k rozkvetu a sociálnej a kultúrnej integrácii občanov. Kultúrny a kreatívny priemysel zohráva v Európskej únii prostredníctvom posilňovania kreativity a inovácie zameranej na skvalitnenie procesu distribúcie a produkcie kľúčovú úlohu pri podporovaní kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pluralizmu, sociálnej a územnej súdržnosti, pri demokratizácii prístupu ku kultúre a presadzovaní medzikultúrneho dialógu, Z tohto pohľadu je spravodlivé odmeňovanie tvorby na základe práv duševného vlastníctva podmienkou sine qua non pre zachovanie európskej kultúrnej rozmanitosti.

Rovnako je potrebné podporovať mobilitu a zvyšovať atraktivitu. Predsa podpora mobility umelcov, pracovníkov v kultúre a umeleckých diel je jednou z možností, ako pomôcť európskemu kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu postúpiť z miestnej na celoštátnu úroveň. Aby sme to dosiahli, musíme byť odhodlaní vytvoriť vyvážené partnerstvo s európskymi odborníkmi z tohto odvetvia, a to na základe pravidelných konzultačných mechanizmov s cieľom držať krok s rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím, odstraňovať prekážky mobility a zabezpečiť dohľad nad nástrojmi vypracovanými na všetkých úrovniach.

Európska únia musí vykonávať opatrenia s cieľom podporiť kreatívny priemysel. Je nevyhnutné, aby táto zelená kniha viedla v krátkodobom a strednodobom horizonte ku konkrétnemu vývoju na európskej úrovni, napríklad pokiaľ ide o dane prispôsobené online kultúrnemu tovaru a službám a možnosť využívať finančné nástroje, ktoré ponúkajú EIB a EIF. Ak má kultúrny a kreatívny priemysel v plnom rozsahu zohrávať svoju úlohu dynamického elementu, je potrebné zaviesť finančné nástroje založené na skutočne odbornom posúdení špecifických rysov kultúrneho priemyslu, ako aj upravené daňové opatrenia.

A nakoniec, aby mohol byť uvoľnený potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu, je nevyhnutné rozvíjať najmä kvalitné umelecké a kultúrne vzdelávanie, územné rozdelenie, partnerstvá s miestnymi subjektmi, tvorbu a kreativitu, výmenu odborných znalostí, financovanie, súkromno-verejné partnerstvá a výmeny osvedčených postupov. Je nevyhnutné, aby bol kultúrny a kreatívny priemysel konkurencieschopný a v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že je treba zobrať na vedomie špecifické rysy, ktoré sú mu vlastné a skutočnosť, že jeho podpora vyžaduje rôzne nástroje.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (26.1.2011)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: William (gróf) Dartmouth

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že rozvoj obchodu s tovarmi a službami v kultúrnych a tvorivých odvetviach predstavuje významný pilier kultúry, rozvoja a demokracie a zároveň je hnacou silou hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe a vo svete; podotýka, že svetový obchod s tovarmi a službami v kultúrnych a tvorivých odvetviach sa podľa odhadov v posledných desiatich rokoch takmer zdvojnásobil;

2.  zdôrazňuje, že v duchu stratégie Európa 2020 by sa regulačný rámec mal používať nielen na podporu tvorivosti, inovácií a udržateľných pracovných miest v kultúrnych a tvorivých odvetviach, ale aj na podporu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a odvetviami v tejto oblasti;

3.  zdôrazňuje veľký potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví v medzinárodnom obchode a predpokladá, že ich význam sa podceňuje z dôvodu zložitosti zberu údajov;

4.  je rozhodne presvedčený, že väčšia otvorenosť obchodu v kultúrnych a tvorivých odvetviach nie je všeliekom a že obchodné pravidlá v tomto odvetví sa musia líšiť od pravidiel platných pre bežný tovar; konštatuje, že svetovému obchodu s tovarmi a službami v kultúrnych a tvorivých odvetviach naďalej dominujú rozvinuté krajiny, a nazdáva sa, že Komisia by mala prísť s novými iniciatívami s cieľom prispieť k riešeniu tohto problému; domnieva sa, že kultúrne a tvorivé odvetvia majú potenciál prispieť k hospodárskemu oživeniu európskych regiónov a miest, ktorých trhy založené na výrobe výrobkov tradičných miestnych remesiel a obchode s nimi sa hospodársky oslabili v dôsledku nekalej hospodárskej súťaže s výrobkami z dynamicky sa rozvíjajúcich hospodárstiev;

5.  pripomína, že účinná ochrana práv duševného vlastníctva v rámci zmlúv o medzinárodnom obchode si vyžaduje obozretné vyváženie záujmov držiteľov práv a celej spoločnosti, aby sa zaručila vedúca úloha EÚ v znalostnej ekonomike, a že táto ochrana by sa mala v najmenej rozvinutých a rozvojových krajinách uplatňovať ináč než u konkurentov z priemyselne vyspelých krajín; je presvedčený, že uspokojivé výsledky európskych kultúrnych a tvorivých odvetví závisia od nájdenia takej rovnováhy, ktorá bude spoločnosti, umelcov a tvorcov naďalej motivovať k inováciám; z tohto dôvodu sa EÚ musí postaviť výzve vytvoriť pre nový technologický vek také právne predpisy v oblasti autorských práv, ktoré budú zlučiteľné s požiadavkami osobných slobôd; trvá však na tom, že medzinárodná spolupráca je jediným spôsobom ako bojovať proti pirátstvu, falšovaniu a porušovaniu práv duševného vlastníctva;

6.  poznamenáva, že dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) by sa mala rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na ďalšie oblasti kultúrnych a tvorivých odvetví;

7.  poukazuje na to, že zmyslom autorských práv je predovšetkým ochraňovať skutočných autorov a tvorcov a že ochrana autorských práv by nemala narúšať základné práva;

8.  plne podporuje rozvoj ambicióznejších politík EÚ, ako aj vzájomne prospešnej a dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kultúrnych a tvorivých odvetví v duchu Dohovoru UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

9.  poznamenáva, že elektronický obchod a internet sa rozvíjajú takým rýchlym tempom, že časový odstup medzi generáciami technológií sa skracuje geometrickým radom, a preto sa domnieva, že sa treba pokúsiť zosúladiť regulačnú reakciu Únie so súčasnými sociálnymi a obchodnými požiadavkami, aby sa nestala zbytočnou kvôli tomu, že za nimi zaostáva a že bráni tomu, aby sa potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví v členských štátoch EÚ naplno uvoľnil;

10. poznamenáva, že internet sa živo rozvíja a životné cykly technológií sú stále kratšie, a preto sa domnieva, že akákoľvek iniciatíva zameraná na kontrolu rozvoja infraštruktúry bez toho, aby sa vytvorili alternatívne obchodné modely, bude vždy aspoň o generáciu pozadu a pravdepodobne spomalí rast kultúrnych a kreatívnych odvetví členských štátov EÚ,

11. zdôrazňuje význam uvedeného Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ako zásadného nástroja, ktorým sa zaručí, že sa tzv. kultúrna výnimka v medzinárodnom obchode s tovarom a službami kultúrnej a kreatívnej povahy zachová v medzinárodnom rámci WTO;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

7

1

19

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Kader Arif, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

George Sabin Cutaş, Mário David, Jörg Leichtfried, Miloslav Ransdorf, Michael Theurer

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Patrice Tirolien


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (8.12.2010)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Karima Delli

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.     keďže kultúrny a kreatívny priemysel predstavuje významnú súčasť európskeho hospodárstva, už teraz zamestnáva v Európskej únii asi 5 miliónov ľudí, a keďže vzhľadom na znásobovanie inovácií v tejto oblasti predstavuje odvetvie, ktoré má veľký potenciál vytvárať dôstojné, kvalitné pracovné miesta, ktoré nemožno preniesť inam; keďže kultúrny a kreatívny priemysel je prvoradým nástrojom na splnenie cieľov stanovených Európskou úniou na podporu zamestnanosti a rozvoja spoločnosti založenej na znalostiach a inováciách v rámci stratégie Európa 2020, najmä prostredníctvom iniciatív pre nové pracovné miesta a v oblasti priemyselnej politiky v čase globalizácie; keďže je vhodné na tento účel vytvoriť prostredie, ktoré by prospievalo rozvoju tohto priemyslu, ktorý prispieva k propagácii kultúrnej identity a rozmanitosti v miestnom a regionálnom meradle, k rozvoju zamestnanosti a kvalitných zručností, konkurencieschopnosti a zhodnoteniu krajiny a prírodného alebo kultúrneho dedičstva a technických inovácií,

B.     keďže prístup k znalostiam a ku kreatívnemu obsahu je určujúcim prvkom základných práv, ako je rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti, a to najmä pre najzraniteľnejšie osoby,

C.     keďže kreativita závisí od prístupu k jestvujúcim znalostiam, dielam a jestvujúcemu kreatívnemu obsahu,

D.     keďže skutočnosť, že výnimky z autorského práva nie sú zharmonizované, bráni v obehu produktov a služieb zrodených zo znalostí po celej Európe a bráni tvorbe nových pracovných miest v inovatívnych odvetviach pôsobiacich v technologickom prostredí, ktoré sa neustále vyvíja;

E.     keďže veľká rozmanitosť štatútov aktérov v kultúrnom a kreatívnom odvetví – amatéri, dobrovoľníci, zamestnanci, nepravidelne vystupujúci umelci, samostatní podnikatelia atď. – a rozmanitosť ich spôsobu práce odrážajú európske bohatstvo, ktoré je nutné zachovať a súčasne zabezpečiť nediskrimináciu aktérov a ich prístup k pracovnému právu a k sociálnym právam, a to s cieľom zabezpečiť spravodlivé a pravidelné odmeňovanie, a tak zlepšiť ich nestabilnú situáciu;

1.      zdôrazňuje potrebu zmierniť rozdiely, s ktorými sa stretávajú aktéri kultúrneho a kreatívneho odvetvia, bojovať proti šíreniu nestabilných pracovných zmlúv a proti diskriminácii v tomto odvetví, najmä pokiaľ ide o odmeňovanie, prístup na trh práce, sociálne zabezpečenie, dávky v nezamestnanosti a materskú dovolenku, a zabezpečiť primeranosť zastávaného pracovného miesta vo vzťahu ku kvalifikáciám; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, aké zmeny by mohli byť potrebné na prispôsobenie systémov sociálneho zabezpečenia osobitným potrebám aktérov kultúrneho a kreatívneho odvetvia, a zaručili pritom kritériá zodpovedajúce požiadavkám na zemepisnú mobilitu a zohľadnili častú diskontinuitu pracovnoprávnych vzťahov v tomto odvetví; žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu medzi aktérmi z oblasti kultúry, vzdelávania a podnikov, a to s cieľom uľahčiť začleňovanie mladých, najmä znevýhodnených osôb, do trhu práce;

2.      považuje za veľmi dôležité venovať všetku svoju pozornosť osobitným pracovným podmienkam pracovníkov v znalostnom, kreatívnom a kultúrnom odvetví, ktorého význam pre inovácie v európskom hospodárstve sa oprávnene zdôrazňuje, ale bez toho, aby sa dostatočne zohľadňovali špecifiká a vlastnosti plynúce z mobility a diskontinuity týchto povolaní; vyzýva preto Komisiu, aby ešte viac prehĺbila tieto aspekty a aby predložila návrhy k tejto téme;

3.      zdôrazňuje, že kultúra je základný statok, je predmetom všeobecného záujmu a je potrebná na rast Európy vo všetkých jej rozmeroch a na prekonanie nacionalizmu a iných bariér; je presvedčený, že Únia musí podporovať kultúrny a kreatívny priemysel programami a záručnými fondmi, ktoré sú na to určené;

4.      konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel funguje v situácii neustáleho vývoja, ktorú charakterizuje rýchlosť rozvoja a šírenie aplikovaných informačných a komunikačných digitálnych technológií po celej planéte;

5.      žiada Komisiu a členské štáty, aby spravodlivo podporovali malé a stredné podniky a mikropodniky, ktoré pôsobia v kultúrnom a kreatívnom odvetví v Európe; trvá na tom, aby sa uplatňovala politika, ktorá prispieva k zachovaniu a vytváraniu pracovných miest v týchto podnikoch, keďže predstavujú väčšinu podnikov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a aby sa týmto podnikom uľahčil prístup k financovaniu, najmä k mikroúverom;

6.      konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel často prispieva k stimulovaniu upadajúceho miestneho hospodárstva, a to tým, že podporuje tvorbu nových hospodárskych činností a vytvára nové pracovné miesta, ktoré podporujú rozvoj celých európskych regiónov;

7.      žiada Komisiu, aby rešpektovala a uznala činnosti kultúrnych subjektov, neziskových organizácií a súkromných iniciatív, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji solidárnej kreatívnej ekonomiky; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali a zachovávali osvedčené postupy, ako sú znížené poplatky, kultúrne šeky alebo bezplatné kultúrne činnosti, ktoré sú zamerané na uľahčenie prístupu mladých, bez ohľadu na ich postavenie (študent, učeň, stážista, uchádzač o prácu), a najzraniteľnejších ku kultúre a ku kreatívnemu obsahu;

8.      považuje za potrebné, aby sa zoznam vytvorený v rámci zelenej knihy týkajúci sa odvetví tvoriacich kultúrny a kreatívny priemysel doplnil o módu a kultúrny a udržateľný cestovný ruch, čo sú dve odvetvia, ktoré sa vyznačujú výraznou kreativitou a podnikateľským duchom, čo je dôležité z hľadiska hospodárstva a medzinárodnej konkurencieschopnosti v Európe;

9.      domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť odborné znalosti, schopnosti a perspektívy pracovníkov zamestnaných v oblasti kultúry a kreativity, a nabáda členské štáty, aby podporovali programy celoživotného vzdelávania idúce týmto smerom;

10.    zdôrazňuje význam kreatívneho odvetvia pre zamestnanosť v Únii a skutočnosť, že z hľadiska platenej práce sú pracovnoprávne vzťahy v tomto odvetví neobvyklé;

11.    poznamenáva, že významná časť práce v kreatívnom odvetví sa odohráva mimo pracovnoprávnych vzťahov, a to buď prostredníctvom nezávislých pracovníkov, alebo malých podnikateľov, čo významne ovplyvňuje sociálne zabezpečenie a ochranu pracovníkov v tomto odvetví;

12.    žiada Komisiu, aby podporovala mobilitu odborníkov z kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti vzdelávania, najmä u mladých podnikateľov;   podporuje iniciatívy Európskej únie a členských štátov v oblasti mobility najmä študentov, učňov, stážistov a mladých tvorcov, či už s ukončeným vzdelaním alebo počas odbornej prípravy, ktoré sú založené na podpore výmeny nápadov a osvedčených postupov a zlepšovaní ich jazykových schopností, ako aj rozvoji umeleckých rezidencií a ateliérov, a žiada členské štáty, aby odstránili prekážky brániace voľnému pohybu osôb a získaniu víz, najmä v rámci výmen umelcov v Únii, a aby tiež preštudovali uskutočniteľnosť výmenných programov pre osoby pôsobiace v tomto odvetví medzi krajinami Únie a tretími krajinami, pričom sa budú dodržiavať právne predpisy o vstupe na územie a predpisy týkajúce sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi; žiada Komisiu, aby posilnila boj proti prekážkam voľného pohybu v rámci Únie;

13.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umelcovi, autorovi alebo tvorcovi priznali osobitný štatút odborníka a aby prostredníctvom primeraných regulačných nástrojov v oblasti sociálnej ochrany, pomoci v oblasti zamestnanosti a v oblasti prístupu k oficiálnej či neoficiálnej odbornej príprave stanovili podmienky tohto štatútu; keďže umelci, autori a tvorcovia sú pôvodcami kultúrneho a kreatívneho priemyslu, domnieva sa, že im treba pomôcť, aby naplno prejavili svoj potenciál;

14.    žiada, aby sa prostredníctvom vhodných nástrojov prekonalo obrovské meškanie, ktoré dosiaľ charakterizuje profesionálnu situáciu a odmeňovanie žien v kultúrnom a kreatívnom priemysle;

15.    zdôrazňuje výhody získané vzdelaním, ktoré kombinuje teoretické znalosti dejín civilizácie a techniky a aplikovanú umeleckú tvorbu a správu kultúrnych statkov v podnikoch, ateliéroch atď. takým spôsobom, že súčasne zvyšuje teoretickú aj praktickú kvalifikáciu;

16.    žiada Komisiu, aby podporovala spoločný výskum a spoločné partnerské programy kultúrneho a kreatívneho priemyslu a odvetvia vzdelávania, odbornej prípravy, ako aj sústavného vzdelávania s cieľom umožniť občanovi získať kreatívne a medzikultúrne zručnosti, uľahčiť uplatňovanie nových kreatívnych techník a nástrojov v učňovskej oblasti, podporovať celoživotné vzdelávanie najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, keďže táto oblasť sa po technologickej stránke výrazne mení, a z opačnej strany podporovať inovácie v kultúrnom priemysle a v kreatívnych odvetviach prostredníctvom výskumu a výučby; zdôrazňuje, že učenie sa a medzikultúrne zručnosti pomáhajú občanom chápať iné kultúry a prispievajú tak k sociálnemu začleňovaniu;

17.    zdôrazňuje potrebu výmeny informácií a osvedčených postupov, posilnenia ponuky v oblasti odbornej prípravy, a to najmä pokiaľ ide o digitálne technológie a riadenie podniku, ako aj rozvoja nových zručností a podpory celoživotného vzdelávania, a to napríklad uľahčením prístupu k jestvujúcim európskym programom a fondom, čo by umožnilo zlepšiť prístup k dôstojnému zamestnaniu a posilniť a uznať zručnosti tvorcov a pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom odvetví, ktorých sa hospodárske a technologické zmeny bytostne dotýkajú;

18.    pripomína, že umelecké povolania sú jedným z pilierov nášho kultúrneho dedičstva a nášho hospodárstva, a preto je dôležité zabezpečiť ich trvalosť prostredníctvom mechanizmov na prenos primeraných znalostí a zručností, ako sa to zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe;

19.    žiada Komisiu, aby podporovala využívanie, šírenie a vývoj voľných softvérov a otvorených štandardov, ktoré predstavujú potenciál pre inovácie, kreativitu, šírenie znalostí a tvorbu pracovných miest;

20.    zdôrazňuje, ako sú pre kultúrny a kreatívny priemysel dôležité osobitné politiky v oblasti odbornej prípravy, ktoré zohľadňujú formálny aj neformálny rozmer učenia sa, ktoré sa rozvíjajú vo forme celoživotného vzdelávania a ktoré sa konkretizujú aj prostredníctvom pomoci vzdelávacím inštitúciám pôsobiacim v tomto odvetví;

21.    vyzýva Komisiu, aby sa obrátila na členské štáty s cieľom dokončiť rámec vzájomného uznávania osvedčení o odbornej kvalifikácii a kurzov odbornej prípravy, a to najmä pokiaľ ide o nové zručnosti, ktoré vyžaduje odvetvie kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

22.    žiada o výraznejšiu podporu presadzovania mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, čo je faktor, ktorý prispieva k ponuke nových odbytísk a pracovných príležitostí;

23.    podporuje mobilizáciu jestvujúcich európskych fondov a programov (napr. nástroj na mikrofinancovanie) v záujme rozvoja malých podnikov a mikropodnikov v kultúrnom a kreatívnom odvetví s cieľom optimalizovať podporu smerujúcu k podnikom pomocou uľahčenia prístupu k informáciám o možnostiach financovania, ako aj zjednodušiť postup podávania žiadostí v tejto oblasti;

24.    žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty na podporu umeleckého a kreatívneho vzdelávania; žiada ju predovšetkým o to, aby zlúčila jestvujúce programy, najmä Erasmus, Comenius a MEDIA, a vytvorila pritom rozpočtové položky určené pre umelcov, študentov na umeleckých školách a vyučujúcich, mladých kreatívnych pracovníkov, a to vďaka výmenám, tútorstvu, mobilite alebo pobytu;

25.    vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do európskych programov určených pre kultúrny a kreatívny priemysel vrátane neziskových subjektov, a to poskytovaním úverov a vymedzením osobitných analogických programov v rámci programu MEDIA; žiada ju, aby preskúmala aj osobitné možnosti prístupu k jestvujúcim prostriedkom, najmä k Európskemu sociálnemu fondu;

26.    žiada členské štáty, aby presadzovali dostupnosť odbornej prípravy v oblasti riadenia, obchodu a podnikania osobitne určenej pre pracovníkov kultúrneho a kreatívneho priemyslu, aby získali komunikačné a podnikateľské schopnosti, ktoré sú potrebné v neustále sa meniacom sociálno-ekonomickom prostredí;

27.    nabáda členské štáty, aby zabezpečili primeranú úroveň sociálnej ochrany a minima na obživu, najmä v oblasti poistenia v nezamestnanosti, nemocenského poistenia a materskej dovolenky, ktorá zodpovedá úrovni sociálnej ochrany všetkých ostatných pracovníkov, a aby preskúmali konkrétne predbežné a aktívne opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti, ktoré musia poskytnúť záruku trvalých dôstojných príjmov v prípade, keď je výkon zamestnania v kultúrnom a kreatívnom odvetví prerušený, a ktoré musia byť nástrojom individuálnej a kolektívnej emancipácie; okrem toho sa domnieva, že vhodným nástrojom na zabezpečenie takejto úrovne sociálnej ochrany by mohol byť minimálny príjem a že by mohol byť užitočne skĺbený s procesom odbornej prípravy;

28.    vyzýva Komisiu, aby presadzovala program dôstojnej práce vypracovaný Medzinárodnou organizáciou práce a aby zabezpečila dôstojné pracovné podmienky s cieľom zmenšiť sociálne nerovnosti, bojovať proti diskriminácii a zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci v odvetví kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

29.    zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel často prispieva k stimulovaniu premeny upadajúceho miestneho hospodárstva, k podpore tvorby nových hospodárskych činností, k vytváraniu nových a trvalých pracovných miest a k rastu atraktívnosti európskych regiónov a miest, a to v rámci sledovania cieľa sociálnej a územnej súdržnosti;

30.    vyzýva Komisiu, aby na zabezpečenie trvalosti pracovných miest v kreatívnom odvetví dbala o to, aby sa zabezpečila dostatočná ochrana diel pred pirátstvom; domnieva sa, a to so zreteľom na už stratené pracovné miesta v tomto odvetví a hrozbu pre budúcnosť, že v oblasti práva duševného vlastníctva je vhodné priznať dostatočnú ochranu v oblasti morálneho práva, ktorá zabezpečí trvalosť pracovných miest v tomto odvetví v Európe;

31.    uznáva tiež význam ochrany práv duševného vlastníctva a význam účinného riešenia ich porušovania; domnieva sa, že toto porušovanie ohrozuje predovšetkým životaschopnosť tohto odvetvia, aj keď práva duševného vlastníctva predstavujú záruku pre príjmy a zamestnanosť v kreatívnom a kultúrnom odvetví;

32. uznáva význam vzdelávania pre formovanie podnikateľského ducha v tejto oblasti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Jean-Luc Bennahmias, Mara Bizzotto, Milan Cabrnoch, David Casa, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Vincenzo Iovine, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Vilija Blinkevičiūtė, Edite Estrela, Julie Girling, Sergio Gutiérrez Prieto, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Antigoni Papadopoulou, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Csaba Sógor


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (10.2.2011)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivo Belet

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP), ktorý poskytuje 5 miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % HDP EÚ, ako jednu z hlavných hybných síl rastu v EÚ, ktorá vytvára nové pracovné miesta, zohráva kľúčovú úlohu v rámci globálnych hodnotových reťazcov a podnecuje inováciu, prináša pridanú hodnotu ako prvok sociálnej súdržnosti a slúži ako účinný nástroj v boji proti súčasnej recesii;

2.  vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o lepšie vymedzenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu s cieľom preskúmať do hĺbky jeho vplyv na dlhodobý rast a medzinárodnú konkurencieschopnosť a podporiť väčšie uznanie osobitných znakov tohto sektora;

3.  zdôrazňuje význam rýchleho vykonania a úspechu iniciatívy digitálna agenda, aby KKP mohol plne využívať všetky možnosti, ktoré ponúkajú širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie a nové bezdrôtové technológie, a úspešne sa im prispôsobovať;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu poskytli väčšie možnosti ťažiť z online trhov a umelcom umožnili využívať digitálne prostredie;

5.  zdôrazňuje význam interoperability a noriem pre vytvorenie podmienok pre rovnaký prístup k novým platformám a vybaveniu a žiada Komisiu, aby presadzovala interoperabilitu medzi jednotlivými platformami, vyvinula normy, ktoré by prispeli k vytvoreniu trhu podporujúceho inovácie, a aby sa vyhýbala používaniu systémov, ktoré by mohli obmedziť prístup k rozličným obsahom;

6.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s digitálnou agendou pomáhala MSP pôsobiacim v kultúrnom a kreatívnom priemysle pri hľadaní konkurencieschopných a pre spotrebiteľov prijateľných inovatívnych modelov obchodovania online, ktoré sú založené na spolufinancovaní a spoločnom znášaní rizík medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a sprostredkovateľmi;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali podnety pre verejné a súkromné investície v oblasti KKP zamerané na navrhovanie a rozvoj ľahko obnoviteľných technológií s cieľom zlepšiť úspory energie a energetickú účinnosť;

8.  vyzýva na vytvorenie skutočného jednotného európskeho trhu v odvetví kreatívneho priemyslu, ktorý kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu umožní rozšíriť sa a osloviť väčšie množstvo potenciálnych zákazníkov, pomôže mu rozvinúť nové dlhodobé stratégie na tvorbu, distribúciu a využívanie a podporí mobilitu, výmenu a spoluprácu medzi osobami, ktoré sú činné v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä zriadením platforiem kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

9.  zdôrazňuje, že inovačná politika EÚ zohráva úlohu pri využívaní inovačného potenciálu kreatívnych malých a stredných podnikov z technického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a musí zohľadniť dôležitú úlohu kreatívneho priemyslu pri realizácii kreatívnej spoločnosti naklonenej inováciám; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri verejnom obstarávaní nevzniknú malým a stredným podnikom zbytočné náklady a nepotrebná byrokracia;

10. zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva predstavujú pre kreatívne spoločnosti základný kapitál a stimul individuálnej kreativity a investíciu do tvorby; žiada preto prípravu plánov, ktoré by kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pomohli prispôsobiť sa digitálnemu posunu prostredníctvom nových online služieb založených na nových formách správy práv posilňujúcej autorské práva, ako sú rozšírené systémy kolektívneho udeľovania licencií a jednoduché systémy jednotných kontaktných miest pre platenie poplatkov za práva; žiada tiež vyvážený regulačný rámec, ktorým sa bude riadiť ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva;

11. uznáva, že nedostatočný prístup k finančným prostriedkom je hlavnou prekážkou rastu mnohých podnikov v odvetví kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje naliehavú potrebu iniciatív pre financovanie kreatívnych podnikov s cieľom posilniť toto odvetvie; poukazuje na to, že vzhľadom na povahu KKP sú rizikový kapitál/súkromný majetok/business angel (podnikateľský anjel)/mezanínové typy investícií najlepšími formami financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj potenciál EIB (Európskej investičnej banky) a EIF (Európskeho investičného fondu) podporovať kreatívny sektor, najmä prostredníctvom podporovania MSP;

12. navrhuje využívanie rámca ECIA (Aliancia európskeho kreatívneho priemyslu) na zabezpečenie platformy pre prístup k informáciám a poradenstvu o pripravenosti investícií a dlhodobých obchodných stratégiách, prístup k úverom, garančným fondom a cezhraničným súkromným investíciám, a žiada preskúmanie možnosti zriadenia banky kreatívneho priemyslu; okrem toho uznáva efektívnosť programov EÚ zameraných na prístup malých a stredných podnikov, napríklad Programu pre inovácie a konkurencieschopnosť, k financovaniu a navrhuje Komisii, aby vypracovala štúdiu s posúdením možnosti navrhnutia podobných špecifických programov pre KKP;

13. víta skutočnosť, že v hlavnej iniciatíve stratégie EÚ 2020 Únia inovácií sa Komisia zaviazala, že zriadi Európsku správnu radu pre dizajn, ktorej úlohou bude predkladať návrhy v priebehu jedného roka s cieľom posilniť úlohu dizajnu v inovačnej politike;

14. upozorňuje, že Kohézny fond a štrukturálne fondy ponúkajú hlavné možnosti financovania pre kultúru, kreativitu a inovácie v celej EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa zdá, že kultúrne a kreatívne podniky mali z týchto fondov doposiaľ len obmedzený úžitok; preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili prístup k finančným prostriedkom prostredníctvom týchto nástrojov a aby zvýšili povedomie a poskytovali kvalitnejšie informácie o dostupných prostriedkoch;

15. zdôrazňuje potrebu výhodnejšej daňovej a investičnej klímy, v rámci ktorej by sa uskutočnila revízia súčasných pravidiel o DPH (vrátane obrovského rozdielu medzi sadzbami online a offline) a rozšíril sa rámec súčasných daňových stimulov;

16. navrhuje, aby sa v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva vymedzil akčný program, ktorý by sa venoval cezhraničnej podpore a spolupráci v oblasti kultúry;

17. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali kroky na zvýšenie povedomia investorov o hospodárskej hodnote a vysokom potenciáli kreatívneho priemyslu v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, napríklad tým, že sa vypracujú celoeurópske usmernenia pre obchodný plán pre kreatívne a kultúrne projekty/služby/práce, ako aj osobitné ukazovatele výsledkov, ktoré môžu uľahčiť technické a hospodárske posúdenie investícií v tomto odvetví, pričom zabránia zbytočným nákladom a nepotrebnej byrokracii, ktoré by vznikli malým a stredným podnikom;

18. zdôrazňuje význam kultúry a kultúrnej kreativity pre spoločnosť a našu spoločnú európsku identitu, pričom sa posilňujú hodnoty tvoriace súčasť našej spoločnej pamäte a spoločného dedičstva;

19. zdôrazňuje význam rozšírenia európskej digitálnej knižnice a jej rozvíjania ako ústredného miesta, z ktorého sa šíri európske kultúrne dedičstvo, spoločná pamäť a kultúrna tvorivosť, a ako zdroja vzdelávacích, kultúrnych, inovačných a podnikateľských aktivít; poukazuje na to, že obchodovanie s umením tvorí jeden z pilierov, na ktorých spočíva naše kultúrne dedičstvo a hospodárstvo, a že je preto potrebné zabezpečiť ich nepretržitosť prostredníctvom primeraných mechanizmov na odovzdávanie si poznatkov a zručností;

20. zdôrazňuje význam vzdelávacích programov zameraných na odbornú prípravu, rozvíjanie myšlienok a rozprávania príbehov, rozvíjanie počítačových, technických, podnikateľských a trhových zručností vrátane používania sociálnych sietí, ako aj zručností pracovníkov; zdôrazňuje, že úzka spolupráca a dialóg medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom, univerzitami, výskumnými strediskami, umeleckými školami a umeleckými inštitúciami, predstavujú potenciál poskytovať spoločné programy odbornej prípravy a príležitosti celoživotného vzdelávania; preto vyzýva členské štáty a regióny, aby vytvorili príležitosti pre takúto spoluprácu, navrhli politiky spájajúce investície v oblasti infraštruktúry s investíciami v oblasti ľudských zdrojov a aby preskúmali systémy inovačných poukazov na pomoc kultúrnym a kreatívnym MSP a jednotlivcom pri získavaní odborných zručností.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.2.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Jaroslav Paška, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Antonio Cancian, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Yannick Jadot, Ivailo Kalfin, Bernd Lange, Mario Pirillo, Vladimír Remek, Silvia-Adriana Ţicău


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (3.3.2011)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Oldřich Vlasák

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý významne prispieva k zvyšovaniu atraktivity lokalít a regiónov a vytváraniu vízie ich hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, bol v zelenej knihe uznaný ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, a poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány vo väčšine členských štátov zodpovedajú za odvetvia uvádzané v kontexte kultúrneho a kreatívneho priemyslu, najmä kultúru, výskum, vzdelávanie, cestovný ruch a zamestnanosť, a preto je potrebné zdôrazniť významnú úlohu, ktorú v tomto odvetví zohrávajú;

2.  poukazuje na to, že kultúrne a kreatívne infraštruktúry a zariadenia zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji materiálneho prostredia v mestách a veľkomestách, vytváraní prostredia atraktívneho pre investície a najmä pri zveľaďovaní a revitalizácii starých priemyselných štvrtí, a že kultúrne dedičstvo pridáva na hodnote a špecifickosti pri rozvoji a obnove vidieckych oblastí najmä vzhľadom na jeho prínos k rozvoju vidieckeho cestovného ruchu a pri boji proti vyľudňovaniu týchto oblastí; ďalej sa domnieva, že tieto infraštruktúry a zariadenia zohrávajú významnú úlohu v politikách zveľaďovania starých priemyselných štvrtí a aj v politikách, ktoré vymedzujú novo vznikajúce oblasti činností v cestovnom ruchu a znovu definujú tradičný cestovný ruch; domnieva sa teda, že je treba podporovať vytváranie nových a rozvoj existujúcich kultúrnych a kreatívnych odvetví, a to prostredníctvom stratégií národného, regionálneho a miestneho rozvoja v rámci partnerstva medzi verejnými orgánmi zastupujúcimi rôzne oblasti politiky, MSP a príslušnými zástupcami občianskej spoločnosti;

3.  domnieva sa, že kultúrne a kreatívne projekty nielen zlepšujú štrukturálne podmienky menej rozvinutých regiónov, čím prispievajú k územnej súdržnosti v rámci EÚ, ale aj priamo podporujú konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných príležitostí vo všetkých regiónoch tým, že prostredníctvom inovácií ponúkajú obrovský potenciál nového rastu a pracovných miest, a to najmä malým a stredným podnikom; žiada preto Komisiu, členské štáty, regióny a miestne orgány, aby čo najlepšie využívali existujúce podporné programy EÚ, akými sú politika súdržnosti a štrukturálna politika, rozvoj vidieka v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, rámcový program pre výskum, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie atď., a zavádzali nové projekty na podporu kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti (vrátane projektov, ktorých súčasťou sú regionálne jazyky a kultúry), konkurencieschopnosti a inovácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri podporovaní vedomostí o problémoch súvisiacich s ich vykonávaním na regionálnej a miestnej úrovni využívali existujúce mechanizmy technickej pomoci;

4.  zdôrazňuje, že kultúra musí zohrávať dôležitú úlohu v oblasti udržateľného rozvoja cezhraničných území a uvedomuje si, že kultúrne a kreatívne infraštruktúry a nástroje môžu prispievať k dosiahnutiu územnej súdržnosti; verí, že podnecovanie kultúry a kreativity je neoddeliteľnou súčasťou územnej spolupráce a treba ho podporiť; vyzýva všetky zúčastnené orgány na miestnej úrovni, aby v záujme rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu využívali programy územnej spolupráce na využívanie a prenos osvedčených postupov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmapovali dostupné poznatky o praktikách, potrebách a osvedčených postupoch cezhraničnej kultúrnej a kreatívnej spolupráce a aby získali konkrétne odborné znalosti o kultúre, kreativite a cezhraničných územiach (najmä v málo prebádaných oblastiach, ako je napríklad prepojenie medzi kultúrou, kreativitou a hospodárstvom) a vypracovali cezhraničné stratégie určené na správu kultúrneho dedičstva a zdrojov;

5.  konštatuje, že pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu má najmä vo vidieckych oblastiach mimoriadny význam sieťová infraštruktúra, napríklad rýchle širokopásmové pripojenie a pripojenie na internet, keďže zmenšuje znevýhodnenie v dôsledku polohy, a že technológia predstavuje pre tento priemysel nevyhnutnú hybnú silu; víta činnosti plánované s cieľom posilniť úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako katalyzátora inovácií a štrukturálnej zmeny v rámci pilotných iniciatív Inovácia v Únii a Digitálna agenda pre Európu; zdôrazňuje úlohu IKT v kultúrnom a kreatívnom priemysle a kreatívne spojenie medzi investíciami, technológiou, inovačným podnikaním a obchodom a vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup a nabádala k používaniu nových technológií IKT v kultúrnom a kreatívnom priemysle, podporovala širokopásmovú infraštruktúru a aby po dosiahnutí pokrytia Európy základným širokopásmovým pripojením poskytla aj vidieckym oblastiam primerané vysokorýchlostné a ultravysokorýchlostné siete a iné formy nákladovo efektívnych pripojení na internet s cieľom zabezpečiť dlhodobý vyvážený rozvoj týchto oblastí;

6.  poukazuje na to, že kľúčovým faktorom pri rozvoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu je mobilita, ktorá mu umožňuje šíriť sa nad rámec jeho miestneho a regionálneho prostredia a dostať sa tak na širší trh EÚ a na globálny trh; zdôrazňuje preto význam iniciatív EÚ, akými sú napríklad program partnerstva miest a program Leonardo da Vinci, pri zabezpečovaní tejto mobility; verí, že Komisia by mohla venovať väčšiu pozornosť partnerským dohodám medzi mestami, samosprávami a regiónmi, ktoré už mnoho rokov poskytujú vynikajúce fórum na kultúrnu a kreatívnu spoluprácu a výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi združeniami miestnych a regionálnych orgánov podporovala moderné a kvalitné partnerské iniciatívy a výmeny, ktorých súčasťou sú všetky zložky spoločnosti, a aby pracovala na odstraňovaní právnych a administratívnych prekážok a na tvorbe podporných iniciatív s cieľom podnietiť a zlepšiť mobilitu umelcov, diel a odborníkov z oblasti kultúry;

7.  zdôrazňuje všeobecné uznávanie iniciatívy Európskeho hlavného mesta kultúry ako istého laboratória mestského rozvoja prostredníctvom kultúry a vyzýva Komisiu, aby podporila túto iniciatívu a zaistila správne podmienky na vymieňanie osvedčených postupov, kultúrnu spoluprácu a vytváranie sietí na výmenu skúseností o príležitostiach kultúrneho a kreatívneho priemyslu s cieľom naplno využiť potenciál tohto priemyslu;

8.  odporúča, aby Komisia vyhodnotila vplyv štrukturálnych fondov a existujúcich a budúcich programov v oblasti kultúry, výskumu, cestovného ruchu, audiovizuálnych médií, mládeže a vzdelávania, ako aj faktorov, ktoré sťažujú alebo obmedzujú absorpciu voľných finančných prostriedkov, a čerpala tak zo skúseností existujúcich politík a existujúcich projektov a štúdií pri príprave politiky súdržnosti po roku 2013, ktorá by prispela k využitiu plného potenciálu kultúrnej sféry a najmä kreatívneho priemyslu, a aby tiež uznala prínosy aktívneho kultúrneho a kreatívneho priemyslu k zvyšovaniu konkurencieschopnosti EÚ na globálnej úrovni a vytvárala prostredie, v ktorom sa podporujú a cenia kreativita, inovácie a podnikanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby už v raných fázach rokovaní o právnych predpisoch a programoch týkajúcich sa využívania štrukturálnych fondov zapojili do týchto rokovaní regionálne a miestne orgány, čím sa zabezpečí včasný dialóg medzi rôznymi úrovňami správy; zdôrazňuje potrebu zjednodušiť štruktúru fondov a zosúladiť pravidlá, čo by malo byť všeobecnou zásadou budúcej politiky súdržnosti, aby sa zvýšila administratívna kapacita príslušných orgánov a aby potenciálni partneri neboli odrádzaní od účasti na projektoch;

9.  pripomína kultúrnu rozmanitosť Európy a zvlášť jej dedičstvo bohaté na regionálne jazyky a kultúry; konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel predstavuje základný prvok pilieru inteligentného rastu stratégie Európa 2020, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam „inteligentnej špecializácie“ samospráv a regiónov; v záujme úplného využitia možností kreatívneho potenciálu Európy a oživenia konkurencieschopnosti by kreatívne spoločnosti mali vytvárať medzinárodne konkurenčné zoskupenia, aby mali lepšie možnosti prinášať na trh nápady a premieňať ich na atraktívne výrobky vhodné pre používateľov s cieľom dosiahnuť globálnu komparatívnu výhodu v tomto sektore už pred rokom 2020 a aj po ňom; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali kultúrne a tvorivé iniciatívy a ich výrobu ako prostriedok tvorby pracovných miest a hospodárskeho rozvoja a aby to v záujme dosiahnutia vyššej efektívnosti robili koordinovaným spôsobom založeným na miestnych a regionálnych potrebách, zdrojoch a silných stránkach;

10. pripomína, že existencia siete dynamických MSP je základom diverzifikovaného a vysoko kvalitného kultúrneho a kreatívneho priemyslu; žiada, aby v budúcnosti MSP a súkromný kapitál zohrávali dôležitejšiu úlohu pri realizovaní projektov a opatrení v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä prostredníctvom partnerstva medzi súkromným a verejným sektorom a prostredníctvom maximálneho využívania finančných nástrojov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, úverových záruk a podpory účasti rizikového kapitálu v inovačných nových podnikoch v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila funkčné pravidlá týchto nástrojov, ktorých momentálna zložitosť obmedzuje ich využívanie; vyzýva členské štáty, aby ich ďalej využívali ako prostriedok na zvýšenie kvality projektov a účasti súkromných subjektov, najmä MSP, na európskych projektoch;

11. uznáva výnimočný cezhraničný charakter kultúrneho a kreatívneho priemyslu a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurostatom pokračovala v snahách o lepšie vymedzenie tohto odvetvia a jeho presnejšie vyjadrenie v štatistikách (vývoj nových modelov a metodiky na zhromažďovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov, zlepšenie ich porovnateľnosti a kvality procesov zberu);

12. vyzýva Komisiu, aby naďalej pokračovala v podpore, presadzovaní a uľahčovaní rozvoja kultúrneho a kreatívneho rámca tým, že podporí prepracovanejší systém spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ktorý bude založený na výmene skúseností s osvedčenými postupmi, a odporúča, aby Komisia v súlade so zásadou subsidiarity zapojila miestne a regionálne orgány do procesu nadväzujúceho na zelenú knihu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.2.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Jean-Paul Besset, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Michail Tremopoulos, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Karima Delli, Karin Kadenbach, Andrey Kovatchev, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Patrice Tirolien, Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanimir Ilchev


STANOVISKO Výboru pre právne veci (1.3.2011)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2010/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cecilia Wikström

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže kultúrny a kreatívny priemysel v Európe zohráva zásadnú úlohu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a plurality, pričom tiež významne prispieva k oživeniu hospodárstva, tvorbe nových pracovných miest a trvalo udržateľnému rozvoju, ako aj ku konkurencieschopnosti európskej ekonomiky; keďže kľúčovými subjektmi v týchto odvetviach sú malé a stredné podniky,

B.  keďže na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel Európy mohol rásť, je potrebné zabezpečiť moderný, dostupný a právne istý systém ochrany práv duševného vlastníctva,

C. keďže technický pokrok v informačných a telekomunikačných technológiách nemá žiadny vplyv na základnú potrebu chrániť práva duševného vlastníctva,

D. keďže je potrebné lepšie dodržiavanie súčasného právneho rámca na ochranu týchto práv, ako aj reformy týkajúce sa, okrem iného, zjednodušenia postupov udeľovania licencií v kultúrnom priemysle, aby sa v plnej miere mohli využiť nové možnosti, ktoré sa ponúkajú, pričom sa musí zabezpečiť vyvážený systém ochrany práv, ktorý zohľadní záujmy tvorcov i spotrebiteľov,

E.  keďže fragmentácia trhu predstavuje stále viac prekážok brániacich rozvoju online služieb, pretože poskytovatelia obsahu chcú ponúkať kreatívne diela na celom trhu EÚ,

F.  keďže v dôsledku tejto fragmentácie čelia spotrebitelia zaujímajúci sa o cezhraničný prístup ku kreatívnemu obsahu závažným prekážkam alebo hľadajú alternatívne, i keď nie vždy zákonné spôsoby prístupu, čo má nepriaznivý vplyv na využívanie kreatívnych diel a bráni skutočnému rozvoju vnútorného digitálneho trhu,

G. keďže moderný systém ochranných známok v Únii je nevyhnutný, aby sa ochránila hodnota investícií európskych spoločností do dizajnu, tvorby a inovácie,

1.  zdôrazňuje potrebu účinného presadzovania práv duševného vlastníctva v offline i online prostredí a zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každé opatrenie by malo byť starostlivo zhodnotené s cieľom zaistiť jeho účinnosť, proporcionalitu a súlad s Chartou základných práv Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že úsilie zamerané na boj proti porušovaniu autorských práv musí mať podporu verejnosti a musí byť lepšie chápané spotrebiteľmi, aby nehrozilo narušenie verejnej podpory práv duševného vlastníctva;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu najlepších postupov týkajúcich sa účinných metód zvyšovania informovanosti verejnosti o vplyve porušovania práv duševného vlastníctva;

4.  konštatuje, že fragmentácia trhu v kultúrnom a kreatívnom odvetví čiastočne vyplýva z kultúrnej rozmanitosti a jazykových preferencií spotrebiteľov;

5.  zdôrazňuje, že súčasné postupy udeľovania licencií prispievajú k fragmentácii vnútorného trhu EÚ; poznamenáva, že napriek dosiahnutiu určitého pokroku sa nevyriešila otázka dopytu spotrebiteľov po licenciách vzťahujúcich sa na viaceré územia a repertoáre pre cezhraničné a online použitie;

6.  zdôrazňuje, že efektívnejší a menej nákladný postup udeľovania licencií prostredníctvom interoperabilných technologických platforiem zabezpečí rozsiahlejšie šírenie kultúrneho a kreatívneho obsahu a tvorcom poskytne vyššie autorské honoráre, pričom zároveň prinesie prospech sprostredkovateľom a poskytovateľom služieb;

7.  pripomína, že cieľom EÚ je podporovať kultúrny a kreatívny priemysel v online i offline prostredí; cieľom by malo byť rozsiahle využívanie celoeurópskych licencií v súlade s dopytom na trhu a dopytom spotrebiteľov; ak to nemožno dosiahnuť v krátkodobom rámci, malo by sa uskutočniť komplexné hodnotenie právnych predpisov potrebných na odstránenie všetkých možných prekážok brániacich vytvoreniu účinného vnútorného trhu EÚ vrátane zásady územnej pôsobnosti;

8.  zdôrazňuje, že pravidlá pre DPH a nedostatok dostupných spôsobov platieb, pokiaľ ide o online predaj tiež predstavujú prekážku riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a musia sa naliehavo riešené;

9.  vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila konkrétne legislatívne návrhy, ako bojovať s týmito problémami s cieľom odstrániť existujúce prekážky brániace rozvoju vnútorného trhu, a to predovšetkým v online prostredí, pričom sa musí zohľadniť dopyt spotrebiteľov a kultúrna rozmanitosť;

10. zdôrazňuje, že je potrebné konečne riešiť problém obrovského nedostatku kníh, s ktorým sa stretávajú zrakovo postihnuté osoby a osoby s poruchami čítania; pripomína Komisii a členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, t. j., že prijmú všetky náležité opatrenia, aby ľuďom so zdravotným postihnutím zabezpečili prístup k materiálom kultúrneho charakteru v dostupných formátoch, a že zaistia, aby právne predpisy na ochranu práv duševného vlastníctva nepredstavovali neprimeranú alebo diskriminačnú prekážku brániacu prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k materiálom kultúrneho charakteru; vyzýva Komisiu, aby sa v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) aktívne a konštruktívne zasadila za schválenie záväznej právnej normy vychádzajúcej z návrhu zmluvy, ktorý vypracovala Svetová únia nevidiacich a ktorý bol v rámci WIPO predložený v roku 2009;

11. zdôrazňuje potrebu riešiť otázku tzv. osirotených diel; víta deklarovaný zámer Komisie predložiť návrhy v tejto oblasti; konštatuje, že problém tzv. osirotených diel a tzv. čiernej diery 20. storočia nezahŕňa len tlačené diela, ako sú knihy a časopisy, ale dotýka sa všetkých druhov diel vrátane fotografických, hudobných a audiovizuálnych diel;

12. vyzýva Komisiu, aby podporila poskytnutie finančnej pomoci pre iniciatívy súkromného sektora zamerané na vytváranie široko prístupných práv a databáz repertoárov v hudobnej a audiovizuálnej oblasti, ako aj v iných oblastiach; takéto databázy by zvýšili transparentnosť a zefektívnili by postupy usporiadania autorských práv;

13. vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie spravodlivého, nestranného a účinného alternatívneho riešenia sporov pre všetky zúčastnené strany;

14. víta revíziu systému ochranných známok Únie, ktorú uskutočnila Komisia, a nabáda ju, aby dohliadla na prijatie príslušných krokov, ktorými sa zabezpečí, aby ochranné známky využívali rovnakú úroveň ochrany v online aj offline prostredí;

15. domnieva sa, že Komisia by mala vziať do úvahy špecifické problémy, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, pokiaľ ide o uplatňovanie ich práv duševného vlastníctva podľa zásady „najskôr myslieť na malých“, ktorá bola zavedená v iniciatíve „Small Business Act“ pre Európu, a to okrem iného uplatňovaním zásady nediskriminácie malých a stredných podnikov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.2.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Sergio Gaetano Cofferati, Sajjad Karim, Eva Lichtenberger, Toine Manders


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Timo Soini, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, Marie-Christine Vergiat, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nessa Childers, Oriol Junqueras Vies, Ramona Nicole Mănescu, Hans-Peter Martin, Iosif Matula, Francisco José Millán Mon, Monika Smolková

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Christian Engström, Miguel Angel Martínez Martínez

Posledná úprava: 28. apríla 2011Právne oznámenie