NÁVRH SPRÁVY o zmene článku 51 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu o postupe spoločných schôdzí výborov

27.5.2011 - (2010/2061(REG))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Carlo Casini

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zmene článku 51 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu o postupe spoločných schôdzí výborov

(2010/2061(REG))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na list predsedu Konferencie predsedov výborov z 11. marca 2010 a list predsedu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín z 25. marca 2010,

–   so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7‑0197/2011),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.  upozorňuje, že táto zmena nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 51
Platný text	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 49 ods. 1 a článku 50, Konferencia predsedov môže v prípade, že je presvedčená, že ide o vec zásadného významu, rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie. V tomto prípade dotknutí spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva dotknutých predsedov výborov. Zúčastnené výbory môžu založiť medzivýborové pracovné skupiny na prípravu spoločných schôdzí a hlasovania.	1. Ak bola v zmysle článku 188 ods. 2 Konferencii predsedov postúpená otázka pôsobnosti, rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie, ak:
	– so zreteľom na prílohu VII vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a
	– konferencia je toho názoru, že ide o vec zásadného významu.
	2. V tomto prípade príslušní spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva dotknutých predsedov výborov.
	Práva spojené so štatútom gestorského výboru môžu zúčastnené výbory vykonávať vo všetkých štádiách postupu len vtedy, ak konajú spoločne. Zúčastnené výbory môžu založiť pracovné skupiny na prípravu schôdzí a hlasovania.
	3. V druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu sa pozícia Rady skúma počas spoločnej schôdze zúčastnených výborov, ktorá sa, ak sa nedosiahne dohoda medzi predsedami týchto výborov, koná v stredu počas prvého týždňa stanoveného na schôdzu parlamentných orgánov, ktorý nasleduje po oznámení pozície Rady Parlamentu. Ak nebola dosiahnutá dohoda o zvolaní neskoršej schôdze, schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov výborov. O odporúčaní do druhého čítania sa hlasuje na spoločnej schôdzi na základe spoločného návrhu, ktorý vypracujú príslušní spravodajcovia zúčastnených výborov, alebo ak nie je k dispozícii spoločný návrh, na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili zúčastnené výbory.
	Počas tretieho čítania riadneho legislatívneho postupu sú predsedovia a spravodajcovia zúčastnených výborov členmi delegácie v zmierovacom výbore.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I.    SKUTOČNOSTI, Z KTORÝCH VYCHÁDZA SPRÁVA

V predchádzajúcom volebnom období Konferencia predsedov zriadila pracovnú skupinu pre parlamentnú reformu, ktorá mala preskúmať fungovanie Parlamentu a navrhnúť zlepšenia. V rámci kapitoly venovanej spolupráci medzi výbormi navrhla pracovná skupina nielen posilnenie pozície pridruženého výboru zapojeného do postupu pridružených výborov (predtým článok 47, teraz článok 50 rokovacieho poriadku), ale aj vypracovanie novej formy spolupráce medzi výbormi, ktorá sa zaviedla na základe nového článku 51.

Tento návrh bol odôvodnený tým, že v osobitných prípadoch, keď legislatívny dokument, ktorý má zásadný význam, nepatrí jednoznačne do právomoci jedného výboru, možno ho však naopak rozdeliť aj medzi viaceré výbory, treba kompetenčný spor riešiť podľa zásady rovnosti a zásady spolupráce. Príslušné výbory sa stretnú na spoločnej schôdzi s cieľom vopred si vymeniť argumenty (...), aby sa tak zreteľnejšie prejavila väčšina a menšina medzi výbormi. Členovia príslušných výborov potom spoločne hlasujú o predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k legislatívnemu návrhu. Následne sa plénu predloží jedna správa, ktorá je vyváženejšia.

Dňa 19. marca 2009 Konferencia predsedov hlasovala za to, aby sa v rámci rokovacieho poriadku vytvorila možnosť, na základe ktorej bude Konferencia predsedov môcť začať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie v obzvlášť mimoriadnych prípadoch, keď vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti aspoň dvoch výborov [...].

6. mája 2009 Parlament začal revíziu svojho rokovacieho poriadku a článkom 51 zaviedol nový postup nazvaný „postup spoločných schôdzí výborov“[1]:

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 49 ods. 1 a článku 50, Konferencia predsedov môže v prípade, že je presvedčená, že ide o vec zásadného významu, rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie. V tomto prípade zúčastnení spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva príslušných predsedov výborov. Zúčastnené výbory môžu založiť medzivýborové pracovné skupiny na prípravu spoločných schôdzí a spoločného hlasovania.

Na začiatku roka 2010 Konferencia predsedov výborov preskúmala návrh usmernení pre spoluprácu medzi výbormi podľa článku 51 rokovacieho poriadku. Poslanec Leinen, v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), a poslankyňa Bowles, v mene Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), predložili komentáre a návrhy k zmenám tohto textu.

Predseda Konferencie predsedov výborov Lehne predložil Výboru pre ústavné veci na základe tejto korešpondencie tri otázky týkajúce sa uplatnenia článku 51, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

1)   Uplatňuje sa v prípade riadneho legislatívneho postupu postup podľa článku 51 v priebehu celého postupu alebo len v prvom čítaní?

2)   Môžu práva spojené so štatútom gestorského výboru, ako je právo predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo návrh na zamietnutie v pléne, uplatňovať len dotknuté výbory, ktoré konajú spoločne?

3)   Musia výbory rozhodovať spoločne o spôsobe, akým Parlament využíva svoje práva, pokiaľ ide o návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov založené na legislatívnom akte, ktorý bol prijatý práve v súlade s postupom podľa článku 51?

Poslanec Lehne okrem toho navrhol, aby sa v súlade s článkom 215 písm. d) pripojili k rokovaciemu poriadku usmernenia, ktorými sa uľahčí vykonávanie tohto inovatívneho postupu.

V tejto veci sa obrátil aj na Výbor pre ústavné veci a navrhol objasnenie situácie prostredníctvom revízie rokovacieho poriadku. Uviedol konkrétne, že je prakticky nemožné spojiť dva alebo viaceré výbory v druhom čítaní spolurozhodovacieho alebo komitologického postupu. V celom rade článkov rokovacieho poriadku (čl. 43 ods. 1, čl.63 ods. 1, čl. 87 a čl. 88 ods. 2 a 3, a najmä v článku 188) sa totiž hovorí len o jednom výbore, čo dokazuje, že v prípade takéhoto postupu nie je vytvorený priestor pre druhý výbor.

II.  NAVRHOVANÁ ZMENA ROKOVACIEHO PORIADKU

Spravodajca je toho názoru, že na uľahčenie vykonávania postupu v tomto prípade nestačí výklad rokovacieho poriadku alebo usmernenia. Ide o dôležitú procedurálnu otázku, o ktorej sa musí rozhodnúť väčšinovým hlasovaním v pléne, ktoré sa uplatňuje v prípadoch rokovacieho poriadku, a to väčšinou poslancov. O to viac, že znenie ustanovenia umožňuje výklad v jednom, ako aj v druhom zmysle.

Nová navrhovaná verzia článku 51 sa v zásade orientuje na tri ciele:

1)   dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť ustanovenia, a tým aj možnosť jeho použitia,

2)   prepracovať podmienky uplatňovania ustanovenia,

3)   určiť jeho normatívnu podstatu.

V záujme dosiahnutia prvého cieľa podmienky uplatňovania už nie sú vyjadrené formou odkazu na iné ustanovenia. Uvedené dve podmienky sú vypracované jasným a priamo zrozumiteľným spôsobom.

Plnenie druhého cieľa, tzn. prepracovanie podmienok uplatňovania, viedlo k určitej zmene podstaty. Až doteraz stačilo, že – na základe článku 50 – daná „vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov“. Teraz je však dôležité, že daná „vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov...“.

Cieľom tejto zmeny je zdôrazniť výnimočnosť postupu spoločných výborov a jej dôvodom je okrem iného administratívne a technické zaťaženie, ktoré z tohto postupu vyplýva.

Tretí cieľ – určiť normatívnu podstatu článku 51, čiže určiť, aké sú praktické dôsledky jeho uplatňovania z hľadiska priebehu legislatívneho postupu, je ťažší. Treba totiž zistiť, do akého štádia musí byť splnené kritérium „spoločný“: počas celého postupu alebo len v prvom čítaní?

Spravodajca podporuje prvú možnosť, i keď možno uviesť praktické argumenty v prospech druhej možnosti. Ak cieľ nového postupu spočíva, ako sa vo všeobecnosti akceptuje, v tom, aby sa pre príslušné výbory zaviedla možnosť usporiadať výmenu argumentov v počiatočnom štádiu a v prípadoch zásadného významu pripraviť pôdu na plenárne zasadnutie, táto logika sa v prípade riadneho legislatívneho postupu vzťahuje na všetky fázy až do prijatia daného aktu. Spoločné výbory sa tak v tomto postupe stávajú gestorským výborom v zmysle rokovacieho poriadku.

• [1]  Správa A6-273/2009 Výboru pre ústavné veci, spravodajca Richard Corbett (P6_TA(2009)0359, 6. mája 2009).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.5.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Matthias Groote, Enrique Guerrero Salom, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Daniel Hannan, Constance Le Grip, David Martin, Paulo Rangel, Potito Salatto, Algirdas Saudargas, Søren Bo Søndergaard, Indrek Tarand, Rafał Trzaskowski, Luis Yáñez-Barnuevo García
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Zuzana Brzobohatá, Sylvie Guillaume, Íñigo Méndez de Vigo, Rainer Wieland