Postup : 2011/2049(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0317/2011

Predkladané texty :

A7-0317/2011

Rozpravy :

PV 24/10/2011 - 21
CRE 24/10/2011 - 21

Hlasovanie :

PV 25/10/2011 - 8.14
CRE 25/10/2011 - 8.14
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0458

SPRÁVA     
PDF 186kWORD 114k
29. septembra 2011
PE 462.848v02-00 A7-0317/2011

o situácii osamelých matiek

(2011/2049(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Barbara Matera

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii osamelých matiek

(2011/2049(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 14 ods. 3 a články 23, 24 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na článok 5 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–   so zreteľom na články 7, 8, 16, 17, 27 a 30 revidovanej Európskej sociálnej charty Rady Európy,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

–   so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

–   so zreteľom na správu Komisie o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020,

–   so zreteľom na platformu EÚ proti sociálnemu vylúčeniu,

–   so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 24. marca 2010 s názvom Druhý európsky prieskum kvality života: rodinný život a práca,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o snahe o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o chudobe žien v Európskej únii(7),

–    so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(8),

    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0317/2011),

Všeobecná situácia

A. keďže v dôsledku sociálnokultúrnych zmien, ktoré sprevádza prístup žien na trh práce a ich väčšia finančná nezávislosť, sa narušil model rodiny s dvoma rodičmi a materstvo až po uzavretí manželstva a osamelé matky sa stávajú čoraz dôležitejšou skupinou vo všetkých vyspelých a priemyselných krajinách; keďže čoraz viac žien sa slobodne rozhoduje pre materstvo bez záväzkov k partnerovi;

B. keďže rodičovstvu neplnoletých ako ceste k osamelému rodičovstvu sa venuje neprimeraná pozornosť, pričom sa vykresľuje nepresný obraz osamelých rodičov; keďže škodlivé a nepresné stereotypy narúšajú dôveru a sebaistotu osamelých rodičov a ich detí;

C. keďže rodiny s jedným rodičom netvoria jednoliatu skupinu, ale zahŕňajú veľmi širokú škálu rodinných, finančných a sociálnych pomerov;

D. keďže však životné podmienky určitých kategórií slobodných matiek z nich robia zraniteľnú skupinu, čo môže mať dosah na ich potomkov;

E. keďže matky, ktoré sú osamelé či už v dôsledku rozvodu, rozchodu, alebo toho, že sa nikdy nevydali, sa stávajú čoraz dôležitejšou skupinou vo všetkých vyspelých a priemyselných krajinách, a keďže je teda nutné reagovať na túto novú skutočnosť úpravou politík;

F. keďže členské štáty sú zodpovedné za to, aby zabezpečili primerané podmienky pre osamelé matky a ich deti;

G. keďže verejné politiky v mnohých členských štátoch sa ešte stále neprispôsobili rozličným rodinným modelom a situáciám, a keďže osamelí rodičia sú stále často spoločensky a ekonomicky znevýhodnení;

H. keďže v mnohých spoločnostiach nie je voľba stať sa nevydatou matkou znevažovaná ani stigmatizovaná, ako to je v spoločnostiach, v ktorých z rôznych dôvodov dominujú patriarchálne modely;

I.   keďže prevažnú väčšinu osamelých rodičov v Európe tvoria ženy; keďže v roku 2001 tvorili v priemere 85 % osamelých rodičov matky vo veku 25 až 64 rokov, čo znamená, že 5 % celkového ženského obyvateľstva predstavovali osamelé matky, a keďže v niektorých členských štátoch bol podiel osamelých matiek 6 – 7,5 % (Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovinsko) a v ďalších dokonca 9 % (Estónsko, Lotyšsko);

J.   keďže prístup k slobodným matkám a politikám v tejto oblasti sa medzi jednotlivými regiónmi Európy líši, čím vzniká geografická nerovnováha, pri ktorej majú severné regióny silnejšie sociálne systémy, v južných regiónoch hrá významnú úlohu široká rodina a východné regióny sa vyznačujú kombináciou oboch systémov;

K.  keďže v dôsledku rôznych verejných politík a právneho postavenia (rozvedená, odlúčená, nevydatá alebo ovdovená) sa osamelé matky nachádzajú v odlišných situáciách a poberajú – v závislosti od krajiny, v ktorej žijú – rôzne druhy dávok vrátane príspevkov na zdravotnícke služby pre seba a svoje deti;

L.  keďže osamelé matky často prerušujú svoje vzdelávanie a získavanie odborných zručností, pretože svoj obmedzený čas a zdroje venujú výchove svojich detí, a tak im navyše hrozí sociálne vylúčenie a chudoba;

M. keďže vzdelávanie a informovanie o sexuálnych a reprodukčných právach žien, najmä tých mladších, je nevyhnutné pre predchádzanie neželaným tehotenstvám;

N. keďže ženy, ktoré stratili partnera násilným spôsobom, ktorý zahŕňa rodové násilie, terorizmus a organizovaný zločin, sú viac ohrozené izoláciou od spoločnosti, a preto potrebujú osobitnú pozornosť na podnietenie ich opätovného začlenenia do spoločnosti a usmernenie pri ďalšom plnení ich rodičovskej úlohy takým spôsobom, ktorý je pre dieťa najlepší;

O. keďže príslušné orgány na európskej úrovni zavádzajú opatrenia a programy na pomoc týmto skupinám;

P.  keďže rozvoj detí v rodinách s jedným rodičom ovplyvňujú mnohé faktory, keďže väčšine detí vychovaných jedným rodičom sa v neskoršom živote darí dobre a keďže faktory, ktoré majú vplyv na to, ako sa deti rozvíjajú, sú omnoho komplexnejšie než typ rodiny;

Q. keďže rozhodnutia o rodinnej politike by mali uprednostňovať potreby a najlepšie záujmy dieťaťa a zabezpečiť to, aby sa deťom mohlo dariť;

Zamestnanosť osamelých matiek

R.  keďže 69 % osamelých matiek je prítomných na trhu práce a keďže v roku 2001 pracovalo v priemere 18 % osamelých matiek na čiastočný úväzok;

S.  keďže takéto riešenia práce na čiastočný úväzok a nedostatočné zamestnávanie osamelých matiek sú často nedobrovoľné, ale sú dané rodinnými obmedzeniami;

T.  keďže miera zamestnanosti matiek, a to najmä v prípade osamelých matiek, sa zvyšuje poskytovaním kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o deti, ale keďže by ho mali sprevádzať ďalšie doplnkové opatrenia vrátane dobrých podmienok materskej dovolenky a pružných pracovných podmienok, ktoré podporujú väčšie zapájanie a prispievajú k pohode matky a dieťaťa;

U. keďže otcovia detí majú tendenciu pracovať viac než bezdetní muži, kým v prípade žien platí opak; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý v EÚ predstavuje v priemere 18 %, sa zvyšuje po tom, čo sa ženy stanú matkami, a pokračuje až do dôchodku;

Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia

V.  keďže domácnosti s jedným rodičom sú viac ohrozené chudobou a reprodukciou chudoby než domácnosti s dvoma rodičmi; keďže podľa najnovších údajov dostupných v roku 2006 bolo v 25 členských štátoch EÚ 32 % domácností s jedným rodičom ohrozených chudobou v porovnaní s 12 % domácností, ktoré tvoril pár s deťmi;

W. keďže je pravdepodobné, že riziku finančnej neistoty bude vystavený vyšší percentuálny podiel žien než mužov, a to hlavne z dôvodu ich podmienok na trhu práce vrátane vyššej miery nezamestnanosti, nižších platov a práce na čiastočný úväzok či nekvalifikovaných pracovných miest, čo je situácia, ktorá intenzívnejšie zasahuje slobodné matky bez príjmu;

X.  keďže riziko chudoby je vyššie u detí z rodín s jedným rodičom (19 %) než u bežnej populácie a keďže poskytovanie starostlivosti o deti prispieva k znižovaniu chudoby vrátane chudoby detí a k zvyšovaniu miery sociálneho začlenenia;

Spojenie rodinného a pracovného života

Y.  keďže prístup na trh práce a možnosti budovania kariéry sú najlepšie vo veku 25 – 40 rokov, keď sú deti ešte malé a vyžadujú od svojich rodičov väčšiu starostlivosť a viac času; keďže kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti je nedostatok a keďže čas, keď otvárajú tieto zariadenia a školy, je často nezlučiteľný s pracovným časom, čo mnohokrát predstavuje najväčšiu prekážku a obmedzenie pri spájaní rodinného a pracovného života;

Z.  keďže osamelí rodičia sa musia vyrovnávať s dvojnásobnými ťažkosťami v porovnaní s rodinami s dvoma rodičmi, keďže sa nemôžu deliť o povinnosti spojené s každodennou starostlivosťou;

AA. keďže poskytovanie kvalitných a cenovo dostupných služieb v oblasti starostlivosti o deti je pre osamelé matky a ich deti, najmä v kategórii od 0 do 2 rokov, mimoriadne dôležité; keďže využívanie formálnych systémov starostlivosti o deti v prípade kategórie od 0 do 2 rokov sa pohybuje od 73 % v Dánsku po len 2 % v Českej republike a Poľsku a keďže len niekoľko členských štátov EÚ (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo) už splnilo barcelonské ciele (poskytovanie starostlivosti o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov);

AB. keďže očakávania všetkých žien vrátane slobodných matiek by sa mali zameriavať na získanie prístupu na trh práce ako jediného prostriedku na predídenie zraniteľnosti a chudobe; keďže verejné orgány by teda mali vyvinúť maximálne úsilie o dosiahnutie tohto cieľa;

Všeobecná situácia

1.  požaduje, aby sa situácii osamelých matiek venovala väčšia pozornosť; nabáda členské štáty, aby prijali verejné politiky vrátane vzdelávacích politík, poskytovania starostlivosti, zdravotných politík, politík v oblasti zamestnanosti, systémov sociálneho zabezpečenia a politiky v oblasti bývania, s cieľom podporovať potreby a životné podmienky rodín s jedným rodičom, najmä so zreteľom na realitu rodín osamelých matiek;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prácu všetkých organizácií a neformálnych sietí zameraných na osamelé matky, najmä v krajinách s chýbajúcou alebo len slabou osobitnou podporou rodín s jedným rodičom; táto podpora by nemala v oblasti ochrany osamelých matiek v členských štátoch nahrádzať štátnu sociálnu podporu, pretože vzhľadom na geografické a kultúrne rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o štátnu podporu pre osamelé matky, nemôže jeden model vyhovovať všetkým; vyzýva orgány členských štátov, aby pre príslušné rodiny vytvorili programy pomoci;

3.  podporuje prácu všetkých organizácií a neformálnych sietí zameraných na osamelé matky a výmenu najlepších postupov medzi nimi, najmä v krajinách s chýbajúcou alebo len slabou osobitnou podporou rodín s jedným rodičom; podporuje činnosť, ktorej cieľom je pomáhať osamelým matkám; zastáva názor, že cieľom tohto úsilia by malo byť zvýšenie samostatnosti a nezávislosti osamelých matiek, zmiernenie ich pocitu pasivity a izolácie, zlepšenie ich sociálnej vynaliezavosti, zvýšenie ich rodičovských zručností a uľahčenie prístupu k informáciám o zamestnaneckých právach a pracovných príležitostiach;

4   požaduje zvýšenie počtu rodovo orientovaných stratégií, ktoré môžu priniesť lepšie porozumenie vzťahu medzi rodom a chudobou, a investovanie do projektov zameraných na potreby rodín s jedným rodičom;

5.  vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia, ktoré pomáhajú osamelým matkám tak, že im poskytujú odbornú prípravu zameranú na uľahčenie ich zamestnávania a pomoc pri zvyšovaní ich sebaúcty; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podporovali vytváranie rodinných centier, ktoré budú poskytovať dočasné ubytovanie a kde osamelé matky môžu získavať rady a vzdelanie; nabáda vnútroštátne orgány, aby vytvorili osobitné vzdelávacie programy pre osamelé matky s cieľom uľahčiť ich prístup na trh práce a aby spolupracovali so združeniami, ktoré sa snažia o dosiahnutie tohto cieľa;

6.  povzbudzuje rozvoj online a interpersonálnych diskusných fór, blogov a telefónnych liniek pomoci, ktoré sú zamerané priamo na osamelé matky, s cieľom zmierniť ich izoláciu a umožniť im výmenu rád, informácií a najlepších postupov na základe ich individuálnych potrieb a podporuje zavádzanie telefónnych liniek pomoci alebo bezplatných telefónnych čísiel, ktoré uľahčia ich kontakt so sociálnymi službami;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby stanovili spoločné politiky, ktoré budú založené na výmene najlepších postupov v Európe;

8.  nabáda k rozvoju podporných mechanizmov vrátane vzdelávacích kurzov na podporu osamelých matiek prostredníctvom poskytovania rád o tom, ako z pozície osamelého rodiča čo najlepšie zvládnuť náročnú úlohu výchovy dieťaťa a zároveň mu zabezpečiť vyrovnaný životný rytmus;

9.  vyzýva členské štáty a ich správne orgány, aby podporovali rozvoj rodičovských vzdelávacích kurzov, ktoré pripravujú a vzdelávajú mladých osamelých rodičov bez hospodárskych zdrojov, čím im umožňujú účinnejšie zvládať úlohu výchovy dieťaťa;

10. vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu vnútroštátnych orgánov pôsobiacich v oblasti rovnosti, pokiaľ ide o diskriminačné praktiky uplatňované voči osamelým matkám na pracovisku;

11. odporúča členským štátom, aby poskytovali pomoc s bývaním a dočasné ubytovacie riešenia, a to najmä osamelým matkám, ktoré kvôli svojmu veku museli opustiť pestúnsku rodinu;

12. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili špecifické podmienky osamelých matiek v rôznych európskych krajinách a poskytovali osamelým matkám, ktoré patria k najzraniteľnejším kategóriám, osobitnú pomoc;

Zamestnanosť osamelých matiek

13. zdôrazňuje potrebu uľahčiť prostredníctvom financovania z Európskeho sociálneho fondu a členských štátov prístup osamelých matiek k vzdelávaniu, odbornej príprave a osobitným štipendiám pre osamelé matky (slobodné, ovdovené alebo odlúčené) a kladie dôraz najmä na to, že je dôležité povzbudzovať mladé tehotné ženy, aby neukončili vzdelávanie, pretože štúdium im umožní získať kvalifikácie a maximalizovať šance na dôstojné pracovné podmienky, dobre platené pracovné miesta a finančnú nezávislosť, čo je jediná záruka úniku pred chudobou;

14. vyzýva Komisiu, aby pri vytváraní rámca programov ako Progress a Equal pre ďalší viacročný finančný rámec zvážila zavedenie informačných programov s cieľom zvýšiť účasť niektorých hospodársky zraniteľných spoločenských skupín, ako sú osamelé matky, a podporiť ich zapájanie;

15. nabáda členské štáty, aby starostlivo analyzovali fenomén nedostatočnej zamestnanosti osamelých matiek a podnikli náležité kroky na vyriešenie tohto problému;

16. zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať dostatočné, kvalitné a finančne dostupné služby starostlivosti o deti a ďalšie závislé osoby, ktoré budú zlučiteľné so zamestnaním na plný úväzok, zabezpečiť osamelým matkám prednostný prístup k týmto službám a výrazne im uľahčiť prístup k vzdelávaniu a hľadanie zamestnania a zvýšiť ich šance, že zostanú zamestnané; podporuje zriaďovanie zariadení podnikovej starostlivosti o deti s pružnými otváracími hodinami; trvá na tom, aby členské štáty zabezpečili prístup k zariadeniam starostlivosti o deti, pričom sa zamerajú na zaistenie podmienok pre 50 % potrebnej starostlivosti o deti od 0 do 3 rokov a 100 % starostlivosti o deti od 3 do 6 rokov;

17. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli viac ustanovení zameraných na zvyšovanie miery zamestnanosti matiek, pretože to je najúčinnejší spôsob zvyšovania príjmov, a teda aj znižovania rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia osamelých matiek;

18. zdôrazňuje význam vykonávania politík zamestnanosti zameraných na podporu zamestnávania osamelých matiek, ako aj na predchádzanie neopodstatnenému prepúšťaniu;

19. nabáda členské štáty, aby poskytovali daňové úľavy a iné finančné stimuly podnikom, ktoré zamestnávajú osamelých rodičov a/alebo vytvárajú, prevádzkujú a poskytujú zamestnancom zariadenia a služby v oblasti starostlivosti o deti na pracovisku;

Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia

20. nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy pri podpore rodín s jedným rodičom, najmä v súvislosti s finančnou krízou, ktorá situáciu osamelých rodičov zhoršuje;

21. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť preskúmali osobitné potreby osamelých matiek, zhromaždili a zanalyzovali údaje, zvážili zavedenie konkrétnych opatrení na riešenie tejto problematiky a vymieňali si najlepšie postupy na ich zlepšovanie;

22. naliehavo žiada členské štáty, aby podnikli kroky a prijali opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby slobodným matkám neustále hrozila chudoba a sociálne vylúčenie;

23. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osamelé matky budú môcť využívať podporu v oblasti bývania a že budú mať prioritu pri zostavovaní poradovníkov na prenájom domov;

24. žiada členské štáty, aby zaručili rovnaké zaobchádzanie a udržiavali vysokú kvalitu života pre všetky deti bez ohľadu na rodinný stav ich rodičov alebo ich rodinné pomery poskytovaním dávok na všeobecnom základe tak, aby sa chudoba nepreniesla na deti;

25. žiada členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré odstránia diskrimináciu osamelých matiek a ich detí, a preto víta využívanie programov, ktoré týmto deťom poskytujú štátnu pomoc a štipendiá;

26. nabáda členské štáty, aby zavádzali politiky zamerané na poskytovanie finančnej podpory rodinám s jedným rodičom v podobe dávok pre osamelých rodičov, daňových úľav pre domácnosti s jedným rodičom či iných fiškálnych úľav pre osamelých rodičov, ktoré budú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj príspevky na vzdelávanie pre osamelých opatrovníkov;

27. žiada členské štáty, aby zaručili, že rodičia, ktorým ich deti neboli zverené do opatery, budú pravidelne platiť dávky na dieťa (alimenty);

28. nabáda členské štáty, aby pri reformovaní svojich dôchodkových systémov vzali do úvahy faktor rodu, a najmä situáciu osamelých matiek;

Spojenie rodinného a pracovného života

29. zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty, ako aj verejné a súkromné organizácie by mali pripisovať prioritu rovnováhe medzi pracovným a osobným životom tým, že sa budú zavádzať výhodnejšie pracovné podmienky pre rodiny, okrem iného pružný pracovný čas a práca z domu, a budovať zariadenia detskej starostlivosti, jasle atď.;

30. zdôrazňuje, že na to, aby sa osamelým matkám uľahčilo budovanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, je potrebné intenzívnejšie zapojenie otcov; v tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých členských štátoch takmer neexistuje spoločná starostlivosť;

31. žiada, aby boli na základe zásady rovnosti príležitostí všetky opatrenia a kroky prijaté v prospech slobodných matiek otvorené aj slobodným otcom;

32. nabáda Komisiu a členské štáty, aby vykonali zber porovnateľných údajov na úrovni EÚ pre tento jav v jeho rôznych obmenách, ako aj s cieľom porovnať právnu úpravu a systémy sociálnej starostlivosti;

33. keďže osobu, ktorá venuje svoj čas a svoje schopnosti starostlivosti o deti a ich vzdelávaniu alebo starostlivosti o staršiu osobu, by mala spoločnosť uznávať, a keďže tento cieľ možno dosiahnuť tým, že sa tejto osobe zveria práva, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodku;

34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 233E, 28.9.2006, s. 130.

(2)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0039.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0231.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0232.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0058.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0085.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0086.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0373.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osamelé materstvo je často prehliadaná demografická kategória, keďže pohľad na túto tému je veľmi zložitý. Napriek tomu, že materstvo osamelých matiek môže siahať nad štyridsať rokov života a že zahŕňa všetky spoločensko-ekonomické kategórie, chýba mu identifikovateľná a viditeľná lobby, ktorá by bojovala za všetky osamelé matky, keďže rôzne politiky môžu na každú matku vplývať ináč. Zo zemepisného hľadiska badať v rámci celej Európy rozdiely vo vnímaní pojmu osamelých matiek a v politikách na ne zameraných. V štátoch južného Stredozemia (Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Grécko) sa bežne predpokladá, že široká rodina bude dobrovoľne a bez nároku na odmenu pomáhať pri výchove detí osamelého rodiča. V severnej Európe a v Škandinávii (Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko) poskytujú štátne systémy sociálneho zabezpečenia osamelým matkám dávky a sociálnu pomoc. V členských štátoch východnej Európy vládne všeobecná zmes politík, v ktorej niektoré štáty zotrvávajú na silných rodinných hodnotách z čias komunizmu a iné uplatňujú akúsi zmes politík zo severnej i južnej Európy. Zemepisné rozdiely spolu s vekovými a spoločensko-hospodárskymi rozdielmi sťažujú osamelým matkám možnosť zorganizovať sa a hájiť svoje záujmy. Stigma, ako sa na materstvo osamelých matiek mnohí pozerajú – dočasný stav, ktorý sa vyrieši, len čo si osamelá matka nájde nového partnera – ešte viac komplikuje postavenie osamelých matiek v Európe.

Päť percent žien v Európe tvoria v súčasnosti osamelé matky. Osamelé materstvo je často stigmatizované názormi, že ide výlučne o nezodpovedné dospievajúce dievčatá, kým v skutočnosti 85 % osamelých rodičov v Európe predstavujú osamelé matky vo veku 25 – 64 rokov. Negatívnymi dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, ktoré pociťuje celé európske spoločenstvo, trpia najmä ženy. Dopady krízy sú ešte silnejšie u prevažnej väčšiny osamelých matiek počas ich prvých rokov (25 – 40) pracovného života.

Osamelým matkám v Európe, ktoré už beztak trpia platovými rozdielmi na základe rodu, komplikuje život aj ťažká voľba v tom že sa musia zadlžiť, aby sa postarali o svoje deti. Okrem vysokej miery nezamestnanosti u osamelých matiek sa na nezaopatrených deťoch osamelých matiek výrazne prejavuje cyklická povaha chudoby. Tieto deti majú k dispozícii menej zdrojov na to, aby boli úspešné v procese vzdelávania, čím si vytvárajú menej možností zapojiť sa na konkurencieschopnej úrovni do pracovnej sféry.

Zdravotný stav osamelých matiek je štatisticky navyše nestabilnejší v porovnaní s matkami v rodinách s dvoma rodičmi. Osamelé matky sú pod väčším tlakom, keďže v jednej osobe vykonávajú úlohy, ktoré bežne zastávajú dve osoby. Často si tiež nemôžu dovoliť náležitú zdravotnú starostlivosť a nedostáva sa im ani primeraného odpočinku.

Zo štatistík vyplýva, že osamelé matky v Európe majú nižšie vzdelanie než vydaté matky. Táto prekážka je osobitne ťaživá preto, že šance mladých osamelých matiek nájsť si bez vzdelania prácu sú len veľmi nepravdepodobné, z čoho vyplýva, že navždy zostanú v nekvalifikovaných zamestnaniach, lebo im budú chýbať praktické skúsenosti. Mnohé zamestnania, ktoré majú osamelé matky k dispozícii, sú okrem toho len na skrátený úväzok, alebo zle platené, čo im mimoriadne sťažuje schopnosť zabezpečiť svojim deťom vyrovnaný životný štandard či posunúť sa ďalej v kariére.

Spôsoby boja proti nerovnostiam, ktorým čelia osamelé matky v Európe

Je nevyhnutné, aby na základe tejto správy riešili viaceré členské štáty problematiku osamelých matiek pomocou investícií a podpory výskumu v tejto oblasti. Pri tom by mali využívať výhody, ktoré ponúka novozriadený Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví vo Vilniuse. Na základe jednotlivých výsledkov výskumu by členské štáty mali okrem toho iniciovať v dialógoch s ostatnými členskými štátmi výmenu najlepších postupov a riešení a informovanosť o nich.

Mali by sa podporovať vnútroštátne politiky, ktoré budú zaručovať nepriame dotácie na nákup potravín. Poukážky na potraviny predstavujú príležitosť pre členské štáty bojovať proti cyklickej povahe chudoby tým, že poskytnú finančnú pomoc osamelým matkám.

Osamelým rodičom by sa mali poskytovať daňové úvery, ako ich umožňujú existujúce postupy v Rakúsku, Belgicku, Holandsku a Spojenom kráľovstve.

Osamelým matkám a ich nezaopatreným deťom by sa malo umožniť využívať výhody zdravotnej starostlivosti a vyrovnať tak neprítomnosť druhého vyživujúceho rodiča. Stimuly EÚ pre členské štáty, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť matkám a deťom s príjmom nižším, ako je minimálny príjem v štáte, by znamenali pozitívny krok.

Európa by mala poskytovať daňové úľavy a daňové stimuly podnikom prevádzkujúcim podnikové zariadenia dennej starostlivosti a detské jasle, ktoré osamelým matkám umožňujú pracovať, kým starostlivosť a výučba ich detí je zabezpečená. Daňové úľavy by sa okrem toho mali poskytnúť podnikom zabezpečujúcim odborné vzdelávanie osamelých matiek, ktoré musia zvládnuť rolu matky i pracovníčky. Príkladom takejto praxe, ktorý by mohli realizovať aj ostatné štáty, je prípad Holandska, kde je pomoc v starostlivosti o dieťa pre osamelé matky bezplatná.

Aby sa osamelým matkám umožnilo skombinovať osobný život s pracovným, mali by sa im ponúkať na miestnej, celoštátnej a celoeurópskej úrovni pružné pracovné príležitosti, ku ktorým patrí práca na čiastočný úväzok, práca z domu a práca prostredníctvom internetu.

Prednosť pri získavaní cenovo dostupného bývania by mali mať osamelé matky.

Osamelým matkám by sa mali prideľovať dodatočné príspevky v nezamestnanosti pomerne na každé dieťa, ktoré je v ich starostlivosti. Členské štáty môžu v tomto prípade využiť príklad Nemecka, ktoré už zvýšilo príspevky v nezamestnanosti pre osamelé matky s nezaopatrenými deťmi.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.9.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Andrea Češková, Tadeusz Cymański, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constance Le Grip, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Jill Evans, Christa Klaß, Kartika Tamara Liotard, Mariya Nedelcheva, Katarína Neveďalová, Norica Nicolai, Antigoni Papadopoulou, Joanna Senyszyn

Posledná úprava: 13. októbra 2011Právne oznámenie