SPRÁVA k programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

4.10.2011 - (2011/2067(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Regina Bastos

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

(2011/2067(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (KOM(2010)0682),

–       so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020[1],

–       so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov[2],

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy[3],

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach a nových formách sociálneho dialógu[4],

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve[5],

–       so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 s názvom Politiky zamestnanosti pre konkurencieschopné, nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a zelené hospodárstvo,

–       so zreteľom na štúdiu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) Zručnosti pre zelené pracovné miesta z roku 2010),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z ... októbra 2011 o podpore mobility pracovníkov v rámci Európskej únie,[6],

–       so zreteľom na Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na roky 2011 – 2020, ktoré bolo schválené 7. decembra 2010[7],

–       so zreteľom na strednodobú predpoveď do roku 2020: Ponuka kvalifikácií a dopyt po nich v Európe, Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania, 2010[8],

–       so zreteľom na štúdiu strediska CEDEFOP z mája 2009 s názvom Kvalifikácie pre budúcnosť Európy: predvídanie profesijných zručností,

–       so zreteľom na rámcový dohovor z 25. marca 2010 o inkluzívnych trhoch práce, ktorý podpísali Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), BUSINESSEUROPE, Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME) a Európske stredisko podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobecného hospodárskeho záujmu (CEEP),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. januára 2011 s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011) a so zreteľom na návrh spoločnej správy o zamestnanosti priloženej k tomuto oznámeniu,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2011)0078),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642),

–       so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie na tému Pokrok v záujme spoločných európskych cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (SEK(2011)526),

–       so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a nadobudnutie jeho platnosti v Únii 21. januára 2011 podľa rozhodnutia Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[9],

–       so zreteľom na správu Európskeho združenia poskytovateľov služieb osobám so zdravotným postihnutím, v ktorej sa uvádza, že pri rastúcej nezamestnanosti v Európe je pre ľudí so zdravotným postihnutím ťažšie získať a udržať si prácu, a so zreteľom na to, že v mnohých krajinách je nezamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím vyššia ako nezamestnanosť ľudí bez zdravotného postihnutia,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 o stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)491),

–       so zreteľom na závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (KOM(2008)639) a na svoje uznesenie k nemu zo 6. mája 2009[10],

–       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0320/2011),

A.     keďže v dôsledku svetovej hospodárskej krízy sa podľa nedávnych údajov, ktoré vydal EUROSTAT, zvýšila miera nezamestnanosti v Európskej únii na súčasných 9,5 %, čo predstavuje celkovo 22,828 milióna ľudí, z ktorých 19,4 % tvoria dlhodobo nezamestnaní; keďže nezamestnanosť mládeže sa drží na úrovni 20,4 % a v niektorých členských štátoch dosahuje až 40 %;

B.     keďže malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a plnenia cieľov stratégie 2020, zrušili v dôsledku ekonomickej krízy viac než 3,5 milióna pracovných miest;

C.     keďže v dôsledku hospodárskej krízy v roku 2008 primárne a výrobné sektory stratili viac pracovných miest, než sa očakávalo, a predpokladá sa, že do roku 2020 ešte stratia okolo 2,5 milióna pracovných miest;

D.     keďže hospodárska recesia v roku 2008 ovplyvnila dopyt aj ponuku kvalifikácií v oblasti zamestnanosti, čím sa dramaticky zvýšila neistota týkajúca sa vyhliadok na pracovné miesta a posilnila sa potreba, aby boli ľudia lepšie informovaní o vyhliadkach zamestnanosti na trhu práce;

E.     keďže úsporné opatrenia, ktoré sa presadzujú v mnohých členských štátoch, sú sprevádzané veľmi výrazným zvýšením nezamestnanosti a čiastočne sú zaň aj zodpovedné;

F.     keďže je potrebné, aby politickí činitelia chránili občanov proti riziku nezamestnanosti zabezpečením toho, že pracovná sila bude mať vhodné zručnosti, aby bola maximálne zamestnateľná;

G.     keďže pokroky v oblasti nových technológií a zmeny štruktúry európskych hospodárstiev spôsobili, že pre jednotlivcov je nevyhnutné aktualizovať a zlepšovať svoje schopností počas celého pracovného života;

H.     keďže podpora sociálneho, ekologického a konkurencieschopného hospodárstva s efektívnym využívaním zdrojov je jedným z cieľov stratégie Európa 2020;

I.      keďže sa stále očakáva, že v sektore služieb, napríklad v oblasti predaja, strážnych služieb, upratovania, stravovania, opatrovateľských a osobných služieb dôjde odteraz do roku 2020 k podstatnému nárastu pracovných miest a tento sektor by mohol byť najrýchlejšie rastúcou oblasťou;

J.      keďže poľnohospodársko-potravinársky sektor opäť získava svetový význam a vyžaduje odlišné zručnosti a na vyššej úrovni, ale výrazne znižuje počet pracovných miest s nízkou kvalifikáciou;

K.     keďže dosiahnutie trvalo udržateľného rastu a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ochrana životného prostredia a rozvoj nových ekologických technológií si bude vyžadovať vhodné zručnosti;

L.     keďže technologická zmena a nové štruktúry organizácie práce v odvetviach prirodzene ovplyvňujú štruktúru zamestnanosti z hľadiska potrieb zručností v jednotlivých profesiách a úrovniach kvalifikácie;

M.    keďže hospodárstva čoraz viac požadujú kreatívne, interaktívne, komunikačné zručnosti a schopnosť riešiť problémy na pracovisku, pričom pracovníkom s nízkou kvalifikáciou alebo vykonávajúcim rutinné činnosti hrozí veľké riziko straty zamestnania;

N.     keďže okrem pracovníkov z iných ohrozených skupín pracovníci s nízkou úrovňou vzdelania a zručností čelia väčšiemu riziku straty zamestnania, neistým podmienkam a chudobe, ak sa im neposkytne primeraná odborná príprava a možnosti rekvalifikácie, ktoré im umožnia držať krok s požiadavkami trhu práce;

O.     keďže dlhodobá efektívnosť odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelania závisí od rôznych javov, napríklad od dostupnosti kvalitného vzdelania a odbornej prípravy, rovnakých príležitostí a bezbariérového prístupu pre všetkých, dostupnosti opatrovateľských služieb, udržateľných verejných investícií, stavu a efektívnej správy verejných financií, ako aj od jasnejšej formulácie individuálnych potrieb a potrieb trhu práce;

P.     keďže EÚ sa zaviazala zlepšiť úrovne vzdelania, znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod hranicu 10 % do roku 2020 a zvýšiť mieru ukončenia vysokoškolského vzdelania alebo rovnocenného vzdelania najmenej na 40 %;

Q.     keďže počet pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú technickú a vedeckú kvalifikáciu, sa podľa predpokladov zvýši a v roku 2020 bude asi polovica všetkých pracovných miest určená pre pracovníkov so strednou úrovňou kvalifikácie, zatiaľ čo 35 % pracovných miest si bude vyžadovať vysokú kvalifikáciu v porovnaní s 29 % v súčasnosti, a keďže budú potrebné ďalšie kvalifikácie pre trvalo udržateľnú ekonomiku vo všetkých profesiách a vo všetkých segmentoch zručností;

R.     keďže migrácia v rámci EÚ, do EÚ i smerom von, ako aj demografické zmeny budú mnohorakým spôsobom ovplyvňovať budúcu veľkosť a zloženie pracujúcej populácie v členských štátoch a budú významne ovplyvňovať dopyt po kvalifikáciách a ich ponuku, najmä v tých členských štátoch, v ktorých rýchlo klesá počet obyvateľov alebo v ktorých dochádza k veľkému úniku mozgov;

S.     keďže schopností a zručností migrujúcich pracovníkov sa často riadne neuznávajú ani najlepšie nevyužívajú a keďže migrujúci pracovníci sa často stretávajú s problémami, pokiaľ ide o prístup na trh práce, k vzdelaniu a odbornej príprave, a to aj pre nedostatočné informácie o svojich pracovných a sociálnych právach a preto, že sa nezapájajú do činnosti organizácií pracovníkov; keďže integračné politiky, ktoré podporujú prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu pre prisťahovalcov, môžu teda významne prispieť k naplneniu budúcich potrieb trhu práce;

T.     keďže napriek tomu, že mikroúver je veľmi dôležitým nástrojom pri zabezpečovaní podnikania žien a vytvárania rodinných podnikov, sú ženy v podnikaní v Európskej únii aj naďalej nedostatočne zastúpené a predstavujú v priemere 30 % všetkých podnikateľov,

U.     keďže viac ako 60% absolventov univerzít sú ženy a pre vedecké špecializácie sa rozhoduje nedostatočný počet žien a dievčat, čo vedie v jednotlivých odvetviach k výraznej rodovej segregácii, a keďže rodové rozdiely medzi zamestnanosťou žien a mužov v odvetví informačných technológií sa v priebehu času skôr zväčšujú ako zmenšujú,

V.     keďže ženy majú na trhu práce znevýhodnené postavenie a sú nepomerne zastúpené v práci na čiastočný úväzok a v nových, často neistých formách pracovných dohôd, a v snahe o prístup k plným sociálnym právam, sociálnej ochrane a príspevkom sa stretávajú s prekážkami,

W.    keďže udržateľný hospodársky rast má potenciál zvyšovať počet dobrých pracovných miest a prispievať k oživeniu hospodárstiev v celej EÚ,

X.     keďže EÚ investuje stále menej než jej svetoví hospodárski partneri a konkurenti do výskumu, inovácie a vzdelania, ktoré sú základnými piliermi rastu a zlepšovania životnej úrovne; keďže znalostná ekonomika si vyžaduje významné investície do technickej odbornej prípravy a zvyšovania úrovne odbornej prípravy,

Y.     keďže cielené a prispôsobené zvyšovanie zručností je veľmi potrebné na pomoc ľuďom v získavaní nových zručností, aby mohli využiť prechod na trvalo udržateľnejšie hospodárstvo; keďže existujú presvedčivé ekonomické argumenty na zvyšovanie zručností, integráciu trhu práce a sociálne začleňovanie; keďže znižovanie investícií do zvyšovania zručností bude mať nepriaznivý dlhodobý vplyv;

Problémy politiky zamestnanosti

1.      pripomína, že v rámci stratégie Európa 2020 sa členské štáty dohodli na cieli dosiahnuť do roku 2020 pre vekovú skupinu 20 – 64 rokov zamestnanosť 75 %, čo je cieľ úzko spätý s hospodárskym rastom a udržateľnosťou systémov sociálneho zabezpečenia a verejných financií v Európe; pripomína, že zamestnanosť žien je v súčasnosti na úrovni 58,2 %; zdôrazňuje, že výrazné zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí, vyššia účasť žien na trhu práce a účinné uskutočňovanie priority začleňovania z tejto stratégie patrí medzi dôležité predpoklady dosiahnutia cieľa zamestnanosti; zdôrazňuje, že väčšina národných reformných programov nedosahuje ciele v oblasti zamestnanosti a chudoby, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zvýšili úsilie na úspešné plnenie stratégie Európa 2020;

2.      opakuje, že piatimi hlavnými cieľmi Únie sú: podpora zamestnanosti, zlepšenie podmienok na inovácie, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvýšenie úrovne vzdelania a podpora sociálneho začleňovania;

3.      pripomína, že existujú závažné prekážky výrazného zvýšenia zamestnanosti v EÚ, boja proti štrukturálnej nezamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest, a tým aj zvyšovania produktivity a podpory väčšej konkurencieschopnosti; je presvedčený, že problémy, ktoré treba okrem zabezpečenia lepšieho fungovania trhov práce riešiť prednostne, zahrnujú nesúrodosť a nedostatočnú úroveň zručností mnohých pracovníkov v súčasnosti, ako aj nízke zaradenie vzdelanostnej úrovne niektorých európskych krajín v medzinárodnom meradle; zastáva názor, že integrovaný prístup k rozvoju potrebných zručností bude mať zásadný význam v tom, aby sa čo najlepšie využil potenciál nového udržateľného hospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby vo svojom plánovanom oznámení o pracovných miestach v novom udržateľnom hospodárstve nadviazala na požiadavky Parlamentu v tejto oblasti;

4.      poukazuje na to, že miera zamestnanosti a ekonomickej výkonnosti sa navzájom posilňujú pri vytváraní zvlášť vysokej úrovne hospodárskeho rastu a kvalitných pracovných miest; dôrazne však odporúča, aby sa členské štáty riadili integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020 v oblasti politiky zamestnanosti a hlavnými smermi hospodárskych politík a aby zároveň zabezpečili, že politiky budú reagovať na vnútroštátne, regionálne a miestne okolnosti a konkrétne podmienky v jednotlivých členských štátoch;

5.      zdôrazňuje, že členské štáty sú stále zodpovedné za kľúčové prvky sociálnej politiky, ako sú dane, programy sociálnej pomoci, určitá regulácia práce, zdravotníctvo a vzdelávanie; považuje za veľmi dôležité, aby sociálne politiky zodpovedali celoštátnym, regionálnym a miestnym okolnostiam, a najmä podmienkam v jednotlivých členských štátoch;

6.      žiada lepšiu koordináciu hospodárskych politík medzi členskými štátmi v záujme zabezpečenia udržateľného rastu, vytvárania pracovných miest a podpory efektívnej konkurencieschopnosti, a to so zreteľom na regionálne nerovnosti v celej Európe, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti a nezamestnanosti; nalieha na členské štáty, aby dodržiavali pravidlá rozpočtovej disciplíny s cieľom znížiť riziko, že sa dostanú do nadmerného deficitu, a žiada vykonávanie účinného rozpočtového dohľadu s možnosťou verejného investovania v súlade s cieľmi EÚ pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje však význam hodnotenia sociálnych vplyvov, ako to vyžaduje zmluva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili sociálne náklady na škrty vo výdavkoch, najmä na vzdelávanie a aktívne politiky trhu práce, ktoré by mohli ohroziť pokrok pri riešení nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v Európe a udržanie ekonomickej výkonnosti;

7.      podporuje pilotnú iniciatívu Komisie v rámci stratégie Európa 2020 na podporu konkurencieschopnosti a zamestnanosti a na zmenu smerom k udržateľnému, inteligentnejšiemu, inkluzívnejšiemu hospodárstvu; zdôrazňuje význam regionálneho rozmeru pri plnení programu; vyzýva Komisiu, aby v rámci pilotnej iniciatívy predložila prioritné opatrenia v oblasti zamestnanosti a zručností, s primeraným dôrazom na podporu ponuky práce a dopytu v kontexte znalostnej, udržateľnej a solidárnej ekonomiky;

8.      domnieva sa, že program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta by sa mal vnímať v spojitosti s rámcovým programom EÚ v oblasti výskumu a že súčinnosť týchto dvoch programov by mohla podporiť rast a tvorbu pracovných miest;

9.      zdôrazňuje, že nedávny hospodársky a sociálny vývoj v spojení s budúcimi výzvami, ako sú demografické zmeny a prechod k udržateľnému hospodárstvu, si vyžadujú lepšiu zamestnanosť, vzdelávanie a stratégie organizácie práce s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ, pracovné a životné podmienky, ako aj vytvárať nové pracovné miesta, a teda podporiť „inteligentný rast“ spojením plnej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti s udržateľnou výrobou a životným štýlom; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam všeobecnej dostupnosti celoživotného vzdelávania, kvalifikácií a zručností pre všetky vekové skupiny; zdôrazňuje ekonomické dôvody za zdokonaľovanie zručností, integráciu na trhu práce, sociálne začleňovanie, účinný boj proti diskriminácii a lepšie využívanie prínosu všetkých pracovníkov; pripomína, že rovnováha práce a rodinného života, vzdelanie a zlepšovanie ľudského kapitálu znamenajú tiež neekonomický prínos pre jednotlivca;

10.    zdôrazňuje, že vnútroštátne opatrenia v oblasti flexiistoty treba preskúmať z hľadiska nových sociálno-ekonomických podmienok, v prípade potreby v nich pokračovať, posilniť ich a prispôsobiť špecifickým potrebám každého členského štátu s cieľom zabezpečiť flexibilný, inkluzívny a aktívny trh práce, efektívnu odbornú prípravu dostupnú pre všetkých a primerané systémy sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby doplnili svoje reformy trhov práce posilnením sociálnej ochrany a ochrany proti nezamestnanosti v záujme odstránenia chudoby a aby zlepšili kvalitu verejných služieb zamestnanosti; zdôrazňuje, že flexiistota by nemala byť vnímaná ako univerzálne riešenie;

11.    zdôrazňuje význam neformálneho vzdelávania a nadobúdania zručností posilňovaním medzigeneračnej spolupráce, keď mladí ľudia môžu získavať nové zručnosti tak, že ich učia skúsení starší pracovníci;

12.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre mnohých pracovníkov je zosúladenie pracovného a rodinného života naďalej ťažké; vyzýva členské štáty, aby všetkým rodičom, najmä ženám, rodinám s jedným rodičom, znevýhodneným osobám alebo osobám so zdravotným postihnutím poskytovali možnosti nielen na začlenenie sa do pracovného života, ale aj do procesu celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje podmienku, že organizácia práce a možnosti vzdelávania by mali byť zlučiteľné s rodičovskými povinnosťami, že systémy starostlivosti o deti by mali byť efektívnejšie a dostupnejšie a že rodičom by sa mala poskytovať príslušná podpora; ďalej vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky a programy na podporu tých, čo sa starajú o rodiny;

13.    považuje za užitočné vždy podporovať prostredie, ktoré uľahčuje prácu z domu, keď takéto opatrenia môžu zlepšiť vhodné vyváženie pracovného a rodinného života;

Reakcie

Zabezpečenie dostupnej kvalifikovanej pracovnej sily

14.    víta založenie Európskej agentúry na sledovanie zamestnanosti a iniciatívy Komisie vypracovať „panorámu zručností EÚ“ a reformovať sieť Európskych služieb zamestnanosti EURES s cieľom zlepšiť transparentnosť a dostupnosť pre uchádzačov o zamestnanie a podporiť pracovnú mobilitu v rámci EÚ; zdôrazňuje kľúčovú úlohu siete EURES v oblasti poradenstva pre mobilných pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie, pokiaľ ide o ich práva, a teda pri zabezpečovaní reálneho vnútorného trhu, a víta spustenie pilotného projektu „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ zameraného na mladých uchádzačov o zamestnanie v EÚ-27; ďalej zdôrazňuje úlohu EURES v cezhraničných regiónoch a domnieva sa, že jej cezhraničným partnerstvám treba dať k dispozícii potrebné zdroje, aby mohli reagovať na výzvy európskeho trhu práce;

15.    zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť účasť na celoživotnom vzdelávaní, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom zabezpečiť zamestnateľnosť, modernizáciu zručností pracovníkov a posilnenie konkurencieschopnosti; upozorňuje na to, že je potrebné zvýšiť aj podiel pracovníkov zapojených do odbornej prípravy, aby si ľudia s vyššou kvalifikáciou mohli nájsť a vykonávať primeranú prácu aj vo vyššom veku; v tejto súvislosti sa domnieva, že zamestnancom i zamestnávateľom by sa mali poskytovať stimuly, s osobitným zameraním na malé a stredné podniky; domnieva sa tiež, že je potrebné zaviesť komplexnejšie stratégie celoživotného vzdelávania a že systémy odborného vzdelávania a odbornej prípravy sa musia zamerať na rýchlo sa meniace potreby trhu práce, technologický vývoj a nové prístupy k organizácii práce;

16.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty v čase krízy znížili rozpočty na vzdelávanie a odbornú prípravu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

17.    žiada lepšie monitorovanie – v každom profesijnom odbore a podľa úrovne kvalifikácie – budúceho dopytu po kvalifikáciách v Európe a okamžité pretransformovanie zistení do politiky členských štátov v oblasti vzdelávania, celoživotného vzdelávania a ďalších oblastí politiky; zdôrazňuje význam zvyšovania atraktivity pracovných miest a kariéry pre mladých pracovníkov, ako aj to, že predovšetkým mladí ľudia musia byť stále informovaní o vývoji na trhu práce, aby sa mohli zameriavať na rozvoj kvalifikácií, ktoré sú v aktuálnom čase potrebné; domnieva sa, že spoločný záujem o znalosti, ktorý spája sféru podnikov, sociálnych partnerov a vzdelávacích inštitúcií, by bol užitočným nástrojom pri riešení medzery medzi inováciami a kvalifikáciami, výrazne by prispieval k podpore záujmov hospodárstva a spoločnosti ako celku, osobitne so zreteľom na závažný problém dosiahnutia plnej zamestnanosti, odstránenia chudoby, sociálneho začlenenia a udržateľného hospodárskeho rastu vo svetovom hospodárstve;

18.    zdôrazňuje dôležitosť včasnej identifikácie kvalifikačných potrieb, pričom predpokladá najmenej desaťročný časový horizont, a vyzýva členské štáty a v odôvodnených prípadoch i regióny, aby zriadili centrá na monitorovanie zamestnanosti so zameraním na budúce potreby; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť spoľahlivejšie systémy predvídania budúcich kvalifikačných potrieb a nedostatku zručností v EÚ a členských štátoch a rovnako je dôležité pokračovať v investovaní do modernizácie kvalifikácií a lepšieho prispôsobovania kvalifikácií pracovným miestam; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku kvalitatívnym informáciám, a v tejto súvislosti vyzýva na výmenu skúseností a najlepších postupov; zdôrazňuje, že v záujme toho je potrebná silnejšia a účinnejšia spolupráca medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy vrátane univerzít a výskumných centier na jednej strane a verejných služieb zamestnanosti, sociálnych partnerov, podnikov a zamestnávateľov na strane druhej;

19.    zdôrazňuje potrebu zviditeľnenia a zvýšenia príťažlivosti profesií a pracovných miest v oblastiach, pre ktoré je na pracovnom trhu nedostatok pracovných síl;

20.    vyzýva Komisiu, aby zviditeľnila program Leonardo da Vinci, ktorý umožňuje ľuďom získavať nové zručnosti, vedomosti a kvalifikácie a zvyšuje príťažlivosť odborného vzdelávania pre všetkých, a aby tomuto programu poskytla väčšiu finančnú podporu; okrem toho pripomína, že odborná príprava priamo v zamestnaní je obzvlášť dôležitá, a vyzýva na podporu vnútroštátnych programov, ktoré presadzujú takéto možnosti rozvoja kariéry;

21.    konštatuje, že miera plnenia podprogramu Erasmus dosahuje takmer 100 %; pripomína dobre podložené dôkazy, že Erasmus výrazne uľahčuje štúdium v zahraničí, poskytuje študentom širšie spektrum zručností a že táto skutočnosť zas značne zlepšuje následné vyhliadky študentov, ktorí sa zúčastnili na programe Erasmus, na zamestnanie, a tým podstatne prispieva ku konkurencieschopnosti Európy;

22.    podčiarkuje význam kvalitného štátneho systému vzdelávania, ktorý každému zaručuje slobodný, rovnaký prístup;

23.    je presvedčený, že je veľmi dôležité vytvoriť prostredie pre úzku spoluprácu medzi výskumnými inštitútmi a priemyslom a podnecovať a podporovať priemyselné spoločnosti, aby investovali do výskumu a vývoja; pripomína, že inštitúty vysokoškolského vzdelávania a inštitúcie odbornej prípravy zohrávajú kľúčovú úlohu v regionálnych ekonomikách členských štátov a sú jedinečným miestom, kde sa spája inovácia, vzdelávanie a výskum, a že môžu viesť k vytváraniu pracovných miest, rozvoju podnikateľských a iných zručností a väčšiemu množstvu pracovných príležitostí; v tejto súvislosti uznáva úlohu iniciatívy za dialóg medzi univerzitami a podnikmi; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali európsku schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a aby nabádali všetky hospodárske odvetvia k zaregistrovaniu sa do systému EMAS;

24.    vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala vytvorenie európskych sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti v rámci Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, ktoré treba podporovať ako platformu na zhromažďovanie a výmenu informácií, ktoré uskutočňujú členské štáty a regióny s cieľom pomôcť koordinovať úsilie všetkých zúčastnených strán, ale aj ako nástroj na podporu činností v oblasti sociálneho dialógu;

25.    považuje za veľmi dôležité, aby sa podstatne zvýšili investície do vzdelávania, výskumu a inovácií, a v súlade s tým zastáva názor, že na to, aby sa podnietili členské štáty k napredovaniu v tomto smere, je potrebné venovať pri posudzovaní strednodobých rozpočtových cieľov členských štátov osobitnú pozornosť verejným výdavkom na vzdelávanie, výskum a inovácie;

26.    konštatuje, že je preto potrebné primerane podporovať také nástroje, ako sú prieskumy profilov pracovných miest a povolaní požadovaných v jednotlivých odvetviach, uskutočňované na základe sociálneho partnerstva;

27.    vyzýva európske výbory pre sociálny dialóg, aby napomáhali lepšie prispôsobovanie existujúcej odbornej prípravy súčasnému a budúcemu dopytu prostredníctvom plánu, v ktorom budú stanovené jasné ciele a ukazovatele na monitorovanie pokroku;

28.    zdôrazňuje potrebu zapojenia zamestnávateľov do procesu riadenia vzdelávacích inštitúcií a do prípravy študijných kurzov, metód výučby, učňovského vzdelávania, hodnotenia a kvalifikácie; zdôrazňuje význam stimulov pre zamestnávateľov, ktorí nízkokvalifikovaným alebo nekvalifikovaným pracovníkom poskytujú odbornú prípravu, a tým aj príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

29.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou je v EÚ naďalej príliš vysoký; upozorňuje na to, že pokles počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou len o 1 % by mohol znamenať pre trh práce okolo 500 000 potenciálnych zamestnancov; vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali efektívnejšie politiky založené na kvalitnom, modernom odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, ktorých cieľom bude zabrániť predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, odstraňovať prekážky pokračovania vo vzdelávaní, ponúkať alternatívy vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie pre študentov s poruchami učenia alebo zdravotným postihnutím a vyvinúť účinné prepojenia medzi úvodnou odbornou prípravou a svetom podnikania; zdôrazňuje význam vzdelávania v ranom veku, a to nielen pre rozvoj budúcnosť funkčných zručností ľudí, ale aj ich schopnosť učiť sa, špecializovať a ďalej sa rozvíjať, a vyzýva na vytvorenie súdržného, celkového a dlhodobého prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ako je navrhnuté v príslušnom oznámení Komisie;

30.    považuje za poľutovaniahodné, že mnohí ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní pracovať, nie sú začlenení do trhu práce, a vyzýva členské štáty, aby uplatňovali politiky, ktoré ponúkajú alternatívy so zreteľom na vzdelanie, odbornú prípravu a zamestnanie ľudí so zdravotným postihnutím;

31.    žiada členské štáty, aby podporovali riadne regulované inštitúcie počiatočného vzdelávania financované z verejných zdrojov, ku ktorým patria predškolské zariadenia, základné a stredné školy, odborná príprava a vysokoškolské vzdelávanie, tým, že pre ne zabezpečia kvalifikovaných, odborne dobre pripravených učiteľov a ďalší personál s dobrými platovými a pracovnými podmienkami;

32.    zdôrazňuje význam verejných systémov vzdelávania dostupných pre všetkých a v súlade s podporovaním rovnakých príležitostí pre všetkých;

33.    víta návrh Komisie na podporu európskych centier excelentnosti v rámci nových akademických špecializácií pre potreby budúcich pracovných miest a na zlepšenie mobility mladých ľudí v tejto oblasti; zdôrazňuje význam vytvorenia podmienok nevyhnutných pre rast skupín inovatívnych podnikov, ktoré môžu fungovať ako rozhodujúci činiteľ miestneho hospodárskeho rozvoja a môžu vytvárať nové pracovné miesta v regiónoch; zastáva názor, že v súvislosti s rastúcim tempom hospodárskej reštrukturalizácie sú kvalifikovaná pracovná sila, manažérske skúsenosti, inovácie, veda, technológia a ekologické pracovné miesta predpokladom trvalo udržateľného rastu;

34.    nabáda členské štáty, aby do všetkých úrovní vzdelávacích systémov začlenili odbory z oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), digitálnej gramotnosti, podnikania, prierezových kľúčových spôsobilostí, ako je komunikácia v cudzích jazykoch a schopnosť osobného naplnenia a rozvoja; z oblasti aktívneho občianstva, kreativity, kultúrneho povedomia, porozumenia pre iné kultúry, ako aj kľúčové spôsobilosti, ktoré sa týkajú životného prostredia, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory a uznávania odborných a osobnostných zručností ľudí s cieľom zlepšiť ich príležitosti zamestnať sa; zdôrazňuje užitočnosť schopnosti komunikovať v cudzích jazykoch a podporuje jazykové vzdelávanie a rozvoj výučby jazykov;

35.    zdôrazňuje potrebu vzdelávania zameraného na inovácie; zdôrazňuje, že na uspokojenie budúcich potrieb by sme mali podporovať neschematické a abstraktné myslenie, ako aj technické vzdelávanie;

36.    zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie o dosiahnutie toho, aby si všetky deti už od raného veku rozvíjali základné zručnosti v oblasti informačných technológií, a preto je potrebné začleniť informačné technológie do vzdelávania na základných školách, a že všetci obyvatelia Európy by mali mať lacný a jednoduchý prístup k internetu;

37.    vzhľadom na odhad, že v roku 2015 sa nedostatok odborníkov v oblasti informačných technológií zvýši na 384 000 až 700 000 pracovných miest, pričom sa predpokladá deficit v oblasti zdravotníctva približne milión odborníkov a deficit v oblasti výskumu ďalší milión, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie nevyhnutného počtu kvalifikovaných pracovníkov v týchto oblastiach;

38.    konštatuje, že internacionalizácia vzdelávania má sociálny, kultúrny a hospodársky význam, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby uľahčila medzinárodnú mobilitu výskumníkov, študentov, vedcov a lektorov, a to v rámci EÚ i za jej hranicami;

39.    vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysokokvalifikované osoby prijímajú pracovné miesta pod úrovňou svojej kvalifikácie, či dokonca pracovné miesta bez potreby kvalifikácie, čo vedie k „mrhaniu mozgami“ v EÚ;

40.    nalieha na členské štáty, aby vyvinuli programy odbornej prípravy pre učiteľov, na základe ktorej sa môžu lepšie prispôsobovať zmenám na trhu práce a rozvíjať príslušné zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

41.    nabáda členské štáty, aby podporovali poskytovanie odbornej prípravy na pracovisku vrátane duálneho systému vzdelávania/odbornej prípravy s cieľom uviesť mladých ľudí na trh práce hneď v počiatočnom štádiu a presadzovať rámec kvality pre stáže a učňovskú prax, ktorý by viedol čo najviac k stabilnému zamestnaniu; vyzýva ďalej príslušné zúčastnené strany, aby v prípade stáží a učňovského vzdelávania zabezpečili dohľad odborných učiteľov, aby toto vzdelanie viedlo k získaniu skutočných zručností a skúseností. ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce a poskytovaniu nových pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby stanovili minimálne normy pre stáže, pokiaľ ide o odmeňovanie a sociálne práva, a požaduje zavedenie európskeho rámca kvality pre stáže so stanovením dôstojných pracovných podmienok a pravidiel, aby sa zabránilo, že budú využívaní ako náhrada za pravidelné zamestnanie;

42.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili metódu evidencie pri prechode zo vzdelávania a odbornej prípravy do práce, ako aj pri vzdelávacej mobilite, ktorá prispieva k rozvoju zručností a zamestnateľnosti mladých ľudí;

43.    nalieha na Komisiu, aby v nadchádzajúcej legislatívnej iniciatíve o odborných kvalifikáciách posilnila vzájomné uznávanie diplomov a odborných kvalifikácií, aby ďalej pracovala na mechanizme rozšíreného vzájomného uznávania spôsobilostí a zručností vrátane zručností získaných informálnou a neformálnou odbornou prípravou a aby rozšírila mechanizmus uznávania pracovníkov z tretích krajín; domnieva sa, že tento mechanizmus by mal vychádzať z vhodných európskych rámcov, ako sú európsky kvalifikačný rámec (EQF) a Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET);

44.    vyzýva národné štatistické služby, aby vyvinuli primerané ukazovatele merania zručností a kvality rôznych úrovní ich vzdelávacieho systému;

45.    zastáva názor, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), najmä zastúpenia EÚ v tretích krajinách, by mohli zohrávať dôležitú úlohu poskytovaním informácií o zručnostiach vyžadovaných v Európe a o dostupných pracovných miestach, ako aj poskytovaním pomoci pri postupoch potrebných na príchod do Európy;

46.    konštatuje, že v dôsledku demografickej zmeny existuje výrazný počet starších potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí predstavujú v našich spoločenstvách obrovský nevyužitý zdroj; vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti pre starších dobrovoľníkov a aby pre rastúci počet mimoriadne skúsených starších občanov ochotných venovať sa dobrovoľníckej činnosti pripravila program Seniori v akcii, ktorý by bol súbežným a doplnkovým programom k programu Mládež v akcii, a tiež aby podporovala špecifické programy v oblasti medzigeneračnej dobrovoľníckej činnosti a mentorstva;

47.    domnieva sa, že v súvislosti so stratégiou predlžovania aktívneho života sa neposkytuje dostatočná pomoc starším osobám pri získavaní zručností v oblasti informačných technológií, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pre túto skupinu vytvorili rozsiahle vzdelávacie programy;

48.    zdôrazňuje, že je potrebné zachovať tradíciu remesiel a súvisiace zručnosti a zaviesť stratégie pre podnikateľov v oblasti maloobchodu s remeselným tovarom, aby sa zachovala kultúrna identita remeselného odvetvia; v tejto súvislosti poukazuje na význam podpory odbornej prípravy spojenej s prácou a mobilitou mladých remeselníkov a remeselníčok; konštatuje, že presadzovanie stáží ako prostriedku začleňovania mladých ľudí do tohto odvetvia môže byť aktívnou politikou, ktorú sa oplatí podporiť, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podnikli primerané kroky; zdôrazňuje význam humanitných vied ako oblasti pre skúmanie minulosti a lepšie zachovávanie kultúrnej identity;

Podpora dopytu po pracovnej sile a vytváranie pracovných miest

49.    upozorňuje na skutočnosť, že malé a stredne veľké podniky zohrávajú svoju úlohu v štruktúre európskeho hospodárstva vďaka svojmu počtu a strategickej úlohe v boji proti nezamestnanosti; pripomína, že malé a stredné podniky poskytujú 85 % pracovných miest v EÚ a vytvárajú 58 % celkovej pridanej hodnoty vytvorenej v Únii; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby odstránili všetky opatrenia, ktoré môžu prekážať zakladaniu podnikov a ich voľnému pohybu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčovali zakladanie a stimulovali rast malých a stredne veľkých podnikov, pričom budú venovať osobitnú pozornosť podnikaniu žien, poskytnú im priaznivé regulačné a fiškálne prostredie, uľahčia im prístup na trh, zostavia zoznam prekážok získavania pracovníkov, znížia úroveň byrokracie na minimum a zlepšia ich prístup k finančným prostriedkom;

50.    zastáva názor, že na zvýšenie zamestnanosti je potrebné cielenejšie využívanie inovácií a konkurencieschopnejšia priemyselná základňa; považuje za potrebné podporovať zamestnanosť mládeže, modely podnikania na základe výskumu a vývoja a špecifické stimuly pre nábor širšej škály uchádzačov o zamestnanie;

51.    víta zámer Komisie zaviesť v budúcnosti zjednodušený postup vydávania povolenia na dočasný pobyt platný v celej EÚ pre zamestnancov podniku, ktorí pochádzajú z tretích štátov;

52.    žiada Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do vytvárania pracovných miest a na podporu podnikania, začatie podnikania a samostatnú zárobkovú činnosť s cieľom vytvárať príležitosti zamestnania a znížiť sociálne vylúčenie; zastáva názor, že vhodné prostredie a stimuly na rozvoj podnikov, ako aj podpora zavádzania nových technológií sú dôležité, ale nestačí to na rozvoj európskych ekonomík; zdôrazňuje preto, že na jednotlivých stupňoch vzdelávania je potrebné venovať viac pozornosti podpore podnikateľského prístupu a zručností, školeniu nových podnikateľov a rozvoju zručností užitočných pre zamestnancov MSP; zdôrazňuje úlohu Európskeho technologického inštitútu a Európskej investičnej banky, najmä programov, ako sú JASMINE a JEREMIE, pri podpore zakladania podnikov a ich rozvoja a pri poskytovaní podpory na potreby malých a stredných podnikov;

53.    vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní pracovnoprávnych predpisov dodržiavala zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zohľadňovala potreby MSP;

54.    zdôrazňuje význam voľne dostupného a inteligentne regulovaného internetu pre nových podnikateľov a tvorcov nových pracovných miest; domnieva sa, že pre nové internetové podnikateľské modely je kľúčová dôvera používateľov internetu k tomuto systému a ich viera, že jeho dôveryhodnosť nebude narušená;

55.    poukazuje na to, že Európska únia nemá dostatok výrazne inovačných spoločností zameraných na výskum a vývoj a že tento vážny nedostatok inovačných zručností a digitálnej gramotnosti znamená, že MSP nedokážu uplatňovať inovačné inteligentné podnikateľské modely a nové technológie;

56.    nalieha na Komisiu a členské štáty, aby naďalej spolupracovali v záujme vytvorenia integrovaného a konkurencieschopného trhu s rizikovým kapitálom, ktorý je rozhodujúci pre vytváranie a rast inovatívnych MSP;

57.    domnieva sa, že treba dokončiť bezbariérový a konkurencieschopný jednotný trh s cieľom uľahčiť voľný pohyb pracovníkov; domnieva sa ďalej, že dokončenie jednotného trhu musí ísť ruka v ruke s pracovnými právnymi predpismi, ktoré vytvárajú rovnaké podmienky, pevnú koordináciu sociálneho zabezpečenia pracovníkov a možnosť, aby si zachovali, udržali a prenášali do iných krajín získané práva, predovšetkým dôchodkové práva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sociálnymi partnermi pri odstraňovaní prekážok mobility študentov a pracovníkov a aby podporovali výmenu najlepších postupov a skúseností v tejto oblasti s cieľom posúdiť, ako sa vnútorný trh vyvíja, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie zárobkovo činných osôb a v súvislosti s platovými a pracovnými podmienkami v hosťovskej krajine; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že mzdovému dampingu treba zabrániť;

58.    dôrazne odsudzuje nelegálnu prácu, ktorá ohrozuje spoločnosť i pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vykonávali pravidelné a častejšie kontroly so zavedením náležitých trestov a aby začali informačné kampane s cieľom zvýšiť informovanosť o právach pracovníkov a nevýhodách z dlhodobého hľadiska pre pracovníkov zamestnaných v sivej ekonomike; nabáda ďalej členské štáty, aby spojili preventívne opatrenia a sankcie so stimulmi s cieľom zabrániť nelegálnej práci a zmeniť nelegálnu prácu na riadne zamestnanie;

59.    domnieva sa, že odvetvie zdravotnej starostlivosti má rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní cieľov Európskej stratégie 2020; ďalej sa domnieva, že v dôsledku demografických zmien je odvetvie zdravotnej starostlivosti a opatrovateľských služieb dôležitým zdrojom pracovných miest, ktorého význam bude rásť, a prispieva najviac k sociálnemu začleňovaniu; vyzýva na rozvoj ekonomiky v oblasti starostlivosti a opatrovateľských služieb, aby sa splnili skutočné potreby, aby boli pre všetkých zaistené kvalitné a dostupné ošetrovateľské služby, dobré pracovné a platové podmienky a aby sa zabránilo nelegálnej práci; vyzýva Komisiu, aby podporovala dohovor ILO doplnený o odporúčanie o domácich pracovníkov s cieľom zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov v tomto sektore; vyzýva Komisiu, aby iniciovala štúdiu o asistentoch poskytujúcich starostlivosť v domácnostiach klientov ako doplnok iných vhodných udržateľných riešení, ktoré podporujú samostatný život, s cieľom určiť, či právne predpisy EÚ poskytujú tejto kategórii pracovníkov, ktorými sú často ženy, dostatočnú sociálnu ochranu;

60.    zdôrazňuje potenciál sociálnych, zdravotných, opatrovateľských a vzdelávacích služieb v oblasti tvorby nových pracovných miest a požaduje veľké a trvalé investície do týchto kľúčových služieb a infraštruktúr, ako aj do dôstojných pracovných podmienok, aby sa podporilo poskytovanie kvalitných služieb; víta akčný plán Komisie, ktorého cieľom je odstrániť medzeru v ponuke zdravotníckych pracovníkov;

61.    vyzýva Komisiu, členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany, aby na tvorbu pracovných miest zabezpečili efektívne, zjednodušené a súčinné využívanie finančných prostriedkov EÚ, napríklad ESF, EFRR a Kohézneho fondu, ako aj nástrojov, ako je nástroj mikrofinancovania, a to aj na podporu sociálneho hospodárstva; zdôrazňuje výhody zamerania investícií zo štrukturálnych fondov na vzdelávanie a odbornú prípravu v odvetviach s technologicky vysokou pridanou hodnotou a v odvetviach, ktoré sú osobitne dôležité na stimuláciu prechodu na modely trvalejšie udržateľného rastu; vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala tým členským štátom, ktoré majú vysokú nezamestnanosť a priemerný mesačný príjem pod hranicou chudoby;

62.    zdôrazňuje význam súčinnosti medzi jednotlivými európskymi fondmi a podčiarkuje dôležitosť decentralizovaného prístupu pri využívaní finančných prostriedkov z týchto fondov s cieľom vyhovieť požiadavkám trhu práce; domnieva sa, že je takisto potrebné poskytovať jednotlivcom a podnikom vhodné stimuly na investovanie do odbornej prípravy; v tejto súvislosti vyzdvihuje prínos politiky súdržnosti k hlavnej iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje” a žiada, aby sa vzal do úvahy jej potenciál pre udržateľný rast;

63.    súhlasí s posilnením vplyvu nástrojov politiky súdržnosti vrátane ESF, a to zameraním sa na koncentráciu finančných zdrojov do menšieho počtu priorít, posilnenie podmienenosti inštitucionálnych reforiem, posilnenie zásady partnerstva, dôraz na jasné a merateľné ciele a vytvorenie investičných zmlúv pre rozvoj a partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi;

64.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala platný rámec systémov priamej podpory EÚ pre podniky, ako aj možnosť vyčleniť podstatnú časť tejto podpory na vytváranie pracovných miest v podnikoch, rozvoj zručností pracovníkov a realizáciu programov ďalšieho odborného vzdelávania;

Zlepšenie fungovania trhu práce

65.    konštatuje, že politiky flexiistoty sa uvádzajú v centre Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, a súhlasí s hodnotením Komisie, že kríza je vážnou previerkou vnútroštátnych opatrení v oblasti flexiistoty vrátane prípadov, keď boli na trh práce zavedené vonkajšie opatrenia na zabezpečenie flexiistoty bez zodpovedajúceho posilnenia systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje však potrebu uskutočňovať reformy pracovného trhu bez oslabenia úspešných politík, dohôd a dôvery medzi vládami štátov a sociálnymi partnermi; zdôrazňuje, že politiky flexiistoty musia byť prispôsobené sociálnym podmienkam a špecifickej štruktúre vnútroštátneho trhu práce a musia byť zosúladené so záujmami zamestnávateľov a zamestnancov;

66.    zdôrazňuje však, že samotná flexiistota nemôže napraviť krízu, a vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby uskutočňovali potrebné reformy trhu práce, s osobitnou pozornosťou venovanou integrácii pracovníkov z ohrozených a znevýhodnených skupín do trhu práce; v súvislosti s tým odporúča, aby bol prijatý prístup zdola nahor s cieľom uľahčiť dialóg a zapojenie všetkých úrovní politického a sociálneho riadenia;

67.    domnieva sa, že vzhľadom na nové tempo spoločenských a hospodárskych zmien treba preskúmať a posilniť štyri piliere flexiistoty a ich vzájomnú rovnováhu, a to flexibilné a spoľahlivé zmluvné mechanizmy, aktívne politiky trhu práce, celoživotné vzdelávanie a moderné systémy sociálneho zabezpečenia, aby bolo možné reagovať na potreby pracovníkov a firiem na moderných trhoch práce, vytvárať dôstojné pracovné miesta a zabezpečiť zamestnateľnosť pracovníkov, zodpovedajúcu sociálnu ochranu a rešpektovanie zásady „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ spolu s rodovou rovnosťou; domnieva sa, že v priebehu tohto procesu je dôležité posilňovať inštitúcie trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mali úžitok z prechodu medzi pracovnými miestami, povolaniami, sektormi alebo postaveniami v zamestnaní; domnieva sa tiež, že na preskúmaní by sa mali podieľať sociálni partneri v rámci sociálneho dialógu;

68.    v súlade článkom 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu úlohy vedenia podnikov a pracovníkov v každom priemyselnom odvetví v Európe, ale súčasne rešpektovala ich nezávislosť;

69.    v súlade článkom 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podporuje dialóg medzi vedením podnikov a pracovníkmi a nabáda ich k tomu, aby nadväzovali zmluvné vzťahy vrátane dohôd; odporúča, aby pri plnení zmlúv uzavretých na európskej úrovni vedenie a pracovníci v každom priemyselnom odvetví využívali v otázkach, na ktoré sa vzťahuje článok 153 ZFEÚ, postup ustanovený v článku 155 ods. 2 ZFEÚ;

70.    nalieha na členské štáty, aby rozvíjali prácu z domu, t. j. všetky formy práce na diaľku a všetky druhy organizácie a/alebo vykonávania práce, ktoré existujú mimo klasického časopriestorového formátu, pomocou telekomunikácií a internetu, vo forme poskytovania služieb alebo zamestnaneckého vzťahu;

Podpora inkluzívnych trhov práce

71.    zdôrazňuje, že v záujme toho, aby Európa vyšla z hospodárskej krízy posilnená, aby sa stala konkurencieschopnejšou a konvergentnejšou, s vyššou úrovňou rastu a zamestnanosti a aby z dlhodobej perspektívy zabezpečila svoje systémy sociálneho zabezpečenia, musí lepšie využívať svoj potenciál pracovnej sily všetkých vekových skupín, zlepšiť fungovanie svojich trhov práce, sociálne začleňovanie a sociálnu ochranu, ako aj rozšíriť škálu kvalifikácií a zručností pracovnej sily;

72.    zdôrazňuje v tejto súvislosti, že znižovanie segmentácie trhu práce sa musí dosiahnuť zabezpečením primeranej istoty pre pracovníkov a zlepšením začleňovania do trhu práce s cieľom zvýšiť možnosti všetkých pracovníkov s rôznymi typmi zmlúv, najmä pracovníkov zo znevýhodnených a ohrozených skupín, aby sa dostali sa na trh práce a úspešne na ňom pôsobili;

73.    zdôrazňuje význam presadzovania práv osôb so zdravotným postihnutím v plnení agendy, ako aj vo všetkých aspektoch európskej stratégie 2020; vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenie na podporu univerzálne vytvorených tovarov a služieb a prístupu k nim tak, ako je to ustanovené v článku 29 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane výmeny osvedčených postupov;

74.    zdôrazňuje, že rast platov v mnohých členských štátoch nedrží tempo s rastom produktivity, a vyjadruje vážne obavy v súvislosti s rastúcim počtom chudobných pracujúcich, ktorí napriek zárobkom zostávajú pod hranicou chudoby, a je presvedčený, že na nápravu tejto situácie by sa malo prijať rázne opatrenie;

75.    zdôrazňuje význam boja proti nezamestnanosti mladých ľudí ako prioritnej otázky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí podporovať začleňovanie mládeže do trhu práce vrátane poskytovania stimulov pre mladých ľudí i pre zamestnávateľov, ako aj rozvoj odbornej prípravy a učňovského vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásadný význam má uľahčenie prechodu zo školy do práce, personalizované usmerňovanie a monitorovanie, ako aj poskytovanie príležitostí na získanie skutočných zručností a ich aktualizovanie v súlade s požiadavkami trhu práce; zdôrazňuje, že táto hlavná iniciatíva musí byť úzko prepojená s iniciatívou Mládež v pohybe;

76.    zdôrazňuje význam vytvárania primeraných podmienok na zabezpečenie toho, aby starší pracovníci mohli zostať dlhšie na trhu práce, ako aj význam presadzovania medzigeneračnej solidarity a spolupráce v kontexte zamestnanosti a uskutočňovania iniciatív, ktoré podporujú dlhší pracovný život, ako sú delené pracovné miesta, prehodnotenie zručností a kariéry, dobrovoľníctvo zamestnancov a postupný odchod do dôchodku, a to aj v prípade samostatne zárobkovo činných pracovníkov;

77.    vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva vyzýva členské štáty, aby vytvorili súbor nástrojov na uľahčenie prístupu starších ľudí na trh práce, a žiada presadzovanie a zároveň širokú podporu usmerňovania a aktivácie starších ľudí v súvislosti s inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie, ako aj stimuly pre zamestnávateľov, keďže podniky majú menší záujem o starších pracovníkov; zdôrazňuje význam ďalšieho odborného vzdelávania a získavania nových kvalifikácií pre týchto ľudí, čo im umožní opätovne vstúpiť na trh práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité využívať znalosti a skúsenosti starších ľudí, napríklad prostredníctvom inštruktorských projektov (tzv. koučovania);

78.    vzhľadom na rastúcu nezamestnanosť vyzýva členské štáty, aby modernizovali a posilnili verejné služby zamestnanosti s cieľom zastávať významnejšiu úlohu ako poskytovateľ celoživotných služieb pre pracovníkov i zamestnávateľov; domnieva sa, že verejné služby zamestnanosti môžu ponúknuť vybavenie na hodnotenie zručností, stanovenie profilov a poskytovanie individuálneho profesijného poradenstva a konzultačných služieb, a to v úzkej spolupráci s miestnymi zamestnávateľmi, a rovnako môžu poskytovať informácie o možnostiach podnikania a o rozsahu programov odbornej prípravy a rekvalifikácií;

79.    nalieha na Komisiu a členské štáty, aby formálne uznali prínos sociálneho hospodárstva, ktoré tvorí v EÚ 10 % pracovných miest a zohráva kľúčovú úlohu v hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ; považuje za nevyhnutné urýchliť jeho rozvoj, aby prispievalo k sociálne inkluzívnemu vytváraniu bohatstva a pomáhalo rozvíjať inkluzívne trhy práce, udržať pracovné miesta v odvetviach a firmách, ktoré sú postihnuté krízou a/alebo ktorým hrozí zatvorenie, zvyšovať úroveň stability pracovných miest, zachovávať zručnosti a vytvárať možnosť práce pre obzvlášť znevýhodnené skupiny;

80.    zdôrazňuje, že lepšie a silnejšie politiky presadzovania rodovej rovnosti a zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života by mali prispieť k zvýšeniu účasti aktívnej populácie žien a mužov na trhu práce; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia postavenia žien, aby mohli vstúpiť a vrátiť sa na trh práce, a to najmä tých, ktoré majú problémy s návratom do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke;

81.    zastáva názor, že je potrebné snažiť sa podporovať technické a inžinierske štúdium, ako je matematika, informatika, prírodné vedy a technika u dievčat a bojovať proti rodovým stereotypom a profesijnej segregácii žien v oblasti vzdelávania a trhu práce; vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia na zvýšenie počtu žien vo vyššom manažmente a na iných vedúcich pozíciách;

82.    domnieva sa, že antidiskriminačná legislatíva EÚ výrazne zvýšila úroveň ochrany v celej EÚ; domnieva sa však, že je potrebné urobiť viac v boji s diskrimináciou vrátane viacnásobnej diskriminácie rôznych skupín v oblasti zamestnávania, vzdelávania a profesií s cieľom zaviesť uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania; je presvedčený, že väčšiu účasť žien na trhu práce treba podporovať prostredníctvom cielených sociálnych politík so zameraním na starostlivosť o deti a podporu rodín, a to zavedením programov na zabezpečenie rodovej rovnosti, ako aj opatrení na podporu zamestnávania žien a mužov na netradičných pracovných miestach na základe dobrovoľnosti, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť odvetviam, v ktorých tradične dominujú muži;

83.    popri ľudskoprávnom rozmere zdôrazňuje ekonomické argumenty v prospech antidiskriminácie; vyzýva členské štáty, aby podnikli potrebné kroky na včasné prijatie dohody a schválenie návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala prekonávanie technických ťažkostí v rámci Rady, aby sa dosiahla takáto dohoda, keďže silná antidiskriminačná politika EÚ podporí stratégiu 2020;

84.    trvá na tom, že ak sa kvalifikácia a schopnosti pracovníčok majú v meniacom sa hospodárskom prostredí zachovať a ak sa má tým, ktorí si to želajú, pomôcť pri návrate do práce, je dôležité, aby boli do odbornej prípravy organizovanej zamestnávateľom zapojení aj pracovníci na rodičovskej dovolenke;

85.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na zladenie pracovného a rodinného života a aby investovali do účasti žien na trhu práce presadzovaním diverzifikovaného manažmentu, motivovaním žien v profesionálnej oblasti a podporou vytvárania nových pracovných pozícií s pružnejšími formami pracovných podmienok;

86.    zdôrazňuje, že nové pracovné miesta by mali byť doplnené novými formami pracovných dohôd, ktoré umožnia pracovníkom s nezaopatrenými deťmi, aby pracovali počas alternatívnych pracovných hodín, aby si skrátili pracovný čas alebo sa rozhodli pre prácu z domu;

87.    konštatuje, že príležitosti na zvýšenie miery zamestnanosti žien sa vyskytujú nielen v oblasti zdravotníckych a sociálnych služieb, ale aj v sektore domácej obrany, v odvetví logistiky (vrátane dopravy), v rámci podnikateľských služieb – napríklad poisťovníctva a konzultačnej činnosti – a tiež v oblasti životného prostredia a udržateľných pracovných miest;

88.    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali osobitné programy zamerané na nábor žien na technické profesie prostredníctvom dotácií pre mladé akademické pracovníčky v súlade s osvedčenými postupmi v niektorých členských štátoch, ako je napríklad program Excellentia v Rakúsku, ktorý umožnil zdvojnásobiť počet univerzitných profesoriek s vedecko-technickým zameraním a prispel aj k zriadeniu vysokokvalitných výskumných stredísk, ktoré vedú ženy;

89.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali súkromný a verejný sektor k prijatiu všetkých možných a potrebných opatrení na odstránenie rodových rozdielov v odmeňovaní a výrazných nerovností z hľadiska prístupu, odmeňovania, kariérneho rozvoja, účasti a riadenia s cieľom zvýšiť zastúpenie žien na pracovnom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam transparentnosti v podobe lepších štatistických údajov a použiteľnej definície tzv. práce rovnakej hodnoty; víta oznámenie Komisie o revidovaní dôchodkového systému pre osoby s rozdielmi v príspevkoch na dôchodkové sporenie v dôsledku období nezamestnanosti, choroby alebo poskytovania opatery, čo sa týka najmä žien;

Zlepšenie kvality pracovných miest a pracovných podmienok

90.    domnieva sa, že uskutočňovanie cieľa plnej zamestnanosti treba doplniť intenzívnejším úsilím o zlepšenie kvality pracovných miest a pracovných a životných podmienok všetkých zamestnancov vrátane podmienok zdravia a bezpečnosti pri práci a rodovej rovnosti;

91.    domnieva sa, že kvalitu pracovných miest treba presadzovať ako viacrozmernú koncepciu, ktorá zahŕňa pracovné vzťahy a samotnú prácu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o preskúmanie definície a spoločných ukazovateľov EÚ, ktoré sa týkajú kvalitného pracovného miesta, s cieľom zabezpečiť ich lepšiu funkčnosť pri hodnotení a porovnávaní politík členských štátov; domnieva sa, že sociálny dialóg zohráva významnú úlohu v podporovaní dôstojnej práce, kvalitného zamestnania a sociálnej ochrany, a preto vyzýva kľúčové zúčastnené strany v oblasti priemyselných vzťahov na úrovni EÚ, aby sa zapojili do formovania spoločného európskeho prístupu v tejto oblasti a aktívne sa zúčastnili na preskúmaní definície a ukazovateľov kvalitného pracovného miesta;

92.    domnieva sa, že dostupnosť pracoviska, najmä čo sa týka vybudovaného prostredia a informačných technológií, je dôležitou pracovnou podmienkou a je rozhodujúce pre profesijnú integráciu osôb so zdravotným postihnutím;

93.    víta návrh Komisie, ktorý sa týka preskúmania právnych predpisov o BOZP, a varuje, že nie bezpečné pracovné prostredie, neustále zmeny pracovného miesta a rastúci stres majú nepriaznivé účinky na fyzické a duševné zdravie pracovníkov; žiada Komisiu, aby riešila problém nedostatočného rozpoznávania rizík a chorôb súvisiacich so zamestnaním;

94.    zdôrazňuje význam integrácie snáh zainteresovaných strán, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu pracovných miest, ako aj používania vhodných politických nástrojov vrátane právnych predpisov, koordinácie politík, výmeny osvedčených postupov a samostatných dohôd sociálnych partnerov;

95.    zastáva názor, že vysoký počet a rastúci podiel chorôb z povolania, najmä rozšírenie ochorení pohybovej sústavy, má významný vplyv na kvalitu pracovných miest, preto treba vyvinúť viac úsilia na ich zníženie, ak má byť starnúca spoločnosť trvalo udržateľná;

96.    domnieva sa, že pracovné práva, dialóg medzi sociálnymi partnermi – pracujúcimi a zamestnávateľmi – a primeraná sociálna ochrana, ktorá zabráni chudobe pracujúcich, by mali byť základom kvality zamestnania, a teda aj koncepcie kvalitného pracovného miesta;

97.    nabáda Komisiu, aby dokončila predlegislatívnu činnosť a predložila legislatívne návrhy oznámené v agende, pričom bude v plnej miere rešpektovať výsledky svojho posúdenia hospodárskeho a sociálneho vplyvu a nezávislosť sociálnych partnerov; víta plány Komisie preskúmať vzhľadom na vývoj efektívnosť právnych predpisov, ktoré sa týkajú kvality pracovných miest a pracovných podmienok;

98.    zdôrazňuje, že ciele stanovené v oblasti zamestnanosti a stratégie na ich dosiahnutie by sa mali monitorovať a koordinovať s cieľmi a stratégiami v iných dôležitých oblastiach, napríklad v sektore verejného financovania a príslušných inovačných politík;

99.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0309.
• [2]  Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0262.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0263.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0299.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA-PROV(2011)0000 (správa A7-0258/2011 – hlasovanie na plenárnej schôdzi v októbri I 2011).
• [7]  Tlačová správa Komisie IP/10/1673.
• [8]  Publikácie CEDEFOP , ISBN 978-92-896-0536-6.
• [9]  Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
• [10]  Ú. v. EÚ C 212E, 5.8.2010, s. 23.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorá teraz postihuje Európu, zvýraznila slabé stránky európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu a anulovala niektoré aspekty pokroku dosiahnuté v minulosti.

Od prvých prejavov krízy na trhu práce v roku 2008 stratila Európa 5,6 milióna pracovných miest.

V súčasnej dobe je v EÚ 23 051 miliónov nezamestnaných, t. j. 9,5 % aktívneho obyvateľstva, čo má vážne dôsledky na rast a prosperitu v Európe.

Rovnako znepokojujúce sú ťažkosti, s ktorými sa stretávajú niektorí zamestnávatelia pri získavaní zamestnancov, najmä na vysokokvalifikované pracovné miesta. Dokonca aj počas krízy bolo pre niektorých zamestnávateľov ťažké nájsť na zaplnenie voľných miest ľudí s vhodnou kvalifikáciou.

Posilňovanie ľudského kapitálu a zamestnateľnosti prostredníctvom modernizácie odborných zručností povedie smerom k oživeniu Európy.

Musíme ľuďom ponúkať správne stimuly, ktoré im pomôžu modernizovať ich zručnosti, užšie prepájať vzdelanie a odbornú prípravu s prácou, vhodne kombinovať schopnosti a účinnejšie predvídať, aké zručnosti budú v budúcnosti potrebné na zabezpečenie lepšieho zosúladenia ponuky a dopytu na trhu práce[1].

Členské štáty si stanovili ambiciózny cieľ – 75 % zamestnanosť pre vekovú skupinu 20 – 64 rokov do roku 2020.

EÚ je schopná reagovať na túto výzvu a má potenciál výrazne zvýšiť mieru zamestnanosti.

V novembri 2010 Komisia prijala návrh oznámenia s názvom Program pre nové zručnosti a pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti.

Tento program pre nové zručnosti a pracovné miesta je súčasťou stratégie Európa 2020 a je príspevkom Komisie k dosiahnutiu ambiciózneho cieľa členských štátov – 75 % zamestnanosti pre vekovú skupinu 20 – 64 rokov do roku 2020.

V súvislosti s dosiahnutím tohto cieľa Komisia navrhuje opatrenie zamerané na štyri priority:

•       ďalšia reforma trhu práce zameraná na dosiahnutie väčšej flexibility a väčšej istoty (flexiistoty);

•       vhodné stimuly pre jednotlivcov a podniky, ktoré im pomôžu investovať do odbornej prípravy a zabezpečiť neustále prispôsobovanie kvalifikácie ľudí požiadavkám trhu práce;

•       návrhy, ktoré by mala predložiť Komisia s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a zároveň zlepšiť kvalitu pracovného práva – uskutoční sa revízia smernice o pracovnom čase, ako aj legislatívna iniciatíva s cieľom zlepšiť smernicu o dočasnom vysielaní pracovníkov;

•       opatrenia na zabezpečenie podmienok na trhu práce, ktoré podporujú vytváranie pracovných miest, okrem iného prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže a daní súvisiacich s prácou a mobilitou, pričom pripomína, že toto je zvlášť dôležité pre odvetvia, v ktorých dochádza k rýchlym zmenám, napr. pre odvetvia, ktoré intenzívne využívajú výskum a vývoj.

Aj keď spravodajkyňa súhlasí s prístupom Komisie, je presvedčená, že existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o:

•       znižovanie administratívnej záťaže a byrokracie pre malé a stredné podniky s cieľom vytvárať pracovné miesta;

•       podiel žiakov, ktorí predčasne končia školskú dochádzku, pričom pripomína, že je úlohou členských štátov, aby prijali preventívne opatrenia a ponúkli žiakom alternatívy v oblasti odborného a učňovského vzdelávania;

•       opatrenia na zlepšenie rovnováhy pracovného a rodinného života;

•       lepšie monitorovanie a predvídanie potrebných kvalifikácií pre budúcnosť, čo umožní lepšie zladenie s ponukou a zameranie sa na rozvoj zručností, ktoré zabezpečia počas celého života väčšie možnosti zamestnania;

•       opatrenia zamerané na mladých ľudí s cieľom začleniť ich do trhu práce ešte pred skončením formálneho vzdelávania, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy, ktorá povedie k vzniku nových pracovných príležitostí;

•       potrebu posilniť pravidlá flexiistoty a prispôsobiť ich sociálno-ekonomickým podmienkam každého členského štátu s cieľom zabezpečiť flexibilný trh práce, proaktívnu politiku vo vzťahu k tomuto trhu, celoživotné vzdelávanie a moderné systémy sociálneho zabezpečenia;

•       potrebu zdokonaliť smernicu o dočasnom vysielaní pracovníkov s cieľom obmedziť byrokraciu a riešiť otázky dvojitého zdanenia, aby sa uľahčil voľný pohyb pracovníkov;

•       potrebu ďalšieho pokroku v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií medzi EÚ a tretími krajinami;

•       užšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a sférou podnikania.

Ak máme vytvoriť účinné politiky zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčiť jednotlivcom rozhodovanie o budúcej kariére, budeme musieť zlepšiť schopnosť členských štátov a Únie robiť prognózy, predvídať charakter budúcich kvalifikácií a zabezpečiť, aby boli v súlade s potrebami trhu práce.

• [1]  K téme ponuky a dopytu v súvislosti s kvalifikáciou v Európe pozri: Skills supply and demand in Europe. Medium-term forecast up to 2020 (Ponuka kvalifikácií a dopyt po nich v Európe. Strednodobá predpoveď do roku 2020). Luxemburg 2010. http://www.cedefop.europa.eu/EN/Files/3052_en.pdf

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (1.9.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta
(2011/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Niki Tzavela

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta ako súčasť stratégie 2020 a je si vedomý toho, že Európa potrebuje konkrétne ciele a opatrenia, aby mohla plniť spoločné ciele v súvislosti s vytváraním pracovných miest a podporou udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré možno dosiahnuť iba prostredníctvom koordinovanej činnosti medzi členskými štátmi;

2.  víta, že Komisia uznala potrebu podporovať podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť; zastáva názor, že vytvorenie vhodného prostredia a stimulov na vytváranie a udržiavanie podnikov je zásadné, no nepostačuje na rozvoj európskeho hospodárstva; zdôrazňuje preto, že je potrebná náležitá odborná príprava v oblasti podnikateľských zručností, a to tak na úrovni stredoškolského, ako aj vysokoškolského vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že Európa nebude zaostávať za ostatnými aktérmi; zdôrazňuje úlohu Európskeho technologického inštitútu pri podpore vytvárania a rozvoja podnikov prostredníctvom výskumu zameraného na inovácie a silného dôrazu na podnikanie;

3.  víta, že pre Komisiu je prvoradé poskytnúť flexiistote nový impulz prostredníctvom posilnenia jej štyroch zložiek: pružných a spoľahlivých zmluvných dohôd, aktívnych politík trhu práce, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj moderných systémov sociálneho zabezpečenia;

4.  vyzýva členské štáty a v odôvodnených prípadoch aj regióny, aby zriadili centrum na monitorovanie zamestnanosti zamerané na budúce potreby s cieľom predvídať ich a poskytovať kvalifikácie, ktoré maximálne zvýšia pravdepodobnosť nájdenia zamestnania, a to najmä pre mladých ľudí;

5.  opakuje, že piatimi hlavnými cieľmi Únie sú: podpora zamestnanosti, zlepšenie podmienok na inovácie, výskum a vývoj, plnenie cieľov týkajúcich sa zmeny klímy a energetiky, zvýšenie úrovne vzdelania a podpora sociálneho začlenenia;

6.  zdôrazňuje, že politika zamestnanosti patrí do právomoci členských štátov a že pracovné trhy sa štrukturálne odlišujú;

7.  zdôrazňuje, že by sa malo venovať viac pozornosti podpore podnikateľského zmýšľania medzi študentmi a výskumnými pracovníkmi, sprístupňovaniu nových finančných nástrojov začínajúcim a rýchlorastúcim podnikom a podpore zavádzania úspešných technológií na trhu EÚ;

8.  vyzýva európske výbory pre sociálny dialóg, aby napomohli lepšie prispôsobovanie existujúcej odbornej prípravy súčasnému a budúcemu dopytu prostredníctvom plánu, v ktorom budú stanovené jasné ciele a ukazovatele v oblasti monitorovania pokroku;

9.  upozorňuje na zistenie Komisie, že nové technológie a vývoj v oblasti organizácie práce pravdepodobne spôsobia značný nárast počtu pracovných miest na oboch koncoch pracovného spektra;

10. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty v čase krízy znížili rozpočty na vzdelávanie a odbornú prípravu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere investovali do systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

11. upozorňuje na nedostatočný pokrok pri znižovaní počtu ľudí, ktorí napriek tomu, že sú zamestnaní, žijú pod hranicou chudoby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali kvalitné pracovné miesta, ktoré sú dobre platené a ponúkajú bezpečné a zdravé pracovné podmienky;

12. poukazuje na význam návrhov týkajúcich sa komplexného celoživotného vzdelávania a na dôraz, ktorý treba klásť na integráciu schopností v oblasti IKT a digitálnej gramotnosti do základných politík v oblasti celoživotného učenia a vzdelávania, aby sa prekonal závažný nedostatok kvalifikovaného personálu, ako sú odborníci a výskumní pracovníci v oblasti IKT, ktorý by mohol ohroziť budúcu hospodársku konkurencieschopnosť EÚ;

13. zdôrazňuje potrebu zapojenia zamestnávateľov do procesu riadenia vzdelávacích inštitúcií a do prípravy študijných kurzov, metód výučby, učňovského vzdelávania, hodnotenia a kvalifikácie; zdôrazňuje význam stimulov pre zamestnávateľov, ktorí nízkokvalifikovaným alebo nekvalifikovaným pracovníkom poskytujú odbornú prípravu, a tým aj príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

14. poukazuje na skutočnosť, ktorú uznáva aj Komisia, že sú potrebné značné investície do ekologických zručností s cieľom zabezpečiť, aby Európa do roku 2020 splnila svoje ciele týkajúce sa pracovníkov na ekologických pracovných miestach a aby jej hospodársky systém mohol fungovať udržateľnejším spôsobom, čím si udrží konkurencieschopnosť aj v budúcnosti;

15. zdôrazňuje potrebu vzdelávania zameraného na inovácie; zdôrazňuje, že na uspokojenie budúcich potrieb by sme mali podporovať neschematické a abstraktné myslenie, ako aj technické vzdelávanie;

16. zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť úsilie o dosiahnutie toho, aby si všetky deti už od raného veku rozvíjali základné zručnosti v oblasti informačných technológií, a preto je potrebné začleniť informačné technológie do vzdelávania na základných školách, a že všetci obyvatelia Európy by mali mať lacný a jednoduchý prístup k internetu;

17. vyzýva Komisiu, aby podporovala tzv. znalostné aliancie s cieľom vytvoriť nové programy odbornej prípravy, ktoré vyriešia nedostatky v zručnostiach v oblasti inovácií a splnia potreby pracovného trhu;

18. konštatuje, že na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 musí byť odozva členských štátov na požiadavky priemyselných odvetví z hľadiska potrebnej pracovnej sily flexibilnejšia;

19. domnieva sa, že v súvislosti so stratégiou predlžovania aktívneho života sa neposkytuje dostatočná pomoc starším osobám pri získavaní zručností v oblasti informačných technológií, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pre túto skupinu vytvorili rozsiahle vzdelávacie programy;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili poskytovanie odborného vzdelávania a odbornej prípravy v celej Európe s cieľom pomôcť zaistiť nové zručnosti potrebné na pracovnom trhu;

21. konštatuje, že mobilita pracovnej sily medzi krajinami EÚ je naďalej nízka, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskej služby, ktorá by sa zameriavala na obsadzovanie voľných pracovných miest v celej Európe kvalifikovanými pracovníkmi a podporovala tak pracovný trh s európskou pridanou hodnotou; v tejto súvislosti naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili prekážky voľného pohybu pracovníkov, a požaduje, aby sa v plnej miere uskutočňovali projekty v oblasti jednotného trhu na rok 2012, ktoré navrhla Komisia; zdôrazňuje význam rozsiahlejšej stratégie, ktorá by kombinovala vytváranie pracovných miest, uspokojovanie nových a vznikajúcich potrieb na európskom pracovnom trhu a odstraňovanie pracovných obmedzení v EÚ, ako aj ostatných prekážok na vnútornom trhu EÚ;

22. podporuje návrh Komisie na vytvorenie európskych sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti, ktoré by zhromažďovali informácie z členských štátov a regiónov a napomohli koordináciu úsilia všetkých príslušných strán;

23. zdôrazňuje potrebu ďalšieho zlaďovania zručností s požiadavkami pracovného trhu; víta iniciatívu Komisie v tejto oblasti;

24. vzhľadom na odhad, že v roku 2015 sa nedostatok odborníkov v oblasti informačných technológií zvýši na 384 000 až 700 000 pracovných miest, pričom predpokladaný deficit v oblasti zdravotníctva je približne milión odborníkov a deficit v oblasti výskumu je ďalší milión, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie nevyhnutného počtu kvalifikovaných pracovníkov v týchto oblastiach;

25. zdôrazňuje význam MSP a ich prínos k vytváraniu pracovných miest, a víta opatrenia, ako je znižovanie byrokracie, ktoré umožňujú zakladanie nových podnikov; zdôrazňuje, že EIB by mohla zohrávať dôležitú úlohu, a to najmä pri podpore programov, ako sú JASMINE a JEREMIE, ktoré môžu udržateľným spôsobom reagovať na potreby MSP; zdôrazňuje potrebu poskytovať podporu MSP nielen pri hľadaní pracovníkov s náležitými zručnosťami, ale aj pri zdokonaľovaní ich zručností; v rámci plánu prechodu k Európe, ktorá efektívne využíva zdroje, potrebujú MSP podporu pri zlepšovaní svojich schopností v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, výskumu a inovácií;

26. domnieva sa, že MSP môžu zohrávať a aj zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pokiaľ ide o odbornú prípravu vo vysokošpecializovaných inovatívnych sektoroch, ako aj v oblastiach, ktoré vyžadujú základné manuálne zručnosti potrebné pri mnohých službách; konštatuje, že preto je potrebná úzka spolupráca medzi MSP a vzdelávacími zariadeniami; zastáva názor, že takisto by sa malo zvážiť uľahčenie prístupu k finančnej pomoci na stáže a praktickú odbornú prípravu v sektore MSP;

27. zdôrazňuje význam voľne dostupného a inteligentne regulovaného internetu pre nových podnikateľov a tvorcov nových pracovných miest; domnieva sa, že pre nové internetové podnikateľské modely je kľúčová dôvera používateľov internetu k tomuto systému a ich viera, že jeho integrita nebude narušená;

28. poukazuje na to, že Európska únia nemá dostatok výrazne inovačných spoločností zameraných na výskum a vývoj a že tento vážny nedostatok inovačných zručností a digitálnej gramotnosti znamená, že MSP nedokážu uplatňovať inovačné inteligentné podnikateľské modely a nové technológie;

29. zdôrazňuje, že súčasné trendy na pracovnom trhu v ktoromkoľvek členskom štáte sú ovplyvnené štrukturálnymi problémami v danej krajine, a preto by iniciatívy na európskej úrovni mali zohľadňovať vnútroštátne špecifiká;

30. vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní pracovnoprávnych predpisov dodržiavala zásadu „najskôr myslieť v malom“ a zohľadňovala potreby MSP;

31. s ohľadom na zvyšujúcu sa nezamestnanosť vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet zamestnancov úradov práce s cieľom zvládnuť rastúci počet uchádzačov o prácu; domnieva sa, že verejné úrady práce môžu zohrávať väčšiu úlohu ako celoživotní poskytovatelia služieb celoživotného vzdelávania, ktorí majú prostriedky na posudzovanie zručností, vytváranie profilov a poskytovanie odbornej prípravy, individuálneho profesijného poradenstva a konzultačné služby pre klientov (pracovníkov aj zamestnávateľov);

32. podľa článku 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu úlohy manažmentu a pracovnej sily v každom priemyselnom odvetví v Európe, ale súčasne rešpektovala ich nezávislosť;

33. domnieva sa, že program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta by sa mal vnímať spoločne s rámcovým programom EÚ v oblasti výskumu a že súčinnosť týchto dvoch programov by mohla podporiť rast a tvorbu pracovných miest;

34. podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) podporuje sociálny dialóg a sociálnych partnerov povzbudzuje k tomu, aby nadväzovali zmluvné vzťahy vrátane dohôd; odporúča, aby pri vykonávaní zmlúv uzavretých na európskej úrovni vedenie a pracovníci v priemyselných odvetviach využívali v otázkach, na ktoré sa vzťahuje článok 153 ZFEÚ, postup ustanovený v článku 155 ods. 2 ZFEÚ;

35. zdôrazňuje význam partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré spájajú verejné služby, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a zamestnávateľov, a to z hľadiska znižovania nezamestnanosti na regionálnej a miestnej úrovni;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	31.8.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 0 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Lena Ek, Ioan Enciu, Vicky Ford, Gaston Franco, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Konrad Szymański, Michael Theurer, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Niki Tzavela, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Francesco De Angelis, Satu Hassi, Jiří Havel, Marian-Jean Marinescu, Alajos Mészáros, Vladko Todorov Panayotov, Mario Pirillo, Silvia-Adriana Ţicău, Lambert van Nistelrooij

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (18.7.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta
(2011/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Smolková

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta ako súčasť stratégie EÚ 2020 a poukazuje na potrebu čoraz vyššej úrovne zručností, pretože iba kvalifikovaná pracovná sila má zásadný význam pre rozvoj konkurencieschopného, udržateľného a inovatívneho hospodárstva; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť rozvojové politiky zamerané na modernizáciu systému pre vedu a inovácie, čím by sa podporilo zlepšenie zamestnateľnosti, rastu a sociálnej súdržnosti, aby sa Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta prispôsobil obdobiu po kríze a zabránil opakovaniu takejto krízy v budúcnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam konkrétnych a konzistentných opatrení zameraných na odborné vzdelávanie pracovnej sily;

2.  podporuje presadzovanie integrovaných prístupov zahŕňajúcich hlavných aktérov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam regionálneho rozmeru pri vykonávaní Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta; zastáva názor, že účasť európskych regiónov prispeje k tomu, aby tento program dosiahol skutočný úspech, a žiada o posilnenie tohto rozmeru;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a rozšíriť služby zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov, a najmä vytvoriť individuálne verejné služby zamestnanosti pre nezamestnaných, mladých ľudí a zraniteľné skupiny;

4.  vyzýva, aby sa väčšia pozornosť venovala problematike znižovania miery nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, z ktorých mnohí majú veľmi dobré vzdelanie a vysokú kvalifikáciu, ale nie sú schopní nájsť si zamestnanie v dôsledku faktorov, ako je nedostatok skúseností, a žiada, aby sa v tejto súvislosti prijali skutočné a účinné opatrenia; zdôrazňuje, že táto situácia by mohla viesť k dlhodobému narušeniu trhu práce v EÚ;

5.  vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva vyzýva členské štáty, aby vytvorili súbor nástrojov na uľahčenie prístupu starších ľudí na trh práce, a žiada o presadzovanie a zároveň širokú podporu usmerňovania a aktivácie starších ľudí s ohľadom na partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, ako aj o stimuly pre zamestnávateľov, keďže podniky majú menší záujem o starších pracovníkov; zdôrazňuje význam ďalšieho odborného vzdelávania a získavania nových kvalifikácií pre tieto osoby, čo im umožní opätovne vstúpiť na trh práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité využívať znalosti a skúsenosti starších ľudí, napríklad prostredníctvom projektov tzv. koučovania;

6.  upozorňuje na skutočnosť, že sa zvyšuje nezamestnanosť žien, ktorá postihuje aj ženy s vysokou kvalifikáciou a odbornými zručnosťami, a vyzýva Komisiu, aby sa usilovala zabezpečiť rovnaké príležitosti pre ženy a mužov na trhu práce;

7.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov na rozvoj nových zručností a väčšiu účasť národných vlád na podpore tvorby nových pracovných miest, a to aj vrátane rozvíjajúcej sa oblasti ekologického hospodárstva; zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo možno využívať ako prostriedok na vytváranie pracovných miest pre menej zvýhodnené sociálne skupiny, čo si vyžaduje najmä mobilizáciu fondov a programov: Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), programu celoživotného vzdelávania, programu Progress a programu INTERREG;

8.  zdôrazňuje význam synergií medzi jednotlivými európskymi fondmi a decentralizovaného prístupu pri využívaní finančných prostriedkov z týchto fondov s cieľom vyhovieť požiadavkám trhu práce; domnieva sa, že je takisto potrebné poskytnúť jednotlivcom a podnikom vhodné stimuly na investovanie do odbornej prípravy; v tejto súvislosti vyzdvihuje prínos politiky súdržnosti k hlavnej iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje” a žiada, by sa zohľadnil jej potenciál pre udržateľný rast;

9.  víta spustenie pilotného projektu „Prvé zamestnanie – EURES“, ktorý je zameraný na mladých uchádzačov o zamestnanie v 27 krajinách EÚ; domnieva sa, že do tohto projektu by sa mali zapojiť miestne orgány a organizácie zodpovedné za začleňovanie mladých ľudí bez ohľadu na ich sociálny alebo geografický pôvod;

10. súhlasí s posilnením vplyvu nástrojov politiky súdržnosti vrátane ESF, a to so zameraním na koncentráciu finančných zdrojov do menšieho počtu priorít, posilnenie podmienenosti inštitucionálnych reforiem, posilnenie zásady partnerstva, zameranie na jasné a merateľné ciele a vytvorenie investičných zmlúv pre rozvoj a partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi;

11. podporuje politiky zamerané na vytváranie nových pracovných miest s prioritným zohľadnením potrieb malých a stredných podnikov, na ktoré pripadajú dve tretiny všetkých pracovných miest v súkromnom sektore, a zastáva názor, že by sa mali vytvoriť mechanizmy odbornej prípravy, ku ktorým by mal takisto prispieť súkromný sektor a ktoré budú zamerané na potreby týchto podnikov; zasadzuje sa za inovatívne opatrenia zamerané na rozvoj nových zručností, najmä v súvislosti s MSP;

12. vyzýva Komisiu, aby preskúmala platný rámec režimov priamej podpory EÚ pre podniky, ako aj možnosť vyčleniť podstatnú časť tejto podpory na vytváranie pracovných miest v podnikoch, rozvoj zručností pracovníkov a realizáciu programov ďalšieho odborného vzdelávania;

13. poukazuje na kľúčový význam účinných stimulov a systémov spoločného znášania nákladov s cieľom zvýšiť verejné a súkromné investície do sústavného zaškoľovania pracovníkov a do celoživotného vzdelávania s dôrazom na informačné a komunikačné technológie a digitálnu gramotnosť, ako aj na výučbu jazykov, plánovanie rozvoja, analýzu, organizačné a komunikačné zručnosti a schopnosti riešiť problémy a prispôsobiť sa novým situáciám; zdôrazňuje význam zlepšenia prístupu ľudí k informačným a komunikačným technológiám bez ohľadu na miesto ich bydliska a ich sociálnu situáciu;

14. domnieva sa, že podpora súkromných podnikov v oblasti výskumu a vývoja povedie k vytvoreniu nových pracovných miest a umožní rozvoj nových zručností zodpovedajúcich potrebám trhu;

15. zdôrazňuje, že výmena skúseností a osvedčených postupov a vytváranie sietí a koordinačných mechanizmov na vnútroštátnej úrovni a úrovni celej EÚ medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými pracoviskami a podnikateľskými centrami majú zásadný význam pre zvyšovanie úrovne zručností a prispôsobovanie sa potrebám na trhu práce; zdôrazňuje potrebu konsolidovať siete zamestnávateľov a podporiť výmenu osvedčených postupov medzi nimi; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť stabilnú rovnováhu ponuky a dopytu medzi zamestnávateľmi a inštitúciami odbornej prípravy; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali európsku schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a nabádali všetky hospodárske odvetvia k úsiliu zaregistrovať sa do systému EMAS;

16. víta návrh Komisie na podporu európskych centier excelentnosti v rámci nových akademických špecializácií pre potreby budúcich pracovných miest; zdôrazňuje, že najmä v mestských oblastiach majú regionálne a miestne orgány najlepšie predpoklady a schopnosti, pokiaľ ide o vytvorenie podmienok potrebných pre rast klastrov a inovatívnych podnikov; poukazuje na to, že takéto vytváranie klastrov môže byť rozhodujúcim stimulom rozvoja miestneho hospodárstva a môže vytvárať nové pracovné miesta v regiónoch;

17. poukazuje na to, že hlavnú zodpovednosť za dosiahnutie cieľov Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta majú členské štáty a ich regióny, a preto je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila prebratie cieľov programu zo strany každého členského štátu;

18. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie administratívnych a právnych prekážok v záujme zlepšenia mobility pracovnej sily, a to prostredníctvom uznávania kvalifikácií a prenosnosti doplnkových dôchodkových práv; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť mobilitu pracovnej sily medzi členskými štátmi EÚ ako možný prostriedok na zníženie regionálnych rozdielov a dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti; víta iniciatívu Komisie za reformu siete Európskych služieb zamestnanosti (EURES) s cieľom zlepšiť služby pre mobilných pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie, a to najmä v pohraničných regiónoch;

19. žiada o zapojenie národných, regionálnych a miestnych subjektov do procesu hodnotenia, prispôsobenia a definovania zmien pri realizácii tohto programu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.7.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Elie Hoarau, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Juozas Imbrasas, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Petru Constantin Luhan, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Franz Obermayr, Jan Olbrycht, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Michail Tremopoulos, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrea Cozzolino, Karima Delli, Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Marek Henryk Migalski, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter, Derek Vaughan
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Norica Nicolai

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (14.7.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta
(2011/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Katarína Neveďalová

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy a predpovedanie potrieb, pokiaľ ide o zručnosti, majú rozhodujúci význam, ak sa má splniť záväzok stratégie Európa 2020 týkajúci sa zlepšenia úrovní vzdelania, t. j. zníženie miery predčasného ukončenia štúdia na 10 % a menej a zvýšenie miery dovŕšenia vysokoškolského alebo ekvivalentného vzdelania na najmenej 40 %;

2.  vyjadruje poľutovanie nad neprimerane vysokou mierou nezamestnanosti mládeže v EÚ; konštatuje, že nezamestnanosť mládeže má negatívny vplyv na sociálnu súdržnosť, spravodlivosť a rast; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spoločne snažili o prioritné zavedenie aktívnych politík v oblasti pracovného trhu v záujme vyriešenia tejto krízy;

3.  zdôrazňuje kľúčový význam zabezpečenia rovnakého a univerzálneho prístupu k vysokokvalitnému štátnemu vzdelávaniu a k celoživotnému vzdelávaniu, aby sa jednotlivci mohli sociálne a intelektuálne rozvíjať a získavať zručnosti, ktoré potrebujú na vstup do pracovného života;

4.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov sú dôležité integrované cesty medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a prácou v záujme získania odborných a vzdelávacích kvalifikácií a že sú potrebné iniciatívy v oblasti vzdelávania dospelých a osviežovania základných zručností; vyzýva členské štáty, aby s cieľom zapojiť skupiny, ktoré sú v najslabšom postavení, pretože sú najmenej vzdelané a najmenej kvalifikované, vytvorili celoštátne poradenské služby v oblasti kariéry, ktoré môžu poskytovať relevantné informácie o príležitostiach v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj individuálne posudzovanie zručností;

5.  uznáva, že je mimoriadne dôležité, aby odborná príprava prispela k tomu, aby sa značnému počtu mladých ľudí umožnilo realizovať svoj potenciál, ako aj k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

6.  domnieva sa, že opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie si budú vyžadovať intenzívnu politickú koordináciu; naliehavo preto žiada členské štáty, a najmä ich príslušné ministerstvá, aby sa užšie zapojili do procesu včasnej identifikácie potrebných zručností, pričom navrhuje aspoň desaťročný horizont; je pevne presvedčený, že pri navrhovaní programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutná účinná komunikácia a spolupráca medzi zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi, vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy s využitím osobitných mechanizmov na identifikáciu potrieb trhu práce; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku kvalitatívnym informáciám v tejto súvislosti; naliehavo preto žiada členské štáty, aby do svojich programov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania začlenili výučbu prierezových zručností z oblasti používania informačných a komunikačných technológií, umeleckého prejavu, mobility, demokratickej účasti a multikulturalizmu; so zreteľom na tento cieľ zdôrazňuje, že je zásadné, aby sa uznávali a využívali schopnosti a zručnosti získané prostredníctvom informálneho a neformálneho vzdelávania;

7.  konštatuje, že sa preto musia primerane podporovať nástroje ako prieskumy profilov pracovných miest a povolaní požadovaných v rozličných odvetviach, uskutočňované na základe sociálneho partnerstva;

8.  konštatuje, že pracovná sila EÚ musí zvýšiť svoju kvalifikáciu, aby mohla prispievať k technologickým zmenám a novým formám organizácie práce a aby sa im dokázala prispôsobiť; vyzýva členské štáty, aby väčšmi investovali do vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy, aby predvídali požiadavky na zručnosti, aby zlaďovali ponuku a dopyt a aby poskytovali poradenské služby v oblasti kariéry;

9.  víta zriadenie Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti a uznáva, že vytvorenie online nástrojov v oblasti kariérneho rastu ako tzv. panoráma zručností EÚ (EU Skills Panorama), ktoré by poskytovali jasné informácie o pracovných príležitostiach, by mohlo pomôcť budúcim pracovníkom vybrať si profesionálnu dráhu a získať správnu kombináciu zručností, napríklad v oblasti informačných a komunikačných technológií a jazykov, a zlepšiť tak svoje pracovné vyhliadky a prispôsobivosť; je pevne presvedčený, že predpoveď v tejto súvislosti by mala mať 10-ročný časový rámec;

10. zastáva názor, že užšie väzby medzi svetom vzdelávania a svetom podnikania by mohli pomôcť správne identifikovať schopnosti vyžadované v danej chvíli a následne uľahčiť vstup mladých ľudí na pracovný trh;

11. pripomína, že inštitúty vysokoškolského vzdelávania a inštitúcie odbornej prípravy zohrávajú kľúčovú úlohu v regionálnych ekonomikách členských štátov a sú ojedinelým miestom, kde sa spájajú inovácia, vzdelávanie a výskum, a môžu viesť k vytváraniu pracovných miest; poukazuje na to, že úzka spolupráca medzi fakultami v rámci univerzít, samotnými univerzitami, inými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inštitúciami odbornej prípravy, regiónmi, vládami, zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti, predovšetkým sociálnymi partnermi, a podnikmi má zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj Európy; v tejto súvislosti uznáva úlohu iniciatívy za dialóg medzi univerzitami a podnikmi;

12. konštatuje, že internacionalizácia vzdelávania má sociálny, kultúrny a hospodársky význam, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby uľahčila medzinárodnú mobilitu výskumníkov, študentov, vedcov a lektorov, a to v rámci EÚ aj za jej hranicami;

13. vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysokokvalifikované osoby prijímajú pracovné miesta pod úrovňou svojich kvalifikácií, či dokonca pracovné miesta bez potreby kvalifikácie, čo vedie k plytvaniu mozgami v EÚ (tzv. brain waste);

14. zdôrazňuje, že je potrebné zachovať tradíciu remesiel a s ňou spojené zručnosti a zaviesť stratégie pre podnikateľov v oblasti maloobchodu s remeselným tovarom, aby sa zachovala kultúrna identita remeselného odvetvia; v tejto súvislosti poukazuje na význam podpory odbornej prípravy spojenej s prácou a mobility mladých remeselníkov a remeselníčok; konštatuje, že podpora stáží ako prostriedku začleňovania mladých ľudí do tohto odvetvia môže byť aktívnym politickým opatrením, ktoré je hodné podpory, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podnikli primerané kroky; zdôrazňuje význam humanitných vied ako oblasti pre skúmanie minulosti a lepšie zachovávanie kultúrnej identity;

15. domnieva sa, že by sa mali zaviesť opatrenia na vytvorenie systému informálnej odbornej prípravy na pracovisku, napr. systému učňovskej prípravy, okrem iného v rámci tradičných remesiel a profesií, aby sa lepšie sprístupnilo získavanie nových zručností a pracovných miest a aby sa podporovala diverzifikácia pracovného trhu;

16. zdôrazňuje potrebu zviditeľnenia a zvýšenia príťažlivosti profesií a pracovných miest v oblastiach, pre ktoré je na pracovnom trhu nedostatok pracovných síl;

17. vyzýva Komisiu, aby zviditeľnila program Leonardo da Vinci, ktorý umožňuje ľuďom získavať nové zručnosti, znalosti a kvalifikácie a zvyšuje príťažlivosť odborného vzdelávania pre všetkých, a aby mu poskytla väčšiu finančnú podporu; rovnako poukazuje na to, že odborná príprava na pracovisku je obzvlášť dôležitá, a vyzýva na podporu vnútroštátnych systémov presadzujúcich takéto možnosti rozvoja kariéry;

18. konštatuje, že miera plnenia podprogramu Erasmus dosahuje takmer 100 %; pripomína riadne podložené dôkazy o tom, že program Erasmus značne uľahčuje štúdium v zahraničí a poskytuje študentom širšie spektrum zručností, čím následne výrazne zlepšuje vyhliadky študentov zúčastňujúcich sa na tomto programe na získanie zamestnania v neskoršom období, a tým podstatným spôsobom prispieva ku konkurencieschopnosti Európy;

19. poukazuje na to, že schopnosť komunikovať v cudzích jazykoch sa považuje za dôležitú pre všetkých občanov EÚ a na pracovnom trhu sa považuje za užitočnú zručnosť; presadzuje preto požiadavku na takúto jazykovú gramotnosť a podporuje jazykové vzdelávanie a rozvoj výučby jazykov, predovšetkým v súvislosti s odbornou prípravou na pracovisku, vrátane získavania komunikačných zručností v jazykoch, ktoré sú na medzinárodnej úrovni menej rozšírené a používané;

20. zastáva názor, že sa nekladie dostatočný dôraz na potenciál prisťahovalcov z krajín mimo EÚ pri napĺňaní potrieb pracovného trhu;

21. zastáva názor, že neakademické technické vysokoškolské vzdelávanie je kľúčovým odvetvím pre spájanie získavania zručností s potrebami podnikov a cieľmi v oblasti hospodárskeho rastu a produktivity;

22. uznáva, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a inštitúcie odbornej prípravy majú potenciál pripraviť ľudí do sveta práce: napríklad malé a stredné podniky, ktoré nemajú k dispozícii zariadenia na výskum a vývoj, môžu využívať univerzitné výskumné zdroje a odborné znalosti a študentom ponúkať vysokokvalitné stáže a učňovskú prípravu, ktoré im umožnia nadviazať na ich vzdelanie a výrazne zvýšiť možnosti zamestnania; požaduje preto posilnenie spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, inštitúciami odbornej prípravy a malými a strednými podnikmi, čím sa študentom poskytne príležitosť získať a rozvíjať podnikateľské zručnosti; berie na vedomie úlohu, ktorú zohráva kultúrny a kreatívny priemysel pri zabezpečovaní primeraného prostredia pre vzdelávanie a odbornú prípravu;

23. požaduje výmenu skúseností a prezentáciu a presadzovanie osvedčených postupov v súvislosti so zlepšovaním zamestnateľnosti a vzdelania vo vzťahu ku skutočnému dopytu na pracovnom trhu;

24. zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania ako trvalého budovania zručností a znalostí počas celého života jednotlivca a skutočnosť, že sa ním zároveň podporuje sociálne začleňovanie, osobný rozvoj a aktívne občianstvo;

25. vyzýva na dôraznejšiu podporu a uznanie formálneho a neformálneho vzdelávania ako neoddeliteľnej súčasti procesu celoživotného vzdelávania;

26. zdôrazňuje význam tzv. zelených pracovných miest ako nových pracovných miest pre súčasný celosvetový trh v záujme zachovania a obnovy kvality životného prostredia;

27. vyzýva členské štáty, aby sa neustále a v úzkej spolupráci usilovali o odstránenie administratívnych a právnych prekážok brániacich mobilite študentov a pracovníkov, ako aj o uznávanie diplomov a kvalifikácií;

28. naliehavo žiada, aby sa vyvíjalo úsilie na dosiahnutie úplného začlenenia znevýhodnených skupín do pracovného procesu, a to aj pokiaľ ide o hľadanie správneho typu pracovného miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí majú často jedinečné alebo výnimočné zručnosti;

29. poukazuje na pretrvávajúcu rodovú diskrimináciu v niektorých oblastiach práce a na niektorých pozíciách a vyzýva na odstránenie rozdielov v prístupe k mužom a ženám a rodových stereotypov v prípade niektorých pracovných miest;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	14.7.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdi Cristiano Allam, Zoltán Bagó, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marco Scurria, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Heinz K. Becker, Ivo Belet, Nadja Hirsch, Seán Kelly, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sergio Gaetano Cofferati, Olle Schmidt

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (19.7.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta
(2011/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Joanna Katarzyna Skrzydlewska

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšenie miery zamestnanosti mužov a žien v EÚ na 75 % a pretože miera zamestnanosti žien v EÚ je v súčasnej dobe na úrovni 58,2 %, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi,

B.  keďže stratégia Európa 2020 kladie dôraz na ekologickú transformáciu, sektor obnoviteľných zdrojov energie a ekologické pracovné miesta s intenzívnym využitím vedy a technológií v záujme udržateľného hospodárstva; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené ako v kurzoch, tak aj a na príslušných pracovných pozíciách, čo vedie v jednotlivých odvetviach k vážnej rodovej segregácii,

C. keďže napriek tomu, že mikroúver je veľmi dôležitým nástrojom pri zabezpečovaní podnikania žien a vytvárania rodinných podnikov, sú ženy v podnikaní v Európskej únii aj naďalej nedostatočne zastúpené a predstavujú v priemere 30 % všetkých podnikateľov,

D. keďže viac ako 60% absolventov univerzít sú ženy a pre vedecké špecializácie sa rozhoduje nedostatočný počet žien a dievčat, čo vedie v jednotlivých odvetviach k výraznej rodovej segregácii, a keďže rodové rozdiely medzi zamestnanosťou žien a mužov v odvetví informačných technológií sa v priebehu času skôr zväčšujú ako zmenšujú,

E.  keďže rodové rozdiely na európskom trhu práce pretrvávajú v oblasti odmeňovania, v miere čiastočných a plných úväzkov a v miere zamestnanosti, okrem iného v dôsledku rodičovstva, a keďže segregácia na trhu práce v zamestnaní je hlavnou prekážkou pre riadne fungovanie európskeho trhu práce,

1.  zdôrazňuje, že ak chcú členské štáty zvýšiť zamestnanosť žien, musia osobitnú pozornosť venovať účinnému vykonávaniu antidiskriminačnej legislatívy a ustanoveniam podporujúcim rodinu, podporovať prijímanie pracovníkov do netradičných zamestnaní na základe dobrovoľných opatrení a dosiahnuteľných cieľov a zabezpečovať dostupnosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať pracovný trh a požadované zručnosti; vyzýva členské štáty, aby ministerstvám práce a školstva poskytovali komplexnú podporu v záujme vykonávania programov na zabezpečenie rodovej rovnosti;

2.  zdôrazňuje, že ak majú byť na pracovnom trhu vysokokvalifikované a zručné pracovníčky, je potrebné umožniť ženám, aby vstúpili na pracovný trh, vracali sa späť a aby na ňom dosahovali pokrok, najmä čo sa týka zraniteľných žien, ktoré sú vystavené štrukturálnej nezamestnanosti a majú ťažkosti pri návrate do zamestnania, či už v dôsledku straty pracovného miesta pre nedávnu finančnú krízu, alebo materskej alebo rodičovskej dovolenky, alebo z iných dôvodov, a to prostredníctvom možnosti preškolenia a prístupu k odbornej príprave bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy, s cieľom zvýšiť ich kvalifikáciu; ďalej zdôrazňuje, že ženám je potrebné poskytnúť možnosť aktívnej účasti na celoživotnom vzdelávaní v každej fáze ich pracovnej kariéry a zároveň je potrebné motivovať dievčatá k výberu technických a inžinierskych študijných smerov v záujme pružného prispôsobenia vzdelávania a odbornej prípravy potrebám pracovného trhu, najmä potrebe vysokokvalifikovaných pracovníkov;

3.  zdôrazňuje potrebu investovania do účinných systémov poradenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom nabádať mladé ženy k výberu vedeckého, inžinierskeho alebo technického zamerania, či už akademického alebo neakademického; poukazuje na nutnosť venovať osobitnú pozornosť zavádzaniu schopností v oblasti IKT, digitálnej gramotnosti a komunikačných zručností do odbornej prípravy a politík celoživotného vzdelávania v členských štátoch, ako aj povzbudzovať ženy k ich využitiu, a rozšíreniu možností vzdelávania pre ženy s cieľom umožniť im prispôsobiť sa zmenám na pracovnom trhu počas ich kariéry, a tým zvýšiť ich účasť v strategických sektoroch pre ďalší vývoj; považuje za nevyhnutné bojovať proti rodovým stereotypom vo vzdelávaní;

4.  trvá na tom, že ak sa kvalifikácia a schopnosti pracovníčok majú v meniacom sa hospodárskom prostredí zachovať a ak sa má tým, ktorí si to želajú, pomôcť pri návrate do práce, je rozhodujúce, aby sa do činností odbornej prípravy organizovanej zamestnávateľom zapojili aj pracovníci na rodičovskej dovolenke;

5.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili snahu predísť segregácii na pracovnom trhu zahrnutím takých nástrojov do štrukturálnych reforiem trhov práce, akým je napríklad Európsky sociálny fond (ESF), a tým bojovať proti profesionálnej segregácii žien, ktorú dokazuje neadekvátne zastúpenie žien na vedúcich pozíciách aj na pracovnom trhu segregovanom z rodového hľadiska, a to prostredníctvom účinných opatrení proti predsudkom a stereotypom, ako aj prekážkam v podobe tzv. skleneného stropu, a výmenou osvedčených postupov a porovnávacích ukazovateľov medzi členskými štátmi a legislatívnymi opatreniami vrátane kvót na zvýšenie zastúpenia žien na vedúcich pozíciách;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovaním diverzifikovaného manažmentu, motivovaním žien v profesionálnej oblasti a podporou vytvárania nových pracovných pozícií s pružnejšími formami pracovných podmienok podporili opatrenia na zladenie pracovného a rodinného života, účasť žien na pracovnom trhu a aby na takúto účasť poskytli investície;

7.  zdôrazňuje, že nové pracovné miesta by mali byť doplnené novými formami pracovných dohôd, ktoré umožnia pracovníkom s nezaopatrenými deťmi, aby pracovali počas alternatívnych pracovných hodín, aby si skrátili pracovný čas alebo sa rozhodli pre prácu z domu;

8.  nabáda Komisiu, aby podporovala uplatňovanie rodového hľadiska v priemysle s cieľom umožniť rovnaké zastúpenie mužov a žien, pričom osobitná pozornosť by sa venovala odvetviam, v ktorých tradične dominujú muži;

9.  vyzýva Komisiu, aby doplnila existujúci právny rámec týkajúci sa rovnováhy medzi pracovným a osobným životom a aby predložila nové legislatívne návrhy týkajúce sa rodičovskej dovolenky, dovolenky pri adopcii dieťaťa a poskytnutí starostlivosti závislým osobám; so znepokojením upozorňuje na aktuálnu patovú situáciu v Rade vo vzťahu k navrhovanej revízii smernice 92/85/EHS;

10. zdôrazňuje potrebu nastaviť trh práce v záujme zosúladenia pracovného a rodinného života vytvorením štruktúr a inštitúcií starostlivosti o deti, starších ľudí a ostatné závislé osoby, aby sa tak dosiahli skutočné potreby a zabezpečili kvalitné služby starostlivosti dostupné pre všetkých, tak, aby pracujúce matky mohli dosiahnuť rovnováhu pracovného a rodinného života s cieľom zlepšiť účasť žien na trhu práce a ich ekonomickú nezávislosť;

11. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť pružnejšiu pracovnú dobu a rôzne možnosti práce na diaľku bez toho, aby bola ohrozená ekonomická nezávislosť pracovníkov, najmä žien, ktoré sú častejšie nedobrovoľne zamestnané dočasne či na čiastočný úväzok; zdôrazňuje potrebu slušných miezd a prístupu k úplnému sociálnemu zabezpečeniu v práci na plný, ako aj na čiastočný úväzok;

12. konštatuje, že príležitosti na zvýšenie miery zamestnanosti žien sa vyskytujú nielen v oblasti zdravotníckych a sociálnych služieb, ale aj v sektore domácej obrany, v odvetví logistiky (vrátane dopravy), v rámci podnikateľských služieb – napríklad poisťovníctva a konzultačnej činnosti – a tiež v oblasti životného prostredia a udržateľných pracovných miest;

13. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali osobitné programy zamerané na nábor žien na technické pozície prostredníctvom dotácií pre mladé akademické pracovníčky v súlade s osvedčenými postupmi v určitých členských štátoch, ako je napríklad program Excellentia v Rakúsku, ktorý umožnil zdvojnásobiť počet univerzitných profesoriek s vedecko-technickým zameraním a prispel aj k zriadeniu vysokokvalitných výskumných stredísk, ktoré vedú ženy;

14. zdôrazňuje, že „zelené pracovné miesta“ majú potenciál stať sa kľúčovým rastovým segmentom budúcich trhov práce EÚ; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že ženy budú mať z týchto pracovných miest prínos v rovnakej miere ako muži; žiada o osobitnú pozornosť s cieľom zaistiť, že transformácia na obnoviteľné zdroje energie a investície do tzv. zelených technológií na modernizáciu fyzickej infraštruktúry budú zahŕňať aj rozvoj dôstojnej a kvalitnej práce pre mužov a ženy;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudili súkromný a verejný sektor k prijatiu všetkých možných a potrebných opatrení na odstránenie rodových rozdielov v odmeňovaní a výrazných nerovností z hľadiska prístupu, odmeňovania, kariérneho rozvoja, účasti a riadenia s cieľom zvýšiť zastúpenie žien na pracovnom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam transparentnosti v podobe lepších štatistických údajov a použiteľnej definície tzv. práce rovnakej hodnoty; víta oznámenie Komisie o revidovaní dôchodkového systému pre osoby s rozdielmi v príspevkoch na dôchodkové sporenie v dôsledku období nezamestnanosti, choroby alebo poskytovania starostlivosti, čo sa týka najmä žien.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	13.7.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Marije Cornelissen, Silvia Costa, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Zita Gurmai, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Astrid Lulling, Barbara Matera, Angelika Niebler, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Vilija Blinkevičiūtė, Christa Klaß, Mojca Kleva, Mariya Nedelcheva, Norica Nicolai, Chrysoula Paliadeli, Antigoni Papadopoulou, Sirpa Pietikäinen, Angelika Werthmann
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jacek Włosowicz

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.9.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	30 3 14
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Mara Bizzotto, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Evelyn Regner, Emilie Turunen, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka