Postup : 2011/2175(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0430/2011

Predkladané texty :

A7-0430/2011

Rozpravy :

PV 19/01/2012 - 5
CRE 19/01/2012 - 5

Hlasovanie :

PV 19/01/2012 - 10.13
CRE 19/01/2012 - 10.13
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 251kWORD 199k
30. novembra 2011
PE 467.138v03-00 A7-0430/2011

k téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ

2011/2175(INI)

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajca: Salvatore Caronna

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ

(2011/2175(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území(5),

   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(6),

–   so zreteľom na prípravnú štúdiu o plytvaní potravinami v EÚ 27 – GR Európskej komisie pre životné prostredie (2010),

–   so zreteľom na štúdiu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (2011) o globálnych potravinových stratách a potravinovom odpade,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0430/2011),

A. keďže v Európe sa každý rok čoraz väčšie množstvo zdravých a požívateľných potravín – podľa niektorých odhadov až 50 % – stratí v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, v niektorých prípadoch až po úroveň spotrebiteľa, a stáva sa odpadom;

B.  keďže štúdia, ktorú zverejnila Komisia, odhaduje ročnú produkciu potravinového odpadu v 27 členských štátoch na približne 89 miliónov ton, čiže 179 kg na obyvateľa, s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami a rôznymi sektormi, a to bez zohľadnenia potravinového odpadu v poľnohospodárskej výrobe alebo úlovkov rýb vrátených do mora; keďže celkový objem potravinového odpadu môže vzrásť do roku 2020 až na 126 miliónov ton (40 % nárast), ak sa neprijmú ďalšie preventívne opatrenia;

C. keďže v Európskej únii stále žije pod hranicou chudoby 79 miliónov osôb, čo znamená, že čistý príjem viac ako 15 % obyvateľov je nižší ako 60 % priemerného príjmu v krajine pobytu a keďže 16 miliónom z nich bola poskytnutá potravinová pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií;

D. keďže alarmujúce čísla zverejnené organizáciou FAO, podľa ktorých je v súčasnej dobe 925 miliónov ľudí na celom svete vystavených riziku podvýživy, čoraz viac spochybňujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, ktoré predpokladajú okrem iného zníženie chudoby a hladu do roku 2015 na polovicu;

E.  keďže na základe štúdie organizácie FAO si očakávaný nárast svetovej populácie na 7 až 9 miliárd bude vyžadovať zvýšenie dodávok potravín do roku 2050 o najmenej 70 %;

F.  keďže svetová produkcia obilnín vzrástla z 824 miliónov ton v roku 1960 na približne 2,2 miliardy tony v roku 2010 a každý rok sa zvyšuje o 27 miliónov ton; keďže v prípade, že sa bude celosvetová poľnohospodárska produkcia vyvíjať týmto spôsobom, vzrast produkcie obilnín do roku 2050 v porovnaní s dnešnou úrovňou by mal byť postačujúci na nasýtenie svetovej populácie; keďže straty po žatve predstavujú približne 14 % celkovej produkcie a ďalších 15 % sa stratí počas distribúcie a ako odpad z domácností, tri pätiny celkového nárastu dodávok potrebného do roku 2050 by sa nateraz mohlo vykryť, ak by sme zastavili plytvanie potravinami;

G. keďže obmedzenie plytvania potravinami je dôležitým počiatočným predpokladom boja proti hladu vo svete, vyrovnania sa so zvýšením dopytu, ktorý predpokladá organizácia FAO, ako aj zlepšenia úrovní výživy obyvateľstva;

H. keďže menej potravinového odpadu by znamenalo efektívnejšie využívanie pôdy, lepšie hospodárenie s vodou a malo by pozitívny vplyv na celé svetové poľnohospodárske odvetvie, ako aj na posilnenie boja proti podvýžive v rozvojovom svete;

I.   keďže plytvanie potravinami vedie nielen k etickým, hospodárskym, sociálnym a výživovým, ale aj k zdravotným a environmentálnym dôsledkom, pretože neskonzumované obrovské množstvá potravín významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a potravinový odpad produkuje metán, ktorý je ako skleníkový plyn 21 ráz silnejší ako oxid uhličitý;

J.   keďže v rozvojových krajinách dochádza len k minimálnemu plytvaniu potravinami spotrebiteľmi a keďže akýkoľvek potravinový odpad v týchto krajinách je najmä dôsledkom finančných a technických obmedzení v celom reťazci potravinárskej výroby;

K. keďže v Európe a Severnej Amerike v predchádzajúcich desaťročiach, keď výroba potravín prekvitala, nebol potravinový odpad politickou prioritou, čo viedlo k jeho celkovému zvýšeniu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci; keďže v Európe a Severnej Amerike vzniká potravinový odpad najmä vo fáze maloobchodného predaja a spotreby, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sú hlavné straty najčastejšie vo fáze výroby, zberu, spracovania a prepravy;

L.  keďže podľa nedávnych štúdií sa na každý vyrobený kilogram potravín uvoľní do atmosféry 4,5 kg CO2; keďže v Európe približne 89 M/t potravinového odpadu vyprodukuje 170 M/t CO2 ekv./rok, ktorý možno rozčleniť takto: potravinársky priemysel 59 M/t CO2 ekv./rok, domáca spotreba 78 M/t CO2 ekv./rok, iné 33 M/t CO2 ekv./rok; keďže produkcia 30 % potravín, ktoré sa neskonzumujú, zodpovedá ďalším 50 % spotreby vody na zavlažovanie a výroba kilogramu hovädzieho mäsa si vyžaduje 5 − 10 ton vody;

M. keďže ohrozenie potravinovej bezpečnosti súčasne sprevádzajú neduhy bohatého sveta vo forme obezity, kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny v dôsledku výživy príliš bohatej na tuky a bielkoviny, čoho výsledkom je, že počet obyvateľov na svete, ktorí prijímajú nadbytok potravy, je rovnaký ako počet hladných a podvyživených;

N. keďže nedávny pokles výrobných činiteľov je v rozpore s potrebou zvýšiť dodávky potravín v EÚ;

O. keďže podpora poskytovaná rozvojovým krajinám s cieľom zlepšiť efektívnosť ich potravinového dodávateľského reťazca môže priniesť prospech nielen priamo miestnemu hospodárstvu a trvalo udržateľnému rozvoju v týchto krajinách, ale nepriamo môže pomôcť aj rovnováhe svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a prerozdeľovaniu prírodných zdrojov;

P.  keďže výmena osvedčených postupov na európskej a medzinárodnej úrovni a pomoc rozvojovým krajinám majú veľký význam v boji proti plytvaniu potravinami na celom svete;

Q. keďže čoraz viac členských štátov vyvíja iniciatívy na zvýšenie povedomia verejnosti o príčinách a dôsledkoch plytvania potravinami, o spôsoboch jeho obmedzenia a o podpore vedeckej a občianskej kultúry orientovanej na zásady trvalej udržateľnosti a solidarity;

R.  keďže k plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom dodávateľskom reťazci od poľnohospodárskej výroby cez skladovanie, spracovávanie, distribúciu a riadenie až po spotrebu;

S.  keďže primárnu zodpovednosť za potravinovú bezpečnosť a vyrovnanie sa so zbytočným potravinovým odpadom nesú subjekty potravinového dodávateľského reťazca;

T.  keďže niektoré krajiny zakazujú, aby sa potraviny predávali pod nákladovú cenu, čím pripravujú maloobchod o možnosť predať na konci dňa nepredané čerstvé potraviny spotrebiteľom lacnejšie, a tak prispievajú k ďalšiemu zvyšovaniu odpadu v potravinovom reťazci;

U. keďže v nedávno prijatom nariadení o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa objasňuje, že potraviny s dátumom „Spotrebujte do“ by sa po tomto dátume nemali považovať za bezpečné;

V. keďže Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú spotrebu a výrobu sa usilujú o zlepšovanie efektívnosti a udržateľnosti v celom potravinovom dodávateľskom reťazci;

1.  domnieva sa, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, ktoré sa nadobúda prostredníctvom dostupnosti zdravej, postačujúcej, primeranej a výživnej stravy, prístupu k nej, jej využívania a stability v čase; zdôrazňuje, že svetovú produkciu potravín podmieňuje viacero činiteľov vrátane konečnej povahy prírodných zdrojov vo vzťahu k rastúcej svetovej populácii a obmedzenému prístupu najzraniteľnejších vrstiev k potravinám;

2.  vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby bezodkladne riešili problém potravinového odpadu v celom dodávateľskom a spotrebiteľskom reťazci a aby navrhli usmernenia a metódy podpory zlepšovania efektívnosti v jednotlivých sektoroch potravinového dodávateľského reťazca, a naliehavo ich vyzýva, aby sa tieto aspekty stali prioritami v rámci európskeho politického programu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zviditeľňovala prácu Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a Európskeho okrúhleho stola pre udržateľnú spotrebu a výrobu, aj pokiaľ ide o odporúčania, ako možno riešiť plytvanie potravinami;

3.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že značné množstvo potravín, aj keď úplne požívateľných, každodenne končí ako odpad a že plytvanie potravinami spôsobuje ekologické a etické problémy a hospodárske a sociálne náklady, čo predstavuje výzvy na vnútornom trhu pre podniky aj spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby preskúmala príčiny a dôsledky, ktoré v Európe každoročne vedú k vyhadzovaniu, plytvaniu a premene približne 50 % vyrobených potravín na odpad, a aby urobila podrobnú analýzu plytvania, ako aj posúdenie hospodárskych, environmentálnych, nutričných a sociálnych dôsledkov; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na obmedzenie potravinového odpadu na polovicu do roku 2025 a zároveň na predchádzanie produkcii biologického odpadu;

4   poukazuje na to, že plytvanie potravinami má viacero príčin: nadprodukciu, nesprávne zacielenie výrobkov (neprimeraná veľkosť alebo tvar), poškodenie výrobku alebo jeho obalu, pravidlá marketingu (problémy vzhľadu alebo poškodený obal) a nevhodné riadenie zásob alebo marketingové stratégie;

5.  vyzýva Komisiu, aby hodnotila vplyv politiky presadzovania so zreteľom na plytvanie potravinami; vyjadruje nádej, že v potravinovom reťazci sa prijme politika nakladania s odpadmi uplatňovaním zásady znečisťovateľ platí;

6.  domnieva sa, že do toho, aby sa čo najviac znížil potravinový odpad, je potrebné zapojiť všetkých účastníkov potravinového reťazca a zamerať sa na rozličné príčiny plytvania v jednotlivých sektoroch; vyzýva preto Komisiu, aby zanalyzovala celý potravinový reťazec s cieľom určiť, v ktorých potravinových odvetviach najčastejšie dochádza k plytvaniu potravinami a ktoré riešenia možno použiť na to, aby sa tomu predišlo;

7.  žiada Komisiu, aby spolupracovala s FAO pri vymedzení spoločných cieľov na znižovanie celosvetového potravinového odpadu;

8.  konštatuje, že problematika plytvania potravinami by sa mala riešiť z hľadiska efektívnosti využívania zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby v rámci hlavnej témy Európa efektívne využívajúca zdroje zaviedla osobitné iniciatívy zamerané na plytvanie potravinami s cieľom zabezpečiť, aby sa tejto problematike venovala rovnaká pozornosť a informačné úsilie ako problematike energetickej účinnosti, keďže obe sú rovnako dôležité pre životné prostredie a našu budúcnosť;

9.  vyzýva Komisiu, aby v rámci cieľov v oblasti predchádzania tvorbe odpadu, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2014, im stanovila konkrétne ciele v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami, ako to odporúča rámcová smernica o odpade z roku 2008;

10. považuje za potrebné obmedziť plytvanie potravinami v celom potravinovom reťazci, „z farmy na vidličku“; trvá na potrebe prijať na európskej i vnútroštátnej úrovni koordinovanú stratégiu, po ktorej budú nasledovať konkrétne kroky vrátane výmeny najlepších postupov, s cieľom zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi v záujme predchádzania plytvaniu potravinami a zvýšenia efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca; domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť podporou priamych vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi a skrátením potravinového dodávateľského reťazca, ako aj požiadavkou na všetky zúčastnené strany, aby prijali väčšiu spoločnú zodpovednosť a aby zvýšili koordináciu v záujme ďalšieho skvalitnenia logistiky, prepravy, riadenia zásob a balenia;

11. vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené strany, aby si vymieňali najlepšie postupy a kombinovali pritom znalosti z príslušných fór a platforiem, akými sú Maloobchodné fórum EÚ pre udržateľnosť, Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú výrobu a spotrebu potravín, Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, neformálna sieť členských štátov Priatelia udržateľných potravín, Fórum spotrebného tovaru a iné.

12. vyzýva Komisiu, aby pri vypracovávaní rozvojových politík podporovala opatrenia zamerané na obmedzenie plytvania v rámci celého potravinového dodávateľského reťazca v rozvojových krajinách, kde sú problematické a neprimerané výrobné technológie, riadenie činností po žatve, infraštruktúra a postupy spracovania a balenia; navrhuje stimulovať modernizáciu poľnohospodárskych zariadení a infraštruktúry s cieľom znížiť straty po žatve a predĺžiť skladovateľnosť potravín; je presvedčený, že aj zlepšením efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca je možné pomôcť príslušným krajinám dosiahnuť potravinovú sebestačnosť;

13. vyzýva na zmenu zamerania podporných opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa distribúcie potravinárskych výrobkov najviac znevýhodneným občanom Únie, pomoci Spoločenstva pri dodávkach mlieka a mliečnych výrobkov školákom a programu podpory spotreby ovocia v školách tak, aby sa zabránilo plytvaniu potravinami;

14. berie na vedomie skutočnosť, že existujú nejasnosti týkajúce sa vymedzenia pojmov „potravinový odpad“ a „biologický odpad“; domnieva sa, že v bežnom chápaní sa pod pojmom „potravinový odpad“ rozumejú všetky potraviny vyradené z potravinového dodávateľského reťazca z hospodárskych alebo estetických dôvodov, alebo z dôvodu blízkeho uplynutia dátumu spotreby, ktoré sú však stále plne požívateľné a vhodné na ľudskú spotrebu a ktoré majú byť − v prípade absencie možného alternatívneho využitia − odstránené a zlikvidované, pričom majú negatívne externé účinky z hľadiska životného prostredia, hospodárskych nákladov a strát príjmov pre podniky;

15. poznamenáva, že v Európe neexistuje harmonizované vymedzenie potravinového odpadu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude vymedzovať typológiu plytvania potravinami, a žiada, aby v tejto súvislosti osobitne vymedzila pojem zvyškov potravín so zameraním na biopalivá alebo biologický odpad, ktoré sa odlišujú od bežného potravinového odpadu, pretože sa znovu využívajú na energetické účely;

16. je presvedčený, že všetky členské štáty by mali umožniť maloobchodníkom podstatne znížiť ceny čerstvých potravín pod výrobné náklady, ak sa približuje odporučený dátum predaja, s cieľom znížiť objem vyhodených nepredaných potravín a umožniť spotrebiteľom s nižším disponibilným príjmom kúpiť si vysoko kvalitné potraviny za nižšiu cenu;

17. rád by zdôraznil, že poľnohospodárstvo vzhľadom na svoj charakter efektívne využíva zdroje a môže zohrávať zásadnú úlohu na čele boja proti plytvaniu potravinami; nabáda preto Komisiu, aby do budúcich legislatívnych návrhov týkajúcich sa poľnohospodárstva, obchodu a distribúcie potravinárskych výrobkov zahrnula ambiciózne opatrenia v tomto smere; požaduje spoločný postup v rámci investícií do výskumu, vedy, technológií, vzdelávania, šírenia informácií a inovácií v poľnohospodárstve s cieľom obmedziť plytvanie potravinami, ako aj vychovávať a nabádať spotrebiteľov k zodpovednejšiemu a uvedomelejšiemu správaniu vedúcemu k predchádzaniu tvorbe potravinového odpadu;

18. zastáva názor, že požiadavky na kvalitu, ktoré sa týkajú vzhľadu (či už sú nariadené európskymi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo internými pravidlami spoločností), ktoré určujú veľkosť a tvar najmä čerstvého ovocia a zeleniny, sú často hlavným dôvodom zbytočného vyraďovania potravín, čo zvyšuje množstvo potravinového odpadu; vyzýva zúčastnené strany, aby uznávali a vysvetľovali výživovú hodnotu poľnohospodárskych produktov nedokonalej veľkosti či tvaru s cieľom znížiť objem odpadu;

19. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o vykonávaní článku 5 rámcovej smernice o odpade (2008/98/ES), ktorá vymedzuje pojem vedľajšieho produktu, keďže nedostatočná právna jasnosť v právnych predpisoch EÚ, pokiaľ ide o rozlišovanie odpadov a ostatných materiálov, by mohla brániť efektívnemu využívaniu vedľajších produktov;.

20. vyzýva Komisiu, členské štáty, spracovateľov a maloobchodníkov, aby vypracovali usmernenia týkajúce sa zbytočného plytvania potravinami a aby zabezpečili väčšiu efektívnosť zdrojov vo svojich úsekoch potravinového dodávateľského reťazca a neustále zlepšovali spracovávanie, balenie a prepravu s cieľom znížiť zbytočné plytvanie potravinami;

21. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu najlepších postupov a opatrenia na zvýšenie informovanosti verejnosti o hodnote potravín a poľnohospodárskej produkcie, príčinách a dôsledkoch plytvania potravinami a o spôsoboch, ako ho obmedziť, a tým aby zároveň podporovali vedeckú a občiansku kultúru orientovanú na zásady trvalej udržateľnosti a solidarity; vyzýva členské štáty, aby podporovali zavádzanie kurzov vzdelávania o potravinách na všetkých úrovniach vrátane stredných škôl a aby napríklad vysvetľovali, ako skladovať a pripravovať potraviny a aj ako sa ich zbavovať, čím podporia lepšie zaobchádzanie s potravinami; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú popri maloobchodníkoch a médiách zohrávajú miestne orgány a komunálne podniky pri poskytovaní informácií a podpory občanom v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami a jeho obmedzovania;

22. víta iniciatívy, ktoré už zaviedlo niekoľko členských štátov s cieľom ďalej využiť nepredané a vyradené výrobky z potravinového dodávateľského reťazca na miestnej úrovni a prerozdeliť ich v prospech skupín občanov s nízkou kúpnou silou, ktorých príjem nedosahuje úroveň minimálneho príjmu; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, ako aj miestnych iniciatív; so zreteľom na uvedené zdôrazňuje na jednej strane cenný prínos dobrovoľníkov pri triedení a distribúcii takýchto výrobkov a na druhej strane prínos skupín odborníkov, ktorí vyvíjajú systémy a opatrenia proti plytvaniu potravinami;

23. vyzýva maloobchodníkov, aby sa zapojili do programov redistribúcie potravín pre občanov s nízkou kúpnou silou a aby zavádzali opatrenia, ktorými sa umožní zlacnenie výrobkov s blížiacim sa dátumom spotreby;

24. víta prácu, ktorú vykonávajú spoločnosti a profesionálne partnerstvá vo verejnej, súkromnej, akademickej a komunitnej sfére pri vypracovávaní a vykonávaní koordinovaných akčných programov na európskej úrovni v boji proti plytvaniu potravinami;

25. domnieva sa, že investovanie do metód znižovania potravinového odpadu by mohlo viesť k zníženiu strát agropotravinárskych podnikov, a teda aj k zníženiu cien potravín, čím by bolo možné zlepšiť prístup chudobnejšieho obyvateľstva k potravinám; vyzýva Komisiu, aby určila spôsoby a opatrenia na väčšie zapojenie poľnohospodárskych podnikov, veľkoobchodných trhov, obchodov, distribučných sietí, verejných a súkromných stravovacích zariadení, reštaurácií, orgánov verejnej správy a mimovládnych organizácií do činností zameraných proti plytvaniu potravinami; nabáda k využívaniu internetu a nových technológií na tento účel; v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité zriadiť znalostné a inovačné spoločenstvo (KIC) pre potraviny, ktoré sa bude zameriavať okrem iného na predchádzanie plytvaniu potravinami; vyzýva Komisiu, aby vyžadovala od agro-potravinárskeho sektora a zúčastnených strán, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti za problém potravinového odpadu, najmä tým, že budú ponúkať rozličné veľkosti balení potravín, aby posúdili výhody širšej ponuky hotových potravín a aby lepšie zohľadňovali jednočlenné domácnosti v záujme zníženia potravinového odpadu, a tým aj uhlíkovej stopy spotrebiteľov;

26. vyzýva členské štáty, aby vytvárali hospodárske stimuly zamerané na obmedzenie potravinového odpadu;

27. zdôrazňuje, že emisie skleníkových plynov spojené s výrobou, balením a prepravou vyhodených potravín sú zbytočnými dodatočnými emisiami; konštatuje, že zlepšovanie efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca v záujme predchádzania plytvaniu potravinami a odstránenia tvorby požívateľného potravinového odpadu je kľúčovým opatrením na zmiernenie zmeny klímy;

28. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zmien a doplnení v pravidlách verejného obstarávania v oblasti stravovacích a hosťovských služieb tak, aby sa pri jeho zadávaní a za zachovania ostatných podmienok uprednostňovali tie spoločnosti, ktoré garantujú bezplatné poskytovanie nepredaných výrobkov skupinám občanov s nízkou kúpnou silou a ktoré podporujú konkrétne opatrenia na obmedzenie plytvania od počiatku potravinového reťazca, napríklad uprednostňovaním poľnohospodárskych a potravinových výrobkov vyprodukovaných čo najbližšie k miestu spotreby;

29. vyzýva Komisiu, aby sa stala vzorom a riešila plytvanie potravinami v inštitúciách EÚ a aby bezodkladne prijala nutné opatrenia na zníženie veľkého množstva potravín, ktoré sa vyhodia každý deň v rozličných jedálňach inštitúcií EÚ;

30. vyzýva Komisiu, aby posúdila a podporila opatrenia na obmedzenie potravinového odpadu od počiatku potravinového reťazca, ako je napríklad vysvetľovanie označovania dvoma dátumami (odporučený dátum predaja a dátum spotreby) a predaj zľavnených poškodených výrobkov a výrobkov s blížiacim sa dátumom spotreby; poznamenáva, že optimalizácia a efektívne využívanie obalov potravín môže zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní tvorbe potravinového odpadu znižovaním celkových účinkov výrobku na životné prostredie, aj prostredníctvom ekologického priemyselného dizajnu, ktorý môže zahŕňať opatrenia týkajúce sa rôznych veľkostí obalov, čo umožní, aby si spotrebitelia kupovali primerané množstvá, a odrádza od nadmernej spotreby zdrojov, cez poskytovanie poradenstva o uchovávaní a používaní výrobkov až po navrhovanie obalov takým spôsobom, aby sa predĺžila životnosť výrobkov a ich čerstvosť, pričom sa na balenie a uchovávanie potravín zabezpečí využívanie vhodných materiálov, ktoré nepoškodzujú zdravie a ani neznižujú trvanlivosť výrobkov;

31. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vydala odporúčania týkajúce sa teploty chladenia, a to na základe dôkazov, že neoptimálna a nevhodná teplota vedie k tomu, že potraviny sa stanú predčasne nekonzumovateľnými, ako aj k vzniku zbytočného odpadu; zdôrazňuje skutočnosť, že harmonizované úrovne teploty v rámci celého dodávateľského reťazca by zlepšili uchovávanie výrobkov a znížili potravinový odpad v prípade výrobkov prepravovaných a predávaných cezhraničným spôsobom;

32. pripomína výsledky prieskumu uskutočneného Komisiou (Posilnenie právomocí spotrebiteľov v EÚ– SEK(2011) 469), podľa ktorého 18 % európskych občanov nerozumie označeniu „Minimálna trvanlivosť do“; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby objasnili význam dátumov na etiketách („Minimálna trvanlivosť do“, „Dátum spotreby“, „Spotrebujte do“) s cieľom znížiť neistotu spotrebiteľov, pokiaľ ide o požívateľnosť potravín, a aby s cieľom pomôcť spotrebiteľom uskutočňovať informovaný výber podávali presné informácie najmä o tom, že dátum minimálnej trvanlivosti („Minimálna trvanlivosť do“) sa týka kvality výrobku, kým výraz „Spotrebujte do“ sa týka jeho bezpečnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby zverejnila príručku vhodnú pre užívateľov o využívaní potravín s blížiacim sa dátumom spotreby a zároveň zaručila bezpečnosť potravín ako dary a krmivo pre zvieratá a aby vychádzala z najlepších postupov zúčastnených subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci, okrem iného v záujme rýchlejšieho a účinnejšieho zladenia ponuky a dopytu;

33. vyzýva členské štáty, aby podnecovali a podporovali iniciatívy smerujúce k podpore trvalo udržateľnej produkcie malého a stredne veľkého rozsahu spojenej s miestnymi a regionálnymi trhmi a spotrebou; uznáva, že miestne trhy sú udržateľné z hľadiska životného prostredia a prispievajú k stabilite primárneho sektora; žiada, aby budúca spoločná poľnohospodárska politika zabezpečila primerané finančné prostriedky na podporu stability primárneho sektora, napríklad prostredníctvom priameho predaja, miestnych trhov a všetkých opatrení presadzujúcich formy krátkeho dodávateľského reťazca alebo reťazca s nulovou kilometrovou vzdialenosťou;

34. vyzýva členské štáty, aby umožnili malým miestnym výrobcom a skupinám miestnych výrobcov zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní pri realizácií osobitných programov, ktorými sa podporuje najmä spotreba ovocia a mliečnych výrobkov v školách;

35. vyzýva Radu a Komisiu, aby vyhlásili rok 2013 za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami, ako dôležitý nástroj informovania a propagácie zameraný na zvýšenie povedomia európskych občanov a upozornenie národných vlád na túto dôležitú otázku s cieľom vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na problémy, ktoré bude potrebné v blízkej budúcnosti riešiť;

36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 312, 22. 11. 2008, s. 3.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0264.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0006.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0297.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0307.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Plytvanie potravinami nadobudlo také rozmery, že ho možno považovať za celosvetový problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých článkoch poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca, od poľa až po stôl spotrebiteľa.

Podľa niektorých údajov zozbieraných od roku 1974 dodnes sa odhaduje, že plytvanie potravinami vo svete sa zvýšilo o 50 %.

K plytvaniu dochádza v poľnohospodárstve, spracovateľskom priemysle, distribučných spoločnostiach, domácnostiach spotrebiteľov; potravinami sa plytvá tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Potravinový odpad tvorí paralelnú reťaz s produkčným reťazcom a vedie k množstvu negatívnych externých účinkov.

Otázka plytvania potravinami je v rozpore so základnou otázkou potravinovej bezpečnosti, ktorú vážne ohrozuje celý rad faktorov vrátane obmedzených prírodných zdrojov vo vzťahu k rastúcemu počtu svetovej populácie a nedostatočnému prístupu k potravinám pre najchudobnejšie skupiny populácie.

Nasleduje niekoľko analýz a úvah o použití potravín, ktoré máme k dispozícii.

Nedávna štúdia, ktorú vypracovala organizácia FAO, uvádza alarmujúce údaje, najmä pokiaľ ide o priemyselné krajiny: Európania a Severoameričania vyplytvajú ročne okolo 95 až 115 kg potravín na obyvateľa oproti 6/11 kg v subsaharskej Afrike.

Príčiny plytvania nie sú vždy rovnaké: menia sa v závislosti od článku poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca, typu výrobku a tiež miesta, kde dochádza k plytvaniu. Rozdelením reťazca do piatich sektorov (poľnohospodárska výroba, riadenie a uskladňovanie, spracovanie, distribúcia a spotreba) možno vidieť, ako rôzne správanie v rámci každého z nich vedie k vyraďovaniu plne požívateľných potravín: od strát pri zbere a skladovaní, cez dopravu v nie príliš bezpečných podmienkach a chyby pri balení, až po zlé návyky spotrebiteľov pri nákupe a využívaní potravinárskych výrobkov.

Pokiaľ ide o priemyselné krajiny, väčšia časť plytvania sa sústreďuje v neskorších fázach, teda v distribúcii a spotrebe, a to predovšetkým pre nadbytok vyrobených potravín, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa sústreďuje v počiatočných fázach vzhľadom na nedostatok moderných poľnohospodárskych technológií, efektívnych dopravných systémov a dopravnej infraštruktúry (napríklad chladiacich reťazcov) a možností bezpečného uskladnenia.

Tieto údaje ukazujú, ako by sa v skutočnosti mohlo množstvo potravín každodenne znovu použiť na účel potravy, zatiaľ čo sa s ním zaobchádza ako s akýmkoľvek iným odpadom, čo má výrazné dôsledky z hľadiska životného prostredia a hospodárstva, ako aj z etického aspektu.

Výroba nadbytočných potravín, ktoré neskonzumujeme, predstavuje vysoké náklady z hľadiska životného prostredia týkajúce sa spotreby energie a prírodných zdrojov (najmä vodných), rovnako ako emisií skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry; odhaduje sa, že približne 89 miliónov ton potravín vyhodených v Európe vyprodukuje ročne 170 miliónov ton CO2. Okrem škôd na životnom prostredí zapríčinených výrobou potravín, ktoré sa následne nepoužijú, je potrebné vziať do úvahy náklady na spracovanie a likvidáciu odpadov a stratu príjmov výrobných podnikov.

Boj proti plytvaniu potravinami sa musí stať prioritou v rámci európskeho politického programu; Komisia, Rada a členské štáty musia prijať stratégie a konkrétne opatrenia zamerané na obmedzenie plytvania potravinami na polovicu v celom dodávateľskom reťazci do roku 2025, na zvýšenie efektivity reťazca a zvýšenie citlivosti verejnej mienky voči problému, ktorý je stále z mnohých aspektov ignorovaný.

Je nutné, aby boli občania informovaní nielen o príčinách a dôsledkoch plytvania, ale aj o spôsoboch, ako ho obmedziť; je vhodné podporovať vedeckú a občiansku kultúru orientovanú na zásady trvalej udržateľnosti a solidarity s cieľom podporiť zmeny v správaní.

Skúsenosti ukazujú, že spontánne iniciatívy združení – profesionálnych, ako aj dobrovoľníckych – zamerané na propagáciu a realizáciu kultúry proti plytvaniu, sa na územiach, kde boli uskutočnené, ukázali ako veľmi úspešné.

V tejto súvislosti predstavuje požiadavka, aby bol rok 2013 vyhlásený za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami, dôležitý nástroj na zvýšenie informovanosti a povedomia o tejto dôležitej téme.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.11.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ

(2011/2175(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Rosbach

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže potravinové straty vznikajúce počas výroby, po zbere a vo fáze spracovania, ako aj potravinový odpad produkovaný počas maloobchodného predaja a spotreby predstavujú v Európe ročne 179 kg na jedného obyvateľa(1);

B.  keďže je možné predísť 60 % potravinového odpadu z európskych domácností a 20 % potravín sa vyhadzuje z dôvodu nejasností v súvislosti s dátumami na etiketách výrobkov(2);

C. keďže v Európe a Severnej Amerike v predchádzajúcich desaťročiach, keď výroba potravín prekvitala, nebol potravinový odpad politickou prioritou, čo viedlo k celkovému zvýšeniu potravinového odpadu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci; keďže v Európe a Severnej Amerike vzniká potravinový odpad najmä vo fáze maloobchodného predaja a spotreby, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sú hlavnými problémami straty počas výroby, zberu, spracovania a prepravy;

D. keďže v záujme pozitívnej zmeny správania spotrebiteľov smerom k menšiemu plytvaniu potravinami je nutná zásadná zmena v prístupe, ale zlepšenia možno dosiahnuť už v rámci potravinového reťazca EÚ pri riadení fáz skladovania, prepravy a distribúcie;

E.  keďže plytvanie potravinami nielenže spôsobuje vznik ekonomických nákladov, ale nemožno ho ani odôvodniť z etického a environmentálneho hľadiska;

F.  keďže výroba potravín je spojená s vysokou mierou emisií CO2 a využívania zdrojov (vrátane pôdy a vody);

G. keďže sa okrem toho odhaduje, že straty po zbere úrody len v Európe dosahujú 4 miliardy EUR ročne;

1.  je presvedčený, že predchádzanie potravinovým stratám musí byť prvoradou prioritou, pretože potraviny sú hodnotným a vzácnym zdrojom a milióny ľudí trpia hladom;

2.  požaduje prijatie opatrení na obmedzenie odpadu z potravinových výrobkov v potravinárskom priemysle, obchode, reštauráciách, zdravotníckych zariadeniach, školách a iných ustanovizniach, pretože mnohé druhy biologického odpadu vznikajú v dôsledku spotreby potravín spoločenstvami;

3.  upozorňuje na to, že neexistuje harmonizované vymedzenie potravinového odpadu, čo vedie k zásadným rozdielom pri zbere štatistických údajov a brzdí účinné opatrenia na úrovni EÚ a jednotlivých štátov;

4.  domnieva sa, že politika EÚ v oblasti biologického odpadu by sa mala prehodnotiť a upraviť z etického i environmentálneho hľadiska;

5.  uznáva, že obmedzovanie plytvania potravinami má významné environmentálne prínosy, a to nielen pokiaľ ide o predchádzanie negatívnym účinkom likvidácie odpadu, ale aj z hľadiska energetických úspor, emisií, využívania vody a pôdy vo výrobnom procese a zabránenia negatívnym účinkom spojeným s potenciálne neudržateľnými postupmi poľnohospodárskej výroby, ako sú napríklad znečisťovanie vody a strata biodiverzity;

6.  zastáva názor, že veľkému množstvu potravinovému odpadu možno predísť, ak sa bude zachovávať krátky potravinový dodávateľský reťazec a zabezpečí sa účinná miestna produkcia a distribúcia, čo prispeje k obmedzeniu potravinového odpadu;

7.  je znepokojený skutočnosťou, že environmentálne náklady na výrobu sa náležite neodrážajú v spotrebiteľských cenách;

8.  vyzýva Komisiu, aby v rámcovej smernici o odpade navrhla jasné ciele obmedzenia potravinového odpadu; vyzýva Komisiu, aby sa pri posudzovaní programov, cieľov a ukazovateľov jednotlivých členských štátov v oblasti predchádzania tvorbe odpadu v súlade s rámcovou smernicou o odpade osobitne zamerala na potravinový odpad; požaduje, aby sa v rámci posúdenia vplyvu každého legislatívneho návrhu, ktorý sa týka potravín, vyhodnotil dosah na tvorbu potravinového odpadu;

9.  vyzýva členské štáty, aby sa vo svojich programoch na predchádzanie tvorbe odpadu osobitne zameriavali na potravinový odpad a aby prijali legislatívne opatrenia zamerané na predchádzanie tvorbe potravinového odpadu počas celého výrobného reťazca, a to aj na úrovni maloobchodu a veľkoobchodu; to by malo zahŕňať stanovenie cieľov v oblasti predchádzania tvorbe odpadu, jeho separovania a prerozdeľovania;

10. požaduje, aby sa hierarchia odpadu, ako je stanovená v rámcovej smernici o odpade, prísne uplatňovala na potravinový odpad, čo znamená:

 v prvom rade predchádzanie plytvaniu, čím sa obmedzia emisie skleníkových plynov a využívanie vody,

 opätovné využívanie a recyklovanie (napr. kompostovanie) ako ďalšie možnosti,

 využívanie na produkciu bioplynu ako ďalší krok v hierarchii a

 využívanie spaľovania alebo skládkovania len v krajnom prípade;

11. zdôrazňuje potrebu zvýšiť počet biorecyklačných zariadení a v domácnostiach zintenzívniť zber potravinového odpadu, ktorému sa nemožno vyhnúť, ako sú nežiaduce zložky potravín; podporuje kroky, ako je domáce kompostovanie a biorecyklácia v poľnohospodárstve;

12. domnieva sa, že v záujme ochrany ľudského zdravia musí mať prvoradý význam pri spracúvaní a využívaní biologického odpadu zásada predbežnej opatrnosti, a to najmä vzhľadom na jeho možný nepriamy návrat do potravín či potravinového reťazca a jeho využívanie v dovezených potravinách a krmivách;

13. zastáva názor, že balenie sa musí optimalizovať a obmedziť; mal by sa podporovať výskum a inovácie v oblasti inteligentného balenia s cieľom preskúmať vhodné riešenia týkajúce sa skutočného dátumu spotreby jednotlivých výrobkov;

14. je pevne presvedčený, že treba podporovať environmentálnu uvedomelosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenenie si prírodných zdrojov a ich ochranu, aby pochopili, že spotreba vždy prináša aj dôsledky pre naše životné prostredie;

15. zdôrazňuje, že emisie skleníkových plynov spojené s výrobou, balením a prepravou vyhadzovaných potravín sú zbytočné dodatočné emisie; konštatuje, že zvyšovanie efektívnosti potravinového dodávateľského reťazca v záujme predchádzania tvorbe potravinového odpadu a odstránenia tvorby požívateľného potravinového odpadu je kľúčovým opatrením na zmiernenie zmeny klímy;

16. domnieva sa, že v supermarketoch by sa mal podporovať predaj na váhu a v upravených porciách, aby sa obmedzilo nakupovanie nadmerného množstva potravín zákazníkmi;

17. požaduje vyšetrenie toho, či v minulosti vydané nariadenia nezavádzajú zbytočné pravidlá nútiace supermarkety a obchody s potravinami vyhadzovať potraviny, ktoré sú úplne v poriadku;

18. uznáva, že jedným z dôvodov vyhadzovania potravín sú nejasnosti, nepochopenie a nesprávna interpretácia dátumov trvanlivosti potravín na etiketách zo strany spotrebiteľov; pripomína, že právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách pre spotrebiteľov vyžadujú uvádzanie dátumov spotreby a minimálnej trvanlivosti a pokyny v súvislosti s osobitnými podmienkami uchovávania a používania obalov; vyzýva členské štáty a potravinársky priemysel, aby uskutočňovali informačné kampane, ktoré spotrebiteľom umožnia pochopiť informácie na etikete a správne si vyložiť dátumy minimálnej trvanlivosti, čo zabráni zavádzaniu spotrebiteľov; uvedomuje si však, že z dôvodu právnej istoty sú výrobcovia potravín pri určovaní dátumov minimálnej trvanlivosti mimoriadne opatrní;

19. v tejto súvislosti konštatuje, že je dôležité vytvoriť znalostné a inovačné spoločenstvo (Knowledge and Innovation Community, KIC) pre potraviny, ktoré by sa okrem iného zameriavalo na predchádzanie plytvaniu potravinami;

20. uvedomuje si, že v Európe, kde najviac potravinového odpadu vzniká na úrovni maloobchodného predaja a spotreby, by sa úsilie o obmedzovanie odpadu malo zameriavať hlavne na výmenu najlepších postupov, zlepšenie postupov v oblasti spracovania potravín a zmenu správania podnikov a jednotlivcov v rámci celého potravinového reťazca od začiatku do konca, aby sa výrazne znížila tvorba potravinového odpadu, pričom hmatateľné výsledky možno dosiahnuť len prostredníctvom koordinovaných opatrení európskych a vnútroštátnych regulačných orgánov, priemyslu a spotrebiteľských organizácií; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali informačné opatrenia a kampane zamerané na tieto ciele, a najmä na rozvíjanie povedomia o prepojení medzi spotrebou a produkciou, nákladmi, odpadom, zdravím a životným prostredím, ale aj so zameraním na vzdelávanie mladých ľudí počnúc raným detstvom, ktoré by sa týkalo toho, ako zaobchádzať s potravinami, potravinovým odpadom a zvyškami;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do legislatívneho balíka týkajúceho sa reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zaradili opatrenia v oblasti predchádzania tvorbe potravinového odpadu vo fázach výroby, zberu, spracovania a prepravy a aby navrhli konkrétne opatrenia zlepšujúce informovanosť verejnosti a zodpovednosť spotrebiteľov vo fázach maloobchodného predaja a spotreby;

22. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu celého potravinového reťazca s cieľom určiť, v ktorých potravinových odvetviach najčastejšie dochádza k plytvaniu potravinami a ktoré riešenia možno použiť, aby sa tomuto plytvaniu predišlo;

23. vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, aký podiel celkového plytvania potravinami vzniká už počas zberu úrody; domnieva sa, že ak je tento podiel výrazný, Komisia by mala navrhnúť prístupy a opatrenia, ktoré by poľnohospodárom uľahčili tomuto plytvaniu predchádzať;

24. zastáva názor, že požiadavky na vonkajšiu kvalitu (či už sú nariadené európskymi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo internými pravidlami spoločností), ktoré určujú veľkosť a tvar najmä čerstvého ovocia a zeleniny, sú často hlavným dôvodom zbytočného vyhadzovania mnohých potravín, čo zvyšuje množstvo potravinového odpadu;

25. nabáda verejné inštitúcie, odvetvie pohostinstva, školy, nemocnice a potravinové banky, aby zhromažďovali a nanovo rozdeľovali ľuďom v núdzi nepoužité potraviny, ktoré sú ešte stále vhodné na ľudskú spotrebu, čím by sa dopĺňali, nie nahrádzali, existujúce systémy sociálneho zabezpečenia;

26. domnieva sa, že nové technologické objavy ako inteligentné chladničky a obaly využívajúce nanotechnológiu môžu hrať významnú úlohu pri obmedzovaní tvorby potravinového odpadu; naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojich výskumných programoch venovala osobitnú pozornosť obmedzovaniu tvorby potravinového odpadu;

27. vyzýva maloobchodníkov, aby brali vážne svoju zodpovednosť za obmedzovanie tvorby potravinového odpadu, napríklad prostredníctvom zmiernenia požiadaviek na normy v oblasti uvádzania na trh; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a zverejňovala najlepšie postupy na predchádzanie tvorbe potravinového odpadu v odvetví maloobchodu EÚ, ako aj praktické riešenia v oblasti nakladania s potravinami, ktoré nemožno predávať bežným spôsobom, alebo ich distribúcie;

28. konštatuje, že problematika potravinového odpadu by sa mala riešiť v rámci efektívnosti využívania zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy zamerané na potravinový odpad v rámci hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje;

29. v tejto súvislosti sa domnieva, že je celkovo potrebné, aby občania EÚ vedeli viac o potravinách a výžive;

30. odkazuje na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii(3), najmä na odseky 1 až 4, v ktorých Parlament naliehavo žiada Komisiu, aby predložila osobitný legislatívny návrh na spracovávanie biologického odpadu, z ktorého potravinový odpad tvorí iba časť;

31. konštatuje, že skutočný potravinový odpad môže byť významným a udržateľným zdrojom biomasy a možno ho použiť na nahradenie bioenergie vyrábanej z neudržateľne dovážaného dreva;

32. domnieva sa, že recyklácia biologického odpadu kompostovaním alebo použitím v zariadeniach na výrobu bioplynu je omnoho vhodnejšia než jeho spaľovanie, ktorému sa treba vyhnúť a ktoré je prijateľné len vtedy, keď sa postupovalo podľa hierarchie a odpad sa v maximálnej miere využil;

33. zdôrazňuje, že potenciál potravinového odpadu na účely energetického zhodnocovania by nemal ovplyvniť ani zdržať opatrenia zamerané na riešenie problému potravinového odpadu ako takého;

34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa problematike efektívneho využívania potravín venovala rovnaká pozornosť a informačné úsilie ako problematike energetickej účinnosti, pretože sú rovnako dôležité pre životné prostredie a našu budúcnosť;

35. vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty stanovila požiadavky na podávanie správ o potravinovom odpade a štandardizovala metodiky výpočtu množstva potravinového odpadu na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť;

36. vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vytvorila konkrétne ciele v oblasti predchádzania tvorbe potravinového odpadu, a to v rámci cieľov na predchádzanie tvorbe odpadu, ktoré sa pre členské štáty stanovia do roku 2014, ako sa odporúča v rámcovej smernici o odpade z roku 2008;

37. zdôrazňuje, že treba zaviesť oddelené systémy zberu biologického odpadu, aby bolo možné vždy, keď sa to dá, tento typ odpadu recyklovať a využiť, a vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné odporúčanie členským štátom zaviesť oddelený zber potravinového odpadu v domácnostiach a/alebo v potravinárskom odvetví; mali by sa tiež zvážiť dotácie na vytvorenie infraštruktúry pre oddelený zber a spracúvanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

38

0

15

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Martin Callanan, Chris Davies, Esther de Lange, Anne Delvaux, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Antonyia Parvanova, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Birgit Schnieber-Jastram, Renate Sommer, Bart Staes, Csaba Sándor Tabajdi, Michail Tremopoulos, Andrea Zanoni

(1)

Preparatory Study on Food Waste across the EU 27 (Prípravná štúdia o potravinovom odpade naprieč EÚ-27), Európska komisia, Paríž 2010, s. 11.

(2)

Časopis Životné prostredie pre Európanov, vydaný Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre životné prostredie, Luxemburg 2011, s. 8.

(3)

Prijaté texty P7_TA(2010)0264.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.10.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ

(2011/2175(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Maria Corazza Bildt

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že plytvanie potravinami znamená tak ekologický a etický problém, ako aj hospodárske a sociálne náklady, čo pre podniky a spotrebiteľov na vnútornom trhu predstavuje výzvy;

2.  zdôrazňuje, že hľadanie riešení pre tvorbu potravinového odpadu si vyžaduje politickú vôľu; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci európskej politickej agendy prioritne riešila všetky aspekty tvorby potravinového odpadu; žiada Komisiu, aby na základe konzultácií s členskými štátmi stanovila ciele znižovania potravinového odpadu a žiada členské štáty a všetky strany, ktorých sa to týka, aby prijali praktické opatrenia na plnenie týchto cieľov;

3.  žiada Komisiu, aby spolupracovala s FAO pri vymedzení spoločných cieľov na znižovanie celosvetového potravinového odpadu;

4.  pripomína výsledky prieskumu uskutočneného Komisiou (Posilnenie právomocí spotrebiteľov v EÚ– SEK(2011) 469), podľa ktorého 18 % európskych občanov nerozumie označeniu „Minimálna trvanlivosť do“; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby objasnili význam dátumov na etiketách („Minimálna trvanlivosť do“, „Dátum spotreby“, „Spotrebujte do“) s cieľom znížiť neistotu spotrebiteľov, pokiaľ ide o požívateľnosť potravín, a aby s cieľom pomôcť spotrebiteľom uskutočňovať informovaný výber podávali presné informácie, najmä o tom, že dátum minimálnej trvanlivosti („Minimálna trvanlivosť do“) sa týka kvality výrobku, kým výraz „Spotrebujte do“ sa týka jeho bezpečnosti;

5.  konštatuje, že v nedávno prijatom nariadení o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa objasňuje, že potraviny s dátumom „Spotrebujte do“ by sa po tomto dátume nemali považovať za bezpečné;

6.  vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené strany, aby podporovali informačné a vzdelávacie iniciatívy o predchádzaní tvorbe potravinového odpadu počnúc vzdelávaním školopovinných detí, ktoré by jednotlivým spotrebiteľom pomohli rozvíjať si lepšiu informovanosť a uskutočňovať zodpovedný výber a posilnili ich vnímanie hodnoty potravín a schopnosť posudzovať ich požívateľnosť podľa vzhľadu, vône, dotyku a chuti; nabáda tiež k prijatiu konkrétnych opatrení v oblasti prevencie tvorby potravinového odpadu v školských jedálňach a jedálňach orgánov verejnej správy, verejných a súkromných podnikov a európskych inštitúcií;

7.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možné zmeny a doplnenia pravidiel verejného obstarávania, najmä v oblasti stravovacích služieb, v záujme lepšieho zohľadňovania problému tvorby potravinového odpadu;

8.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby niesli spoločnú zodpovednosť; nabáda ich, aby zvýšili koordináciu v záujme ďalšieho skvalitnenia prepravy, riadenia zásob a balenia s cieľom bojovať proti tvorbe potravinového odpadu v rámci celého dodávateľského reťazca; vyzýva tiež zúčastnené strany, aby uznávali a vysvetľovali výživovú hodnotu poľnohospodárskych produktov nedokonalej veľkosti či tvaru s cieľom znížiť objem odpadu;

9.  zdôrazňuje význam pokračujúcich investícií do vývoja inovatívnych výrobných technológií, ako sú efektívne technológie balenia a skladovania výrobkov;

10. vyzýva potravinársky priemysel a ostatné zúčastnené strany, aby ponúkali rozličné veľkosti balení potravín, zhodnotili výhody širšej ponuky hotových potravín a aby lepšie zohľadňovali jednočlenné domácnosti v záujme zníženia tvorby potravinového odpadu, a tým aj uhlíkovej stopy spotrebiteľov;

11. naliehavo vyzýva maloobchodníkov a miestne orgány, aby využívali svoj každodenný kontakt so spotrebiteľmi na to, aby ich informovali o spôsoboch efektívnejšieho uskladňovania a používania potravín a nabádali k plánovaniu nákupu potravín (napr. formou praktických rád a informačných kampaní); domnieva sa, že ponúkané zľavy by sa mali viac zameriavať na nadmerné zásoby a poškodené potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby, ako napríklad ponuku 50 % zľavy 24 hodín pred dátumom spotreby;

12. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vydala odporúčania týkajúce sa teploty chladenia, a to na základe dôkazov, že neoptimálna a nevhodná teplota vedie k tomu, že potraviny sa stanú predčasne nekonzumovateľnými a k vzniku zbytočného odpadu; zdôrazňuje skutočnosť, že harmonizované úrovne teploty v rámci celého dodávateľského reťazca by zlepšili uchovávanie výrobkov a znížili tvorbu potravinového odpadu v prípade výrobkov prepravovaných a predávaných cezhraničným spôsobom;

13. žiada Komisiu, aby zverejnila príručku vhodnú pre užívateľov o využívaní potravín s blížiacim sa dátumom spotreby a zároveň zaručila bezpečnosť potravín ako dary a krmivo pre zvieratá a vychádzala z najlepších postupov zúčastnených subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci, okrem iného v záujme rýchlejšieho a účinnejšieho zladenia ponuky a dopytu;

14. berie na vedomie záujem o rozvoj kompostovania biologicky rozložiteľných potravín ako alternatívy k ich vyraďovaniu; víta iniciatívy členských štátov, ktoré občanom poskytujú kolektívne priestory určené na tento účel; žiada Komisiu, aby tento postup podporovala a uľahčovala výmenu skúseností a osvedčených postupov na európskej úrovni;

15. vyzýva členské štáty, aby vytvárali hospodárske stimuly zamerané na obmedzenie tvorby potravinového odpadu;

16. konštatuje, že členské štáty by mohli zlepšiť svoje odpadové hospodárstvo, a tým prispieť k vyššej efektivite potravinového dodávateľského reťazca; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomný vzťah medzi tvorbou potravinového odpadu a kvalitou odpadového hospodárstva a aby posúdila, aké opatrenia by bolo možné prijať v oblasti odpadového hospodárstva v záujme zníženia potravinového odpadu;

17. verí, že je možné znížiť tvorbu potravinového odpadu prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi spotrebiteľmi, výrobcami, spracovateľmi, maloobchodníkmi, prevádzkovateľmi verejného stravovania, reštauráciami, orgánmi verejnej správy a mimovládnymi organizáciami; nabáda k využívaniu internetu a nových technológií na tento účel;

18. vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené strany, aby si vymieňali najlepšie postupy a kombinovali pritom znalosti z príslušných fór a platforiem, akými sú Maloobchodné fórum EÚ pre udržateľnosť, Európsky okrúhly stôl pre udržateľnú výrobu a spotrebu potravín, Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, neformálna sieť členských štátov Priatelia udržateľných potravín, Fórum spotrebného tovaru a iné.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Cornelis de Jong, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Sandra Kalniete, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox, Anna Hedh, María Irigoyen Pérez, Othmar Karas, Constance Le Grip, Emma McClarkin, Antonyia Parvanova, Konstantinos Poupakis, Olga Sehnalová, Kyriacos Triantaphyllides, Anja Weisgerber


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Liam Aylward, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Robert Dušek, Iratxe García Pérez, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Salvatore Caronna, Spyros Danellis, Giovanni La Via, Astrid Lulling, Hans-Peter Mayer, Maria do Céu Patrão Neves, Valdemar Tomaševski

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Maria Corazza Bildt

Posledná úprava: 6. decembra 2011Právne oznámenie