SPRÁVA s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám

8.6.2012 - (2012/2055(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Jürgen Klute
(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)

Postup : 2012/2055(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0197/2012

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám

(2012/2055(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2011 (COM(2010)0623) a konkrétne na odkaz na plánovanú „legislatívu týkajúcu sa prístupu k základným bankovým službám“,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu[1], a najmä o zriadení jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[2],

–   so zreteľom na konzultácie Komisie týkajúce sa otázky finančného začleňovania a zabezpečovania prístupu k základnému bankovému účtu od roku 2009 a prístupu k základnému platobnému účtu od roku 2010,

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie 2011/442/ES z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu[3] a k nemu priložené hodnotenie vplyvu (SEC(2011)0906),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh očami ľudí: Prehľad názorov a obáv občanov a podnikov (SEC(2011)1003), najmä na obavu č. 7, ktorá sa týka problémov, ktorým občania čelia, keď si otvárajú účet v členskom štáte, ktorý nie je krajinou ich trvalého pobytu,

–   so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0197/2012),

A. keďže bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a rozvoj moderného, sociálneho hospodárstva závisí aj od univerzálneho poskytovania cenovo dostupných a ľahko prístupných základných platobných služieb a sociálne zodpovedného bankového sektora;

B.  keďže prístup k základným platobným službám je jedným zo základných predpokladov toho, aby mohli spotrebitelia využívať výhody vnútorného trhu, najmä slobody pohybu, peňažných prevodov a nákupu tovaru a služieb s primeranými transakčnými nákladmi; keďže základné platobné služby sú zásadne dôležité pre to, aby mohli spotrebitelia využívať výhody elektronického obchodu; keďže ročné alternatívne náklady z dôvodu nemožnosti prístupu k platobnému účtu, sa odhadujú na 185 EUR až 635 EUR na spotrebiteľa; keďže prístup k základným platobným službám je čoraz viac najmä podmienkou sociálneho začleňovania z hľadiska prístupu k zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

C. keďže Komisia odhaduje, že v súčasnosti 7 % dospelých obyvateľov Únie, t.j. asi 30 miliónov osôb, nemá bankový účet, pričom sa odhaduje, že 6,4 milióna z nich nebol účet poskytnutý alebo sa tieto osoby ani neodvážili o bankový účet požiadať; keďže finančné vylúčenie sa v jednotlivých členských štátoch líši; keďže niektoré členské štáty majú veľmi nízku mieru rozšírenia bankových účtov, pričom najnižší percentuálny podiel medzi dospelými obyvateľmi je okolo 50 % v Rumunsku a Bulharsku;

D. keďže každý spotrebiteľ má právo rozhodnúť sa nemať platobný účet alebo základný platobný účet; keďže by preto spotrebitelia nemali mať povinnosť mať platobný účet alebo základný platobný účet; keďže však v tomto smere zdôrazňuje význam finančného vzdelávania pre zdôrazňovanie výhod finančného začlenenia;

E.  keďže banky môžu nepriznať osobe možnosť otvoriť si bankový účet, ak táto osoba nemá pobyt v členskom štáte, kde je banka registrovaná; keďže ťažkosti, s ktorými sa stretávajú nerezidenti pri otváraní bankových účtov, sú prekážkami brániacimi v riadnom fungovaní vnútorného trhu;

F.  keďže všeobecný hospodársky a sociálny vývoj prispievajú k veľkému rozšíreniu bankových účtov; keďže v členských štátoch možno 33 % variácií v percentuálnom zastúpení obyvateľov používajúcich bežný platobný účet vysvetliť úrovňou hospodárskeho rozvoja, a tak 67 % závisí od iných faktorov, napr. od nástrojov regulácie alebo samoregulačných opatrení;

G. keďže poskytovatelia platobných služieb, ktorí konajú v súlade s logikou trhu, majú tendenciu sústreďovať sa na komerčne atraktívnych spotrebiteľov a v niektorých prípadoch preto nedávajú menej atraktívnym spotrebiteľom na výber rovnaký repertoár produktov; keďže kódexy pre toto odvetvie, ktoré boli zavedené v Írsku, Luxembursku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Slovinsku a Taliansku boli okrem iného výsledkom tlaku verejnosti a žiadostí o predloženie legislatívnej iniciatívy; keďže nástroje samoregulácie dosiahli pozitívne alebo zmiešané výsledky a doteraz sa im nepodarilo účinne zaručiť prístup k základným platobným službám vo všetkých členských štátoch;

H. keďže legislatívne postupy na zabezpečenie prístupu k základným bankovým službám priniesli uspokojivé výsledky; napríklad vo Fínsku a Dánsku využíva platobné služby takmer 100 % domácností, pričom počet občanov, ktorí ich nevyužívajú, výrazne klesol v Belgicku a Francúzsku z dôvodu zavedenia legislatívnych iniciatív;

I.   keďže nie všetky členské štáty prijali primerané kroky, ktoré požaduje Komisia v odporúčaní o prístupe k základnému platobnému účtu a v príliš mnohých členských štátoch stále neexistujú zákonné alebo dobrovoľné pravidlá pre poskytovateľov, podľa ktorých majú poskytovať základné platobné služby;

J.   keďže v záujme efektívnosti musí byť jednoduché zriadiť základný platobný účet a aby mohol byť poskytovaný špecifikovaný rozsah základných služieb, a musia byť zavedené opatrenia na účinný dohľad a urovnávanie konfliktov, ako aj na uľahčenie prístupu k takémuto účtu pre spotrebiteľov bez pevnej adresy; keďže právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom a nemali by sa nikdy využívať ako neodôvodnená zámienka na odmietanie komerčne menej atraktívnych spotrebiteľov; keďže Komisia by mala preskúmať, či spotrebitelia musia mať väzby na členský štát, aby boli oprávnený na základný platobný účet;

K. keďže poskytovatelia platobných služieb by mali poskytovať prístup k základnému platobnému účtu bezplatne alebo za primeranú cenu;

L.  keďže poskytovatelia platobných služieb by mali pri poskytovaní povoleného prečerpania účtu a doplnkových úverových produktov venovať osobitnú pozornosť finančne citlivým spotrebiteľom, aby sa zabránilo nadmernej zadlženosti; keďže členské štáty ba sa mali vyhýbať tomu, aby sa akékoľvek prípadné poplatky za základné platobné služby stali prekážkou pre finančne vylúčených spotrebiteľov v prístupe k základný platobným službám;

M. keďže čiastočne ako výsledok sociálnej a hospodárskej krízy sa nadmerné zadlženie stalo najvýznamnejším tzv. novým sociálnym rizikom v celej Únii a ochrana pred súdnym obstavením, ktorá by sa mala riadiť a vypracúvať výhradne na úrovni členských štátov, je v tomto ohľade významným aspektom;

N.  keďže by sa malo predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a mali by sa zohľadniť potreby spotrebiteľov v regiónoch s nedostatočným zastúpením bánk, a preto musí byť rozsah pôsobnosti iniciatívy čo najširší; keďže pri ďalšej tvorbe a hodnotení iniciatív v tejto oblasti by sa mal zohľadňovať nový vývoj na trhu s platobnými službami, ako sú predplatené riešenia alebo mobilné bankovníctvo;

O. keďže kľúčovým prvkom všetkých iniciatív v oblasti prístupu k základným platobným službám je dostupnosť zrozumiteľných informácií pre spotrebiteľov; keďže Komisia by preto mala podporovať členské štáty, aby vypracovali správne cielené komunikačné kampane, ktoré sa budú venovať osobitným potrebám a problémom spotrebiteľov, ktorí nevyužívajú bankové služby, citlivých a mobilných spotrebiteľov; keďže poskytovatelia by mali zabezpečiť primerané odborné vzdelávanie príslušných pracovníkov s cieľom poskytovať služby spotrebiteľom so základným platobným účtom vhodným spôsobom; keďže poskytovatelia by tiež mali zaistiť, aby prípadné konflikty záujmu neovplyvnili takýchto zákazníkov negatívnym spôsobom;

P.  keďže študenti, pracovníci a poskytovatelia služieb musia mať možnosť pohybovať sa cez hranice a bez problémov využívať mobilitu v rámci Únie;

Q. keďže na zriadenie platobného účtu by sa nemalo vyžadovať, aby spotrebiteľ zrušil jestvujúci účet v inom členskom štáte;

R.  keďže jestvujúce požiadavky poskytovateľa platobných služieb na zriadenie základného platobného účtu sú obmedzujúce a môžu brzdiť cezhraničnú mobilitu v rámci Európskej únie,

1.  žiada Komisiu, aby do septembra 2012 predložila s podrobné hodnotenie situácie vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe do januára 2013 predložila na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie legislatívny návrh smernice, ktorou sa zaručí prístup k základným platobným službám pre všetkých spotrebiteľov legálne žijúcich v Únii, pokiaľ podrobné hodnotenie nepreukáže, že takýto návrh nie je potrebný;

2.  potvrdzuje, že v odporúčaniach sa rešpektujú základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality;

3.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky pre rozpočet Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe, postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.
  • [2]  Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.
  • [3]  Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87.

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že smernica, ktorá sa má prijať, by sa mala zamerať na reguláciu týchto oblastí:

Odporúčanie 1 (k pôsobnosti)

1.  Pojem „základný platobný účet“ by mal byť vymedzený ako platobný účet ponúkaný v súlade s ustanoveniami navrhovaných právnych predpisov. Platobné účty základnej povahy, ktoré nie sú úplne v súlade s týmito ustanoveniami, by sa nemali považovať za platobné účty spadajúce pod tento pojem.

2.  Touto smernicou by sa malo ustanoviť, že všetky členské štáty musia zaistiť prístup k základným platobným službám tým, že všetkým poskytovateľom platobných služieb vymedzeným v článku 4 ods. 9 smernice 2007/64/ES, ktorí ako integrálnu súčasť svojho bežného podnikania ponúkajú spotrebiteľom platobné účty, ustanovia povinnosť poskytovať základné platobné účty.

3.  Akákoľvek legislatívna iniciatíva by mala dodržiavať zásadu subsidiarity a zohľadňovať existujúce zákonné alebo dobrovoľné pravidlá v členských štátoch, v ktorých je právo na prístup k základnému platobnému účtu a jeho používanie už v súčasnosti úspešne zaručené;

4.  Preto by s cieľom zabrániť nenáležitej záťaži pre poskytovateľov platobných služieb, ktorí neposkytujú platobné účty spotrebiteľom, mali byť títo poskytovatelia oslobodení od povinnosti poskytovať základný platobný účet:

a) poskytovatelia platobných služieb uvedení článku 1 ods. 1 písm. e) a f) smernice 2007/64/ES;

b) platobné inštitúcie oprávnené poskytovať iba jednu či viac platobných služieb uvedených v bodoch 4 až 7 prílohy k smernici 2007/64/ES;

5.  Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť od povinnosti poskytovať základný platobný účet ďalších poskytovateľov platobných služieb. Všetky výnimky by sa mali zakladať na objektívnych a veľmi prísnych kritériách a mali by sa vzťahovať len na tých poskytovateľov platobných služieb, ako sú poskytovatelia vychádzajúci z neziskového podnikateľského modelu alebo neprevádzkujúci služby všeobecných retailových platieb. Akékoľvek výnimky by nemali narušiť právo prístupu spotrebiteľov a malo by ich byť čo najmenej, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na hospodársku súťaž.

Odporúčanie 2 ( k požiadavkách na prístup a identifikáciu)

6.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali zaručiť, aby každý spotrebiteľ, čiže každá fyzická osoba, ktorá koná za iným účelom, než sú obchodné, podnikateľské, živnostenské či profesijné, a má legálny pobyt v Únii, mal právo zriadiť si a využívať základný platobný účet u poskytovateľa platobných služieb pôsobiaceho v niektorom členskom štáte za predpokladu, že spotrebiteľ ešte nemá v tomto členskom štáte platobný účet. Členské štáty by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa schodné mechanizmy na uzatvorenie bežného platobného účtu s cieľom zmeniť ho alebo prejsť na základný platobný účet. Pri zriadení základného platobného účtu by sa mal vyžadovať dôkaz totožnosti.

7.  Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali zaručovať, aby dokazovanie skutočnosti, že na území príslušného členského štátu už nevlastnia základný platobný účet nepredstavovalo pre spotrebiteľov nenáležitú záťaž. Mohlo by sa požadovať napríklad čestné vyhlásenie zo strany spotrebiteľa.

8.  Pri zriaďovaní základného platobného účtu by sa nemali zohľadňovať kritériá ako výška či pravidelnosť príjmu, zamestnanosť, úverová história, výška zadlženosti, individuálna situácia týkajúca sa úpadku či očakávaný obrat majiteľa účtu. Prístup k základnému platobnému účtu by za žiadnych okolností nemal byť podmienený nákupom iných produktov či služieb, ako je poistenie alebo ďalší bankový účet.

9.  Návrh by mal ustanovovať, že základný platobný účet je možné odmietnuť alebo zrušiť len za objektívne oprávnených okolností podľa príslušných právnych predpisov Únie alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa nevzťahujú na kritériá uvedené v odseku 8, ako napríklad v prípade:

a)     nezlučiteľnosti s právnymi predpismi v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,

b)     podvodu, zneužitia dôvery či falšovania dokumentov,

c)     závažného a pretrvávajúceho porušovania záväzkov vyplývajúcich so základného platobného účtu.

10. Členské štáty by mali v prípade potreby zaviesť nediskriminačné a flexibilné opatrenia na pomoc spotrebiteľom pri plnení požiadaviek povinnej starostlivosti, a pritom dodržiavať právne predpisy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tieto opatrenia by mali zohľadňovať najmä potreby spotrebiteľov bez pevnej adresy.

11. V záujme uľahčenia by mali mať členské štáty možnosť klasifikovať základné platobné účty ako produkty s nízkym rizikom v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa vykonáva smernica 2005/60/ES. Poskytovatelia preto môžu mať povinnosť uplatňovať požiadavky zjednodušenej povinnej starostlivosti. Komisia by sa mala zamerať na ďalšie ozrejmenie výkladov právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu, aby sa zabezpečilo, že sa budú v kontexte základných bankových služieb uplatňovať vyváženým a primeraným spôsobom. Nikomu by sa v tejto súvislosti nemal upierať prístup k základnému platobnému účtu, ak pre to neexistujú dobre podložené a objektívne dôvody. Takéto pravidlá by sa nikdy nemali používať ako neodôvodnená zámienka pre odmietnutie komerčne menej atraktívnych spotrebiteľov.

12. Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali prinútiť poskytovateľov platobných služieb konať transparentne, pokiaľ ide o rozhodnutie odmietnuť zriadenie základného platobného účtu alebo ho zrušiť, a pritom dodržiavať právne predpisy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a v oblasti predchádzania zločinom a ich vyšetrovania. S cieľom umožniť spotrebiteľovi spochybniť rozhodnutie poskytovateľa platobných služieb by mal poskytovateľ písomne oboznámiť spotrebiteľa o dôvodoch, ktoré ho viedli k odmietnutiu zriadiť alebo rozhodnutiu zrušiť základný platobný účet. Poskytovateľ by mal tiež mať povinnosť oboznámiť spotrebiteľa o možnostiach alternatívnych mechanizmov riešenia sporov.

13. Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali poskytovateľovi ustanovovať povinnosť konať pri preverovaní práva spotrebiteľa na prístup k základnému platobnému účtu urýchlene, pričom poskytovateľ musí spotrebiteľa písomne oboznámiť o dôvodoch akéhokoľvek zdržania presahujúceho dva týždne. Dôvody, za ktoré zodpovedá poskytovateľ, napríklad nadmerná pracovná záťaž, nemôžu odôvodňovať takéto zdržanie. Poskytovateľ môže požadovať, aby bol spotrebiteľ fyzicky prítomný pri zriaďovaní účtu na najbližšej dostupnej pobočke. Ak by však bolo pre spotrebiteľov nemožné alebo nenáležite zaťažujúce, aby boli fyzicky prítomní, mali by sa nájsť alternatívne riešenia.

Odporúčanie 3( k funkciám a nákladom)

14. Právne predpisy by mali umožniť užívateľovi základného platobného účtu uskutočniť akékoľvek základné platobné transakcie, ako napr. dostávať príjem či dávky, platiť faktúry alebo dane a nakupovať tovar a služby fyzickými kanálmi a kanálmi ovládanými na diaľku prostredníctvom využitia obvyklých vnútroštátnych systémov.

15. Členské štáty by mali byť schopné, ak to uznajú za vhodné, umožniť poskytovateľom platobných služieb, aby poskytovali menšie prečerpávanie účtu na pokrytie dočasných záporných zostatkov. Poskytovatelia by prípadne mali mať možnosť ponúkať zákazníkom so základným platobným účtom úverové produkty ako oddelené služby. Prístup k základnému účtu ani jeho používanie by nemali byť žiadnym spôsobom obmedzené alebo podmienené nákupom takýchto služieb alebo produktov. Poplatky za takéto prečerpanie a za oddelené úverové produkty by mali byť transparentné a aspoň v takej výške, akú zaručuje zvyčajná cenová politika poskytovateľa.

16. Prístup k základnému platobnému účtu by mal byť bezplatný alebo za primeranú cenu. Ak sa platia poplatky, mali by byť transparentné. Každý členský štát by mal stanoviť hornú hranicu toho, aké vysoké môžu byť celkové ročné poplatky spojené so zriadením a používaním základného platobného účtu. Každý členský štát by mal stanoviť hornú hranicu toho, aké vysoké môžu byť celkové ročné poplatky spojené so zriadením a používaním základného platobného účtu. Komisia by tiež mala preskúmať spôsoby, akými sa tieto hranice Únie prispôsobia vnútroštátnym okolnostiam, napríklad všeobecným úrovniam spotrebiteľských cien a priemerným poplatkom spojeným s bežnými platobnými účtami. Poskytovatelia platobných služieb by mali byť povinní zabezpečiť, aby medzi produktmi, ktoré ponúkajú, bol základný platobný účet vždy – bez ohľadu na spôsob porovnávania – najdostupnejším účtom pre uskutočňovanie základných platobných transakcií.

17. Akékoľvek pokuty pre prípad nedodržania zmluvy by mali byť primerané a aspoň v takej výške, akú zaručuje zvyčajná cenová politika poskytovateľa. Pokuty by sa nemali zahrnúť do výpočtu celkových ročných poplatkov.

18. Poskytovatelia by mali byť povinní zahrnúť len funkcie, ktoré patria do ich bežnej ponuky. V takom prípade by mal základný platobný účet zahŕňať tieto služby:

A. Služby spojené s vedením základného účtu

a)     otvorenie a zrušenie platobného účtu;

b)     služby umožňujúce vloženie hotovosti a prijímanie transakcií na platobnom účte;

c)     služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu;

d)     poskytovanie výpisov z účtu.

B. Štandardné platobné služby

a)     prevody prostriedkov v mene členského štátu, v ktorom bol účet otvorený, prostredníctvom úverových prevodov vrátane medzibankových prevodov;

b)     prevod finančných prostriedkov v mene členského štátu, v ktorom bol účet otvorený, prostredníctvom platobných transakcií platobnou kartou, ktorá neumožňuje vykonanie platobných transakcií, ktoré by presahovali aktuálny zostatok na platobnom účte;

c)     vykonávanie trvalých príkazov v mene členského štátu, v ktorom bol účet otvorený, prostredníctvom úverových prevodov vrátane medzibankových prevodov;

d)     vykonávanie priameho inkasa v mene členského štátu, v ktorom bol účet otvorený, a to i v medzibankovom styku, v členských štátoch, v ktorých je jeho využitie potrebné na výkon základných transakcií.

Počet uskutočnených operácií uvedených v oddieloch A alebo B by nemal byť obmedzený. Na vykonávanie služieb podľa oddielov A a B by mal mať spotrebiteľ možnosť nediskriminačného prístupu k rôznym kanálom, ktoré ponúka poskytovateľ, ako ručne spracúvané transakcie zadané osobne na pobočke, transakcie cez bankomat vrátane bankomatov iných poskytovateľov tam, kde je to technicky možné, elektronické bankovníctvo a telefonické bankovníctvo.

C. Dodatočné služby

Členské štáty môžu žiadať, aby boli do základného platobného účtu zahrnuté ďalšie funkcie. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať tiež možnosť z vlastnej iniciatívy rozšíriť ponuku funkcií, ako napr. nástroj pre úspory alebo medzinárodné peňažné prevody na účty mimo Úniu a z týchto účtov.

Odporúčanie 4 (k informáciám)

19. Členské štáty by mali spotrebiteľom poskytovať potrebné a zrozumiteľné informácie o dostupnosti základných platobných účtov, so zameraním na osobitné potreby a problémy spotrebiteľov, ktorí nevyužívajú bankové služby, citlivých a mobilných spotrebiteľov. Komisia a členské štáty by mali prispievať k vysokej úrovne informovanosti spotrebiteľov a zainteresovaných subjektov. Poskytovatelia by mali využiť rôzne dostupné kanály, napríklad svoje internetové stránky, prípadne pobočky, kde by mali byť informácie viditeľné pre spotrebiteľov.

20. Členské štáty musia nabádať bankové inštitúcie k tomu, aby pripravili podporu pre najzraniteľnejších klientov s cieľom zvýšiť ich zodpovednosť a pomôcť im so správou ich rozpočtu.

21. S cieľom poskytovať služby spotrebiteľom so základným platobným účtom vhodným spôsobom by sa malo v právnych predpisoch, ktoré sa majú prijať, od poskytovateľov vyžadovať, aby zaistili primerané odborné vzdelávanie príslušných pracovníkov a aby prípadné konflikty záujmov spotrebiteľov negatívne neovplyvnili.

22. Požiadavkami na informácie vyplývajúcimi z právnych predpisov, ktoré sa majú prijať, by nemali byť dotknuté požiadavky ustanovené v smernici 2007/64/ES týkajúce sa poskytovania informácií spotrebiteľom.

Odporúčanie 5 (k dohľadu, urovnávaniu sporov, štatistikám a k odškodneniu)

23. Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali uložiť členským štátom povinnosť určiť príslušné orgány poverené zabezpečením a monitorovaním účinného súladu s požiadavkami uvedenými v týchto predpisoch. Tieto určené príslušné orgány by mali byť nezávislé od poskytovateľov platobných služieb.

24. Členské štáty by mali mať povinnosť špecifikovať zásady pre sankcie, ktoré sa majú ukladať poskytovateľom za nesúlad s rámcom týkajúcim sa základných bankových účtov vrátane porušenia požiadaviek týkajúcich sa štatistiky, ako sa uvádza v odseku 25.

25.  Členské štáty by mali mať povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia pravidelne poskytovali príslušným vnútroštátnym orgánom spoľahlivé informácie o zriadených a zrušených základných platobných účtoch, ako aj o žiadostiach o základné platobné účty, ktoré boli zamietnuté, a o dôvodoch tohto zamietnutia. Poskytovatelia by tiež mali príslušným vnútroštátnym orgánom sprístupniť podrobné informácie o nákladoch spojených so základnými platobnými účtami.

26. Členské štáty budú každoročne poskytovať súhrnné informácie popísané v odseku 25 Komisii a Európskemu orgánu pre bankovníctvo. Údaje by mali byť zverejnené súhrnným a zrozumiteľným spôsobom.

27. Členské štáty by mali mať zabezpečiť, aby boli ustanovené riadne a účinné postupy vybavovania sťažností a zabezpečovania nápravy v rámci mimosúdneho urovnávania sporov týkajúcich sa práv a povinností – stanovených podľa zásad uvedených v právnych predpisoch, ktoré sa majú prijať – medzi poskytovateľmi platobných služieb a spotrebiteľmi, a to v prípade vhodnosti za využitia existujúcich orgánov. Orgány alternatívneho urovnávania sporov musia byť nezávislé, ľahko dostupné a ich služby by mali byť poskytované bezplatne. V záujme zabezpečenia nestrannosti sa musí zabezpečiť rovnaké zastúpenie poskytovateľov, spotrebiteľov a iných používateľov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa všetci poskytovatelia základných platobných účtov obracali na jeden orgán alebo viaceré takéto orgány, ktoré sa zaoberajú vybavovaním sťažností a zabezpečovaním nápravy.

28. Členské štáty by mali mať povinnosť zaistiť aktívnu spoluprácu týchto orgánov pri riešení cezhraničných sporov. Ak sú do sporu zapojení účastníci v rôznych členských štátoch, na riešenie sťažností spotrebiteľov by sa mal použiť sieť FIN NET.

Odporúčanie 6 (k vykonávaniu a revízii)

29. Právne predpisy, ktoré sa majú prijať, by mali členské štáty vykonávať do 12 mesiacov od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

30. Komisia by mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi a účastníkmi do troch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice a každých päť rokov potom uverejniť správu o jej uplatňovaní. V správe by sa malo vyhodnotiť:

a)     či členské štáty implementovali právne predpisy v plnej miere;

b)     pokrok zaznamenaný v zabezpečovaní prístupu k základným platobným službám pre všetkých spotrebiteľov v Únii vrátane priamych i nepriamych účinkov smernice o odstránení finančného vylúčenia;

(c)    informovanosť spotrebiteľov, ktorých sa týka smernica, o dostupnosti a prvkoch základných platobných účtov a práve spotrebiteľov v súvislosti s týmito bankovými účtami;

d)     hodnotenie nákladov na poskytovanie základných platobných účtov vrátane nákladov vo vzťahu k úrovniam spotrebiteľských cien;

e)     osvedčené postupy a odporúčania pre členské štáty s vysokými alebo pretrvávajúcimi úrovňami vylúčenia spotrebiteľov z platobných služieb;

f)      účinky na začlenenie a budovanie vnútorného trhu pre retailové bankovníctvo v celej Únii a narušenie hospodárskej súťaže medi poskytovateľmi základných platobných účtov;

Ak to bude vhodné, k správe sa pripojí návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov a odporúčania pre lepšiu implementáciu v členských štátoch. Táto správa by sa mala postúpiť Európskemu parlamentu a Rade.

31. Komisia by mala doplniť navrhovanú smernicu o základných platobných účtoch ďalšími iniciatívami zameranými na ďalšiu integráciu a harmonizáciu retailových bankových služieb a na predchádzanie finančnému vylúčeniu. Takýto balík predpisov by mal najmä:

a)      zlepšiť hospodársku súťaž vo vzťahu k platobným a bankovým službám s cieľom:

(i) zabezpečiť, aby výška poplatkov spojených s bankovými účtami bola transparentná a porovnateľná tak, aby spotrebitelia mohli porovnať sadzby rôznych bánk a hľadať výhodnejšie podmienky;

(ii) odstrániť všetky technické a administratívne prekážky brániace zmene bankových účtov s cieľom umožniť spotrebiteľom, aby mohli ľahko preniesť svoj bankový účet z jednej banky do druhej;

b)     zlepšiť prijatie rozličných platobných metód zo strany predajcov s cieľom umožniť spotrebiteľom, aby využívali výhody, ktoré im ponúka elektronický obchod; so zreteľom na uvedené by predajcovia mali univerzálne ponúkať možnosť platby základnou platobnou kartou bez účtovania akýchkoľvek platobných prirážok;

c)      ďalej ozrejmiť vnútroštátne výklady pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu, aby sa zabezpečilo, že sa tieto pravidlá nebudú nikdy využívať ako neodôvodnená zámienka pre odmietanie komerčne menej atraktívnych spotrebiteľov;

d)     zlepšiť finančné vzdelávanie vrátane vzdelávania v škole, bojovať proti nadmernej zadlženosti, čo je najvýznamnejšie „nové sociálne riziko“ v celej Únii a zlepšiť prístup k spravodlivému úveru a k mikroúverom v celej Únii.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (9.5.2012)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k prístupu k základným bankovým službám
(2012/2055(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyne Gebhardt

(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)

(*)       Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor

I.   zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–     so zreteľom na článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–     so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery, Spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

–     so zreteľom na správu prof. Maria Montiho pre Komisiu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre vnútorný trh,

–     so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov[1],

–     so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov[2],

–     so zreteľom na svoje uznesenie zo 5. júla 2011 o Zelenej knihe o verejnoprospešných službách[3],

–     so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku[4],

–     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľa[5],

–     so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2011 z 27. októbra 2007 (COM(2010)0623),

–     so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2012 z 15. novembra 2011 (COM(2011)0777),

–     so zreteľom na návrh Komisie z 29. novembra 2011 o formách alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (COM(2011)0793),

–     so zreteľom na odporúčanie Komisie z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu[6],

–     so zreteľom na hodnotenie vplyvu pre odporúčanie Komisie z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu (SEC(2011)0906, SEC(2011)0907),

–     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu[7],

–     so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2010 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (COM (2010)0775),

–     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva[8],

–     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[9],

–     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[10],

–     so zreteľom na štúdiu Basic Banking Services z 15. novembra 2011, ktorú dal vypracovať Európsky parlament,

–     so zreteľom na petíciu č. 0963/2011 Triiny Saagovej (občianky Estónska) zo 17. februára 2012 o problémoch pri uzatváraní bankového účtu v Únii,

A. keďže spotrebiteľom v celej Únii by sa malo zabezpečiť právo prístupu k platobným službám a keďže spotrebitelia by mali môcť plne využívať výhody vnútorného trhu;

B.  keďže toto právo by malo byť prístupné každej osobe, ktorá sa právoplatne zdržuje v Únii, a keďže voľný pohyb osôb má zásadný význam;

C. keďže toto právo by malo zahŕňať aj osoby, ktoré potrebujú bankový účet vo viacerých členských štátoch z dôvodu existencie vzťahov s každým z týchto členských štátov;

D. keďže nárok na prístup k základnému platobnému účtu nesmie byť podmienený nákupom ďalších bankových služieb a produktov;

E.  keďže platné reštriktívne výberové kritériá, ktoré predpisujú poskytovatelia platobných služieb v súvislosti so zriaďovaním platobných účtov a ktoré siahajú nad rámec zákonných požiadaviek, obmedzujú právo občanov EÚ na voľný pohyb v Únii;

F.  keďže by sa mali dodržiavať rôzne zvyklosti pri poskytovaní bankových služieb v Únii;

G. keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2011 oznámila, že uverejní legislatívny nástroj týkajúci sa prístupu k bankovému účtu, no namiesto toho zverejnila 18. júla 2011 len odporúčanie o prístupe k základnému platobnému účtu; keďže napriek tomuto odporúčaniu 15 členských štátov ešte stále nemá nijakú právnu ani dobrovoľnú úpravu vyžadujúcu, aby banky ponúkali základné bankové služby;

H. keďže dobrovoľný záväzok bánk zatiaľ nebol úspešný pri účinnom zabezpečovaní univerzálneho prístupu k základným platobným účtom; keďže len právny nástroj môže zaručiť občanom právnu istotu;

I.   keďže trh sa musí v širokej miere prispôsobiť aj tým, že bude prijímať karty k základným bankovým účtom, nielen kreditné karty, ak sa má používanie základných bankových účtov viac rozšíriť;

J.   keďže chýbajúci prístup k platobným účtom bráni spotrebiteľom zúčastňovať sa na trhu s hlavnými finančnými službami a nadobúdať základné produkty a služby, čím sa sťažuje, či dokonca znemožňuje sociálne a finančné začleňovanie;

K. keďže zásady prístupu k základnému platobnému účtu by sa mali stanoviť a dôsledne dodržiavať v rámci celej Únie, pričom by sa malo zároveň podporovať sociálne začleňovanie a sociálna súdržnosť;

L.  keďže medzi nízkou úrovňou príjmov, chýbajúcim bankovým účtom a sociálnym a finančným vylúčením nepochybne existuje úzka súvislosť;

M. keďže občania EÚ, ktorí chcú využívať mobilitu v rámci Únie, sa často stretávajú s vážnymi prekážkami;

N. keďže napriek tomu, že zámerom súčasnej fázy rozvoja jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) je zabezpečiť, aby na vykonávanie všetkých vnútroštátnych aj medzinárodných operácií postačoval jeden bankový účet, zavedenie SEPA zatiaľ nie je ukončené; keďže z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť transparentnosť v oblasti služieb a súvisiacich nákladov, ako aj ďalšie opatrenia na posilnenie účinku SEPA vo všetkých členských štátoch;

O.  keďže spotrebitelia bez bankového účtu sú nútení používať hotovosť, čo nielen zužuje výber platobných možností a znamená vylúčenie z elektronického platobného styku, ale tento spôsob je navyše drahší;

P.  keďže neexistencia bankového účtu v krajine pobytu značne sťažuje možnosť nájsť si trvalé pracovné miesto, nájsť si prenájom, platiť dane a poberať mzdu; keďže odmietnutie zriadenia bankového účtu alebo ponuka menej výhodných podmienok z dôvodu bydliska osoby a jej sociálnej a ekonomickej situácie je diskriminačné;

Q.  keďže tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky by bolo výhodné, ak by sa 30 miliónom ľudí vo veku nad 18 rokov bez bankového účtu, ako sa uvádza v štúdii, ktorú nechal vypracovať Európsky parlament, umožnil prístup k základnému platobnému účtu, a tým posilnil vnútorný trh a práva spotrebiteľa;

II.  zahrnul do prílohy k návrhu uznesenia tieto odporúčania:

     Odporúčanie č. 1 (k vymedzeniu pojmov)

Podľa smernice 2011/83/EÚ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania. Komisia by mala zabezpečiť, aby vymedzenie pojmu „spotrebiteľ” zahŕňalo všetkých mobilných občanov Únie, ktorí teda majú právo prístupu k základnému platobnému účtu.

Základný platobný účet by sa mal vymedziť ako bankový účet, ktorý spotrebiteľovi umožňuje vykonávať všetky štandardné platobné operácie v rámci krytia účtu.

Právo na prístup k základnému platobnému účtu by malo platiť pre všetkých spotrebiteľov, pokiaľ neexistujú závažné nediskriminačné dôvody, ktoré by nasvedčovali opak. Neznamená to pritom povinnosť mať bankový účet.

     Odporúčanie č. 2 (k prístupu k základnému platobnému účtu)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý spotrebiteľ s oprávneným pobytom v Únii právo otvoriť a zachovať si základný platobný účet na ich území. Pritom by nemalo byť podstatné, či už má spotrebiteľ účet v inom členskom štáte, prostredníctvom ktorého môže využívať služby uvedené v odporúčaní č. 3 na území tohto členského štátu. Toto právo platí bez ohľadu na finančnú situáciu spotrebiteľa.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky banky poskytujúce retailové bankové služby povinné ponúkať základné platobné účty, aby sa zabránilo diskriminácii a nekalej hospodárskej súťaži medzi bankami, pokiaľ v niektorom členskom štáte neexistujú osobitné opatrenia.

Na základe širokého spektra dôvodov na redukciu a odmietnutie prístupu k bankovému účtu je zásadne dôležité, aby sa čo najskôr našlo vo všetkých členských štátoch riešenie umožňujúce spotrebiteľom uplatňovať ich všeobecné právo na bankový účet. Komisia by preto mala okamžite predložiť legislatívny návrh v tejto veci, aby sa v práve Únie zaviedlo právo na prístup k základnému platobnému účtu.

Spôsob zavedenia tohto práva na prístup k základnému platobnému účtu v členských štátoch by mal byť záležitosťou samotných členských štátov, a to z dôvodu rozmanitosti pravidiel poskytovania finančných služieb.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade neposkytnutia prístupu k základnému platobnému účtu poskytovateľ platobných služieb bezodkladne, písomne, jednoznačne, zrozumiteľne a bezplatne informoval spotrebiteľa o dôvodoch zamietnutia prístupu a oboznámil ho s možnosťami opravných prostriedkov. Toto právo na informácie možno obmedziť len zákonom za predpokladu, že ide o potrebné a primerané opatrenie v záujme cieľov verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali spotrebitelia možnosť podať sťažnosť na rozhodnutie o odmietnutí.

     Odporúčanie 3 (k právnym predpisom v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu)

Právo na prístup k základnému platobnému účtu v členskom štáte by sa malo zaručiť v súlade so smernicou 2005/60/ES.

Požadované právne predpisy by nemali mať vplyv na povinnosti poskytovateľa platobných služieb vyplývajúce z relevantných právnych predpisov Únie alebo členského štátu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

     Odporúčanie č. 4 (k charakteristickým vlastnostiam základného platobného účtu)

Základný platobný účet má bez diskriminácie slúžiť na vykonávanie všetkých operácií potrebných na otvorenie, prevádzkovanie a uzatvorenie platobného účtu, vydávanie výpisov z účtu, uskutočňovanie služieb umožňujúcich vloženie peňazí na platobný účet, prijímanie transakcií, ako aj služieb umožňujúcich výber hotovosti z platobného účtu, a na vykonávanie priameho inkasa a prevodových príkazov, ako aj platobných transakcií cez fyzické i na diaľku ovládané kanály vrátane internetu. Počet uskutočnených operácií by nemal byť obmedzený. Prístup k základnému platobnému účtu by nemal byť podmienený zakúpením žiadnych dodatočných služieb, ako sú poistenie, otvorenie ďalšieho bankového účtu, alebo nefinančných kritérií ako predchádzajúci podpis nájomnej zmluvy.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol základný platobný účet bezplatný alebo s primeranými poplatkami.

Ďalej by sa mala k základnému platobnému účtu preskúmať a ďalej rozvíjať možnosť predplatených kariet či iných spôsobov platby slúžiacich rovnakému účelu, ktoré už v niektorých členských štátoch existujú.

V súčasnosti fungujú mnohé základné platobné účty výlučne prostredníctvom internetu, čím sú síce ideálne z hľadiska elektronického obchodu, no zároveň sú nedostupné pre osoby, ktoré nemajú prístup k internetu. Základné platobné účty by mali byť ľahko použiteľné, jednoduché a bezpečné. Okrem toho obsluha takýchto účtov musí byť možná nielen on-line, prostredníctvom SMS a iných existujúcich postupov bankovníctva na diaľku, ale aj v miestnych pobočkách bánk.

Je nutné zabrániť všetkým formám diskriminácie vyplývajúcim z používania základného bankového účtu.

V prípade zmeny banky alebo zatvorenia účtu nesmú spotrebiteľovi vzniknúť nadmerné administratívne náklady alebo prekážky.

Členské štáty by mali byť schopné, ak to uznajú za vhodné, umožniť bankám poskytovať menšie preklenovacie úvery na pokrytie dočasných záporných zostatkov. Všetky poplatky za tieto menšie preklenovacie úvery by mali byť primerané a aspoň také výhodné, ako zaručuje zvyčajná cenová politika poskytovateľa.

Členské štáty môžu navyše samy určiť možnosť povoleného prečerpania účtu v primeranom rozsahu.

Osobné údaje o spotrebiteľovi vrátane údajov o jeho finančnej situácii by sa však mali bezpodmienečne náležite chrániť a nesmú sa poskytovať ďalším osobám bez súhlasu spotrebiteľa. Platí to najmä po odmietnutí žiadosti o otvorenie bankového účtu.

Členské štáty a Komisia by mal začať informačné kampane o koncepcii základných platobných účtov prostredníctvom verejných orgánov v spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami a poradnými sociálnymi inštitúciami s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľa o práve na prístup k takýmto účtom.

Na úrovni Únie by mali takéto informačné kampane najmä zvyšovať povedomie o dostupnosti základných bankových služieb v celej Únii a o cezhraničných právach na prístup. Na úrovni členských štátov, by sa mali takéto komunikačné kampane zameriavať na poskytnutie potrebných a zrozumiteľných informácií o hlavných funkciách, podmienkach a praktických krokoch, pričom by mali riešiť špecifické problémy spotrebiteľov. Komunikačné kampane na úrovni členských štátov by sa mali prípadne uskutočňovať vo viacerých jazykoch.

Upozorňovanie spotrebiteľov na výhody používania základného platobného účtu a sprostredkúvanie informácií o financovaní spotrebiteľom má mimoriadny význam, keďže posilňuje postavenie spotrebiteľov a umožňuje im začleniť sa do vnútorného trhu.

Poskytovatelia platobných služieb by mali byť povinní písomne poskytovať spotrebiteľom informácie o ponúkanom základnom platobnom účte a o akýchkoľvek nákladoch a podmienkach spojených s jeho používaním. Spotrebiteľom by sa tiež malo oznámiť, že neexistuje nijaká povinnosť využívať ďalšie služby ako podmienka prístupu k základnému platobnému účtu. Ceny služieb by mali byť uvedené jasne a zrozumiteľne, bez drobného písma či skrytých nákladov.

Podmienky platobných služieb a informovanie o nich by malo byť transparentné.

Vyberanie z účtu z bankomatov by malo byť pokiaľ je to možné bez poplatku, nezávisle od toho, ktorá banka bankomat vlastní.

     Odporúčanie č. 5 (k mimosúdnemu riešeniu právnych sporov)

Členské štáty by mali zabezpečiť existenciu vhodných a účinných opravných prostriedkov k mimosúdnemu riešeniu sporov, pričom možno využiť aj existujúce inštitúty.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli ustanovené riadne a účinné postupy vybavovania sťažností a zabezpečovania nápravy v rámci mimosúdneho urovnávania sporov týkajúcich sa práv a povinností stanovených podľa zásad uvedených v právnych predpisoch týkajúcich sa poskytovateľov platobných služieb a spotrebiteľov. Takéto postupy vybavovania sťažností a zabezpečovania nápravy, či už na vnútroštátnej alebo cezhraničnej úrovni, by mali byť k dispozícii v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Do riešenia sťažností by sa mohla v prípade potreby zapojiť sieť FIN NET.

Orgány na úrovni členských štátov, ktoré majú za úlohu monitorovať dodržiavanie právnych predpisov v tejto oblasti by mali pre bankové inštitúcie vypracovať najlepšie postupy a  propagovať ich na celom svojom území. Komisia by mala byť o vývoji v tejto oblasti tiež informovaná. Iniciatívy Komisie, ako sú Europe Direct alebo SOLVIT, a vnútroštátne inštitúcie ako verejní ochrancovia práv v oblasti financií a organizácie spotrebiteľov, ktoré dostávajú od občanov sťažnosti o prístupe k bankovým službám, by tiež mali informovať Komisiu o svojich zisteniach a záveroch, keďže odrážajú problémy, s ktorými sa stretávajú obyčajní občania a spotrebitelia.

Príslušné vnútroštátne orgány by mali preveriť príklady najlepších postupov a mali by prijať opatrenia proti akýmkoľvek krokom bankových inštitúcií, ktoré porušujú právo spotrebiteľov na základný platobný účet.

     Odporúčanie č. 6 (k presadzovaniu a kontrole)

Najneskôr tri roky od nadobudnutia účinnosti aktu Únie by mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade podrobnú správu o jeho uplatňovaní a presadzovaní. Správa sa bude okrem toho zaoberať aj otázkou, či budú potrebné dodatočné opatrenia a v prípade potreby bude obsahovať aj návrhy na úpravu alebo novelizáciu aktu Únie.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb pravidelne poskytovali orgánom jednotlivých štátov spoľahlivé informácie o počte otvorených základných platobných účtov, počte zamietnutých žiadostí o zriadenie účtu, dôvodoch zamietnutia, zatvorení účtov a o nákladoch spojených s týmito účtami.

Komisia by mala získané údaje preveriť a na ich základe posúdiť účinnosť tohto právneho predpisu pre osoby bez bankového účtu, ako aj pre mobilných pracovníkov. V prípade potreby by mala Komisia vypracovať príslušné návrhy na ďalší rozvoj právnych predpisov Únie v tejto oblasti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

8.5.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Jorgo Chatzimarkakis, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Cornelis de Jong, Christian Engström, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Mikael Gustafsson, Małgorzata Handzlik, Iliana Ivanova, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Franz Obermayr, Sirpa Pietikäinen, Mitro Repo, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Marielle Gallo, Anna Hedh, Emma McClarkin, Antonyia Parvanova, Konstantinos Poupakis, Olle Schmidt, Sabine Verheyen

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Joseph Cuschieri

  • [1]                  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 84.
  • [2]                  Prijaté texty, P7_TA(2011)0145.
  • [3]                  Prijaté texty, P7_TA(2011)0319.
  • [4]                  Prijaté texty, P7_TA(2011)0491.
  • [5]                  Ú. v EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
  • [6]               Ú. v EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87.
  • [7]             Ú. v EÚ L 319, 05.12.2007, s. 1.
  • [8]             Ú. v EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.
  • [9]             Ú. v EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
  • [10]             Ú. v ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

31.5.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Elena Băsescu, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Ivo Strejček, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sophie Auconie, Thijs Berman, Philippe De Backer, Roberto Gualtieri, Danuta Maria Hübner, Olle Ludvigsson, Mario Mauro