SPRÁVA o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)

31.10.2012 - (12562/2011 – 2012/2138(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Arnaud Danjean

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)

(12562/2011 – 2012/2138(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, najmä na jej časť týkajúcu sa európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) (12562/2011 – C7–0000/2012),

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o SZBP z Rady z 23. júla 2012,

–   so zreteľom na závery Rady z 23. júla 2012 týkajúce sa SZBP,

–   so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2011 týkajúce sa SZBP,

–   so zreteľom na iniciatívu z Gentu týkajúcu sa spôsobilostí, ktorá bola iniciovaná na neformálnej schôdzi ministrov obrany EÚ v septembri 2010,

–   so zreteľom na článok 2 ods. 3 a články 24 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–   so zreteľom na odsek 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1];

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ[5],

–   so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 o situácii v Mali,

–   so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0357/2012),

A. keďže v geostrategickom kontexte, do ktorého patrí spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a SBOP, dochádza k významným zmenám, najmä z dôvodu nepokojov v oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky (vrátane revolúcií, konfliktov a/alebo zmien režimu v Líbyi, Tunisku, Egypte a Sýrii), z dôvodu, že sa na medzinárodnej scéne objavujú noví aktéri s regionálnymi či dokonca celosvetovými ambíciami, a z dôvodu preorientovania priorít obrannej politiky Spojených štátov amerických na oblasti Ázie a Tichomoria;

B.  keďže sa zároveň stupňujú hrozby a výzvy týkajúce sa celosvetovej bezpečnosti, či už z dôvodu neistoty spojenej s postojom štátov a neštátnych subjektov (napr. teroristických organizácií) angažovaných v programoch, ktoré nebezpečne prispievajú k šíreniu zbraní hromadného ničenia (vrátane jadrových zbraní), s eskaláciou miestnych kríz v susedstve EÚ, ktoré majú zásadný vplyv na celý región, ako je tomu teraz v prípade sýrskeho konfliktu, s ťažkosťami súvisiacimi s procesom transformácie v arabských krajinách a jeho bezpečnostným rozmerom (Líbya, Sinaj), s vývojom pakistansko-afganskej oblasti z hľadiska sťahovania vojenských síl NATO či s nárastom teroristických hrozieb v Afrike, najmä v sahelskej oblasti, Africkom rohu a Nigérii;

C. keďže zmena klímy sa všeobecne považuje za významný spúšťač a multiplikátor hrozieb týkajúcich sa celosvetovej bezpečnosti, mieru a stability;

D. keďže Európska únia musí na tieto hrozby a výzvy reagovať tak, že bude vystupovať jednotne a konať v duchu solidarity medzi svojimi členskými štátmi a použiť všetky prostriedky a nástroje, ktoré má k dispozícii, na presadenie mieru a zabezpečenie bezpečnosti ľudí;

E.  keďže SBOP, ktorá je integrálnou súčasťou SZBP, ktorej ciele sú vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, zabezpečuje Únii operačnú spôsobilosť, ktorá sa opiera o civilné a vojenské prostriedky;

F.  keďže SBOP musí vo výraznejšej miere prispievať k mieru a stabilite vo svete prostredníctvom svojich misií a operácií, ktoré sú súčasťou rámca globálneho prístupu, ktorý Európska únia uplatňuje voči určitej krajine alebo voči určitému regiónu, a tiež prostredníctvom mnohostrannej spolupráce v medzinárodných a regionálnych organizáciách a s takýmito organizáciami, najmä OSN, v súlade s Chartou OSN;

G. keďže odzbrojenie a nešírenie sú súčasťou SZBP, ktorú treba zdôrazňovať v politických dialógoch s tretími krajinami, a povinnosťou EÚ na základe medzinárodných dohovorov a zmlúv; keďže tento záväzok je úplne v súlade s cieľom SBOP v oblasti budovania civilných a vojenských kapacít;

H. keďže Lisabonská zmluva zaviedla významné inovácie, ktoré vyžadujú posilnenie SBOP, ale keďže tieto inovácie ešte zďaleka nie sú využívané;

I.   keďže Európska únia od roku 2003 začala v rámci EBOP a následne SBOP 19 civilných misií a 7 vojenských operácií a v súčasnej dobe prebieha 11 civilných misií a 3 vojenské operácie;

STRATEGICKÝ RÁMEC SBOP

Nový strategický rámec

1.  zdôrazňuje, že poslaním Európskej únie je byť globálnym politickým aktérom na medzinárodnej scéne, presadzovať mier a medzinárodnú bezpečnosť, chrániť záujmy Európskej únie vo svete a zaistiť bezpečnosť pre svojich vlastných občanov; domnieva sa, že Európska únia musí byť schopná ujať sa vlastnej zodpovednosti v súvislosti s medzinárodnými hrozbami, krízami a konfliktmi, najmä ak ide o jej susedstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bola EÚ dôsledná v jej politikách a konala rýchlejšie a efektívnejšie pri preberaní uvedených zodpovedností;

2.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia potvrdila svoju strategickú nezávislosť prostredníctvom silnej a účinnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá jej umožní konať samostatne v prípade, že je to potrebné; zdôrazňuje, že táto strategická nezávislosť zostáva bez spoľahlivých civilných a vojenských spôsobilostí ilúziou; pripomína, že táto strategická nezávislosť je založená na rešpektovaní existujúcich spojenectiev, najmä pokiaľ ide o NATO, a zachovaní silných transatlantických väzieb, ako sa zdôrazňuje v článku 42 Zmluvy o Európskej únii, ako aj na riadnom dodržiavaní a posilňovaní skutočného multilateralizmu ako základnej zásady medzinárodných operácií EÚ v oblasti krízového riadenia;

3.  je znepokojený perspektívou úpadku na strategickej úrovni, ktorý ohrozuje EÚ nielen prostredníctvom tendencie znižovania rozpočtov určených na obranu s ohľadom na svetovú a európsku finančnú a hospodársku krízu, ale aj z dôvodu relatívnej a postupnej marginalizácie jej nástrojov krízového riadenia a spôsobilostí, najmä vojenských nástrojov; berie tiež na vedomie negatívny vplyv nedostatočného odhodlania členských štátov v tejto oblasti;

4.  domnieva sa, že Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti pre členské štáty a ich občanov; je presvedčený, že by sa mala snažiť posilniť svoju bezpečnosť a bezpečnosť susedstva, aby nebola delegovaná na iných; trvá na tom, že EÚ musí dokázať zmysluplne prispieť k mierovým operáciám na celom svete;

5.  konštatuje, že Európska bezpečnostná stratégia vypracovaná v roku 2003 a doplnená v roku 2008 začína byť, aj napriek pretrvávajúcej opodstatnenosti jej analýz a tvrdení, prekonaná, a už nie je dostačujúca pre porozumenie súčasnému svetu;

6.       opätovne vyzýva Európsku radu, aby vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie poverila vypracovať bielu knihu o bezpečnosti a obrane EÚ, ktorá presne vymedzí strategické záujmy EÚ v kontexte meniacich sa hrozieb, vývoja bezpečnostných spôsobilostí členských štátov, kapacity inštitúcií EÚ konať účinne v otázkach bezpečnostnej politiky, partnerstiev EÚ najmä so susedmi a NATO, a ktorá zohľadní z vývoj hrozieb a rovnako tak vývoj vzťahov s našimi spojencami a partnermi, ale aj s rozvíjajúcimi sa krajinami;

7.  zdôrazňuje význam takéhoto strategického rámca pre riadenie vonkajšej činnosti Európskej únie a formulovanie jasných priorít bezpečnostnej politiky;

8.  domnieva sa, že biela kniha by mala byť založená na koncepciách, ktoré boli uvedené v európskych bezpečnostných stratégiách z roku 2008, a na nových bezpečnostných koncepciách, ktoré sa objavili v nedávnych rokoch, medzi ktoré patrí zodpovednosť za ochranu, ľudská bezpečnosť a efektívny multilateralizmus;

9.  zdôrazňuje význam vykonania technickej revízie silných a slabých stránok štátov EÚ v oblasti vojenských spôsobilostí, a to s pomocou Európskej obrannej agentúry a v spolupráci s NATO; domnieva sa, že biela kniha bude predstavovať základ budúceho strategického prístupu Európy a poskytne usmernenie pri strategickom plánovaní v strednodobom a dlhodobom výhľade, pokiaľ ide o civilné a vojenské spôsobilosti, ktoré je potrebné rozvíjať a získať z hľadiska SBOP;

10. víta závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 23. júla 2012 a oznámenie o tom, že v roku 2013 sa uskutoční Európska rada o otázkach obrany; podporuje členské štáty a predsedu Európskej rady v tom, aby zapojili Parlament do príprav tejto schôdze Rady;

11. víta správu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o hlavných aspektoch a strategických rozhodnutiach SZBP, ktorá sa čiastočne venuje otázkam bezpečnosti a obrany; trvá však na skutočnosti, že je potrebné zvýšiť úroveň ambícií, aby bolo možné rozvíjať SBOP; vyzýva členské štáty, aby s podporou vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie využívali plný potenciál tohto nástroja, ktorý poskytuje Lisabonská zmluva, v kontexte pretrvávajúcich početných kríz vrátane susediacich oblastí Európy a v kontexte čoraz citeľnejšej zmeny angažovanosti amerických vojsk;

12. víta skutočnosť, že Weimarská iniciatíva, ku ktorej sa pripojilo Španielsko a Taliansko, prispela k oživeniu agendy SBOP a dala impulz rozvoju v troch hlavných oblastiach, ktorými sú inštitúcie, operácie a spôsobilosti; vyzýva, aby bol zachovaný záväzok naďalej presadzovať ambicióznu víziu SBOP, ktorý prevzali tieto krajiny, a domnieva sa, že ich konanie by malo byť vzorom, ku ktorému by sa mali pridať a ktorý by mali nasledovať všetky ostatné členské štáty;

SBOP stredobodom globálneho prístupu

13. víta závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 23. júla 2012 a vyhlásenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie týkajúce sa zámeru predložiť spoločné oznámenie o globálnom prístupe; pripomína Komisii a podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke, aby spolupracovala s Parlamentom na tejto veci;

14. zdôrazňuje, že sila Európskej únie v porovnaní s inými organizáciami spočíva v jej jedinečnom potenciáli ako jednotného politického orgánu mobilizovať celý rad politických, ekonomických a humanitárnych nástrojov na podporu jej civilných a vojenských operácií krízového riadenia pod vedením jednej politickej autority, t.j. podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky, a že tento globálny prístup jej poskytuje jedinečnú a oceňovanú pružnosť a efektívnosť;

15. domnieva sa však, že vykonávanie komplexného prístupu musí zabezpečiť, aby Únia reagovala na konkrétne riziká zodpovedajúcimi civilnými a / alebo vojenskými prostriedkami; trvá na tom, že komplexný prístup by sa mal opierať o SBOP, rovnako ako o iné nástroje pre vonkajšiu činnosť;

16. zdôrazňuje, že SBOP prostredníctvom týchto operácií, je pre EÚ hlavným nástrojom krízového riadenia, poskytuje politickú dôveryhodnosť a viditeľnosť činnostiam Únie a zároveň umožňuje politickú kontrolu;

Vykonávanie Lisabonskej zmluvy

17. pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa v rámci SBOP zaviedli významné inovácie, ktoré sa však ešte stále nevykonávajú; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Európskej komisie opomenula predchádzajúce uznesenia Parlamentu, v ktorých vyzýva na aktívnejší a jednotnejší pokrok v zavádzaní nových nástrojov Lisabonskej zmluvy:

· s cieľom zachovať hodnoty Únie a slúžiť jej záujmom môže Rada poveriť uskutočnením misie skupinu členských štátov;

· medzi členskými štátmi, ktoré spĺňajú prísnejšie kritériá v oblasti vojenských spôsobilostí a ktoré prijali prísnejšie záväzky v tejto oblasti, je možné zaviesť permanentnú štruktúrovanú spoluprácu s cieľom plniť najnáročnejšie misie;

· do zmluvy bola začlenená doložka o spoločnej obrane a doložka solidarity;

· Európskej obrannej agentúre boli zverené dôležité úlohy, ktorých cieľom je rozvíjať vojenské spôsobilosti členských štátov, čo zahŕňa aj posilňovanie ich priemyselnej a technologickej základne v oblasti obrany, vymedzenie európskej politiky v oblasti kapacít a vyzbrojovania a zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce;

· na účely prípravných prác súvisiacich s misiami, ktoré nie sú hradené z úniového rozpočtu, musí byť vytvorený fond na začatie operácií;

18. zaväzuje vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby dala potrebné podnety k rozvoju možností, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva, s cieľom poskytnúť Európskej únii celú škálu možných opatrení realizovateľných na medzinárodnej scéne v rámci jej globálneho prístupu prostredníctvom jej tzv. mäkkej sily (soft power) alebo prípadne prostredníctvom asertívnejších opatrení, ktoré sú vždy v súlade s Chartou OSN;

19. vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a Radou na začlenení ustanovení Lisabonskej zmluvy týkajúcich sa SBOP do svojich národných obranných stratégií;

20. víta rozšírenie misií, ktoré je možné viesť v rámci SBOP v porovnaní s predchádzajúcimi tzv. petersbergskými úlohami, na základe článku 43 Zmluvy o Európskej únii; poznamenáva však, že táto ambícia sa neodzrkadľuje v rozhodnutiach, ktoré boli prijaté od zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

CIVILNÉ A VOJENSKÉ OPERÁCIE

21. zdôrazňuje, že SBOP prispieva ku krízovému riadeniu, udržiavaniu mieru a posilneniu medzinárodnej bezpečnosti; trvá na tom, že SBOP teraz musí byť schopná zasiahnuť vo všetkých typoch krízy, a to aj v súvislosti s vysoko intenzívnymi konfliktmi vo svojom susedstve, a byť dostatočne ambiciózna, aby mala skutočný vplyv na zemi;

22. berie na vedomie, že v súčasnosti prebieha 14 operácií, z toho 11 civilných a tri vojenské operácie; víta začatie troch nových civilných operácií v priebehu leta 2012, a to v Africkom rohu (EUCAP Nestor), v Nigérii (EUCAP Sahel Niger) a v Južnom Sudáne (EUAVSEC South Sudan), a naplánovanie civilnej misie na podporu kontroly hraníc v Líbyi; domnieva sa, že tieto misie predstavujú prvý signál oživenia agendy SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť rámec získaných poznatkov z misií a operácií;

23. ľutuje však, že EÚ naplno nevyužíva vojenské nástroje SBOP, aj keď mnohé krízy mohli byť dôvodom na zásah SBOP, vrátane tých v Líbyi a Mali; zdôrazňuje, že treba zvážiť poskytnutie pomoci v oblasti reformy sektora bezpečnosti krajinám arabskej jari, najmä v severnej Afrike a sahelskej oblasti; v tejto súvislosti podporuje, aby sa zintenzívnili prípravy prípadných vojenských operácií, a zároveň vyzýva na prehodnotenie prebiehajúcich misií;

24. vyzýva členské štáty, aby v nadväznosti na vyhlásenia konali a využívali existujúce prostriedky, protokoly a dohody s cieľom sprístupniť pre SBOP svoje spôsobilosti, napríklad vo forme bojových skupín alebo spoločných pracovných skupín;

Západný Balkán

25. pripomína a víta politický, strastegický a symbolický význam záväzku Európskej únie v oblasti západného Balkánu, ktorý prispel k mieru a bezpečnosti v regióne; pripomína však, že tento región je naďalej vystavený množstvu výziev, ktoré pre Úniu predstavujú skúšku dôveryhodnosti; yzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby opätovne zhodnotili, ako EÚ prispieva k bezpečnosti na západnom Balkáne, pričom by sa mali osobitne zamerať na posilňovanie právneho štátu, ochranu menšinových spoločenstiev a boj proti organizovanému zločinu a korupcii;

26. víta výsledky, ktoré dosiahla prvá civilná misia EUPM v Bosne a Hercegovine, ktorá bola ukončená 30. júna 2012 a umožnila súbežne s operáciou EUFOR Althea prispieť k dialógu medzi konštitutívnymi subjektmi tejto krajiny a k upevneniu právneho štátu;

27. konštatuje, že počet pracovníkov operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, ktorá sa začala v roku 2004, neustále klesá; podporuje preto ukončenie tejto misie a poskytovanie nového druhu pomoci EÚ v oblasti budovania kapacít a výcviku ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny;

28. podporuje úlohu, ktorú zohráva misia EULEX Kosovo pôsobiaca v chúlostivom politickom prostredí, a víta predĺženie jej mandátu o ďalšie dva roky do 14. júna 2014;

29. poukazuje na jej pozitívnu úlohu pri pomoci Kosovu v boji proti organizovanému zločinu na všetkých úrovniach a budovaní právneho štátu a vytváraní systému súdnictva, polície a colnej správy, ktoré nebudú podliehať žiadnemu politickému ovplyvňovaniu, v súlade s najlepšími postupmi a normami uplatňovanými na medzinárodnej a európskej úrovni; berie na vedomie zmenené usporiadanie a zmenšenie misie, pričom to berie ako jasný znak doposiaľ dosiahnutého pokroku;

30. zdôrazňuje však, že ešte treba vynaložiť značné úsilie na to, aby misia EULEX mohla úplne dokončiť úlohy, ktoré jej boli pridelené, a aby získala plnú dôveru obyvateľov, najmä v prípade srbskej komunity v Kosove; vyzýva túto misiu, aby zintenzívnila svoju činnosť na severe Kosova, aby sa dôslednejšie zapájala do vyšetrovaní a trestných konaní vo veciach korupcie na vysokej úrovni;

31. vyzýva osobitnú vyšetrovaciu pracovnú skupinu misie EULEX, aby naďalej čo najstarostlivejšie a čo najpresnejšie vyšetrovala otázky vznesené v správe Rady Európy, ktoré sa týkajú pravdivosti obvinení v súvislosti s obchodovaním s orgánmi, vyzýva misiu EULEX, aby vykonala, s plnou podporou svojich prispievajúcich štátov, program ochrany svedkov – vrátane napríklad, opatrení na presťahovanie svedkov – tak, aby podrobné súdne konanie mohlo zistiť skutočnosti;

32. poznamenáva, že prítomnosť jednotiek KFOR je naďalej nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti v Kosove a že prepojenie medzi vojenskou misiou NATO a civilnou misiou EÚ stále vyvoláva mnohé otázky o ich efektívnosti a udržateľnosti; vyzýva preto vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby pravidelne predkladala správy o vývoji misie EULEX, ktorej mandát bol predĺžený do 14. júna 2014 – čo je vítaným krokom – a tiež o dosiahnutých výsledkoch a vzťahoch s vojenským zariadením NATO;

Africký roh

33. víta novú stratégiu Európskej únie zameranú na oblasť Afrického rohu, ktorá zavádza globálny prístup s cieľom bojovať proti pirátstvu a jeho príčinám, a zároveň víta vedúcu úlohu Únie v otázkach bezpečnosti v tomto regióne, ktorá posilňuje viditeľnosť a dôveryhodnosť EÚ v oblasti krízového riadenia; víta sprevádzkovanie operačného centra EÚ v máji 2012 na podporu misií SBOP v Africkom rohu;

34. poznamenáva, že v súčasnosti prebiehajú tri operácie na pomoc tomuto regiónu (EUNAVFOR Atalanta, EUTM Somalia a EUCAP Nestor), a zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať záväzok EÚ s úsilím, ktoré vyvíja medzinárodné spoločenstvo, a najmä Africká únia, s cieľom zaistiť fungovanie štátu a demokraciu v Somálsku; domnieva sa, že zriadenie operačného centra EÚ by viedlo k účinnejšej koordinácii v rámci stratégie zameranej na Africký roh;

35. v súvislosti s vývojom politickej a bezpečnostnej situácie v Somálsku odporúča, aby členské štáty a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie v spolupráci s legitímnymi orgánmi Somálska, Africkou úniou (AÚ), Medzivládnym úradom pre rozvoj (IGAD) a Spojenými štátmi zvážili možnosť začať proces reformy sektora bezpečnosti (SSR);

36. víta začatie misie EUCAP Nestor a vyzýva Tanzániu, aby prijala túto misiu, ktorá sa zameriava na posilnenie námorných obranných spôsobilostí v Džibutsku, Keni a na Seychelách a na podporu právneho štátu v Somálsku (najskôr v Puntlande a Somalilande) prostredníctvom rozvoja zodpovedných pobrežných policajných síl a systému súdnictva, ktoré budú v plnej miere dodržiavať zásady právneho štátu, transparentnosti a ľudské práva;

37. žiada, aby bola misia EUCAP Nestor koordinovaná s ostatnými iniciatívami, ktoré sa týkajú námornej bezpečnosti, ako je program MARSIC financovaný z nástroja stability a MASE financovaný z Európskeho rozvojového fondu; odporúča, aby bola pôsobnosť misie EUCAP Nestor rozšírená o ďalšie krajiny, ak budú na to splnené podmienky;

38. oceňuje zásadnú úlohu operácie EUNAVFOR Atalanta určenej na boj proti pirátstvu v Adenskom zálive a v západnej časti Indického oceána a na humanitárnu pomoc s cieľom zabezpečiť námornú bezpečnosť prostredníctvom ochrany lodí Svetového potravinového programu a ostatných zraniteľných lodí a schvaľuje predĺženie jej mandátu do decembra 2014; schvaľuje tiež rozšírenie pôsobnosti tejto misie na pobrežné oblasti aj teritoriálne vody a vnútorné vody Somálska; vyzýva členské štáty, aby na túto operáciu poskytli príslušné námorné a vzdušné prostriedky a nabáda obchodné plavidlá, aby sa riadili osvedčenými postupmi plavby a obmedzili tak riziká útoku; víta príspevok Holandska do operácie Atalanta, ktorý má formu námorného ochranného tímu na zaistenie bezpečnosti dodávok humanitárnej pomoci, a nabáda ostatné členské štáty, aby poskytli podobný druh príspevku;

39. potvrdzuje, že pirátstvo je porovnateľné s organizovaným zločinom a že v záujme voľného obchodu a ochrany významných námorných trás je dôležité narušiť hospodárske záujmy, ktoré pirátstvo sleduje, a zamerať sa na hlavné príčiny pirátstva dlhodobým zaviazaním sa k podpore rozvoja dobrej správy vecí verejných, sebestačnosti a legitímnych hospodárskych príležitostí pre obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie sledovateľnosti finančných tokov vznikajúcich pri tejto činnosti a uľahčili výmenu informácií medzi misiou EUNAVFOR Atalanta a Europolom;

40. zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva misia EUTM Somalia v úzkej spolupráci s Ugandou, Africkou úniou a Spojenými štátmi pri výcviku viac ako 3000 somálskych regrútov, z ktorých približne 2500 už bolo opäť začlenených do radov somálskych bezpečnostných síl, a pri súčasnom presadzovaní právneho štátu; domnieva sa preto, že táto misia významne prispela k zlepšeniu situácie v Mogadiši a jeho okolí a zároveň sa podieľala na posilnení bezpečnostných síl Somálska a misie AMISOM; naliehavo žiada, aby sa úsilie misie sústredilo na vytvorenie zodpovedných a transparentných štruktúr v oblasti velenia a riadenia, zriadenie finančného rámca, ktorý by slúžil na pravidelné vyplácanie platov, ako aj zabezpečenie minimálneho množstva zbehov spomedzi vycvičených vojakov;

41. schvaľuje predĺženie mandátu misie EUTM Somalia do decembra 2012 a súhlasí s tým, aby bol kladený dôraz na spôsobilosti v oblasti velenia a riadenia, špecializované kapacity a spôsobilosti somálskych vnútroštátnych bezpečnostných síl zabezpečovať vlastný výcvik s cieľom odovzdať miestnym aktérom zručnosti v oblasti odbornej prípravy; poznamenáva, že Európska únia bude musieť pokračovať vo svojom výcvikovom úsilí aj po roku 2012, a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby po tom, ako to bezpečnostná situácia v Somálsku umožní, preskúmala možnosti, ako presunúť celý tento výcvikový proces alebo jeho časť do tých oblastí Somálska, ktoré sú pod kontrolou somálskych orgánov, vzhľadom na zlepšenie bezpečnostnej situácie; odporúča povoliť misii EUTM Somalia užšie zapojenie sa do procesu náboru a integrácie osôb, ktoré prešli týmto vojenským výcvikom;

42. zdôrazňuje, že model operácie EUTM, ktorý aj napriek pomerne skromným finančným a materiálnym investíciám a ľudským zdrojom vytvára z EÚ zásadného regionálneho partnera vo východnej Afrike, by mohol byť napodobnený aj v ďalších oblastiach, najmä v oblasti Sahelu;

Oblasť Sahelu

43. vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad rozvojom zóny nestability v sahelskej oblasti, ktorá sa vyznačuje prepojením trestnej činnosti, najmä obchodu s drogami, zbraňami a ľuďmi, s ozbrojenými operáciami radikálnych teroristických skupín, ktoré ohrozujú územnú celistvosť štátov v danom regióne a ktorých činnosť by mohla mať za následok najmä trvalé nastolenie zóny bezprávia v časti malijského územia, čím sa zvyšuje ohrozenie európskych záujmov a európskych štátnych príslušníkov, ktorí sa už stali obeťami vrážd alebo únosov; zdôrazňuje, že treba podporovať stabilnú vládu v Mali, aby sa predišlo rozpadu krajiny a rozsiahlejšiemu efektu rozšírenia, ktorý by to mohlo mať z hľadiska šírenia zločinu a konfliktu;

44. zdôrazňuje bezpečnostnú hrozbu, ktorú môže táto situácia predstavovať pre celé európske územie; v tejto súvislosti vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby rýchlo a komplexne uplatňovali stratégiu EÚ pre sahelskú oblasť, ktorá bola prijatá v marci 2011, a aby vyvinuli primerané úsilie v oblasti bezpečnosti, prípadne prostredníctvom misií SBOP, s cieľom pomôcť štátom v danom regióne posilniť ich schopnosti v boji proti cezhraničnému organizovanému zločinu a teroristickým skupinám;

45. víta začatie misie EUCAP Sahel Niger, ktorá je priamo určená na pomoc Nigérii čeliť týmto bezpečnostným výzvam; konštatuje, že táto misia plne spadá do rámca globálnej stratégie pre sahelskú oblasť, ale považuje za poľutovaniahodné, že sa týka iba jednej krajiny, aj keď ostatné štáty v regióne, najmä Mali, čelia naliehavým a významným potrebám, pokiaľ ide o posilnenie ich spôsobilostí a reakciu na hrozby týkajúce sa ich územnej celistvosti;

46. víta závery Rady z 15. októbra 2012 o situácii v Mali, ktoré naliehavo žiadajú, aby pokračovala práca na plánovanie možnej vojenskej operácie SBOP, a to najmä tým, že sa vypracuje koncepcia riadenia krízy týkajúca sa reorganizácie a školenia Obranných síl Mali;

47. vyzýva, aby sa pokračovalo v plánovaní operácie, ktorá má spoločne s Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) podporovať reštrukturalizáciu malijských ozbrojených síl s cieľom zlepšiť efektívnosť malijských bezpečnostných síl a umožniť tejto krajine prevziať kontrolu nad svojím územím;

Líbya

48. víta predchádzajúcu činnosť Európskej komisie a členských štátov na podporu OSN v Líbyi a susedných krajinách v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany; domnieva sa však, že líbyjská kríza by mohla byť pre EÚ príležitosťou, ako preukázať svoju schopnosť reagovať v globálnejšom meradle, v prípade potreby aj vojensky, a to v plnom súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, na krízu zásadných rozmerov vo svojom bezprostrednom susedstve, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu v jej okolí; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že absencia spoločnej politickej vôle členských štátov a ideologické zábrany voči myšlienke poveriť Úniu, aby uplatnila vlastné spôsobilosti, odsunuli Úniu do vedľajšej úlohy; berie na vedomie neochotu niektorých členov Bezpečnostnej rady OSN povoliť EÚ začať s humanitárnou vojenskou operáciou v Líbyi;

49. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zohľadňovala všetky ponaučenie vyplývajúce z líbyjskej krízy pri rozhodovaní v rámci EÚ, ako aj v súvislosti s vojenskými zásahmi NATO, pokiaľ ide o spôsobilosti, ale aj, a predovšetkým, pokiaľ ide o politickú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi, a tiež pokiaľ ide o vzťah medzi Európskou úniou a jej SBOP na jednej strane a NATO na druhej strane;

50. domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať významnú úlohu v procese inštitucionálnych zmien v Líbyi, najmä v oblastiach demobilizácie a integrácie členov revolučných brigád, pri transformácii ozbrojených síl a podpore ochrany pozemných a námorných hraníc; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vplyv činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti sa prejavuje veľmi pomaly a že ťažkosti spojené s koncepciou a vykonávaním tejto činnosti EÚ nechávajú voľný priestor pre dvojstranné iniciatívy, ktorých viditeľnosť a celistvosť je neistá; podporuje urýchlenie činností, ktorých cieľom je naplánovať civilnú misiu na podporu ochrany hraníc;

Južný Sudán

51. berie na vedomie začatie misie EUAVSEC South Sudan zameranej na posilnenie bezpečnosti letiska v Jube; kladie si však otázku ohľadom opodstatnenosti použitia misie SBOP pre zaistenie zabezpečenia tohto letiska vzhľadom k tomu, že takúto úlohu by mohla realizovať Komisia prostredníctvom svojho nástroja stability;

Konžská demokratická republika

52. zdôrazňuje význam Konžskej demokratickej republiky pre mier a stabilitu v Afrike a podporuje činnosť misie MONUSCO určenej na ochranu civilného obyvateľstva na východe tejto krajiny;

53. víta úsilie, ktoré Európska únia vynakladá v rámci svojich dvoch misií EUSEC RD Congo a EUPOL RD Congo určených na upevnenie právneho štátu v tejto krajine; poznamenáva však, že tieto dve misie sú poddimenzované vzhľadom na rozsah ich zodpovedajúcich úloh a že na dosiahnutie hmatateľných výsledkov je potrebná aktívna spolupráca s konžskými orgánmi;

Afganistan

54. víta misiu EUPOL Afghanistan, ktorej cieľom je zriadiť civilnú políciu a systém súdnictva umožňujúci Afgancom prevziať primárnu zodpovednosť za tieto úlohy, a to s perspektívou rekonštrukcie afganského štátu; zdôrazňuje, že táto misia, ktorá musí prebiehať do 31. mája 2013 a mohla by byť predĺžená až do 31. decembra 2014, je súčasťou globálneho úsilia medzinárodného spoločenstva s cieľom umožniť Afgancom vziať svoj osud do vlastných rúk po tom, ako dôjde v roku 2014 k stiahnutiu jednotiek NATO; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby spoločne s Európskym parlamentom dôkladne zvážili vývoj celkových nástrojov Únie, a najmä misie EUPOL, v kontexte obdobia po roku 2014 v Afganistane;

Palestínske územia

55. domnieva sa, že misia EUPOL COPPS zameraná na výcvik civilnej palestínskej polície, ktorej cieľom je pomáhať palestínskej samospráve s posilnením inštitúcií budúceho palestínskeho štátu v oblastiach ochrany verejného poriadku a trestného súdnictva pod palestínskym vedením, a to v súlade s najlepšími medzinárodnými normami, je úspechom; poznamenáva, že táto misia patrí do rámca úsilie, ktoré Európska únia vyvíja v prospech vytvorenia palestínskeho štátu, ktorý bude v mieri existovať vedľa Izraela;

56. odsudzuje skutočnosť, že operácie misie EUBAM Rafah boli prerušené po tom, čo Hamas prevzal kontrolu nad pásmom Gazy, a odsudzuje zníženie počtu jej pracovníkov, a zároveň zdôrazňuje, že jej zotrvanie v regióne dokazuje vôľu Európskej únie prispieť k akémukoľvek opatreniu, ktoré by umožnilo uľahčiť dialóg medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že izraelská vláda nepovolila veliteľovi misie EUPOL COPPS ujať sa zároveň role vedúceho misie EUBAM Rafah a že veliteľstvo tejto misie sa nachádza v Tel Avive a nie vo východnom Jeruzaleme;

Gruzínsko

57. zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva pozorovateľská misia EUMM Georgia, najmä s ohľadom na podporu dialógu a obnovu opatrení na budovanie dôvery medzi dotknutými stranami, ale považuje za poľutovaniahodné, že táto misia stále nemá povolenie pôsobiť v okupovaných územiach Abcházska a Južného Osetska, v ktorých bolo Rusko označené za okupačnú silu zo strany Európskeho parlamentu, NATO, Rady Európy a niektorých členských štátov;

Irak

58. poznamenáva, že misia EUJUST LEX-Iraq, ktorej mandát bol predĺžený do 31. decembra 2013, bola prvou integrovanou misiou EÚ na podporu právneho štátu, ktorej cieľom je prispieť k vytvoreniu profesionálneho systému trestného súdnictva v Iraku, ktorý bude založený na princípe právneho štátu; konštatuje však, že situácia v Iraku ešte zďaleka nie je stabilizovaná, ako potvrdzujú pravidelné útoky, ktorým táto krajina čelí, a túto situáciu ďalej zhoršuje regionálny kontext, ktorý je čoraz neistejší;

Odovzdávanie skúseností

59. berie na vedomie význam odovzdávania skúseností z misií a operácií vykonávaných v rámci SBOP a víta prácu, ktorú v tomto smere odviedli riaditeľstvo pre krízové ​​riadenie a plánovanie (CMPD) ESVČ a Vojenský štáb EÚ (EUMS); žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby Parlamentu pravidelne predkladala správu o výsledkoch tejto práce;

60. domnieva sa, že skúsenosti získané z civilných misií a operácií sú mimoriadne dôležité; poukazuje na rozsiahlu prácu, ktorú EÚ vykonala v tejto oblasti a ktorá priniesla obdivuhodné výsledky; je presvedčený, že pridaná hodnota civilných operácií EÚ by sa mala zohľadňovať pri koordinácii a delení práce s našimi partnermi a spojencami v rámci medzinárodného krízového riadenia;

SPÔSOBILOSTI A ŠTRUKTÚRY VEDENIA OPERÁCIÍ

61. konštatuje, že vojenské operácie Únie sa veľmi často stretávajú s problémami s vytváraním ozbrojených síl a že pri absencii spoľahlivých kapacít je ohrozená dôveryhodnosť SBOP; vyzýva preto členské štáty, aby boli naďalej pripravené poskytovať kvalitný personál a vybavenie;

62. poznamenáva, že štruktúry na riešenie kríz v rámci ESVČ stále zápasia s nedostatkom pracovníkov v civilnej, ako aj vojenskej oblasti, čo narúša ich schopnosť reakcie a prispieva k určitej marginalizácii SBOP; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby túto situáciu čo najrýchlejšie napravila; trvá na tom, že musí existovať priama väzba medzi vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie a štruktúrami krízového riadenia SBOP;

Civilní zamestnanci a civilné spôsobilosti

63. zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú členské štáty v otázke poskytovania vhodného a dostatočne početného personálu na účely civilných misií uskutočňovaných v rámci SBOP; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby preskúmali spôsoby, ako pomáhať členským štátom so zvyšovaním počtu policajtov, sudcov a vysoko špecializovaných zamestnancov v oblasti verejnej správy, ktorí majú tvoriť súčasť civilných misií SBOP;

64. berie na vedomie predĺženie civilného hlavného cieľa na rok 2010 po tomto termíne a víta prijatie viacročného programu na rozvoj civilnej spôsobilosti; vyzýva členské štáty a najmä príslušné ministerstvá, aby sa mobilizovali s cieľom ho vykonať;

65. zdôrazňuje, že doplnkovo ku kapacitám uvedeným v kontexte hlavného civilného cieľa, ktorý sa týka policajtov, sudcov a vysoko špecializovaných zamestnancov v oblasti verejnej správy, treba vyvinúť účinnejšie usmernenia a kapacity v oblasti mediácie s cieľom zabezpečiť včas a koordinovane primerané zdroje pre mediáciu;

66. so znepokojením poznamenáva, že v niektorých členských štátoch je určenie, koordinácia a nasadenie civilných zamestnancov do misií SBOP stále trpí použitím rôznych vnútroštátnych postupov a kritérií; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a identifikáciu osvedčených postupov z tohto hľadiska;

67. v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Európskej komisie a členské štáty opomenuli predchádzajúce uznesenia Parlamentu, v ktorých vyzýva na dostatok kompetentných civilných zamestnancov a značné spôsobilosti; pri tejto príležitosti pripomína závery Rady z 21. marca 2011 o prioritách civilných spôsobilostí SBOP a domnieva sa, že tieto závery si stále zachovávajú svoj význam, najmä v týchto otázkach:

· prilákať dostatočný počet kvalifikovaných a vyškolených osôb;

· vypracovať vhodné nástroje pre misie vrátane finalizovanej verzie softvérového prostredia Goalkeeper, flexibilnejšie prípravné opatrenia, lepšie mechanizmy na vybavenie civilných misií (vrátane zriadenia stáleho skladu),

· pokračovať vo vykonávaní prípravných činností pre civilné misie v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii,

· posilniť posúdenie vplyvu a uplatňovanie nadobudnutých poznatkov,

· posilniť spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

Vojenskí zamestnanci a vojenské spôsobilosti

68. poznamenáva, že Európa je v súčasnosti vystavená značným finančným obmedzeniam a členské štáty EÚ sa z finančných, rozpočtových, ako aj politických dôvodov, ktoré sú alebo nie sú spojené s krízou, ktorá postihuje eurozónu, nachádzajú vo fáze znižovania alebo v lepšom prípade zachovávania výšky svojich rozpočtov na obranu; poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky týchto opatrení na vojenské spôsobilosti, a tak na schopnosť EÚ účinne na seba preberať zodpovednosti súvisiace s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti;

69. berie na vedomie zvyšujúce sa vojenské kapacity a množstvá zbraní v Ázii, a najmä Číne; vyzýva na širší dialóg s týmto regiónom s dôrazom na otázky bezpečnosti a obrany;

70. zdôrazňuje najmä, že zvýšenie počtu zahraničných operácií za posledné roky, či už v Iraku, Afganistane, či Afrike vrátane Líbye, predstavovalo a stále predstavuje významnú finančnú záťaž pre štáty, ktoré sa na týchto operáciách podieľali alebo stále podieľajú; konštatuje, že tieto náklady majú priamy vplyv na predčasné opotrebovanie vybavenie, ale aj na ochotu týchto štátov zúčastňovať sa operácií v rámci SBOP vzhľadom na ich rozpočtové a spôsobilostné obmedzenia;

71. zdôrazňuje, že rozpočty všetkých členských štátov EÚ určené na obranu sú spoločne vo svojej absolútnej hodnote porovnateľné s výdavkami hlavných rozvíjajúcich sa mocností a že problém je teda skôr politický než rozpočtový, a to počnúc vymedzením európskej priemyselnej a technologickej základne až po združovanie niektorých operačných kapacít; poukazuje na to, že celoeurópske konzorciá, spoločné iniciatívy a návrhy na zlúčenie európskych podnikov môžu prispieť k rozvoju európskeho obranného priemyslu;

72. poznamenáva, že vojenská akcia v Líbyi začatá Francúzskom a Spojeným kráľovstvom s podporou Spojených štátov a zastrešená organizáciou NATO poukázala na schopnosť niektorých európskych štátov angažovať sa vo veľmi intenzívnych konfliktoch, ale aj na ich problémy viesť takéto akcie dlhodobo, najmä s ohľadom na nedostatok základných kapacít, ako je napríklad tankovanie paliva za letu, zhromažďovanie informácií alebo použitia munície s presným navedením;

73. pripomína svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na odvetvie obrany v členských štátoch EÚ a zdôrazňuje, že jeho odporúčania sú podstatné pre rozvoj vojenských kapacít členských štátov v duchu zdieľania a združovania;

74. víta také dvojstranné dohody, akou je francúzsko-britská dohoda o vojenskej spolupráci, a vyzýva ostatné členské štáty, aby zvážili uzavretie takýchto dvojstranných a mnohostranných dohôd o vojenskej spolupráci a integrácii ako dôležitý nástroj na úsporu nákladov, ktorým sa možno vyhnúť duplikácii a ktorý predstavuje základný postup pri budovaní SBOP a budúcnosti bezpečnostnej integrácie EÚ;

75. víta prvé pokroky, ktoré dosahuje iniciatíva Európskej únie s názvom združovanie a spoločné využívanie a oceňuje prácu Európskej obrannej agentúry (EDA), ktorá umožnila identifikovať jedenásť prioritných oblastí, v ktorých je potrebné podniknúť kroky; zdôrazňuje najmä pokrok, ktorý sa dosiahol v štyroch oblastiach: tankovanie paliva za letu, námorný dohľad, lekárska podpora a výcvik; vyzýva však, aby sa tejto iniciatíve poskytol strategický rámec;

76. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doposiaľ sa v rámci tejto iniciatívy nepodarilo vyriešiť žiadnu z medzier identifikovaných v rámci hlavného cieľa na rok 2010; berie na vedomie neochotu členských štátov prevziať zodpovednosť a stať sa vedúcimi krajinami pre jeden z 300 navrhovaných projektov v oblasti združovania a spoločného využívania predložených vojenským štábom EÚ v apríli 2011;

77. vyzýva členské štáty, aby pred Európskou radou o obrane dôkladne preskúmali existujúce spôsobilosti v rámci Európskej únie a zabezpečili, že táto iniciatíva sa stane nakoniec udržateľnou, s cieľom začať proces plánovania v oblasti európskej obrany;

78. víta návrh EDA na vytvorenie dobrovoľného kódexu správania na združovanie a zdieľanie s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti získavania, využívania a spoločného riadenia vojenských schopností;

79. podporuje najmä projekt týkajúci sa tankovania paliva za letu, ktorý zahŕňa aj oblasť vyzbrojovania; v tejto súvislosti však vyjadruje poľutovanie nad očakávaným skromným výsledkom tohto snaženia, ktorý bude pozostávať len z obnovenia existujúcich spôsobilostí namiesto vytvorenia nových spôsobilostí; trvá na tom, aby členské štáty chránili európsky charakter tejto iniciatívy, a domnieva sa, že by bolo vhodné, aby časť projektu venovanú vyzbrojovaniu riadila Organizácia pre vzájomnú spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR);

80. víta dohodu, ktorá bola podpísaná 27. júla 2012 medzi Európskou obrannou agentúrou a organizácií OCCAR a ktorá umožní inštitucionalizovať vzťahy medzi týmito dvoma agentúrami, zaviesť integrovanejšiu spoluprácu na programoch pre rozvoj vojenských spôsobilostí a vymieňať si utajované informácie;

81. pripomína, že vojna v Líbyi tiež zdôraznila nedostatok prieskumných bezpilotných lietadiel v európskych ozbrojených silách a konštatuje, že v Európe v súčasnosti existujú dva súbežné projekty zamerané na bezpilotné lietadlá so strednou operačný výškou letu a dlhým doletom; takisto berie na vedomie spoluprácu medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom v oblasti bojových lietadiel, pre ktorú by bolo prospešné, ak by nebola výlučná a otvorila sa aj ostatným európskym partnerom;

82. domnieva sa, že vytvorenie Európskeho veliteľstva vzdušnej prepravy (EATC) je konkrétnym príkladom úspešného tzv. združovania a spoločného využívania, a zdôrazňuje, že zriadenie flotily lietadiel A400M v rámci tejto štruktúry by výrazne posilnilo spôsobilosti zásahu Európskej únie a jej členských štátov; povzbudzuje všetky zúčastnené štáty k tomu, aby začlenili všetky dostupné dopravné prostriedky do EATC; nabáda členské štáty EÚ, ktoré nie sú do tejto iniciatívy zapojené, aby sa k EATC pridali;

83. vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a agentúru EDA, aby zvážili zavádzanie inovatívnych riešení s cieľom zvýšiť schopnosť zásahu Európskej únie, najmä z týchto dvoch hľadísk: partnerstvo verejného a súkromného sektora v oblasti leteckej prepravy sústredené okolo malej flotily lietadiel A400M by umožnilo prepravovať humanitárnu pomoc v prípade katastrof, ako aj vybavenie a personál pri misiách a operáciách realizovaných v rámci SBOP;

84. trvá na tom, aby sa posilnenie európskych spôsobilostí prejavilo aj upevnením výrobnej a technologickej základne európskej obrany; v tejto súvislosti pripomína význam zásady uprednostňovania európskeho tovaru a náležitosť aktu o preferenčných nákupoch tovaru vyrobeného v EÚ, tzv. Buy European Act;

85. konštatuje, že finančná a rozpočtová kríza, ktorej sú Európska únia a jej členské štáty svedkami, povedie k strate know-how, ak nebude na európskej úrovni iniciovaný žiadny zásadný program na dvojstrannom alebo mnohostrannom základe, a že môže viesť aj k zániku veľmi špecializovanej výrobnej základne; zdôrazňuje, že stredné podniky pôsobiace v oblasti obranného priemyslu v Európe boli tiež zasiahnuté hospodárskou a finančnou krízou a že tieto podniky prispievajú do hospodárstva a vytvárajú v niektorých členských štátoch pracovné miesta;

86. víta návrh Komisie týkajúci sa programu Horizont 2020 pre budúci civilný a vojenský výskum a obstarávanie financované EÚ a určené pre misie SBOP; so znepokojením konštatuje, že dochádza k znižovaniu prostriedkov určených na výskum a technológie, čo v dlhodobom výhľade ovplyvňuje schopnosť Európanov zachovať dôveryhodnú obranyschopnosť a vyrábať celý rad vojenských zbraní a vybavenia; pripomína členským štátom ich záväzok zvýšiť podiel pridelených finančných prostriedkov na výskum a technológie v oblasti obrany na aspoň 2 % rozpočtu na obranu a poukazuje na výsledky, ktoré investície do výskumu a technológií v oblasti obrany priniesli z hľadiska civilného použitia;

87. víta nedávne iniciatívy a projekty zamerané na kybernetickú obranu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri vyvíjaní spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany, najmä čo sa týka budovania dôvery a zhromažďovania a spoločného využívania, ešte užšie spolupracovali s EDA; víta skutočnosť, že kybernetická obrana bude jednou z priorít EDA v rámci výskumu a technológií v oblasti obrany;

88. víta úsilie Európskej obrannej agentúry vynakladané na zachovanie európskej priemyselnej a technologickej základne v oblasti obrany (EDTIB), ako aj iniciatívu komisárov Barniera a Tajaniho, ktorej zámerom je vytvoriť v rámci Európskej komisie pracovnú skupinu poverenú zachovaním a rozvojom tohto strategického nástroja, ktorého funkciou je zabezpečiť Európskej únii a jej členským štátom nezávislosť v oblasti obrany; žiada Komisiu, aby Parlament informovala o prebiehajúcej práci skupiny a vyzýva, aby zapojila Parlament v budúcnosti;

89. žiada členské štáty, aby v plnom rozsahu uplatňovali smernicu o verejnom obstarávaní v oblasti obrany (2009/81/ES[6]) tak, aby zabezpečili väčšinou interoperabilitu vybavenia a bojovali proti roztrieštenosti trhu, ktorá často nahráva tretím krajinám;

90. víta oznámenie Komisie o primyslenej politike z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel pre rast a obnovu hospodárstva, ktoré uznáva, že sektor obrany trpí národným rozmerom a oznamuje vypracovanie podrobnej stratégie na podporu konkurencieschopnosti obranného priemyslu;

91. pripomína relevantnosť plánu rozvoja spôsobilostí, ktorý zostavila agentúra EDA; vyzýva členské štáty, aby ho lepšie začlenili do svojho vnútroštátneho plánovania a boli viac ochotné podieľať sa na projektoch EDA;

92. domnieva sa, že Rada a členské štáty musia viac podporovať spôsobilosti Únie, ktoré môžu zabezpečiť úspory prostredníctvom združovania spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o Európsku obrannú agentúru, Satelitné stredisko Európskej únie a Európsku akadémiu bezpečnosti a obrany;

93. vyzýva Radu a členské štáty, aby Európskej obrannej agentúre poskytli zodpovedajúci rozpočet a personál, aby mohla plniť všetky svoje úlohy, ktoré jej ukladá Lisabonská zmluva; zdôrazňuje, že tento fakt musí byť zohľadnený v budúcom viacročnom finančnom rámci;

Vesmírna politika na podporu SBOP

94. zdôrazňuje, že pre rozhodovaciu a operačnú nezávislosť Európskej únie je nevyhnutné disponovať vhodnými satelitnými prostriedkami v oblastiach kozmického snímkovanie, zhromažďovania informácií, komunikácie a vesmírneho dohľadu; domnieva sa, že tieto oblasti by mohli byť predmetom intenzívnejšieho vzájomného využívania a združovania vzhľadom na zmluvy uzavreté na dvojstrannom základe alebo so Satelitným strediskom Európskej únie, pokiaľ ide o programy Helios, Cosmo-Skymed a SAR-Lupe; želá si, aby program MUSIS, ktorý nahradí súčasnú generáciu družíc na pozorovanie Zeme, bol príkladom spolupráce medzi európskymi krajinami, ale aj s ESVČ a politicko-vojenskými orgánmi Únie;

95. v súvislosti s tým vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosti finančnej účasti Európskej únie na budúcich satelitných programoch kozmického snímkovania tak, aby bolo politicko-vojenským orgánom Európskej únie a ESVČ umožnené zadávať družiciam úlohy a disponovať na základe ich požiadaviek a podľa ich vlastných potrieb družicovými snímky regiónov v krízovej situácii alebo regiónov, v ktorých musí byť začatá misia SBOP;

96. pripomína, že je potrebné, aby Únia financovala GMES, ktorý sa musí stať po vzore programu GALILEO kritickou infraštruktúrou Európskej únie;

Posilňovanie rýchlej reakcie

97. poznamenáva, že aj napriek úprave vykonanej v mechanizme ATHENA, predchádzajúcim uzneseniam Parlamentu a doktríne využívania bojových skupín Európskej únie, ako sa požadovalo napr. vo weimarskom liste, nebola žiadna z týchto úprav doteraz využitá, aj keď môžu zabezpečiť použitie jednotky prvého vstupu do okamihu ich vystriedania ďalšími jednotkami, ktoré majú väčšiu schopnosť dlhodobého pôsobenia;

98. domnieva sa, že táto situácia ohrozuje dôveryhodnosť nástroja bojových skupín a všeobecne aj SBOP, hoci mohli byť využité už v minulosti; nabáda členské štáty, aby boli naďalej pripravené a aby plnili svoje záväzky v prospech tohto nástroja, pričom by mali mať na pamäti, že vzhľadom na investície finančných prostriedkov a pracovnej sily do bojových skupín, sa ich nedostatočné využívanie s ohľadom na niekoľko vhodných príležitostí stalo príťažou;

99. opätovne zdôrazňuje, že mechanizmus ATHENA by sa mal ešte viac upraviť, aby sa zvýšil pomer spoločných nákladov, a zabezpečilo sa tak spravodlivejšie rozdelenie zaťaženia počas vojenských operácií a odstránila sa prekážka, ktorá členským štátom zabraňuje preberať vedúce úlohy v misiách SBOP;

100.     podporuje proces preskúmania postupov krízového riadenia, ktorý by mal byť dokončený do konca roka a mal by uľahčiť rýchlejšie začatie civilných a vojenských operácií SBOP; domnieva sa, že postupy krízového riadenia musia zostať špecificky prispôsobené operáciám v rámci SBOP a nemali by zahŕňať ďalšie nástroje, čo by mohlo skomplikovať postupy; podporuje tiež preskúmanie postupov financovania, aby bolo možné uberať sa smerom k flexibilite a rýchlosti pri uvoľňovaní prostriedkov;

Štruktúry a plánovanie

101.     domnieva sa, že koordinačné úlohy zverené operačnému stredisku zacielené na misie v oblasti Afrického rohu a sú prvým krokom k zabezpečeniu schopnosti EÚ plánovať a riadiť operácie, ktoré sú vybavené dostatočne početným personálom a dostatočnými komunikačnými a kontrolnými prostriedkami; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že toto centrum nepredstavuje ani stále, ani ústredné miesto plánovania a vykonávania civilných misií a vojenských operácií;

102.     opätovne vyzýva, aby sa v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadilo operačné veliteľstvo Európskej únie na účely operačného plánovania a riadenia civilných a vojenských operácií a aby k tomu v prípade nutnosti došlo prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce;

103.     berie na vedomie ochotu, ktorú vyjadrila Rada vo svojich záveroch z decembra 2011 na posilnenie plánovania spôsobilostí do budúcnosti; podporuje rozšírenie právomocí EUMS v tejto oblasti; domnieva sa, že operačné centrum by v tejto úlohe mohlo podporovať aj EUMS;

104.     so záujmom konštatuje rozdelenie situačného strediska na dva nové subjekty, situačnú sekciu (Situation Room) na jednej strane a spravodajské stredisko (Intelligence Centre čiže SITCEN) na druhej strane, a víta skutočnosť, že SITCEN by sa mal naďalej rozvíjať, ak si členské štáty želajú rozvíjať SZBP a SBOP;

105.     odporúča, aby boli v rámci delegácií Európskej únie, ktoré majú pre SBOP najväčší význam, vytvorené dočasné alebo trvalé posty pre odborníkov v otázkach bezpečnosti s cieľom lepšie reagovať na bezpečnostné výzvy; vyzýva na zohľadnenie preventívnej úlohy, akú by to mohlo zohrávať s ohľadom na otázky bezpečnosti a systémy včasného varovania;

PARTNERSTVÁ

EÚ/NATO

106. konštatuje, že Európska únia a NATO, ktoré spája strategické partnerstvo potvrdené na summite v Chicagu, sú zapojené do niekoľkých spoločných operácií, napr. v Kosove, Afganistane a v rámci boja proti pirátstvu v Adenskom zálive a Indickom oceáne; v tejto súvislosti pripomína význam dobrej spolupráce medzi Európskou úniou a NATO;

107.     domnieva sa, že z budovania civilných a vojenských kapacít v EÚ bude mať prospech aj NATO a že to pomôže vytvoriť súčinnosť medzi týmito dvoma organizáciami;

108.     zdôrazňuje, že patová situácia v spore medzi Tureckom a Cyprom nebráni týmto dvom organizáciám viesť na základe vhodných pravidiel politický dialóg, pracovať spoločne vďaka kontaktom medzi jednotlivými pracovníkmi a koordinovať svoju činnosť; vyzýva však na vyriešenie tohto sporu s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi týmito dvoma organizáciami;

109.     víta spoluprácu Európskej únie a NATO v oblasti vojenských spôsobilostí, najmä tých, ktoré sú zamerané na zamedzenie všetkým duplikáciám medzi iniciatívou združovania a vzájomného využívania EÚ a iniciatívou NATO Smart Defense;

110.     zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri praktickej spolupráci súvisiacej s kybernetickou bezpečnosťou a obranou vychádzalo z existujúcej komplementarity v rámci rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany, a vyzdvihuje význam užšej spolupráce, najmä čo sa týka plánovania, technológií, výcviku a vybavenia v tomto ohľade;

111.     vyjadruje sklamanie nad vytvorením štruktúr na riešenie civilných kríz v rámci NATO a konštatuje, že ide o zbytočnú duplikáciu kapacít, ktoré sú už zavedené a dobre rozvinuté v rámci Európskej únie;

EÚ/AÚ

112.     víta spoluprácu medzi Európskou úniou a Africkou úniou zameranú na udržanie mieru a stability na africkom kontinente; konštatuje, že Európska únia sa podieľa na vytváraní africkej štruktúry pre mier a bezpečnosť a s týmto cieľom podporuje mierové úsilie Africkej únie a afrických regionálnych organizácií, ako je ECOWAS, zamerané na boj proti nestabilite, nebezpečenstvu a teroristickým hrozbám od Afrického rohu až po oblasť Sahelu;

113.     pripomína, že EÚ je prvým prispievateľom do rozpočtu misie AMISOM, a zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať strategickú víziu k budúcnosti tejto operácie;

EÚ/OSN

114.     víta dobrú spoluprácu, ktorá bola nastolená medzi ESVČ a Odborom pre mierové operácie OSN; poznamenáva, že Európska únia by sa svojimi bojovými skupinami mohla poskytnúť jednotky prvého vstupu pre naliehavé operácie zamerané na zachovanie mieru, kým ich nevystriedajú sily OSN;

EÚ/OBSE

115.     vyzdvihuje dôležitosť spolupráce medzi EÚ a OBSE v regiónoch spoločného záujmu a v otázkach, ako je predchádzanie konfliktom, krízové riadenie, obnova po skončení konfliktu, ako aj presadzovanie a posilňovanie dodržiavania zásad právneho štátu; s uspokojením konštatuje, že rozsah tejto spolupráce sa počas posledných rokov rozšíril a prehĺbil, ale vyzýva na užšiu spoluprácu a súčinnosť pri riešení kríz a konfliktov, aby sa zamedzilo duplikácii úsilia a vyvinuli sa nákladovo efektívne prístupy;

EÚ/tretie krajiny

116.     vyzdvihuje pretrvávajúcu dôležitosť silných transatlantických väzieb a víta spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pri operáciách krízového riadenia, pričom táto spolupráca zahŕňa misie EUTM Somalia, EUNAVFOR Atalanta, EULEX Kosovo a EUPOL Afganistan;

117.     víta rámcové dohody, ktoré Európska únia doteraz uzavrela s dvanástimi tretími krajinami s cieľom umožniť ich účasť na civilných a vojenských operáciách vykonávaných v rámci SBOP;

______________________

118.     poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/ vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi OBSE a predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE.

• [1]  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
• [2]  U. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 63.
• [3]  U. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 7.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0228.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0574.
• [6]  Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

O uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)

(12562/2011 – C7-0000/2012 – 2012/2138(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Arnaud Danjean

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci GUE/NGL Sabine Lösing, Willy Meyer

Správa obhajuje ďalšiu militarizáciu EÚ, požaduje vojenskú autonómiu prostredníctvom zvýšených investícií do odvetví výzbroje, obrany a vojska napriek finančnej a hospodárskej kríze, vojenské (výcvikové) operácie, projektuje EÚ ako vojenskú aliancie, obhajuje spoluprácu EÚ-NATO.

Namietame proti tejto správe, pretože:

- neobsahuje civilné mierové riešenia konfliktov, namiesto toho sa zameriava na obranu EÚ, intervencie, militarizáciu, v tejto súvislosti so zameraním na viazanie stálej štruktúrovanej spolupráce, obhajuje zástupné intervencie;

- podporuje vojenské intervencie, žiada ďalšie a silnejšie vojenské činnosti, trvá na robustných misiách SBOP, podporuje EUHQ;

- podnecuje využívanie rozvojovej pomoci (fondu EDF) na financovanie bezpečnostných operácií;

- podporuje o podnecuje ďalšiu civilno-vojenskú spoluprácu a obhajuje podriadenie oblastí politiky pod SBOP;

- vyhráža sa, že úspory v obrane môžu viesť k nedostatočnej dôveryhodnosti;

- podporuje vojensko-priemyselný komplex;

- podporuje a tlačí na použitie mechanizmu ATHENA a bojových skupín;

Požadujeme:

- radikálne (aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni;

- nepoužívanie rozvojovej pomoci na vojenské účely;

- realizovanie všetkých činností výhradne v súlade s chartou OSN a medzinárodným právom;

- civilnú EÚ, riešenia konfliktov a prístupy k nim striktne len civilnou mierovou cestou, oddelenie vojenských a civilných činností;

- prísne oddelenie EÚ od NATO;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.10.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	48 7 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Justas Vincas Paleckis, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Laurence J.A.J. Stassen, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Kristian Vigenin, Sir Graham Watson, Boris Zala, Karim Zéribi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Charalampos Angourakis, Jean-Jacob Bicep, Véronique De Keyser, Andrew Duff, Diogo Feio, Hélène Flautre, Antonio López-Istúriz White, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Luis Yáñez-Barnuevo García