Postup : 2012/2066(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0027/2013

Predkladané texty :

A7-0027/2013

Rozpravy :

PV 12/03/2013 - 19
CRE 12/03/2013 - 19

Hlasovanie :

PV 14/03/2013 - 8.4

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0091

SPRÁVA     
PDF 206kWORD 148k
30. januára 2013
PE 496.297v04-00 A7-0027/2013

o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém

(2012/2066(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Åsa Westlund

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém

(2012/2066(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(1) z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (ďalej len „nariadenie REACH“),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(2) zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 199/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(3) z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012(4) z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní,

–   so zreteľom na smernicu 2000/60/ES(5) Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica o vode“),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES(6) z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009(7) z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch,

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky,

–   so zreteľom na koncepčný rámec na testovanie a hodnotenie látok narušujúcich endokrinný systém,

–   so zreteľom na návrh usmernení týkajúcich sa štandardizovaných testovacích usmernení k hodnoteniu chemických látok spôsobujúcich endokrinné poruchy (2011),

–   so zreteľom na návrh dokumentu o podrobnej revízii s názvom Stav vedy v oblasti nových metód skríningu a testovania in vitro a in vivo a parametre vyhodnocovania endokrinných disruptorov,

–   so zreteľom na návrh Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o vykonávaní „stratégie spoločenstva týkajúcej sa látok narušujúcich endokrinný systém“ – celý rad látok, v prípade ktorých jestvuje podozrenie, že zasahujú do hormonálneho systému ľudí a voľne žijúcich zvierat (COM(1999)0706), (COM(2001)0262) a (SEC(2004)1372),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Štvrtá správa o vykonávaní „stratégie spoločenstva týkajúcej sa látok narušujúcich endokrinný systém“ – celý rad látok, v prípade ktorých jestvuje podozrenie, že zasahujú do hormonálneho systému ľudí a voľne žijúcich zvierat (COM(1999)0706), (SEC(2011)1001),

–   so zreteľom na Európsku stratégiu pre životné prostredie a zdravie a akčný plán EÚ pre životné prostredie a zdravie (2004 – 2010), v ktorých sa okrem iného uznala potreba zohľadňovať pri hodnoteniach rizík kombinované vystavenie chemickým látkam,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade o zásade predbežnej opatrnosti (COM(2000)0001),

–   so zreteľom na technickú správu Európskej environmentálnej agentúry č. 2/2012 s názvom Vplyv látok narušujúcich endokrinný systém na voľne žijúce zvieratá, ľudí a ich životné prostredie,

–   so zreteľom na svoju správu z 20. októbra 1998 o chemických látkach narušujúcich endokrinný systém(8),

–   so zreteľom na svoju správu zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo(9),

–   so zreteľom na svoju správu z 20. apríla 2012 o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovení priorít siedmeho environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(10),

–   so zreteľom na Štúdiu o vedeckom hodnotení 12 látok v súvislosti so  zoznamom prioritných opatrení týkajúcich sa látok narušujúcich endokrinný systém,

–   so zreteľom na štúdiu DHI Voda a životné prostredie o rozšírení zoznamu priorít týkajúcich sa látok narušujúcich endokrinný systém s dôrazom na maloobjemové chemické látky,

–   so zreteľom na projekt State-of-the-art assessment of endocrine disrupters (Hodnotenie aktuálneho stavu látok narušujúcich endokrinný systém), zmluva k projektu č. 070307/2009/550687/SER/D3,

–   so zreteľom na dokument The impacts of endocrine disrupters on wildlife, people and their environments (Vplyv látok narušujúcich endokrinný systém na voľne žijúce zvieratá, ľudí a ich životné prostredie), the Weybridge+15 (1996 – 2011) správa (ISSN 1725-2237),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely,

–   so zreteľom na vymedzenie chemických látok poškodzujúcich endokrinný systém vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a na Medzinárodný program chemickej bezpečnosti (IPCS)(11),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0027/2013),

A. keďže za posledných 20 rokov vzrástol výskyt ľudských hormonálnych porúch a ochorení vrátane zníženej kvality spermií, predčasnej puberty, zvýšeného výskytu deformácie pohlavných orgánov, zvýšeného výskytu určitých foriem rakoviny a metabolických ochorení; keďže určité neurologické poruchy a neurodegeneratívne ochorenia a vplyvy na neurologické vývojové funkcie, imunitný systém alebo epigenetiku môžu byť spojené s pôsobením chemických látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém; keďže na lepšie pochopenie príčin týchto ochorení je potrebný ďalší výskum;

B.  keďže chemické látky fungujúce ako endokrinné disruptory majú estrogénové alebo antiestrogénové účinky, ktoré narúšajú fungovanie ženského reprodukčného systému, menia koncentráciu hormónu a menštruačný cyklus žien, ako aj ich plodnosť, a vyvolávajú ochorenia maternice, ako sú fibrómy a endometrióza, a ovplyvňujú rast pŕs a laktáciu; a keďže tieto látky boli označené za rizikové faktory zodpovedné za predčasnú pubertu dievčat, rakovinu prsníkov, potrat a oslabenú plodnosť alebo neplodnosť;

C. keďže rastúci počet vedeckých štúdií nasvedčuje tomu, že chemické látky spôsobujúce endokrinné poruchy, a to najmä v kombinácii, zohrávajú úlohu pri chronických ochoreniach vrátane hormonálnej rakoviny, obezity, diabetes, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj pri reprodukčných problémoch;

D. keďže neexistuje významný vedecký dôkaz o tom, že hormonálne poruchy u voľne žijúcich zvierat vrátane reprodukčných abnormalít, maskulinizácie ulitníkov, feminizácie rýb alebo znižovania populácií mäkkýšov v rôznych častiach sveta sú spojené s vplyvom chemických látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém;

E.  keďže je mnoho možných príčin čoraz častejšieho výskytu hormonálnych ochorení ľudí; keďže v súčasnosti existujú závažné vedecké dôkazy toho, že je to čiastočne spôsobené vplyvom chemických látok narušujúcich endokrinný systém;

F.  keďže je veľmi ťažké dokázať kauzálnu súvislosť medzi vystavením jednotlivcov chemickým látkam a narušením hormonálnej rovnováhy s rizikom vplyvu na zdravie;

G. keďže v prípade chemických látok spôsobujúcich narušenie endokrinného systému má na zhoršenie problémov pri dokazovaní kauzálnej súvislosti vplyv veľký počet faktorov, napr.:

–   medzi vystavením a epigenetickými účinkami môže uplynúť veľmi dlhý čas, pričom látky narušujúce endokrinný systém môžu mať negatívny vplyv na niekoľko budúcich generácií;

–   rozsah rizika negatívneho vplyvu sa mení podľa rôznych fáz vývoja a kritické momenty, napríklad počas vývoja plodu, môžu byť veľmi krátke;

–   ľudia sú počas svojho života vystavení nesmiernemu počtu chemických látok v zložitých zmesiach;

–   látky narušujúce endokrinný systém môžu navzájom reagovať a môžu reagovať aj so samotným endokrinným systémom ľudského tela;

–   látky narušujúce endokrinný systém môžu pôsobiť pri extrémne nízkej koncentrácii, a tak spôsobiť nepriaznivé účinky už pri veľmi nízkych dávkach; ak nie je vzťah medzi dávkou a reakciou jednotvárny, problém predpovede sa ešte zväčšuje;

–   naše poznatky o ľudskom a živočíšnom endokrinnom systéme sú stále obmedzené;

H. keďže právne predpisy EÚ obsahujú právne ustanovenia týkajúce sa látok narušujúcich endokrinný systém, chýbajú však kritériá na určenie toho, či by sa určitá látka mala považovať za endokrinný disruptor, čím sa oslabuje riadne uplatňovanie týchto právnych ustanovení; keďže by sa mal stanoviť harmonogram, aby sa zaistilo pohotové uplatňovanie budúcich kritérií;

I.   keďže na úrovni EÚ neexistujú koordinované alebo kombinované monitorovacie programy osobitne pre oblasť látok narušujúcich endokrinný systém;

J.   keďže koordinácia týkajúca sa spôsobu zberu, spracúvania, hodnotenia a oznamovania údajov v rámci rôznych monitorovací programov je minimálna, ak vôbec existuje;

K. keďže súčasná situácia je taká, že z právneho hľadiska nie je možné posúdiť kombinované účinky látok narušujúcich endokrinný systém uvoľnených z výrobkov, na ktoré sa vzťahujú rôzne súbory právnych predpisov;

L.  keďže požiadavky na štandardné údaje podľa právnych predpisov EÚ o chemických látkach nepostačujú na to, aby bolo možné primerane zisťovať vlastnosti vyvolávajúce endokrinné poruchy;

M. keďže množstvo právnych predpisov EÚ je zameraných na ochranu občanov pred vystavením sa škodlivým chemickým látkam; súčasné právne predpisy EÚ však pristupujú ku každému vystaveniu jednotlivo a neposkytujú komplexné, zjednotené hodnotenie kumulatívnych účinkov, pričom zohľadňujú rôzne spôsoby vystavenia a rôzne typy produktov;

1.  na základe celkového posúdenia stavu poznatkov sa domnieva, že zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 192 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyžaduje, aby Komisia a zákonodarcovia prijali tam, kde je to potrebné, opatrenia na zníženie krátkodobého i dlhodobého vystavenia ľudí látkam narušujúcim endokrinný systém, a aby sa oveľa viac zameriavali na výskum, ktorý by zlepšil vedecké poznatky o vplyve látok narušujúcich endokrinný systém na ľudské zdravie;

2.  upozorňuje na to, že zásada predbežnej opatrnosti sa uplatňuje vo svete vedeckej neistoty, v ktorom možno riziko charakterizovať len na základe neúplných znalostí, ktoré sa ďalej vyvíjajú a v otázke ktorých nepanuje zhoda, pričom je však potrebné konať, aby sa zabránilo potenciálne vážnym zdravotným dôsledkom na zdravie ľudí a/alebo na životné prostredie, alebo aby sa tieto dôsledky obmedzili;

3.  zastáva názor, že ak je možné dôvodne predpokladať nepriaznivé účinky látok vyvolávajúcich narušenie endokrinného systému, je nutné uplatňovať opatrenia na ochranu ľudského zdravia; vzhľadom na to, že látky vyvolávajúce narušenie endokrinného systému môžu mať škodlivé alebo nezvratné účinky, zdôrazňuje, že nedostatok presných poznatkov, vrátane presvedčivého dôkazu o príčinných súvislostiach, by nemal brániť prijatiu ochranných opatrení v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, a to s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

4.  domnieva sa, že ochrana žien proti potenciálnym rizikám, ktoré predstavujú endokrinné disruptory pre ich reprodukčné zdravie, je najvyššou prioritou; vyzýva preto Komisiu, aby uprednostnila financovanie výskumu s cieľom skúmať účinky hormonálnych disruptorov na zdravie žien a podporovať dlhodobé štúdie, ktoré monitorujú zdravie žien v dlhých časových úsekoch ich života, čím sa umožní vyhodnotiť dlhodobé a multigeneračné účinky vystavovania sa látkam narušujúcim endokrinný systém na základe dôkazov;

5.  vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy obsahujúce všeobecné kritériá na základe vymedzenia pojmu endokrinných disruptorov, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci svojho Medzinárodného programu chemickej bezpečnosti (IPCS), a požiadavky na testovanie a informovanie, pokiaľ ide o chemické látky na komerčnom trhu, ako aj návrhy právnych predpisov EÚ s cieľom objasniť, čo sa považuje za látku, ktorá má vlastnosti narušujúce endokrinný systém; zasadzuje sa o to, aby sa zaviedla regulačná trieda „endokrinných disruptorov“ s rôznymi kategóriami na základe zistenej intenzity;

6.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby boli kritériá pre stanovovanie vlastností látok narúšajúcich endokrinný systém založené na komplexnom posudzovaní ohrozenia, ktoré by sa vykonávalo na základe najnovších vedeckých poznatkov s prihliadnutím na možné kombinované pôsobenie, dlhodobé účinky a účinky v kritickom období vývoja; posudzovanie ohrozenia by sa potom malo využívať v rámci hodnotenia rizík a postupov riadenia rizík, ako to ukladajú najrôznejšie právne predpisy;

7.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v oblasti politiky týkajúcej sa chemických látok a aby zintenzívnila výskum, ktorý umožňuje hodnotenie potenciálu jednotlivých chemických látok narúšať endokrinný systém, ako aj možnosť posúdiť kumulatívny vplyv zistených kombinácií látok na endokrinný systém;

8.  zastáva názor, že kritériá vymedzenia látok narušujúcich endokrinný systém by mali vychádzať z kritérií vymedzenia nepriaznivých účinkov a endokrinného pôsobenia; pričom vhodným základom na tento účel by malo byť vymedzenie pojmu IPCS WHO; domnieva sa, že „nepriaznivé účinky“ a „endokrinné pôsobenie“ je nutné zvažovať súčasne v rámci komplexného hodnotenia; domnieva sa, že ak existujú vedecké údaje o škodlivosti pozorovaných účinkov, je nutné ich za škodlivé považovať; zdôrazňuje, že zohľadniť by sa mali všetky možné kombinované účinky, napr. účinok zmesí alebo tzv. kokteilový účinok;

9.  zdôrazňuje, že kritériá určujúce, čo predstavuje endokrinné narušenie, musia byť vedecky podložené a musia byť horizontálne; domnieva sa, že by mal byť použitý postup založený na ťarche dôkazov a že pri zisťovaní endokrinných disruptorov by sa za vymedzujúce alebo rozhodujúce nemalo považovať jediné kritérium; domnieva sa, že sociálno-ekonomické posúdenie by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými právnymi predpismi;

10. absolútne nesúhlasí s pokusmi o zavedenie kritéria účinnosti pre vymedzenie endokrinných disruptorov, pretože by to príliš obmedzovalo ich vymedzenie, bolo by to vedecky chybné a nebolo by to v súlade s klasifikáciou karcinogénnych a mutagénnych látok a látok toxických pre reprodukciu, ktoré je založené na sile dôkazov;

11. zastáva názor, že pri posudzovaní toho, či určitá látka má alebo nemá vlastnosti endokrinného disruptora, by sa mali zohľadňovať všetky odborne recenzované vedecké údaje a informácie vrátane prehľadu vedeckej literatúry a iné štúdie ako tie, ktoré sa vykonávajú v súlade so správnou laboratórnou praxou, s ohľadom na ich silné aj slabé stránky; ďalej považuje za dôležité brať do úvahy moderné metódy a najnovší výskum;

12. vyzýva Komisiu, aby EÚ zaviedla vo všetkých príslušných právnych predpisoch náležité požiadavky na testovanie zamerané na identifikovanie látok s vlastnosťami endokrinného disruptora; domnieva sa, že je potrebné zaviesť nedávno overené a medzinárodne uznávané testovacie metódy, ktoré boli vyvinuté v OECD, v referenčnom laboratóriu Európskej únie pre alternatívy testovania na zvieratách (EURL ECVAM) alebo v rámci skríningového programu týkajúceho sa látok narúšajúcich endokrinný systém americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA); konštatuje, že program OECD týkajúci sa metód testovania sa vzťahuje na pohlavné hormóny a na hormóny štítnej žľazy a na steroidogenézu; poukazuje však aj na to, že neexistujú testy týkajúce sa mnohých iných častí endokrinného systému, ako sú inzulín a rastové hormóny; domnieva sa, že by bolo potrebné vyvinúť také metódy testovania a usmernenia, aby sa lepšie zohľadnili endokrinné disruptory, možné účinky malých dávok, kombinované účinky a nejednotvárny vzťah medzi dávkou a reakciou, najmä pokiaľ ide o kritické obdobia vývoja z hľadiska pôsobenia týchto látok;

13. mal by sa podporovať vývoj testovacích metód nerealizovaných na zvieratách, aby sa získali údaje relevantné z hľadiska bezpečnosti pre ľudí a nahradili štúdie na zvieratách, ktoré sa používajú v súčasnosti;

14. domnieva sa, že je potrebné podporovať uplatňovanie testovacích metód, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá, a obmedziť testovanie na zvieratách, pričom testovanie na stavovcoch by sa malo využívať iba v krajnom prípade; pripomína, že v súlade so smernicou 2010/63/EÚ sa musia testy na stavovcoch nahradiť, obmedziť alebo zdokonaliť; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila pravidlá na zabránenie opakovanému testovaniu a na zabezpečenie zákazu opakovaného vykonávania testov a štúdií na stavovcoch;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali registre porúch reprodukčného zdravia s cieľom získať údaje, ktoré v súčasnosti na úrovni EÚ chýbajú;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoľahlivé údaje o sociálno-ekonomických vplyvoch hormonálnych porúch a chorôb;

17. domnieva sa, že v prípade, že je k dispozícii dostatok údajov, by sa malo rozhodovacím orgánom umožniť, aby s látkami, ktoré majú rovnaký mechanizmus účinku a vlastnosti, zaobchádzali ako so skupinou, a v prípade, že tieto údaje nie sú dostupné, bolo by vhodné látky zoskupovať na základe štrukturálnej podobnosti, napríklad pri stanovovaní priorít pre ďalšie testovanie s cieľom ochrániť verejnosť čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie pred pôsobením látok narúšajúcich endokrinný systém, a obmedziť počet testov na zvieratách; zastáva názor, že ak výrobca alebo dovozca nie je schopný preukázať bezpečnosť určitej látky k spokojnosti príslušných rozhodovacích orgánov, mali by chemické látky s podobnou štruktúrou zaraďovať do rovnakej skupiny; poukazuje na to, že v takýchto prípadoch by tieto orgány mohli na doplnenie dostupných údajov o určitej chemickej látke, ktorú posudzujú, používať informácie o chemických látkach s podobnou štruktúrou, aby mohli dospieť k záverom týkajúcim sa ďalších krokov, ktoré je nutné podniknúť;

18. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju stratégiu EÚ v súvislosti s endokrinnými disruptormi tak, aby poskytovala účinnú ochranu ľudského zdravia tým, že pri dodržovaní zásady proporcionality bude klásť väčší dôraz na zásadu predbežnej opatrnosti, s cieľom dosiahnuť obmedzenie vystavenia ľudí endokrinným disruptorom;

19. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby viac zohľadňovali skutočnosť, že spotrebitelia potrebujú spoľahlivé informácie o rizikách endokrinných disruptorov, ich účinkoch a možných spôsoboch ochrany pred nimi, ktoré by sa poskytovali vhodnou formou a v jazyku, ktorému rozumejú;

20. vyzýva Komisiu, aby v príslušných právnych predpisoch predložila konkrétny časový harmonogram pre uplatňovanie budúcich kritérií a upravených požiadaviek na testovanie endokrinných disruptorov vrátane preskúmania schválených účinných látok používaných v pesticídoch a biocídnych látkach a plán konkrétnych opatrení a cieľov zameraných na obmedzenie vystavenia endokrinným disruptorom;

21. domnieva sa, že databáza údajov o hormonálne aktívnych látkach vyvinutá v rámci súčasnej stratégie by sa mala pravidelne aktualizovať;

22. vyzýva Komisiu, aby v rámci súčasnej revízie stratégie Spoločenstva týkajúcej sa látok narúšajúcich endokrinný systém z roku 1999 vykonala systematické vyhodnotenie všetkých príslušných právnych predpisov, a v prípade potreby najneskôr do 1. júna 2015 novelizovala existujúce právne predpisy alebo predložila nové legislatívne návrhy, vrátane vyhodnotenia ohrozenia a hodnotenia rizík s cieľom vhodným spôsobom obmedziť pôsobenie látok narúšajúcich endokrinný systém na ľudí, najmä na zraniteľné skupiny osôb, ako sú tehotné ženy, dojčatá, deti a mladiství;

23. vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní budúcej revízie stratégie EÚ týkajúcej sa endokrinných disruptorov stanovila presný harmonogram, v ktorom sa uvedú prechodné obdobia, na účely:

– uplatňovania budúcich kritérií na zistenie chemických látok, ktoré môžu spôsobovať endokrinné poruchy;

– revízie príslušných právnych predpisov uvedených v ods. 22;

– zverejňovania pravidelne aktualizovaného zoznamu hlavných endokrinných disruptorov, ktorého prvá verzia by sa mala zverejniť do 20. decembra 2014;

– prijatia všetkých potrebných opatrení na zníženie vystavenia obyvateľov a životného prostredia EÚ endokrinným disruptorom;

24. zastáva názor, že látky narušujúce endokrinný systém by sa mali považovať za látky vzbudzujúce veľké obavy v zmysle nariadenia REACH alebo za látky vzbudzujúce veľké obavy podľa iných právnych predpisov;

25. zdôrazňuje, že súčasná veda neposkytuje dostatočný základ pre stanovenie hraničnej hodnoty, pod ktorou sa nevyskytujú nežiaduce účinky, a endokrinné disruptory by preto mali byť považované za „bezprahové“ látky, a že akékoľvek vystavenie týmto látkam môže mať za následok riziko, pokiaľ výrobca nedokáže poskytnúť vedecký dôkaz o tom, že prahovú hodnotu je možné identifikovať, s prihliadnutím na zvýšenie citlivosti v kritickom období vývoja a účinky zmesí;

26. vyzýva Komisiu, aby podporila cielené projekty zamerané na výskum látok, ktoré môžu mať vplyv na endokrinný systém, a aby zdôrazňovala ich negatívne účinky pri nízkych koncentráciách alebo pri kombinovanom vystavení vrátane rozvoja nových metód testovania a analýz, ako aj podpory novej systémovej zmeny na základe sledovania toxicity/nepriaznivých vplyvov; vyzýva Komisiu, aby do priorít rámcového programu výskumu a vývoja zapracovala endokrinné disruptory, ich kombinovaný účinok a súvisiace témy;

27. vyzýva Komisiu, aby vypracovala metódy in vitro a in silico s cieľom obmedziť na minimum testovanie na zvieratách pri skríningu endokrinných disruptorov;

28. vyzýva Komisiu, aby vyžadovala, aby všetky výrobky dovážané z tretích krajín spĺňali všetky súčasné i budúce právne predpisy EÚ týkajúce sa endokrinných disruptorov;

29. vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky príslušné zainteresované strany do spolupráce, ktorej cieľom je prijať legislatívne zmeny potrebné na zlepšenie ochrany ľudského zdravia pred chemickými látkami spôsobujúcimi hormonálne poruchy, a aby navrhla informačné kampane;

30. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvorenia výskumného strediska pre endokrinné disruptory, ktoré by vykonávalo výskum a koordinovalo poznatky v oblasti endokrinných disruptorov na úrovni EÚ;

31. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky príslušné existujúce a budúce právne predpisy uplatňovali horizontálne kritériá pre identifikáciu známych, pravdepodobných a potenciálnych látok narúšajúcich endokrinný systém, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany;

32. zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa toto uznesenie obmedzuje na ochranu ľudského zdravia pred endokrinnými disruptormi, je rovnako dôležité prijať rozhodné kroky týkajúce sa endokrinných disruptorov na ochranu voľne žijúcich zvierat a životného prostredia;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala a financovala verejné informačné programy o zdravotných rizikách endokrinných disruptorov, aby mohli spotrebitelia na základe úplných znalostí o skutočnostiach upraviť svoje správanie a životný štýl; tieto informačné programy by sa mali zameriavať najmä na ochranu najohrozenejších skupín (tehotných žien a detí), aby bolo možné včas prijať preventívne opatrenia;

34. vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzdelávacie programy pre zdravotníckych pracovníkov v tejto oblasti;

35. víta začlenenie endokrinných disruptorov medzi aktuálne politické otázky spravované v rámci politiky Strategického prístupu k medzinárodnému riadeniu v oblasti chemikálií (SAICM); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto činnosť v rámci stratégie SAICM podporili a aby na všetkých príslušných medzinárodných fórach, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo program OSN pre životné prostredie (UNEP), propagovali aktívnu činnosť zameranú na obmedzenie pôsobenia chemických látok spôsobujúcich endokrinné poruchy na človeka a životné prostredie;

36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 36, 5.2.2009, s. 84.

(2)

Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

(5)

Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(7)

Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59.

(8)

Prijaté texty, P4_TA(1998)0608.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0152.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0147.

(11)

Vymedzenie pojmu zo správy WHO/IPCS (z roku 2002): „Endokrinný disruptor je exogénna látka alebo zmes, ktorá mení funkciu (-ie) endokrinného systému a má následný nepriaznivý vplyv na zdravie nedotknutého organizmu alebo jeho potomstva alebo (sub) populácie.” Potenciálny endokrinný disruptor je exogénna látka alebo zmes, ktorá má také vlastnosti, ktoré by mohli viesť k narušeniu endokrinného systému nedotknutého organizmu alebo jeho potomstva alebo (sub)populácie.” (http://www.who.int/ipcs/publications/en/ch1.pdf).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zvýšenému výskytu hormonálnych porúch a ochorení u ľudí sa treba skutočne vážne venovať. Endokrinný systém reguluje veľkú časť procesov v ľudskom tele vrátane reprodukcie, metabolizmu, rastu, vyváženého pomeru medzi soľami a vodou a funkčnosti srdca. Narastá výskyt porúch, najmä pokiaľ ide o reprodukčnú schopnosť ľudí, pričom za jeden z faktorov, ktoré sa na tom podieľajú, sa považujú látky narušujúce endokrinný systém.

Zásada predbežnej opatrnosti je a musí byť jedným z hlavných bodov politiky EÚ v oblasti chemických látok. To, že nevieme všetko, nemožno používať ako zámienku na nečinnosť. Riziká nenapraviteľného poškodenia ľudského zdravia a životného prostredia sú jednoducho nesmierne veľké.

V súčasnosti je k dispozícii asi 27 000 správ o výskume zaoberajúcom sa látkami narušujúcimi endokrinný systém a ich účinkami na ľudí a zvieratá. Možno pozorovať množstvo znepokojujúcich tendencií.

Za posledných dvadsať rokov pribudli dôkazy o tom, že v ľudskom tele sa vyskytuje čoraz viac látok narušujúcich hormonálny systém. Na celom svete sa prudko zvýšil počet prípadov celého radu porúch a ich diagnózy. Mimoriadne sa rozšírili potenciálne reprodukčné poruchy, ktoré majú formu zníženej kvality spermií, rakoviny semenníkov, predčasnej puberty a deformácie pohlavných orgánov, napríklad kryptorchizmus, keď semenníky nezostúpia do mieškov vo fáze vývoja plodu, a hypospádia, pri ktorej je otvor močovej trubice na spodnej strane penisu. Taktiež sme svedkami rastúceho počtu deformácií pri narodení, prípadov rakoviny a cukrovky a rozmáhajú sa aj poruchy neurologického vývoja, ako je autizmus a ADHD. Počet žien s diagnózou rakoviny prsníka v Spojenom kráľovstve od roku 1980 narástol takmer dvojnásobne. Podľa súčasných odhadov sa rakovina prsníka vyvinie skôr či neskôr u každej deviatej ženy. Takéto rýchle zmeny možno vysvetliť len pôsobením vonkajších environmentálnych faktorov.

Naše gény sa však za tak krátky čas natoľko nezmenili. Paralelne treba aj vysvetlenie zvýšeného výskytu uvedených porúch hľadať medzi externými faktormi. Tento vplyv vonkajšieho prostredia pramení z množstva rôznych zdrojov, ku ktorým patria faktory ako životný štýl, potrava a výživa, patogénne, medicínske, farmaceutické a ekonomické faktory, ako aj sociálne príčiny ako stres. Existuje aj celý rad štúdií dokazujúcich, že podiel na tom má aj vystavenie chemickým látkam. Všetky tieto faktory môžu navzájom súvisieť. Napríklad strava a stres môžu ovplyvňovať citlivosť tela voči iným faktorom.

Ochrana ľudského zdravia je dôležitou súčasťou politiky EÚ (článok 35 zmluvy). Na tento účel je potrebné, aby sa v plnej miere uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti (článok 191 zmluvy).

Látky narušujúce endokrinný systém v ľudskom prostredí sú teda jedným z faktorom, ktorý vplýva na tento znepokojivý vývoj. Nie je však možné presne zistiť, ako určitá látka narušujúca endokrinný systém spôsobuje konkrétne ochorenie. Vyplýva to z celého radu faktorov:

–    medzi vystavením a vznikom účinku môže uplynúť veľmi dlhý čas, pravdepodobne niekoľko desaťročí alebo generácií;

–    rozsah rizika negatívneho vplyvu sa mení podľa rôznych fáz vývoja a kritické momenty, napríklad počas vývoja plodu, môžu byť veľmi krátke;

–    ľudia sú počas svojho života vystavení nesmiernemu počtu chemických látok v zložitých zmesiach;

–    látky narušujúce endokrinný systém môžu navzájom reagovať a môžu reagovať aj so samotnými hormónmi ľudského tela;

–    látky narušujúce endokrinný systém môžu pôsobiť v extrémne nízkej koncentrácii a môžu mať závažnejšie účinky v nižšej dávke ako pri vyššej dávke. Ak nie je vzťah medzi dávkou a reakciou jednotvárny, problém predpovede sa ešte zväčšuje;

–    naše poznatky o ľudskom a živočíšnom endokrinnom systéme sú stále obmedzené.

Látky narúšajúce endokrinný systém sú všade okolo nás v našom bežnom živote. Nachádzajú sa v potravinových obaloch, vo výrobkoch starostlivosti o pleť, v kozmetike, stavebných materiáloch, elektronike, nábytku a podlahovinách. Mnohé umelohmotné výrobky v našich domácnostiach a na pracovisku obsahujú jeden alebo viaceré druhy chemických látok, u ktorých existuje podozrenie, že ich účinky narušujú endokrinný systém. Spotrebiteľ ako jednotlivec nemá možnosť vedieť, aké látky sa nachádzajú v ktorom výrobku, najmä ak ide o výrobky bez uvedenia zloženia.

Látky narušujúce endokrinný systém sa uvoľňujú z materiálov a výrobkov a akumulujú sa napríklad v prachu v domácnosti. V dôsledku toho hrozí vystavenie osobitne v prípade malých detí, ktoré lezú po zemi a rady si dávajú veci do úst. Keďže deti sú mimoriadne citlivé na účinky týchto látok, je to veľmi znepokojujúce.

Látok, u ktorých existuje podozrenie na vlastnosti narušujúce endokrinný systém, je mnoho a sú veľmi rozšírené, čo znamená, že človek ako spotrebiteľ sa nedokáže sám proti nim brániť. V dôsledku množstva a širokého výskytu týchto látok je zároveň nemožné chrániť najzraniteľnejšie skupiny, a to embryá a deti rôzneho veku až po dospelosť. Deti, mladí ľudia a ženy v reproduktívnom veku sú skupiny zahŕňajúce rýchlo sa vyvíjajúcich jednotlivcov, pre ktorých je správna hormonálna rovnováha kľúčová. Preto potrebujú osobitnú ochranu pred vystavením látkam narušujúcim endokrinný systém. Spoločnosť musí byť dostatočne bezpečná aj pre svojich najzraniteľnejších členov.

Existujú opatrenia, ktoré možno rýchlo prijať, aby sa zvýšila ochrana najzraniteľnejších skupín. Najdôležitejšie je zabrániť používaniu látok narušujúcich endokrinný systém vo výrobkoch určených osobitným cieľovým skupinám, ako sú výrobky starostlivosti o pleť, tkaniny a hračky s vymedzenými oblasťami uplatnenia. Taktiež by sa mohli uplatňovať prísnejšie bezpečnostné požiadavky pri výstavbe a zariaďovaní predškolských zariadení a škôl alebo iných priestorov, v ktorých sa deti zdržiavajú dlhší čas. Keďže však deti, mladí ľudia a osobitne ženy v reproduktívnom veku predstavujú rozsiahlu a neoddeliteľnú súčasť populácie, je potrebné chrániť populáciu ako celok.

Veľmi dôležité je, aby sa do súčasných právnych predpisov EÚ zaviedli primerané testy na zisťovanie látok narušujúcich endokrinný systém, najmä do nariadenia o klasifikácii, označovaní a balení (CLP), nariadenia REACH, nariadení o výrobkoch na ochranu rastlín, do smernice o biocídnych výrobkoch a smernice o kozmetických výrobkoch.

Je potrebné vyvinúť kritériá týkajúce sa spôsobu, akým by sa mal výklad týchto testov spoločne s ďalším príslušným výskumom premietnuť do konkrétnych legislatívnych opatrení. Pretože existuje názor, že látky narušujúce endokrinný systém vplývajú na ľudí a životné prostredie v malých dávkach, a preto nie je možné stanoviť bezpečnú hranicu vystavenia týmto látkam, hlavný prístup v rámci nariadenia REACH by mal spočívať v obmedzení povolení na základe posúdenia sociálno-ekonomických aspektov v spojení s návrhmi ich nahrádzania. Vypracovanie kritérií a požiadaviek na testovanie by sa malo riadiť zásadou predbežnej opatrnosti. Je dôležité, aby kritériá a metodika, z ktorých vychádza rozhodnutie o tom, či sa určitá látka považuje za látku s vlastnosťami narušujúcimi endokrinný systém, boli čo najtransparentnejšie.

Komisia by mala taktiež vyvinúť iniciatívu zameranú na revíziu a ďalšie rozpracovanie všetkých relevantných právnych predpisov tak, aby sa zohľadnili riziká vyplývajúce z látok narušujúcich endokrinný systém. Je potrebné preskúmať rôzne legislatívne akty vo väčšej miere, ako sa doteraz plánovalo alebo ako sa požaduje v rámci príslušných aktov.

Diskusia o látkach narušujúcich endokrinný systém sa z veľkej časti týka produktov a látok zistených v kozmetike, nábytku, elektronike, stavebníctve, hračkách, tkaninách a potravinách vrátane obalov. Preto je dôležité, aby Komisia preskúmala súčasné právne predpisy a navrhla v tejto oblasti nové, s cieľom chrániť ľudí pred látkami s vlastnosťami narušujúcimi endokrinný systém.

Osobitne dôležité je, aby neexistovali požiadavky na chemické látky, pokiaľ ide o kategórie výrobkov, s ktorými prichádzajú do styku deti. Jednou z takých kategórií sú tkaniny, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne osobitné pravidlá napriek tomu, že malé deti si tkaniny často dávajú do úst a naša pokožka je s tkaninami v kontakte. Preto navrhujeme, aby sa vyvinuli osobitné právne predpisy o chemických látkach zamerané na tkaniny.

Táto správa je založená na dôkazoch pochádzajúcich z mnohých zdrojov. Na konferencii o látkach narušujúcich endokrinný systém, ktorú Komisia usporiadala v Bruseli v júni 2012, zaznelo niekoľko pre túto správu dôležitých príspevkov, napríklad Lindy Birnbaumovej, vedúcej amerického národného ústavu US National Institute of Environmental Health Sciences, Tracey J. Woodruffovej, profesorky z Kalifornskej univerzity, Laurence Mussetovej z OECD a mnohých ďalších. V septembri 2012 Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zorganizoval v Európskom parlamente seminár s názvom Látky narušujúce endokrinný systém a ich vplyv na zdravie. Medzi účastníkmi tohto seminára boli zástupcovia Komisie, výskumu, zainteresovaných organizácií a chemického priemyslu. Všetci spoločne prispeli významnou mierou k tejto správe. Cenné informácie a hľadiská pochádzajú aj z celého radu stretnutí s výskumnými pracovníkmi, zástupcami priemyslu, MVO a verejných orgánov. Informácie sme čerpali aj z časti internetovej stránky Komisie venovanej látkam narušujúcim endokrinný systém: http://ec.europa.eu/environment/endocrine/index_en.htm

Nasledujúce správy boli použité ako dôležité referenčné dokumenty:

•   Kortenkamp et al.: State-of-the-art assessment of endocrine disrupters, zmluva k projektu č. 070307/2009/550687/SER/D3

•   The impacts of endocrine disrupters on wildlife, people and their environments. The Weybridge+15 (1996 – 2011) správa. ISSN 1725-2237

•   Diamanti-Kandarakis E et al. (2009): Endocrine-Disrupting Chemicals: An Endocrine Society Scientific Statement. Endocrine Reviews 30(4): 293-342

•   Linda Birnbaum. Environmental Chemicals: Evaluating Low-Dose Effects. doi:10.1289/ehp.1205179

•   Richard Sharpe. Male Reproductive Health Disorders and the Potential Role of Exposure to Environmental Chemicals. Zadávateľ: CHEM Trust

•   Breast cancer and exposure to hormonally active chemicals: An appraisal of the scientific evidence. A background briefing paper by Professor Andreas Kortenkamp, Head of the Centre for Toxicology, The School of Pharmacy, University of London apríl 2008

•   Survey and Health Assessment of the exposure of 2 year-olds to chemical substances in Consumer Products. Kathe Tønning, Eva Jacobsen a Eva Pedersen. Dánsky technologický inštitút. Marianne Strange a Pia Brunn Poulsen. Force Technology. Lise Møller a Helle Buchardt Boyd, DHI group. Survey of Chemical Substances in Consumer Products, č. 102 2009

•   Vandenberg et al: Hormones and endocrine-disrupting chemicals: Hormones and endocrine-disrupting chemicals: Low dose effects and nonmonotonic dose responses, Endocrine Reviews, online marec 2012, tlač jún 2012.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Yves Cochet, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Pavel Poc, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

 

Katrin Lengyelovú

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Minodora Cliveti, José Manuel Fernandes, Vicky Ford, Gaston Franco, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, Vittorio Prodi, Christel Schaldemose, Birgit Schnieber-Jastram, Renate Sommer, Alda Sousa, Rebecca Taylor, Vladimir Urutchev, Anna Záborská, Andrea Zanoni

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson

Posledná úprava: 28. februára 2013Právne oznámenie