Správa - A7-0196/2013Správa
A7-0196/2013

SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010

14.10.2013 - (COM(2012)0280 – C7‑0136/2012 – 2012/0150(COD)) - ***I

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Gunnar Hökmark


Postup : 2012/0150(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0196/2013
Predkladané texty :
A7-0196/2013
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010

(COM(2012)0280 – C7‑0136/2012 – 2012/0150(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0280),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0136/2012),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 29. novembra 2012[1],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012[2],

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre právne veci (A7-0196/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa ustanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[4],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[6],

keďže:

(1)       Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2007, ukázala, že na úrovni Únie je výrazný nedostatok vhodných nástrojov, pomocou ktorých by bolo možné účinne riešiť situáciu nezdravých alebo zlyhávajúcich úverových inštitúcii. Takéto nástroje sú potrebné najmä na to, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti, alebo v prípade, keď platobná neschopnosť nastane, na minimalizáciu nepriaznivých následkov pomocou zachovania systémovo dôležitých funkcií príslušnej inštitúcie. Počas krízy boli uvedené výzvy významným faktorom, ktorý prinútil členské štáty zachrániť úverové inštitúcie pomocou použitia peňazí daňových poplatníkov. Hoci možnosť verejného zásahu pretrváva, cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je v čo najväčšom rozsahu sa potrebe takýchto krokov vyhnúť.

(1 a)    Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2007, mala systémové rozmery v tom zmysle, že zasiahla prístup k financovaniu prakticky všetkých úverových inštitúcií. Aby sa zabránilo systémovému krachu s katastrofálnymi následkami pre celú ekonomiku, malo by sa s krízou popasovať pomocou opatrení zameraných na zabezpečenie prístupu k financovaniu, a to za rovnakých podmienok pre všetky banky, ktoré sú inak solventné. Toto sa dosiahlo všeobecnou podporou likvidity zo strany centrálnych bánk a zárukami členských štátov na cenné papiere vydávané solventnými úverovými inštitúciami. Kríza takisto odhalila obrovské úverové straty a iné slabé miesta v jednotlivých úverových inštitúciách, ktorým hrozilo bezprostredné zlyhanie. Chýbajúce primerané nástroje na riešenie týchto zlyhaní v spojení s krehkou finančnou situáciou, ktorá vládla v celom finančnom systéme, boli dôležitým faktormi, ktorý nútil členské štáty, aby chránili tieto úverové inštitúcie využívajúce verejné finančné prostriedky.

(1 b)    Pokračujúca revízia regulačného rámca, najmä posilňovanie kapitálových a likvidnostných nárazníkov a lepšie nástroje na makroprudenciálne politiky, zmenší pravdepodobnosť budúcich systémových kríz a posilní odolnosť úverových inštitúcií a investičných spoločností voči tlakom, či už spôsobených systémovými poruchami, alebo udalosťami typickými pre jednotlivé úverové inštitúcie či investičné spoločnosti. Nie je však možné, ani žiaduce usilovať sa o navrhnutie regulačného a kontrolného rámca, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby sa úverové inštitúcie a investičné spoločnosti dostali do ťažkostí. Členské štáty by mali preto byť pripravené a mať k dispozícii vhodné nástroje riešenia situácií zahŕňajúcich tak systémové krízy, ako aj zlyhania jednotlivých úverových inštitúcií a investičných spoločností. Tieto nástroje obsahujú facility likvidity, poskytované centrálnymi bankami solventným úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam, ktoré potrebujú pomoc v oblasti likvidity, ale aj mechanizmy, ktoré umožňujú zodpovedným orgánom účinne riešiť problémy zlyhania a nesolventnosti úverových inštitúcií a investičných spoločností počas systémovej alebo inštitucionálnej krízy a zaisťovať, aby spôsob, akým sú inštitúcie štruktúrované, nepredstavoval zbytočné prekážky riešiteľnosti.

(2)       Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými úverovými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Zlyhanie cezhraničnej úverovej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou úverovou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(3)       V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia konaní zameraných na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií. Niektoré členské štáty používajú v prípade úverových inštitúcii rovnaké konania, ktoré uplatňujú aj na iné podniky, ktoré sú v platobnej neschopnosti, a ktoré boli v určitých prípadoch upravené pre úverové inštitúcie. Medzi zákonmi, nariadeniami a administratívnymi ustanoveniami, ktorými sa členské štáty v prípade platobnej neschopnosti úverových inštitúcií riadia, existujú značné procesné rozdiely. Okrem toho finančná kríza odhalila, že všeobecné konkurzné konania podnikov nemusia byť vždy vhodné pre úverové inštitúcie, pretože nemusia vždy zaistiť dostatočne rýchlu intervenciu, kontinuitu základných funkcií úverových inštitúcií ani zachovanie finančnej stability.

(4)       Preto je potrebný režim, ktorý poskytne orgánom dôveryhodný súbor nástrojov na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu do nezdravej alebo zlyhávajúcej úverovej inštitúcie tak, aby sa zabezpečila kontinuita základných finančných a ekonomických funkcií úverovej inštitúcie, pričom by sa minimalizoval vplyv zlyhania tejto inštitúcie na hospodárstvo a finančný systém a zaistilo by sa uvalenie primeraných strát na akcionárov a veriteľov ▌. Nové právomoci by mali orgánom umožniť zachovať nepretržitý prístup ku vkladom a platobným transakciám, predávať v prípade potreby životaschopné časti spoločnosti a rozdeľovať straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Tieto ciele by mali pomôcť zabrániť destabilizácii finančných trhov a minimalizovať náklady daňových poplatníkov.

(4 a)    Uplatňovanie týchto právomoci a prijaté opatrenia by mali brať do úvahy okolnosti, za ktorých sa zlyhanie vyskytuje. Ak problém vzniká v jednotlivej úverovej inštitúcii alebo investičnej firme a zostatok finančného systému nie je zasiahnutý, orgány by mali mať možnosť na uplatnenie právomocí na riešenie krízových situácií bez toho, aby sa museli obávať nákazlivých účinkov. Na druhej strane v krehkom prostredí by sa malo viac úsilia venovať tomu, aby sa zabránilo destabilizácii finančných trhov. Napríklad, môže sa stať, že nástroje riešenia krízových situácií nemožno použiť súčasne v prípade systémovo významných úverových inštitúcií a investičných spoločností bez toho, aby sa neohrozila finančná stabilita. Podobne, čím je kríza rozsiahlejšia a čím sú väčšie obavy z možných nákazlivých účinkov, tým je dôležitejšie, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mohli pokračovať vo svojich činnostiach.

(4 b)    Pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie či investičnej spoločnosti, ktorým sa ich činnosť zachová, môže vláda ako poslednú inštanciu zapojiť nástroje finančnej stabilizácie vrátane dočasného verejného vlastníctva. Preto je dôležité, aby právomoci a finančné opatrenia na riešenie krízy mali takú štruktúru, že daňoví poplatníci sú príjemcami každého prebytku, ktorý vznikne po reštrukturalizácii úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktorá vďaka zodpovedným orgánom získala opäť pevnú pôdu pod nohami. Zodpovednosť a prevzatie rizika by mali byť sprevádzané odmenou. Táto požiadavka nie je splnená vtedy, keď sa reštrukturalizovaná úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť po vyriešení krízovej situácie jednoducho odovzdá do rúk súkromných vlastníkov, napríklad držiteľov dlhopisov, ktorých nároky sa premenili na vlastný kapitál.

(4 c)    So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj možnú potrebu použiť na riešenie krízy verejné zdroje, by mali byť do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia dôkladne zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(5)       Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich úverových inštitúcií; iné naznačili svoj zámer zaviesť takéto mechanizmy, ak sa neprijmú na úrovni Únie. Rozdiely medzi štátmi v podmienkach, právomociach a postupoch súvisiacich s riešením krízových situácií úverových inštitúcií budú pravdepodobne predstavovať prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcich cezhraničných bankových skupín. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie úverových inštitúcií. Tieto rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií môžu mať vplyv aj na náklady na financovanie bánk v členských štátoch a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami. Účinné režimy riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch sú takisto nevyhnutné na to, aby sa zaručilo, že inštitúcie nemožno vo vykonávaní práv jednotného trhu, konkrétne práva usadiť sa, obmedziť finančnými možnosťami ich domovského členského štátu zvládnuť ich zlyhanie.

(6)       Takéto prekážky by sa mali odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia upravujúce vnútorný trh nebudú oslabené. Na tento účel by mali pravidlá upravujúce riešenie krízových situácií inštitúcií podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie.

(7)       Keďže členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť príslušné ciele, konkrétne harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií, a teda je možné ich v dôsledku účinkov zlyhania ktorejkoľvek inštitúcie v celej Únii lepšie prijať na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity tak, ako je to stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovené v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(8)       Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v celej škále inštitúcií, by sa režim riešenia krízových situácií nemal vzťahovať len na úverové inštitúcie, ale aj na investičné spoločnosti podliehajúce obozretnostným požiadavkám stanoveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií[7]. Režim by sa mal uplatňovať aj na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES[8], a na finančné holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Kríza ukázala, že platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť aj platobnú schopnosť celej skupiny, a teda môže mať aj svoje vlastné systémové dôsledky. Orgány by preto mali disponovať aj účinnými prostriedkami so zreteľom na tieto subjekty, aby zabránili „nákaze“ a mali by vypracovať konzistentný program riešenia krízových situácií pre túto skupinu ako celok, keďže platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny.

(8a)     Aby sa zabezpečila vnútorná konzistentnosť regulačného rámca, centrálne protistrany v zmysle nariadenia (EÚ) č. 648/2012[9] a centrálne depozitáre cenných papierov v zmysle nariadenia (EÚ) č. XXXX/20XX [CSDR][10] by mali spadať pod samostatnú legislatívnu iniciatívu zavádzajúcu rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií týchto inštitúcií, ktorú by Komisia mala predložiť čo najskôr.

(9)       Používaním nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí stanovených v tejto smernici sa môžu narušiť práva akcionárov a veriteľov. Najmä právomoc orgánov previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva inštitúcie na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov bude mať vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Okrem toho právomoc rozhodnúť o tom, ktoré záväzky sa majú previesť zo zlyhávajúcej úverovej inštitúcie na základe cieľa zaručiť kontinuitu služieb a cieľa vyhnúť sa nepriaznivému účinku na finančnú stabilitu, môže mať vplyv na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi.

(10)     Vnútroštátne orgány by však v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a nástrojov, ktoré majú k dispozícií, mali zohľadniť povahu podnikania, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jej obchodnej činnosti, jej členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia alebo v iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, a či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti, pričom zaistia, aby sa režim uplatňoval náležitým a primeraným spôsobom. Okrem toho by sa mal uplatňovať tak, aby sa neohrozovala stabilita finančných trhov. Predovšetkým v situáciách charakterizovaných rozsiahlejšími problémami alebo dokonca pochybnosťami o odolnosti mnohých úverových inštitúcií a investičných spoločností je veľmi dôležité, aby zodpovedné orgány posudzovali riziko nákazy z prijatých opatrení vo vzťahu ku každej jednotlivej úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti.

(11)     Na zabezpečenie požadovanej rýchlosti konania a na zaručenie nezávislosti od hospodárskych subjektov a zabránenie konfliktom záujmu by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Určenie verejných orgánov by nemalo vylučovať poverenie v rámci zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Nie je však potrebné predpísať členskému štátu presný orgán, ktorý by mal vymenovať za svoj orgán pre riešenie krízových situácií. Harmonizácia tejto stránky môže uľahčiť koordináciu, zároveň by však výrazne zasahovala do ústavných a správnych systémov členských štátov. Dostatočný stupeň koordinácie sa dá dosiahnuť aj pomocou menej intruzívnej požiadavky: všetky vnútroštátne orgány zapojené do riešenia krízových situácií inštitúcií by mali byť zastúpené v kolégiách pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by sa mala uskutočňovať koordinácia na cezhraničnej úrovni alebo na úrovni Únie. Členské štáty by preto mali mať voľnú ruku pri výbere orgánov, ktoré by mali byť zodpovedné za používanie nástrojov riešenia krízových situácií a za vykonávanie právomocí ustanovených touto smernicou.

(11a)   V záujme ochrany právnej istoty a zabránenia výskytu protichodnej zodpovednosti a konfliktu záujmov je dôležité rozlišovať role a úlohy príslušných orgánov zodpovedných za finančný dohľad a orgánov pre riešenie krízových situácií. Členské štáty by preto nemali mať možnosť určiť ako orgány pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice príslušné orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami. Členské štáty by však mali zabezpečovať úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad a orgánmi pre riešenie krízových situácií. Z rovnakého dôvodu by sa v rámci EBA mala jasne oddeliť zodpovednosť na účely riešenia krízových situácií od jeho ďalších funkcií.

(13)     Účinné riešenie krízových situácií inštitúcií alebo skupín pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií pre dohľad a riešenie krízových situácií vo všetkých fázach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od prípravy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie inštitúcie. V prípade nezhody vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach, ktoré sa majú vzhľadom na inštitúcie prijať v súlade s touto smernicou, by ako posledné východisko mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) fungovať ako ▌mediátor. ▌

(13a)   Pri riešení krízovej situácie v inštitúciách alebo skupinách pôsobiacich v celej Únii by prijaté rozhodnutia mali chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať hospodárske a sociálne dôsledky v členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(14)     S cieľom zaistiť jednotný a konzistentný prístup k oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by EBA mal byť takisto oprávnený prijímať usmernenia a vypracúvať regulačné a technické predpisy, ktoré schváli Komisia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(15)     S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich inštitúcií by orgány mali mať právomoc ukladať prípravné a preventívne opatrenia.

(15a)   Vzhľadom na nevyhnutné rozšírenie zodpovednosti a úloh EBA stanovené touto smernicou, by mali Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby boli neodkladne k dispozícii primerané ľudské a finančné zdroje. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu stanoveného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Rozpočtový orgán by mal zabezpečiť, aby sa dodržali najvyššie normy efektívnosti.

(16)     Je nevyhnutné, aby všetky inštitúcie pripravili a pravidelne aktualizovali plány ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia, ktoré tieto inštitúcie majú prijať za rôznych okolností alebo na základe rôznych scenárov. Takéto plány by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov. Požiadavka pripraviť plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie a jej vzájomná previazanosť, a to aj prostredníctvom systémov vzájomných záruk, alebo skupiny. V tomto zmysle by mal požadovaný obsah zohľadňovať aj povahu zdrojov financovania inštitúcie, vrátane vzájomne zaručeného financovania alebo záväzkov, a stupeň vierohodne dostupnej podpory v rámci skupiny. Inštitúcie by mali predložiť svoje plány orgánom dohľadu, aby ich kompletne posúdili, vrátane toho, či sú tieto plány komplexné a či by sa ich pomocou dokázala včas reálne obnoviť životaschopnosť inštitúcie aj v obdobiach situácie finančného stresu.

(16a)   Plány ozdravenia by mali predovšetkým stanoviť opatrenia, ktoré by malo prijať manažment inštitúcie, v prípade, že sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu.

(16b)   V prípade plánov ozdravenia na úrovni skupiny by sa pri príprave plánov mal osobitne zohľadniť prípadný vplyv ozdravných opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(17)     Ak inštitúcia nepredloží primeraný plán ozdravenia, orgány dohľadu by mali mať právomoc požadovať od inštitúcie, aby prijala všetky opatrenia potrebné na nápravu závažných nedostatkov plánu v súlade s touto smernicou. Táto požiadavka môže mať vplyv na slobodu podnikania, ktorá je zaručená v článku 16 Charty základných práv. Obmedzenie tohto základného práva je však potrebné na splnenie cieľov finančnej stability a na ochranu vkladateľov a veriteľov. Konkrétnejšie je takéto obmedzenie potrebné s cieľom posilniť obchodnú činnosť inštitúcií a vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie nadmerne rástli, alebo aby prijímali nadmerné riziká bez toho, aby boli schopné vyrovnať sa s neúspechmi a stratami a obnoviť svoju kapitálovú základňu. Uvedené obmedzenie je takisto primerané, keďže len preventívnym opatrením je možné zaistiť prijatie primeraných ochranných krokov, a je teda v súlade s článkom 52 Charty základných práv Európskej únie.

(18)     Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby mohli plánovať, ako by sa dali odčleniť základné funkcie inštitúcie alebo cezhraničnej skupiny od ostatných obchodných činností a ako by sa dali previesť tak, aby sa zaistilo zachovanie a pokračovanie základných funkcií. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť primeraný systémovému významu inštitúcie alebo systému vzájomných záruk ako celku, alebo skupiny.

(18a)   Vzhľadom k tomu, že inštitúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, orgány pre riešenie krízových situácií by mali vypracúvať plány riešenia krízových situácií v úzkej spolupráci s týmito inštitúciami.

(18b)   Finančné inštitúcie sa z hľadiska svojej štrukturálnej zložitosti veľmi líšia, najmä keď pôsobia vo viacerých jurisdikciách. Veľmi sa líši aj podnikateľské riziko, a to pre rozmanitosť podnikateľských činností a rôznorodosť európskych podnikateľských modelov. Príslušné orgány by preto pri posudzovaní kapitálovej a finančnej štruktúry jednotlivých inštitúcií mali byť schopné zohľadňovať špecifické vlastnosti inštitúcie.

(18c)   V prípade plánov ozdravenia na úrovni skupiny by sa pri príprave plánov mal osobitne zohľadňovať prípadný vplyv ozdravných opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Do prípravy plánu by mali byť zapojené orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých má skupina významné dcérske spoločnosti.

(19)     Príslušné orgány by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vypracovaného orgánmi pre riešenie krízových situácií mali mať právomoc – tam, kde je to potrebné a primerané – požadovať zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií alebo skupín, aby sa odstránili praktické a podstatné prekážky uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a aby sa zaistila riešiteľnosť krízovej situácie dotknutých subjektov. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby orgány mali možnosť vyriešiť krízovú situáciu akejkoľvek inštitúcie. S cieľom dodržať právo na podnikanie stanovené v článku 16 Charty základných práv by sa diskrečná právomoc orgánov mala obmedzovať na to, čo je potrebné s cieľom zjednodušiť štruktúru a operácie inštitúcie výlučne na účel zlepšenia riešiteľnosti jej krízovej situácie. Všetky opatrenia zavedené s takýmto cieľom by okrem toho mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie. Opatrenia by nemali byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti a mali by byť odôvodnené vyšším dôvodom, že sa vykonávajú vo verejnom záujme finančnej stability. Na určenie, či sa opatrenia vykonali v záujme širokej verejnosti, orgány pre riešenie krízových situácií konajúce v záujme širokej verejnosti by mali byť schopné dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa riešenia krízovej situácie bez toho, aby museli čeliť prekážkam brániacim používaniu nástrojov riešenia krízových situácií alebo obmedzujúcim schopnosť vykonávať právomoci, ktoré im boli zverené. Tieto opatrenia by však nemali presahovať minimálny rámec potrebný na dosiahnutie cieľov. Orgány by predovšetkým mali posúdiť rozsiahly vplyv zmien, ktoré majú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti uplatniť, na náklady a dostupnosť finančných funkcií na domácnosti a firmy za normálnych okolností. Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká[11].

(20)     Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by nemali brániť inštitúciám vo výkone práva usadiť sa vyplývajúceho zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(21)     Plány ozdravenia ▌ by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore. Plány riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k žiadnemu z týchto opatrení: mimoriadna verejná finančná podpora, núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, obsahom a podmienkami úrokových sadzieb, a nemali by vystavovať daňových poplatníkov riziku straty. Prístup k facilitám likvidity poskytovaným centrálnymi bankami vrátane núdzových facilít likvidity by sa nemal považovať za mimoriadnu verejnú finančnú podporu za predpokladu, že inštitúcia je v okamihu poskytnutia likvidity platobne schopná a takéto poskytnutie likvidity netvorí súčasť rozsiahlejšieho balíka pomoci, za predpokladu, že facilita je úplne zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty, že centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky, a za predpokladu, že opatrenie centrálna banka prijíma z vlastnej iniciatívy, a najmä že nie je kryté protizárukou štátu.

(21a)   Primárne plány ozdravenia a riešenia krízových situácií skupín inštitúcií a cezhraničných inštitúcií by sa mali tvoriť na úrovni skupiny a vo vhodnom prípade by mali zahŕňať plány pre jednu alebo viacero inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny. Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať finančnú, technickú a obchodnú štruktúru príslušnej skupiny. Ak sú jednotlivé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, pripravené, mali by byť v súlade s plánmi skupiny a mali by byť ich súčasťou.

(21b)   Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zahŕňať postupy informovania zamestnancov a ich zástupcov a konzultovania s nimi, a to prostredníctvom ozdravných procesov a procesov riešenia krízových situácií. Tam, kde je to vhodné by sa v tomto ohľade mali dodržiavať kolektívne dohody alebo ďalšie pravidlá stanovené sociálnymi partnermi, ako aj právne predpisy Únie o zapojení odborov a zástupcov zamestnancov do postupov reštrukturalizácie spoločnosti.

(21c)   Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré obsahujú, by mali byť plány ozdravenia a riešenia krízových situácií dôverné.

(21d)   Príslušné orgány by mali postupovať plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postupovať plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky relevantné orgány neustále plnohodnotne informované.

(22)     Poskytovanie finančnej podpory medzi jednotlivými subjektmi tej istej cezhraničnej skupiny je v súčasnosti obmedzené viacerými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto ustanovenia sú určené na ochranu veriteľov a akcionárov každého subjektu. Nezohľadňujú však vzájomnú závislosť subjektov rovnakej skupiny alebo skupinový záujem. Na medzinárodnej úrovni sa koncepcia skupinového záujmu rozvinula prostredníctvom judikatúry alebo právnych predpisov len v niektorých právnych systémoch. Táto koncepcia zohľadňuje popri záujme každého jednotlivého subjektu skupiny aj nepriamy záujem o to, aby skupina prosperovala ako celok, ktorý má každý subjekt skupiny. Táto koncepcia sa však v jednotlivých členských štátoch líši a neposkytuje potrebnú právnu istotu. Preto je vhodné stanoviť, za akých podmienok je možné previesť finančnú podporu medzi subjektmi cezhraničnej bankovej skupiny s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu skupiny ako celku. Finančná podpora medzi subjektmi skupiny by mala byť dobrovoľná. Je vhodné, aby členský štát nepodmieňoval právo usadiť sa, či už priamo alebo nepriamo, existenciou dohody o poskytnutí finančnej podpory.

(22a)   V záujme právnej istoty a transparentnosti je veľmi dôležité rozlišovať medzi časom, keď akcionári úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti túto inštitúciu alebo firmu stále kontrolujú, a časom, keď kontrolu prevzal orgán pre riešenie krízových situácií. Akcionári by si mali, v súlade s touto smernicou, počas obnovy a fáz včasnej intervencie ponechať plnú zodpovednosť a kontrolu nad inštitúciou alebo firmou, ale mali by sa zodpovednosti vzdať, keď inštitúcia alebo spoločnosť bola uvedená do krízovej správy.

(23)     S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Príslušné orgány by mali mať na tento účel právomoci včasnej intervencie vrátane právomoci žiadať o nahradenie manažmentu inštitúcie. Medzi právomoci včasnej intervencie by mali patriť právomoci, ktoré už boli vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií[12], pokiaľ ide o iné okolnosti, ako tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj iné situácie, ktoré sa považujú za potrebné na ozdravenie finančného hospodárenia inštitúcie.

(24)     Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zaistiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo podnietiť vtedy, keď spoločnosť už nie je ďalej životaschopná alebo keď je pravdepodobné, že už nebude ďalej životaschopná, a keď sa ukázalo, že iné opatrenia nestačia na to, aby sa zabránilo zlyhaniu. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo bude porušovať kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia, lebo utrpela straty, ktoré vyčerpajú jej všetky alebo v podstate všetky vlastné zdroje, alebo ak je pravdepodobné, že utrpí takéto straty, ak záväzky inštitúcie presahujú alebo presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízke budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným záväzkom nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. V oboch prípadoch je potrebné, aby banka bola platobne schopná.

(24a)   V okamžiku riešenia krízovej situácie by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať právomoci nahradiť riadiaci orgán inštitúcie osobitným správcom. Úlohou osobitného správcu by malo byť prijať všetky potrebné opatrenia a podporovať riešenia s cieľom napraviť finančnú situáciu inštitúcie.

(24b)   V prípade riešenia krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny s cezhraničnou činnosťou rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako aj akékoľvek kroky v oblasti riešenia krízovej situácie by mali zohľadňovať potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(25)     Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosť, ak zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak holdingová spoločnosť, ako aj dcérska spoločnosť. Okrem toho a bez ohľadu na skutočnosť, že holdingová spoločnosť nemusí zlyhávať alebo pravdepodobne zlyhávať, platí, že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viaceré dcérske úverové inštitúcie alebo investičná spoločnosť spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie a uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k holdingovej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

(26)     Ak inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii minimálny harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Keď orgán pre riešenie krízových situácií raz prijme rozhodnutie o tom, že začne riešiť krízovú situáciu inštitúcie, bežné konkurzné konanie by sa malo vylúčiť. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií popri nástrojoch a právomociach udelených na základe tejto smernice ďalšie nástroje a právomoci. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí by však malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií stanovenými v tejto smernici. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín a malo byť zaistiť, aby straty znášali akcionári.

(27)     Na zabránenie morálnemu hazardu by každá inštitúcia nachádzajúca sa v platobnej neschopnosti mala byť schopná trh opustiť bez ohľadu na svoju veľkosť a vzájomné prepojenia s ostatnými subjektmi bez toho, aby došlo k narušeniu systému. Zlyhávajúca inštitúcia sa v zásade likviduje na základe bežného konkurzného konania. Likvidácia na základe bežného konkurzného konania by však mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je použitie nástrojov riešenia krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľom riešenia krízových situácií by preto malo byť zaručiť kontinuitu základných finančných služieb a zachovať stabilitu finančného systému, obmedziť morálny hazard tým, že zlyhávajúce inštitúcie sa budú len minimálne spoliehať na verejnú finančnú podporu, a chrániť vkladateľov.

(28)     Pred prijatím rozhodnutia o zachovaní nepretržitého pokračovania v činnosti inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti by sa mala vždy zvážiť jej likvidácia na základe bežného konkurzného konania. Nepretržité pokračovanie v činnosti inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti by sa malo podľa možnosti zachovať len použitím súkromných finančných prostriedkov. To sa dá dosiahnuť buď predajom kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s takýmto subjektom alebo prostredníctvom odpísania záväzkov inštitúcie alebo konverziou jej dlhu na vlastné imanie s cieľom realizovať rekapitalizáciu.

(29)     Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie v súlade s plánom riešenia krízových situácií, v prípadoch, keď je to vhodné a za podmienky, že sa to riadne odôvodní, by sa orgány pre riešenie krízových situácií mali uistiť, že zodpovedajúci podiel na stratách ponesú akcionári a veritelia, že ▌ budú vymenení manažéri, ktorí sa podieľali na rozhodnutiach vedúcich k bezprostrednej hrozbe zlyhania úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, alebo potrebné rozhodnutia neprijali, že sa minimalizujú náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a že so všetkými veriteľmi inštitúcie nachádzajúcej sa v platobnej neschopnosti, ktorí sú zaradení do tej istej kategórie, sa bude zaobchádzať podobným spôsobom. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť odchýliť sa od zásady rovnakého (pari passu) zaobchádzania s veriteľmi v rovnakej triede, ak je to odôvodnené najmä cieľom podporiť finančnú stabilitu. Keď používanie nástrojov riešenia krízových situácií zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, intervencie by sa mali posudzovať v súlade s príslušnými pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže použiť okrem iného v prípadoch, ak sa fondy na riešenie krízových situácií a finančné prostriedky systému ochrany vkladov nasadzujú s cieľom pomôcť pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií.

(29a)   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí v oblasti riešenia krízových situácií by orgány pre riešenie krízových situácií mali informovať zamestnancov a ich zástupcov a konzultovať s nimi. V tomto smere by sa tam, kde existujú, mali v plnej miere zohľadňovať kolektívne dohody alebo iné pravidlá stanovené sociálnymi partnermi.

(29b)   Využitie opatrení včasnej intervencie, ako aj uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí v oblasti riešenia krízových situácií, by nemali mať vplyv na ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacich orgánoch spoločnosti stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo vykonávané vo vnútroštátnej praxi.

(30)     Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 Charty základných práv. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré sa zlyhávajú alebo ktoré pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Pri uplatňovaní opatrení na riešenie krízových situácií by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a osobitné charakteristiky právnej formy úverovej inštitúcie. Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa inštitúcie nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém, a príslušné opatrenia sú potrebné s cieľom zaistiť rýchly prevod a pokračovanie systémovo dôležitých funkcií, a ak neexistujú žiadne rozumné vyhliadky akéhokoľvek alternatívneho súkromného riešenia vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by postačovalo na úplnú obnovu životaschopnosti inštitúcie. Predovšetkým pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť skutočnosť, že to nemusí byť rovnako vhodné pre všetky právne formy inštitúcií.

(31)     Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. V dôsledku toho by dotknutí akcionári a veritelia nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpeli, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu banku by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov, ktorí zostanú v likvidačnom konaní inštitúcie, by akcionári a veritelia mali mať nárok, aby sa im na základe ich nárokov v rámci likvidačného konania nevyplatilo menej, než by podľa odhadov získali, ak by sa celá inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

(32)     S cieľom chrániť právo akcionárov a veriteľov na to, aby nedostali menej, než by dostali v bežnom konkurznom konaní, by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie a malo by sa poskytnúť dosť času na riadne odhadnutie zaobchádzania, ktoré by sa na nich uplatňovalo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa mala odhadnúť hodnota aktív a pasív inštitúcie a zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo v rámci bežného konkurzného konania. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať súdnemu preskúmaniu. Okrem toho by sa mala stanoviť povinnosť vykonať po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich nárokov vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali byť mať nárok na vyplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť toto porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní. Prípadný uvedený rozdiel by sa mal vyplatiť z mechanizmov financovania zriadených podľa tejto smernice.

(33)     Je dôležité, aby sa straty zaúčtovali pri zlyhaní inštitúciu. Hlavnou zásadou ocenenia aktív a pasív zlyhávajúcich inštitúcií by mala byť ich trhová hodnota v okamihu, keď sa nasadzujú nástroje riešenia krízovej situácie, a to v tej miere, v akej trhy riadne fungujú. Keď sú trhy skutočne nefunkčné, ocenenie sa môže vykonať na základe riadne odôvodnenej dlhodobej hospodárskej hodnoty aktív a pasív. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie.

(34)     S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle a koordinované konanie. Keď je inštitúcia považovaná za zlyhávajúcu inštitúciu alebo za inštitúciu, ktorá pravdepodobne zlyhá, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení. Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k zlyhaniu inštitúcie, a to najmä pri zohľadnení možnej naliehavosti situácie, by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovať, aby prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie bez toho, aby sa uložila povinnosť použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(35)     Nástroje riešenia krízových situácií by sa vždy mali posudzovať a všade tam, kde je to možné, by sa mali uplatňovať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie. Nemalo by to však brániť používaniu finančných prostriedkov z ▌fondov na riešenie krízových situácií na účely financovania riešenia krízových situácií. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory alebo fondov na riešenie krízových situácií ▌ na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by sa v tejto súvislosti malo posudzovať v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi štátnu pomoc.

(35a)   Medzi úverovou inštitúciou alebo investičnou firmou v kríze a krízou, ktorá zasiahla bankový alebo finančný systém ako celok, je podstatný rozdiel, čo sa týka napríklad povahy krízy, vývoja cien aktív a dôsledkov pre celé hospodárstvo. Správanie sa k úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti by sa teda malo líšiť od správania sa ku kríze, ktorá zasiahla celý finančný systém, a to sa vzťahuje predovšetkým na riešenie krízy. Nástroje riešenia krízy by sa preto mali navrhovať tak, aby dokázali reagovať na širokú škálu veľmi nepredvídateľných scenárov.

(35b)   Ak sa problémy na finančných trhoch v Únii vynárajú zo širších, systémových udalostí, bude to mať určite nepriaznivý vplyv na hospodárstvo Únie a občanov Únie. Existuje veľa príkladov bankových kríz v členských štátoch a v tretích krajinách, ktoré sa najčastejšie vyriešili nejakou formou štátnej intervencie. Hoci peniaze daňových poplatníkov sa v týchto krízach dostali do rizika, štátna intervencia často zabránila ďalšiemu hospodárskemu úpadku, a tým ochránila z dlhodobého hľadiska daňových poplatníkov aj finančnú stabilitu. V súlade s touto argumentáciou a vychádzajúc z toho, že verejná intervencia v systémových krízach by mohla byť jediným spôsobom obnovy dôvery a stability trhu a zabránenia ďalšej deštrukcii hodnôt, je dôležité, aby sa štátna intervencia nevylučovala z budúceho riadenia bankových kríz.

(35c)   V prípade systémovej krízy by členské štáty mali mať právomoc na priamu intervenciu s cieľom chrániť finančnú stabilitu. Členské štáty by mali mať právomoc na zisťovanie výskytu systémovej krízy. Pritom by členský štát mal vziať do úvahy verejné a neverejné posúdenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB).

(35d)   Členské štáty, napriek tomu, že majú k dispozícii právomoci na riešenie krízy a môžu ich účinne využívať, budú musieť pravdepodobne dočasne stabilizovať úverový inštitúciu alebo investičnú spoločnosť prostredníctvom záruk, kapitálových injekcií či v neposlednom rade dočasným štátnym vlastníctvom zabrániť chaotickej platobnej neschopnosti. Štátne vlastníctvo je extrémnejšie opatrenie než iné nástroje riešenia krízy, a malo by byť dostupné iba v krajnom prípade, keď podľa názoru zodpovedného ministerstva príslušného členského štátu využitie iných nástrojov riešenia krízy nebude stačiť na to, aby sa zabránilo značnými nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu alebo na ochranu finančných prostriedkov daňových poplatníkov, ak členský štát už poskytol inštitúcii či spoločnosti mimoriadnu finančnú pomoc.

(35e)   Členské štáty by mali mať možnosť na využitie týchto nástrojov na úrovni materskej spoločnosti alebo na úrovni dcérskej spoločnosti, ak koná v súlade s predpismi Únie na štátnu pomoc. Najprv by mali odpísať existujúce kapitálové nástroje a použiť ďalšie nástroje riešenia krízových situácií, posúdiť ich a v čo najväčšej miere ich využiť, aby sa obmedzil prvok podpory daňového poplatníka zlyhávajúcej banke, a udržať finančnú stabilitu. Pravidlá v tejto smernici vyžadujú, aby sa kapitálové nástroje odpísali ešte skôr, ako sa využijú nástroje riešenia krízových situácií, a pravidlá na využívanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mali vylúčiť nástroje prevzaté do štátneho vlastníctva prostredníctvom uplatnenia nástroja štátneho vlastníctva a nástrojov prevzatých do štátneho vlastníctva na ochranu finančnej stability pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Mala by sa poskytnúť aj náhrada, ale mala by vychádzať z čistej hodnoty úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti v momente životaneschopnosti v rámci normálneho konania o platobnej neschopnosti.

(35f)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa neudeľovala verejná kapitálová pomoc prostredníctvom vládnych nástrojov na stabilizáciu financií uvedených v tejto smernici, ak súčasní akcionári nestratili vlastné imanie v plnej výške a ak sa straty nerozdelili v primeranej miere veriteľom. Potenciálne zisky i straty vyplývajúce z používania vládnych nástrojov na stabilizáciu financií by sa mali pripísať na ťarchu fondu riešenia krízových situácií. Členské štáty prevzatím vlastníctva zároveň zabezpečujú, že daňoví poplatníci majú osoh zo ziskov, keď sa banka znovu privatizuje, čo by sa malo stať čo najskôr, keď to umožnia komerčné a finančné okolnosti. Členské štáty by mali ďalej zabezpečovať, aby úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť v dočasnom štátnom vlastníctve bola riadená na čisto komerčnom a profesionálnom základe.

(36)     Nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať odpredaj obchodnej činnosti súkromnému kupujúcemu, zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie dobrých aktív zlyhávajúcej inštitúcie od aktív so zníženou hodnotou a záchranu pomocou vnútorných zdrojov zlyhávajúcej inštitúcie.

(37)     Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použili na prevod systémovo významných služieb alebo životaschopných obchodných činností inštitúcie na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia inštitúcia, zvyšok inštitúcie by sa mal likvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na potrebu inštitúcie, ktorá zlyhala, poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(38)     Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom umožniť predať inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim, a to bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali prijať úpravy na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny.

(39)     Na účely ochrany práva akcionárov a veriteľov nezískať menej, než by získali v bežnom konkurznom konaní, by akékoľvek výnosy z čiastočného prevodu aktív by mali ísť v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V prípade prevodu všetkých akcií alebo všetkých aktív, práv a pasív inštitúcie by akékoľvek výnosy z prevodu mali ísť v prospech akcionárov inštitúcie, ktorá zlyhala. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania inštitúcie a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(40)     S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať bezodkladne na základe výnimky z časových lehôt stanovených v smernici 2006/48/ES.

(41)     Informácie o ponúkaní inštitúcie, ktorá zlyhala, na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zaistenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)[13] tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií inštitúcie v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(42)     Preklenovacia inštitúcia je inštitúcia kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorej hlavným účelom by malo byť zaistiť, aby sa klientom platobne neschopnej inštitúcie aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia inštitúcia by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný podnik, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a mala by sa čo najskôr vrátiť na trh alebo by sa mala zlikvidovať, ak nie je životaschopná.

(43)     Pomocou nástroja oddelenia aktív by sa malo orgánom umožniť prevádzať nerentabilné aktíva alebo aktíva so zníženou hodnotou na samostatný subjekt. Tento nástroj by sa mal používať len v spojení s ostatnými nástrojmi, aby sa predišlo nenáležitej konkurenčnej výhode pre zlyhávajúcu inštitúciu.

(44)     Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa ▌malo zabezpečiť, aby nielen akcionári, ale veritelia zlyhávajúcich úverových inštitúcií a investičných spoločností zaznamenali primerané straty ▌. Toto im poskytne silnejší podnet na monitorovanie úverových inštitúcií za normálnych okolností. To zároveň obmedzí náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie alebo spoločnosti, ktoré musia znášať daňoví poplatníci, a umožní vyriešenie krízy veľkých a systémovo dôležitých inštitúcií a spoločností bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa tieto ciele dosiahnu tak, že týmto nástrojom sa zaručí, že nároky veriteľov príslušnej inštitúcie alebo spoločnosti sa môžu odpísať alebo úmerne konvertovať na vlastný kapitál s cieľom obnoviť kapitál inštitúcie alebo spoločnosti. Rada pre finančnú stabilitu odporučila na tento účel, aby štatutárne právomoci odpísať dlh boli súčasťou rámca na riešenie krízových situácií ako doplnková možnosť v spojení s ostatnými nástrojmi riešenia krízových situácií. Potenciál nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na ovplyvňovanie finančnej situácie iných inštitúcií alebo spoločností znamená, že sa musí v nestabilných podmienkach využívať s primeraným ohľadom na vplyv na finančnú stabilitu.

(45)     Aby sa zaistilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát medzi veriteľov disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je cieľom riešiť krízovú situáciu zlyhávajúcej inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, ak existujú realistické vyhliadky, že sa môže obnoviť životaschopnosť inštitúcie a ak sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšok inštitúcie ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(46)     Keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov používa s cieľom obnoviť kapitál zlyhávajúcej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala vždy sprevádzať ▌následná reštrukturalizácia inštitúcie alebo spoločnosti a jej činností spôsobom, ktorý sa sústredí na odstránenie príčin jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Takéto plány by v prípade potreby mali byť zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie, ktorý inštitúcia alebo spoločnosť musí predložiť Komisii na základe rámca Únie pre štátnu pomoc. Platí najmä, že plán by popri opatreniach zameraných na obnovenie dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo spoločnosti mal obsahovať opatrenia, ktoré obmedzujú pomoc na minimum, opatrenia na zdieľanie zaťaženia a opatrenia, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(47)     Nie je vhodné používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade nárokov, ktoré sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zaručiť, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov je účinný a plní svoj účel, je vhodné, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených záväzkov zlyhávajúcej inštitúcie. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov niektoré druhy nezabezpečených záväzkov. Z dôvodov verejného poriadku a účinného riešenia krízových situácií by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na tie vklady, ktoré sú chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES[14] z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, na záväzky vo vzťahu k zamestnancom zlyhávajúcej inštitúcie alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami nevyhnutnými na každodenné fungovanie inštitúcie.

(47a)   Vzhľadom na riziko nákazy by sa z nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov mali vylúčiť aj záväzky vyplývajúce z medzibankových operácií na peňažnom trhu s pôvodnou splatnosťou kratšou než jeden mesiac.

(48)     Keďže ochrana vkladateľov je jedným z najvýznamnejších cieľov riešenia krízovej situácie, nemalo by sa používanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov vzťahovať na poistené vklady. ▌Vykonávaním právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa zaistilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom ▌.

(48a)   Okrem toho by sa zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov mali vylúčiť záväzky vyplývajúce zo systémov ochrany vkladov.

(49)     Vo všeobecnosti by orgány pre riešenie krízových situácií mali nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s hierarchiou nárokov stanovených v tejto smernici – s výnimkou prípadov, keď je potrebné rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia, aby sa zachovala finančná stabilita alebo aby sa minimalizovali súhrnné straty v prospech investorov a spoločnosti ako celku – a ktorý je konzistentný so zákonnou klasifikáciou nárokov v rámci platného konkurzného práva. Straty by mali znášať najskôr nástroje minimálneho vlastného imania a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia akcií, alebo výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mal podrobiť konverzii alebo odpísať. Záverom by sa mali podrobiť konverzii alebo odpísať nadriadené záväzky, ak sa podriadené triedy v celom rozsahu podrobili konverzii alebo odpísali. Medzi nadriadenými záväzkami by poslednou kategóriou záväzkov, na ktorú sa vzťahuje záchrana pomocou vnútorných zdrojov, mali byť nekryté vklady.

(50)     S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štruktúrovali svoje pasíva spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, je vhodné stanoviť, že inštitúcie by mali vždy držať súhrnnú sumu vlastných zdrojov, podriadeného dlhu a nadriadených záväzkov, ktoré podliehajú nástroju záchrany pomocou vnútorných zdrojov (v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie) a ktoré sa nepovažujú za vlastné zdroje na účely smernice 2006/48/ES alebo smernice 2006/49/ES, s výnimkou dlhopisov vymedzených v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EHS z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (kryté dlhopisy). Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť požadovať, aby tento percentuálny podiel úplne alebo čiastočne pozostával z vlastných zdrojov a podriadeného dlhu.

(51)     Členské štáty by mali zaistiť, aby v okamihu životaneschopnosti vydávajúcej inštitúcie straty v plnej miere znášali nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať povinnosť v tomto okamihu plne odpísať tieto nástroje alebo ich konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek iného opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, kedy relevantný vnútroštátny orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď tento orgán rozhodne, že inštitúcia prestane byť životaschopná, ak sa dané kapitálové nástroje neodpíšu. Skutočnosť, že orgány tieto nástroje odpíšu alebo konvertujú za podmienok požadovaných touto smernicou, by mala byť uznaná v podmienkach, ktorými sa tieto nástroje riadia, a v akomkoľvek prospekte alebo dokumentoch ponuky uverejnených alebo poskytovaných v súvislosti s týmito nástrojmi.

(52)     Nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa prostredníctvom zachovania inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti mala maximalizovať hodnota nárokov veriteľov, zvýšiť trhová istota a poskytnúť istota zmluvným stranám. S cieľom poskytnúť istotu investorom a trhovým zmluvným stranám a minimalizovať vplyvy tohto nástroja je potrebné umožniť, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov neuplatňoval pred 1. júlom 2016.

(52 a)  Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa mal vypracovať a uplatňovať tak, aby škodlivo nevplýval na úverové inštitúcie či investičné spoločnosti, ktoré nespadajú pod nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, s cieľom zabrániť umocňovaniu rizika.

(52b)   Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť využiť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov len čiastočne, ak posúdenie potenciálneho vplyvu na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a vo zvyšku Únie preukáže, že jeho použitie by bolo v rozpore s celkovými verejnými záujmami členského štátu alebo Únie ako celku.

(53)     Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mali patriť právomoci previesť akcie alebo aktíva, práva alebo záväzky zlyhávajúcej inštitúcie na iný subjekt, ako napr. inú inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, právomoci odpísať alebo zrušiť akcie alebo odpísať alebo konvertovať dlh zlyhávajúcej inštitúcie, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Môžu byť potrebné aj doplnkové právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(54)     Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v platobne neschopnej inštitúcii. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v danej inštitúcii alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa plánu riešenia krízových situácií a okolností konkrétneho prípadu. Zdá sa, že v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi nie je potrebné v tomto štádiu zavádzať jednotný model.

(55)     Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti.

(56)     Vnútroštátne orgány by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a pasív. Tieto právomoci by mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív, právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy z dôvodov iných, než je len nahradenie zlyhávajúcej inštitúcie novou inštitúciou, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať aj pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej inštitúcie, ktorá sa likviduje v súlade s bežným konkurzným konaním, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby inštitúcia, na ktorú boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(57)     V súlade s článkom 47 Charty základných práv majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať súdnemu preskúmaniu. Keďže však cieľom tejto smernice je vzťahovať sa na mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite základných funkcií, je potrebné zaistiť, aby akékoľvek podanie návrhu na preskúmanie ani akékoľvek predbežné rozhodnutie súdu nemohli pozastaviť vynucovanie rozhodnutí o riešení krízových situácií. S cieľom chrániť tretie strany, ktoré kúpili aktíva, práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi a s cieľom zaistiť stabilitu finančných trhov, by však súdne preskúmanie nemalo mať vplyv na akékoľvek administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. Nápravné opatrenia v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

(58)     Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade zlyhávajúcej inštitúcie vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií. Takisto je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje na riešenie krízovej situácie do praxe.

(59)     S cieľom zaručiť, že orgány pre riešenie krízových situácií, keď prevádzajú aktíva a záväzky na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu inštitúciu, budú mať dostatok času na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, je vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, na urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie je potrebné, aby sa orgánom umožnilo získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej inštitúcie, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinášalo rozsiahle uplatnenie práv na ukončenie zmluvy. Aby sa zaručilo, že k zasahovaniu do zmluvných práv zmluvných strán dôjde len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv na ukončenie zmluvy uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na riešenie krízovej situácie, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného neplnenia vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(60)     Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a záväzkov zlyhávajúcej inštitúcie je vhodné uplatniť ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich záväzkov, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou zmluvnou stranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančných kolateráloch s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej banke, ktorá zlyháva. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s regulatórnym kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2006/48/ES.

(61)     Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú previesť súbor súvisiacich zmlúv a takýto prevod nemôže byť účinný vzhľadom na všetky zmluvy obsiahnuté v súboru, keďže niektoré práva alebo povinnosti, na ktoré sa zmluvy vzťahujú sa riadia právom územia mimo Únie, prevod by sa nemal vykonať. Akýkoľvek prevod, ktorým sa porušuje toto pravidlo, by mal byť neplatný.

(62)     Kým zaručením toho, že orgány pre riešenie krízových situácií disponujú tými istými nástrojmi a právomocami, sa zjednoduší koordinované konanie v prípade zlyhania cezhraničnej skupiny, zdá sa, že na podporu spolupráce a na zabránenie rozdielnym vnútroštátnym reakciám budú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri riešení krízových situácií pridružených subjektov mali mať povinnosť vykonať vzájomné konzultácie a spolupracovať v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií, aby sa dohodli na programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa v prípade skupinových subjektov mali zriadiť okolo jadra už existujúcich kolégií dohľadu prostredníctvom zahrnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a v prípade potreby prostredníctvom zapojenia ministerstiev financií. V prípade krízy by sa kolégium pre riešenie krízových situácií malo stať fórom na výmenu informácií a koordináciu opatrení na riešenie krízovej situácie.

(63)     Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by mali svoje názory zdieľať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mali pripraviť a prerokovať jednotlivé vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovní skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, aby tak, ak je to možné, umožnili rýchle prijatie spoločného rozhodnutia. V opatreniach na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Toto by sa malo zaistiť tým, že orgány pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť, budú mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nie len pokiaľ ide o vhodnosť opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných opatrení, ale aj z dôvodu potreby chrániť finančnú stabilitu v danom členskom štáte. ▌

(63a)   Táto smernica by mala orgánom pre riešenie krízových situácií skupín a iným relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií poskytnúť rámec na vytvorenie skupinového prístupu k riešeniu krízovej situácie. Ak jednotný skupinový prístup k riešeniu krízovej situácie zlyhá, znárodnenie bankových skupín právnym subjektom, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií nariadiť, by ohrozilo integritu vnútorného trhu a mohlo by motivovať členské štáty k tomu, aby bankovým skupinám a právnym subjektom poskytovali prostriedky na zaplatenie dlhov.

(64)     Vytvorením programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, ktoré bude pravdepodobne poskytovať najlepšie výsledky všetkým inštitúciám skupiny. Program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mal navrhnúť orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny; mal by byť pre členov kolégia pre riešenie krízových situácií záväzný. ▌

(65)  V rámci programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vyzvať vnútroštátne orgány, aby používali ten istý nástroj na právne subjekty spĺňajúce podmienky na riešenie krízovej situácie. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by ▌ mali mať právomoc použiť preklenovaciu bankovú inštitúciu na úrovni skupiny (čo môže prípadne zahŕňať dohody o zdieľaní zaťaženia) s cieľom stabilizovať skupinu ako celok. Vlastníctvo dcérskych spoločností by sa mohlo previesť na preklenovaciu banku s cieľom ďalšieho predaja, buď v rámci balíka alebo jednotlivo, ak na trhu vládnu správne podmienky. Okrem toho orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať právomoc uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na úrovni materskej inštitúcie. Okrem toho ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je členom kolégia pre riešenie krízových situácií, môže podniknúť kroky nad rámec programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak to považuje za potrebné, na ochranu finančnej stability alebo na ochranu verejného záujmu.

(66)     Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich inštitúcií a skupín si vyžaduje dohody o spolupráci medzi Úniou a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Spolupráca sa zjednoduší, keď budú režimy riešenia krízových situácií v tretích krajinách založené na spoločných zásadách a koncepciách, na ktorých pracuje Rada pre finančnú stabilitu a skupina G20. EBA by na tento účel mal vypracovať a uzavrieť rámcové administratívne dohody s orgánmi z tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia č. 1093/2012 a vnútroštátne orgány by mali uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s rámcovými dohodami EBA, pokiaľ je to možné. Vypracovanie týchto dohôd medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zvládnutie zlyhania globálnych spoločností by malo byť prostriedkom na zaručenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie v súvislosti s medzinárodnými skupinami. Orgánu EBA by sa malo zveriť aj uznávanie opatrení, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v tretích krajinách. ▌

(67)     Spolupráca by sa mala uskutočňovať tak vzhľadom na dcérske spoločnosti skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vzhľadom na pobočky inštitúcií z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske spoločnosti skupín z tretích krajín sú podnikmi zriadenými v Únii, a teda sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane nástrojov riešenia krízových situácií stanovených v tejto smernici. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií aj na pobočky inštitúcií, ktoré majú svoje hlavné sídlo v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním konaní tretej krajiny vo vzťahu k pobočke ohrozila finančná stabilita v Únii, alebo ak by sa s vkladateľmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s vkladateľmi z tretej krajiny. EBA by z týchto dôvodov mal mať právo odmietnuť po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií uznanie konania tretej krajiny vzhľadom na pobočky inštitúcií z tretích krajín v Únii. Ak takéto nerovnaké zaobchádzanie s vkladateľmi prikazujú právne predpisy tretej krajiny v oblasti bankovníctva, riešenia krízových situácií alebo platobnej neschopnosti, mali by mať aj členské štáty možnosť uložiť týmto pobočkám požiadavku predbežnej subsidiarizácie.

(68)     Existujú okolnosti, za ktorých môže účinnosť použitých nástrojov riešenia krízových situácií závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, poskytnutia záruk potenciálnym kupujúcim alebo poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(69)     V zásade by mali príspevky pochádzať z príslušného sektora, a to nezávisle od akéhokoľvek riešenia krízovej situácie, ktorému by mali predchádzať. Keď predchádzajúce finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát alebo nákladov vzniknutých používaním mechanizmov financovania, mali by sa vyzberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty. Systémy inštitucionálneho zabezpečenia sa môžu považovať za mechanizmy financovania. Členské štáty, ktoré vyberajú bankový poplatok primeranej výšky a štruktúry sú schopné posúdiť štruktúru založenú na týchto poplatkoch pri ich mechanizme financovania.

(70)     S cieľom dosiahnuť kritickú masu a vyhnúť sa procyklickým účinkom, ktoré by vznikli, ak by sa mechanizmy financovania museli v systémovej kríze spoliehať výlučne na príspevky ex post, je nevyhnutné, aby finančné prostriedky vnútroštátnych mechanizmov financovania, ktoré sú k dispozícii ex ante, dosahovali určitú cieľovú úroveň. ▌

(70a)   Vnútroštátne mechanizmy financovania by mal kontrolovať a vlastniť členský štát. Platby do mechanizmov financovania a z nich by mali byť symetrické: príjmy a znovu získané prostriedky zo všetkých opatrení na riešenie krízy financované z mechanizmov financovania by sa mali nasmerovať späť do mechanizmov financovania. Tieto príjmy môžu zahrnovať poplatky za záruky. Podobne podiely v úverových inštitúciách či investičných spoločnostiach, ktoré sa rekapitalizovali využívajúc mechanizmus financovania by sa mali stať majetkom mechanizmov financovania. Keď sa obdobie na riešenie krízy skončilo a tieto podiely sa predali, príjmy by sa mali nasmerovať do mechanizmov financovania.

(71)     S cieľom zaistiť spravodlivý výpočet príspevkov a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň úverového rizika, rizika v oblasti likvidity a trhového rizika spojený s úverovými inštitúciami.

(72)     Zaistenie účinného riešenia krízových situácií zlyhávajúcich finančných inštitúcií v rámci Únie je podstatným prvkom realizácie vnútorného trhu. Zlyhanie takýchto inštitúcií nemá vplyv len na finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto inštitúcie priamo pôsobia, ale aj na celý finančný trh Únie. Realizáciou vnútorného trhu s finančnými službami sa posilňuje vzájomné prepojenie rôznych vnútroštátnych finančných systémov. Inštitúcie pôsobiace mimo členského štátu, v ktorom boli zriadené, a sú navzájom prepojené medzibankovým trhom a inými trhmi, ktoré sú vo svojej podstate celoeurópske. Zaistenie účinného financovania riešenia krízových situácií takýchto inštitúcií za rovnocenných podmienok vo všetkých členských štátoch je v najlepšom záujme členských štátov, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia, ale aj v záujme všetkých členských štátov ako takých, keďže je prostriedkom na zaistenie rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania jednotného finančného trhu Únie. Zriadením európskeho systému mechanizmov financovania by sa malo zaistiť, aby sa na všetky finančné inštitúcie, ktoré v Únii pôsobia, vzťahovali rovnocenne účinné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, a prispieť k stabilite jednotného trhu.

(73)     S cieľom posilniť odolnosť európskeho systému mechanizmov financovania a v súlade s cieľom, ktorý si vyžaduje, aby financovanie pochádzalo v prvom rade z daného sektora a nie z verejných rozpočtov, by vnútroštátne mechanizmy mali mať právomoc navzájom si v prípade potreby požičiavať finančné prostriedky. Takéto požičiavanie a vypožičiavanie úverov by sa malo uskutočňovať na dobrovoľnom základe.

(74)     Hoci sa mechanizmy financovania zriaďujú na vnútroštátnej úrovni, v súvislosti s riešením krízových situácií na úrovní skupiny by sa malo umožniť ich spoločné využívanie. ▌

(76)     V prípade prevodu vkladov na inú inštitúciu v súvislosti s riešením krízovej situácie úverovej inštitúcie by vkladatelia nemali byť poistení nad rámec krytia stanoveného v smernici 94/19/ES. Preto by sa mali nároky so zreteľom na vklady zostávajúce v úverovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, obmedziť len na rozdiel medzi prevádzanými finančnými prostriedkami a úrovňou krytia stanovenou v smernici 94/19/ES. V prípade, že prevedené vklady presahujú úroveň krytia, vkladateľ by nemal mať nárok voči systému ochrany vkladov vo vzťahu k vkladom zostávajúcim v úverovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(77)     Zriadením mechanizmov financovania a zriadením európskeho systému mechanizmov financovania podľa tejto smernice by sa mala zaistiť koordinácia pri používaní finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie krízových situácií dostupné na vnútroštátnej úrovni.

(78)     Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zaručiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by účinné a vhodné, aby sa EBA ako orgánu s veľmi špecializovanou odbornosťou zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(79)     Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(80)     Komisia by mala byť splnomocnená v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijať delegované akty s cieľom ▌ bližšie určiť okolnosti, za ktorých by sa pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov mali zrušiť existujúce akcie a záväzky mali konvertovať na akcie, bližšie určiť okolnosti, za ktorých by sa nemali uznať konania tretích krajín zamerané na riešenie krízových situácií, ▌ prijať kritériá zamerané na prispôsobenie príspevkov do mechanizmov financovania rizikovým profilom inštitúcií, vymedziť povinnosti zamerané na zaistenie účinného platenia príspevkov do mechanizmov financovania a bližšie určiť podmienky vzájomného vypožičiavania medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni.

(81)     Je vhodné, aby EBA v určitých prípadoch najskôr podporoval konvergenciu medzi praxou vnútroštátnych orgánov prostredníctvom usmernení a aby v neskoršej fáze Komisia bola na základe konvergencie pri uplatňovaní usmernení EBA oprávnená prijať delegované akty.

(82)     Pri príprave a koncipovaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť včasné a neustále poskytovanie informácií o príslušných dokumentoch Európskemu parlamentu a Rade.

(83)     Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť vzniesť voči delegovanému aktu námietku do troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť sa navzájom informovať o svojom zámere nevzniesť námietky.

(84)     Vo vyhlásení k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie naďalej konzultovať s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri príprave návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(85)     Komisia by mala byť oprávnená prijímať aj vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA by mal byť poverený navrhnutím vykonávacích technických predpisov, ktoré sa predložia Komisii.

(86)     V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií[15] sa vo všetkých členských štátoch ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie rozhodnutí vzťahujúcich sa na reorganizáciu alebo likvidáciu úverových inštitúcií s pobočkami v členských štátoch iných než sú členské štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla. Uvedenou smernicou sa zaručuje, že na všetky aktíva a záväzky úverovej inštitúcie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, sa bude vzťahovať jeden proces v domovskom členskom štáte a že s veriteľmi v hostiteľských štátoch sa bude zaobchádzať rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte; v záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa ustanovenia smernice 2001/24/ES mali uplatňovať aj v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, a to tak v prípade, keď sa tieto nástroje uplatnia na úverové inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa uplatnia na ostatné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Smernica 2001/24/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(87)     Smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností obsahujú záväzné pravidlá na ochranu akcionárov a veriteľov úverových inštitúcií patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať a keď tieto pravidlá môžu brániť ich účinnému konaniu a použitiu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí, by sa mali stanoviť výnimky. V záujme zaručenia maximálnej právnej istoty pre zainteresované strany by tieto výnimky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorými sa spustí riešenie krízovej situácie. Predpokladom použitia nástrojov riešenia krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre takéto riešenie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(88)     Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení[16], obsahuje pravidlá upravujúce právo akcionárov rozhodnúť sa zvýšiť či znížiť základné imanie, ich právo zúčastňovať sa na akejkoľvek novej emisii akcií za peňažné plnenie, pravidlá upravujúce ochranu veriteľa v prípade zníženia základného imania a pravidlá upravujúce zvolanie valného zhromaždenia akcionárov v prípade závažnej straty základného imania. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť výnimky z týchto pravidiel.

(89)     V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností[17] sa okrem iného ustanovujú pravidlá schvaľovania zlúčenia a splynutia na valnom zhromaždení každej zo spoločností, pri ktorej dochádza k zlúčeniu/splynutiu, pravidlá upravujúce požiadavky týkajúce sa návrhov podmienok zlúčenia/splynutia, správy obchodného vedenia a znaleckej správy a pravidlá upravujúce ochranu veriteľov. Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 bod g) zmluvy[18] obsahuje podobné pravidlá upravujúce rozdelenie akciových spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností[19] stanovuje zodpovedajúce pravidlá týkajúce sa cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností. Mala by sa ustanoviť výnimka z týchto smerníc, aby sa umožnilo rýchle konanie orgánov pre riešenie krízových situácií.

(90)     Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie[20] sa stanovuje povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti za prijateľnú cenu, ako je to stanovené v uvedenej smernici, ak niekto, priamo alebo nepriamo a samostatne alebo v spolupráci s ostatnými, získa určitý percentuálny podiel akcií danej spoločnosti, čo mu umožní získať kontrolu nad danou spoločnosť a čo je vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Účelom pravidla o povinnej ponuke je chrániť menšinových akcionárov v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou. Vyhliadka takejto finančne nákladnej povinnosti by však mohla odradiť možných investorov v dotknutej inštitúcii a orgánom pre riešenie krízových situácií by sa tým sťažilo využívanie všetkých právomocí riešiť krízové situácie. Z pravidla povinnej ponuky by sa mala stanoviť výnimka v miere potrebnej na uplatnenie právomocí riešiť krízové situácie, pričom po uplynutí obdobia riešenia krízovej situácie by sa malo pravidlo povinnej ponuky uplatňovať na všetky osoby, ktoré získajú kontrolu nad dotknutou inštitúciou.

(91)     V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu[21] sa stanovujú procesné práva akcionárov v súvislosti s valným zhromaždením. V smernici 2007/36/ES sa okrem iného stanovuje aj minimálna lehota na zvolanie valného zhromaždenia a obsah oznámenia o tomto zvolaní. Tieto predpisy môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mala by sa stanoviť výnimka z tejto smernice. Pred riešením krízovej situácie môže byť potrebné rýchlo zvýšiť základné imanie v situácii, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES a je pravdepodobné, že zvýšením základného imania sa obnoví dobrá finančná situácia a zabráni sa dosiahnutiu prahových podmienok pre riešenie krízovej situácie. V takýchto situáciách by sa mala povoliť možnosť zvolať valné zhromaždenie v skrátenej lehote. Akcionári by si však mali zachovať právomoc rozhodovať o predĺžení a o skrátení lehoty na zvolanie valného zhromaždenia. Mala by sa ustanoviť výnimka zo smernice 2007/36/ES, ktorá umožní zaviesť tento mechanizmus.

(92)     S cieľom zaistiť, aby orgány zodpovedné za riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1093/2010, a s cieľom zaistiť, aby EBA mal odbornosť potrebnú na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi podľa nariadenia č. 1093/2010 zodpovedá funkciám prideleným EBA podľa článku 25 nariadenia č. 1093/2010 s cieľom prispievať k vypracovaniu a ku koordinácií plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a k aktívnej účasti na vypracovaní a koordinácii takýchto plánov, ako aj s cieľom uľahčiť riešenie problémov zlyhávajúcich inštitúcií, a to najmä cezhraničných skupín.

(93)     V snahe zaistiť súlad inštitúcií, osôb, ktoré skutočne kontrolujú ich činnosť, a členov riadiacich orgánov inštitúcií s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Z tohto dôvodu by administratívne sankcie a opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych peňažných sankcií.

(94)     Táto smernica sa týka administratívnych sankcií aj opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po spáchaní porušenia, a ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušovaniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo opatrenie.

(95)     Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(96)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[22] sa členské štáty vo všetkých prípadoch zaviazali doplniť oznámenie ich opatrení na transpozíciu o jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(97)     Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

· HLAVA I

· ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV, ▌ORGÁNY, SPOLUPRÁCA A INŠTITÚCIE S CEZHRANIČNOU ČINNOSŤOU

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií:

úverových inštitúcií a investičných spoločností;

finančných inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písm. c) a písm. d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s hlavou V kapitolou 2 oddielom 2 pododdielom I smernice 2006/48/ES;

finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností, holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou;

materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

pobočiek inštitúcií s hlavným sídlom mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Pri stanovovaní a uplatňovaní požiadaviek podľa tejto smernice a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti so subjektom uvedeným v odseku 1, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zohľadnia povahu jeho podnikania, jeho akcionársku štruktúru, jeho právnu formu, jeho rizikový profil, veľkosť, právny štatút, jeho vzájomné prepojenie s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jeho činností, jeho členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS), ktorý spĺňa požiadavky podľa článku 113 ods. 7 [nariadenia o kapitálových požiadavkách], alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je stanovené v článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, a či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/39/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.        Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „riešenie krízovej situácie“ je reštrukturalizácia inštitúcie s cieľom zaistiť kontinuitu jej základných funkcií, zachovať finančnú stabilitu a obnoviť životaschopnosť celej inštitúcie alebo jej časti;

2.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

3.  „investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/49/ES, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočné imanie bližšie určená v článku 9 uvedenej smernice;

4.  „finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 5 smernice 2006/48/ES;

5.  „dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 13 smernice 2006/48/ES;

6.  „materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 12 smernice 2006/48/ES;

7.  „konsolidovaný základ“ je základ konsolidovanej finančnej situácie skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s hlavou V kapitolou 2 oddielom 2 pododdielom 1 smernice 2006/48/ES, alebo čiastočnej konsolidácie v súlade s článkom 73 ods. 2 uvedenej smernice;

(7a)     „systém inštitucionálneho zabezpečenia“ je systém inštitucionálneho zabezpečenia spĺňajúci požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 [nariadenia o kapitálových požiadavkách];

8.  „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérske spoločnosti sú výhradne alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna z takýchto dcérskych spoločností je inštitúciou, a pritom nejde o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

9.  „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES;

10.  „holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 20 smernice 2006/48/ES alebo holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2006/49/ES;

11.  „materská finančná holdingová spoločnosť z členského štátu“ je finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

12.  „materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

13.  „materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť z členského štátu“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá sama nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

14.  „materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

15.  „ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele bližšie určené v článku 26 ods. 2;

16.  „pobočka“ je pobočka podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 3 smernice 2006/48/ES;

17.  „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán poverený členskými štátmi v súlade s článkom 3;

18.  „nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie, nástroj na oddelenie aktív alebo nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

19. „právomoc riešiť krízovú situáciu“ je ktorákoľvek právomoc ▌ uvedená v článkoch 56 až 63;

20. „príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 40 [nariadenia o kapitálových požiadavkách] a podľa vymedzenia Európskej centrálnej banky v jej funkcii dohľadu v súlade s [nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu/ECB];

21.  „príslušné ministerstvá“ sú ministerstvá financií alebo iné ministerstvá zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia podľa vnútroštátnych kompetencií;

22.  „kontrola“ je vzťah medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 1 smernice 83/349/EHS alebo podobný vzťah medzi každou fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

23.  „inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

24.  „manažment“ sú osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť úverovej inštitúcie v súlade s článkom 11 smernice 2006/48/ES;

(24a)   „riadiaci orgán“ je riadiaci orgán v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 a 7 [smernice o kapitálových požiadavkách CRD IV];

(24b)   „vrcholový manažment“ je vrcholový manažment v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 a 9 [smernice o kapitálových požiadavkách CRD IV];

25.  „skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

26. „mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie;

(26a)   „systémová kríza“ je narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku; Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné;

27.  „subjekt skupiny“ je právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny;

28.  „plán ozdravenia“ je plán vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

29. „zásadné funkcie“ sú činnosti, služby a operácie, ktorých prerušenie by pravdepodobne malo za následok narušenie hospodárstva alebo finančných trhov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

30.  „hlavné oblasti obchodnej činnosti“ sú oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu predstavujú podstatný zdroj príjmov, zisku alebo hodnoty franšízy;

31.  „orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ je príslušný orgán zodpovedný za dohľad na konsolidovanom základe podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 48 smernice 2006/48/ES;

32.  „vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje v zmysle hlavy V kapitoly 2 smernice 2006/48/ES;

33.  „podmienky pre riešenie krízovej situácie“ sú podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1;

34.  „opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie podľa článku 27, uplatňovanie nástroja riešenia krízových situácií na inštitúciu alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k inštitúcii;

35.  „plán riešenia krízovej situácie“ je plán, ktorý pre inštitúciu vypracoval príslušný orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 9;

36.  „riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ je:

prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, alebo

koordinácia uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie;

37.  „plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 11 a 12;

38.  „orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ je orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

39.  „kolégium pre riešenie krízových situácií“ je kolégium zriadené v súlade s článkom 80 na vykonávanie úloh požadovaných v článkoch 12, 13 a 83;

40.  „bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktoré zahŕňa čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

41.  „dlhové nástroje“ uvedené v článku 56 písm. d), písm. i), písm. l) a písm. m) sú dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, akýkoľvek nástroj, ktorým sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje;

42.  „materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská úverová inštitúcia v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 14 smernice 2006/48/ES alebo materská investičná spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. f) smernice 2006/49/ES;

43.  „materská inštitúcia v Únii“ je materská úverová inštitúcia v Únii podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 16 smernice 2006/48/ES alebo materská investičná spoločnosť v Únii podľa vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. g) smernice 2006/49/ES;

44.  „požiadavky na vlastné zdroje“ sú požiadavky podľa článku 75 smernice 2006/48/ES;

45. „kolégium dohľadu“ je kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 131a smernice 2006/48/ES;

46.  „rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec ustanovený článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a úpravy uskutočnené alebo prijaté podľa článku 107 alebo článku 106 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ;

47.  „likvidácia“ je speňaženie aktív inštitúcie;

48.  „nástroj oddelenia aktív“ je prevod aktív a práv inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonáva právomoci prevodu, na subjekt pre správu aktív v súlade s článkom 36;

49.  „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je mechanizmus výkonu právomocí orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 37 na odpísanie dlhu a konverziu dlhu vo vzťahu k záväzkom inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie;

50.  „nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ je prevod vykonávaný orgánom pre riešenie krízových situácií nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, v súlade s článkom 32;

51.  „nástroj preklenovacej inštitúcie“ je právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 34;

52.  „preklenovacia inštitúcia“ je právnická osoba, ktorá v plnom rozsahu vlastní jeden alebo viacero verejných orgánov (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií) a ktorá sa vytvára na účel prijatia niektorých alebo všetkých aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom vykonávať niektoré alebo všetky jej služby a činnosti;

53.  „nástroje vlastníctva“ sú akcie, nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo vo vzájomných združeniach, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva alebo poskytnúť právo na získanie akcií alebo nástrojov vlastníctva a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo nástrojoch vlastníctva;

54.  „právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v písm. c), písm. d), alebo písm. e) článku 56 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo záväzky, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

55.  „centrálna zmluvná strana“ je právnická osoba, ktorá sa včlení medzi zmluvné strany obchodu na jednom alebo viacerých finančných trhoch, pričom vystupuje ako kupujúci voči všetkým predávajúcim a predávajúci voči všetkým kupujúcim;

56. „deriváty“ sú finančné nástroje uvedené v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[23];

57.  „právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ sú právomoci bližšie určené v článku 56 ods. 1. písm. f) až písm. l).

58.  „zabezpečený záväzok“ je záväzok, v ktorom je nárok veriteľa na platbu zabezpečený záložným bremenom na aktívach, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane záväzkov vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

59. „nástroje dodatočného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 57 písm. ca) smernice 2006/48/ES;

60.  „súhrnná suma“ je súhrnná suma, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky v súlade s článkom 41 ods. 1;

61. „nástroje vlastného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES;

62.  „oprávnené záväzky“ sú záväzky inštitúcie, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja odpísania dlhu na základe článku 38 ods. 2;

63.  „systém ochrany vkladov“ je systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 3 smernice 94/19/ES;

64. „nástroje kapitálu Tier 2“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na kategorizáciu ako vlastné zdroje podľa článku 56 písm. f) a písm. h) smernice 2006/48/ES;

65. „relevantné kapitálové nástroje“ na účely hlavy IV kapitoly III oddielov 5 a 6 sú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

66.  „konverzný koeficient“ je faktor, ktorým sa určuje počet kmeňových akcií, na ktoré bude záväzok konkrétnej triedy konvertovaný, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

67.  „dotknutý veriteľ“ je veriteľ, ktorého nárok sa vzťahuje na záväzky, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu znížené alebo konvertované na akcie;

68.  „dotknutý akcionár“ je akcionár, ktorého akcie sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. j);

69.  „náležitý orgán“ je orgán členského štátu určený v súlade s článkom 54, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 51 ods. 1;

70.  „príslušná materská inštitúcia“ je materská inštitúcia z členského štátu, materská inštitúcia z Únie, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť z členského štátu, materská finančná holdingová spoločnosť z Únie, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť z Únie, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

71.  „príjemca“ je subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo záväzky, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

72.  „pracovný deň“ je každý deň iný než sobota, nedeľa a než deň, ktorý je v domovskom členskom štáte danej inštitúcie štátnym sviatkom;

73.  „právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu v prípade neplnenia zmluvy, ako sa vymedzuje v zmluve alebo na účely zmluvy, pričom sem patrí akékoľvek s tým súvisiace právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek s tým súvisiace ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany vykonať platbu pozastavuje, upravuje alebo anuluje;

74.  „inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je inštitúcia, finančná inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť z členského štátu, materská finančná holdingová spoločnosť z Únie, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť z členského štátu alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť z Únie, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

75.  „tuzemská dcérska inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá je zriadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti z tretej krajiny;

76.  „materská spoločnosť z Únie“ je materská inštitúcia z Únie, materská finančná holdingová spoločnosť z Únie alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť z Únie;

77.  „inštitúcia z tretej krajiny“ je subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a ktorý má podľa práva uvedenej tretej krajiny povolenie alebo licenciu vykonávať ktorúkoľvek z činností uvedených v prílohe I k smernici 2006/48/ES alebo v oddiele A prílohy I k smernici 2004/39/ES;

78. „konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ sú opatrenia podľa práva alebo predpisov tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízových situácií podľa tejto smernice;

79.  „tuzemská pobočka“ je pobočka inštitúcie z tretej krajiny, ktorá je zriadená v členskom štáte;

80.  „relevantný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

81.  „mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ je mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

82. „transakcia back to back“ je transakcia medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávaná na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

83.  „záruka v rámci skupiny“ je zmluva, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane.

2.        Keď sa v tejto smernici uvádza odkaz na nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií sú podľa vymedzenia bodu 17 tohto odseku na účely uvedeného nariadenia považované za príslušné orgány v zmysle článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

3.        Európsky orgán pre bankovníctvo je splnomocnený vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť vymedzenie pojmov „zásadné funkcie“ a „hlavné oblasti obchodnej činnosti“ uvedené v bodoch 29 a 30 odseku 1 s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov odo [dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 3

Určenie orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií

1.          Každý členský štát určí jediný orgán, ktorý je splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie (orgán pre riešenie krízových situácií).

2.          Orgán pre riešenie krízových situácií je orgánom verejnej správy.

3.          Orgánom pre riešenie krízových situácií môže byť ▌centrálna banka, príslušné ministerstvo alebo iný orgán verejnej správy, za podmienky, že zároveň nie je príslušným orgánom. Členské štáty zabezpečujú, aby sa v rámci ▌centrálnych bánk, príslušných ministerstiev alebo iných orgánov verejnej správy funkčne oddelili funkcie riešenia krízových situácií a funkcie dohľadu alebo iné funkcie daného orgánu. Funkcie riešenia krízových situácií sledujú výhradne ciele vymedzené v tejto smernici.

4.          ▌ Členské štáty požadujú, aby orgán na riešenie krízových situácií úzko spolupracoval s príslušnými orgánmi dohľadu na účely [smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách] na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií.

4a.         Ak inštitúcia vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/39/ES, príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 a 22 uvedenej smernice a vymedzený orgánom ESMA sa konzultuje pred prijatím akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie alebo akéhokoľvek kroku v oblasti riešenia krízovej situácie, a v prípade, že konzultácia nie je možná, je priebežne informovaný.

5.          V záujme posúdenia systémových dôsledkov alebo dôsledkov pre verejné finančné prostriedky ▌každé rozhodnutie určeného orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice sa prijme po dohode s príslušným ministerstvom a centrálnou bankou.

5a.         Rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a orgánom EBA v súlade s touto smernicou zohľadňujú potenciálne dôsledky rozhodnutia vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí, a minimalizujú negatívny vplyv na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v týchto členských štátoch. Na rozhodnutia EBA sa vzťahuje článok 38 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.          Členské štáty zaistia, aby orgány určené na základe odseku 1 mali odbornosť, zdroje a operačnú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a aby dokázali vykonávať svoje právomoci s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

6a.         EBA pripravuje požadovanú odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu a sleduje uplatňovanie odseku 6 aj prostredníctvom pravidelného partnerského hodnotenia.

7.          Keď odchylne od odseku 1 členský štát určí na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie viac než jeden orgán, poskytne EBA a Komisii riadne zdôvodnené oznámenie o dôvodoch, prečo tak konal a musí medzi tieto orgány zreteľne rozdeliť funkcie a zodpovednosti, zaistiť primeranú koordináciu medzi nimi a určiť jeden orgán ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi ostatných členských štátov.

8.          Členské štáty informujú Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch, ktorý/ktoré sa určil/určili do funkcie orgánu/orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktného orgánu a v prípade potreby oznámia aj ich špecifické funkcie a zodpovednosti. EBA uverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií.

8a.         Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií a jeho pracovníci boli chránení pred zodpovednosťou vyplývajúcou z krokov prijatých alebo neprijatých pri plnení alebo údajnom plnení jeho funkcií s výnimkou prípadu, ak konanie alebo nečinnosť znamená nedbalosť alebo nesprávny postup, čo podľa vnútroštátneho práva odôvodňuje náhradu škody.

· HLAVA II

· PRÍPRAVA

· Kapitola i

· Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

· Oddiel 1

· Všeobecné ustanovenia

Článok 4

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.          Vzhľadom na vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie, podmienky financovania alebo všeobecne na ekonomiku, ktorý by zlyhanie inštitúcie mohlo mať z dôvodu povahy jej obchodnej činnosti, jej akcionárskej štruktúry, jej právnej formy, jej rizikového profilu, veľkosti a právneho štatútu, jej vzájomného prepojenia s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsahu a zložitosti jej činností, jej členstva v systéme inštitucionálneho zabezpečenia alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je uvedené v článku 113 ods. 6 [nariadenia o kapitálových požiadavkách] a vykonávania akýchkoľvek investičných služieb alebo činností, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/39/ES, členské štáty zaistia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií určili ▌:

(a)       obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5, 7, 9 a 11;

(aa)     frekvenciu, s akou musia inštitúcie aktualizovať plány ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5, 7, 9 a 11;

(b)       obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5 a článkov 10 a 11.

2.          EBA je splnomocnený vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť kritériá uvedené v odseku 1, aby sa v súlade s odsekom 1 posúdil vplyv zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [dvanástich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.          Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií oznámia EBA spôsob, akým uplatnili požiadavku uvedenú v odseku 1 na inštitúcie, ktoré patria do ich jurisdikcie. EBA podáva Komisii každoročne a Európskemu parlamentu a Rade na požiadanie správu o vykonávaní požiadavky uvedenej v odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

· Oddiel 2

· Plánovanie ozdravenia

Článok 5

Plány ozdravenia

1.          Členské štáty zaistia, aby každá inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny, vypracovala a dodržiavala plán ozdravenia stanovujúci opatrenia, ktoré má manažment inštitúcie prijať potom, čo došlo k výraznému zhoršeniu jej finančnej situácie ▌. Plány ozdravenia sa považujú za mechanizmus riadenia a správy v zmysle článku 22 smernice 2006/48/ES.

1a.        Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu – v prípade členstva inštitúcie v systéme inštitucionálneho zabezpečenia IPS – stanoviť, že IPS vypracuje a vedie plán ozdravenia, v ktorom sa stanoví, pomocou ktorých opatrení, ktoré má manažment inštitúcie alebo systém zabezpečenia prijať, sa má obnoviť finančná stabilita inštitúcie v prípade výrazného zhoršenia jej finančnej situácie.

             Tento odsek sa neuplatňuje na inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia [ECB/o jednotnom mechanizme dohľadu] alebo na akúkoľvek inštitúciu, ktorá tvorí významný podiel vo finančnom systéme niektorého členského štátu v zmysle článku 7 ods. 1a.

2.          Členské štáty zaistia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

3.          V plánoch ozdravenia sa nepredpokladá prístup k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo získanie takejto podpory, ale zahŕňa sa v nich ▌analýza toho, ako a kedy môže inštitúcia – za podmienok, ktoré rieši plán – požiadať o použitie facilít centrálnej banky, ktoré by nepredstavovali takú podporu, a dostupného kolaterálu.

4.          Členské štáty zaistia, aby v plánoch ozdravenia boli zahrnuté informácie uvedené v oddiele A prílohy.

Plány ozdravenia predovšetkým stanovia opatrenia, ktoré má prijať vedenie inštitúcie, v prípade, že sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu podľa článku 23.

· 5.  Príslušné orgány zaistia, aby inštitúcie zahrnuli do plánov ozdravenia primerané a presne vymedzené podmienky a postupy na zaistenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Príslušné orgány zaistia, aby plány ozdravenia inštitúcií dokázali, že sú stabilné, a to otestovaním na základe celej škály scenárov makroekonomickej a finančnej tiesne zodpovedajúcich špecifickým podmienkam danej inštitúcie, ktoré sa líšia svojou závažnosťou, vrátane udalostí zasahujúcich celý systém, napätej situácie konkrétnej právnickej osoby alebo napätej situácie v celej skupine.

7.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia informácie, ktoré musia byť uvedené v pláne ozdravenia podľa odseku 4.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 6

Posúdenie plánov ozdravenia

1.          Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby plány ozdravenia predložili príslušným orgánom na preskúmanie.

2.          Príslušné orgány v lehote troch mesiacov od predloženia plánov tieto plány preskúmajú a posúdia rozsah, v akom každý plán spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:

(a)       uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne by sa pravdepodobne obnovila životaschopnosť a finančné zdravie inštitúcie, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia má ▌v pláne prijať;

(b)       plán alebo konkrétne možnosti by sa dali rýchlo a účinne vykonávať v situáciách finančného stresu a znížiť tak na najnižšiu možnú úroveň významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém ▌.

V prípade významných pobočiek príslušné orgány pri preskúmavaní a posudzovaní plánov konzultujú s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

2a.        Pri posudzovaní vhodnosti plánov ozdravenia príslušné orgány zohľadňujú primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu inštitúcie.

3.          Keď príslušné orgány usúdia, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú možné podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámia svoje závery inštitúcii a požiadajú ju, aby v lehote jedného mesiaca, ktorú je možné so súhlasom orgánov predĺžiť o jeden mesiac, predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené, ako budú tieto nedostatky alebo prekážky v primeranom časovom rámci odstránené. Skôr, než príslušný orgán požiada inštitúciu o opätovné predloženie plánu ozdravenia, poskytne jej možnosť vyjadriť sa k tejto požiadavke.

4.          Ak inštitúcia nepredloží prepracovaný plán ozdravenia alebo ak príslušný orgán rozhodne, že prepracovaný plán ozdravenia primerane neodstraňuje nedostatky alebo možné prekážky zistené pri pôvodnom posúdení, manažment inštitúcie vypracuje na základe konzultácií s príslušnými orgánmi vzájomne odsúhlasený rámec opatrení na zaistenie odstránenia nedostatkov alebo prekážok. Opatrenia, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii, zahŕňajú opatrenia stanovené v článku 136 smernice 2006/48/ES a, v prípade, že je to potrebné a vhodné, požiadavky adresované inštitúcii s cieľom:

(a)       uľahčiť zlepšenia rizikového profilu inštitúcie vrátane rizika likvidity;

(b)       umožniť včasné prijatia opatrení zameraných na rekapitalizáciu;

(c)       preskúmať stratégiu a štruktúru spoločnosti;

(d)       preskúmať stratégiu financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

(e)       vykonať zmeny v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

5.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia kritériá a postupy, ktoré musí príslušný orgán posúdiť na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 7 ods. 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5a.         Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktorých sa týka prijímanie opatrení príslušným orgánom podľa odseku 4, mali primerané právo odvolať sa a právo na preskúmanie, vrátane súdneho preskúmania, pokiaľ ide o tieto rozhodnutia.

Článok 7

Plány ozdravenia na úrovni skupiny

1.          Členské štáty zaistia, aby materské spoločnosti alebo inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, vypracovali a predložili orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe plán ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý zahŕňa plán ozdravenia pre celú skupinu vrátane spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d) a pre každú dcérsku spoločnosť, pre ktorú príslušný hostiteľský orgán požiadal o vypracovanie konkrétneho plánu ozdravenia v súlade s článkom 1a.

1a.         Príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte môže požiadať o vypracovanie konkrétneho plánu ozdravenia pre dcérsku spoločnosť v tomto členskom štáte, ak operácie dcérskej spoločnosti predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu.

Na účely tohto odseku sa v každom prípade usudzuje, že operácie dcérskej spoločnosti inštitúcie predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

(a)       celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000 EUR;

(b)       pomer jej celkových aktív k HDP členského štátu, v ktorom má sídlo, je vyšší ako 20 %, s výnimkou prípadu, keď celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000 EUR; alebo

(c)       v nadväznosti na oznámenie vnútroštátneho príslušného orgánu, že takúto dcérsku spoločnosť považuje za významnú pre domáce hospodárstvo, EBA potvrdí tento význam svojím rozhodnutím, a to na základe komplexného posúdenia, vrátane posúdenia súvahy tejto dcérskej spoločnosti.

2.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak existujú primerané požiadavky týkajúce sa zachovania dôvernosti v rámci kolégia orgánov vykonávajúcich dohľad, si s orgánmi vykonávajúcimi dohľad, ktoré sú členmi tohto kolégia, vymieňa akékoľvek informácie týkajúce sa plánov ozdravenia na úrovni skupiny. Akúkoľvek relevantnú časť plánov ozdravenia na úrovni skupiny odovzdá relevantným príslušným orgánom uvedeným v článku 131a smernice 2006/48/ES a EBA.

3.          Cieľom plánu ozdravenia na úrovni skupiny je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo ktorejkoľvek inštitúcie skupiny, ak sa nachádza v napätej situácii, aby sa riešili alebo odstránili dôvody tiesne a obnovila dobrá finančná situácia dotknutej skupiny alebo inštitúcie.

Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa mechanizmy na zaistenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti alebo príslušnej inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, a na úrovni spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d) ▌.

4.          Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa pre celú skupinu a každú dcérsku spoločnosť, pre ktorú bol vypracovaný samostatný plán ozdravenia, prvky a mechanizmy uvedené v článku 5. Takisto v prípade potreby zahŕňa mechanizmy na ▌finančnú podporu v rámci skupiny prijaté v súlade s ktoroukoľvek dohodou o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s článkom 16.

5.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe zaistí, aby sa materskej spoločnosti alebo inštitúcii podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa odseku 1 poskytlo celé spektrum možností ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia na riešenie scenárov podľa článku 5 ods. 5.

Pri každom scenári sa v pláne ozdravenia na úrovni skupiny identifikuje, či existujú prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov alebo aktív v rámci skupiny a na úrovni každého subjektu.

6.          Riadiaci orgán materskej spoločnosti alebo inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa odseku 1 ▌posúdi a schváli plán ozdravenia na úrovni skupiny pred jeho predložením orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 8

Posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny

1.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe preskúma plán ozdravenia na úrovni skupiny vrátane plánov ozdravenia pre jednotlivé inštitúcie, ktoré tvoria súčasť skupiny, a posúdi rozsah, v ktorom sa v danom pláne spĺňajú požiadavky a kritériá stanovené v článkoch 6 a 7. Takéto posúdenie sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 6 a v súlade s ustanoveniami tohto článku.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe preskúma a posúdi plán ozdravenia na úrovni skupiny vrátane plánov ozdravenia pre jednotlivé inštitúcie, ktoré tvoria súčasť skupiny, po konzultácii a v spolupráci s príslušnými orgánmi, ktoré sa podieľajú na činnosti kolégií orgánov vykonávajúcich dohľad, uvedenými v článku 131a smernice 2006/48/ES. Preskúmanie a posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 6 ods. 2 tejto smernice a v prípade potreby aj požiadavka prijať opatrenia podľa článku 6 ods. 4 tejto smernice majú formu spoločných rozhodnutí orgánov, ktoré sa podieľajú na činnosti kolégií orgánov vykonávajúcich dohľad, uvedených v článku 131a smernice 2006/48/ES, ktoré zohľadnia potenciálny vplyv ozdravných opatrení na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

2.          Príslušné orgány sa snažia dosiahnuť spoločné rozhodnutie v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odovzdal plán ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 7 ods. 2.

V prípade, že príslušné orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie do troch mesiacov, EBA môže na žiadosť dotknutých príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V takom prípade všetky zúčastnené orgány odložia rozhodnutie o jeden mesiac do skončenia nezáväznej mediácie. Nato orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže prijať vlastné rozhodnutie o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo o opatreniach požadovaných podľa článku 6 ods. 4. Toto rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, a malo by zohľadniť názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas uvedenej trojmesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie materskej spoločnosti inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom.

Rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe zohľadňuje potrebu plánovania alebo koordinácie dohľadu dotknutými príslušnými orgánmi a potenciálny vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch.

2a.        Príslušný orgán každého hostiteľského členského štátu, v ktorom sa nachádza dcérska spoločnosť, môže navrhnúť ďalšie ozdravné opatrenia vo vzťahu k dcérskej spoločnosti vo svojom členskom štáte, ak to považuje za potrebné na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií, alebo aby zabránil významným negatívnym dôsledkom pre finančnú stabilitu, a ak to nezasahuje do krokov, ktoré sa podľa orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe majú prijať vo vzťahu k celej skupine.

Príslušný orgán poskytne svoj návrh orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a členom kolégia dohľadu.

Tieto orgány môžu predkladať výhrady alebo námietky počas lehoty dvoch mesiacov po predložení návrhu.

Ak počas tejto lehoty nie sú žiadne námietky, príslušný orgán môže navrhnutý krok uskutočniť.

Ak orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo ktorýkoľvek člen kolégia vzniesol námietku, príslušný orgán tieto námietky a výhrady riadne posúdi a potom môže prijať rozhodnutie.

Rozhodnutie sa vyjadrí v písomnom dokumente obsahujúcom odôvodnenia a zohľadňuje všetky námietky ostatných príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií vyjadrené počas danej dvojmesačnej lehoty.▌

· Oddiel 3

· Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 9

Plány riešenia krízových situácií

1.          Orgány pre riešenie krízových situácií po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky a v otvorenom dialógu so subjektmi vypracujú plán riešenia krízových situácií pre každú významnú inštitúciu, ktorá netvorí súčasť skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES. Plán riešenia krízových situácií sa poskytne dotknutej inštitúcii a stanovia sa v ňom opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány prijať, ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií.

1a.        Odchylne od odseku 1 členské štáty môžu – v prípade členstva inštitúcie v systéme inštitucionálneho zabezpečenia IPS – stanoviť, že vypracuje na úrovni IPS plán riešenia krízových situácií, v ktorom sa stanoví, pomocou ktorých opatrení, ktoré má manažment inštitúcie alebo systém zabezpečenia prijať, sa má obnoviť finančná stabilita inštitúcie v prípade výrazného zhoršenia jej finančnej situácie.

             Tento odsek sa neuplatňuje na inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia [ECB/o jednotnom mechanizme dohľadu] alebo na akúkoľvek ďalšiu inštitúciu, ktorá tvorí významný podiel vo finančnom systéme niektorého členského štátu v zmysle článku 7 ods. 1a.

1b.        Pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií označí všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti a tam, kde je to potrebné a vhodné, navrhne v prípade riešenia krízovej situácie preventívne relevantné opatrenia, pomocou ktorých by sa mohli tieto prekážky odstrániť, a to podľa kapitoly II tejto hlavy.

2.          V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadní relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení: mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, obsahom a podmienkami úrokových sadzieb. Bude však zahŕňať analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia – za podmienok, ktoré rieši plán – požiadať o použitie štandardných facilít centrálnej banky alebo dostupného kolaterálu na tento účel.

3.          Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na účinnosť plánu alebo inak si vyžiadať nutnosť zmeny plánu riešenia krízových situácií. Tieto zmeny sa oznámia príslušnému orgánu.

Na účely preskúmania alebo aktualizácie plánov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku inštitúcie a príslušné orgány ihneď oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií akúkoľvek zmenu, ktorá si vyžaduje preskúmanie alebo aktualizáciu.

4.          V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia možnosti pre uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí, najmä tých, ktoré sú uvedené v hlave IV, na inštitúciu. Patrí sem, pokiaľ je to možné v kvantifikovanej podobe:

(a)       zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

(b)       zhrnutie podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

(c)       ukážka toho, ako by sa mohli zásadné funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zaistenie kontinuity po zlyhaní inštitúcie;

(d)       odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

(e)       podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s článkom 13;

(f)        opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 14 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených pri posúdení vykonanom v súlade s článkom 13;

(g)       opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti zásadných funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

(h)       podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

(i)        vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s akoukoľvek mimoriadnou verejnou finančnou podporou, s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91, akejkoľvek núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akejkoľvek pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutej s neštandardnou zárukou, obsahom a podmienkami úrokových sadzieb;

(j)        podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a príslušných časových rámcov;

(k)       opis kritických vzájomných prepojení a operačných funkcií;

(l)        analýza vplyvu plánu na ostatné inštitúcie v rámci skupiny vrátane posúdenia primeranosti opatrení na finančnú podporu v rámci skupiny uvedených v článku 16;

(m)       opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram a tam, kde je to možné, uvedenie prenosnosti pozícií klientov;

(ma)    analýza vplyvu plánu na zamestnancov inštitúcie a popis plánovaných opatrení na zavedenie postupov konzultovania pracovníkov počas procesu riešenia krízovej situácie, a v prípade potreby zohľadní vnútroštátne systémy v oblasti dialógu so sociálnymi partnermi;

(n)       plán komunikácie s médiami a verejnosťou;

(na)    prípadne akékoľvek stanovisko vyjadrené inštitúciou súvisiace s plánom riešenia krízových situácií;

5.          EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah plánu riešenia krízových situácií.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 10

Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií a spolupráca zo strany inštitúcie

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať, aby im inštitúcie poskytli všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä právomoc požadovať okrem iného informácie a analýzu podľa oddielu B prílohy.

2.          Príslušné orgány v relevantných členských štátoch spolupracujú s orgánmi pre riešenie krízových situácií s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky informácie uvedené v odseku 1. Keď sú takéto informácie dostupné, príslušné orgány poskytnú tieto informácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

3.          EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov upravujúcich štandardizované formuláre, vzory a postupy na takéto poskytovanie informácií podľa odsekov 1 a 2.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3a.        Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcií všetku spoluprácu potrebnú na prípravu plánov riešenia krízových situácií.

Článok 11

Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahujú ▌ plán riešenia krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, alebo riešenia krízovej situácie skupiny prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií dcérskych inštitúcií. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vyžadovať, aby plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňali, a to len na informačné účely, akékoľvek plány riešenia krízových situácií pre jednotlivé dcérske inštitúcie pripravené v súlade s odsekom 1. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú aj plány riešenia krízových situácií spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d) a plány riešenia krízových situácií inštitúcií s pobočkami v iných členských štátoch v súlade s ustanoveniami smernice 2001/24/ES.

1a.        Orgán pre riešenie krízových situácií v hostiteľskom členskom štáte môže vypracovať samostatný plán riešenia krízových situácií pre dcérsku spoločnosť inštitúcie v tomto členskom štáte, ak operácie dcérskej spoločnosti predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu v zmysle článku 7 ods. 1a.

1b.        Článok 9 ods. 1 písm. b) sa uplatní aj na skupiny.

2.          Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe informácií poskytnutých podľa článku 10.

3.          V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

(a)       stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať vzhľadom na skupinu ako celok alebo vzhľadom na časť skupiny vrátane jednotlivých dcérskych spoločností, a to tak prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na spoločnosti uvedené v článku 1 písm. c) a d), materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie, ako aj prostredníctvom koordinovaných opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na dcérske inštitúcie, a to pre scenáre uvedené v článku 9 ods. 2;

(b)       preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty skupiny nachádzajúce sa v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

(c)       ak skupina zahŕňa významné subjekty registrované v tretích krajinách, v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa identifikujú mechanizmy pre spoluprácu a koordináciu s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín a dôsledky riešenia krízových situácií v rámci Únie. Vo všeobecnosti by mala existovať reciprocita mechanizmov;

(d)       identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

(da)     stanovia akékoľvek ďalšie vnútroštátne opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať pri riešení krízových situácií skupiny;

(e)       identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ▌a stanovia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepredpokladá mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, obsahom a podmienkami úrokových sadzieb. Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyrovnaných kritérií a zohľadní sa v nich najmä množstvo rizikovo vážených aktív a celkové pasíva rôznych subjektov v rámci skupiny, ako aj hospodársky vplyv riešenia krízových situácií v dotknutých členských štátoch, rozdelenie právomocí dohľadu medzi rôznymi príslušnými orgánmi.

3a.         Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

Predovšetkým zohľadňuje kontinuitu základných služieb, finančnú stabilitu a podiel na trhu v prípade každej dcérskej inštitúcie v jej členskom štáte.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa od tejto zásady odchýli len vtedy, ak je to potrebné na zabránenie vzniku významného nepriaznivého vplyvu na finančnú stabilitu v Únii.

3b.        EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [dvanástich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 12

Požiadavky vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a príslušný postup

1.          Materské spoločnosti a inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informácie vyžadované na základe článku 11 tejto smernice. Takéto informácie sa vzťahujú na materskú spoločnosť alebo inštitúciu podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe a na všetky právne subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny. Inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 216 smernice 2006/48/EC, poskytnú aj informácie požadované podľa článku 11 tejto smernice týkajúce sa spoločností uvedených v článku 1 písm. c) a písm. d).

Ak existujú primerané požiadavky týkajúce sa zachovania dôvernosti informácií, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne informácie poskytnuté v súlade s týmto odsekom orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré vypracovali samostatný plán riešenia krízových situácií pre dcérsku spoločnosť inštitúcie v tomto členskom štáte v súlade s článkom 11 ods. 1a, relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 130 a 131a smernice 2006/48/ES a orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých majú sídlo spoločnosti uvedené v článku 1 písm. c) a písm. d).

2.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny konajúce spoločne s orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odseku 1 druhom pododseku v kolégiách pre riešenie krízových situácií a po konzultácii s relevantnými príslušnými orgánmi vrátane príslušných orgánov patriacich do jurisdikcií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, vypracovali a dodržiavali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môžu na základe vlastného uváženia a bez toho, aby sa to dotklo požiadaviek na zachovávanie dôvernosti informácií uvedených v článku 76, zapojiť do vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, ktoré majú jurisdikciu nad územiami, na ktorých skupina zriadila dcérske spoločnosti alebo finančné holdingové spoločnosti či významné pobočky podľa článku 42a smernice 2006/48/ES.

3.          Členské štáty zaistia, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo skupiny, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plány alebo si vyžadovať zmenu plánov.

4.          Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a iných relevantných orgánov pre riešenie krízových situácií a zohľadňuje potenciálne dôsledky riešenia krízových situácií pre všetky členské štáty, v ktorých skupina pôsobí. Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú spoločné rozhodnutie v lehote štyroch mesiacov od dátumu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odoslal informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

Ak sa takéto spoločné rozhodnutie medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme vlastné rozhodnutie. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutia a zohľadňuje názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačného obdobia. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne svoje rozhodnutie materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, a iným orgánom pre riešenie krízových situácií.

EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.          Orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý nesúhlasí s niektorým prvkom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, môže záležitosť postúpiť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Záležitosť sa EBA nemôže postúpiť po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

6.          EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca a štvormesačná lehota sa pokladá za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. Následné rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny musí byť v súlade s rozhodnutím EBA.

7.          Ak ktorýkoľvek z príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť EBA v súlade s odsekom 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže prijať EBA.

Článok 12a

Odovzdanie plánov riešenia krízových situácií príslušným orgánom

1.          Orgán pre riešenie krízových situácií odovzdá plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny relevantným príslušným orgánom.

2.          Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odovzdá plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a akékoľvek ich zmeny relevantným príslušným orgánom.

· Kapitola II

· Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie a preventívnych právomocí

Článok 13

Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií v záujme vypracovania plánov riešenia krízových situácií uvedených v tejto hlave kapitole I oddiele 3 a po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane príslušných orgánov patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, posúdili rozsah, v akom je možné vyriešiť krízové situácie inštitúcií a skupín bez toho, aby sa počítalo s mimoriadnou verejnou finančnou podporou alebo akoukoľvek núdzovou pomocou centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akoukoľvek pomocou centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutou s neštandardnou zárukou, obsahom a podmienkami úrokových sadzieb. Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie alebo skupiny považujú za riešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu alebo skupinu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí v súlade s plánmi riešenia krízových situácií na úrovni skupiny pri súčasnom maximálnom možnom zmenšení rozsahu akýchkoľvek významných nepriaznivých dôsledkov pre finančné systémy, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, členských štátov, v ktorých sa daná inštitúcia nachádza, pričom sa zohľadňuje hospodárska a finančná stabilita v danom členskom štáte alebo iných členských štátoch alebo Únii, a s cieľom zaistiť pokračovanie zásadných funkcií, ktoré inštitúcia alebo skupina vykonáva, buď preto, lebo je možné ich ľahko včas oddeliť alebo použitím iných prostriedkov. Orgány pre riešenie krízových situácií včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia inštitúcie alebo skupiny nepovažuje za riešiteľnú.

2.          Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie podľa odseku 1 orgány pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúmajú náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.          EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť kritériá a postupy, ktoré je potrebné preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín podľa odseku 2. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

▌           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s ▌článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 14

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie

1.          Na základe posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie v súlade s článkom 13 členské štáty zaistia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že existujú ▌podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie inštitúcie, orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi príslušnému orgánu. Príslušný orgán informuje inštitúciu o týchto podstatných prekážkach.

1a.        Požiadavka, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií a aby relevantné orgány pre riešenie krízových situácií dospeli k spoločnému rozhodnutiu o plánoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 9 ods. 1 a článku 12 ods. 4, sa pozastavuje po oznámení uvedenom v odseku 1 až do skutočného odstránenia podstatných prekážok riešiteľnosti.

2.          Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 inštitúcia navrhne príslušnému orgánu možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tomto oznámení. Príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií posúdi, či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú predmetné podstatné prekážky.

3.          Keď príslušný orgán usúdi, že opatreniami navrhovanými inštitúciou v súlade s odsekom 2 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, určí tam, kde je to potrebné a vhodné, podľa odseku 5 a po konzultácii s orgánom pre riešenie krízovej situácie, alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danej inštitúcii, ktorá v lehote jedného mesiaca navrhne plán, ako tieto opatrenia splní.

Pri určovaní alternatívnych opatrení príslušný orgán preukáže, že opatrenia navrhované inštitúciou neboli schopné odstrániť prekážky brániace riešeniu a že navrhované alternatívne opatrenia sú primerané na odstránenie prekážok brániacich riešeniu krízových situácií a že iné, menej rušivé opatrenia nestačia.

4.          Na účely odseku 3 môžu zistené ▌opatrenia, ak je to potrebné a primerané na obmedzenie alebo odstránenie predmetných podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie, zahŕňať:

(a)       požiadavku, aby inštitúcia preskúmala mechanizmy financovania v rámci skupiny alebo (či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami) pripravila dohody o poskytovaní služieb na zaistenie poskytovania zásadných hospodárskych funkcií alebo služieb;

(b)       požiadavku, aby inštitúcia preskúmala svoju maximálnu individuálnu a súhrnnú expozíciu;

(c)       uloženie špecifickej alebo pravidelnej dodatočnej povinnosti poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

(d)       odporúčanie, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

(e)       odporúčanie, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

(f)        rady inštitúcii namierené proti rozvoju alebo predaju nových oblastí obchodnej činnosti alebo vývoju alebo predaju nových výrobkov;

(g)       požiadavku zmien právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby zásadné funkcie bolo možné právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

(h)       požiadavku, aby materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

(i)        požiadavku, aby materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) vydala dlhové nástroje alebo úvery uvedené v článku 39 ods. 2;

(ia)     požiadavku, aby inštitúcia alebo podnik uvedené v článku 1 písm. c) a d) podnikli kroky na splnenie minimálnych požiadaviek v oblasti oprávnených záväzkov podľa článku 39 ods. 1 alebo aby vydali dlhové nástroje alebo pôžičky uvedené v článku 39 ods. 2.

(j)        ak je inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, môžu uvedené opatrenia zahŕňať požiadavku, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie inštitúcie a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

5.          Orgány pre riešenie krízových situácií nezakladajú svoje konštatovania v súlade s odsekom 1 na prekážkach vyplývajúcich z nepredvídateľných faktorov, nad ktorými nemá inštitúcia kontrolu ▌.

6.          Oznámenie príslušného orgánu adresované inštitúcii, vydané podľa odseku 1 alebo 3 musí spĺňať tieto požiadavky:

(a)       je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

(b)       uvádza sa v ňom, ako sa posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou úmerného uplatňovania stanovenou v článku 9.

6a.         Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktorých sa týkajú rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov podľa tohto článku, mali primerané právo odvolať sa proti týmto rozhodnutiam vrátane práva na ich súdne preskúmanie.

7.          Skôr než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 3, príslušné orgány náležite zvážia potenciálny vplyv týchto opatrení na konkrétnu inštitúciu, vnútorného trhu v oblasti finančných služieb a na stabilitu finančného systému v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.

8.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na bližšie určenie opatrení stanovených v odseku 4 a okolností, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatňovať.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 15

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie: riešenie na úrovni skupiny

1.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností, pre ktoré boli vypracované plány riešenia krízových situácií v súlade s článkom 9 ods. 1, sa navzájom konzultujú v rámci ▌ kolégia orgánov vykonávajúcich dohľad a relevantných orgánov pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie vzhľadom na uplatňovanie opatrení určených v súlade s článkom 14 ods. 3.

2.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe v spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materským spoločnostiam alebo inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, a príslušným orgánom dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam pod svojim dohľadom, a členských štátov, v ktorých majú inštitúcie relevantné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. Táto správa posudzuje vplyv na obchodný model inštitúcie a odporúča akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánov potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

3.          Materská spoločnosť alebo inštitúcia podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe môžu do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia predložiť svoje pripomienky a navrhnúť orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

4.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskými spoločnosťami alebo inštitúciou, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, EBA a príslušným orgánom dcérskych spoločností a členských štátov, v ktorých majú inštitúcie významné pobočky. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základepríslušné orgány dcérskych spoločností po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia dohľadu vzhľadom na identifikovanie podstatných prekážok a v prípade potreby posúdenie opatrení navrhovaných materskými spoločnosťami alebo inštitúciou podliehajúcou dohľadu na konsolidovanom základe a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takého prekážky, ktoré zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

5.          Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť v lehote štyroch mesiacov od predloženia správy. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materským spoločnostiam alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

EBA môže z vlastnej iniciatívy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.          V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote štyroch mesiacov od dátumu predloženia správy, ako je uvedené v odsekoch 1 alebo 2, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na základe článku 14 ods. 3 vo vzťahu k skupine ako celku.

Rozhodnutie sa vyjadrí v dokumente, ktorý obsahuje jeho plné zdôvodnenie, a zohľadňuje názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas danej štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutie materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa uzná za nevyvrátiteľné a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ho budú uplatňovať.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca a štvormesačná lehota sa bude považovať za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. Následné rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe musí byť v súlade s rozhodnutím EBA. Záležitosť sa nemôže postúpiť EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

6a.      Príslušný orgán každého hostiteľského členského štátu, v ktorom sa nachádza dcérska spoločnosť, môže navrhnúť dodatočné opatrenia vo vzťahu k dcérskej spoločnosti vo svojom členskom štáte, ak to považuje za potrebné na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií, alebo aby zabránil významným negatívnym dôsledkom pre finančnú stabilitu, a ak to nezasahuje do krokov, ktoré sa podľa orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe majú prijať vo vzťahu k celej skupine.

Príslušný orgán poskytne svoj návrh orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a členom kolégia dohľadu.

Tieto orgány môžu predkladať výhrady alebo námietky počas lehoty dvoch mesiacov po predložení návrhu.

Ak počas tejto lehoty nie sú žiadne námietky, príslušný orgán môže navrhnutý krok uskutočniť.

Ak orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo ktorýkoľvek člen kolégia vzniesol námietku, príslušný orgán tieto námietky a výhrady riadne posúdi a potom môže prijať rozhodnutie.

Rozhodnutie sa vyjadrí v písomnom dokumente obsahujúcom odôvodnenia a zohľadňuje všetky námietky ostatných príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií vyjadrené počas danej dvojmesačnej lehoty.

· Finančná podpora v rámci skupiny

Článok 16

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny

1.          S cieľom prekonať možné legálne prekážky pri poskytovaní finančnej pomoci v rámci skupiny inštitúcií členské štáty zabezpečujú, aby materská inštitúcia v členskom štáte alebo materská inštitúcia v Únii alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d) a jej dcérske spoločnosti v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu materskej spoločnosti, zriadili na účely tejto smernice mechanizmy, ktorými sa stanovuje, či uzatvorili alebo neuzatvorili dohodu o poskytnutí finančnej podpory akejkoľvek druhej zmluvnej strane v skupine, ktorá má finančné ťažkosti, a preukázali tak, ako sa splnia podmienky stanovené v tejto kapitole. Ustanovenia tejto kapitoly neobmedzujú chod centralizovaného financovania v rámci skupiny inštitúcií za normálnych okolností.

1a.         Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny nie je nutným predpokladom:

(a)       poskytovania finančnej podpory v rámci skupiny ktorémukoľvek subjektu v rámci skupiny, ktorý zažíva finančné ťažkosti, ak sa tak inštitúcia rozhodne, a to v jednotlivých prípadoch a podľa politík skupiny, ak to nepredstavuje riziko pre celú skupinu; alebo

(b)       pôsobenia v členskom štáte alebo tretej krajine, a to ani ak to požadujú ich príslušné orgány.

2.          Dohoda:

(a)       sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny navzájom, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

(b)       môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk alebo aktív na použitie ako kolaterál pri transakcii medzi príjemcom podpory a treťou stranou, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených opatrení.

3.          Ak na základe podmienok dohody dcérska spoločnosť súhlasí s tým, že poskytne finančnú podporu materskej spoločnosti, dohoda musí zahŕňať recipročnú dohodu zo strany materskej spoločnosti o poskytnutí finančnej podpory tejto dcérskej spoločnosti.

4.          V dohode sa presne uvedie protihodnota, ktorá sa vyplatí, alebo sa stanovia zásady výpočtu protihodnoty, a to pri každej transakcii vykonanej na jej základe.

5.          Dohoda sa môže uzatvoriť len vtedy, keď v čase uzatvárania navrhovanej dohody podľa názoru relevantného príslušného orgánu žiadna zo strán neporušuje alebo pravdepodobne neporuší žiadnu z požiadaviek smernice 2006/48/ES vzťahujúcich sa na kapitál alebo likviditu, nenachádza sa v rýchlo sa zhoršujúcej situácii, pokiaľ ide o likviditu alebo jej nehrozí riziko platobnej neschopnosti.

6.          Členské štáty zaistia, aby každé právo, nárok alebo opatrenie vyplývajúce z tejto dohody mohli uplatňovať len zmluvné strany dohody s vylúčením tretích strán.

Článok 17

Preskúmanie navrhovanej dohody príslušnými orgánmi a mediácia

1.          Materské spoločnosti a inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES, predložia orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe žiadosť o schválenie akejkoľvek dohody o finančnej podpore v rámci skupiny navrhovanej podľa článku 16. Žiadosť obsahuje znenie navrhovanej dohody a určí subjekty skupiny, ktoré chcú byť zmluvnými stranami.

2.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe navrhovanú dohodu schváli, ak sú jej podmienky konzistentné s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 19.

3.          Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe postúpi bezodkladne žiadosť príslušným orgánom každej dcérskej spoločnosti, ktorá chce byť zmluvnou stranou dohody.

4.          Príslušné orgány urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie – zohľadňujúce potenciálne dôsledky plnenia dohody vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí – o tom, či sú podmienky navrhovanej dohody konzistentné s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 19, a to do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Spoločné rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré žiadateľovi poskytne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Po dosiahnutí spoločného rozhodnutia všetkých zainteresovaných príslušných orgánov orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe dohodu schváli, ak sú podmienky navrhovanej dohody v súlade s podmienkami finančnej podpory uvedenými v článku 19.

5.          V prípade, že sa takéto spoločné rozhodnutie medzi príslušnými orgánmi neprijme do troch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadňuje názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas trojmesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.

6.           Plnenie dohody o finančnej podpore v rámci skupiny nemá fiškálne dôsledky v členskom štáte, ktorého orgán pre riešenie krízových situácií nevyslovil súhlas s uzatvorením dohody o finančnej podpore v rámci skupiny.

Článok 18

Schválenie navrhovanej dohody akcionármi

1.          Členské štáty požadujú, aby sa každá navrhovaná dohoda schválená príslušnými orgánmi predložila na schválenie na valnom zhromaždení akcionárov každého subjektu skupiny, ktorý má v úmysle uzatvoriť dohodu. V tomto prípade je dohoda platná len pre tie zmluvné strany, ktorých akcionári na valnom zhromaždení túto dohodu schválili.

2.          Členské štáty ▌požadujú, aby v súlade s dohodou o finančnej podpore v rámci skupiny akcionári každého zo subjektov skupiny, ktorý bude zmluvnou stranou dohody, splnomocnili príslušný riadiaci orgán uvedený v článku 11 smernice 2006/48/ES na prijatie rozhodnutia o tom, že subjekt poskytne finančnú podporu za podmienok dohody a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto kapitole. Pokiaľ ide o akúkoľvek konkrétnu transakciu vykonanú v súlade s dohodu, nevyžaduje sa žiadne ďalšie schválenie akcionármi ani žiadne ďalšie zasadnutie valného zhromaždenia.

3.          Riadiaci orgán každého zo subjektov, ktorý je zmluvnou stranou dohody, každý rok podáva akcionárom správu o plnení dohody a o vykonávaní každého rozhodnutia prijatého na základe dohody.

Článok 18a

Odovzdanie dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií

Príslušné orgány odovzdajú relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré schválili, a akékoľvek ich zmeny.

Článok 19

Podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny

1.          Finančná podpora ▌v súlade s dohodou o finančnej podpore v rámci skupiny podľa článku 16 sa môže poskytnúť, len ak sa splnia tieto podmienky:

(a)       existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa vyriešia finančné ťažkosti subjektu prijímajúceho podporu;

(b)       cieľom poskytnutia finančnej podpory je zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku alebo akýchkoľvek subjektov v rámci skupiny;

(c)       finančná podpora sa poskytuje za protihodnotu;

(d)       na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje primeraná istota, že tento úver bude subjektom, ktorý túto podporu prijíma, splatený alebo že subjekt, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí v primeranej cene protihodnotu za podporu;

(e)       finančnou podporou sa neohrozuje likvidita alebo platobná schopnosť subjektu, ktorý poskytuje podporu, ani v dôsledku toho nevzniká hrozba pre finančnú stabilitu;

(f)        subjekt, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory a rovnako aj po jej poskytnutí bude spĺňať požiadavky na vlastné zdroje a všetky ostatné požiadavky uložené podľa článku 136 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

2.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky uvedené v odseku 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 20

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu poskytujúceho finančnú podporu uvedený v článku 11 smernice 2006/48/ES. Toto rozhodnutie je odôvodnené a uvedie sa v ňom účel navrhovanej finančnej podpory. V rozhodnutí sa uvádza najmä:

(a)       ako sa finančnou podporou zachová alebo obnoví finančná stabilita skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek zo subjektov v rámci skupiny;

(b)       že finančná podpora nepresahuje finančné kapacity právneho subjektu poskytujúceho finančnú podporu;

(c)       že subjekt poskytujúci finančnú podporu bude naďalej spĺňať požiadavky týkajúce sa vlastných zdrojov a akékoľvek požiadavky uložené podľa článku 136 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

Článok 21

Právo príslušných orgánov vzniesť námietku

1.          Pred poskytnutím podpory na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny riadiaci orgán subjektu, ktorý plánuje poskytnúť finančnú podporu, informuje svoj príslušný orgán, prípadne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a EBA. Oznámenie na tento účel obsahuje podrobnosti o navrhovanej podpore.

2.          Príslušný orgán môže do dvoch dní od prijatia oznámenia zakázať alebo obmedziť poskytnutie finančnej podpory uvedenej v článku 19, ak nie sú splnené podmienky na poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny. Rozhodnutie príslušného orgánu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu musí byť zdôvodnené.

3.          Príslušný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí zakázať alebo obmedziť finančnú podporu EBA, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány zapojené do kolégií orgánov dohľadu podľa článku 131a smernice 2006/48/ES.

4.          Keď má orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán zodpovedný za subjekt prijímajúci podporu námietky proti rozhodnutiu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu, môže do dvoch dní záležitosť postúpiť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 31 nariadenia č. 1093/2010. ▌

5.          Ak príslušný orgán nezakáže alebo neobmedzí finančnú podporu v lehote uvedenej v odseku 2, finančná podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami predloženými príslušnému orgánu.

5a.        Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory, ktoré príslušný orgán nezakázal ani neobmedzil, a rozhodnutia príslušného orgánu o zákaze alebo obmedzení finančnej podpory odovzdávajú príslušné orgány relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií.

5b.        Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá v rámci ich režimov v oblasti platobnej neschopnosti alebo režimov osobitného riešenia krízových situácií nepredstavovali prekážku pre právnu istotu a presaditeľnosť transakcií v rámci skupiny schválených a realizovaných v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.

Článok 22

Zverejňovanie

1.          Členské štáty zaistia, aby inštitúcie, ktoré uzavreli dohodu o finančnej podpore poskytovanej v rámci skupiny podľa článku 16, zverejnili opis dohody a názvy subjektov, ktoré sú stranami tejto dohody, a aby tieto informácie aktualizovali aspoň raz ročne.

Uplatňujú sa články 145 až 149 smernice 2006/48/ES.

2.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí forma a obsah opisu stanoveného v odseku 1. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.          Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s ▌článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 23

Opatrenia včasnej intervencie

1.          Ak sa po posúdení na základe ukazovateľov a primeraných hraničných hodnôt považuje finančná situácia inštitúcie za rýchle sa zhoršujúcu, a predovšetkým ak inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne poruší požiadavky smernice 2006/48/ES, napr. požiadavku minimálnych vlastných prostriedkov plus 1,5 % alebo jej likviditná situácia sa rýchlo zhoršuje, s rýchlo rastúcou úrovňou pákového efektu, nesplácaním úverov alebo koncentráciou expozícií, členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány mali podľa potreby popri opatreniach uvedených v článku 136 smernice 2006/48/ES k dispozícii aj tieto opatrenia:

(a)       požadovať od manažmentu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov a opatrení stanovených v pláne ozdravenia, alebo aby takýto plán ozdravenia aktualizoval, keď sa okolnosti vedúce k včasnej intervencii líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a realizoval jeden alebo viac mechanizmov a opatrení stanovených v tomto pláne v konkrétnej lehote s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky uvedené v pododseku 1 už neuplatňovali;

(b)       požadovať od manažmentu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

(c)       požadovať od manažmentu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak manažment tak neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, navrhnúť program rokovania a prijatie určitých rozhodnutí;

(d)       požadovať ▌, aby bol odvolaný jeden alebo viacerí členovia správnej rady alebo konatelia, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 11 smernice 2006/48/ES;

(e)       požadovať od manažmentu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa plánu ozdravenia;

(f)        získať okrem iného prostredníctvom inšpekcií priamo na mieste všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií s cieľom pripraviť prípadné riešenie krízovej situácie inštitúcie vrátane vykonania ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 30;

2.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálny súbor ukazovateľov a hraničných hodnôt uvedených v odseku 1 a opatrení stanovených v odseku 1 tohto článku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 – 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 25

Koordinácia opatrení včasnej intervencie ▌vo vzťahu ku skupinám

1.          Keď sú vo vzťahu k materskej spoločnosti alebo inštitúcii podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 125 a 126 smernice 2006/48/ES alebo ktorejkoľvek jej dcérskej spoločnosti splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 23 tejto smernice ▌, príslušný orgán, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa tohto článku, oznámi svoj zámer ostatným relevantným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu a EBA.

2.           Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné relevantné príslušné orgány preskúmajú, či je potrebné prijať opatrenia v zmysle článku 23 ▌vo vzťahu k ostatným subjektom skupiny a či je vhodná koordinácia opatrení, ktoré sa majú prijať. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné relevantné orgány preskúmajú, či by akékoľvek alternatívne opatrenia s väčšou pravdepodobnosťou obnovili životaschopnosť jednotlivých subjektov a zachovali finančné zdravie skupiny ako celku. ▌

Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov, ktoré zohľadní potenciálne dôsledky opatrenia vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne v lehote 5 dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe.

3.           EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA oznámi svoj návrh riešenia do piatich dní.

4.          V prípade, že sa takéto spoločné rozhodnutie neprijme do 5 dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami môžu prijať individuálne rozhodnutia.

5.          Rozhodnutie každého príslušného orgánu sa zdôvodňuje. V rozhodnutí sa zohľadňujú názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas päťdňovej lehoty a potenciálny vplyv rozhodnutia na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutia materskej spoločnosti alebo inštitúcii, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, a dcérskym spoločnostiam ich poskytnú jednotlivé príslušné orgány.

6.          Pred prijatím vlastných rozhodnutí v zmysle odseku 4 sa príslušné orgány obrátia na EBA. V rozhodnutí sa zohľadní odporúčanie EBA a vysvetlia sa v ňom všetky významné odchýlky od tohto odporúčania.

· HLAVA IV

· RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

· Kapitola i

· Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 26

Ciele riešenia krízových situácií

1.          Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgány pre riešenie krízových situácií prihliadajú na ciele riešenia krízových situácií a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.          Medzi ciele riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

(a)       zaistiť kontinuitu zásadných funkcií, a podľa možností kontinuitu pozícií protistrán, tam, kde ich nemôže prevziať iná inštitúcia bez toho, aby to z hľadiska verejných prostriedkov prinieslo neprijateľné náklady;

(b)       zabrániť ▌ nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, okrem iného zabrániť „nákaze“ a udržať trhovú disciplínu, pri súčasnej ochrane verejných prostriedkov;

(c)       chrániť verejné zdroje minimalizáciou spoliehania sa mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

(d)       zabrániť znehodnoteniu ▌, ak to nie je nevyhnutné na dosiahnutie relevantných cieľov uvedených v odseku 1, a snažiť sa minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií;

(e)       chrániť vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 94/19/ES, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

(f)        chrániť finančné prostriedky klientov a ich majetok.

3.          Orgány pre riešenie krízových situácií prikladajú cieľom riešenia krízových situácií ▌rovnakú dôležitosť a ▌vyvažujú ich podľa povahy a okolností každého prípadu.

Orgány pre riešenie krízových situácií sa pri plnení cieľov týkajúcich sa riešenia krízových situácií stanovených v odseku 2 usilujú o ochranu verejných financií a zaručenie toho, aby verejný sektor, ak to okolnosti dovolia, dostal náhradu za náklady a riziká, ktoré prevzali vnútroštátne mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 91.

Článok 27

Podmienky pre riešenie krízových situácií

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 písm. a), len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a)       príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia už nedokáže vykonávať svoju činnosť v rámci svojho povolenia na základe požiadaviek na vlastné financovanie stanovených v článku 92 [nariadenia o kapitálových požiadavkách] alebo zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

(b)       vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora vrátane opatrení v rámci systému ochrany vkladov alebo systému inštitucionálneho zabezpečenia, alebo opatrení orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení uvedených v článku 23 ods. 1 písm. a), iné než opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií vzhľadom na danú inštitúciu, by zabránilo zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

(c)       opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 3.

Orgány pre riešenie krízových situácií poskytujú usmernenia v oblasti toho, ako budú posudzovať spúšťacie podmienky, tieto usmernenia zverejnia a oznámia orgánu EBA.

1b.        Orgány pre riešenie krízových situácií podniknú kroky na riešenie krízových situácií aj vtedy, ak bolo povolenie odvolané podľa článku 18 smernice [o kapitálových požiadavkách IV] a ak sú vo verejnom záujme podľa odseku 3 tohto článku potrebné opatrenia na riešenie krízových situácií.

1c.         Predchádzajúce prijatie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 23 nie je podmienkou na prijatie opatrenia na riešenie krízových situácií.

2.          Na účely odseku 1 písmena a) sa inštitúcia považuje za zlyhávajúcu inštitúciu alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne zlyhá, ak platí jedna alebo viaceré z týchto okolností:

(a)       inštitúcia porušuje požiadavky na objektívne a vopred stanovené kritériá týkajúce sa minimálnych vlastných prostriedkov spôsobom, ktorý by bol dôvodom na odobratie povolenia príslušným orgánom, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo v podstate všetky jej vlastné zdroje, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto požiadavky;

(b)       existujú objektívne a vopred vymedzené kritériá, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie sú alebo v blízkej budúcnosti budú nižšie ako jej záväzky;

(c)       inštitúcia je neschopná platiť svoje splatné záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia bude v blízkej budúcnosti neschopná platiť svoje splatné záväzky, a túto neschopnosť platiť nie je možné podľa posúdenia príslušných orgánov odstrániť v rozumnej lehote;

(d)       inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou prípadov, keď s cieľom zachovať finančnú stabilitu vyžaduje jednu z týchto záruk:

(i)     ▌facility likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa ▌štandardných podmienok (facilita je v plnej miere zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty aj keď sú facility likvidity podporované štátnou zárukou a centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky), aj keď sú facility likvidity podporované štátnou zárukou; alebo

(ii)     štátnu záruku na novo vydané záväzky s cieľom napraviť vážne narušenie hospodárstva členského štátu.

V oboch prípadoch uvedených v bodoch (i) a (ii) sa opatrenia záruk obmedzujú na platobne schopné finančné inštitúcie, netvoria súčasť širšieho balíka pomoc, sú podmienené schválením na základe pravidiel upravujúcich štátnu pomoc a sú prísne časovo obmedzené.

3.          Na účely odseku 1 písm. c) sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak sa ním dosiahne jeden alebo viac cieľov riešenia krízovej situácie podľa článku 26, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou inštitúcie alebo materskej spoločnosti v rámci bežného konkurzného konania by sa v rovnakom rozsahu nedosiahlo splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie.

3b.      EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah usmernení uvedených v odseku 1.

EBA tento návrh vykonávacích technických predpisov predloží Komisii do ... [dvanástich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Podmienky pre riešenie krízových situácií vzhľadom na finančné inštitúcie a holdingové spoločnosti

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii alebo spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu alebo spoločnosť, ako aj vzhľadom na materskú inštitúciu podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1.

2.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. c) alebo písm. d), ak sú vzhľadom na spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d), ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky bližšie určené v článku 27 ods. 1, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sídlo v Únii.

3.          V prípade, keď sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, členské štáty zaistia, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a neprijmú opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.          S výhradou odseku 3, odchylne od ustanovení odseku 2 a odhliadnuc od skutočnosti, že spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d) nemusí spĺňať podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na túto spoločnosť ▌, ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sídlo v Únii, spĺňajú podmienky stanovené v článku 27 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje skupinu ako celok alebo ak konkurzné právo členského štátu vyžaduje, aby sa k skupine pristupovalo ako k celku, a opatrenie vzhľadom na spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d) je potrebné na riešenie krízovej situácie týchto dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

Článok 29

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

(-a)     nástroje riešenia krízových situácií a právomoci v oblasti riešenia krízových situácií sa uplatňujú podľa plánu riešenia krízových situácií, ak je to vhodné;

(a)       akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

(b)       veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši – iní ako vkladatelia vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 38 – , zanášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov podľa článku 43 tejto smernice;

(c)       vrcholový manažment (celý alebo jeho konkrétnych zástupcov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vymení, podľa právnych predpisov členského štátu, správca vymenovaný orgánom pre riešenie krízových situácií;

(d)       členovia vrcholového manažmentu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sú podľa právnych predpisov členského štátu zodpovední, a to v rámci občianskeho alebo trestného práva, individuálne zodpovední za zlyhanie inštitúcie;

(e)       s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

(f)        žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než tie, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(fa)     nároky vkladateľov sú primeraným spôsobom chránené.

1a.        Členské štáty zabezpečia, aby sa nástroje riešenia krízových situácií uplatňovali primerane a v súlade s právnou formou príslušnej úverovej inštitúcie.

1b.        Na účely odseku 1 písm. fa) členské štáty zabezpečia, aby sa na nároky vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie uplatnilo preferenčné zaobchádzanie a aby mali vyššiu prioritu než nároky bežných, nezabezpečených veriteľov. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov iba v prípade vkladov, ktoré nie sú zaručené v súlade so smernicou 94/19/ES, a to v prípade, keď je to výhodné pre zachovanie finančnej stability. V prípade, že sa použije nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov by vkladateľom nemali vzniknúť vyššie straty, než straty, ktoré by im vznikli počas konkurzu.

1c.         Na účely tejto smernice vklad neobsahuje nástroj:

(a)       ktorého existenciu môže potvrdiť iba iné osvedčenie ako výpis z účtu;

(b)       ktorého istina nie je splatná v nominálnej hodnote; alebo

(c)       ktorého istina je splatná v nominálnej hodnote iba na základe osobitnej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou.

2.          Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na pridružené inštitúcie a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Únii, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.

3.          Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zaistia, aby sa v príslušných prípadoch dodržal rámec Únie pre štátnu pomoc.

3a.      Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií informujú zamestnancov a ich zástupcov a konzultujú s nimi.

3b.      Keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií, nemá to vplyv na ustanovenia o zastúpení zamestnancov v orgánoch spoločnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe.

· Kapitola Ia

· Osobitná správa

Článok 29a

Osobitná správa

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Členské štáty ďalej zaistia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

2.        Osobitný správca má všetky právomoci manažmentu inštitúcie v rámci stanov inštitúcie a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať všetky administratívne funkcie manažmentu inštitúcie. Osobitný správca však smie vykonávať tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií.

3.        Osobitný správca má zákonnú povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 26 a vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií. Táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak sú nekonzistentné. Takéto riešenia môžu zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu štruktúry vlastníctva inštitúcie alebo prevzatia inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne zdravé v súlade s nástrojmi riešenia krízových situácií vymedzenými v kapitole III.

4.        Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť hranice činnosti osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu príslušného orgánu. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu osobitného správcu kedykoľvek odvolať.

5.        Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracovával pre menujúci orgán pre riešenie krízových situácií správy o ekonomickej a finančnej situácii inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií na začiatku a na konci jeho mandátu.

6.        Osobitný správca nemôže byť menovaný na obdobie dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že sú aj naďalej splnené podmienky pre vymenovanie osobitného správcu.

7.        S výhradou ustanovení odsekov 1 až 6 vymenovanie osobitného správcu neprejudikuje práva akcionárov alebo vlastníkov stanovené v súlade s právom obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov.

8.        Vymenovanie osobitného správcu sa nepokladá za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES1 alebo za konkurzné konanie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES2.

9.        V prípade, že viac než jeden príslušný orgán plánuje vymenovať osobitného správcu vo vzťahu k subjektu pridruženému ku skupine, posúdia, či je vhodnejšie menovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté subjekty alebo pre celú skupinu, aby uľahčili riešenia napravujúce finančné zdravie skupiny ako celku.

10.      V prípade platobnej neschopnosti platí, že ak vnútroštátne právo umožňuje vymenovanie konkurznej správy, ide o osobitnú správu v zmysle tohto článku.

· Kapitola II

· Hodnotenie

Článok 30

Ocenenie pri riešení krízových situácií

1.          Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, a najmä na účely článkov 32, 34, 36, 41 a 42 ▌, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby sa vykonalo ▌spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív ▌inštitúcie. Ocenenie môže vykonať nezávislý subjekt. Orgán pre riešenie krízových situácií potvrdí toto ocenenie. Ak vzhľadom na naliehavosť okolností daného prípadu nie je možné nezávislé ocenenie, ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie môžu vykonať orgány pre riešenie krízových situácií. Požiadavka na ocenenie neobmedzuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou pred dokončením ocenenia.

2.          Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa v prípade potreby ocenenie vyžadované v odseku 1 zakladá na obozretných a realistických predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o mieru neplnenia záväzkov a závažnosti strát, a jeho cieľom je odhadnúť trhovú hodnotu aktív a záväzkov zlyhávajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne zlyhá, aby bolo možné zaúčtovať všetky odvoditeľné straty v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií. Ak však trh s konkrétnym aktívom alebo záväzkom riadne nefunguje, v ocenení sa môže zohľadniť dlhodobá hospodárska hodnota týchto aktív alebo záväzkov. Pri ocenení sa nepredpokladá, že sa inštitúcii poskytla mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc s likviditou zo strany centrálnej banky, a to bez ohľadu na to, či sa v skutočnosti poskytla.

3.          Ocenenie je doplnené týmito informáciami z účtovných kníh a záznamov inštitúcie:

(a)       aktualizovanou súvahou a správou o hospodárskej a finančnej situácií inštitúcie;

(b)       dokumentom obsahujúcim analýzu a odhad hodnoty aktív;

(c)       zoznamom neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie s údajom o príslušných úveroch a úrovni priority podľa uplatniteľného konkurzného práva;

4.          V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovne priority podľa uplatniteľného konkurzného práva a odhad zaobchádzania, ktoré by sa v likvidačnom konaní podľa očakávaní mohlo uplatňovať na každú triedu.

5.          Ak z dôvodu naliehavosti okolností daného prípadu nie je možné splniť požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4, ocenenie nezávislou osobou alebo orgánom pre riešenie krízových situácií sa vykoná v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 2. Toto ocenenie sa považuje za predbežné až do okamihu, kým orgán pre riešenie krízových situácií nevykoná ocenenie, ktoré je v súlade so všetkými požiadavkami tohto článku. Takéto konečné ocenenie sa vykonáva oddelene od ocenenia uvedeného v článku 66.

6.          Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení nástroja riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie. Ocenenie nepodlieha samostatnému súdnemu preskúmaniu a súdnemu preskúmaniu podlieha len spolu z rozhodnutím podľa ustanovení článku 78.

7.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť tieto kritériá na účely odsekov 1 a 2 tohto článku a na účely článku 66:

(a)       za akých okolností je osoba nezávislá tak od orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcií a

(b)       za akých okolností sa ocenenie nezávislou osobou môže považovať za nemožné;

(ba)     oddelenie ocenení podľa článkov 30 a 66.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

· Kapitola III

· Nástroje riešenia krízových situácií

· Oddiel I

· Všeobecné zásady

Článok 31

Všeobecné zásady upravujúce nástroje riešenia krízových situácií

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií, a to prípadne podľa plánu riešenia krízových situácií, voči inštitúcii, finančnej inštitúcii alebo spoločnosti uvedenej v článku 1 písm. c) a písm. d), ktorá spĺňa príslušné podmienky na riešenie krízových situácií.

2.          Medzi nástroje riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

(a)  nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

(b)  nástroj preklenovacej inštitúcie;

(c)  nástroj oddelenia aktív;

(d)  nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

3.          S výhradou odseku 4 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií buď jednotlivo alebo spolu.

4.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu použiť nástroj oddelenia aktív len spolu s iným nástrojom riešenia krízových situácií.

5.          Ak sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií uvedené v ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c) a používajú sa na čiastočný prevod aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšná časť inštitúcie, z ktorej sa previedli aktíva, práva alebo záväzky, sa zlikviduje na základe bežného konkurzného konania v časovom horizonte, ktorý je primeraný vzhľadom na akúkoľvek potrebu danej inštitúcie poskytovať služby alebo podporu podľa článku 59 s cieľom umožniť nadobúdateľovi, aby pokračoval vo vykonávaní činnosti alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol.

6.          Členské štáty zaistia, aby sa pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymožiteľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, neuplatňovali na prevod aktív, práv alebo záväzkov z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt na základe uplatnenia nástroja riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci riešiť krízové situácie.

7.          Členským štátom sa nebráni v tom, aby orgánom pre riešenie krízových situácií udelili dodatočné právomoci, keď inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a že sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 26 a 29.

· Oddiel 2

· Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 32

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.          Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

(a)       akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)       všetky alebo konkrétne aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(c)       akúkoľvek kombináciu niektorých alebo všetkých aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany (ktorá sa odlišuje od kupujúceho), a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov, ktoré by sa inak uplatňovali.

2.          Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu, a musí zodpovedať pravidlám Únie upravujúcim štátnu pomoc.

3.          V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie pôjdu všetky príjmy z prevodu v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

V prípade prevodu všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo v prípade prevodu všetkých aktív, práv a záväzkov inštitúcie idú všetky príjmy získané z prevodu v prospech akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sa zbavili svojich záväzkov.

Členské štáty vypočítajú príjmy uvedené v pododseku 1, pričom odpočítajú výšku administratívnych či iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s postupom riešenia krízovej situácie, vrátane nákladov a výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s mechanizmami financovania podľa článku 92.

4.          Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú všetky primerané kroky, aby získali na prevod komerčné podmienky v súlade s odsekom 2 tohto článku, ktoré sú v súlade so spravodlivým a realistickým ocenením vykonaným podľa článku 30, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu.

5.          Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti môžu orgány pre riešenie krízových situácií vykonať právomoc prevodu viac ako raz s cieľom vykonať doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu po uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti so súhlasom kupujúceho vykonať prevod právomocí vzhľadom na akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo prípadne aktíva, práva alebo záväzky prevedené na kupujúceho s cieľom previesť majetok späť na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši.

7.          Kupujúci musí mať náležité povolenie na pokračovanie vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré získava na základe prevodu vykonaného podľa odseku 1.

8.          Odchylne od článku 19 ods. 1 smernice 2006/48 platí, že ak by prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti vyústil do nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu takého druhu, ako sa uvádza v článku 19 ods. 1 smernice 2006/48, príslušné orgány vykonajú včas posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedeného článku, aby sa tak neoddialilo uplatňovanie nástroja odpredaja obchodnej činnosti a predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízových situácií by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

9.          Prevody vykonané na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti, medzi ktoré patrí prevod niektorých, ale nie všetkých aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, podliehajú ochranným opatreniam vzťahujúcim sa na čiastočné prevody majetku, ktoré sú bližšie určené v kapitole VI.

10.        Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je kupujúci považovaný za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky ▌.

10a.       Členské štáty zabezpečia, aby kupujúci uvedený v odseku 1 mohol naďalej uplatňovať práva vyplývajúce z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch a systémoch vyrovnania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá pre účasť na týchto systémoch.

11.        Akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva nad prevedenými aktívami, právami alebo záväzkami ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

Článok 33

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.          S výhradou odseku 3 platí, že orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti na inštitúciu, ponúkne uvedenú inštitúciu alebo jej aktíva, práva alebo záväzky, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu alebo prijme opatrenia pre ponúknutie uvedenej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.

2.          Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

(a)       prebieha maximálne transparentným spôsobom a nevedie ku skresleniu faktov, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

(b)       neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;

(c)       neobsahuje konflikt záujmov;

(d)       potenciálnemu kupujúcemu neposkytuje neoprávnenú výhodu;

(e)       zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

(f)        v čo možno najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých aktív a záväzkov, pričom však nedochádza k ich skresleniu.

Zásady stanovené v tomto odseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

Akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia sa ponúka na trhu, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2003/6/ES, sa môže časovo posunúť v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2003/6/ES.

3.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatňovať nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby sa spĺňali požiadavky upravujúce ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1, ak skonštatujú, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)       orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že existuje podstatné ohrozenie finančnej stability spôsobené alebo zhoršené zlyhaním inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; ▌

(b)       súlad s týmito požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií, ktorý je vymedzený v článku 26 ods. 2 písm. b); a

(ba)     v plnej miere sa zohľadňujú požiadavky vnútorného trhu a prijímajú sa kroky na riešenie akýchkoľvek škodlivých vplyvov na hospodársku súťaž v dlhodobom horizonte.

4.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí faktické okolnosti predstavujúce podstatnú hrozbu a prvky súvisiace s účinnosťou nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa odseku 3 písm. a) a písm. b).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

· Oddiel 3

· Nástroj preklenovacej inštitúcie

Článok 34

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.          S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť všetky alebo konkrétne aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a akúkoľvek kombináciu týchto aktív, práv a pasív na preklenovaciu inštitúciu bez toho, aby získali súhlas akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktorejkoľvek tretej strany, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov, ktoré by sa inak uplatňovali.

2.          S výnimkou prípadov, v ktorých sa na účely bližšie určené v článku 37 ods. 2 písm. b) uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, preklenovacou inštitúciou je na účely nástroja preklenovacej inštitúcie právnická osoba, ktorá sa celá alebo čiastočne nachádza vo vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií) a ktorá sa vytvára na účely vykonávania niektorých alebo všetkých funkcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na držbu niektorých alebo všetkých aktív a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účely bližšie určené v článku 37 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu v rozsahu, ktorý je potrebný na realizáciu riešenia krízových situácií a na splnenie cieľov riešenia krízových situácií.

3.          Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie zaistí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

4.          Orgán pre riešenie krízových situácií môže pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie previesť ktorékoľvek aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ak to považuje za primerané na splnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

5.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie:

(a)    previesť práva, aktíva alebo záväzky z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu viac než jedenkrát, ▌

(b)    ak sú splnené podmienky vymedzené v odseku 6, môžu previesť práva, aktíva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši; ako aj

(c)    previesť práva, aktíva alebo záväzky z preklenovacej inštitúcie na tretiu stranu.

6.          Orgány pre riešenie krízových situácií prevedú práva, aktíva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, iba v prípade, že nastala jedna z týchto okolností:

(a)    možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 5 písm. a) uskutočnil,

(b)    konkrétne práva, aktíva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo záväzkov bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 5 písm. a) uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa uvedených práv, aktív alebo záväzkov.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písm. a) a b) sa spätný prevod uskutočňuje v rámci akejkoľvek lehoty a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v danom nástroji na relevantný účel.

7.          Prevody vykonané na základe nástroja preklenovacej inštitúcie, medzi ktoré patrí prevod niektorých, ale nie všetkých aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, podliehajú ochranným opatreniam vzťahujúcim sa na čiastočné prevody majetku, ktoré sú bližšie určené v kapitole VI.

8.          Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je preklenovacia inštitúcia považovaná za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na aktíva, práva alebo záväzky ▌.

8a.         Členské štáty zabezpečia, aby preklenovacia inštitúcia mohla naďalej uplatňovať práva vyplývajúce z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch a systémoch vyrovnania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a práva na prístup k nim, ak spĺňa regulačné kritériá pre účasť na týchto systémoch.

9.          Akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a akékoľvek iné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu inštitúciu, nemajú žiadne práva nad preklenovacou inštitúciou alebo jej majetkom ani žiadne práva v súvislosti s touto preklenovacou inštitúciou, jej majetkom alebo jej manažérmi.

9a.         Z cieľov správcov preklenovacej inštitúcie nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na správcov nepripadá ručenie voči týmto akcionárom vyplývajúce z opatrenia prijatého alebo neprijatého počas výkonu alebo údajného výkonu ich funkcií, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

Článok 35

Prevádzka preklenovacej inštitúcie

1.          Členské štáty zaistia, aby sa pri prevádzke preklenovacej inštitúcie dodržiavali tieto ustanovenia:

(a)       obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

(b)       orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje alebo schváli, a to podľa štruktúry vlastníctva, správnu radu preklenovacej inštitúcie, schváli mzdy jej členov a určí náležité zodpovednosti;

(ba)     orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil preklenovacej inštitúcie;

(c)       preklenovacia inštitúcia je povolená v súlade so smernicou 2006/48/ES, prípadne smernicou 2004/39/ES a má podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov potrebné povolenie na pokračovanie v činnostiach alebo službách, ktoré nadobudne vďaka prevodu vykonanému na základe článku 56 tejto smernice.

Na krátke časové obdobie však možno vytvoriť a povoliť preklenovaciu inštitúciu bez splnenia ustanovení článku 92 [nariadenia o kapitálových požiadavkách] o požiadavkách na vlastné zdroje, ak je to potrebné na optimálne splnenie cieľov riešenia krízovej situácie.

(d)       preklenovacia inštitúcia spĺňa požiadavky smernice 2006/48/ES, smernice 2006/49/ES, prípadne smernice 2004/39/ES a podlieha dohľadu v súlade s týmito smernicami.

(da)     preklenovacia inštitúcia nefunguje tak, aby narúšala hospodársku súťaž. Pri vytváraní preklenovacej inštitúcie môžu členské štáty vymedziť obmedzenia jej fungovania v oblasti:

(i)          podielu na trhu s niektorými produktmi;

(ii)         reklamy;

(iii)        sadzieb, poplatkov a obchodných podmienok.

2.          S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže členovia správnej rady prevádzkujú preklenovaciu inštitúciu s cieľom predať inštitúciu, jej aktíva, práva alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora, keď nastanú vhodné podmienky a v lehote uvedenej v odseku 5.

3.          Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie v ktoromkoľvek s týchto prípadov, bez ohľadu na to, ktorý prípad sa vyskytne ako prvý:

(a)       preklenovacia inštitúcia sa zlúči alebo splynie s inou inštitúciou;

(b)       tretia strana nadobudne väčšinu základného imania preklenovacej inštitúcie;

(c)       tretia strana prevezme všetky alebo v podstate všetky jej aktíva, práva alebo záväzky;

(d)       uplynie lehota uvedená v odseku 5, prípadne v odseku 6.

4.          Členské štáty v rámci snahy o odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív alebo záväzkov zaistia, aby sa inštitúcia alebo príslušné aktíva alebo pasíva ponúkali na trhu otvorene a transparentne a aby tento predaj neviedol k závažnému skresleniu, ani sa ním nezvýhodnili ani nediskriminovali konkrétni potenciálni kupujúci.

Akýkoľvek takýto predaj sa vykonáva za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu a splnia požiadavky rámca Únie upravujúceho štátu pomoc.

5.          Ak nenastane žiaden z prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. c), orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie na konci dvojročného obdobia odo dňa uskutočnenia posledného prevodu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe nástroja preklenovacej inštitúcie.

6.          Orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 5 o ▌ďalšie jednoročné obdobia, ak:

(a)       takéto predĺženie podporuje výsledky uvedené v odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. c); alebo

(b)       takéto predĺženie je potrebné na zaistenie kontinuity základných bankových alebo finančných služieb.

7.          Keď sa prevádzka preklenovacej inštitúcie ukončí za okolností uvedených v ods. 3 písm. c) a písm. d), inštitúcia sa zruší a zlikviduje.

Akékoľvek príjmy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie podľa odseku 3 idú v prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Ak by pre neočakávané udalosti fungovanie preklenovacej inštitúcie skončilo v strate, túto stratu hradí inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši.

Členské štáty vypočítajú príjmy, od ktorých sa odpočítajú administratívne alebo iné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s postupom riešenia krízovej situácie, vrátane nákladov a výdavkov spôsobených mechanizmami financovania podľa článku 92.

8.          Keď sa preklenovacia inštitúcia používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej inštitúcie, povinnosť podľa odseku 7 sa vzťahuje na likvidáciu aktív a pasív prevedených z každej z inštitúcií a nie na samotnú preklenovaciu inštitúciu.

· Oddiel 4

· Nástroj oddelenia aktív

Článok 36

Nástroj oddelenia aktív

1.          S cieľom uplatniť nástroj nástroja oddelenia aktív členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši na preklenovaciu inštitúciu bez toho, aby získali súhlas akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktorejkoľvek tretej strany, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva v oblasti cenných papierov, ktoré by sa inak uplatňovali.

2.          Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorú úplne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií).

3.          Orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje správcov aktív s cieľom spravovať aktíva prevedené na subjekt pre správu aktív, aby sa maximalizovala ich hodnota prostredníctvom konečného predaja alebo inak a aby sa zaistilo, že obchodná činnosť sa zlikviduje riadnym spôsobom.

4.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoc previesť aktíva vymedzenú v odseku 1 iba vtedy, ak situácia na konkrétnom trhu je pre tieto aktíva takej povahy, že likvidácia týchto aktív na základe bežného konkurzného konania by mohla mať nepriaznivý vplyv na finančný trh.

5.          Pri uplatňovaní nástroja oddelenia aktív orgány pre riešenie krízových situácií určia protihodnotu, za akú sa aktíva prevedú na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 30 a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

6.          Orgány pre riešenie krízových situácií môžu:

(a)       previesť aktíva, práva alebo záväzky z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív viac než raz; previesť aktíva, práva alebo záväzky späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené podmienky vymedzené v odseku 7.

7.          Orgány pre riešenie krízových situácií prevedú práva, aktíva alebo záväzky späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, len za jednej z týchto okolností:

(a)       možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 6 písm. a) uskutočnil,

(b)       konkrétne práva, aktíva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo záväzkov bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 6 písm. a) uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa uvedených práv, aktív alebo záväzkov.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písm. a) a písm. b) sa spätný prevod uskutočňuje v rámci akéhokoľvek obdobia a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v tomto nástroji na relevantný účel.

8.          Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a subjektom pre správu aktív podliehajú ochranným opatreniam pre čiastočné prevody majetku vymedzeným v kapitole VI tejto smernice.

9.          Akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých majetok, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na subjekt pre správu aktív, nemajú žiadne práva nad subjektom pre správu aktív, jeho majetkom alebo správcami, ani žiadne práva v súvislosti so subjektom pre správu aktív, jeho majetkom alebo správcami.

10.        Z cieľov správcov vymenovaných v súlade s odsekom 3 nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na správcov nepripadá ručenie voči týmto akcionárom vyplývajúce z opatrenia prijatého alebo neprijatého počas výkonu alebo údajného výkonu ich funkcií, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

11.        EBA vypracuje usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom podporiť konvergenciu praxe dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o konštatovanie toho, kedy by podľa odseku 4 tohto článku likvidácia aktív alebo záväzkov na základe bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na finančný trh. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

· ODDIEL 5

· Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

· PODODDIEL 1

· Cieľ a rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 37

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        S cieľom použiť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l).

2.        Členské štáty zabezpečujú, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom plniť ciele riešenia krízových situácií bližšie určené v článku 26 na hociktorý z týchto účelov:

(a)       rekapitalizovať inštitúciu, ktorá spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, v rozsahu dostatočnom na obnovenie jej schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia a vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2004/39/ES; (b)  vykonať konverziu na vlastné imanie výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov prevedených na preklenovaciu inštitúciu alebo znížiť výšku istiny týchto nárokov alebo dlhových nástrojov, so zreteľom na poskytnutie kapitálu preklenovacej inštitúcii.

3.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať na účel uvedený v odseku 2 písm. a) iba vtedy, keď existuje reálna vyhliadka, že uplatnenie tohto nástroja v spojení s opatreniami vykonávanými v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným v článku 47 obnoví, popri dosiahnutí príslušných cieľov riešenia krízových situácií, finančné zdravie a dlhodobú životaschopnosť danej inštitúcie.

Ak nie je splnená podmienka stanovená v prvom pododseku, členské štáty uplatnia ktorýkoľvek z nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. c) a podľa potreby nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedený v ods. 2 písm. b) tohto článku.

4a.      Členské štáty zabezpečia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňoval v súlade s právnou formou príslušnej úverovej inštitúcie.

Článok 38

Rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky pasíva inštitúcie, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odseku 2.

2.        Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto pasívam:

(a)       vkladom, ktoré sú zaručené v súlade so smernicou 94/19/ES;

(b)       zabezpečeným záväzkom, ako sú dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/EHS (kryté dlhopisy) v krytom fonde alebo registri a príbuzné deriváty, ktoré majú v krytom fonde privilegovaný štatút;

(c)       akýmkoľvek záväzkom vznikajúcim v dôsledku toho, že inštitúcia má v držbe aktíva alebo peniaze klientov, vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré uložili PKIPCP alebo ktoré boli uložené v mene PKIPCP ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES, alebo ktoré uložili alternatívne investičné fondy ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov, alebo v dôsledku fiduciárneho vzťahu medzi inštitúciou (ako fiduciárom) a iným subjektom (ako príjemcom);

(d)       záväzkom vyplývajúcim z medzibankových operácií a operácií na peňažnom trhu s pôvodnou splatnosťou kratšou ako jeden mesiac;

(e)       záväzku voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:

(i)        zamestnancovi vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene, s výnimkou variabilnej odmeny akejkoľvek formy;

(ii)       komerčnému či obchodnému veriteľovi na základe poskytovania tovaru alebo služieb podstatných pre každodenné fungovanie inštitúcie vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov;

(iii)      daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto záväzky sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi o konkurze uprednostňujú;

(iiia)   systémom ochrany vkladov.

Členské štáty zaistia, aby všetky zabezpečené záväzky spojené s krytým fondom krytých dlhopisov neboli postihnuté, zostali oddelené a s dostatočným financovaním. Ani táto požiadavka, ani ustanovenia odseku 2 písm. a) a písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného záväzku alebo záväzku , na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený. ▌

Ustanovenie odseku 2 písm. a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali tieto právomoci vo vzťahu k akejkoľvek sume vkladu presahujúcej výšku krytia podľa uvedenej smernice.

3.        Keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nastroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, z uplatňovania právomocí odpísať a konvertovať dlh môžu vylúčiť záväzky vyplývajúce z derivátov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti ods. 2 písm. d), ak je takéto vylúčenie potrebné alebo vhodné na dosiahnutie cieľov bližšie určených v článku 26 ods. 2 písm. a) a písm. b).

Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby bez toho, aby to malo vplyv na tieto ciele, a so zreteľom na odsek 4 písm. b) bod ii) tohto článku, boli zmluvy o derivátoch zúčtované prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany alebo aby boli podľa článku 382 ods. 4 [nariadenia o kapitálových požiadavkách] považované za nadriadené tým, ktoré takto zúčtované nie sú.

3a.      Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, ako je vymedzené v článku 2 ods. 49 tejto smernice.

4.        EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť ▌:

(a)                                                                    konkrétne triedy záväzkov, na ktoré sa vzťahuje ods. 2 písm. d) , ako aj

(b)                                                                    okolnosti, za ktorých je vylúčenie potrebné alebo vhodné na dosiahnutie cieľov bližšie určených v článku 26 ods. 2 písm. a) a písm. b), a to vzhľadom na tieto faktory:

(i)                                                         systémový vplyv konečného zúčtovania derivátových pozícií, aby sa uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

(ii)                                                        účinok na prevádzku centrálnej zmluvnej strany, ktorý má uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na záväzky vyplývajúce z derivátov zúčtovaných centrálnou zmluvnou stranou; ako aj

(iii)                                                        účinok uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na záväzky vyplývajúce z derivátov na krízové riadenie zmluvných strán pre tieto deriváty.

(ba)     celkové obmedzenia uvedené v odseku 3a zohľadňujúc fungovanie medzibankového trhu a stupeň vzájomného prepojenia medzi úverovými inštitúciami.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ...*[do dvanástich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

· Pododdiel 2

· Minimálne požiadavky na oprávnené záväzky

Článok 39

Minimálne požiadavky na záväzky, ktoré podliehajú právomociam odpísať a konvertovať dlh

1.        Členské štáty zaistia, aby si inštitúcie vždy zachovali minimálnu dostatočnú súhrnnú výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrenú ako percentuálny podiel celkových záväzkov inštitúcie, ktoré nespĺňajú kritéria na zaradenie medzi vlastné zdroje podľa hlavy V kapitoly 2 oddielu 1 smernice 2006/48/ES alebo podľa kapitoly IV smernice 2006/49/ES a s vylúčením krytých dlhopisov.

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktoré bližšie určia kritériá, na základe ktorých sa pre každú inštitúciu musí určiť dostatočná súhrnná výška vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vrátane podriadeného dlhu a nadriadeného nezabezpečeného dlhu s najmenej dvanásťmesačnou splatnosťou, ktoré podliehajú právomoci záchrany pomocou vnútorných zdrojov a spĺňajú kritéria na zaradenie medzi vlastné zdroje podľa článku 4 ods. 118 [nariadenia o kapitálových požiadavkách].

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ...*[do dvanástich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovujú minimálne kritériá v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2.        Podriadené dlhové nástroje a podriadené úvery, ktoré nespĺňajú kritéria na zaradenie medzi dodatočný kapitál Tier 1 alebo Tier 2, sa môžu do súhrnnej sumy oprávnených záväzkov podľa odseku 1 zahrnúť, iba ak spĺňajú tieto podmienky:

(a)       nástroje sú vydané a v plnej miere splatené;

(b)       nástroje nekúpil žiadny z týchto subjektov:

(i)        inštitúcia alebo jej dcérske spoločnosti;

· (ii)          podnik, v ktorom má inštitúcia účasť vo forme priameho vlastníctva alebo kontroly vo výške aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu daného podniku;

· (c)       kúpa nástroja nie je priamo alebo nepriamo financovaná inštitúciou;

· (d)       nástroje nie sú zabezpečené alebo zaručené akýmkoľvek subjektom, ktorý tvorí súčasť tej istej skupiny ako inštitúcia;

· (e)       nástroje majú zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok.

(ea)     je potrebné zaistiť súlad s minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa akýchkoľvek medzinárodných noriem, ktoré vytvorili medzinárodné fóra.

3.        Dostatočné súhrnné množstvo podľa odseku 1 sa okrem iného určí na základe týchto kritérií:

(a)       potreba zaistiť, aby sa krízové situácie inštitúcie mohli vyriešiť uplatňovaním nástrojov riešenia krízových situácií vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov prípadne takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

(aa)     to, do akej miery má inštitúcia v držbe oprávnený kapitál nad rámec minimálnej požiadavky stanovenej v odseku 1;

(b)       potreba vo vhodných prípadoch zaistiť, aby inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov, ktorými zaistí, že v prípade, keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov má uplatniť, podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na udržanie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2006/49/ES;

(c)       veľkosť, akcionárska štruktúra, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie;

(e)       rozsah, v ktorom by zlyhanie inštitúcie malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného z dôvodu jej vzájomného prepojenia s inými inštitúciami alebo zvyškom finančného systému prostredníctvom „nákazy“ iných inštitúcií.

4.        S výhradou ustanovení článku 40 je plnenie požiadaviek stanovených v odseku 2 tohto článku na individuálnom rozhodnutí inštitúcií.

S výhradou ustanovení článku 40 sú záväzky, ktoré držia iné subjekty, ktoré tvoria súčasť skupiny, vyňaté zo súhrnnej výšky bližšie určenej v odseku 1 tohto článku.

5.        Orgány pre riešenie krízových situácií požadujú, aby si inštitúcie zachovali súhrnnú výšku stanovenú v odseku 1, overujú dodržiavane tejto požiadavky a v priebehu vypracovávania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií prijímajú akékoľvek rozhodnutia podľa odseku 4.

6.        Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o dostatočnej súhrnnej čiastke, ktorú určili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie. EBA posúdi, či je čiastka dostatočná na úplnú absorpciu strát pri strate životaschopnosti emitujúcich inštitúcií a podá Komisii najneskôr do 1. januára 2015 správu o vykonávaní požiadavky podľa odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

Článok 40

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na skupiny

· 1.  Orgány pre riešenie krízových situácií môžu ▌uplatniť minimálnu požiadavku na subkonsolidovanom základe a uplatnia minimálnu požiadavku stanovenú v článku 39 ods. 1 a ods. 3 aj na konsolidovanom základe na skupiny, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

(a)       dostatočná súhrnná čiastka uvedená v článku 39 ods. 1 sa vypočíta na základe konsolidovanej úrovne oprávnených záväzkov, berúc okrem iného do úvahy úroveň celkových záväzkov a vlastných zdrojov v držbe skupiny;

(b)       dlhové nástroje alebo úvery uvedené v článku 39 ods. 2 vydáva materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d);

(c)       materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d) náležite a pomerne rozdelí prostriedky získané prostredníctvom vydania dlhových nástrojov alebo úverov uvedených v článku 39 ods. 2 medzi inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, a to vo forme úveru;

(d)       každá inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú v článku 39 ods. 1. Na základe výnimky z článku 39 ods. 4 druhého pododseku sa však pasíva, ktoré drží materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) alebo písm. d), zahrnú do súhrnnej výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktorú dcérska spoločnosť musí zachovávať podľa článku 39 ods. 1;

(e)       keď orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alebo prípadne iný príslušný orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na materskú spoločnosť alebo spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d), orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov najskôr na záväzky dcérskych spoločností vzhľadom na materskú spoločnosť, resp. spoločnosť uvedenú v článku 1 písm. c) alebo písm. d) predtým, ako ho v prípade potreby uplatnia na akýkoľvek iný oprávnený záväzok dcérskej spoločnosti.

2.        Pri prijímaní rozhodnutia v súlade s odsekom 1 orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia spôsob, ktorým skupina štruktúruje svoje operácie, a najmä rozsah ústredného riadenia financovania, likvidity a rizika.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú rozhodnutie uplatňovať požiadavku na dostatočnú súhrnnú čiastku na konsolidovanom základe podľa odseku 1 tohto článku v priebehu vypracovávania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií podľa článku 9 tejto smernice. Orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú v prípade skupín podliehajúcich dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 125 a článkom 126 smernice 2006/48/ES rozhodnutie uplatňovať minimálnu požiadavku na konsolidovanom základe v súlade s ▌ článkom 12 tejto smernice.

· Pododdiel 3

· Vykonávanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 41

Posúdenie výšky záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty zaistia, aby pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií posúdili súhrnnú čiastku, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť alebo konvertovať na základe ocenenia v súlade s požiadavkami článku 30.

2.        Ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 37 ods. 2 písm. a), v posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví čiastka, o ktorú sa musia oprávnené záväzky znížiť, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a aby v horizonte najmenej jedného roku za prevládajúcich trhových podmienok sa jej umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice 2004/39/ES.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú použiť nástroj preklenovacej inštitúcie uvedený v článku 34 alebo nástroj oddelenia aktív uvedený v článku 36, čiastka, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb preklenovacej inštitúcie a mechanizmu správy aktív.

2a.      Ak bol kapitál odpísaný v súlade s článkami 51 až 55 a ak sa uplatnila záchrana pomocou vlastných zdrojov podľa článku 37 ods. 2 písm. a) a zistí sa, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia podľa článku 30 prekračuje požiadavky pri posúdení z hľadiska konečného ocenenia podľa článku 30 ods. 5, uplatňuje sa mechanizmus pripísania na vrátenie prostriedkov veriteľom a následne akcionárom v potrebnom rozsahu.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií zriadia a budú dodržiavať mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a záväzkoch inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

Článok 42

Zaobchádzanie s akcionármi

1.        Členské štáty zaistia, aby pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií prijali v súvislosti s akcionármi jedno alebo obidve tieto opatrenia:

(a)       zrušili existujúce akcie;

(b)       vykonávali právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1 písm. h) s cieľom konvertovať oprávnené záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na akcie, a to pomocou konverzného koeficientu, ktorý výrazne zriedi hodnotu existujúcich akciových podielov.

2.        Opatrenia stanovené v odseku 1 sa uplatňujú aj v súvislosti s akcionármi, ktorým boli predmetné akcie vydané alebo ktoré boli na nich prenesené za týchto okolností:

(a)       na základe konverzie dlhových nástrojov na akcie v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov v prípade výskytu udalosti, ktorá predchádzala posúdeniu orgánom pre riešenie krízových situácií, že inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, alebo ku ktorej došlo v rovnakom čase ako sa vykonalo posúdenie;

(b)      na základe konverzie relevantných kapitálových nástrojov na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 52.

3.        Pri posudzovaní toho, ktoré opatrenie sa má v súlade s odsekom 1 prijať, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia pravdepodobnú sumu strát vo vzťahu k aktívam pred uplatnením nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov so zreteľom na zaručenie, že opatrenie prijaté v súvislosti s akcionármi je konzistentné s týmto znížením hodnoty vlastného imania; ocenenie vykonané v súlade s článkom 30 ▌, a najmä pravdepodobnosť, že akcionári by získali späť nejakú hodnotu, ak by inštitúcia bola na základe tohto ocenenia zlikvidovaná.

4.        Keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vlastných zdrojov, uplatňujú sa ustanovenia článku 30 a článku 31.

5.        EBA vypracuje usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (ES) č. 1093/2010 o okolnostiach, za ktorých by jednotlivé opatrenia uvedené v odseku 1 boli primerané so zreteľom na faktory bližšie určené v odseku 3 tohto článku. EBA tieto usmernenia vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

6.        Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 103 zamerané na bližšie určenie okolností, za ktorých by bolo každé z opatrení uvedených v odseku 1 primerané, pričom zohľadní faktory bližšie určené v odseku 3 tohto článku, a prípadne zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení EBA.

Článok 43

Hierarchia nárokov

1.        Členské štáty zaistia, aby pri použití nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoci odpísať a konvertovať dlh v súlade s týmito požiadavkami:

(a)       nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa odpisujú ako prvé pomerne k stratám a do výšky ich kapacity a príslušné akcie sa zrušia v súlade s článkom 42;

(b)       v prípade a iba v prípade, ak je odpísanie podľa písm. a) nižšie ako súhrnná výška, orgány znížia na nulu sumu istiny dodatočných nástrojov Tier 1, ktoré sú záväzkami ▌v súlade s pododdielom 2;

(ba)     v prípade a iba v prípade, ak je odpísanie podľa písm. b) nižšie ako dostatočná súhrnná čiastka, orgány znížia na nulu sumu istiny nástrojov Tier 2 v súlade s pododdielom 2;

(c)       v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie záväzkov podľa písm. a), ▌b) a ba) nižšie než súhrnná čiastka, orgány s cieľom dosiahnuť dostatočnú súhrnnú čiastku znížia sumu istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo Tier 2 v požadovanom rozsahu v spojení s odpísaním podľa písm. a), b) a ba);

(d)       v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie záväzkov podľa písm. a), ▌b), ba) a c) nižšie než súhrnná čiastka, orgány s cieľom dosiahnuť dostatočnú súhrnnú čiastku znížia sumy istiny alebo splatnej dlžnej sumy v súvislosti so zvyškom oprávnených záväzkov, ktoré nie sú vkladmi, podľa článku 38, ktoré sú nadriadeným dlhom, v požadovanom rozsahu v spojení s odpísaním podľa písm. a), b) ▌, ba) a c) tohto odseku.

(da)     v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie záväzkov podľa písm. a), b), ba), c) a d) tohto odseku nižšie než súhrnná čiastka, orgány s cieľom dosiahnuť dostatočnú súhrnnú čiastku znížia sumy istiny alebo splatnej dlžnej sumy v súvislosti s oprávnenými záväzkami, ktoré nie vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 38 ods. 2 písm. a), ktoré sú nadriadeným dlhom, v požadovanom rozsahu v spojení s odpísaním podľa písm. a), b), ba) a c) tohto odseku.

2.        Pri uplatňovaní právomoci odpisovať a vykonať konverziu dlhu v súlade s odsekom 1 písm. c), d) a da) orgány pre riešenie krízových situácií rozdelia straty, ktoré predstavuje súhrnná výška, rovnomerne medzi záväzky toho istého postavenia tak, že znížia istinu uvedených pasív alebo splatnú dlžnú sumu týchto pasív, a to v rovnakom rozsahu a pomerne k ich hodnote, s výnimkou prípadov, keď je potrebné rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia, aby sa zachovala finančná stabilita alebo aby sa minimalizovali súhrnné straty v prospech investorov a spoločnosti ako celku.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií znížia sumu istiny nástroja alebo ju konvertujú v súlade s podmienkami uvedeným v odseku 1 písm. b),▌, ba) a c) , predtým ako vykonajú právomoci odpísať a konvertovať dlh vzhľadom na záväzky uvedené v odseku 1 písm. d), a ak sa spomenuté podmienky neuplatnili, keď inštitúcia vydala nástroje iné ako nástroje uvedené v ods. 1 písm. b), ktoré obsahujú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

(a)       podmienky, v rámci ktorých sa stanovuje výška sumy istiny nástroja, ktorá sa má znížiť v prípade akejkoľvek udalosti, ktorá sa týka finančnej situácie, platobnej schopnosti alebo úrovní vlastných zdrojov danej inštitúcie,

(b)       podmienky, v rámci ktorých sa v prípade výskytu akejkoľvek takejto udalosti stanovuje konverzia nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

4.        Ak bola suma istiny nástroja znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a) pred uplatnením záchrany pomocou vnútorných zdrojov, alebo podľa odseku 3, orgány pre riešenie krízových situácií uplatnia právomoc odpísať alebo konvertovať dlh na zostatkovú sumu uvedenej istiny v súlade s odsekom 1.

4a.      Keď sa rozhoduje o tom, či sa záväzky majú odpísať alebo konvertovať na vlastný kapitál, orgány pre riešenie krízových situácií nemôžu odpísať istinu jednej triedy záväzkov, kým je trieda záväzkov, ktorá je podriadená tejto triede zostáva výrazne nekonvertovaná na vlastný kapitál.

4b.      Na účely tohto článku EBA poskytne usmernenia pre akýkoľvek výklad týkajúci sa vzájomného prepojenia medzi ustanoveniami stanovenými v tejto smernici a ustanoveniami stanovenými v [smernici o kapitálových požiadavkách] a [nariadení o kapitálových požiadavkách]. EBA pripraví aj usmernenia pre jednoznačnú hierarchiu nárokov a na zabezpečenie toho, aby neboli nadmerne vrstvené a zložité.

Článok 44

Deriváty

1.        Členské štáty zaistia, aby sa v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoci odpísať a konvertovať dlh na záväzky vyplývajúce z derivátov, dodržiavali ustanovenia tohto článku.

1a.      Záväzky uvedené v odseku 1 sú tie, ktoré vyplývajú z riadneho ukončenia príslušných derivátových pozícií.

2.        Ak transakcie podliehajú dohode o zúčtovaní, orgány pre riešenie krízových situácií určia záväzky vyplývajúce z týchto transakcií v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií určia hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov na základe:

(a)       vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o zúčtovaní;

(b)       zásad pre stanovenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala stanoviť hodnota derivátovej pozície.

4.        EBA, po konzultácii s ESMA, vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky a zásady uvedené v odseku 3 písm. a) a písm. b) vzťahujúce sa na ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tejto smernice v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45

Koeficient konverzie dlhu na vlastné imanie

1.        Členské štáty zaistia, aby pri žiadosti o reštrukturalizáciu dlhu výkonom právomoci konvertovať oprávnené záväzky na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. h) mohli orgány pre riešenie krízových situácií použiť na rôzne triedy záväzkov rôzne koeficienty konverzie v súlade s jednou alebo obomi zásadami stanovenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.        Konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu vzniknutú na základe uplatňovania právomoci odpísať dlh a vykonať jeho konverziu.

3.        Koeficient konverzie použitý pri nadriadených záväzkoch musí byť vyšší než konverzný koeficient uplatniteľný na podriadené záväzky, ak je to primerané na zohľadnenie priority nadriadených záväzkov pri likvidácii podľa platného konkurzného práva.

4.        V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov o stanovení konverzných koeficientov. EBA tento návrh regulačných technických predpisov vypracuje najneskôr k dátumu stanovenému v článku 115 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice.

V návrhu regulačných technických predpisov sa najmä uvedie, ako môžu byť dotknutí veritelia prostredníctvom konverzného koeficientu primerane odškodnení, a relatívne konverzné koeficienty, ktoré by mohli byť primerané na zohľadnenie priority nadriadených záväzkov podľa platného konkurzného práva.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 46

Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty zaistia, aby sa v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, prijali mechanizmy na zaistenie toho, že plán reorganizácie obchodnej činnosti danej inštitúcie sa vypracuje a vykonáva v súlade s článkom 47.

2.        Mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku zahŕňajú vymenovanie správcu s cieľom vypracovať a vykonávať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 47.

Článok 47

Plán reorganizácie obchodnej činnosti

1.        Členské budú požadovať, aby do [jedného mesiaca] od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na inštitúciu v súlade s článkom 37 ods. 2 písm. a) správca vymenovaný podľa článku 46 vypracoval a predložil orgánu pre riešenie krízových situácií, Komisii a EBA plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v ods. 2 a 3 tohto článku. Ak je uplatniteľný rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zaistia, aby bol takýto plán zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý má inštitúcia na základe rámca predložiť Komisii.

2.        V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte nepresahujúcom dva roky. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, v rámci ktorých bude inštitúcia fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad. V rámci testovania odolnosti voči záťaži sa zohľadní celé spektrum scenárov vrátane kombinácie záťažových udalostí, ktoré sú vybrané na to, aby zistili hlavné zraniteľné miesta inštitúcií. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.

3.        Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje tieto prvky:

(a)       podrobnú diagnózu faktorov a problémov, ktoré spôsobili zlyhanie inštitúcie alebo jej ohrozenie zlyhaním, a okolnosti, ktoré viedli k jej ťažkostiam;

(b)       opis opatrení zacielených na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie, ktoré sa majú prijať;

(c)       časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.

4.        Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie môžu zahŕňať:

(a)       reorganizáciu činností inštitúcie;

(aa)     zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry v rámci inštitúcie;

(b)       upustenie od stratových činností;

(c)       reštrukturalizáciu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopné;

(d)       odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

5.        Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti orgán pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť inštitúcie.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa uvedený cieľ dosiahol, plán schváli.

6.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že tento cieľ by sa pomocou tohto plánu dosiahol, oznámi svoje obavy správcovi a požiada ho o zmenu plánu spôsobom, ktorý tieto obavy vyrieši.

7.        Správca predloží do dvoch týždňov od prijatia tohto oznámenia zmenený plán orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi zmenený plán a oznámi správcovi do jedného týždňa, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným plánom reaguje na oznámené obavy, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

8.        Správca vykonáva plán reorganizácie schválený orgánom pre riešenie krízových situácií a každých šesť mesiacov mu podáva správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

9.        Správca plán reviduje, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 2, a každú takúto revíziu predloží orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie.

10.      EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

(a)       prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 3; ako aj

(aa)     minimálne kritériá, ktoré musí plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 5; ako aj

(b)       obsah správ vyžadovaných podľa odseku 8.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

· Pododdiel 4

· Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov: Pridružené ustanovenia

Článok 48

Vplyv záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty zaistia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

2.        Členské štáty zaistia, aby sa dokončili všetky administratívne a procesné úlohy potrebné na realizáciu výkonu právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. f) až písm. l), okrem iného:

(a)       zmena všetkých relevantných registrov;

(b)       zrušenie kótovania alebo vyradenie akcií alebo dlhových nástrojov z obchodovania,

(c)       kótovanie nových akcií alebo ich prijatie na obchodovanie.

3.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. g) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzkom na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek inej následníckej inštitúcii pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.

4.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. g) zníži čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku:

(a)       záväzok je uhradený v rozsahu zníženej sumy;

(b)       relevantný nástroj alebo dohoda, ktoré pôvodný záväzok vytvorili, sa vo vzťahu k záväzku aj naďalej uplatňujú na zostatkové sumy istiny alebo nesplatené dlžné sumy, s výhradou akejkoľvek úpravy výšky splatných úrokov odzrkadľujúcej zníženie sumy istiny a akejkoľvek ďalšej zmeny podmienok, ktorú môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať na základe právomoci uvedenej v článku 56 ods. 1 písm. m).

Článok 49

Odstránenie procesných prekážok záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        (Netýka sa slovenskej verzie.)

2.        Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je v prípade konkrétnej inštitúcie vhodné uložiť požiadavku stanovenú v odseku 1 v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízových situácií pre túto inštitúciu, najmä so zreteľom na opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa v uvedenom pláne zvažujú. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje možné uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, orgány overia, či schválený akciový kapitál stačí na pokrytie súhrnnej čiastky uvedenej v článku 41.

3.        Členské štáty ▌zaistia, aby neexistovali žiadne procesné prekážky brániace konverzii záväzkov na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva existujúce na základe ich zakladacích listín alebo stanov vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

4.        Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté zmeny smerníc 77/91/EHS, 82/891/EHS, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/EÚ uvedených v hlave X tejto smernice.

Článok 50

Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty inštitúciám uložia, aby do zmluvných ustanovení upravujúcich každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočnéh kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktoré sa riadia jurisdikciou štátu, ktorý nie je členským štátom, vložili podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci tento záväzok uznávajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.        Skutočnosť, že inštitúcia nezahrnie do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade odsekom 1, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

Článok 50a (nový)

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.        S cieľom použiť pravidlá vládnych nástrojov na stabilizáciu financií, členské štáty zaistia, aby ich príslušné ministerstvá mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 56 až 64.

2.        V čase systémovej krízy môžu členské štáty poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných nástrojov na finančnú stabilizáciu v súlade s odsekom 3 tohto článku a s pravidlami Únie pre štátnu pomoc so zámerom riešiť krízovú situáciu úverovej inštitúcie alebo investičnej firmy alebo priamo intervenovať, a to s cieľom zabrániť ich likvidácii, aby sa dosiahli ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 26 ods. 2 vzťahu k členskému štátu alebo k celej Únii. Takýto krok by sa mal podniknúť pod vedením príslušného ministerstva a v úzkej spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií.

3.        Vládne nástroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné nástroje riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, ako určí príslušné ministerstvo po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií. .

4.        Členský štát môže pre účely tejto smernice určiť výskyt systémovej krízy, ako je vymedzené v článku 2. Pritom členský štát vezme do úvahy verejné a neverejné posúdenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB).

5.        Keď sa uplatňujú vládne nástroje na finančnú stabilizáciu, členské štáty zaistia, aby príslušné ministerstvá a orgán pre riešenie krízových situácií uplatňovali tieto nástroje iba vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 27 ods. 1, ak bol kapitál úplne odpísaný v súlade s článkom 51 a ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

(a)       príslušné ministerstvo a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom určia, že uplatnenie iných nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovali na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu;

(b)       príslušné ministerstvo a orgán pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie iných opatrení na riešenie krízových situácií by nestačilo na ochranu verejného záujmu, keď inštitúcia už skôr dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky.

6.        Potenciálne zisky i straty vyplývajúce z používania vládnych nástrojov na finančnú stabilizáciu podľa tohto článku by sa mali pripísať na ťarchu fondu riešenia krízových situácií.

7.        Nástroje na finančnú stabilizáciu tvoria tieto nástroje:

(a)       záruka podľa článku 50b;

(b)       kapitálová podpora podľa článku 50c;

(c)       dočasné štátne vlastníctvo podľa článku 50d.

Článok 50b (nový)

Nástroj záruky

1.        Členské štáty môžu poskytnúť záruky za záväzky alebo aktíva inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši. Záruky za akciové pohľadávky sú zakázané.

2.        Keď sa poskytuje záruka podľa odseku 1, členský štát zabezpečí, aby úverová inštitúcia alebo investičná firma záruku dostatočne uhradili.

Článok 50c

Nástroj kapitálovej podpory

1.        Členské štáty sa môžu podieľať na rekapitalizácii úverovej inštitúcie tým, že jej poskytnú kapitál výmenou za nižšie uvedené nástroje, pričom dodržiavajú ustanovenia práva obchodných spoločností jednotlivých členských štátov a splnia požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012 z ... [obozretné požiadavky pre úverové inštitúcie a investičné firmy ]:

(a)       základný kapitál;

(b)      iné nástroje tier 1 alebo kapitálové nástroje;

(c)       iné formy kapitálu, ktoré uspokojujú požiadavky na nárazník na udržanie kapitálu a neperiodický nárazník.  Členské štáty, pokiaľ to ich akciový podiel, ktorý majú v inštitúcii, dovolí, zabezpečia, že inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje nástroj kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, sú riadené na komerčnom a profesionálnom základe.

3.        V prípade, že niektorý členský štát poskytuje nástroj kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, zabezpečí, aby bol jeho podiel v inštitúcii prevedený do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

Článok 50d

Dočasné štátne vlastníctvo

1.        Členské štáty môžu prevziať celú úverovú inštitúciu do dočasného štátneho vlastníctva.

2.        Na tento účel môže členský štát vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, v ktorých nadobúdateľ je:

(a)         nominant členského štátu; or

(b)         spoločnosť v plnom vlastníctve členského štátu.

3.        Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje nástroj dočasného štátneho vlastníctva podľa tohto článku, boli spravované na komerčnom a profesionálnom základe.

4.        V prípade, že niektorý členský štát prevezme úverovú inštitúciu do dočasného štátneho vlastníctva podľa tohto článku, zabezpečí, aby inštitúcia bola prevedená späť do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

· Kapitola IV

· Odpísanie kapitálových nástrojov

Článok 51

Požiadavka odpísať kapitálové nástroje

1.        Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií členské štáty požiadajú orgány pre riešenie krízových situácií, aby bezodkladne vykonali právomoc odpísať dlh v súlade s ustanoveniami článku 52 vo vzťahu k príslušným kapitálovým nástrojom, ktoré vydala inštitúcia, ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto okolností:

(a)       náležitý orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií;

(b)       náležitý orgán skonštatuje, že ak sa táto právomoc neuplatní v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi, inštitúcia už nebude životaschopná;

(c)       v členskom štáte sa rozhodlo, že sa inštitúcii alebo materskej spoločnosti poskytne mimoriadna verejná podpora a náležitý orgán skonštatuje, že bez poskytnutia takejto podpory by inštitúcia nebola viac životaschopná;

(d)       na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe alebo na konsolidovanom základe sa uznajú relevantné kapitálové nástroje a náležitý orgán členského štátu, ktorý je členským štátom orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe, skonštatuje, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh, konsolidovaná skupina už nebude životaschopná.

2.        Ak náležitý orgán dospeje ku konštatovaniu uvedenému v odseku 1, okamžite to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií, ktoré je zodpovedný za danú inštitúciu (ak nie je zhodný s náležitým orgánom).

3.        Náležitý orgán predtým, ako dospeje ku konštatovaniu uvedenému v ods. 1 písm. d) tohto článku vo vzťahu k inštitúcii, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktorú sú uznané na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, splní požiadavky v oblasti oznámení a konzultácií stanovené v článku 52.

4.        Orgány pre riešenie krízových situácií dodržiavajú požiadavku uvedenú v odseku 1 bez ohľadu na to, či vo vzťahu k uvedenej inštitúcii uplatňujú aj nástroj riešenia krízových situácií alebo akúkoľvek inú právomoc riešiť krízové situácie.

Článok 52

Ustanovenia upravujúce odpisovanie kapitálových nástrojov

1.        Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú pri plnení požiadavky stanovenej v článku 51 právomoc odpísať dlh tak, aby to malo tieto výsledky:

(a)       nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa odpisujú ako prvé v pomere k stratám a v rozsahu ich kapacity;

(b)       suma istiny relevantných kapitálových nástrojov je znížená v rozsahu potrebnom na obnovenie platobnej schopnosti a dosiahnutie cieľov stanovených v článku 26;

(c)       zníženie tejto sumy istiny ▌je trvalé;

(d)       voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja nezostáva na základe tohto nástroja alebo v súvislosti s ním žiadny záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku súdneho preskúmania zákonnosti výkonu právomoci opísať dlh;

(e)       držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 2.

Písm. d) nebráni tomu, aby sa nástroje vlastného kapitálu Tier 1 poskytli držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov v súlade s odsekom 2.

2.        Orgány pre riešenie krízových situácií môžu výkon právomoci podľa článku 51 ods. 1 spojiť s požiadavkou na inštitúcie, aby vydali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpisujú podľa odseku 1 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)       uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 vydáva inštitúcia uvedená v odseku 1 alebo jej materská spoločnosť;

(b)       uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa vydávajú predtým, ako uvedená inštitúcia vydá akékoľvek akcie alebo nástroje vlastníctva na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;

(c)       uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa poskytnú a prevedú bez zbytočného odkladu po výkone právomoci odpísať dlh;

(d)       konverzný koeficient, ktorý určuje počet nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sa poskytnú vzhľadom na každý relevantný kapitálový nástroj, spĺňa zásady stanovené v článku 45 a všetky usmernenia, ktoré vypracoval EBA podľa článku 45 ods. 4.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na účely poskytnutia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s odsekom 2 požadovať od inštitúcií, aby si vždy zachovali potrebné predchádzajúce povolenie na vydanie relevantného počtu nástrojov kapitálu kmeňových účastín Tier 1.

4.        Ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne uplatniť na ňu nástroj riešenia krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí spĺňať požiadavku ustanovenú v článku 51 ods. 1, skôr než začne uplatňovať nástroj riešenia krízových situácií.

5.        Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaistili, že výkon právomoci odpísať dlh v súlade s článkom 51 ods. 1, ktorú vykonávajú orgány pre riešenie krízových situácií, nebude automaticky zakladať prípad neplnenia alebo kreditnú udalosť podľa príslušných kapitálových nástrojov.

6.        S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie odseku 5 EBA a ESMA spoločne vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí význam pojmu „kreditná udalosť“ na účely uvedeného odseku.

EBA a ESMA predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 53

Zmluvné odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov

Za predpokladu, že ▌zmluvné podmienky kapitálových nástrojov pre odpísanie alebo konverziu sa uplatňujú, keď orgán vykonáva konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1, požiadavka stanovená v článku 51 ods. 1 sa neuplatňuje vo vzťahu k relevantným kapitálovým nástrojom, ak podmienky uvedených nástrojov spĺňajú tieto kritériá:

(a)       v zmluvných podmienkach relevantného kapitálového nástroja sa stanovuje, že suma istiny nástroja sa zníži v rozsahu potrebnom na obnovenie platobnej schopnosti a dosiahnutie cieľov stanovených v článku 26 alebo že nástroj sa automaticky konvertuje na jeden alebo viaceré nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ak ktorýkoľvek náležitý orgán vykoná konštatovanie podľa článku 51 ods. 1;

(b)       zníženie sumy istiny príslušného kapitálového nástroja alebo konverzia príslušného kapitálového nástroja na jeden alebo viaceré nástroje vlastného kapitálu Tier 1 je v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52 ods. 1;

(c)       ak sa v zmluvných podmienkach relevantného kapitálového nástroja stanovuje, že nástroj sa konvertuje na jeden alebo viaceré nástroje vlastného kapitálu Tier 1, konverzný koeficient sa stanoví v daných podmienkach a bude zodpovedať zásadám stanoveným v článku 45 a všetkým regulačným technickým predpisom, ktoré vypracoval EBA, podľa článku 45 ods. 4.

Článok 54

Orgány zodpovedné za konštatovania

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány zodpovedné za konštatovania podľa článku 51 ods. 1 boli orgánmi uvedenými v tomto článku.

2.        Keď sa relevantné kapitálové nástroje vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe v súlade s článkom 52 smernice 2006/48/ES, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 tejto smernice je príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii vydané povolenie v súlade s hlavou II smernice 2006/48/ES.

3.        Ak relevantné kapitálové nástroje vydáva inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou a ak sú tieto nástroje vykázané na účely uspokojenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, orgánmi zodpovednými za vykonanie konštatovaní uvedených v článku 53 ods. 1 sú tieto orgány:

(a)       príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom inštitúcia, ktorá vydala tieto nástroje, bola zriadená v súlade s hlavou II smernice 2006/48/ES, je zodpovedný za konštatovania uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) tejto smernice;

(b)       príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán, ktorý vykonáva čiastočnú konsolidáciu, je zodpovedný za konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. d)

Článok 55

Uplatnenie na konsolidovanom základe: postup konštatovania

1.        Členské štáty zaistia, aby náležité orgány predtým, ako vykonajú konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) alebo písm. d) vo vzťahu k inštitúcií, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, spĺňali tieto požiadavky:

(a)       náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c), bezodkladne informuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

(b)       náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) alebo písm. d) bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu, ktorá vydala relevantné kapitálové nástroje, vzhľadom na ktoré sa musí vykonať právomoc odpísať dlh, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie.

1a       Pri rozhodovaní uvedenom v článku 51 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) v prípade riešenia krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny s cezhraničnou činnosťou relevantné orgány zohľadňujú potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobia.

2.        Príslušný orgán priloží k oznámeniu podľa odseku 1 vysvetlenie dôvodov, prečo uvažuje o vykonaní predmetného konštatovania.

3.        Ak sa vykonalo oznámenie podľa odseku 1, náležitý orgán po konzultácii s informovanými príslušnými orgánmi posúdi:

(a)       či je k dispozícii alternatívne opatrenie k výkonu právomoci odpísať dlh podľa článku 51 ods. 1;

(b)       ak je takéto alternatívne opatrenie k dispozícii, či je reálne možné ho uplatniť;

(c)       ak je reálne možné takéto alternatívne opatrenie uplatniť, či existujú realistické vyhliadky, že by sa ním v primeranom časovom rámci riešili okolnosti, ktoré by si inak vyžadovali, aby sa vykonalo konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1.

4.        Alternatívne opatrenia znamenajú na účely odseku 3 tohto článku opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 23 tejto smernice, opatrenia uvedené v článku 136 ods. 1 smernice 2006/48/ES alebo prevod finančných prostriedkov alebo kapitálu z materskej spoločnosti.

5.        V prípadoch, v ktorých náležitý orgán a príslušné orgány podľa odseku 3 posúdia, že je k dispozícií jedno alebo viaceré alternatívne opatrenia, ktoré sa môžu reálne uplatniť a ktoré by priniesli výsledok uvedený v písm. c) uvedeného odseku, tieto orgány zaistia, aby sa tieto opatrenia uplatnili.

6.        V prípadoch, v ktorých náležitý orgán a príslušné orgány podľa odseku 3 posúdia, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, ktoré by priniesli výsledok uvedený v písm. c) uvedeného odseku, náležitý orgán rozhodne, či je primerané konštatovanie uvedené v článku 51 ods. 1.

7.        Orgány pre riešenie krízových situácií rýchlo splnia požiadavky odsekov 1 až 6, pričom náležite zohľadnia naliehavosť okolností.

· Kapitola V

· Právomoci riešiť krízové situácie

Článok 56

Všeobecné právomoci

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií, a to podľa plánu riešenia krízových situácií tam, kde je to vhodné. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci riešiť krízové situácie, ktoré majú možnosť vykonávať účinne, jednotlivo alebo spoločne a za podmienky, že sa riadne odôvodnia:

(a)       právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií potrebuje pre rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií;

(b)       právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva zverené akcionárom alebo vlastníkom inštitúcie;

(c)       právomoc prevádzať akcie a iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)       právomoc prevádzať dlhové nástroje vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(e)       právomoc prevádzať na inú osobu konkrétne práva, aktíva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(f)        právomoc odpísať alebo konvertovať nástroje uvedené v článku 51 na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo relevantnej materskej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(g)       právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu istiny alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s oprávnenými záväzkami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(h)       právomoc vykonať konverziu oprávnených záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto inštitúcie, relevantnej materskej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie, na ktorú sa aktíva, práva alebo záväzky danej inštitúcie prevádzajú;

(i)        právomoc zrušiť dlhový nástroj vydaný inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, s výnimkou zabezpečených záväzkov;

(j)        právomoc zrušiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(k)       právomoc uložiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, povinnosť vydať nové akcie alebo iné kapitálové nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje (vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov);

(l)        právomoc požadovať konverziu dlhových nástrojov, ktoré obsahujú zmluvnú podmienku upravujúcu konverziu za okolností stanovených v článku 51;

(m)      právomoc zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov vrátane dočasného pozastavenia platby, s výnimkou zabezpečených záväzkov;

(n)       právomoc odvolať alebo vymeniť vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.        Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, aby pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgány pre riešenie krízových situácií nepodliehali žiadnej z ďalej uvedených požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali podľa vnútroštátneho práva alebo zmluvy alebo inak:

(a)       požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)       procesným požiadavkám v oblasti oznamovania akejkoľvek osobe.

Členské štáty najmä zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci podľa tohto článku bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záväzkov alebo požiadavku súhlasu s takýmto prevodom, ktoré by sa inak mohli uplatňovať.

Písm. b) tohto odseku nie sú dotknuté požiadavky stanovené v článku 75 a akékoľvek požiadavky na oznamovanie podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.

Článok 57

Pridružené právomoci k právomoci vykonať prevod

1.        Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci vykonať prevod mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc podniknúť tieto kroky:

(a)       stanoviť, že k relevantnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, aktíva alebo záväzky, a to bez toho, aby to malo vplyv na akékoľvek príslušné právo na odškodnenie v súlade s touto smernicou;

(b)       odstrániť práva na nadobudnutie ďalších akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

(c)       ukončiť prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu (ako je definované v článku 4 ods. 14 smernice 2004/39/ES) alebo úradné kótovanie finančných nástrojov (podľa smernice 2001/34/ES);

(d)       zaistiť, aby sa s príjemcom na účely všetkých záväzkov, zmlúv alebo dohôd, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, alebo opatrení, ktoré prijala, zaobchádzalo tak, ako keby bol inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

(e)       vyžadovať, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príjemca poskytli druhej strane informácie a súčinnosť;

(f)        zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, v ktorých je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, alebo nahradiť nadobúdateľa ako účastníka;

(g)       vynucovať plnenie zmlúv uzavretých dcérskou spoločnosťou, ktorých povinnosti sú zaručené alebo inak podporované materskou spoločnosťou, a to bez ohľadu na akékoľvek zmluvné právo podnietiť ukončenie, likvidáciu alebo urýchlenie takýchto zmlúv založené výlučne na platobnej neschopnosti alebo finančnom stave materskej spoločnosti, ak takáto záruka alebo iná podpora, ako aj všetky súvisiace aktíva a záväzky boli prevedené na príjemcu a prevzaté ním, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií poskytuje takýmto záväzkom iným spôsobom primeranú ochranu.

2.        Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v ods. 1 písm. a) až písm. g) len vtedy, keď to orgán považuje za vhodné na zaistenie toho, aby opatrenie na riešenie krízových situácií bolo účinné, alebo na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

3.        Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomocí vykonať prevod alebo odpísať dlh mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc zaručiť kontinuitu úprav nevyhnutných na zabezpečenie účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií a na to, aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať príjemca. Medzi takéto úpravy na zachovanie kontinuity patria najmä:

(a)       kontinuita zmlúv, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, aby príjemca prevzal práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom, právom, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené a nahradené inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, (či už výslovne alebo implicitne) vo všetkých relevantných zmluvných dokumentoch;

(b)       nahradenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, príjemcom v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

4.        Právomocami uvedenými v ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

(a)       právo zamestnanca inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;

(b)       akékoľvek právo zmluvnej strany vykonávať práva v rámci zmluvy, vrátane práva ukončiť zmluvu, keď je oprávnená tak urobiť v súlade s podmienkami zmluvy v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pred relevantným prevodom, alebo zo strany príjemcu po relevantnom prevode.

5.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že sú splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, uplatní nástroj riešenia krízových situácií alebo vykoná právomoc riešiť krízové situácie, opatrenie na riešenie krízových situácií ako také neumožňuje, aby ktokoľvek:

(a)       vykonával akékoľvek právo alebo právomoc ukončiť, urýchliť alebo vyhlásiť prípad neplnenia alebo kreditnú udalosť podľa akejkoľvek zmluvy alebo dohody, ktorých zmluvnou stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)       získal vlastníctvo akéhokoľvek majetku inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo vykonával nad ním kontrolu;

(c)       ovplyvnil akékoľvek zmluvné práva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo osoby podniknúť kroky uvedené v prvom pododseku písm. a), písm. b) a písm. c), keď toto právo vyplýva z prípadu neplnenia alebo skutočnosti, ktorá nie je opatrením na riešenie krízových situácií alebo výsledkom výkonu právomoci riešiť krízové situácie podľa tohto článku.

Ak EBA uzná konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií podľa článku 85, samotné tieto konania nesmú umožniť postupovanie uvedené v pododseku 1 písm. a), b) alebo c).

Článok 58

Právomoc požadovať poskytnutie služieb a zariadení

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vrátane prípadov, ak inštitúcia podlieha bežného konkurznému konaniu, a od akéhokoľvek subjektu, ktorý tvorí súčasť tejto istej skupiny ako inštitúcia, aby poskytli všetky služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

2.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci vynucovať plnenie povinnosti podľa odseku 1, ktoré pridruženým podnikom zriadeným na ich území uložili orgány pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch.

3.        Služby a zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú obmedzené na prevádzkové služby a zariadenia a nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.        Služby a zariadenia poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa poskytnú za týchto podmienok:

· (a)       ak boli služby a zariadenia poskytnuté inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, za rovnakých podmienok;

(b)       ak sa neuplatňuje písmeno a), za obchodných podmienok.

5.        EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 59

Právomoc ostatných členských štátov vynucovať vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií

1.        Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, alebo aktív, práv alebo záväzkov zahŕňa aktíva, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo práva alebo záväzky podľa právnych predpisov iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, bol prevod účinný v tomto inom členskom štáte alebo podľa práva tohto iného členského štátu.

2.        Členské štáty poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý uskutočnil prevod alebo chce prevod uskutočniť, všetku primeranú súčinnosť, aby sa zaručilo, že akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky sa prevedú na príjemcu v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.

3.        Členské štáty zaistia, aby veritelia a tretie strany, ktoré sú dotknuté prevodom aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 1, neboli oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo prevod zrušiť na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, alebo právneho systému, ktorým sa práva alebo záväzky riadia.

4.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu (členský štát A) vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom v súlade s článkom 51, medzi oprávnené záväzky alebo relevantné kapitálové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, patria:

· (a)       nástroje alebo záväzky, ktoré sa riadia právnymi predpismi iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonával právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu (členský štát B);

· (b)       záväzky dlhované veriteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte B.

Členský štát B zaručí, aby sa suma istiny týchto záväzkov alebo nástrojov znížila, alebo aby sa záväzky alebo nástroje konvertovali v súlade s výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu A.

5.        Členské štáty zaistia, aby veritelia, ktorí sú dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 4, nemali na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu B prípadne právo napadnúť zníženie sumy istiny nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu.

6.        Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií stanovili tieto skutočnosti:

· (a)       právo veriteľov a tretích strán napadnúť súdnym preskúmaním podľa článku 78 prevod aktív, práv alebo záväzkov uvedený v odseku 1 písm. a) alebo písm. b) tohto článku, ktoré sa nachádzajú na jeho území alebo ktoré sa riadia právnym poriadkom jeho územia;

· (b)       právo veriteľov napadnúť súdnym preskúmaním podľa článku 78 zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo záväzku uvedených v ods. 4 písm. a) alebo písm. b) tohto článku;

· (c)       ochranné opatrenia na čiastočné prevody uvedené v kapitole VI v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1, ktoré sa nachádzajú na jeho území alebo ktoré riadia sa právnym poriadkom jeho územia.

Článok 60

Právomoc požadovať prevod majetku nachádzajúceho sa v tretích krajinách

Členské štáty stanovia, že v prípadoch, v ktorých opatrenie na riešenie krízových situácií zahŕňa opatrenie prijaté vzhľadom na majetok nachádzajúci sa v tretích krajinách alebo vzhľadom na práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje právo tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby:

· (a)       správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca boli povinní prijať všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby prevod nadobudol účinnosť;

· (b)       správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, boli povinní držať aktíva alebo práva alebo uhradiť záväzky v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti prevodu;

· (c)       výdavky príjemcu pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) boli pokryté z aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Článok 61

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej je inštitúcia zmluvnou stranou, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 75 ods. 7 do 17.00 hod. pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.        Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na ▌:

(a)       oprávnené vklady v zmysle smernice 94/19/ES;

(b)       záväzky v oblasti platieb a dodania voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnym zmluvným stranám a centrálnym bankám.

Článok 62

Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc obmedziť zabezpečených veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pri vynucovaní záložných práv vzhľadom na akékoľvek aktíva danej inštitúcie počas obmedzeného obdobia, ktoré daný orgán stanoví ako nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

2.        Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc stanovenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu ústrednej zmluvnej strany vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila prostredníctvom marže alebo kolaterálu.

3.        Keď platí článok 72, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby akékoľvek obmedzenia uložené podľa právomoci požadovanej podľa odseku 1 boli konzistentné pre všetky pridružené subjekty, v súvislosti s ktorými sa prijme opatrenie na riešenie krízových situácií.

4.        Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých podľa článku 103 prijme opatrenia, v ktorých sa bližšie určuje časové obdobie, počas ktorého by sa malo uplatňovať obmedzenie vynucovania bližšie určených tried záložného práva.

Článok 63

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.        S výhradou článku 77 členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu ktorejkoľvek strany finančnej zmluvy so zlyhávajúcou inštitúciou, ktoré vzniknú výhradne v dôsledku opatrení orgánu pre riešenie krízových situácií, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 74 ods. 5 a ods. 6 do najneskôr 17.00 hod. pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení tohto oznámenia.

Na účely tohto odseku je relevantným časom čas domovského členského štátu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedené v odseku 1, vyvinie všetko primerané úsilie, aby zaistil, že sa splnili všetky povinnosti zlyhávajúcej inštitúcie súvisiace s maržou, kolaterálom alebo zúčtovaním, ktoré vznikajú z finančných zmlúv počas doby pozastavenia.

3.        Osoba môže vykonať právo ukončiť zmluvu v rámci finančnej zmluvy pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto osoba dostane oznámenie od orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že práva a záväzky zahrnuté do dohody o čistom zúčtovaní sa a) neprevedú na iný subjekt alebo b) zostanú v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši a na ktorú orgán pre riešenie krízových situácií uplatní nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 37 ods. 2 písm. a).

4.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedenú v odseku 1, pozastavené práva sa môžu po uplynutí doby pozastavenia vykonávať takto:

(a)       ak sa práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje finančná zmluva, previedli na iný subjekt, alebo ak sa na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši na účely uvedené v článku 37 ods. 2 písm. b) uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov:

(i)        osoba nemôže vykonávať práva ukončiť zmluvu v dôsledku opatrenia na riešenie krízových situácií v akomkoľvek prípade, na ktorý sa vzťahuje článok 77 ods. 1;

(ii)       osoba môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy v akomkoľvek následnom prípade neplnenia na strane príjemcu, ak sa zmluva previedla na iný subjekt, alebo na strane inštitúcie, ak sa uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

(b)       ak si inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje finančná zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 37 ods. 2 písm. a) vzhľadom na danú inštitúciu, osoba môže okamžite vykonať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy.

4a.      Právo ukončiť zmluvu možno uplatniť pri vypršaní pozastavenia, ak existuje následné neplnenie (napr. neplní kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia), alebo skôr, ak sa druhej zmluvnej strane oznámi, že jej zmluva nebola prevedená alebo nezostane v inštitúcii, v ktorej sa vykonáva záchrana pomocou vnútorných zdrojov, podľa článku 63 ods. 3.

5.        Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcie vyžadovať, aby viedla podrobné záznamy o finančných zmluvách, ak zastávajú názor, že existuje podstatná možnosť, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií.

6.          Na účely odseku 1 patria medzi finančné zmluvy tieto zmluvy a dohody:

(a)       zmluvy na cenné papiere vrátane:

(i)     zmlúv na nákup, predaj alebo požičanie cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov;

(ii)     opcie na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov;

(iii)    repo obchodu alebo reverzného repo obchodu na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

(b)       zmluvy na komodity vrátane:

(i)     zmlúv na nákup alebo predaj komodít s budúcim plnením;

(ii)     opcie na komoditu;

(c)       futurity a forwardy vrátane zmlúv (s výnimkou zmlúv na komodity) na nákup, predaj alebo prevod komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k budúcemu dátumu;

(d)       repo dohody vzťahujúce sa na cenné papiere;

(e)       swapové dohody vrátane:

(i)     swapov, opcií, futurít alebo forwardov vzťahujúcich sa na úrokové sadzby; spotových alebo iných dohôd o devízových transakciách, dohôd o vzácnych kovoch alebo komoditách; menových dohôd; akciového indexu alebo akcií; dlhopisového indexu alebo dlhopisu; komoditných indexov alebo komodít; počasia; emisií alebo inflácie;

(ii)     swapov celkového výnosu, swapov úverového rozpätia alebo úverových swapov;

(iii)    akýchkoľvek dohôd alebo transakcií, ktoré sú podobné dohode uvedenej v bodoch i) alebo ii) tohto písmena, ktoré sú predmetom opakovaného obchodovania na trhoch so swapmi alebo derivátmi;

(f)        rámcové dohody pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písm. a) až písm. e).

7.          EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia tieto prvky na účely odseku 6:

(a)       informácie o finančných zmluvách, ktoré by mali byť obsiahnuté v podrobných záznamoch;

(b)       okolnosti, za ktorých by sa táto požiadavka mala uložiť.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 64

Výkon právomocí riešiť krízové situácie

1.        Členské štáty zaistia, aby pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mohli orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to s cieľom:

(a)       prevádzkovať inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, so všetkými právomocami spoločníkov alebo akcionárov, členov správnych orgánov a úradníkov inštitúcie a vykonávať jej činnosti a služby;

(b)       spravovať aktíva a majetok inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu stanovenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba vymenovaná týmto orgánom vrátane správcu alebo osobitného správcu.

2.        Členské štáty takisto zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi, a to bez toho, aby vykonávali kontrolu nad inštitúciou.

3.        Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodnú v každom konkrétnom prípade, či je vhodné vykonávať opatrenie na riešenie krízových situácií pomocou prostriedkov uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, so zreteľom na ciele riešenia krízových situácií a všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií, na konkrétne okolnosti predmetnej inštitúcie a potrebu uľahčiť účinné riešenie krízových situácií cezhraničných skupín.

· Kapitola VI

· Ochranné opatrenia

Článok 65

Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.        Členské štáty po uplatnení nástrojov riešenia krízových situácií, a to najmä na účely článku 67, zaistia, aby:

(a)       v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií prevedú len časti práv, aktív a záväzkov inštitúcie, sa akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na základe ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne pred prevodom;

(b)       v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, sa akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, vyplatilo na základe ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne pred odpísaním alebo konverziou.

Článok 66

Hodnotenie

Na účely článku 65 členské štáty zaistia, aby hodnotenie vykonala nezávislá osoba po vykonaní čiastočného prevodu alebo odpísania či konverzie. Toto hodnotenie sa odlišuje od hodnotenia vykonaného na základe článku 30 ▌. Hodnotenie môže vykonať orgán zodpovedný za bežné konkurzné konanie, na základe ktorého sa inštitúcia likviduje, a to v rámci daného konania alebo prostredníctvom samostatného konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.        V rámci hodnotenia sa určí:

(a)       zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia, v súvislosti s ktorou sa vykonal čiastočný prevod, odpísanie alebo konverzia, vstúpila do bežného konkurzného konania bezprostredne pred vykonaním prevodu, odpísania alebo konverzie;

(b)       skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, vzťahuje alebo pravdepodobne bude vzťahovať pri likvidácii inštitúcie;

(c)       či existuje akýkoľvek rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písm. a) a zaobchádzaním podľa písm. b).

3.        Hodnotenie je v súlade s ustanoveniami a metodikou stanovenými v článku 30 ods. 1 až ods. 5 a:

(a)       vychádza z predpokladu, že inštitúcia, v súvislosti s ktorou sa vykonal čiastočný prevod, odpísanie alebo konverzia, by vstúpila do bežného konkurzného konania bezprostredne po vykonaní prevodu, odpísania alebo konverzie;

(b)       vychádza z predpokladu, že čiastočný prevod alebo prevody práv, aktív alebo záväzkov alebo odpísanie či konverzia sa nevykonali;

(c)       neberie do úvahy akékoľvek poskytnutie mimoriadnej verejnej podpory a akejkoľvek inej verejnej finančnej podpory na nadnárodnej úrovni inštitúcii.

Článok 67

Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov

1.        Členské štáty zaistia, že ak sa v ohodnotení vykonanom podľa článku 66 skonštatuje, že akcionárom a veriteľom uvedeným v článku 65 sa za ich nároky vyplatilo menej, ako by dostali v likvidácii na základe bežného konkurzného konania, akcionári a veritelia budú mať právo na to, aby im orgán pre riešenie krízových situácií vyplatil rozdiel.

2.        Členské štáty si môžu vybrať mechanizmy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa platba vykoná.

Článok 68

Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch

1.        Členské štáty zaistia, aby sa ochranné opatrenia bližšie určené v tejto kapitole uplatňovali za týchto podmienok:

(a)       orgán pre riešenie krízových situácií prevádza časť majetku, ale nie všetok majetok, práva alebo záväzky inštitúcie na iný subjekt alebo z preklenovacej inštitúcie alebo nástroja na správu aktív na inú osobu;

(b)       orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci bližšie určené v článku 57 ods. 1 písm. f).

2.        Členské štáty zaistia primeranú ochranu týchto dohôd a zmluvných strán týchto dohôd:

(a)       zabezpečovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na majetku alebo právach podliehajúcich prevodu, bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnym majetkom alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom;

(b)       dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutý kolaterál na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom plného vlastníctva aktív z poskytovateľa kolaterálu na príjemcu kolaterálu, za podmienok stanovujúcich, že príjemca kolaterálu prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky;

(c)       dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi bankou a zmluvnou stranou;

(d)       dohôd o čistom zúčtovaní, v rámci ktorých je možné niekoľko nárokov alebo záväzkov konvertovať na jeden čistý nárok, vrátane mechanizmov konečného čistého zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek definovanej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jeden čistý nárok alebo sú ním nahradené;

(e)       dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácievšetkých aktív a zabezpečených záväzkov v krytých fondoch, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zábezpeky jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Forma ochrany, ktorá je na účely tohto odseku vhodná pre triedy dohôd uvedených v písm. a) až e) tohto odseku, je bližšie určená v článkoch 70 až 73 a podlieha obmedzeniam špecifikovaným v článkoch 61, 62 a 77.

3.        Požiadavka podľa ods. 2 sa uplatňuje bez ohľadu na počet zmluvných strán zapojených do týchto dohôd a bez ohľadu na to, či dohody:

(a)       sú vytvorené zmluvou, správou alebo inými prostriedkami, alebo vznikajú automaticky zo zákona;

(b)       úplne alebo čiastočne vznikajú podľa práva inej jurisdikcie alebo sa ním riadia.

4.        Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 103 prijme opatrenia, ktoré podrobnejšie spresňujú triedy dohôd, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. a) až e) tohto článku.

Článok 69

Ochrana dohôd o finančnom kolateráli, vzájomnom započítaní a zúčtovaní

Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých, práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o zúčtovaní medzi inštitúciou a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku sa s právami a záväzkami zaobchádza ako s chránenými na základe takejto dohody, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov.

Článok 70

Ochrana zabezpečujúcich dohôd

Členské štáty zaistia primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zabezpečujúcej dohody s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

(a)       prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zábezpeky takisto prevádzajú;

(b)       prevodu zabezpečeného záväzku s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zábezpeky;

(c)       prevodu výnosu s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza zabezpečený záväzok;

(d)       úprave alebo ukončeniu zabezpečujúcej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zabezpečený.

Článok 71

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní

1.        Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácie a všetkých aktív a zabezpečených záväzkov v krytom fonde s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

(a)       prevodu časti, ale nie všetkého majetku, časti, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane sekuritizácie a všetkých aktív a zabezpečených záväzkov v krytom fonde, ktorého stranou je úverová inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

(b)       ukončeniu alebo úprave majetku, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane sekuritizácie a všetkých aktív a zabezpečených záväzkov v krytom fonde, ktorého stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

2.        Druhy ochrany bližšie určené v odseku 1 sa neuplatňujú v prípade prevedenia alebo neprevedenia, ukončenia alebo úpravy týkajúcich sa výlučne majetku, práv a záväzkov, ktoré sa vzťahujú na vklady.

2a.        Ochrana uvedená v ods. 1 písm. a) a b) sa uplatňuje aj na režimy vydávania krytých dlhopisov.

Článok 72

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.        Členské štáty zaistia, aby prevodom, zrušením alebo úpravou nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov alebo iných platobných a zúčtovacích finančných systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

(a)       prevedie časť, ale nie všetok majetok, časť, ale nie všetky práva alebo záväzky inštitúcie na iný subjekt;

(b)       použije právomoci (podľa článku 57) zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť príjemcu ako stranu.

2.        Takýmto prevodom, zrušením alebo zmenou sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES, používanie finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 smernice 98/26/ES.

Článok 73

Majetok, práva a záväzky, ktoré sa riadia právom územia mimo Únie

Ak orgán pre riešenie krízových situácií má v úmysle previesť alebo prevedie všetok majetok, práva a záväzky inštitúcie na iný subjekt, ale tento prevod nie je alebo nemusí byť účinný vo vzťahu k určitému majetku, pretože sa nachádza mimo Únie, alebo k určitým právam alebo záväzkom, pretože sa riadia právom územia nachádzajúceho sa mimo územia Únie, orgán pre riešenie krízových situácií takýto prevod nevykoná, alebo ak takýto prevod už nariadil, takýto prevod bude neplatný a všetok majetok, práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje príslušná dohoda bližšie určená v článku 69 ▌, sa z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, neprevedú alebo sa jej vrátia.

· Kapitola VII

· Procesné povinnosti

Článok 74

Požiadavky na oznamovanie

1.        Členské štáty uložia riadiacemu orgánu inštitúcie, aby v prípade, že zastáva názor, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, oznámil túto skutočnosť príslušnému orgánu a orgánu pre riešenie krízových situácií, v zmysle článku 27 ods. 2.

2.        Príslušné orgány informujú relevantné orgány pre riešenie krízových situácií o všetkých opatreniach, ktoré musí inštitúcia prijať podľa článku 23 tejto smernice alebo článku 136 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

3.        Ak príslušný orgán posúdi, že podmienky uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu splnené, oznámi toto posúdenie bezodkladne týmto orgánom:

(a)       orgánu pre riešenie krízových situácií tejto inštitúcie, ak ide o iný orgán;

(b)       centrálnej banke, ak ide o iný orgán;

(c)       v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

(d)       príslušné ministerstvá;

(e)       ak inštitúcia podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa hlavy V kapitoly 4 oddielu 1 smernice 2006/48/ES, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

(ea)     ak je inštitúcia považovaná za systémovo významnú, ESRB a makroprudenciálnym orgánom.

4.        Po doručení oznámenia od príslušného orgánu podľa odseku 3 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či sú v súvislosti s predmetnou inštitúciou splnené podmienky stanovené v článku 27.

5.        Rozhodnutie, že v súvislosti s inštitúciou sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií, sa uvedie v oznámení, ktoré obsahuje tieto informácie:

(a)       dôvody tohto rozhodnutia;

(b)       opatrenie, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií v úmysle prijať.

Opatrenie uvedené v písmene b) môže zahŕňať opatrenie na riešenie krízových situácií alebo žiadosť o likvidáciu, vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné opatrenie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti konkurzného práva.

Orgán alebo orgány zodpovedný/zodpovedné za toto rozhodnutie upovedomia predmetnú inštitúciu. Oznámenie podľa tohto odseku môže mať formu verejného oznámenia uvedeného v odseku 6.

6.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízových situácií, toto opatrenie zverejní a prijme primerané kroky, aby informoval všetkých akcionárov a veriteľov, a najmä retailových investorov, ktorých ovplyvňuje výkon právomoci riešiť krízové situácie. Opatrenia bližšie určené v článku 75 ods. 4 sa považujú za primerané kroky na účely tohto odseku.

7.        Orgán pre riešenie krízových situácií uverejní oznámenie, v ktorom sa bližšie určujú podmienky a doba trvania pozastavenia v súlade s postupom bližšie určeným v článku 75 ods. 4, keď vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie, a to najmä:

(a)       právomoc pozastaviť povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa článku 61;

(b)       právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu podľa článku 63.

8.        EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť postupy, obsah a podmienky spojené s týmito požiadavkami:

(a)       oznámeniami uvedenými v odsekoch 1 až 5;

(b)       oznámením o pozastavení uvedeným v odseku 7.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌ článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 75

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií spĺňali požiadavky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.        Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi opatrenie na riešenie krízových situácií inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, a EBA.

3.        Oznámenie uvedené v odseku 2 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti nástroja alebo právomocí, nástrojov a opatrení na riešenie krízových situácií.

4.        Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie buď kópie príkazu alebo nástroja ktorými sa opatrenie na riešenie krízových situácií prijíma, alebo oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízových situácií na retailových investorov, a to týmito prostriedkami:

(a)       na svojej úradnej webovej lokalite;

(b)       na webovej lokalite príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovej lokalite EBA;

(c)       na webovej lokalite inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)       keď sú akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú tejto inštitúcie v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES[24].

5.        Orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali známym akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak jej akcie alebo nástroje vlastníctva nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Článok 76

Dôvernosť informácií

1.        Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné vzhľadom na tieto osoby:

(a)       orgány pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by prístup k plánom mal mať len veľmi obmedzený počet výkonných úradníkov;

(b)       príslušné orgány a EBA;

(c)       príslušné ministerstvá;

(d)       zamestnancov alebo bývalých zamestnancov orgánov uvedených v písmenách a), b) a c), ako aj jednotlivcov, ktorí priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne poskytujú alebo poskytovali akékoľvek služby spojené s plnením povinností týchto orgánov;

(da)     zamestnancov alebo bývalých zamestnancov subjektov uvedených v písmenách f) až i) a jednotlivcov, ktorí priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne poskytujú alebo poskytovali akékoľvek služby spojené s výkonom činností týchto subjektov;

(db)     manažment menovaný orgánom pre riešenie krízových situácií v preklenovacej inštitúcii, v subjekte pre správu aktív alebo v rámci akéhokoľvek iného subjektu pre riešenie krízových situácií, ako aj zamestnancov alebo bývalých zamestnancov týchto subjektov, ako aj jednotlivcov, ktorí priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne poskytujú alebo poskytovali akékoľvek služby spojené s výkonom činností týchto subjektov;

(e)       osobitných správcov vymenovaných podľa ustanovení tejto smernice;

(f)        potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

(g)       audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých angažovali orgány pre riešenie krízových situácií alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písm. f);

(h)       subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov;

(i)        centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

(j)        všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.        Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná platnosť podmienok podľa odseku 1, osobám uvedeným v uvedenom odseku sa zakazuje poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti so svojou funkciou, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií pri výkone ich funkcií podľa tejto smernice, v súhrnnej alebo kolektívnej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých inštitúcií alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím takýchto informácií.

Tento zákaz sa uplatňuje bez ohľadu na nariadenie (ES) č. 1049/2001 a členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňoval bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy v oblasti slobodného prístupu k informáciám a prístupu k dokumentom.

2a.      Bez toho, aby sa to dotklo všeobecnosti požiadaviek podľa odseku 1, majú osoby alebo subjekty uvedené v danom odseku zákaz poskytovať informácie o:

(a)       obsahu a podrobnostiach plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5, 7, 9, 10 a 11;

(b)       výsledkoch akéhokoľvek posúdenia uskutočneného podľa článkov 6, 8, a 13.

2b.      Ktorejkoľvek osobe alebo subjektu uvedeným v odseku 1 hrozí občianskoprávne konanie a uplatnenie nároku na náhradu škody, ak porušia požiadavky služobného tajomstva.

3.        Požiadavky zachovávať dôvernosť uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku nebránia orgánom pre riešenie krízových situácií (vrátane ich zamestnancov) v zdieľaní informácií s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií, príslušnými orgánmi, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami z Únie, EBA, alebo s výhradou článkov 84 až 88 s orgánmi tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.

4.        Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

5.        EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bližšie určí, ako by sa informácie mali v súhrnnej alebo kolektívnej forme podávať na účely odseku 2.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

· Kapitola VIII

· Právo podať opravný prostriedok

Článok 77

Vylúčenie práva ukončiť zmluvu a práva na započítanie pri riešení krízových situácií

1.        Členské štáty zaistia, aby zmluvné strany finančnej zmluvy podľa vymedzenia v článku 63, ktorú pôvodne uzatvorili s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, nemohli vykonávať práva ukončiť zmluvu podľa uvedenej zmluvy alebo práva podľa doložky o odstúpení od zmluvy s výnimkou prípadov, v ktorých je opatrením na riešenie krízových situácií nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie a v ktorých sa práva a povinnosti, na ktoré sa finančná zmluva vzťahuje, neprevádzajú na tretiu stranu, resp. preklenovaciu inštitúciu.

Na účely tohto odseku doložka o odstúpení od zmluvy zahŕňa ustanovenie finančnej zmluvy, ktorým sa pozastavuje, upravuje alebo ruší povinnosť strany, ktorá si plní povinnosti, vykonať platbu alebo ktorým sa zabraňuje vzniku takejto povinnosti, ktorá by inak vznikla.

2.        Členské štáty zaistia, aby veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, neboli oprávnení vykonávať štatutárne práva na započítanie s výnimkou prípadov, v ktorých je opatrením na riešenie krízových situácií nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie a v ktorých sa práva a povinnosti, na ktoré sa finančná zmluva vzťahuje, neprevádzajú na tretiu stranu, resp. preklenovaciu inštitúciu.

Článok 78

Právo napadnúť riešenie krízových situácií

1.          Členské štáty zaistia, aby všetky osoby dotknuté rozhodnutím orgánov pre riešenie krízových situácií o začatí konania zameraného na riešenie krízových situácií podľa článku 74 ods. 5 alebo rozhodnutím orgánov pre riešenie krízových situácií o prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií, mali právo požiadať o súdne preskúmanie uvedeného rozhodnutia.

2.          Právo na súdne preskúmanie podľa odseku 1 podlieha týmto obmedzeniam:

(a)       z podania žiadosti o súdne preskúmanie alebo akékoľvek dočasné opatrenie nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia;

(b)       rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vynútiteľné a nepodlieha príkazu o pozastavení vydanému súdom;

· (c)       preskúmanie sa obmedzuje na jednu alebo viacero z týchto záležitostí:

-         zákonnosť rozhodnutia uvedeného v odseku 1 vrátane preskúmania toho, či boli splnené podmienky na riešenie krízových situácií,

-         zákonnosť spôsobu, akým sa toto rozhodnutie vykonávalo a

-         primeranosť akejkoľvek poskytnutej náhrady;

(d)       zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na anulovanom rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií, ak je to potrebné na ochranu záujmu tretích strán, ktoré v dobrej viere kúpili aktíva, práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií. Opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia prijatého orgánmi pre riešenie krízových situácií sú obmedzené na náhradu škody, ktorú žiadateľ utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia alebo opatrenia.

Článok 79

Obmedzenia iných súdnych konaní

1.        Členské štáty zaistia, aby vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo inštitúcii, vo vzťahu ku ktorej sa skonštatovalo, že spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, nebolo možné začať bežné konkurzné konanie na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

2.        Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby:

(a)    príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií boli informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k inštitúcii, bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či sa zverejnilo rozhodnutie v súlade s článkom 74 ods. 6;

(b)    sa o žiadosti nerozhodlo, pokiaľ súd nezíska potvrdenie o vykonaní oznámení uvedených v písm. a) a nevyskytla sa ktorákoľvek z týchto situácií:

(i)        orgán pre riešenie krízových situácií oznámil súdu, že vo vzťahu k inštitúcii neplánuje prijať opatrenie na riešenie krízových situácií;

(ii)       uplynula lehota 14 dní, ktorá začína dňom, v ktorý boli vykonané oznámenia uvedené v písm. a).

3.        Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek obmedzenie vynucovania záložných práv uložených podľa článku 63 alebo odseku 1 tohto článku, členské štáty zaistia, aby v prípade potreby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa stane stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

· Hlava v

· RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ NA ÚROVNI SKUPINY

Článok 80

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.        Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článku 11, 15 a 83, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ostatné orgány pre riešenie krízových situácií a prípadne dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali tieto úlohy:

(a)       výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pre výkon prípravných a preventívnych právomocí vo vzťahu ku skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

(b)       vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 11;

(c)       posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 13;

(d)       výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 15;

(f)        zabezpečenie dohody o programoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny navrhnutých v súlade s článkom 83;  Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií z každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť alebo pobočka podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe, a EBA.

Ak materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií je spoločnosťou podľa článku 1 písm. d), orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu, v ktorom je spoločnosť zriadená, je členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, nie sú príslušnými ministerstvami, príslušné ministerstvá budú popri orgánoch pre riešenie krízových situácií takisto členmi kolégia pre riešenie krízových situácií a môžu sa zúčastňovať zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií, najmä ak sa záležitosti, ktoré sa majú prerokovať, týkajú záležitostí, ktoré môžu mať vplyv na verejné finančné prostriedky.

Ak materská spoločnosť alebo inštitúcia zriadená v Únii má dcérske inštitúcie nachádzajúce sa v tretích krajinách, orgány pre riešenie krízových situácií z týchto tretích krajín môžu byť na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny takisto pozvané, aby sa stali členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, ak podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými článku 76.

3.        Verejné orgány zúčastňujúce sa na práci kolégií úzko spolupracujú. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje všetky činnosti kolégií pre riešenie krízových situácií, zvoláva všetky ich zasadnutia a predsedá im. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vopred úplne informuje všetkých členov kolégia a EBA o organizovaní týchto zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, ktoré orgány a ministerstvá by sa mali podieľať na konkrétnych zasadnutiach alebo činnostiach kolégia, a to na základe konkrétnych potrieb. Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje všetkých členov kolégia aj o krokoch a rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.

V rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa zohľadní význam otázok, ktoré majú by prerokované, činnosti, ktorú treba naplánovať alebo koordinovať, a rozhodnutí, ktoré sa majú prijať pre tieto orgány pre riešenie krízových situácií, najmä možný vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch.

4.        EBA prispeje k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií v súlade s medzinárodnými normami. Na tento účel sa EBA môže zúčastniť na konkrétnych zasadnutiach alebo činnostiach, ak to považuje za vhodné, pričom ale nemá hlasovacie práva.

5.        Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií zriadi písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií.

8.        Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nemôžu zriaďovať kolégiá pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a spĺňajú všetky podmienky a postupy stanovené v tomto oddiele. V tomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá. V prípade, že bola pre danú inštitúciu v súlade s odporúčaniami FSB zriadená skupina pre krízové riadenie, táto skupina pre krízové riadenie sa považuje za kolégium pre riešenie krízových situácií predmetnej inštitúcie.

9.        EBA vypracuje návrh regulačných predpisov, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, s cieľom bližšie určiť prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh stanovených v odsekoch 1, 3, 5, 6 a 7.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s ▌článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 81

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.        Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dve alebo viaceré dcérske inštitúcie zriadené v Únii alebo dve alebo viaceré významné pobočky poskytujúce v Únii služby, orgány pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sú v Únii zriadené tieto tuzemské dcérske spoločnosti a významné pobočky, zriadia európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak neboli stanovené žiadne úpravy ako tie plánované v článku 89.

2.        Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 80 vo vzťahu k tuzemským dcérskym inštitúciám.

3.        Ak sú tuzemské dcérske spoločnosti v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii v súlade s článkom 143 ods. 3 tretím pododsekom smernice 2006/48/ES alebo ak k nej patria významné pobočky, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe podľa uvedenej smernice orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

Keď prvý pododsek neplatí, členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií nominujú a schvália predsedu.

4.        S výhradou odseku 3 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 81.

Článok 82

Výmena informácií

Orgány pre riešenie krízových situácií si navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon úloh ostatných orgánov podľa tejto smernice.

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Platí najmä, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh uvedených v článku 80 ods. 1 druhom pododseku písm. b) až písm. h).

Informácie zdieľané v súlade s týmto článkom sa môžu zdieľať aj s príslušnými ministerstvami.

Článok 83

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.        Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, alebo dostane oznámenie podľa článku 74 ods. 3, že inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 27 ods. 1, tento orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny, tieto informácie:

(a)       rozhodnutie o tom, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

(b)       opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre danú inštitúciu.

2.        Po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatní členovia relevantného kolégia pre riešenie krízových situácií posúdia pravdepodobný dosah zlyhania dotknutej inštitúcie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iného opatrenia oznámeného v súlade s odsekom 1 písm. b) na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch.

3.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 2 usúdi, že zlyhanie dotknutej inštitúcie, opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) by nemali mať škodlivý vplyv na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch, orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za danú inštitúciu môže prijať opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s odsekom 1 písm. b).

4.          Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 2 usúdi, že zlyhanie predmetnej inštitúcie alebo opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia, ktoré boli oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b), by nemali mať škodlivý vplyv na skupinu alebo na pridružené inštitúcie v iných členských štátoch, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne, ale nie neskôr než 24 hodín po prijatí oznámenia podľa odseku 1, program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií.

5.          V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4:

(a)       sa načrtnú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré by relevantné orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti z Únie alebo určitým subjektom skupiny s cieľom zachovať hodnotu skupiny ako celku, minimalizovať vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých daná skupina pôsobí, a minimalizovať použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

(b)       sa bližšie určí, ako by sa tieto opatrenia na riešenie krízových situácií mali koordinovať;

(c)       sa zostaví plán financovania. V pláne financovania sa zohľadnia zásady zdieľania zodpovednosti stanovené v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. e).

6.          Ak ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a ak zastáva názor, že je potrebné prijať nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií, ktoré sa líšia od opatrení alebo krokov navrhnutých v programe, vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu skupiny z dôvodov finančnej stability, môže záležitosť do 24 hodín postúpiť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.          Odchylne od článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA prijme rozhodnutie do 24 hodín. Následný krok alebo opatrenie orgánu pre riešenie krízových situácií bude v súlade s rozhodnutím EBA.

8.          Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, alebo ak sa mu oznámi podľa článku 74 ods. 3, že materská spoločnosť z Únie, za ktorú je zodpovedný, zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, oznámi informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny. Opatrenia na riešenie krízových situácií na účely ods. 1 písm. b) tohto článku môžu zahŕňať program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s ods. 5 tohto článku.

9.          Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa odsekov 2 až 8 bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

10.        V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízových situácií nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k pridruženým inštitúciám, tieto orgány úzko spolupracujú v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky inštitúcie, ktoré sú zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

11.        Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú akékoľvek opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, informujú kolégium pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

· HLAVA VI

· VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 84

Dohody s tretími krajinami

1.        Komisia môže buď na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy predložiť Rade návrhy zamerané na rokovania o dohodách s jedným alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o spoluprácu medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci plánovania a procesu riešenia krízových situácií inštitúcií a materských spoločností, najmä vzhľadom na tieto situácie:

(a)       v prípadoch, ak ▌majú tuzemské dcérske inštitúcie sídlo v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

(b)       v prípadoch, ak inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje pobočky v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

(c)       v prípadoch, ak materská inštitúcia a/alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d), ktorá má sídlo v členských štátoch, má dve alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine;

(d)       v prípadoch, ak inštitúcia, ktorá má sídlo v dvoch alebo viacerých členských štátoch, má jednu alebo viac v ▌ pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách.

2.        Dohoda uvedená v odseku 1 sa bude zameriavať najmä na to, aby sa medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií zriadili postupy a mechanizmy spolupráce pri uskutočňovaní niektorých alebo všetkých úloh a vykonávaní niektorých alebo všetkých právomocí uvedených v článku 88.

Článok 85

Uznanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.        Do uzavretia medzinárodnej dohody s treťou krajinou stanovenej v článku 84 a v rozsahu, v ktorom sa predmet úpravy neriadni takouto dohodou, sa uplatňujú tieto ustanovenia.

2.        EBA môže uznať s výnimkou ustanovení článku 86 konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu z tretej krajiny, ktorá:

(a)       má tuzemskú pobočku;

(b)       má iným spôsobom aktíva, dcérske spoločnosti, práva alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia jeho právom.

3.        Z uznania konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií podľa odseku 2 Európskym orgánom pre bankovníctvo vyplýva povinnosť vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vykonávať takéto konania zamerané na riešenie krízových situácií na svojom území.

4.        Vykonávanie rozhodnutia EBA uznať konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií uskutočňujú orgány pre riešenie krízových situácií. Na tento účel členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli prinajmenšom oprávnené uskutočniť tieto kroky, a to bez vymenovania správcu alebo úradníka podľa vnútroštátneho konkurzného práva, príkazu, schválenia alebo súhlasu súdu alebo inej formy súdneho konania:

(a)    vykonať prevod právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k:

(i)       aktívam inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu,

(ii)      dcérskym spoločnostiam inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú na území členského štátu;

(iii)     právam alebo záväzkom inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú účtované tuzemskou pobočkou v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vynútiteľné v ich členskom štáte;

(b)       dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod akcií alebo nástrojov vlastníctva v tuzemskej dcérskej inštitúcii, ktorá má sídlo v určujúcom členskom štáte.

(ba)     vykonávať právomoci stanovené v článkoch 61, 62, 63 v súvislosti s právami ktorejkoľvek strany, pokiaľ ide o zmluvu s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši v tretej krajine, ak sú tieto právomoci potrebné na podporu riešenia krízovej situácie v tretej krajine.

4a.      Orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k materskej spoločnosti, ak príslušný orgán tretej krajiny rozhodne, že inštitúcia, ktorá patrí do jeho jurisdikcie, spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi tejto tretej krajiny. Aby sa toto umožnilo, členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli splnomocnené používať akúkoľvek právomoc riešiť krízové situácie vo vzťahu k tomuto materskému podniku, a uplatnia článok 57 ods. 5.

Článok 86

Právo odmietnuť uznanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.        EBA po konzultácii s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií odmietne uznať podľa článku 85 ods. 2 konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ak zastáva názor, že je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

(a)       konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií by mali nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v členskom štáte, v ktorom sídli orgán pre riešenie krízových situácií, alebo ak zastáva názor, že konania by mohli mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu iného členského štátu;

(b)       nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií podľa článku 87 vo vzťahu k tuzemskej pobočke je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií;

(c)       veriteľom, okrem iného najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej domovskej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom z tretej krajiny s podobnými zákonnými právami.

2.        Komisia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 103 ▌ bližšie určí okolnosti uvedené v ods. 1 písm. a) a písm. b) tohto článku.

Článok 87

Riešenie krízových situácií pobočiek inštitúcií z tretích krajín nachádzajúcich sa v Únii

1.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na prijatie opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k tuzemskej pobočke, ktoré je nezávislé od akéhokoľvek konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií vo vzťahu k predmetnej inštitúcii z tretej krajiny.

2.        Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci požadované v odseku 1 v prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií zastáva názor, že opatrenie na riešenie krízových situácií je potrebné vo verejnom záujme a ak je splnená jedna alebo viac týchto podmienok:

(a)       pobočka už viac nespĺňa alebo pravdepodobne nebude spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a prevádzku v danom členskom štáte stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a neexistujú vyhliadky, že akýmkoľvek opatrením súkromného sektora, orgánu vykonávajúceho dohľad alebo relevantnej tretej krajiny by sa obnovil súlad pobočky s týmito podmienkami alebo že akýmkoľvek takýmto opatrením by sa v primeranom čase zabránilo zlyhaniu pobočky;

(b)       inštitúcia z tretej krajiny nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná hradiť svoje záväzky tuzemským veriteľom alebo záväzky, ktoré vznikli alebo sa zaúčtovali prostredníctvom pobočky, keď sa stávajú splatnými, a orgán pre riešenie krízových situácií preukázal, že vzhľadom na danú inštitúciu sa nezačalo ani nezačne žiadne konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií alebo konkurzné konanie;

(c)       relevantný orgán z tretej krajiny podnietil konanie zamerané na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii z tretej krajiny, alebo oznámil orgánu pre riešenie krízových situácií svoj úmysel podnietiť takéto konanie, a platí jedna z okolností vymedzených v článku 86.

3.        Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k tuzemskej pobočke, musí zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a prijme opatrenie na riešenie krízových situácií v súlade s týmito zásadami a požiadavkami, ak sú relevantné:

(a)       zásady ustanovené v článku 29;

(b)       požiadavky týkajúce sa uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií hlavy IV kapitoly II .

Článok 88

Spolupráca s orgánmi z tretích krajín

1.        Do uzavretia medzinárodnej dohody s treťou krajinou stanovenej v článku 84 a v rozsahu, v ktorom sa predmet úpravy neriadi takouto dohodou, sa uplatňujú tieto ustanovenia.

2.        EBA uzavrie nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi z tretích krajín:

(a)       v prípade, ak má tuzemská dcérska inštitúcia sídlo v Únii, s relevantnými orgánmi z tretej krajiny, v ktorej má sídlo materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a d);

(b)       v prípadoch, keď inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje ▌ pobočku v Únii, s relevantným orgánom z tretej krajiny, v ktorej má táto inštitúcia sídlo;

(c)       v prípadoch, keď materská inštitúcia alebo spoločnosť uvedená v článku 1 písm. c) a písm. d), ktorá má sídlo v Únii, má jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých majú sídlo dané dcérske inštitúcie;

(d)       v prípadoch, keď inštitúcia, ktorá má sídlo v Únii, má jednu alebo viacero ▌ pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých majú tieto pobočky sídlo.

Dohody o spolupráci podľa tohto odseku sa môžu týkať jednej inštitúcie alebo skupín, ktoré zahŕňajú inštitúcie.

3.        Rámcovými dohodami o spolupráci uzavretými v súlade s odsekom 1 sa ustanovujú postupy a mechanizmy medzi zúčastnenými orgánmi pre spoluprácu pri výkone niektorých alebo všetkých týchto úloh a výkone niektorých alebo všetkých týchto právomocí vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v odseku 1 písm. a) až písm. d) alebo skupinám zahŕňajúcim takéto inštitúcie:

(a)       vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 9, 11 a 12 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

(b)       posúdení riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkom 13 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

(c)       uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 14 a 15 a akýchkoľvek podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(d)       uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 23 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(e)       uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí vykonateľných relevantnými orgánmi z tretích krajín.

4.        Príslušné orgány, prípadne orgány pre riešenie krízových situácií uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci v súlade s rámcovou dohodou EBA s relevantnými orgánmi z tretích krajín podľa odseku 2.

5.        Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií z členských štátov a z tretích krajín v súlade s týmto odsekom obsahujú ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

(a)       výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;

(b)       konzultácie a spoluprácu pri vypracovaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článkov 87 a 88 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(c)       výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

(d)       včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím akéhokoľvek významného opatrenia podľa tejto smernice alebo práva relevantnej tretej krajiny s vplyvom na inštitúciu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

(e)       koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

(f)        postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.

6.        Členské štáty oznámia EBA každú dohodu o spolupráci, ktorú orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 89

Dôvernosť informácií

1.        Členské štáty zaistia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)       tieto orgány z tretích krajín podliehajú požiadavkám a štandardom týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sa považujú prinajmenšom za rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 76;

(b)       tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby relevantné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tejto smernice.

2.        Keď dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nemusia poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

(a)       relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú (ďalej len „orgán pôvodu informácií“) súhlasí s ich poskytnutím;

(b)       informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

3.        Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa právnych predpisov Únie.

· HLAVA VII

· EURÓPSKY SYSTÉM MECHANIZMOV FINANCOVANIA

Článok 90

Európsky systém mechanizmov financovania

· Európsky systém mechanizmov financovania pozostáva z:

(a)       vnútroštátnych mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91;

(b)       vypožičiavania prostriedkov medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania podľa článku 97;

(c)       spoločného využívania vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 98.

Článok 91

Požiadavka vzťahujúca sa na zriadenie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.        Členské štáty zriadia mechanizmus alebo mechanizmy financovania s cieľom zaistiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci. Mechanizmy financovania sa používajú len v súlade s cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článkoch 26 a 29.

1a.      Systém inštitucionálneho zabezpečenia IPS sa môže považovať za mechanizmus financovania za podmienky, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. .../2013 [o kapitálových požiadavkách][25]*, a je v súlade s článkom 93 ods. 1, článkom 94 a článkom 92 ods. 2 tejto smernice.

1b.      Odvetvový poplatok sa môže považovať za mechanizmus financovania za podmienky, že generuje príjem, ktorý je okamžite k dispozícii na účely financovania opatrení na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 92 ods. 1 minimálne vo výške popísanej v článku 93 ods. 1, že je v súlade s článkom 94 ods. 2 a 4 a článkom 92 ods. 2, a za podmienky, že príspevky akejkoľvek inštitúcie nie sú nižšie ako čiastky splatné podľa článku 94 ods. 7.

2.        Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania mali prístup k primeraným finančným zdrojom.

3.        Na účely stanovené v odseku 2 by mechanizmy financovania mali zahŕňať ▌: (a)           právomoc zvýšiť príspevky ex ante bližšie určené v článku 94 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93;

(b)       právomoc zvýšiť mimoriadne príspevky ex post bližšie určené v článku 95, ak príspevky uvedené v písmene a) sú nedostatočné, a

(c)       právomoc uzavrieť zmluvy o vypožičiavaní a iných formách podpory podľa článku 96.

Článok 92

Používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.        Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 91 len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií, a to na tieto účely:

(a)       na zaručenie aktív a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

(b)       na poskytnutie úverov inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

(c)       na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)       na poskytnutie príspevkov preklenovacej inštitúcii a subjektu pre správu aktív;

(da)     na dobrovoľné požičiavanie prostriedkov ostatným mechanizmom financovania v súlade s článkom 97;

(e)       na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až da).

Finančné mechanizmy sa môžu použiť na prijatie opatrení uvedených v písmenách a) až d) aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.        Členské štáty zaistia, aby všetky straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši a náklady alebo iné výdavky vzniknuté v dôsledku používania nástrojov riešenia krízových situácií znášali najprv akcionári a prípadne veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Straty, náklady a ostatné výdavky, ktoré vznikli v spojení s použitím nástrojov riešenia krízových situácií, znášajú mechanizmy financovania iba vtedy, ak ▌akcionári a veritelia uhradili riadne a v plnom rozsahu straty vzniknuté použitím nástroja riešenia krízovej situácie a s výhradou výslovných záruk a výnimiek stanovených v článkoch 38, 43 a 65 až 73.

Článok 93

Cieľová úroveň financovania

1.        Členské štáty zaistia, aby počas obdobia maximálne 10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1,5 % sumy vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na ich území, ktoré sú zaručené podľa smernice 94/19/ES.

2.        Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do mechanizmov financovania získané podľa článku 94 časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň.

Členské štáty môžu úvodné obdobie predĺžiť o maximálne štyri roky v prípade, ak sa z mechanizmov financovania realizujú súhrnné platby prevyšujúce 0,5 % vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na území daného členského štátu, ktoré sú zaručené podľa smernice 94/19/ES.

3.        Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v odseku 2, príspevky získané v súlade s článkom 94 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Ak dostupné finančné prostriedky dosahujú menej ako polovicu cieľovej úrovne, ročné príspevky nebudú nižšie ako 0,25 % vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených na území daného členského štátu, ktoré sú zaručené podľa smernice 94/19/ES.

Článok 94

Príspevky ex ante

1.        Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93 zaistia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území získavali prinajmenšom raz za rok.

2.        Príspevky sa vypočítavajú v súlade s týmito pravidlami:

(a)       ▌ príspevky každej inštitúcie pomerne zodpovedajú sume jej pasív (s výnimkou vlastných zdrojov a vkladov zaručených podľa smernice 94/19/ES) vzhľadom na celkové pasíva (s výnimkou vlastných zdrojov a vkladov zaručených podľa smernice 94/19/ES) všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu;

(b)       záväzky úverovej inštitúcie sú vylúčené z výpočtu príspevkov, ak bola táto inštitúcia zriadená centrálnou alebo regionálnou vládou alebo miestnym orgánom členského štátu a ak má táto vláda alebo orgán povinnosť chrániť ekonomický základ inštitúcie a udržovať jej životaschopnosť počas celej jej existencie alebo ak táto vláda alebo orgán výslovne ručia za jej záväzky, alebo ak táto vláda alebo orgán priamo či nepriamo ručia za minimálne 90 % úverov poskytnutých touto inštitúciou a jej hlavným účelom je financovať podporné úvery poskytnuté na nekonkurenčnom a neziskovom základe s cieľom podporovať ciele verejnej politiky tejto vlády;

(c)       príspevky vypočítané podľa písm. a) ▌sa prispôsobia pomerne k rizikovému profilu inštitúcií v súlade s kritériami prijatými podľa odseku 7 tohto článku.

3.        Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 93 môžu zahŕňať aj platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v prvom odseku článku 92. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahne 30% z celkovej sumy príspevkov získaných podľa tohto článku.

4.        Členské štáty zaistia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti; ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zaistiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty takisto zaistia opatrenia na riadne overenie správneho uhradenia príspevkov. Členské štáty zaistia opatrenia zamerané na zabránenie úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

5.        Sumy získané v súlade s týmto článkom sa použijú iba na účely bližšie určené v článku 92 tejto smernice ▌.

6.        Sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie, úroky a iné zisky z investícií a akékoľvek ostatné zisky pôjdu v prospech mechanizmov financovania.

7.        Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov primerane k rizikovému profilu inštitúcií podľa odseku 2 písm. c) tohto článku, pričom zohľadní:

(a)       riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu;

(b)       stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív;

(c)       finančnú situáciu inštitúcie;

(d)       pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie;

(e)       rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

(f)        komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie, ako aj

(g)       jej systémový význam pre daný trh;

· (ga)     skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou IPS.

8.        Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 103 s cieľom:

(a)       bližšie určiť regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zaistiť účinné uhrádzanie príspevkov;

(b)       bližšie určiť opatrenia uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je riadne overiť správne uPoint 1 (letter)hradenie príspevkov;

(c)       bližšie určiť opatrenia uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zabrániť úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

Článok 95

Mimoriadne príspevky ex post

1.        Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zaistia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post, ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Výšku mimoriadnych príspevkov ex post na pokrytie dodatočných súm určuje príslušný orgán a podlieha obmedzeniu, ktoré určuje príslušné ministerstvo. Tieto mimoriadne príspevky sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 94 ods. 2.

2.        Ustanovenia článku 94 ods. 4 až ods. 8 sú uplatniteľné na príspevky získané podľa tohto článku.

Článok 96

Alternatívne zdroje financovania

Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o vypožičaní alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania ▌.

Článok 97

Vypožičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.        Členské štáty zaistia, aby si mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli požičať od všetkých ostatných mechanizmov financovania v rámci Únie v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky stanovené v článku 95 nie sú okamžite prístupné. Tým žiadnemu mechanizmu financovania nevzniká povinnosť požičať inému mechanizmu financovania.

2.        Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mali povolenie od orgánu pre riešenie krízových situácií daného členského štátu požičať prostriedky ostatným mechanizmom financovania v rámci Únie za okolností bližšie určených v odseku 1.

S výhradou prvého pododseku vnútroštátne mechanizmy financovania nemajú povolenie požičať prostriedky inému vnútroštátnemu mechanizmu financovania za okolností, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu mechanizmu financovania zastáva názor, že by nemal dostatok finančných prostriedkov na financovanie akýchkoľvek predvídateľných riešení krízových situácií v blízkej budúcnosti. V každom prípade by nemali mať povolené požičať viac ako tretinu finančných prostriedkov, ktoré má vnútroštátny mechanizmus financovania k dispozícii v okamihu, keď sa formalizuje žiadosť o vypožičanie.

3.        Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 103 prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť dodatočné podmienky, ktoré sa môžu členské štáty uložiť, aby si mechanizmus financovania mohol požičať prostriedky od iného mechanizmu financovania, ako aj podmienky, ktoré sa uplatňujú na vypožičiavanie prostriedkov, a najmä kritéria, podľa ktorých sa posudzuje, či mechanizmus bude mať dostatočné finančné prostriedky na financovanie predvídateľného riešenia krízových situácií v blízkej budúcnosti, uplatniteľnú dobu splatnosti a úrokovú sadzbu.

Článok 98

Spoločné využívanie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.        Členské štáty zaistia, aby v prípade riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 83 každý vnútroštátny mechanizmus financovania každej inštitúcie, ktorá tvorí súčasť skupiny, prispel na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa tohto článku.

2.        Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví ▌ pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií, po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, plán financovania, v ktorom odhadne celkovú potrebu financovania, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj modality tohto financovania a vymedzí tak spoločnú zodpovednosť.

3.        Medzi modality uvedené v odseku 2 patrí:

(a)       príspevky vnútroštátnych mechanizmov financovania inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny;

(b)       vypožičanie prostriedkov alebo iné formy podpory od finančných inštitúcií alebo centrálnej banky.

Plán financovania tvorí súčasť programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny bližšie určeného v článku 83. V pláne financovania sa stanoví odhadovaný príspevok každého vnútroštátneho mechanizmu financovania.

4.        Za predpokladu, že sú splnené požiadavky odseku 2 tohto článku a článku 83, členské štáty stanovia pravidlá a postupy na zaistenie toho, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania patriaci do ich jurisdikcie realizoval svoje príspevky do plánu financovania okamžite potom, ako ich orgánom pre riešenie krízových situácií bude doručená žiadosť od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

5.        Na účely tohto článku členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 96 povolené uzatvárať zmluvy o vypožičaní alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán na celú sumu, ktorá je potrebná na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s plánom financovania uvedeným v odseku 2 tohto článku.

6.        Členské štáty zaistia, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania patriaci do jeho jurisdikcie zaručil akékoľvek vypožičanie, ktorú mechanizmus financovania na úrovni skupiny prijal v súlade s odsekom 5. Záruka každého vnútroštátneho mechanizmu financovania neprekročí podiel jeho účasti na pláne financovania stanovenom podľa odseku 3.

7.        Členské štáty zaistia, aby akékoľvek príjmy alebo výnosy vznikajúce z použitia mechanizmov financovania išli v prospech všetkých vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s ich príspevkom na financovanie riešenia krízových situácií podľa odseku 2.

8.        Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 103 prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

(a)       formu a obsah plánu financovania bližšie určeného v odseku 2;

(b)       modality vyplácania príspevkov do plánu financovania podľa odseku 3;

(c)       modality záruk podľa odseku 5;

(d)       kritériá, podľa ktorých sa určí, kedy sa ukončili všetky opatrenia na riešenie krízových situácií.

Článok 99

· HLAVA VIII

· SANKCIE

Článok 100

Administratívne sankcie a opatrenia

1.          Členské štáty zaistia, aby sa v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých pri vykonávaní tejto smernice prijali primerané administratívne sankcie a opatrenia a zaistia ich uplatňovanie. Tieto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.      Členské štáty zaistia, že ak sa na finančné inštitúcie a materské spoločnosti z Únie uplatňujú povinnosti , v prípade ich porušenia sa na členov obchodného vedenia a akékoľvek iné osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, môžu uplatňovať sankcie.

3.          Kompetencia vykonávať právomoci ukladať sankcie stanovené v tejto smernici sa prideľuje orgánom pre riešenie krízových situácií alebo príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia. Kompetencia vykonávať právomoci ukladať sankcie uvedené v tejto smernici sa prideľuje orgánom pre riešenie krízových situácií alebo príslušným orgánom, a to podľa porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí ukladať sankcie úzko spolupracujú s cieľom zaistiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 101

Osobitné ustanovenia

1.        Tento článok sa uplatňuje za všetkých týchto okolností:

(a)       inštitúcia alebo materská spoločnosť nevypracuje, nedodržiava a neaktualizuje plány ozdravenia alebo plány ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7;

(b)       subjekt svojim príslušným orgánom neoznámi, že plánuje poskytnúť finančnú podporu na úrovni skupiny, čím sa porušuje článok 21;

(c)       inštitúcia alebo materská spoločnosť neposkytne všetky informácie, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenie krízových situácií, čím sa porušuje článok 10;

(d)       obchodné vedenie inštitúcie príslušnému orgánu neoznámi, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 74 ods. 1.

2.        Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci príslušných orgánov alebo orgánov pre riešenie krízových situácií v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, členské štáty zaistia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 uplatniteľné administratívne sankcie a opatrenia zahŕňali aspoň:

(a)       verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

(b)       dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách voči ktorémukoľvek členovi obchodného vedenia inštitúcie alebo materskej spoločnosti alebo voči ktorejkoľvek fyzickej osobe, ktorá je braná na zodpovednosť;

(e)       administratívne peňažné sankcie do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa získali, alebo strát, ktorým sa vyhlo, v dôsledku porušenia v prípade, že je možné ich vyčísliť.

Článok 102

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

Členské štáty zabezpečia, že pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a úrovne administratívnych peňažných sankcií príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti vrátane:

(a)       závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

(b)       miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

           (c)       finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

(d)                  významu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť;

(e)                  strát tretích strán spôsobených porušením, ak ich možno vyčísliť;

(f)                   úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

(g)       predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

· HLAVA IX

· VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 103

Výkon delegovania

1.        Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.

2.        Delegovanie právomocí sa poskytuje na neurčité obdobie odo dňa stanoveného v článku 116.

3.        Delegovanie právomocí uvedené v tejto smernici môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci bližšie určené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4.        Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.        Delegovaný akt prijatý na základe tejto smernice nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o tri mesiace.

5a.      Komisia neprijme delegované akty v prípade, ak je lehota Európskeho parlamentu na kontrolu skrátená parlamentnými prázdninami na menej než päť mesiacov vrátane predĺženia.

Článok 103a

Námietky voči regulačným technickým predpisom

Ak Komisia na základe tohto nariadenia prijme rovnaké regulačné technické predpisy, ako je návrh regulačných technických predpisov predložený zo strany EBA, lehota, v ktorej môžu Európsky parlament a Rada podať voči týmto regulačným technickým predpisom námietky, je jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady možno túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Odchylne od článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 možno lehotu, v ktorej môžu Európsky parlament a Rada podať námietky voči týmto regulačným technickým predpisom, predĺžiť v prípade potreby o ďalší jeden mesiac.

· HLAVA X

· ZMENY SMERNÍC 77/91/EHS, 82/891/EHS, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Článok 104

Zmena smernice 77/91/EHS

V článku 41 smernice 77/91/EHS sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Členské štáty zaistia, aby sa článok 17 ods. 1, článok 25 ods. 1, článok 25 ods. 3, článok 27 ods. 2 prvý pododsek, článok 29, článok 30, článok 31 a článok 32 tejto smernice neuplatňovali v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] za predpokladu, že sa splnia ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 27 smernice XX/XX/EÚ a podmienky pre riešenie krízových situácií stanovené v článku 28 uvedenej smernice.

_______

(*) Ú. v. EÚ L ... …. s. ...“

Článok 105

Zmena smernice 82/891/EHS

Článok 1 ods. 4 smernice 82/891/EHS sa nahrádza takto:

„4. Uplatňuje sa článok 1 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (*).

________

(*) Ú. v. EÚ L 110, 29. 4. 2011, s. 1.“

Článok 106

Zmeny smernice 2001/24/ES

Smernica 2001/24/ES sa mení takto:

1.          V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Táto smernica sa vzťahuje aj na investičné spoločnosti podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES (*) a ich pobočky zriadené v členských štátoch iných, než sú štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla.

4. V prípade uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (**) sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú aj na finančné inštitúcie, spoločnosti a materské spoločnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice XX/XX/EÚ.

__________

(*) Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006, s. 201.

(**) Ú. v. EÚ L … , ...s.“

2.          V článku 2 sa siedma zarážka nahrádza takto:

„– „reorganizačné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré sú určené na zachovanie alebo obnovenie finančnej situácie úverovej inštitúcie, alebo ktoré by mohli mať vplyv na predtým jestvujúce práva tretích osôb vrátane opatrení spojených s možnosťou zastavenia platieb, zastavenia donucovacích opatrení alebo zníženia pohľadávok, tieto opatrenia zahŕňajú uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie podľa smernice XX/XX/EÚ;“

Článok 107

Zmena smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

(1)       „V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„5a.    Články 4, 5, 6 a 7 sa neuplatňujú na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnom kolateráli alebo žiadne obmedzenie účinku záložnej dohody o finančnej záruke, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania, ktoré sa ukladá na základe hlavy IV kapitoly IV alebo V alebo článku 77 smernice 2013/xx/EÚ [o ozdravení a riešení krízových situácií], alebo na žiadne obmedzenie, ktoré sa ukladá na základe podobných právomocí vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu uľahčiť riadne riešenie krízovej situácie akéhokoľvek subjektu uvedeného v odseku 2 písm. c) bod iv) a písm. d), na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s ochrannými opatreniami stanovenými v hlave IV kapitole VI smernice 2013/xx/EÚ [o ozdravení a riešení krízových situácií]“;

(2)       V článku 7 ▌sa vkladá nasledujúci odsek:

„1a.     Odsek 1 sa neuplatňuje na akékoľvek obmedzenie účinku ustanovenia o konečnom čistom zúčtovaní, ktoré sa ukladá na základe článku 77 smernice XX/XX/EÚ alebo na základe výkonu právomoci uložiť dočasné pozastavenie v súlade s článkom 63 uvedenej smernice orgánom pre riešenie krízových situácií.“

__________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

Článok 108

Zmena smernice 2004/25/ES

V článku 4 ods. 5 smernice 2004/25/ES sa dopĺňa tento tretí pododsek:

„Členské štáty zaistia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií].

_________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

Článok 109

Zmena smernice 2005/56/ES

V článku 3 smernice 2005/56/EHS sa dopĺňa tento odsek 4:

„(4)     Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov riešenia krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií](*).

_________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

Článok 110

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení takto:

1.          V článku 1 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií](*).☺

___________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

2.          V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky 5 a 6:

„5. Členské štáty zaistia, aby na účely smernice XX/XX/EÚ [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] mohlo valné zhromaždenie rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou platných hlasov o tom, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia pre rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa môže vydať v kratšom čase než je to uvedené v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že sa toto zhromaždenie nebude konať do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 23 alebo 24 smernice XX/XX/EÚ (faktory spúšťajúce včasnú intervenciu) a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok pre riešenie krízových situácií stanoveným v článku 24 uvedenej smernice.

6. Na účely odseku 5 sa neuplatňuje článok 6 ods. 3 a ods. 4 a článok 7 ods. 3.“

Článok 111

Zmena smernice 2011/35/EÚ

V článku 1 smernice 2011/35/EÚ sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty zaistia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov riešenia krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií].

________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

Článok 112

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

6.          V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„(2) „príslušné orgány“ sú:

(i)     príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES;

(ii)    v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

(iii)    pokiaľ ide o systémy ochrany vkladov, subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice 94/19/ES, alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice; ako aj

(iv)   v súvislosti so smernicou …/… [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v uvedenej smernici.

_________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

7.          V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/XX/EÚ (*) [smernica o ozdravení a riešení krízových situácií] sprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.

_________

(*) Ú. v. EÚ L … s. ...“

· HLAVA XI

· ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 113

Výbor EBA pre riešenie krízových situácií

Podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA vytvorí stály vnútorný výbor na účely prípravy rozhodnutí EBA a návrhov regulačných technických predpisov a návrhov vykonávacích technických predpisov stanovených v tejto smernici, a to v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010. Najmä v súlade s článkom 38 ods. 1 uvedeného nariadenia EBA zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie uvedené v tomto článku nezasahovalo akýmkoľvek spôsobom do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Uvedený vnútorný výbor bude zložený ▌z orgánov pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 3 tejto smernice.

Na účely tejto smernice EBA spolupracuje s ESMA a EIOPA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Na účely tejto smernice EBA zabezpečí plnohodnotné účinné organizačné oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií a ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010. Výbor pre riešenie krízových situácií presadzuje prípravu a koordináciu plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a pripravuje metódy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich finančných inštitúcií a posúdenie potreby vhodných mechanizmov financovania, a to v súlade s článkami 16 až 22. Akékoľvek iné rozhodnutia a úlohy vrátane prijímania návrhov regulačných technických predpisov a návrhov vykonávacích technických predpisov, uvedené v tejto smernici, sú delegované na výbor pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 113a

Spolupráca s EBA

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s EBA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú EBA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) 1093/2010.

Článok 113b

Pracovníci a zdroje EBA

Do ... EBA posúdi potreby v oblasti pracovníkov a zdrojov vyplývajúce z prevzatia právomocí a povinností podľa tejto smernice a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 114

Preskúmanie

Komisia k 1. júnu 2018 preskúma všeobecné uplatňovanie tejto smernice a posúdi potrebu zmien, a to najmä:

(-a)     potrebu vytvoriť autonómny orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni Únie;

(a)       na základe správy EBA podľa článku 39 ods. 6 potrebu zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade;

(b)       na základe správy EBA podľa článku 4 ods. 3 potrebu zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Do 31. decembra 2013 Komisia predloží návrh na vytvorenie orgánu Únie pre riešenie krízových situácií a fondu Únie na riešenie krízových situácií.

Článok 114b

Preverovanie zo strany EBA

Súčasne s revíziou článku 81 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vyžadovanou do 2. januára 2014 a v súlade so rozdielmi, ktoré môžu uplatňovať príslušné orgány v rámci postupov vykonávania dohľadu, EBA okrem monitorovania v súlade s konkrétnymi ustanoveniami uvedenými v tejto smernici vytvorí hodnotiace portfóliá a techniky umožňujúce posudzovanie zbližovania postupov vykonávania dohľadu.

Článok 115

1.        Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. januára 2015.

Členské štáty však uplatňujú:

(a)       ustanovenia prijaté s cieľom splniť požiadavky článku 6 ods. 1 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v článku 5 ods. 7;

(b)       ustanovenia prijaté s cieľom splniť požiadavky článku 13 ods. 1 a 2 k dátumu nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v článku 13 ods. 3;

(c)       ustanovenia prijaté s cieľom splniť požiadavky článku 9 ods. 1 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v článku 13 ods. 3 a v článku 14 ods. 8; ako aj

(d)       ustanovenia prijaté s cieľom splniť požiadavky hlavy IV kapitoly III oddielu 5 najneskôr od 1. júla 2016.

2.        Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.        Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3a.      Ak dokumenty pripojené k oznámeniu o transpozícii opatrení prijatých členskými štátmi nepostačujú na úplné posúdenie súladu transponovaných ustanovení s touto smernicou, Komisia môže na žiadosť EBA podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo z vlastného podnetu od členských štátov požadovať, aby poskytli podrobnejšie informácie o transpozícii a vykonávaní tejto smernice.

Článok 116

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v dvadsiaty deň nasledujúci po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 117

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                   Za Radu

Predseda                                                        Predseda

PRÍLOHA

· ODDIEL A

· Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:

· zhrnutie kľúčových prvkov plánu, strategickú analýzu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

· zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;

· plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;

· rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie prevádzky a financovania zásadných funkcií inštitúcie a jej oblastí obchodnej činnosti;

· odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

· podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;

· identifikovanie zásadných funkcií;

· podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

· podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;

· mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;

· mechanizmy a opatrenia na zaistenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla pokračovať vo svojich operáciách a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

· mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;

· mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov;

· mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

· mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

· mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane infraštruktúry a služieb IT;

· prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;

· iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

· prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie.

· ODDIEL B

· Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli tieto informácie:

· podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

· identifikácia priameho vlastníka a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv všetkých právnických osôb;

· informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

· priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

· podrobný opis zložiek záväzkov inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených záväzkov;

· podrobnosti o tých záväzkoch inštitúcie, ktoré sú oprávnenými záväzkami;

· identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;

· opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

· informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách (hedges) inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;

· identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;

· informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov (podľa počtu alebo hodnoty) vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

· informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

· podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

· identifikácia vlastníkov systémov uvedených v písmene m), dohôd o úrovni s nimi spojených služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

· identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a ich vzájomných prepojení a závislostí napr.:

· spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,

· mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

· existujúce alebo možné úverové expozície,

· dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,

· prevody rizika a dohody o obchodovaní back to back, dohody o úrovni služieb;

· informácie o orgáne pre dohľad a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;

· informácie o oficiálnom zástupcovi vrcholového manažmentu pre plán riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj osobách, ak sa líšia od uvedeného zástupcu, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,

· opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí;

· informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj riešenia krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja riešenia krízových situácií;

· opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

· informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi.

· ODDIEL C

· Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie tieto skutočnosti:

· Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétny právnickým osobám.

· Rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zosúladené so zreteľom na hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie.

· Rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií.

· Rozsah, v ktorom je možné v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie alebo skupiny plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou alebo skupinou.

· Rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie alebo skupiny primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie alebo skupiny so zreteľom na dohody o úrovni služieb.

· Rozsah, v ktorom má inštitúcia alebo skupina pre prípad oddelenia zásadných funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vytvorený postup na prevod služieb poskytnutých na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany.

· Rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány na zaistenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania.

· Primeranosť riadiacich informačných systémov na zaistenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie vzťahujúce sa na hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie.

· Schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité pre účinné riešenie krízových situácií inštitúcie alebo skupiny, a to kedykoľvek, aj pri rýchlo sa meniacich podmienkach.

· Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe stresových scenárov stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií.

· Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, že sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti.

· Rozsah, v ktorom inštitúcia alebo skupina stanovila vhodné postupy na zaistenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov.

· Keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné.

· Keď skupina vykonáva transakcie back to back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné.

· Rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back to back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny.

· Rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, komplexnosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny.

· Objem alebo podiel oprávnených záväzkov inštitúcie.

· Keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny.

· Existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb.

· Či orgány z tretích krajín majú nástroje riešenia krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi z tretích krajín a Únie.

· Reálnosť používania nástrojov riešenia krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie.

· Rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo ktoréhokoľvek z jej subjektov alebo viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvom, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku.

· Mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti majú sídlo v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií.

· Do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov riešenia krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány z tretích krajín.

· Vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu je možné primerane hodnotiť.

· Riešenie krízových situácií inštitúcií by mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo.

· Nákaza iných finančných inštitúcií alebo finančných trhov sa môže obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí.

· Riešenie krízových situácií inštitúcií by mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.

  • [1]           Ú. v. EÚ C 39, 12.2.2013, s. 1.
  • [2]           Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 68.
  • [3] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  • [4]           Ú. v. EÚ C 39, 12.2.2013, s.1.
  • [5]           Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013. s. 68.
  • [6]           Pozícia Európskeho parlamentu z….
  • [7]           Ú. v. ES L 177, 30.6.2006, s. 2011.
  • [8]           Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.
  • [9]           Ú. v. EÚ L 201, 27.2.2012, s. 1.
  • [10]           Vložte dátum, názov a referenčné číslo Ú. v. pre 2012/0029(COD).
  • [11]          Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.
  • [12]          Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
  • [13]          Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
  • [14]          Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5 – 14.
  • [15]          Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15.
  • [16]          Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 1.
  • [17]          Ú. v. EÚ L 110, 29. 4. 2011, s. 1.
  • [18]          Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47.
  • [19]          Ú. v. EÚ 310, 25.11.2005, s. 1.
  • [20]          Ú. v. EÚ 142, 30.4.2004s. 12.
  • [21]          Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17.
  • [22]          Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011. s. 14.
  • [23]          Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene smerníc Rady 85/611/ES a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/ES (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s.1).
  • [24]          Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.
  • [25] *          Ú. v. vložte číslo nariadenia z dokumentu PE-CONS 40/13 (2011/0202 (COD)).

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (6.12.2012)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu Komisie smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010,
(COM(2012)0280 – C7‑0136/2012 – 2012/0150(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jutta Haug

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Jedným z poučení z finančnej krízy v Európe je, že sú potrebné prísnejšie a jasnejšie pravidlá pre celý finančný sektor. Prijali sa už mnohé dôležité opatrenia, napr. zriadenie troch orgánov finančného dohľadu, na lepšiu reguláciu finančného sektora je však potrebné ďalšie úsilie. Jednou zo stále neuzavretých záležitostí je súčasný návrh smernice, ktorého cieľom je stanoviť rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností.

Z rozpočtového hľadiska je mimoriadne dôležité, aby európske a vnútroštátne inštitúcie tento nový rámec podporovali čo najvhodnejším spôsobom. Nestačí preto stanoviť nové pravidlá. Tieto nové pravidlá musia tiež dopĺňať dostatočné finančné a ľudské zdroje, aby sa nový rámec mohol vykonávať.

Na základe predloženého návrhu by sa od Európskeho orgánu pre bankovníctvo vyžadovalo, aby (i) vypracoval približne 23 technických predpisov a 5 usmernení, (ii) sa aktíve zúčastňoval na činnosti kolégií pre riešenie krízových situácií, prijímal rozhodnutia v prípade nezhody a vykonával záväznú mediáciu, ako aj (iii) zabezpečoval uznanie konaní tretích krajín zameraných na riešenie krízových situácií podľa článku 85 a uzatváral nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s tretími krajinami podľa článku 88. Technické predpisy majú byť pripravené 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice, ktoré sa podľa odhadov uskutoční medzi júnom a decembrom 2013. Návrh Komisie zahŕňa dlhodobé úlohy Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ktoré si budú vyžadovať vytvorenie 5 dodatočných pracovných miest (dočasní zamestnanci) od roku 2014. Popri tom bude podľa plánu 11 vyslaných národných expertov vykonávať dočasné úlohy obmedzené na roky 2014 a 2015.

Spravodajkyňa podporuje tieto nové pozície, keďže sú potrebné na vykonávanie nových úloh orgánu. Keďže však bude konečný rozsah nových úloh známy až na konci legislatívneho postupu, od Komisie sa žiada, aby predložila finančný výkaz, ktorý bude v plnej miere zohľadňovať výsledok legislatívnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou, s cieľom splniť rozpočtové a personálne potreby orgánu pre bankovníctvo a útvarov Komisie.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1 a (nový)

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

- 1a. zdôrazňuje, že bod 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a správnom finančnom riadení1, ktorú uzatvorili Európsky parlament, Rada a Komisia, by sa mal uplatniť pri rozšírení mandátu Európskeho orgánu pre bankovníctvo; zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie zákonodarného orgánu v prospech takéhoto rozšírenia úloh sa nedotkne rozhodnutí rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu;

 

________________

 

Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1 b (nový)

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

- 1b. žiada Komisiu, aby predložila finančný výkaz, v ktorom sa plne zohľadní výsledok legislatívnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o plnení rozpočtových a personálnych požiadaviek Európskeho orgánu pre bankovníctvo a útvarov Komisie;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15a) Európskemu orgánu pre bankovníctvo by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby mohol zodpovedajúcim spôsobom plniť ďalšie úlohy, ktoré mu boli pridelené podľa tejto smernice. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jeho rozpočtu stanoveného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 mali tieto úlohy náležite zohľadniť. Rozpočtový orgán by mal zabezpečiť, aby sa dodržali najvyššie normy účinnosti.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15b) Výdavky európskych orgánov dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA), ktoré súvisia s ich úlohami, by mali byť pokryté poplatkami účtovanými úverovým inštitúciám. Výška poplatku účtovaného úverovej inštitúcii by mala byť primeraná významu a rizikovému profilu dotknutej úverovej inštitúcie. Tieto poplatky by mali byť účtované navyše k akýmkoľvek poplatkom, ktoré sa platia orgánom v prípadoch určených príslušnými nástrojmi právnych predpisov Únie. Celková suma poplatkov uhrádzaných orgánom by nemala prekročiť ich výdavky. Žiada Európsku komisiu, aby predložila analýzu vyberania poplatkov v príslušných agentúrach v prvom štvrťroku 2013.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15c) V prechodnom období od národného spolufinancovania k čiastočnému financovaniu z poplatkov by európske orgány dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA) mali byť plne financované z rozpočtu Únie.

POSTUP

Hlava

Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a zmena smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Referenčné čísla

COM(2012)0280 – C7-0136/2012 – 2012/0150(COD)

Gestorský výbor

dátum oznámenia na schôdzi

ECON

5.7.2012

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

5.7.2012

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

dátum menovania

Jutta Haug

6.9.2012

Dátum prijatia

4.12.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

32

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Zuzana Brzobohatá, Jean-Luc Dehaene, James Elles, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Ivars Godmanis, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Sergej Kozlík, Jan Kozłowski, George Lyon, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Nadezhda Neynsky, Dominique Riquet, Alda Sousa, Helga Trüpel, Derek Vaughan, Angelika Werthmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Herczog, Jürgen Klute, María Muñiz De Urquiza, Georgios Papastamkos, Paul Rübig, Peter Šťastný, Georgios Stavrakakis, Theodor Dumitru Stolojan

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Giancarlo Scottà, Csaba Sógor

STANOVISKO Výboru pre právne veci (25.2.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010
(COM(2012)0280 – C7-0136/2012– 2012/0150(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dimitar Stoyanov

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Návrh smernice umožní zaviesť na úrovni Únie jednotné pravidlá pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností. Cieľom mechanizmu navrhovaného na tento účel je chrániť bankový a finančný systém Únie a obmedziť náklady daňovníkov na minimum. Návrh Komisie je primeraný, keďže sa zameriava na vytvorenie súboru nástrojov určených na riešenie krízových situácií bánk, prostredníctvom ktorých by sa mohlo bojovať proti systémovej kríze v bankovom sektore pri zohľadnení potreby zachovať v záujme trhu a spoločnosti kľúčové bankové služby a zároveň obmedziť prípady, keď sa zlyhávajúcim inštitúciám poskytuje štátna pomoc. Cieľom navrhovaných pozmeňujúcich návrhov je opraviť rôzne nepresnosti uvedené v návrhu smernice, ktorý predložila Komisia.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými úverovými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Úpadok cezhraničnej úverovej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad upadajúcou úverovou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(2) Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými úverovými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Zlyhanie cezhraničnej úverovej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou úverovou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveru daňovníkov vo vnútorný trh v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

Odôvodnenie

Cieľom takéhoto rámca politiky by bolo poskytnúť relevantným orgánom spoločné a účinné nástroje a právomoci na riešenie bankových kríz preventívnym spôsobom, zaručenie finančnej stability a minimalizáciu vystavenia daňových poplatníkov stratám.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18) Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby mohli plánovať, ako by sa dali odčleniť základné funkcie inštitúcie alebo cezhraničnej skupiny od ostatných obchodných činností a ako by sa dali previesť tak, aby sa zaistilo zachovanie a pokračovanie základných funkcií. Požiadavka pripraviť plán riešenia krízových situácií by sa však mala zjednodušiť, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny.

(18) Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby mohli plánovať, ako by sa dali odčleniť základné funkcie inštitúcie alebo cezhraničnej skupiny od ostatných obchodných činností a ako by sa dali previesť tak, aby sa zaistilo zachovanie a pokračovanie základných funkcií. Požiadavka pripraviť plán riešenia krízových situácií by však mala byť úmerná systémovému významu inštitúcie alebo skupiny.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zaistia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

2. Členské štáty zaistia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie, ak by to polo potrebné v záujme stability finančných trhov.

Odôvodnenie

Treba zabrániť riziku, že príslušné orgány budú od úverových inštitúcií vyžadovať aktualizáciu ich plánov ozdravenia príliš často – okrem prípadu, keď je aktualizácia potrebná v záujme celkovej stability finančných trhov – a to v záujme toho, aby inštitúcie a podniky neboli zbytočne zaťažované byrokraciou.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Článok 75 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali známym akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

5. Orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali včas známym akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

Odôvodnenie

Zámerom je zdôrazniť potrebu informovať akcionárov a veriteľov o dôkazoch o nástroji, prostredníctvom ktorého sa prijíma opatrenie na riešeniu krízových situácií.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Článok 76 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d) zamestnancov alebo bývalých zamestnancov orgánov uvedených v písmenách a) a b);

d) zamestnancov alebo bývalých zamestnancov orgánov uvedených v písmenách a), b) a c);

Odôvodnenie

Požiadavky na zachovanie služobného tajomstva by sa mali vzťahovať nielen na zamestnancov alebo bývalých zamestnancov orgánov poverených riešením krízovej situácie, iných príslušných orgánov a Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ale aj na príslušné ministerstvá.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Článok 78 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vynútiteľné a nepodlieha príkazu o pozastavení vydanému súdom;

vypúšťa sa

Odôvodnenie

V prípade súdneho preskúmania rozhodnutia prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie nie je vhodné obmedzovať právo súdu na pozastavenie riešenia krízovej situácie, ak sa zistí porušovanie predpisov.

Pozmeňujúci návrh   7

Návrh smernice

Článok 103 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 2, 4, 28, 37, 39, 43, 86, 94, 97 a 98 nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tohto obdobia Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 2, 4, 28, 37, 39, 43, 86, 94, 97 a 98 nadobúda účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli žiadne námietky v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tohto obdobia Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.

Odôvodnenie

Treba predĺžiť lehotu na vznesenie námietok, aby Parlament a Rada mohli dôkladne preštudovať delegovaný akt a rozhodnúť sa, či je jeho prijatie v tejto forme vhodné a správne.

POSTUP

Názov

Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a zmena smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Referenčné čísla

COM(2012)0280 – C7-0136/2012 – 2012/0150(COD)

Gestorský výbor

               dátum oznámenia na schôdzi

ECON

5.7.2012

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

               dátum oznámenia na schôdzi

JURI

5.7.2012

Spravodajca:

               dátum vymenovania

Dimitar Stoyanov

18.9.2012

Dátum prijatia

21.2.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Antonio López-Istúriz White, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Rainer Wieland, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Eva Lichtenberger, József Szájer

POSTUP

Názov

Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a zmena smerníc 77/91/EHS, 82/891/ES, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Referenčné čísla

COM(2012)0280 – C7-0136/2012 – 2012/0150(COD)

Dátum predloženia v EP

6.6.2012

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

5.7.2012

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

5.7.2012

IMCO

5.7.2012

JURI

5.7.2012

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

IMCO

10.7.2012

 

 

 

Spravodajca

       dátum menovania

Gunnar Hökmark

10.5.2011

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

19.9.2012

6.11.2012

22.1.2013

11.3.2013

 

7.5.2013

 

 

 

Dátum prijatia

20.5.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Elena Băsescu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Syed Kamall, Othmar Karas, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann, Vicky Ford, Roberto Gualtieri, Danuta Maria Hübner, Sophia in ‘t Veld, Marisa Matias, Sirpa Pietikäinen, Catherine Stihler, Rui Tavares, Nils Torvalds

Dátum predloženia

14.10.2013