SPRÁVA o rodových aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie začleňovania Rómov

24.10.2013 - (2013/2066(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Lívia Járóka

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rodovým aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie začleňovania Rómov

(2013/2066(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 1, 14, 15, 21, 23, 24, 25, 34 a 35,

–   so zreteľom na medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992; Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

–   so zreteľom na európske dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP); Európsku sociálnu chartu a súvisiace odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva; Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; a Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–   so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii a na články 8, 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o národných stratégiách integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012) 226),

–   so zreteľom na návrh na odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (COM(2013)0460),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES[1] z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES[2] z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

–   so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426 v konečnom znení),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov[4],

–   so zreteľom na výsledky prieskumu zameraného na Rómov a na ich analýzu v podľa príslušnosti k pohlaviu, ktorú na základe žiadosti v súlade s pravidlom 126 vypracovala Agentúra EÚ pre základné práva;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7‑0349/2013),

A. keďže v stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi 2010 – 2015 sa od Komisie žiada, aby „podporovala presadzovanie rodovej rovnosti pri vykonávaní všetkých stránok stratégie Európa 2020“ a keďže v záveroch Rady o rámci EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov sa požaduje uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov;

B.  keďže rómske ženy často čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu a obmedzenému prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotníckym a sociálnym službám a rozhodovaniu; keďže rómske ženy sú často obeťami rasizmu, predsudkov a zaužívaných predstáv, ktoré majú negatívny vplyv na ich skutočné začlenenie;

C. keďže rómske ženy podliehajú patriarchálnym a sexistickým tradíciám, ktoré im bránia využívať slobodu vlastného rozhodovania v zásadných životných otázkach, ako sú vzdelávanie, práca, sexuálne a reprodukčné zdravie, a dokonca aj manželstvo; keďže diskrimináciu rómskych žien nemožno ospravedlniť tým, že ide o tradíciu, ale musí sa riešiť s ohľadom na tradície a rozmanitosť;

D. keďže riziko chudoby je vyššie u rómskych žien než u rómskych mužov a keďže rómske rodiny so štyrmi a viac deťmi sú vystavené najvyššiemu riziku chudoby v EÚ;

E.  keďže bežne používané ukazovatele väčšinou nezohľadňujú problémy, ako sú chudoba pracujúcich, energetická chudoba, násilie páchané na ženách a dievčatách, chudoba početných rodín a osamelých rodičov, chudoba detí a sociálne vylúčenie žien;

F.  keďže staršie rómske ženy sú vystavené vyššiemu riziku chudoby, pretože väčšina z nich pracovala len v neformálnom hospodárstve bez odmeny či účasti v systéme sociálneho zabezpečenia;

G. keďže prevažná väčšina dospelých Rómov označovaných za „neaktívnych“ sú ženy a keďže – sčasti z dôvodu tradičnej deľby práce medzi ženami a mužmi a z dôvodu rasizmu a sexizmu na európskych pracovných trhoch – počet rómskych žien v aktívnom veku vykonávajúcich platenú zárobkovú činnosť je približne len polovičný oproti počtu takýchto rómskych mužov, pričom situácia v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti je podobná;

H. keďže z údajov zo všetkých krajín vyplýva, že rómske ženy zažívajú vážne vylúčenie v oblasti zamestnania a tiež diskrimináciu na pracovisku, keď si hľadajú zamestnanie alebo pracujú; keďže rómske ženy zostávajú vylúčené aj z formálneho hospodárstva, a to z dôvodu obmedzených možností vzdelávania, nevhodného bývania, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, tradičných rodových rolí a všeobecnej marginalizácie, ako aj diskriminácie zo strany väčšinových spoločenstiev; keďže vnútroštátne správy o vykonávaní európskeho rámca NRIS sa stále v dostatočnej miere nezameriavajú na hľadisko rodovej rovnosti;

I.   keďže pre matky početných rodín alebo osamelé matky je oveľa ťažšie pracovať ďaleko od domu a rodiny v znevýhodnených vidieckych oblastiach;

J.   keďže miera gramotnosti a školské výsledky rómskych žien sú výrazne nižšie než miera gramotnosti a výsledky rómskych mužov aj nerómskych žien a keďže väčšina rómskych dievčat ukončuje školskú dochádzku predčasne, pričom značná časť z nich školu nenavštevovala nikdy;

K. keďže hospodárska kríza má negatívny vplyv na zdravie a životné podmienky rómskych žien a zhoršuje ich situáciu, ktorá je už dlhší čas neprijateľná, pričom viac ako štvrtinu všetkých rómskych žien obmedzujú v každodenných činnostiach zdravotné problémy;

L.  keďže nedostatočné dodržiavanie všeobecných sexuálnych a reprodukčných práv vrátane prístupu k antikoncepcii bráni posilneniu postavenia a rodovej rovnosti rómskych žien a vedie k neplánovaným tehotenstvám, a to aj tehotenstvám v tínedžerskom veku, čo narúša vzdelávacie a pracovné príležitosti dievčat; keďže skoré materstvo je z veľkej miery dôsledkom nedostatočného prístupu k primeraným sociálnym službám a nedostatočných zdravotníckych štruktúr, ktoré nezohľadňujú potreby rómskych žien;

M. keďže rómske ženy vzhľadom na svoje nízke spoločenské a ekonomické postavenie a diskrimináciu, ktorej sú vystavené v oblasti zdravotnej starostlivosti, nepoznajú väčšinu svojich práv a využívajú lekárske služby oveľa zriedkavejšie než väčšina obyvateľstva;

N. keďže rómske ženy a dievčatá neúmerne často postihuje niekoľko chorôb vrátane HIV/AIDS, no programy prevencie určené pre tieto ženy a dievčatá sa zvyčajne nepovažujú za prioritné a nie sú dostatočne financované, pričom dostupnosť skríningov je naďalej obmedzená;

O. keďže z dôvodu extrémnej chudoby, nerovnosti pohlavia a vnútornej diskriminácie sú rómske ženy vystavené vyššiemu riziku obchodovania s ľuďmi, prostitúcii, domácemu násiliu a vykorisťovaniu, pričom čelia ďalším prekážkam v prístupe k ochrane;

P.  keďže veľký počet rómskych žien bol obeťami domáceho násilia zo strany svojich manželov, ich rodiny a iných členov rodiny; keďže väčšina násilia a porušovania ľudských práv rómskych žien zostáva neohlásená, pretože násilie voči ženám sa v patriarchálnych spoločenstvách stále akceptuje ako povolené vykonávanie moci, ale tiež preto, že páchatelia násilia voči ženám sa zriedka zodpovedajú za svoje činy, čo ženy odrádza od vyhľadania právnej pomoci;

Q. keďže násilné činy na rómskych ženách často vykonávajú orgány vo všetkých členských štátoch EÚ formou výraznej diskriminácie a jasného porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré môže mať rôzne formy, napríklad zber a uchovávanie údajov v registroch o rómskych obyvateľoch a deťoch, a to len na základe etnického pôvodu, alebo vysťahovanie stoviek ľudí bez poskytnutia primeraného alternatívneho bývania alebo podpory, čo predstavuje hanebné a kruté činy, ktoré úplne ignorujú medzinárodné záväzky členských štátov v oblasti ľudských práv;

R.  keďže všetky inštitúcie a členské štáty EÚ nesú zodpovednosť za odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách a takisto za ukončenie beztrestnosti a za postavenie páchateľov trestných činov z nenávisti, prejavov nenávisti, diskriminácie a násilia voči rómskym ženám a dievčatám pred súd;

S.  keďže v smernici Rady 2000/43/ES sa zakazuje diskriminácia na základe rasy alebo etnického pôvodu; keďže Komisia EÚ začala približne 30 konaní vo veci porušenia predpisov proti členským štátom EÚ za to, že smernicu o rasovej rovnosti primerane netransponovali do vnútroštátnej legislatívy;

1.  zdôrazňuje, že národné stratégie začleňovania Rómov sa musia zameriavať na posilnenie postavenia rómskych žien, aby mohli rómske ženy prevziať kontrolu nad vlastnými životmi tým, že sa stanú viditeľnými činiteľkami zmien v rámci svojich komunít a že pozdvihnú svoj hlas s cieľom vplývať na politiky a programy, ktoré sa ich týkajú, a musia sa tiež zameriavať na posilňovanie spoločenskej a ekonomickej odolnosti rómskych žien, t. j. ich schopnosti prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu ekonomickému prostrediu vytváraním úspor a predchádzaním vyčerpaniu prostriedkov;

2.  víta správu Komisie o pokroku[5] a návrh odporúčania Rady z 26. júna 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch s osobitným zameraním na prístup k zamestnanosti, bývaniu, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, v ktorých vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia a presadzovali stratégie začleňovania Rómov vo svojom boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

3.  vyzýva členské štáty, ktoré v rámci európskeho semestra pre otázky týkajúce sa Rómov navyše prijali odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby tieto odporúčania rýchlo zaviedli a aby bojovali proti diskriminácii vrátane diskriminácie na pracovisku, aby do postupu prijímania rozhodnutí zapojili občiansku spoločnosť, ako aj rómske organizácie, a aby pridelili nielen finančné prostriedky EÚ, ale aj vnútroštátne a iné finančné prostriedky s cieľom splniť záväzky ich národných stratégií začleňovania Rómov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prijatiu svojho uznesenia o situácii rómskych žien v roku 2006 a desiatich spoločných zásad pre začlenenie Rómov Rady, v ktorých sa jedna zo zásad týka rodového povedomia, sa európski a vnútroštátni tvorcovia politík v praxi nezačali venovať zraniteľnej situácii rómskych a kočovníckych žien;

5.  zdôrazňuje, že účinnosť rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov by sa mohla výrazne zvýšiť lepším zapojením Komisie, ktorá má potenciál zlepšiť kvalitu predpisov a iných nástrojov, podporiť väčšiu súdržnosť politík a presadiť všeobecné ciele tohto rámca;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány v štyroch hlavných prioritných oblastiach: zdravie, bývanie, zamestnanosť a vzdelávanie, s konkrétnymi cieľmi a cieľovými hodnotami, financovaním, ukazovateľmi a časovými harmonogramami a aby hodnotili pokrok meraním výsledkov vykonávania;

7.  vyzýva vlády a miestne orgány členských štátov, aby zapojili rómske ženy prostredníctvom organizácií žien, rómske MVO a príslušné zainteresované strany do prípravy, vykonávania a sledovania národných stratégií začleňovania Rómov a vytvorili spojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami za práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania; ďalej vyzýva Komisiu, aby konzistentným spôsobom riešila otázku rodovej rovnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem;

8.  vyzýva Komisiu, aby predložila postupový diagram procesu EÚ začleňovania Rómov s výsledkami, cieľmi a konkrétnymi opatreniami, ktorými sa tieto ciele dosahujú, momentálnym stavom vykonávacích opatrení a ďalšími krokmi,

9.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti priestorovej segregácii, násilnému vysťahovaniu a bezdomovstvu, ktorým čelia rómski muži a rómske ženy, a aby zaviedli účinné a transparentné politiky bývania;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dodržiavanie základných práv rómskych žien a detí a tiež aby si rómske ženy a dievčatá – aj prostredníctvom informačných kampaní – uvedomovali svoje práva, ktoré im zaručujú platné vnútroštátne predpisy o rodovej rovnosti a zákaze diskriminácie, a aby ďalej bojovali proti patriarchálnym a sexistickým tradíciám;

11. vyzýva Komisiu, aby vymedzila inštitucionálne rozdelenie úloh a zodpovedností medzi zúčastnenými organizáciami, fórami a orgánmi a jasne určila úlohy týchto subjektov – ako je napríklad pracovná skupina EK pre problematiku Rómov, sieť národných kontaktných miest, európska rómska platforma, Agentúra pre základné práva EÚ a jej pracovná skupina ad hoc na začlenenie Rómov – v dohľade nad rámcom EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov, jeho kontrole a koordinácii;

12. vyzýva Komisiu, aby podporila národné stratégie začleňovania Rómov tým, že stanoví spoločné, porovnateľné a spoľahlivé ukazovatele a vypracuje panel ukazovateľov integrácie Rómov v EÚ na dosiahnutie jasných a jednoznačných výsledkov, pomocou ktorých možno merať pokrok, a tiež na splnenie požiadavky účinného monitorovania;

13. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby úsporné opatrenia neprimerane neovplyvnili rómske a kočovnícke ženy a aby sa rozpočtové rozhodnutia prijímali na základe zásad ľudských práv;

14. vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala, aby do svojich národných stratégií pre hlavné prioritné oblasti zahrnuli ukazovatele výsledkov, základné a numerické hlavné ciele, pomocou ktorých bude možné merať pokrok;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zber údajov rozčlenených podľa pohlavia a etnického pôvodu vo všetkých administratívach a ich používanie pri vypracúvaní politík; zdôrazňuje, že zber údajov musí prebiehať v súlade s príslušnými zásadami v oblasti ľudských práv;

16. vyzýva členské štáty, aby na svoje vnútroštátne politické záväzky vyčlenili primerané finančné prostriedky na vykonávanie národných stratégii začleňovania Rómov a aby svoje stratégie začleňovania zohľadnili vo vnútroštátnych rozpočtových politikách;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriadili vhodný rámec na poradenstvo, partnerské vzdelávanie a výmenu skúseností medzi tvorcami politiky a rómskymi organizáciami a aby začali štruktúrovaný dialóg na zapojenie rómskych organizácií a mimovládnych organizácií do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia európskych, národných a miestnych stratégií začleňovania Rómov;

18. vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnosť v občianskych právach a  rovnaký prístup k zdravotným službám, vzdelávaniu, zamestnaniu a ubytovaniu, ktoré budú rešpektovať ľudské práva, nediskrimináciu a budú v náležitých prípadoch zlučiteľné s kočovníctvom;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich zmlúv o partnerstve začlenili nástroje integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom s cieľom mobilizovať ich pre málo rozvinuté mikroregióny a zanedbané územia a aby miestny rozvoj riadený spoločenstvom zahrnuli do súboru budúcich operačných programov;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prijatie a vykonávanie špecifickej a úplnej antidiskriminačnej legislatívy v súlade s medzinárodnými a európskymi normami vo všetkých členských štátoch a zaistili, že antidiskriminačné orgány budú vybavené na to, aby mohli presadzovať rovnaké zaobchádzanie a podporovať mechanizmy na predkladanie sťažností dostupné rómskym ženám a dievčatám;

21. vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných stratégiách kládli väčší dôraz na územné aspekty sociálneho začleňovania a zamerali sa na najzanedbanejšie mikroregióny prostredníctvom rozsiahlych a integrovaných programov rozvoja;

22. vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali aj na mestský rozmer kohéznej politiky s osobitným ohľadom na mestá, ktoré nerovnomerne postihujú sociálne nerovnováhy, ako sú nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a polarizácia, a pomáhali im pri rozvoji ich infraštruktúry s cieľom využiť ich možný prínos k hospodárskemu rastu a posilniť väzby medzi mestskými a vidieckymi oblasťami na podporu inkluzívneho rozvoja;

23. vyzýva členské štáty, aby posilnili uplatňovanie rodového hľadiska pri vykonávaní svojich národných stratégií začleňovania Rómov tým, že rodové hľadisko budú uplatňovať vo všetkých politikách a postupoch týkajúcich sa rómskych žien, a aby ich vykonávanie prepojili s existujúcimi stratégiami rodovej rovnosti, a to najmä tým, že odstránia rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch medzi pohlaviami v rómskych komunitách, ako aj tým, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách stanovia za výslovné ciele a vykonajú na ich splnenie skutočné kroky;

24. Vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zahrnutie osobitných opatrení týkajúcich sa práv žien do národných stratégií začleňovania Rómov, aby zohľadňovali rodové hľadisko a situáciu, keď rómske ženy čelia viacnásobnej diskriminácii z dôvodu príslušnosti k dvom alebo viacerým skupinám, najmä pokiaľ ide o zamestnanie, zdravie, bývanie a vzdelávanie, a aby pri hodnotení a každoročnom monitorovaní Komisie, a najmä Agentúry pre základné práva, boli v rámci každej časti národných stratégií začleňovania Rómov zohľadňované práva žien a rodová rovnosť; žiada, aby sa tieto zistenia predložili Európskemu parlamentu;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že národné stratégie začleňovania Rómov zohľadnia osobitné práva a potreby rómskych žien, a vypracovali konkrétne ukazovatele ich uplatňovania, sledovania a kontroly, napríklad na základe indexu rozvoja z pohľadu rodovej rovnosti (GDI) zavedeného v rámci Rozvojového programu OSN, ktorý zohľadňuje aspekty, ako sú dlhý a zdravý život, znalosti a dôstojná životná úroveň, a na základe ukazovateľa GEM (Gender Empowerment Measure), ktorý zahŕňa účasť na politickom živote a rozhodovaní, hospodárskom živote a rozhodovaní a ovládaní hospodárskych zdrojov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali zostavovanie rozpočtu s ohľadom na rodovú rovnosť ako jeden z nástrojov začleňovania rodového hľadiska;

26. vyzýva členské štáty, aby vypracovali národný rámec monitorovania a posudzovania národných stratégií začleňovania Rómov, ktorý zahŕňa rôzne aspekty, ako je monitorovanie rozpočtu a iné formy dohľadu občianskej spoločnosti (ktorý vykonávajú vnútroštátne mimovládne organizácie, siete mimovládnych organizácií alebo zastrešujúce organizácie), odborné posudzovanie (ktoré vykonávajú nezávislí odborníci s dokázanými odbornými znalosťami v danej oblasti) a administratívne monitorovanie;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní osobitných opatrení v rámci národných stratégií začleňovania Rómov uskutočnili posúdenie rodového vplyvu;

28. vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinnejšie nástroje na meranie aktuálnej sociálnej a ekonomickej situácie rómskych žien prostredníctvom zahrnutia vyčíslenia „ekonomiky života“ do svojho projektu s názvom Nad rámec HDP a uznania tieňovej ekonomiky; ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci národných stratégií začleňovania Rómov a politík sociálneho začleňovania vyvinula a sledovala rodové ukazovatele;

29. vyzýva organizácie pôsobiace v tejto oblasti v členských štátoch, aby vypracovali individuálne akčné plány zamerané na pomoc ženám a mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania, aby poskytovali psychologické poradenstvo s cieľom podnietiť Rómov k účasti na vzdelávacích a rekvalifikačných kurzoch a zistiť ich osobné zručnosti a  schopností na zlepšenie sociálneho začlenenia na trhu práce aby pôsobili ako sprostredkovatelia medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania / rekvalifikácie a zamestnávateľmi na jednej strane a rómskymi ženami / rómskou populáciou na druhej strane; oživili vzdelávací proces rómskych žien a dievčat poskytovaním dotácií a štipendií so súčasným rešpektovaním zásady rovnakých príležitostí s ohľadom na to, že dievčatá vstupujú do manželstva v mladšom veku ako chlapci;

30. vyzýva členské štáty, aby použili svoje opatrenia s osobitným zameraním na rómske ženy, ktoré sužuje extrémna sociálna a ekonomická deprivácia, a aby zároveň upriamili pozornosť na rizikové skupiny tým, že budú zamedzovať výskytu faktorov chudoby a riešiť ich;

31. vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet a viditeľnosť rómskych a kočovníckych programov a príjemcov vrátane osobitnej podpory pre kočovnícke a rómske organizácie pracujúce na podpore posilnenia žien a prístupu MVO k štrukturálnym fondom;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mechanizmy financovania na podporu monitorovania politiky, iniciatív a projektov sociálneho začleňovania týkajúcich sa rómskych a kočovníckych žien vykonávaného občianskou spoločnosťou a spoločenstvom;

33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci postupu EÚ pre začleňovanie Rómov stanovili cieľ týkajúci sa zníženia chudoby detí, aby zahrnuli práva detí do opatrení na sociálne začlenenie, sledovali dosiahnutý pokrok z hľadiska chudoby detí a určili a rozvíjali prioritné opatrenia v tejto oblasti;

34. zdôrazňuje, že marginalizácii treba začať predchádzať už v detstve; považuje za dôležité prijať prístup, ktorý sa zameriava na rôzne generácie žien, s cieľom ukončiť prenos chudoby medzi generáciami;

35. vyzýva členské štáty, aby do svojich národných stratégií začleňovania Rómov zahrnuli osobitne vypracované programy na aktívne začlenenie rómskych žien na trhu práce zaručením prístupu ku kvalitným vzdelávacím programom pre rómske ženy a dievčatá a sprístupnením celoživotného vzdelávania s cieľom umožniť im nadobudnúť trhom žiadané zručnosti; vyzýva členské štáty, aby medzi horizontálne ciele vo všetkých prioritných oblastiach národných stratégií začleňovania Rómov zahrnuli budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien a aby prostredníctvom podpory aktívnej účasti rómskych žien na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni podporovali politiku účasti na politickom živote;

36. vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne akčné opatrenia na zlepšenie prístupu rómskych žien a mužov k pracovným miestam vo verejnej správe;

37. vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné opatrenia zameriavajúce sa na početné rodiny (so štyrmi alebo viac deťmi) a domácnosti osamelých rodičov, ktoré budú uľahčovať vstup na trh práce tým, že zvážia prispôsobené úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia, rozšírili zariadenia starostlivosti o deti a zabezpečili, aby sa rómske deti začlenili do miestnych škôl a zariadení sociálnej starostlivosti, aby mali plnoprávny a rovnaký prístup k povinnej školskej dochádzke, čím sa potlačí sociálne vylúčenie a vytváranie get;

38. vyzýva členské štáty, aby rómskym deťom zabezpečili prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti a ku vzdelávaniu detí v ranom veku, k službám pre rozvoj detí a vzdelávaniu založenému na partnerstve s rodičmi, aby znova zaviedli barcelonské ciele týkajúce sa starostlivosti o deti a rozvíjali dostupné, cenovo prijateľné a kvalitné služby starostlivosti po celý život;

39. vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zamedziť prepúšťaniu zamestnankýň v období tehotenstva alebo materstva a aby zvážili započítanie obdobia výchovy detí do nároku na dôchodok;

40. vyzýva členské štáty, aby preskúmali prekážky, ktoré bránia samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, umožnili dostupnú, rýchlu a finančne nenáročnú registráciu rómskych podnikateliek a aby vyvinuli systémy mikroúverov zamerané na malé začínajúce podniky a podnikateľov s jednoduchými administratívnymi postupmi podporujúcimi podnikanie vrátane technickej pomoci a podporných opatrení a osobitných licencií pre uznávanie radu sezónnych a dočasných zamestnaní ako „platenej práce“, z ktorej sa prispieva na platby sociálneho zabezpečenia; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby uvoľnili finančné prostriedky z európskeho nástroja mikrofinancovania na zamestnanosť a sociálne začlenenie;

41. vyzýva členské štáty, aby v oblasti podpory v nezamestnanosti vypracovali cielené opatrenia orientované na integráciu (rekvalifikácia, tvorba pracovných miest a zamestnania prostredníctvom mzdovej podpory, podpory sociálneho zabezpečenia, daňových úľav atď.) namiesto súčasného, takmer výlučného zamerania sa na programy verejnej práce;

42. žiada, aby sa podporovalo a presadzovalo začlenenie rómskeho obyvateľstva na trhu práce; poznamenáva, že sú potrebné osoby poverené vedením prípadov a pomocný personál s rómskym pôvodom s cieľom odlíšiť administratívne služby a opatrenia spojené s prácou a rozvinúť proces poradenstva;

43. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre rómsku mládež vytvorili osobitný systém poradenstva v oblasti vzdelávania a podpory prostredníctvom vzdelávania založeného na komunite a sociálnych služieb, a to od raného detstva až po univerzitné vzdelávanie, s osobitným dôrazom na rodové hľadisko;

44. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF), na zlepšenie možností vzdelávania a zamestnávania pre Rómov, aby mali skutočnú príležitosť na sociálne začlenenie a aby unikli pretrvávajúcej vysokej miere chudoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pravidelne monitorovali pokrok, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu mladých Rómov, najmä žien;

45. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti stereotypom s cieľom zamedziť zatracovaniu tejto etnickej skupiny, ktoré odradzuje zamestnávateľov od toho, aby zamestnávali Rómov, a ktoré vedie k diskriminácii vo verejnej správe a v školách a má negatívny vplyv na vzťahy s orgánmi a na hľadanie zamestnania;

46. opakuje skutočnosť, že nedostatky vo vzdelaní Rómov majú závažný rodový rozmer, keďže miera gramotnosti dosahuje u rómskych žien v priemere 68 % v porovnaní s 81 % u rómskych mužov a  miera zápisu rómskych dievčat do základných škôl predstavuje len 64 %, čo je nedostatok, ktorý možno vidieť aj v miere zápisov na odbornú prípravu; konštatuje však, že z hľadiska týchto štatistík sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely;

47. vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné programy s cieľom zaistiť, aby rómske dievčatá a mladé ženy zostávali vo vyučovacom procese (základné, stredoškolské a vyššie vzdelávanie), a zaviedli osobitné opatrenia pre matky v tínedžerskom veku a dievčatá s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, podporovali najmä pokračovanie v súvislom vzdelávaní, dotovali ich vstup na trh práce a poskytovali odbornej prípravy na pracovisku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri koordinácii a posudzovaní národných stratégií začleňovania Rómov zohľadňovali tieto opatrenia;

48. vyzýva členské štáty, aby vypracovali antidiskriminačné stratégie s cieľom zamedziť rasistickému správaniu vo verejných službách, a najmä na trhu práce, a odsúdiť ich, a zaistiť, aby sa na trhu práce riadne dodržiavali práva rómskych žien a mužov;

49. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali prostriedky na motivovanie „netradičných študujúcich“ v pokračovaní vo svojom vzdelávaní a aby podporovali mimovládne organizácie a programy, ktorých cieľom je podporiť začleňovanie netradičných študujúcich do vzdelávania a programov vzdelávania dospelých;

50. vyzýva členské štáty, aby podporovali siete rómskych študentov, solidaritu medzi nimi, zvýšili viditeľnosť úspešných prípadov a zvíťazili nad izoláciou rómskych študentov;

51. vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali zapojenie rómskych rodín v školách, hodnotili školy, kde študujú rómske deti a mládež, a zaviedli všetky zmeny potrebné na zabezpečenie integrácie do vzdelávania a zabezpečenie úspechu pre všetkých; poukazuje na to, že osobitné opatrenia by sa mali zameriavať na rómske dievčatá, a to na základe úspešných prípadov, ktoré schválila akademická obec;

52. požaduje, aby Komisia a členské štáty vyčlenili prostriedky na výstavbu škôl, škôlok a jaslí s väčšou kapacitou, aby sa rómske deti mohli začleniť do tried s ostatnými deťmi, nerómskymi deťmi bez toho, aby boli diskriminované, ponechané mimo systému vzdelávania a odmietané učiteľmi na základe ich etnického pôvodu;

53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre sociálne služby a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviedli programy systematickej odbornej prípravy v oblasti rodového hľadiska a kultúrnych osobitostí;

54. zdôrazňuje, že vzdelávanie rómskych dievčat má pomáhať v mnohých smeroch zlepšiť život rómskych obyvateľov, pretože ide okrem iného o rozhodujúcu podmienku na zvýšenie zamestnateľnosti rómskych žien, pretože im uľahčí prístup na pracovný trh a zabezpečí istý príjem a má tiež rozhodujúci význam pri potláčanie chudoby a sociálneho vylúčenia; ďalej konštatuje, že zvýšenie vedomostí učiteľov o rómskej kultúre pomáha znížiť vylúčenie Rómov; vyzýva preto členské štáty, aby bojovali proti segregácii, zabezpečili inkluzívnejšie a dostupnejšie vzdelávanie, metódy výučby zohľadňujúce kultúrne osobitosti a zapojenie školských asistentov s rómskym pôvodom a rodičov do školského života, pričom prioritou by malo byť zlepšovanie odborných znalostí tak, aby zodpovedali dopytu na trhu práce;

55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za jasnú cieľovú skupinu svojich iniciatív v oblasti zdravia stanovili rómske ženy, najmä pokiaľ ide o choroby, ktoré úzko súvisia so ženským hormonálnym systémom a/alebo chudobou, ako je osteoporóza, muskuloskeletálne problémy a ochorenia centrálnej nervovej sústavy; ďalej naliehavo žiada, aby bol umožnený neobmedzený prístup ku skríningu a prevencii rakoviny prsníkov a krčka maternice vrátane vakcín proti ľudským papilomavírusom, a aby sa vyvinulo úsilie o začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti tehotným ženám už v prvom trimestri tehotenstva;

56.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä zapojením mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú rómskym ženám, do vypracúvania, zavádzania a posudzovania zdravotných programov, a aby zabezpečili, aby mali rómske ženy a dievčatá možnosť vlastnej voľby, pokiaľ ide o ich sexualitu, zdravie a materstvo, a to tak, že členské štáty budú podporovať plánované rodičovstvo, prístup k celej škále zdravotníckych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, chrániť deti a dospievajúcu mládež pred sexuálnym zneužívaním a uzatváraním manželstiev v ranom veku, obmedzovať úmrtnosť detí a matiek a predchádzať fenoménu nútenej sterilizácie;

57. vyzýva členské štáty, aby umožnili a podporili rodovo vyrovnanú účasť rómskych komunít na navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení prevencie chorôb, liečby, starostlivosti a podporných programov, ako aj na znižovaní miery stigmatizovania a diskriminácie v systéme zdravotného zabezpečenia;

58. vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali a vykonávali politiky na zaručenie toho, aby mali všetky rómske ženy, aj ženy z najvylúčenejších spoločenstiev, prístup k základným, pohotovostným a preventívnym službám zdravotnej starostlivosti, a aby organizovali školenia pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom odstrániť predsudky voči Rómom;

59. vyzýva členské štáty, aby vyšetrili priamu a nepriamu diskrimináciu rómskych žien pri uplatňovaní ich základných práv a využívaní verejných služieb, zakázali ju a viedli v týchto veciach súdne konania, a aby zamedzili akejkoľvek ďalšej diskriminácii; zdôrazňuje význam realizácie informačných kampaní na boj proti diskriminácii a na odstránenie rasistických stereotypov týkajúcich sa Rómov a osobitne rómskych žien;

60. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do operačných programov a programov rozvoja vidieckych oblastí v ďalšom programovom období začlenili Rómov, a najmä rómske ženy ako osobitnú cieľovú skupinu;

61. vyzýva Komisiu, aby zverejnila správu o hodnotení vykonávania smernice Rady 2000/43/ES v každom členskom štáte; podobne vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné odporúčania pre každý členský štát s cieľom začleniť do smernice aj rodový rozmer;

62. vyzýva Radu, aby dosiahla dohodu týkajúcu sa smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky dôvody diskriminácie a viacnásobnej diskriminácie vo všetkých sférach života považované za nezákonné; podobne vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili zahrnutie prierezovej diskriminácie do tejto smernice;

63. vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali všetkými formami násilia páchaného na ženách, ako sú domáce násilie a obchodovanie so ľuďmi, s osobitným zameraním sa na rómske ženy, a aby poskytli podporu obetiam tým, že začlenia osobitné ciele v boji proti obchodovaniu s rómskymi ženami do národnej stratégie začleňovania Rómov a zabezpečia riadne zdroje pre súvisiace verejné služby a poskytnú pomoc aj prostredníctvom základných služieb, ako sú zdravotníctvo, zamestnanosť a vzdelávanie; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy vlád a občianskej spoločnosti na riešenie týchto problémov pri zaručení základných práv obetí;

64. vyzýva členské štáty, aby pracovali s rómskymi ženami na zriadení stratégií posilnenia postavenia, v ktorých sa uzná ich prierezová totožnosť, a podporili činnosti, ktoré bojujú proti rodovým stereotypom, zamerané na ženy, mužov, dievčatá a chlapcov;

65. poukazuje na to, že dohodnuté manželstvá, detské sobáše a nútené manželstvá sú aj naďalej tradičnými zvykmi; zdôrazňuje, že tieto postupy porušujú ľudské práva, čo má významný vplyv nielen na zdravie rómskych dievčat, pričom sa zvyšuje riziko komplikácií počas tehotenstva a pôrodu, ale aj vystavuje dievčatá sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu, ako aj obmedzuje možnosti vzdelávania a zamestnania;

66. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonali Dohovor Európskej rady o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a plne transponovali ustanovenia smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania[6], najmä posilnením identifikácie, ochrany obetí a pomoci obetiam, s osobitným dôrazom na deti;

67. od členských štátov a Komisie požaduje riešenia problémov Rómov na európskej úrovni, pričom sa musí zohľadniť ich právo ako európskych občanov na voľný pohyb a potreba spolupráce medzi členskými štátmi pri riešení problémov, ktorým čelí táto etnická skupina;

68. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa integrácie rómskych žien vo všetkých oblastiach spoločnosti;

69. odporúča, aby členské štáty podnikli potrebné kroky na ukončenie zvyklosti, že mladé rómske ženy sa vydávajú v rodičmi dohodnutých sobášoch, čo predstavuje morálnu urážku ich dôstojnosti;

70. vyzýva členské štáty, aby sa naliehavo zaoberali potrebami starších rómskych žien, keďže ony predstavujú jednu z najzraniteľnejších skupín, pretože im s postupujúcim starnutím chýba primeraný príjem a potrebujú prístup k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti;

71. naliehavo vyzýva Komisiu, aby spustila komplexnú stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako požaduje Parlament vo viacerých uzneseniach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právne nástroje vrátane európskej smernice na boj proti rodovému násiliu;

72. žiada, aby sa podporoval rozvoj rómskeho jazyka a kultúry, aby sa rozvíjali administratívne štruktúry zaoberajúce sa rómskymi otázkami, aby sa posilnila a vykonávala rómska politika a aby sa zvýšila účasť na medzinárodnej spolupráci v oblasti rómskych záležitostí.

73. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 180, 19. júla 2000, s. 22.
• [2]  Ú. v. EÚ L 303, 2. decembra 2000, s. 16.
• [3]  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283.
• [4]  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112.
• [5]  KOM(2012) 226 v konečnom znení.
• [6]  Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (30.9.2013)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k rodovým aspektom európskeho rámca pre národné stratégie začleňovania Rómov
(2013/2066(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Bauer

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta správu Komisie o pokroku[1] a návrh odporúčania Rady z 26. júna 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch[2] s osobitným zameraním na prístup k zamestnanosti, bývaniu, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, v ktorých vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia a presadzovali stratégie začleňovania Rómov vo svojom boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

2.  vyzýva členské štáty, ktoré v rámci európskeho semestra pre otázky týkajúce sa Rómov navyše prijali odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby tieto odporúčania rýchlo zaviedli a aby bojovali proti diskriminácii vrátane diskriminácie na pracovisku, aby do postupu prijímania rozhodnutí zapojili občiansku spoločnosť, ako aj rómske organizácie, a aby pridelili finančné prostriedky nielen EÚ, ale aj vnútroštátne a iné finančné prostriedky s cieľom splniť záväzky ich národných stratégií začleňovania Rómov;

3.  vyzýva Komisiu, aby ešte dôkladnejšie sledovala vykonávanie svojich odporúčaní a prostredníctvom všetkých svojich nástrojov zabezpečila, že členské štáty zlepšia svoje právne predpisy a budú bojovať proti diskriminácii a segregácii;

4.  zdôrazňuje, že kľúčovým problémom je slabá zamestnateľnosť a nízka zamestnanosť rómskych žien v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí a príležitostí odbornej prípravy, diskriminačných praktík, nedostatočného prístupu ku vzdelaniu a ich nízkej úrovne vzdelania a odbornej prípravy; preto zdôrazňuje, že riešenie problému obmedzenej zamestnateľnosti a nízkej miery zamestnanosti, ako aj diskriminácie na školách aj na trhu práce patrí medzi najdôležitejšie nástroje na dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti, zníženie závislosti od sociálnej pomoci a obmedzenie rizika chudoby, čím sa zvýši finančná nezávislosť a výrazne zlepší sociálne začlenenie rómskych žien;

5.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby súdržne riešili otázku rodovej rovnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem a aby prikladali vysokú prioritu riešeniu prekážok, ktoré bránia ženám zúčastňovať sa na trhu práce;

6.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posúdila, do akej miery národné stratégie začleňovania Rómov berú do úvahy rodové hľadisko a situáciu viacnásobnej prierezovej diskriminácie rómskych žien v štyroch identifikovaných prioritných oblastiach (zamestnanie, zdravie, bývanie a vzdelanie), a to konkrétne pokiaľ ide o antidiskriminačné opatrenia a opatrenia na ochranu základných práv;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali prekážky, ktoré bránia rómskym ženám zúčastňovať sa na trhu práce, a aby ich odstránili a aby navyše kládli primeraný dôraz na úlohu žien pri motivovaní svojich detí a členov ich komunity k vzdelávaniu a neskôr aj účasti na trhu práce;

8.  naliehavo žiada členské štáty, aby preskúmali prekážky samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, s cieľom vytvoriť programy umožňujúce dostupnú, rýchlu a finančne nenáročnú registráciu rómskych podnikateliek a sprístupniť im úvery vrátane mikroúverov, spolu s príslušnými programami poradenstva a odbornej prípravy;

9.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy mikropôžičiek zamerané na práve začínajúce malé podniky, v rámci ktorých by sa ako príjemcovia uprednostňovali rómske ženy;

10. opakuje skutočnosť, že nedostatky vo vzdelaní Rómov majú závažný rodový rozmer a že z údajov vyplýva, že miera gramotnosti dosahuje u rómskych žien v priemere 68 % v porovnaní s 81 % u rómskych mužov a že miera zápisu rómskych dievčat do základných škôl predstavuje len 64 %, čo je nedostatok, ktorý možno tiež zaznamenať aj v miere zápisov do systémov odbornej prípravy; konštatuje, že z hľadiska týchto štatistík sú medzi členskými štátmi nepochybne veľké rozdiely;

11. zdôrazňuje, že obmedzený prístup ku vzdelávaniu zvyšuje riziko vstupu do manželstva a otehotnenia vo veľmi mladom veku, čo vedie k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a za následok má aj obmedzenie pracovných príležitostí v dospelosti, čo spolu s inými faktormi zvyšuje riziko chudoby; naliehavo preto žiada všetkých príslušných účastníkov, aby tento začarovaný kruh prelomili;

12. zastáva názor, že zlepšenie sexuálnej výchovy medzi rómskymi študentmi by mohlo mať pozitívny vplyv na zníženie miery ukončovania školskej dochádzky, ktoré je často následkom otehotnenia a vstupu do manželstva vo veľmi mladom veku;

13. vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli programy rodinného plánovania (zvyšovanie informovanosti, finančná dostupnosť) na zlepšenie zdravia rómskych žien, ktoré sú matkami; vyzýva tiež členské štáty, aby znížili úmrtnosť dojčiat a rodičiek a predčasné pôrody včasným zameraním sa na tehotné ženy a ich monitorovaním a konzultáciami v období tehotenstva;

14. vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní národných stratégií začleňovania Rómov kládli dôraz na uprednostňovanie opatrení na podporu vzdelávania dievčat a boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a vysokému počtu zameškaných hodín, a Komisiu, aby tak konala pri koordinácii a posudzovaní týchto stratégií;

15. vyzýva Komisiu tiež na zabezpečenie toho, aby sa pri poskytovaní zdravotníckych služieb bralo do úvahy rodové hľadisko, a to aj s cieľom zaistiť dievčatám a ženám z marginalizovaných rómskych komunít prístup k týmto službám;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre sociálne služby a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviedli programy systematickej odbornej prípravy v oblasti rodového hľadiska a kultúrnych osobitostí;

17. zdôrazňuje, že vzdelávanie rómskych dievčat má komplexný vplyv na zlepšenie života rómskych obyvateľov, pretože ide okrem iného o rozhodujúcu podmienku na zvýšenie zamestnateľnosti rómskych žien, pretože im uľahčí prístup na pracovný trh a zabezpečí istý príjem a má tiež rozhodujúci význam pri potláčanie chudoby a sociálneho vylúčenia; ďalej konštatuje, že zvýšenie vedomostí učiteľov o rómskej kultúre pomáha znížiť vylúčenie Rómov; vyzýva preto členské štáty, aby bojovali proti segregácii, zabezpečili inkluzívnejšie a dostupnejšie vzdelávanie, metódy výučby zohľadňujúce kultúrne osobitosti a zapojenie školských asistentov s rómskym pôvodom, ako aj rodičov do školského života, pričom prioritou by malo byť zlepšovanie pracovných zručností tak, aby zodpovedali dopytu na trhu práce;

18. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy bez diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby podporili programy odbornej prípravy učiteľov s cieľom zlepšiť vzdelávanie rómskych detí, najmä dievčat; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, osobitný význam sociálnych referenčných skupín dievčat, rodičov, príbuzných alebo priateľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a profesijnom poradenstve; vyzýva tiež členské štáty, aby presadzovali vzdelávanie dievčat okrem iného podporovaním jednotlivcov, ktorí majú na mladých ľudí najväčší vplyv;

19. vyzýva Komisiu, aby podporovala integrované vzdelávanie, ktoré berie do úvahy rodové a kultúrne hľadisko, a aby tak bolo vzdelávanie atraktívnejšie pre marginalizované rómske komunity;

20. vyzýva členské štáty, aby presadzovali zavádzanie pozitívnych opatrení do stratégií v oblasti ľudských zdrojov, napríklad kurzy odbornej prípravy, hodiny rozvíjania gramotnosti a stáže pre rómske ženy, a podporili tak ich zamestnateľnosť vo verejných službách, ako aj v súkromnom sektore;

21. zdôrazňuje, že rómska mládež je nezamestnanosťou obzvlášť ohrozená, v dôsledku čoho je vystavená riziku dlhodobého vylúčenia z väčšinovej spoločnosti, čo znamená, že bude v dôsledku toho vystavená väčšiemu riziku chudoby; vyzdvihuje preto, že je dôležité presadzovať pravidelnú školskú dochádzku a dokončenie primárneho a/alebo sekundárneho vzdelávania, ako aj odbornej prípravy v neskoršej fáze života, čo môže spolu s prísnymi antidiskriminačnými politikami a tvorbou pracovných miest dramaticky zvýšiť zamestnateľnosť rómskej mládeže a ich účasť na systémoch sociálneho zabezpečenia členských štátov; vyzýva tiež členské štáty, aby rómskym študentom poskytovali cielené štipendiá a poradenstvo na sekundárnom a terciárnom stupni vzdelávania, aby mohol čoraz väčší počet rómskych študentov, najmä rómskych dievčat, získať dostatočný stupeň vzdelania;

22. povzbudzuje členské štáty k tomu, aby prijali opatrenia a potrebné kroky na zvýšenie účasti Rómov na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, s cieľom zvýšiť ich vyhliadky na trhu práce a znížiť chudobu;

23. žiada, aby sa podporoval a presadzoval začlenenie rómskeho obyvateľstva na trhu práce; poznamenáva, že je potrebný osoby poverené vedením prípadov a pomocný personál s rómskym pôvodom s cieľom odlíšiť administratívne služby a opatrenia spojené s prácou a rozvinúť proces poradenstva;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre rómsku mládež vytvorili osobitný systém poradenstva v oblasti vzdelávania a podpory prostredníctvom vzdelávania založeného na komunite a sociálnych služieb, a to od raného detstva až po vysokoškolské vzdelávanie, s osobitným dôrazom na rodové hľadisko;

25. zastáva názor, že v záujme zaručenia dôstojného života pre všetkých, ako aj stimulácie aktívnej účasti na trhu práce, zlepšenia vyhliadok na zamestnanie na primárnom trhu práce a boja proti diskriminácii je nevyhnutné upraviť systémy sociálneho zabezpečenia; žiada, aby sa posilnila integrácia rómskeho obyvateľstva a aby boli sociálne a zdravotné služby inkluzívnejšie a účinnejšie zameriavané;

26. konštatuje, že pozitívny vplyv na začleňovanie Rómov a profesijnú integráciu rómskych žien by mohlo mať zlepšenie prístupu k zdravotným službám a zintenzívnenie úsilia pri poskytovaní prístupu ku kvalitným zariadeniam starostlivosti o deti, aby sa tak umožnilo zosúladiť rodinný a pracovný život, a ku kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve a vzdelávaní založenom na spolupráci s rodičmi, a to najmä vo vidieckych oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za investovanie do zvýšenia počtu zamestnancov a kvality ich zariadení starostlivosti o deti s cieľom splniť barcelonské ciele týkajúce sa zariadení starostlivosti o deti;

27. žiada členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF), na zlepšenie situácie v oblasti vzdelávania e zamestnanosti Rómov, aby mohli mať reálnu šancu na sociálne začlenenie a aby unikli pretrvávajúcej vysokej miere chudoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pravidelne monitorovali pokrok, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu mladých Rómov, najmä žien;

28. žiada, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie v oblasti bývania a aby sa znížila neistota.

29. zdôrazňuje, že marginalizácii treba začať predchádzať už v detstve; považuje za dôležité prijať prístup, ktorý sa zameriava na rôzne generácie žien, s cieľom odstrániť prenos chudoby medzi generáciami;

30. vyzýva členské štáty, aby odstránili priestorovú segregáciu, násilné vysťahovanie a bezdomovstvo, ktorým čelia rómski muži a rómske ženy, a aby zaviedli účinné a transparentné politiky bývania;

31. žiada, aby sa podporoval rozvoj rómskeho jazyka a kultúry, aby sa rozvíjali administratívne štruktúry zaoberajúce sa rómskymi otázkami, aby sa posilnila a vykonávala rómska politika a aby sa zvýšila účasť na medzinárodnej spolupráci v oblasti rómskych záležitostí.

32. naliehavo žiada členské štáty, aby riešili problém násilia páchaného na ženách, domáceho násilia a sexuálneho zneužívania vo všetkých jeho formách a aby bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré postihuje veľké počty rómskych žien a je často výsledkom ich schudobnenia a sociálneho vylúčenia pre ich nezamestnanosť a nedostatok vzdelania.

33. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila závery Rady, v ktorých sa uvádza, že „osobitná pozornosť by sa mala venovať záujmom a problémom rómskych žien a dievčat“, a vyzýva sa, že je potrebné uplatňovať rodové hľadisko vo všetkých politikách a činnostiach zameraných na začleňovanie Rómov.

34. vyzýva Komisiu, aby sa systematicky zaoberala otázkou rodovej rovnosti a aktívnej účasti rómskych žien ako nositeliek zmeny, ktorá v národných stratégiách integrácie Rómov v súčasnosti chýba;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých prioritných oblastí stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov zaradili ako horizontálny cieľ budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do vykonávania národných stratégií začleňovania Rómov zahrnuli výraznejšie a efektívnejšie zapojenie rómskych žien;

37. naliehavo žiada členské štáty a krajiny pristupujúce k EÚ, aby zabezpečili, že národné stratégie budú podnecovať programy posilnenia, budovania kapacít a vedúceho postavenia rómskych žien a dievčat, ktoré zohrávajú osobitnú úlohu v procese budovania komunity;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali, analyzovali a zverejnili spoľahlivé štatistické údaje roztriedené podľa rodu, aby bolo možné náležite zhodnotiť a aktualizovať stratégie, ako aj zmerať vplyv a zásahy projektov stratégií, pokiaľ ide o rómske ženy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.9.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Heinz K. Becker, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Richard Falbr, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Csaba Őry, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Françoise Castex, Philippe De Backer, Anthea McIntyre, Ria Oomen-Ruijten, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Tatjana Ždanoka

• [1]  COM(2012) 226 final.
• [2]  COM(2013) 460 final.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	14.10.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Marije Cornelissen, Tadeusz Cymański, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Lívia Járóka, Silvana Koch-Mehrin, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kartika Tamara Liotard, Doris Pack, Angelika Werthmann
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Antolín Sánchez Presedo, Rui Tavares