SPRÁVA ku CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe

15.11.2013 - (2013/2062(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Franck Proust

Postup : 2013/2062(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0391/2013
Predkladané texty :
A7-0391/2013
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

ku CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe

(2013/2062(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie článok 173 (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Únie a hovorí sa v ňom najmä o konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020: Akčný plán pre silný, konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

–   so zreteľom na správy skupiny na vysokej úrovni CARS 21 o konkurencieschopnosti a udržateľnom rozvoji automobilového priemyslu v Európskej únii (2012)[1] a o konkurencieschopnom regulačnom systéme pre automobilový priemysel pre 21. storočie (2006)[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM (2012)0582),

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 10. a 11. decembra 2012 o situácii v európskom priemysle a o osobitej situácii v automobilovom priemysle,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0391/2013),

A. keďže automobilový priemysel je zároveň dôležitým článkom v reťazci priemyselnej výroby a nevyhnutným faktorom konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti pre Európu;

B.  keďže európsky automobilový priemysel zohráva napriek nebývalej hospodárskej a finančnej kríze významnú úlohu pri zachovávaní priemyselných schopností a priemyselnej výroby v Európe, a to si vyžaduje koordinované opatrenia v rámci Európskej únie; vypúšťa sa

C. keďže táto kríza presahuje rámec konjunkturálnej situácie a vedie nás k tomu, aby sme prehodnocovali celkovú mobilitu v 21. storočí, pričom rast určitej oblasti je daný aj úrovňou mobility jej obyvateľov;

D. keďže automobilový priemysel zažíva na svetovej úrovni revolúciu, pričom v Európe dopyt klesá alebo stagnuje, keďže dopytu i výroba sa presúvajú do rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, keďže používané zdroje energie sa menia síce postupne, ale citeľne a keďže komponenty a funkcie sa digitalizujú, čo vedie zvýšenej miere produkcie, čo zase výrazne pretvára hodnotový reťazec;

E.  keďže európske automobilové odvetvie je z celosvetového hľadiska ešte stále na špičke z hľadiska výskumu a inovácií, a preto sa musí obnoviť konkurencieschopnosť a udržateľná výroba pozdĺž celého výrobného a hodnotového reťazca;

F.  keďže jedným z riešením problému nadmerných výrobných kapacít je presun kapacít do iných priemyselných odvetví, napríklad do verejnej dopravy a obnoviteľnej energetiky, a investície do udržateľnej infraštruktúry;

Politické riadenie

1.  podporuje novú stratégiu Komisie, ktorá spočíva v tom, že priemyselná činnosť, a najmä udržateľný automobilový priemysel, sa opäť stanú stredobodom európskeho hospodárstva;

2.  očakáva, že Európska komisia bude čo najefektívnejšie koordinovať svoje právomoci, aby odporúčania z akčného plánu CARS 2020 vstúpili do operačnej fázy a aby ich monitorovala skupina na vysokej úrovni, a tak aby sa neopakoval neúspech prvej fázy procesu CARS 21 (december 2005), ktorého závery neviedli k očakávanej realizácii; na tento účel žiada Komisiu, aby vypracovala jasný a urýchlený plán a rešpektujúc svoje právomoci využila svoje iniciačné právo najmä na vytvorenie usmernení, a to s cieľom koordinovať a dopĺňať činnosť členských štátov a podnikov s cieľom zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň pre občanov EÚ a konsolidovať priemysel EÚ so zameraním na rast hospodárstva a zamestnanosti a obnovu trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby pripravila prierezové plány, ktoré zachytia vývoj odvetví energetiky, dopravy a IKT;

4.  domnieva sa, že opatrenia Komisie v tomto odvetví brzdia rozličné obmedzenia a nedostatok mechanizmov na koordináciu politiky; žiada, aby Komisia vypracovala štúdiu, v ktorej objasní rozdiel medzi ambíciami a prostriedkami, ktoré má k dispozícii, aby sa začala diskusia v Rade a Parlamente;

5.  domnieva sa, že by Komisia mala v budúcich procesoch tvorby politiky pre toto odvetvie zohľadňovať celé automobilové odvetvie, najmä subdodávateľov, maloobchodných predajcov a spoločnosti, ktoré sa zaoberajú druhovýrobou;

6.  víta závery zo stretnutia Európskej rady o konkurencieschopnosti z decembra 2012 týkajúce sa priemyselnej politiky; nabáda členské štáty, aby naďalej presadzovali svoju vôľu dôkladne preskúmať politiku automobilového priemyslu a upevnili novú spoluprácu v oblasti automobilového priemyslu na európskej úrovni; pripomína, že toto zbližovanie v oblasti priemyselnej politiky v automobilovom odvetví môže fungovať v rámci Únie alebo dobrovoľne medzi niekoľkými štátmi;

7. vyzýva členské štáty, aby pristúpili k realizácii štrukturálnych, ale koordinovaných reforiem zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti, akými sú podpora výskumu a inovácií, budovanie kompetencií, rekvalifikácia zamestnancov, zníženie nepriamych nákladov, posilnenie pružnosti práce na základe sociálneho dialógu, zníženie byrokratickej záťaže a skrátenie lehôt na platby;

8. v záujme obnovenia dôvery v európske opatrenia sa domnieva, že Európska únia musí zlepšiť zavádzanie svojho akčného plánu a spôsobu, akým sú široká verejnosť, investori a podniky s akčným plánom oboznamovaní;

Hospodárstvo a automobilová výroba v Európe

9.  považuje za nevyhnutné v EÚ zachovať a posilniť jednotný a dynamický výskum, výrobnú produkciu a hodnotu, ako aj inovačné reťazce, so zameraním na výrobu úsporných, udržateľných vozidiel; zastáva názor, že aby sa zaistila budúca konkurencieschopnosť Európy, musí sa automobilový priemysel stať súčasťou systému podporujúceho inováciu, pracovné miesta, konkurencieschopnosť, zdravie, životné prostredie a mobilitu;

10. poukazuje na to, že podiel mzdových nákladov v automobilovom priemysle je v rozmedzí len 13 – 20 % pridanej hodnoty. ďalej poukazuje na to, že celosvetovú konkurencieschopnosť možno zaručiť len prostredníctvom inovácie vo výrobnom reťazci a flexibility vo výrobných procesoch, a to je nutné dohodnúť aj s pracovníkmi;

11. zdôrazňuje význam zachovania a posilnenia výrobnej základne v Európe, aby sa zaistil slušný životný štandard pre jej občanov a upevnil jej priemysel v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu a obnovy;

12. priznáva skutočnosť, že európsky trh je na úpadku a v kríze, a to i v automobilovom priemysle; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia neberie do úvahy základné dôvody tohto úpadku, ako je výrazne sa líšiace situácie v priemysle (podniky, trhové segmenty a druhy trhov, produkty, odvetvia) a početné štrukturálne zmeny, ku ktorým dochádza na strane dopytu (demografická zmena, sociologická zmena, zmena správania, hospodárska zmena a technická zmena; preto potvrdzuje, že súbežne s globálnym európskym postupom treba rôzne reagovať na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni, v záujme podnecovania dopytu;

13. nazdáva sa, že nové vzorce správania v oblasti mobility vytvárajú silný pákový efekt, ktorým sa zvyšuje konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu, napr. verejné a multimodálne dopravné siete, riadenie dopravy, inteligentné mestá, systémy spoločného využívania a spoločného vlastníctva vozidiel;

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neprikladá dôležitosť nadmernej kapacite výroby, ktorá však predstavuje hlavný problém celého odvetvia a má nevyhnutne krátkodobé a strednodobé dôsledky (reťazec, pracovné miesta, regionálne hospodárstvo); zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene vypracovala:

a.    štúdiu o rozsahu nadmernej kapacity v Európe a o osvedčených postupoch s cieľom reagovať na ňu, a to najmä mimo Európy (Spojené štáty);

b.   akčný plán, ktorým sa objasnia všetky dostupné politické nástroje, najmä nástrojov zahŕňajúcich výskum a inovácie;

c.    žiada, aby pracovníci a podniky v automobilovom odvetví mali k dispozícii aktívnejšiu a koordinovanejšiu podporu v záujme konverzie schopností a pracovných miest do iných, rastúcich odvetví;

15. v oblasti reštrukturalizácie:

a.    víta zámer Komisie oživiť činnosti „osobitnej skupiny“ na sledovanie hlavných prípadov a víta uverejnenie zelenej knihy o efektívnych postupoch v oblasti reštrukturalizácie (COM(2012)0007),

b.   vyzýva podniky a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a predvídanie priemyselných úprav s cieľom zamedziť negatívnym externým vplyvom na súdržnosť priemyselného reťazca (pracovné miesta, výroba);

c.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plány konverzie vytvárali koordinovaným spôsobom s cieľom podporovať regióny, ktoré čelia opakovaným poklesom pracovných miest v automobilovom odvetví, a žiada, aby sa v tomto procese integrovaným spôsobom využívali všetky nástroje na európskej úrovni (EIB, ESF a EFRR) a vnútroštátne nástroje s cieľom pomôcť postihnutým pracovníkom a presmerovať ich k alternatívnemu zamestnaniu v príbuzných odvetviach, napr. v alternatívnej energetike, a aby sa zoptimalizovala dostupná automobilová technológia;

d.   taktiež zdôrazňuje ústrednú úlohu a zodpovednosť podnikov a regionálnej verejnej správy v rámci politiky konverzie, a to najmä v oblasti zlepšovania odbornej prípravy pracovníkov, ale aj v oblasti sprístupňovania uvoľnených lokalít socioekonomickému rozvoju a konverzii príslušných regiónov;

16. pripomína členským štátom a podnikom, že zbližovanie medzi podnikmi (nákupné zoskupenia, spolupráce, konzorciá, fúzie) je faktorom konkurencieschopnosti v rámci neustále sa zostrujúcej medzinárodnej hospodárskej súťaže;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili osobitné nástroje na rozšírenie prístupu na kapitálové trhy pre MSP a stredne veľké podniky, a to najmä vytvorením regionálnych jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že MSP a stredne veľké podniky sú prvými obeťami krízy, najmä v oblasti zadávania zákaziek subdodávateľom, distribúcie a služieb po predaji; pripomína však, že sú výhodou, pretože majú dostatočnú veľkosť a kapacitu na to, aby reagovali na zmeny, a často sú zdrojom mnohých technologických zlepšení; domnieva sa preto, že jednou z možných ciest rozvoja je diverzifikácia obchodných príležitostí MSP a stredne veľkých podnikov (prostredníctvom medzinárodného rozvoja a zapájania sa do nových projektov);

18. znovu pripomína význam dodržania zásady technologickej neutrality pri výbere noriem s cieľom chrániť investície priekopníkov v tejto oblasti, a tak podnietiť inovácie v tomto odvetví;

Ľudské zdroje

19. potvrdzuje, že odborné vedomosti pracovníkov v automobilovom odvetví sú pre Európu výhodou; víta ustanovenie európskej rady pre zručnosti v automobilovom priemysle v roku 2013 a je presvedčený, že sa jej podarí urýchlene určiť v tejto oblasti účinné politiky;

20. víta vyhlásenie Komisie o utváraní zručností a rozvoji schopností ako základu pre trvalú konkurenčnú výhodu;

21. domnieva sa, že v súčasnosti existuje rozdiel medzi trhom práce a potrebami odvetvia (výrazný dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch); nazdáva sa, že je nevyhnutné prispôsobiť verejné stratégie odbornej prípravy (podpora vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických kurzov a odbornej prípravy) a stratégie podnikov v oblasti odbornej prípravy (najmä rozšírením systémov tzv. duálnej odbornej prípravy) s cieľom udržať si a prilákať vysoko kvalifikovaných pracovníkov;

22. žiada členské štáty, aby upravili svoje právne predpisy tak, aby boli sociálny dialóg a pracovné vzťahy otvorenejšie a konštruktívnejšie (organizácia práce, dohody medzi odvetviami, zapojenie pracovníkov v rámci podnikov); vyzýva členské štáty, aby vytvorili a sledovali osvedčené postupy;

23. odporúča členským štátom a podnikom, aby zlepšili ďalšie odborné vzdelávanie pracovníkov s cieľom predvídať budúci dopyt a zabezpečiť, aby sa ich zručnosti v prípade straty zamestnania mohli uplatniť v iných rozvíjajúcich sa odvetviach;

Inovácia a technológie

24. potvrdzuje, že technologická inovácia je rozlišovacím faktorom nevyhnutným pre konkurencieschopnosť tohto odvetvia; žiada uplatnenie prístupu na základe technologickej neutrality; opätovne potvrdzuje vôľu dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a umožniť nástup hospodárnych a udržateľných dopravných prostriedkov a nových výrobných metód;

25. zdôrazňuje, že integrované inovačné projekty pokrývajúce celý hodnotový reťazec sú kľúčové pre lepšiu konkurencieschopnosť;

26. domnieva sa, že znalosti a inovácie môžu byť základom pre udržateľnú konkurenčnú výhodu európskeho automobilového priemyslu, keď tempo, akým sa inovatívne riešenia zavádzajú, bráni možnosti ich imitácie, a keď prostriedky používané na ochranu inovácie a boj proti priemyselnej špionáži zaistia, aby bolo možné dosiahnuť návratnosť investície bez poškodzovania spotrebiteľov; domnieva sa, že oblasti, v ktorých sa na európskom trhu dosiahne inovačná výhoda, sa sústreďujú na environmentálne a bezpečnostné otázky;

27. tvrdí, že v európskom automobilovom priemysle existujú dve účinné stratégie rozvoja konkurencieschopnosti: stratégia cenového prvenstva a stratégia diferenciácie; domnieva sa, že uplatňovanie kombinácie oboch stratégií by vytváralo ťažkosti a bolo by menej efektívne, keďže by si vyžadovalo širší front inovatívneho výskumu;

28. konštatuje, že európsky automobilový priemysel dosiahol niekoľko úspechov prostredníctvom stratégie cenového prvenstva, a to vďaka populárnym, nízkonákladovým modelom ponúkaným na európskom trhu (napr. výrobcovia ako Škoda, Dacia a Nissan);

29. s ohľadom na technologický pokrok víta návrhy Komisie, ale pripomína podmienenosť jej prognóz z hľadiska vytvárania pridanej hodnoty a možností prístupu na trh a k pracovným miestam;

30. považuje za rozhodujúce podporovať výskum a rozvoj zameraný na nízkouhlíkové a udržateľné technológie, v oblasti ktorých zaujala Európa vedúce miesto, s cieľom znížiť závislosť Európy od dovážanej energie; poukazuje na to, že medzi tieto technológie patria elektromobily a hybridné vozidlá, alternatívne palivá, mobilné uskladňovanie energie, ako aj rozvinutie potrebných distribučných sietí a infraštruktúr, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto technológie ešte neboli uvedené na trh; očakáva, že sa prijmú opatrenia v záujme toho, aby:

–    technológie čo najviac zodpovedali očakávaniam vnútorného a svetového trhu a dosiahla sa ich spoločenská akceptácia zo strany nákupcov automobilov a

–    sa zohľadňovali všetky environmentálne a sociálne vonkajšie faktory životného cyklu vozidla, a to od spôsobov výroby až po likvidáciu;

31. domnieva sa, že aby bol európsky automobilový priemysel konkurencieschopný, musí sa stať ziskovým tým, že pomôže s rozvojom priemyselných odvetví spolupracujúcich na dodávaní lacných vstupov z Európy: ocele, odliatkov, kovaných dielov, čalúnenia, pneumatík a elektronických komponentov;

32. domnieva sa, že Európa sa v rámci svojho úsilia musí zameriavať na rozlišovaciu stratégiu vychádzajúcu z množstva priorít a zameranú na upevnenie technologickej výhody Európy vrátane;

a.    technologickej konvergencie, predovšetkým pokiaľ ide o vzostupné etapy výroby a distribúcie;

b.   rozvoja ekologických inovácií (vozidlá, ktoré sú ľahšie, výkonnejšie, menej znečisťujú a dajú sa ľahšie recyklovať, kľúčové zmocňujúce technológie, batérie a uskladňovanie energie, pomôcky pri šoférovaní, pohodlie, prepojené vozidlá), bezpečnosti (eCall) a dostupnosti (využitie pre vodičov so zdravotným postihnutím), čím sa európske automobily odlíšia od ostatných;

c.    spolupráce na európskej a svetovej úrovni v zatiaľ málo využívaných oblastiach, najmä pokiaľ ide o pohony,

d.   posilnenia vedúceho postavenia Európy v medzinárodnom meradle, čím sa zabezpečí, že si zachováme technologické prvenstvo na svetových trhoch so zreteľom na význam medzinárodnej harmonizácie v prístupe na nové trhy;

e.    mechanizmov, akými sú postup merania spotreby paliva, ktoré sa stávajú dôležitým aspektom konkurencieschopnosti svetového automobilového priemyslu na európskom trhu, a tak zabezpečiť, aby boli európski výrobcovia chránení pred nekalou hospodárskou súťažou;

f.    budovania infraštruktúry pre elektromobily a alternatívne palivá;

33. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali vznik nadnárodných zoskupení, centier konkurencieschopnosti a sietí spolupráce verejných a súkromných subjektov pre budúcu mobilitu ako trvalý zdroj inovácie (prototypy);

34. pripomína, že výskum a vývoj si vyžaduje značné finančné úsilie (vedecké riziko, dlhý investičný cyklus), a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európa zatiaľ nedosiahla cieľ, ktorým je investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja; nazdáva sa, že škrty, ktoré plánujú členské štáty v rozpočtoch programov COSME a Horizont 2020, budú škodlivé, najmä pokiaľ ide o rozpočtové riadky týkajúce sa dopravy;

35. poznamenáva, že automobilový sektor je zdrojom podstatných súkromných investícií do výskumu a inovácií; poukazuje však na to, že pokiaľ bude na európskom trhu stále panovať recesia, dotácie EÚ, napr. programy Horizont 2020 a COSME, môžu povzbudzovať súkromné investície do tohto sektora; trvá na tom, aby sa zachovalo ambiciózne financovanie založené na jasných prioritách, ktorými sú iniciatíva v oblasti ekologických áut („green car“) a rozvoj MSP; poukazuje na to, že regionálne a miestne orgány majú v závislosti od svojich právomocí k dispozícii rozličné nástroje na aktívnu podporu automobilového priemyslu;

36. zdôrazňuje, že je dôležité v rámci viacročného finančného plánu na obdobie 2014 – 2020 zaistiť primerané finančné prostriedky na reštrukturalizáciu tohto odvetvia a na zlepšenie a modernizáciu jeho mikropodnikov a malých a stredných podnikov, aby sa zvýšila produktivita a presadzoval tovar z tohto odvetvia vyrobený v danej krajine;

Regulácia

37. zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola pri prvej možnej príležitosti uplatnená zásada „inteligentnej regulácie“ ako jednotný prístup k právnym predpisom, ktoré majú dosah na automobilový priemysel; pripomína, že išlo o žiadosť prvej skupiny akčného plánu CARS 21 (2005), ktorá zatiaľ ostala bez odozvy; zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby inteligentná regulácia povzbudila investície do odvetvia automobilového priemyslu;

38. zastáva názor, že návrh Komisie uvaliť moratórium na všetky nové právne predpisy, ktoré by mohli mať nepriaznivý účinok na hospodársku situáciu v priemysle, prispieva k dosiahnutiu dlhodobej konkurencieschopnosti a pomáhajú poskytnúť vhodné odpovede na environmentálne výzvy;

39. zdôrazňuje význam primeraných zavádzacích lehôt, aby sa odvetvie mohlo prispôsobiť výrobným zariadeniam a investovať do priemyselného systému;

40. v náležitých prípadoch žiada znovu preskúmať určité usmernenia a už prijaté rozhodnutia, ktoré by mohli brániť udržateľnej transformácii automobilového priemyslu; vyzýva Komisiu, aby otvorila hodnotenie ex-post prijatých právnych predpisov a žiadneho či zlého vykonávania prijatých právnych predpisov;

41. vyzýva európskych výrobcov, aby dodržiavali a posilňovali súčasné právne predpisy EÚ v oblasti zákonných záruk;

42. domnieva sa, že komerčné záruky pre európske automobilové výrobky sú príliš krátke a nie sú primerané ich vysokému stupňu spoľahlivosti, a že to pre nich predstavuje zásadnú konkurenčnú nevýhodu vo vzťahu ku komerčným zárukám ponúkaným výrobcami z tretích krajín (napr. Japonska a Južnej Kórei);

43. domnieva sa, že je nevyhnutné harmonizovať technické predpisy v celej Európe v záujme boja proti akémukoľvek umelému narúšaniu hospodárskej súťaže; trvá na harmonizácii a zlepšovaní testovacích postupov, ktoré v prípade niektorých výrobcov vykazujú výrazné rozdiely v spotrebe dosahujúce až 25 %; žiada Komisiu, aby reagovala na problém zavádzania spotrebiteľa prostredníctvom nereprezentatívnych informácií o spotrebe paliva vozidiel a environmentálneho správania; podporuje plánované vytvorenie nového cyklu presných skúšok z vedenia motorových vozidiel a skúšobných postupov, ktoré budú odrážať skutočné podmienky pri vedení motorových vozidiel, a žiada, aby sa bezodkladne zaviedli;

44. nabáda európske podniky zapojené do výroby automobilových výrobkov, aby zintenzívnili svoju spoluprácu na jednotnom trhu prostredníctvom európskej normalizácie, homologizácie, unifikácie a používania, a aj prostredníctvom dobrovoľného rozdelenia trhu;

45. je presvedčený, že je potrebné výrazne zlepšiť bezpečnosť na cestách v EÚ, pričom sa prijmú opatrenia voči vodičom, v oblasti infraštruktúry a správania za volantom; víta návrh Komisie na tzv. systém eCall, teda systém umožňujúci vozidlám automaticky zavolať v prípade závažnej nehody pohotovostné služby;

46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu práv duševného vlastníctva na svetovej úrovni a zaviedli stratégiu na ochranu obchodného tajomstva na európskej úrovni v záujme boja proti falšovaniu a priemyselnej špionáži; pripomína, že rozvoj technológií je citlivým a krehkým odvetvím;

Finančné prostriedky

47. vyzýva Európu a členské štáty, aby harmonizovali, optimalizovali a posilňovali využívanie dostupných finančných prostriedkov s cieľom podporovať investovanie do udržateľnej mobility nad rámec verejných dotácií, a to prostredníctvom daňových stimulov pre MSP (daňové úvery na výskum, ekologický systém bonus/malus, prémie za zošrotovanie), súkromných finančných nástrojov (fondy rizikového kapitálu, podnikateľskí anjeli) a verejných finančných nástrojov (Európska investičná banka);

48. žiada Európsku komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu porovnávajúcu jednotlivé krajiny v oblasti zdaňovania automobilového odvetvia v EÚ, a to s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať súčasnú daňovú záťaž kladenú na výrobu a obchod v oblasti služieb súvisiacich s motorovými vozidlami, a znížiť byrokratickú záťaž;

49. považuje za nevyhnutné chrániť komplementárnosť finančných prostriedkov dostupných na jednej strane na reštrukturalizáciu a na druhej strane na výskum a vývoj; preto požaduje zachovanie prostriedkov dostupných pre Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

50. žiada, aby politika hospodárskej súťaže (pravidlá štátnej pomoci) slúžila politike konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, podobne ako je to u našich zahraničných konkurentov;

51. žiada doplniť doložku o podmienenosti, v ktorej sa od automobilovej spoločnosti požaduje, aby počas obdobia amortizácie podporovaných investícií udržala podporované lokality v prevádzke alebo aby nahradila sumy poskytnuté Európou v prípade premiestnenia lokality;

Vnútorný trh

52. pripomína, že stabilný vnútorný trh je nevyhnutným predpokladom návratu konkurencieschopnosti a udržateľnosti do automobilového odvetvia;

53. žiada, aby Európa posilňovala aproximáciu v oblastiach, v ktorých prevládajúce podmienky vytvárajú nevyváženú hospodársku súťaž:

a.    voči zahraničným konkurentom: vysoká cena energie a surovín, silný výmenný kurz eura,

b.   a na vnútornom trhu: sociálna a daňová konkurencia, daňové výhody pre podniky a stimuly na nákup (ekologické bonusy, prémie za zošrotovanie);

c.    na vnútornom trhu EÚ: podmienky týkajúce sa recyklovateľnosti vozidiel a ekologická recyklácia ojazdených vozidiel;

54. zdôrazňuje, že sa musia posilniť predovšetkým dodávatelia a že práve v tejto oblasti možno nájsť inovačný potenciál (auto – auto, auto – infraštruktúra) a pracovné príležitosti;

55. vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne roztrieštenie, ktoré v súčasnosti existuje na trhu so službami po predaji, je na úkor motoristov a zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; prihovára sa za posilnenie zamestnanosti a kúpnej sily motoristov, ako aj zachovania a rozvoja výrobného reťazca a trhu po predaji v Európe, žiada zblíženie právnych predpisov, a to najmä v oblasti náhradných dielov, a poskytnutie informácií motoristom o ich právach v oblasti opráv; žiada Komisiu, aby toto zbližovanie podporila dôslednou a komparatívnou štúdiou hodnotiacou vplyv tejto právnej fragmentácie na vnútorný trh, európsku produkciu a kúpnu silu motoristov;

56. žiada koordináciu na úrovni Európskej únie s cieľom zintenzívniť boj proti dovozu falšovaných automobilových dielov;

57. poznamenáva, že členské štáty musia v obchodných vzťahoch medzi výrobcami a obchodníkmi zabezpečiť väčšiu transparentnosť a súlad so zásadami dobrej viery; domnieva sa, že prostriedkom na jej dosiahnutie je zavedenie kódexu správania pre výrobcov a distribútorov; domnieva sa, že tento kódex by mal obsahovať minimálne ustanovenia o prevode činností distribútorov, o používaní viacerých značiek a o práve na odškodnenie v prípade bezdôvodného odvolania zmluvy výrobcom, a to v súlade s doplňujúcimi usmerneniami Európskej komisie 2010/C 138/05;

58. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, transparentnosti a bezpečnosti aj na trhu ojazdených automobilov a aby sa usilovala o postupnú elimináciu znečisťujúcich a menej bezpečných vozidiel; chváli Komisiu za odporúčanie v nariadení o technickej kontrole, aby sa pri každej kontrole vyžadoval záznam najazdených kilometrov; domnieva sa, že by sa na európskej úrovni mohli povzbudzovať iniciatívy, ako je belgický systém „automobilového preukazu”; konštatuje, že postupy opätovnej evidencie v prípade prevodu vozidiel musia tiež odrádzať od cezhraničných podvodov, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov;

59. potvrdzuje, že je v hospodárskom záujme Európy znovu založiť veľké priemyselné projekty ako v prípade leteckého a kozmického priemyslu, aby sa dosiahla kritická veľkosť potrebná na to, aby bolo možné čeliť celosvetovej hospodárskej súťaži; pripomína, že tieto veľké projekty sa môžu realizovať na úrovni Únie alebo dobrovoľne v rámci niekoľkých štátov;

60. zdôrazňuje význam stratégií inteligentnej špecializácie pre vytvorenie rámca, vďaka ktorému sa hospodárska súťaž v rámci EÚ v rovnakých oblastiach činnosti nahradí doplnkovými regionálnymi špecializáciami, čo zvýši konkurencieschopnosť EÚ voči tretím krajinám;

61. upriamuje pozornosť:

a.    štátov na alternatívne riešenia na oživenie dopytu, akými sú označovanie, cielené odblokovanie zamestnaneckých systémov sporenia, oslobodenie podnikov pri nákupe od daní, recyklácia materiálov, verejné obstarávanie;

b.   podnikov na marketingové stratégie, akými sú poistenie zahŕňajúce uhrádzanie pôžičky v prípade straty zamestnania, predĺženie záruky, spoločné používanie vozidiel, predaj cez internet;

62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa akčný plán CARS 2020 zameriava hlavne na európskych výrobcov automobilov, pričom ignoruje význam trhu so službami po predaji, jeho subjekty a potreby; domnieva sa, že európska automobilová politika musí byť expanzívnejšia a musí vychádzať z celostného prístupu; tvrdí, že hlavným cieľom by malo byť zaistenie rovnosti podmienok pre všetky subjekty reťazca; preto sa domnieva, že európska politika v oblasti automobilového priemyslu by mala zahŕňať aj ustanovenia prispôsobené všetkým subjektom distribučného a opravárenského reťazca – od veľkých výrobcov po MSP;

Zahraničné trhy a obchodné vzťahy

63. domnieva sa, že automobilový priemysel je významný a pozitívnym prínosom pre obchodnú bilanciu EÚ, že vývoz na rýchlo sa rozvíjajúce trhy je nesporne nutný, ak chceme maximalizovať náš dlhodobý úspech, a že zlúčenia so zahraničnými fondmi a podnikmi sú neoddeliteľne späté s budúcnosťou našich podnikov, ako je zakladanie lokalít za hranicami Únie v záujme ich rastu (najmä na účely výroby a predaja na mieste) a dovoz vozidiel na uspokojenie dopytu;

64. víta oznámenie Komisie, že dosiahla prielom v práci na zóne voľného obchodu s USA a Japonskom a na rovnosti prístupu na svetové trhy, čo znamená, že všetky subjekty na svetovom automobilovom trhu budú musieť striktne dodržiavať rovnaké pravidlá; domnieva sa, že to zvyšuje pravdepodobnosť toho, že udržateľný rozvoj a zlepšenia v oblasti bezpečnosti na cestách sa stanú základom dosiahnutia celosvetovej konkurenčnej výhody;

65. uznáva, že jednotná medzinárodná homologizácia umožňujúca kontrolu vozidiel a automobilových dielov na celom jednotnom trhu EÚ a vychádzajúca z environmentálnych a bezpečnostných noriem EÚ by mohla mať kľúčovú úlohu pri likvidácii nekalej konkurencie;

66. uznáva, že dopyt na novo vznikajúcich trhoch porastie nielen v luxusnej kategórii, ale aj v nižších segmentoch, a že európsky priemysel bude v týchto segmentoch konkurencieschopnejší;

67. tvrdí, že konkurencieschopnosť veľkej časti našich automobilových podnikov sa zhoršuje z dôvodu rastúcej a niekedy nekalej konkurencie podnikov z tretích krajín; zdôrazňuje, že mnohé z nich majú potenciál úspechu, ak sa im umožní reagovať na zvyšujúci sa dopyt na nových vývozných trhoch; trvá na tom, aby Komisia reorganizovala svoju obchodnú politiku tým, že:

a.    koordinuje nástroje členských štátov na podporu európskych podnikov a ochranu produktov, investícií a práv duševného vlastníctva mimo EÚ;

b.   sústredí všetky európske nástroje určené na vývoz a najmä tie, ktoré sú zamerané na MSP („Small Business, Big World“), a to najmä vytvorením úplnej, prístupnej a odvetvovej digitálnej platformy,

c.    postupne umiestni zásadu reciprocity, ktorú Európska komisia v akčnom pláne Cars 2020 nedoceňuje dostatočne, do centra našich obchodných vzťahov,

d.   bude sa snažiť o odstránenie necolných prekážok v automobilovom odvetví,

e.    zlepší reakčný čas na začatie vyšetrovania a uplatňovanie obchodných obranných nástrojov;

68. žiada Komisiu, aby svoje analýzy vplyvu budúcich obchodných dohôd vykonávané ex ante rozšírila o pojem konkurencieschopnosti v automobilovom odvetví, aby po vstupe týchto dohôd do platnosti vypracovala nové štúdie a aby na základe konkrétnych definovaných kritérií, vrátane spôsobu zapojenia zainteresovaných strán, pravidelne posudzovala kumulatívny vplyv dohôd , ktoré sú v súčasnosti platné aj o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

69. žiada, aby si Parlament zadovážil prostriedky, aby mohol zhodnotiť vplyv každej dohody o voľnom obchode;

o

o   o

70. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj členským štátom.

  • [1]  http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/automotive/files/cars-21-final-report-2012_en.pdf
  • [2]  http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/automotive/files/pagesbackground/competitiveness/cars21finalreport_en.pdf

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Čo znamená automobilový priemysel v Európe?

Európsky automobilový priemysel predstavuje pre hospodárstvo a zamestnanosť Európskej únie nespornú a strategickú výhodu.

Vo svojom akčnom pláne CARS 2020 Európska komisia objasňuje význam tohto odvetvia:

-     12 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest,

-     4 % HDP na európskej úrovni,

-     90 miliárd EUR obchodných prebytkov,

-     štvrtina celosvetovej produkcie.

Tieto odhady treba doplniť aj o zisky vzniknuté na začiatku a na konci výrobného reťazca a spojené:

-     s výskumom a vývojom: 80 % súkromných investícií do výskumu a vývoja,

-     s inováciami: prenos technológií, nové materiály, elektrické batérie, palivové články,

-     s know-how: manažment, riadenie výrobných procesov,

-     a s pozitívnymi externými vplyvmi na hospodárstvo: poistenia, štátne príjmy;

Automobilový priemysel je jedným z pilierov nášho priemyselného hospodárstva, a to na reálnej, ako aj na symbolickej úrovni. Ide o odvetvie, ktoré veľmi jasne identifikuje osobitosti európskeho priemyslu a ktoré si preto zaslúži prednostné a urýchlené politické opatrenia.

Prečo sa Európsky parlament zaoberá touto otázkou?

Automobilový priemysel v Európe zažíva nevídanú krízu. V roku 2012 bolo v Európe zaznamenaných sotva 12 miliónov predaných kusov v porovnaní s približne 17 miliónmi v roku 2007 v období tesne pred krízou, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 1995. Na začiatku roku 2013 údaje poukazovali na pokles, ktorý nás priviedol na začiatok 90. rokov. Základnou príčinou tohto poklesu predaja je prudké a pretrvávajúce zníženie kúpnej sily domácností EÚ v dôsledku hospodárskej krízy, pretože nákup a údržba vozidla je druhou najväčšou výdavkovou položkou domácností, po nákladoch na bývanie.

Európske národy si kladú otázku v súvislosti s budúcnosťou tejto výroby, ktorá odzrkadľuje celkový stav hospodárstva a v prípade ktorej dosiahla pozornosť médií a verejnosti vrchol. Európsky parlament ako jediná inštitúcia s priamym zastúpením má preto úlohu reagovať na ich obavy. Napriek tomu, že táto správa nebude mať žiadnu záväznú hodnotu, a hoci má Európska únia nedostatočný manévrovací priestor na to, aby priamo reagovala na krízu, spravodajca sa domnieva, že máme povinnosť dôkladne sa touto témou zaoberať a predkladať návrhy európskym inštitúciám, členským štátom a podnikom.

Cieľom správy musí preto byť zmena zámerov vyjadrených vo verejných vyhláseniach na konkrétne verejné opatrenia; aby sa do akčného plánu Komisie vniesla výrazná pridaná hodnota. Vzhľadom na širokú škálu problémov, ktoré treba riešiť, sa spravodajca rozhodol, že dá správe jasné, ústredné zameranie konkrétne na priemyselný výrobný proces.

Je akčný plán uspokojivý?

Spravodajca víta úsilie, ktoré Európska komisia vyvinula prostredníctvom svojho akčného plánu CARS 2020 a všetkých kontaktov na inštitucionálnej úrovni medzi rôznymi aktérmi v tomto odvetví (vytvorenie skupiny na vysokej úrovni CARS 21 a obnovenie jej činnosti). Komisia vyvinula dynamiku, ktorou sa automobilová priemyselná výroba opäť dostala do centra hospodárskeho rozvoja. Ak sa Európa pred niekoľkými rokmi rozhodla staviť na koncept „všetko pre služby“, dnes vedúci predstavitelia uznávajú, že je v hospodárskom a sociálnom záujme, aby sa obnovila pevná a udržateľná výrobná základňa. Ide o odvážne politické rozhodnutie, ktoré musíme podporovať. Znovu nájsť výrobnú základňu na kontinente tiež znamená stať sa menej závislým od našich konkurentov.

Akčný plán CARS 2020 predstavuje prvý odvetvový prístup Komisie od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy. Ide o dobrý signál, ktorý naznačuje, že Komisia si želá, aby mal automobilový priemysel prioritu. Akčný plán má tú výhodu, že v jednom dokumente spája všetky oblasti právomocí, ktoré sa týkajú automobilov. Avšak hoci spravodajca víta zámer, ktorý Komisia vyjadrila, a to zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP EÚ zo súčasných 16 na 20 %, poukázal by na to, že najprv musíme zabezpečiť, aby sme mali na to prostriedky.

Spravodajca zastáva názor, že dosah akčného plánu vykazuje nedostatky a medzery, najmä a z veľkej časti pokiaľ ide o závery skupiny na vysokej úrovni CARS 21 (jún 2012). Zistenia sú teda čiastočné a navrhované riešenia menej záväzné, než sa očakávalo.

Komisia sa vo všeobecnosti obmedzuje na informácie o celkovej a prierezovej situácii automobilového priemyslu. Spravodajca sa domnieva, že podrobnejšia analýza nás núti rozlišovať konjunkturálne situácie a poskytovať diferencované reakcie, pretože hospodárska kríza nepostihuje rovnakým spôsobom všetkých:

-     konštruktérov (vnútorná organizácia, stratégie predaja, trhy),

-     segmenty trhu (kvalita, všeobecné otázky, malé automobily), produkty (automobily, ťažké nákladné vozidlá, dvojkolesové vozidlá),

-     a časti odvetvia (výrobcovia príslušenstva, konštruktéri, distribúcia a služby po predaji).

Spravodajca vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dostatočne nedoceňuje mnohé štrukturálne zmeny dopytu, ktoré sú hlavnou príčinou poklesu európskeho trhu:

-     demografické zmeny: urbanizácia, starnutie obyvateľstva,

-     sociologické zmeny a zmeny správania: kolektívna mobilita, obmedzenie prístupu vozidiel do mestských centier, diferencované využívanie podľa územia bydliska, dobré meno,

-     hospodárske zmeny: zníženie priemernej sumy určenej na vozidlo, zvýšenie ceny palív, explózia trhu s ojazdenými automobilmi,

-     technické zmeny: podstatné predĺženie životnosti vozidiel a zvýšenie ich kvality.

A navyše Komisia iba pripomína otázku nadmernej kapacity (odhaduje sa v priemere na 20 %) a reštrukturalizáciu bez toho, aby ponúkala akékoľvek riešenia. Napríklad neuvádza ani to, že výrobné zručnosti pracovníkov v automobilovom priemysle, ktorí prišli o zamestnanie, by sa mohli využiť v iných priemyselných odvetviach.

K zásade reciprocity v obchodných vzťahoch sa Komisia nevyjadruje.

Spravodajca považuje za škodlivé, že niektoré pojmy neboli riadne definované, hoci ide o nevyhnutné predpoklady v rámci nášho pôsobenia. Ide o tieto pojmy:

-     európsky podnik: ide o podnik so sídlom v Európe, ale s výrobnými útvarmi inde vo svete alebo o podnik, ktorý má jeden alebo viacero útvarov v Európe, ale jeho sídlo je mimo Európy, alebo sa jeho sídlo nachádza v Európe a jeho závody tiež v Európe? Konečným cieľom tohto akčného plánu je totiž obnovenie rastu a zamestnanosti v Európe. Podarí sa to, ak využijeme všetky nástroje pomoci všetkým týmto európskym podnikom, ale najmä tým, že podporíme zakladanie podnikov v Európe. Na tento účel musíme mať v celej Európe jasnú predstavu o cieli našej činnosti a túto predstavu zatiaľ nemáme;

-     hodnotový reťazec a výrobný reťazec, ktoré predstavujú dva rôzne pojmy, ale ktorých zachovanie a vývoj majú pre Európu svoj význam. Hodnotový reťazec pevne zasadený v Európe nám umožní dosiahnuť alebo znovu dosiahnuť konkurencieschopnosť produktov, ktoré zvládame najlepšie (moderné technológie). Zachovanie jednotného výrobného reťazca, t. j. pred návrhom a výrobou a po nich zabráni tomu, aby Európa chýbala a aby ovládala len jednu časť reťazca. Bude však potrebné dosiahnuť lepšiu rovnováhu, pretože Európa bude čoraz menej konkurencieschopná, pokiaľ ide o určité náklady (najmä náklady na energiu a pracovnú silu).

Ako môže prispieť Parlament?

Témy rozpracované v rámci CARS 2020

Diskusia, ktorá sa začala prostredníctvom akčného plánu, by nás mala priviesť k dôkladnému prehodnoteniu mobility v 21. storočí. Najhorším riešením je súčasný stav. Musíme však postupovať pragmaticky a vyhýbať sa tomu, aby sme navrhovali riešenia, ktoré by boli odrezané od očakávaní a reality, a teda i prílišnému predvídaniu dopytu, ktorý zatiaľ neexistuje.

Takisto riešenie otázky zmeny klímy musí zostať v centre našej činnosti. EÚ v tejto oblasti napreduje tak rýchlo, že sme sa stali príkladom pre zvyšok sveta. Avšak v vzhľadom na súčasnú krízu sa musíme zaoberať rovnako dôležitou a relevantnou prioritou, konkrétne poskytovať odpovede na omnoho bezodkladnejšie obavy, ktoré nanajvýš ľudí znepokojujú, medzi ktoré patria upadajúca konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, všeobecný pokles nákupnej sily, strata pracovných miest a čoraz prudkejšia konkurencia z krajín mimo EÚ. V tejto správe musíme predovšetkým ponúknuť odpovede na túto krízu dôvery.

Preto spravodajca najskôr prevzal a doplnil línie rozpracované v akčnom pláne CARS 2020 s cieľom:

-     zdôrazniť technologický rozvoj (jediná komparatívna výhoda, ktorú Únia má, aby mohla konkurovať krajinám BRICS, ktorú však musíme chrániť a podporovať) a výskum alternatívnych energií, ale zároveň dobre posúdiť ich uplatnenie na trhu,

-     prispôsobiť právne predpisy stanoveným cieľom,

-     nájsť prostriedky na predvídanie budúcich zručností v záujme prispôsobenia ľudských zdrojov zmenám dopytu a výrobných nástrojov,

-     zaistiť väčšiu rovnováhu vzťahov vo výrobnom reťazci v záujme podpory hospodárskej súťaže a ochrany najviac ohrozených podnikov,

-     optimalizovať finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii, a ak je to potrebné, prehodnotiť ich,

-     oživiť vnútorný trh, pretože európske podniky dodávajú hlavne na európsky trh,

-     zaistiť, aby boli obchodné vzťahy spravodlivejšie, s cieľom čo najlepšie sprevádzať naše podniky na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch;

Politické riadenie

Európa musí urýchlene vypracovať program reforiem a politických mechanizmov vychádzajúci zo skutočnej vôle upevniť našu automobilovú priemyselnú politiku na európskej úrovni. Toto hľadisko žiaľ v návrhoch akčného plánu CARS 2020 chýba.

Európa musí byť reaktívnejšia. Činnosť Komisie na úrovni administratívy, ako aj skupín na vysokej úrovni sa teraz musí prejaviť na politickej úrovni. Toto sa bude môcť prejaviť začatím ambicióznej spolupráce medzi štátmi a Komisiou. Európa má k dispozícii mnohé prostriedky (vnútorný trh, medzinárodný obchod, životné prostredie, výskum a vývoj). Spravodajca si želá, aby táto správa bola príležitosťou ukázať, ako ich možno lepšie využívať, ako ich koordinovať a zároveň začať prácu na hlbokých reformách, aby tieto prostriedky boli vo vzájomnom vzťahu s našimi cieľmi.

Spravodajca považuje túto správu za príležitosť na úprimnú a otvorenú diskusiu o metódach, ktoré sa už osvedčili, a to i v Spojených štátoch amerických; šancu pozorne preskúmať nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, veľkosť automobilových podnikov a situáciu, v ktorej sa tieto podniky ocitli vo vzájomnej konkurencii v období, keď musíme čeliť čoraz silnejšej konkurencii mimoeurópskych podnikov, či už na našich vlastných trhoch alebo na svetových trhoch. Musíme preskúmať tieto nové globálne pomery.

Činnosť Európskej únie je rozhodujúcim faktorom v mnohých oblastiach. Trpí však vážnymi nedostatkami vo svojej „marketingovej“ stratégii, konkrétne tým, že je málo známa. Na druhej strane sa Európa usiluje predať svoje technologické know-how na medzinárodnej scéne (obchod a normy). To sa stáva výrazným handicapom, pretože ak nepodnikneme nič, budeme čoraz závislejší od noriem, ktoré sme nevypracovali. Spravodajca sa domnieva, že nastal čas na nápravu tejto situácie v záujme obnovenia dôvery občanov, podnikov a investorov.

S cieľom upozorniť na tieto otázky spravodajca teda zahrnul do tejto správy kapitolu o politickom riadení, ktorá nebola súčasťou akčného plánu CARS 2020.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (23.9.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe
(2013/2062(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Badia i Cutchet

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že automobilový priemysel Únie, ktorý v súčasnosti priamo či nepriamo vytvára 12 miliónov pracovných miest v Európe, má pre hospodárstvo a zamestnanosť v EÚ strategický význam, a poukazuje na to, že je významným a pozitívnym prínosom pre obchodnú bilanciu EÚ, a to napriek zvýšenej a niekedy nekalej hospodárskej súťaži podnikov z tretích krajín;

2.  uznáva, že trh EÚ s novými automobilmi je na zostupe, hoci rastie dopyt po ekologických vozidlách (elektrické, hybridné, dobíjateľné); vyzýva Komisiu, aby neodkladne zaviedla udržateľnú stratégiu s cieľom podporiť a posilniť automobilový priemysel, najmä opatrenia akčného plánu CARS 2020, aby si toto priemyselné odvetvie mohlo udržať svoju výkonnosť a konkurencieschopnosť a aby mohlo získať prístup na nové trhy;

3.  poukazuje na to, že do roku 2050 bude podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu takmer 60 % nových automobilov predávaných na celom svete hybridných, elektrických alebo dobíjateľných;

4.  zdôrazňuje, že európski producenti zaostávajú na trhu ekologických vozidiel, ale že národné ciele podporujú ďalší rast tohto trhu;

5.  zdôrazňuje potrebu väčšej elektrifikácie odvetvia dopravy v nasledujúcich desaťročiach, a to v súlade s ostatnými politikami EÚ;

6.  uznáva, že dopyt na novovznikajúcich trhoch porastie nielen v luxusnej kategórii, ale aj v nižších segmentoch, a že európsky priemysel bude v týchto segmentoch konkurencieschopnejší;

7.  je presvedčený, že toto odvetvie je zásadnou hnacou silou technologických inovácií a dôležitým faktorom násobenia rastu; domnieva sa, že na to, aby si toto odvetvie zachovalo vedúce postavenie, je nevyhnutné zachovať vysokú úroveň inovácie, pokiaľ ide o udržateľnosť, technológie, presadzovanie zamestnanosti a podporu podnikov, a to vrátane MSP, aby sa tak posilnila medzinárodná konkurencieschopnosť; domnieva sa, že vytvorenie tzv. čistých vozidiel by znížilo energetickú závislosť Únie od tretích krajín; zdôrazňuje, že verejné dopravné siete, dopravná mobilita a rýchly technický pokrok v oblasti inteligentných miest – ako sú napríklad hybridné vozidlá a vozidlá bez emisií znečisťujúcich plynov – vytvárajú silný pákový efekt, ktorým sa zvyšuje konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú môže v tomto ohľade zohrávať verejné obstarávanie, ak sa používa ako strategický nástroj priemyselnej politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili vzájomnú spoluprácu a úsilie v záujme zlepšenia vedúceho postavenia Európy v oblasti stanovovania medzinárodných noriem a zaistili tak, aby si EÚ udržala na svetových trhoch prvenstvo v oblasti technológií; pripomína veľký význam jasného a stabilného právneho a daňového rámca pre podporu investícií do automobilového priemyslu;

8.  zdôrazňuje potrebu investovať do návrhu a výroby nových produktov, vytvárania inovačných technológií navrhnutých pre globálnych spotrebiteľov s cieľom podporiť rast širšieho hodnotového reťazca EÚ;

9.  zdôrazňuje, že environmentálne výzvy, ktoré sú pred nami, sú dôležitou hnacou silou inovácie; pripomína, že je potrebné dosiahnuť ďalší technologický pokrok, aby sa zlepšila environmentálna účinnosť automobilov, a súčasne podporovať vývoj vozidiel na alternatívne palivá, ako napríklad elektrických vozidiel, a ich prenikanie na trh; pripomína tiež, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v technickej regulácii zameranej na ďalšie zníženie emisií CO2;

10. podporuje konsenzus skupiny na vysokej úrovni CARS 21, podľa ktorého by obchodná politika Únie mala rozvíjať konkurencieschopnosť EÚ na globálnych trhoch prostredníctvom medzinárodnej harmonizácie regulácie automobilov a v plnej miere zohľadňovať význam zachovania silnej, inovatívnej a konkurencieschopnej automobilovej výrobnej základne, a je pevne presvedčený o tom, že by sa tak nemalo za žiadnych okolností diať na úkor pracovných práv ani sociálnej spravodlivosti alebo noriem;

11. zdôrazňuje význam mnohostranných a dvojstranných rokovaní zameraných na posilnenie reciprocity v prístupe na trhy a zníženie colných, ako i necolných prekážok, ktoré nie sú oprávnené vzhľadom na ochranu zdravia alebo životného prostredia; domnieva sa, že súčasťou obchodných dohôd a dvojstrannej regulačnej spolupráce Únie by mali byť dôležité záväzky týkajúce sa odstránenia necolných prekážok, ktoré majú vplyv na automobilové odvetvie EÚ, a že tieto dohody a spolupráca by mali zaručiť prístup k dovážaným surovinám; zdôrazňuje, že všetky partnerské krajiny Únie musia účinne chrániť a rešpektovať práva európskych podnikov v oblasti priemyselného vlastníctva EÚ;

12. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o celosvetovú normalizáciu, domnieva sa, že obchodní partneri EÚ by mali prijať normy EHK OSN, WP 29 a že je nevyhnutné nájsť nové globálne riešenia pre inovačné technológie, ako napr. globálny elektrický konektor pre elektromobily;

13. uznáva význam urýchlenia vypracúvania návrhu nového nariadenia o vzájomnom uznávaní medzinárodných typových schválení celých vozidiel a náhradných dielov na opravy a údržbu s cieľom zmierniť administratívnu záťaž súvisiacu so zavedením rovnakého modelu vozidiel na trhoch tretích krajín;

14. zdôrazňuje, že medzinárodné rámce spolupráce v oblasti noriem a technickej regulácie by mali zostať uprednostňovanou možnosťou snahy o ich harmonizáciu a že všetky dvojstranné iniciatívy sa musia rozvíjať s ohľadom na ich multilateralizáciu, čo by malo zahŕňať aj rozvíjajúce sa ekonomiky; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala pokračovať v zlepšovaní svojich environmentálnych požiadaviek a pokúsiť sa na tomto základe stanoviť najpokročilejšie medzinárodné normy;

15. víta iniciatívu prijatú v rámci Transatlantickej hospodárskej rady o začatí práce na celosvetovom technickom predpise o bezpečnosti a podpore elektrických vozidiel a zdôrazňuje význam zatraktívnenia širokého členstva s účasťou hlavných obchodných partnerov EÚ;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky záväzky v rámci obchodných rokovaní a súčasných aj budúcich dohôd boli účinne splnené; vyzýva Komisiu, aby v záujme zachovania automobilového priemyslu EÚ a zabránenia nekalým obchodným praktikám namiereným proti záujmom EÚ, ako sú osobitné dane na dovážané automobily, v súlade s pravidlami WTO využívala nástroje obchodnej obrany a aby sa v prípade potreby uchýlila aj k využitiu mechanizmu riešenia sporov;

17. domnieva sa, že investičná činnosť na rastových trhoch sa musí posilniť a zabezpečiť prostredníctvom obchodných zmlúv;

18. domnieva sa, že európske podniky v tretích krajinách, do ktorých smerujú investície, by tiež mali presadzovať normy EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a normy týkajúce sa zapojenia zamestnancov, a že je potrebné podporovať regionálny rozvoj;

19. žiada Komisiu, aby svoje analýzy vplyvu budúcich obchodných dohôd vykonávané ex ante rozšírila o pojem konkurencieschopnosti v automobilovom odvetví, aby po vstupe týchto dohôd do platnosti vypracovala nové štúdie a aby na základe konkrétnych definovaných kritérií, vrátane spôsobu zapojenia zainteresovaných strán, pravidelne posudzovala kumulatívny vplyv dohôd , ktoré sú v súčasnosti platné aj o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

20. naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr pripravila strategickú víziu svojej priemyselnej politiky, ktorá by pomohla priemyselným odvetviam, ktoré sú zasiahnuté štrukturálnymi nadmernými kapacitami, ako napríklad automobilové odvetvie, aby mohli predvídať vývojové trendy a preorientovať sa na odvetvia budúcnosti, ako je verejná doprava s nulovými emisiami CO2.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, María Auxiliadora Correa Zamora, Andrea Cozzolino, George Sabin Cutaş, Marielle de Sarnez, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Salvatore Iacolino, Elisabeth Köstinger, Emma McClarkin, Mario Pirillo, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Krzysztof Lisek

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (27.9.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe
(2013/2062(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Birgit Sippel

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže dynamické a inkluzívne trhy práce, kde majú ľudia vysokú úroveň vedomostí potrebných pre trh, sú základom konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a sociálnej súdržnosti;

1.  víta akčný plán pre automobilový priemysel a konštatuje strategickú dôležitosť automobilového priemyslu pre európske hospodárstvo, ktorý priamo i nepriamo poskytuje približne 12 miliónov pracovných miest, prináša značný pozitívny prínos do obchodnej bilancie EÚ vo výške približne 90 miliárd EUR (v roku 2011), priťahuje najväčšie súkromné investície do výskumu a inovácií (približne 30 miliárd EUR v roku 2010) a je tiež základnou hnacou silou technologickej inovácie; zdôrazňuje, že ambiciózna európska priemyselná politika so silným dôrazom na miestnu zamestnanosť a rozvoj ekologických technológií je potrebná na obnovu s rastom počtu pracovných miest a povzbudenie udržateľného rastu; zdôrazňuje, že európsky automobilový priemysel potrebuje stratégiu obnovy nasmerovanú na udržateľnejšie automobily ako súčasť ekologickejšieho systému dopravy;

2.  poukazuje na význam vyčnievania na globálnom trhu práce, a to z hľadiska kvality a bezpečnosti; považuje preto za potrebné investovať do pokročilých technológií a zdôrazňovať inovácie;

3.  víta návrh Komisie na tzv. systém eCall, teda systém umožňujúci vozidlám automaticky zavolať v prípade závažnej nehody pohotovostné služby;

4.  s ohľadom na rozvoj väčšej integrácie v rámci EÚ zastáva názor, že by sa mali zlepšiť prispôsobenia umožňujúce používanie vozidiel vodičmi so zdravotným postihnutím, a to z hľadiska ich výkonnosti a dostupnosti;

5.  požaduje zlepšenie noriem zdravia a bezpečnosti stanovených v stratégii Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012, aby sa držal krok so zmenami v rôznych typoch práce a úloh; na tento účel žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila európsku stratégiu v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti do roku 2020;

6.  žiada, aby sa vynakladalo väčšie úsilie pri plnení cieľov stratégie EÚ 2020 týkajúcich sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v záujme podpory európskeho automobilového priemyslu; v tejto súvislosti poukazuje na význam zachovania silnej základne na výrobu automobilov v Európe, a to aj pomocou vývozu väčšieho portfólia vysokokvalitných vozidiel s udržateľnými technológiami do tretích krajín; poukazuje na to, že výskum, vývoj a inovácie získavajú čoraz väčší význam, najmä pokiaľ ide o potrebu vyvinúť energeticky účinné automobily s nízkymi emisiami, s cieľom umožniť Európe udržať si konkurencieschopnosť, a tak povzbudiť zamestnanosť tým, že zníži svoju závislosť Európy od dovozu energie;

7.  uznáva, že elektrické vozidlá majú rastový potenciál, a to nielen z hľadiska energetickej udržateľnosti a vplyvu na klímu, ale aj preto, že sú schopné generovať hospodársky rast a zamestnanosť; preto žiada, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom rozvíjať a zlepšovať automobily tohto typu a podporovať ich používanie v rámci EÚ; domnieva sa, že na tento účel bude potrebné zriadiť zariadenia na tankovanie alebo nabíjanie pre vozidlá, ktoré sú poháňané alternatívnymi palivami;

8.  víta Komisiou navrhované programy Horizont 2020 a COSME, ktoré poskytnú finančnú podporu umožňujúcu podnikom a MSP rozvíjať konkurencieschopnosť, pričom Európa bude smerovať k dopravnému systému šetrnému k životnému prostrediu a efektívne využívajúcemu zdroje;

9.  víta činnosti navrhnuté v štvrtom pilieri akčného plánu; poukazuje na potrebu dlhodobých stratégií umožňujúcich podnikom a zamestnancom prispôsobovať sa štrukturálnym transformáciám a súčasne očakávať zmenu a minimalizovať sociálny vplyv; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na prijatie právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie; priraďuje osobitný význam dlhodobému plánovaniu štrukturálnych zmien, aby sa v prípade zmeny požiadaviek na pracovnú silu zabezpečil postupný prechod; zdôrazňuje, že úroveň schopností bude stačiť na zaručenie zamestnanosti a v prípade potreby umožní prechod na nové formy výrobných a obchodných modelov;

10. v súvislosti s lepšou právnou reguláciou žiada Komisiu, aby bola systematickejšia pri posudzovaní vplyvu jej návrhov na schopnosť európskych automobilových priemyselných odvetví zachovať si konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni, a tým poskytovať mnohé nové pracovné miesta, od ktorých Európa závisí; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby aktívne odrádzala od tzv. pozlacovania práva EÚ na vnútroštátnej úrovni;

11. žiada členské štáty, aby predvídali procesy reštrukturalizácie s cieľom zachovať pracovné miesta, rozvíjať vnútornú a vonkajšiu mobilitu a minimalizovať možné nepriaznivé účinky týchto procesov; žiada členské štáty, aby účinne posilnili vnútroštátne právo a existujúce smernice EÚ vrátane smernice o hromadnom prepúšťaní, smernice o prevodoch podnikov a rámcovej smernice o informáciách a konzultáciách bez toho, aby porušili zásadu subsidiarity; domnieva sa, že finančné prostriedky EÚ by mali zohrávať hlavnú úlohu pri odvracaní, minimalizovaní alebo zmierňovaní takýchto nepriaznivých účinkov, ktoré by mohli vyplynúť z procesov reštrukturalizácie;

12. zastáva názor, že ak sa reštrukturalizácii nedá vyhnúť, zatváranie závodov alebo ich zmenšovanie by sa malo považovať za poslednú možnosť; v súlade s tým sa domnieva, že v takýchto prípadoch by sa mali poskytnúť informácie zainteresovaným stranám vrátane odborových zväzov, zástupcov pracovníkov a zástupcov spoločnosti a že by sa s nimi malo rokovať, aby sa dosiahla dohoda zaisťujúca životaschopnosť spoločnosti pri súčasnom rešpektovaní práv pracovníkov;

13. vyzýva členské štáty, aby v prípade zatvorenia závodu alebo výrazného obmedzenia výroby zmenšenia ako krátkodobé opatrenie naplno využili Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; opakuje svoje stanovisko, že návrh opatrení EGF by mal byť zlučiteľný s nasmerovaním na environmentálne udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

14. zdôrazňuje potrebu predvídať potrebné znalosti a prispôsobovať úroveň znalostí pracovníkov, a to aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania; podporuje vytvorenie európskej rady pre zručnosti v automobilovom priemysle, ktorá podporí príslušné vysokoškolské vzdelávanie a odbornú prípravu a ktorá spojí priemyselné, zamestnanecké a vedomostné monitorovacie strediská, ako aj príslušných sociálnych partnerov a organizácie poskytujúce vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov, rozvoj zručností a zamestnanosť v automobilovom priemysle;

15. poukazuje na význam sociálneho dialógu pre prispôsobovanie vedomostí a procesy reštrukturalizácie a potrebu postupovania podľa najlepších postupov[1]; pripomína pozitívne príklady vývoja dočasných inovačných nástrojov počas krízy, ako napríklad krátkodobej práce, ktoré pomohli pri udržiavaní predošlej úrovne zamestnanosti;

16. povzbudzuje členské štáty, aby v kontexte európskeho semestra prijali národné plány na vytváranie pracovných miest, a to vzhľadom na osobitné kvalifikačné nároky v rámci priemyslu vo všeobecnosti, a najmä v automobilovom odvetví;

17. domnieva sa, že kvalifikovaná pracovná sila je rozhodujúca, ak má byť európsky automobilový priemysel konkurencieschopný a postavený na kvalite; preto sa domnieva, že je nutné zmodernizovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom inovovať vedomosti potrebné pre budúcnosť prostredníctvom nových učebných osnov, IKT a partnerstiev so zamestnávateľmi;

18. žiada, aby sa Európsky sociálny fond podieľal na preškoľovaní a rekvalifikácii pracovníkov a na skvalitňovaní celoživotného vzdelávania, pričom sa bude zaoberať potrebami týkajúcimi vedomostí, zosúlaďovaním ponuky vedomostí a dopytu po nich a predvídaním zmeny, najmä v automobilovom priemysle, a to s ohľadom na nadmernú kapacitu v európskom automobilovom priemysle a na potrebu prechodu na udržateľné hospodárstvo;

19. zdôrazňuje potrebu lepšieho využívania siete EURES ako doplnkového nástroja k agentúram pre zamestnanosť členských štátov a v tomto ohľade podporuje, aby sa sieť EURES využívala nielen pri poskytovaní poradenstva pracovníkom, uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom v oblasti práva na voľný pohyb, ale tiež ako nástroj pracovného trhu s osobitným zameraním na pracovné umiestnenie na trvalom pracovnom mieste na plný úväzok, ktorý by pracovníkom umožnil žiť naplno a európskym výrobcom automobilov by sa uľahčil prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile, ktorú potrebujú;

20. poukazuje na sociálne a hospodársky prínosy vytvárať jednotné kontaktné miesta s cieľom uľahčiť voľný pohyb pracovníkov medzi členskými štátmi v prospech pracovníkov a automobilového priemyslu;

21. zastáva názor, že vývoj nových automobilových technológií šetrných k životnému prostrediu – napríklad na zníženie emisií skleníkových plynov – by mohol zaručiť dlhodobý hospodársky úspech automobilového priemyslu a tiež zabezpečiť trvalé zachovanie pracovných miest;

22. zdôrazňuje, že do všetkých priemyselných politík by sa mali začleniť posúdenia sociálneho vplyvu a úvahy v tomto smere; zdôrazňuje, že sociálna neistota má negatívne následky na inovácie, produktivitu a tvorivosť pracovnej sily, a tým aj na hospodársky rast;

23. konštatuje, že kľúčovými faktormi konkurencieschopnosti sú technologická inovácia a ekologický rast; zdôrazňuje, že verejné financovanie by malo rozvíjať inovácie v európskom priemysle vrátane automobilového priemyslu, napr. prostredníctvom EIB; poukazuje na skutočnosť, že tieto opatrenia by sa mali podmieňovať ich schopnosťou prinášať ekologickú pridanú hodnotu a udržateľné kvalitné pracovné miesta v EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

34

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Heinz K. Becker, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Richard Falbr, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Csaba Őry, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Françoise Castex, Philippe De Backer, Anthea McIntyre, Ria Oomen-Ruijten, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Tatjana Ždanoka

  • [1]  Kontrolný zoznam pre reštrukturalizačné postupy, ktorý Komisia predstavila vo svojom oznámení z 3. júna 2009 s názvom Spoločný záväzok pre zamestnanosť, COM(2009) 257.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (10.9.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému európskemu automobilovému priemyslu
(2013/2062(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sergio Gaetano Cofferati

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 3. júla 2012 o eCall: nová služba 112 pre občanov[1],

1.  zdôrazňuje, že európsky akčný plán pre automobilový priemysel musí uplatňovať holistický prístup a doplniť predpisy o investície do infraštruktúry a opatrenia na zvýšenie dopytu a posilňovanie ľudského kapitálu, a pritom presadzovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu; v tejto súvislosti sa domnieva, že investície zamerané na podporu vývoja vyspelých technológií, vrátane opatrení na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, riešenie emisií CO2 a zníženie emisií škodlivín a hluku, výrazne udržujú konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pridanej hodnoty a pracovných miest v automobilovom priemysle; je presvedčený, že ak sa  má zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu, mal by sa tento akčný plán skoordinovať s ostatnými politikami EÚ, ktoré sú s automobilovým priemyslom vzájomne prepojené;

2.  zdôrazňuje, že vnútorný trh EÚ je najdôležitejší faktor, čo sa týka zaručenia zdravej budúcnosti pre automobilový priemysel: po prvé, ako trh pre vozidlá určuje v mene 500 miliónov spotrebiteľov spoločné technické normy pre životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky, bezpečnosť výrobku a emisie hluku, ktoré sú platné a dôležité aj pre ostatné priemyselné odvetvia presahujúce jeho hranice; po druhé, poskytuje zázemie verejným a súkromným výskumným inštitútom ponúkajúcim prierezový výskum, čím prispieva k zabezpečeniu sľubnej budúcnosti pre automobilový priemysel;

3.  zdôrazňuje, že by sa mali realizovať ambiciózne investície na európskej úrovni na podporu navrhovanej stratégie, okrem iného prostredníctvom rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie – Horizont 2020 – a Európskeho sociálneho fondu; žiada ľahší prístup k Horizontu 2020 a zdôrazňuje význam investovania do výskumu a inovácií v záujme zachovania konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle vo všetkých oblastiach automobilového priemyslu, najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, kvality služieb zákazníkom, ekologickej mobility, pokrokových technológií a vysokej pridanej hodnoty výrobkov; navyše nabáda k využívaniu prostriedkov Európskej investičnej banky pri financovaní takýchto projektov;

4.  žiada legislatívny rámec, ktorý bude upravovať automobilový sektor a bude dostatočne pružný na to, aby dokázal pokryť a rýchlo reagovať na všetok nový technologický vývoj a inovácie, ktoré sú opornou štruktúrou konkurencieschopnosti automobilového priemyslu;

5.  poukazuje na skutočnosť, že vnútorný trh EÚ by mal napomôcť nielen výrobu a predaj vozidiel, ale aj recyklovateľnosť vozidiel a ich dielov a surovín, ktoré sa pri ich výrobe používajú; žiada Komisiu, aby rozvinula európsky rámec pre ekologickú recykláciu ojazdených vozidiel;

6.  zdôrazňuje, že výroba a konečné dohotovenie vozidiel ako priemyselných výrobkov sú konečnými článkami hodnotového reťazca európskych dodávateľských odvetví, a to vrátane malých a stredných dodávateľov súčiastok, a že tieto dodávateľské odvetvia zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji automobilového priemyslu a stretávajú sa s rovnakými výzvami na európskej a celosvetovej úrovni; poukazuje na to, že európski automobiloví dodávatelia vrátane MSP sú často hlavnými inovátormi, čím stimulujú rozvoj európskych automobilov budúcnosti, a zároveň vytvárajú významný trh pre náhradné diely; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré MSP v dodávateľskom odvetví sa pri využívaní programov a financovania Únie stretávajú s ťažkosťami, a žiada o ľahší prístup, a to aj prostredníctvom Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME);

7.  je presvedčený, že trh s náhradnými dielmi si zaslúži takú pozornosť ako trh s hotovými vozidlami; zdôrazňuje, že by sa k nemu malo pristupovať rovnako, najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie a správu informácií o výrobkoch; konštatuje, že tvorbu spoločného trhu pre nastavenia a náhradné diely veľmi komplikujú rozdielne vnútroštátne predpisy; preto nalieha na Komisiu, aby predložila návrhy na harmonizáciu a ďalší rozvoj tohto sektora a aby rozšírila európske normy na základe výroby certifikovaných náhradných dielov a súčiastok schválených v EÚ;

8.  zdôrazňuje, že osobitne by sa mali zohľadniť vozidlá historického záujmu a podniky a zamestnanci, ktorí na nich pracujú, vzhľadom na to, že vzhľadom na stály nárast počtu historických vozidiel je dôležitá ich údržba, použitie a zachovanie, a to nielen z hľadiska kultúry a cestovného ruchu, ale aj pre hospodárstvo; zdôrazňuje však, že by sa mala vymedziť reštriktívna definícia historických vozidiel tak, aby v súvislosti s ich rastúcim počtom zostal obmedzený ich možný negatívny vplyv na bezpečnosť a životné prostredie, ktorý nevyhnutne patrí k historickým vozidlám nespĺňajúcim normy pre nové vozidlá;

9.  víta návrh na posilnenie trhu vozidiel na alternatívny pohon a elektrických vozidiel, no poznamenáva, že rozvoj elektrickej mobility v Európe postupuje pomalým tempom; naliehavo žiada, aby sa ako priorita stanovil rozvoj vhodných infraštruktúr prostredníctvom primeraných investícií na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane náležitého financovania Nástroja na prepojenie Európy a prostredníctvom spoločných noriem pre alternatívne palivá a pohonné systémy; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby uskutočnila príslušné legislatívne návrhy, a žiada urýchlené prijatie legislatívneho návrhu a spoločnej normy dobíjacieho rozhrania pre elektrické vozidlá; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať pozitívny prístup k iným inovatívnym riešeniam dodávania energie elektrickým vozidlám, ako sú technológie na báze palivových článkov;

10. víta návrh vytvoriť systém označovania palív, ktorý by spotrebiteľom poskytol zrozumiteľné informácie o kompatibilite medzi vozidlami a palivami ponúkanými na čerpacích staniciach;

11. domnieva sa, že rozvoj európskeho automobilového priemyslu by si mal zachovať významný vývozný aspekt, a zároveň by sa mal zamerať aj na posilnenie domáceho dopytu, a to prostredníctvom spravodlivej hospodárskej súťaže a zlepšovania kúpnej sily európskych občanov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby európsky automobilový priemysel poskytoval kvalitné výrobky a aby zaujal vedúce technologické postavenie prostredníctvom inovácií, aby tak bol atraktívny pre občanov EÚ a zabezpečil dlhodobú konkurencieschopnosť sektora;

12. žiada silnejšiu koordináciu opatrení na strane dopytu po vozidlách a palivách vrátane finančných stimulov a daňovej politiky, ktoré by zahŕňali priamu finančnú podporu a daňové stimuly, okrem iného aj použitie odstupňovaných daňových systémov; žiada Komisiu, aby postupovala podľa usmernení o finančných stimuloch pomocou viacerých záväzných opatrení s cieľom zabezpečiť primerane rovnaké podmienky a prispieť ku konkurencieschopnosti tohto odvetvia v EÚ; nazdáva sa, že opatrenia na strane dopytu, ale aj opatrenia súvisiace s bežnými nákladmi a požiadavkami by mali spotrebiteľov viesť smerom k bezpečným a ekologickejším vozidlám;

13. pripomína, že v rôznych členských štátoch existujú rôzne druhy opatrení na uľahčenie kúpy nových a palivovo efektívnych vozidiel s nízkymi emisiami; nabáda k výmene takýchto najlepších postupov; vyzýva členské štáty, aby uvažovali o tom, aké inovatívne daňové politiky by mohli občanov EÚ viesť ku kúpe nových a ekologických automobilov;

14. uznáva, že je potrebné koordinovane riešiť štrukturálnu nadmernú kapacitu v automobilovom sektore v EÚ s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že každý výrobca automobilov je pri prekonávaní problémov zodpovedný za nájdenie primeraných riešení, ale zároveň uznáva význam verejnej intervencie s cieľom zabezpečiť, aby boli negatívne sociálne dôsledky akejkoľvek reštrukturalizácie sektora obmedzené na minimum; pripisuje osobitný význam dlhodobému plánovaniu štrukturálnych zmien, aby sa v prípade zmeny pracovných podmienok zabezpečilo, že úroveň schopností a zručností bude stačiť na zaručenie zamestnanosti a že prechod na nové formy výrobných a obchodných modelov bude postupný; je presvedčený, že európsky rámec pre predvídanie zmien a zmierenie sociálneho vplyvu reštrukturalizácie, vrátane legislatívneho aktu, je nevyhnutný aj preto, aby sa zabránilo narušeniu vnútorného trhu;

15. víta existenciu Fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskeho sociálneho fondu a požaduje ich optimálne a cielené využívanie v prípadoch reštrukturalizácie automobilového priemyslu, a to najmä na rekvalifikáciu, preškoľovanie a premiestňovanie pracovníkov, ktorých sa reštrukturalizácia dotkla, a pomoc zasiahnutým regiónom;

16. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, transparentnosti a bezpečnosti aj na trhu ojazdených automobilov a aby sa usilovala o postupnú elimináciu znečisťujúcich a menej bezpečných vozidiel; chváli ju za odporúčanie v nariadení o technickej kontrole, aby sa pri každej kontrole vyžadoval záznam najazdených kilometrov; domnieva sa, že by sa na európskej úrovni mohli povzbudzovať iniciatívy, ako je belgický systém „automobilového preukazu”; konštatuje, že postupy opätovnej evidencie v prípade prevodu vozidiel musia tiež odrádzať od cezhraničných podvodov, pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov;

17. žiada Komisiu, aby reagovala na problém zavádzania spotrebiteľa prostredníctvom nereprezentatívnych informácií o spotrebe paliva vozidiel a environmentálneho správania; podporuje plánované vytvorenie nového cyklu skúšok z vedenia motorových vozidiel a skúšobných postupov a žiada, aby sa bezodkladne zaviedli;

18. poukazuje na to, že je potrebné zachovať konštruktívne, transparentné a vzájomne úctivé vzťahy medzi rôznymi zúčastnenými stranami v automobilovom priemysle, predovšetkým medzi výrobcami a ich obchodníkmi, a na to, že je nutné zabrániť nerovnováhe v tomto vzťahu uprednostňujúcej silnejšiu stranu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na spotrebiteľov;

19. pripomína, že regionálne a miestne orgány v závislosti od ich právomocí majú rôzne nástroje na aktívnu podporu automobilového priemyslu, predovšetkým v oblasti propagácie elektrických automobilov prostredníctvom správy parkovacích priestorov, a tiež v oblasti podpory investícií do infraštruktúry pre alternatívne palivá; nabáda k výmene a účinnej koordinácii týchto postupov na európskej úrovni; žiada, aby sa prostriedky EÚ využívali cielene a optimálne a v súlade s konkrétnymi požiadavkami rozvoja príslušného regiónu;

20. žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a predkladali opatrenia týkajúce sa vozidiel, infraštruktúry a správania sa vodičov; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 3. júla 2013, v ktorom vyzýva na urýchlené prijatie systému e-Call obsahujúceho presné požiadavky na ochranu údajov, ujasnenie zodpovednosti niektorých zúčastnených strán, technologickú neutralitu a transparentnosť v záujme spotrebiteľov; okrem toho pripomína svoju požiadavku, aby bol systém e-Call založený na interoperabilnej platforme s otvoreným prístupom pre prípadné budúce nepovinné aplikácie alebo služby vo vozidle, ktoré vyhovujú požiadavkám na bezpečnosť a ochranu údajov a normám na ochranu súkromia, a ktoré zároveň spotrebiteľom umožňujú otvorenú voľbu a poskytovateľom služieb otvorený prístup;

21. trvá na sprísnení súčasných bezpečnostných požiadaviek vozidiel triedy L a na zlepšení bezpečnostných požiadaviek a systémov ochrany nákladných vozidiel proti podbehnutiu;

22. potvrdzuje svoju podporu prehodnoteniu rámca typového schvaľovania a uvíta spoluprácu s Komisiou a podporu dialógu zúčastnených strán počas tohto procesu;

23. víta zámer Komisie vykonávať skúšky proporcionality vykonávacích opatrení, ktoré boli navrhnuté pre existujúce legislatívne požiadavky; poznamenáva, že jeho obavy týkajúce sa neoprávnenej manipulácie a emisií z vyparovania pre kategóriu vozidiel L boli jednoznačne uznané;

24. žiada Komisiu, aby sa väčšmi snažila vo svojej úlohe „inteligentného” a predvídavého iniciátora právnych predpisov ponúkajúceho priemyslu dlhodobú bezpečnosť, a zároveň ho udržiavala konkurencieschopným, a aby bezprostredne poskytla spotrebiteľom vyššiu úroveň transparentnosti v súvislosti s novými vozidlami; zdôrazňuje, že proces určovania nových a spoločných noriem pre automobilový priemysel sa musí v budúcnosti stať plánovateľnejším a lepšie koordinovaným a že musí brať do úvahy životný cyklus výrobkov;

25. vyzdvihuje význam medzinárodnej regulačnej harmonizácie v podpore globálnej konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu; podporuje reformu dohody Európskej hospodárskej komisie OSN z roku 1958 a vytvorenie systému medzinárodného schválenia typu vozidiel; vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie zapojila Parlament do zabezpečenia politickej podpory globálnych partnerov s cieľom zvýšiť profil týchto dôležitých projektov;

26. ľutuje rozhodnutie Konferencie predsedov zrušiť zapojenie poslancov EP do diskusií okolo programu CARS 2020; poznamenáva, že mnohé iné reprezentatívne organizácie a politici členských štátov sú doň zapojení; žiada, aby Konferencia predsedov prehodnotila toto rozhodnutie vo svetle významných návrhov pre budúcnosť automobilového priemyslu, ktorý sa vyvíja v rámci programu CARS 2020; konštatuje, že keďže každý právny predpis odvíjajúci sa od programu CARS 2020 bude podrobne preverovať a schvaľovať Parlament, účasť v politických skupinách neohrozí jeho nezávislosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Claudette Abela Baldacchino, Adam Bielan, Preslav Borissov, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Cornelis de Jong, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Hans-Peter Mayer, Franz Obermayr, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ildikó Gáll-Pelcz, Liem Hoang Ngoc, María Irigoyen Pérez, Pier Antonio Panzeri, Olle Schmidt, Olga Sehnalová, Marc Tarabella, Wim van de Camp, Patricia van der Kammen

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (18.10.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe
(2013/2062(INI))

Spravodajca: Oldřich Vlasák

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta akčný plán CARS 2020 pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel a podporuje jeho štyri piliere;

2.  zdôrazňuje význam zachovania a posilnenia výroby realizovanej v Európe s cieľom zaistiť dôstojné životné podmienky pre európskych občanov a konsolidovať európsky priemysel v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu a oživenia hospodárstva;

3.  na základe najnovších údajov o objemoch predaja vyzýva Komisiu, aby zaujala jednotnejší postoj k právnym predpisom ovplyvňujúcim automobilový priemysel, a to od inovácií a výskumu cez oživenie trhu a rast zamestnanosti, až po bezpečnostné a environmentálne normy;

4.  na základe najnovších údajov o objemoch predaja poskytnutých Komisiou – podľa ktorých trh zaznamenal trojnásobný pokles a predaj ľahkých vozidiel v EÚ klesol od decembra 2006 do decembra 2012 z takmer 17 miliónov na menej než 12 miliónov – vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje široko zamerané a čiastočne protikladné ciele, a upriamila tak svoju pozornosť predovšetkým na oživenie trhu a rast zamestnanosti;

5.  domnieva sa, že pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci by nemali viesť k nedostatočnej konkurencieschopnosti európskeho automobilového odvetvia; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila plány reštrukturalizácie, pomoci a užších vzťahov medzi výrobcami v tomto sektore prostredníctvom porovnania týchto plánov s plánmi tretích krajín, a to s cieľom naštartovať oživenie rastu a zamestnanosti v tomto odvetví v Európe;

6.  podporuje rozvoj a modernizáciu udržateľnej a efektívnej dopravnej infraštruktúry, keďže týmto spôsobom možno stimulovať trh a prispieť ku zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, ako aj k hospodárskemu rastu a rastu zamestnanosti;

7.  zdôrazňuje význam ambiciózneho rámca pre výskum a inovácie zameraného na konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni a povzbudzuje napríklad zavádzanie aplikácií na komunikáciu vozidla prostredníctvom internetovej alebo mobilnej siete (connected car) alebo telematických aplikácií;

8.  je presvedčený o nevyhnutnosti zásadného zlepšenia bezpečnosti na cestách v EÚ; v tejto súvislosti oceňuje prioritizáciu technológií zabudovaných v automobiloch, ktoré podporujú riadne správanie vodiča pri šoférovaní a presadzovanie pravidiel cestnej premávky, ako sú zariadenia na inteligentné riadenie rýchlosti;

9.  víta stratégiu Komisie týkajúcu sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, ako aj infraštruktúry nabíjacích miest a plniacich staníc pre ekologické vozidlá;

10. zdôrazňuje cieľ spočívajúci v posilnení konkurencieschopnosti a výkonu európskych výrobcov automobilov, predovšetkým pokiaľ ide o narastajúcu potrebu inovatívnych riešení v tomto odvetví; takisto zdôrazňuje, že v súvislosti s globálnou konkurencieschopnosťou investície do výskumu a inovácií prispejú k rastu a vytvoreniu vysokokvalifikovaných pracovných miest v európskom automobilovom priemysle;

11. trvá na tom, že automobilový priemysel by mal byť jednou z hlavných hybných síl hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európe, a znovu pripomína, že ide o jednu z najsilnejších stránok priemyslu EÚ, pretože zohráva ústrednú úlohu na viacerých globálnych trhoch;

12. znovu pripomína význam dodržania zásady technologickej neutrality pri výbere noriem s cieľom chrániť investície priekopníkov v tejto oblasti, a tak podnietiť inovácie v tomto odvetví;

13. pripomína, že výskum a inovácie v automobilovom odvetví musia umožniť rozsiahly technologický pokrok, ktorý pomôže posilniť hospodársku konkurencieschopnosť EÚ a udržať jej vedúce postavenie na globálnom trhu, čo bude rozhodujúcim prínosom k dosiahnutiu cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako je stanovené v stratégii Európa 2020;

14. opakuje, že v časoch krízy sú zamestnanci automobilového priemyslu postihnutí ako prví; zdôrazňuje, že vzhľadom na budúci vývoj v tomto odvetví treba posilniť ich ďalšiu odbornú prípravu, a ak je to vhodné, ich zručnosti a poznatky znovu investovať v rámci iných odvetví;

15. upozorňuje na to, že záväzné ciele v oblasti emisií by sa nemali stanoviť prv ako v roku 2017, keďže posúdenie vplyvu ešte nebolo úplne vyhodnotené; vyzýva Komisiu, aby upustila od prijímania právnych predpisov týkajúcich sa spôsobu plnenia cieľa zníženia emisií a iných čiastkových cieľov, aby sa tak neobmedzila rôznorodosť produktov či súkromnú výskumnú činnosť; vyzýva preto na koordináciu revízie smernice 96/53/ES o maximálnej povolenej hmotnosti a najväčších prípustných rozmeroch cestných vozidiel s príslušnými stranami, a to vrátane zástupcov výrobcov automobilov;

16. zdôrazňuje potrebu základného výskumu týkajúceho sa vývoja technológií pre mobilné uskladňovanie energie, ako aj vývoja nových možností výroby biopalív;

17. zdôrazňuje, že existuje mimoriadne veľký potenciál na ďalšie zlepšenie ekologickej efektívnosti podporovanej informačnými a komunikačnými technológiami;

18. navrhuje predovšetkým rozšíriť nástroje Európskej investičnej banky (EIB) na vývoj infraštruktúry alternatívnych palív a reštrukturalizáciu výroby; ďalej navrhuje zamerať sa na investície do alternatívnych technológií pohonu a komplexnej infraštruktúry pre dobíjanie elektrických vozidiel a doplňovanie paliva do plynových vozidiel; navrhuje aj vypracovanie spoločných technických noriem na trhu s elektrickými vozidlami a spoluprácu smerujúcu k celosvetovej harmonizácii technických noriem týkajúcich sa infraštruktúry nabíjania elektrických vozidiel;

19. navrhuje posilniť nástroje Európskej investičnej banky na vývoj udržateľnejšieho a konkurencieschopnejšieho európskeho automobilového priemyslu a na vybudovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá;

20. zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu a poslanie EIB pri financovaní nových priemyselných projektov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú rozsiahlej dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry pre alternatívne palivá;

21. poukazuje na to, že podľa štúdie útvaru vyhodnocovania vedecko-technických možností (STOA) s názvom Ekologicky efektívna doprava bráni vytvoreniu ekologicky efektívneho dopravného systému viacero prekážok inej ako technickej povahy, súvisiacich s financovaním, plánovaním a vykonávaním, ako aj vysoké náklady na alternatívne technológie pohonu;

22. vyzýva Komisiu, aby zaistila dohľad skupiny na vysokej úrovni nad pokrokom pri vykonávaní akčného plánu, a predovšetkým aby zabezpečila efektívne využívanie všetkých rozpočtových nástrojov dostupných na úrovni EÚ, ktoré sú zamerané na oživenie automobilového odvetvia;

23. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala jasný a konkrétny plán pevne stanoveného časového rámca na vykonávanie akčného plánu a aby doň začlenila tieto body:

     –   okamžité začatie vykonávania ex-ante posúdenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov a ex-post hodnotenia prijatých právnych predpisov, ako aj nedostatočného alebo nesprávneho vykonávania prijatých právnych predpisov, aby sa zabezpečila previerka spravodlivej hospodárskej súťaže, a to vrátane právnych predpisov týkajúcich sa emisií CO2 a hluku;

     –   štúdiu súhrnného vplyvu príslušných právnych predpisov EÚ na automobilový priemysel a na cenu priemerného automobilu, keďže navrhované opatrenia môžu vyústiť do nárastu cien o niekoľko tisíc eur pre každého jednotlivého zákazníka; táto štúdia by takisto mala zohľadniť zníženie emisií CO2 a hlukového znečistenia, ako aj zníženie nákladov pre priemerného vodiča vďaka vyššej úspore paliva;

     –   okamžité zriadenie skupiny CARS 2020 na vysokej úrovni ako poradného orgánu, ktorý sa bude aktívne zúčastňovať na vykonávaní akčného plánu;

24. zdôrazňuje podporné opatrenia prijaté niekoľkými členskými štátmi, ako je zrýchlený daňový odpis alebo odpočet DPH zo strany spoločností, ako aj ekologické vozidlá;

25. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila európsky rámec pre sociálne zodpovedné riadenie reštrukturalizácie, ako požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013 obsahujúcom odporúčania Komisie o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie[1], a aby zároveň zlepšila predvídanie zmien a posilnila sociálny dialóg, ako aj informovanie zamestnancov a konzultácie s nimi v rámci celého postupu;

26. je presvedčený, že podpora podnikových škôl, predovšetkým učilíšť, by mohla prispieť k získaniu potrebného kvalifikovaného ľudského kapitálu;

27. pripomína Komisii, že v záujme podpory výskumných a inovačných činností a vytvorenia nových kvalitných pracovných miest treba na tento akčný plán pre automobilové odvetvie vyčleniť náležité finančné prostriedky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

5

13

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdi Cristiano Allam, Georges Bach, Erik Bánki, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Michael Cramer, Joseph Cuschieri, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Franco Frigo, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Petri Sarvamaa, David-Maria Sassoli, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Giommaria Uggias, Patricia van der Kammen, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Spyros Danellis, Markus Ferber, Eider Gardiazábal Rubial, Nathalie Griesbeck, Geoffrey Van Orden

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

5

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Fabrizio Bertot, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Vladimir Urutchev

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jerzy Buzek, Ioan Enciu, Andrzej Grzyb, Roger Helmer, Seán Kelly, Bernd Lange, Zofija Mazej Kukovič, Franck Proust, Algirdas Saudargas

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Chrysogelos