SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike

14.2.2014 - (COM(2013)0860 – C7‑0437/2013 – 2013/0416(COD)) - ***I

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Vital Moreira

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2013/0416(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0110/2014

Predkladané texty :

A7-0110/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 16/04/2014 - 14.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0439

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET K FINANČNEJ ZLUČITEĽNOSTI
POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike

(COM(2013)0860 – C7‑0437/2013 – 2013/0416(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0860),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0437/2013),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet v otázke zlučiteľnosti návrhu s viacročným finančným rámcom,

– so zreteľom na články 55 a 38 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0110/2014),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU^[1]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[2],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[3],

keďže:

(1) Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Tuniskou republikou (ďalej len „Tunisko“) sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“). Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom na druhej strane[4] (ďalej len „dohoda o pridružení medzi EÚ a Tuniskom“) nadobudla platnosť 1. marca 1998. Na základe dohody o pridružení medzi EÚ a Tuniskom Tunisko dokončilo zrušenie cla na priemyselné výrobky v roku 2008, čím sa Tunisko stalo prvou stredozemskou krajinou, ktorá vstúpila do zóny voľného obchodu s Úniou. Bilaterálny politický dialóg a ekonomická spolupráca sa ďalej rozvíjali v rámci akčných plánov ESP, z ktorých najnovší, o ktorom sa rokuje, sa vzťahuje na obdobie rokov 2013 – 2017.

(2) Hospodárstvo Tuniska významne ovplyvnili domáce udalosti spojené s dianím v krajinách južného Stredozemia od konca roku 2010, známym ako „Arabská jar“, a regionálnymi nepokojmi, ktoré nasledovali, najmä v susednej Líbyi. Tieto udalosti a oslabené globálne hospodárske prostredie, najmä recesia v eurozóne (hlavný obchodný a finančný partner Tuniska) mali veľmi nepriaznivý vplyv na tuniské hospodárstvo, čo viedlo k spomaleniu rastu a vyústilo do podstatného nedostatku prostriedkov vo vonkajšom a rozpočtovom financovaní.

(3) Po vyhnaní prezidenta Bena Aliho 14. januára 2011 sa 23. októbra 2011 uskutočnili prvé slobodné a demokratické voľby v Tunisku. Odvtedy funguje národné ústavodarné zhromaždenie a napriek tomu, že politická transformácia sa nezaobišla bez ťažkostí, hlavní politickí činitelia vyvíjajú koordinované úsilie zamerané na realizáciu reforiem smerom k plnohodnotnému demokratickému systému.

(3a) Ústava, ktorú pripravuje tuniské národné ústavodarné zhromaždenie, obsahuje určitý pokrok v oblasti práv a slobôd jednotlivca a rovnosti mužov a žien, vďaka ktorému sa Tunisko vydáva na cestu k demokracii a právnemu štátu.

(4) Od začiatku Arabskej jari Únia pri viacerých príležitostiach vyhlásila, že je odhodlaná podporovať Tunisko v jeho procese hospodárskych a politických reforiem. Toto odhodlanie bolo v novembri 2012 potvrdené v záveroch zasadnutia Asociačnej rady medzi Úniou a Tuniskom▌. Politická a hospodárska podpora procesu reforiem v Tunisku zo strany Únie je v súlade s politikou Únie voči regiónu južného Stredozemia, ako sa stanovuje v rámci ESP.

(5) V súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady prijatým spolu s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ[5] by makrofinančná pomoc Únie ▌mala predstavovať výnimočný finančný nástroj určený na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorej cieľom je obnova udržateľného stavu vonkajších financií príjemcu a ktorá by mala podporovať vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie stavu platobnej bilancie, najmä počas programového obdobia, a posilniť vykonávanie príslušných dohôd a programov s Úniou.

(6) Tuniské orgány a Medzinárodný menový fond (MMF) schválili v apríli 2013 trojročnú dohodu o nepreventívnom pohotovostnom úvere (ďalej len „program MMF“) v hodnote 1 150 miliónov SDR (zvláštne práva čerpania) na podporu tuniského programu ekonomických úprav a reforiem. Ciele programu MMF sú v súlade s účelom makrofinančnej pomoci Únie, ktorým je zmierniť krátkodobé problémy platobnej bilancie a vykonávať zásadné opatrenia v oblasti úprav v súlade s cieľom makrofinančnej pomoci Únie.

(7) Únia v rámci svojho programu bežnej spolupráce poskytla 290 miliónov EUR v grantoch na obdobie rokov 2011 – 2013 na podporu tuniského programu hospodárskych a politických reforiem. Okrem toho bolo Tunisku v období rokov 2011 – 2013 pridelených 155 miliónov EUR v rámci programu „Podpora partnerstva, reforiem a inkluzívneho rastu“ (SPRING).

(8) Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a výhľad Tunisko v auguste 2013 požiadalo Úniu o makrofinančnú pomoc.

(9) Vzhľadom na to, že Tunisko je krajina, na ktorú sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(10) Keďže naďalej existuje značný zostatkový nedostatok prostriedkov vo vonkajšom financovaní platobnej bilancie Tuniska presahujúci rámec zdrojov poskytnutých MMF a ďalšími viacstrannými inštitúciami, a napriek vykonávaniu dôrazných programov hospodárskej stabilizácie a reforiem zo strany Tuniska, makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Tunisku (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“), sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za vhodnú reakciu na žiadosť Tuniska o podporu stabilizácie hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorá dopĺňa zdroje dostupné v rámci finančného mechanizmu MMF, by sa podporila stabilizácia hospodárstva a tuniský program štrukturálnych reforiem.

(11) Makrofinančná pomoc Únie by sa mala zamerať na obnovu udržateľného stavu vonkajšieho financovania Tuniska, a tým podporiť jeho hospodársky a sociálny rozvoj.

(12) Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Tuniska, pričom sa zohľadňuje aj jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, a najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa zohľadňujú aj očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj predchádzajúce využitie ďalších nástrojov Únie na vonkajšie financovanie v Tunisku a celkový prínos zapojenia Únie.

(13) Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s kľúčovými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(14) Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Tunisku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(15) Makrofinančnou pomocou Únie by sa mali podporiť záväzky Tuniska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzky voči zásadám otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(16) Podmienkou na poskytnutie makrofinančnej pomoci by malo byť to, že Tunisko musí rešpektovať účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavať ľudské práva. Špecifickými cieľmi makrofinančnej pomoci Únie by okrem toho malo byť zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov hospodárenia s verejnými financiami v Tunisku a presadzovanie štrukturálnych reforiem zameraných na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania pracovných miest a fiškálnej konsolidácie. Plnenie podmienok, ako aj dosahovanie týchto cieľov by mala pravidelne monitorovať Komisia.

(17) S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Tunisko prijať vhodné opatrenia, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam spojeným s touto pomocou a boj proti nim. Okrem toho by sa mali prijať ustanovenia umožňujúce Komisii vykonávať kontroly a Dvoru audítorov vykonávať audity.

(18) Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady.

(19) Sumy potrebné na poskytnutie makrofinančnej pomoci by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(20) Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(21) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[6].

(22) Makrofinančná pomoc Únie by mala podliehať podmienkam v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s tuniskými orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej hodnotu 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie poskytnutej Tunisku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Únia v záujme podpory stabilizácie hospodárstva a reforiem v Tunisku poskytne Tunisku makrofinančnú pomoc (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v maximálnej výške 300 miliónov EUR. Pomoc slúži sčasti na pokrytie potrieb Tuniska v súvislosti s platobnou bilanciou, ako sa uvádza v programe MMF.

2. Makrofinančná pomoc Únie sa Tunisku poskytuje v plnej výške vo forme úverov. Komisia je v mene Únie splnomocnená požičať si potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať Tunisku. Úvery majú maximálnu splatnosť 15 rokov.

3. Uvoľnenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo memorandami o porozumení uzavretými medzi MMF a Tuniskom a s kľúčovými zásadami a cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o pridružení medzi EÚ a Tuniskom a v akčnom pláne medzi EÚ a Tuniskom na roky 2013 – 2017 schválenom v rámci ESP. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie vrátane jej vyplácania a týmto inštitúciám včas poskytuje príslušné dokumenty.

4. Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii počas obdobia dva a pol roka, počínajúc prvým dňom od nadobudnutia účinnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 3 ods. 1.

5. Ak sa potreby Tuniska v oblasti financovania počas vyplácania makrofinančnej pomoci Únie v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 zníži výšku tejto pomoci alebo ju pozastaví, či zruší.

Článok 2

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie je to, že Tunisko musí rešpektovať účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavať ľudské práva. Komisia monitoruje splnenie tejto podmienky počas celého životného cyklu makrofinančnej pomoci Únie. Tento článok sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ[7].

Článok 3

1. Komisia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 dohodne s tuniskými orgánmi na jasne vymedzených podmienkach v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienkach zameraných na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie, ktorým makrofinančná pomoc Únie podlieha a ktoré sa stanovia v memorande o porozumení (ďalej len „memorandum o porozumení“) zahŕňajúcom časový rámec plnenia uvedených podmienok. Podmienky v oblasti hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo memorandami o porozumení uvedenými v článku 1 ods. 3 vrátane programov makroekonomických úprav a štrukturálnych reforiem, ktoré Tunisko vykonáva s podporou MMF.

2. Tieto podmienky sú zamerané najmä na zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov hospodárenia s verejnými financiami v Tunisku, a to aj pri využívaní makrofinančnej pomoci Únie. Pri navrhovaní opatrení politiky sa riadne zohľadňuje aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie. Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov Komisia pravidelne monitoruje.

3. Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovujú v dohode o úvere, na ktorej sa má dohodnúť Komisia a tuniské orgány.

4. Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či sú podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 stále plnené, a to vrátane podmienky, aby bola hospodárska politika Tuniska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie. Komisia pri tejto činnosti úzko spolupracuje s MMF a so Svetovou bankou a v prípade potreby s Európskym parlamentom a Radou.

Článok 4

1. Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odseku 3 poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie vo forme úveru v troch splátkach. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení.

2. Za sumy makrofinančnej pomoci Únie sa v prípade potreby ručí v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009[8].

3. Komisia rozhoduje o vyplatení splátok za predpokladu splnenia všetkých týchto podmienok:

a) podmienka stanovená v článku 2;

b) trvalo uspokojivé výsledky vo vykonávaní programu politiky obsahujúceho rázne opatrenia na prispôsobenie a opatrenia štrukturálnych reforiem s podporou nepreventívneho úverového mechanizmu MMF a

c) vykonávanie – vo vymedzenom časovom rámci – podmienok v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienok, ktoré sa dohodli v memorande o porozumení.

Vyplatenie druhej splátky sa uskutoční najskôr tri mesiace po vyplatení prvej splátky. Vyplatenie tretej splátky sa uskutoční najskôr tri mesiace po vyplatení druhej splátky.

4. V prípade, že podmienky uvedené v odseku 3 nie sú splnené, Komisia dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie. V takýchto prípadoch oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody tohto pozastavenia alebo zrušenia.

5. Makrofinančná pomoc Únie sa vypláca Centrálnej banke Tuniska. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa majú dohodnúť v memorande o porozumení, vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu sa finančné prostriedky Únie môžu previesť tuniskému ministerstvu financií ako konečnému príjemcovi.

Článok 5

1. Operácie prijímania a poskytovania úverov súvisiace s makrofinančnou pomocou Únie sa vykonávajú v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nesmú pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti, ani ju vystaviť akémukoľvek riziku spojenému so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby, ani inému obchodnému riziku.

2. Pokiaľ to okolnosti umožňujú a ak o to Tunisko požiada, Komisia môže prijať potrebné kroky, aby zabezpečila, že sa do zmluvných podmienok poskytnutia úveru zaradí doložka o predčasnom splatení úveru a že sa príslušná doložka začlení aj do podmienok pri operáciách prijímania úverov.

3. Pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru a ak o to Tunisko požiada, Komisia sa môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné prijaté úvery alebo môže reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonávajú v súlade s odsekmi 1 a 4 a nesmú viesť k predĺženiu splatnosti dotknutých prijatých úverov ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4. Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii a ktoré súvisia s operáciami prijímania a poskytovania úverov na základe tohto rozhodnutia, znáša Tunisko.

5. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 6

1. Makrofinančná pomoc Únie sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012[9].

2. Makrofinančná pomoc Únie sa vykonáva na základe priameho hospodárenia.

3. Memorandum o porozumení a dohoda o úvere, ktoré sa majú uzatvoriť s tuniskými orgánmi, obsahujú ustanovenia s cieľom:

a) zabezpečiť, aby Tunisko pravidelne kontrolovalo, či sa finančné prostriedky poskytované zo všeobecného rozpočtu Únie riadne využívajú, aby prijalo vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby aby podniklo právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa tohto rozhodnutia, ktoré boli spreneverené;

b) zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam s dosahom na makrofinančnú pomoc Únie a bojom proti nim v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95[10], nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96[11] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013[12];

c) výslovne splnomocniť Komisiu vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom alebo jej zástupcov na vykonávanie kontrol vrátane kontrol a inšpekcií na mieste;

d) výslovne splnomocniť Komisiu a Dvor audítorov na vykonávanie auditov počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci Únie a po tomto období vrátane auditov dokumentov a auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia;

e) zaručiť, aby mala Únia nárok na predčasné splatenie úveru, keď sa zistí, že v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci Únie v prípade Tuniska došlo k podvodu alebo ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4. Počas vykonávania makrofinančnej pomoci Únie Komisia prostredníctvom operatívnych posúdení monitoruje primeranosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov Tuniska, ktoré sa týkajú takejto pomoci.

Článok 7

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

1. Každý rok do 30. júna Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane hodnotenia tohto vykonávania. V tejto správe sa:

a) preskúma dosiahnutý pokrok vo vykonávaní makrofinančnej pomoci Únie;

b) posúdi hospodárska situácia a vyhliadky Tuniska, ako aj dosiahnutý pokrok vo vykonávaní opatrení politiky uvedených v článku 3 ods. 1;

c) uvedú väzby medzi podmienkami v oblasti hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Tuniska a rozhodnutiami Komisie o vyplatení splátok makrofinančnej pomoci Únie.

2. Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 4 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o následnom hodnotení, v ktorej posúdi výsledky a efektívnosť ukončenej makrofinančnej pomoci Únie a rozsah, v akom prispela k cieľom pomoci.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] ^* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
[2] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z … 2012 a rozhodnutie Rady z … 2012.
[4] Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2).
[5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (Ú. v. ES L 218, 14.8.2013, s. 15).
[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
[7] Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
[8] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).
[9] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
[10] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
[11] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
[12] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V zmysle spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu a Rady prijatého spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku sa títo dvaja spoluzákonodarcovia zaviazali „v plnej miere zohľadniť úvahy a zásady [obsiahnuté v spoločnom vyhlásení] v budúcich jednotlivých rozhodnutiach o udelení makrofinančnej pomoci Únie“.

Preto pozmeňujúce návrhy k návrhu rozhodnutia o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tunisku, ktorý predložila Komisia, uvedené v tejto správe odrážajú úvahy a zásady obsiahnuté v uvedenom spoločnom vyhlásení a/alebo harmonizujú znenie tohto návrhu s odôvodneniami a článkami uvedenými v poslednom rozhodnutí o makrofinančnej pomoci (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1351/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu).

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET K FINANČNEJ ZLUČITEĽNOSTI

11.2.2014

Pán Vital MOREIRA

predseda výboru INTA

ASP 14G351

Vážený pán Moreira,

v súlade s rozhodnutím, ktoré prijali koordinátori Výboru pre rozpočet na svojej schôdzi 15. januára 2014, by som Vám rád poskytol naše odporúčania k Vašej správe o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike, a to na základe usmernení, ktoré navrhla stála spravodajkyňa pre makrofinančnú pomoc vo výbore BUDG pani Neinská.

Výbor BUDG návrh Komisie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike v maximálnej výške 250 miliónov EUR vo forme strednodobých úverov bez grantovej zložky vo všeobecnosti podporuje. Domnievame sa, že makrofinančná pomoc Tunisku je potrebná s cieľom znížiť zraniteľnosť krajiny z hľadiska krátkodobej platobnej bilancie a fiškálnej situácie, uľahčiť prijatie štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia makroekonomickej situácie krajiny a umožniť tejto krajine vykonávanie opatrení identifikovaných v akčnom pláne medzi EÚ a Tuniskom v rámci ESP Rozpočtové náklady na pomoc budú zodpovedať financovaniu súm vyplatených v rámci Garančného fondu pri sadzbe 9 % na poskytovanie zahraničných úverov EÚ z rozpočtového riadku 01 03 06 („Financovanie Garančného fondu“). Za predpokladu, že sa prvá a druhá časť úveru v celkovej výške 170 miliónov EUR vyplatí v roku 2014 a tretia časť úveru vo výške 80 miliónov EUR v roku 2015, a podľa pravidiel týkajúcich sa mechanizmu Garančného fondu sa financovanie uskutoční v rámci rozpočtov na roky 2016 – 2017.

Rád by som zdôraznil, že vyplácanie makrofinančnej pomoci Tunisku by malo byť v prísnom súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a ustanoveniami týkajúcimi sa mechanizmu Garančného fondu a podmienkou jej vyplatenia by malo byť úspešné preskúmanie programu v rámci finančného mechanizmu MMF a vykonávanie reformných opatrení dohodnutých v memorande o porozumení medzi Komisiou a Tuniskom.

V prípade, že sa INTA ako gestorský výbor rozhodne odchýliť od výšky úveru navrhnutého Komisiou, výbor BUDG nebude takéto rozhodnutie spochybňovať, pokiaľ príslušná suma zostane v hraniciach stanovených pre financovanie Garančného fondu (rozpočtový riadok 01 03 06). V rámci finančného plánovania sa na roky, keď sa bude toto financovanie pravdepodobne poskytovať, navrhuje suma 273 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v roku 2016 a suma 199 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v roku 2017.

V prípade zahrnutia grantu je potrebné dodržať obmedzenia stanovené v rozpočtovom riadku 01 03 02 Makrofinančná pomoc (v rámci finančného plánovania sa na rok 2016 počíta so sumou 76,7 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a na rok 2017 so sumou 80,82 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch).

V prípade, že suma navrhnutá Komisiou bude na základe výsledku záverečných rokovaní zmenená, bolo však by potrebné, aby členovia výboru BUDG boli informovaní o konečnom výsledku, a mohli ho tak zohľadniť v priebehu príslušného rozpočtového postupu.

Verím, že odporúčania uvedené v tomto liste zohľadníte počas rokovaní o makrofinančnej pomoci Tunisku s Radou.

S úctou,

Alain Lamassoure

predseda, Výbor pre rozpočet

POSTUP

Názov	Makrofinančná pomoc Tuniskej republike
Referenčné čísla	COM(2013)0860 – C7-0437/2013 – 2013/0416(COD)
Dátum predloženia v EP	5.12.2013
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	INTA 13.1.2014
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	AFET 13.1.2014	BUDG 13.1.2014
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia	AFET 21.1.2014	BUDG 15.1.2014
Spravodajca dátum vymenovania	Vital Moreira 17.12.2013
Prerokovanie vo výbore	21.1.2014
Dátum prijatia	13.2.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Maria Badia i Cutchet, Nora Berra, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Andrea Cozzolino, George Sabin Cutaş, Marielle de Sarnez, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Robert Sturdy, Henri Weber, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Peter Skinner, Jarosław Leszek Wałęsa
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Birgit Schnieber-Jastram, Czesław Adam Siekierski, Renate Sommer, Rainer Wieland, Joachim Zeller, Tadeusz Zwiefka
Dátum predloženia	14.2.2014

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia