SPRÁVA k hodnoteniu Štokholmského programu v polovici obdobia

4.3.2014 - (2013/2024(INI))

Výbor pre právne veci
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Výbor pre ústavné veci
Spravodajcovia: Luigi Berlinguer, Juan Fernando López Aguilar, Carlo Casini
(Spoločné schôdze výborov – článok 51 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k hodnoteniu Štokholmského programu v polovici obdobia

(2013/2024(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program[1],

–   so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, ktorý prijala Európska rada[2],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0153/2014),

I. Štokholmský program a Lisabonská zmluva

1.  domnieva sa, že Lisabonská zmluva a uznanie právnej záväznosti Charty základných práv Európskej únie priniesli dôležité zlepšenia a posilnili ústavný základ inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom dosiahnuť cieľ vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, no nazdáva sa, že niektoré oblasti si vyžadujú ešte ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o ich vykonávanie; domnieva sa, že tento cieľ si vyžaduje zhodné uplatňovanie zmlúv a sekundárneho práva v celej EÚ; súhlasí preto s tým, že by sa malo zabrániť zvláštnym výnimkám a osobitným režimom a ak je to možné, mali by sa odstrániť; žiada Komisiu a predsedníctvo Rady, aby si lepšie plnili povinnosť bezodkladne a úplne informovať Parlament vo všetkých fázach postupu pri uzatváraní medzinárodných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami v zosúlaďovaní aktov pôvodného tretieho piliera s novou hierarchiou noriem – základnými, delegovanými a vykonávacími aktmi – podľa Lisabonskej zmluvy a novej inštitucionálnej štruktúry;

Právo Komisie predkladať právne predpisy a riadny legislatívny postup

2.  zastáva názor, že rozšírené využívanie riadneho legislatívneho postupu zvýšilo legitímnosť tvorby právnych predpisov a priblížilo ju občanom tým, že zabezpečuje Európskemu parlamentu, jedinej demokraticky volenej inštitúcii Únie, väčšiu mieru vplyvu; nazdáva sa, že v budúcej revízii zmluvy by sa mali odstrániť zostávajúce výnimky pri využívaní riadneho legislatívneho postupu;

3.  konštatuje, že v oznámení z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov Európy – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171), sa Komisia vyslovila za ambicióznejšiu odozvu na každodenné obavy a priania európskych občanov a zdôraznila, že Únia musí byť schopná reagovať na neočakávané udalosti a musí rýchlo využívať príležitosti a predvídať budúce trendy a prispôsobovať sa im;

4.  pripomína, že zásadné uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu EÚ, ktorý zahŕňa rozhodovací proces v širokom spektre politík týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, požiadavku zmluvy prijímať rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie občanom, ako aj vyššiu potrebu flexibility; vyzýva Komisiu, aby využívala svoje právo navrhovať právne predpisy pri plnom rešpektovaní jej právomocí stanovených v zmluvách a zásad v nich zakotvených, vrátane zásady subsidiarity a v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami;

Národné parlamenty

5.  zastáva názor, že väčšia úloha národných parlamentov v činnostiach Európskej únie, ako je zakotvená v protokoloch č. 1 (o úlohe národných parlamentov v Európskej únii) a č. 2 (o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality) priložených k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, má pozitívny vplyv najmä na rozvoj a fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to nielen preto, že je pravdepodobnejšie, že zásada subsidiarity sa bude dodržiavať, ale tiež preto, že rozsiahlejšie a užšie zapojenie európskych národov do demokratického procesu významne prispieva k tvorbe právnych predpisov a tvorbe politík na európskej úrovni;

6.  požaduje posilnenie spolupráce a dialógu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, ako aj medzi inštitúciami a orgánmi EÚ vo všeobecnosti a národnými parlamentmi s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie a orgány EÚ poskytovali, pokiaľ je to možné, národným parlamentom informácie o iniciatívach EÚ priamo a bezodkladne;

Jednotné volebné právo pre voľby do Európskeho parlamentu

7.  konštatuje, že aj pri absencii dohody o jednotnom volebnom postupe pre voľby do Európskeho parlamentu sa volebné systémy na seba čoraz viac podobajú, a to najmä v dôsledku vytvorenia politických strán a politických nadácií na úrovni EÚ, práce na vypracúvaní európskeho štatútu na základe návrhu Komisie na reformu pravidiel upravujúcich činnosť európskych politických strán a zákazu dvojitého mandátu, na základe čoho je funkcia poslanca Európskeho parlamentu nezlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu; podporuje transparentnejšie postupy menovania kandidátov, ktoré zaručia ich nezávislosť, a možnosť zavedenia priamych volebných obvodov;

8.  zastáva názor, že verejnosť by mala byť viac informovaná o demokratickej úlohe Parlamentu a že európske volebné kampane by sa mali sa zamerať na skutočné európske otázky;

9.  domnieva sa preto, že v budúcnosti bude potrebná reforma volebného postupu, aby sa zvýšila legitímnosť a účinnosť Parlamentu posilnením demokratického rozmeru EÚ a pomernejším rozdelením kresiel v Parlamente medzi členské štáty, v súlade so zásadami stanovenými v zmluvách; domnieva sa, že reforma tohto druhu zvýši motiváciu občanov zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte svojho bydliska, pokiaľ nie sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu;

10. ako prvý krok však víta prijatie smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi[3], v tom, že zmierňuje požiadavky, ktoré musia občania EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, spĺňať, ak chcú kandidovať v európskych voľbách; naliehavo vyzýva na odstránenie byrokratických prekážok pri voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré stále bránia účasti občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, a nabáda k spolupráci medzi členskými štátmi na prekonanie tohto závažného nedostatku, ktorý ohrozuje demokratické normy EÚ; opätovne pripomína, že je potrebné prijať ďalšie kroky, aby bolo zaručené právo každého občana EÚ voliť bez ohľadu na jeho skutočné bydlisko;

Európska iniciatíva občanov

11. víta prijatie nariadenia o iniciatíve európskych občanov[4], ktorý občanom udeľuje rovnaké právomoci v predkladaní návrhov politík, aké už má Parlament a Rada;

12. zastáva názor, že občianska iniciatíva môže zohrať kľúčovú úlohu pri určovaní záležitostí, ktoré by sa mali riešiť na úrovni EÚ, a posilňuje legitímnosť rozhodovacieho postupu na úrovni EÚ;

13. vyjadruje však poľutovanie nad technickými problémami, s ktorými sa stretávajú organizátori iniciatívy občanov, a vyzýva Komisiu, aby ich riešila;

14. zdôrazňuje, že účinnému uplatňovaniu iniciatívy občanov bránia nielen technické problémy, ale aj finančné problémy vyplývajúce z nedostatku rozpočtových prostriedkov;

II. Hodnotenie Štokholmského programu a jeho vykonávania

Základné práva

15. nazdáva sa, že EÚ by mala podporovať čo najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd pre všetkých; nazdáva sa, že kapitola Štokholmského programu o presadzovaní občianskych práv je v súlade s touto ambíciou; konštatuje však, že napriek dosiahnutému pokroku sa plnenie tejto kapitoly musí ešte viac zintenzívniť;

16. naliehavo požaduje prijatie opatrení na riešenie takzvanej kodanskej dilemy, teda situácie, keď Únia stanoví vysoké normy pre kandidátske krajiny, ale chýbajú jej nástroje pre existujúce členské štáty; žiada vytvorenie (podľa možnosti na základe medziinštitucionálnej dohody) tzv. kodanskej komisie zloženej z nezávislých odborníkov na vysokej úrovni v oblasti základných práv, menovaných taktiež Parlamentom, ktorej cieľom musí byť zaistiť dodržiavanie spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi, kontinuitu tzv. kodanských kritérií a poradenstvo a podávanie správ súvisiacich so záležitosťami v oblasti základných práv, kým sa nezmení nariadenie, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre základné práva[5] tak, aby sa rozšírila jej pôsobnosť a zvýšili jej právomoci, ako o to Parlament opakovane žiadal;

17. obáva sa, že hospodárska kríza sa môže rozvinúť do krízy demokracie a verí, že bude potrebný silný politický impulz a transparentné fungovanie demokratických inštitúcií na úrovni jednotlivých štátov a EÚ s cieľom hájiť demokraciu, právny štát a základné práva, bojovať proti rastu populizmu v Európe a ešte viac posilniť európske občianstvo; je znepokojený postojom niektorých členských štátov, ktoré otvorene prejavujú neznášanlivosť voči mobilite občanov EÚ, zameranú na oslabenie práv pracovníkov z niektorých nových členských štátoch;

18. domnieva sa, že väčšiu pozornosť treba venovať reagovaniu na osobitnú situáciu zraniteľných skupín a posilneniu boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, náboženskej neznášanlivosti, islamofóbii, neznášanlivosti voči Rómom, homofóbii a transfóbii;

19. zastáva názor, že prvoradé je prijatie a účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti riešenia problematiky trestných činov z nenávisti a tých, ktorí propagujú, podporujú a páchajú trestné činy z nenávisti a žiada, aby sa tieto právne predpisy ďalej rozvíjali v plnom súlade so zásadou subsidiarity;

20. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a nad pretrvávajúcimi prejavmi rasizmu a diskriminácie voči Rómom v celej EÚ vrátane segregácie rómskych detí v oblasti vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o presadzovanie základných práv a sociálneho začleňovania Rómov prostredníctvom čo najskoršieho plnenia odporúčaní stanovených v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch[6]; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporovali a zapájali rómske organizácie do všetkých politík, ktoré sa ich týkajú;

21. zdôrazňuje skutočnosť, že zásada univerzálnosti sa vzťahuje na základné práva a rovnaké zaobchádzanie; naliehavo preto žiada Radu, aby prijala návrh smernice o boji proti diskriminácii; vyjadruje poľutovanie nad neprimeranosťou politík na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a rozsahom, do akého sa ich práva zohľadňujú;

22. víta prijatie smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[7] a v ktorej sa osobitná pozornosť venuje ochrane znevýhodnených osôb, ako sú ženy a deti; zdôrazňuje, že práve tieto skupiny sa často stávajú obeťami všetkých typov násilia vrátane domáceho násilia; odporúča dôkladné prešetrenie, identifikáciu a stíhanie takýchto závažných porušení ľudských práv; víta prijatie smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze[8] a smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania[9] (smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi); žiada členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili transpozíciu týchto smerníc a aby ich čo najskôr začali vykonávať;

23. poukazuje na prebiehajúce vyšetrovanie hromadného elektronického sledovania občanov EÚ; potvrdzuje vážne obavy vyjadrené v uznesení o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch a programoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ[10] zo 4. júla 2013; nazdáva sa, že hromadný dohľad predstavuje vážny problém pre zásady Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a trvá na tom, aby sa zorganizoval riadny a účinný parlamentný a súdny dohľad a bezpečnosť na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov; považuje za dôležité, aby sa zabezpečilo viac kontrol a väčšia rovnováha, najmä prijatím právneho rámca EÚ v oblasti ochrany údajov, ktorý by zabezpečil úplné dodržiavanie základných práv; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia v súvislosti s dohľadom, ktorý ohrozuje vnútornú bezpečnosť EÚ;

24. zastáva názor, že náležitý proces zabezpečenia zodpovednosti je rozhodujúci pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv a pre zabezpečenie legitímnej a účinnej bezpečnostnej politiky založenej na zásadách právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus v oblasti zodpovednosti zameraný na posilnenie kapacít EÚ a členských štátov v oblasti predchádzania porušovaniu ľudských práv a jeho vyšetrovania a nápravy na úrovni EÚ, a to najmä pokiaľ ide o porušovanie, ktoré bolo spáchané v súvislosti s údajným prevozom a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych štátoch zo strany CIA;

25. zdôrazňuje, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je stanovené v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ešte viac posilní ochranu základných práv v Únii, ako zaručuje Charta základných práv Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora;

26. konštatuje, že pristúpenie k tomuto dohovoru poskytne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, ochranu v kontexte opatrení Únie podobnú tej, ktorú už majú v súvislosti s opatreniami jednotlivých členských štátov; poukazuje na to, že je to ešte relevantnejšie, keďže členské štáty preniesli na Úniu významné právomoci , najmä v oblastiach politiky, ktoré spadajú pod priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

27. víta návrh dohody dosiahnutej 47 členskými štátmi Rady Európy a EÚ o jej pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach a očakáva pozitívne stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k dohodnutému textu; vyzýva Parlament a Radu na rýchlu ratifikáciu dohody na základe konečného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ;

28. víta skutočnosť, že pristúpenie k Dohovoru ponúkne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, dôležitú mimoriadnu ochranu, najmä v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že lehoty na ukončenie rokovaní o pristúpení sú príliš dlhé, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ ešte stále nepristúpila účinne k tomuto Dohovoru; pripomína, že pristúpenie EÚ závisí nielen na ratifikácii členských štátov EÚ, ale aj všetkých štátov, ktoré sú stranami Dohovoru; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby čo najskôr pokračovali v ratifikácii;

29. dôrazne odsudzuje blokovanie a omeškanie, ku ktorému došlo v rámci rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlili postupy pre pristúpenie EÚ k EDĽP a odmietli akékoľvek ďalšie pokusy o oslabenie úlohy, kompetencií a právomoci EDĽP vo vzťahu k ľudským právam a základným slobodám občanov a obyvateľov;

30. žiada, aby sa na základe návrhov Parlamentu prijala revízia nariadenia o prístupe k dokumentom[11];

31. žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné nástroje založené na nových informačných a komunikačných technológiách s cieľom vymieňať si osvedčené postupy v boji proti diskriminácii na európskej úrovni;

32. poukazuje na význam zohľadnenia rodovej diskriminácie vo všetkých stratégiách zameraných na integráciu osôb so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, rómskeho obyvateľstva a ostatných menšín a vylúčených ľudí;

Justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach

33. konštatuje, že Štokholmský program si kladie za cieľ uľahčiť voľný pohyb občanov a obyvateľov EÚ tým, že háji a dodržiava všetky práva a povinnosti vyplývajúce z európskeho priestoru spravodlivosti, a že súdna spolupráca predstavuje hlavný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

34. uznáva, že iniciatívy v oblasti vzájomného uznávania právnych stavov, rozsudkov a dokumentov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v tomto ohľade, keďže vzájomné uznávanie ponecháva právne systémy členských štátov nezmenené, ale znižuje finančné a byrokratické zaťaženie, zmierňuje právne prekážky pre občanov, rodiny a podniky pri výkone slobôd vyplývajúcich zo zmluvy a zároveň dodržiava zásady právneho štátu a základné práva;

35. pripomína, že Štokholmský program obsahuje viacero významných iniciatív v oblasti občianskeho práva vrátane jednoduchšieho uznávania súdnych rozhodnutí, platnosti závetov v rámci celej Únie, jednoduchších postupov pre prijímanie verejných listín, jednoduchšieho cezhraničného vymáhania dlhov a iniciatív Únie v oblasti právneho vzdelávania;

36. konštatuje, že v tejto oblasti boli prijaté iba tri právne predpisy, konkrétne prepracované nariadenie Brusel I[12], nariadenie o dedičstve[13] a nariadenie Rím III[14], z ktorých len tretie je dodnes použiteľné, a že hoci Komisia vypracovala významný počet návrhov, na ktorých vypracovanie vyzýval Štokholmský program, niekoľko hlavných návrhov stále zostáva nevypracovaných vrátane tých, ktoré sa týkajú vzájomného uznávania účinkov dokladov o občianskom stave a 14. smernice o obchodnom práve;

37. domnieva sa, že vzájomné uznávanie si vyžaduje, aby občania a právnici navzájom dôverovali svojim právnym inštitúciám; konštatuje, že posilnenie skutočnej európskej právnej kultúry, ktorá plne rešpektuje základné práva a zásady subsidiarity a nezávislosti súdnictva, stanovenie spoločných noriem a chápanie iných právnych systémov, predovšetkým prostredníctvom odbornej prípravy, zohráva veľmi dôležitú úlohu pri podpore vzájomného uznávania a dôvery; poukazuje na to, že vzájomné uznávanie a dôvera môžu viesť k postupnej zmene vo vnútroštátnych občianskoprávnych tradíciách prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že táto výmena by nemala mať vplyv na hodnotu právnych tradícií jednotlivých štátov;

38. konštatuje, že legislatívne iniciatívy v oblasti občianskeho práva sa doteraz zameriavali prevažne na hmotné právo; požaduje, aby sa v budúcnosti kládol väčší dôraz na procesné právo;

39. nabáda Komisiu, aby účinne pracovala na ustanovení dohovoru o medzinárodnej platnosti rozsudkov, ktorý by sledoval podobné ciele ako nariadenie Brusel I;

40. víta návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze[15]; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti pretrvávajúcemu „sklenému stropu”, ktorý pretrváva ako jedna z hlavných prekážok brániacich ženám v rozvoji kariéry;

41. víta návrh Komisie na nariadenie o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín, čím sa odstraňuje byrokracia a existujúci odstup medzi inštitúciami a občanmi EÚ;

42. vyzýva Komisiu v súlade s predchádzajúcimi záväzkami a v nadväznosti na opakované žiadosti Parlamentu, aby po prijatí súhrnného prístupu vypracovala návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní účinkov všetkých dokladov o občianskom stave v EÚ, s cieľom odstrániť diskriminačné právne a administratívne prekážky, ktoré bránia občanom a ich rodinám pri uplatňovaní práva na voľný pohyb, a aby európski občania a obyvatelia a ich rodiny mohli v rámci celej Únie vykonávať existujúce práva spojené s občianskym stavom, ktoré boli už právne uznané v niekoľkých európskych jurisdikciách;

43. opakuje svoju výzvu na prijatie Európskeho kódexu medzinárodného práva súkromného;

44. žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala program elektronickej justície, aby tak poskytla občanom priamy prístup k právnym informáciám a spravodlivosti;

45. uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol k dnešnému dňu pri plnení plánu uplatňovania procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní vrátane prijatia smerníc o práve na tlmočenie a preklad[16], o práve na informácie v trestnom konaní[17] a o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní[18].; požaduje ich včasnú a správnu transpozíciu, ako aj vyškolenie štátnych úradníkov, sudcov, vyšetrovateľov a obhajcov; opakuje, že tieto opatrenia majú zásadný význam pre riadne fungovanie súdnej spolupráce EÚ v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení založených na zásade vzájomného uznávania, ako je európsky zatykač, a že je nutný neustály pokrok v ochrane práv podozrivých osôb a obhajcov; berie na vedomie návrhy o právnej pomoci, prezumpcii neviny a o zárukách pre deti; je pevne presvedčený, že predovšetkým právna pomoc musí byť účinne zaručená, ak sa má zabezpečiť účinné vykonávanie smernice o práve na prístup k advokátovi; požaduje diskusiu o ochrane svedkov a informátorov; žiada, aby sa posilnili procesné práva podozrivých aj obvinených osôb v trestnom konaní tak, aby sa stali prioritou Štokholmského programu a pripomína, že plán nie je vyčerpávajúci;

46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte veľa práce zostáva nedokončenej vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých, vo vzťahu ku ktorým normy v mnohých členských štátoch nedosahujú úroveň noriem dodržiavania ľudských práv a ostatných medzinárodných noriem; uznáva potrebu posúdenia efektívnosti nelegislatívnych prác na existujúcich rámcových rozhodnutiach, všeobecného uznania problémov týkajúcich sa právnych predpisov a zvyklostí v oblasti vyšetrovacej väzby v rámci celej Európy identifikovaných v rámci konzultácií s Komisiou, a prijatia záväzku opätovne preskúmať dôvody pre stanovenie minimálnych a vymáhateľných noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe prostredníctvom legislatívnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala dôvody pre stanovenie noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých prostredníctvom legislatívnych opatrení;

47. pevne verí, že dôslednosť v zásadách uplatňovaných v rozvoji oblasti trestného súdnictva v EÚ by mala byť prioritou, a že inštitúcie EÚ by mali v tomto smere navzájom úzko spolupracovať, ako je uvedené v uznesení Parlamentu z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu[19];

48. domnieva sa, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi sa musí posilniť harmonizáciou dodržiavania základných práv v súvislosti s trestným konaním a prijatím spoločných opatrení na zabezpečenie riadnej správy súdnictva a väzenstva, ktoré sú často príčinou nedostatočnej dôvery medzi členskými štátmi, a že vzájomné uznávanie a harmonizácia trestného práva EÚ nemôžu postupovať bez skutočnej spätnej väzby na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o vykonávanie týchto pravidiel;

49. víta návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0354); je presvedčený, že zriadenie európskej prokuratúry bude znamenať dôležitý krok pre ďalší rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ; domnieva sa, že ak by sa vytvorenie Európskej prokuratúry ukázalo ako úspešné, Rada by mala v budúcnosti zvážiť použitie článku 86 ods. 4 ZFEÚ na rozšírenie právomocí tohto orgánu tak, aby zahŕňal aj závažnú trestnú činnosť cezhraničného rozmeru; ďalej víta návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

50. je presvedčený, že je potrebné zvýšiť úsilie na vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v oblasti výkonu trestných rozsudkov;

51. verí, že účinný, dostupný a spravodlivý systém justície, ktorý je v súlade so základnými právami, predstavuje silný motor demokracie, dôvery a blahobytu občanov a prosperujúceho hospodárstva;

52. víta nepretržité úsilie inštitúcií EÚ a členských štátov o posilnenie všeobecnej podpory a spolupráce s Medzinárodným trestným súdom, ktorý je základným nástrojom na zabezpečenie spravodlivosti obetiam trestných činov podľa medzinárodného práva a na podporu dodržiavania medzinárodných právnych predpisov v humanitárnej oblasti a oblasti ľudských práv; povzbudzuje všetky členské štáty k tomu, aby s Medzinárodným trestným súdom uzatvorili rámcové dohody o premiestňovaní svedkov, predbežnom prepustení, premiestňovaní oslobodených osôb a o výkone rozsudkov; vyzýva členské štáty EÚ ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, aby tomuto súdu zabezpečili potrebné zdroje na plnenie jeho mandátu a zabezpečovanie spravodlivosti rozhodným, spravodlivým a transparentným spôsobom;

53. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vhodnú odbornú prípravu pre úradníkov (políciu, zdravotnícky personál, zamestnancov súdov a podobne), u ktorých je pravdepodobné, že prídu do kontaktu s prípadmi, pri ktorých je možno ohrozená fyzická, duševná a sexuálna integrita osoby, najmä v prípadoch žien, ktoré sú obeťami rodového násilia; žiada členské štáty, aby podporili prácu občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych organizácií, združení žien a ostatných dobrovoľníckych organizácií, ktoré poskytujú špecializovanú podporu, a aby spolupracovali s takýmito organizáciami pri poskytovaní podpory pre ženské obete rodového násilia;

54. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla usmernenia k rokovaniam týkajúcim sa pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru;

Vnútorná bezpečnosť

55. berie na vedomie pokrok dosiahnutý členskými štátmi a Komisiou v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti (ISS) a cyklu politiky EÚ o organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, najmä v týchto oblastiach: boj proti terorizmu, nadnárodná trestná činnosť (vrátane hospodárskej trestnej činnosti), počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, ako je detská pornografia; ochrana kritickej infraštruktúry; a boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, radikalizácii násilia a obchodu s nelegálnymi strelnými zbraňami; zdôrazňuje však, že je potrebný ďalší pokrok vo všetkých týchto oblastiach;

56. zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom, ktorý sa osobitne týka žien a ktorý je porušením ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, aké Únia nemôže tolerovať; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že stúpa počet ľudí, ktorí sú v rámci obchodovania s ľuďmi privážaní do EÚ a z nej odvážaní, a to i napriek tomu, že v decembri 2011 nadobudla účinnosť smernica proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o obmedzenie tohto znepokojivého trendu, a to tak, že zabezpečia, aby bola v súlade so smernicou vypracovaná a vykonávaná spoločná, koordinovaná a ambiciózna európska stratégia, ako aj právne predpisy a opatrenia na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi a proti medzinárodným sieťam organizovanej trestnej činnosti v tejto oblasti, zamerané predovšetkým na ženy a maloleté osoby; zdôrazňuje, že kroky na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi, nútenej práci a nezákonnému prevážaniu sa musia sústrediť na hlavné príčiny;

57. ľutuje skutočnosť, že akčný plán EÚ na posilnenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 – 2013 (COM(2009)0237) nebol v plnej miere implementovaný ani zahrnutý do vnútroštátnych politík členských štátov; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a koordináciu na regionálnej aj európskej úrovni v oblasti CBRN a v tejto súvislosti tiež vyzýva Radu, aby zaistila koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a koordinátorom pre boj proti terorizmu;

58. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila a posilnila svoje úsilie o ochranu finančných záujmov Únie a dokončila oneskorené reformy Európskeho úradu pre boj proti podvodom plnou integráciou ochrany dát a práv podozrivých na základe vlastných trestnoprávnych definícií;

59. víta dosiahnutú dohodu o návrhu smernice o zmrazení a konfiškácií príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085); poukazuje na to, že konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti zločineckým organizáciám;

60. je pevne presvedčený, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu sa musí zaoberať problémom radikalizácie skupín/jednotlivcov v európskych spoločnostiach a zjavným trendom smerujúcim k individualizácii teroristických aktivít v našej spoločnosti; požaduje lepšiu koordináciu všetkých služieb EÚ so zodpovednosťou za vykonávanie politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, Europolu, Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), pracovnej skupiny pre boj proti terorizmu (vonkajšie aspekty), komisie COTER a Eurojustu;

61. vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie z 10. apríla 2013 s názvom Druhá správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2013)0179) je málo kritické ku krokom uskutočneným v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti a opäť potvrdzuje rovnaké priority ako v pôvodnom oznámení z novembra 2010 bez toho, aby zohľadnilo predovšetkým dôsledky začlenenia Charty základných práv, ktorá sa vo väčšine svojich článkov týka nielen európskych občanov, ale aj všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú na území EÚ;

62. pripomína, že Parlament je teraz plnohodnotným inštitucionálnym aktérom v oblasti bezpečnostnej politiky, a preto je oprávnený aktívne sa zúčastňovať na určovaní základných prvkov a priorít stratégie vnútornej bezpečnosti a na vyhodnocovaní týchto nástrojov, a to aj kontrolou vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorú majú spoločne uskutočňovať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada v súlade s článkami 70 a 71 ZFEÚ; domnieva sa, že Parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jedinej priamo volenej európskej inštitúcie, ktorá je zodpovedná za kontrolu a demokratický dohľad;

63. domnieva sa, že náležité hodnotenie vykonávania, účinkov a konkrétnych výsledkov politík a právnych predpisov v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako aj na analýza bezpečnostných hrozieb sú zásadným predpokladom efektívnej stratégie vnútornej bezpečnosti;

64. pripomína, že súčasná stratégia vnútornej bezpečnosti sa skončí v roku 2014; vyzýva Komisiu, aby začala pripravovať novú stratégiu vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019, v ktorej sa zohľadní nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a začlenenie Charty základných práv do právnych predpisov Únie; vyzýva Radu, aby pred prijatím novej stratégie náležite zohľadnila príspevky Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti; v tejto súvislosti berie do úvahy analýzy, ktoré uskutočnil Europol, vrátane analýzy rizika;

65. uznáva, že cezhraničná trestná činnosť je v EÚ na vzostupe a poukazuje preto na význam dostatočného financovania orgánov, ktoré pracujú v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva; domnieva sa, že súčasný stav pozostávajúci z rôznych nástrojov, kanálov a pomôcok na výmenu informácií o presadzovaní európskeho práva je zložitý a nesúrodý, čo vedie k neefektívnemu využívaniu dostupných nástrojov a nedostatočnému demokratickému dohľadu a nedostatočnej demokratickej zodpovednosti na úrovni EÚ; požaduje víziu orientovanú na budúcnosť o tom, ako utvárať a optimalizovať výmenu informácií o presadzovaní práva v EÚ a zároveň zabezpečiť základné práva vrátane ochrany údajov na vysokej úrovni; konštatuje, že je potrebné posilniť vzájomnú dôveru voči orgánom na presadzovanie práva, aby sa posilnila výmena informácií;

66. odmieta pojem prediktívneho policajného dozoru bez počiatočného podozrenia, najmä na návrh o osobných záznamoch o cestujúcich v EÚ a myšlienku systému EÚ na sledovanie financovania terorizmu; vyzýva Komisiu, aby zrušila smernicu o uchovávaní údajov[20];

67. vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v zriaďovaní centier pomoci v notoricky známych oblastiach prostitúcie s cieľom zabezpečiť obetiam okamžitú psychickú a fyzickú pomoc;

68. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zahrnutie existujúcich nástrojov cezhraničnej policajnej spolupráce, ktoré boli prijaté v rámci bývalého tretieho piliera, ako je prümské rozhodnutie a švédska iniciatíva, do právneho rámca Lisabonskej zmluvy;

69. víta návrh Komisie na nové nariadenie o Europole, vychádzajúce z nového právneho základu určeného v Lisabonskej zmluve a dúfa v rýchle pokročenie tohto dôležitého legislatívneho balíka v súlade so zásadami tejto zmluvy tak, aby Europol mohol efektívnejšie plniť svoju úlohu v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti;

70. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ doteraz nemá vhodné zdroje na zabránenie prírodným alebo človekom spôsobeným katastrofám a na reakcie na ne;

Hranice a víza

71. víta uzavretie rokovaní o balíku správy schengenského priestoru; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere plnila svoje úlohy koordinátora schengenských hodnotení a strážcu zmlúv, aby sa zabránilo akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť fungovanie schengenského priestoru; pripomína, že schengenský priestor závisí na vzájomnej dôvere a že každý členský štát si plní svoje povinnosti vrátane kontroly vonkajších hraníc v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, ktorý zahŕňa aj využívanie dostupných technológií; zdôrazňuje význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu na hraniciach vrátane boja proti obchodovaniu s migrantmi; opakuje svoje stanovisko, že schengenský priestor by sa mal bez ďalšieho oneskorenia rozšíriť o Rumunsko a Bulharsko;

72. považuje absenciu kontrol na vnútorných hraniciach za jeden z najväčších úspechov európskej integrácie; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť absencii kontrol na vnútorných hraniciach a dôrazne odmieta všetky pokusy o obmedzenie voľného pohybu osôb, ktoré nie sú v súlade s acquis;

73. uznáva, že schengenský priestor je jedinečný a že doposiaľ sa vyvíjal postupne; nazdáva sa však, že je potrebné zamyslieť sa z dlhodobého hľadiska nad jeho ďalším rozvojom; zastáva názor, že vonkajšie hranice schengenského priestoru by sa mali v budúcnosti strážiť s podporou členov európskej pohraničnej stráže, ktorých odborná príprava zahŕňa normy pre ľudské práva;

74. víta reformu mandátu agentúry FRONTEX a dohodu Eurosur; domnieva sa, že treba čo najskôr schváliť nové pravidlá pre sledovanie námorných hraníc, že by sa mala uprednostňovať záchrana životov migrantov a dodržiavanie ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia a práv detí a obetí obchodovania s ľuďmi; pripomína, že Únia a jej členské štáty by mali pri zásahoch na šírom mori alebo pri vydávaní pravidiel pre dozor na vonkajších hraniciach Únie dodržiavať medzinárodné právo, acquis a najmä judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;

75. vyjadruje hlboký smútok a poľutovanie nad tragickými stratami na životoch na hraniciach EÚ, najmä v Stredozemnom mori; opakuje svoj názor, že udalosti na ostrove Lampedusa by mali pre EÚ predstavovať skutočný míľnik a že jediný spôsob, ako zabrániť ďalšej tragédii, je prijať koordinovaný prístup založený na solidarite a zodpovednosti, podporovaný spoločnými nástrojmi;

76. vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o situácii a dodržiavaní ľudských práv v detenčných centrách a aby predložila iniciatívy týkajúce sa budúcej činnosti týchto centier;

77. vyjadruje svoje pobúrenie nad počtom smrteľných obetí, najmä na mori, a počtom prípadov porušovania ľudských práv pri pokusoch nelegálnych migrantov o vstup do EÚ; žiada Komisiu, aby pred uzatvorením akejkoľvek dohody medzi agentúrou Frontex a treťou krajinou informovala Parlament; trvá na tom, aby tieto dohody poskytovali zvýšenú ochranu, ktorá zabezpečí plnú mieru dodržiavania noriem ľudských práv, a to i pokiaľ ide o operácie navracania migrantov, spoločné hliadkovacie, pátracie a záchranné či záchytné operácie;  pripomína kľúčovú úlohu agentúry Frontex a Európskej policajnej akadémie vo vzdelávaní pracovníkov orgánov presadzovania práva a pohraničnej stráže s cieľom vykonávať európsku justíciu a európske presadzovanie práva tak, aby sa dodržiavali ľudské práva migrantov;

79. rozhodne podporuje výzvu Európskej rady posilniť úlohu agentúry Frontex v súlade so Štokholmským programom s cieľom zvýšiť jeho schopnosť účinnejšie reagovať na meniace sa migračné toky;

80. ľutuje neskorý prechod na Schengenský informačný systém II a s tým spojené vyššie náklady; víta pokračujúce zavádzanie vízového informačného systému a zriadenie agentúry eu-LISA na ich operačné riadenie; zdôrazňuje, že tieto nové systémy teraz musia byť odskúšané každodenným používaním; pripomína požiadavku, aby sa nové nástroje riadenia hraníc alebo rozsiahle systémy uchovávania údajov nezačali uplatňovať, pokiaľ existujúce nástroje fungujú v plnej miere a sú potrebné, bezpečné a spoľahlivé; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nahlásenými prípadmi pirátstva do schengenského informačného systému a nazdáva sa, že by sa mala prediskutovať otázka zadávania činností externým dodávateľom, pokiaľ ide o riadenie a prevádzku rozsiahlych európskych počítačových systémov; vyzýva Komisiu, aby včas predložila hodnotenia týchto systémov, ktoré sú určené v príslušných právnych nástrojoch; ľutuje nedostatočný pokrok v oblasti využívania bezpečných východiskových dokumentov;

81. víta pokrok dosiahnutý v oblasti vízového acquis, no žiada lepšie vykonávanie existujúcich pravidiel; konštatuje, že sa ukázalo, že spoločné centrá pre podávanie žiadostí o víza sú užitočným nástrojom, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti štandardnými; domnieva sa, že medziinštitucionálna diskusia o cieľoch spoločnej vízovej politiky by mala stanoviť kroky k ďalšej harmonizácii vízových postupov vrátane spoločných pravidiel pre vydávanie víz; žiada, aby sa uzatvorili ďalšie dohody o uľahčení vízového režimu a aby sa sledovali a zlepšovali existujúce dohody;

82. vyzýva členské štáty, aby využili súčasné ustanovenia vízového kódexu a Kódexu schengenských hraníc umožňujúce vydávanie humanitárnych víz a aby uľahčili poskytovanie dočasného útočiska obhajcom ľudských práv, ktorí sú v tretích krajinách ohrození;

83. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvýšili mobilitu pracovníkov poskytovaním dočasných víz a uľahčením postupu pri obnovovaní žiadosti tým osobám, ktoré sa už nachádzajú v systéme; nazdáva sa, že by sa tým účinne zvýšila mobilita pracovníkov zabezpečením právnej istoty a zvýšením vnútornej mobility v EÚ;

84. vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala existujúce dohody o zjednodušení vízového režimu medzi Úniou a jej východnými susedmi a usilovala sa o vybudovanie oblasti bezvízového styku v záujme zintenzívnenia medziľudských kontaktov;

Azyl a prisťahovalectvo

85. pripomína, že v Štokholmskom programe Európska rada zdôraznila, že správne riadená migrácia môže prinášať úžitok všetkým zainteresovaným stranám; očakáva ďalší pokrok pri prijímaní právnych predpisov v oblasti zákonnej migrácie a vzhľadom na demografické výzvy a potreby hospodárstva žiada väčšie úsilie do budúcnosti; domnieva sa tiež, že integrácia migrantov si vyžaduje väčšiu pozornosť;

86. vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby upozorňovali širokú verejnosť a zamestnávateľov na Imigračný portál EÚ; vyzýva Komisiu, aby sledovala transpozíciu smernice EÚ o modrej karte a podávala správu o jej uplatňovaní tak, ako určuje smernica;

87. naliehavo žiada väčšiu transparentnosť, v rámci ktorej by každý členský štát mal každoročne za každú menšinu podávať správy o jej pokroku v otázkach integrácie na trhu práce a dopadov politiky rovnosti; nabáda Európsku komisiu, aby predložila „výročnú správu o trendoch“ odrážajúcu porovnateľné ukazovatele o sociálnej súdržnosti, ktoré boli dohodnuté a predložené, ako sú okrem iného ciele celoeurópskeho sledovania situácie prišelcov, dlhodobých obyvateľov, naturalizovaných migrantov, detí migrantov a osôb rozdelených na základe rovnosti (napr. etnikum/rasa, náboženstvo/presvedčenie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a zdravotné postihnutie) tak, aby bolo možné v priebehu času zmerať pokrok v politikách sociálneho začleňovania; nazdáva sa, že na tento účel by sa mala použiť otvorená metóda koordinácie;

88. uznáva, že nedávne zmeny a nepokoje v severnej Afrike a na Blízkom východe viedli k zosilneniu tlaku na východnú a južnú hranicu EÚ;

89. víta prijatie balíka právnych predpisov o azyle; vyzýva Komisiu, aby sledovala, či ho členské štáty správne vykonávajú od dátumu začatia jeho uplatňovania, a aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne právne predpisy boli v súlade s judikatúrou; navrhuje, aby Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) preto zahrnul tieto nové právne predpisy do svojich programov odbornej prípravy;

90. požaduje zriadenie kontaktného miesta pre rodové otázky v rámci EASO;

91. vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou a systematickou praxou zadržiavania migrantov v detenčných centrách, ako nedávno zdôraznila Rada OSN pre ľudské práva; vyzýva na ďalší rozvoj a vykonávanie alternatív k zadržiavaniu vrátane legalizácie nelegálnych migrantov na základe jasných kritérií;

92. domnieva sa, že v rámci dublinského systému by sa mala v budúcnosti zvážiť možnosť pozastaviť presun do členských štátov pod značným tlakom;

93. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sa nepodarilo v praxi uplatňovať zásady solidarity a spravodlivej účasti na zodpovednosti, ako sa stanovuje v článku 80 ZFEÚ; verí, že v budúcnosti budú potrebné posilnené a konkrétnejšie opatrenia, najmä pre tie členské štáty, ktoré prijímajú väčší počet migrantov a žiadateľov o azyl; požaduje zavedenie uceleného systému dobrovoľného trvalého premiestnenia v rámci EÚ pre osoby požívajúce medzinárodnú ochranu;

94. domnieva sa, že by sa mal rozšíriť vonkajší rozmer azylovej politiky vo vzťahu k presídľovaniu a postupom chráneného vstupu; vyjadruje poľutovanie nad doposiaľ obmedzeným zapojením členských štátov do presídľovania;

95. vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí boli spätne prevzatí na základe readmisných dohôd, a to i v prípade časovo neobmedzeného zadržiavania, právneho vákua či ich navracania do krajiny pôvodu, a požaduje vyňatie ustanovení o štátnych príslušníkov tretích krajín z týchto dohôd; podčiarkuje dôležitosť vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení readmisných dohôd, ktoré vypracovala Komisia;

Vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

96. poukazuje na význam posilneného vonkajšieho rozmeru európskych politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a žiada, aby sa posilnila spolupráca s tretími krajinami na všetkých úrovniach v oblastiach bezpečnosti, migrácie, základných práv a riadenia hraníc;

97. poukazuje na to, že Európska únia a členské štáty by mali naďalej zahŕňať problematiku prisťahovalectva do rozvojovej spolupráce a posilňovať dohody o partnerstve s cieľom podporovať spoluprácu s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu prisťahovalectvu, obnovenie rodinných väzieb, návrat a readmisiu, a to v rámci pravidelného dialógu, ktorý Európska únia rozvíja s týmito krajinami a v rámci činnosti, ktorú vykonáva Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); vyzýva na solidaritu s tretími štátmi nachádzajúcimi sa v blízkosti krajín, v ktorých prebieha občiansky konflikt, a ktoré prijímajú utečencov unikajúcich pred týmto konfliktom;

98.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiku dobrovoľného návratu;

99.  zdôrazňuje, že Zmluvou o EÚ (ZEÚ) sa základné práva, demokracia a právny štát dostali do centra vnútorných aj vonkajších politík EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 2, 3 a 21 ZEÚ, a preto je presvedčený, že dodržiavanie, ochrana a presadzovanie týchto hodnôt by sa mali jednotne rozvíjať, a tak zabezpečiť dôveryhodnosť EÚ vo svete; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia opakovane odmieta navrhnúť akčný plán pre ľudské práva, ktorým by sa podporovali hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politík slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa požadovalo v Štokholmskom programe;

100. naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby prijali praktické opatrenia na zabezpečenie väčšej súdržnosti a jednotnosti medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ;

101. je pevne presvedčený o tom, že EÚ a jej členské štáty by nemali s tretími krajinami podpisovať dohody v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ak existuje vážne riziko porušovania ľudských práv a ak sa nedodržiavajú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že akékoľvek dohody v tejto oblasti by mali byť uzavreté po dôkladnom vyhodnotení vplyvu na ľudské práva a mali by obsahovať doložku o pozastavení vo vzťahu k ľudským právam;

102. vyjadruje znepokojenie nad tým, že na susedné krajiny sa kladú čoraz vyššie nároky, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti migrácie a správy hraníc; žiada, aby sa prístup k migrácii a správe hraníc EÚ zakladal na dodržiavaní ľudských práv, aby sa vždy v prvom rade zohľadňovali práva legálnych a nelegálnych migrantov a iných zraniteľných skupín; pripomína, že Európsky dohovor o ľudských právach je pri vykonávaní migračnej politiky EÚ platný aj mimo územia Spoločenstva, ako o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva;

103. žiada lepšiu koordináciu medzi dialógmi o ľudských právach a podvýbormi pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zriadenými v rámci dohôd s tretími krajinami, najmä krajinami patriacimi do pôsobnosti európskej susedskej politiky, a zo všeobecnejšieho hľadiska všetkými, ktorých sa readmisné dohody týkajú;

104. žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na ochranu a poskytovanie pomoci ženám, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, a to prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich vypracovanie systémov kompenzácie, bezpečného návratu, pomoc pri opätovnom začleňovaní v hosťovskej krajine v prípadoch dobrovoľného návratu, pomoc a podporu počas ich pobytu v EÚ a spoluprácu s orgánmi v krajinách pôvodu s cieľom chrániť rodiny obetí obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

Metódy, nástroje a procesy

105. domnieva sa, že proces tvorby politiky musí mať čo najvyššie normy; nazdáva sa, že definícia problémov, diskusia o možných riešeniach a výber medzi možnými variantmi by mali prebiehať postupne za sebou; konštatuje, že je potrebný väčší výskum na európskej úrovni a že užšia spolupráca a lepšia výmena informácií medzi európskymi inštitúciami a agentúrami a členskými štátmi by zlepšila tvorbu a vykonávanie politiky;

106. vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje objektívne hodnotenie pokroku na ceste k priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a spoľahlivé informácie o vykonávaní acquis členskými štátmi;

107. navrhuje systematické, objektívne a nezávislé hodnotenie ex-post právneho predpisu a jeho vykonávania, ktoré by malo tiež posúdiť pretrvávajúcu potrebu legislatívy v tejto oblasti; poukazuje najmä na význam vykonávania posúdení vplyvu na tento účel v Komisii, Parlamente a Rade, pričom sa zachovajú normy a zabráni sa zbytočnej byrokracii;

108. víta iniciatívu Komisie na vypracovanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, ktorého cieľom je zabezpečiť kvalitný súdny systém v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, pretože v konečnom dôsledku je konkrétne uplatňovanie zákonov v rukách súdov;

109. zdôrazňuje, že kvalitné súdne systémy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri obnovovaní dôvery, zabezpečení návratu k rastu a prispievaní k dôvere a stabilite; poukazuje na to, že predvídateľné, včasné a vymáhateľné súdne rozhodnutia sú dôležitými štrukturálnymi prvkami atraktívneho podnikateľského prostredia, ako je uvedené v oznámení Komisie s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160);

110. žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na dohľad nad konkrétnym vykonávaním právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a na zabezpečenie ich vykonávania; nazdáva sa, že to musí byť politická priorita vzhľadom na veľkú medzeru, ktorú často badať medzi politikami prijatými na európskej úrovni a ich vykonávaním na úrovni jednotlivých štátov; zdôrazňuje, že každé strategické plánovanie musí vychádzať zo skúseností predchádzajúcej implementácie a že takéto plánovanie preto nesmie pozostávať len zo zoznamu cieľov a priorít, ale že musí oveľa viac plánovať vopred so zreteľom na hodnotenie vykonávania; konštatuje, že pokiaľ ide o práva občanov a obyvateľov, treba to robiť odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona; nazdáva sa, že na dosiahnutie náležitej implementácie treba urobiť viac, a to aj prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a agentúrami, ako aj prostredníctvom pomoci členským štátom usmerneniami, praktickou podporou a výmenou najlepších postupov; nazdáva sa, že ak sa právne predpisy EÚ neplnia, treba zistiť, odôvodniť a riešiť dôvody tohto neplnenia, v prípade potreby aj prostredníctvom konania o porušení predpisov;

111. zastáva názor, že zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si vyžaduje spoločné úsilie členských štátov a európskych inštitúcií s cieľom zlepšiť výmenu informácií o jednotlivých vnútroštátnych systémoch a poskytovať presné právne informácie (o vnútroštátnych/regionálnych platných právnych predpisoch a normách), ako aj informácie o vykonávaní a postupoch; vyzýva na lepšiu medziinštitucionálnu koordináciu;

112. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada užšie nezapája Parlament do vypracúvania strategických dokumentov, ako je napríklad stratégia v oblasti boja proti drogám a stratégia vnútornej bezpečnosti;

113. domnieva sa, že rozvoj európskej justičnej kultúry je základným predpokladom pre dosiahnutie toho, aby sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stal pre občanov skutočnosťou a zaručil lepšie uplatňovanie práva EÚ; požaduje, so zreteľom na uvedené skutočnosti, aby sa oveľa väčší dôraz kládol na odbornú prípravu EÚ v oblasti súdnictva pre všetkých právnych odborníkov a aby sa na ňu vyčlenili prostriedky; upozorňuje na význam uplatňovania prístupu zdola nahor v prípade programov vzdelávania v oblasti súdnictva, zabezpečenia väčšej dostupnosti európskych zdrojov právnych informácií prostredníctvom internetových technológií (t. j. portál e-justice), zlepšenia znalostí o európskom práve a jazykových zručností medzi sudcami a vytvorenia a udržiavania sietí v tejto oblasti a akýchkoľvek iných opatrení s cieľom uľahčiť ich každodennú spoluprácu v záujme zaručenia vzájomnej dôvery a dôslednej spolupráce a vzájomného uznávania;

III. Ďalšie kroky

114. zastáva názor, že je potrebné riadenie, jednotnosť a kritériá pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nazdáva sa, že takéto ciele si vyžadujú, aby budúce programy boli pripravované v duchu Lisabonskej zmluvy a spoločne medzi Parlamentom, Radou a Komisiou; verí, že viacročné plánovanie by malo vychádzať z medziinštitucionálnej dohody podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ; očakáva preto, že Komisia predloží návrh na tomto základe;

115. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12.
• [2]  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 26, 26.1.2013, s. 27.
• [4]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.
• [5]  Nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 zo 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva, Ú. v. EÚ L 53, 22. 2. 2007, s. 1.
• [6]  Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
• [7]  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
• [8]  Ú. v. EÚ L 338, 21.12.11, s. 2.
• [9]  Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0322.
• [11]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
• [12]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012
  o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie ), Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.
• [13]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s.107.
• [14]  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10.
• [15]  COM(2012)0614.
• [16]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).
• [17]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní ,Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1.
• [18]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1
• [19]  Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 7.
• [20]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (27.9.2013)

pre Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre ústavné veci

k hodnoteniu Štokholmského programu v polovici obdobia
(2013/2024(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Jacob Bicep

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktoré prijmú, tieto návrhy:

1.  naliehavo žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijali praktické opatrenia a zabezpečili väčšiu súdržnosť a jednotnosť medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ v súlade so záväzkami ustanovenými, najmä v oznámení o akčnom pláne, ktorým sa vykonáva Štokholmský program s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov Európy: Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171);

2.  zdôrazňuje, že Zmluvou o EÚ (ZEÚ) sa základné práva, demokracia a právny štát dostali do centra vnútorných aj vonkajších politík EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 2, 3 a 21 ZEÚ, a v dôsledku toho je presvedčený, že dodržiavanie, ochrana a presadzovanie týchto hodnôt by sa mali jednotne rozvíjať, a tak zabezpečiť dôveryhodnosť EÚ vo svete považuje za poľutovaniahodné, že Komisia opakovane odmieta navrhnúť akčný plán pre ľudské práva, ktorým by sa podporovali hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politík slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako to žiadala Rada v Štokholmskom programe; víta strategický rámec EÚ pre ľudské práva a súvisiaci akčný plán, ktorý sa okrem iného zameriava na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, využívanie ľudských práv zo strany žien a problematiky osôb bez štátnej príslušnosti a svojvoľného zadržiavania migrantov v tretích krajinách, ale poznamenáva, že rámec a súvisiaci akčný plán nenahrádzajú akčný plán pre ľudské práva;

3.  víta návrh dohody dosiahnutej 47 členskými štátmi Rady Európy a EÚ o jej pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach a očakáva pozitívne stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k dohodnutému textu; vyzýva Parlament a Radu na rýchlu ratifikáciu dohody na základe konečného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ;

4.  je pevne presvedčený o tom, že EÚ a jej členské štáty by nemali s tretími krajinami podpisovať dohody v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ak existuje vážne riziko porušovania ľudských práv a ak sa nedodržiavajú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že akékoľvek dohody v tejto oblasti by mali byť uzavreté po dôkladnom vyhodnotení vplyvu na ľudské práva a mali by obsahovať doložku o pozastavení vo vzťahu k ľudským právam; vyzýva Komisiu, aby vypracovala monitorovacie mechanizmy, ktorými sa umožní verejná kontrola politík slobody, bezpečnosti, spravodlivosti, a to za účasti občianskej spoločnosti v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, aké bezpečnostné opatrenia sa využívajú na zabezpečenie toho, aby informácie poskytované tretím krajinám prostredníctvom dohôd Europolu neboli získavané mučením alebo zlým zaobchádzaním;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa na susedné krajiny kladú čoraz vyššie nároky, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti migrácie a správy hraníc; žiada, aby sa prístup k migrácii a správe hraníc EÚ zakladal na dodržiavaní ľudských práv, aby sa vždy v prvom rade zohľadňovali práva legálnych a nelegálnych migrantov a iných zraniteľných skupín; pripomína, že Európsky dohovor o ľudských právach je pri vykonávaní migračnej politiky EÚ platný aj mimo územia Spoločenstva, ako o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva;

6.  pripomína najmä porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza na gréckych hraniciach s Tureckom, kde sa vybudovaním múru gréckymi orgánmi a správami o hromadných vyhosteniach (navracaní) a systematickom predlžovaní zaistenia utečencov, žiadateľov o azyl a nelegálnych migrantov, ako aj zadržiavaním detí porušuje európske a medzinárodné právo;

7.  pripomína spoločnú zodpovednosť členských štátov za vonkajšie hranice Únie; zostáva znepokojený udalosťami na hraniciach medzi Gréckom a Tureckom, na hraniciach Cypru, Malty a Talianska v súvislosti s príchodom nelegálnych prisťahovalcov a vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie a ESVČ zabezpečili, že vnútroštátne orgány posúdia individuálnu situáciu každej osoby, ktorá sa dostane na ich územie, na základe medzinárodných a európskych záväzkov v oblasti ľudských práv a pri zohľadnení potrieb zraniteľných skupín; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri zabezpečovaní minimálnych služieb utečencom, žiadateľom o azyl a nezákonným migrantom, ako je napríklad primeraná zdravotná starostlivosť a ubytovanie;

8.  žiada Komisiu, aby podala správy o krokoch, ktoré sa podnikajú na to, aby sa tretím krajinám zabránilo vo svojvoľnom zadržiavaní migrantov, v súlade so svojím záväzkom 14 d) akčného plánu EÚ pre ľudské práva;

9.  vyjadruje svoje pobúrenie nad počtom smrteľných obetí, najmä na mori, a počtom prípadov porušovania ľudských práv pri pokusoch nelegálnych migrantov o vstup do EÚ; požaduje, aby sa Komisia predtým, než sa uzavrie akákoľvek dohoda medzi agentúrou Frontex a treťou krajinou, poradila s Parlamentom; trvá na tom, že tieto dohody musia poskytovať zvýšenú ochranu, ktorá zabezpečí plnú mieru dodržiavania noriem ľudských práv, a to i pokiaľ ide o operácie navracania migrantov, spoločné hliadkovacie, pátracie a záchranné či záchytné operácie; pripomína rozličné správy medzinárodných organizácií (Rady Európy a OSN), Agentúry pre základné práva a európskeho ombudsmana týkajúce sa vplyvu správy vonkajších hraníc EÚ na práva migrantov a dodržiavania základných práv agentúrou Frontex; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby čo najskôr prijali potrebné opatrenia s cieľom ukončiť porušovania práv migrantov, ktoré v niektorých prípadoch viedli k smrteľným obetiam, a naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky naliehavo preto vyzýva EÚ, aby prešetrila správy agentúry Frontex o zlom zaobchádzaní s migrantmi, utečencami a žiadateľmi o azyl na hraniciach EÚ zo strany Frontex, najmä pokiaľ ide o podmienky zadržiavania; v tejto súvislosti, najmä vzhľadom na osobitnú nestabilitu a politický nepokoj v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, zdôrazňuje, že príslušné útvary Komisie, ESVČ a osobitné agentúry EÚ potrebujú skoordinovať svoje úsilie v rámci holistického prístupu k riešeniu problematiky nelegálnej migrácie zasahujúcej členské štáty EÚ tak, aby bola v súlade s európskymi zásadami a hodnotami a so snahami EÚ v tomto regióne a širším južným susedstvom zameraným na zabezpečovanie stability a demokracie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky / spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí boli spätne prevzatí na základe readmisných dohôd, a to i v prípade časovo neobmedzeného zadržiavania, právneho vákua či ich navracania do krajiny pôvodu, a požaduje vyňatie ustanovení o štátnych príslušníkov tretích krajín z týchto dohôd; podčiarkuje dôležitosť vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení readmisných dohôd, ktoré vypracovala Komisia; žiada Komisiu, aby umožnila mimovládnym, medzinárodným organizáciám a zástupcom Európskeho parlamentu zúčastniť sa v spoločných readmisných výboroch a naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlamentu udelila prístup k dokumentom pripraveným v týchto výboroch; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v prípade porušovania ľudských práv okamžite pozastavila uplatňovanie readmisnej dohody, ktorú EÚ uzavrela;

11. vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti Agentúry pre ľudské práva na všetky kandidátske a susedné krajiny a aby ju poverila osobitnou úlohou poskytovať poradenstvo inštitúciám EÚ o možných spôsoboch, ako zabezpečiť súlad a súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami v oblasti ľudských práv; žiada o zavedenie rovnakých ukazovateľov v oblasti dodržiavania základných práv pre všetky členské štáty;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné legislatívne a správne kroky, ktorými umožnia vydávanie núdzových víz a uľahčia poskytovanie dočasného útočiska pre obhajcov ľudských práv, ktorým hrozí v tretích krajinách nebezpečenstvo; žiada, aby sa vyhodnotili existujúce partnerstvá v oblasti mobility a hlavne vzájomná závislosť medzi rozvojovou pomocou a legálnou a nelegálnou migráciou, ako je vymedzené v globálnom prístupe k migrácii a k mobilite;

13. pripomína kľúčovú úlohu agentúry Frontex a Európskej policajnej akadémie vo vzdelávaní pracovníkov orgánov presadzovania práva a pohraničnej stráže s cieľom vykonávať európsku justíciu a európske presadzovanie práva tak, aby sa dodržiavali ľudské práva migrantov;

14. zdôrazňuje, že opakované odmietanie členských štátov pristúpiť k Medzinárodnému dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorý je hlavným medzinárodným dohovorom o ľudských právach, oslabuje základnú zásadu nedeliteľnosti ľudských práv a znižuje dôveryhodnosť EÚ v súvislosti s otázkami ľudských práv v tretích krajinách;

15. rozhodne podporuje výzvu Európskej rady posilniť úlohu agentúry Frontex v súlade so Štokholmským programom s cieľom zvýšiť jeho schopnosť účinnejšie reagovať na meniace sa migračné toky;

16. žiada o lepšiu koordináciu medzi dialógmi o ľudských právach a podvýbormi pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zriadenými v rámci dohôd s tretími krajinami, najmä krajinami patriacimi do pôsobnosti európskej susedskej politiky, a zo všeobecnejšieho hľadiska všetkými, ktorých sa readmisné dohody týkajú;

17. žiada, aby sa EÚ ráznejšie zamerala na otázku straty štátnej príslušnosti v tretích krajinách, a to i prostredníctvom rozvoja spoločného rámca medzi Komisiou a ESVČ na riešenie s tretími krajinami, ktorý bol avizovaný v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva;

18. víta nepretržité úsilie inštitúcií EÚ a členských štátov o posilnenie všeobecnej podpory a spolupráce s Medzinárodným trestným súdom, ktorý je základným nástrojom na zabezpečenie spravodlivosti obetiam trestných činov podľa medzinárodného práva a na podporu dodržiavania medzinárodných právnych predpisov v humanitárnej oblasti a oblasti ľudských práv; povzbudzuje všetky členské štáty k tomu, aby s Medzinárodným trestným súdom uzatvorili rámcové dohody o premiestňovaní svedkov, predbežnom prepustení, premiestňovaní oslobodených osôb a o výkone rozsudkov; vyzýva členské štáty EÚ ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, aby tomuto súdu zabezpečili potrebné zdroje na plnenie jeho mandátu a zabezpečovanie spravodlivosti rozhodným, spravodlivým a transparentným spôsobom;

19. vyzýva Radu a Komisiu, aby plne zohľadnili odporúčania Parlamentu a začlenili ich do nadväzujúceho programu alebo stratégie nadväzujúcich na Štokholmský program, v ktorých by sa zaviedlo viacročné plánovanie budúcich legislatívnych a politických návrhov a opatrení EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

20. očakáva, že Komisia v roku 2013 vydá správu EÚ o boji proti korupcii; dúfa, že určenie oblastí v členských štátoch náchylných na korupciu, ktoré vykoná Komisia, pomôže zintenzívniť úsilie v oblasti boja proti korupcii, uľahčiť výmenu najlepších postupov, poukázať na trendy v EÚ a podnietiť partnerskú výmenu skúseností a dôkladnejšie dodržiavanie záväzkov prijatých na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcej politiky EÚ zvážila iniciatívy v oblasti boja proti korupcii, najmä vo forme záväzných právnych predpisov pre členské štáty a inštitúcie odzrkadľujúcich najvyššiu mieru transparentnosti a zásadovosti pri náležitom zohľadnení negatívneho vplyvu korupčných činností v oblasti ľudských práv v EÚ a v tretích krajinách;

21. vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, konkrétne Grécko, Írsko, Luxembursko, Poľsko a Švédsko; vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali transpozíciu smernice 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy a ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV, ktorú prijal Európsky parlament 4. júla 2013[1], do svojich vnútroštátnych predpisov;

22. opätovne potvrdzuje svoj záväzok a strategický význam transatlantických vzťahov v globálnych záležitostiach a trvá na tom, že programy dohľadu, ako napríklad program PRISM, môžu mať za následok porušovanie ľudských práv, najmä práva na súkromný a rodinný život či dôvernosť komunikácií, a môžu takisto ovplyvniť plnenie iných ľudských práv európskych a zahraničných štátnych príslušníkov, ako je napríklad sloboda prejavu; vyzýva orgány USA, aby plne a bezodkladne informovali EÚ o týchto programoch dohľadu zahŕňajúcich zber údajov, najmä pokiaľ ide o ich právny základ, potrebu, primeranosť a záruky zavedené na ochranu ľudských práv vrátane mechanizmov na získanie nápravy poškodení;

23. trvá na tom, aby Komisia, Rada a členské štáty zvážili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii v rámci rokovaní s USA; preto vyzýva na včasné pozastavenie dohôd o zázname o cestujúcom (PNR) a programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

24. vyjadruje hlboké poľutovanie nad rastúcim obchodovaním s ľuďmi cez nadnárodné a počítačové siete, ktoré je vážnou hrozbou pre zraniteľné skupiny, konkrétne pre ženy a deti, a to najmä v čase hospodárskej a sociálnej krízy; zdôrazňuje preto, že je nevyhnutná strategická koordinácia medzi cieľmi a vykonávaním stratégie vnútornej bezpečnosti a stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie, v rámci ktorej bude možno nutné aktualizovať oba dokumenty; odporúča, aby členské štáty vypracovali a prijali národné plány pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi boli v súlade s odporúčaniami stratégie EÚ z roku 2012 zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi a za koordinácie koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

25. víta vykonávanie smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze[2] a smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[3], ktorými sa výrazne presadzujú ľudské práva obetí trestných činov v EÚ;

26. zdôrazňuje pretrvávajúcu významnú hrozbu, ktorú predstavuje terorizmus a organizovaná trestná činnosť; víta posilnenie operačných dohôd medzi Europolom a Eurojustom a podmienok organizácie práce s Frontexom na boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

27. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že počítačová kriminalita, sexuálne delikty páchané na deťoch a podvody vykazujú vo svete a v EÚ rastúcu tendenciu, ako aj nad obrovskými finančnými a psychologickými škodami, ktoré tieto javy na celom svete spôsobujú; víta zriadenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite v Europole, ktorého cieľom je boj proti počítačovej kriminalite prostredníctvom vybudovania operačných a analytických kapacít v oblasti vyšetrovania a spolupráce s medzinárodnými partnermi;

28. zdôrazňuje, že je dôležité venovať obetiam terorizmu osobitnú pozornosť, podporu a spoločenské pochopenie, a zdôrazňuje nevyhnutnosť zriadenia osobitného legislatívneho nástroja pre obete terorizmu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.9.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	54 11 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pino Arlacchi, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Susy De Martini, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Jelko Kacin, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Sabine Lösing, Marusya Lyubcheva, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Justas Vincas Paleckis, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Werner Schulz, Sophocles Sophocleous, Laurence J.A.J. Stassen, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Geoffrey Van Orden, Nikola Vuljanić
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Charalampos Angourakis, Jean-Jacob Bicep, Biljana Borzan, Kinga Gál, Metin Kazak, Barbara Lochbihler, Emilio Menéndez del Valle, Norbert Neuser, Doris Pack, Jean Roatta, Potito Salatto, Marietje Schaake, Alf Svensson, Ivo Vajgl, Renate Weber
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	José Manuel Fernandes, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Isabella Lövin, Antonio Masip Hidalgo, Antigoni Papadopoulou, Jarosław Leszek Wałęsa

• [1]  Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8.
• [2]  Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
• [3]  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3.10.2013)

pre Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre ústavné veci

k hodnoteniu Štokholmského programu v polovici obdobia
(2013/2024(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sirpa Pietikäinen

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

A. keďže v zmluve sa ako ciele zakotvujú boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podpora rovnosti medzi mužmi a ženami a keďže Komisia musí zaistiť, že vykonávanie Štokholmského programu skutočne odráža potreby občanov z hľadiska rovnakých príležitostí a rodovej rovnosti;

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že zásada univerzálnosti sa vzťahuje na základné práva a rovnaké zaobchádzanie; naliehavo preto žiada Radu, aby prijala návrh smernice o boji proti diskriminácii; zdôrazňuje skutočnosť, že predovšetkým ženy sú často obeťami viacnásobnej diskriminácie a že je potrebné preskúmať všetky faktory, ktoré majú vplyv na životy žien, s cieľom posilniť všetky základné práva prostredníctvom prijatia spoločných stratégií zameraných na ochranu obetí a trestné stíhanie páchateľov a zároveň presadzovať rovnosť medzi mužmi a ženami s osobitným zameraním na zraniteľné ženy a predovšetkým na ženy so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili ochranu zraniteľných dospelých a aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Haagsky dohovor z roku 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých;

2.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné nástroje založené na nových informačných a komunikačných technológiách s cieľom vymieňať si osvedčené postupy v boji proti diskriminácii na európskej úrovni;

3.  nabáda Komisiu, aby účinne pracovala na ustanovení dohovoru o medzinárodnej platnosti rozsudkov, ktorý by sledoval podobné ciele ako nariadenie Brusel I;

4.  žiada členské štáty, aby stanovili postupy podávania sťažností, ktoré zaistia, že obete viacnásobnej diskriminácie môžu podávať jednoduché sťažnosti zaoberajúce sa viac ako jedným základom diskriminácie, keďže sa takáto diskriminácia týka obzvlášť žien; považuje za vhodné podporiť činnosti obhajcov ľudských práv a rozvoj kolektívnych akcií marginalizovaných ľudí a spoločenstiev;

5.  poukazuje na význam zohľadnenia rodovej diskriminácie vo všetkých stratégiách zameraných na integráciu osôb so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, rómskeho obyvateľstva a ostatných menšín a vylúčených ľudí;

6.  víta prijatie smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[1] a v ktorej sa osobitná pozornosť venuje ochrane znevýhodnených osôb, ako sú ženy a deti; zdôrazňuje, že práve ženy a deti sa často stávajú obeťami všetkých typov násilia vrátane domáceho násilia; odporúča dôkladné prešetrenie, identifikáciu a stíhanie takýchto závažných porušení ľudských práv; víta smernicu o európskom ochrannom príkaze[2] a smernicu o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu o ochrane obetí obchodovania[3]; žiada členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili transpozíciu týchto smerníc a aby ich čo najskôr začali vykonávať;

7.  zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je vážnym trestným činom, ktorý sa osobitne týka žien a ktorý je porušením ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, aké Únia nemôže tolerovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stúpa počet ľudí, ktorí sú v rámci obchodovania s ľuďmi privážaní do EÚ a z nej odvážaní, a to i napriek tomu, že v decembri 2011 nadobudla účinnosť smernica proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o obmedzenie tohto znepokojivého trendu, a to tak, že zabezpečia, aby bola v súlade so smernicou vypracovaná a vykonávaná spoločná, koordinovaná a ambiciózna európska stratégia, ako aj právne predpisy a opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a proti medzinárodným sieťam organizovanej trestnej činnosti v tejto oblasti, zamerané predovšetkým na ženy a maloleté osoby; zdôrazňuje, že kroky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, nútenej práci a nezákonnému prevážaniu sa musia sústrediť na hlavné príčiny, ako sú napr. globálne nerovnosti; preto vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje záväzky v oblasti rozvojovej pomoci a miléniových rozvojových cieľov a aby posilnili spoluprácu a koordináciu s tretími krajinami;

8   zdôrazňuje, že rozširujúce sa trhy s prostitúciou, ktoré sú v niektorých členských štátoch legalizované a inštitucionalizované, sa ukázali ako hnacia sila obchodovania s ľuďmi, a preto požaduje opatrenia, ktorými sa obmedzia trhy s prostitúciou, ako napríklad ukladanie sankcií osobám vykorisťujúcim iné osoby vrátane pasákov a osôb kupujúcich sexuálne služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto v zvýšenej miere financovali programy návratu pre osoby, ktoré sa stali predmetom obchodovania, najmä pre ženy vykonávajúce prostitúciu;

9.  víta návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze[4]; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti pretrvávajúcemu javu tzv. skleného stropu, ktorý pretrváva ako jedna z hlavných prekážok brániacich ženám v rozvoji kariéry;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ani napriek mnohým záväzkom nepredložila legislatívny akt v oblasti násilia páchaného na ženách, rovnosti pri politickom rozhodovaní či revízie smernice o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov;

11. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu a legislatívne akty na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako bolo sľúbené v Štokholmskom akčnom programe a ako to Parlament požadoval vo viacerých uzneseniach; opakuje, že je potrebné, aby Komisia zaviedla legislatívny trestnoprávny nástroj s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách a deťoch vo všetkých jeho podobách a chrániť ich práva; žiada tiež Komisiu a členské štáty, aby určili koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách;

12. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vhodnú odbornú prípravu pre úradníkov (políciu, zdravotníckeho personálu, zamestnancov súdov a podobne), u ktorých je pravdepodobné, že prídu do kontaktu s prípadmi, pri ktorých je možno ohrozená fyzická, duševná a sexuálna integrita osoby, najmä v prípadoch, keď sú ženy obeťami rodového násilia; žiada členské štáty, aby podporili prácu občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych organizácií, združení žien a ostatných dobrovoľníckych organizácií, ktoré poskytujú špecializovanú podporu, a aby spolupracovali s takýmito organizáciami pri poskytovaní podpory pre ženské obete rodového násilia;

13. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla usmernenia k rokovaniam týkajúcim sa pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru;

14. žiada členské štáty, aby podnikli kroky na boj proti hospodárskym a sociálnym príčinám, ktoré podporujú rozvoj násilia páchaného na ženách, ako napr. nezamestnanosť, nízke mzdy a dôchodky, nedostatok ubytovania, chudoba a neexistujúce alebo nedostatočné verejné služby, najmä v oblasti verejného zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia;

15. nalieha na Komisiu, aby bezodkladne zrevidovala smernicu 2006/54/ES a predložila k nej pozmeňujúce návrhy v súlade s článkom 32 smernice a na základe článku 157 ZFEÚ v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k uzneseniu Parlamentu z 24. mája 2012 týkajúce sa najmä:

     – väčšej transparentnosti údajov o odmeňovaní;

     – transparentného ohodnotenia práce a klasifikácie zamestnania; ako aj

     – posilnených právnych predpisov týkajúcich sa sankcií;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa do každej odbornej prípravy v právnej oblasti, ktorú rozličným zainteresovaným stranám v oblasti justičnej a policajnej spolupráce poskytujú Európska sieť odbornej justičnej prípravy, Akadémia európskeho práva a akékoľvek ďalšie príslušné inštitúcie, začlenili prístup zohľadňujúci rodové otázky a rodové hľadisko; požaduje zavedenie osobitných modulov týkajúcich sa rodového násilia a riadnych postupov na pomoc obetiam;

17. navrhuje vykonávanie sociálnych kampaní na zvýšenie informovanosti, ktorých spoločným kritériom na európskej úrovni by bolo riešiť závažný charakter rodového násilia; domnieva sa, že hlavným zámerom takejto kampane by mal byť rozvoj sociálneho povedomia, mobilizácia občanov a inštitucionálne kroky v rovnakej miere, ako je to v prípade činností zameraných na boj proti rôznym typom zločinov alebo útokov, ako sú terorizmus, ktoré majú okrem ich individuálneho rozmeru aj kolektívny vplyv; zastáva názor, že táto sociálna reakcia zohráva dôležitú úlohu v tom, aby iné typy násilia prestali byť legitímne, a mala by sa použiť aj pri rodovo motivovanom násilí;

18. požaduje zriadenie miesta kontaktu pre rodové otázky v rámci Európskeho podporného úradu pre azyl;

19. víta návrh Komisie na nariadenie o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín, čím sa odstraňujú byrokracia a existujúci odstup medzi inštitúciami a občanmi EÚ;

20. vyzýva Komisiu v súlade s predchádzajúcimi záväzkami a v nadväznosti na opakované žiadosti Parlamentu, aby vypracovala návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní účinkov všetkých dokladov o občianskom stave v EÚ, s cieľom odstrániť diskriminačné právne a administratívne prekážky pre mužov aj ženy, ktoré bránia občanom a ich rodinám pri uplatňovaní práva na voľný pohyb;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili stanoviská všetkých orgánov verejných služieb a príslušných orgánov na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže práve tieto zodpovedajú za plánovanie a poskytovanie služieb v oblasti politiky rovnosti;

22. opakuje svoju výzvu na prijatie Európskeho kódexu medzinárodného práva súkromného;

23. vyzýva Komisiu, aby sledovala rozdielny dosah obmedzenia verejných výdavkov na ženy a na mužov a to, ako tieto obmedzenia nepriamo ovplyvňuje rodovú rovnosť; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obmedzené príjmy z daní a možné rozpočtové škrty budú mať za následok obmedzenie verejných výdavkov, čo bude mať v strednodobom horizonte negatívny vplyv na verejné služby, napr. vzdelávanie, odborná príprava a sociálna starostlivosť, ako aj na ženy ako používateľky týchto služieb;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznávali regionálne policajné zložky, ktoré majú k dispozícii právomoci v oblasti boja proti zločinom na ženách páchaným organizovanými a/alebo cezhraničnými skupinami, a aby posilnili koordináciu medzi nimi a agentúrami a policajnými zložkami operačnej bezpečnosti;

25. je zhrozený skutočnosťou, že celkový počet obetí nútenej práce v členských štátoch sa odhaduje na 880 000; z čoho 30 % by mali tvoriť obete sexuálneho vykorisťovania a 70 % obete núteného pracovného vykorisťovania, pričom ženy tvoria ich väčšinu;

26. žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala program elektronickej justície, aby tak poskytla občanom priamy prístup k právnym informáciám a spravodlivosti prostredníctvom informácií online;

27. opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla opatrenia v oblasti spolupráce zamerané na mobilizáciu konzulárnych služieb v krajinách pôvodu s cieľom zabrániť podvodnému vydávaniu víz, viesť informačné kampane v krajinách pôvodu zamerané na potenciálne obete, najmä ženy a deti, v spolupráci s miestnymi orgánmi, a tiež navrhnúť opatrenia na zvýšenie účinnosti hraničných kontrol s cieľom predchádzať obchodovaniu s ľuďmi a ich nezákonnému prevážaniu;

28. žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na ochranu a poskytovanie pomoci ženám, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich vypracovanie systémov kompenzácie, bezpečného návratu, pomoc pri opätovnom začleňovaní v hosťovskej krajine v prípadoch dobrovoľného návratu, pomoc a podporu počas ich pobytu v EÚ a spoluprácu s orgánmi v krajinách pôvodu s cieľom chrániť rodiny obetí obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

29. pripomína, že približne polovicu všetkých migrantov v EÚ tvoria ženy a že nezávislé právne postavenie migranta pre ženy a právo pracovať pre manžela či manželku sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie účinnej integrácie;

30. zdôrazňuje potrebu chrániť práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obmedzeniami, ktoré platia v niektorých členských štátoch, čo sa týka prístupu k antikoncepcii a službám sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä k interrupciám.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.10.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	17 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Andrea Češková, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Krisztina Morvai, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Minodora Cliveti, Mariya Gabriel, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Doris Pack, Angelika Werthmann
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Gesine Meissner

• [1]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV
• [2]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze.
• [3]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.
• [4]  COM(2012) 0614.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.2.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 6 33
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Roberta Angelilli, Edit Bauer, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Salvatore Caronna, Carlo Casini, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Andrew Duff, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Monika Flašíková Beňová, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Kinga Göncz, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Sylvie Guillaume, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Rina Ronja Kari, Timothy Kirkhope, Klaus-Heiner Lehne, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, David Martin, Antonio Masip Hidalgo, Clemente Mastella, Véronique Mathieu Houillon, Nuno Melo, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Tadeusz Ross, Judith Sargentini, Algirdas Saudargas, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Francesco Enrico Speroni, Rui Tavares, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Nils Torvalds, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Marino Baldini, Elmar Brok, Sergio Gaetano Cofferati, Luis de Grandes Pascual, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Anneli Jäätteenmäki, Franziska Keller, Jean Lambert, Eva Lichtenberger, Ulrike Lunacek, Marian-Jean Marinescu, Vital Moreira, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Andrés Perelló Rodríguez, György Schöpflin, Janusz Wojciechowski
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Ashworth, Margrete Auken, Zoltán Bagó, Karin Kadenbach, Krzysztof Lisek, Catherine Stihler, Csaba Sándor Tabajdi, Jarosław Leszek Wałęsa, Anna Záborská