SPRÁVA o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení

25.3.2014 - (COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE)) - *

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Romana Jordan


Postup : 2013/0340(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0252/2014
Predkladané texty :
A7-0252/2014
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení

(COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0715),

–   so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0385/2013),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0252/2014),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Citácia 4 a (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

so zreteľom na Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý podpísalo Európske spoločenstvo a všetky členské štáty v roku 1998,

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Citácia 4 b (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

so zreteľom na vykonávanie Aarhuského dohovoru v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou v rámci iniciatívy „Aarhuský dohovor a jadrová energia“, ktorou sa od členských štátov požaduje, aby zverejnili kľúčové informácie týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a zapojili verejnosť do rozhodovacieho procesu,

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom33, ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(6) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom33, ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. V uznesení Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach33a sa pripomína, že jadrová havária vo Fukušime opäť upozornila na nebezpečenstvo jadrového odpadu.

__________________

__________________

33 Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

33 Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

 

33aP7_TA(2013)0089.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7) V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom34 sa zdôraznilo, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia o činnosti v oblasti bezpečnosti a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“.

(7) V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom34 sa zdôraznilo, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia o činnosti v oblasti bezpečnosti a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach však poukazuje na cezhraničný význam jadrovej bezpečnosti, napríklad prostredníctvom odporúčania, aby periodické hodnotenia bezpečnosti vychádzali zo spoločných bezpečnostných noriem alebo aby bola zaistená cezhraničnú bezpečnosť a dohľad. Uznesením vyzval na vymedzenie a uplatňovanie záväzných noriem jadrovej bezpečnosti.

__________________

__________________

34 Prijaté Coreperom 25. apríla 2007 (doc. ref. 8784/07) a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti 8. mája 2007.

34 Prijaté Coreperom 25. apríla 2007 (doc. ref. 8784/07) a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti 8. mája 2007.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15) Silný a nezávislý príslušný regulačný orgán je základnou podmienkou európskeho regulačného rámca jadrovej bezpečnosti. Jeho nezávislosť a nestranné a transparentné vykonávanie právomocí sú kľúčovými faktormi zabezpečenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti. Mali by sa stanoviť objektívne regulačné rozhodnutia a opatrenia na presadzovanie práva bez akéhokoľvek nepriaznivého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad tlakov spojených s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami alebo tlaku ministerstiev či akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Negatívne dôsledky nedostatočnej nezávislosti boli v prípade havárie vo Fukušime evidentné. Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov a aby sa zaručilo, že sa im poskytnú aj primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh. Posilnenie požiadaviek zameraných na zabezpečenie nezávislosti pri plnení regulačných úloh by sa však nemalo dotýkať prípadnej úzkej spolupráce s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecných politických usmernení, ktoré vydáva vláda a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností.

(15) Silný a nezávislý príslušný regulačný orgán je základnou podmienkou európskeho regulačného rámca jadrovej bezpečnosti. Jeho právna nezávislosť a nestranné a transparentné vykonávanie právomocí sú kľúčovými faktormi zabezpečenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti. Mali by sa stanoviť objektívne regulačné rozhodnutia a opatrenia na presadzovanie práva bez akéhokoľvek nepriaznivého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad tlakov spojených s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami alebo tlaku ministerstiev či akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Negatívne dôsledky nedostatočnej nezávislosti boli v prípade havárie vo Fukušime evidentné. Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov a aby sa zaručilo, že sa im poskytnú aj primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh. Posilnenie požiadaviek zameraných na zabezpečenie nezávislosti pri plnení regulačných úloh by sa však nemalo dotýkať prípadnej úzkej spolupráce s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou ani všeobecných politických usmernení, ktoré vydáva vláda a ktoré nenarúšajú regulačné právomoci a povinnosti vnútroštátnych orgánov.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(22) S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností a dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby všetci zamestnanci (vrátane subdodávateľov), ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste, absolvovali trvalý proces vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov pre odbornú prípravu.

(22) S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností a dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby všetci zamestnanci (vrátane subdodávateľov), ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste, absolvovali trvalý proces vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov a prostredníctvom výmen know-how medzi krajinami v Únii aj mimo nej, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov pre odbornú prípravu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23) Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je význam zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri regulačnom rozhodovaní. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť jednoznačnejšie, pokiaľ ide o druh informácií, ktoré by mali ako minimum poskytnúť príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie, a o lehoty, v ktorých by to mali urobiť. Na tento účel by sa napríklad mal určiť druh informácií, ktoré by ako minimum mal poskytovať príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie v rámci svojich stratégií širšej transparentnosti. Informácie by sa mali zverejňovať včas, najmä v prípade mimoriadnych udalostí a havárií. Výsledky periodických hodnotení bezpečnosti a medzinárodných partnerských preskúmaní by sa takisto mali zverejňovať.

(23) Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je význam zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri regulačnom rozhodovaní. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť jednoznačnejšie, pokiaľ ide o druh informácií, ktoré by mali ako minimum poskytnúť príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie, a o lehoty, v ktorých by to mali urobiť. Na tento účel by sa napríklad mal určiť druh informácií, ktoré by ako minimum mal poskytovať príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie v rámci svojich stratégií širšej transparentnosti. Informácie by sa mali zverejňovať včas, najmä v prípade nehôd a havárií. Výsledky periodických hodnotení bezpečnosti a medzinárodných partnerských preskúmaní by sa takisto mali zverejňovať. Európsky parlament v uznesení zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach požaduje, aby boli občania Únie v plnej miere informovaní a zúčastňovali sa konzultácií o jadrovej bezpečnosti v Únii.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(24) Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie42 ukladá členským štátom povinnosť oznamovania a poskytovania informácií Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havárie na vlastnom území, pričom smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 198943 obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby poskytli včasné a priebežné informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade takejto havarijnej situácie. Okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť v takomto prípade, by však členské štáty mali podľa tejto smernice prijať ustanovenia o primeranej transparentnosti a rýchlom a pravidelnom aktualizovaní uverejňovaných informácií, aby tak zabezpečili, že pracovníci a široká verejnosť budú pravidelne informovaní o všetkých udalostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti vrátane mimoriadnych udalostí alebo havarijných podmienok. Navyše by verejnosť mala mať príležitosť efektívne sa zapájať do postupu udeľovania licencií jadrovým zariadeniam a príslušný regulačný orgán by mal poskytovať všetky informácie týkajúce sa bezpečnosti nezávisle, bez potreby predchádzajúceho súhlasu akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu.

(24) Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie42 ukladá členským štátom povinnosť oznamovania a poskytovania informácií Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havárie na vlastnom území, pričom smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 198943 obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby poskytli včasné a priebežné informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade takejto havarijnej situácie. Okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť v takomto prípade, by však členské štáty mali podľa tejto smernice prijať ustanovenia o primeranej transparentnosti a rýchlom a pravidelnom aktualizovaní uverejňovaných informácií, aby tak zabezpečili, že pracovníci a široká verejnosť budú pravidelne informovaní o všetkých udalostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti vrátane nehôd alebo havarijných podmienok.

__________________

__________________

42 Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76.

42 Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76.

43 Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31.

43 Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(25) Smernicou 2009/71/Euratom sa zavádza právne záväzný rámec Spoločenstva pre právny, administratívny a organizačný systém jadrovej bezpečnosti. Nezahŕňa osobitné požiadavky týkajúce sa jadrových zariadení. Vzhľadom na technický pokrok, ktorá dosiahla MAAE a Združenie západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), a iné zdroje odborných znalostí vrátane poučení získaných zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime, smernica 2009/71/Euratom by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala ciele Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie).

(25) Smernicou 2009/71/Euratom sa zavádza právne záväzný rámec Spoločenstva pre právny, administratívny a organizačný systém jadrovej bezpečnosti. Nezahŕňa osobitné požiadavky týkajúce sa jadrových zariadení. Vzhľadom na technický pokrok, ktorý dosiahla MAAE a Združenie západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), a iné zdroje odborných znalostí vrátane poučení získaných zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime smernica 2009/71/Euratom by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala právne záväzné ciele Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie).

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Pri novom type reaktorov existuje jasné očakávanie, že sa v pôvodnom projekte vyrieši to, čo nebolo možné riešiť v rámci projektov predchádzajúcich generácií reaktorov. Podmienky rozšírenia projektu sú havarijné podmienky, ktoré sa neberú do úvahy v prípade havárie v prípade projektovej havárie, ale sa zohľadňujú v procese projektovania zariadení v súlade s metodikou najlepšieho odhadu, a v prípade ktorých sa uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu udržiava v rámci prijateľných limitov. Podmienky rozšírenia projektu by mohli obsahovať ťažké havarijné podmienky.

(28) Pri novom type reaktorov existuje jasné očakávanie, že sa v pôvodnom projekte vyrieši to, čo nebolo možné riešiť v rámci projektov predchádzajúcich generácií reaktorov. Podmienky rozšírenia projektu sú havarijné podmienky, ktoré sa neberú do úvahy v prípade projektovej havárie, ale sa zohľadňujú v procese projektovania zariadení v súlade s metodikou najlepšieho odhadu, a v prípade ktorých sa uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu udržiava v rámci prijateľných limitov. Podmienky rozšírenia projektu by mali obsahovať vážne havarijné podmienky.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(29) Uplatňovanie pojmu ochrana do hĺbky (defence-in-depth) v organizačných, behaviorálnych, alebo projektových činnostiach týkajúcich sa jadrového zariadenia zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali nezávislým vrstvám zaisťovacích opatrení, ktoré by v prípade poruchy umožnili jej detegovanie a vykompenzovanie primeranými opatreniami. Nezávislá účinnosť každej z rôznych vrstiev je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky zameranej na predchádzanie haváriám a zmierňovanie ich dôsledkov, ak k nim predsa len dôjde.

(29) Uplatňovanie pojmu ochrana do hĺbky (defence-in-depth) v organizačných, behaviorálnych, alebo projektových činnostiach týkajúcich sa jadrového zariadenia zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali nezávislým vrstvám zaisťovacích opatrení, ktoré by v prípade poruchy umožnili jej detegovanie a vykompenzovanie alebo opravu primeranými opatreniami. Nezávislá účinnosť každej z rôznych vrstiev je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky zameranej na predchádzanie haváriám, detegovanie a riadenie odchýlok a zmierňovanie ich dôsledkov, ak k nim predsa len dôjde.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 33

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33) Táto smernica zavádza nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení založenom na vybraných témach jadrovej bezpečnosti pokrývajúcich ich celú životnosť. Na medzinárodnej úrovni existujú už overené skúseností s vykonávaním takýchto partnerských preskúmaní jadrových elektrární. Na úrovni EÚ skúseností z záťažového testovania ukazujú význam koordinovaného plnenia úloh pre posúdenie a preskúmanie bezpečnosti jadrových elektrární EÚ. Mal by sa tu uplatniť podobný mechanizmus založený na spolupráci medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou. Preto by príslušné regulačné orgány s úlohou koordinátorov v rámci expertných skupín, ako napríklad ENSREG, mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami k určovaniu relevantných bezpečnostných otázok a k vykonávaniu týchto partnerských preskúmaní. Ak členské štáty spoločne nevyberú aspoň jednu oblasť, Komisia by mala vybrať jednu alebo viacero oblastí, ktoré sa stanú predmetom partnerského preskúmania. Účasť ostatných zainteresovaných strán, ako napríklad organizácií poskytujúcich technickú podporu, medzinárodných pozorovateľov alebo mimovládnych organizácií, by mohla dodať partnerským preskúmaniam pridanú hodnotu.

(33) Táto smernica zavádza nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení založenom na vybraných témach jadrovej bezpečnosti pokrývajúcich ich celú životnosť. Na medzinárodnej úrovni existujú už overené skúseností s vykonávaním takýchto partnerských preskúmaní jadrových elektrární. Na úrovni EÚ skúseností zo záťažového testovania ukazujú význam koordinovaného plnenia úloh pre posúdenie a preskúmanie bezpečnosti jadrových elektrární EÚ. Mal by sa tu uplatniť podobný mechanizmus založený na spolupráci medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou v rámci skupiny ENSREG. Preto by príslušné regulačné orgány s úlohou koordinátorov v rámci expertných skupín, ako napríklad ENSREG, mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami k určovaniu relevantných bezpečnostných otázok a k vykonávaniu týchto partnerských preskúmaní. Ak členské štáty spoločne nevyberú aspoň jednu oblasť, Komisia by mala vybrať jednu alebo viacero oblastí, ktoré sa stanú predmetom partnerského preskúmania. Účasť ostatných zainteresovaných strán, ako napríklad organizácií poskytujúcich technickú podporu, medzinárodných pozorovateľov alebo mimovládnych organizácií, by mohla dodať partnerským preskúmaniam pridanú hodnotu.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 33 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(33a) Vzhľadom na riziká duplicity existujúcich postupov partnerského preskúmania a na riziko zasahovania do práce nezávislých vnútroštátnych regulačných orgánov by tematické partnerské preskúmania mali byť založené na skúsenostiach, ktoré získali ENSREG a WENRA počas opätovného posúdenia európskej bezpečnosti po havárii vo Fukušime. Členské štáty by mali poveriť ENSREG výberom tém, organizáciou tematického partnerského preskúmania, jeho vykonávaním a následnými opatreniami.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35) Mal by sa vytvoriť vhodný mechanizmus následných opatrení, aby sa zabezpečilo, že výsledky týchto partnerských preskúmaní sa správne implementujú. Partnerské preskúmania by mali pomôcť zlepšiť bezpečnosť jednotlivých jadrových zariadení a zároveň pomôcť formulovať všeobecné technické bezpečnostné odporúčania a usmernenia platné v celej Únii.

(35) Mal by sa vytvoriť vhodný mechanizmus následných opatrení, aby sa zabezpečilo, že výsledky týchto partnerských preskúmaní sa správne implementujú. Partnerské preskúmania by mali pomôcť zlepšiť bezpečnosť jednotlivých jadrových zariadení v súvislosti s rôznym uplatňovaním a zároveň pomôcť formulovať všeobecné technické bezpečnostné odporúčania a usmernenia platné v celej Únii.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 36

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(36) V prípade, že Komisia zistí značné odchýlky alebo oneskorenia v realizácii technických odporúčaní na základe postupu partnerského preskúmania, Komisia by mala vyzvať príslušné regulačné úrady členských štátov, ktoré ním nie sú dotknuté, aby organizovali a vykonávali overovacie misie s cieľom získať úplný obraz o situácii a informovať príslušný členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov.

(36) V prípade, že Komisia zistí v úzkej koordinácii s ENSREG značné odchýlky alebo oneskorenia v realizácii technických odporúčaní na základe postupu partnerského preskúmania, mala by vyzvať príslušné regulačné úrady členských štátov, ktoré ním nie sú dotknuté, aby organizovali a vykonávali overovacie misie s cieľom získať úplný obraz o situácii a informovať príslušný členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 42 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(42a) Skupina ENSREG, ktorá má skúsenosti s vykonávaním európskych záťažových testov a ktorú tvoria regulačné orgány Únie z oblasti jadrovej bezpečnosti a Komisia, by mala byť úzko zapojená do výberu tém pre pravidelné partnerské preskúmania, do organizácie takýchto tematických partnerských preskúmaní a zabezpečenia následných krokov, najmä pokiaľ ide o vykonávanie prijatých odporúčaní.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Článok 1 – bod 2

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 1 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c) zabezpečiť, aby členské štáty prijali primerané vnútroštátne opatrenia s cieľom, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali alebo vyraďovali tak, aby sa zabránilo nepovolenému uvoľňovaniu rádioaktívnych látok.“

(c) zabezpečiť, aby členské štáty prijali primerané vnútroštátne opatrenia s cieľom, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali alebo vyraďovali tak, aby sa na minimum obmedzilo nepovolené uvoľňovanie rádioaktívnych látok.“

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2009/71/EURATOM

Článok 1 – písmeno d

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a) V článku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

 

“(d) podporiť a zlepšiť kultúru jadrovej bezpečnosti.“;

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

7. ‚mimoriadna udalosť‘ je akýkoľvek nezamýšľaný stav, ktorého dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska ochrany alebo jadrovej bezpečnosti;

vypúšťa sa

Odôvodnenie

S cieľom umožniť súlad s definíciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa táto definícia vypúšťa a nahrádza definíciou nehody.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 7 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7a. ‚nehoda‘ je každá neplánovaná udalosť vrátane prevádzkových chýb, porúch zariadenia, iniciačných udalostí, prekurzorov havárií, prípadov bezprostrednej hrozby závažných havárií a iných nehôd alebo neoprávnených aktov, svojvoľných alebo neúmyselných, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska ochrany alebo jadrovej bezpečnosti;

Odôvodnenie

S cieľom umožniť súlad s definíciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 8

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8. ‚havária‘ je každá neplánovaná udalosť vrátane prevádzkových chýb, zlyhaní zariadenia a iných nehôd, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska ochrany a jadrovej bezpečnosti;

8. ‚havária‘ je každá neplánovaná udalosť vrátane prevádzkových chýb, zlyhaní zariadenia a iných nehôd, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska ochrany a jadrovej bezpečnosti;

Odôvodnenie

S cieľom umožniť súlad s definíciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 8 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

8a. ‚podmienky havárie‛ sú odchýlky od bežnej prevádzky, ktoré sú menej časté a závažnejšie než predpokladané prevádzkové udalosti a ktoré zahŕňajú projektové havárie a podmienky rozšírenia projektu;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 12

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

‚rozumne dosiahnuteľný‘ znamená, že okrem splnenia požiadaviek osvedčených postupov v oblasti inžinierstva by sa mali hľadať ďalšie bezpečnostné opatrenia alebo opatrenia na zníženie rizík pri projektovaní, uvedení do prevádzky, prevádzkovaní alebo vyradení jadrového zariadenia a že tieto opatrenia by sa mali implementovať, ak nie je možné preukázať, že zjavne neprimerané vzhľadom na svoj prínos k zvýšeniu bezpečnosti;

‚rozumne uskutočniteľný‘ znamená, že okrem splnenia požiadaviek osvedčených postupov v oblasti inžinierstva by sa mali hľadať ďalšie bezpečnostné opatrenia alebo opatrenia na zníženie rizík pri projektovaní, uvedení do prevádzky, prevádzkovaní alebo vyradení jadrového zariadenia a že tieto opatrenia by sa mali vykonávať, ak vnútroštátne regulačné orgány neuznajú, že bolo preukázané, že sú zjavne neprimerané vzhľadom na svoj prínos k zvýšeniu bezpečnosti;

 

(V celom texte sa „rozumne dosiahnuteľný“ mení na „rozumne uskutočniteľný“. Prijatie PN si vyžiada príslušné zmeny v celom texte.)

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 13

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

13. ‚projektová základňa‘ znamená rad podmienok a udalostí výslovne zohľadňovaných pri projektovaní zariadenia podľa stanovených kritérií, aby im zariadenie bolo schopné odolávať bez prekročenia povolených limitov v rámci plánovanej prevádzky bezpečnostných systémov.

13. ‚projektová základňa‘ znamená rad podmienok a udalostí výslovne zohľadňovaných pri projektovaní zariadenia podľa stanovených kritérií a ich kumulatívny účinok, aby im zariadenie bolo schopné odolávať bez prekročenia povolených limitov v rámci plánovanej prevádzky bezpečnostných systémov.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 14

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

14. ‚projektová havária‘ znamená podmienky havárie, so zohľadnením ktorých je zariadenie projektované podľa stanovených kritérií a v rámci ktorých poškodenie paliva a úniky rádioaktívnych látok nepresiahnu rámec povolených limitov;

14. ‚projektová havária‘ znamená haváriu spôsobujúcu podmienky havárie, so zohľadnením ktorých je zariadenie projektované podľa stanovených projektových kritérií a konzervatívnej metodiky a v prípade ktorých úniky rádioaktívnych látok nepresiahnu rámec prijateľných limitov;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 15

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

15. ‚‚nadprojektová havária‘ je havária, ktorá je možná, ale nebola plne zohľadnená pri projektovaní, pretože sa posúdila ako príliš nepravdepodobná;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 16 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

16a. ‚podmienky rozšírenia projektu‘ sú havarijné podmienky, ktoré sa neberú do úvahy v prípade projektovej havárie, zohľadňujú sa však v procese projektovania zariadení v súlade s metodikou najlepšieho odhadu, a v prípade ktorých sa uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu udržiava v rámci prijateľných limitov. Podmienky rozšírenia projektu by mohli obsahovať vážne havarijné podmienky.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 17 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

17a. ‚overenie‘ znamená proces vyšetrovania, v rámci ktorého sa zabezpečí, aby produkty určitej fázy systému, komponent systému, metóda, výpočtový nástroj, počítačový program, vývoj a výroba spĺňali všetky požiadavky predchádzajúcej fázy;

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 1 – bod 4

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 3 – bod 17 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

17b. ‚vážna havária‘ je havarijná situácia, ktorá je závažnejšia než projektová havária a je spojená s degradáciou jadra;

Odôvodnenie

V súlade s vymedzeniami MAAE.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 1 – bod 6 – písmeno a

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 4 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zriadia a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec (ďalej len „vnútroštátny rámec“) jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktorým sa vymedzia zodpovednosti a zabezpečí koordinácia medzi príslušnými štátnymi orgánmi. Vo vnútroštátnom rámci sa stanovia najmä:

1. Členské štáty zriadia a udržujú vnútroštátny právny, regulačný, administratívny a organizačný rámec (ďalej len „vnútroštátny rámec“) jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktorým sa vymedzia zodpovednosti a zabezpečí koordinácia medzi príslušnými štátnymi orgánmi. Vo vnútroštátnom rámci sa stanovia najmä:

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a) bol funkčne oddelený od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu, zaoberajúceho sa podporou alebo využívaním jadrovej energie alebo výroby elektrickej energie;

(a) bol právne oddelený od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu, zaoberajúceho sa podporou alebo využívaním jadrovej energie alebo výroby elektrickej energie;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 2 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c) prijímal regulačné rozhodnutia založené na objektívnych a overiteľných kritériách súvisiacich s bezpečnosťou;

(c) zaviedol transparentný regulačný rozhodovací proces založený na objektívnych a overiteľných kritériách súvisiacich s bezpečnosťou;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 2 – písmeno d

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(d) mal svoje vlastné príslušné rozpočtové prostriedky a bol nezávislý pri realizácii prideleného rozpočtu. Mechanizmus financovania a postup prideľovania rozpočtu musia byť jasne vymedzené vo vnútroštátnom rámci;

(d) mal svoje vlastné príslušné rozpočtové prostriedky a bol nezávislý pri realizácii prideleného rozpočtu. Mechanizmus financovania a postup prideľovania rozpočtu musia byť jasne vymedzené vo vnútroštátnom rámci a mali by zahŕňať ustanovenia pre náležitú tvorbu nových a riadenie existujúcich poznatkov, odborných znalostí a zručností;

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 2 – písmeno e

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(e) zamestnával primeraný počet zamestnancov, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti a odborné znalosti;

(e) zamestnával primeraný počet zamestnancov, pričom všetci, ale najmä politicky vymenovaní členovia rád musia mať potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti a odborné znalosti nevyhnutné na plnenie svojich povinností, a mal by prístup k externým vedeckým a technickým zdrojom a odborným znalostiam, ak to považuje za potrebné na podporu plnenia svojich regulačných funkcií a v súlade so zásadami transparentnosti, nezávislosti a ucelenosti regulačných postupov;

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a. Osoby s výkonnou právomocou v príslušnom regulačnom orgáne musia byť vymenované v súlade s jasne definovanými postupmi a požiadavkami na ich vymenovanie. Počas svojho pôsobenia môžu byť odvolané, ak nespĺňajú požiadavky nezávislosti stanovené v tomto článku alebo sa dopustili chýb na základe vnútroštátneho práva. Pri pozíciách s potenciálnym konfliktom záujmov je potrebné stanoviť primeranú lehotu na zváženie.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 3 – písmeno e

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(e) prijímať opatrenia na presadzovanie práva vrátane pozastavenia prevádzky jadrového zariadenia v súlade s podmienkami vymedzenými vo vnútroštátnom rámci uvedenom v článku 4 ods. 1.

(e) prijímať opatrenia na presadzovanie práva vrátane uloženia sankcií v súlade s článkom 9a a pozastavenia prevádzky jadrového zariadenia v súlade s podmienkami vymedzenými vo vnútroštátnom rámci uvedenom v článku 4 ods. 1;

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 1 – bod 7

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 5 – odsek 3 – písmeno f (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(f) poskytnúť vhodné podmienky na činnosti spojené s výskumom a vývojom, ktoré sú potrebné na rozvoj nevyhnutnej vedomostnej základne a na podporu riadenia odborných poznatkov v oblasti regulačného procesu.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 1 – bod 8 – písmeno d

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 6 – odsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zriadili a uplatňovali systémy riadenia, v ktorých má jadrová bezpečnosť náležitú prioritu a ktoré pravidelne preveruje príslušný regulačný orgán.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zriadili a uplatňovali systémy riadenia, v ktorých má jadrová bezpečnosť náležitú prioritu, vrátane podpory a zlepšenia kultúry jadrovej bezpečnosti, a ktoré pravidelne preveruje príslušný regulačný orgán.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 1 – bod 8 – písmeno f

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 6 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili a udržiavali náležité finančné a ľudské zdroje s vhodnou kvalifikáciou, odbornými znalosťami a zručnosťami na plnenie svojich povinností v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrového zariadenia stanovených v odsekoch 1 až 4a tohto článku a článkoch 8a až 8d tejto smernice. Tieto povinnosti sa vzťahujú aj na externých pracovníkov.

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili a udržiavali náležité finančné a ľudské zdroje s vhodnou kvalifikáciou, odbornými znalosťami a zručnosťami na plnenie svojich povinností v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrového zariadenia stanovených v odsekoch 1 až 4a tohto článku a článkoch 8a až 8d tejto smernice, a to počas vyraďovania z prevádzky aj po ňom. Tieto povinnosti sa vzťahujú aj na externých pracovníkov.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 1 – bod 9

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby všetky strany prijali opatrenia na vzdelávanie, odbornú prípravu a výcvik svojich pracovníkov, ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a s havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste s cieľom vybudovať, udržiavať a ďalej rozvíjať aktuálne a vzájomne uznávané odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby všetky strany prijali opatrenia na vzdelávanie, nepretržitú odbornú prípravu a výcvik svojich pracovníkov, ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a s havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste s cieľom vybudovať, udržiavať a ďalej rozvíjať aktuálne a vzájomne uznávané odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 1 – bod 9

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Transparentnosť

Transparentnosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne a včasné informácie v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a súvisiacimi rizikami sprístupnili pracovníkom a širokej verejnosti, s osobitným zreteľom na tých, ktorí žijú v blízkosti jadrového zariadenia.

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a súvisiacimi rizikami sprístupnili bez zbytočného odkladu pracovníkom a širokej verejnosti s osobitným zreteľom na tých, ktorí žijú v blízkosti jadrového zariadenia. Zabezpečí sa rozsiahly a transparentný proces komunikácie podľa okolností spojený s pravidelným poskytovaním informácií občanom a konzultovaním s nimi;

Medzi povinnosti uvedené v prvom pododseku patrí zabezpečenie, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie v rámci svojich oblastí zodpovednosti, vypracovali, zverejnili a implementovali stratégiu transparentnosti, ktorá okrem iného zahŕňa informácie o bežných prevádzkových podmienkach jadrových zariadení, nepovinné konzultačné činnosti zamerané na pracovníkov a širokú verejnosť a komunikáciu v prípade mimoriadnych udalostí a havárií.

Medzi povinnosti uvedené v prvom pododseku patrí zabezpečenie, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie v rámci svojich oblastí zodpovednosti, vypracovali, zverejnili a vykonávali stratégiu transparentnosti, ktorá okrem iného zahŕňa informácie o bežných prevádzkových podmienkach jadrových zariadení, konzultačné činnosti zamerané na pracovníkov a prípadne širokú verejnosť a okamžitú komunikáciu v prípade nehôd a havárií. Vzťahuje sa to aj na významné informácie, napr. pokiaľ ide o umiestňovanie, výstavbu, rozširovanie, uvedenie do prevádzky, prevádzku, prevádzku nad rámec projektovanej prevádzkovej životnosti, konečné odstavenie a vyraďovanie.

2. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s uplatniteľnými únijnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, pokiaľ sa ním neohrozujú iné dôležitejšie záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy uznané vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo medzinárodných záväzkoch.

2. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s uplatniteľnými únijnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, pokiaľ sa ním neohrozujú iné dôležitejšie záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy uznané vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo medzinárodných záväzkoch.

3. Členské štáty zabezpečia, aby verejnosť mala príležitosť na včasnú a efektívnu účasť na procese povoľovania jadrových zariadení v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami.“.

3. Členské štáty zabezpečia, aby verejnosť mala príležitosť na včasnú a efektívnu účasť na posudzovaní vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, najmä s Aarhuským dohovorom.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 1 – bod 10

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Cieľ bezpečnosti jadrových zariadení

Cieľ bezpečnosti jadrových zariadení

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali s cieľom zabrániť možnému uvoľňovaniu rádioaktívnych látok tým, že sa:

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali s cieľom predchádzať haváriám a uvoľňovaniu rádioaktívnych látok a zmierňovať ich následky, ak by k nim došlo, a zabrániť rozsiahlej, dlhodobej kontaminácii okolia areálu jadrového zariadenia tým, že sa:

(a) prakticky vylúči výskyt všetkých sekvencií havárie, ktoré by viedli k skorým alebo veľkým únikom.

(a) prakticky vylúči výskyt všetkých sekvencií havárie, ktoré by viedli k skorým alebo veľkým únikom, na čo najnižšiu rozumne uskutočniteľnú úroveň;

(b) v prípade havárií, ktoré neboli prakticky vylúčené, implementujú konštrukčné opatrenia tak, aby boli potrebné iba časovo a priestorovo obmedzené ochranné opatrenia pre verejnosť a aby bol dostatočný čas na implementáciu týchto opatrení a aby sa početnosť takýchto nehôd minimalizovala.

(b) v prípade havárie implementujú konštrukčné opatrenia tak, aby boli potrebné iba časovo a priestorovo obmedzené ochranné opatrenia pre verejnosť a aby bol dostatočný čas na implementáciu týchto opatrení a aby sa početnosť takýchto havárií minimalizovala.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa cieľ stanovený v odseku 1 vzťahoval na existujúce jadrové zariadenia v čo najväčšom rozsahu, aký možno primeraným spôsobom dosiahnuť.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa cieľ stanovený v odseku 1 vzťahoval v plnej miere na jadrové zariadenia, ktoré dostali stavebné povolenie prvýkrát po …+, a na existujúce jadrové zariadenia v čo najväčšom rozsahu, aký možno primeraným spôsobom uskutočniť.

 

_____________

 

+Ú. v EÚ: vložte, prosím, dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 1 – bod 10

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Implementácia cieľa bezpečnosti jadrových zariadení

Implementácia cieľa bezpečnosti jadrových zariadení

V záujme dosiahnutia cieľa bezpečnosti uvedeného v článku 8a členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia:

V záujme dosiahnutia cieľa bezpečnosti uvedeného v článku 8a členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia:

(a) umiestňovali s patričným ohľadom na to, aby sa predišlo, pokiaľ je to možné, vonkajším prírodným a ľudskou činnosťou spôsobeným hrozbám a aby sa minimalizoval ich vplyv;

(a) umiestňovali s patričným ohľadom na to, aby sa zabránilo vonkajším prírodným a ľudskou činnosťou spôsobeným hrozbám a aby sa minimalizoval ich vplyv;

(b) projektovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali na základe koncepcie ochrany do hĺbky tak, aby:

(b) projektovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali na základe koncepcie ochrany do hĺbky tak, aby:

(i) radiačné dávky pre pracovníkov a širokú verejnosť nepresahovali predpísané limity a udržiavali sa na takej nízkej úrovni, akú je možné rozumne dosiahnuť;

(i) radiačné dávky pre pracovníkov a širokú verejnosť nepresahovali povolené limity a udržiavali sa na takej nízkej úrovni, akú je možné rozumne uskutočniť;

(ii) vznik mimoriadnych udalostí bol obmedzený na minimum;

(ii) vznik nehôd bol obmedzený na minimum;

(iii) potenciál prerastania mimoriadnych udalostí do havarijných situácií sa znížil zlepšením schopnosti jadrových zariadení účinne riadiť a zvládať mimoriadne udalosti;

(iii)potenciál prerastania mimoriadnych udalostí do havarijných situácií sa znížil zlepšením schopnosti jadrových zariadení účinne riadiť a zvládať nehody, ak by sa predsa len vyskytli;

(iv) škodlivé následky mimoriadnych udalostí a projektových havárií, ak sa vyskytnú, boli zmierňované tak, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať nijaký, alebo budú mať len minimálny radiačný vplyv na okolie;

(iv) škodlivé následky nehôd a projektových havárií, ak sa predsa len vyskytnú, boli zmierňované tak, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadny alebo budú mať len minimálny radiačný vplyv na okolie;

(v) sa podľa možnosti predišlo vonkajším prírodným a ľudskou činnosťou spôsobeným hrozbám a aby sa minimalizoval ich vplyv.

(v) sa minimalizovala početnosť vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených hrozieb a ich vplyv na čo najnižšiu rozumne uskutočniteľnú úroveň.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 1 – bod 10

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Metodika pre umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení

Metodika pre umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držiteľ licencie pod dohľadom príslušného regulačného orgánu:

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držiteľ licencie pod dohľadom príslušného regulačného orgánu:

(a) pravidelne vyhodnocoval rádiologický vplyv jadrového zariadenia na pracovníkov, širokú verejnosť a ovzdušie, vodu a pôdy, tak počas bežnej prevádzky, ako aj v prevádzkových a havarijných podmienkach;

(a) pravidelne vyhodnocoval rádiologický vplyv jadrového zariadenia na pracovníkov, širokú verejnosť a ovzdušie, vodu a pôdy, tak počas bežnej prevádzky, ako aj v prevádzkových a havarijných podmienkach;

(b) vymedzoval, dokumentoval a opätovne posudzoval pravidelne a najmenej raz za desať rokov projektovú základňu jadrových zariadení prostredníctvom periodického hodnotenia bezpečnosti a dopĺňal ju nadprojektovou analýzou, aby sa zabezpečilo, že všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zlepšenie sú implementované;

(b) vymedzoval, dokumentoval a opätovne posudzoval pravidelne a najmenej raz za osem rokov projektovú základňu jadrových zariadení prostredníctvom periodického hodnotenia bezpečnosti a dopĺňal ju nadprojektovou analýzou, aby sa zabezpečilo, že všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zlepšenie budú implementované;

(c) zabezpečoval, aby nadprojektová analýza zahŕňala všetky nehody, udalostí a kombinácie udalostí vrátane vnútorných a vonkajších prírodných alebo ľudskou činnosťou spôsobených hrozieb a vážnych nehôd, ktoré vedú k vzniku podmienok presahujúcich projektové havárie;

(c) zabezpečoval, aby nadprojektová analýza zahŕňala všetky havárie, udalosti a kombinácie udalostí vrátane vnútorných a vonkajších prírodných alebo ľudskou činnosťou spôsobených hrozieb a vážnych havárií, ktoré vedú k vzniku podmienok presahujúcich projektové havárie;

(d) vytváral a implementoval stratégie na zmiernenie projektových a nad projektových havárií;

(d) vytváral a implementoval stratégie na zmiernenie projektových a nadprojektových havárií;

(e) implementoval usmernenia týkajúce sa riadenia ťažkých havárií pre všetky jadrové elektrárne, a ak je to vhodné, iné jadrové zariadenia, pokrývajúce všetky prevádzkové podmienky, havárie v bazénoch vyhoretého paliva a dlhotrvajúce udalosti;

(e) implementoval usmernenia týkajúce sa riadenia vážnych havárií pre všetky jadrové elektrárne, a ak je to vhodné, iné jadrové zariadenia, pokrývajúce všetky prevádzkové podmienky, havárie v bazénoch vyhoreného paliva a dlhotrvajúce udalosti;

(f) vykonával osobitné preskúmanie bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré sa podľa príslušného regulačného orgánu blížia k hranici prevádzkovej životnosti, s akou sa pôvodne počítalo, a pre ktoré sa požaduje predĺženie životnosti.

(f) vykonával osobitné preskúmanie bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré sa podľa príslušného regulačného orgánu blížia k hranici prevádzkovej životnosti, s akou sa pôvodne počítalo, a pre ktoré sa požaduje predĺženie životnosti. Všetky opatrenia, ktorými ho poveril regulačný orgán s cieľom predchádzať nadprojektovým haváriám, sa vykonajú skôr, než sa povolí požadované predĺženie životnosti.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby udelenie alebo preskúmanie licencie na výstavbu a/alebo prevádzku jadrového zariadenia opieralo o príslušné posúdenie bezpečnosti lokalít a zariadení.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa udelenie alebo preskúmanie licencie na výstavbu a/alebo prevádzku jadrového zariadenia opieralo o príslušné posúdenie bezpečnosti lokalít a zariadení vrátane inšpekcií vnútroštátneho orgánu vykonaných na mieste.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby pokiaľ ide o jadrové elektrárne a ak je to uplatniteľné, zariadenia s výskumným reaktorom, v prípade ktorých sa žiada prvýkrát o stavebné povolenie, príslušný regulačný orgán uložil žiadateľovi povinnosť preukázať, že projekt prakticky obmedzuje účinky poškodenia aktívnej zóny reaktora na oblasť kontajnmentu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby v prípade jadrových elektrární a ak je to uplatniteľné v prípade zariadení s výskumným reaktorom, pre ktoré sa prvýkrát žiada o stavebné povolenie, príslušný regulačný orgán uložil žiadateľovi povinnosť preukázať, že projekt prakticky obmedzuje účinky poškodenia aktívnej zóny reaktora na oblasť kontajnmentu.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 1 – bod 10

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8d

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Havarijná pripravenosť a odozva na mieste

Havarijná pripravenosť a odozva na mieste

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držiteľ licencie pod dohľadom príslušného regulačného orgánu:

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držiteľ licencie pod dohľadom príslušného regulačného orgánu:

(a) pripravil a pravidelne aktualizoval havarijný plán na mieste, ktorý:

(a) pripravil a pravidelne, najmenej raz za osem rokov, aktualizoval havarijný plán na mieste, ktorý:

(i) vychádza z posúdenia udalostí a situácie, ktoré môžu vyžadovať ochranné opatrenia na mieste alebo mimo neho;

(i) vychádza z posúdenia udalostí a situácií, ktoré môžu vyžadovať ochranné opatrenia na mieste alebo mimo neho;

(ii) sa koordinuje so všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi a vychádza z poučenia získaného zo spätnej väzby sprostredkujúcej skúsenosti zo závažných udalostí, ak by k nim došlo.

(ii) sa koordinuje so všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi a vychádza z poučenia získaného zo spätnej väzby sprostredkujúcej skúsenosti zo závažných udalostí, ak by k nim došlo.

(iii) rieši predovšetkým udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť viaceré súčasti jadrového zariadenia.

(iii) rieši predovšetkým udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť viaceré súčasti jadrového zariadenia.

 

(iiia) zohľadňuje kumulatívne riziká súvisiace s prítomnosťou iných nebezpečných priemyselných zariadení v blízkosti jadrového zariadenia (smernica Seveso III) ;

(b) vytvorila organizačnú štruktúru potrebnú pre jasné rozdelenie zodpovednosti a zabezpečuje dostupnosť potrebných zdrojov a aktív;

(b) vytvoril organizačnú štruktúru potrebnú pre jasné rozdelenie zodpovednosti a zabezpečil dostupnosť potrebných zdrojov a aktív;

(c) zaviedol opatrenia na koordináciu činností na mieste a spoluprácu s orgánmi a agentúrami zodpovednými za havarijnú odozvu počas všetkých fáz havarijnej situácie, ktoré by sa mali pravidelne precvičovať;

(c) zaviedol opatrenia na koordináciu činností na mieste a spoluprácu s orgánmi a agentúrami zodpovednými za havarijnú odozvu počas všetkých fáz havarijnej situácie, ktoré by sa mali pravidelne precvičovať;

(d) stanovil opatrenia na dosiahnutie pripravenosti pracovníkov na mieste, pokiaľ ide o potenciálne mimoriadne udalosti a havárie;

(d) stanovil opatrenia na dosiahnutie pripravenosti pracovníkov na mieste, pokiaľ ide o potenciálne nehody a havárie;

(e) stanovil dojednania týkajúce sa cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce vrátane vopred vymedzených opatrení na prijímanie vonkajšej pomoci na mieste, ak je to potrebné;

(e) stanovil dojednania týkajúce sa cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce vrátane vopred vymedzených opatrení na prijímanie vonkajšej pomoci na mieste, ak je to potrebné;

(f) zriadil centrum havarijnej odozvy na mieste, dostatočne chránené pred prírodnými nebezpečenstvami a rádioaktivitou, aby sa zabezpečila jeho obývateľnosť;

(f) zriadil centrum havarijnej odozvy na mieste, dostatočne chránené pred prírodnými nebezpečenstvami a rádioaktivitou, aby sa zabezpečila jeho obývateľnosť v prípade nevyhnutnosti riadenia krízy a počas celého jeho priebehu;

(g) prijal ochranné opatrenia v prípade núdze s cieľom zmierniť akékoľvek následky pre ľudské zdravie a pre vzduch, vodu a pôdu.

(g) prijal ochranné opatrenia v prípade núdze s cieľom zmierniť akékoľvek následky pre ľudské zdravie a pre vzduch, vodu a pôdu.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 1 – bod 11

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8e

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Partnerské preskúmania

Partnerské preskúmania

1. S cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť zabezpečia členské štáty aspoň raz za desať rokov periodické vlastné hodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov a vyzvú na medzinárodné partnerské preskúmanie relevantných častí svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Výsledky akýchkoľvek partnerských preskúmaní sa oznamujú členským štátom a Komisii.

1. S cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť zabezpečia členské štáty aspoň raz za osem rokov periodické vlastné hodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov a vyzvú na medzinárodné partnerské preskúmanie relevantných častí svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Výsledky partnerských preskúmaní sa oznamujú členským štátom a Komisii. Európsky parlament je pravidelne informovaný o výsledkoch partnerských preskúmaní, ako aj o súvisiacich opatreniach a plánoch.

2. Členské štáty s podporou príslušných regulačných orgánov periodicky organizujú aspoň každých šesť rokov systém aktuálneho partnerského preskúmania a dohodnú sa na časovom horizonte a spôsoboch vykonávania. Členské štáty na tento účel:

2. Členské štáty s podporou príslušných regulačných orgánov periodicky organizujú aspoň každých šesť rokov systém aktuálneho partnerského preskúmania a dohodnú sa na časovom horizonte a spôsoboch vykonávania. Členské štáty v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), ustanovenej rozhodnutím 2007/530/Euratom, na tento účel:

(a) spoločne a v úzkej koordinácii s Komisiou vyberú jednu alebo viac špecifických tém súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení. ak by sa členským štátom nepodarilo spoločne vybrať aspoň jednu tému v lehote uvedenej v tomto odseku, Komisia vyberie témy, ktoré sa stanú predmetom partnerských preskúmaní;

(a) spoločne vyberú jednu alebo viac špecifických tém súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení. ak by sa členským štátom nepodarilo spoločne vybrať aspoň jednu tému v lehote uvedenej v tomto odseku, Komisia vyberie témy, ktoré sa stanú predmetom partnerských preskúmaní;

(b) na základe týchto tém vykonajú v úzkej spolupráci s držiteľmi licencií vnútroštátne posúdenia a uverejnia výsledky;

(b) posúdia, do akej miery sa venovala pozornosť týmto témam a v prípade potreby vykonajú v úzkej spolupráci s držiteľmi licencií vnútroštátne posúdenia zariadení, ktoré zhodnotí príslušný regulačný orgán, a uverejnia výsledky;

(c) spoločne definujú metodiku, zorganizujú a vykonajú partnerské preskúmanie výsledkov posúdení na vnútroštátnej úrovni uvedených v písmene b), pričom vyzvú na účasť Komisiu;

(c) spoločne definujú metodiku, zorganizujú a vykonajú partnerské preskúmanie výsledkov posúdení na vnútroštátnej úrovni uvedených v písmene b);

(d) uverejnia výsledky partnerských preskúmaní uvedené v písmene c).

(d) uverejnia výsledky partnerských preskúmaní uvedené v písmene c).

 

2a. O téme prvého tematicky zameraného partnerského preskúmania sa rozhodne najneskôr do ...+.

3. Každý členský štát, ktorý podlieha partnerskému preskúmaniu uvedenému v odseku 2, zabezpečuje na svojom území plánovanie a spôsob implementácie relevantných technických odporúčaní vyplývajúcich z procesu partnerského preskúmania a informuje o tom Komisiu.

3. Každý členský štát, ktorý podlieha partnerským preskúmaniam uvedeným v odseku 2, oznámi ich výsledky členským štátom a Komisii a zabezpečuje na svojom území plánovanie a spôsob vykonávania relevantných technických odporúčaní vyplývajúcich z procesu partnerského preskúmania a uverejňuje akčný plán odrážajúci prijaté opatrenia.

4. Ak Komisia pri implementácii technických odporúčaní vyplývajúcich z postupu partnerského preskúmania zistí podstatné odchýlky alebo oneskorenia, vyzve príslušné regulačné orgány členských štátov, ktorých sa to netýka, aby zorganizovali a vykonali overovaciu misiu s cieľom získať celkový obraz o situácii, a informovali dotknutý členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov.

4. Ak Komisia v úzkej koordinácii s skupinou ENSREG zistí pri implementácii technických odporúčaní vyplývajúcich z postupu partnerského preskúmania podstatné odchýlky alebo oneskorenia, vyzve príslušné regulačné orgány členských štátov, ktorých sa to netýka, aby zorganizovali a vykonali overovaciu misiu s cieľom získať celkový obraz o situácii a informovali dotknutý členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov.

5. V prípade havárie, ktorá vedie k skorým alebo veľkým únikom, alebo mimoriadnej udalosti vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, príslušný členský štát vyzve do šiestich mesiacov na partnerské preskúmanie príslušného zariadenia v súlade s odsekom 2, a na účasť na ňom vyzve aj Komisiu.

5. V prípade havárie alebo nehody vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, príslušný členský štát vyzve do šiestich mesiacov na partnerské preskúmanie príslušného zariadenia v súlade s odsekom 2.

 

_____________________

 

+ Ú. v. EÚ: vložte dátum tri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 1 – bod 11

Smernica 2009/71/Euratom

Článok 8f

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na základe výsledkov partnerských preskúmaní vykonaných v súlade s článkom 8e ods. 2 a výsledných technických odporúčaní, v súlade so zásadami transparentnosti a neustáleho zlepšovania jadrovej bezpečnosti, členské štáty s podporou príslušných regulačných orgánov spoločne vypracúvajú a zavádzajú usmernenia ku konkrétnym témam uvedeným v článku 8e ods. 2 písm. a).

Na základe výsledkov partnerských preskúmaní vykonaných v súlade s článkom 8e ods. 2 a výsledných technických odporúčaní, v súlade so zásadami transparentnosti a neustáleho zlepšovania jadrovej bezpečnosti, členské štáty s podporou príslušných regulačných orgánov spoločne vypracúvajú a zavádzajú usmernenia ku konkrétnym témam uvedeným v článku 8e ods. 2 písm. a).

 

Výsledky tematických partnerských preskúmaní sa použijú na podporu diskusií v komunite jadrovej energetiky a mohli by viesť k budúcemu vypracovaniu súboru harmonizovaných kritérií jadrovej bezpečnosti v rámci Spoločenstva.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dňa 22. júla 2009 nadobudla účinnosť smernica, ktorou sa stanovuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení[1], s cieľom začať proces vytvárania spoločného rámca EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti Cieľom tejto smernice je zachovať a presadzovať neustále zlepšovanie jadrovej bezpečnosti, vzhľadom na to, že členské štáty stanovia v tejto súvislosti vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Smernica pokrýva témy od ustanovení o zavedení vnútroštátnych právnych predpisov a regulačného rámca pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, cez organizáciu, povinnosti a zodpovednosti príslušných regulačných orgánov, držiteľov licencií, pracovníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, informovanie verejnosti, až po požiadavky na funkčné oddelenie príslušného regulačného orgánu a iných subjektov alebo organizácií, ktoré sa zaoberajú podporou alebo využívaním jadrovej energie. Okrem toho sa ňou zavádza periodické vlastné hodnotenie raz za desať rokov s medzinárodným partnerským preskúmaním relevantných prvkov, ktoré členský štát predpíše a o ktorého výsledkoch musia byť informované členské štáty a Európska komisia.

V nadväznosti na haváriu vo Fukušime však hlavy štátov a vlád EÚ požiadali Komisiu, aby spolu so skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) vykonala záťažové testy. Tieto testy boli založené na spoločnej metodike a preukázali, že všetky jadrové zariadenia v Únii dosahujú zodpovedajúcu úroveň jadrovej bezpečnosti, aby mohli zostať v prevádzke. Vzhľadom na vysokú úroveň kultúry bezpečnosti v EÚ priniesli záťažové testy aj niekoľko odporúčaní, najmä osobitné odporúčania o externých hrozbách, o strate bezpečnostných funkcií, o vážnych haváriách a letectve. Okrem tohto Komisia vo svojom oznámení[2] navrhla, že smernica o jadrovej bezpečnosti si vyžaduje revíziu v nasledujúcich oblastiach: bezpečnostné postupy a rámce, úloha a prostriedky regulačných orgánov v oblasti jadrovej bezpečnosti, otvorenosť a transparentnosť, monitorovanie a overovanie.

Komisia preto predložila v júni 2013 návrh na zmenu, posilnenie a doplnenie smernice o jadrovej bezpečnosti, a to kombináciou zlepšení v technickej oblasti a všeobecnejších bezpečnostných otázok, ako je riadenie, transparentnosť, havarijná pripravenosť a odozva na mieste. Na tieto účely návrh zavádza požiadavku skutočnej nezávislosti príslušných regulačných orgánov a boli v ňom vytvorené kritériá pre inštitucionálne usporiadanie regulačných orgánov (NRA), rozpočtové požiadavky, požiadavky na ľudské zdroje a regulačné úlohy. Návrh zahŕňa aj primárnu zodpovednosť držiteľov licencií a zdôrazňuje potrebu komplexného posúdenia bezpečnosti a dostatočných ustanovení o ochrane do hĺbky. Požiadavka týkajúca sa ľudských zdrojov s vhodnou kvalifikáciou, odbornými znalosťami a zručnosťami je rozšírená na externých pracovníkov. Napokon sa zavádza pojem stratégie transparentnosti, ktorú majú rozvíjať, zverejňovať a vykonávať regulačné orgány a držitelia licencie, a ustanovenia o sankciách.

Návrh Komisie zavádza ustanovenia o bezpečnostných cieľoch jadrových zariadení v priebehu celej životnosti a požiadavky na jadrové zariadenia, pričom zdôrazňuje dôležitosť vonkajších prírodných alebo ľudskou činnosťou spôsobených hrozieb, ako aj význam ochrany do hĺbky. Ďalej zavádza metodiku pre celú životnosť jadrovej elektrárne od umiestnenia cez projekt, výstavbu, uvádzanie do prevádzky a prevádzku po vyraďovanie z prevádzky. Zdôrazňuje sa najmä význam stratégií prípravy na haváriu a pravidiel havarijnej pripravenosti na mieste vrátane požiadavky vytvoriť centrum havarijnej odozvy na mieste.

Návrh Komisie zavádza aj postupy pre periodické hodnotenie bezpečnosti, partnerské preskúmanie a usmernenia. Podľa návrhu by mali členské štáty najmenej raz za desať rokov vykonávať periodické vlastné hodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Vyzvú na medzinárodné partnerské preskúmanie relevantných segmentov, ktorého výsledky sa oznamujú členským štátom a Európskej komisii. Okrem toho Komisia navrhuje tematické partnerské preskúmanie po šiestich rokoch, keď členské štáty spoločne vyberú jednu alebo viac špecifických tém súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou a spoločne vykonajú ich partnerské preskúmanie. Ak by sa členské štáty nemohli dohodnúť na téme, vybrala by oblasť pre partnerské preskúmanie Komisia.

ODPORÚČANIA SPRAVODAJKYNE

Spravodajkyňa víta návrh Komisie na posilnenie súčasného regulačného rámca pre jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve. Zdôrazňuje najmä dôležitosť prevencie nehôd a havárií, ako aj účinnej odozvy, ak k nehode alebo havárii dôjde. Havarijná pripravenosť a koordinácia v prípade havárie by mali byť jedným z ústredných tém jadrovej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o definície, spravodajkyňa navrhuje, aby boli čo najviac zosúladené s terminológiou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a bol tak umožnený ich súlad s celosvetovo definovanými normami a postupmi.

Spravodajkyňa podporuje jasné kritériá pre nezávislosť príslušných regulačných orgánov v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o vhodnú úroveň ľudských a finančných zdrojov a ich transparentnosť. Spravodajkyňa sa ďalej domnieva, že dôležitú úlohu pri budovaní dôvery v jadrovú energetiku by mala zohrávať Európska komisia.

Spravodajkyňa ďalej podporuje ustanovenia o periodických vlastných hodnoteniach spolu s partnerským preskúmaním, ako aj tematickým partnerským preskúmaním uskutočňovaným raz za šesť rokov. Okrem toho navrhuje, aby sa o téme prvého tematického partnerského preskúmania rozhodlo najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby sa výsledky tematických partnerských preskúmaní použili na podporu diskusií v komunite jadrovej energetiky, ktoré by mohli viesť k možnému budúcemu vypracovaniu harmonizovaných kritérií jadrovej bezpečnosti v rámci Spoločenstva.

Spravodajkyňa napokon vyzýva na urýchlenú revíziu platnej Zmluvy o Euratome s cieľom umožniť transparentnejší a demokratickejší rozhodovací proces v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý by bol porovnateľný s rozhodovacím procesom v oblasti ostatných zdrojov energie, ktorých ustanovenia sa riadia Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

  • [1]  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, Úradný vestník EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
  • [2]  „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach. 4. 10. 2012, COM(2012) 571 final.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážená pani Amalia Sartori

Predsedníčka

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

BRUSEL

Vec:                Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE))

Vážená pani predsedníčka,

listom z 21. februára 2014 ste v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci o stanovisko týkajúce sa vhodnosti zmeny právneho základu návrhu smernice Rady, ktorým sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (COM(2013)0715).

I. Súvislosti

Komisia uverejnila 17. októbra 2013 návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Týmto návrhom sa mení smernica Rady 2009/71/EURATOM z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení[1]. Právnym základom tohto návrhu je kapitola 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä jej články 31 a 32.

Prijatie návrhu správy Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (spravodajkyňa Romana Jordan) je naplánované vo výbore ITRE na 18. marca s cieľom umožniť Parlamentu prijať svoju pozíciu na plenárnom zasadnutí, ktoré sa bude konať v apríli. V návrhu správy bolo predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zmeniť právny základ návrhu tým, že sa odkaz na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome nahradí odkazom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 153,191 a 192 ako na právny základ smernice.

Predsedníčka Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadala listom z 21. februára 2014 Výbor pre právne veci v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku o stanovisko k správnemu právnemu základu navrhovanej smernice.

II. Návrh

Návrh poukazuje na haváriu v jadrovej elektrárni Fukušima, ku ktorej došlo v Japonsku v roku 2011, a ďalšiu pozornosť, ktorá sa na celom svete venovala opatreniam potrebným na minimalizovanie jadrových havárií a zlepšenie jadrovej bezpečnosti, ako aj na záťažové testy, ktoré sa uskutočnili s cieľom komplexne posúdiť riziko a bezpečnosť jadrových elektrární v Európskej únii.

Hlavné prvky návrhu sú tieto:

– Zabezpečiť predchádzanie uvoľňovaniu rádioaktívneho materiálu vo všetkých fázach životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavba, uvedenie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie).

– Kritériá a požiadavky, ktoré zaručia skutočnú nezávislosť regulačných orgánov, vrátane zabezpečenia skutočnej nezávislosti pri rozhodovaní, vlastné príslušné rozpočtové prostriedky a samostatnosť v implementácii, požiadavky na vymenúvanie a odvolávanie zamestnancov, vyhýbanie sa konfliktom záujmov a ich riešenie, ako aj počty zamestnancov s potrebnou kvalifikáciou, skúsenosťami a odbornými poznatkami.

– V návrhu sa takisto uvádza, že sa od príslušného regulačného orgánu a držiteľa licencie vyžaduje vypracovanie stratégie transparentnosti, ktorá zahŕňa poskytovanie informácií za normálnych prevádzkových podmienok jadrových zariadení ako aj komunikáciu v prípade havárie alebo v podmienkach mimoriadnej udalosti. Úloha verejnosti sa zdôrazňuje prostredníctvom požiadavky, aby sa účinne zúčastňovala na procese udeľovania licencií jadrovým zariadeniam.

– Zavedenie všeobecných cieľov bezpečnosti pre jadrové zariadenia a znižovanie významu

podrobnejších ustanovení pre rôzne fázy životnosti jadrových zariadení, vrátane metodických požiadaviek týkajúcich sa umiestňovania, projektovania, výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení.

– Pre jadrové zariadenie sa vyžaduje centrum havarijnej odozvy na mieste, dostatočne chránené pred účinkami vonkajších udalostí a ťažkých havárií vrátane rádiologických, a vybavené potrebným materiálom na zmiernenie následkov ťažkých havárií.

– Nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení na základe témy jadrovej bezpečnosti, ktorú vyberú členské štáty spoločne a v úzkej spolupráci s Komisiou.

III. Pozmeňujúce návrhy k návrhu správy

V prvom rade ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené k návrhu správy vo výbore ITRE a ktorých výslovnou snahou je zmeniť právny základ navrhovanej smernice a jej inštitucionálny charakter. Pozmeňujúci návrh 33, ktorý predložili Kathleen Van Brempt a Teresa Riera Madurell, a pozmeňujúci návrh 34, ktorý predložili Michèle Rivasi a Corinne Lepage, sa tak snažia zmeniť názov smernice zo smernice Rady na smernicu Európskeho parlamentu a Rady.

Konkrétne, účelom pozmeňujúceho návrhu 35 od uvedených autoriek je zmeniť právny základ tým, že sa odkaz na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome uvedené v citácii 1 nahradia odkazom na články 191 a 192 ZFEÚ, pričom v pozmeňujúcom návrhu 36 k citácii 1 od ďalších dvoch uvedených autoriek sa ako právny základ pre smernicu navrhujú články 191, 192 a 153. Možno spomenúť aj pozmeňujúci návrh 85 Bernda Langeho, ktorý podporuje Zmluvu o fungovaní Európskej únie ako vhodný právny základ pre smernicu.

Boli predložené aj pozmeňujúce návrhy zamerané na prispôsobenie postupu na prijatie smernice tak, aby zodpovedal zmeneným právnym základom. Pozmeňujúce návrhy 37 a 38 k citácii 2 by tak zrušili odkaz na stanovisko skupiny odborníkov, ktorú vymenoval vedecký a technický výbor spomedzi vedeckých odborníkov členských štátov, čo je povinnou požiadavkou v rámci Zmluvy o Euratome, zatiaľ čo pozmeňujúci návrh 39 k citácii 3 poukazuje na riadny legislatívny postup pre prijatie samotnej smernice.

Boli predložené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré možno vnímať ako snahu o zmenu obsahu smernice v súlade s navrhovanými alternatívnymi právnymi základmi. Pozmeňujúce návrhy 40 (odôvodnenie 4a nové) a 41 (odôvodnenie 4b nové) poukazujú na transparentnosť a požiadavky Aarhuského dohovoru týkajúce sa verejnej účasti, ktorého zmluvnou stranou je Európska únie, nie však Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

Účelom pozmeňujúceho návrhu 42 k odôvodneniu 1 je zmeniť vymedzenie cieľov tak, aby zodpovedali pozmeňujúcemu návrhu od toho istého autora, ktorý sa ako právny základ pre smernicu snaží zaviesť články ZFEÚ týkajúce sa životného prostredia. Tento pozmeňujúci návrh by nahradil odkaz v návrhu na zavedenie noriem bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a pracovníkov podľa článku 2 písm. b) Zmluvy o Euratome odkazom na článok 191 ZFEÚ a vymedzením cieľov smernice, ktoré zodpovedajú cieľom uvedeným v článku 191 ZFEÚ.

Pozmeňujúci návrh 44 k odôvodneniu 2 by mal podobne zakladať normy na ochranu zdravia a bezpečnosti verejnosti a pracovníkov na článku 153 ZFEÚ. Možno spomenúť aj pozmeňujúci návrh 43 (odôvodnenie 1a nové), v ktorom sa žiada, aby sa s jadrovou energiou zaobchádzalo v rámci ZFEÚ ako so zdrojom energie „rovnako ako s inými zdrojmi energie“.

Poslanci, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy snažiace sa o zmenu právneho základu a vymedzenie cieľov smernice, predložili aj pozmeňujúce návrhy k článkom, ktoré by sa mohli považovať za podporu výberu navrhovaných alternatívnych právnych základov. Spomedzi nich možno uviesť nasledovné:

– pozmeňujúci návrh 89 k článku 1 ods. 1 písmeno a (nové) návrhu, ktorý má nahradiť terminológiu Zmluvy o Euratome, pokiaľ ide o účel smernice, pridaním odkazu na životné prostredie a požadovaním ochrany verejnosti, pracovníkov a životného prostredia pred „akýmkoľvek rizikom“ žiarenia z jadrových zariadení;

– pozmeňujúci návrh 132 k článku 1 ods. 1 bod 9, ktorý vyžaduje súlad s Aarhuským dohovorom, najmä pokiaľ ide o účasť verejnosti, a pozmeňujúce návrhy 152 a 165 k článku 1 ods. 1 bod 10 , ktoré majú nahradiť dva odkazy na „vzduch, vodu a pôdu“ prevzaté zo Zmluvy o Euratome odkazom na „životné prostredie“;

– pozmeňujúci návrh 164 k článku1 ods. 1 bod 10, ktorým sa pridáva nový pododsek, podľa ktorého majú byť držitelia licencie povinní „schváliť, povoliť a uprednostniť“ účasť verejných a mimovládnych organizácií, ktorých sa týka jadrová bezpečnosť, na požadovaných činnostiach týkajúcich sa „havarijnej pripravenosti a odozvy na mieste“, a pozmeňujúci návrh 181 k článku1 ods. 1 bod 11, ktorý má zabezpečiť ústrednú úlohu vládnych organizácií v procese výberu konkrétnych tém súvisiacich s kontrolou bezpečnosti jadrových zariadení.

VI. Navrhované právne základy

a) Pôvodný právny základ návrhu

Návrh Komisie je založený na článkoch 31 a 32 Zmluvy o Euratome (Hlava II kapitola 3: Zdravie a bezpečnosť), ktoré znejú takto:

Článok 31

Základné normy vypracuje Komisia po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov, a to najmä expertov na verejné zdravie. Komisia si vyžiada k týmto základným normám stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Základné normy stanoví po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou, na návrh Komisie, ktorá jej postúpi získané stanoviská výborov.

Článok 32

Na návrh Komisie alebo členského štátu môžu byť základné normy preskúmané alebo doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 31.

Komisia preskúma každý návrh, ktorý jej predloží členský štát.

„Základné normy“, na ktoré sa odkazuje v článku 31, sú vymedzené v článku 30 Zmluvy o Euratome, ktorý znie takto:

Článok 30

V rámci Spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia.

Základnými normami sa rozumejú:

a) najvyššie prípustné dávky, ktoré zaručujú primeranú bezpečnosť;

b) najvyššiu prípustnú úroveň ožiarenia a kontaminácie;

c) základné zásady lekárskeho dohľadu nad zdravotným stavom pracovníkov.

b) Právne základy navrhovaných pozmeňujúcich návrhov

Pozmeňujúce návrhy, ktorých účelom je zmena právneho nákladu, navrhujú ako právny základ články 191 a 192 ZFEÚ o ochrane životného prostredia, ako aj článok 153 o sociálnej politike. Tieto články znejú takto:

Článok 191

(bývalý článok 174 ZES)

1. Politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

– udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

– ochrana ľudského zdravia,

– rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

– podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

2. Politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Únie.

3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia Únia prihliadne na:

– dostupné vedecké a technické údaje,

– podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie,

– potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou,

– hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.

4. Únia a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podrobnosti spolupráce Únie môžu byť upravené zmluvami medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.

Predchádzajúci pododsek nemá dosah na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.

Článok 192

(bývalý článok 175 ZES)

1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodnú o postupoch, ktoré má Únia prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 191.

2. Odchylne od rozhodovacích postupov ustanovených v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 114, Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom, s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma:

a) ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy;

b) opatrenia, týkajúce sa:

– územného plánovania,

– kvantitatívneho hospodárenia s vodnými zdrojmi alebo priamej alebo nepriamej dostupnosti týchto zdrojov,

– využívania pôdy s výnimkou nakladania s odpadmi;

c) opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu pri výbere medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou.

Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov jednomyseľne stanoviť, že na oblasti uvedené v prvom pododseku sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup.

3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú všeobecné akčné programy stanovujúce prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.

Opatrenia potrebné na vykonávanie týchto programov sa prijímajú za podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 podľa okolností prípadu.

4. Bez toho, aby boli dotknuté určité opatrenia prijaté Úniou, politiku v oblasti životného prostredia financujú a uskutočňujú členské štáty.

5. Bez toho, aby bola dotknutá zásada o nahradení škody znečisťovateľom, opatrenie vychádzajúce z ustanovení odseku 1 zahŕňa náklady, ktoré verejná správa členského štátu pokladá za neúmerné, toto opatrenie obsahuje primerané ustanovenia vo forme:

– dočasnej odchýlky a/alebo

– finančnej podpory od kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177.

Článok 153

(bývalý článok 137 ZES)

1. Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach:

a) zlepšovanie najmä pracovného prostredia na účely ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

b) pracovné podmienky;

c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;

d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;

e) informovanosť a porady s pracovníkmi;

f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;

g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;

h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;

i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci;

j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;

k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).

2. Na tento účel Európsky parlament a Rada:

a) môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov;

b) môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

Európsky parlament a Rada rozhodujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

V oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) tohto článku sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a uvedenými výbormi.

Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o možnosti uplatniť riadny legislatívny postup aj na odsek 1 písm. d), f) a g).

3. Členský štát môže poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním smerníc prijatých podľa odseku 2, prípadne vykonávaním rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 155.

V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr ku dňu, keď musia byť smernice alebo rozhodnutia transponované alebo vykonané, zaviedli na základe dohody potrebné opatrenia, aby dotknutý členský štát, od ktorého sa vyžaduje prijatie akéhokoľvek potrebného opatrenia umožňujúceho transpozíciu, bol kedykoľvek schopný zaručiť výsledky uložené takouto smernicou alebo takýmto rozhodnutím.

4. Ustanoveniami prijatými podľa tohto článku:

– nie je dotknuté právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu,

– sa nesmie žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.

5. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu, právo združovať sa, právo na štrajk alebo na výluku.

V. Judikatúra

Podľa ustálenej judikatúry voľba právneho základu opatrenia Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania, medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah opatrenia[2]. Subjektívne faktory, ako je presvedčenie orgánu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje, nie sú v tejto súvislosti relevantné. [3]

Opatrenie by sa v zásade malo zakladať len na jednom právnom základe. Dvojaký právny základ možno použiť, len ak opatrenie sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero prepojených zložiek, pričom jeden vo vzťahu k druhému nie je druhoradý alebo nepriamy[4], pod podmienkou, že postupy stanovené pre každý právny základ nie sú nezlučiteľné.[5]

VI. Analýza návrhu a predložených pozmeňujúcich návrhov

a) Návrh

Ako právna služba Parlamentu uvádza vo svojom stanovisku, otázka právneho základu návrhu Komisie bola predložená z vlastnej iniciatívy Výboru pre právne veci v rámci konania o prijatí smernice Rady 2009/71/EURATOM. Právna služba v poznámke z 10. februára 2009 dospela v tom čase k záveru, že články 31 a 32 Zmluvy o Euratome boli vhodným právnym základom návrhu. Výbor pre právne veci na svojej schôdzi z 31. marca 2009 rozhodol 13 hlasmi za, 6 hlasmi proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal, odporučiť rovnaký záver.

Právna služba dospela k záveru, že neexistujú „žiadne prvky, ktoré by vyžadovali zmenu právneho základu, keďže tento cieľ stále súvisí so zlepšením jadrovej bezpečnosti“. Právna služba odkazuje aj na rozsudky vo veci C-70/88[6], v ktorej Súdny dvor rozhodol, že účelom týchto článkov je zabezpečiť konzistentnú a účinnú ochranu zdravia širokej verejnosti pred hrozbami, ktoré vyplývajú z ionizujúceho žiarenia bez ohľadu na jeho zdroj, a vo veci C-29/99[7], ktorá sa týkala pristúpenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

Napriek tomu však treba poznamenať, že nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy prinieslo vo vzťahu medzi Zmluvou o Euratome a zmluvami Únie isté zmeny, najmä zrušenie článku 305 Zmluvy o ES, podľa ktorého Zmluvou o ES nemala „byť dotknutá“ Zmluva o Euratome a zavedenie článku 106 písm. a) do Zmluvy o Euratome, v ktorom sa uvádza, že zmluvy Únie „sa nesmú odchýliť“ od Zmluvy o Euratome, pričom uvádza niekoľko článkov ZEÚ a ZFEÚ, ktoré sa uplatňujú na Zmluvu o EA.

Dôsledky zavedenia článku 194 ZFEÚ o energetika boli predmetom opatrenia Parlamentu a Rady, v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že navrhovaný právny predpis by mal byť založený na tomto článku a nie na článku 337 ZFEÚ a článku 187 Zmluvy o Euratome.[8]

Vzťah medzi ustanoveniami o zdraví a bezpečnosti v Zmluve o Euratome na jednej strane a ustanoveniami o životnom prostredí v ZFEÚ na strane druhej bol takisto predmetom stanoviska Výboru pre právne veci, ktorý na svojom zasadnutí zo 6. novembra 2012 rozhodol 22 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal, odporučiť, že vhodným právnym základom pre návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia širokej verejnosti v súvislosti s rádioaktívnymi látkami vo vode určenými na ľudskú spotrebu, by bol článok 192 ods. 1 ZFEÚ.

Treba však poznamenať, že tieto dva prípady sa od daného prípadu líšia. V poslednom prípade sa otázka v zásade týkala vzťahu medzi Zmluvou o Euratome a novým článkom 194 o energetike, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou. V druhom prípade boli prijaté všeobecné právne predpisy o ochrane zdravia širokej verejnosti, pokiaľ ide o znečisťujúce látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu, pričom navrhovaná smernica by sa mala snažiť o zahrnutie znečisťovania z rádioaktívnych látok do tohto rámca.

Keďže súčasným návrhom by sa zmenila existujúca smernica, ktorá bola prijatá na základe článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome, je potrebné dospieť k záveru, že návrh ako taký bol správne založený na tých istých článkoch. Právny základ tohto návrhu by sa tak mohol spochybniť len v prípade, keby navrhované zmeny, ktoré má vykonať Parlament, zmenili cieľ a účel tohto návrhu do tej miery, že by tým bol odôvodnený alternatívny právny základ.

b) Pozmeňujúce návrhy

Z judikatúry uvedenej vyššie je zrejmé, že samotná túžba zmeniť právny základ nie je ako dôvod na túto zmenu postačujúca. Preto treba poznamenať, že okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa priamo snažia o zmenu právneho základu alebo ktoré sa týkajú inštitucionálnej kvalifikácie navrhovanej smernice alebo procesných noriem na jej prijatie, boli predložené aj pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je zmeniť vymedzenie cieľov tejto smernice.

Ak najprv zvážime pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je zavedenie článkov 191 a 192 ZFEÚ ako právneho základu, treba spomenúť aj pozmeňujúci návrh 42 k odôvodneniu 1, ktorého účelom je zmeniť vymedzenie cieľov návrhu tak, aby zodpovedali cieľom článku 191 ZFEÚ.

Za zmienku stoja aj pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je podriadiť smernicu Aarhuskému dohovoru, požiadavkám na prístup k informáciám a právu verejnej účasti v rámci dohovoru v súlade s právnymi predpismi EÚ, ktoré boli prijaté na účel vykonávania tohto dohovoru. V tejto súvislosti si zaslúži pozornosť fakt, že zatiaľ čo Európska únia je zmluvnou stranou Aarhuského dohovoru, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu nie je, keďže by sa tým vyvolali pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti týchto ustanovení s právnym základom v Zmluve o Euratome.

Pokiaľ ide o návrh na dvojitý právny základ, ktorý kombinuje články 191 a 192 ZFEÚ s článkom 153 ZFEÚ, treba poznamenať, že do obsahu navrhovanej smernice bolo zahrnutých niekoľko prvkov, rovnako ako v prípade samotných článkov 191 a 192. Vzhľadom na skutočnosť, že viacnásobný právny základ by sa mal použiť len v prípade odlišných cieľov, z ktorých žiadny nie je zjavne dominantný, a že ochrana ľudského zdravia už bola zahrnutá medzi ciele stanovené v článku 191 ZFEÚ, sa posudzovanie článku 153 za potenciálny právny základ nejaví ako odôvodnené.

Vzhľadom na načasovanie hlasovania vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku,[9] akékoľvek závery týkajúce sa vplyvu pozmeňujúcich návrhov predložené v tomto návrhu musia byť podľa potreby hypotetické a vychádzať z predpokladu, že budú prijaté.

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom pozmeňujúcich návrhov nie je len žiadosť o zmenu právneho základu, ale aj snaha o zmenu cieľov navrhovanej smernice v záujme jej zosúladenia s ochranou životného prostredia v rámci ZFEÚ, a najmä podriadiť opatrenia týkajúce sa jadrovej bezpečnosti požiadavkám týkajúcim sa prístupu k informáciám a účasti verejnosti podľa Aarhuského dohovoru, je preto zrejmé, že autori pozmeňujúcich návrhov sa snažili zmeniť charakter navrhovanej smernice.

Nemusí to však znamenať, že tieto pozmeňujúce návrhy by skutočne zmenili základný účel a povahu daného právneho aktu do tej miery, že odôvodňujú zohľadnenie článkov 191 a 192 ako právneho základu. V opačnom prípade by zásada priority lex specialis viedla k tomu, že by sa za správny právny základ považovali články 31 a 31 Zmluvy o Euratome.

Treba pripomenúť, že viacnásobný právny základ je možný len v prípade, ak sú z procesného hľadiska zlučiteľné. Nebolo by preto možné kombinovať články 31 a 32 Zmluvy o Euratome s článkami 191 a 192 ZFEÚ, keďže za bývalého Parlamentu by sa o tom iba konzultovalo, zatiaľ čo v súčasnom Parlamente by boli prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Zdá sa, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v návrhu správy vo výbore ITRE a ktoré sa snažia zmeniť právny základ navrhovanej smernice a zosúladiť ho s ostatnými právnymi predpismi v oblasti ochrany životného prostredia, boli v rámci hlasovania vo výbore zamietnuté. Neznamená to však že stanovisko výboru JURI k právnemu základu nie je relevantné, keďže podľa článku 37 možno tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sa snažia zmeniť právny základ, predložiť na prerokovanie v pléne, ak niektorý zo zodpovedných výborov alebo Výbor pre právne veci napadli právny základ tohto návrhu.

VII. Záver

Výbor pre právne veci hlasoval proti návrhu na zmenu právneho základu na články 191 a 192 ZFEÚ 8 hlasmi za., 12 hlasmi proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal[10]. V platnosti tak zostáva pôvodný právny základ článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome, ktorý navrhla Komisia.

S úctou

Evelyn Regner

  • [1]  Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
  • [2]  Vec C-440/05, Komisia /Rada, Zb. 2007, s. I-9097.
  • [3]  Pozri napríklad vec C-411/06 Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585, bod 45 a tam citovanú judikatúru.
  • [4]  Vec C-411/06, Komisia/Európsky parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-07585, bod 47.
  • [5]  Vec C-300/89, Komisia/Rada (Oxid titaničitý), Zb. 1991, s. I-2867, body 17 – 25.
  • [6]  Európsky parlament/Rada, Zb. 1991, s. I-4529, bod 14.
  • [7]  Komisia/Rada, Zb. 2002, s. I-11221.
  • [8]  Pozri vec C‑490/10, Európsky parlament/Rada, rozsudok zo 6. septembra 2012. Radu podporila Francúzska republika a Európska komisia.
  • [9]  Výbor ITRE hlasoval 18. marca 2014.
  • [10]  Na schôdzi boli prítomní: Paolo Bartolozzi, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Richard Howitt, Sajjad Karim, Annette Koewius, Eva Lichtenberger, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Evelyn Regner (predsedníčka), Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Axel Voss, Rainer Wieland, Cecilia Wikström.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.3.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

15

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amelia Andersdotter, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

António Fernando Correia de Campos, Francesco De Angelis, Věra Flasarová, Françoise Grossetête, Jolanta Emilia Hibner, Gunnar Hökmark, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Alajos Mészáros, Vladko Todorov Panayotov, Silvia-Adriana Ţicău