SPRÁVA o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení
25.3.2014 - (COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE)) - *
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Romana Jordan
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení
(COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE))
(Konzultácia)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0715),
– so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0385/2013),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0252/2014),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Citácia 4 a (nová) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
so zreteľom na Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý podpísalo Európske spoločenstvo a všetky členské štáty v roku 1998, | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Citácia 4 b (nová) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
so zreteľom na vykonávanie Aarhuského dohovoru v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou v rámci iniciatívy „Aarhuský dohovor a jadrová energia“, ktorou sa od členských štátov požaduje, aby zverejnili kľúčové informácie týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a zapojili verejnosť do rozhodovacieho procesu, | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 6 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(6) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom33, ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. |
(6) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom33, ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. V uznesení Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach33a sa pripomína, že jadrová havária vo Fukušime opäť upozornila na nebezpečenstvo jadrového odpadu. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
__________________ |
__________________ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
33 Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48. |
33 Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
33aP7_TA(2013)0089. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 7 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(7) V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom34 sa zdôraznilo, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia o činnosti v oblasti bezpečnosti a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“. |
(7) V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom34 sa zdôraznilo, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia o činnosti v oblasti bezpečnosti a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach však poukazuje na cezhraničný význam jadrovej bezpečnosti, napríklad prostredníctvom odporúčania, aby periodické hodnotenia bezpečnosti vychádzali zo spoločných bezpečnostných noriem alebo aby bola zaistená cezhraničnú bezpečnosť a dohľad. Uznesením vyzval na vymedzenie a uplatňovanie záväzných noriem jadrovej bezpečnosti. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
__________________ |
__________________ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
34 Prijaté Coreperom 25. apríla 2007 (doc. ref. 8784/07) a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti 8. mája 2007. |
34 Prijaté Coreperom 25. apríla 2007 (doc. ref. 8784/07) a Radou pre hospodárske a finančné záležitosti 8. mája 2007. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 15 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(15) Silný a nezávislý príslušný regulačný orgán je základnou podmienkou európskeho regulačného rámca jadrovej bezpečnosti. Jeho nezávislosť a nestranné a transparentné vykonávanie právomocí sú kľúčovými faktormi zabezpečenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti. Mali by sa stanoviť objektívne regulačné rozhodnutia a opatrenia na presadzovanie práva bez akéhokoľvek nepriaznivého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad tlakov spojených s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami alebo tlaku ministerstiev či akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Negatívne dôsledky nedostatočnej nezávislosti boli v prípade havárie vo Fukušime evidentné. Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov a aby sa zaručilo, že sa im poskytnú aj primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh. Posilnenie požiadaviek zameraných na zabezpečenie nezávislosti pri plnení regulačných úloh by sa však nemalo dotýkať prípadnej úzkej spolupráce s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecných politických usmernení, ktoré vydáva vláda a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností. |
(15) Silný a nezávislý príslušný regulačný orgán je základnou podmienkou európskeho regulačného rámca jadrovej bezpečnosti. Jeho právna nezávislosť a nestranné a transparentné vykonávanie právomocí sú kľúčovými faktormi zabezpečenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti. Mali by sa stanoviť objektívne regulačné rozhodnutia a opatrenia na presadzovanie práva bez akéhokoľvek nepriaznivého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad tlakov spojených s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami alebo tlaku ministerstiev či akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Negatívne dôsledky nedostatočnej nezávislosti boli v prípade havárie vo Fukušime evidentné. Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov a aby sa zaručilo, že sa im poskytnú aj primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh. Posilnenie požiadaviek zameraných na zabezpečenie nezávislosti pri plnení regulačných úloh by sa však nemalo dotýkať prípadnej úzkej spolupráce s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou ani všeobecných politických usmernení, ktoré vydáva vláda a ktoré nenarúšajú regulačné právomoci a povinnosti vnútroštátnych orgánov. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 22 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(22) S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností a dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby všetci zamestnanci (vrátane subdodávateľov), ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste, absolvovali trvalý proces vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov pre odbornú prípravu. |
(22) S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností a dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby všetci zamestnanci (vrátane subdodávateľov), ktorí plnia úlohy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnou pripravenosťou a odozvou na mieste, absolvovali trvalý proces vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov a prostredníctvom výmen know-how medzi krajinami v Únii aj mimo nej, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov pre odbornú prípravu. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 23 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(23) Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je význam zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri regulačnom rozhodovaní. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť jednoznačnejšie, pokiaľ ide o druh informácií, ktoré by mali ako minimum poskytnúť príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie, a o lehoty, v ktorých by to mali urobiť. Na tento účel by sa napríklad mal určiť druh informácií, ktoré by ako minimum mal poskytovať príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie v rámci svojich stratégií širšej transparentnosti. Informácie by sa mali zverejňovať včas, najmä v prípade mimoriadnych udalostí a havárií. Výsledky periodických hodnotení bezpečnosti a medzinárodných partnerských preskúmaní by sa takisto mali zverejňovať. |
(23) Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je význam zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri regulačnom rozhodovaní. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť jednoznačnejšie, pokiaľ ide o druh informácií, ktoré by mali ako minimum poskytnúť príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie, a o lehoty, v ktorých by to mali urobiť. Na tento účel by sa napríklad mal určiť druh informácií, ktoré by ako minimum mal poskytovať príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie v rámci svojich stratégií širšej transparentnosti. Informácie by sa mali zverejňovať včas, najmä v prípade nehôd a havárií. Výsledky periodických hodnotení bezpečnosti a medzinárodných partnerských preskúmaní by sa takisto mali zverejňovať. Európsky parlament v uznesení zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach požaduje, aby boli občania Únie v plnej miere informovaní a zúčastňovali sa konzultácií o jadrovej bezpečnosti v Únii. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 24 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(24) Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie42 ukladá členským štátom povinnosť oznamovania a poskytovania informácií Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havárie na vlastnom území, pričom smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 198943 obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby poskytli včasné a priebežné informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade takejto havarijnej situácie. Okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť v takomto prípade, by však členské štáty mali podľa tejto smernice prijať ustanovenia o primeranej transparentnosti a rýchlom a pravidelnom aktualizovaní uverejňovaných informácií, aby tak zabezpečili, že pracovníci a široká verejnosť budú pravidelne informovaní o všetkých udalostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti vrátane mimoriadnych udalostí alebo havarijných podmienok. Navyše by verejnosť mala mať príležitosť efektívne sa zapájať do postupu udeľovania licencií jadrovým zariadeniam a príslušný regulačný orgán by mal poskytovať všetky informácie týkajúce sa bezpečnosti nezávisle, bez potreby predchádzajúceho súhlasu akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu. |
(24) Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie42 ukladá členským štátom povinnosť oznamovania a poskytovania informácií Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havárie na vlastnom území, pričom smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 198943 obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby poskytli včasné a priebežné informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade takejto havarijnej situácie. Okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť v takomto prípade, by však členské štáty mali podľa tejto smernice prijať ustanovenia o primeranej transparentnosti a rýchlom a pravidelnom aktualizovaní uverejňovaných informácií, aby tak zabezpečili, že pracovníci a široká verejnosť budú pravidelne informovaní o všetkých udalostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti vrátane nehôd alebo havarijných podmienok. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
__________________ |
__________________ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
42 Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76. |
42 Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
43 Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31. |
43 Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 25 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(25) Smernicou 2009/71/Euratom sa zavádza právne záväzný rámec Spoločenstva pre právny, administratívny a organizačný systém jadrovej bezpečnosti. Nezahŕňa osobitné požiadavky týkajúce sa jadrových zariadení. Vzhľadom na technický pokrok, ktorá dosiahla MAAE a Združenie západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), a iné zdroje odborných znalostí vrátane poučení získaných zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime, smernica 2009/71/Euratom by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala ciele Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie). |
(25) Smernicou 2009/71/Euratom sa zavádza právne záväzný rámec Spoločenstva pre právny, administratívny a organizačný systém jadrovej bezpečnosti. Nezahŕňa osobitné požiadavky týkajúce sa jadrových zariadení. Vzhľadom na technický pokrok, ktorý dosiahla MAAE a Združenie západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), a iné zdroje odborných znalostí vrátane poučení získaných zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime smernica 2009/71/Euratom by sa mala zmeniť tak, aby zahŕňala právne záväzné ciele Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie). | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 28 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(28) Pri novom type reaktorov existuje jasné očakávanie, že sa v pôvodnom projekte vyrieši to, čo nebolo možné riešiť v rámci projektov predchádzajúcich generácií reaktorov. Podmienky rozšírenia projektu sú havarijné podmienky, ktoré sa neberú do úvahy v prípade havárie v prípade projektovej havárie, ale sa zohľadňujú v procese projektovania zariadení v súlade s metodikou najlepšieho odhadu, a v prípade ktorých sa uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu udržiava v rámci prijateľných limitov. Podmienky rozšírenia projektu by mohli obsahovať ťažké havarijné podmienky. |
(28) Pri novom type reaktorov existuje jasné očakávanie, že sa v pôvodnom projekte vyrieši to, čo nebolo možné riešiť v rámci projektov predchádzajúcich generácií reaktorov. Podmienky rozšírenia projektu sú havarijné podmienky, ktoré sa neberú do úvahy v prípade projektovej havárie, ale sa zohľadňujú v procese projektovania zariadení v súlade s metodikou najlepšieho odhadu, a v prípade ktorých sa uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu udržiava v rámci prijateľných limitov. Podmienky rozšírenia projektu by mali obsahovať vážne havarijné podmienky. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 29 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(29) Uplatňovanie pojmu ochrana do hĺbky (defence-in-depth) v organizačných, behaviorálnych, alebo projektových činnostiach týkajúcich sa jadrového zariadenia zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali nezávislým vrstvám zaisťovacích opatrení, ktoré by v prípade poruchy umožnili jej detegovanie a vykompenzovanie primeranými opatreniami. Nezávislá účinnosť každej z rôznych vrstiev je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky zameranej na predchádzanie haváriám a zmierňovanie ich dôsledkov, ak k nim predsa len dôjde. |
(29) Uplatňovanie pojmu ochrana do hĺbky (defence-in-depth) v organizačných, behaviorálnych, alebo projektových činnostiach týkajúcich sa jadrového zariadenia zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali nezávislým vrstvám zaisťovacích opatrení, ktoré by v prípade poruchy umožnili jej detegovanie a vykompenzovanie alebo opravu primeranými opatreniami. Nezávislá účinnosť každej z rôznych vrstiev je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky zameranej na predchádzanie haváriám, detegovanie a riadenie odchýlok a zmierňovanie ich dôsledkov, ak k nim predsa len dôjde. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 33 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(33) Táto smernica zavádza nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení založenom na vybraných témach jadrovej bezpečnosti pokrývajúcich ich celú životnosť. Na medzinárodnej úrovni existujú už overené skúseností s vykonávaním takýchto partnerských preskúmaní jadrových elektrární. Na úrovni EÚ skúseností z záťažového testovania ukazujú význam koordinovaného plnenia úloh pre posúdenie a preskúmanie bezpečnosti jadrových elektrární EÚ. Mal by sa tu uplatniť podobný mechanizmus založený na spolupráci medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou. Preto by príslušné regulačné orgány s úlohou koordinátorov v rámci expertných skupín, ako napríklad ENSREG, mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami k určovaniu relevantných bezpečnostných otázok a k vykonávaniu týchto partnerských preskúmaní. Ak členské štáty spoločne nevyberú aspoň jednu oblasť, Komisia by mala vybrať jednu alebo viacero oblastí, ktoré sa stanú predmetom partnerského preskúmania. Účasť ostatných zainteresovaných strán, ako napríklad organizácií poskytujúcich technickú podporu, medzinárodných pozorovateľov alebo mimovládnych organizácií, by mohla dodať partnerským preskúmaniam pridanú hodnotu. |
(33) Táto smernica zavádza nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení založenom na vybraných témach jadrovej bezpečnosti pokrývajúcich ich celú životnosť. Na medzinárodnej úrovni existujú už overené skúseností s vykonávaním takýchto partnerských preskúmaní jadrových elektrární. Na úrovni EÚ skúseností zo záťažového testovania ukazujú význam koordinovaného plnenia úloh pre posúdenie a preskúmanie bezpečnosti jadrových elektrární EÚ. Mal by sa tu uplatniť podobný mechanizmus založený na spolupráci medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou v rámci skupiny ENSREG. Preto by príslušné regulačné orgány s úlohou koordinátorov v rámci expertných skupín, ako napríklad ENSREG, mohli prispieť svojimi odbornými znalosťami k určovaniu relevantných bezpečnostných otázok a k vykonávaniu týchto partnerských preskúmaní. Ak členské štáty spoločne nevyberú aspoň jednu oblasť, Komisia by mala vybrať jednu alebo viacero oblastí, ktoré sa stanú predmetom partnerského preskúmania. Účasť ostatných zainteresovaných strán, ako napríklad organizácií poskytujúcich technickú podporu, medzinárodných pozorovateľov alebo mimovládnych organizácií, by mohla dodať partnerským preskúmaniam pridanú hodnotu. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 33 a (nové) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(33a) Vzhľadom na riziká duplicity existujúcich postupov partnerského preskúmania a na riziko zasahovania do práce nezávislých vnútroštátnych regulačných orgánov by tematické partnerské preskúmania mali byť založené na skúsenostiach, ktoré získali ENSREG a WENRA počas opätovného posúdenia európskej bezpečnosti po havárii vo Fukušime. Členské štáty by mali poveriť ENSREG výberom tém, organizáciou tematického partnerského preskúmania, jeho vykonávaním a následnými opatreniami. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 35 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(35) Mal by sa vytvoriť vhodný mechanizmus následných opatrení, aby sa zabezpečilo, že výsledky týchto partnerských preskúmaní sa správne implementujú. Partnerské preskúmania by mali pomôcť zlepšiť bezpečnosť jednotlivých jadrových zariadení a zároveň pomôcť formulovať všeobecné technické bezpečnostné odporúčania a usmernenia platné v celej Únii. |
(35) Mal by sa vytvoriť vhodný mechanizmus následných opatrení, aby sa zabezpečilo, že výsledky týchto partnerských preskúmaní sa správne implementujú. Partnerské preskúmania by mali pomôcť zlepšiť bezpečnosť jednotlivých jadrových zariadení v súvislosti s rôznym uplatňovaním a zároveň pomôcť formulovať všeobecné technické bezpečnostné odporúčania a usmernenia platné v celej Únii. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 36 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(36) V prípade, že Komisia zistí značné odchýlky alebo oneskorenia v realizácii technických odporúčaní na základe postupu partnerského preskúmania, Komisia by mala vyzvať príslušné regulačné úrady členských štátov, ktoré ním nie sú dotknuté, aby organizovali a vykonávali overovacie misie s cieľom získať úplný obraz o situácii a informovať príslušný členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov. |
(36) V prípade, že Komisia zistí v úzkej koordinácii s ENSREG značné odchýlky alebo oneskorenia v realizácii technických odporúčaní na základe postupu partnerského preskúmania, mala by vyzvať príslušné regulačné úrady členských štátov, ktoré ním nie sú dotknuté, aby organizovali a vykonávali overovacie misie s cieľom získať úplný obraz o situácii a informovať príslušný členský štát o možných opatreniach na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 42 a (nové) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(42a) Skupina ENSREG, ktorá má skúsenosti s vykonávaním európskych záťažových testov a ktorú tvoria regulačné orgány Únie z oblasti jadrovej bezpečnosti a Komisia, by mala byť úzko zapojená do výberu tém pre pravidelné partnerské preskúmania, do organizácie takýchto tematických partnerských preskúmaní a zabezpečenia následných krokov, najmä pokiaľ ide o vykonávanie prijatých odporúčaní. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 Smernica 2009/71/Euratom Článok 1 – písmeno c | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový) Smernica 2009/71/EURATOM Článok 1 – písmeno d | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 7 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S cieľom umožniť súlad s definíciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa táto definícia vypúšťa a nahrádza definíciou nehody. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 7 a (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S cieľom umožniť súlad s definíciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 8 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S cieľom umožniť súlad s definíciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 8 a (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 12 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 13 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 14 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 15 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 16 a (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 17 a (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2009/71/Euratom Článok 3 – bod 17 b (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V súlade s vymedzeniami MAAE. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno a Smernica 2009/71/Euratom Článok 4 – odsek 1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 2 – písmeno a | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 2 – písmeno c | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 2 – písmeno d | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 2 – písmeno e | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 3 a (nový) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 3 – písmeno e | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 1 – bod 7 Smernica 2009/71/Euratom Článok 5 – odsek 3 – písmeno f (nové) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 1 – bod 8 – písmeno d Smernica 2009/71/Euratom Článok 6 – odsek 4 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 1 – bod 8 – písmeno f Smernica 2009/71/Euratom Článok 6 – odsek 5 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 1 – bod 9 Smernica 2009/71/Euratom Článok 7 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 1 – bod 9 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 1 – bod 10 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8a | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 1 – bod 10 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8b | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 1 – bod 10 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8c | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 1 – bod 10 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8d | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 1 – bod 11 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8e | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 1 – bod 11 Smernica 2009/71/Euratom Článok 8f | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Dňa 22. júla 2009 nadobudla účinnosť smernica, ktorou sa stanovuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení[1], s cieľom začať proces vytvárania spoločného rámca EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti Cieľom tejto smernice je zachovať a presadzovať neustále zlepšovanie jadrovej bezpečnosti, vzhľadom na to, že členské štáty stanovia v tejto súvislosti vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Smernica pokrýva témy od ustanovení o zavedení vnútroštátnych právnych predpisov a regulačného rámca pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, cez organizáciu, povinnosti a zodpovednosti príslušných regulačných orgánov, držiteľov licencií, pracovníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, informovanie verejnosti, až po požiadavky na funkčné oddelenie príslušného regulačného orgánu a iných subjektov alebo organizácií, ktoré sa zaoberajú podporou alebo využívaním jadrovej energie. Okrem toho sa ňou zavádza periodické vlastné hodnotenie raz za desať rokov s medzinárodným partnerským preskúmaním relevantných prvkov, ktoré členský štát predpíše a o ktorého výsledkoch musia byť informované členské štáty a Európska komisia.
V nadväznosti na haváriu vo Fukušime však hlavy štátov a vlád EÚ požiadali Komisiu, aby spolu so skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) vykonala záťažové testy. Tieto testy boli založené na spoločnej metodike a preukázali, že všetky jadrové zariadenia v Únii dosahujú zodpovedajúcu úroveň jadrovej bezpečnosti, aby mohli zostať v prevádzke. Vzhľadom na vysokú úroveň kultúry bezpečnosti v EÚ priniesli záťažové testy aj niekoľko odporúčaní, najmä osobitné odporúčania o externých hrozbách, o strate bezpečnostných funkcií, o vážnych haváriách a letectve. Okrem tohto Komisia vo svojom oznámení[2] navrhla, že smernica o jadrovej bezpečnosti si vyžaduje revíziu v nasledujúcich oblastiach: bezpečnostné postupy a rámce, úloha a prostriedky regulačných orgánov v oblasti jadrovej bezpečnosti, otvorenosť a transparentnosť, monitorovanie a overovanie.
Komisia preto predložila v júni 2013 návrh na zmenu, posilnenie a doplnenie smernice o jadrovej bezpečnosti, a to kombináciou zlepšení v technickej oblasti a všeobecnejších bezpečnostných otázok, ako je riadenie, transparentnosť, havarijná pripravenosť a odozva na mieste. Na tieto účely návrh zavádza požiadavku skutočnej nezávislosti príslušných regulačných orgánov a boli v ňom vytvorené kritériá pre inštitucionálne usporiadanie regulačných orgánov (NRA), rozpočtové požiadavky, požiadavky na ľudské zdroje a regulačné úlohy. Návrh zahŕňa aj primárnu zodpovednosť držiteľov licencií a zdôrazňuje potrebu komplexného posúdenia bezpečnosti a dostatočných ustanovení o ochrane do hĺbky. Požiadavka týkajúca sa ľudských zdrojov s vhodnou kvalifikáciou, odbornými znalosťami a zručnosťami je rozšírená na externých pracovníkov. Napokon sa zavádza pojem stratégie transparentnosti, ktorú majú rozvíjať, zverejňovať a vykonávať regulačné orgány a držitelia licencie, a ustanovenia o sankciách.
Návrh Komisie zavádza ustanovenia o bezpečnostných cieľoch jadrových zariadení v priebehu celej životnosti a požiadavky na jadrové zariadenia, pričom zdôrazňuje dôležitosť vonkajších prírodných alebo ľudskou činnosťou spôsobených hrozieb, ako aj význam ochrany do hĺbky. Ďalej zavádza metodiku pre celú životnosť jadrovej elektrárne od umiestnenia cez projekt, výstavbu, uvádzanie do prevádzky a prevádzku po vyraďovanie z prevádzky. Zdôrazňuje sa najmä význam stratégií prípravy na haváriu a pravidiel havarijnej pripravenosti na mieste vrátane požiadavky vytvoriť centrum havarijnej odozvy na mieste.
Návrh Komisie zavádza aj postupy pre periodické hodnotenie bezpečnosti, partnerské preskúmanie a usmernenia. Podľa návrhu by mali členské štáty najmenej raz za desať rokov vykonávať periodické vlastné hodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Vyzvú na medzinárodné partnerské preskúmanie relevantných segmentov, ktorého výsledky sa oznamujú členským štátom a Európskej komisii. Okrem toho Komisia navrhuje tematické partnerské preskúmanie po šiestich rokoch, keď členské štáty spoločne vyberú jednu alebo viac špecifických tém súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou a spoločne vykonajú ich partnerské preskúmanie. Ak by sa členské štáty nemohli dohodnúť na téme, vybrala by oblasť pre partnerské preskúmanie Komisia.
ODPORÚČANIA SPRAVODAJKYNE
Spravodajkyňa víta návrh Komisie na posilnenie súčasného regulačného rámca pre jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve. Zdôrazňuje najmä dôležitosť prevencie nehôd a havárií, ako aj účinnej odozvy, ak k nehode alebo havárii dôjde. Havarijná pripravenosť a koordinácia v prípade havárie by mali byť jedným z ústredných tém jadrovej bezpečnosti.
Pokiaľ ide o definície, spravodajkyňa navrhuje, aby boli čo najviac zosúladené s terminológiou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a bol tak umožnený ich súlad s celosvetovo definovanými normami a postupmi.
Spravodajkyňa podporuje jasné kritériá pre nezávislosť príslušných regulačných orgánov v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o vhodnú úroveň ľudských a finančných zdrojov a ich transparentnosť. Spravodajkyňa sa ďalej domnieva, že dôležitú úlohu pri budovaní dôvery v jadrovú energetiku by mala zohrávať Európska komisia.
Spravodajkyňa ďalej podporuje ustanovenia o periodických vlastných hodnoteniach spolu s partnerským preskúmaním, ako aj tematickým partnerským preskúmaním uskutočňovaným raz za šesť rokov. Okrem toho navrhuje, aby sa o téme prvého tematického partnerského preskúmania rozhodlo najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby sa výsledky tematických partnerských preskúmaní použili na podporu diskusií v komunite jadrovej energetiky, ktoré by mohli viesť k možnému budúcemu vypracovaniu harmonizovaných kritérií jadrovej bezpečnosti v rámci Spoločenstva.
Spravodajkyňa napokon vyzýva na urýchlenú revíziu platnej Zmluvy o Euratome s cieľom umožniť transparentnejší a demokratickejší rozhodovací proces v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý by bol porovnateľný s rozhodovacím procesom v oblasti ostatných zdrojov energie, ktorých ustanovenia sa riadia Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
- [1] Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, Úradný vestník EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
- [2] „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach. 4. 10. 2012, COM(2012) 571 final.
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
Vážená pani Amalia Sartori
Predsedníčka
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
BRUSEL
Vec: Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (COM(2013)0715 – C7‑0385/2013 – 2013/0340(NLE))
Vážená pani predsedníčka,
listom z 21. februára 2014 ste v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci o stanovisko týkajúce sa vhodnosti zmeny právneho základu návrhu smernice Rady, ktorým sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (COM(2013)0715).
I. Súvislosti
Komisia uverejnila 17. októbra 2013 návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2009/71/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Týmto návrhom sa mení smernica Rady 2009/71/EURATOM z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení[1]. Právnym základom tohto návrhu je kapitola 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä jej články 31 a 32.
Prijatie návrhu správy Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (spravodajkyňa Romana Jordan) je naplánované vo výbore ITRE na 18. marca s cieľom umožniť Parlamentu prijať svoju pozíciu na plenárnom zasadnutí, ktoré sa bude konať v apríli. V návrhu správy bolo predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých cieľom je zmeniť právny základ návrhu tým, že sa odkaz na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome nahradí odkazom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 153,191 a 192 ako na právny základ smernice.
Predsedníčka Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadala listom z 21. februára 2014 Výbor pre právne veci v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku o stanovisko k správnemu právnemu základu navrhovanej smernice.
II. Návrh
Návrh poukazuje na haváriu v jadrovej elektrárni Fukušima, ku ktorej došlo v Japonsku v roku 2011, a ďalšiu pozornosť, ktorá sa na celom svete venovala opatreniam potrebným na minimalizovanie jadrových havárií a zlepšenie jadrovej bezpečnosti, ako aj na záťažové testy, ktoré sa uskutočnili s cieľom komplexne posúdiť riziko a bezpečnosť jadrových elektrární v Európskej únii.
Hlavné prvky návrhu sú tieto:
– Zabezpečiť predchádzanie uvoľňovaniu rádioaktívneho materiálu vo všetkých fázach životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavba, uvedenie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie).
– Kritériá a požiadavky, ktoré zaručia skutočnú nezávislosť regulačných orgánov, vrátane zabezpečenia skutočnej nezávislosti pri rozhodovaní, vlastné príslušné rozpočtové prostriedky a samostatnosť v implementácii, požiadavky na vymenúvanie a odvolávanie zamestnancov, vyhýbanie sa konfliktom záujmov a ich riešenie, ako aj počty zamestnancov s potrebnou kvalifikáciou, skúsenosťami a odbornými poznatkami.
– V návrhu sa takisto uvádza, že sa od príslušného regulačného orgánu a držiteľa licencie vyžaduje vypracovanie stratégie transparentnosti, ktorá zahŕňa poskytovanie informácií za normálnych prevádzkových podmienok jadrových zariadení ako aj komunikáciu v prípade havárie alebo v podmienkach mimoriadnej udalosti. Úloha verejnosti sa zdôrazňuje prostredníctvom požiadavky, aby sa účinne zúčastňovala na procese udeľovania licencií jadrovým zariadeniam.
– Zavedenie všeobecných cieľov bezpečnosti pre jadrové zariadenia a znižovanie významu
podrobnejších ustanovení pre rôzne fázy životnosti jadrových zariadení, vrátane metodických požiadaviek týkajúcich sa umiestňovania, projektovania, výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení.
– Pre jadrové zariadenie sa vyžaduje centrum havarijnej odozvy na mieste, dostatočne chránené pred účinkami vonkajších udalostí a ťažkých havárií vrátane rádiologických, a vybavené potrebným materiálom na zmiernenie následkov ťažkých havárií.
– Nové ustanovenia o vlastnom hodnotení a partnerskom preskúmaní jadrových zariadení na základe témy jadrovej bezpečnosti, ktorú vyberú členské štáty spoločne a v úzkej spolupráci s Komisiou.
III. Pozmeňujúce návrhy k návrhu správy
V prvom rade ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené k návrhu správy vo výbore ITRE a ktorých výslovnou snahou je zmeniť právny základ navrhovanej smernice a jej inštitucionálny charakter. Pozmeňujúci návrh 33, ktorý predložili Kathleen Van Brempt a Teresa Riera Madurell, a pozmeňujúci návrh 34, ktorý predložili Michèle Rivasi a Corinne Lepage, sa tak snažia zmeniť názov smernice zo smernice Rady na smernicu Európskeho parlamentu a Rady.
Konkrétne, účelom pozmeňujúceho návrhu 35 od uvedených autoriek je zmeniť právny základ tým, že sa odkaz na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome uvedené v citácii 1 nahradia odkazom na články 191 a 192 ZFEÚ, pričom v pozmeňujúcom návrhu 36 k citácii 1 od ďalších dvoch uvedených autoriek sa ako právny základ pre smernicu navrhujú články 191, 192 a 153. Možno spomenúť aj pozmeňujúci návrh 85 Bernda Langeho, ktorý podporuje Zmluvu o fungovaní Európskej únie ako vhodný právny základ pre smernicu.
Boli predložené aj pozmeňujúce návrhy zamerané na prispôsobenie postupu na prijatie smernice tak, aby zodpovedal zmeneným právnym základom. Pozmeňujúce návrhy 37 a 38 k citácii 2 by tak zrušili odkaz na stanovisko skupiny odborníkov, ktorú vymenoval vedecký a technický výbor spomedzi vedeckých odborníkov členských štátov, čo je povinnou požiadavkou v rámci Zmluvy o Euratome, zatiaľ čo pozmeňujúci návrh 39 k citácii 3 poukazuje na riadny legislatívny postup pre prijatie samotnej smernice.
Boli predložené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré možno vnímať ako snahu o zmenu obsahu smernice v súlade s navrhovanými alternatívnymi právnymi základmi. Pozmeňujúce návrhy 40 (odôvodnenie 4a nové) a 41 (odôvodnenie 4b nové) poukazujú na transparentnosť a požiadavky Aarhuského dohovoru týkajúce sa verejnej účasti, ktorého zmluvnou stranou je Európska únie, nie však Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
Účelom pozmeňujúceho návrhu 42 k odôvodneniu 1 je zmeniť vymedzenie cieľov tak, aby zodpovedali pozmeňujúcemu návrhu od toho istého autora, ktorý sa ako právny základ pre smernicu snaží zaviesť články ZFEÚ týkajúce sa životného prostredia. Tento pozmeňujúci návrh by nahradil odkaz v návrhu na zavedenie noriem bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a pracovníkov podľa článku 2 písm. b) Zmluvy o Euratome odkazom na článok 191 ZFEÚ a vymedzením cieľov smernice, ktoré zodpovedajú cieľom uvedeným v článku 191 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 44 k odôvodneniu 2 by mal podobne zakladať normy na ochranu zdravia a bezpečnosti verejnosti a pracovníkov na článku 153 ZFEÚ. Možno spomenúť aj pozmeňujúci návrh 43 (odôvodnenie 1a nové), v ktorom sa žiada, aby sa s jadrovou energiou zaobchádzalo v rámci ZFEÚ ako so zdrojom energie „rovnako ako s inými zdrojmi energie“.
Poslanci, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy snažiace sa o zmenu právneho základu a vymedzenie cieľov smernice, predložili aj pozmeňujúce návrhy k článkom, ktoré by sa mohli považovať za podporu výberu navrhovaných alternatívnych právnych základov. Spomedzi nich možno uviesť nasledovné:
– pozmeňujúci návrh 89 k článku 1 ods. 1 písmeno a (nové) návrhu, ktorý má nahradiť terminológiu Zmluvy o Euratome, pokiaľ ide o účel smernice, pridaním odkazu na životné prostredie a požadovaním ochrany verejnosti, pracovníkov a životného prostredia pred „akýmkoľvek rizikom“ žiarenia z jadrových zariadení;
– pozmeňujúci návrh 132 k článku 1 ods. 1 bod 9, ktorý vyžaduje súlad s Aarhuským dohovorom, najmä pokiaľ ide o účasť verejnosti, a pozmeňujúce návrhy 152 a 165 k článku 1 ods. 1 bod 10 , ktoré majú nahradiť dva odkazy na „vzduch, vodu a pôdu“ prevzaté zo Zmluvy o Euratome odkazom na „životné prostredie“;
– pozmeňujúci návrh 164 k článku1 ods. 1 bod 10, ktorým sa pridáva nový pododsek, podľa ktorého majú byť držitelia licencie povinní „schváliť, povoliť a uprednostniť“ účasť verejných a mimovládnych organizácií, ktorých sa týka jadrová bezpečnosť, na požadovaných činnostiach týkajúcich sa „havarijnej pripravenosti a odozvy na mieste“, a pozmeňujúci návrh 181 k článku1 ods. 1 bod 11, ktorý má zabezpečiť ústrednú úlohu vládnych organizácií v procese výberu konkrétnych tém súvisiacich s kontrolou bezpečnosti jadrových zariadení.
VI. Navrhované právne základy
a) Pôvodný právny základ návrhu
Návrh Komisie je založený na článkoch 31 a 32 Zmluvy o Euratome (Hlava II kapitola 3: Zdravie a bezpečnosť), ktoré znejú takto:
Článok 31
Základné normy vypracuje Komisia po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov, a to najmä expertov na verejné zdravie. Komisia si vyžiada k týmto základným normám stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.
Základné normy stanoví po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou, na návrh Komisie, ktorá jej postúpi získané stanoviská výborov.
Článok 32
Na návrh Komisie alebo členského štátu môžu byť základné normy preskúmané alebo doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 31.
Komisia preskúma každý návrh, ktorý jej predloží členský štát.
„Základné normy“, na ktoré sa odkazuje v článku 31, sú vymedzené v článku 30 Zmluvy o Euratome, ktorý znie takto:
Článok 30
V rámci Spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia.
Základnými normami sa rozumejú:
a) najvyššie prípustné dávky, ktoré zaručujú primeranú bezpečnosť;
b) najvyššiu prípustnú úroveň ožiarenia a kontaminácie;
c) základné zásady lekárskeho dohľadu nad zdravotným stavom pracovníkov.
b) Právne základy navrhovaných pozmeňujúcich návrhov
Pozmeňujúce návrhy, ktorých účelom je zmena právneho nákladu, navrhujú ako právny základ články 191 a 192 ZFEÚ o ochrane životného prostredia, ako aj článok 153 o sociálnej politike. Tieto články znejú takto:
Článok 191
(bývalý článok 174 ZES)
1. Politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:
– udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,
– ochrana ľudského zdravia,
– rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,
– podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.
2. Politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.
V tomto kontexte opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce požiadavkám ochrany životného prostredia zahŕňajú, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať predbežné opatrenia z ekologických a mimohospodárskych dôvodov, ktoré podliehajú inšpekčnému postupu Únie.
3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia Únia prihliadne na:
– dostupné vedecké a technické údaje,
– podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie,
– potenciálne výhody a náklady v súvislostí s činnosťou alebo nečinnosťou,
– hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.
4. Únia a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podrobnosti spolupráce Únie môžu byť upravené zmluvami medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.
Predchádzajúci pododsek nemá dosah na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.
Článok 192
(bývalý článok 175 ZES)
1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodnú o postupoch, ktoré má Únia prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 191.
2. Odchylne od rozhodovacích postupov ustanovených v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 114, Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom, s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma:
a) ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy;
b) opatrenia, týkajúce sa:
– územného plánovania,
– kvantitatívneho hospodárenia s vodnými zdrojmi alebo priamej alebo nepriamej dostupnosti týchto zdrojov,
– využívania pôdy s výnimkou nakladania s odpadmi;
c) opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu pri výbere medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou.
Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov jednomyseľne stanoviť, že na oblasti uvedené v prvom pododseku sa bude vzťahovať riadny legislatívny postup.
3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijmú všeobecné akčné programy stanovujúce prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.
Opatrenia potrebné na vykonávanie týchto programov sa prijímajú za podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 podľa okolností prípadu.
4. Bez toho, aby boli dotknuté určité opatrenia prijaté Úniou, politiku v oblasti životného prostredia financujú a uskutočňujú členské štáty.
5. Bez toho, aby bola dotknutá zásada o nahradení škody znečisťovateľom, opatrenie vychádzajúce z ustanovení odseku 1 zahŕňa náklady, ktoré verejná správa členského štátu pokladá za neúmerné, toto opatrenie obsahuje primerané ustanovenia vo forme:
– dočasnej odchýlky a/alebo
– finančnej podpory od kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177.
Článok 153
(bývalý článok 137 ZES)
1. Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach:
a) zlepšovanie najmä pracovného prostredia na účely ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov;
b) pracovné podmienky;
c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;
d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;
e) informovanosť a porady s pracovníkmi;
f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;
g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;
h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;
i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci;
j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;
k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).
2. Na tento účel Európsky parlament a Rada:
a) môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov;
b) môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.
Európsky parlament a Rada rozhodujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
V oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) tohto článku sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a uvedenými výbormi.
Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o možnosti uplatniť riadny legislatívny postup aj na odsek 1 písm. d), f) a g).
3. Členský štát môže poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním smerníc prijatých podľa odseku 2, prípadne vykonávaním rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 155.
V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr ku dňu, keď musia byť smernice alebo rozhodnutia transponované alebo vykonané, zaviedli na základe dohody potrebné opatrenia, aby dotknutý členský štát, od ktorého sa vyžaduje prijatie akéhokoľvek potrebného opatrenia umožňujúceho transpozíciu, bol kedykoľvek schopný zaručiť výsledky uložené takouto smernicou alebo takýmto rozhodnutím.
4. Ustanoveniami prijatými podľa tohto článku:
– nie je dotknuté právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu,
– sa nesmie žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.
5. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu, právo združovať sa, právo na štrajk alebo na výluku.
V. Judikatúra
Podľa ustálenej judikatúry voľba právneho základu opatrenia Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania, medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah opatrenia[2]. Subjektívne faktory, ako je presvedčenie orgánu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje, nie sú v tejto súvislosti relevantné. [3]
Opatrenie by sa v zásade malo zakladať len na jednom právnom základe. Dvojaký právny základ možno použiť, len ak opatrenie sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero prepojených zložiek, pričom jeden vo vzťahu k druhému nie je druhoradý alebo nepriamy[4], pod podmienkou, že postupy stanovené pre každý právny základ nie sú nezlučiteľné.[5]
VI. Analýza návrhu a predložených pozmeňujúcich návrhov
a) Návrh
Ako právna služba Parlamentu uvádza vo svojom stanovisku, otázka právneho základu návrhu Komisie bola predložená z vlastnej iniciatívy Výboru pre právne veci v rámci konania o prijatí smernice Rady 2009/71/EURATOM. Právna služba v poznámke z 10. februára 2009 dospela v tom čase k záveru, že články 31 a 32 Zmluvy o Euratome boli vhodným právnym základom návrhu. Výbor pre právne veci na svojej schôdzi z 31. marca 2009 rozhodol 13 hlasmi za, 6 hlasmi proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal, odporučiť rovnaký záver.
Právna služba dospela k záveru, že neexistujú „žiadne prvky, ktoré by vyžadovali zmenu právneho základu, keďže tento cieľ stále súvisí so zlepšením jadrovej bezpečnosti“. Právna služba odkazuje aj na rozsudky vo veci C-70/88[6], v ktorej Súdny dvor rozhodol, že účelom týchto článkov je zabezpečiť konzistentnú a účinnú ochranu zdravia širokej verejnosti pred hrozbami, ktoré vyplývajú z ionizujúceho žiarenia bez ohľadu na jeho zdroj, a vo veci C-29/99[7], ktorá sa týkala pristúpenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.
Napriek tomu však treba poznamenať, že nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy prinieslo vo vzťahu medzi Zmluvou o Euratome a zmluvami Únie isté zmeny, najmä zrušenie článku 305 Zmluvy o ES, podľa ktorého Zmluvou o ES nemala „byť dotknutá“ Zmluva o Euratome a zavedenie článku 106 písm. a) do Zmluvy o Euratome, v ktorom sa uvádza, že zmluvy Únie „sa nesmú odchýliť“ od Zmluvy o Euratome, pričom uvádza niekoľko článkov ZEÚ a ZFEÚ, ktoré sa uplatňujú na Zmluvu o EA.
Dôsledky zavedenia článku 194 ZFEÚ o energetika boli predmetom opatrenia Parlamentu a Rady, v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že navrhovaný právny predpis by mal byť založený na tomto článku a nie na článku 337 ZFEÚ a článku 187 Zmluvy o Euratome.[8]
Vzťah medzi ustanoveniami o zdraví a bezpečnosti v Zmluve o Euratome na jednej strane a ustanoveniami o životnom prostredí v ZFEÚ na strane druhej bol takisto predmetom stanoviska Výboru pre právne veci, ktorý na svojom zasadnutí zo 6. novembra 2012 rozhodol 22 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal, odporučiť, že vhodným právnym základom pre návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia širokej verejnosti v súvislosti s rádioaktívnymi látkami vo vode určenými na ľudskú spotrebu, by bol článok 192 ods. 1 ZFEÚ.
Treba však poznamenať, že tieto dva prípady sa od daného prípadu líšia. V poslednom prípade sa otázka v zásade týkala vzťahu medzi Zmluvou o Euratome a novým článkom 194 o energetike, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou. V druhom prípade boli prijaté všeobecné právne predpisy o ochrane zdravia širokej verejnosti, pokiaľ ide o znečisťujúce látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu, pričom navrhovaná smernica by sa mala snažiť o zahrnutie znečisťovania z rádioaktívnych látok do tohto rámca.
Keďže súčasným návrhom by sa zmenila existujúca smernica, ktorá bola prijatá na základe článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome, je potrebné dospieť k záveru, že návrh ako taký bol správne založený na tých istých článkoch. Právny základ tohto návrhu by sa tak mohol spochybniť len v prípade, keby navrhované zmeny, ktoré má vykonať Parlament, zmenili cieľ a účel tohto návrhu do tej miery, že by tým bol odôvodnený alternatívny právny základ.
b) Pozmeňujúce návrhy
Z judikatúry uvedenej vyššie je zrejmé, že samotná túžba zmeniť právny základ nie je ako dôvod na túto zmenu postačujúca. Preto treba poznamenať, že okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa priamo snažia o zmenu právneho základu alebo ktoré sa týkajú inštitucionálnej kvalifikácie navrhovanej smernice alebo procesných noriem na jej prijatie, boli predložené aj pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je zmeniť vymedzenie cieľov tejto smernice.
Ak najprv zvážime pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je zavedenie článkov 191 a 192 ZFEÚ ako právneho základu, treba spomenúť aj pozmeňujúci návrh 42 k odôvodneniu 1, ktorého účelom je zmeniť vymedzenie cieľov návrhu tak, aby zodpovedali cieľom článku 191 ZFEÚ.
Za zmienku stoja aj pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je podriadiť smernicu Aarhuskému dohovoru, požiadavkám na prístup k informáciám a právu verejnej účasti v rámci dohovoru v súlade s právnymi predpismi EÚ, ktoré boli prijaté na účel vykonávania tohto dohovoru. V tejto súvislosti si zaslúži pozornosť fakt, že zatiaľ čo Európska únia je zmluvnou stranou Aarhuského dohovoru, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu nie je, keďže by sa tým vyvolali pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti týchto ustanovení s právnym základom v Zmluve o Euratome.
Pokiaľ ide o návrh na dvojitý právny základ, ktorý kombinuje články 191 a 192 ZFEÚ s článkom 153 ZFEÚ, treba poznamenať, že do obsahu navrhovanej smernice bolo zahrnutých niekoľko prvkov, rovnako ako v prípade samotných článkov 191 a 192. Vzhľadom na skutočnosť, že viacnásobný právny základ by sa mal použiť len v prípade odlišných cieľov, z ktorých žiadny nie je zjavne dominantný, a že ochrana ľudského zdravia už bola zahrnutá medzi ciele stanovené v článku 191 ZFEÚ, sa posudzovanie článku 153 za potenciálny právny základ nejaví ako odôvodnené.
Vzhľadom na načasovanie hlasovania vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku,[9] akékoľvek závery týkajúce sa vplyvu pozmeňujúcich návrhov predložené v tomto návrhu musia byť podľa potreby hypotetické a vychádzať z predpokladu, že budú prijaté.
Vzhľadom na skutočnosť, že účelom pozmeňujúcich návrhov nie je len žiadosť o zmenu právneho základu, ale aj snaha o zmenu cieľov navrhovanej smernice v záujme jej zosúladenia s ochranou životného prostredia v rámci ZFEÚ, a najmä podriadiť opatrenia týkajúce sa jadrovej bezpečnosti požiadavkám týkajúcim sa prístupu k informáciám a účasti verejnosti podľa Aarhuského dohovoru, je preto zrejmé, že autori pozmeňujúcich návrhov sa snažili zmeniť charakter navrhovanej smernice.
Nemusí to však znamenať, že tieto pozmeňujúce návrhy by skutočne zmenili základný účel a povahu daného právneho aktu do tej miery, že odôvodňujú zohľadnenie článkov 191 a 192 ako právneho základu. V opačnom prípade by zásada priority lex specialis viedla k tomu, že by sa za správny právny základ považovali články 31 a 31 Zmluvy o Euratome.
Treba pripomenúť, že viacnásobný právny základ je možný len v prípade, ak sú z procesného hľadiska zlučiteľné. Nebolo by preto možné kombinovať články 31 a 32 Zmluvy o Euratome s článkami 191 a 192 ZFEÚ, keďže za bývalého Parlamentu by sa o tom iba konzultovalo, zatiaľ čo v súčasnom Parlamente by boli prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
Zdá sa, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v návrhu správy vo výbore ITRE a ktoré sa snažia zmeniť právny základ navrhovanej smernice a zosúladiť ho s ostatnými právnymi predpismi v oblasti ochrany životného prostredia, boli v rámci hlasovania vo výbore zamietnuté. Neznamená to však že stanovisko výboru JURI k právnemu základu nie je relevantné, keďže podľa článku 37 možno tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sa snažia zmeniť právny základ, predložiť na prerokovanie v pléne, ak niektorý zo zodpovedných výborov alebo Výbor pre právne veci napadli právny základ tohto návrhu.
VII. Záver
Výbor pre právne veci hlasoval proti návrhu na zmenu právneho základu na články 191 a 192 ZFEÚ 8 hlasmi za., 12 hlasmi proti, pričom nikto sa hlasovania nezdržal[10]. V platnosti tak zostáva pôvodný právny základ článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome, ktorý navrhla Komisia.
S úctou
Evelyn Regner
- [1] Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
- [2] Vec C-440/05, Komisia /Rada, Zb. 2007, s. I-9097.
- [3] Pozri napríklad vec C-411/06 Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585, bod 45 a tam citovanú judikatúru.
- [4] Vec C-411/06, Komisia/Európsky parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-07585, bod 47.
- [5] Vec C-300/89, Komisia/Rada (Oxid titaničitý), Zb. 1991, s. I-2867, body 17 – 25.
- [6] Európsky parlament/Rada, Zb. 1991, s. I-4529, bod 14.
- [7] Komisia/Rada, Zb. 2002, s. I-11221.
- [8] Pozri vec C‑490/10, Európsky parlament/Rada, rozsudok zo 6. septembra 2012. Radu podporila Francúzska republika a Európska komisia.
- [9] Výbor ITRE hlasoval 18. marca 2014.
- [10] Na schôdzi boli prítomní: Paolo Bartolozzi, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Richard Howitt, Sajjad Karim, Annette Koewius, Eva Lichtenberger, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Evelyn Regner (predsedníčka), Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Axel Voss, Rainer Wieland, Cecilia Wikström.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
18.3.2014 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 15 3 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Amelia Andersdotter, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Zbigniew Zaleski |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
António Fernando Correia de Campos, Francesco De Angelis, Věra Flasarová, Françoise Grossetête, Jolanta Emilia Hibner, Gunnar Hökmark, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Alajos Mészáros, Vladko Todorov Panayotov, Silvia-Adriana Ţicău |
||||