SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Záplavy v Srbsku, Chorvátsku a Bulharsku)
15.12.2014 - (COM(2014)0648 – C8‑0223/2014 – 2014/2161(BUD))
Výbor pre rozpočet
Spravodajca: José Manuel Fernandes
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Záplavy v Srbsku, Chorvátsku a Bulharsku)
(COM(2014)0648 – C8‑0223/2014 – 2014/2161(BUD))
Európsky parlament,
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0648 – C8-0223/2014),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[1], a najmä na jeho článok 4 ods. 3,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[2], a najmä na jeho článok 10,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[3], a najmä na jej bod 11,
– so zreteľom na spoločné závery schválené Parlamentom a Radou 8. decembra 2014,
– so zreteľom na spoločné závery schválené Parlamentom a Radou 8. decembra 2014,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0075/2014),
1. schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
2. poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.
PRÍLOHA: ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[1], a najmä na jeho článok 4 ods. 3,
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[2], a najmä na jej bod 11,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) Európska únia zriadila Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“), aby prejavila solidaritu s obyvateľstvom v regiónoch postihnutých katastrofami.
(2) Článok 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013[3] umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR (v cenách z roku 2011).
(3) Nariadenie (ES) č. 2012/2002 obsahuje ustanovenia, podľa ktorých možno fond mobilizovať.
(4) Srbsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.
(5) Chorvátsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.
(6) Bulharsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami,
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť prostriedky vo výške 79 726 440 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.
V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť prostriedky vo výške 79 726 440 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch.
Článok 2
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
V
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Komisia navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na základe bodu 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 v súvislosti so záplavami v Srbsku a Chorvátsku v máji 2014 a záplavami v Bulharsku v júni 2014.
Počas mája 2014 veľmi nepriaznivé poveternostné podmienky postihli veľké časti Srbskej republiky a v menšej miere Chorvátsko, čo viedlo k jedným z najhorších záplav v histórii, ktoré spôsobil rozsiahle škody na verejnej a súkromnej infraštruktúre, ako aj poškodenie státisícov domácností. O mesiac neskôr postihli intenzívne a silné zrážky, ktoré až štvornásobne presiahli mesačné klimatické normy, časti Bulharskej republiky a viedli k závažným záplavám a narušeniam.
Komisia vykonala dôkladné preskúmanie všetkých troch žiadostí v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie a ktoré bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 (ďalej len „nariadenie“), a najmä s jeho článkami 2, 3 a 4.
Tieto záplavy majú prírodný pôvod, a teda patria do oblasti pôsobnosti fondu solidarity.
Srbsko – Veľké časti Srbska postihli počas mája 2014 veľmi nepriaznivé poveternostné podmienky, čo viedlo k jedným z najhorších záplav v histórii, ktoré spôsobil rozsiahle škody na verejnej a súkromnej infraštruktúre, ako aj poškodenie státisícov domácností. Najviac postihnuté hospodárske sektory sú energetický a banský priemysel a poľnohospodárstvo, ale značné škody boli spôsobené aj na dopravnej infraštruktúre (cesty, mosty a železnice), ako aj na mnohých protipovodňových zariadeniach a zariadeniach na ochranu pobrežia.
Srbské orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 1,1 miliardy EUR. Tento odhad je založený na výsledkoch hodnotenia potrieb obnovy vykonaného s účasťou EÚ a medzinárodných organizácií bezprostredne po katastrofe. Táto suma predstavuje 3,8 % srbského HND a je nad úrovňou prahovej hodnoty pre mobilizáciu fondu solidarity, ktorá je 174,7 milióna EUR a je uplatniteľná v Srbsku v roku 2014 (t. j. 0,6 % HND podľa údajov z roku 2012). Keďže odhadované celkové priame škody presahujú uvedenú prahovú hodnotu, táto katastrofa je klasifikovaná ako „veľká prírodná katastrofa“ podľa článku 2 ods. 2 nariadenia. Túto finančnú pomoc možno použiť iba na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu v zmysle článku 3 nariadenia.
Chorvátsko – Východná časť Chorvátska bola zasiahnutá tými istými poveternostnými podmienkami, ktoré postihli Srbsko a spôsobili vážne škody, hoci v menšej miere. Povodne spôsobili značné škody na obytných, obchodných a obecných zariadeniach a na zariadeniach infraštruktúry, ako aj na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. Viac ako 26 000 ľudí muselo byť evakuovaných. Energetické siete zlyhávali, cesty a mosty boli vážne poškodené a/alebo zavalené zosuvmi pôdy alebo nánosmi bahna. Približne 2 700 obytných budov a viac ako 4 000 poľnohospodárskych budov bolo zaplavených, pričom mnohé z nich utrpeli štrukturálne škody.
Chorvátske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 297,6 milióna EUR. Táto suma predstavuje 0,7 % chorvátskeho HND a je nad úrovňou prahovej hodnoty pre mobilizáciu fondu solidarity, ktorá je 254,2 milióna EUR a je uplatniteľná v Chorvátsku v roku 2014 (t. j. 0,6 % HND podľa údajov z roku 2012). Keďže odhadované celkové priame škody sú vyššie ako uvedená prahová hodnota, túto katastrofu možno kvalifikovať ako „veľkú prírodnú katastrofu“.
Čo sa týka vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich zvládania v súvislosti s charakterom katastrofy, v Chorvátsku prebieha proces, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (ďalej len „smernica o povodniach“). Boli vykonané predbežné hodnotenia povodňových rizík. Boli vytvorené mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika pre dve pilotné oblasti a pripravujú sa takéto mapy pre iné oblasti. Plány manažmentu povodňového rizika sú v prípravnej fáze, ale zatiaľ neboli vytvorené.
Bulharsko – O mesiac neskôr niektoré oblasti Bulharska postihli intenzívne a silné zrážky, ktoré až štvornásobne presahovali mesačné klimatické normy a viedli k závažným záplavám. Došlo k poškodeniu verejnej infraštruktúry a zariadení v oblasti energetiky, vodohospodárstva a vodných zdrojov, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva, vzdelávania, pohotovostných služieb, kultúrneho dedičstva a chránených prírodných oblastí. Množstvo nánosov vymytej pôdy a odpadu, pretekanie kanalizácie a rozliatie odpadových vôd zhoršili životné podmienky v postihnutých oblastiach.
Bulharské orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené touto katastrofou na 311,3 milióna EUR. Táto suma predstavuje 0,8 % bulharského HND a je nad úrovňou prahovej hodnoty pre mobilizáciu fondu solidarity, ktorá je 232,5 milióna EUR a je uplatniteľná v Bulharsku v roku 2014 (t. j. 0,6 % HND podľa údajov z roku 2012). Keďže odhadované celkové priame škody sú vyššie ako uvedená prahová hodnota, túto katastrofu možno kvalifikovať ako „veľkú prírodnú katastrofu“.
Čo sa týka vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie rizika katastrof a ich zvládania v súvislosti s charakterom katastrofy, Bulharsko transponovalo smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (ďalej len „smernica o povodniach“) v roku 2010 do vnútroštátnych právnych predpisov a predbežné hodnotenie povodňového rizika pre každé správne územie povodia sa vykonalo na základe metodiky pre posudzovanie povodňových rizík a povodňového ohrozenia vypracovanej v rámci ministerstva životného prostredia a vodného hospodárstva.
Bulharské orgány uviedli, že škoda vo výške približne 2,3 milióna EUR v sektore zdravotníctva je pokrytá poistením. Táto suma bola odpočítaná od oprávnených nákladov.
Po posúdení predložených žiadostí[1] a zohľadnení maximálnej možnej výšky pomoci z fondu, ako aj po zohľadnení možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v celkovej výške 79 726 440 EUR.
Metodika na výpočet pomoci z fondu solidarity bola stanovená vo výročnej správe o fonde solidarity za obdobie rokov 2002 – 2003 a následne schválená Radou a Európskym parlamentom.
Navrhuje sa uplatniť rovnakú percentuálnu sadzbu a poskytnúť pomoc v nasledujúcej výške:
|
Katastrofa |
Priama škoda(v mil. EUR)
|
Prahová hodnota pre veľkú katastrofu(v mil. EUR)
|
Celkové náklady na oprávnené operácie(v mil. EUR)
|
2,5 % priamych škôd pod prahovou hodnotou (v EUR) |
6 % priamych škôd presahujúcich prahovú hodnotu (v EUR) |
Obmedzenia uplatňované |
Navrhovaná celková výška pomoci (v EUR) |
|
|
Srbsko |
1 105,622 |
174,649 |
381,967 |
4 366 225 |
55 858 380 |
nie |
60 224 605 |
|
|
Chorvátsko |
297,629 |
254,229 |
108,799 |
6 355 725 |
2 604 000 |
nie |
8 959 725 |
|
|
Bulharsko |
311,328 |
232,502 |
285,440 |
5 812 550 |
4 729 560 |
nie |
10 542 110 |
|
|
SPOLU |
|
79 726 440 |
||||||
Tento návrh je druhým návrhom na rozhodnutie o mobilizácii v roku 2014 a celková výška navrhovanej pomoci uvedená vyššie je v súlade s ustanoveniami viacročného finančného rámca (VFR), v ktorom sa stanovuje celková suma 530,6 milióna EUR (500 miliónov EUR v cenách z roku 2011).
Navrhuje sa teda mobilizovať Fond solidarity v každom z týchto prípadov a zahrnúť celkové rozpočtové prostriedky pre Chorvátsko a Bulharsko vo výške 19 501 835 EUR do rozpočtu na rok 2014 v rozpočtovom článku 13 06 01 a príslušné rozpočtové prostriedky vo výške 60 224 605 EUR pre Srbsko v rozpočtovom článku 13 06 02 (určeného pre prístupové krajiny), a to vo forme viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkov.
Keďže Fond solidarity je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR, zodpovedajúce rozpočtové prostriedky by mali byť zahrnuté do rozpočtu mimo príslušných stropov VFR.
Spolu s návrhom na mobilizáciu fondu solidarity Komisia predložila návrh opravného rozpočtu (NOR č. 7/2014 zo 17. októbra 2014) s cieľom zahrnúť do rozpočtu na rok 2014 príslušné viazané rozpočtové prostriedky, ako je stanovené v bode 26 MID, pričom príslušné platobné rozpočtové prostriedky sú presunuté do rozpočtu na rok 2015. Pozícia Rady k NOR č. 7/2014, pokiaľ ide o financovanie tohto rozhodnutia, mení pôvodný návrh Komisie. Pozícia Parlamentu sa stanoví pri schvaľovaní jeho pozície k NOR č. 7/2014.
V súlade s bodom 26 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 Komisia predložením tohto návrhu na mobilizáciu fondu začína zjednodušený postup trialógu, aby sa dosiahla dohoda oboch zložiek rozpočtového orgánu o potrebe použiť fond a o požadovanej sume.
Spravodajca odporúča schváliť návrh rozhodnutia predložený Komisiou, ktorý je prílohou k tejto správe.
- [1] C(2014) 7380.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
15.12.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
36 1 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Sophie Montel, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Pina Picierno, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Marco Valli, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Tamás Deutsch, Pablo Echenique, Ernest Maragall, Andrej Plenković, Sergei Stanishev, Nils Torvalds |
||||