SPRÁVA o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament
3.3.2015 - (2014/2219(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament
Európsky parlament,
– so zreteľom na výročnú správu Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pre Európsky parlament (12094/14),
– so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,
– so zreteľom na záväzky, ktoré prijala VP/PK Federica Mogherini počas svojho vypočutia vo Výbore pre zahraničné veci 6. októbra 2014,
– so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0039/2015),
Situácia v zmenenom politickom a bezpečnostnom prostredí
1. poukazuje na dramaticky sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie v blízkosti Európskej únie, najmä v jej bezprostrednom susedstve, kde sa na medzinárodný právny poriadok, stabilitu a bezpečnosť Európy útočí v miere, ktorá je bezprecedentná od začiatku európskej integrácie; poukazuje na prebiehajúcu premenu globálneho politického usporiadania;
2. vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ aj z dôvodu svojej vnútornej krízy doteraz nebola schopná využiť svoj plný potenciál vytvárať politické a bezpečnostné prostredie a že nedostatočná politická koordinácia a nesúlad medzi politikami EÚ a finančné obmedzenia ešte viac obmedzujú vplyv Európy vo svete a jej schopnosť pôsobiť ako regionálny a globálny garant bezpečnosti, ktorý prispieva k prevencii konfliktov a ku krízovému riadeniu;
3. domnieva sa, že prioritnými úlohami zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ sú:
ochrana európskych hodnôt a záujmov a presadzovanie politického a právneho poriadku v Európe, čo vedie k opätovnému nastoleniu a posilňovaniu mieru a stability,
zlepšovanie zapojenia EÚ do územnej obrany jej členských štátov a bezpečnosti jej občanov tým, že bude zvyšovať svoju schopnosť brániť sa voči hrozbám, ktorým čelí, vrátane terorizmu a obchodovania so zbraňami, drogami a ľuďmi,
podpora bezpečnosti, demokratizácie, zásad právneho štátu a hospodárskeho a sociálneho rozvoja v susedstve Európskej únie,
vedúca úloha v riešení konfliktov, a to aj prostredníctvom udržiavania a presadzovania mieru v rámci SBOP,
v spolupráci s partnermi upevňovanie pluralistického globálneho politického, hospodárskeho a finančného poriadku založeného na pravidlách vrátane rešpektovania zásad právneho štátu a ľudských práv a
zlepšovanie vnútorných štruktúr a pracovných metód EÚ s cieľom posilňovať jej odolnosť a umožniť rozvinúť jej plný potenciál globálneho hráča;
Európska únia ako dôveryhodný aktér
4. vyjadruje presvedčenie, že ambiciózna a účinná zahraničná politika EÚ musí byť založená na spoločnej vízii kľúčových európskych záujmov, hodnôt a cieľov vo vonkajších vzťahoch a na spoločnom vnímaní hrozieb, ktoré sa týkajú celej EÚ; víta záväzok VP/PK prijatý na základe poverenia Európskej rady v decembri 2013 začať prednostne proces strategickej reflexie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, do ktorého by mala byť zapojená široká škála zainteresovaných strán vrátane členských štátov, európskych inštitúcií a európskej verejnosti; trvá na tom, že na základe tejto reflexie by mala byť prijatá nová európska bezpečnostná stratégia, v ktorej by boli zohľadnené nedávne geopolitické zmeny s cieľom reagovať na nové hrozby a výzvy;
5. zdôrazňuje záväzok prijatý členskými štátmi pri ratifikácii Zmluvy o Európskej únii, ktorý spočíva v aktívnej a bezpodmienečnej podpore zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity v súlade s článkom 24 ods. 3 ZEÚ;
6. trvá na tom, že politické, hospodárske, finančné a obranné zdroje EÚ a jej členských štátov sa musia posilniť a zlúčiť s cieľom maximalizovať vplyv EÚ vo svete, vytvoriť synergie a zabezpečiť mier a stabilitu v Európe a v jej susedstve; zdôrazňuje, že výrazné úspory nákladov možno dosiahnuť prostredníctvom lepšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
7. zdôrazňuje, že zahraničná finančná pomoc poskytovaná EÚ a jej členskými štátmi sa musí preorientovať a efektívnejšie využívať v súlade so spoločne dohodnutými strategickými prioritami; vyzýva EÚ na prijatie ďalších opatrení s cieľom zvýšiť viditeľnosť, súdržnosť a účinnosť pomoci EÚ; domnieva sa, že všetky oblasti pomoci EÚ, či už je to rozvojová, alebo núdzová a humanitárna pomoc, by sa mali koordinovať a mali by byť vo vzájomnom súlade; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili účinný dohľad nad finančnou pomocou s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov; poukazuje na správy Európskeho dvora audítorov, v ktorých sa upozorňovalo na problémy v minulosti; zdôrazňuje, že finančná pomoc na podporu občianskej spoločnosti a miestnych MVO by sa mala zvýšiť; žiada rýchlejšie a menej byrokratické postupy schvaľovania projektov;
8. nabáda inštitúcie a členské štáty EÚ, aby plne využívali súbor nástrojov Lisabonskej zmluvy s cieľom prejsť od doteraz väčšinou reaktívneho prístupu k aktívnej, ucelenej a strategickej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ založenej na spoločných hodnotách a vykonávanej v spoločnom európskom záujme;
9. domnieva sa, že Rada a Komisia musia formou aktívnej spolupráce s členskými štátmi zabezpečiť súlad a súdržnosť:
vnútornej a zahraničnej politiky vykonávanej Európskou úniou vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a politík týkajúcich sa susedstva, obchodu, rozvoja, humanitárnej pomoci, spravodlivosti a vnútorných vecí, energetiky, životného prostredia, migrácie atď.,
politík Európskej únie a jej členských štátov;
10. víta v tejto súvislosti novú organizáciu Komisie, ktorú tvoria zoskupenia, keďže to VP/PK umožňuje koordinovať všetky príslušné politiky Komisie so zahraničným rozmerom; podporuje VP/PK v úsilí naplno vykonávať funkciu podpredsedníčky Komisie; nabáda VP/PK, aby zároveň využila svoju úlohu predsedníčky Rady pre zahraničné veci a predložila jej iniciatívy, pomocou ktorých sa pokročí v realizácii spoločných aktívnych politík nad rámec najmenšieho spoločného menovateľa, pričom sa využije celý súbor nástrojov SZBP a vonkajších politík EÚ;
11. opätovne zdôrazňuje, že vnútorné štruktúry Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) treba zreformovať s cieľom umožniť ESVČ, aby VP/PK pomáhala v plnení všetkých jej úloh a umožnila jej urýchliť strategické plánovanie a koordinovať politické procesy v rámci Rady a Komisie; trvá na tom, že treba zracionalizovať riadiacu štruktúru ESVČ na najvyššej úrovni a urýchliť a zefektívniť jej rozhodovacie procesy; opakuje svoju výzvu na užšie zapojenie osobitných zástupcov EÚ do ESVČ, okrem iného aj presunom ich rozpočtu z operačného rozpočtu SZBP do rozpočtu ESVČ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva na politické a nákladovo efektívne hodnotenie úlohy týchto osobitných zástupcov;
12. opakuje svoju výzvu na zintenzívnenie spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými subjektmi na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kapacity v oblasti monitorovania a reakcie na krízu; okrem toho naliehavo vyzýva na racionalizáciu súčasných štruktúr s cieľom obmedziť zbytočné zdvojovanie, a to aj prostredníctvom zlúčenia prekrývajúcich sa kapacít; domnieva sa, že monitorovacie strediská musia byť náležite vybavené a ich zamestnanci by mali ovládať jazyky, ktorými sa hovorí v najviac ohrozených krízových oblastiach, najmä ruštinu a arabčinu; žiada užšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi monitorovacími strediskami na úrovni EÚ a príslušnými útvarmi v členských štátoch;
13. vyzýva na modernizáciu siete delegácií EÚ tak, aby odrážala potreby zahraničnej politiky EÚ v 21. storočí, a to aj prispôsobením počtu zamestnancov a odborných znalostí; domnieva sa napríklad, že vo všetkých delegáciách v konfliktných oblastiach, a najmä v krajinách, v ktorých sa nachádza misia SBOP, by mal byť prítomný odborník na bezpečnosť a obranu; žiada VP/PK, aby posilnila právomoc vedúceho delegácie voči všetkým zamestnancom bez ohľadu na to, v ktorej inštitúcii pracujú, a aby zjednodušila administratívne rozpočty delegácií tak, aby mali jeden zdroj financovania; žiada objasnenie hierarchických vzťahov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál synergií a úspor z rozsahu, ktorý poskytuje posilnenie spolupráce medzi veľvyslanectvami členských štátov a delegáciami EÚ, sa ešte stále plne nevyužíva; trvá na tom, že na všetkých úrovniach by sa malo zachovávať vyvážené zastúpenie zamestnancov vyslaných z členských štátov a úradníkov EÚ, ktoré bolo stanovené v rozhodnutí Rady z 26. júla 2010, ktorým sa zriaďuje ESVČ;
14. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou pružnosťou rozpočtových pravidiel EÚ, ktorá často vedie k oneskoreniam vo vyplácaní operačných finančných prostriedkov EÚ a ešte viac obmedzuje schopnosť EÚ reagovať na krízy; zdôrazňuje, že je potrebné zrýchliť vyplácanie finančných prostriedkov, pričom podčiarkuje potrebu účinnej kontroly s cieľom predchádzať podvodom a sprenevere; žiada Komisiu, aby v roku 2015 predložila návrh na úpravu príslušných právnych predpisov, a to aj tým, že umožní, aby sa zrýchlené konanie, ktoré je v súčasnosti k dispozícii v prípade humanitárnej pomoci, mohlo používať aj v prípade krízového riadenia, a aby zároveň zabezpečila, aby výdavky v prípade kríz zodpovedali dlhodobým strategickým cieľom EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad chýbajúcimi finančnými prostriedkami, ktoré sa týkajú dvoch hlavných rozpočtových zdrojov EÚ na krízové riadenie a prevenciu konfliktov, a to rozpočtu SZBP a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na východe a juhu Európy sú namiesto zásadných škrtov potrebné synergické účinky a ďalšie zdroje;
15. poukazuje na to, že činnosti EÚ treba zviditeľniť na úrovni strategického plánovania a multilaterálnych fór, ako aj na operačnej úrovni prostredníctvom misií SBOP a všetkých ostatných misií s vonkajším rozmerom;
16. pripomína, že podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii je povinnosťou EÚ zabezpečiť, aby jej vonkajšia činnosť bola navrhnutá a vykonávaná tak, aby upevňovala a podporovala demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva, a že v tejto oblasti ide o spoločnú zodpovednosť EÚ a jej členských štátov; vyzýva VP/PK, aby pravidelne predkladala správy o dodržiavaní článku 21 a preskúmala spôsoby na zlepšenie súdržnosti vonkajšej politiky, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a medzinárodné právo; zdôrazňuje, že monitorovanie vonkajších politík, pokiaľ ide o súlad s článkom 21, musí byť jednotnejšie a prísnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné žiadať od partnerov, aby dodržiavali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv v rámci dohôd s EÚ, a zdôrazňuje, že v prípade potreby treba uplatniť doložky o podmienenosti ľudských práv v týchto dohodách;
17. berie na vedomie zvýšený dopyt po medzinárodnej pomoci v oblasti podpory demokracie a pozorovania volieb; uznáva, že ide o oblasť, v ktorej môže EÚ zohrávať efektívnu úlohu pri podpore demokratických procesov; žiada preto dôsledné nadväzujúce opatrenia v súvislosti s vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a žiadostí o podporu pri budovaní kapacít pre politické strany;
18. zdôrazňuje zásadný význam kolektívnej obrany, ktorú zaručuje NATO svojim členom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zvýšili svoju schopnosť prispieť k obrane územia, poskytli viac zdrojov a svedomito začali uplatňovať metodiku združovania a spoločného využívania s cieľom užšie spolupracovať pri vytváraní synergií; zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia mať v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ rovnakú úroveň bezpečnosti; zdôrazňuje, že dôveryhodná zahraničná politika EÚ sa musí opierať o primeranú obranyschopnosť členských štátov a účinnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP); domnieva sa, že SBOP je dôležitou súčasťou európskej bezpečnosti a obrany a prispieva k nej mnohými spôsobmi vrátane podpory pre vytvorenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), posilňovania spolupráce v oblasti rozvoja obrannej schopnosti, ako aj priamych zásahov v krízových oblastiach prostredníctvom svojich civilných misií a vojenských operácií; zdôrazňuje preto, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) by sa mala ešte viac prehĺbiť v spolupráci s NATO; opakuje, že EÚ je partnerom NATO a že stratégie obidvoch organizácií by sa mali dopĺňať; podčiarkuje dôležitú úlohu spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a jej partnermi, ako sú OSN, NATO, Africká únia a OBSE; víta odhodlanie VP/PK aktívne sa zapájať do vecí týkajúcich sa obrany, a to aj tým, že bude predsedať zasadnutiam Rady pre zahraničné veci v zoskupení ministrov obrany;
19. zdôrazňuje, že doposiaľ sa nevyužíva potenciál niekoľkých článkov Lisabonskej zmluvy, napríklad článku 44 ZEÚ (ktorým sa misie SBOP zverujú malej skupine členských štátov), článku 41 ZEÚ (o počiatočnom fonde), článku 46 ZEÚ (o posilnenej stálej spolupráci), článku 42 ZEÚ (doložka o solidarite) a článku 222 ZFEÚ (doložka o vzájomnej obrane); vyzýva VP/PK, aby aktívne podporovala tieto nástroje a ich uplatňovanie, a nabáda členské štáty, aby ich využívali;
20. víta zasadnutie Európskej rady pre obranu v decembri 2013 a žiada vykonanie prijatých rozhodnutí; teší sa na nadchádzajúcu diskusiu v júni 2015; žiada, aby sa na tomto samite prijali ambiciózne rozhodnutia, najmä:
– začatie procesu strategickej reflexie o cieľoch a prioritách v oblasti bezpečnosti a obrany na základe preskúmania strategického rámca EÚ, stanovenie požadovaných schopností a možností prehĺbenia obrannej spolupráce s cieľom umožniť lepšiu reakciu na hrozby, ktorým krajiny EÚ čelia;
– posilnenie Európskej obrannej agentúry tým, že sa pre ňu zabezpečia potrebné zdroje a politické stimuly, aby mohla v plnej miere koordinovať a podporovať spoluprácu v oblasti zbrojenia;
– preskúmanie mechanizmu Athena v záujme ďalšieho zvýšenia spoločného financovania v oblasti vojenských operácií SBOP s cieľom predísť tomu, aby finančné dôvody ohrozili schopnosť EÚ reagovať na krízu, a podnietiť členské štáty, aby urýchlene zabezpečili ozbrojené sily pre operácie SBOP a dosiahli spravodlivejšie rozdelenie záťaže medzi členské štáty;
– posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, okrem iného koordináciou rozpočtov na obranu, harmonizáciou požiadaviek, odstránením neefektívnych bodov a vytvorením synergií;
– riešenie aktuálnych problémov v oblasti plánovania a vedenia vojenských operácií, a to aj vytvorením stáleho operačného vojenského štábu v úzkej spolupráci s existujúcim útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC);
zvýšenie účinnosti a využiteľnosti bojových skupín EÚ, okrem iného zavedením modulárneho prístupu, rozšírením spoločného financovania prostredníctvom mechanizmu Athena a v prípade potreby nasadením bojových skupín v budúcich situáciách vyžadujúcich si krízové riadenie;
21. domnieva sa, že nedávne teroristické útoky v krajinách EÚ ukazujú, že je čoraz ťažšie oddeliť vnútornú bezpečnosť od vonkajšej bezpečnosti, a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby väčšmi spojili svoje úsilie v týchto oblastiach; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výmenu bezpečnostných informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov koordinácie na európskej úrovni; žiada, aby sa vo vzťahoch EÚ s krajinami na Blízkom východe a v severnej Afrike posilnila spolupráca v otázkach boja proti terorizmu, a to aj prostredníctvom výcviku a budovania kapacít v oblasti bezpečnosti, ako aj výmeny informácií a najlepších postupov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na posilnenie medzinárodnej spolupráce s cieľom predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu, a zdôrazňuje, že v tomto úsilí musí dôležitú úlohu zohrávať OSN;
22. žiada, aby boli vyvinuté priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a SZBP a vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany s NATO v záujme dosiahnutia odstrašujúceho kybernetického účinku s cieľom účinne čeliť a predchádzať útokom v kybernetickom priestore; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ESVČ a Komisiu, aby sa zamerali na to, ako zvýšiť odolnosť príslušnej infraštruktúry; víta stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu výrazného zvýšenia kapacít členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; naliehavo vyzýva Európsku obrannú agentúru (EDA), aby posilnila koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktualizáciu nariadenia o dvojakom používaní s cieľom zabrániť vývozu systémov tým, ktorí sa snažia ohroziť bezpečnosť a dôležitú infraštruktúru EÚ, a predchádzať vývozu technológií hromadného sledovania do autoritárskych režimov; pripomína význam zachovania rovnováhy medzi ochranou digitálnych slobôd a bezpečnosťou;
23. žiada prijatie novej a ucelenej migračnej politiky EÚ; trvá na tom, že treba vyriešiť základné príčiny nelegálnej migrácie, a to posilnením spolupráce s krajinami tranzitu, ako aj spolupráce a politickej krajinami pôvodu migračných tokov s využitím všetkých politických nástrojov a nástrojov pomoci vrátane politík rozvoja a obchodu, humanitárnej pomoci, predchádzania konfliktom a krízového riadenia, pričom je zároveň potrebné posilniť trasy legálnej migrácie; opakuje výzvu, aby sa zvýšila humanitárna pomoc krajinám, ktoré poskytujú útočisko utečencom, a aby sa posilnili regionálne programy ochrany uskutočňované v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov v blízkosti oblastí pôvodu; zdôrazňuje, že riadenie otázok migrácie by malo byť začlenené do vonkajšej činnosti a zároveň by malo byť významnou prioritou v oblasti spolupráce EÚ s východnými a južnými susedmi; zdôrazňuje, že treba predchádzať stratám na životoch na hraniciach EÚ;
24. poukazuje na to, že energetika sa stále viac využíva ako nástroj zahraničnej politiky, a pripomína, že základom európskej integrácie je spolupráca v oblasti energetiky; zdôrazňuje význam vybudovania európskej energetickej únie zameranej na zvýšenie súladu a koordinácie medzi zahraničnou a energetickou politikou; zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť by mala byť súčasťou komplexného prístupu k vonkajšej činnosti EÚ, a je presvedčený, že energetická politika musí byť v súlade s ostatnými prioritnými politikami Únie vrátane bezpečnostnej, zahraničnej a susedskej, obchodnej a rozvojovej politiky, ako aj politikami v oblasti ochrany ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výrazne znížiť závislosť od Ruska a nájsť alternatívne zdroje energie; vyzýva VP/PK a Komisiu, aby sledovali a riešili otázku ovládania infraštruktúr subjektmi z nečlenských štátov, najmä prostredníctvom štátnych podnikov, národných bánk alebo štátnych fondov z tretích krajín, ktoré by mohli preniknúť na trh EÚ s energiou alebo brániť diverzifikácii, a to aj v jadrovom sektore; zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže platné pre trh EÚ s energiou sa musia vzťahovať aj na energetické spoločnosti z nečlenských štátov;
25. víta vytvorenie funkcie podpredsedu energetickej únie a oznámenie Komisie o európskej stratégii energetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zaviesť krátkodobé a dlhodobé opatrenia uvedené v tejto stratégii; trvá na tom, že treba posilniť súlad medzi zahraničnou politikou EÚ a ostatnými politikami so zahraničným rozmerom, ako je energetická politika, a očakáva, že nová štruktúra Komisie založená na zoskupeniach prinesie výsledky v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva na ďalšie kroky v záujme zosúladenia cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti s ostatnými cieľmi, ktoré sa EÚ usiluje dosiahnuť; vyzýva VP/PK, aby rozvinula strategické priority pre vonkajšiu energetickú politiku, ktoré sú zakotvené vo všeobecných cieľoch zahraničnej politiky, a aby systematickejšie využívala nástroje zahraničnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti;
26. domnieva sa, že by sa mal zaviesť mechanizmus solidarity s cieľom riešiť prípadné narušenia dodávok energie; vyjadruje presvedčenie, že by sa mala ďalej rozvíjať vzájomne prepojená energetická infraštruktúra a že všetky časti územia EÚ by sa mali začleniť do energetickej sústavy EÚ; zdôrazňuje, že úsilie o diverzifikáciu dodávok energie do EÚ by sa malo urýchliť s cieľom posilniť energetickú nezávislosť EÚ; domnieva sa, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti bude mať veľký prínos pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ; pripomína, že dobre fungujúci vnútorný trh s energiou má zásadný význam a že je vo všeobecnom záujme EÚ, aby boli medzinárodné trhy s energiou stabilné, transparentné a založené na medzinárodných pravidlách; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh komplexnej stratégie na posilnenie bezpečnosti dodávok iných zdrojov, ako sú energetické zdroje;
27. víta prístup VP/PK Federicy Mogheriniovej týkajúci sa spolupráce s Parlamentom, ktorého cieľom je posilnenie jej zodpovednosti voči inštitúcii; opakovane zdôrazňuje potrebu systematických a aktívnych konzultácií s Parlamentom, a najmä s jeho Výborom pre zahraničné veci, pred prijatím stratégií v oblasti zahraničnej politiky a mandátov SBOP; žiada Radu, aby ukončila rokovania s Parlamentom o nahradení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002, ktorá sa týka prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky; zaväzuje sa k zintenzívneniu spolupráce s národnými parlamentmi, a to aj v rámci medziparlamentnej konferencie pre SZBP, SBOP a COSAC v záujme lepšej pripravenosti na kontrolu príslušných zdrojov;
Zachovanie a posilnenie európskeho politického a právneho poriadku
28. zdôrazňuje potrebu posilniť EÚ a jej integračnú schopnosť, ktorá je jedným z kodanských kritérií; opätovne zdôrazňuje perspektívu rozšírenia pre všetky kandidátske krajiny a ďalšie potenciálne kandidátske krajiny v zmysle Solúnskeho vyhlásenia z roku 2003 na základe splnenia kodanských kritérií, a podporuje pokračovanie rokovaní o rozšírení; podporuje v tejto súvislosti prístup Komisie, ktorý spočíva v zameraní sa na zásadné reformy v oblasti právneho štátu, verejnej správy a správy hospodárskych záležitostí na začiatku procesu rozšírenia; opätovne zdôrazňuje, že každá krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh, a vyjadruje presvedčenie, že v prípadoch, keď EÚ považuje mieru zosúladenia právnych predpisov kandidátskej krajiny s acquis EÚ za dostatočnú, by sa prístupové rokovania mali začať alebo by mali pokračovať, pretože je to dôležité pre zachovanie dôveryhodnosti EÚ ako celku; podčiarkuje význam spolupráce s kandidátskymi krajinami v oblasti vonkajšej politiky a zdôrazňuje význam zosúladenia ich politík s SZBP;
29. domnieva sa, že je potrebná spoločná politická stratégia zameraná na oživenie európskeho politického poriadku stanoveného Helsinským záverečným aktom z roku 1975, ktorý je záväzný pre všetky európske štáty vrátane Ruska; trvá na tom, že tento poriadok je založený na rešpektovaní ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti štátov a mierovom riešení konfliktov; myslí si, že rozvoj konštruktívneho dialógu s Ruskom a s ďalšími susednými štátmi EÚ o spolupráci posilní tento poriadok ako dôležitú súčasť mieru a stability v Európe za predpokladu, že Rusko bude rešpektovať medzinárodné právo a plniť svoje záväzky týkajúce sa Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny vrátane odchodu z Krymu;
30. domnieva sa, že vzťahy EÚ s jej východnými susedmi si vyžadujú nový prístup založený na zásluhách, diferenciácii a zásade „viac za viac“; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré sa chcú priblížiť k Európskej únii, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ a že dôležitou reakciou na kontrolu ambícií Ruska v jeho susedstve je investovať do nezávislosti, zvrchovanosti, hospodárskeho rozvoja a ďalšej demokratizácie týchto krajín; vyjadruje svoj záväzok voči európskej perspektíve pre východoeurópske susedské krajiny EÚ a pripomína, že podľa článku 49 ZEÚ môžu ako každý iný európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii, ak budú dodržiavať kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiavať základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečovať zásady právneho štátu;
31. víta podpísanie a ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov krajín a predbežné vykonanie dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, čo je kľúčovým krokom v ich priblížení sa k EÚ; zastáva názor, že príslušné krajiny by mali využiť proces pridruženia na modernizáciu demokratickej správy vecí verejných, posilnenie právneho štátu, reformu verejnej správy a vykonanie hospodárskych reforiem ako významný krok k ich politickému, hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu priblíženiu k EÚ; naliehavo vyzýva na podstatné zvýšenie politickej, finančnej a technickej pomoci EÚ s cieľom podporiť tieto reformy; trvá však na prísnej podmienenosti a potrebe zaručiť zodpovednosť za vynaložené prostriedky a dosiahnuť výrazné úspechy v znižovaní korupcie; víta priebeh a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali na Ukrajine v októbri 2014 a v Moldavsku v decembri 2014 v súlade s medzinárodnými demokratickými normami;
32. vyzýva na úzku spoluprácu s tými východoeurópskymi susedmi, ktorí doteraz neuzavreli dohody o pridružení s Európskou úniou alebo by chceli prehĺbiť a posilniť vzťahy v rozličných rámcoch, a to aj podporou bilaterálnej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu; pripomína však, že pomoc EÚ môže byť účinná len vtedy, keď sa partnerské krajiny, ktoré musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, v dostatočnej miere stotožnia s európskymi hodnotami a dodržiavajú ich;
33. naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo záväzky a medzinárodné a bilaterálne povinnosti vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Charte OSN, Parížskej charte, Helsinskom záverečnom akte OBSE, Budapeštianskom memorande a Zmluve o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Rusko porušilo medzinárodné právo svojou priamou vojenskou agresiou a hybridnou vojnou proti Ukrajine, ktorá priniesla tisíce vojenských a civilných obetí, ako aj nezákonné pripojenie a okupáciu Krymu a podobné kroky proti Abcházsku a Južnému Osetsku, ktoré sú územiami Gruzínska; zdôrazňuje alarmujúce zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv, slobody prejavu a médií na Kryme; naliehavo vyzýva Rusko na zmiernenie napätej situácie, stiahnutie jeho vojsk z územia Ukrajiny a obnovenie pôvodného stavu pred anexiou; víta úsilie dosiahnuť komplexnú dohodu v Minsku 12. februára 2015 a žiada okamžité a plné vykonanie dohody; odmieta prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa 2. novembra 2014 konali v Donecku a Luhansku, pretože ich považuje za nelegitímne;
34. podporuje sankcie, ktoré prijala EÚ v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskom, a zdôrazňuje, že sankcie sa môžu nastaviť rôznym spôsobom a môžu byť zrušené, v závislosti predovšetkým od plnenia Minskej dohody, ale môžu sa aj sprísniť v prípade, ak by Rusko naďalej neplnilo svoje medzinárodné povinnosti; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na ich jednotné vykonávanie;
35. zdôrazňuje potrebu solidárneho a jednotného postupu EÚ a jej členských štátov voči Rusku; vyzýva kandidátske krajiny, aby zosúladili svoju zahraničnú politiku voči Rusku s politikou EÚ; vyzýva VP/PK, aby v súvislosti s Ruskom v prvom rade vypracovala spoločnú stratégiu EÚ zameranú na zabezpečenie plnenia záväzkov Ruska týkajúcich sa mieru a stability v Európe vrátane bezpodmienečného dodržiavania zvrchovanosti a územnej celistvosti jeho susedov; je presvedčený, že dobré vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou, založené na dodržiavaní medzinárodného práva a iných medzinárodných povinností, by boli v spoločnom záujme, a dúfa, že Rusko preukáže svoju otvorenosť takémuto vývoju tým, že bude dodržiavať medzinárodné právo;
36. zdôrazňuje potrebu uceleného európskeho prístupu k dezinformačným kampaniam a propagandistickým aktivitám Ruska vo vnútri aj mimo EÚ; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby predložili akčný plán s konkrétnymi opatreniami na boj proti propagande Ruska; vyzýva na spoluprácu so strategickým komunikačným centrom excelentnosti NATO v tejto veci;
Podpora bezpečnosti a stabilizácie v južnom susedstve
37. trvá na potrebe výrazne zrevidovať politiku Európskej únie voči jej južným susedom, ktorá by sa mala vyznačovať primeranými rozpočtovými zdrojmi a rozvojom a vykonávaním komplexnej stratégie, zameriavať sa na nástroje a zdroje EÚ na podporu budovania fungujúcich a inkluzívnych štátov schopných zaistiť bezpečnosť svojim občanom, presadzovať demokraciu, vystupovať proti náboženskému extrémizmu, dodržiavať ľudské práva, chrániť náboženské a etnické menšiny a posilňovať právny štát, ktorý je kľúčovým predpokladom investícií a hospodárskeho rozvoja; poukazuje na nevyužitý potenciál cezhraničného obchodu v rámci regiónu; trvá na úzkej spolupráci s orgánmi príslušných krajín v oblasti riadenia migračných tokov v súlade s ľudskými právami a medzinárodným právom;
38. zdôrazňuje, že EÚ musí pri poskytovaní pomoci a podpory presadzovať podmienenosť, keďže programy pomoci a podpory pre občiansku spoločnosť možno udržať len vtedy, ak sa na najvyššej politickej úrovni stanovia jednoznačné podmienky;
39. trvá na tom, že prepracovaný prístup EÚ k jej južným susedom by mal byť založený na diferenciácii a zásade „viac za viac“, podľa ktorej by EÚ mala poskytnúť dodatočnú podporu partnerským krajinám, ktoré sú odhodlané dosiahnuť demokratizáciu, v demokratizačnom procese dosahujú hmatateľný pokrok a dodržiavajú základné slobody a ľudské práva, ako v prípade Tuniska, Jordánska a Maroka;
40. vyjadruje poľutovanie nad nedávnym zhoršením vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom a vyzýva na obnovu úsilia o udržiavanie pevnejšieho partnerstva s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné a humanitárne výzvy v južnom Stredozemí; ďalej Turecko naliehavo vyzýva, aby vypracovalo reformy, ktoré budú v úplnom súlade s normami v oblasti ľudských práv vrátane slobody tlače, demokracie, rovnosti a právneho štátu;
41. naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi americkými a so zapojením hlavných mocností (napr. Ruska a Číny) vypracovali stratégiu podporujúcu zjednotenie regionálnych aktérov (vrátane Turecka, Iraku, Izraela, Jordánska, Egypta, vlád Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, Iránu, Ligy arabských štátov a kurdských síl) s cieľom ukončiť vojny vedené v zastúpení, zastaviť finančnú podporu pre fundamentalistov a vypracovať riešenie pre mier a stabilitu v regióne, najmä s cieľom ukončiť vojnu v Sýrii a Iraku; zdôrazňuje potrebu zachovať územnú celistvosť a národnú jednotu Líbye a naliehavo vyzýva VP/PK, aby dala podnet na väčšie zapojenie regionálnych aktérov do mediácie a riešenia konfliktu v úzkej koordinácii s OSN; víta prebiehajúce rokovania skupiny E3+3 s Iránom a dúfa, že povedú k obojstranne prijateľnej dohode, ktorou sa zabezpečí výhradne mierový charakter iránskeho jadrového programu a poskytne dlhodobá perspektíva úplného opätovného začlenenia Iránu do medzinárodného spoločenstva; podporuje zapojenie VP/PK a všetkých strán zúčastňujúcich sa na mierovom procese na Blízkom východe do hľadania komplexného, konštruktívneho a udržateľného riešenia konfliktu na Blízkom východe, ktoré bude prijateľné pre obidve strany; zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok smerom k dohodnutému riešeniu dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 vedie k ďalšiemu násiliu a krviprelievaniu;
42. víta vyhlásenie VP/PK týkajúce sa otvorenia úradu v Irbíle v irackom Kurdistane a naliehavo vyzýva VP/PK a ESVČ, aby tento úrad zriadili čo najskôr; zdôrazňuje, že tento úrad by EÚ umožnil získavať informácie priamo na mieste, zlepšiť spoluprácu s miestnymi aktérmi, zabezpečiť lepšie hodnotenie a koordináciu humanitárnych a vojenských opatrení a zviditeľniť EÚ v regióne;
43. žiada vymenovať osobitného poradcu na posúdenie prínosu otvorenia stáleho diplomatického zastúpenia EÚ v Iráne;
44. domnieva sa, že kriminálna činnosť a barbarské násilie teroristických džihádistických skupín, ktoré sa angažujú v takzvanom Islamskom štáte (IŠ) a sú s ním prepojení, predstavujú výraznú hrozbu pre širší región Blízkeho východu a severnej Afriky a potenciálne aj pre celosvetový mier a stabilitu; podporuje globálnu koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o porazenie IŠ vojenskými prostriedkami; víta prínos členských štátov EÚ v tejto súvislosti a nabáda na užšiu a účinnú globálnu spoluprácu a dialóg s cieľom dosiahnuť spoločné posúdenie tejto hrozby; naliehavo vyzýva na zvýšenie dôrazného globálneho regulačného tlaku s cieľom pripraviť džihádistov o príjmy z ropy a zaviesť prísne celosvetové sankcie proti finančným transakciám v ich prospech; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že džihádistické skupiny získavajú finančnú podporu aj z niektorých arabských krajín a že EÚ by mala vyzvať tieto krajiny, aby preukázali väčšiu súdržnosť; poukazuje na naliehavú potrebu zabrániť skupinám džihádistov v používaní internetu na nábor do svojich radov a na propagandu; trvá na potrebe zosilniť medzinárodnú spoluprácu, ako aj spoluprácu v rámci EÚ zameranú na zabránenie extrémistom vo vycestovaní do Sýrie a Iraku s cieľom zapojiť sa do džihádu vrátane investícií do vnútroštátnych programov prevencie radikalizácie a deradikalizácie v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych systémoch trestného práva uzákonili metódy, na základe ktorých by vracajúcich sa európskych bojovníkov postavili pred súd; pripomína potrebu užšej spolupráce a koordinácie medzi Tureckom a EÚ;
45. naliehavo vyzýva krajiny tohto regiónu, aby naďalej bojovali proti terorizmu a zdržali sa krokov, ktoré by medzi nimi mohli vyvolať napätie, rozbroje alebo krízu, alebo by mohli spôsobiť ďalšie problémy v boji medzinárodného spoločenstva proti Islamskému štátu;
46. odsudzuje brutálne násilie páchané Assadovým režimom voči sýrskym občanom a vyzýva na zosilnenie tlaku s cieľom uskutočniť skutočnú politickú transformáciu v Sýrii, a to aj zvýšením podpory umiernenej sýrskej opozície;
47. zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých oblastiach sa musí vo vonkajšej politike Únie voči južným susedom nadviazať vzťah aj s Afrikou; domnieva sa, že Afrika, a najmä oblasť Sahel – Sahara, je strategicky ohrozená, a žiada primeranú reakciu EÚ na túto hrozbu vrátane opatrení v oblasti hospodárskeho rozvoja, demokracie, právneho štátu, vzdelávania a bezpečnosti; berie na vedomie neustály nárast kriminálnej činnosti teroristov z organizácie al-Kaída v islamskom Maghrebe (AQIM), Hnutia za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO) a skupiny Boko Haram; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vykonávať odporúčania stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel, a vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie tejto stratégie;
48. zdôrazňuje význam Jordánska a Libanonu ako stabilných partnerov na Blízkom východe; pripomína, že tieto dve krajiny čelia zvyšujúcej sa vlne utečencov, čo predstavuje obrovské sociálne a ekonomické problémy; oceňuje nepretržitú pomoc, ktorú susedné krajiny poskytujú utečencom z Iraku a Sýrie; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby iniciovali celosvetové úsilie vrátane úsilia regionálnych mocností s cieľom výrazne zvýšiť humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Sýrii a Iraku a násilím Islamského štátu, najmä v snahe podporiť utečencov a poskytnúť priamu finančnú pomoc všetkým krajinám v regióne, ktoré prijali utečencov, s cieľom podporovať sociálnu integráciu a zabrániť ich vytláčaniu na okraj spoločnosti;
49. naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že počas protiteroristickej spolupráce s tretími krajinami budú dodržiavané zásady právneho štátu a univerzálne ľudské práva;
Posilnenie svetového poriadku založeného na spolupráci a pravidlách
50. vyjadruje presvedčenie, že Spojené štáty americké sú kľúčovým strategickým partnerom EÚ, a nabáda na užšiu koordináciu v oblasti zahraničnej politiky EÚ pri podpore medzinárodného práva a presadzovaní spoločných prístupov k výzvam v susedstve EÚ a na celosvetovej úrovni, pričom sa zabezpečí rovnaké postavenie so Spojenými štátmi americkými; podčiarkuje strategický charakter Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, ktoré má potenciál umožniť transatlantickým partnerom stanoviť globálne normy v oblasti práce, zdravia, životného prostredia a duševného vlastníctva, a posilniť globálne riadenie; vyjadruje presvedčenie, že Latinská Amerika je pre EÚ dôležitým partnerom a že by sa mali rozvinúť rôzne formy trojstrannej transatlantickej spolupráce;
51. zdôrazňuje potrebu zapojiť sa do strategickej spolupráce a partnerstva s rôznymi krajinami s jasným programom a posúdiť súčasné strategické partnerstvá so zreteľom na účinok ich politík;
52. víta závery samitu NATO, ktorý sa konal v septembri 2014 vo Walese, a žiada ich vykonanie; domnieva sa, že medzi EÚ a NATO by sa mala posilniť spolupráca a že medzi inteligentnou obranou NATO a združovaním a spoločným využívaním spôsobilostí EÚ by sa malo vykonávať užšie plánovanie a koordinácia s cieľom zabrániť zdvojovaniu a čo najlepšie využívať dostupné obmedzené zdroje; opakovane zdôrazňuje nevyhnutnosť rešpektovať bezpečnostné politiky členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO;
53. zdôrazňuje potrebu stratégie EÚ, ktorá by mala byť koordinovaná so Spojenými štátmi americkými, zameranej na otázku, ako spolu s Ruskom, Čínou, Indiou a ďalšími veľkými mocnosťami niesť spoločnú zodpovednosť za mier a stabilitu svetového politického a hospodárskeho poriadku; v súvislosti s touto stratégiou poukazuje na dôležitosť zlepšenia vzťahov s kľúčovými štátmi v Ázii, ako aj regionálnymi organizáciami, ako je napríklad ASEAN;
54. vyzýva VP/PK, aby posilnila zahraničnú politiku EÚ vo vzťahu k Ázii, najmä Číne a Indii; naliehavo vyzýva VP/PK, aby zabezpečila každoročné konanie dvojstranných samitov s Čínou a Indiou s hmatateľnými výsledkami;
55. zdôrazňuje, že mier a stabilita v ázijsko-tichomorskom regióne, a najmä v oblastiach Východočínskeho a Juhočínskeho mora, majú pre EÚ obrovský význam; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany v regióne, aby riešili svoje rozdielne názory mierovým spôsobom v súlade s medzinárodným právom a aby navzájom spolupracovali pri využívaní prírodných a morských zdrojov; zasadzuje sa o vývoj a realizáciu európskych politík na základe podpory stratégií aktívneho predchádzania konfliktom a ich mierového riešenia; domnieva sa, že EÚ má skutočný záujem o trvalý rast a prosperitu východnej Ázie; zdôrazňuje potrebu upevňovať hospodárske partnerstvo EÚ s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu inkluzívnym spôsobom s cieľom zachovať trvalý mier, stabilitu a prosperitu; víta povzbudivé zlepšovanie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom v posledných šiestich rokoch a vyzýva všetky strany na prijatie ďalších opatrení na uľahčenie ich mierového rozvoja;
56. vyzýva VP/PK a členské štáty EÚ, aby politike EÚ v oblasti jadrového odzbrojovania na základe rokovaní a kontroly zbrojenia poskytli nový a silný podnet; víta nadchádzajúce preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré vykoná OSN, ako významný krok k medzinárodnému mieru a bezpečnosti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby na rokovaniach zaujali koordinovaný a aktívny postoj; víta nadobudnutie platnosti Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a vyzýva na jej účinné a úplné vykonávanie; požaduje vytvorenie orgánu EÚ pre obchodovanie so zbraňami s cieľom pomôcť členským štátom pri výklade noriem stanovených v rámci spoločnej pozície EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zabezpečiť ich dôsledné a prísne dodržiavanie; zdôrazňuje potrebu dôkladnejších ex post kontrol používania vyvážaných zbraní;
57. vyhlasuje, že EÚ, ktorá v minulosti v konkrétnych prípadoch úspešne bojovala proti trestu smrti, by mala zaujať rozhodnejší postoj; vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby udržali a posilnili svoj záväzok v tejto veci a politickú vôľu, aby bol trest smrti na celom svete konečne zrušený;
58. opätovne potvrdzuje potrebu reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby lepšie odrážala súčasnú globálnu realitu; naliehavo vyzýva VP/PK, aby si túto reformu stanovila ako prioritu a otvorila celoeurópsku diskusiu o reforme Bezpečnostnej rady OSN; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by sa mala stať plnoprávnym členom OSN;
59. opakovane zdôrazňuje potrebu vedúcej úlohy EÚ pri podpore všeobecného prijatia a ratifikácie Rímskeho štatútu a pri ďalšom posilňovaní a podporovaní Medzinárodného trestného súdu;
60. vyzýva na rozvoj ucelenej stratégie pre klimatickú bezpečnosť na úrovni EÚ so zameraním na strategické a politické dôsledky zmeny klímy, ktorá EÚ umožní reagovať na geopolitickú nestabilitu vyvolanú klímou a pripraviť sa na ňu, a osobitná pozornosť v nej bude zameraná na spoluprácu s rozvojovými krajinami a krajinami najviac zasiahnutými dôsledkami zmeny klímy; uznáva význam nadchádzajúceho parížskeho samitu o zmene klímy; vyzýva ESVČ, aby uprednostnila diplomaciu týkajúcu sa cieľov v oblasti zmeny klímy, aby získala podporu pre silnú a komplexnú dohodu; vyzýva na diskusiu o stratégii zameranej do budúcnosti na riešenie migrácie vyvolanej v dôsledku zmeny klímy;
61. vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozitívnym a koordinovaným spôsobom prispeli k vypracovaniu rozvojového programu po roku 2015, a upozorňuje na dôležitú úlohu VP/PK pri zabezpečovaní vedúcej úlohy EÚ v rokovaniach; zdôrazňuje, že tento nový rámec by mal byť zameraný na riešenie štrukturálnych príčin chudoby, nerovnosti a násilia posilnením účinných, inkluzívnych a demokratických inštitúcií, dobrej správy a právneho štátu;
°
° °
62. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedníčke Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
MENŠINOVÉ STANOVISKO (25.02.2015)
v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku
Sabine Lösing a Javier Couso
V správe sa zdôrazňuje, že politické, hospodárske, finančné a obranné zdroje EÚ a jej členských štátov sa musia spojiť, aby sa zabezpečil čo najväčší geostrategický vplyv EÚ a rozvíjal jej plný potenciál globálneho hráča. Podporuje sa v nej zaradenie všetkých strategických politických oblastí do SZBP/SBOP a žiada sa zvýšený objem prostriedkov na obrannú a vojenskú oblasť. V správe sa presadzuje ďalšia militarizácia EÚ, intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a NATO a podporuje sa zlúčenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.
Nesúhlasíme s touto správou, pretože:
• Neodráža negatívnu a čoraz výraznejšiu úlohu EÚ v súčasných konfliktoch v južnom a východnom susedstve EÚ.
• Hovorí o mierovom riešení konfliktov, zároveň však kladie dôraz na posilnenie stálej štruktúrovanej spolupráce, prehĺbenie obrannej spolupráce, používanie bojových skupín, ďalšiu vojenskú spoluprácu a integráciu prostredníctvom Európskej obrannej agentúry (EDA) a operačného veliteľstva EÚ (OHQ).
• Podporuje a presadzuje rozšírenie mechanizmu Athena nad rámec parlamentnej kontroly a prikláňa sa k financovaniu vojenských operácií z rozpočtu EÚ (počiatočný fond).
• Posilňuje európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB) a vojensko-priemyselný komplex.
• Podporuje TTIP a jeho geopolitický charakter.
Žiadame:
- úplné (aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni;
- neposkytovanie finančných prostriedkov na vojenskú oblasť z rozpočtu EÚ;
- prísny súlad všetkých činností s chartou OSN a medzinárodným právom;
- civilnú EÚ, riešenie konfliktov výlučne civilnou mierovou cestou, oddelenie vojenských a civilných činností;
- prísne oddelenie EÚ od NATO.
STANOVISKO Výboru pre rozpočet (22.01.2015)
pre Výbor pre zahraničné veci
k výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu
(2014/2219(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Indrek Tarand
NÁVRHY
Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. berie na vedomie, že rozpočtové prostriedky SZBP v roku 2013 dosahovali 396 miliónov EUR v záväzkoch a 316 miliónov EUR v platbách s tým, že záväzky sa oproti roku 2012 zvýšili o 9,5 % a platby o 4,6 %; konštatuje však, že výdavky SZBP ostali na úrovni 4 % záväzkov a 4,9 % platieb celého okruhu 4 v roku 2013;
2. zdôrazňuje negatívne dôsledky všeobecného nedostatku platieb v rozpočte EÚ na SZBP, najmä na civilné misie a nástroj stability; zdôrazňuje tiež skutočnosť, že nedostatok platieb má vplyv aj na ďalšie nástroje na financovanie vonkajšej činnosti vrátane humanitárnej pomoci a vážne tak narušuje ich vykonávanie;
3. pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy je možné získať finančné prostriedky na SZBP prostredníctvom nových nástrojov, najmä stálou štruktúrovanou spoluprácou (článok 46 ZEÚ) a počiatočným fondom pre počiatočnú fázu misií, ktoré nie je možné financovať inak (článok 41 ZEÚ); vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto nástroje neboli doteraz využité;
4. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť schopnosť rýchlej reakcie bojových skupín EÚ tým, že sa zvýši podiel spoločných nákladov v rámci mechanizmu Athena, čím sa vyváži rozdelenie zaťaženia medzi zúčastnenými štátmi; konštatuje, že kritérium úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov bráni rýchlemu uskutočňovaniu vojenských misií v rámci SZBP, keďže členské štáty sa veľmi zdráhajú prevziať za týchto podmienok vedenie operácií;
5. opätovne zdôrazňuje význam transparentných informácií o nákladoch na misie SZBP; zdôrazňuje, že mechanizmus Athena neposkytuje celkový prehľad vojenských výdavkov; víta myšlienku preskúmania finančného mechanizmu Athena, ako je to navrhnuté v záveroch Európskej rady z decembra 2013, s cieľom urobiť ho transparentnejším a účinnejším;
6. pripomína, že je potrebné podporovať synergie medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť, a tým aj pridanú hodnotu činnosti EÚ; zdôrazňuje význam združovania a spoločného využívania kapacít v oblastiach, ako je preprava, kybernetická obrana, lekárska pomoc a výcvik; pripomína, že vďaka tomuto prístupu by sa mohli ročne ušetriť miliardy EUR, keďže 80 % výdavkov na obranu je stále vynakladaných na vnútroštátnej úrovni;
7. trvá na tom, že pri riadení finančných pravidiel EÚ je potrebná väčšia pružnosť, aby sa umožnila rýchlejšia a efektívnejšia reakcia EÚ na krízy, ako aj účinné a včasné vykonávanie misií SBOP, ako napríklad v Líbyi, v Mali, na Ukrajine, v Gruzínsku a v Kosove; v tejto súvislosti víta presun „spoločných administratívnych nákladov“ v súvislosti so zamestnancami Komisie v delegáciách z oddielu III (Komisia) do oddielu X (ESVČ) v rozpočte na rok 2015, ktorého cieľom je zjednodušenie riadenia delegácií EÚ;
8. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť organizáciu a racionalizáciu najvyšších riadiacich orgánov ESVČ a zjednodušiť prácu siete delegácií EÚ; požaduje ďalšie zlepšenie koordinácie medzi delegáciami EÚ a diplomatickými zastúpeniami členských štátov;
9. trvá na tom, aby v súlade s návrhom, ktorý predložila vysoká predstaviteľka a podporil Európsky parlament, bol v rozpočtovom postupe na rok 2016 prijatý presun rozpočtových riadkov týkajúcich sa osobitných zástupcov Európskej únie z oddielu III (Komisia) do oddielu X (ESVČ);
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
20.1.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
27 2 3 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureșan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Pina Picierno, Patricija Šulin, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Marco Valli, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Tamás Deutsch, Anneli Jäätteenmäki, Georgios Kyrtsos, Andrey Novakov, Andrej Plenković, Ivan Štefanec |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
24.2.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
47 8 6 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lars Adaktusson, Nikos Androulakis, Petras Auštrevičius, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Jean-Luc Mélenchon, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Pașcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Eleni Theocharous, László Tőkés, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Angel Dzhambazki, Marek Jurek, Gabrielius Landsbergis, Jo Leinen, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Igor Šoltes, Marie-Christine Vergiat |
||||