Postup : 2014/2239(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0228/2015

Predkladané texty :

A8-0228/2015

Rozpravy :

PV 07/09/2015 - 30
CRE 07/09/2015 - 30

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.14
CRE 08/09/2015 - 5.14

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0294

SPRÁVA     
PDF 336kWORD 251k
15. júla 2015
PE 539.669v02-00 A8-0228/2015

k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water

(2014/2239(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Lynn Boylan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre petície
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water

(2014/2239(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „smernica o pitnej vode“)(1),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica o vode“)(2),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov(3),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(4),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (COM(2012)0673),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ (COM(2014)0177) (ďalej len „oznámenie“),

–       so zreteľom na správu Komisie Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES (COM(2014)0363),

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k uvedenému oznámeniu Komisie z 19. marca 2014(5),

–       so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015,

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. júla 2010 s názvom Právo ľudí na vodu a sanitáciu(6) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu(7),

–       so zreteľom na všetky rezolúcie o ľudských právach na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ktoré prijala Rada OSN pre ľudské práva,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(8),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného prístupu k európskym problémom v tejto oblasti(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(10),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre petície (A8-0228/2015),

A.     keďže Right2Water je prvá európska iniciatíva občanov, ktorá splnila požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov a ktorú Parlament prerokoval po tom, čo získala podporu takmer 1,9 milióna občanov;

B.     keďže ľudské právo na vodu a sanitáciu zahŕňa rozmery dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti, cenovej dostupnosti a kvality;

C.     keďže úplné uplatňovanie práva na vodu a sanitáciu tak, ako ho uznala OSN a podporujú členské štáty EÚ, je nevyhnutné pre život a keďže správny manažment vodných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľného využívania vody a pri ochrane svetového prírodného kapitálu; keďže kombinované účinky ľudskej činnosti a zmeny klímy znamenajú, že celý stredomorský región EÚ a niektoré stredoeurópske regióny sú teraz klasifikované ako regióny chudobné na vodu a polopúštne regióny;

D.     keďže, ako sa uvádza v správe EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, stratovosť zapríčinená únikmi z potrubí v Európe v súčasnosti dosahuje 10 % až 40 %;

E.     keďže prístup k vode je jeden z kľúčových predpokladov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže zameranie rozvojovej pomoci na zlepšovanie zásobovania pitnou vodou a sanitácie účinným spôsobom prispieva k plneniu základných cieľov v boji proti chudobe a súčasne podporuje sociálnu rovnosť, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a hospodársky rast;

F.     keďže najmenej 748 miliónov ľudí nemá udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode a tretina svetového obyvateľstva nemá k dispozícii základné hygienické zariadenia; keďže v dôsledku toho je ohrozené právo na zdravie, pretože sa šíria choroby, ktoré spôsobujú utrpenie a smrť a výrazne obmedzujú rozvoj; keďže denne zomiera okolo 4 000 detí na ochorenia prenášané vodou alebo v dôsledku nekvalitnej vody, sanitácie a hygieny; keďže v dôsledku nedostatočného prístupu k pitnej vode umiera viac detí než na AIDS, maláriu a kiahne dokopy; keďže tento počet má však jasnú klesajúcu tendenciu a tento pokles môžeme a musíme urýchliť;

G.     keďže prístup k vode má aj bezpečnostný rozmer, ktorý si vyžaduje lepšiu regionálnu spoluprácu;

H.     keďže nedostatočný prístup k vode a sanitácii má dôsledky pre napĺňanie ďalších ľudských práv; keďže problémy spojené s vodou omnoho viac postihujú ženy, pretože v mnohých rozvojových krajinách je zásobovanie domácností vodou tradične povinnosťou žien; keďže nedostatočný prístup k vhodnej a dôstojnej sanitácii najviac postihuje ženy a dievčatá a často obmedzuje ich prístup k vzdelaniu a spôsobuje ich väčšiu náchylnosť na choroby;

I.      keďže v dôsledku infekčných ochorení z vody každoročne zomrie 3,5 milióna ľudí;

J.      keďže Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 2013, sa vytvoril mechanizmus na predkladanie sťažností, ktorý umožňuje jednotlivcom alebo skupinám podávať formálne sťažnosti okrem iného na porušovanie ľudského práva na vodu a sanitáciu;

K.     keďže v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách vo všetkých odvetviach, najmä energetike a poľnohospodárstve, rastie dopyt po vode; keďže zmena klímy, urbanizácia a demografický vývoj môžu predstavovať vážnu hrozbu pre zásoby vody v mnohých rozvojových krajinách a podľa odhadov možno očakávať, že do roku 2025 budú dve tretiny svetovej populácie zrejme žiť v krajinách s obmedzenými vodnými zdrojmi;

L.     keďže EÚ je najväčším darcom pomoci v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH), pričom ročne vynakladá len na podporu rozvojových partnerov v tejto oblasti 25 % svojich celkových ročných finančných prostriedkov vyčlenených na humanitárnu pomoc; keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe z roku 2012 o rozvojovej pomoci Európskej únie poskytovanej na dodávky pitnej vody a na základnú sanitáciu v subsaharských krajinách poukázal na to, že túto pomoc je potrebné zefektívniť a posilniť udržateľnosť projektov, ktoré EÚ podporuje;

M.    keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo, že „prístup k vode musí byť uznaný za základné ľudské právo, pretože je nevyhnutný pre život na zemi a je zdrojom, ktorý náleží celému ľudstvu“;

N.     keďže privatizácia základných sieťových odvetví v subsaharskej Afrike v 90. rokoch 20. storočia okrem iného zabrzdila dosahovanie miléniových rozvojových cieľov stanovených pre zabezpečenie vody a sanitácie, pretože investori sa sústreďujú na pokrytie nákladov, čo okrem iného prehlbuje nerovnosti v oblasti poskytovania týchto služieb na úkor domácností s nízkym príjmom; keďže po neúspešnej privatizácii vodohospodárskych služieb silnie na celom svete trend presúvania vodohospodárskych služieb zo súkromných spoločností do rúk miestnych orgánov;

O.     keďže zásobovanie vodou je prirodzeným monopolom a výnosy z procesov vodného hospodárstva by mali pokrývať náklady a ochranu vodohospodárskych služieb, ako aj zlepšovanie procesov vodného hospodárstva, a mali by byť na ne za každých okolností vyčlenené, pod podmienkou ochrany verejného záujmu;

P.     keďže nedostatok vhodnej vody a sanitácie má vážny vplyv na zdravie a sociálny rozvoj, najmä pokiaľ ide o deti; keďže znečisťovanie vodných zdrojov je významnou príčinou krvavej hnačky, ktorá je druhou najčastejšou príčinou úmrtia detí v rozvojových krajinách, a spôsobuje ďalšie závažné ochorenia, ako sú cholera, schistosomiáza a trachóm;

Q.     keďže voda má sociálnu, hospodársku a ekologickú funkciu a správne riadenie cyklov vody na prospech všetkých zachová jej sústavnú a stabilnú dostupnosť v súčasnom kontexte zmeny klímy;

R.     keďže Európa je mimoriadne citlivá na zmenu klímy a keďže voda je jednou z prvých oblastí, ktoré sú zmenou klímy postihnuté;

S.     keďže európska iniciatíva občanov bola založená ako mechanizmus participatívnej demokracie s cieľom podporiť diskusiu na úrovni EÚ a priamu účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ a je výbornou príležitosťou pre európske inštitúcie obnoviť vzťahy so svojimi občanmi, čo je nevyhnutné;

T.     keďže prieskumy Eurobarometra v posledných rokoch neustále poukazujú na veľmi nízku úroveň dôvery európskych občanov k EÚ;

Európska iniciatíva občanov ako nástroj participatívnej demokracie

1.      zastáva názor, že európska iniciatíva občanov je jedinečným demokratickým mechanizmom, ktorý má značný potenciál pomôcť zblížiť európske a vnútroštátne sociálne a občianske hnutia a podporovať participatívnu demokraciu na úrovni EÚ; domnieva sa však, že v záujme toho, aby bolo možné aj ďalej rozvíjať demokratický mechanizmus, je nutné hodnotenie minulej skúsenosti a reforma iniciatívy občanov, a že opatrenia Komisie, ktoré v prípade potreby môžu zahŕňať možnosť zavedenia vhodných prvkov do legislatívnych preskúmaní alebo nových legislatívnych návrhov, musia lepšie odrážať požiadavky európskej iniciatívy občanov, ak spadajú do jej právomoci a najmä, ak vyjadrujú znepokojenia v oblasti ľudských práv;

2.      zdôrazňuje, že prípustná a primeraná európska iniciatíva občanov by mala v zásade vyústiť do nového legislatívneho návrhu Komisie, ktorý bude zohľadňovať požiadavky stanovené v európskej iniciatíve občanov aspoň v prípadoch, keď sa Komisia k tomu zaviazala, ako to bolo v prípade európskej iniciatívy občanov Right2Water; zdôrazňuje, že Komisia by mala počas dvojmesačnej fázy analýz zaručiť najvyššiu mieru transparentnosti, že úspešnej európskej iniciatíve občanov by Komisia mala poskytnúť riadnu právnu podporu a poradenstvo a mala by ju riadne zverejniť a že usporiadateľom a podporovateľom by sa mali počas celého procesu európskej iniciatívy občanov poskytovať úplné a aktualizované informácie;

3.      trvá na tom, aby Komisia účinne vykonávala nariadenie o európskej iniciatíve občanov a začala s odstraňovaním všetkých administratívnych prekážok, s ktorými sa občania stretávajú pri predkladaní a podporovaní európskej iniciatívy občanov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného registračného systému pre tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch;

4.      víta skutočnosť, že podpora tejto európskej iniciatívy občanov zo strany 1,9 milióna občanov EÚ zo všetkých členských štátov sa zhoduje s rozhodnutím Komisie vylúčiť vodohospodárske a sanitačné služby zo smernice o koncesiách;

5       vyzýva Komisiu, aby zachovala a potvrdila vylúčenie vodohospodárskych a sanitačných služieb zo smernice o koncesiách v prípade akéhokoľvek možného preskúmania tejto smernice;

6.      pokladá za poľutovaniahodné, že oznámeniu chýba akákoľvek skutočná ambicióznosť, nespĺňa konkrétne požiadavky európskej iniciatívy občanov a obmedzuje sa na opakovanie existujúcich záväzkov; zdôrazňuje, že odpoveď Komisie na európsku iniciatívu občanov Right2Water je nedostatočná, pretože neprináša žiaden nový prvok a nezavádza, ako by bolo potrebné, všetky opatrenia, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť ciele; žiada Komisiu, aby v súvislosti s touto konkrétnou európskou iniciatívou občanov uskutočnila komplexnú informačnú kampaň o už prijatých opatreniach v oblasti vody a o tom, ako by tieto opatrenia mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov európskej iniciatívy občanov Right2Water;

7.      domnieva sa, že mnohé petície týkajúce sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov pochádzajú z členských štátov, ktoré nie sú dostatočne zastúpené vo verejnej konzultácii prebiehajúcej v celej EÚ, ktorá začala v júni 2014, a preto zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k nesúladu medzi výsledkom verejnej konzultácie a stavom, na ktorý petície upozorňujú;

8.       vyjadruje nádej, že Komisia a podpredseda zodpovedný za udržateľnosť urobia jasné politické vyhlásenie s tým, že zaručia prijatie primeraných krokov v odpovedi na obavy, ktoré vznikli v dôsledku tejto iniciatívy európskych občanov;

9.      opakovane potvrdzuje záväzok Výboru pre petície, že poskytne predkladateľom petícií priestor na vyjadrenie k otázkam týkajúcim sa základných práv, a pripomína, že predkladatelia petícií, ktorí predložili európsku iniciatívu občanov Richt2Water, vyslovili súhlas s tým, aby bola voda vyhlásená za ľudské právo, ktoré bude zaručené na úrovni EÚ;

10.    vyzýva Komisiu, aby v súlade s hlavným cieľom európskej iniciatívy občanov Right2Water predložila legislatívne návrhy a v prípade potreby navrhla revíziu rámcovej smernice o vode, v ktorých by sa uznalo ľudské právo na vodu a všeobecný prístup k nej, a pokladá za poľutovaniahodné, že sa tak dosiaľ nestalo; verí, že ak tak Komisia neurobí, európska iniciatíva občanov stratí dôveryhodnosť; okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa všeobecný prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitácii uznal v Charte základných práv Európskej únie;

11.    zdôrazňuje, že ak Komisia zanedbá úspešné a významne podporované európske iniciatívy občanov v rámci demokratického mechanizmu zriadeného Lisabonskou zmluvou, EÚ ako taká stratí dôveryhodnosť v očiach občanov;

12.    vyzýva Komisiu, aby zaviedla informačné a vzdelávacie opatrenia na úrovni EÚ s cieľom podporovať kultúru vody ako spoločný statok, opatrenia na zvyšovanie povedomia a podporovať uvedomelejšie individuálne správanie (šetrenie vodou), opatrenia zamerané na vedomý rozvoj politík týkajúcich sa riadenia prírodných zdrojov a podporu participatívneho a transparentného riadenia;

13.    považuje za potrebné vytvoriť rámec politík v oblasti vodného hospodárstva na podporu racionálneho využívania, recyklácie a opätovného využívania vodných zdrojov, ktoré majú zásadný význam pre integrované riadenie; domnieva sa, že to umožní znížiť náklady, pomôže ušetriť prírodné zdroje a zabezpečiť, že životné prostredie je správne riadené;

14.    vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praktík zaberania vody a hydraulického štiepenia a aby o nich vypracovala štúdie vplyvu na životné prostredie;

Právo na vodu a sanitáciu

15.    pripomína, že OSN potvrdzuje, že ľudské právo na vodu a sanitáciu dáva každému právo na kvalitnú, bezpečnú, fyzicky a cenovo dostupnú, vyhovujúcu vodu v dostatočnom množstve na osobné a domáce použitie; poukazuje na to, že v súlade s ďalším odporúčaním OSN by v prípadoch, keď sa uplatňujú platby za vodu, mal byť strop pre tieto platby vo výške 3 % príjmu domácností;

16.    podporuje osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu a zdôrazňuje význam jeho práce a práce jeho predchodkyne, pokiaľ ide o uznanie tohto práva;

17.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajinách EÚ-28 viac než jeden milión ľudí stále nemá prístup k bezpečnej a čistej pitnej vode a takmer 2 % populácie nemajú prístup k sanitácii podľa Svetového programu na hodnotenie vody (World Water Assessment Programme), a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite konala;

18.    vyzýva Komisiu, aby uznala význam ľudského práva na vodu a sanitáciu, ako aj význam vody ako verejného statku a základnej hodnoty pre všetkých európskych občanov, a nie ako komodity; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že od roku 2008 v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy a politík úsporných opatrení, ktoré zvýšili chudobu v Európe a počet domácností s nízkymi príjmami, čoraz viac ľudí čelí ťažkostiam pri platení účtov za vodu, ako aj tým, že cenová dostupnosť vyvoláva čoraz väčšie obavy; odmieta odpájanie vody a nútené zastavovanie dodávok vody ako porušenie ľudských práv a žiada členské štáty, aby bezodkladne skoncovali s týmito situáciami, keď sú zapríčinené sociálno-ekonomickými činiteľmi v domácnostiach s nízkym príjmom; víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa využívajú „vodné banky“ alebo minimálne kvóty vody v snahe pomôcť najzraniteľnejším obyvateľom pri platení ich nákladov na služby, s cieľom zaručiť, že voda je neodňateľnou súčasťou základných práv;

19.    vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na účinky nedávnej hospodárskej krízy spolupracovala s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať štúdiu o otázkach súvisiacich s nedostatočným prístupom k vode vrátane otázok prístupu a cenovej dostupnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a uľahčovala neziskovú spoluprácu medzi vodohospodárskymi prevádzkovateľmi a pomohla tak ľuďom v menej rozvinutých a vidieckych oblastiach v záujme podpory prístupu ku kvalitnej vode pre všetkých obyvateľov v týchto oblastiach;

20.     vyzýva Komisiu, aby určila oblasti, v ktorých je nedostatok vody existujúcou alebo potenciálnou hrozbou, a aby pomohla dotknutým členským štátom, regiónom a oblastiam, najmä vidieckym oblastiam a chudobným mestským oblastiam, náležite tento problém riešiť;

21.    zdôrazňuje, že údajná neutralita Komisie vo vzťahu k vlastníctvu a riadeniu vodných zdrojov je v rozpore s privatizačnými programami, ktoré trojka vnútila niektorým členským štátom;

22.    uznáva, že tak, ako sa uvádza v rámcovej smernici o vode, voda nie je komoditou, ale verejným statkom, ktorý je nevyhnutný pre ľudský život a dôstojnosť, a pripomína Komisii, že pravidlá zmluvy si vyžadujú, aby EÚ zostala neutrálna vo vzťahu k vnútroštátnym rozhodnutiam upravujúcim režim vlastníctva vodohospodárskych podnikov, a preto by vôbec nemala podporovať privatizáciu vodohospodárskych podnikov v kontexte programu makroekonomických úprav alebo akéhokoľvek iného postupu koordinácie hospodárskej politiky EÚ; vzhľadom na to, že sú to služby všeobecného záujmu a teda hlavne vo verejnom záujme, vyzýva Komisiu, aby natrvalo vylúčila vodu, sanitáciu a likvidáciu odpadových vôd z pravidiel vnútorného trhu a z akejkoľvek obchodnej dohody a aby zabezpečila, že sa budú poskytovať za dostupné ceny, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že voda, sanitácia a likvidácia odpadových vôd budú technicky, finančne a administratívne riadené účinným, efektívnym a transparentným spôsobom;

23.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali riadenie politiky v oblasti vodného hospodárstva a obnovili ho na základe aktívnej účasti, t. j. transparentnosti rozhodovacieho procesu a otvorenosti voči občanom;

24.    zastáva názor, že so zreteľom na reguláciu a kontrolu treba verejné vlastníctvo vody chrániť podporou verejných, transparentných a participatívnych modelov riadenia, ktoré by iba v určitých prípadoch umožňovali, aby verejný orgán postúpil niektoré riadiace úlohy súkromným subjektom, za prísne regulovaných podmienok a vždy zaručujúc právo na zdroj a primeranú sanitáciu;

25.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplexné zásobovanie vodou, ktoré sa vyznačuje dostupnými cenami, vysokou kvalitou a spravodlivými pracovnými podmienkami a ktoré podlieha demokratickej kontrole;

26.    vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávacie kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti pre občanov s cieľom chrániť a zachovať vodné zdroje a zabezpečiť väčšie zapojenie občanov;

27.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný prístup k vodohospodárskym službám a zabezpečili ich poskytovanie všetkým vrátane marginalizovaných skupín užívateľov;

28.    vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a členské štáty, aby podporovali obce v EÚ, ktorým chýba kapitál potrebný na prístup k technickej pomoci, dostupné finančné prostriedky z EÚ a dlhodobé pôžičky so zvýhodnenými úrokovými sadzbami, najmä na zachovanie a obnovu vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie veľmi kvalitnej vody a rozšíriť vodohospodárske a sanitačné služby pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov vrátane chudobných a obyvateľov najodľahlejších a vzdialených regiónov; zdôrazňuje dôležitosť otvorenej, demokratickej a participatívnej správy vecí verejných s cieľom zabezpečiť, aby sa nákladovo najefektívnejšie riešenia týkajúce sa riadenia vodných zdrojov vykonávali na prospech spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o používanie a určenie finančných zdrojov vytvorených procesmi vodného hospodárstva;

29.    uznáva, že vodohospodárske a sanitačné služby sú službami všeobecného záujmu a že voda nie je komoditou, ale verejným statkom, a preto by mali byť poskytované za dostupné ceny, ktoré rešpektujú právo ľudí na minimálnu kvalitu vody a upravujú uplatňovanie progresívnych poplatkov; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že spravodlivý, rovnoprávny, transparentný a primeraný systém poplatkov za vodu a sanitáciu sa uplatňuje tak, že všetci občania majú zaručený prístup ku kvalitným službám bez ohľadu na ich príjmy;

30.    poznamenáva, že je potrebné, aby sa voda chápala ako ekologický a sociálny statok, a nie ako obyčajný výrobný prvok;

31.    pripomína, že prístup k vode je základným predpokladom poľnohospodárskej produkcie, a teda zabezpečenia práva na primeranú výživu;

32.    vyzýva Komisiu, aby rozhodne podporila snahu členských štátov o rozvíjanie a zlepšovanie infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám zavlažovania, kanalizácie a dodávky pitnej vody;

33.    domnieva sa, že smernica o pitnej vode vo veľkej miere prispela k zlepšeniu dostupnosti veľmi kvalitnej pitnej vody v celej EÚ a požaduje rozhodné opatrenia zo strany Komisie a členských štátov s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy dostupné vďaka zvýhodneniu užívania vody z vodovodu;

34.    pripomína členským štátom ich zodpovednosť pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; naliehavo ich vyzýva, aby v plnej miere vykonali smernicu o pitnej vode a všetky súvisiace právne predpisy; pripomína im, aby identifikovali svoje priority v oblasti výdavkov a v plnom rozsahu využívali príležitosti na finančnú podporu EÚ v odvetví vodohospodárstva stanovené v novom finančnom programovom období (2014 – 2020), a to najmä prostredníctvom investičnej priority konkrétne zameranej na vodohospodárstvo;

35.    pripomína závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o začlenení cieľov vodohospodárskej politiky EÚ do spoločnej poľnohospodárskej politiky, v ktorej sa uvádza, že „nástrojom, ktoré v súčasnosti používa SPP na riešenie vodohospodárskych problémov, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o ambiciózne politické ciele stanovené v oblasti vodohospodárstva“; domnieva sa, že lepšie začlenenie vodohospodárskej politiky do ďalších politík, napr. poľnohospodárskych, je kľúčové pre zlepšenie kvality vody v celej Európe;

36.    zdôrazňuje význam úplnej a účinnej implementácie rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o pitnej vode a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a považuje za veľmi dôležité lepšie koordinovať ich implementáciu s implementáciou smerníc o morskom prostredí, biodiverzite a ochrane pred povodňami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nástroje odvetvových politík Únie neprispievajú dostatočným spôsobom k dosiahnutiu environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a k cieľu postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pamätali na to, že vodné hospodárstvo musí byť začlenené ako prierezový faktor do právnych predpisov o iných oblastiach, ktoré sú preň rozhodujúce, akými sú energetika, poľnohospodárstvo, rybárstvo, cestovný ruch atď., s cieľom predchádzať znečisteniu napríklad z nelegálnych a neregulovaných skládok nebezpečného odpadu alebo z ťažby a prieskumu ropy; pripomína, že krížové plnenie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovuje základné požiadavky týkajúce sa správy na základe existujúcich právnych predpisov EÚ relevantných pre poľnohospodárov a pravidlá požiadaviek na dobrý poľnohospodársky a ekologický stav, vrátane vody; pripomína, že poľnohospodári musia dodržiavať tieto pravidlá, aby dostali plné platby v rámci SPP;

37.     vyzýva členské štáty, aby:

– uložili dodávateľom vody povinnosť uvádzať v účtoch za vodu fyzikálno-chemické vlastnosti vody,

– vypracovali mestské plány podľa dostupnosti vodných zdrojov,

– zvýšili kontroly a monitorovanie znečisťujúcich látok a navrhli okamžité opatrenia zamerané na odstránenie a sanitáciu toxických látok,

– prijali opatrenia na zníženie značných únikov z potrubí v Európe a obnovu nedostatočných sietí dodávok vody.

38.    domnieva sa, že je nutné stanoviť poriadok alebo hierarchiu priorít pre udržateľné využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila analýzu a návrhy;

39.    zdôrazňuje, že všetky členské štáty sa zaviazali k ľudskému právu na vodu prostredníctvom svojej podpory vyhláseniu OSN a že toto právo podporuje väčšina občanov a hospodárskych subjektov v EÚ;

40.    zdôrazňuje, že svoju podporu európskej iniciatíve občanov Right2Water a jej cieľom ďalej prejavilo veľké množstvo občanov v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Slovensko, Slovinsko, Grécko, Fínsko, Španielsko, Luxembursko, Taliansko a Írsko, ktorí sa vyjadrili k otázkam súvisiacim s vodou, jej vlastníctvom a zásobovaním;

41.    poznamenáva, že Výboru pre petície bolo od roku 1988 doručené významné množstvo petícií od občanov EÚ v mnohých členských štátoch, ktorí vyjadrujú svoje obavy týkajúce sa kvality vody a nakladania s odpadovými vodami; upozorňuje na množstvo negatívnych faktorov, na ktoré sa sťažujú predkladatelia petícií – napr. skládky s odpadom, neúčinná kontrola kvality vody zo strany orgánov a nesprávne či protiprávne poľnohospodárske a priemyselné postupy, ktoré sú zodpovedné za zlú kvalitu vody, a teda majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat; nazdáva sa, že tieto petície dokazujú skutočný záujem občanov o dôkladné presadzovanie a ďalší rozvoj udržateľných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody;

42.    rozhodne žiada Komisiu, aby pristupovala k obavám a upozorneniam, ktoré v týchto petíciách s vážnosťou vyjadrili občania, a aby v nich podnikla kroky, najmä vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť problém zmenšovania sa vodných zdrojov, čo je dôsledkom ich nadmerného využívania a zmeny klímy, kým je ešte čas zabrániť znečisteniu a zlému hospodáreniu; vyjadruje svoje znepokojenie nad množstvom konaní o porušení povinnosti týkajúcich sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov;

43.    vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili svoje plány manažmentu povodí ako kľúčový prvok presadzovania rámcovej smernice o vode a aby ich riadne implementovali, pričom v plnej miere zohľadnia prevládajúce ekologické kritériá; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že niektoré členské štáty sú čoraz častejšie postihované ničivými povodňami, ktoré majú závažný dosah na miestne obyvateľstvo; poukazuje na to, že plány manažmentu povodí podľa rámcovej smernice o vode a plány manažmentu povodňových rizík podľa smernice o povodniach ponúkajú vynikajúcu príležitosť na preskúmanie súčinnosti medzi týmito nástrojmi, ktoré pomáhajú pri zabezpečovaní dostatku čistej vody pri súčasnom znižovaní rizika záplav; okrem toho pripomína, že každý členský štát by mal mať ústrednú internetovú stránku s informáciami o vykonávaní rámcovej smernice o vode, aby sa uľahčil prehľad o vodohospodárstve a kvalite vody;

Vodohospodárske služby a vnútorný trh

44.    poznamenáva, že v krajinách EÚ vrátane Španielska, Portugalska, Grécka, Írska, Nemecka a Talianska strata verejného vlastníctva vodohospodárskych služieb alebo jej možnosť vyvolávajú značné znepokojenie medzi občanmi; pripomína, že výber spôsobu hospodárenia s vodou je založený na zásade subsidiarity, ako je stanovené v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v Protokole (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ktorý zdôrazňuje osobitný význam verejných služieb pre sociálnu a územnú súdržnosť v Únii; pripomína, že podniky venujúce sa dodávkam vody a kanalizačné podniky sú službami všeobecného záujmu a majú všeobecné poslanie zabezpečiť, aby sa všetkým obyvateľom poskytovala veľmi kvalitná voda za spoločensky prijateľné ceny a aby sa minimalizovali negatívne vplyvy odpadových vôd na životné prostredie;

45.    v súlade so zásadou subsidiarity zdôrazňuje, že Komisia by mala zostať neutrálna vo vzťahu k rozhodnutiam členských štátov týkajúcim sa vlastníctva vodohospodárskych služieb a nemala by presadzovať privatizáciu vodohospodárskych služieb prostredníctvom právnych predpisov ani iným spôsobom;

46.    všíma si rozširujúci sa trend návratu vodohospodárskych služieb v niektorých členských štátoch – vrátane Francúzska a Nemecka – do správy obcí; pripomína, že možnosť návratu vodohospodárskych služieb do správy obcí by v budúcnosti mala zostať zachovaná bez akéhokoľvek obmedzenia a že tieto služby môžu byť spravované na miestnej úrovni, ak tak rozhodnú príslušné verejné orgány; pripomína, že voda je základným ľudským právom, ktoré by malo byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých; zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby bola voda zabezpečená pre všetkých, a to bez ohľadu na prevádzkovateľa, pričom musia zabezpečiť, aby títo prevádzkovatelia poskytovali bezpečnú pitnú vodu a kvalitnejšiu sanitáciu;

47.    zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitný charakter vodohospodárskych a sanitačných služieb, akými je výroba, distribúcia a čistenie, je nevyhnutné, aby sa tieto služby vylúčili zo všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje alebo o ktorých uvažuje; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s právnou záväznosťou vylúčila vodohospodárske služby, sanitačné služby a služby v oblasti zneškodňovania splaškov z prebiehajúcich rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a dohode o obchode so službami; zdôrazňuje, že v súlade s dlhodobým záväzkom Únie, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva, všetky budúce obchodné a investičné dohody by mali obsahovať doložky o skutočnom prístupe ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka, a že skutočný prístup ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka musí byť základnou podmienkou všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode;

48.    pripomína významné množstvo petícií, ktoré vyjadrujú nesúhlas so zahrnutím základných verejných služieb, akými sú voda a sanitácia, do rokovaní o TTIP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila zodpovednosť dodávateľov vody;

49.    vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako sprostredkovateľ podporujúci spoluprácu medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb prostredníctvom výmeny najlepších regulačných a iných postupov a iniciatív, vzájomného využívania poznatkov a spoločných skúseností, ako aj prostredníctvom dobrovoľného referenčného porovnávania; víta skutočnosť, že oznámenie Komisie obsahuje požiadavku väčšej transparentnosti v odvetví vodného hospodárstva a uznáva doterajšie úsilie, pričom poznamenáva, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vodohospodárskymi službami a regionálne a miestne osobitosti v celej Európe, by každé referenčné porovnávanie malo byť dobrovoľné; ďalej poznamenáva, že žiadne referenčné porovnávanie, ktoré obsahuje iba finančné ukazovatele, by sa nemalo považovať za rovnocenné v porovnaní s opatreniami transparentnosti, a že by sa mali zahrnúť ďalšie kritériá, ktoré sú pre občanov rozhodujúce, ako sú kvalita vody, opatrenia na zmiernenie problémov cenovej nedostupnosti, informácie o tom, aký podiel obyvateľstva má prístup k primeraným dodávkam vody a úrovne účasti verejnosti na riadení vodných zdrojov, a to spôsobom, ktorý je zrozumiteľný občanom i regulačným orgánom;

50. zdôrazňuje význam národných regulačných orgánov pri zabezpečovaní spravodlivej a otvorenej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb, uľahčovaní rýchlejšieho zavádzania inovačných riešení a technického pokroku, pri podpore efektívnosti a kvality vodohospodárskych služieb a ochrane záujmov spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby v EÚ podporovala iniciatívy zamerané na spoluprácu v oblasti regulácie s cieľom urýchliť referenčné porovnávanie, vzájomné učenie sa a výmenu najlepších regulačných postupov;

51.    je presvedčený, že európske projekty v oblasti vody a sanitácie by sa mali posudzovať z hľadiska ľudských práv, aby sa vypracovali primerané politiky, usmernenia a postupy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém referenčných hodnôt (kvalita vody, cenová dostupnosť, udržateľnosť, pokrytie atď.) s cieľom zlepšiť kvalitné verejné vodohospodárske a sanitačné služby v celej EÚ, a tiež ako spôsob posilnenia postavenia občanov;

52.    pripomína, že poplatky za vodohospodárske a sanitačné služby podliehajú zásadám stanoveným v zmluve, a musia byť preto ukladané v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

53.    zdôrazňuje, že výroba, distribúcia a čistenie vody a sanitačné služby musia byť naďalej vylúčené z pôsobnosti smernice o koncesiách aj po akejkoľvek budúcej revízii smernice;

54.    pripomína, že smernicu 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu už občianska spoločnosť napadla v mnohých aspektoch, a to i z hľadiska služieb všeobecného ekonomického záujmu, ako sú napríklad distribúcia vody a dodávky pitnej vody, ako aj nakladanie s odpadovými vodami; pripomína, že inštitúcie EÚ boli napokon donútené zahrnúť tieto sektory do služieb, ktoré nemožno liberalizovať;

55.    zdôrazňuje význam verejno-verejných partnerstiev pri výmene najlepších postupov na základe neziskovej spolupráce medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a víta skutočnosť, že Komisia v oznámení prvý raz uznala dôležitosť partnerstiev medzi verejnými orgánmi;

56.    víta úspešné snahy niektorých obcí o posilnenie účasti verejnosti na zlepšovaní poskytovania vodohospodárskych služieb a na ochrane vodných zdrojov a pripomína, že miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu v procese rozhodovania o hospodárení s vodou;

57.    vyzýva Výbor regiónov, aby sa viac angažoval v tejto európskej iniciatíve občanov tým, že bude povzbudzovať regionálne orgány k väčšiemu zapojeniu do danej problematiky;

58.    pripomína povinnosť zaručiť prístup k spravodlivosti a informáciám, pokiaľ ide o otázky životného prostredia, a účasť verejnosti v rozhodovaní, ktorá sa ustanovuje Aarhuskom dohovore; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby dodržiavali zásady a práva zakotvené v Aarhuskom dohovore; pripomína, že povedomie občanov o vlastných právach je kľúčové na dosiahnutie ich čo najväčšej účasti na rozhodovacom procese; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby iniciatívne otvorila kampaň na informovanie občanov EÚ o výsledkoch, ktoré Aarhurský dohovor dosiahol v oblasti transparentnosti, a o účinných nástrojoch, ktoré majú k dispozícii, a aby splnila ustanovenia týkajúce sa inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá transparentnosti, zodpovednosti a účasti ako prostriedok zlepšenia výkonnosti, udržateľnosti a nákladovej účinnosti vodohospodárskych služieb;

59.    žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pokročili smerom k skutočnej sociálnej dohode o vode s cieľom zaručiť dostupnosť, stabilitu a bezpečné riadenie zdrojov, najmä prijatím opatrení, napríklad na založenie vodohospodárskych fondov solidarity a ďalších mechanizmov sociálnej činnosti na podporu ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť prístup k vodohospodárskym a sanitačným službám, aby sa splnili požiadavky na bezpečnosť dodávok vody a neohrozilo ľudské právo na vodu; nabáda všetky členské štáty, aby zaviedli mechanizmy sociálnej činnosti, akými sú tie, ktoré už existujú v niektorých krajinách EÚ, na zabezpečenie dodávok pitnej vody pre občanov, ktorí sú v skutočne ťažkej situácii;

60.    vyzýva Komisiu, aby zorganizovala výmenu skúseností medzi členskými štátmi v súvislosti so sociálnym rozmerom politiky v oblasti vodného hospodárstva;

61.    odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa odopieranie zásobovania vodou a poskytovania sanitačných služieb znevýhodneným a zraniteľným spoločenstvám používa ako donucovací prostriedok; opakuje, že zatvorenie verejných studní zo strany verejných orgánov v niektorých členských štátoch sťažilo najzraniteľnejším skupinám prístup k vode;

62.    konštatuje, že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti a tiež zabezpečeniu toho, aby osoby v núdzi mali prístup k cenovo dostupnej kvalitnej vode;

63.    vyzýva každý členský štát, aby vymenoval ombudsmana pre vodohospodárske služby, s cieľom zabezpečiť, aby sa otázkami súvisiacimi s vodou, ako sú sťažnosti a návrhy v súvislosti s kvalitou vodohospodárskych služieb a prístupom k nim, mohol zaoberať nezávislý orgán;

64.    podporuje vodohospodárske spoločnosti, aby opätovne investovali hospodárske výnosy z procesov vodného hospodárstva do údržby a zlepšovania vodohospodárskych služieb a ochrany vodných zdrojov; pripomína, že zásada návratnosti nákladov na vodohospodárske služby zahŕňa environmentálne náklady a náklady na zdroje, pričom dodržuje zásady spravodlivosti, transparentnosti a ľudského práva na vodu, ako aj povinnosti členských štátov plniť si povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov čo najlepším spôsobom, pokiaľ nie sú ohrozené účely a dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode; odporúča skoncovať s praktikami, keď sa odkláňajú hospodárske zdroje zo sektora vodného hospodárstva na financovanie iných politík, vrátane situácií, keď účty za vodu zahŕňajú koncesionárske poplatky, ktoré neboli vyčlenené na vodohospodársku infraštruktúru,; pripomína znepokojujúci stav infraštruktúry v niektorých členských štátoch, keď sa vodou plytvá v dôsledku únikov z nevhodných a zastaraných vodovodných sietí, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do zlepšenia infraštruktúry, ako aj iných vodohospodárskych služieb, ako predpoklad zaručenia ľudského práva na vodu v budúcnosti;

65.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzné právne predpisy, ktorými zaručí, že príslušné orgány budú občanom poskytovať všetky informácie o kvalite vody a manažmente vodných zdrojov v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej podobe a že občania budú v plnej miere a dostatočnom predstihu informovaní o všetkých vodohospodárskych projektoch a že sa s nimi bude o všetkých projektoch konzultovať; okrem toho poznamenáva, že počas verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia, 80 % zúčastnených považovalo zlepšenie transparentnosti monitorovania kvality vody za kľúčové;

66.    vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala využívanie priamych i nepriamych finančných prostriedkov EÚ na vodohospodárske projekty a aby zabezpečila, že sa tieto prostriedky vynaložia iba na projekty, na ktoré boli určené, a to aj s prihliadnutím na to, že prístup k vode je kľúčový pri odstraňovaní rozdielov medzi občanmi EÚ a pri zvyšovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Dvor audítorov, aby overil, či sú uspokojivo splnené kritériá efektívnosti a udržateľnosti;

67.    vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy súčasný nedostatok investícií do vyváženého manažmentu vodných zdrojov vzhľadom na to, že voda je jedným zo spoločných statkov občanov EÚ;

68. preto vyzýva na zvyšovanie transparentnosti medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a to najmä prostredníctvom vypracovania kódexu súkromnej a verejnej správy pre vodohospodárske spoločnosti v EÚ; domnieva sa, že tento kódex by mal byť založený na zásade efektívnosti a mal by byť vždy predmetom ustanovení rámcovej smernice o vode týkajúcich sa účasti verejnosti a environmentálnych a hospodárskych otázok, ako aj otázok infraštruktúry; žiada tiež vytvorenie vnútroštátneho regulačného orgánu;

69.    vyzýva Komisiu, aby rešpektovala zásadu subsidiarity a právomoci a zodpovednosť v súvislosti s vodou, s ohľadom na rôzne úrovne správy a miestne vodohospodárske združenia, ktoré spravujú vodohospodárske služby (pramene a ich údržbu);

70.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd stále nie je plne implementovaná v členských štátoch; žiada, aby sa finančné zdroje Únie v prvom rade poskytli oblastiam, kde sa nedodržiavajú právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane čistenia odpadových vôd; konštatuje, že miera plnenia požiadaviek sa ukázala byť vyššia tam, kde sa náklady uhrádzali a zaviedla sa zásada „znečisťovateľ platí“ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala primeranosť súčasných nástrojov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia;

71.    poukazuje na to, že v prípade vody, má sektor služieb obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest prostredníctvom začlenenia problematiky životného prostredia a na podporu inovácií prostredníctvom transferu technológií medzi odvetviami a cez výskum, vývoj a inovácie uplatňované v celom vodohospodárskom cykle; žiada preto, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore udržateľného využívania vody ako energie z obnoviteľných zdrojov;

72.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek revízii rámcovej smernice o vode zabezpečila, že kvantitatívne hodnotenia problémov cenovej dostupnosti vody sa stanú povinnou požiadavkou na podávanie správ členskými štátmi, pokiaľ ide o vykonávanie rámcovej smernice o vode;

73.    žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) monitorovala problémy cenovej dostupnosti vody v 28 členských štátoch a podávala o týchto problémoch správy;

74.    poukazuje na to, že zo spoľahlivého manažmentu vodných zdrojov sa stáva priorita nadchádzajúcich desaťročí, a to tak z ekologického, ako aj z environmentálneho hľadiska, pretože dáva odpoveď na požiadavky v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, rovnako ako na hospodárske a sociálne požiadavky.

Internalizácia nákladov súvisiacich so znečistením

75.    pripomína, že občania EÚ platia náklady na čistenie vody v rámci svojich faktúr za vodu, a zdôrazňuje, že by bolo efektívnejšie a z finančného hľadiska vhodnejšie prijať politiky, ktoré účinne skombinujú a zosúladia ciele v oblasti ochrany vodných zdrojov s úsporou nákladov, napríklad prostredníctvom „kontroly pri zdroji“; pripomína, že podľa správy EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, viac ako 40 % riek a pobrežných vôd je zasiahnutých difúznym znečistením spôsobeným poľnohospodárstvom a 20 % až 25 % je znečisťovaných z bodových zdrojov, akými sú priemyselné štruktúry, kanalizačné systémy a siete nakladania s komunálnymi odpadovými vodami; zdôrazňuje význam účinnej implementácie rámcovej smernice o vode a smernice o pitnej vode, lepšej koordinácie, pokiaľ ide o ich implementáciu, väčšej súdržnosti pri vypracúvaní právnych predpisov a väčšieho množstva proaktívnych opatrení zameraných na zachovanie vodných zdrojov a podstatné zvýšenie efektívnosti využívania vody vo všetkých sektoroch (priemysle, domácnostiach, poľnohospodárstve, distribučných sieťach); pripomína, že zabezpečenie udržateľnej ochrany prírodných oblastí, ako sú sladkovodné ekosystémy, je tiež kľúčové pre rozvoj a rozhodujúce z hľadiska zásobovania pitnou vodou a znižuje náklady pre občanov i prevádzkovateľov;

Vonkajšia politika a rozvojová politika EÚ v sektore vodného hospodárstva

76.    zdôrazňuje, že rozvojové politiky EÚ by mali v plnej miere zahŕňať všeobecný prístup k vode a sanitácii prostredníctvom podpory verejno-verejných partnerstiev založených na zásadách neziskovosti a solidarite medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb a pracovníkmi v rozličných krajinách, a využívať škálu nástrojov od verejno-verejných partnerstiev s cieľom podporiť najlepšie postupy prenosom poznatkov, až po programy rozvoja a spolupráce v tomto sektore; opakuje, že tvorba politík členských štátov by mala zohľadňovať ľudskoprávny rozmer prístupu k bezpečnej pitnej vode a sanitácii, a že ľudskoprávny prístup si vyžaduje podporu legislatívnych rámcov, financovanie a posilnenie hlasu občianskej spoločnosti s cieľom uplatňovať tieto práva v praxi;

77.    opätovne potvrdzuje, že prístup k pitnej vode v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite je základným ľudským právom, a nazdáva sa, že vnútroštátne vlády majú povinnosť plniť tento záväzok;

78.    zdôrazňuje v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ a ich požiadavkami význam pravidelného hodnotenia kvality, čistoty a bezpečnosti vody a vodných zdrojov v rámci EÚ, ako aj mimo jej hraníc;

79.    zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ a plánovaní pomoci by sa mala pripísať vysoká priorita zásobovaniu bezpečnou pitnou vodou a zabezpečovaniu sanitácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú finančnú podporu pre činnosti zamerané na rozvoj kapacít v oblasti vody, opierajúc sa o spoluprácu s existujúcimi medzinárodnými platformami a iniciatívami;

80.    trvá na tom, že v oficiálnej rozvojovej pomoci i vo vnútroštátnych rozpočtoch by sa mala pripísať vysoká priorita odvetviu vody, sanitácie a hygieny (WASH) v rozvojových krajinách; pripomína, že manažment vodných zdrojov je kolektívnou zodpovednosťou; podporuje otvorenosť vo vzťahu k rôznym možnostiam pomoci, ale tiež prísne dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja a konzistentnosti rozvojových politík a neochvejné zameriavanie sa na odstraňovanie chudoby a maximalizáciu vplyvu na rozvoj; v tomto smere podporuje zapojenie miestnych komunít do realizácie projektov v rozvojových krajinách, ako aj zásadu prevzatia zodpovednosti jednotlivých komunít;

81.    zdôrazňuje, že hoci sme na správnej ceste k dosiahnutiu miléniového rozvojového cieľa týkajúceho sa bezpečnej pitnej vody, 748 miliónov ľudí v celom svete nemá prístup k zlepšeným dodávkam vody a odhaduje sa, že najmenej 1,8 miliardy ľudí stále pije fekálne znečistenú vodu a cieľ v oblasti sanitácie má od splnenia ďaleko;

82.    pripomína, že zabezpečenie udržateľného hospodárenia s podzemnou vodou je predpokladom zmiernenia chudoby a prosperity všetkých, keďže podzemná voda môže predstavovať lepší zdroj pitnej vody pre milióny chudobných mestských a vidieckych obyvateľov;

83.    vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodu ako súčasť Programu zmien spolu s udržateľným poľnohospodárstvom;

84.    domnieva sa, že voda by mala byť v centre pozornosti pri prácach na príprave na dve významné medzinárodné podujatia v roku 2015, konkrétne na samit o programe na obdobie po roku 2015 a samit o zmene klímy COP 21; v tejto súvislosti dôrazne podporuje zahrnutie ambicióznych a ďalekosiahlych cieľov týkajúcich sa vody a hygieny, napríklad cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 o zabezpečení dostupnosti a udržateľného riadenia vodohospodárstva a sanitácie pre všetkých do roku 2030, ktorý sa má schváliť v septembri 2015; pripomína, že odstránenie chudoby prostredníctvom procesu po roku 2015 je možné len vtedy, keď zaistíme, aby mal každý a kdekoľvek prístup k čistej vode, základnej sanitácii a hygiene; zdôrazňuje, že realizácia všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje mobilizáciu oveľa väčšieho objemu finančných prostriedkov než v súčasnosti, a to ako z vyspelých, tak i z rozvojových krajín; žiada vytvorenie celosvetového monitorovacieho mechanizmu na sledovanie pokroku pri dosahovaní univerzálneho prístupu k bezpečnej pitnej vode a udržateľného využívania a rozvoja vodných zdrojov a posilňovaní spravodlivej, participatívnej a zodpovednej správy vodných zdrojov vo všetkých krajinách; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc využívaná účinne a aby bola lepšie cielená na odvetvie WASH vzhľadom na rozvojový program na obdobie po roku 2015;

85.    zdôrazňuje zvýšené riziko nedostatku vody z dôvodu zmeny klímy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa medzi témy COP 21 zahrnul strategický manažment vodných zdrojov a dlhodobé plány na adaptáciu, s cieľom zapracovať do budúcej celosvetovej dohody o klíme prístup k otázke vody, ktorý bude odolný voči zmene klímy; zdôrazňuje, že vodohospodárska infraštruktúra, ktorá je odolná voči klíme, má zásadný význam pre rozvoj a pre znižovanie chudoby; zdôrazňuje, že bez nepretržitého úsilia o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ako aj o lepší manažment vodných zdrojov, môže byť ohrozený pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti znižovania chudoby, miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dimenziách;

86.    so znepokojením konštatuje, že nedostatok prístupu k vode a sanitácii v rozvojovom svete môže mať neprimeraný vplyv na dievčatá a ženy, najmä v školopovinnom veku, keď sa nepravidelná školská dochádzka a jej predčasné ukončovanie spája s nedostatkom čistej, bezpečnej a dostupnej sanitácie;

87.    žiada, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie a členských štátov, zohľadnili odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, najmä pokiaľ ide uprednostňovanie infraštruktúry malého rozsahu a vyčleňovanie väčšieho množstva finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu, budovanie kapacít a zvyšovanie povedomia;

88.    so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu musia ľudia žijúci v slumoch vo všeobecnosti platiť viac než tí, ktorí žijú v oficiálnych sídlach, a to za neregulované služby nízkej kvality; naliehavo preto žiada rozvojové krajiny, aby pri vyčleňovaní rozpočtových prostriedkov venovali prioritu službám pre znevýhodnených a izolovaných ľudí;

89.    pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, na začiatku, bez zavedenia najnovších inovačných technológií na čistenie a úsporu vody, je optimálne množstvo vody na osobu a deň 100 až 200 litrov, a poukazuje na to, že na uspokojenie základných potrieb a obmedzenie množstva zdravotných problémov je potrebných 50 až 100 litrov; poukazuje na to, že v súlade s uznanými základných ľudskými právami je stanovenie minimálneho množstva vody na osobu nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva;

90.    zdôrazňuje, že požiadavka prístupu k vode by mala byť nepopierateľným ľudským právom, ktoré bude mať nepriamu i výslovnú oporu v medzinárodnom práve, dohovoroch a vnútroštátnych postupoch;

91.    vyzýva vlády, medzinárodné agentúry poskytujúce pomoc, mimovládne organizácie a miestne spoločenstvá, aby vyvíjali úsilie o zabezpečenie základných potrieb všetkých ľudí súvisiacich s vodou a aby zaručili, že voda je ľudské právo;

92.    vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie zaviedli cenovú politiku, ktorá rešpektuje právo na minimálne množstvo vody na prežitie a podniká kroky na zníženie odpadu, pričom upravuje uplatňovanie progresívnych poplatkov, ktoré sú úmerné objemu spotrebovanej vody,

93.    nabáda k prijatiu opatrení na zabezpečenie racionálneho využívania vody, aby sa predišlo plytvaniu;

94.    chváli niektorých poskytovateľov vodohospodárskych služieb, ktorí venujú percentuálny podiel zo svojho ročného obratu na partnerstvá pre vodu, a povzbudzuje členské štáty a EÚ, aby vytvorili právny rámec nevyhnutný na realizáciu takýchto partnerstiev;

95.    žiada účinné monitorovanie projektov vykonávaných prostredníctvom vonkajšej pomoci; zdôrazňuje potrebu monitorovania stratégií financovania a rozpočtov s cieľom zabezpečiť, aby sa vyčlenené finančné prostriedky využili na riešenie rozdielov a nerovností v prístupe k vode a na dodržiavanie ľudských práv, zásad zákazu diskriminácie, ako aj prístupu k informáciám a účasti;

96.    vyzýva Komisiu, aby v Investičnom pláne pre Európu zaradila obnovu starnúcich vodovodných sietí ako prioritu tým, že tieto projekty umiestni na zoznam projektov Únie, pričom dodrží všeobecnú zásadu, podľa ktorej by projekty financované z prostriedkov EÚ nemali príjemcom prinášať zisky, ale mali by napomáhať ich finančnú rovnováhu; zdôrazňuje pákový efekt, ktorý by tieto projekty mohli mať pri vytváraní nepremiestniteľných pracovných miest, čím by sa pomohlo podporiť ekologické hospodárstvo v Európe;

97.    vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu poznatkov, aby členské štáty vykonávali prieskumy stavu sietí, ktoré by mali umožniť začať obnovovacie práce, aby sa ukončilo plytvanie;

98.    vyzýva na väčšiu transparentnosť s cieľom komplexnejšie informovať spotrebiteľov o vode a prispieť k šetrnejšiemu hospodáreniu s vodnými zdrojmi; na tento účel nabáda Komisiu, aby pokračovala v práci s členskými štátmi v záujme výmeny skúseností medzi krajinami týkajúcich sa zavedenia informačných systémov o vode;

99.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodnosť rozšírenia nástrojov finančnej podpory v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa vody a sanitácie, na európsku úroveň;

100.    zdôrazňuje, že účinný a spravodlivý manažment vodných zdrojov závisí od schopnosti miestnych samospráv poskytovať služby; preto vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala posilnenie správy vodných zdrojov a infraštruktúr v rozvojových krajinách a osobitne sa zamerala na potreby zraniteľného vidieckeho obyvateľstva;

101.  podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení výziev súvisiacich s vodou; víta tiež iniciatívu „1 % solidarity pre vodu a sanitáciu“ a iné iniciatívy občanov a orgánov v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporiť prostredníctvom spotrebných poplatkov projekty v rozvojových krajinách; poznamenáva, že viaceré vodárenské spoločnosti takéto iniciatívy už uviedli do praxe; pripomína svoju výzvu, aby Komisia podporila mechanizmy solidarity v tejto a iných oblastiach, prostredníctvom šírenia informácií, uľahčovaním partnerstiev a výmenou skúseností; a to i prostredníctvom možnosti vytvorenia partnerstiev medzi Komisiou a členskými štátmi s doplnkovým financovaním zo strany Spoločenstva, ktoré bude poskytnuté na projekty vykonávané prostredníctvom tejto iniciatívy; konkrétne povzbudzuje na podporu verejných partnerstiev vo vodohospodárskych službách, ako o to usiluje Celosvetové partnerské združenie poskytovateľov vodohospodárskych služieb (GWOPA), ktoré koordinuje Program OSN pre ľudské sídla;

102.  vyzýva Komisiu, aby opätovne zaviedla nástroj Water Facility, ktorý sa prejavil ako účinný pri podpore lepšieho prístupu k vodohospodárskym službám v rozvojových krajinách prostredníctvom presadzovania opatrení, ktoré posilňovali kapacity miestnych spoločenstiev;

103.  víta skutočnosť, že rezolúcia OSN, v ktorej bol prístup k čistej vode a sanitácii vyhlásený za ľudské právo, našla v Európe značnú podporu;

°

°    °

104.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32.

(2)

Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.

(5)

Zatiaľ nie je k dispozícii v úradnom vestníku.

(6)

A/RES/64/292.

(7)

A/RES/68/157.

(8)

Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33.

(9)

Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 9.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od 1. apríla 2012 je k dispozícii európska iniciatíva občanov ako nový mechanizmus participatívnej demokracie. Európska komisia uviedla, že chce, aby občania zohrávali aktívnejšiu úlohu v európskom politickom procese, a tento jedinečný nástroj bol navrhnutý, aby občanom EÚ umožnil priamo ovplyvňovať a formovať európsky politický program.

Podľa pravidiel pre európske iniciatívy občanov je na to, aby bola európska iniciatíva občanov úspešná, potrebných aspoň milión podpisov z aspoň siedmich členských štátov. Európska iniciatíva občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“, známa aj ako Right2Water, bola úspešná s viac ako 1,6 milióna overených podpisov v čase predloženia, odkedy sa nazbieralo ďalších 300 000 podpisov. Podarilo sa jej získať podpisy zo všetkých členských štátov (v 13 z nich bol splnený stanovený minimálny počet) a stala sa prvou úspešnou európskou iniciatívou občanov.

V hlavných cieľoch európskej iniciatívy občanov Right2Water sa vyzývalo, aby:

-   inštitúcie a členské štáty EÚ boli povinné zabezpečiť všetkým svojim obyvateľom právo na vodu a sanitáciu,

-   zásobovanie vodou a manažment vodných zdrojov nepodliehali pravidlám vnútorného trhu a aby boli vodohospodárske služby vylúčené z liberalizácie,

-   EÚ zintenzívnila snahy o dosiahnutie všeobecného prístupu k vode a sanitácii.

Jasným dôkazom veľkej atraktivity a významu ľudského práva na vodu je skutočnosť, že pred európskymi voľbami v máji 2014 štyria z piatich kandidátov na predsedu Komisie vrátane nakoniec úspešného kandidáta Jeana-Clauda Junckera vyjadrili svoju podporu európskej iniciatíve občanov Right2Water.

Európska komisia zverejnila oficiálnu odpoveď na prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov v marci 2014.

Treba uvítať niekoľko pozitívnych vyjadrení obsiahnutých v oznámení vrátane toho, že:

•   voda nie je komerčným výrobkom,

•   sa uznalo, že za poskytovanie vodohospodárskych služieb vo všeobecnosti zodpovedajú miestne orgány, ktoré majú najbližšie k občanom,

•   a najmä, že vodohospodárske a sanitačné služby majú byť vylúčené zo smernice o koncesiách.

Napriek tomu celkovo organizátori európskej iniciatívy občanov Right2Water vnímali nejasnú odpoveď Komisie ako veľké sklamanie. Nerieši sa v nej základná požiadavka signatárov zaviazať sa k vytvoreniu právnych predpisov, v ktorých by sa uznalo ľudské právo na vodu, čo je znepokojujúce nielen z hľadiska ľudského práva na vodu, ale aj z hľadiska integrity samotného mechanizmu európskej iniciatívy občanov.

Medzi ďalšie sklamania vyplývajúce z odpovede Komisie patria:

•   Komisia neposkytla žiadnu záruku, že vylúči vodohospodárske a sanitačné služby z obchodných dohôd, ako je TTIP,

•   žiadna záruka, že sa zabráni ďalšej liberalizácii vodohospodárskych a sanitačných služieb.

Ľudské právo na vodu

OSN vo svojej všeobecnej pripomienke č. 15 vymedzila rozsah práva na vodu a objasnila, čo sa rozumie pod bezpečnou, vyhovujúcou, fyzicky a cenovo dostupnou vodou v dostatočnom množstve na domáce a osobné použitie.

Jeden z týchto kľúčových aspektov, cenová dostupnosť, znamená, že žiadnej osobe ani skupine by sa nemal odopierať prístup k bezpečnej pitnej vode z dôvodu, že si ju nemôžu dovoliť. V týchto kritériách sa zdôrazňuje aj to, že úhrada nákladov by sa nemala stať prekážkou v prístupe k bezpečnej pitnej vode a sanitácii, najmä pre chudobných. Ďalej sa odporučilo, aby sa 3 % príjmu domácností považovali za strop pre platby za vodu v prípadoch, keď sa platby uplatňujú.

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie je na uspokojenie základných potrieb a obmedzenie množstva zdravotných problémov potrebných 50 až 100 litrov vody na osobu a deň. Zatiaľ čo 20 – 25 litrov na osobu a deň predstavuje minimum, pri tomto čísle vznikajú zdravotné problémy, pretože nepostačuje na splnenie základných požiadaviek na hygienu a spotrebu. Odporúčané množstvo 50 – 100 litrov môže byť ďalej nedostatočné pre rôzne skupiny ľudí, ako sú: tehotné ženy, osoby s HIV/AIDS či dojčiace matky.

Vodohospodárske služby a vnútorný trh

Hoci Európska komisia uviedla, že si musí zachovať neutralitu v súvislosti s vnútroštátnymi rozhodnutiami o vlastníctve vody, na druhej strane je súčasťou trojky, ktorá sa usiluje o privatizáciu vodohospodárskych služieb v krajinách zapojených do programu.

Vzhľadom na jedinečnú povahu vody a skutočnosť, že zásobovanie vodou a jej nevyhnutnosť pre ľudský život a zdravie tvoria prirodzený monopol, Európska komisia musí uznať hromadné znepokojenie európskych občanov v súvislosti s tým, ako zaobchádza s vodou a vodohospodárskymi službami. Až doteraz Európska komisia vo veľkej miere podporovala prístup založený na hospodárskej súťaži a trhový prístup s trendom smerujúcim k liberalizácii vodohospodárskych a sanitačných služieb namiesto prístupu založeného na právach, ktorý uznáva úlohu verejných služieb.

Hromadná mobilizácia občanov EÚ v súvislosti s iniciatívou Right2Water odzrkadľuje trendy v jednotlivých členských štátoch. V krajinách, ako sú Írsko, Grécko, Taliansko, Nemecko a Španielsko, sa v posledných rokoch vlastníctvo vody a manažment vodných zdrojov stali hlavnými otázkami vzbudzujúcimi obavy občanov. V tom istom čase, keď došlo k tomuto zvyšovaniu povedomia a mobilizácii, bol v Európe zaznamenaný trend navracať vodohospodárske služby do správy obcí, a to zvyčajne z dôvodu nespokojnosti a zlých skúseností so súkromnými a liberalizovanými modelmi manažmentu vodných zdrojov. Hoci je súkromný model zásobovania vodou zriedkavý, neznamená nižšie ceny, väčšie investície alebo primeranú zodpovednosť. Pre rastúci odpor verejnosti k tomuto modelu mestá ako Berlín vrátili vodohospodárske služby do správy obcí, pričom nasledovali príklad Paríža a jeho verejnej spoločnosti Eau de Paris.

Vzhľadom na to, že zásobovanie vodou je prirodzeným monopolom, verejní poskytovatelia tvoria prevažnú väčšinu poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Európe aj vo svete, čo znamená, že existuje obrovská zásoba odborných znalostí a skúseností, z ktorej možno čerpať. Stále viac vodohospodárskych spoločností z verejného sektora sa zapája do verejno-verejných partnerstiev – cenovo výhodných zväzkov medzi dvoma alebo viacerými verejnými orgánmi založených na spolupráci, ktorých cieľom je zlepšovať kapacitu prostredníctvom výmeny vedomostí o najlepších postupoch v oblasti technickej pomoci, odbornej prípravy a rozvoja ľudských zdrojov, financovania vodohospodárskych služieb, efektivity a zlepšovania účasti verejnosti. Je povzbudzujúce, že vo svojej oficiálnej odpovedi na európsku iniciatívu občanov Right2Water Európska komisia prvý raz ocenila verejno-verejné partnerstvá.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (12.5.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k opatreniam v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov Right2Water (Právo na vodu)

(2014/2239(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Dan Preda

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu bolo výslovne uznané v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010 a je jednoznačne uvedené aj v rade ďalších medzinárodných nástrojov a dohôd; keďže prístup k vyhovujúcej pitnej vode a sanitácii je neoddeliteľne spätý s právom na život, zdravím a ľudskou dôstojnosťou a s potrebou primeranej životnej úrovne;

B.  keďže najmenej 748 miliónov ľudí nemá udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode a tretina svetového obyvateľstva nemá k dispozícii základné hygienické zariadenia; keďže v dôsledku toho je ohrozené právo na zdravie, pretože sa šíria choroby, ktoré spôsobujú utrpenie a smrť a výrazne obmedzujú rozvoj; keďže denne zomiera okolo 4 000 detí na ochorenia prenášané vodou alebo v dôsledku nekvalitnej vody, sanitácie a hygieny; keďže v dôsledku nedostatočného prístupu k pitnej vode umiera viac detí než na AIDS, maláriu a kiahne dokopy; keďže tento počet má však jasnú klesajúcu tendenciu a tento pokles môžeme a musíme urýchliť;

C. keďže prístup k vode má aj bezpečnostný rozmer, ktorý si vyžaduje lepšiu regionálnu spoluprácu;

D. keďže nedostatočný prístup k vode a sanitácii má dôsledky pre napĺňanie ďalších ľudských práv; keďže problémy spojené s vodou omnoho viac postihujú ženy, pretože v mnohých rozvojových krajinách je zásobovanie domácností vodou tradične povinnosťou žien; keďže ženy a dievčatá doplácajú na nedostatočný prístup k vhodnej a primeranej sanitácii najviac, čo obmedzuje ich prístup k vzdelaniu a ľahšie podliehajú chorobám;

E.  keďže v dôsledku infekčných ochorení z vody každoročne zahynie 3,5 milióna ľudí;

F.  keďže prístup k vode je jeden z kľúčových predpokladov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže zameranie rozvojovej pomoci na zlepšovanie zásobovania pitnou vodou a sanitácie účinným spôsobom prispieva k plneniu základných cieľov v boji proti chudobe a súčasne podporuje sociálnu rovnosť, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a hospodársky rast;

G. keďže v Opčnom protokole k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 2013, sa vytvoril mechanizmus vybavovania sťažností, ktorý umožňuje jednotlivcom alebo skupinám podávať formálne sťažnosti okrem iného na porušovanie ľudského práva na vodu a sanitáciu;

H. keďže v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách všetky odvetvia, najmä energetika a poľnohospodárstvo, kladú rastúce nároky na vodu; keďže zmena klímy, urbanizácia a demografický vývoj môžu predstavovať vážnu hrozbu pre zásoby vody v mnohých rozvojových krajinách a podľa odhadov možno očakávať, že do roku 2025 budú dve tretiny svetovej populácie zrejme žiť v krajinách s obmedzenými vodnými zdrojmi;

I.   keďže EÚ je najväčším darcom pomoci v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH), pričom ročne vynakladá len na podporu rozvojových partnerov v tejto oblasti 25 % svojich celkových ročných finančných prostriedkov vyčlenených na humanitárnu pomoc; keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe z roku 2012 o rozvojovej pomoci Európskej únie poskytovanej na dodávky pitnej vody a na základnú sanitáciu v subsaharských krajinách poukázal na to, že túto pomoc je potrebné zefektívniť a posilniť udržateľnosť projektov, ktoré EÚ podporuje;

J.   keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo, že „prístup k vode musí byť uznaný za základné ľudské právo, pretože je nevyhnutný pre život na zemi a je zdrojom, ktorý náleží celému ľudstvu“;

K. keďže v rámcovej smernici EÚ o vode sa konštatuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť brániť a nakladať s ním ako takým“;

L.  keďže privatizácia základných sieťových odvetví v subsaharskej Afrike v 90. rokoch 20. storočia okrem iného zabrzdila dosahovanie miléniových rozvojových cieľov stanovených pre zabezpečenie vody a sanitácie, pretože investori sa sústreďujú na navrátenie nákladov, čo okrem iného prehlbuje nerovnosti v oblasti poskytovania týchto služieb na úkor nízkopríjmových domácností; keďže po neúspešnej privatizácii vodohospodárskych služieb silnie na celom svete trend presúvania vodohospodárskych služieb zo súkromných spoločností do rúk miestnych orgánov ;

M. keďže EÚ a členské štáty konajú v súlade so záväzkami a zohľadňujú ciele, ktoré odsúhlasili v rámci Organizácie Spojených národov a v iných príslušných medzinárodných organizáciách;

N. keďže život, zdravie, potraviny, prosperita a rozvoj sú podmienené prístupom k vode, a vodu preto nemožno považovať za bežnú komoditu;

1.  víta záväzok Komisie zabezpečiť, aby rozmer ľudských práv v prípade prístupu k bezpečnej pitnej vode a sanitácii ostal v centre jej rozvojovej politiky(1); vyzdvihuje dôležitosť nástroja európskej iniciatívy občanov a dúfa, že bude čoraz účinnejší a predovšetkým povedie k tvorbe právnych predpisov;

2.  zdôrazňuje, že ľudské právo na vodu a sanitáciu je úzko prepojené s množstvom kľúčových svetových výziev, ako je zdravie, energetika, potraviny, zamestnanie, rodová rovnosť a udržateľnosť životného prostredia; dôrazne podporuje začlenenie cieľa č. 6 v oblasti trvalo udržateľného rozvoja zaručiť do roku 2030 dostupnosť a udržateľné vodohospodárstvo a sanitáciu pre všetkých do globálneho rámca rozvoja po roku 2015 vrátane cieľa dosiahnuť univerzálny a spravodlivý prístup k bezpečnej a dostupnej pitnej vode pre všetkých; zdôrazňuje, že realizácia všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje mobilizáciu oveľa väčšieho objemu finančných prostriedkov než v súčasnosti, a to z rozvinutých i rozvojových krajín, vrátane nových zdrojov a inovatívnych finančných nástrojov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadili o to, že prístup k pitnej vode a sanitácia budú prioritnými témami nadchádzajúcej konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21);

3.  pripomína, že prístup k vode je základným predpokladom poľnohospodárskej produkcie, a teda zabezpečenia práva na náležitú výživu;

4.  zdôrazňuje, že požiadavka prístupu k vode by mala byť nepopierateľným ľudským právom, ktoré bude mať nepriamu i výslovnú oporu v medzinárodnom práve, dohovoroch a vnútroštátnych postupoch;

5.  vyzýva vlády, medzinárodné agentúry poskytujúce pomoc, mimovládne organizácie a miestne spoločenstvá, aby vyvíjali úsilie o zabezpečenie základných potrieb všetkých ľudí súvisiacich s vodou a aby zaručili, že voda je ľudské právo;

6.  naliehavo žiada, aby bolo „ľudské právo na vodu“ zahrnuté na zoznam všeobecných ľudských práv vrátane práva na vodu v dostatočnom množstve a vyhovujúcej kvalite a aby sa uspokojilo výslovné právo na život a širšie právo na zdravie a dobré životné podmienky;

7.  trvá na tom, že v oficiálnej rozvojovej pomoci i vo vnútroštátnych rozpočtoch by sa mala pripísať vysoká priorita odvetviu WASH v rozvojových krajinách; pripomína, že správa vodných zdrojov je kolektívnou zodpovednosťou; podporuje otvorenosť vo vzťahu k rôznym možnostiam pomoci, ale tiež prísne dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja a konzistentnosti rozvojových politík a neochvejné zameriavanie sa na odstraňovanie chudoby a maximalizáciu vplyvu na rozvoj; v tomto smere podporuje zapojenie miestnych komunít do realizácie projektov v rozvojových krajinách, ako aj zásadu prevzatia zodpovednosti jednotlivých komunít;

8.  pripomína, že zabezpečenie udržateľného hospodárenia s podzemnou vodou je predpokladom zmiernenia chudoby a prosperity všetkých, keďže podzemná voda môže predstavovať lepší zdroj pitnej vody pre milióny chudobných mestských a vidieckych obyvateľov;

9.  žiada účinné monitorovanie projektov vykonávaných prostredníctvom vonkajšej pomoci; zdôrazňuje potrebu monitorovania stratégií financovania a rozpočtov s cieľom zabezpečiť, aby sa vyčlenené finančné prostriedky využili na riešenie rozdielov a nerovností v prístupe k vode a na dodržiavanie ľudských práv, zásad zákazu diskriminácie, ako aj prístupu k informáciám a účasti;

10. vyzýva EÚ, aby zamerala svoju rozvojovú pomoc na budovanie, prevádzku a údržbu malej infraštruktúry, na budovanie kapacít a na osvetu;

11. so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu musia ľudia žijúci v nelegálnych chudobných štvrtiach vo všeobecnosti platiť viac než tí, ktorí žijú v oficiálnych sídlach, a to za neregulované služby nízkej kvality; naliehavo preto žiada rozvojové krajiny, aby pri vyčleňovaní rozpočtových prostriedkov venovali prioritu službám pre znevýhodnených a izolovaných ľudí;

12. zdôrazňuje, že účinná a spravodlivá správa vodných zdrojov spočíva v schopnosti miestnych samospráv poskytovať služby; preto vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala posilnenie správy vodných zdrojov a infraštruktúr v rozvojových krajinách a osobitne sa zamerala na potreby zraniteľného vidieckeho obyvateľstva;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiku na presadzovanie ľudského práva na vodu a sanitáciu, ako ho uznáva OSN, a na podporu zabezpečovania vody a sanitácie ako základných verejných služieb pre všetkých;

14. podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení k výzvam súvisiacim s vodou; víta tiež iniciatívu „1 % solidarity pre vodu a sanitáciu“ a iné iniciatívy občanov a orgánov v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporiť prostredníctvom spotrebných poplatkov projekty v rozvojových krajinách; poznamenáva, že viaceré vodárenské spoločnosti takéto iniciatívy už uviedli do praxe; pripomína svoju výzvu, aby Komisia podporila mechanizmy solidarity v tejto a iných oblastiach, prostredníctvom šírenia informácií, uľahčovaním partnerstiev a výmenou skúseností; a to i prostredníctvom možnosti vytvorenia partnerstiev medzi Komisiou a členskými štátmi s doplnkovým financovaním zo strany Spoločenstva, ktoré bude poskytnuté na projekty vykonávané prostredníctvom tejto iniciatívy; konkrétne povzbudzuje na podporu verejných partnerstiev vo vodohospodárskych službách, ako o to usiluje Celosvetové partnerské združenie poskytovateľov vodohospodárskych služieb (GWOPA), ktoré koordinuje Program OSN pre ľudské sídla;

15. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc čerpaná efektívne a aby bola lepšie cielená na odvetvie WASH vzhľadom na rozvojový program na obdobie po roku 2015; žiada vytvorenie celosvetového monitorovacieho mechanizmu na sledovanie pokroku pri dosahovaní univerzálneho prístupu k bezpečnej pitnej vode a udržateľného využívania a rozvoja vodných zdrojov a posilňovaní spravodlivej, participatívnej a zodpovednej správy vodných zdrojov vo všetkých krajinách;

16. povzbudzuje verejný sektor a podniky so štátnou účasťou vo vodohospodárskom odvetví pôsobiace v rozvojových krajinách, aby všetky hospodárske zisky vytvorené v cykle správy vodných zdrojov opätovne investovali do údržby a zlepšovania vodohospodárskych služieb a do ochrany vodných zdrojov; v záujme toho vyzýva EÚ a členské štáty, aby presadzovali výmenu osvedčených postupov v oblastiach, ako je správa vodných zdrojov, čistenie odpadových vôd a ochrana vôd, medzi európskymi podnikmi a podnikmi pôsobiacimi v rozvojových krajinách;

17. vyzýva Komisiu, aby opätovne zaviedla nástroj Water Facility, ktorý sa prejavil ako účinný pri podpore lepšieho prístupu k vodohospodárskym službám v rozvojových krajinách prostredníctvom presadzovania opatrení, ktoré posilňovali kapacity miestnych spoločenstiev;

18. opätovne potvrdzuje, že prístup k pitnej vode v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite je základným ľudským právom, a nazdáva sa, že vnútroštátne vlády majú povinnosť plniť tento záväzok;

19. trvá na tom, že je potrebné poskytnúť podporu miestnym verejným orgánom pri ich úsilí zameranom na ustanovenie inovatívneho, participatívneho, demokratického systému verejnej správy vodných zdrojov, ktorý bude účinný, transparentný a regulovaný a ktorý bude v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

20. zdôrazňuje, že distribúcia vody by mala byť v zásade chápaná ako verejná služba, a teda organizovaná tak, aby všetkým zaručila cenovo dostupný prístup;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

25

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Nirj Deva, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Patrizia Toia, Joachim Zeller

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Tiziana Beghin, Julie Ward

(1)

Oznámenie Komisie o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ (COM(2014)0177), s.10.


STANOVISKO Výboru pre petície (13.5.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water

(2014/2239(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Margrete Auken

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  nazdáva sa, že ďalší postup Komisie nadväzujúci na európsku iniciatívu občanov Right2Water, ktorý navrhla vo svojom oznámení, nespĺňa očakávania občanov v zmysle konkrétnych krokov a legislatívnych návrhov, pretože Komisia už predtým oznámila, že zvýši svoju snahu o zabezpečenie toho, aby členské štáty v plnej miere implementovali právne predpisy EÚ o vode, pričom vykoná revíziu smernice o pitnej vode a navrhne k nej zmeny; vyjadruje nádej, že Komisia a podpredseda zodpovedný za udržateľnosť urobia jasné politické vyhlásenie s tým, že zaručia prijatie primeraných krokov v odpovedi na obavy, ktoré vznikli v dôsledku tejto iniciatívy európskych občanov;

2.  uznáva medzinárodné ľudské právo na vodu a sanitáciu ako základné ľudské právo, ako sa opakovane potvrdilo v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 64/292; je presvedčený, že právo na vodu by malo každému spravodlivo a rovnoprávne zaručiť dostatok bezpečnej, prijateľnej, fyzicky dostupnej a cenovo prijateľnej vody na osobné účely a na použitie v domácnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby sa zapojila do procesu tvorby cieľov trvalo udržateľného rozvoja a rozvojového programu na obdobie po roku 2015 s cieľom zabezpečiť, aby boli budúce ciele citlivé voči základným právam, a to i voči právu na vodu;

3.  opakovane potvrdzuje záväzok Výboru pre petície, že nechá predkladateľom petícií priestor na vyjadrenie k otázkam týkajúcim sa základných práv, a pripomína, že predkladatelia petícií, ktorí predložili európsku iniciatívu občanov Richt2Water, vyslovili súhlas s tým, aby bola voda vyhlásená za ľudské právo, ktoré bude zaručené na úrovni EÚ;

4.  zdôrazňuje, že údajná neutralita Komisie vo vzťahu k vlastníctvu a riadeniu vodných zdrojov sa zdá byť v rozpore s privatizačnými programami, ktoré Trojka vnútila niektorým členským štátom;

5.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodu ako súčasť Programu zmien spolu s udržateľným poľnohospodárstvom;

6.  zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov je dôležitým nástrojom účastníckej demokracie, ktorý občanom umožňuje, aby boli ich hlasy vypočuté v legislatívnom postupe, a že prípustná a primeraná európska iniciatíva občanov by mala v zásade vyústiť do nového legislatívneho návrhu Komisie, ktorý bude zohľadňovať požiadavky stanovené v európskej iniciatíve občanov aspoň v prípadoch, keď sa Komisia k tomu zaviazala, ako to bolo v prípade európskej iniciatívy občanov Right2Water; zdôrazňuje, že Komisia by mala počas dvojmesačnej fázy analýz zaručiť najvyššiu mieru transparentnosti, že úspešnej európskej iniciatíve občanov by Komisia mala poskytnúť riadnu právnu podporu a poradenstvo a mala by ju riadne zverejniť a že usporiadateľom a podporovateľom by sa mali počas celého procesu európskej iniciatívy občanov poskytovať úplné a aktualizované informácie;

7.  zdôrazňuje, že nedostatočná odpoveď na prvú európsku iniciatívu občanov by mohla uškodiť spoľahlivosti tejto iniciatívy ako demokratického nástroja občanov EÚ;

8.  trvá na tom, aby Komisia účinne vykonávala nariadenie o európskej iniciatíve občanov a začala s odstraňovaním všetkých administratívnych prekážok, s ktorými sa občania stretávajú pri predkladaní a podporovaní európskej iniciatívy občanov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného registračného systému pre tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch;

9.  vyzýva Komisiu, aby rozhodne podporila snahu členských štátov o rozvíjanie a zlepšovanie infraštruktúry pri poskytovaní prístupu k službám zavlažovania, kanalizácie a dodávky pitnej vody;

10. domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zvýšila kvalita a kvantita informácií, ktoré sú k dispozícii občanom, pokiaľ ide o kvalitu vody a služby v oblasti vody; trvá na to, že odpoveď Komisie na európsku iniciatívu občanov Right2Water je nedostatočná; žiada Komisiu, aby v súvislosti s touto konkrétnou európskou iniciatívou občanov uskutočnila serióznu informačnú kampaň o opatreniach, ktoré už boli prijaté v oblasti vody, a o tom, ako by tieto opatrenia mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov európskej iniciatívy občanov Right2Water;

11. pripomína členským štátom ich zodpovednosť pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; naliehavo ich vyzýva, aby plne vykonali smernicu o pitnej vode a všetky súvisiace právne predpisy; pripomína im, aby identifikovali svoje priority v oblasti výdavkov a v plnom rozsahu využívali príležitosti na finančnú podporu EÚ v odvetví vodohospodárstva stanovené v novom finančnom programovom období (2014 – 2020), a to najmä prostredníctvom investičnej priority konkrétne zameranej na vodohospodárstvo;

12. pripomína členským štátom ich záväzok zaručiť, aby sa právo na vodu a sanitáciu mohlo uplatňovať spravodlivo bez diskriminácie; poukazuje na to, že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby bol zaručený prístup k vode pre tých, ktorí ju potrebujú, a aby bola cenovo dostupná pre všetkých, a dohliadnuť na to, aby prevádzkovatelia poskytovali bezpečnú pitnú vodu a lepšiu sanitáciu; vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné právne predpisy a vypracovali a vykonávali konkrétne programy, ktoré budú mať k dispozícii primerané prostriedky a budú riadne monitorované; poznamenáva, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám spoločnosti, napr. skupinám v oblastiach s nízkymi príjmami a v geografických regiónoch s rozsiahlym výskytom koncentrovanej chudoby; vyzýva Komisiu, aby určila oblasti, v ktorých je nedostatok vody existujúcou alebo potenciálnou hrozbou, a aby pomohla dotknutým členským štátom, regiónom a oblastiam, najmä vidieckym oblastiam a chudobným mestským oblastiam, náležite tento problém riešiť;

13. uznáva, že členské štáty majú v súlade so zásadou subsidiarity právo zvoliť si rôzne schémy dodávky vody; vyhlasuje, že voda by nemala byť zdrojom nezákonného zisku ani verejných, ani súkromných prevádzkovateľov; žiada vyššiu transparentnosť a lepšie poskytovanie informácií týkajúcich sa systémov vodohospodárstva a stanovovania cien za vodu v členských štátoch;

14. pripomína povinnosť zaručiť prístup k spravodlivosti a informáciám, pokiaľ ide o otázky životného prostredia, a účasť verejnosti v rozhodovaní, ktorá sa ustanovuje Aarhuskom dohovore; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby dodržiavali zásady a práva zakotvené v Aarhuskom dohovore; pripomína, že povedomie občanov o vlastných právach je kľúčové na dosiahnutie ich zásadnej účasti v rozhodovacom procese; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby iniciatívne otvorila kampaň na informovanie občanov EÚ o výsledkoch, ktoré Aarhurský dohovor dosiahol v oblasti transparentnosti, a o účinných nástrojoch, ktoré majú k dispozícii, a aby splnila ustanovenia týkajúce sa inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá transparentnosti, zodpovednosti a účasti ako prostriedok zlepšenia výkonnosti, udržateľnosti a nákladovej účinnosti vodohospodárskych služieb;

15. pripomína, že smernicu 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu už občianska spoločnosť napadla v mnohých aspektoch, a to i z hľadiska služieb všeobecného ekonomického záujmu, ako sú napríklad distribúcia vody a dodávky pitnej vody, ako aj nakladanie s odpadovými vodami; pripomína, že inštitúcie EÚ boli napokon donútené zahrnúť tieto sektory do služieb, ktoré nemožno liberalizovať;

16. poznamenáva, že Výboru pre petície bolo od roku 1988 každoročne doručené významné množstvo petícií od občanov mnohých členských štátov EÚ, ktorí vyjadrujú svoje obavy týkajúce sa kvality vody a nakladania s odpadovými vodami; upozorňuje na množstvo negatívnych faktorov, na ktoré sa sťažujú predkladatelia petícií – napr. skládky s odpadom, neúčinná kontrola kvality vody zo strany orgánov a nesprávne či protiprávne poľnohospodárske a priemyselné postupy, ktoré sú zodpovedné za zlú kvalitu vody, a teda majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat; nazdáva sa, že tieto petície dokazujú skutočný záujem občanov o dôkladné presadzovanie a ďalší rozvoj udržateľných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody;

17. domnieva sa, že mnohé petície týkajúce sa kvality vody a hospodárenia s vodnými zdrojmi pochádzajú z členských štátov, ktoré nie sú dostatočne zastúpené vo verejnej konzultácii prebiehajúcej v celej EÚ, ktorá začala v júni 2014, a preto zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k nekonzistentnosti medzi výsledkom verejnej konzultácie a stavom, na ktorý petície upozorňujú;

18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajinách EÚ-28 stále viac než jeden milión ľudí nemá prístup k bezpečnej a čistej pitnej vode a takmer 2 % populácie nemá prístup k sanitácii na základe Svetového programu na hodnotenie vody (World Water Assessment Programme), a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite konala;

19. je presvedčený, že európske projekty v oblasti vody a sanitácie by sa mali posudzovať z hľadiska ľudských práv, aby sa vypracovali primerané politiky, usmernenia a postupy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém referenčných hodnôt (kvalita vody, cenová dostupnosť, udržateľnosť, pokrytie atď.) s cieľom zlepšiť kvalitné verejné vodohospodárske a sanitačné služby v celej Európskej únii, a tiež ako spôsob posilnenia postavenia občanov;

20. rozhodne žiada Komisiu, aby pristupovala k obavám a upozorneniam, ktoré v týchto petíciách vyjadrili občania, s vážnosťou a aby v nich podnikla kroky, najmä vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť problém zmenšovania sa vodných zdrojov, čo je dôsledkom nadužívania a zmeny klímy, kým je ešte čas zabrániť znečisteniu a zlému hospodáreniu; vyjadruje svoje znepokojenie s množstvom konaní o porušení povinnosti týkajúcich sa kvality vody a riadenia vodných zdrojov; pripomína významné množstvo petícií, ktoré vyjadrujú nesúhlas so zahrnutím základných verejných služieb, akými sú voda a sanitácia, do rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP); vyzýva Komisiu, aby zvýšila zodpovednosť dodávateľov vody;

21. vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzné právne predpisy, ktorými zaručí, že príslušné orgány budú občanom poskytovať všetky informácie o kvalite vody a hospodárení s vodou v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej podobe a že občania budú v plnej miere a dostatočnom predstihu informovaní o všetkých vodohospodárskych projektoch a že sa s nimi bude o všetkých projektoch konzultovať; okrem toho poznamenáva, že počas verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia, 80 % zúčastnených považovalo zlepšenie transparentnosti monitorovania kvality vody za kľúčové;

22. vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili svoje plány manažmentu povodí ako kľúčový prvok presadzovania rámcovej smernice o vode a aby ich riadne implementovali, pričom v plnej miere zohľadnia prevládajúce ekologické kritériá; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že niektoré členské štáty sú čoraz častejšie postihované ničivými záplavami, ktoré majú závažný dosah na miestne obyvateľstvo; poukazuje na to, že plány riadenia povodí v rámci rámcovej smernice o vode a plány riadenia povodňových rizík v rámci smernice o povodniach ponúkajú vynikajúcu príležitosť na preskúmanie súčinnosti medzi týmito nástrojmi, ktoré pomáhajú pri zabezpečovaní dostatku čistej vody pri súčasnom znižovaní rizika záplav; okrem toho pripomína, že každý členský štát musí prevádzkovať ústrednú internetovú stránku s informáciami o vykonávaní rámcovej smernice o vode, aby sa uľahčil prehľad o vodohospodárstve a kvalite vody;

23. vyzýva Výbor regiónov, aby sa viac angažoval v tejto európskej iniciatíve občanov tým, že bude povzbudzovať regionálne orgány k väčšiemu zapojeniu do danej problematiky;

24. vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala využívanie priamych i nepriamych finančných prostriedkov EÚ na vodohospodárske projekty a aby zabezpečila, že sa tieto prostriedky vynaložia iba na projekty, na ktoré boli určené, a to aj s prihliadnutím na to, že prístup k vode je kľúčový pri odstraňovaní rozdielov medzi občanmi EÚ a pri zvyšovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Dvor audítorov, aby overil, či sú uspokojivo splnené kritériá efektívnosti a udržateľnosti;

25. vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy súčasný nedostatok investícií do vyváženého vodohospodárstva vzhľadom na to, že voda je jedným zo spoločných statkov občanov EÚ;

26. poukazuje na to, že zo spoľahlivého vodohospodárstva sa stáva priorita nadchádzajúcich desaťročí, a to tak z ekologického, ako aj z environmentálneho hľadiska, pretože dáva odpoveď na požiadavky v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, rovnako ako na hospodárske a sociálne požiadavky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0.

26

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Andrea Cozzolino, Pál Csáky, Miriam Dalli, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Peter Jahr, Rikke Karlsson, Notis Marias, Edouard Martin, Marlene Mizzi, Julia Pitera, Laurențiu Rebega, Sofia Sakorafa, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anja Hazekamp, György Hölvényi, Demetris Papadakis, Josep-Maria Terricabras, Ángela Vallina

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Norbert Lins, Dario Tamburrano, Martina Werner


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

22

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Guillaume Balas, Paul Brannen, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Christofer Fjellner, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Jan Huitema, Karol Karski, Marit Paulsen, Gabriele Preuß, Kay Swinburne, Claude Turmes, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox

Posledná úprava: 20. augusta 2015Právne oznámenie