SPRÁVA o reforme volebného zákona Európskej únie

2.10.2015 - (2015/2035(INL))

Výbor pre ústavné veci
Spoluspravodajcovia: Danuta Maria Hübner, Jo Leinen


Postup : 2015/2035(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0286/2015

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o reforme volebného zákona Európskej únie

(2015/2035(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (akt o voľbách), ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976, v znení zmien a doplnení[1], najmä na jeho článok 14,

–  so zreteľom na zmluvy, najmä na článok 9, článok 10, článok 14 ods. 2 a článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), na články 22, 223 ods. 1, článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na článok 3 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o volebnom postupe Parlamentu, najmä uznesenie z 15. júla 1998 o návrhu volebného postupu obsahujúceho spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu[2], uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014[3] a uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014[4],

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/142/EÚ z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu[5],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2015 s názvom Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, (COM(2015)0206),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010[6],

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi[7],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií[8] , najmä na jeho články 13, 21 a 31,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 11, 23 a 39,

–  so zreteľom na články 45 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0286/2015),

A.   keďže článok 223 ZFEÚ dáva Parlamentu právo začať reformu svojho volebného postupu s cieľom vypracovať jednotný postup, ktorý sa uplatní na celom území Únie, alebo postup, ktorý je založený na zásadách spoločných pre všetky členské štáty, a právo dať s tým svoj súhlas;

B.   keďže reforma volebného postupu Parlamentu by sa mala zamerať na zvýšenie demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb a demokratickej legitímnosti rozhodovacieho procesu Únie, posilnenie koncepcie občianstva Únie, zlepšenie fungovania Európskeho parlamentu a riadenia Európskej únie, aby práca Európskeho parlamentu bola legitímnejšia, na posilnenie zásad volebnej rovnosti a rovnosti príležitostí, zvýšenie účinnosti systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu a priblíženie poslancov Európskeho parlamentu bližšie k voličom, najmä pokiaľ ide o tých najmladších;

C.  keďže reforma volebného postupu musí rešpektovať aj zásady subsidiarity a proporcionality a nemala by sa snažiť o samoúčelné zavedenie jednotnosti;

D.  keďže možnosť vytvorenia jednotného volebného postupu založeného na priamych všeobecných voľbách je zakotvená v zmluvách od roku 1957;

E.   keďže neustále klesá účasť na európskych voľbách, najmä čo sa týka najmladších voličov, a nezáujem voličov o európske otázky je ohrozením budúcnosti Európy a keďže sú preto potrebné nápady, ktoré pomôžu oživiť európsku demokraciu;

F.   keďže skutočná harmonizácia postupu pre voľby do Európskeho parlamentu vo všetkých členských štátoch by mohla lepšie podporiť právo všetkých európskych občanov zúčastňovať sa za rovnakých podmienok na demokratickom živote Únie, pričom by sa posilnil politický rozmer Európskej integrácie;

G.  keďže právomocí Európskeho parlamentu sa od prvých priamych volieb v roku 1979 postupne zvyšujú a v súčasnosti má Parlament ako spoluzákonodarca rovnaké postavenie ako Rada vo väčšine oblastí politiky Únie, najmä v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy;

H.  keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa zmenil mandát poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa tak stali priamymi zástupcami občanov Únie[9], a nie „zástupcami ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“[10];

I.  keďže jediná reforma aktu o voľbách sa uskutočnila v roku 2002 v dôsledku prijatia rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom[11], ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť uskutočniť voľby na základe pomerného zastúpenia použitím systému zoznamu alebo systému jedného prenosného hlasu a ktoré zrušilo dvojitý mandát poslancov Európskeho parlamentu; keďže členské štáty okrem toho dostali osobitné právo určiť volebné obvody na vnútroštátnej úrovni a zaviesť vnútroštátny prah neprekračujúci 5 % hlasov;

J.  keďže komplexná dohoda o skutočne jednotnom volebnom postupe ešte nebola dosiahnutá, hoci k určitému zblíženiu volebných systémov postupne došlo, okrem iného v dôsledku prijatia sekundárnych právnych predpisov, napríklad smernice Rady 93/109/ES;

K.  keďže koncepcia občianstva Únie, formálne zavedená do ústavného poriadku Maastrichtskou zmluvou v roku 1993, zahŕňa právo občanov Únie na účasť v európskych a komunálnych voľbách vo svojom členskom štáte a v štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu[12]; keďže Charta základných práv, ktorá sa stala na základe Lisabonskej zmluvy právne záväznou, toto právo posilnila;

L.  keďže napriek týmto reformám sa európske voľby riadia stále z väčšej časti vnútroštátnymi právnymi predpismi, volebné kampane sú naďalej vnútroštátne a európske politické strany nemôžu dostatočne plniť svoj ústavný mandát a prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ;

M.  keďže európske politické strany môžu najlepšie prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia“ a mali by preto zohrávať výraznejšiu úlohu v rámci kampane na voľby do Parlamentu, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a aby preukázali súvislosť medzi hlasovaním za určitú vnútroštátnu stranu a vplyvom, ktorý strana má na veľkosť európskej politickej skupiny v Európskom parlamente;

N.   keďže postup vymenovania kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu sa medzi členskými štátmi a stranami výrazne líši, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a demokratické normy, pričom otvorené, transparentné a demokratické postupy výberu kandidátov sú na vybudovanie dôvery v politický systém nevyhnutné;

O.  keďže termíny na dokončenie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, v súčasnosti je to od 17 do 83 dní, a to stavia kandidátov aj voličov celej Únie do nerovnakej pozície, pokiaľ ide o čas vedenia kampane alebo zvažovania výberu;

P.   keďže termíny na dokončenie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a môžu sťažiť výmenu informácií medzi členskými štátmi o voličoch (zameranú na zabránenie dvojitému hlasovaniu), ak nie znemožniť;

Q.   keďže platné európske volebné pravidlá umožňujú nezáväzný limit do 5 % odovzdaných hlasov pre európske voľby a keďže 15 členských štátov využilo túto príležitosť a zaviedlo prah medzi 3 % a 5 %; keďže v menších členských štátoch a v členských štátoch, ktoré rozdelili svoju volebnú oblasť na volebné obvody, je limit v skutočnosti nad 3 %, hoci žiadne zákonné limity neexistujú; keďže zavedenie povinných prahových hodnôt považuje ústavná tradícia za legitímny spôsob, ako zaručiť schopnosť parlamentov fungovať;

R.  keďže v minulosti boli predčasne zverejnené výsledky, hoci článok 10 ods. 2 aktu o voľbách predčasné zverejňovanie výsledkov volieb výslovne zakazuje; keďže harmonizovaný čas uzavretia volebných miestností vo všetkých členských štátoch by výrazne prispel k spoločnému európskemu charakteru volieb do Európskeho parlamentu a znížil by možnosť ovplyvňovania ich výsledkov, keď sa výsledky volieb v niektorých členských štátoch zverejnia pred uzavretím volebných miestností vo všetkých členských štátoch;

S.  keďže prvé oficiálne odhady volebných výsledkov by sa mali oznamovať súčasne vo všetkých členských štátoch v posledný deň konania volieb o 21.00 h SEČ;

T.   keďže ustanovenie spoločného európskeho dňa konania volieb by lepšie odrážalo spoločné zapojenie občanov celej Únie, posilnenie participatívnej demokracie a pomohlo by vytvoriť súdržnenjšie celoeurópske voľby;

U.   keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedol nový ústavný poriadok tým, že Európskemu parlamentu bolo udelené právo voliť predsedu Európskej komisie[13], nie iba vysloviť súhlas; keďže európske voľby v roku 2014 boli v tejto súvislosti dôležitým precedensom a ukázali, že vymenovanie vedúcich kandidátov zvyšuje záujem občanov o európske voľby;

V.  keďže vymenovanie vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie poskytuje prepojenie medzi hlasmi na vnútroštátnej úrovni a v európskom kontexte a umožňuje, aby sa občania Únie mohli informovane rozhodnúť medzi alternatívnymi politickými programami; keďže vymenovanie vedúcich kandidátov otvorenými a transparentnými postupmi posilňuje demokratickú legitímnosť a zvyšuje zodpovednosť;

W.  keďže postup vymenovania a výberu vedúcich kandidátov na túto funkciu je významným prejavom európskej demokracie; keďže by to malo byť neoddeliteľnou súčasťou volebných kampaní;

X.   keďže termín na vymenovanie kandidátov európskych politických strán by sa mal zjednotiť vo volebnom zákone a keďže vedúci kandidáti na funkciu predsedu Komisie by mali byť kandidátmi vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Y.   keďže nie všetky členské štáty umožnili svojim občanom voliť zo zahraničia a podmienky odňatia hlasovacieho práva medzi štátmi, ktoré tak urobili, sa značne odlišujú; keďže zaručenie práva zúčastniť sa na voľbách pre všetkých občanov Únie s bydliskom mimo Únie by prispelo k rovnosti vo voľbách; keďže však členské štáty musia lepšie koordinovať svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

Z.   keďže prinajmenšom 13 členských štátov nemá zavedené primerané vnútorné pravidlá, ktoré by zabránili občanom Únie s dvojitou štátnou príslušnosťou v členských štátoch voliť dvakrát, čo je v rozpore s článkom 9 aktu o voľbách;

AA.   keďže by sa mal na európskej úrovni zriadiť volebný orgán fungujúci ako sieť jednotných kontaktných orgánov členských štátov, pretože by sa uľahčil prístup k informáciám o pravidlách upravujúcich európske voľby, zefektívnil by sa proces a posilnil európsky charakter týchto volieb; keďže preto vyzývame Komisiu, aby preskúmala praktické opatrenia potrebné na vytvorenie takéhoto orgánu na úrovni Únie;

AB.  keďže minimálny vek kandidátov sa vo všetkých 28 členských štátoch pohybuje medzi 18 a 25 rokmi a minimálny vek voličov sa pohybuje od 16 do 18 rokov, čo je dôsledok rozdielnych ústavných a volebných tradícií v členských štátoch; keďže zosúladenie veku voličov a minimálneho veku kandidátov by bol veľmi vhodný prostriedok na zabezpečenie skutočnej rovnosti občanov Únie vo voľbách, ktorý by umožnil zabrániť diskriminácii v najzákladnejšej oblasti občianstva – v práve na účasť na demokratickom procese;

AC.   keďže oficiálne ustanovenie a konsolidácia politických strán na úrovni Únie podporujú vytváranie európskeho politického povedomia a vyjadrujú vôľu občanov Únie a keďže to uľahčilo aj proces postupného zbližovania volebných systémov;

AD.  keďže hlasovanie prostredníctvom pošty, elektronickej pošty a internetu by mohlo zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov za predpokladu, že bude zabezpečená najvyššia možná úroveň ochrany údajov;

AE.  keďže vo väčšine členských štátov môžu členovia exekutívy byť volení do národného parlamentu bez toho, aby museli prerušiť svoje inštitucionálne činnosti;

AF.  keďže napriek pokračujúcemu pokroku od roku 1979, pokiaľ ide o rovnováhu medzi ženami a mužmi pri rozdeľovaní kresiel, pretrvávajú v tomto smere medzi členskými štátmi značné rozdiely, pričom v desiatich z nich nedosahuje menej zastúpené pohlavie ani 33 %; keďže súčasné zloženie Európskeho parlamentu, v ktorom je len 36,62 % žien, nedosahuje hodnoty a ciele rodovej rovnosti presadzované v Charte základných práv;

AG.   keďže rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí dosiahnuť ako jedna zo základných hodnôt Únie, pričom iba zopár členských štátov začlenilo túto zásadu do svojich vnútroštátnych volebných zákonov; keďže využívanie rodových kvót pri politickom rozhodovaní a striedavé zoznamy sa ukazujú byť veľmi účinným nástrojom na riešenie diskriminácie a nerovnováhy rozdelenia právomocí podľa pohlavia, ako aj na zlepšenie demokratického zastúpenia v politických rozhodovacích orgánoch;

AH.   keďže zásada zostupnej proporcionality zakotvená v Zmluve o EÚ významne prispela k tomu, že všetky členské štáty považujú európsky projekt za spoločné vlastníctvo;

1.   prijíma rozhodnutie, aby sa jeho volebný postup reformoval v dostatočnom predstihu pred voľbami v roku 2019 s cieľom zvýšiť demokratický a nadnárodný rozmer volieb do Európskeho parlamentu a demokratickú legitímnosť rozhodovacieho procesu v EÚ, posilniť pojem občianstva Únie a volebnú rovnosť, podporiť zásadu zastupiteľskej demokracie a priameho zastúpenia občanov Únie v Európskom parlamente v súlade s článkom 10 ZFEÚ, zlepšiť fungovanie Európskeho parlamentu a riadenie Únie tým, že práca Európskeho parlamentu sa stane viac legitímnou a efektívnou, zvýšiť účinnosť systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu, podporiť medzi občanmi všetkých členských štátov spoločnú zodpovednosť, posilniť vyvážené zloženie Európskeho parlamentu a zabezpečiť čo najvyššiu možnú mieru volebnej rovnosti a zapojenia občanov Únie;

2.  navrhuje, aby sa posilnilo zviditeľnenie európskych politických strán uvádzaním ich názvov a log na hlasovacích lístkoch, a odporúča, aby sa názvy a logá uvádzali aj vo vysielaní kampaní v televízii a rozhlase, na plagátoch a iných materiáloch používaných vo volebných kampaniach do Európskeho parlamentu, najmä v manifestoch vnútroštátnych strán, keďže tieto opatrenia by dodali európskym voľbám väčšiu transparentnosť a zlepšili by ich demokratický charakter, pretože občania budú môcť jednoznačne prepojiť svoje hlasovanie s jeho vplyvom na európske politické strany a na ich schopnosť formovať politické skupiny v Európskom parlamente;

3.   domnieva sa zároveň vzhľadom na záväzok Európskej únie v oblasti subsidiarity, že regionálne politické strany súťažiace v európskych voľbách by sa mali pridržiavať rovnakých postupov a že regionálne orgány treba nabádať, aby v tejto súvislosti používali oficiálne uznané regionálne jazyky;

4.   vyzýva členské štáty, aby uľahčili účasť európskych politických strán, ako aj ich vedúcich kandidátov vo volebných kampaniach, najmä v televízii a iných médiách;

5.   je rozhodnutý stanoviť spoločnú minimálnu lehotu dvanástich týždňov pred dňom volieb na vytvorenie zoznamov na vnútroštátnej úrovni v záujme posilnenia volebnej rovnosti, pretože sa volebným kandidátom a voličom v celej Únii poskytne pred hlasovaním rovnaké obdobie na prípravu a rozmýšľanie; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad spôsobmi, ako lepšie zosúladiť pravidlá upravujúce volebné kampane v súvislosti s európskymi voľbami;

6   považuje za dôležité, aby politické strany na všetkých úrovniach prijali demokratické a transparentné postupy na výber kandidátov; odporúča, aby vnútroštátne strany usporiadali demokratické voľby s cieľom vybrať svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu;

7.  navrhuje zaviesť povinnú prahovú hodnotu v rozpätí medzi 3 % a 5 % na pridelenie kresiel v členských štátoch s jedným volebným obvodom a v obvodoch, v ktorých sa používa systém zoznamov a ktoré zahŕňajú viac než 26 kresiel; domnieva sa, že toto opatrenie je dôležité na zaistenie fungovania Európskeho parlamentu, pretože zabráni ďalšej fragmentácii;

8.   navrhuje napriek skutočnosti, že členské štáty môžu slobodne určiť deň/dni volieb v rámci volebného obdobia, aby sa voľby vo všetkých členských štátoch skončili o 21.00 hodine SEČ v nedeľu volieb do Európskeho parlamentu, keďže by sa tým zabezpečilo správne uplatňovanie článku 10 ods. 2 aktu o voľbách, a tým by sa znížila možnosť ovplyvňovať výsledky volieb, keď sa výsledky v niektorých členských štátoch zverejnia pred zatvorením volebných miestností vo všetkých členských štátoch; podporuje názor, že zákaz predčasného zverejňovania výsledkov volieb by mal zostať v platnosti vo všetkých členských štátoch;

9.   je rozhodnutý stanoviť pre európske politické strany spoločný termín na vymenovanie vedúcich kandidátov 12 týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby mohli prezentovať svoje volebné programy, organizovať politické diskusie medzi kandidátmi a organizovať celoúniové volebné kampane; domnieva sa, že proces vymenovania vedúcich kandidátov predstavuje dôležitý aspekt volebných kampaní, pretože výsledky volieb do Európskeho parlamentu nepriamo súvisia s výberom predsedu Komisie, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

10.   je rozhodnutý určiť spoločnú lehotu ôsmich týždňov na finalizáciu zoznamu voličov a šesť týždňov, aby si vnútroštátne orgány zodpovedné za volebné zoznamy mohli vymeniť informácie o občanoch Únie s dvojitým občianstvom a o občanoch Únie, ktorí žijú v inom členskom štáte;

11.   navrhuje, aby sa jednotnosť volieb posilnila obmedzením výdavkov na kampaň do primeranej výšky, ktorá umožní primeranú prezentáciu politických strán, kandidátov a ich volebných programov;

12.   navrhuje, aby občania Únie vrátane tých, ktorí majú bydlisko v tretej krajine, mali právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu; domnieva sa, že by sa tým konečne zabezpečilo všetkým občanom Únie rovnaké právo hlasovať v európskych voľbách za rovnakých podmienok, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo štátnu príslušnosť;

13.   vyzýva však členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

14.   nabáda členské štáty, aby umožnili poštové, elektronické a internetové hlasovanie s cieľom zvýšiť účasť vo voľbách a uľahčiť hlasovanie všetkým občanom, najmä osobám so zníženou pohyblivosťou a ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v členskom štáte EÚ, ktorého nie sú občanmi, alebo žijúcim v tretej krajine, za predpokladu, že boli prijaté potrebné opatrenia na zabránenie akémukoľvek možnému podvodu pri používaní hlasovania týmito prostriedkami;

15.  ako ďalší krok odporúča členským štátom, aby zvážili spôsoby harmonizácie minimálneho veku voličov na 16 rokov s cieľom ďalej posilniť volebnú rovnosť občanov Únie;

16.  žiada preskúmanie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou s cieľom upraviť pravidlá týkajúce sa komisárov, ktorí kandidujú vo voľbách do Európskeho parlamentu, aby v čase volieb nebola ohrozená inštitucionálna efektívnosť Komisie a aby sa zabránilo zneužívaniu inštitucionálnych zdrojov;

17.  je rozhodnutý poskytnúť Parlamentu právo určovať po konzultácii s Radou volebné obdobie volieb do Európskeho parlamentu;

18.   nabáda členské štáty, aby prijali vhodné právne rámce, ktoré zabezpečia najvyššiu úroveň informatívneho, spravodlivého a objektívneho mediálneho pokrytia volebných kampaní, najmä od verejnoprávnych staníc; považuje to za kľúčové, aby sa európskym občanom umožnil informovaný výber spomedzi konkurenčných politických programov; pri dosahovaní tohto cieľa uznáva význam nástrojov samoregulácie, ako sú kódexy správania;

19.   žiada, aby sa sprísnili normy určené na zabezpečenie slobodnej a neobmedzenej konkurencie medzi politickými stranami, a najmä aby sa posilnila mediálna pluralita a neutralita všetkých úrovní verejnej správy v súvislosti s volebným procesom;

20.   zdôrazňuje dôležitosť zvýšenej účasti žien v politickom rozhodovaní a lepšie zastúpenie žien vo voľbách do Európskeho parlamentu; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie Únie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu zásady rovnosti mužov a žien počas celého volebného procesu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rodovo vyvážených volebných zoznamov;

21.   nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu primeraného zastúpenia etnických, jazykových a iných menšín vo voľbách do Európskeho parlamentu;

22.   považuje za žiaduce vytvoriť európsky volebný orgán, ktorý by mohol byť poverený sústreďovaním informácií o voľbách do Európskeho parlamentu, dohľadom nad priebehom volieb a uľahčením výmeny informácií medzi členskými štátmi;

23.   zastáva názor, že funkcia člena Európskeho parlamentu by mala byť nezlučiteľná s funkciou poslanca regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami;

24.   pripomína, že napriek odporúčaniam Komisie sa členským štátom opakovane nepodarilo dohodnúť sa na spoločnom dni konania volieb; nabáda členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť o tejto otázke dohodu;

25.  predkladá Rade priložený návrh na zmenu Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA: PREDBEŽNÝ NÁVRH ROZHODNUTIA RADY

o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu[14],

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 223,

so zreteľom na návrh Európskeho parlamentu,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)  ustanovenia zmlúv týkajúce sa volebného postupu by sa mali vykonávať,

PRIJALA ustanovenia pripojené k tomuto rozhodnutiu a odporúča, aby ich schválili členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami.

Toto rozhodnutie a ustanovenia pripojené k nemu sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Členské štáty bezodkladne oznámia generálnemu tajomníkovi Rady, že vykonali požadované postupy v súlade so svojimi príslušnými ústavnými predpismi na prijatie ustanovení pripojených k tomuto rozhodnutiu.

Zmeny a doplnenia nadobudnú účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po schválení ustanovení tohto rozhodnutia členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Príloha k návrhu rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu

Pozmeňujúci návrh  1

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 1 – odsek 1

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

1. V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom pomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.

1. V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení ako zástupcovia občanov Únie systémom pomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.

Pozmeňujúci návrh    2

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty môžu určiť minimálny prah pre rozdelenie kresiel. Na celoštátnej úrovni tento prah nesmie presiahnuť 5 percent odovzdaných hlasov.

Pre volebné obvody a pre členské štáty s jediným volebným obvodom, v ktorých sa používa systém zoznamov a ktoré zahŕňajú viac ako 26 kresiel, členské štáty určia prah pre rozdelenie kresiel, ktorý nesmie byť nižší ako 3 percentá a nesmie presiahnuť 5 percent odovzdaných hlasov vo volebnom obvode alebo v príslušnom členskom štáte s jediným volebným obvodom.

Odôvodnenie

All Member States with up to 26 seats have a de facto threshold of more than 3%. Of the seven Member States with more than 26 seats (Germany, France, the United Kingdom, Italy, Poland, Romania and Spain), all Member States except Spain and Germany have a legal electoral threshold for European elections, ranging from 3% to 5%, or have subdivided their electoral area in constituencies comprising not more than 26 seats. Therefore, this amendment would prevent the Parliament from further fragmentation and would make its functioning more efficient but at the same time not constrain the conduct of democratic elections in smaller Member States or Member States that have divided their territories into smaller constituencies.

Pozmeňujúci návrh    3

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 a (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3a

 

Každý členský štát stanoví lehotu na zostavenie volebných zoznamov. Táto lehota je najmenej 12 týždňov pred začiatkom volebného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1.

Odôvodnenie

Týmto pozmeňujúcim návrhom by sa občanom Únie poskytlo rovnaké obdobie na rozmyslenie o hlasovaní a kandidátom sa poskytne rovnaký čas na prípravu kampaní.

Pozmeňujúci návrh    4

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 b (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 b

 

Konečný termín na zostavenie a finalizáciu zoznamu voličov je osem týždňov pred prvým dňom volieb.

Odôvodnenie

V pôvodnej verzii návrhu zmena znie takto: „Každý členský štát stanoví lehotu na vytvorenie volebných zoznamov na vnútroštátnej úrovni (...)“. Tým by sa mohli z pôsobnosti tohto ustanovenia vylúčiť regionálne zoznamy alebo zoznamy na úrovni volebného obvodu. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu (ďalej len PN) je objasniť, že sa tým myslia všetky volebné zoznamy na voľby do Európskeho parlamentu.

Pozmeňujúci návrh    5

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 c (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 c

 

Politické strany zúčastňujúce sa na voľbách do Európskeho parlamentu dodržiavajú pri výbere kandidátov do týchto volieb demokratické postupy a transparentnosť.

Pozmeňujúci návrh    6

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 d (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3d

 

V zozname kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu je zabezpečená rodová rovnosť formou striedavých zoznamov alebo iných rovnocenných metód.

Pozmeňujúci návrh    7

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 e (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 e

 

Na hlasovacích lístkoch používaných vo voľbách do Európskeho parlamentu vidno rovnako názvy a logá vnútroštátnych strán, ako aj (ak existujú) názvy a logá európskych politických strán, ku ktorým sú pridružené.

 

Členské štáty podporujú a uľahčujú poskytovanie týchto väzieb v televíznych a rozhlasových vysielaniach kampaní a na volebných materiáloch kampaní. Materiály predvolebnej kampane zahŕňajú odkaz na manifest európskej politickej strany (ak existuje), ku ktorej daná vnútroštátna strana patrí.

 

Pravidlá zasielania volebných materiálov voličom vo voľbách do Európskeho parlamentu sú rovnaké ako tie, ktoré sa v príslušnom členskom štáte uplatňujú vo vnútroštátnych, regionálnych a miestnych voľbách.

Pozmeňujúci návrh    8

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 3 f (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 f

 

Európske politické strany vymenujú svojich kandidátov na funkciu predsedu Komisie najneskôr 12 týždňov pred začiatkom volebného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1.

Odôvodnenie

Keďže Lisabonskou zmluvou nadobudol Parlament právo voliť predsedu Komisie, občania Únie by mali mať možnosť vyjadriť prepojenie medzi hlasovaním a kandidátom svojej strany na predsedu Komisie.

Pozmeňujúci návrh    9

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 4 a (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4 a

 

Členské štáty môžu zaviesť elektronické a internetové hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu, a ak tak urobia, prijmú dostatočné opatrenia na zabezpečenie hodnovernosti výsledkov, tajnosti hlasovania a ochrany údajov.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh by umožnil používanie elektronického hlasovania v európskych voľbách, čím sa uľahčí hlasovanie pre občanov Únie so zníženou pohyblivosťou a pre tých, ktorí žijú v zahraničí.

Pozmeňujúci návrh    10

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 4 b (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4 b

 

Členské štáty môžu umožniť svojim občanom hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu prostredníctvom pošty.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh by umožnil hlasovanie prostredníctvom pošty, teda umožní občanom Únie ďalší spôsob hlasovania.

Pozmeňujúci návrh    11

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 5 – odsek 1 – pododsek 2

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

Môže sa predĺžiť alebo skrátiť podľa druhého pododseku článku 10 ods. 2.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    12

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 6 – odsek 1

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

1. Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú na individuálnom a osobnom základe. Nie sú viazaní nijakými príkazmi a nemajú záväzný mandát.

1. Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú na individuálnom a osobnom základe. Nie sú viazaní nijakými príkazmi a nemajú záväzný mandát. Zastupujú všetkých občanov Únie.

Pozmeňujúci návrh    13

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 6 – odsek 2

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

2. Poslanci Európskeho parlamentu požívajú výsady a imunity, ktoré im prináležia podľa Protokolu z 8. apríla 1967 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

2. Poslanci Európskeho parlamentu požívajú výsady a imunity, ktoré im prináležia podľa Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh    14

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 1a (nová)

 

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

– poslanca národného alebo regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami,

Pozmeňujúci návrh    15

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 2

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- člena Komisie Európskych spoločenstiev,

– člena Komisie,

Pozmeňujúci návrh    16

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 3

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- sudcu, generálneho advokáta alebo zapisovateľa Súdneho dvora Európskych spoločenstiev či Súdu prvého stupňa,

– sudcu, generálneho advokáta alebo zapisovateľa Súdneho dvora Európskej únie či Všeobecného súdu,

Pozmeňujúci návrh    17

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 5

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- člena Dvora audítorov Európskych spoločenstiev,

– člena Dvora audítorov,

Pozmeňujúci návrh    18

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 6

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- ombudsmana Európskych spoločenstiev,

– Európskeho ombudsmana,

Pozmeňujúci návrh    19

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 7

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- člena Hospodárskeho a sociálneho výboru Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

– člena Hospodárskeho a sociálneho výboru,

Pozmeňujúci návrh    20

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 1 – zarážka 9

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

- člena výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvami o vytvorené Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Spoločenstiev či na plnenie stálych priamych administratívnych úloh,

– člena výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Únie či na plnenie stálych priamych administratívnych úloh,

 

(Tento pozmeňujúci návrh sa vzťahuje na celý text. Jeho prijatie si vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte.)

Pozmeňujúci návrh    21

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 2

Akt o voľbách z roku 1976

 

Pozmeňujúci návrh

2. Od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004 funkcia člena Európskeho parlamentu nie je zlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu.

vypúšťa sa

Ako výnimka z tohto pravidla a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie odseku 3:

 

- poslanci Írskeho národného parlamentu, ktorí sú zvolení do Európskeho parlamentu v nasledujúcich voľbách, môžu vykonávať dvojitý mandát až do nových volieb do Írskeho národného parlamentu, pričom potom sa bude uplatňovať prvý pododsek tohto odseku,

 

- poslanci parlamentu Spojeného kráľovstva, ktorí sú zároveň poslancami Európskeho parlamentu počas päťročného obdobia predchádzajúceho voľbám do Európskeho parlamentu v roku 2004 môžu vykonávať dvojitý mandát až do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009, keď sa uplatní prvý pododsek tohto odseku.

 

Pozmeňujúci návrh    22

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 7 – odsek 4

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

4. Poslanci Európskeho parlamentu, na ktorých sa budú vzťahovať odseky 1, 2 a 3 počas piatich rokov uvedených v článku 5, budú nahradení v súlade s článkom 13.

4. Poslanci Európskeho parlamentu, na ktorých sa budú vzťahovať odseky 1 a 3 počas piatich rokov uvedených v článku 5, budú nahradení v súlade s článkom 13.

Pozmeňujúci návrh    23

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 9 a (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 9 a

 

Všetci občania Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, majú právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Členské štáty prijmú potrebné  opatrenia na zabezpečenie uplatnenia tohto práva.

Odôvodnenie

Občania Únie s pobytom mimo Únie by mali mať rovnaké práva na účasť v európskych voľbách ako občania s pobytom v Únii.

Pozmeňujúci návrh    24

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 10 – odsek 1

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

1. Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočňujú v termíne a čase určenom každým členským štátom; pre všetky členské štáty tento dátum spadá do rovnakého obdobia počnúc vo štvrtok ráno a končiac nasledujúcou nedeľou.

1. Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočňujú v termíne alebo termínoch a čase určenom každým členským štátom; pre všetky členské štáty tento dátum alebo dátumy spadajú do rovnakého obdobia počnúc vo štvrtok ráno a končiac nasledujúcou nedeľou. Voľby sa skončia vo všetkých členských štátoch v tú nedeľu do 21.00 hodiny SEČ.

Odôvodnenie

Toto opatrenie by malo zabrániť únikom informácií o výsledkoch volieb v členských štátoch, ktoré majú európske voľby skôr, čím sa odstráni možnosť ovplyvňovať celkové konečné výsledky volieb.

Pozmeňujúci návrh    25

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 10 – odsek 2

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty môžu oficiálne zverejniť výsledky sčítania hlasov až po zatvorení volebných miestností v členskom štáte, kde voliči hlasujú ako poslední v období uvedenom v odseku 1.

2. Členské štáty môžu oficiálne zverejniť výsledky sčítania hlasov až po zatvorení volebných miestností. Prvé odhady výsledkov sa oznamujú súčasne vo všetkých členských štátoch na konci volebného obdobia uvedeného v odseku 1. Predtým sa nesmú zverejňovať žiadne prognózy založené na volebných prieskumoch.

Odôvodnenie

Toto opatrenie by mohlo vytvoriť moment celoeurópskej spolupatričnosti.

Pozmeňujúci návrh    26

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 10 – odsek 2 a (nový)

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Počítanie hlasov zaslaných poštou sa začína vo všetkých členských štátoch po uzatvorení volebných miestností v členskom štáte, ktorého voliči hlasujú v lehote uvedenej v odseku 1 ako poslední.

Odôvodnenie

Súčasné sčítavanie hlasov zaslaných poštou vo všetkých členských štátoch umožní zabrániť oznámeniu výsledkov v tých členských štátoch, ktorých volebné miestnosti boli uzavreté pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1.

Pozmeňujúci návrh    27

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 11

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

1. Rada na základe jednomyseľného rozhodnutia určí volebné obdobie pre prvé voľby, a to po porade s Európskym parlamentom.

1. Európsky parlament po porade s Radou určí volebné obdobie pre voľby najmenej jeden rok pred skončením päťročného funkčného obdobia uvedeného v článku 5.

2. Nasledujúce voľby sa uskutočnia v zodpovedajúcom období posledného roku päťročného obdobia uvedeného v článku 5.

 

Ak nemožno uskutočniť voľby v Spoločenstve v danom termíne, Rada po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne určí najmenej jeden rok pred koncom päťročného obdobia uvedeného v článku 5 iný termín, ktorý nepredchádza termín určený podľa predchádzajúceho pododseku o viac ako dva mesiace ani ho nenasleduje o viac ako jeden mesiac.

 

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 196 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sa Európsky parlament zíde, bez toho, aby sa musel zvolávať, v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia volebného obdobia.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 229 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sa Európsky parlament zíde bez toho, aby sa musel zvolávať, v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia volebného obdobia.

4. Právomoci Európskeho parlamentu zanikajú na začiatku prvej plenárnej schôdze nového Európskeho parlamentu.

 

Pozmeňujúci návrh    28

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 14

Akt o voľbách z roku 1976

 

Pozmeňujúci návrh

Ak by sa museli prijať opatrenia na implementovanie tohto aktu, Rada jednomyseľným hlasovaním o návrhu Európskeho parlamentu po porade s Komisiou prijme tieto opatrenia po úsilí o dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom v zmierovacom výbore zloženom z Rady a zástupcov Európskeho parlamentu.

Opatrenia na implementovanie tohto aktu navrhne Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou všetkých poslancov, a Rada ho prijíma kvalifikovanou väčšinou po porade s Komisiou a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Pozmeňujúci návrh    29

Akt o voľbách z roku 1976

Článok 15

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

Tento akt je vypracovaný v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom, jazyku, pričom všetky texty sú rovnako autentické.

Tento akt je vypracovaný v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom, jazyku, pričom všetky texty sú rovnako autentické.

 

Podľa zmlúv o pristúpení je znenie tohto aktu v bulharskom, českom, estónskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, poľskom, rumunskom, slovenskom a slovinskom jazyku takisto autentické.

Prílohy I a II predstavujú neoddeliteľnú súčasť tohto aktu.

 

Pozmeňujúci návrh    30

Akt o voľbách z roku 1976

Príloha I

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

Príloha I

vypúšťa sa

Spojené kráľovstvo bude uplatňovať ustanovenia tohto aktu iba v súvislosti so Spojeným kráľovstvom.

 

Pozmeňujúci návrh    31

Akt o voľbách z roku 1976

Príloha II

Akt o voľbách z roku 1976

Pozmeňujúci návrh

Príloha II

vypúšťa sa

Vyhlásenie k článku 14

 

Čo sa týka postupu, ktorý musí dodržať zmierovací výbor, dohodlo sa na využití ustanovení odsekov 5, 6 a 7 postupu uvedeného v spoločnej deklarácii Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 4. marca 19751.

 

_____________

 

1 Ú. v. ES C 89, 22. 4. 1975, s. 1.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Reforma aktu o voľbách

Hoci už v Rímskej zmluve z roku 1957 sa predpokladá možnosť vypracovania jednotného volebného postupu založeného na všeobecných priamych voľbách, voľby do Európskeho parlamentu sa stále do veľkej miery riadia vnútroštátnymi volebnými pravidlami. Politické rozdelenie kresiel v Európskom parlamente neurčujú jedny európske voľby, ale 28 vnútroštátnych volieb, v ktorých sa rozhoduje o kreslách pridelených jednotlivým krajinám. Je to v ostrom kontraste s podstatou Európskeho parlamentu ako skutočného európskeho orgánu a rovnocenného spoluzákonodarcu v inštitucionálnej štruktúre Európskej únie. Politické skupiny v Európskom parlamente vykazujú pozoruhodnú úroveň súdržnosti pri hlasovaní, porovnateľnú s národnými parlamentmi. Poslanci Európskeho parlamentu v plnom súlade so svojou úlohou podľa európskych zmlúv nekonajú ako zástupcovia svojich členských štátov, ale ako „zástupcovia občanov Únie“[15].

Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa voličom neprezentujú rôzne politické predstavy a záujmy zastúpené v Európskom parlamente. Volebné kampane sa uskutočňujú predovšetkým na vnútroštátnej politickej úrovni, pričom občania Únie nemajú jasné predstavy o skutočnej politike, ktorá môže byť výsledkom ich hlasovania. V tejto súvislosti možno považovať vymenovanie vedúcich kandidátov európskych politických strán na funkciu predsedu Komisie v európskych voľbách v roku 2014 za významný prelom. Napriek všetkému úsiliu však hlavní vedúci kandidáti boli väčšine občanov Únie neznámi[16] a pre mnohých voličov zostala nejasná dokonca aj príslušnosť vnútroštátnych strán k európskym politickým skupinám. Voľby sú hlavným nástrojom demokratickej účasti, ale v dôsledku zastaraného systému, ktorým sa európske voľby riadia, nemôžu sa občania Únie plne zapojiť do európskych politických diskusií.

Odhliadnuc od potreby posilniť európsky rozmer volieb do Európskeho parlamentu, súčasná miera rôznorodosti vnútroštátnych volebných pravidiel je v rozpore s koncepciou občianstva Európskej únie a so zásadou rovnosti. Harmonizácia nie je samoúčelná, občania Únie musia mať možnosť uplatňovať svoje hlasovacie právo za porovnateľných podmienok a pri rešpektovaní demokratických zásad, bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť.

S cieľom preklenúť priepasť medzi európskymi inštitúciami a voličmi izolovanými vo svojom domácom prostredí, ako aj zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Únie je Európsky parlament odhodlaný využiť svoje práva zakotvené v článku 223 ods. 1 ZFEÚ a iniciovať reformu európskeho aktu o voľbách[17].

Súčasný stav

Od roku 1976, keď európsky akt o voľbách pripravil cestu pre prvé priame voľby do Európskeho parlamentu v roku 1979, ustanovenia o európskych voľbách prešli určitým vývojom, hoci nie takým výrazným, ako by si bol Európsky parlament želal. V roku 1992 získal Európsky parlament na základe Maastrichtskej zmluvy právo schvaľovať rozhodnutie Rady o jednotnom postupe, čím sa dosiahol významný pokrok v oblasti občianstva, keďže občania Únie dostali právo voliť a kandidovať v každom členskom štáte, v ktorom majú bydlisko. Maastrichtská zmluva zaviedla možnosť vytvárať politické strany na európskej úrovni, čo bol krok k nadnárodnej politike. Amsterdamská zmluva z roku 1997 mandát Európskeho parlamentu na reformu európskeho aktu o voľbách rozšírila. Odvtedy sa návrhy Európskeho parlamentu nemusia nevyhnutne snažiť o jednotný postup, ale môžu tiež definovať spoločné zásady, ktoré musia dodržiavať všetky členské štáty. Lisabonská zmluva zabezpečuje poslancom Európskeho parlamentu postavenie zástupcov občanov Európskej únie namiesto „ľudu štátov“. Okrem toho Európsky parlament získal právo voliť predsedu Komisie namiesto jednoduchého schvaľovania výberu, ktorý uskutočňovala Európska rada. Povinnosť Európskej rady, aby sa výsledky volieb do Európskeho parlamentu brali do úvahy pri navrhovaní kandidáta, prepája hlasovacie právo občanov Únie s voľbou predsedu Komisie.

Súbežne so zmenami zmluvy bol dosiahnutý pokrok pri stanovení základných podmienok pre voľby do Európskeho parlamentu prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov. Smernica Rady 93/109/ES[18] priniesla podrobné ustanovenia na výkon volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi. Pretrvávajú však problémy pri jej vykonávaní (Komisia začala konanie o porušení proti 14 členským štátom, ktoré netransponovali túto smernicu). Nariadenie Rady 2004/2003[19] stanovuje pravidlá zakladania európskych politických strán a poskytuje im prístup k financovaniu zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Pravidlá sa ďalej rozvíjali v nariadení č. 1141/2014, ktoré nadobudne účinnosť v roku 2017 a poskytne európskym politickým stranám európsku právnu subjektivitu[20].

Jediná reforma európskeho aktu o voľbách sa uskutočnila v roku 2002 rozhodnutím Rady 2002/772/ES, ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť uskutočniť voľby na základe pomerného zastúpenia použitím systému zoznamu alebo systému jedného prenosného hlasu a ktoré zrušilo dvojitý mandát poslancov Európskeho parlamentu. Členské štáty okrem toho dostali výslovné právo zriadiť volebné obvody na vnútroštátnej úrovni a zaviesť národný prah do 5 %.

Napriek týmto reformám sa európske voľby riadia stále z väčšej časti vnútroštátnymi právnymi predpismi, volebné kampane sú naďalej vnútroštátne a európske politické strany nemôžu dostatočne plniť svoj ústavný mandát a prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 4 ZEÚ.

Ďalší postup

ZFEÚ v článku 223 ods. 1 dáva Európskemu parlamentu právo iniciovať reformu európskeho aktu o voľbách vypracovaním návrhov, o ktorých Rada rozhoduje jednomyseľne. Zmeny európskeho aktu o voľbách sa potom predložia na ratifikáciu členským štátom v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Okrem tohto článok 14 európskeho aktu o voľbách umožňuje použiť jednoduchší postup v prípade viac technických opatrení. Prijímajú sa jednomyseľným hlasovaním v Rade po porade s Európskou komisiou, bez nutnosti vnútroštátnej ratifikácie. Akékoľvek vykonávacie opatrenie však musí byť založené na špecifických ustanoveniach samotného európskeho aktu o voľbách. Vzhľadom na obmedzený rozsah pôsobnosti európskeho aktu o voľbách v jeho súčasnej podobe žiadne zásadné reformy nemožno uskutočniť prostredníctvom vykonávacích opatrení.

Spravodajcovia skúmali množstvo potenciálnych reformných opatrení, ktorými by bolo možné dosiahnuť zlepšenie demokratického rozmeru európskych volieb, posilniť občianstvo Únie, zlepšiť fungovanie Európskeho parlamentu a riadenie Európskej únie, dosiahnuť, aby práca Európskeho parlamentu bola legitímnejšia a efektívnejšia, zvýšiť efektívnosť riadenia európskych volieb a umožniť väčšiu volebnú rovnosť občanov Únie. Po dôkladnom preskúmaní prínosu každého potenciálneho reformného opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov, ako aj ich uskutočniteľnosti v súčasnej politickej situácii sa spravodajcovia rozhodli navrhnúť tieto zmeny aktu o voľbách z roku 1976:

1.  lepšie zviditeľnenie európskych politických strán uvedením ich názvov a log na hlasovacích lístkoch, a ak je to možné, na plagátoch použitých v kampaniach európskych volieb;

2.  zavedenie spoločnej lehoty dvanásť týždňov pred dňom volieb na vytvorenie zoznamov na vnútroštátnej úrovni;

3.  zavedenie povinnej prahovej hodnoty v rozmedzí od 3 % do 5 % na pridelenie kresiel v členských štátoch s jedným volebným obvodom a v obvodoch, ktoré zahŕňajú viac než 26 kresiel, v prípade členských štátov využívajúcich listiny;

4.  zatvorenie volebných miestností vo všetkých členských štátoch do 21.00 hodiny SEČ vo volebnú nedeľu;

5.  zavedenie spoločnej lehoty 12 týždňov na vymenovanie vedúcich kandidátov európskymi politickými stranami;

6.  zavedenie práva všetkých občanov Únie žijúcich mimo EÚ voliť v európskych voľbách;

7.  zavedenie elektronického hlasovania a možnosti hlasovať prostredníctvom internetu a pošty;

8.  harmonizovaný vek voličov od 16 rokov ako ďalšie odporúčanie členským štátom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

14

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Jo Leinen, György Schöpflin, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Guy Verhofstadt, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Sylvie Goulard, Enrique Guerrero Salom, Sylvia-Yvonne Kaufmann, David McAllister, Viviane Reding, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Mady Delvaux, Ulrike Rodust, Iuliu Winkler

  • [1]  Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1) zmenené rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).
  • [2]  Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 66.
  • [3]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0462.
  • [4]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0082.
  • [5]  Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2013, s. 29.
  • [6]  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
  • [7]  Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34.
  • [8]  Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1.
  • [9]  Článok 10 ods. 2 a článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ.
  • [10]  Článok 189 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
  • [11]  Rozhodnutie Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).
  • [12]  Článok 20 ods. 2 ZFEÚ.
  • [13]  Článok 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ.
  • [14]  Zmeny v tomto dokumente vychádzajú z konsolidácie vypracovanej právnou službou Európskeho parlamentu na základe Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5) v znení zmien a doplnení rozhodnutím 93/81/Euratom, ESUO, EHS, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutie Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna 2002 a 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). Jeho znenie sa líši od konsolidovanej verzie, ktorú vypracoval Úrad pre úradné publikácie Európskej únie (CONSLEG. 1976X1008-23/09/2002) v dvoch bodoch: zapracúva zarážku k článku 6 ods. 1 „ – člen Výboru regiónov“ vyplývajúcu z článku 5 Amsterdamskej zmluvy (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997) a je prečíslované v súlade s článkom 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom.
  • [15]  Článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ: „Európsky parlament sa skladá zo zástupcov občanov Únie. Ich počet nepresiahne sedemsto päťdesiat plus predseda. Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel.“
  • [16]  Podľa prieskumu spoločnosti IPSOS z apríla 2014 len 40 % voličov z Európy poznalo Martina Schulza, 39 % Jeana-Claudea Junckera a José Bového, 37 % Guya Verhofstadta a 31 % Ska Kellerovú alebo Alexisa Tsiprasa. Pozri www.ipsos-na.com/news-polls/pressrelease.aspx?id=6491.
  • [17]  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5, v znení zmien a doplnení rozhodnutím Rady z 25. júna 2002 a 23. septembra 2002, ktorými sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom, Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1 – 4, ďalej označovaný ako „európsky akt o voľbách“.
  • [18]  Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993 (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34 – 38), zmenená a doplnená smernicou Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 26, 26.1.2013, s. 27 – 29).
  • [19]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni, (Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1524/2007 z 18. decembra 2007, (Ú. v. EÚ L 343, 27.12.2007, s. 5).
  • [20]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ, L 317, 4.11.2014, s. 1).