SPRÁVA o návrhu smernice Rady o zrušení smernice Rady 2003/48/ES

16.10.2015 - (COM(2015)0129 – C8‑0086/2015 – 2015/0065(CNS)) - *

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Molly Scott Cato
(Zjednodušený postup – článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu smernice Rady o zrušení smernice Rady 2003/48/ES

(COM(2015)0129 – C8‑0086/2015 – 2015/0065(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0129),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0086/2015),

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0299/2015),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1 Návrh smernice Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou Pozmeňujúci návrh (5) Smernica 2014/107/EÚ má vo všeobecnosti širší rozsah pôsobnosti ako smernica 2003/48/ES a stanovuje sa v nej, že v prípade prekrývania sa rozsahu pôsobnosti, má prednosť smernica 2014/107/EÚ. Stále však existujú zostávajúce prípady, v ktorých by sa uplatňovala len smernica 2003/48/ES. Tieto zostávajúce prípady sú dôsledkom miernych rozdielov v prístupe medzi oboma smernicami a rôznych osobitných výnimiek. Ak je v týchto obmedzených prípadoch rozsah pôsobnosti smernice 2003/48/ES mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2014/107/EÚ, príslušné ustanovenia smernice 2003/48/ES by sa naďalej uplatňovali, čo by malo za následok dvojité štandardy týkajúce sa oznamovania v rámci Únie. Nad menšími prínosmi zachovania tohto dvojitého oznamovania by prevážili náklady. (5) Smernica 2014/107/EÚ má vo všeobecnosti širší rozsah pôsobnosti ako smernica 2003/48/ES a stanovuje sa v nej, že v prípade prekrývania sa rozsahu pôsobnosti, má prednosť smernica 2014/107/EÚ. Stále však existujú zostávajúce prípady, v ktorých by sa uplatňovala len smernica 2003/48/ES. Tieto zostávajúce prípady sú dôsledkom miernych rozdielov v prístupe medzi oboma smernicami a rôznych osobitných výnimiek. Ak je v týchto obmedzených prípadoch rozsah pôsobnosti smernice 2003/48/ES mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2014/107/EÚ, príslušné ustanovenia smernice 2003/48/ES by sa naďalej uplatňovali, čo by malo za následok dvojité štandardy týkajúce sa oznamovania v rámci Únie. Hoci nebola vypracovaná analýza nákladov a prínosov systému dvojitého oznamovania, ani dočasného prechodného obdobia medzi oboma normami, možno rozumne predpokladať, že nad menšími prínosmi zachovania tohto dvojitého oznamovania by prevážili náklady.

Odôvodnenie

Spravodajkyňa chápe potenciálnu záťaž dvojitého oznamovania, ocenila by analýzu nákladov a prínosov takéhoto systému, aby mohol Parlament prijať čo najinformovanejšie rozhodnutie.

Pozmeňujúci návrh    2 Návrh smernice Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou Pozmeňujúci návrh (11a) Ustanovenia rovnocenné s ustanoveniami smernice 2003/48/ES sa v súčasnosti uplatňujú prostredníctvom osobitných bilaterálnych dohôd medzi Úniou a piatimi európskymi krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi Únie (Švajčiarska konfederácia, Lichtenštajnské kniežactvo, Sanmarínska republika, Monacké kniežactvo a Andorrské kniežactvo), ako aj medzi každým členským štátom a dvanástimi závislými alebo pridruženými územiami (Normanské ostrovy, ostrov Man a závislé alebo pridružené územia Karibiku). Je dôležité, aby boli všetky tieto bilaterálne dohody prispôsobené novému globálnemu štandardu OECD a smernici 2014/107/EÚ. Takisto je veľmi dôležité, aby neexistovali žiadne medzery alebo iné nedostatky v procese prechodu od existujúceho štandardu na nový. Hoci má Komisia jasný mandát na dosiahnutie zmien v dohodách s piatimi krajinami, ktoré nie sú členmi Únie, mala by v rámci svojich odborných znalostí hrať aktívnu úlohu aj pri uľahčovaní a podpore revízie dohôd členských štátov s 12 závislými alebo pridruženými územiami. Na uľahčenie jednoduchosti a účinnosti by mala Komisia v prípade potreby a s výslovným súhlasom členských štátov prevziať vedenie rokovaní.

Odôvodnenie

Boli vyjadrené obavy v súvislosti s možným otvorením medzier v prípade, ak nebudú čoskoro dohodnuté dohody s piatimi nečlenskými krajinami EÚ. Spravodajkyňa ľutuje, že Komisia nemá mandát rokovať s dvanástimi zámorskými závislými územiami.

Pozmeňujúci návrh    3 Návrh smernice Článok 1 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou Pozmeňujúci návrh 3a. Komisia predloží do 1. júla 2016 Rade a Európskemu parlamentu správu o prechode od štandardu oznamovania uplatňovaného podľa smernice 2003/48/ES na nový štandard oznamovania zriadený smernicou 2014/107/EÚ. Správa zahŕňa okrem iného riziká vytvorenia medzier alebo iných nepresností v oznamovaní, ktoré by mohli uľahčiť cezhraničné daňové podvody a vyhýbanie sa plateniu daní. Správa sa tiež týka súvisiacich procesov revízie osobitných bilaterálnych dohôd medzi Úniou a piatimi európskymi krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi Únie (Švajčiarska konfederácia, Lichtenštajnské kniežactvo, Sanmarínska republika, Monacké kniežactvo a Andorrské kniežactvo), ako aj medzi každým členským štátom a dvanástimi závislými alebo pridruženými územiami (Normanské ostrovy, ostrov Man a závislé alebo pridružené územia Karibiku). Komisia predloží do 1. októbra 2017 následnú správu s cieľom podrobne monitorovať situáciu. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

Odôvodnenie

Spravodajkyňa preskúmala potenciál vzniku medzier, ku ktorému by mohlo dôjsť zrušením smernice, a hoci súhlasí so zrušením, domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby Komisia podrobne monitorovala dôsledky tohto rozhodnutia a informovala Radu a Parlament.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

V roku 2003 bola prijatá smernica o zdaňovaní úspor v EÚ ako opatrenie na zabezpečenie toho, aby sa platila daň z úrokov z úspor a ustanovenia nadobudli platnosť v roku 2005. Smernica sa uplatňovala v štátoch EÚ a v samostatných dohodách medzi štátmi EÚ a dvanástimi zámorskými územiami (Anguilla, Aruba, Britské Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy, Curacao, Guernsey, ostrov Man, Jersey, Monserrat, St. Martin, a ostrovy Turks a Caicos). Súbežne s tým dosiahla Európska komisia v mene Európskej únie podobné bilaterálne dohody s piatimi európskymi krajinami mimo EÚ (Švajčiarsko, Andorra, Lichtenštajnsko, Monako a San Maríno). Takéto dohody boli podpísané medzi júnom a decembrom 2004.

Po vyhodnotení v roku 2008 predložila Komisia revíziu s cieľom uzatvoriť určité medzery, ktorá bola nakoniec prijatá v roku 2014. Má sa uplatňovať od 1. januára 2016.

Medzičasom bola zrevidovaná smernica o administratívnej spolupráci z roku 2011 s cieľom zladiť ju s globálnym štandardom OECD na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňových veciach a následne prijatá v roku 2014. Má sa taktiež uplatňovať od 1. januára 2016.

V súčasnosti Komisia nanovo rokuje so Švajčiarskom, Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marínom o dvojstranných dohodách týkajúcich sa uplatňovania globálnych štandardov OECD pre automatickú výmenu informácií. Najväčší pokrok sa dosiahol so Švajčiarskom a Komisia dúfa, dosiahne dohodu s ostatnými štyrmi nečlenskými krajinami v nadchádzajúcich mesiacoch.

Ako súčasť balíka o daňovej transparentnosti z marca 2015 Komisia navrhla zrušiť smernicu o daniach z úspor z roku 2003, aby členské štáty nemuseli uplatňovať ustanovenia oboch smerníc, aby sa zabránilo zložitosti dvojitých systémov zberu a prenosu údajov.

K tejto dôvodovej správe prispeli tieňoví spravodajcovia politických skupín Parlamentu, ako aj písomné podnety expertov GR TAXUD a ústne príspevky nezávislých expertov. Spravodajkyňa uskutočnila formálnu schôdzu s tieňovými spravodajcami skupín a so spomínanými expertmi, aby mohla informovane rozhodnúť.

Rozsah pôsobnosti existujúcich právnych predpisov

Smernica o úsporách z roku 2003 vyžaduje oznamovanie príjmu z úrokov vyplývajúceho z pohľadávok a podobných produktov, pričom smernica o administratívnej spolupráci má oveľa širší rozsah pôsobnosti.

Smernica o úsporách z roku 2003 sa vzťahuje na veľký počet samostatných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi EÚ a zámorskými územiami, ako aj medzi EÚ a piatimi európskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a oznamovanie už platí niekoľko rokov. Komisia v súčasnosti rokuje o revidovaných dohodách s piatimi európskymi nečlenskými krajinami a využíva model globálneho štandardu OECD, no rokovania medzi členskými štátmi a zámorskými územiami sa ešte nezačali.

Problémové oblasti

Boj proti daňovým únikom a potreba spravodlivého zdaňovania je významnou otázkou na európskej, ako aj na celosvetovej úrovni. Hoci dochádza k významnému pokroku na medzinárodnej úrovni, je stále dôležité postupovať opatrne, keď sa ruší existujúca smernica, ktorá sa dodržiavala niekoľko rokov.

Spravodajkyňa si želá, aby sa zabránilo situácii dvojitého oznamovania a zbytočného zaťaženia členských štátov alebo oddialeniu nadobudnutia účinnosti systémov určených na oznamovanie podľa smernice o administratívnej spolupráci, má však určité pripomienky, pokiaľ ide o zrušenie.

Škála finančných produktov

Škála finančných produktov, na ktoré sa uplatňuje smernica o zdaňovaní úspor EÚ a smernica o administratívnej spolupráci, je vo všeobecnosti podobná, no nie totožná. Niektoré produkty, najmä vkladové účty s nízkym rizikom, ktoré sú propagované na účely sporenia, nebudú už podľa smernice o administratívnej spolupráci oznamované. Hoci existujú nízke riziká daňových únikov, spravodajkyňa sa domnieva, že je dôležité, aby Komisia naďalej monitorovala, či zrušenie nevytvorí medzery. Navrhuje, aby Komisia informovala Parlament, keď všetky členské štáty vypracujú svoje zoznamy národných účtov s nízkym rizikom.

Harmonogram

Jednou z hlavných obáv spravodajkyne je načasovanie nadobudnutia účinnosti zrušenia v roku 2016 a medzinárodného záväzku automatickej výmeny informácií v roku 2017. Napriek pokroku dosiahnutom na úrovni OECD a záväzku výmeny informácií od roku 2017 existuje stále potreba revidovaných dvojstranných dohôd medzi všetkými jurisdikciami vrátane 12 zámorských území a 28 členskými štátmi. Toto by mohlo vyžadovať prechodné obdobie dlhšie než jeden rok, kým budú uzatvorené a ratifikované dvojstranné dohody. Spravodajkyňa dostala uistenie, že existujúce dohody sa budú aj naďalej uplatňovať. Bolo však tiež uvedené, že informácie nebudú odosielané z členských štátov do 5 európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a 12 zámorských jurisdikcií, čo by mohlo viesť k obdobiu, keď daňové orgány nebudú mať informácie, ktoré potrebujú, aby presne posúdili daňové záväzky. Komisia uistila, že táto skutočnosť bude viesť k intenzívnejšej výmene informácií.

Tretie krajiny a zámorské územia

Existujúce dvojstranné dohody medzi EÚ a tretími krajinami budú aj naďalej existovať nezávisle od zrušenia smernice, ale existujú obavy, že ak si členské štáty už nebudú vymieňať informácie na základe smernice o zdaňovaní úspor, tieto tretie krajiny už nebudú dostávať potrebné informácie od finančných inštitúcií členských štátov EÚ. Rokovania s piatimi európskymi krajinami mimo EÚ sú v plnom prúde a spravodajkyňa vyzýva na ich urýchlené uzavretie a ratifikáciu.

Okrem toho Komisia nedostala mandát na rokovania o dohodách o automatickej výmene informácií s dvanástimi zámorskými územiami EÚ. Spravodajkyňa ľutuje takéto rozhodnutie zo strany členských štátov, ktoré znamená, že vykonávanie globálneho štandardu OECD sa uskutoční dvojstranne s každým zámorským územím a každým členským štátom. Rokovania o takýchto dohodách by mohli trvať dlhšie a nemusia byť dokončené do 1. januára 2017.

Záver

Na základe uvedených obáv, pokiaľ ide o potenciál vytvorenia medzier, na jednej strane a riziku ťaživého dvojitého oznamovania na strane druhej musela spravodajkyňa posúdiť, či existuje konkrétny potenciál na vytvorenie medzier, a či bremeno dvojitého oznamovania počas jedného roka prevažuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto medzery neotvorili.

Spravodajkyňa plne posúdila možné medzery súvisiace s týmto zrušením, požiadala o odborné poradenstvo a dôkladnú analýzu. Súhlasí so zrušením, avšak s troma pozmeňovacími návrhmi, ktoré demonštrujú obavy a výzvu Komisii, aby podala správu o výsledkoch zrušenia s odkazom na prípadné medzery, ktoré môžu vzniknúť. Nalieha na Komisiu, aby konala, v prípade potreby prostredníctvom legislatívnych návrhov, aby sa zabezpečilo, že tieto medzery budú uzavreté. Domnieva sa tiež, že tieto pozmeňujúce návrhy zabezpečia, že Parlament bude hrať svoju úlohu pri znižovaní rizika straty daňových príjmov pre členské štáty v Únii.

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Návrh smernice Rady, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2003/48/ES
Referenčné čísla	COM(2015)0129 – C8-0086/2015 – 2015/0065(CNS)
Dátum konzultácie s EP	31.3.2015
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ECON 15.4.2015
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	IMCO 15.4.2015	JURI 15.4.2015	LIBE 15.4.2015
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	IMCO 20.4.2015	JURI 22.6.2015	LIBE 31.3.2015
Spravodajcovia        dátum menovania	Molly Scott Cato 28.4.2015
Zjednodušený postup - dátum rozhodnutia	10.9.2015
Prerokovanie vo výbore	23.9.2015
Dátum prijatia	15.10.2015
Dátum predloženia	16.10.2015