SPRÁVA o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

21.10.2015 - (2015/2104(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Paavo Väyrynen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o EÚ a OSN, najmä svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o 69. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1] a svoje uznesenie z 11. mája 2011 na tému „EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách“[2],

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o prioritách EÚ na 70. Valnom zhromaždení OSN,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na práci OSN[3], ktorá zaručuje EÚ právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladania ústnych návrhov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú na žiadosť členského štátu predložené na hlasovanie, a právo uplatňovania práva na odpoveď,

–  so zreteľom na úplne prvé vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady zo 14. februára 2014 o úlohe, ktorú zohrala EÚ pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti[4],

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, ktorá sa konala v roku 2001 v Durbane,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vonkajšie politiky na tému „Reforma OSN: súčasný stav, ďalšie napredovanie“ uverejnenú v marci 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8–0308/2015),

Ciele a globálne silné stránky EÚ

A.  keďže budúcnosť Európskej únie je spojená s celosvetovým mierom, bezpečnosťou, rozvojom a ľudskými právami; keďže výzvy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú globálne riešenia a globálne záležitosti si vyžadujú európsku účasť;

B.  keďže zásady a ciele vonkajšej politiky Európskej únie sú zakotvené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a sú úzko prepojené so zásadami a cieľmi Organizácie Spojených národov; keďže v článku 21 ZEÚ sa výslovne vyzýva na dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

C.  keďže EÚ má jedinečný potenciál mobilizovať zdroje v celom rozsahu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, rozvojových a humanitárnych nástrojov, čo je v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN; keďže používanie týchto nástrojov na základe komplexného prístupu umožňuje EÚ jedinečnú flexibilitu, pokiaľ ide o účinné riešenie najnáročnejších cieľov v oblasti bezpečnosti;

D.  keďže EÚ sa pod záštitou OSN aktívne podieľa na podpore mieru, bezpečnosti a pokroku prostredníctvom svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

E.  keďže EÚ si chráni svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a integritu a koná v záujme zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, čo je v súlade so zásadami Charty OSN a Helsinského záverečného aktu z roku 1975 a cieľmi Parížskej charty pre novú Európu prijatej v roku 1990; keďže EÚ je súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti OSN, ako aj jednej z oblastných dohôd, ktorých existencia je stanovená v Kapitole VIII Charty OSN;

F.  keďže EÚ podporuje udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok rozvojových krajín s prvoradými cieľmi odstránenia chudoby, podporou dlhodobého mieru a stability a boja proti sociálnym nerovnostiam a poskytuje humanitárnu pomoc národom, krajinám a regiónom, ktoré čelia všetkým typom kríz, či už prírodným alebo spôsobeným ľudskou činnosťou;

G.  keďže Európska únia je vedúcim aktérom v rôznych prepojených politických oblastiach: obchod, rozvoj, humanitárna pomoc, životné prostredie a ľudské práva;

H.  keďže EÚ sa usiluje o udržateľnosť životného prostredia tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a akcie na zachovanie a zlepšenie kvality životného prostredia a presadzuje udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

I.  keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu aj v oblasti environmentálnych politík, najmä v boji proti zmene klímy, nielen tým, že stojí na čele a stanovuje si ambiciózne ciele, ale aj tým, že sa počas svetových rokovaní neustále zasadzuje o prijímanie záväzných dohôd a konkrétnych a merateľných opatrení;

J.  keďže EÚ posilňuje základ sociálnej udržateľnosti a dobrej správy vecí verejných tým, že konsoliduje, podporuje a presadzuje demokraciu, zásady právneho štátu, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;

K.  keďže EÚ v súlade so svojimi zmluvami presadzuje medzinárodný systém založený na silnejšej mnohostrannej spolupráci a dobrej globálnej správe a je odhodlaná podporovať účinný multilateralizmus na čele s OSN; keďže toto odhodlanie vychádza z presvedčenia, že ak má medzinárodné spoločenstvo úspešne reagovať na globálne krízy, výzvy a hrozby, potrebuje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych právach a hodnotách;

L.   keďže hlavný dôraz vonkajšej politiky EÚ sa kladie na bilaterálne vzťahy a spoluprácu a partnerstvá s krajinami, skupinami krajín a ostatnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami na celom svete; keďže v priebehu posledných desaťročí sa venovala osobitná pozornosť geopolitickým cieľom a problémom vo východnom a južnom susedstve EÚ; keďže EÚ tiež udržiava osobitné vzťahy s krajinami afrického kontinentu a vo svojich opatreniach venuje osobitnú pozornosť výzvam, ktorým tieto krajiny čelia;

M.  keďže v kontexte rastúcej globálnej nezávislosti musí EÚ posilniť svoju úlohu v dvojstranných vzťahoch, ako aj na mnohostranných fórach;

N.  keďže Európska únia sa zúčastňuje na medzinárodných rokovaniach a mediácii a zohráva tam dôležitú úlohu, najmä pri rokovaniach medzi E3/EU3+3 a Iránom a v mierovom procese na Blízkom východe;

O.  keďže EÚ ako najväčšie obchodné zoskupenie na svete zohráva dôležitú úlohu v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách a vypracovala opatrenia aktívnej obchodnej politiky na podporu hospodárskeho rastu, zníženia chudoby a ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov;

P.  keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi do všeobecného rozpočtu OSN a prispievajú tiež na jej humanitárnu pomoc, oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) a operácie na udržiavanie mieru; keďže rozvojové politiky EÚ majú veľký význam vzhľadom na skutočnosť, že aktívne presadzujú znižovanie chudoby a hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, čím posilňujú mier a bezpečnosť; keďže EÚ je ako jediný neštátny účastník zmluvnou stranou viac ako 50 multilaterálnych dohôd a dohovorov OSN;

Q.  keďže EÚ je jedným z najhorlivejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a diverzity, demokracie a zásady právneho štátu; keďže ustanovenia týkajúce sa týchto zásad sú súčasťou všetkých bilaterálnych partnerstiev EÚ a majú ústredné postavenie v jej mnohostrannej politike; keďže EÚ vždy bola veľmi silným zástancom medzinárodnej spravodlivosti;

R.  keďže Európska únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore operácií OSN v oblastiach spoločného záujmu, konkrétne v oblasti ochrany civilného obyvateľstva a najmä žien a detí postihnutých ozbrojeným konfliktom;

S.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v jej zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže EÚ prevzala zodpovednosť za začlenenie rodovej rovnosti do všetkých svojich činností a oblastí politiky vrátane politík týkajúcich sa vonkajšej a rozvojovej spolupráce;

T.  keďže ľudstvo spájajú spoločné hodnoty a záujmy; keďže záťaž a výhody by mali byť pri riešení spoločných problémov a presadzovaní spoločných cieľov a hodnôt spravodlivo rozdelené;

Systém OSN

U.  keďže systém OSN je hlavným globálnym fórom na zlepšenie globálnej správy a ako taký predstavuje najlepšie fórum na presadzovanie hodnôt a záujmov EÚ;

V.  keďže hlavným cieľom po 2. svetovej vojne bolo udržanie mieru a bezpečnosti; keďže presadzovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ľudských práv má v charte ústredné miesto; keďže otázky životného prostredia sa v agende OSN objavujú od začiatku 70. rokov; keďže v roku 1987 bola v Brudtlandskej správe „Naša spoločná budúcnosť“ definovaná koncepcia udržateľného rozvoja ako rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčasnosti bez toho, aby oslaboval schopnosť budúcich generácií na zabezpečenie ich vlastných potrieb; keďže na konferencii v Riu (UNCED) v roku 1992 sa politiky v oblasti rozvoja a životného prostredia zlúčili a vznikla kombinácia účinného znižovania chudoby a presadzovania trvalo udržateľného rozvoja na celom svete;

W.  keďže systém OSN zahŕňa všetky oblasti spolupráce, pričom ústrednú úlohu zohráva Bezpečnostná rada, keďže nesie hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, v čom jej pomáhajú podporné a poradné orgány;

X.  keďže systém OSN tvorí 19 špecializovaných agentúr, medzi nimi FAO, IFAD, MOP, MMF, UNESCO, UNIDO, WHO a skupina Svetovej banky spolu s 11 fondmi a programami, medzi ktoré patrí UNCTAD, UNDP, UNEP, UNFPA, UNHCR, UNICEF, OSN Ženy a WFP,[5] ako aj 9 funkčných komisií, 5 regionálnych komisií a niekoľko ďalších podobných orgánov; keďže so systémom OSN sú spojené aj organizácie ako Svetová obchodná organizácia (WTO) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE);

Y.  keďže väčšina uvedených agentúr, fondov, programov, komisií a výborov pracuje pod záštitou Hospodárskej a sociálnej rady a Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa niektoré z nich zodpovedajú;

Z.  keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad a cieľov OSN a riešení spoločných problémov ľudstva; keďže na druhej strane Európa potrebuje globálnych partnerov pri riešení vlastných problémov v oblastiach, ako je bezpečnosť, ochrana životného prostredia, ľudské práva, migrácia, zabezpečenie práva na azyl a finančná nestabilita;

AA.  keďže EÚ je osobitne zodpovedná za udržiavanie mieru, rozvoj a ľudské práva, pokiaľ ide o jej susedstvo;

AB.  keďže je dôležité, aby činnosti uskutočnené v rámci OSN boli v súlade s medzinárodným právom; keďže trestné činy spáchané pod mandátom OSN mimoriadne poškodzujú dôveryhodnosť tejto organizácie a nemali by zostať nepotrestané;

AC.  keďže krajiny sú rozdelené do zemepisných oblastí, čo často vedie k tomu, že krajiny hlasujú na princípe blokov; keďže krajiny, ktoré sú členmi Rady pre ľudské práva (UNHRC) sami často systematicky porušujú ľudské práva, čím oslabujú účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC ako celku;

AD.  keďže zisky z rabovania a pašovania kultúrnych a náboženských pamiatok a objektov v Iraku a Sýrii zo strany ISIS/Dá'iš pomáha financovať teroristickú činnosť ISIS/Dá'iš; keďže UNESCO a jeho Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení núdzovej ochrany sýrskeho a irackého kultúrneho dedičstva;

AE.  keďže EÚ a OSN úzko spolupracujú v najháklivejších krízových scenároch, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike; keďže ich úsilie sa musí viac posilniť v záujme dosiahnutia mierových politických riešení takýchto kríz;

AF.  keďže diskusia a rozhodnutie o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu (IGF) sa majú uskutočniť v roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN; keďže Parlament vyzval zhromaždenie, aby obnovilo mandát Fóra pre správu internetu a posilnilo jeho zdroje a model riadenia internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán;

EÚ v rámci systému OSN

1.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty uznávajú spoločné hodnoty a zásady Charty OSN, ako sa uvádza v článku 21 ods. 1 ZEÚ, a zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní týchto zásad, ako aj cieľov OSN prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že EÚ potrebuje globálnych partnerov, ak chce úspešne dosiahnuť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky, najmä pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, terorizmus, organizovaný zločin, regionálne konflikty, zlyhania štátu a šírenie zbraní hromadného ničenia;

2.  domnieva sa, že bezpečnostné prostredie EÚ je v dôsledku veľkého počtu dlhodobých alebo novovznikajúcich bezpečnostných výziev čoraz nestabilnejšie a nestálejšie; považuje konflikt na východnej Ukrajine, konflikty v Sýrii a Iraku a vzostup teroristickej organizácie ISIS, líbyjskú krízu a hrozbu terorizmu v Afrike (najmä v oblasti Sahel, v Líbyi a v Africkom rohu) za vážne globálne hrozby, ktoré si vyžadujú globálnu reakciu; domnieva sa, že samotná EÚ nemôže riešiť tieto hrozby, ale že potrebuje podporu medzinárodných partnerov;

3.  víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sa rôznymi spôsobmi a formami aktívne podieľajú na práci v rámci systému OSN a že k nej prispievajú, čo by malo byť viditeľnejšie;

4.  víta aj významný prínos EÚ k rozvojovej a humanitárnej pomoci na celom svete; pripomína, že EÚ a jej členské štáty dohromady sú najväčším svetovým prispievateľom k rozvojovej a humanitárnej pomoci;

5.  pripomína, že EÚ sa stala skutočným medzinárodným aktérom a má teda posilnený pozorovateľský štatút v OSN s právom vystúpiť na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN v rozpravách medzi zástupcami hlavných skupín a pred jednotlivými štátmi, právom predkladať návrhy a pozmeňujúce návrhy, právom na odpoveď a právom vznášať procedurálne námietky a rozposielať dokumenty;

6.  okrem toho pripomína, že v rámci OSN je EÚ zastúpená mnohými účastníkmi: predsedom Európskej rady, vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskou komisiou a delegáciami EÚ, ako aj jej 28 členskými štátmi, z ktorých dva štáty (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta; trvá na tom, že podľa zmluvy sú členské štáty EÚ povinné koordinovať svoju činnosť na všetkých medzinárodných fórach;

Ako lepšie dosahovať plnenie cieľov EÚ v oblasti zahraničnej politiky v rámci OSN

7.  vyjadruje presvedčenie, že v záujme lepšieho dosiahnutia svojich v zmluve zakotvených cieľov v oblasti zahraničnej politiky by sa EÚ mala usilovať o posilnenie globálnej správy v rámci systému OSN a zvýšenie svojho vplyvu a vplyvu členských štátov v tomto systéme; pripomína odhodlanie EÚ aktívne podporovať komplexnú reformu systému OSN s cieľom posilniť jeho legitimitu, regionálne zastúpenie, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť v reakcii na komplexné a mnohostranné výzvy súčasnosti; zdôrazňuje najmä význam revitalizácie práce Valného zhromaždenia;

8.  zdôrazňuje, že EÚ by mala v rámci Valného zhromaždenia zohrávať významnejšiu úlohu zahŕňajúcu dostatočnú mieru viditeľnosti a politického vplyvu, ktoré jej umožnia lepšie plniť medzinárodné záväzky v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia z 3. mája 2011[6];

9.  pripomína svoju podporu úlohy parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN;

10.  vyzýva členov Bezpečnostnej rady, aby v úzkej spolupráci s Valným zhromaždením preskúmali a revidovali nepriehľadný postup výberu generálneho tajomníka OSN a aby zabezpečili rovnocenné príležitosti pre uchádzačov o toto miesto z radov mužov a žien; vyzýva všetky orgány OSN, a najmä Bezpečnostnú radu, aby venovali dostatočnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v rámci OSN, a vyzýva členské štáty EÚ, aby stáli na čele tohto úsilia tým, že budú povzbudzovať a podporovať ženy, aby sa o toto miesto uchádzali; vyjadruje prianie, aby bola do funkcie generálneho tajomníka najbližšie zvolená žena; vyzýva EÚ, aby podporila orgán OSN Ženy pri riešení diskriminácie založenej na rodovej identite a rodovom vyjadrení;

11.  vyzdvihuje súčasné priority EÚ stanovené pre 70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré opätovne zdôrazňujú dlhodobú požiadavku Únie, aby OSN zefektívnila svoje štruktúry, rozpočet a pracovné metódy a nevyhýbala sa pritom zložitým otázkam, ako je reforma Bezpečnostnej rady;

12.  zdôrazňuje, že Valné zhromaždenie, ktoré zastupuje vlády všetkých členských krajín, musí mať k dispozícii spôsoby a prostriedky na usmerňovanie systému OSN a koordinovanie všetkých jeho činností;

13.  je presvedčený, že je potrebná reforma Bezpečnostnej rady, aby sa v nej lepšie odrazila nová svetová realita a aby účinnejšie riešila súčasné aj budúce bezpečnostné výzvy; povzbudzuje krajiny, ktoré majú v rámci Bezpečnostnej rady OSN uplatňovať právo veta, aby sa uplatňovania tohto práva zdržali v prípadoch genocídy a zločinov proti ľudskosti;

14.  vzhľadom na prínos EÚ k usporiadaniu sveta, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, a cieľ Lisabonskej zmluvy, ktorým je posilnenie európskej zahraničnej politiky, pripomína dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je miesto v rozšírenej BR OSN a opakovane vyzýva na uskutočnenie celoeurópskej diskusie o tejto reforme; opätovne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby sa usilovala o spoločné pozície EÚ v záležitostiach spadajúcich do právomoci Bezpečnostnej rady a aby zlepšila existujúce mechanizmy spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty EÚ, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, hájili v rámci tohto fóra spoločné pozície EÚ; pripomína, že podľa článku 34 ZEÚ musia štáty EÚ, ktoré sú členmi BR OSN pravidelne informovať ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku a brániť pozície a záujmy EÚ; ďalej pripomína, že ak má EÚ vymedzené stanovisko k niektorej otázke programu rokovania BR OSN, požiadajú príslušné štáty, aby bola vysoká predstaviteľka vyzvaná predložiť stanovisko Únie;

15.  pripomína, že kapitola VIII Charty OSN presadzuje významnejšiu úlohu regionálnych a subregionálnych organizácií v rámci OSN a vyzýva EÚ a OBSE, aby sa usilovali o väčšie zapojenie seba a ďalších regionálnych organizácií do globálnej správy a riadenia;

16.  domnieva sa, že EÚ by mala prostredníctvom ďalšej spolupráce s OSN viac profitovať z partnerstiev so špecializovanými agentúrami, fondmi, programami, komisiami a výbormi OSN; vyzýva na posilnenie koordinácie EÚ v radách týchto orgánov s cieľom zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednotne;

17.  zdôrazňuje, že lepšie dosahovanie cieľov v oblasti zahraničnej politiky EÚ, vrátane podpory základných hodnôt, predpokladá okrem zavedenia potrebných reforiem v OSN účinnejšiu koordináciu rôznych rozmerov jej vonkajšej politiky tak na bilaterálnej, ako aj multilaterálnej úrovni; opakuje svoju výzvu na posilnenie viditeľnosti činnosti a pomoci EÚ vo všetkých mnohostranných fórach a v teréne;

18.  vyzýva EÚ, aby účinnejšie koordinovala svoju činnosť v oblasti humanitárnej pomoci, napríklad prostredníctvom GR ECHO s príslušnými agentúrami OSN s cieľom vytvoriť optimálnu účinnosť s obmedzenými zdrojmi a predísť zbytočnému prekrývaniu;

19.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA); žiada Komisiu, aby Parlamentu podala správu o vykonávaní dohody FAFA a súvisiacich usmernení, aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

20.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a UNDP v oblasti účinnosti pomoci; zdôrazňuje záväzok týkajúci sa Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a nabáda všetky štáty, ako aj aktérov súkromného sektora, aby sa k tomuto partnerstvu zaviazali;

21.  domnieva sa, že Európsky súd pre ľudské práva veľmi úspešne prispel k pokroku, ktorý Európa dosiahla v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv, a môže slúžiť ako príklad pre ostatné regióny;

22.  vyzýva na zlepšenie nástrojov preventívneho a včasného varovania a posilnenie schopností OSN v oblasti sprostredkovania a ďalej žiada koherentné a dosiahnuteľné mandáty na budovanie mieru a operácie na udržiavanie mieru zahŕňajúce ľudskoprávny aspekt a jasné stratégie pre ukončenie operácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby výraznejšie podporili operácie zamerané na budovanie a udržiavanie mieru a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoje mediačné úsilie pri riešení konfliktov; vzhľadom na nedávne brutálne činy a prípady porušenia ľudských práv, ktorých sa dopustili extrémistické a teroristické skupiny, a na pretrvávajúce sexuálne násilie počas konfliktov vrátane znásilňovania ako vojenskej zbrane; naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu, aby v súlade s doktrínou „zodpovednosť za ochranu“ vymedzila ambiciózny súbor nástrojov a prostriedkov na zabezpečenie účinného predchádzania takýmto brutálnym činom a dodržiavala právny štát a medzinárodné humanitárne právo a aby vyzývala členské štáty OSN, aby bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a ostro zakročili proti náboru a financovaniu teroristických skupín zamedzovaním a potláčaním náboru, organizovania, prepravy a vybavenia teroristických bojovníkov a financovania ich ciest a činností;

23.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí dať najavo silnú a odhodlanú podporu Medzinárodnému trestnému súdu, najmä posilnením a rozšírením svojich vzťahov s OSN, najmä s Bezpečnostnou radou, a zabezpečením rýchlej ratifikácie pozmeňujúcich návrhov z Kampaly k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorými definuje zločin agresie, zo strany členských štátov; pripomína, že primárnu zodpovednosť za postavenie páchateľov pred súd majú samotné štáty a podporuje mandát Medzinárodného trestného súdu vtedy, ak vnútroštátne orgány nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť skutočné trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov, ktoré vyvolávajú znepokojenie medzinárodného spoločenstva;

24.  podporuje posilnenie operačnej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia, a to aj prostredníctvom spolupráce EÚ a OSN na výmene analýz (s cieľom dospieť k spoločnej analýze) a plánovania mierových a bezpečnostných operácií (s cieľom zjednodušiť operačné aspekty);

25.  domnieva sa, že je potrebné urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že členské štáty OSN dodržia svoje sľuby, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci tým, že uverejnia pravidelné prehľady o plnení povinností;

26.  víta záväzok EÚ v záujme väčšej zodpovednosti a transparentnosti pri obchodovaní so zbraňami a podporuje všeobecné presadzovanie a úplné vykonávanie zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj vykonávanie výsledku prvej konferencie štátov; žiada EÚ, aby naďalej presadzovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) ako základný kameň celosvetového systému nešírenia jadrových zbraní, a teda nevyhnutný základ pre jadrové odzbrojenie v súlade s článkom VI uvedenej zmluvy; ďalej žiada EÚ, aby sa aktívne zasadzovala za celosvetové odzbrojenie;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej aktívne podporovala rovnosť a nediskrimináciu; víta vôbec prvé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o právach LGBTI, ktoré sa konalo 24. augusta 2015 a na ktorom odsúdila útoky a vraždy ľudí LGBTI štátom ISIS na Blízkom východe; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby naďalej zohľadňovala porušovanie práv LGBTI;

28.  pripomína postoj EÚ k nulovej tolerancii trestu smrti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej presadzovala moratórium na trest smrti;

29.  zastáva názor, že hospodársky a sociálny rozmer systému OSN treba značne posilniť tak, že sa zabezpečí, aby orgány OSN zaujali politickejší prístup a zlepšili vzájomnú spoluprácu a aby zabezpečili účinnejšie a transparentnejšie využívanie dostupných zdrojov; je presvedčený o tom, že to musí byť dosiahnuté v prvom rade štrukturálnou a funkčnou reformou orgánu, ktorý za túto oblasť nesie podľa Charty OSN hlavnú zodpovednosť, menovite Hospodárskej a sociálnej rady; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvážili možnosť posilnenia svojej úlohy v Hospodárskej a sociálnej rade tým, že ju pretvoria na radu pre trvalo udržateľný rozvoj;

30.  víta zriadenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, ktorého úlohou je zabezpečiť politické vedenie, usmernenie a odporúčania týkajúce sa rozvojovej politiky v súvislosti s troma piliermi ( v sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti životného prostredia) trvalo udržateľného rozvoja; je presvedčený, že politické fórum na vysokej úrovni sa musí stať hlavným orgánom rozhodujúcim o všetkých otázkach týkajúcich sa rozvojovej politiky zabezpečujúc zároveň koordinované a účinné posudzovanie potrieb a prijímanie potrebných plánov, rozhodnutí a záväzných opatrení týkajúcich sa rámca udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015; trvá na tom, že je potrebné efektívne vykonávanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté na samite OSN v septembri 2015;

31.  vo svetle opakujúcich sa humanitárnych kríz v súvislosti s utečencami a migrantmi, ktoré spôsobujú veľké ľudské utrpenie, a vzhľadom na skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj krajín pôvodu by mohol byť v konečnom dôsledku riešením tejto humanitárnej krízy, je presvedčený, že práca všetkých agentúr venovaná tejto problematike by mala byť koordinovaná;

32.  zastáva názor, že výzvy súvisiace s humanitárnou krízou spojenou s utečencami je potrebné riešiť komplexne v duchu solidarity v rámci EÚ a v úzkej spolupráci s OSN a jej agentúrami;

33.  vyzýva EÚ a OSN, aby zintenzívnili svoje spoločné úsilie s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži v roku 2015 a následne zabezpečiť rýchle vykonávanie COP21;

34.  zastáva názor, že aj práca skupiny Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie by mohla byť koordinovaná ako súčasť systému OSN, pričom ich existujúce rozhodovacie štruktúry by ostali zachované, aby sa zabezpečilo, že svoje jednotlivé rozhodnutia budú prijímať zodpovedným, účinným, konzistentným a neredundantným spôsobom a že rovnako budú aj prijímať opatrenia; domnieva sa, že činnosti skupiny G7 a G20 by mali byť v zásade začlenené do práce politicky a procedurálne silnejšej, efektívnejšej a lepšie zabezpečenej Hospodárskej a sociálnej rady;

35.  podporuje cieľ, ktorým je zriadiť na mnohostrannej úrovni režim ochrany investícií s novým systémom, v ktorom sa dodržiava právomoc vnútroštátnych súdov, a vyzýva Komisiu, aby tento cieľ začlenila do svojho programu rokovaní na vypracovanie dohôd o investíciách; zastáva názor, že ak by sa mal zriadiť stály medzinárodný súd na riešenie investičných sporov, mohol by sa nachádzať v rámci systému OSN a mal by vychádzať z práv a povinností tých subjektov, ktoré mu podliehajú, s dôrazom na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; domnieva sa, že systém OSN poskytuje užitočný model pre takýto systém, najmä v otázkach financovania;

36.  považuje za potrebné ukončiť kolo rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe a vyjadruje presvedčenie, že OSN môže využiť svoje jedinečné postavenie na zabezpečenie toho, aby boli tieto rokovania úspešné pre rozvojové krajiny; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že OSN by mohla spolupracovať s WTO, ako aj poskytovať poradenstvo a usmernenia rozvojovým krajinám s cieľom podporiť stratégiu pre obchod a investície, kde by bola EÚ kľúčovým aktérom;

37.  uvedomuje si potrebu posilnenia a uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa podieľala na úspešnom výsledku práce medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné spoločnosti a ľudské práva;

38.  je presvedčený o tom, že OSN by sa mala viac zamerať na všetky záležitosti spojené s ľudským blahobytom; zastáva názor, že sem patrí kultúrna udržateľnosť a ochrana a podpora rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré je možné dosiahnuť začlenením vzdelávania, cestovného ruchu, kultúrnej diplomacie, ochrany pamiatok, umeleckého sektoru a vedeckého výskumu do koncepcie tvorby politík;

39.  odporúča zabezpečiť spoluprácu medzi EÚ a OSN v programoch vzdelávania v núdzových situáciách v prípade humanitárnych kríz, ozbrojených konfliktov a prírodných katastrof, a to tým, že sa budú naďalej podporovať programy, ako napríklad program UNICEF Vzdelávanie v núdzových situáciách a transformácia v období po krízach, program UNHCR Kvalitné vzdelávanie v utečeneckých táboroch a vzdelávacie aktivity UNRWA;

40.  víta usporiadanie pracovných zoskupení Komisie zvolenej v roku 2014, na základe ktorého má podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka väčšiu zodpovednosť za koordináciu vonkajšej politiky EÚ v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že politiky s globálnym rozmerom musia mať ústredné miesto v činnosti týchto osobitných zoskupení;

41.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby do svojej výročnej správy o SZBP zahrnula komplexný oddiel o podpore globálnych cieľov zahraničnej politiky EÚ;

42.  zastáva názor, že Európsky parlament musí byť schopný riešiť globálne výzvy rovnako hĺbkovo a komplexne ako Komisia a zodpovedajúcim spôsobom organizovať svoju prácu; nabáda všetky parlamentné výbory, do ktorých oblasti pôsobnosti spadajú politiky s vonkajším a globálnym rozmerom, aby poskytli svoje stanoviská k príslušnému oddielu správy PK/VP Výboru pre zahraničné veci, ktorý je za túto správu zodpovedný;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Valnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

24.9.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre zahraničné veci

k úlohe EÚ v OSN – ako lepšie dosahovať ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Záborská

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opakuje, že EÚ a jej členské štáty by mali zohrávať vedúcu úlohu v rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 a spolupracovať s OSN a so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť prijatie ambicióznych záväzkov týkajúcich sa dosahovania budúcich cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG); zdôrazňuje, že v rámci tohto úsilia sú pre EÚ záväzné hodnoty spoločné pre všetky jej členské štáty;

2.  domnieva sa, že EÚ a UNDP musia zintenzívniť svoje spoločné úsilie o presadzovanie spoločných hodnôt a podporu vlád, občianskej spoločnosti a obyvateľstva v chudobnejších krajinách v dôležitých oblastiach politiky, ako sú rozvoj kapacít, inštitucionálny rozvoj, boj proti korupcii, rovnosť medzi ženami a mužmi, pomoc pri voľbách, prevencia kríz a obnova, znižovanie rizika katastrof a zmena klímy;

3.  vyzýva Komisiu a špecializované agentúry, fondy a programy OSN, aby začali dialóg na vysokej úrovni o realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja v záujme koordinácie politík, programov a operácií EÚ a OSN; zdôrazňuje význam rozčlenených a dostupných údajov na účel monitorovania pokroku a hodnotenia výsledkov partnerstva medzi EÚ a OSN;

4.  žiada EÚ a UNDP, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť dôkladné monitorovanie činnosti nadnárodných spoločností v chudobnejších krajinách, najmä pokiaľ ide o otázky systémového významu pre rozvoj, ako sú ľudské práva, práva pracovníkov a ochrana životného prostredia;

5.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a UNDP v oblasti účinnosti pomoci; zdôrazňuje záväzok týkajúci sa Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a nabáda všetky štáty, ako aj aktérov súkromného sektora, aby sa k tomuto partnerstvu zaviazali;

6.  zdôrazňuje, že pre rozvoj chudobnejších krajín je dôležité, aby OSN prijala záväzné pravidlá týkajúce sa činnosti nadnárodných spoločností a opatrenia na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

7.  zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru, zmierňovania napätia a mediácie a víta posilnenie väzieb, ku ktorému došlo v posledných rokoch medzi ESVČ a oddelením OSN pre politické záležitosti; vyzýva na zvýšenú podporu EÚ, a to aj pre útvar mediačnej podpory; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou tendenciou členských štátov znižovať ich personálne príspevky pre misie OSN;

8.  požaduje ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a OSN v oblasti zdravia, HIV/AIDS, vzdelávania, potravín a výživy, vody, sanitácie a hygieny, ochrany detí, rodovej rovnosti, sociálneho začlenenia, opatrení týkajúcich sa klímy, humanitárnej pomoci, migrácie, ľudských práv, nediskriminácie v akejkoľvek forme, dobrej správy vecí verejných a budovania demokracie, najmä s cieľom bojovať proti korupcii, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom a podporovať opatrenia na predchádzanie konfliktom;

9.  víta partnerstvo založené v roku 2012 medzi EÚ a orgánom OSN Ženy s cieľom posilniť rodovú rovnosť a práva žien na celom svete; požaduje zhodnotenie tohto partnerstva s ohľadom na prípadné posilnenie týchto väzieb;

10.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a OSN v záujme uľahčenia účasti občianskej spoločnosti na politickom procese s osobitným dôrazom na ženy, ktoré sú naďalej vo veľkej miere vytláčané na okraj politickej sféry;

11.  zdôrazňuje význam partnerstva medzi EÚ a OSN pre zlepšenie života budúcich generácií a zdôrazňuje osobitnú zraniteľnosť detí, ako aj ich kľúčovú úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného a spravodlivého rozvoja pre všetkých; považuje dlhodobú spoluprácu medzi EÚ a fondom UNICEF za zásadnú pre ochranu detí v núdzových situáciách a dosiahnutie všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja zameraných na deti;

12.  opakuje, že EÚ musí stáť na čele boja proti zmene klímy a ďalej spolupracovať s OSN v tejto oblasti so zreteľom na osobitnú situáciu rozvojových krajín, najmä pred prijatím cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a dohody COP21 v Paríži;

13.  poukazuje na význam partnerstva medzi EÚ a OSN pri riešení základných príčin a dôsledkov globálnych utečeneckých kríz a núdzových humanitárnych situácií; opäť zdôrazňuje zásadný význam transparentného využívania rozvojovej pomoci a koordinovaného pôsobenia všetkých medzinárodných aktérov zároveň s poskytovaním technickej pomoci a mobilizáciou primeraných zdrojov s cieľom chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane detí a zabezpečiť, aby sa dodržiavalo právo migrantov na medzinárodnú ochranu; vyzýva preto na ďalšiu spoluprácu a dialóg v rámci príprav na svetový humanitárny samit, ktorý sa bude konať v roku 2016.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.9.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	22 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Eleni Theocharous
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Liliana Rodrigues, Estefanía Torres Martínez

22.9.2015

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod

pre Výbor pre zahraničné veci

k úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ska Keller

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že voľný a spravodlivý obchod je sám osebe najužitočnejším nástrojom pomoci rozvojovým krajinám zameraný na to, aby si samy dokázali pomôcť; poukazuje na veľký vplyv, ktorý môžu mať obchod a investície na udržateľný rozvoj najmenej rozvinutých chudobných krajín a na boj proti chudobe a porušovaniu ľudských práv, ak sú vhodne prispôsobené, vykonávajú sa s dlhodobými cieľmi, sú jasne zamerané, s jasne stanovenými pravidlami výkonnosti a spojené s opatreniami zameranými na vyváženie na prechodné obdobia, napríklad prostredníctvom osobitných programov pre obchodné preferencie, obchodné sankcie, nariadenia o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a certifikačných systémov na reguláciu obchodu s nerastmi z konfliktných oblastí; žiada preto, aby EÚ vytvorila ambiciózne, efektívne a účinné opatrenia obchodnej politiky na podporu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a miléniových rozvojových cieľov (MRC); je presvedčený, so zreteľom na ukončenie kola rokovaní v Dauhe, že OSN môže využiť svoje jedinečné postavenie v multilaterálnej agende, aby sa zabezpečilo, aby boli tieto rozhovory úspechom pre rozvojové krajiny; domnieva sa v tejto súvislosti, že OSN by malo spolupracovať so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO), ako aj poskytovať poradenstvo a usmernenia rozvojovým krajinám s cieľom podporiť stratégiu pre liberalizáciu obchodu a investícií, kde je EÚ kľúčovým aktérom;

2.  zdôrazňuje, že OSN by malo pripraviť ambiciózny program udržateľného rozvoja a v súlade s článkom 21. ods. 2 písm. d) ZEÚ, zastáva názor, že obchodnú politiku EÚ treba viac koordinovať a vykonávať koherentným spôsobom s cieľom oživiť a podporovať globálne partnerstvo za hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľný rozvoj; vyzýva na posilnenie medzinárodného úsilia zameraného na vykonávanie komplexných posúdení vplyvu svetového obchodu na kvalitu života a rovnosť príležitostí obyvateľov sveta, ako aj vplyvu na životné prostredie; vyzýva na presadzovanie priestoru na dialóg medzi verejnými a súkromnými subjektmi vrátane podnikov, odborov a občianskej spoločnosti s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov a súčinnosť, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rozvoju;

3.  chápe, že obchodná politika zohráva úlohu pri znižovaní emisií CO2, nalieha preto na EÚ, aby zabezpečila, aby boli jej rozhodnutia v oblasti obchodnej politiky v súlade so záväzkami, ktoré prijali lídri G7 na svojom zasadnutí v Schloss Elmau (Nemecko) počas prvého júnového víkendu 2015, a to „dekarbonizovať svetové hospodárstvo v priebehu tohto storočia“ a obmedziť globálne zvyšovanie teploty na maximálne 2 °C, v súlade s cieľmi pripravovanej dohody, ktorá sa má uzavrieť na konferencii COP21 v Paríži; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali dodatok z Dauhy na obdobie do roku 2020;

4.  vyzýva EÚ, aby ako najväčší svetový obchodný blok zohrávala ústrednú úlohu v čoraz častejších medzinárodných diskusiách o čisto globálnych otázkach, a aby sa zúčastnila aj konferencie OSN o zmene klímy v roku 2015, ako aj aby posilnila oddanosť otázke migrantov a utečencov v rámci OSN a zároveň ďalej rozvíjala ambiciózne, efektívne a účinné opatrenia v oblasti obchodnej politiky na podporu udržateľného rastu, znižovania chudoby a ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, v súlade s príslušnými dohovormi OSN;

5.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie práva na výživu, ako sa uvádza v rezolúcii OSN z roku 2011 o práve na výživu (A/66/158), a to aj v obchodných dohodách; uznáva kľúčovú úlohu EÚ pri riešení globálnych výziev potravinovej bezpečnosti;

6.   naďalej podporuje závery správy UNCTAD z roku 2011 týkajúce sa priamych zahraničných investícií (PZI) v menej rozvinutých krajinách, v ktorých sa odporúča akčný plán, a vyzýva na zvýšené investície prostredníctvom obozretnej liberalizácie odvetvia infraštruktúry, podpory verejno-súkromných partnerstiev so zahraničnými investormi, podpory poskytovania úverov MSP, lepšieho zaistenia riadnych noriem v oblasti zachádzania s investíciami a ich ochrany, a ďalšieho úsilia pri riešení otázky nedostatočnej správy vecí verejných a dodržiavania právnych rámcov;

7.  súhlasí s postojom vyjadreným v správe UNCTAD z roku 2015 o svetových investíciách, že regulačné politické prostredie týkajúce sa investovania sa musí zreformovať a že treba skoncovať s daňovými podvodmi, daňovými únikmi a agresívnym daňovým plánovaním vymedzenými v správe OECD z roku 2011 s názvom Využívanie strát spoločností prostredníctvom agresívneho daňového plánovania zo strany nadnárodných podnikov, s cieľom podporiť mobilizáciu domácich zdrojov na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, a že plný potenciál investícií, zníženie prekážok obchodu a liberalizácia našich hospodárstiev majú potenciál priniesť udržateľný hospodársky rozvoj, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, ak sa vykonávajú so zreteľom na dlhodobé ciele jasne zameraným spôsobom a s jasne vymedzenými pravidlami výkonnosti v spojení s opatreniami na prechodné obdobia zameranými na vyváženie; domnieva sa, že účinné uplatňovanie dane z finančných transakcií (DFT) na svetovej úrovni, v ktorej je EÚ priekopníkom, by mohlo byť pre mnohé krajiny dodatočným prostriedkom na splnenie týchto cieľov; vyzýva EÚ, aby sa postavila na čelo boja proti daňovým rajom, ktoré bránia odstraňovaniu nezákonného obchodu so zničujúcimi účinkami na rozvoj a ľudské práva; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby bojovala proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) nadnárodnými podnikmi (NP), a to prostredníctvom primeraných ustanovení v obchodných dohodách s tretími krajinami, v pravidlách EIB, v rámci investičného nástroja pre Latinskú Ameriku (LAIF) a iných investičných programov atď.;

8.   pripomína potrebu spojiť a posilniť úsilie o odstránenie vykorisťovania v práci, najmä žien a detí, s cieľom skoncovať s praktikami sociálneho dampingu, ktorý oslabuje rozvoj ľudských zdrojov, a zlepšiť pracovné podmienky v globálnom hodnotovom reťazci zapojením kupujúcich, ako aj výrobcov, čo sa nedávno zaviedlo v Bangladéši a Mjanmarsku; pripomína, že je nevyhnutné, aby Komisia zachovala najvyššiu úroveň spolupráce s ILO, najmä v súvislosti so samitom OSN zameranom na trvalo udržateľný rozvoj v septembri 2015; vyzýva EÚ, aby v celosvetovom meradle presadzovala integráciu cieľov programu dôstojnej práce MOP do obchodnej politiky, ako schválili členské štáty MOP vo vyhlásení o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu, ktoré bolo jednomyseľne schválené v roku 2008; vyzýva tiež EÚ, aby v plnej miere využívala odborné znalosti, ktoré poskytujú všetky orgány MOP, najmä výbor odborníkov a výbor pre uplatňovanie noriem; vyzýva EÚ, aby do všetkých obchodno-politických dohôd začlenila ambicióznu a účinnú kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji; v tejto súvislosti tiež pripomína významnú úlohu, ktorú môžu obchodné dohody EÚ, ako aj ďalšie nástroje, napr. všeobecný systém preferencií, zohrávať pri podpore uplatňovania noriem ILO, a teda pri podpore dôstojných pracovných podmienok na celom svete;

9.  podporuje cieľ, ktorým je zriadiť na mnohostrannej úrovni režim ochrany investícií s novým systémom, v ktorom sa dodržiava právomoc vnútroštátnych súdov, a vyzýva Komisiu, aby tento cieľ začlenila do svojho programu rokovaní na vypracovanie dohôd o investíciách; zastáva názor, že ak by sa mal zriadiť stály medzinárodný súd na riešenie investičných sporov, mohol by sa nachádzať v rámci systému OSN a mal by vychádzať z práv a povinností tých subjektov, ktoré mu podliehajú, s dôrazom na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; domnieva sa, že systém OSN poskytuje užitočný model pre takýto systém, najmä v otázkach financovania;

10.  pripomína, že mandát z Dauhy, ktorý schválili všetky zúčastnené štáty na 13. zasadnutí Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD XIII, Dauha, 21. až 26. apríla 2012), trvá na tom, že je súvislosť medzi rodovou rovnosťou a inkluzívnym rozvojom, vyzýva konferenciu UNCTAD, aby „posilnila svoju prácu na prepojenie rodovou rovnosti, posilnenia postavenia žien, obchodu a rozvoja, a začleňuje otázky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien do zoznamu základných cieľov pre všetky krajiny; žiada EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie a plnila vedúcu úlohu pri integrácii rodových perspektív do obchodných politík; žiada systematické začleňovanie zistení a odporúčaní OSN Ženy týkajúcich sa rodovej rovnosti a obchodnej politiky, ktoré odkazujú na existenciu presvedčivých dôkazov toho, že hospodársky rozvoj a sociálna rovnosť idú ruka v ruke, okrem toho, že existuje súvislosť medzi rodovou rovnosťou a konkurencieschopnosťou a HDP na obyvateľa; žiada preto, aby sa rodová nerovnosť naďalej používala ako ukazovateľ udržateľnosti pri revízii príručky EÚ pre posudzovanie vplyvu v oblasti udržateľnosti;

11.  vyzýva, aby EÚ podporovala podpísanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) globálneho paktu OSN; žiada EÚ, aby na fórach OSN propagovala prijatie obchodných politík, ktoré účinne stimulujú dodržiavanie týchto zásad, napr. prostredníctvom vytvorenia podmienok pre verejné obstarávanie;

12.  uvedomuje si potrebu posilnenia a uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva EÚ, aby prispela k úspešnému výsledku práce medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné korporácie a iné obchodné podniky so zreteľom na ľudské práva, ktorej zámerom je vytvorenie právne záväzného nástroja pre podnikanie a ľudské práva, pričom uznáva spoločnú zodpovednosť podnikov a vlád pri podpore týchto zásad;

13.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoju úlohu a účasť v regulačných pracovných skupinách orgánov OSN, ako je pracovná skupina 29 pôsobiaca pod záštitou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), a aby podporovala ostatné členské štáty OSN, aby podnikli podobné kroky; zdôrazňuje, že je potrebné pracovať na vytváraní globálnych technických noriem, ktoré podporujú voľný obchod a hospodársky rast, ale sú zlučiteľné s jednotným európskym trhom;

14.  uznáva, že obchodné dohody a prístup k zdravotnej starostlivosti úzko súvisia, a to najmä v rozvojových krajinách; poznamenáva, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pracuje na vytváraní nástrojov zameraných na objektívne hodnotenie tejto súvislosti; naliehavo žiada EÚ, aby podporila iniciatívy WHO a zohľadnila závery jej práce.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.9.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	29 8 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Campbell Bannerman, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Gabrielius Landsbergis, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Matteo Salvini, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Klaus Buchner, Dita Charanzová, Edouard Ferrand, Agnes Jongerius, Sander Loones, Gabriel Mato, Fernando Ruas, Jarosław Wałęsa
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Marco Affronte, Andrejs Mamikins

24.9.2015

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu

pre Výbor pre zahraničné veci

k úlohe EÚ v OSN – ako lepšie dosahovať ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ryszard Czarnecki

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA) medzi Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov (2003) a jej dodatok č. 1 (2014),

A.  keďže rok 2015 je náročným rokom, pokiaľ ide o vymedzenie nového spôsobu spolupráce medzi globálnymi aktérmi a inštitúciami, a to stanovením nových foriem úsilia a spôsobov práce, najmä z hľadiska dosahovania výsledkov pri plnení záväzkov spojených s vonkajšími politikami EÚ;

B.  keďže EÚ má v rámci medzinárodnej spolupráce bohaté skúsenosti s riešením globálnych výziev, podporovaním rozvoja a poskytovaním humanitárnej pomoci mnohým častiam sveta;

C.  keďže rozpočet EÚ vymedzený na obranu je dôležitý a jeho finančné príspevky na mierové misie OSN sú značné;

D.  keďže vonkajšie intervencie EÚ sú zabezpečované prostredníctvom medzinárodných organizácií, ktoré využívajú financovanie EÚ alebo sa podieľajú na financovaní projektov spolu s EÚ, a to aj pokiaľ ide o výzvy spojené s dohľadom a správou;

1.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť efektívnosť, zodpovednosť, účinnosť a transparentnosť OSN, najmä v súvislosti s využívaním prostriedkov EÚ a dosahovaním výsledkov pri vykonávaní strategických usmernení, ktoré boli dohodnuté na medzinárodnej úrovni, ako aj rozvojových cieľov;

2.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA); žiada Komisiu, aby Parlamentu podala správu o vykonávaní dohody FAFA a usmernení, ktoré sa k nej viažu, a aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

3.  domnieva sa, že aproximácia príslušných systémov správy by sa mala zameriavať na vymedzenie a nepretržitú výmenu osvedčených postupov v záujme stanovenia podobných a udržateľných základných zásad vierohodnosti v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách EÚ; žiada v tomto smere otvorenosť na obidvoch stranách, aby tak európski audítori mohli získať dôkladný prístup k účtom OSN;

4.  pripomína, že Európska únia a jej členské štáty sú ako celok najväčším finančným darcom rozpočtu OSN; trvá preto na tom, že v duchu iniciatívy „Delivering as One“ („Konajme jednotne“ – jeden vodca, jeden rozpočet, jeden program, jeden úrad) je potrebné zabezpečiť väčšie zviditeľnenie finančných prostriedkov, ktoré EÚ poskytuje prostredníctvom OSN, ako aj ich účinné využívanie; žiada, aby OSN a Komisia poskytovali Európskemu parlamentu úplné informácie o tom, ako OSN využíva príspevky Únie;

5.  nabáda OSN a jej príslušné inštitúcie, aby naďalej prehlbovali spoluprácu s EÚ s cieľom nepretržite zbližovať obidva mechanizmy riadenia, okrem iného prostredníctvom neustáleho vyvíjania ucelených a spoľahlivých systémov monitorovania, poskytovania informácií a kontroly; pripomína, že štruktúrovaná spolupráca medzi EÚ a OSN je jediný prostriedok, ako zabrániť neúčinnému vynakladaniu prostriedkov a prekrývaniu činností;

6.  zastáva názor, že v rámci medziinštitucionálneho partnerstva by OSN a EÚ mali zlepšiť metódy riadenia rizík, celkový finančný dohľad a rámec riadenia a že audítorské orgány by mali porovnávať svoje údaje, metodiky a výsledky;

7.  domnieva sa, že inovačné prístupy k financovaniu ponúkajú dôležitý spôsob maximalizovania dostupnosti a vplyvu rozvojového financovania, a to vymedzením nových finančných zdrojov, mechanizmov a nástrojov finančného inžinierstva; najmä sa domnieva, že inovačné prístupy k financovaniu môžu využiť verejné financovanie s cieľom pomôcť vytvoriť nové finančné toky a stimulovať súkromné investície a trhové financovanie, ako aj maximalizovať vplyv existujúcich verejných a súkromných finančných prostriedkov;

8.  oceňuje skutočnosť, že nasmerovanie pomoci Únie prostredníctvom OSN umožňuje EÚ poskytovať pomoc v regiónoch sveta, do ktorých by sa asi sama nedostala; uvedomuje si veľké sprievodné riziko spojené s poskytovaním pomoci v oblastiach postihnutých konfliktom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že partnerské organizácie Komisie poverené plnením rozpočtu Únie na základe nepriameho hospodárenia často podávajú správy Komisii oneskorene, správy nie sú úplné alebo sú nedostatočne orientované na výsledky, čím bránia Komisii, aby náležite plnila svoju monitorovaciu funkciu;

9.  v tejto súvislosti víta nedávnu dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa pozmeňujúceho návrhu k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, ktorým sa ukladá OSN a ostatným takýmto partnerským organizáciám povinnosť oznámiť Komisii každý zistený prípad nezrovnalosti alebo podvodu, ktorý má vplyv na rozpočet Únie; domnieva sa však, že je potrebné posilniť možnosti Komisie priamo posudzovať správnosť, účinnosť a udržateľnosť finančných prostriedkov Únie poskytovaných prostredníctvom OSN;

10.  trvá na potrebe dosiahnuť čo najvyššiu mieru transparentnosti a inštitucionálnej zodpovednosti na všetkých úrovniach tým, že sa zabezpečí prístup k vyčerpávajúcim a spoľahlivým rozpočtovým informáciám a finančným údajom týkajúcim sa projektov financovaných z prostriedkov EÚ, aby mohol Parlament vykonávať kontrolu; žiada, aby OSN uplatňovala posilnenú politiku zverejňovania informácií o zámeroch, príjemcoch a financovaní, najmä pokiaľ ide o správy OSN o auditoch a hodnoteniach, s cieľom dosiahnuť lepšie spravovanie peňažných prostriedkov EÚ;

11.  považuje za zásadné zaistiť zviditeľnenie Únie, najmä keď ide o iniciatívy opierajúce sa o spolufinancovanie a iniciatívy podporované viacerými darcami, ktoré využívajú finančné prostriedky EÚ; zastáva názor, že je potrebné urýchlene poskytovať pravidelné informácie o združovaní finančných prostriedkov (vrátane trustových fondov), keďže zastupiteľnosť a vysledovateľnosť finančných prostriedkov EÚ predstavujú významnú otázku;

12.  trvá na tom, že budúca spolupráca a rámec by mali podporovať a stimulovať ďalšie skúmanie a využívanie inovačných zdrojov, mechanizmov a nástrojov všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to v úzkej spolupráci s multilaterálnymi bankami a inými darcami, a zabezpečovať, aby boli tieto nové finančné zdroje plne v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti;

13.  pripomína, že OSN musí prijať primerané opatrenia na zverejnenie skutočnosti, že určité činnosti sú financované z prostriedkov EÚ, aby sa zaistilo podobné zviditeľnenie a uznanie ako v prípade ostatných medzinárodných darcov a aby sa súčasne v rámci všetkých intervencií OSN zaistilo šírenie hodnôt Únie spoločných pre EÚ a OSN, ako je podpora ľudských práv a zásad právneho štátu, zvyšovanie environmentálnych a sociálnych noriem a celková podpora trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu;

14.  zdôrazňuje, že všetky spolufinancované aktivity sa musia dôsledne riadiť a byť v súlade so všeobecnou stratégiou a prioritnými oblasťami EÚ na základe politických preferencií, ako aj kritérií hospodárskej a finančnej účinnosti, čo by sa malo odraziť vo výkonnosti riadenia;

15.  zdôrazňuje, že EÚ podporuje predstavu, že OSN musí byť „prispôsobená svojmu účelu“, ako aj stále účinnejšia a efektívnejšia; domnieva sa, že vznikajúce a rastúce výzvy si vyžadujú nové funkcie OSN, ktoré následne vedú k potrebe opätovného zváženia spôsobov správy a financovania; domnieva sa, že aj naďalej by malo byť prioritou EÚ zabezpečenie riadneho hospodárenia s finančnými a ľudskými zdrojmi OSN, a to aj v rámci rokovaní o nadchádzajúcom bežnom rozpočte OSN a jej rozpočtoch na udržiavanie mieru;

16.  vyzýva EÚ aj OSN, aby zabezpečili čo najlepšiu operačnú koordináciu, pokiaľ ide o doplnkovosť, s cieľom systematicky skúmať najlepšie príležitosti, optimálne pákové efekty a synergie na podporu a vykonávanie cieľov politiky EÚ, najmä medzi rozvojovými politikami EÚ a inými oblasťami jej vonkajšej činnosti, ako sú ľudské práva, migrácia a utečenci, bezpečnosť, stabilita a predchádzanie konfliktom;

17.  nabáda EÚ a OSN, aby čo najskôr rozšírili svoje odborné znalosti a strategické a plánovacie prístupy v rôznych oblastiach intervencií, a najmä upevnili spoluprácu týkajúcu sa nástrojov riadenia rizík (finančných alebo operačných rizík, či rizík týkajúcich sa konkrétnych krajín), aby tak pomoc viac smerovala tam, kde je najviac potrebná; žiada náležité uplatňovanie prísnych podmienok, najmä existenciu alebo vyvíjanie ukazovateľov dobrej správy vecí verejných vo verejnom sektore v partnerských krajinách;

18.  pripomína, že zásada pridanej hodnoty sa vzťahuje aj na finančné prostriedky EÚ určené na činnosti OSN, a vyzýva Komisiu, aby systematicky podávala podrobné správy o tom, akú pridanú hodnotu ktorékoľvek takéto financovanie prinesie v porovnaní s priamym financovaním zo strany členských štátov a s tým, keď EÚ a/alebo členské štáty na seba prevezmú tieto činnosti;

19.  domnieva sa, že prístup založený na výsledkoch sa musí vzhľadom na dôraz pomoci Únie na výkonnosť zlepšiť zavedením zodpovednosti za výsledky a rámca merateľnosti, aby bolo možné hodnotiť spoľahlivosť projektov z hľadiska ich hospodárskej a sociálnej udržateľnosti a hodnotiť projekty z hľadiska účinnosti a efektívnosti;

20.  podporuje stály dialóg o kvalite a udržateľnosti výsledkov dosiahnutých v rámci partnerstva medzi OSN a EÚ, ktorý je prepojený aj so všeobecnou otázkou jednotnosti a súdržnosti intervencií; domnieva sa, že ukazovatele výsledkov a ich zbližovanie by sa mali ďalej vyvíjať, aby sa zvýšila účinnosť projektov, zabezpečila skutočná pridaná hodnota a aby sa dosiahol vyšší vplyv na rozvoj;

21.  zdôrazňuje význam, ktorý má pre EÚ politika nulovej tolerancie ako základná zásada v boji proti podvodom a korupcii, ako aj posilnenie integrity a etických zásad; nabáda na prehĺbenie vzťahu medzi inštitúciami a orgánmi OSN a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) prijatím usmernení úradu OLAF týkajúcich sa výmeny informácií a stratégií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.9.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nedzhmi Ali, Louis Aliot, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Rina Ronja Kari, Verónica Lope Fontagné, Monica Macovei, Dan Nica, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Igor Šoltes, Bart Staes, Marco Valli, Derek Vaughan, Anders Primdahl Vistisen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Ashworth, Cătălin Sorin Ivan, Karin Kadenbach, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Julia Pitera, Miroslav Poche, Patricija Šulin
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Raymond Finch

23.9.2015

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie

pre Výbor pre zahraničné veci

k úlohe EÚ v OSN – ako lepšie dosahovať ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Fernando Maura Barandiarán

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Kultúrny rozmer zahraničnej politiky EÚ

1.  zdôrazňuje, že kultúra, spolu s medzikultúrnym a medzináboženským dialógom, je pre európske vonkajšie vzťahy mocným nástrojom, ktorý podporuje politický dialóg s tretími krajinami, súdržnosť, mier a bezpečnosť, ako aj medziľudské kontakty, participatívny dialóg s kultúrnymi subjektmi v rozličných oblastiach a posilňovanie postavenia občanov a občianskej spoločnosti; zároveň zdôrazňuje, že je predovšetkým autotelickou hodnotou a ako takú ju treba podporovať;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že politiky v oblasti kultúry sú založené na kľúčových hodnotách EÚ, vzájomnom porozumení, spolupráci a myšlienke globálneho kultúrneho občianstva, a že by preto mali byť dôsledne a strategicky začlenené do vonkajšej činnosti EÚ – a to aj do jej susedskej politiky – ako nástroje na podporu európskych hodnôt a základných práv pri úplnom rešpektovaní iných kultúr a hodnôt;

3.  nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu – najmä jej Generálne riaditeľstvo (GR) pre vzdelávanie a kultúru a jej GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj – aby kultúre prisúdila strategickejšiu úlohu vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami;

4.  žiada o integrovanejší prístup a plodnú spoluprácu medzi Komisiou, ESVČ, Parlamentom a OSN v oblastiach, ako sú podpora kultúry, zachovanie ohrozeného kultúrneho dedičstva, boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi statkami (a to aj v rámci EÚ), predchádzanie konfliktom, procesy zmierovania, budovanie mieru, odstraňovanie následkov konfliktov, nástroje rýchlej pomoci v krízových situáciách, rozvoj tvorivých odvetví, mobilita pracovníkov v oblasti kultúry, kultúrne objekty a služby, vzdelávanie a rozvoj, programy výmeny študentov, budovanie kapacít, vzdelávanie a odborná príprava v núdzových situáciách a prístup ku kultúre a vzdelaniu;

5.  zdôrazňuje potrebu kultúrnych výmen a fór zameraných na vzájomné porozumenie a spoluprácu na dvojstrannej i viacstrannej úrovni a potrebu posilnenia spoločného jadra univerzálnych hodnôt; v tejto súvislosti poukazuje na projekty, ktoré organizuje ESVČ a GR Komisie pre vzdelávanie a kultúru v oblasti kultúrnej diplomacie, a žiada vypracovanie spoločného oznámenia s cieľom podpory vzájomného učenia a porozumenia, pričom by mali byť zohľadnené projekty s podporou členských štátov, a tiež rozvoj sietí kultúrnych organizácií a MVO;

6.  upozorňuje, že v núdzových situáciách spôsobených konfliktom zohrávajú vzdelávanie a odborná príprava svoju úlohu, a sú preto aspektom, ktorý by sa mal zahrnúť do širšieho okruhu činností prijímania, podpory a posilňovania postavenia;

7.  zdôrazňuje význam kultúrnej diplomacie, ako aj skutočnosť, že spoločná európska zahraničná politika v oblasti kultúry by EÚ výrazne zviditeľnila v medzinárodných organizáciách, ako je napríklad OSN; žiada preto Komisiu, aby v návrhu globálnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorý pripravuje pre samit Európskej rady v júni 2016, venovala samostatnú kapitolu kultúrnej diplomacii;

8.  konštatuje, že vzdelanie zohráva v ľudskom, sociálnom a hospodárskom rozvoji dôležitú úlohu a je kľúčovým nástrojom pri dosahovaní cieľov, ktoré sú jadrom zahraničnej politiky EÚ, napríklad budovania mieru a stability vo svete, dlhodobého rozvoja, medzikultúrneho dialógu a boja proti chudobe, a to v rámci EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje význam účinnej spolupráce medzi EÚ a OSN zameranej na podporu hnutia Vzdelávanie pre všetkých, zlepšovanie prístupu k vzdelávaniu a zvyšovanie jeho kvality a posilňovanie vzdelávacích systémov na celom svete;

9.  uznáva, že kultúra je základom ľudského rozvoja, zohráva dôležitú úlohu pri budovaní spoločnosti, podpore demokracie a sociálneho začlenenia a tiež podpore ľudských práv a základných slobôd; vyzýva EÚ, aby v súlade so svojimi právomocami a zodpovednosťou uplatňovala kultúrnu rozmanitosť a podporu ľudských práv ako jeden z hlavných prvkov jej medzinárodných vzťahov, a najmä spoločnej európskej rozvojovej spolupráce, a aby zabezpečila, aby každá osoba, ktorá uvedie, že jej kultúrne práva boli porušené, mala účinný prístup k náprave;

10.  zdôrazňuje, že medzikultúrnosť a vzájomné porozumenie majú kľúčový význam pre úspešné rozvojové politiky, a nabáda preto EÚ a členské štáty, aby podporovali vzdelávanie v oblasti rozvoja a politiky zvyšovania povedomia, ktoré obsahujú tento rozmer;

11.  nabáda EÚ a členské štáty, aby presadzovali spoločné záujmy s tretími krajinami prostredníctvom rovnocenného partnerstva zameraného na vzájomnú výmenu a medzikultúrnu spoluprácu; odporúča rozvíjať dynamickú úlohu pre kultúru na medzinárodnej scéne ako tzv. mäkkú silu, ktorá môže byť pre EÚ a jej členské štáty prínosná vo vzťahoch so širším svetom;

12.  zdôrazňuje potenciál, ktorý má užšia spolupráca medzi členskými štátmi z hľadiska zvýšenia vplyvu kultúrnej diplomacie EÚ, najmä prostredníctvom lepšej koordinácie medzi kultúrnymi atašé v delegáciách EÚ a zastúpeniach členských štátov, a spájanie zdrojov kultúrnych orgánov členských štátov v krajinách mimo EÚ;

13.  v tejto súvislosti víta prípravnú akciu Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ ako dôležitý nástroj posilňovania úlohy kultúry ako strategického faktora ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý prispieva k splneniu cieľov vonkajšej politiky;

14.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby vymenovala pracovníka v oblasti kultúry do každého zastúpenia EÚ v tretích partnerských krajinách (napríklad do delegácie EÚ – Čína) a aby zamestnancom ESVČ poskytla odbornú prípravu týkajúcu sa kultúrneho rozmeru vonkajšej politiky;

15.  nabáda na posilňovanie spolupráce medzi kultúrnymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou, nadväzovanie partnerstiev medzi mestami a vytváranie európskych „kreatívnych centier“ v krajinách mimo EÚ;

16.  žiada vypracovať ucelenejšiu stratégiu v oblasti ochrany a podpory svetového dedičstva a zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu v konfliktných oblastiach na základe užšej spolupráce s Medzinárodným výborom Modrého štítu (ICBS);

17.  odporúča, aby Komisia aktívne spolupracovala s kultúrnymi sieťovými zoskupeniami v rámci Národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC), a to v spolupráci s miestnymi orgánmi, kultúrnymi pracovníkmi, občianskou spoločnosťou a kultúrnymi inštitútmi členských štátov;

18.  konštatuje, že kultúrne projekty a iniciatívy v oblasti kultúrnej diplomacie sa musia monitorovať a hodnotiť s cieľom zabezpečiť správne využívanie finančných prostriedkov a overiť kvalitu a dosah týchto iniciatív;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať štatistické údaje pre kultúru a kultúrny priemysel s cieľom prispieť do diskusie o kultúrnej politike a naďalej klásť dôraz na hospodársky potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví a ich vplyv na sociálny blahobyt;

20.  vyzdvihuje úlohu kultúry pri podpore demokratizácie, budovania mieru a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje záväzok EÚ podporovať umeleckú slobodu a slobodu kultúrneho prejavu voči cenzúre a zastrašovaniu umelcov, výskumníkov, novinárov a organizácií občianskej spoločnosti; podporuje vymedzenie priorít spojených s kultúrnym rozmerom v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

21.  pripomína význam vyhlásenia o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, prijatého v Paríži v marci 2015, ktoré zdôrazňuje potrebu podpory aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj globálnej solidarity a vzájomnej úcty;

Spolupráca a riadenie medzi EÚ a OSN

22.  víta upevnenú spoluprácu medzi EÚ a UNESCO na základe prijatia finančnej a administratívnej rámcovej dohody medzi Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov (FAFA) z roku 2003, memoranda o porozumení medzi UNESCO a EÚ a účasti EÚ na Valnom zhromaždení OSN v nadväznosti na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN prijatú v roku 2011; žiada však účinnejšie zastúpenie EÚ v rámci OSN, najmä v oblasti kultúry, vzdelávania, občianstva a práv detí a mladých ľudí, a to v súlade s Lisabonskou zmluvou; zdôrazňuje, že skutočné strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom zástupcov EÚ, ktorí by mali hlasovacie práva v riadiacich výboroch agentúr OSN v oblasti kultúry, vzdelávania, občianstva a práv detí a mladých ľudí, a prostredníctvom prijatia opatrení spoločne s UNESCO – a s organizáciami UNICEF, UNDP, UNHCR, UNRWA a UNWOMAN – formou finančnej spolupráce a spoločného riadenia projektov, a to po dohode s partnerskými krajinami prijímajúcimi pomoc;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme posilnenia spolupráce medzi EÚ a UNESCO je potrebné ísť nad rámec finančnej pomoci a spoločného riadenia projektov posilnením partnerstva v oblasti vzdelávania a kultúry v dlhodobom horizonte; žiada preto zaviesť každoročný strategický dialóg na vysokej úrovni v záujme riešenia spoločných výziev udržateľnejším spôsobom;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že kultúra kľúčovým spôsobom podporuje budovanie udržateľných spoločností, a žiada začleniť kultúrny rozmer do programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015, a teda do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, keďže kultúra má významný vplyv na hospodársky rozvoj, sociálne začlenenie, udržateľnosť životného prostredia, mier a bezpečnosť;

25.  uznáva, že kultúrne dedičstvo je svedectvom rozmanitosti kultúrnych prejavov, a preto zohráva dôležitú úlohu vo vonkajších vzťahoch Únie; žiada prijať harmonizované právne predpisy a medzinárodné dohody na ochranu kultúrneho dedičstva a boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi v úzkej spolupráci s UNESCO;

26.  zdôrazňuje vplyv kultúrneho a kreatívneho priemyslu na miestny a regionálny rozvoj a požaduje pokračovanie a rozšírenie spoločných projektov odborného fóra (Expert Facility) EÚ a UNESCO, ako aj zohľadnenie ukazovateľov kultúry na účely rozvoja (CDIS) ako metodickej pomôcky na posudzovanie viacrozmernej úlohy kultúry v procesoch rozvoja;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že cestovný ruch zameraný na kultúru uľahčuje medziľudské kontakty na celom svete, a víta spoločné úsilie s cieľom posilniť v spolupráci s EÚ cestovný ruch v oblasti svetového dedičstva UNESCO, ktorý stimuluje investície do kultúrneho sektora a predstavuje udržateľný a kvalitný príspevok k podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné odstraňovať prekážky a zlepšovať mobilitu umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry prostredníctvom rôznych foriem preferenčného zaobchádzania, napríklad víz na vzdelávacie a kultúrne účely, a uľahčovať kultúrnu výmenu, výskumné projekty, pracovné pobyty umelcov a granty pre tvorcov a umelcov v súlade s článkom 16 Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005, ktorého je EÚ spolusignatárom;

29.  odporúča zabezpečiť spoluprácu medzi EÚ a OSN v programoch vzdelávania v núdzových situáciách v prípade humanitárnych kríz, ozbrojených konfliktov a prírodných katastrof, a to tým, že sa budú naďalej podporovať programy, ako napríklad program UNICEF Vzdelávanie v núdzových situáciách a transformácia v období po krízach, program UNHCR Kvalitné vzdelávanie v utečeneckých táboroch a vzdelávacie aktivity UNRWA;

Právne nástroje

30.  pripomína, že EÚ ratifikovala Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005, a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých a nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995, ktoré sú významnými nástrojmi posilňovania ochrany globálneho kultúrneho dedičstva a kultúrnej rozmanitosti, ako aj Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a jeho dva protokoly, Dohovor UNESCO o ochrane podmorského kultúrneho dedičstva z roku 2001 a Dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003; žiada harmonizáciu právnych predpisov a prijatie medzinárodnej dohody o kultúrnom dedičstve a nedovolenom obchodovaní;

31.  žiada zlepšenie komunikačných stratégií v oblasti rozvoja kultúrnej spolupráce využívaním a vyvíjaním digitálnych zdrojov, napríklad internetových viacjazyčných informačných platforiem a internetových vzdelávacích zdrojov, s cieľom podporovať dostupnosť, šíriť informácie v miestnych jazykoch a podporovať výmeny a tvorbu sietí medzi umelcami, pracovníkmi v oblasti kultúry a organizáciami občianskej spoločnosti;

32.  zdôrazňuje symbolický význam kultúrneho dedičstva, v dôsledku čoho je nevyhnutné chrániť ho prostredníctvom lepšej koordinácie a informovanosti verejnosti, keďže v súčasnosti sa s ohľadom na nedávne ničenie kultúrnych pamiatok v Sýrii a Iraku stalo politickým cieľom;

33.  v tejto súvislosti žiada, aby sa v spolupráci s UNESCO a ďalšími členskými štátmi OSN zintenzívnilo úsilie zamerané na zastavenie ničenia svetového kultúrneho dedičstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	15.9.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 4 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Yana Toom, Helga Trüpel, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sylvie Guillaume, Dietmar Köster, Paul Nuttall, Hermann Winkler

30.9.2015

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci

pre Výbor pre zahraničné veci

k úlohe EÚ v OSN – ako lepšie dosahovať ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky

(2015/2104(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David McAllister

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie komplexnosť inštitucionálnej štruktúry Organizácie Spojených národov (OSN) ako medzinárodnej organizácie štátov, ako aj osobitný charakter Európskej únie (EÚ) ako nadnárodnej únie, ktorá má v rámci OSN posilnený štatút pozorovateľa od roku 2011, pričom má právo vystupovať v rozpravách, predkladať návrhy a pozmeňujúce návrhy, vznášať procedurálne námietky a rozposielať dokumenty na základe rezolúcie OSN č. 65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov; zdôrazňuje, že skutočné právne subjekty OSN sú zvrchované štáty svetového spoločenstva vrátane členských štátov EÚ; s cieľom zvýšiť účinnosť celosvetovej spolupráce požaduje lepšiu súčinnosť medzi aktérmi OSN, ako aj medzi rozličnými štruktúrami OSN (agentúry, fondy, programy, komisia a výbory) zlepšením celkovej koordinácie a súdržnosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa mala správať ako skutočný globálny aktér v rámci OSN a mala by sa ďalej usilovať o zlepšenie svojho vplyvu a zviditeľnenie na medzinárodnej scéne, a to v súlade so znením a duchom Lisabonskej zmluvy;

2.  domnieva sa, že posilnenie postavenia EÚ v rámci OSN by malo pripraviť cestu pre užšiu súdržnosť a spoluprácu; vyzýva členské štáty, aby sa – s cieľom umožniť väčšie zdôraznenie úlohy Únie v zahraničnej politike a postavenie EÚ ako jednotného medzinárodného aktéra v záujme zlepšenia jej vnútornej koordinácie v tejto oblasti – vopred dohodli na spoločnej pozícii k všetkým relevantným otázkam a zvážili spôsoby, ako poskytnúť všetky potrebné nástroje na dosiahnutie skutočne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; pripomína, že pozícia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bola zavedená podľa článku 18 ZEÚ s cieľom umožniť Únii vystupovať jednotne na medzinárodných fórach, v neposlednom rade v rámci OSN, a že preto by tento vysoký predstaviteľ mal mať možnosť v plnej miere vykonávať svoju úlohu ako hlavný zástupca EÚ vo vonkajších vzťahoch;

3.  požaduje, aby OSN, Komisia a Rada v plnom rozsahu informovali Parlament o svojej koordinácii tak, aby zapájali Parlament do vymedzovania a prehodnocovania cieľov zahraničnej politiky EÚ;

4.  podporuje reformnú agendu OSN na vyjadrenie účinného multilateralizmu, pričom uznáva posilnenie postavenia EÚ vo Valnom zhromaždení OSN po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 a prijatí rezolúcie OSN č. 65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov;

5.  požaduje uskutočnenie potrebných rokovaní, postupov a reformy Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa majú vykonať s cieľom umožniť EÚ stať sa stálym členom tohto orgánu s jedným stálym kreslom a jediným hlasom;

6.  pripomína, že základné zásady týchto dvoch medzinárodných subjektov sú spoločné pre obe strany, a zdôrazňuje, že príslušné úsilie by sa malo zamerať na tieto spoločné hodnoty ako na hlavný dôvod spolupráce; zdôrazňuje, že pevné a stabilné partnerstvo medzi EÚ a OSN má zásadný význam pre činnosť OSN v rámci všetkých troch pilierov – mier a bezpečnosť, ľudské práva a udržateľný rozvoj – a je tiež kľúčové pre úlohu EÚ ako aktívneho globálneho aktéra; opätovne potvrdzuje ústrednú úlohu predchádzania príčinám násilných konfliktov a boja proti nim, ako aj nájdenia riešení nových výziev;

7.  zdôrazňuje, že Parlamentné zhromaždenie OSN (UNPA) vytvorené podľa článku 22 charty OSN by mohlo byť východiskom pre demokratizáciu OSN s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálneho riadenia a umožniť väčšiu účasť verejnosti na činnostiach OSN;

8.  je odhodlaný lepšie prispôsobiť systém OSN a jeho početné inštitúcie a štruktúry novým globálnym výzvam a udalostiam a zvýšiť jeho transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť tým, že sa zabráni duplicite a jednotlivé štruktúry OSN sa budú využívať racionálnejšie; navrhuje, že skúsenosti EÚ z nadnárodného rozhodovania by mohli poskytnúť niektoré užitočné poznatky pre proces reformy OSN, najmä pokiaľ ide o Bezpečnostnú radu;

9.  žiada o podporu ženských kandidátok na funkciu generálneho tajomníka OSN v nadchádzajúcich voľbách;

10.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú ako celok najväčším finančným darcom pre rozpočet OSN; pripomína, že tento záväzok EÚ je vyjadrený nielen vo finančnej sume, ale aj v spolupráci s ľudským kapitálom a technickým know-how; trvá preto na tom, že v duchu iniciatívy „Delivering as One“ („Konajme jednotne“ – jeden vodca, jeden rozpočet, jeden program, jeden úrad) je potrebné zabezpečiť väčšie zviditeľnenie finančných prostriedkov, ktoré EÚ poskytuje prostredníctvom OSN, ako aj ich účinné využívanie; žiada, aby Komisia a členské štáty EÚ naliehali na OSN s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie iniciatívy OSN v oblasti transparentnosti a zodpovednosti, a žiada ich, aby naďalej v plnej miere a včas informovali Parlament o vynakladaní príspevkov EÚ zo strany OSN;

11.  oceňuje skutočnosť, že nasmerovanie pomoci Únie prostredníctvom OSN umožňuje EÚ podporovať regióny sveta, do ktorých by sa táto pomoc asi sama nedostala; uvedomuje si veľké sprievodné riziko spojené s poskytovaním pomoci v oblastiach postihnutých konfliktom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že partnerské organizácie Komisie poverené plnením rozpočtu Únie na základe nepriameho hospodárenia často podávajú správy Komisii oneskorene, pričom správy nie sú úplné alebo sú nedostatočne orientované na výsledky, čo bráni Komisii v tom, aby náležite plnila svoju monitorovaciu funkciu;

12.  domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a OSN v oblasti podpory mieru je nevyhnutná s cieľom pomáhať politickým misiám a činnostiam týkajúcim sa sprostredkovávania, ako aj v záujme zefektívnenia postupov plánovania, a v tejto súvislosti plne podporuje preskúmanie mierových operácií OSN;

13.  uznáva, že pre EÚ je potrebné, aby systém OSN lepšie prispôsobila novému celosvetovému usporiadaniu moci, domnieva sa však, že jej vykonávanie reforiem bolo brzdené nedostatkom spoločnej pozície medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o medzinárodnú mierovú a bezpečnostnú štruktúru, a prispelo k súčasnej patovej situácii v súvislosti s reformou Bezpečnostnej rady – alebo aspoň túto patovú situáciu nevyriešilo;

14.  vyzdvihuje súčasné priority EÚ stanovené pre 69. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré opätovne zdôrazňujú dlhodobú požiadavku Únie, aby OSN zefektívnila svoje štruktúry, rozpočet a pracovné metódy, bez toho, aby unikala pred zložitými otázkami, ako je reforma Bezpečnostnej rady;

15.  zdôrazňuje, že Valné zhromaždenie, ktoré zastupuje vlády všetkých členských krajín, musí mať k dispozícii spôsoby a prostriedky na usmerňovanie systému OSN a koordinovanie všetkých jeho činností;

16.  odporúča Rade: aktívne podporovať rozsiahlu reformu systému OSN, a najmä Bezpečnostnej rady, s cieľom posilniť legitímnosť, regionálne zastúpenie, zodpovednosť a účinnosť tohto systému; pracovať na splnení dlhodobého cieľa EÚ, ktorým je získanie kresla v rozšírenej Bezpečnostnej rade; zaistiť súdržnosť a účinnosť EÚ ako globálneho aktéra s cieľom konať rýchlo a komplexne a vystupovať jednotne, a to prostredníctvom zlepšenia koordinácie pozícií členských štátov a spolupráce medzi ESVČ a členskými štátmi; a v tejto súvislosti nabádať ESVČ, najmä prostredníctvom delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve, aby sa usilovala o väčšiu súdržnosť EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.9.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Jo Leinen, György Schöpflin, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Rainer Wieland
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Sylvie Goulard, Enrique Guerrero Salom, Sylvia-Yvonne Kaufmann, David McAllister, Viviane Reding, Helmut Scholz
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrea Bocskor, Mady Delvaux, Ulrike Rodust, Iuliu Winkler

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	13.10.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	48 8 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marielle de Sarnez, Antonio López-Istúriz White, David Martin, Urmas Paet, Soraya Post, Helmut Scholz, György Schöpflin, Igor Šoltes, Dubravka Šuica, Bodil Valero, Paavo Väyrynen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Grapini, Pavel Poc

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48	+
ALDE	Petras Auštrevičius, Iveta Grigule, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Paavo Väyrynen, Marielle de Sarnez
ECR	Mark Demesmaeker
EFDD	Fabio Massimo Castaldo
PPE	Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Alojz Peterle, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, László Tőkés, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica
S&D	Nikos Androulakis, Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Eugen Freund, Maria Grapini, Richard Howitt, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David Martin, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Pavel Poc, Soraya Post, Boris Zala
Verts/ALE	Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Bodil Valero, Igor Šoltes

8	-
ECR	Amjad Bashir, Bas Belder, Anna Elżbieta Fotyga, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden
EFDD	James Carver
ENF	Mario Borghezio
NI	Georgios Epitideios

4	0
GUE/NGL	Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Helmut Scholz
Verts/ALE	Klaus Buchner

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Ú. v. EÚ C 100, 26.3.2015, s. 27
• [2]  Ú. v. EÚ C 377, 7.12.2012, s. 66
• [3]  65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov
• [4]  S/PRST/2014/4 zo 14. februára 2014 – vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady o spolupráci medzi OSN a regionálnymi a subregionálnymi organizáciami pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti
• [5]  FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo; IFAD: Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva; ILO: Medzinárodná organizácia práce; IMF: Medzinárodný menový fond; UNESCO: Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru; UNIDO: Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj; WHO: Svetová zdravotnícka organizácia; UNCTAD: Konferencia OSN pre obchod a rozvoj; UNDP: Rozvojový program Organizácie Spojených národov; UNEP: Program OSN pre životné prostredie; UNFPA: Populačný fond OSN; UNHCR: Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; UNICEF: Detský fond OSN; WFP: Svetový potravinový program.
• [6]  so zreteľom na rezolúciu VZ OSN A/65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov,