Postup : 2016/2007(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0168/2016

Predkladané texty :

A8-0168/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 24
CRE 25/05/2016 - 24

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.1

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0228

SPRÁVA     
PDF 584kWORD 162k
3. mája 2016
PE 575.277v02-00 A8-0168/2016

o virtuálnych menách

(2016/2007(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Jakob von Weizsäcker

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o virtuálnych menách

(2016/2007(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument Banky pre medzinárodné zúčtovanie o digitálnych menách z novembra 2015(1),

–  so zreteľom na publikáciu banky Bank of England o hospodárstvach s digitálnymi menami (Q3/2014)(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z júna 2014 o virtuálnych menách(3),

–  so zreteľom na analýzu Európskej centrálnej banky z februára 2015 o systémoch virtuálnych mien(4),

–  so zreteľom na akčný plán Európskej komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z 2. februára 2016(5),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z mája 2015 o objeme výpadku príjmov z DPH v EÚ(6),

–  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie o digitálnom programe virtuálnych mien(7),

–  so zreteľom na usmernenia Finančnej akčnej skupiny (FATF) pre rizikovo orientovaný prístup k virtuálnym menám od júna 2015,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. februára 2016 o boji proti financovaniu terorizmu(8),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora o výmene virtuálnej meny za tradičné meny – oslobodenie od dane (C-264/14)(9) a stanovisko, ktoré predložila generálna advokátka Kokott 16. júla 2015(10),

–  so zreteľom na konzultáciu ESMA z júla 2015 o investovaní s použitím virtuálnych mien alebo tzv. technológie distributed ledger(11),

–  so zreteľom na briefing EPRS o trhu a hospodárstvach s menou bitcoin a jej regulácii(12),

–  so zreteľom na správu Europolu z 18. januára 2016 s názvom Zmeny v spôsobe vykonávania teroristických útokov Islamského štátu (Changes in modus operandi of Islamic State terrorist attacks)(13),

–  so zreteľom na správu FATF z júna 2014 o virtuálnych menách(14),

–  so zreteľom na štúdiu OECD s názvom Otázka bitcoinu – mena a nedôveryhodné transferové technológie (The Bitcoin Question - currency versus trust-less transfer technology)(15),

–  so zreteľom na diskusný príspevok zamestnancov MMF z januára 2016 o virtuálnych menách a širších súvislostiach(16),

–  so zreteľom na správu hlavného poradcu pre oblasť vedy pri Úrade pre vedu vlády Spojeného kráľovstva o tzv. technológii distributed ledger: za hranicou technológie block chain z roku 2016(17),

–  so zreteľom na vypočutie vo Výbore pre hospodárske a menové veci o virtuálnych menách z 25. januára 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0168/2016),

A.  keďže všeobecne použiteľná definícia ešte nebola zavedená, ale virtuálna mena (VM) sa niekedy označuje ako digitálna hotovosť a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) ju považuje za digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je emitovaný centrálnou bankou alebo verejným orgánom ani nevyhnutne naviazaný na oficiálnu menu, ale je prijatý fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok, pričom je možné ho prevádzať, ukladať alebo s ním elektronicky obchodovať; keďže VM sú predovšetkým založené na tzv. distributed ledger technology (DLT), technologickej základni pre viac ako 600 schém VM(18), ktorá uľahčuje tzv. „peer-to-peer“ výmenu, pričom najvýznamnejšou spomedzi VM je bitcoin; hoci bol spustený v roku 2009 a v súčasnosti je jeho trhový podiel medzi VM založenými na DLT takmer 90 %, pričom trhová hodnota bitcoinov v obehu je asi 5 miliárd EUR(19), zatiaľ nedosiahol systémový objem;

B.  keďže DLT zahŕňa databázy s rôznymi úrovňami dôveryhodnosti a odolnosti s potenciálom na spracovanie veľkého množstva transakcií rýchlo a s transformačnou kapacitou nielen v oblasti VM, ale v širšom zmysle aj v odvetví finančných technológií, kde zúčtovanie a vyrovnanie môžu predstavovať jeden zjavný spôsob použitia, ako aj iné spôsoby okrem financovania, najmä vzhľadom na preukazovanie identity a majetku;

C.  keďže investície do DLT sú neoddeliteľnou súčasťou pokračujúceho inovačného cyklu v odvetví finančných technológií a dodnes dosiahli viac ako 1 miliardu EUR, jednak vďaka financovaniu z rizikového kapitálu a jednak vďaka podnikovým investíciám(20);

Príležitosti a riziká spojené s VM a DLT v rýchlo sa vyvíjajúcom technologickom platobnom prostredí

1.  zdôrazňuje, že VM a DLT majú potenciál pozitívne prispievať k blahobytu občanov a k hospodárskemu rozvoju vrátane finančného sektora, a to prostredníctvom:

a)  zníženia transakčných a prevádzkových nákladov na platby a predovšetkým cezhraničné prevody finančných prostriedkov, pravdepodobne výrazne pod úroveň 1 % v porovnaní s bežnými 2 % až 4 % v prípade systémov on-line platieb(21), a s priemerne viac ako 7 % v prípade cezhraničných prevodov finančných prostriedkov(22), čím sa podľa optimistických odhadov znížia celkové globálne náklady na prevody finančných prostriedkov až o 20 miliárd EUR;

b)  vo všeobecnosti zníženia nákladov na prístup k financovaniu aj bez tradičných bankových účtov, čím sa podieľajú na finančnom začleňovaní a „cieľoch G20 a G8 „5x5“(23);

c)  zvýšenia odolnosti a, v závislosti od štruktúry schémy, rýchlosti platobných systémov a obchodovania s tovarmi a službami vďaka inherentne decentralizovanej štruktúre DLT, ktorá by mohla naďalej spoľahlivo fungovať aj v prípade, ak by časti jej siete zlyhali alebo boli napadnuté hackermi;

d)  umožnenia systémom, ktoré kombinujú jednoduchosť používania, nízke transakčné a prevádzkové náklady a vysoký stupeň súkromia, ale bez úplnej anonymity, aby sa v prípade nezákonného konania dali transakcie do istej miery vystopovať a aby sa vo všeobecnosti zvýšila transparentnosť účastníkov trhu;

e)  používania takýchto systémov na rozvoj zabezpečených on-line riešení mikroplatieb, ktoré rešpektujú súkromie jednotlivca a ktoré by prípadne mohli nahradiť niektoré súčasné on-line obchodné modely, ktoré toto súkromie značne narúšajú;

f)  potenciálneho zlúčenia rôznych typov tradičných a inovatívnych platobných mechanizmov, od kreditných kariet po mobilné riešenia, do jednej bezpečnej a ľahko používateľnej aplikácie, čo by mohlo zmodernizovať určité aspekty elektronického obchodu v Európe a prehĺbiť jednotný trh;

2.  konštatuje, že systémy VM a DLT v sebe zahŕňajú riziká, ktorými je potrebné sa náležite zaoberať, aby sa zvýšila ich dôveryhodnosť, pričom s ohľadom na súčasné okolnosti sú to najmä:

a)  neexistencia flexibilných, no zároveň odolných a spoľahlivých správcovských štruktúr alebo vymedzenie takýchto štruktúr, najmä pri niektorých spôsoboch použitia DLT, ako napríklad bitcoin, čo vyvoláva neistotu a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa alebo všeobecnejšie používateľa, najmä v prípadoch, ktoré vývojári pôvodného softvéru nepredvídajú;

b)  vysoká nestálosť VM a riziko špekulatívnych bublín, absencia tradičných foriem regulačného dohľadu, záruk a ochrany, teda problémov, ktoré zaťažujú najmä spotrebiteľov;

c)  niekedy obmedzená kapacita regulačných orgánov v oblasti nových technológií, čo môže sťažiť určenie vhodných a včasných opatrení na zabezpečenie riadneho a spoľahlivého fungovania DLT aplikácií, keď alebo dokonca pred tým, než sa stanú dosť veľké na to, aby boli systematicky významné;

d)  právna neistota obklopujúca nové spôsoby použitia DLT;

e)  spotreba energie pri prevádzke niektorých VM, ktorá sa podľa správy hlavného vedeckého poradcu vlády Spojeného kráľovstva o DLT v prípade bitcoinu odhaduje na viac ako 1 GW, čo si vyžaduje investície do výskumu a presadzovanie efektívnejších foriem mechanizmov overovania transakcií;

f)  nedostatok dostatočne transparentnej a ľahko dostupnej technickej dokumentácie o fungovaní konkrétnych VM a ďalších DLT systémov;

g)  potenciálne zdroje finančnej nestability, ktorú môžu súvisieť s derivátovými produktmi založenými na nedostatočnom pochopení vlastností VM;

h)  možné budúce dlhodobé obmedzenia účinnosti menovej politiky v prípade, ak sa súkromné schémy VM rozšíria do takej miery, že nahradia oficiálnu menu;

i)  riziko prevodov na „čiernom trhu“, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu(24) a daňových podvodov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a inej trestnej činnosti založenej na „pseudonymite“ a „zmiešaných službách“, ktoré niektoré takéto služby ponúkajú, a decentralizovaný charakter niektorých VM, majúc na pamäti, že vysledovateľnosť hotovostných transakcií má tendenciu byť oveľa nižšia;

3.  poukazuje na to, že riešenie týchto rizík si bude vyžadovať posilnenie regulačnej kapacity a vypracovanie silného právneho rámca, ktorý dokáže včas a primerane reagovať, ak a keď používanie niektorých aplikácií DLT začne rýchlo stúpať a stanú sa systematicky významné;

4.  zdôrazňuje však, že ak sa právna úprava prijme vo veľmi skorej fáze, nemusí sa prispôsobiť aktuálnej situácii, ktorá sa stále mení, a môže u verejnosti vyvolať mylný dojem, čo sa týka výhod alebo bezpečnosti virtuálnych mien;

Využitie DLT mimo oblasti platieb

5.  konštatuje, že potenciál DLT urýchliť, decentralizovať, automatizovať a štandardizovať procesy založené na údajoch za nižšie ceny dokáže zásadne zmeniť spôsob, akým sa prevádza hodnota a ukladajú záznamy, s dôsledkami tak pre súkromný, ako aj verejný sektor, pričom verejného sektora sa to týka v troch rozmeroch: ako poskytovateľa služieb, vykonávateľa kontroly a zákonodarcu;

6.  poukazuje na to, že procesy zúčtovania, vyrovnania a ďalšie procesy riadenia po ukončení obchodnej transakcie v súčasnosti stoja svetový finančný sektor výrazne nad 50 miliárd EUR ročne(25), a že práve toto spolu s procesmi odsúhlasovania položiek na bankových účtoch sú oblasti, kde by sa používanie DLT mohlo ukázať ako transformačné z hľadiska účinnosti, rýchlosti a odolnosti, ale znamenalo by tiež nové problémy v oblasti regulácie;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že v tejto súvislosti zaviedli subjekty súkromného sektora viacero iniciatív a vyzýva príslušné orgány na európskej a národnej úrovni, aby takéto iniciatívy monitorovali;

8.  ďalej konštatuje, že DLT by sa mohla využiť na zvýšenie výmeny údajov, transparentnosti a dôvery nielen medzi vládou a občanmi, ale aj medzi subjektmi súkromného sektora a klientmi;

9.  uvedomuje si stále sa rozvíjajúci potenciál DLT aj mimo finančného sektora vrátane kryptokapitálového kolektívneho financovania a služieb v oblasti mediácie, najmä vo finančnom a právnom sektore, a potenciál inteligentných zmlúv spolu s digitálnym podpisom, aplikácií umožňujúcich zvýšenú bezpečnosť údajov a synergií s rozvojom internetu vecí;

10.  zdôrazňuje dynamiku, ktorú technológie block-chain vytvárajú v podnikateľskom prostredí, ako aj ich potenciál transformácie do reálneho hospodárstva v dlhodobom horizonte;

11.  uznáva potenciál DLT pomáhať vládam pri obmedzovaní prania špinavých peňazí, podvodov a korupcie;

12.  vyzýva vládne agentúry, aby po vykonaní riadneho posúdenia vplyvu testovali DLT systémy s cieľom zlepšiť poskytovanie služieb a riešení elektronickej verejnej správy občanom, v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov; nabáda vládne agentúry, aby zamedzili efektu zablokovania, ktorý môže súvisieť so závislosťou na súkromných DLT systémoch; uznáva najmä potenciál DLT pri zlepšovaní systémov katastra;

13.  odporúča, aby vládne agentúry a príslušné orgány, ktorých úlohou je analyzovať veľké objemy údajov, preskúmali používanie kontrolných a oznamovacích nástrojov na báze DLT v reálnom čase ako súčasť programu RegTech vo finančnom sektore a mimo neho vrátane zamerania sa aspoň na zníženie značného výpadku príjmov z DPH v Únii(26);

Inteligentná regulácia smerom k podpore inovácií a zabezpečeniu integrity

14.  požaduje primeraný regulačný prístup na úrovni EÚ, aby sa inovácie už v počiatočnom štádiu nezabrzdili alebo nenavýšili výdavky na ne, pričom berie vážne regulačné problémy, ktoré so sebou môže priniesť rozšírené využívanie VM a DLT;

15.  zdôrazňuje podobnosť medzi technológiou DLT, ktorá pozostáva zo súboru uzlov, ktoré sú súčasťou systému a používajú spoločnú databázu a celosvetovou webovou sieťou (World Wide Web), definovanou ako celosvetový súbor zdrojov logicky prepojených prostredníctvom hypertextových odkazov; konštatuje, že tak DLT, ako aj WWW, fungujú v rámci internetu, globálneho systému prepojených sietí superpočítačov a osobných počítačov a bezdrátových počítačových sietí;

16.  pripomína, že internet, napriek pokusom na presadzovanie prístupu viacerých zainteresovaných strán, naďalej riadi Správa národných telekomunikácií a informačnej politiky, agentúra pod Ministerstvom obchodu Spojených štátov amerických;

17.  víta vytvorenie Dynamickej koalície pre technológie block-chain na Fóre pre správu internetu a vyzýva Komisiu, aby podporovala spoločnú a inkluzívnu správu DLT, s cieľom predchádzať problémom, ktoré predtým vznikali pri vývoji internetu;

18.  zdôrazňuje, že kľúčové právne predpisy EÚ, napríklad EMIR, CSDR, SFD, MiFID/MiFIR, PKIPCP a AIFMD by mohli poskytovať právny rámec v súlade s vykonávanými činnosťami a bez ohľadu na základnú technológiu, a to aj vtedy, keď sa používanie VM a DLT rozšíri na nové trhy a činnosti; poznamenáva však, že môže vzniknúť potreba viac prispôsobiť právne predpisy;

19.  víta návrhy Komisie na zahrnutie výmenných platforiem VM do smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) s cieľom ukončiť anonymitu spojenú s takýmito platformami; očakáva, že akýkoľvek návrh v tejto súvislosti bude cielený, odôvodnený úplnou analýzou rizík spojených s VM a bude vychádzať z dôkladného hodnotenia vplyvu;

20.  odporúča, aby Komisia vypracovala komplexnú analýzu VM a na základe tohto posúdenia zvážila prípadné revízie príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa platieb vrátane smernice o platobných účtoch (PAD), smernice o platobných službách (PSD) a smernice o elektronickom peňažníctve, a to vzhľadom na nové možnosti, ktoré ponúka nový technologický vývoj vrátane VM a DLT, s cieľom ďalej zvýšiť konkurenciu a znížiť transakčné náklady, a to aj prostredníctvom posilnenej interoperability a prípadne aj prostredníctvom podpory univerzálnej a nepatentovanej elektronickej peňaženky;

21.  konštatuje, že viaceré miestne virtuálne meny boli vytvorené v Európe, v neposlednom rade ako reakcia na finančnú a s ňou súvisiacu úverovú krízu; žiada osobitnú obozretnosť pri vymedzovaní virtuálnych mien v kontexte akýchkoľvek budúcich legislatívnych návrhov s cieľom náležite zohľadniť existenciu „miestnych mien“ s neziskovým charakterom, ktoré majú často obmedzenú zastupiteľnosť a prinášajú významné sociálne a environmentálne výhody, a s cieľom zabrániť neprimeranej regulácii v tejto oblasti, pokiaľ nedochádza k vyhýbaniu sa alebo obchádzaniu daňovej povinnosti;

22.  požaduje vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny DLT (PS DLT) pod vedením Komisie, ktorú budú tvoriť experti z technických a regulačných oblastí, s cieľom:

i)  zabezpečiť potrebné odborné znalosti technického a regulačného charakteru v rôznych relevantných sektoroch použitia DLT, spojiť zainteresované strany a podporiť príslušné verejné subjekty na úrovni EÚ a členských štátov v ich úsilí monitorovať používanie DLT v Európe a na celom svete;

ii)  podporiť informovanosť a analyzovať prínosy a riziká, a to aj pre konečných užívateľov, využívania DLT s cieľom čo najlepšie využiť jej potenciál vrátane zamerania sa na identifikáciu základného súboru atribútov systémov DLT vedúcich k dosiahnutiu všeobecného záujmu, napríklad nechránených otvorených štandardov, a stanovením noriem pre najlepšie postupy v prípadoch, v ktorých takéto normy vznikajú;

iii) podporovať včasnú, informovanú a primeranú reakciu na nové príležitosti a výzvy vyplývajúce zo zavedenia významných DLT aplikácií vrátane vypracovania plánu budúcich opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, ktorý by zahŕňal posúdenie existujúcej európskej právnej úpravy, s cieľom aktualizovať ju v prípade významného a systémového používania DLT tam, kde je to vhodné, a zároveň riešiť ochranu spotrebiteľa a systémové problémy;

iv) vypracovať záťažové testy pre všetky relevantné aspekty VM a ďalších DLT systémov dosahujúcich úroveň používania, ktorá ich robí systematicky dôležité z hľadiska stability;

23.  zdôrazňuje dôležitosť informovanosti spotrebiteľov, transparentnosti a dôvery pri používaní VM; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a odvetvím VM vypracovala usmernenia s cieľom zabezpečiť poskytovanie správnych, jasných a úplných informácií súčasným a budúcim používateľom VM, ktoré im umožnia informovane sa rozhodnúť, čím sa zlepší transparentnosť systémov VM, pokiaľ ide o spôsob, akým sa organizujú a prevádzkujú, a akým sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa odlišujú od regulovaných platobných systémov podliehajúcich dohľadu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

http://www.bis.org/cpmi/publ/d137.pdf

(2)

 http://www.bankofengland.co.uk/publications/Documents/quarterlybulletin/2014/qb14q3digitalcurrenciesBitcoin2.pdf

(3)

https://www.eba.europa.eu/documents/10180/657547/EBA-Op-2014-08+Opinion+on+Virtual+Currencies.pdf

(4)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/virtualcurrencyschemesen.pdf

(5)

http://ec.europa.eu/justice/newsroom/criminal/news/160202_en.htm

(6)

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5592_en.htm

(7)

 http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC97043/the%20digital%20agenda%20of%20virtual%20currencies_final.pdf

(8)

http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/02/12-conclusions-terrorism-financing/

(9)

 http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?pro=&lgrec=de&nat=or&oqp=&lg=&dates=&language=en&jur=C%2CT%2CF&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&num=C-264%252F14&td=%3BALL&pcs=Oor&avg=&page=1&mat=or&jge=&for=&cid=214686

(10)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A62014CC0264

(11)

https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/2015/11/2015-532_call_for_evidence_on_virtual_currency_investment.pdf

(12)

 http://www.europarl.europa.eu/RegData/bibliotheque/briefing/2014/140793/LDM_BRI(2014)140793_REV1_EN.pdf

(13)

 https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/publications/changes_in_modus_operandi_of_is_in_terrorist_attacks.pdf

(14)

http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/virtual-currency-key-definitions-and-potential-aml-cft-risks.pdf

(15)

http://www.oecd.org/daf/fin/financial-markets/The-Bitcoin-Question-2014.pdf

(16)

https://www.imf.org/external/pubs/ft/sdn/2016/sdn1603.pdf

(17)

https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf

(18)

http://www.bis.org/cpmi/publ/d137.pdf

(19)

http://coinmarketcap.com/

(20)

Pozri aj: http://www.coindesk.com/state-of-Bitcoin-blockchain-2016/

(21)

https://www.eba.europa.eu/documents/10180/657547/EBA-Op-2014-08+Opinion+on+Virtual+Currencies.pdf

(22)

https://remittanceprices.worldbank.org/sites/default/files/rpw_report_december_2015.pdf

(23)

 http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/TOPICS/EXTFINANCIALSECTOR/0,,contentMDK:22383199~pagePK:210058~piPK:210062~theSitePK:282885,00.html

(24)

síce existuje potenciál na využívanie VM na financovanie terorizmu, no Europol nedávno (18. januára 2016) poukázal na to, že „napriek správam od tretích strán naznačujúcim použitie anonymných mien ako bitcoin zo strany teroristov na financovanie svojich činností, sa toto zatiaľ nepotvrdilo orgánmi presadzovania práva“;

(25)

https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf

(26)

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5592_en.htm


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Sedem rokov po zavedení bitcoinu, prvej a najvýznamnejšej virtuálnej meny (VM) je zrejmé, že príslušná inovácia, technológia distributed ledger (DLT), bude mať významný vplyv na finančný sektor a mimo neho. Táto technológia v zásade predstavuje decentralizovaný, rýchly, pružný a pomerne bezpečný spôsob zaznamenania akejkoľvek transakcie spolu s históriou predchádzajúcich transakcií v tzv. distribučnom súpise (distributed ledger). Investície do DLT prudko stúpajú a niektoré spôsoby použitia sa môžu rýchlo rozšíriť do celého systému. Hoci ešte stále existujú niektoré otázky týkajúce sa rozsahu tejto technologickej transformácie, značné príležitosti a nezanedbateľné riziká, ktoré so sebou prináša, potvrdzujú včasnosť tejto prvej správy Európskeho parlamentu o VM a DLT.

Rýchlo sa vyvíjajúci sa technologický priestor

Hlavné príležitosti, ktoré VM a DLT prinášajú v oblasti platieb, sa týkajú zníženia transakčných nákladov a jednoduchosti používania pri súčasnom zabezpečení odolnosti a rôznych úrovní ochrany súkromia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že transakčné náklady na platby ostávajú naďalej prekvapivo vysoké. V priemere viac ako 7 percent z hodnoty cezhraničných prevodov pohltia transakčné náklady, ktoré sa G20 a G8 zaviazali výrazne znížiť. Konkurencieschopnejšie transakčné náklady sa však môžu dosiahnuť v rámci jednotného trhu. V strednodobom horizonte by sa konkurencieschopnosť mohla ďalej posilniť zavedením nepatentovanej a interoperabilnej jednotnej peňaženky.

Veľká časť potenciálu DLT sa pravdepodobne prejaví mimo platobného sektoru. Riadenie po dokončení obchodnej transakcie sa v správe uvádza ako jeden vzorový príklad použitia DLT v súkromnom sektore. V širšom zmysle sa možnosti použitia pravdepodobne vyskytnú v oblastiach, v ktorých je dôležitá spoľahlivosť, preukazovanie totožnosti a vlastníctva a normalizácia: inteligentné zmluvy, prevody práv duševného vlastníctva, riadenie dodávateľského reťazca a niekoľko vládnych služieb. V rámci programu Regtech by sa mal napríklad preskúmať potenciál využitia DLT v oblasti zníženia výpadku príjmov z DPH, ktorý je v súčasnosti 168 miliárd EUR(1).

Riziká spojené s VM a DLT sa zreteľnejšie prejavia, podobne, ako je to v prípade príležitostí, až vtedy, keď sa ich používanie rozšíri. Niektoré vážne riziká sú však už zrejmé, napríklad zneužívanie niektorých aplikácií na trestnú činnosť vrátane prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(2). Keďže sa dá predpokladať, že DLT sa začne používať vo viacerých systematických oblastiach, je potrebné zabezpečiť správne fungovanie a odolnosť týchto systémov, čo si vyžiada dobre fungujúcu správu a štruktúry dohľadu. Okrem toho je možné očakávať, že pri viacerých spôsoboch použitia sa výrazne prejavia otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Inteligentná regulácia DLT

Kľúčom k inteligentnej regulácii v prostredí dynamických inovácií je to, že regulačný orgán vytvorí dostatočné kapacity vrátene podmienok pre odborné znalosti technického charakteru. Preventívnym a prísnym regulačným opatreniam, ktoré by spomalili rast, by sme sa mali a môžeme vyhnúť. Takýto inteligentný regulačný režim založený na analytickej dokonalosti a proporcionalite sa však nesmie zamieňať s miernou reguláciou: rýchle a účinné regulačné opatrenia musia byť súčasťou balíka nástrojov s cieľom pokryť riziká predtým, než sa stanú systematickými, ak a keď to bude vhodné. V záujme zabezpečenia regulačných kapacít potrebných na tento prístup spravodajca žiada vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny DLT pod vedením Komisie.

(1)

Komisia, tlačové vyhlásenie, http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5593_en.htm

(2)

Pozri nedávny „akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu“, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1455113825366&uri=CELEX:52016DC0050


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (21.4.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k virtuálnym menám

(2016/2007(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ulrike Trebesius

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že odvetvie virtuálnych mien (VM) a technológia VM sú stále v zárodkoch;

2.  poukazuje na to, že odvetvie VM a technológie VM sú inovatívne technológie, ktoré sa nevyvíjajú na základe už existujúcich infraštruktúr;

3.  uznáva možné prínosy súvisiace s odvetvím virtuálnych mien a technológiami VM pre spotrebiteľov, podniky, charitatívne organizácie a hospodárstvo ako také, medzi ktoré patrí vyššia rýchlosť a efektívnosť, zníženie nákladov pri vykonávaní platieb a prevodov, a to najmä cezhraničných, možná podpora finančného začleňovania a uľahčenie prístupu k financovaniu a finančným zdrojom pre podnikateľský sektor a MSP; konštatuje tiež, že využívanie VM a technológií distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies – DLT) pozitívne prispelo k mikroplatbám za online nákup tovaru a uľahčilo ich;

4.  zdôrazňuje, že VM sú okrem hotovosti jedinými platobnými prostriedkami, ktoré môžu uľahčiť zúčtovanie v reálnom čase (príjemca dostane 100 % finančných prostriedkov v čase platby);

5.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť na európskej úrovni rovnaké podmienky, aby sa mohol uvoľniť a plne rozvinúť cenný potenciál DLT, ktoré možno použiť v mnohých inovatívnych oblastiach a v širokej škále odvetví a služieb, ako sú inteligentné zmluvy, kryptokapitálové kolektívne financovanie a služby v oblasti mediácie sporov, najmä vo finančnom a právnickom sektore; okrem toho nabáda verejné orgány na zhodnotenie prínosov a preskúmanie možnosti uplatnenia takýchto inovatívnych technológií v iných oblastiach s cieľom poskytovať občanom EÚ lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie služby;

6.  zdôrazňuje, že VM by mohli predstavovať hrozbu v súvislosti s trestnou činnosťou, napríklad financovaním terorizmu, praním špinavých peňazí, daňovými podvodmi a daňovými únikmi, ako aj inými potenciálnymi nezákonnými činnosťami a problémami; konštatuje však, že existuje iba málo dôkazov o tom, že by sa VM vo veľkom využívali ako platobný prostriedok pri trestnej činnosti, a že vysledovateľnosť hotovostných transakcií je zvyčajne oveľa nižšia ako vysledovateľnosť VM;

7.  poukazuje na to, že držitelia VM sú vystavení nezákonným činnostiam a problémom, ako sú podvody, krádež VM, počítačová kriminalita, cracking, nesprávne fungovanie softvéru/hardvéru, podvody a podvodné systémy, falošné zámienky alebo skresľovanie skutočností; žiada Komisiu, aby zabezpečila zavedenie primeranej úrovne ochrany a účinných prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov, ktorí môžu čeliť niektorým z uvedených rizík spojených s používaním VM;

8.  uznáva, že VM, ktoré nie sú národnou ani zahraničnou menou, by v prípade, keď sa používajú ako alternatíva mien s núteným obehom, mohli predstavovať potenciálne riziká pre finančný systém z hľadiska regulácie, dohľadu nad trhom a bezpečnosti trhu, ako aj riziká a hrozby pre finančnú integritu a účinnú finančnú reguláciu; zdôrazňuje, že s rozšírením VM by sa mohli zvýšiť riziká pre finančnú stabilitu;

9.  uznáva, že osoby, ktoré sa snažia o zachovanie hodnoty majetku, môžu využiť nezávislé meny ako Bitcoin v čase nízkych úrokových sadzieb alebo ako bezpečné útočisko v časoch hospodárskej nestability;

10.  konštatuje, že v minulosti boli pozorované veľké výkyvy výmenných kurzov niektorých VM a že z používania VM vyplývajú pre spotrebiteľov potenciálne riziká; zdôrazňuje, že v EÚ neexistuje žiadna špecifická regulačná ochrana, ktorá by spotrebiteľov chránila pred finančnými stratami v prípade, že platforma, ktorá uskutočňuje výmenu virtuálnych mien alebo ich uchováva, zlyhá alebo ukončí činnosť; konštatuje, že VM možno kryť podkladovými aktívami; zdôrazňuje potrebu ochrany spotrebiteľa pri používaní VM, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, použité algoritmy, kontaktné osoby a kontaktné údaje pre prípad otázok alebo problémov, ľahko zrozumiteľné podmienky zahŕňajúce jasné vyhlásenie o rizikách a skutočnosť, že žiadna banka ani krajina nezaručuje VM a ich hodnotu; zdôrazňuje, že podniky v sektore VM by mali informovať o týchto potenciálnych problémoch;

11.  berie na vedomie ťažkosti a neistoty spojené s predpovedaním možného vývoja VM a identifikáciou prípadných osobitných dlhodobejších reakcií v politike bez toho, aby sa bránilo inováciám; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ucelenú a komplexnú stratégiu na úrovni EÚ s cieľom identifikovať prínosy a riziká VM a technológií VM a prípadné osobitné dlhodobejšie reakcie v politike, pričom zohľadní potrebu predchádzať triešteniu a narúšaniu jednotného trhu, zásadu lepšej regulácie a potrebu presadzovať finančné a technologické inovácie a spolupracovať s relevantnými zainteresovanými stranami a podnikmi v oblasti VM s cieľom zachovať atraktívnosť EÚ ako miesta pre výskum a vývoj a prevádzku týchto technológií; zdôrazňuje dôležitosť sústavného monitorovania a analýzy spôsobu, akým sa VM vyvíjajú, a výziev pre politiku, ktoré predstavujú; navrhuje, aby akčná skupina pod vedením Komisie podporovala relevantných verejných a súkromných aktérov a zároveň hodnotila a analyzovala všetky potenciálne cesty vývoja technológií VM a uplatnenia DLT; vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala algoritmom používaným v súvislosti s VM a aby posúdila ich bezpečnosť;

12.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prínos VM a DLT vo všetkých sektoroch vrátane ich úlohy pri rozvoji jednotného digitálneho trhu s cieľom zaručiť, aby legitímne podniky v sektore VM mohli prosperovať;

13.  uznáva, že rozvoj účinných regulačných reakcií na vývoj VM je ešte stále v ranom a krehkom štádiu; zdôrazňuje, že regulačné orgány v niektorých oblastiach dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní účinných reakcií; konštatuje však, že ešte sa musí vykonať veľký kus práce, aby sa zaviedli účinné rámce na regulovanie VM spôsobom, ktorý chráni pred rizikami bez toho, aby bránil finančnej a technologickej inovácii;

14.  zdôrazňuje dôležitosť informovanosti spotrebiteľov, transparentnosti a dôvery pri používaní VM; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a odvetvím VM vypracovala usmernenia s cieľom zabezpečiť poskytovanie správnych, jasných a úplných informácií súčasným a budúcim používateľom VM, ktoré im umožnia informovane sa rozhodnúť, čím sa zlepší transparentnosť systémov VM, pokiaľ ide o spôsob, akým sa organizujú a prevádzkujú, a to, ako sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa odlišujú od regulovaných platobných systémov podliehajúcich dohľadu; okrem toho vyzýva odvetvie VM, aby v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi zvážilo uplatňovanie príslušných požiadaviek týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (AML/CFT) stanovených medzinárodnými normami na subjekty uskutočňujúce výmenu konvertibilných VM a na akékoľvek iné druhy inštitúcií, ktoré slúžia ako uzly, kde sa činnosti v oblasti konvertibilných VM prelínajú s regulovaným finančným systémom mien s núteným obehom, a žiada Komisiu, aby posúdila a zvážila rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí na platformy pre výmenu virtuálnych mien.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Birgit Collin-Langen, Edward Czesak, João Pimenta Lopes, Julia Reda, Ulrike Trebesius, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen, Kerstin Westphal

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Georg Mayer


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

54

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Mady Delvaux, Ashley Fox, Marian Harkin, Ian Hudghton, Sophia in ‘t Veld, Syed Kamall, Krišjānis Kariņš, Paloma López Bermejo, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Romana Tomc

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Virginie Rozière

Posledná úprava: 18. mája 2016Právne oznámenie