SPRÁVA o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ

13.6.2016 - (2015/2340(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Barbara Lochbihler
Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):
Bodil Valero, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Catherine Bearder, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
(*)   Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

Postup : 2015/2340(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0205/2016
Predkladané texty :
A8-0205/2016
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ

(2015/2340(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii;

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) a protokoly k nemu, najmä na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2000), a Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (2000),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990),

–  so zreteľom na prácu medzinárodných mechanizmov v oblasti ľudských práv vrátane osobitnej spravodajkyne OSN pre obchodovanie s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, a iných príslušných osobitných spravodajcov OSN, všeobecné pravidelné preskúmanie a prácu príslušných zmluvných orgánov OSN monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne Rady OSN pre ľudské práva o obchodovaní s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2014),

–  so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu o obchodovaní s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na vzorový zákon OSN o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom pomôcť krajinám pri revízii a zmene existujúcich právnych predpisov a prijať nové právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (2009),

–  so zreteľom na odporúčané zásady a usmernenia týkajúce sa ľudských práv a obchodovania s ľuďmi, ktoré boli predložené Hospodárskej a sociálnej rade ako dodatok k správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) (E/2002/68/Add. 1),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN založený na zásade „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN týkajúce sa práva na účinný prostriedok nápravy pre obete obchodovania s ľuďmi,

–  so zreteľom na usmernenia fondu UNICEF o ochrane detských obetí obchodovania s ľuďmi,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29), protokol z roku 2014 k Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105) a odporúčanie týkajúce sa (doplňujúcich opatrení v oblasti) nútenej práce z roku 2014 (č. 203),

–  so zreteľom na Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania z roku 1973 (č. 138) a na Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce z roku 1999 (č. 182),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (č. 189),

–  so zreteľom na správu MOP s názvom Zisky a chudoba: ekonómia nútenej práce (2014),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 5,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek, Návrh uznesenia

–  so zreteľom na dokument o konkrétnych opatreniach na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2009) a na jeho dve správy o vykonávaní (z rokov 2011 a 2012),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (2012 – 2016),

–  so zreteľom na priebežnú správu o vykonávaní stratégie EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2014)(0635),

–  so zreteľom na prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1],

–  so zreteľom na rámec pre činnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci vonkajších vzťahov EÚ na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na situačnú správu Europolu z februára 2016 s názvom Obchodovanie s ľuďmi v EÚ,

–  so zreteľom na globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015,

–  so zreteľom na akčný plán samitu vo Valette z novembra 2015,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2005,

–  so zreteľom na najnovšiu súhrnnú správu o činnosti Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA), ktorá sa venuje uplatňovaniu Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi, ktorý je otvorený na podpis od marca 2015,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne,

–  so zreteľom na Istanbulskú deklaráciu o obchodovaní s orgánmi a transplantačnej turistike (2008),

–  so zreteľom na hlavné zásady OBSE v oblasti ľudských práv týkajúce sa návratu obetí obchodovania s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na správu medzivládnej Finančnej akčnej skupiny (FATF) (2011),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o činnostiach týkajúcich sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoci zraniteľným migrantom (2012),

–  so zreteľom na správu IOM o riešení problematiky obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania v čase krízy (2015),

–  so zreteľom na Dohovor združenia ASEAN o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2015),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0205/2016),

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi, ktoré je súčasťou organizovanej trestnej činnosti, je stále jednou z najhorších foriem porušovania ľudských práv, pretože redukuje ľudí na tovar, hlboko a trvalo narúša dôstojnosť, integritu a práva obete a postihuje celé rodiny a spoločenstvá, pričom tiež úmyselne zneužíva stav zraniteľnosti, akým je chudoba či izolácia;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi sa podľa Organizácie Spojených národov (v jej Palermskom protokole) definuje ako nábor, preprava, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia, alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti, alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania; keďže vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom využívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho či reproduktívneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, vrátane otroctva detí na účely náboru detských vojakov, nevoľníctva alebo odoberania orgánov; keďže ide o odporné praktiky, najmä v prípadoch, keď sú najhoršej forme vykorisťovania zo strany ľudských bytostí vystavené deti;

C.  keďže v článku 2 ods. a) Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii sa ako „predaj detí“ definuje „každý akt alebo transakcia, pri ktorej sa dieťa prevedie akoukoľvek osobou alebo skupinou osôb inej osobe alebo skupine za odmenu alebo akékoľvek iné protiplnenie“;

D.  keďže podľa globálnej správy o obchodovaní s ľuďmi (2014) Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) tvoria 70 % odhalených obetí ženy a dievčatá; keďže 79 % zistených obetí sexuálneho vykorisťovania, ktoré predstavuje 53 % zistených foriem vykorisťovania na celom svete, tvoria ženy a keďže muži tvoria 83 % zaznamenaných obetí nútenej práce, čo predstavuje 40 % zistených foriem vykorisťovania na celom svete;

E.  keďže zložité a vzájomne prepojené faktory, ako napríklad systémová a štrukturálna diskriminácia, porušovanie ľudských práv, chudoba, nerovnosť, korupcia, násilné konflikty, konfiškácia zeme, chýbajúce vzdelávanie, nezamestnanosť a nefunkčné režimy pracovnej migrácie, zvyšujú zraniteľnosť osôb a ich vystavenie vykorisťovaniu a zneužívaniu, keďže v dôsledku toho majú len obmedzené možnosti a zdroje; keďže v stratégii EÚ na roky 2012 – 2016 zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi je násilie páchané na ženách označené za hlavnú príčinu obchodovania s ľuďmi;

F.  keďže obchodovanie s ľuďmi je rodovo motivovaný trestný čin; keďže ženy a dievčatá tvoria vysoké percento obetí aj v prípade iných foriem obchodovania s ľuďmi, ako je násilné vykorisťovanie v domácej a opatrovateľskej práci, výrobe, potravinárstve, upratovacích službách a ďalších odvetviach;

G.  keďže obchodovanie s ľuďmi je popri obchodovaní s ilegálnymi drogami a zbraňami jednou z najvýnosnejších organizovaných trestných činností na svete; keďže podľa najnovších odhadov MOP predstavuje nezákonný ročný zisk z nútenej práce (a to aj prostredníctvom prania špinavých peňazí) sumu približne 150 miliárd USD, pričom sa odhaduje, že 90 % obetí sa vykorisťuje v súkromnej sfére a dve tretiny ziskov pochádzajú zo sexuálneho vykorisťovania na obchodné účely, čo z tejto formy robí najlukratívnejšiu formu vykorisťovania;

H.  keďže na obchodovanie s ľuďmi sa treba zamerať z hľadiska dopytu i zisku, a to z toho dôvodu, že vykorisťovanie žien najmä na sexuálne služby vychádza z dopytu po takýchto službách a zo zisku, ktorý prinášajú;

I.   keďže nedostatočné vykonávanie právneho rámca v oblasti obchodovania s ľuďmi na vnútroštátnej úrovni a neexistencia zodpovedajúceho právneho rámca v tretích krajinách patria medzi najvýznamnejšie prekážky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

J.  keďže pre väčšinu celosvetového obyvateľstva je prístup k spravodlivosti pre obete obchodovania s ľuďmi jednoducho problematický alebo je jej jednoducho zamietnutý; keďže v mnohých krajinách vedie k úspešnému stíhaniu menej ako 1 % trestných činov; keďže hlavným problémom polície a súdov v mnohých krajinách sú naďalej korupcia a chýbajúce kapacity;

K.  keďže podľa Europolu celosvetové rozšírenie prístupu na internet umožňuje čoraz väčší rozvoj obchodovania s ľuďmi v online prostredí; keďže to podnecuje nové formy získavania a vykorisťovania obetí;

L.  keďže existuje väzba medzi prevádzaním migrantov a obchodovaním s ľuďmi; keďže skupiny prevádzačov svoje služby ponúkajú prípadným migrantom aj cez internet;

M.  keďže obchodovanie s ľuďmi a prevádzanie ľudí nie sú, žiaľ, prechodným javom a v nadchádzajúcich rokoch sa dokonca môžu rozšíriť, pretože konfliktné zóny, represívne režimy alebo beznádejná hospodárska situácia na svete predstavujú liaheň pre zločinecké aktivity obchodníkov s ľuďmi a ich pašerákov;

N.  keďže nelegálne migračné toky zvyšujú riziko obchodovania s ľuďmi, pretože neregulárnym migrantom z dôvodu ich zraniteľnosti a utajenosti osobitne hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; keďže medzi týmito migrantmi sa obchodníci s ľuďmi zameriavajú na maloletých bez sprievodu, ktorí tvoria významnú časť migrantov prichádzajúcich do Európy;

O.  keďže obchodovanie s ľuďmi je regionálnym a globálnym problémom, ktorý nemožno vždy riešiť výlučne na vnútroštátnej úrovni;

P.  keďže podľa celosvetového indexu otroctva sa odhaduje, že v novodobom otroctve uviazlo 35,8 milióna ľudí po celom svete, čo znamená, že obchodovanie s ľuďmi má endemický charakter a postihuje všetky časti sveta;

Q.  keďže minulé a vznikajúce trendy v oblasti obchodovania s ľuďmi majú rozličné podoby a medzi jednotlivými regiónmi, ako aj v rámci subregiónov, sa výrazne líšia;

R.  keďže obchodovanie s ľuďmi nie je jav, ktorý by sa obmedzoval na krajiny považované za menej rozvinuté, ale možno ho nájsť v skrytejšej podobe aj v rozvinutých krajinách;

S.  keďže podľa MOP sa 56 % z odhadovaného počtu obetí nútenej práce všeobecne vrátane sexuálneho vykorisťovania nachádza v ázijsko-tichomorskom regióne, čo tvorí rozhodne najväčší podiel na svete;

T.  keďže po celom svete je do ozbrojených konfliktov zapojených odhadom 300 000 detí; keďže obchodovanie s deťmi v Afrike, ktoré sa využívajú ako detskí vojaci, je najrozsiahlejšie na svete;

U.  keďže 95 % obetí odhalených v severnej Afrike a na Blízkom východe predstavujú dospelí; keďže krajiny na Blízkom východe sú pre migrujúcich pracovníkov hlavnými cieľovými krajinami, v ktorých sú pracovníci prostredníctvom sponzorského systému nazývaného kafala viazaní na konkrétneho zamestnávateľa, čím sa vytvárajú podmienky pre zneužívanie a pracovné vykorisťovanie, ktoré sa niekedy rovná nútenej práci;

V.  keďže v krajinách východného susedstva EÚ je sexuálne vykorisťovanie hlavnou príčinou zaznamenaného obchodovania s ľuďmi; keďže systematická diskriminácia a rasizmus viedli k tomu, že sú spoločenstvá Rómov – muži aj ženy – mimoriadne zraniteľní v dôsledku obchodovania s ľuďmi na rôzne účely;

W.  keďže všetkých šesť krajín, v ktorých prevláda moderné otroctvo (pojem súvisiaci s ľudským otroctvom), leží v Latinskej Amerike (Haiti, Suriname, Guyana,Mexiko, Kolumbia a Peru)[2];

X.  keďže spolupráca medzi členskými štátmi, Europolom a krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi je zásadne dôležitý nástroj boja proti sietiam obchodníkov s ľuďmi;

Y.  keďže EÚ určila niekoľko prioritných krajín a regiónov s cieľom ešte viac posilniť a zefektívniť spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

Z.  keďže Komisia v roku 2010 vymenovala koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zlepšiť koordináciu a súdržnosť medzi inštitúciami, agentúrami a členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ a medzinárodnými aktérmi;

Globálne trendy v oblasti obchodovania s ľuďmi

1.  odsudzuje zjavnú realitu obchodovania s ľuďmi, ktoré predstavuje rastúce priemyselné odvetvie spôsobujúce ľudské utrpenie, ktoré hlbokým a trvalým spôsobom postihuje všetky spoločnosti a hospodárstva;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi je moderný druh otroctva a závažný zločin, ktorý predstavuje jednu z najhorších foriem porušovania ľudských práv, ktorá je neprijateľná v spoločnostiach založených na rešpektovaní ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; okrem toho sa domnieva, že obchodovanie s ľuďmi je nutné chápať celistvo, s dôrazom nielen na sexuálne vykorisťovanie, ale tiež na nútenú prácu, obchodovanie s orgánmi, nútené žobranie, nútené manželstvá, detských vojakov a obchodovanie s malými deťmi;

3.   pripomína, že obchodovanie s ľuďmi je nadnárodným zločinom globálneho charakteru a že vo všetkých opatreniach zameraných na boj by sa mali zohľadňovať hlavné príčiny a globálne trendy; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť jednotného prístupu vnútornej aj vonkajšej dimenzie politík EÚ k boju proti obchodovaniu s ľuďmi;

4.   uznáva, že obchodovanie s ľuďmi ako organizovaná trestná činnosť sa prekračuje vonkajšie hranice, no vyskytuje sa aj v rámci vnútorných hraníc, v dôsledku čoho sú potrebné silné medzinárodné právne predpisy proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj spolupráca medzi krajinami;

5.  odsudzuje skutočnosť, že v mnohých krajinách po celom svete stále neexistujú primerané právne predpisy na kriminalizáciu obchodovania s ľuďmi a na účinný boj proti tomuto obchodovaniu;

6.   ďalej odsudzuje veľké medzery medzi existujúcimi právnymi predpismi a ich vykonávaním vrátane jednak obmedzeného alebo zamietnutého prístupu k spravodlivosti pre obete, jednak nedostatočného stíhania páchateľov;

7.  odsudzuje najmä skutočnosť, že identifikácia obetí stále výrazne zaostáva za odhadmi počtu ľudí, s ktorými sa obchoduje, a že miera stíhania ostáva mimoriadne nízka; naďalej je hlboko znepokojený tým, že veľkému počtu obetí obchodovania sa nedostáva primeranej podpory, ochrany a opatrení zameraných na nápravu porušenia ich základných práv;

8.   pripomína, že obete obchodovania sú často „neviditeľní ľudia“ v krajine, v ktorej sú vykorisťovaní, že sa často stretávajú s ťažkosťami v dôsledku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a preto je pre ne ešte ťažšie nahlásiť zločiny, ktorých obeťami sa stali; odsudzuje skutočnosť, že tieto ťažkosti sú dokonca ešte ťažšie pre konkrétne zraniteľné kategórie obetí, ako sú ženy a deti;

9.  zdôrazňuje, že dopyt do sexuálnych službách vo vyspelých krajinách je hnacou silou obchodovania s ľuďmi z rozvojových krajín, čo týchto ľudí uvádza do zraniteľného postavenia, najmä ženy a dievčatá; žiada členské štáty, aby vedomé využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi stíhali ako trestný čin;

10.  pripomína, že skupiny organizované na medzinárodnej úrovni prevážajú obete či už tajne, alebo so súhlasom obetí, ktoré oklamali falošnými sľubmi, do bohatších regiónov, najmä na účely obchodovania so sexom, pričom na čele zoznamu sú európske krajiny, kde sú bohatší zákazníci;

11.   odsudzuje skutočnosť, že podľa tlačového vyhlásenia náčelníka štábu Europolu zmizlo v Európe vyše 10 000 detí utečencov a migrantov bez sprievodu; upozorňuje EÚ a členské štáty na skutočnosť, že mnohé z týchto detí sa za pomoci násilia dostalo do kruhov ľudí, ktorí obchodujú so sexom, nútia ich k žobraniu a pôsobia na nezákonnom a lukratívnom trhu s transplantáciou orgánov alebo obchodujú s otrokmi;

12.   zdôrazňuje, že treba zásadne rozlišovať pojmy obchodovanie s ľuďmi a prevádzanie migrantov; zároveň poznamenáva, že prevádzanie patrí tiež medzi činnosti zločineckých sietí a organizovaného zločinu a môže viesť k situácii obchodovania, ale zdôrazňuje, že oba pojmy si vyžadujú odlišné právne a praktické reakcie a znamenajú odlišné povinnosti štátu; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyškolili personál poverený prijímaním a identifikáciou migrantov/žiadateľov o azyl prostredníctvom osobitných osvetových programov venovaných správnemu rozlišovaniu medzi prevádzaním a obchodovaním s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o identifikáciu a ochranu detských obetí obchodovania a detí bez sprievodu, ktorým hrozí, že sa stanú predmetom obchodovania;

13.  pripomína, že migranti dali s prevádzaním súhlas a to končí ich príchodom tam, kam smerujú, a naopak obete obchodovania sú vykorisťované prostredníctvom donucovania, klamania a zneužívania, a to bez akejkoľvek možnosti súhlasu; zdôrazňuje skutočnosť, že oba javy sa môžu aj prelínať, keďže existuje riziko toho, že by zločinecké skupiny, ktoré pašujú utečencov a ďalších migrantov do EÚ, ich mohli nútene vykorisťovať a urobiť z nich obete obchodovania s ľuďmi, a to najmä v prípade maloletých bez sprievodu a žien, ktoré cestujú samy; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby venovali pozornosť tomuto prekrývaniu v rámci policajnej činnosti, činností súdnej spolupráce a činností v oblasti presadzovania práva;

14.   konštatuje, že zločinecké siete čoraz viac využívajú internet a sociálne siete na nábor a vykorisťovanie obetí; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby v rámci svojho úsilia o boj proti obchodovaniu s ľuďmi dostatočne investovali do technológie a odbornosti na identifikáciu a vysledovanie zneužívania internetu zločineckými sieťami na nábor obetí a tiež na ponuku služieb, ktorých cieľom je vykorisťovať obete, a na boj proti takémuto zneužívaniu;

15.  uvedomuje si význam a úlohu informačných a komunikačných technológií v oblasti obchodovania s ľuďmi a skutočnosť, že technológie sú používané na jednoduchší nábor a vykorisťovanie obetí, ale že môžu slúžiť aj ako nástroj na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že by sa mala lepšie preskúmať úloha informačných a komunikačných technológií vo vzťahu k obchodovaniu s ľuďmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie internetu v rámci obchodovania s ľuďmi, a to najmä v oblasti online sexuálneho vykorisťovania; žiada, aby Europol v rámci EU IRU (jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu) zintenzívnil boj proti online obchodovaniu s ľuďmi s cieľom odhaľovať, označovať a odstraňovať internetové materiály súvisiace s obchodovaním s ľuďmi;

17.  žiada Komisiu, aby svoju spoluprácu s tretími krajinami prispôsobila novej situácii tak, aby zohľadnila šírenie obchodovania s ľuďmi cez internet; vyzýva Komisiu a Europol, aby vytvorili možnosti spolupráce medzi európskymi orgánmi zameranými na boj proti počítačovej kriminalite (najmä v rámci Europolu) a takýmito orgánmi tretích krajín; žiada Komisiu, aby zároveň zvážila akúkoľvek účinnú spoluprácu s poskytovateľmi internetových služieb v záujme odhaľovania obsahu súvisiaceho s internetovým obchodovaním s ľuďmi a boja proti takémuto obsahu; žiada, aby Komisia o tom Parlament náležite informovala;

Hospodárstvo založené na obchodovaní s ľuďmi

18.   odsudzuje skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi je vysoko výnosná obchodná činnosť a že výnosy z tejto trestnej činnosti sa do značnej miery opäť vlievajú do svetového hospodárstva a finančného systému; odsudzuje skutočnosť, že väčšina štruktúrovaných a silných medzinárodných zločineckých organizácií sa zapája do obchodovania s ľuďmi a že vytvorili skutočnú medzinárodnú a rozvetvenú zločineckú sieť; vyzýva všetky štáty a príslušných aktérov angažovaných v tejto oblasti, aby sa zamerali na premenu obchodovania s ľuďmi z „nízkorizikového a vysokovýnosného“ podnikania na „vysokorizikové a nízkopríjmové“;

19.   domnieva sa, že finančné vyšetrovania, pri ktorých sa sleduje, zaisťuje a vymáha majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, a boj proti praniu špinavých peňazí zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi; pripomína, že je potrebných viac údajov a silnejší dôraz na činnosti v oblasti prania špinavých peňazí; odsudzuje skutočnosť, že používanie opatrení na zhromažďovanie, analýzu a výmenu finančných informácií na podporu trestného vyšetrovania obchodovania s ľuďmi je stále obmedzené a často vznikajú problémy pri plnom začleňovaní finančného vyšetrovania do prípadov obchodovania s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili spoluprácu, koordináciu a výmenu informácií s tretími krajinami s cieľom lokalizovať a skonfiškovať výnosy pochádzajúce z tejto trestnej činnosti; požaduje, aby sa skonfiškovaný majetok použil na podporu a odškodnenie obetí obchodovania s ľuďmi;

20.   vyzýva vlády, aby s náležitou dôslednosťou bojovali proti korupcii, ktorá prispieva k obchodovaniu s ľuďmi, a aby identifikovali a odstránili zapojenie verejného sektora do obchodovania s ľuďmi alebo spolupáchateľstva na obchodovaní s ľuďmi, a to aj zaistením odbornej prípravy osôb, ktoré pracujú vo verejnom sektore, aby boli vyškolení rozpoznávať takéto prípady a mali vnútorné usmernenia, ktoré im pomôžu riešiť podozrivé prípady;

21.   pripomína, že zneužívanie v súvislosti s náborom podľa všetkého postihuje mnohé krajiny a regióny po celom svete, a nezávisle od krajín, v ktorých k nim dochádza, konštatuje, že toto zneužívanie úzko súvisí s obchodovaním s ľuďmi buď zo strany náborových agentúr, ktoré sú priamo zapojené do obchodovania s ľuďmi prostredníctvom podvodných alebo nátlakových náborových postupov, alebo vytváraním zraniteľnosti pre vykorisťovateľskú prácu požadovaním vysokých náborových poplatkov, v dôsledku čoho sú najmä migranti alebo nízkokvalifikovaní pracovníci finančne zraniteľní alebo závislí;

22.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom preskúmať všetky štádiá obchodovania s ľuďmi vrátane štádia náboru, aby zlepšili výmenu informácií a aby začali aktívne operácie, (finančné) vyšetrovania a stíhania; vyzýva všetky štáty, aby zlepšili dohľad nad náborovými agentúrami a ich reguláciu;

23.  nazdáva sa, že nemôže existovať žiaden platný súhlas v situácii, keď je štátny príslušník tretej krajiny odvlečený zo svojej krajiny a privezený do EÚ (alebo keď je občan EÚ odvlečený do iného členského štátu) na účely prostitúcie, akejkoľvek inej formy sexuálneho vykorisťovania alebo nútenej práce;

24.  nazdáva sa, že vlády by mali povzbudzovať k dialógu a partnerstvám viacerých zúčastnených strán s cieľom prepojiť podniky, odborníkov v oblasti boja proti pašovaniu a MVO a vykonávať spoločné opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov, a to i ich základných pracovných práv; vyzýva vlády, aby zaviedli právne opatrenia, ktoré by zaručovali transparentnosť a vysledovateľnosť výrobkov v rámci dodávateľského reťazca, a žiada spoločnosti, aby lepšie informovali, akým spôsobom sa snažia odstrániť obchodovanie s ľuďmi zo svojich dodávateľských reťazcov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s vnútroštátnymi a medzinárodnými podnikmi, a tým zabezpečili, že pri výrobe ich výrobkov nedôjde pozdĺž celého dodávateľského reťazca k vykorisťovaniu, a aby ich brali na zodpovednosť za obchodovanie s ľuďmi, ku ktorému dôjde na ktoromkoľvek mieste ich dodávateľského reťazca, a to vrátane pridružených podnikov a subdodávateľov;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny o vytvorení medzinárodného právne záväzného nástroja uplatniteľného na nadnárodné korporácie a iné podniky, pokiaľ ide o ľudské práva, a aby uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

Rôzne formy vykorisťovania

26.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali potrebné úsilie na boj proti nútenej práci v rámci priemyselných odvetví EÚ v zahraničí a aby to v tretích krajinách robili prostredníctvom uplatňovania a presadzovania pracovných noriem a podporovania vlád pri prijímaní pracovných zákonov zabezpečujúcich minimálne normy ochrany pracovníkov vrátane zahraničných pracovníkov a aby zabezpečili, že tieto normy budú plniť aj európske spoločnosti pôsobiace v tretích krajinách; naliehavo žiada vlády, aby presadzovali pracovno-právne predpisy, aby ku všetkým pracovníkom pristupovali spravodlivo, pričom zaručia rovnaké práva všetkým pracovníkom nezávisle od ich štátnej príslušnosti či pôvodu, a aby vyhubili korupciu; žiada ďalšiu medzinárodnú spoluprácu namierenú na posilnenie politík v oblasti pracovnej migrácie a na vypracovanie a vykonávanie lepšej regulácie osôb vykonávajúcich nábor pracovnej sily;

27.  vyzýva k zvýšenému všeobecnému dodržiavaniu základných noriem MOP v oblasti práce a životného prostredia vo všetkých štádiách, a to aj prostredníctvom zlepšovania sociálneho zabezpečenia a inšpekcií práce; vyzýva tiež k ratifikácii a uplatňovaniu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (č. 189) a k prenosu jeho ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov, a to aj pokiaľ ide o domácich pracovníkov v domácnostiach diplomatov;

28.  zdôrazňuje, že jednoznačná väzba medzi obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely a prostitúciou si vyžaduje zaviesť opatrenia na zamedzenie dopytu po prostitúcii;

29.  poukazuje na to, že obete nútenej prostitúcie vo väčšine členských štátov len ťažko získavajú prístup k psychologickej starostlivosti, a preto sa takmer výlučne musia spoliehať na podporu dobročinných organizácií; preto požaduje pre tieto organizácie väčšiu podporu a vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky zabraňujúce prístupu k psychologickej starostlivosti;

30.  zdôrazňuje, že nútené manželstvo možno vnímať ako formu obchodovania s ľuďmi, ak obsahuje prvok vykorisťovania obete, a vyzýva všetky členské štáty, aby tento rozmer zohľadňovali vo svojom vymedzení obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že vykorisťovanie môže byť sexuálne (znásilnenie v manželstve, nútená prostitúcia a nútená pornografia) alebo hospodárske (domáce práce a nútené žobranie), a že nútené manželstvo môže byť konečným cieľom obchodovania s ľuďmi (predaj obete za manželku alebo uzatvorenie manželstva z donútenia); pripomína, že nútené manželstvo môže mať nadnárodnú povahu; žiada preto, aby členské štáty zaistili, aby vnútroštátne orgány zodpovedajúce za migráciu dostali primeranú odbornú prípravu v oblasti núteného manželstva v kontexte obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posilnila aj výmenu najlepších postupov;

31.  odsudzuje prax obchodovania s ľuďmi na účely núteného náhradného materstva ako porušenie práv žien a práv dieťaťa; konštatuje, že dopyt stimulujú rozvinuté krajiny na úkor zraniteľných a chudobných ľudí často v rozvojových krajinách, a žiada členské štáty, aby zvážili dôsledky vlastných reštriktívnych reprodukčných politík;

32.   trvá na tom, aby došlo k identifikácii detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, a aby sa ich najlepšie záujmy, práva a potreby vždy považovali za prvoradé; požaduje poskytnutie krátkodobej a dlhodobej právnej, fyzickej a psychologickej podpory a ochrany a opatrenia zamerané na uľahčenie zlúčenia rodiny tam, kde je to potrebné a v najlepšom záujme dieťaťa a s ohľadom na dôstojnosť a práva dieťaťa, alebo prijatie primeraných opatrení týkajúcich sa starostlivosti;

33.  pripomína, že obchodovanie s deťmi často vedie k prípadom sexuálneho zneužívania, prostitúcie, nútenej práce alebo k nezákonnému odoberaniu orgánov a obchodovaniu s nimi, a zdôrazňuje, že v prípade dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou obchodovania s ľuďmi, nie je možné žiadny jeho súhlas s tým, že bude vykonávať určitú prácu alebo poskytovať určité služby, považovať za platný; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že s ohrozenými deťmi príslušníci orgánov na presadzovanie práva často zaobchádzajú ako s páchateľmi alebo neregulárnymi migrantmi a systematicky nehľadajú príznaky obchodovania s ľuďmi s cieľom identifikovať obete;

34.  domnieva sa, že pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu, je zásadne dôležité dosiahnuť lepšiu a proaktívnu identifikáciu detských obetí obchodovania s ľuďmi, najmä na hraničných priechodoch a v prijímacích centrách, ako aj dôslednejšiu multidisciplinárnu spoluprácu, a to aby sa zaistila účinná ochrana najlepších záujmov dieťaťa; považuje za potrebné posilniť systémy opatrovníctva v členských štátoch EÚ, aby sa zabránilo upadaniu detí bez sprievodu a oddelených od svojich rodín do rúk organizovaných skupín obchodníkov s ľuďmi;

35.   požaduje posilnenie vnútroštátnych systémov poručníctva pre deti v Európe v rámci stratégie EÚ boja proti obchodovaniu s ľuďmi, v ktorej sa uznáva kľúčová úloha, ktorú zohrávajú poručníci pri ochrane detí pred škodami;

36.   naliehavo žiada EÚ, aby pokračovala v svojom úsilí v boji proti úkazu detských vojakov, najmä tým, že podporí vlády tretích krajín pri riešení tejto otázky a miestne skupiny občianskej spoločnosti pôsobiace v teréne, aby zaviedla opatrenia zamerané na predchádzanie náboru a využívania detských vojakov v ozbrojených konfliktoch v budúcnosti, na podporu vypracúvania právnych predpisov na ochranu detí vrátane kriminalizácie náboru detí a na mobilizáciu zdrojov na budovanie odolnosti a posilnenie ochranného prostredia pre deti; vyzýva EÚ, aby naliehavo vyzvala tretie krajiny, aby ratifikovali a vykonávali príslušné medzinárodné normy vrátane Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch;

37.  zdôrazňuje, že deti a osoby so zdravotným postihnutím by sa mali považovať za zraniteľné obete obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje skutočnosť, že u obetí obchodovania s ľuďmi sa môže vyskytnúť zdravotné postihnutie v dôsledku zneužívania zo strany obchodníka s ľuďmi, a naopak osoba so zdravotným postihnutím môže byť kvôli tejto zraniteľnosti predmetom záujmu tohto obchodníka;

38.   víta, že na základe smernice 2011/36/EÚ bolo nútené žobranie začlenené medzi formy obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zosúladili vnútroštátne právne predpisy a aby žiadala vlády tretích krajín, aby uzákonili a presadzovali právne ustanovenia v tomto smere; odsudzuje akúkoľvek kriminalizáciu obetí núteného žobrania a žiada prístup k pracovným príležitostiam a bývaniu; trvá na tom, že je potrebné vykonávať odbornú prípravu policajtov a iných úradníkov, pokiaľ ide o riadnu identifikáciu a sprostredkovanie, s cieľom zaistiť dostatočnú pomoc pre obete núteného žobrania; zdôrazňuje, že mnohé obete pochádzajú z chudobného a marginalizovaného prostredia; žiada, aby sa preventívne opatrenia sústredili na znižovanie zraniteľnosti rizikových skupín, počnúc základnými štruktúrami, ako je vzdelávanie alebo integrácia do trhu práce, až po zvyšovanie počtu prístreškov a miest na pomoc zraniteľným osobám;

39.  zdôrazňuje, že podľa Palermského protokolu OSN sa vyžaduje kriminalizácia nútenej práce ako formy obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva vlády, aby presadzovali právo a zaistili potrestanie osôb, ktoré majú zisk z nútenej práce;

40.  berie na vedomie vytvorenie novej formy obchodovania s ľuďmi, v rámci ktorej sa s jednotlivými osobami obchoduje na účely výkupného a ktorá zahŕňa ťažké mučenie; konštatuje, že túto novú formu zvecnenia ľudských bytostí charakterizuje vydieranie, bitie a znásilňovanie ako prostriedok vynucovania úhrady dlhov zo strany rodiny a príbuzných s pobytom v EÚ aj za jej hranicami;

41.  odsudzuje obchodovanie s ľudskými orgánmi, tkanivami a bunkami, ako aj nezákonné obchodovanie s reprodukčnými bunkami (vajíčkami, spermiami), plodovými tkanivami a bunkami, kmeňovými bunkami dospelých osôb a embryonálnymi kmeňovými bunkami;

42.  zdôrazňuje, že podľa správy organizácie Global Financial Integrity obchodovanie s ľudskými orgánmi je jednou z desiatich najvýznamnejších nelegálnych zárobkových aktivít, ktorá vytvára zisky vo výške 600 miliónov až 1,2 miliardy amerických dolárov ročne, pričom sú do nej zapojené viaceré krajiny; ďalej zdôrazňuje, že podľa údajov Organizácie Spojených národov ľudia všetkých vekových kategórií sa môžu stať cieľmi, ale migranti, bezdomovci a osoby, ktoré nevedia čítať, sú osobitne zraniteľnými skupinami;

43.  zdôrazňuje, že hospodárska stagnácia, biele miesta v právnych predpisoch a nedostatky pri presadzovaní práva v rozvojových krajinách spolu s rastúcou globalizáciou a modernejšími komunikačnými technológiami vytvárajú dokonalý priestor na trestuhodné počínanie v oblasti nezákonného obchodovania s orgánmi; poukazuje na to, že nedostatok hospodárskych príležitostí núti ľudí k tomu, aby uvažovali o možnostiach, ktoré by mohli inak považovať za nebezpečné alebo trestuhodné, zatiaľ čo nedostatočné presadzovanie práva umožňuje obchodníkom, aby konali takmer bez obáv, že ich budú stíhať;

44.  zdôrazňuje, že nakupovanie ľudských orgánov, tkanív a buniek je nezákonné; konštatuje, že ľudia, s ktorými sa obchoduje na účel odoberania orgánov, sa stretávajú s osobitnými problémami a že obete si často neuvedomujú dlhodobé následky odobratia orgánov, ktoré vedú k oslabeniu zdravia, a nedostatočnú pooperačnú starostlivosť, ani psychologický dosah operácie; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie;

45.  vyzýva Komisiu, aby odsúdila obchodovanie s ľuďmi na účely odstraňovania orgánov, a aby zaujala jednoznačný postoj k nezákonnému obchodu s orgánmi, tkanivami a bunkami; vyzýva EÚ, aby nabádala zdravotnícke združenia a transplantačné spoločnosti na vypracovanie kódexu správania pre zdravotníckych pracovníkov a transplantačné centrá, pokiaľ ide o spôsob získavania orgánov na transplantáciu v zahraničí a postup starostlivosti po transplantácii; poukazuje na to, že osobitne zraniteľní voči tomu, že sa stanú obeťami nezákonného obchodovania s orgánmi, sú občania z najchudobnejších spoločenstiev na svete;

46.  vyzýva na ratifikáciu a uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi; žiada EÚ, aby vyzvala vlády tretích krajín na prijatie právnych krokov proti zdravotníckym pracovníkom, nemocniciam a súkromným klinikám, ktoré pôsobia na nezákonnom a výnosnom trhu s orgánmi na transplantáciu;

47.  vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie úsilie o zapojenie lekárskej obce do práce na zlepšovaní boja proti tejto forme obchodovania prostredníctvom zvyšovania informovanosti o otázkach súvisiacich s obchodovaním a zabezpečovaní povinnej odbornej prípravy;

48.  zdôrazňuje dôležitosť prevencie a mnohosektorového a mnohodisciplinárneho prístupu pri riešení problému nezákonného získavania ľudských orgánov vrátane obchodovania s ľuďmi na účely odoberania orgánov, ktoré sa rozvinulo na celosvetový problém; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, aby boli obete a potenciálne obete lepšie informované o telesných aj duševných rizikách, a to najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi z pohľadu nerovnosti a chudoby, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie; zdôrazňuje skutočnosť, že kampane na zlepšovanie informovanosti by mali byť požadovaným prvkom európskej susedskej politiky a rozvojovej spolupráce EÚ;

49.  poukazuje na dôležitú úlohu lekárov, ošetrovateľov, sociálnych pracovníkov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú jedineční v tom, že majú prístup k obetiam v zajatí a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabraňovaní obchodu s ľuďmi; je znepokojený tým, že to teraz predstavuje premárnenú príležitosť na intervenciu; konštatuje, že je nevyhnutné vzdelávať lekársku komunitu v oblasti odhaľovania varovných signálov obchodovania s ľuďmi a postupoch podávania správ s cieľom lepšie pomáhať obetiam, a tiež zaviesť prísne sankcie za akékoľvek zapojenie do nezákonného obchodovania s orgánmi;

50.  nabáda na to, aby sa predpokladané súhlasné programy zaviedli v rozličných krajinách alebo projektoch, v rámci ktorých občania dostanú možnosť na to, aby sa priamo zapísali do registra darcov orgánov po skončení určitých administratívnych postupov, vďaka čomu by sa zmenšila závislosť pacientov od čierneho trhu a zároveň by sa zvýšilo množstvo dostupných orgánov, v dôsledku čoho by sa mohli znížiť finančné náklady na transplantáciu a znížila príťažlivosť liečebného cestovného ruchu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili ku krokom na zamedzenie „transplantačnému cestovnému ruchu“ pomocou prijatia opatrení, ktoré zvýšia dostupnosť zákonne získaných orgánov s cieľom posilniť prevenciu nezákonného získavania orgánov a vytvoriť transparentný systém vysledovateľnosti transplantovaných orgánov pri súčasnom zabezpečení anonymity darcov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na podporu účasti členských štátov na partnerstvách pre spoluprácu, ako sú Eurotransplant a Scandiatransplant;

52.  poukazuje na to, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existujú obmedzené vedecké údaje o priekupníctve a zdraví, najmä v súvislosti s duševným a psychickým zdravím; zároveň poukazuje na to, že potreby obetí a pozostalých sa často podceňujú; preto vyzýva Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby vytvorili monitorovací systém a šírili informácie o dôsledkoch priekupníctva a potrebách obetí z hľadiska telesného a duševného zdravia;

Práva obetí vrátane práva na prostriedok nápravy

53.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaujali prístup založený na ľudských právach, ktorý by sa zameriaval na obete, a aby spravili z obetí a zo zraniteľného obyvateľstva stredobod všetkých svojich snáh o boj proti obchodovaniu s ľuďmi, predchádzanie tomuto obchodovaniu a ochranu obetí;

54.   odsudzuje znepokojujúce medzery medzi povinnosťami štátu a rozsahom, v akom sa v praxi plnia, pokiaľ ide o práva obetí; víta smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov; dúfa, že členské štáty túto smernicu vhodne transponovali, keďže lehota na jej vykonávanie je 16. novembra 2015; vyzýva členské štáty vrátane krajín pôvodu, tranzitu a cieľového určenia, aby zabezpečili alebo uľahčili prístup k opravným prostriedkom, ktoré sú spravodlivé, primerané a vhodné, pre všetky predané osoby v rámci ich príslušného územia a s ohľadom na príslušnú jurisdikciu vrátane obyvateľov bez občianstva;

55.  pripomína, že rýchla a presná identifikácia obetí je zásadná pre uplatňovanie práv, na ktoré majú zákonný nárok; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení v oblasti budovania kapacít v súvislosti s identifikáciou obetí obchodovania s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o migráciu, bezpečnosť a služby týkajúce sa kontroly hraníc;

56.  vyzýva ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala najlepšie postupy tak v oblasti odbornej prípravy policajných orgánov a pracovníkov poskytujúcich pomoc o tom, ako čo najlepšie pristupovať k obetiam, ako aj v oblasti uplatňovania zásady individuálneho posudzovania obetí s cieľom zistiť, aké majú konkrétne potreby, ako sa im dá pomôcť a ako ich chrániť;

57.  zdôrazňuje význam zásady vzájomného uznávania zakotvenej v článku 82 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúry EÚ, aby upevnili status obetí obchodovania s ľuďmi prostredníctvom úplného vzájomného uznávania súdnych a správnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa ochranných opatrení vzťahujúcich sa na obete obchodovania s ľuďmi, čo znamená, že pokiaľ bol status obetí udelený v jednom členskom štáte, musí byť použiteľný v rámci celej Európskej únie, a teda by obetiam (alebo organizáciám, ktoré zastupujú) mala byť poskytnutá pomoc a asistencia v prípade, že im pri cestovaní v rámci Únie nebol ich status uznaný;

58.   naliehavo žiada, aby sa v rámci reakcie trestného súdnictva zaručil obetiam rovnaký a účinný prístup k spravodlivosti a informácie o ich zákonných právach; vyzýva všetky štáty, aby si plnili svoj medzinárodný záväzok, že budú dodržiavať práva obetí v rámci svojej jurisdikcie, a aby zaručovali obetiam plnú podporu, a to vrátane poskytovania psychologickej pomoci, bez ohľadu na ich ochotu spolupracovať v trestnom konaní;

59.  tvrdí, že obete obchodovania s ľuďmi majú právo na účinný prostriedok nápravy vrátane prístupu k spravodlivosti, uznania právnej subjektivity a občianstva, vrátenia majetku, primeranej nápravy, ako aj zdravotnej a psychologickej starostlivosti, právnych a sociálnych služieb a dlhodobej podpory (opätovnej) integrácie vrátane hospodárskej podpory;

60.  berie na vedomie význam všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, predovšetkým v prípade obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré môžu mať v priamej súvislosti s vykorisťovaním mnohé fyzické a psychické problémy; vyzýva členské štáty, aby pre obete obchodovania s ľuďmi zaviedli ľahko dostupné služby zdravotnej a následnej starostlivosti;

61.  vyzýva členské štáty, v ktorých došlo k vykorisťovaniu obetí obchodovania s ľuďmi, aby poskytli primeranú a potrebnú lekársku starostlivosť založenú na individuálnych potrebách a zohľadňujúcu rodové hľadisko a aby osobitnú pozornosť venovali obetiam obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania;

62.   poznamenáva, že osoby so zdravotným postihnutím alebo ktoré utrpia zdravotné postihnutie v priebehu obchodovania potrebujú dodatočnú ochranu pred zneužívaním, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaistili, že pomoc poskytovaná identifikovaným obetiam vhodne rieši ich špecifické potreby;

63.  zdôrazňuje, že je potrebné opätovne začleniť obete obchodovania a chrániť ich právo na ochranu; vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili siete centier poskytujúcich podporu a prístrešie a aby zabezpečili poskytovanie služieb v jazyku, ktorému obeť rozumie, a aby im poskytli prístup k vzdelávaniu; žiada, aby sa vyvinulo úsilie o spoluprácu v oblasti sociálneho začlenenia a poskytovania pomoci medzi MVO, medzinárodnými organizáciami, vládnymi orgánmi a agentúrami z krajín cieľového určenia a zdrojových krajín, najmä v situáciách, keď sa obete vracajú do svojej domovskej krajiny;

64.  zdôrazňuje význam zaistenia bezpečnosti obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré svedčia na súde proti obchodníkom s ľuďmi;

65.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť obetiam v trestných konaniach; žiada príslušné orgán, aby nezatýkali osoby, ktoré sú predmetom obchodovania, a aby ich nevystavovali riziku, že budú trestané za trestné činy, ktoré spáchali v situácii obetí obchodovania s ľuďmi, najmä v prípade prostitúcie, akejkoľvek formy sexuálneho vykorisťovania či nútenej práce; žiada členské štáty, aby dodržiavali zásadu zákazu kriminalizácie;

66.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli právne nástroje, ktoré obetiam obchodovania s ľuďmi uľahčia kontaktovanie orgánov bez ohrozenia ich vlastnej bezpečnosti a práv ako obetí;

67.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali smernicu 2011/36/ES, a najmä jej článok 8, a tiež všetky príslušné právne rámce v oblasti obchodovania s ľuďmi; naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla právne kroky proti členským štátom, ktoré ju nevykonajú, a aby čo najskôr zverejnila správu o vykonávaní, ktorá mala byť predložená už v apríli 2015;

68.   vyzýva vlády, aby zaviedli hranice medzi imigračnými orgánmi a inšpektorátmi práce s cieľom nabádať obete, by podávali sťažnosti, a zaistiť, že ak sa odhalí prípad obchodovania s ľuďmi, obete nebudú mať žiadne obavy z krokov, ktoré by proti nim mohli podniknúť imigračné orgány;

69.  vyzýva členské štáty, aby medzi trestné činy zaradili využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi svojimi občanmi, ak je takýto čin spáchaný mimo členského štátu a/alebo mimo EÚ, a to vrátane prostitúcie alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce alebo služieb vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctvu alebo zneužívania iných osôb na trestnú činnosť či odoberanie ľudských orgánov;

70.  domnieva sa, že štatút utečenca, žiadateľa o azyl, držiteľa humanitárnych víz alebo osoby, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu, by sa mal považovať za faktor zraniteľnosti v prípade obetí obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby orgány na presadzovanie práva a azylové orgány spolupracovali a pomáhali obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o ochranu; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

71.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi v azylových konaniach a konaniach o návrate, aby viedli podrobnejšie záznamy rozlíšené podľa pohlavia a aby zaručili, aby takýmto obetiam boli poskytnuté aj primerané možnosti pomoci;

72.   pripomína členským štátom, že smernica 2011/36/EÚ nemá vplyv na zásadu nevyhostenia v súlade s dohovorom z roku 1951 súvisiacom s postavením utečencov;

73.   nabáda členské štáty, aby zaručili žiadateľom o azyl, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi, rovnaké práva ako iným obetiam obchodovania s ľuďmi;

74.  konštatuje, že podľa IOM so sebou návrat migrantov a utečencov so sebou neodmysliteľne prináša bezpečnostné riziká opätovného obchodovania, ktoré je nutné identifikovať, posúdiť a zmierniť, keďže riziko, ktoré pre migrantov, s ktorými sa obchoduje, predstavujú ich vykorisťovatelia, sa často zvyšuje v prípade, že utiekli, boli v styku s orgánmi presadzovania práva alebo svedčili na súde[3];

75.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pre verejnosť zviditeľnili boj proti obchodovaniu s ľuďmi, s osobitným dôrazom na letiská, železničné stanice, autobusy, školy, univerzity a pracoviská; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť svojich štátnych zamestnancov o usmerneniach EÚ týkajúcich sa identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a o publikácii Komisie o právach EÚ týkajúcich sa obetí obchodovania s ľuďmi, a nabáda na ich aktívne používanie;

76.   podnecuje cielené financovanie EÚ pre miestne mimovládne organizácie (MVO) s cieľom identifikovať a podporiť obete obchodovania s ľuďmi, ako aj zvyšovať informovanosť u obyvateľov vystavených vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi; v tejto súvislosti víta úlohu médií, ktoré môžu pomáhať zvyšovať povedomie a poskytovať informácie o rizikách;

Spolupráca v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na regionálnej a medzinárodnej úrovni

77.   je znepokojený nedostatočnou úrovňou medzinárodnej spolupráce v prípadoch obchodovania s ľuďmi, najmä ak sú zapojené krajiny pôvodu a tranzitné krajiny, a že táto situácie výrazne obmedzuje účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva na účinnú medzinárodnú spoluprácu a systematickú výmenu informácií so zameraním na vyšetrovanie nadnárodného obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu prostredníctvom zintenzívnenia finančnej a technickej pomoci a posilnenia cezhraničnej komunikácie, spolupráce a budovania kapacít na úrovni vlád a presadzovania práva vrátane pohraničnej stráže, imigračných a azylových úradníkov, kriminalistov a agentúr na podporu obetí, občianskej spoločnosti a agentúr OSN, ako aj na to, ako identifikovať a chrániť obete a diskutovať o spôsoboch pristupovania ku krajinám pôvodu, tranzitu a určenia, ktoré neratifikovali Palermský protokol OSN; žiada EÚ, aby vypracovala regionálny prístup a sústredila sa pritom na „trasy obchodovania“ a ponúkla odpovede, ktoré sú prispôsobené druhu vykorisťovania v jednotlivých regiónoch; okrem toho zdôrazňuje užitočnosť medzinárodných výmenných programov pre odborníkov na boj proti obchodovaniu;

78.  vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby pre zamestnancov orgánov presadzovania práva a pohraničných orgánov vytvorili školenia zamerané na rodovú problematiku, aby dokázali lepšie identifikovať potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, najmä obchodovania na účel sexuálneho vykorisťovania, a vedeli im poskytnúť pomoc;

79.  trvá na tom, že EÚ by mala posilniť policajnú a súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, najmä s krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi, pri predchádzaní prípadom nelegálneho obchodovania s ľuďmi a vyšetrovaní a stíhaní týchto prípadov, najmä prostredníctvom Europolu a Eurojustu, vrátane výmeny informácií, najmä pokiaľ ide o známe trasy obchodovania s ľuďmi, účasť na spoločných vyšetrovacích tímoch a na boji proti získavaniu ľudí na obchodovanie s ľuďmi cez internet a iné digitálne prostriedky; zdôrazňuje význam systematickej výmeny údajov a toho, aby členské štáty vkladali údaje do databáz Europolu Focal Point Phoenix a Focal Point Twins; povzbudzuje k užšej spolupráci medzi Europolom a Interpolom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pripomína, že pri výmene údajov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami by mali byť v plnej miere dodržiavané normy EÚ v oblasti ochrany údajov; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali lepšie porovnateľné údaje o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby zlepšili výmenu týchto údajov medzi sebou navzájom a s tretími krajinami;

80.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby svojim agentúram na presadzovanie práva a policajným orgánom poskytli potrebných pracovníkov a prostriedky na to, aby mohli získavať informácie aj od rodín a z iných zdrojov, aby si tieto informácie vymieňali s príslušnými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi a aby tieto informácie náležitým spôsobom spracúvali a analyzovali;

81.   zdôrazňuje skutočnosť, že krajiny tranzitu sú rozhodujúce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, keďže vykorisťovanie obetí sa zatiaľ v tejto fáze nezačalo; poukazuje na význam zabezpečenia doplnkovej odbornej prípravy pohraničných policajných úradníkov s cieľom zlepšiť ich identifikačné schopnosti;

82.  zdôrazňuje mnohé výzvy spojené s cezhraničnou pracovnou migráciou, najmä riziko, že migranti budú postavení mimo zákon a prídu o svoje najzákladnejšie práva; vyzýva na zavedenie mechanizmov cezhraničnej pracovnej migrácie v EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť a formálne schváliť legálnu pracovnú migráciu;

83.   uznáva úsilie EÚ pri vytváraní formalizovaných kanálov cezhraničnej pracovnej migrácie, ktoré by mali získať väčšiu pozornosť, a požaduje súdržnejšie a intenzívnejšie úsilie v tomto smere; zdôrazňuje potenciál formálne schválenej pracovnej migrácie ako prostriedku na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a na záchranu životov;

84.   naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoju spoluprácu s MVO a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami, a to i zabezpečením primeraného financovania a koordinovanej pomoci, s cieľom zintenzívniť výmenu najlepších postupov, rozvoj politík a vykonávanie a posilniť výskum, a to aj s miestnymi aktérmi, najmä so zameraním na prístup k spravodlivosti pre obete a účinné stíhanie páchateľov;

85.  pripomína, že v súlade so smernicou 2011/36/EÚ by členské štáty mali podporovať organizácie občianskej spoločnosti a úzko s nimi spolupracovať, a to najmä v oblasti iniciatív na tvorbu politiky, informačných a vzdelávacích kampaní, výskumných a vzdelávacích programov a odbornej prípravy, ako aj v oblasti monitorovania a hodnotenia vplyvu opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; okrem toho upozorňuje na to, že MVO by mali pomáhať aj pri včasnej identifikácii obetí a poskytovaní pomoci a podpory týmto obetiam; trvá na tom, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli MVO chránené pred odplatou, hrozbami a zastrašovaním, a dokonca, že sa na nich nebude vzťahovať trestná zodpovednosť v prípadoch, keď pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú v neregulárnej situácii;

86.   žiada EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby venovali osobitnú pozornosť problematike predchádzania obchodovaniu s ľuďmi v prostredí humanitárnej krízy, napríklad v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami alebo ozbrojenými konfliktami, a boja proti nemu s cieľom zmenšiť zraniteľnosť obetí voči obchodníkom s ľuďmi a iným zločineckým sietiam; zdôrazňuje, že ochrana sa musí poskytnúť všetkým, ktorí sú oprávnení ju využiť v súlade s medzinárodnými a regionálnymi dohovormi;

87.  zdôrazňuje skutočnosť, že ľuďom, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy z dôvodu náhlych alebo postupných klimatických zmien, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky, hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že tento typ mobility osôb súvisiacej so zmenou klímy má silný hospodársky rozmer vrátane straty živobytia a zníženia príjmov domácností, takže existuje priama hrozba, že dotknuté osoby sa stanú obeťami nútenej práce alebo otroctva;

Politika EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci jej vonkajších vzťahov

88.   uznáva a podporuje prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého úlohou je zlepšovať koordináciu a súdržnosť medzi inštitúciami, agentúrami a členskými štátmi EÚ, ako aj tretími krajinami a medzinárodnými aktérmi, a naliehavo vyzýva koordinátora, aby ďalej rozvíjal konkrétne spoločné akcie a opatrenia medzi EÚ, členskými štátmi, tretími krajinami a medzinárodnými aktérmi s cieľom nadviazať súdržnejšiu a účinnejšiu spoluprácu pri vytváraní systémov na identifikáciu, ochranu obetí a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, na posilnenie predchádzania obchodovaniu, dosiahnutie rozsiahlejšieho stíhania obchodníkov a vytvorenia siete schopnej reagovať na vznikajúce obavy;

89.   naliehavo vyzýva EÚ, aby podnikla potrebné kroky na medzinárodnej úrovni s cieľom prechádzať obchodu s otrokmi a zastaviť ho, aby sa postupne a čo najskôr dosiahlo úplné zrušenie otroctva vo všetkých jeho formách;

90.   považuje za zásadné, aby sa stratégie zamerané na prevenciu obchodovania s ľuďmi zaoberali faktorom, ktoré tento jav uľahčujú, a dôvodom a okolnostiam, ktoré stoja za týmto javom, a aby zaujali integrovaný prístup, ktorý zjednotí rozličných aktérov, mandáty a perspektívy, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že stratégie stratégie v rámci prevencie by mali zahŕňať opatrenia, ktoré budú riešiť otázku chudoby, útlaku, nedostatočného dodržiavania ľudských práv, ozbrojených konfliktov a hospodárskych a sociálnych rozdielov, a mali by sa zameriavať na znižovanie zraniteľnosti možných obetí, odrádzať od dopytu po službách osôb, ktoré sú predmetom obchodovania, čo možno považovať za hlavnú príčinu, zvyšovať verejné vzdelávanie a odstraňovať korupciu verejných zamestnancov; žiada tiež všetky štáty, aby si skutočne plnili povinnosti plynúce z Palermského protokolu;

91.   vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali všetky relevantné medzinárodné nástroje, dohody a právne záväzky, a to i Istanbulský dohovor, a aby zvýšili snahu o účinnejší, koordinovanejší a jednotnejší boj proti obchodovaniu s ľuďmi; nabáda EÚ, aby požadovala ratifikáciu všetkých významných medzinárodných nástrojov;

92.   vyzýva predstaviteľov EÚ, aby v politických dialógoch EÚ s tretími krajinami venovali osobitnú pozornosť obchodovaniu s ľuďmi, a to tiež prostredníctvom svojich programov spolupráce a v rámci viacstranných a regionálnych fór a tiež verejných vyhlásení;

93.   vyzýva EÚ, aby zrevidovala svoje programy pomoci týkajúce sa obchodovania s ľuďmi, aby zabezpečila väčšiu cielenosť financovania a aby spravila z obchodovania s ľuďmi samostatnú oblasť spolupráce; v tejto súvislosti nabáda na zvýšenie prostriedkov na služby, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s ľuďmi v rámci inštitúcií EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala svoj zoznam prioritných krajín vrátane výberových kritérií s cieľom zaistiť, že vyjadruje skutočnosť v praxi a že bude flexibilnejší a adaptabilnejší vzhľadom na meniace sa okolnosti a vznikajúce trendy;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zintenzívnenia zákonných opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi rozšírili aj vymedzenie pojmu obchodovania s ľuďmi zavedením odkazov na nové prostriedky obchodovania;

95.   žiada EÚ a členské štáty, aby vykonávali opatrenia týkajúce sa boja proti obchodovaniu v súčasnom akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu a v súlade so stratégiou EÚ zameranou na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

96.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné revidovať mandát budúcej Európskej prokuratúry s cieľom začleniť po jej založení do jej právomocí boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

97.  žiada zvýšiť účinnosť politiky EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že sa hlbšie zakotví do širších stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti, rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi, hospodárskeho rastu, kybernetickej bezpečnosti, migrácie a vonkajších vzťahov;

98.  vyzýva všetky inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uplatňovali ucelenú politiku vnútri i navonok tým, že v súlade so základnými hodnotami únie určia ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami, a tiež aby využívali predovšetkým hospodárske a obchodné vzťahy ako prostriedok pákového efektu;

99.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že ľudské práva, rodová rovnosť a boj proti obchodovaniu s ľuďmi budú naďalej stredobodom rozvojových politík EÚ a jej partnerstiev s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní nových rozvojových politík a preskúmaní existujúcich politík zaviedla opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko;

100.  zdôrazňuje, že posilnením ekonomického a sociálneho postavenia žien a dievčat by sa zmenšilo riziko, že sa stanú obeťami, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní cielených opatrení zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých rozvojových činnostiach a zaručila, aby rodová rovnosť bola spolu s právami žien aj naďalej súčasťou politického dialógu s tretími krajinami;

101.  zdôrazňuje význam cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 5.2, ktorý žiada odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a iného vykorisťovania;

102.   vyzýva EÚ, aby podporila tretie krajiny v ich snahe zintenzívniť identifikáciu obetí, pomoc obetiam a ich opätovné začlenenie a stíhanie za obchodovanie s ľuďmi, pričom by mali zaviesť a vykonávať náležité právne predpisy a zosúladiť právne definície, postupy a spoluprácu s medzinárodnými normami;

103.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovníkom orgánov presadzovania práva, vrátane agentúr ako Frontex, Europol a EASO, ako aj iným úradníkom, ktorí sa pravdepodobne dostanú do kontaktu s obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, zabezpečili primerané školenia, ktoré by im umožnili riešiť prípady obchodovania s ľuďmi z ucelenej medzirezortnej perspektívy, s dôrazom na konkrétne potreby žien, detí a iných zraniteľných skupín, ako sú Rómovia a utečenci, ktoré sa stali obeťami tohto obchodovania, a na to, ako zabezpečovať stimuly a primeranú ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi a ďalším osobám, ktoré poskytujú informácie o týchto obchodníkoch;

104.  domnieva sa, že obete obchodovania s ľuďmi pochádzajúce z tretích krajín je nutné identifikovať v čo najskoršej fáze daného reťazca a že je preto potrebné zintenzívniť úsilie na hraniciach, aby bolo možné identifikovať obete už pri ich vstupe na územie EÚ; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s tretími krajinami na zlepšovaní existujúcich pokynov, ktoré by konzulárnym službám a pohraničnej stráži pomohli identifikovať obete obchodovania s ľuďmi, a vyzdvihuje v tejto súvislosti dôležitosť výmeny najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o pohovory na hraniciach; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby mali príslušníci pohraničnej a pobrežnej stráže prístup k databázam Europolu;

105.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a s osobitným dôrazom na rodový rozmer obchodovania s ľuďmi s cieľom konkrétne bojovať proti detským sobášom, sexuálnemu vykorisťovaniu žien a dievčat a sexuálnej turistike; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie v rámci chartúmskeho procesu zvýšením počtu špecifických projektov a zabezpečením aktívnej účasti väčšieho počtu štátov.

106.  žiada Komisiu, Radu a ESVČ, aby vo svojich rokovaniach s tretími krajinami o medzinárodných dohodách, readmisných dohodách a dohodách o spolupráci kládli dôraz na to, že je potrebné, aby tretie krajiny skutočne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi, zintenzívnili trestné stíhanie páchateľov a zlepšili ochranu obetí;

107.   naliehavo žiada EÚ, aby svoje úsilie skutočne zamerala na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi i boja proti pašeráctvu; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali pozornosť identifikácii obetí obchodovania s ľuďmi medzi utečencami a migrantmi alebo medzi obeťami porušovania práv a zneužívania v rámci prevádzačských operácií, ktoré sú pod kontrolou zločineckých sietí;

108.   poukazuje na nutnosť prípravnej práce a odbornej prípravy medzinárodných misií civilnej polície, ako aj odbornej prípravy diplomatov, styčných úradníkov, konzulárnych úradníkov a úradníkov pre rozvojovú pomoc s cieľom zlepšovať identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi; považuje odbornú prípravu týchto skupín za potrebnú, pretože často ide o prvé kontaktné miesta pre obete obchodovania, a tiež považuje za potrebné podniknúť kroky s cieľom zaistiť, aby mali títo úradníci prístup k vhodnému materiálu na informovanie osôb ohrozených tým, že by sa mohli stať obeťami obchodovania s ľuďmi;

109.   pripomína, že spustenie druhej fázy misie EUNAVFOR MED 7. októbra 2015, známej aj ako operácia Sophia, umožnilo podniknúť konkrétne kroky proti obchodovaniu s ľuďmi, keďže oprávňuje na nalodenie, vyhľadávanie, zajatie a presmerovanie lodí podozrivých z toho, že sa používajú na prevádzanie ľudí alebo obchodovanie s nimi, na otvorenom mori; pripomína, že zatiaľ bolo zatknutých 48 osôb podozrivých z prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, pričom ich prípady sa riešia v rámci talianskeho súdneho systému; žiada EÚ, aby pokračovala vo svojich operáciách v Stredozemí a aby ich zintenzívnila;

110.   vyzýva EÚ, aby našla konkrétne riešenia týkajúce sa legálnych, riadnych, nevykorisťovateľských a bezpečných ciest do EÚ pre migrantov a utečencov; pripomína členským štátom a EÚ, že musia dodržiavať medzinárodné právo vrátane zásady nevyhostenia, a to vo všetkých svojich politikách a najmä v politikách týkajúcich sa migrácie; pripomína, že prijímajúci štát a štát pôvodu by mali obetiam obchodovania s ľuďmi zaručiť bezpečný dobrovoľný návrat a mali by im ponúknuť zákonné alternatívy v prípadoch, keď by repatriácia predstavovala riziko pre ich bezpečnosť a/alebo pre bezpečnosť ich rodiny; zastáva názor, že prijímajúci štát a štát pôvodu musia obetiam zaručiť potrebné podmienky na bezpečnosť a opätovné začlenenie po návrate;

111.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali Chartu Organizácie Spojených národov a zásady azylového práva.

112.   vyzýva EÚ, aby podporila programy podporujúce začleňovanie migrantov a utečencov, do ktorých by sa zapojili kľúčoví aktéri z tretích krajín, ako aj kultúrni mediátori, ktorí by mohli pomáhať pri zvyšovaní miery informovanosti v spoločenstvách o obchodovaní s ľuďmi a pri zvyšovaní ich odolnosti proti prieniku organizovanej trestnej činnosti;

113.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie na ochranu a nájdenie všetkých utečencov alebo migrantov, najmä detí, ktorí zmizli po príchode na európsku pôdu;

114.  víta kroky Europolu, najmä v rámci projektu Focal Point Twins, zamerané na odhaľovanie osôb, ktoré odchádzajú do tretích krajín, aby tam zneužívali deti; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Europolom a dbali o systematickú a rýchlu výmenu údajov;

115.  pripomína, aby pred uzatvorením dohody o uvoľnení vízového styku Komisia posúdila riziká, ktoré predmetná tretia krajina predstavuje predovšetkým v oblasti nelegálneho prisťahovalectva; trvá na tom, že skupiny obchodníkov s ľudskými bytosťami môžu využívať aj legálne spôsoby migrácie; žiada preto Komisiu, aby zaradila účinnú spoluprácu príslušných tretích krajín v oblasti obchodovania s ľuďmi medzi kritériá, ktoré je nutné splniť, aby bolo možné uzatvoriť akúkoľvek dohodu o uvoľnení vízového styku;

116.  poukazuje na to, že EÚ potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v agende pre migráciu, ktorú predložila Komisia; pripomína, že humanitárne prijímanie môže dopĺňať presídľovanie v záujme poskytovania naliehavo potrebnej, často dočasnej ochrany v prípade potreby tým najzraniteľnejším, napr. maloletým bez sprievodu či utečencom so zdravotným postihnutím, alebo osobám, ktoré potrebujú urýchlený zdravotnícky odsun;

117.   vyzýva EÚ, aby sa s tretími krajinami podelila o poznatky z vypracúvania štandardizovaného systému zberu kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov a analýzy obchodovania s ľuďmi s cieľom vypracovať spoločnú alebo aspoň porovnateľnú šablónu v EÚ a tretích krajinách určenú na zber a analýzu údajov súvisiacich so všetkými aspektmi obchodovania s ľuďmi; poukazuje na potrebu vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na zber údajov a prieskum v oblasti obchodovania s ľuďmi;

118.  nabáda EÚ, aby vypracovala novú stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi po roku 2016 so silnejším a cielenejším vonkajším rozmerom, v rámci ktorej by sa uprednostňovalo rozvíjanie partnerstiev s miestnou občianskou spoločnosťou v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia mimo EÚ, vládami a súkromným sektorom a riešenie finančných a hospodárskych aspektov obchodovania s ľuďmi;

119.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciám EÚ.

  • [1]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
  • [2]  Globálny index otroctva z roku 2014
  • [3]  Pozri stranu 23 výročnej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) nazvanej Opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoc ohrozeným migrantom („Counter Trafficking and Assistance to Vulnerable Migrants – Annual Report of Activities 2011“).

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (3.5.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k boju proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ
(2015/2340(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Bodil Valero

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 o štatúte utečencov,

A.  keďže nelegálne migračné toky zvyšujú riziko obchodovania s ľuďmi, pretože neregulárnym migrantom z dôvodu ich zraniteľnosti a utajenosti osobitne hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; keďže medzi týmito migrantmi sa obchodníci s ľuďmi zameriavajú na maloletých bez sprievodu, ktorí tvoria významnú časť migrantov prichádzajúcich do Európy; keďže podľa Europolu ich už 10 000 zmizlo;

B.  keďže podľa Europolu celosvetové rozšírenie prístupu na internet umožňuje čoraz väčší rozvoj obchodovania s ľuďmi v online prostredí; keďže to podnecuje nové formy získavania a vykorisťovania obetí;

C.  keďže existuje väzba medzi prevádzaním migrantov a obchodovaním s ľuďmi; keďže skupiny prevádzačov svoje služby ponúkajú prípadným migrantom aj cez internet;

D.  keďže spolupráca medzi členskými štátmi, Europolom a krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi je zásadne dôležitý nástroj boja proti sieťam obchodníkov s ľuďmi;

E.  keďže počas trojročného obdobia (2010 – 2012) sa so 69 % registrovanými obeťami obchodovania s ľuďmi obchodovalo na účely sexuálneho vykorisťovania, s 19 % na účely nútenej práce a s 12 % na účely iných foriem vykorisťovania, ako napríklad odoberanie orgánov alebo na trestnú činnosť; keďže ženy tvoria v tomto období 69 % zaznamenaných obetí, muži 17 %, dievčatá 13 % a chlapci 3 %; keďže rôzne formy obchodovania s ľuďmi je nutné riešiť osobitnými a cielenými politickými opatreniami;

1.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali smernicu 2011/36/ES a tiež všetky príslušné právne rámce v oblasti obchodovania s ľuďmi; naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla právne kroky proti členským štátom, ktoré ju nevykonajú, a aby čo najskôr zverejnila správu o vykonávaní, ktorá mala byť predložená už v apríli 2015;

2.  zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je moderný druh otroctva a závažný zločin, ktorý predstavuje jednu z najhorších foriem porušovania ľudských práv, ktorá je neprijateľná v spoločnostiach založených na rešpektovaní ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; okrem toho sa domnieva, že obchodovanie s ľuďmi je nutné chápať celistvo, s dôrazom nielen na sexuálne vykorisťovanie, ale tiež na nútenú prácu, obchodovanie s orgánmi, nútené žobranie, nútené manželstvá, detských vojakov a obchodovanie s malými deťmi;

3.  trvá na tom, že EÚ by mala posilniť policajnú a súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, najmä s krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi, pri predchádzaní prípadom nelegálneho obchodovania s ľuďmi a vyšetrovaní a stíhaní týchto prípadov, najmä prostredníctvom Europolu a Eurojustu, vrátane výmeny informácií, najmä pokiaľ ide o známe trasy obchodovania s ľuďmi, účasť na spoločných vyšetrovacích tímoch a na boji proti získavaniu ľudí na obchodovanie s ľuďmi cez internet a iné digitálne prostriedky; zdôrazňuje význam systematickej výmeny údajov a toho, aby členské štáty vkladali údaje do databáz Europolu Focal Point Phoenix a Focal Point Twins; povzbudzuje k užšej spolupráci medzi Europolom a Interpolom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pripomína, že pri výmene údajov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami by mali byť v plnej miere dodržiavané normy EÚ v oblasti ochrany údajov; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali lepšie porovnateľné údaje o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby zlepšili výmenu týchto údajov medzi sebou navzájom a s tretími krajinami;

4.  vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby svojim agentúram na presadzovanie práva a policajným orgánom poskytli potrebných pracovníkov a prostriedky na to, aby mohli získavať informácie aj od rodín a z iných zdrojov, aby si tieto informácie vymieňali s príslušnými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi a aby tieto informácie náležitým spôsobom spracúvali a analyzovali;

5.  zdôrazňuje, že jednoznačná väzba medzi obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely a prostitúciou si vyžaduje zaviesť opatrenia na zamedzenie dopytu po prostitúcii;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovníkom orgánov presadzovania práva, vrátane agentúr ako Frontex, Europol a EASO, ako aj iným úradníkom, ktorí sa pravdepodobne dostanú do kontaktu s obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, zabezpečili primerané školenia, ktoré by im umožnili riešiť prípady obchodovania s ľuďmi z ucelenej medzirezortnej perspektívy, s dôrazom na konkrétne potreby žien, detí a iných zraniteľných skupín, ako sú Rómovia a utečenci, ktoré sa stali obeťami tohto obchodovania, a na to, ako zabezpečovať stimuly a primeranú ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi a ďalším osobám, ktoré poskytujú informácie o týchto obchodníkoch;

7.  domnieva sa, že obete obchodovania s ľuďmi pochádzajúce z tretích krajín je nutné odhaľovať v čo najskoršej fáze daného reťazca a že je preto potrebné zintenzívniť úsilie na hraniciach, aby bolo možné odhaľovať obete už pri ich vstupe na územie EÚ; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s tretími krajinami na zlepšovaní existujúcich pokynov, ktoré by konzulárnym službám a pohraničnej stráži pomohli identifikovať obete obchodovania s ľuďmi, a vyzdvihuje v tejto súvislosti dôležitosť výmeny najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o pohovory na hraniciach; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby mali príslušníci pohraničnej a pobrežnej stráže prístup k databázam Europolu;

8.  vyzýva ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala najlepšie postupy tak v oblasti odbornej prípravy policajných orgánov a pracovníkov poskytujúcich pomoc, aby pochopili, ako čo najlepšie pristupovať k obetiam, ako aj v oblasti uplatňovania zásady individuálneho posudzovania obetí s cieľom zistiť, aké majú konkrétne potreby, ako sa im dá pomôcť a ako ich chrániť;

9.  vyzýva EÚ a agentúry členských štátov na presadzovanie práva, aby posilnili svoje kapacity v oblasti finančného vyšetrovania a stíhania jednotlivcov a zločineckých sietí, ktoré profitujú z obchodovania s ľuďmi, a aby „sledovali tok peňazí“ ako kľúčovú stratégiu vo svojej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné venovať sa ziskom z obchodovania s ľuďmi a zdôrazňuje tiež, že tieto zisky by sa mohli použiť na financovanie iných foriem závažnej trestnej činnosti, napríklad terorizmu, drog a obchodovania so zbraňami, či prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že finančné spravodajské jednotky členských štátov by sa mali viac zapájať do boja proti obchodovaniu s ľuďmi a mali by v tomto smere spolupracovať prostredníctvom lepšej výmeny informácií a najlepších postupov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by členské štáty mali posilniť spoluprácu v oblasti zmrazovania a zabavovania majetku osôb zapojených do takéhoto obchodovania, keďže by to mohol byť účinný spôsob zmeny obchodovania s ľuďmi z podnikania s nízkym rizikom a vysokým ziskom na podnikanie s vysokým rizikom a nízkym ziskom;

10.  žiada Európsku komisiu, Európsku radu a ESVČ, aby vo svojich rokovaniach s tretími krajinami o medzinárodných dohodách, readmisných dohodách a dohodách o spolupráci kládli dôraz na to, že je potrebné, aby tretie krajiny skutočne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi, zintenzívnili trestné stíhanie páchateľov a zlepšili ochranu obetí;

11.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné revidovať mandát budúcej Európskej prokuratúry s cieľom začleniť po jej založení do jej právomocí boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

12.  vyzýva členské štáty, aby medzi trestné činy zaradili vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi vrátane obetí obchodovania na účely prostitúcie, zneužívanie prostitúcie iných osôb alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie na trestnú činnosť či odoberanie orgánov;

13.  pripomína, že prevádzanie migrantov a obchodovanie s ľuďmi sú odlišné javy, pričom hlavným rozdielom je to, že migranti dali s prevádzaním súhlas a to končí ich príchodom tam, kam smerujú, a naopak obete obchodovania sú vykorisťované prostredníctvom donucovania, klamania a zneužívania, a to bez akejkoľvek možnosti súhlasu; zdôrazňuje, že oba javy sa môžu aj prelínať, keďže existuje riziko toho, že by zločinecké skupiny, ktoré pašujú utečencov a ďalších migrantov do EÚ, ich mohli nútene vykorisťovať a urobiť z nich obete obchodovania s ľuďmi, a to najmä v prípade maloletých bez sprievodu a žien, ktoré cestujú samy; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby venovali pozornosť tomuto prekrývaniu v rámci policajnej činnosti, činností súdnej spolupráce a činností v oblasti presadzovania práva;

14.  nazdáva sa, že nemôže existovať žiaden platný súhlas v situácii, keď je štátny príslušník tretej krajiny odvlečený zo svojej krajiny a privezený do EÚ (alebo keď je občan EÚ odvlečený do iného členského štátu) na účely prostitúcie, akejkoľvek inej formy sexuálneho vykorisťovania alebo nútenej práce;

15.  zdôrazňuje význam zásady vzájomného uznávania zakotvenej v článku 82 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúry EÚ, aby upevnili status obetí obchodovania s ľuďmi prostredníctvom úplného vzájomného uznávania súdnych a správnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa ochranných opatrení vzťahujúcich sa na obete obchodovania s ľuďmi, čo znamená, že pokiaľ bol status obetí udelený v jednom členskom štáte, musí byť použiteľný v rámci celej Európskej únie, a teda by obetiam (alebo organizáciám, ktoré zastupujú) mala byť poskytnutá pomoc a asistencia v prípade, že im pri cestovaní v rámci Únie nebol ich status uznaný;

16.  domnieva sa, že štatút utečenca, žiadateľa o azyl, držiteľa humanitárnych víz alebo osoby, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu, by sa mal považovať za faktor zraniteľnosti v prípade obetí obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby orgány na presadzovanie práva a azylové orgány spolupracovali a pomáhali obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o ochranu; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

17.  poukazuje na znepokojivú problematiku administratívneho zadržiavania, ktoré niektoré členské štáty často systematicky a nevhodným spôsobom využívajú, hoci by malo ísť o krajné riešenie; zdôrazňuje, že využívanie zadržiavania často vedie k porušovaniu základných práv migrantov a žiadateľov o azyl; vyzýva členské štáty, aby ihneď skoncovali so zadržiavaním obetí obchodovania s ľuďmi a detí; požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o súčasnú situáciu v detenčných centrách (prostredníctvom lepšieho prístupu pre občiansku spoločnosť, novinárov a poslancov); vyzýva členské štáty, aby lepšie a systematickejšie využívali existujúce alternatívy k zadržiavaniu a zohľadňovali pritom potreby zraniteľných skupín, akou sú obete obchodovania s ľuďmi;

18.  vyzýva členské štáty, aby plne a urýchlene začali vykonávať článok 8 smernice 2011/36/EÚ; pripomína, že obete obchodovania by sa nemali trestať a nemali by zodpovedať za trestnú činnosť, na ktorej sa podieľali z donútenia, najmä v prípade prostitúcie, akejkoľvek inej formy sexuálneho vykorisťovania, či nútenej práce;

19.  zdôrazňuje, že ľudia, s ktorými sa obchoduje, sú obeťami trestnej činnosti a mali by mať nárok na ochranu a možnosť získať povolenie na pobyt bez ohľadu na ich ochotu spolupracovať s orgánmi presadzovania práva; považuje za veľmi dôležité, že po vykonaní komplexného posúdenia rizík v otázke realizovateľnosti návratu obete obchodovania s ľuďmi a s prihliadnutím na to, ako situáciu hodnotí sama obeť, by sa malo udeliť povolenie na pobyt tým obetiam a ich rodinám, ktorých bezpečnosť po návrate do krajiny pôvodu by sa nedala zaručiť; v tejto súvislosti pripomína, že návrat musí byť v súlade so zásadou nevyhostenia, ktorou sa riadia členské štáty na základe svojich záväzkov podľa medzinárodného práva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že súčasťou takejto revízie by mali byť aj ustanovenia o povolení na pobyt, a to aj v prípade, že nie je nadviazaná spolupráca s príslušnými orgánmi, a dĺžka doby na rozmyslenie zjednotená na úrovni EÚ;

20.  zdôrazňuje, že obete, najmä tie z tretích krajín, len zriedka rozumejú kultúre a jazyku krajiny, do ktorej boli prepašované; zdôrazňuje, že sú preto vystavení ďalšej úroveň psychologického stresu a frustrácie;

21.  domnieva sa, že svedectvá obetí obchodovania s ľuďmi sú mimoriadne dôležité pre to, aby sa podarilo rozbiť siete obchodníkov s ľuďmi a stíhať a usvedčiť páchateľov; zdôrazňuje potrebu zaistenia účinnej ochrany obetí, aby mohli svedčiť bez rizika; v tejto súvislosti nabáda orgány presadzovania práva členských štátov, aby využívali dostupné technické riešenia, ktoré by obetiam umožnili podávať svedectvá z bezpečného miesta;

22.  konštatuje, že podľa IOM so sebou návrat migrantov a utečencov so sebou neodmysliteľne prináša bezpečnostné riziká opätovného obchodovania, ktoré je nutné identifikovať, posúdiť a zmierniť, keďže riziko, ktoré pre migrantov, s ktorými sa obchoduje, predstavujú ich vykorisťovatelia, sa často zvyšuje v prípade, že utiekli, boli v styku s orgánmi presadzovania práva alebo svedčili na súde[1];

23.  vyzýva členské štáty, aby obetiam obchodovania s ľuďmi a ich rodinným príslušníkom zabezpečili bezplatný prístup k právnej pomoci a poradenstvu vrátane trestných, občianskych alebo migračných konaní; zdôrazňuje potrebu osobitného a cieleného prístupu v otázke nezákonného obchodovania s ľuďmi a ochrany skupín v zraniteľnej situácii, ako sú utečenci, zdravotne postihnuté osoby, Rómovia a deti vrátane maloletých detí bez sprievodu z tretích krajín;

24.  pripomína, že obchodovanie s deťmi často vedie k prípadom sexuálneho zneužívania, prostitúcie, nútenej práce alebo k nezákonnému odoberaniu orgánov a obchodovaniu s nimi, a zdôrazňuje, že v prípade dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou obchodovania s ľuďmi, nie je možné žiadny jeho súhlas s tým, že bude vykonávať určitú prácu alebo poskytovať určité služby, považovať za platný; vyjadruje znepokojenie nad odhadom Europolu z januára 2016, podľa ktorého zmizlo po príchode do EÚ aspoň 10 000 detských utečencov bez sprievodu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že s ohrozenými deťmi príslušníci orgánov na presadzovanie práva často zaobchádzajú ako s páchateľmi alebo neregulárnymi migrantmi a systematicky nehľadajú príznaky obchodovania s ľuďmi s cieľom identifikovať obete;

25.  domnieva sa, že pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu, je zásadne dôležité dosiahnuť lepšiu a proaktívnu identifikáciu detských obetí obchodovania s ľuďmi, najmä na hraničných priechodoch a v prijímacích centrách, ako aj dôslednejšiu multidisciplinárnu spoluprácu, a to aby sa zaistila účinná ochrana najlepších záujmov dieťaťa; považuje za potrebné posilniť systémy opatrovníctva v členských štátoch EÚ, aby sa zabránilo upadaniu detí bez sprievodu a oddelených od svojich rodín do rúk organizovaných skupín obchodníkov s ľuďmi;

26.  pripomína, že podľa smernice 2011/36/EÚ „členské štáty prijmú potrebné opatrenia cieľom nájsť trvalé riešenie na základe individuálneho posúdenia najlepších záujmov dieťaťa“; domnieva sa, že trvalé riešenie možno nájsť začlenením dieťaťa do jeho hostiteľskej spoločnosti alebo uľahčením zlúčenia rodiny s cieľom umožniť dieťaťu, aby sa pridalo ku svojej rodine v inom členskom štáte;

27.  nabáda členské štáty, aby posilnili ochranu a práva obetí obchodovania s ľuďmi pred trestným konaním, počas neho a po ňom; odporúča, aby pri uskutočňovaní individuálneho posúdenia rizika s cieľom zaistiť primeranú ochranu obetí, členské štáty zohľadňovali faktory zraniteľnosti ako pohlavie, tehotenstvo, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia, vek a skutočnosť, že má obeť štatút utečenca, žiadateľa o azyl alebo osoby, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju politiku zlučovania rodín v prípade obetí obchodovania s ľuďmi, a to najmä vtedy, ak je to potrebné na ich ochranu;

28.  pripomína, aby pred uzatvorením dohody o uvoľnení vízového styku Komisia posúdila riziká, ktoré predmetná tretia krajina predstavuje predovšetkým v oblasti nelegálneho prisťahovalectva; trvá na tom, že skupiny obchodníkov s ľudskými bytosťami môžu využívať aj legálne spôsoby migrácie; žiada preto Komisiu, aby zaradila účinnú spoluprácu príslušných tretích krajín v oblasti obchodovania s ľuďmi medzi kritériá, ktoré je nutné splniť, aby bolo možné uzatvoriť akúkoľvek dohodu o uvoľnení vízového styku;

29.  poukazuje na to, že EÚ potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v agende pre migráciu, ktorú predložila Komisia; pripomína, že humanitárne prijímanie môže dopĺňať presídľovanie v záujme poskytovania naliehavo potrebnej, často dočasnej ochrany v prípade potreby tým najzraniteľnejším, napr. maloletým bez sprievodu či utečencom so zdravotným postihnutím, alebo osobám, ktoré potrebujú urýchlený zdravotnícky odsun;

30.  domnieva sa, že členské štáty by mali vytvoriť systémy poskytovania ochrany a pomoci obetiam s cieľom pomôcť im uniknúť z vykorisťovania, a to predovšetkým poskytovaním primeraného bývania, ktoré by nemalo byť podmienené povolením na pobyt obete, ale aj poradenstva a informácií, sociálnej, vzdelávacej a profesijnej podpory, reintegračných programov, terapeutickej a psychologickej starostlivosti, a to v spolupráci so sociálnymi a vzdelávacími subjektmi;

31.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré sú vystavené nútenému žobraniu (napríklad Rómom), a aby to zohľadňovali vo vnútroštátnom kontexte stratégií integrácie Rómov;

32.  zdôrazňuje, že deti a osoby so zdravotným postihnutím by sa mali považovať za zraniteľné obete obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že u obetí obchodovania s ľuďmi sa môže vyskytnúť zdravotné postihnutie v dôsledku zneužívania zo strany obchodníka s ľuďmi, a naopak osoba so zdravotným postihnutím môže byť kvôli tejto zraniteľnosti predmetom záujmu tohto obchodníka;

33.  uvedomuje si význam a úlohu informačných a komunikačných technológií v oblasti obchodovania s ľuďmi a skutočnosť, že technológie sú používané na jednoduchší nábor a vykorisťovanie obetí, ale že môžu slúžiť aj ako nástroj na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že by sa mala lepšie preskúmať úloha informačných a komunikačných technológií vo vzťahu k obchodovaniu s ľuďmi;

34.  vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie internetu v rámci obchodovania s ľuďmi, a to najmä v oblasti online sexuálneho vykorisťovania; žiada, aby Europol v rámci EU IRU (jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu) zintenzívnil boj proti online obchodovaniu s ľuďmi s cieľom odhaľovať, označovať a odstraňovať internetové materiály súvisiace s obchodovaním s ľuďmi;

35.  žiada Komisiu, aby svoju spoluprácu s tretími krajinami prispôsobila novej situácii tak, aby zohľadnila šírenie obchodovania s ľuďmi cez internet; vyzýva Komisiu a Europol, aby vytvorili možnosti spolupráce medzi európskymi orgánmi zameranými na boj proti počítačovej kriminalite (najmä v rámci Europolu) a takýmito orgánmi tretích krajín; žiada Komisiu, aby zároveň zvážila akúkoľvek účinnú spoluprácu s poskytovateľmi internetových služieb v záujme odhaľovania obsahu súvisiaceho s internetovým obchodovaním s ľuďmi a boja proti takémuto obsahu; žiada Komisiu, aby o tom Parlament náležite informovala;

36.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby bol boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je závažným porušením ľudských práv, aj naďalej prioritou ich vonkajších vzťahov a v dialógu s tretími krajinami;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať plnohodnotnú ratifikáciu a vykonávanie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ;

38.  zdôrazňuje, že nútené manželstvo možno vnímať ako formu obchodovania s ľuďmi, ak obsahuje prvok vykorisťovania obete, a vyzýva všetky členské štáty, aby vo svojej definícii obchodovania s ľuďmi zohľadňovali aj tento rozmer; zdôrazňuje, že vykorisťovanie môže byť sexuálne (znásilnenie v manželstve, nútená prostitúcia a nútená pornografia) alebo hospodárske (domáce práce a nútené žobranie), a že nútené manželstvo môže byť konečným cieľom obchodovania s ľuďmi (predaj obete za manželku alebo uzatvorenie manželstva z donútenia); pripomína, že nútené manželstvo môže mať nadnárodnú povahu; žiada preto, aby členské štáty zaistili, aby vnútroštátne orgány zodpovedajúce za migráciu dostali primeranú odbornú prípravu v oblasti núteného manželstva v kontexte obchodovania s ľuďmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v tomto smere posilnila výmenu osvedčených postupov;

39.  berie na vedomie vytvorenie novej formy obchodovania s ľuďmi, v rámci ktorej sa s jednotlivými osobami obchoduje na účely výkupného a ktorá zahŕňa ťažké mučenie; konštatuje, že túto novú formu zvecnenia ľudských bytostí charakterizuje vydieranie, bitie a znásilňovanie ako prostriedok vynucovania úhrady dlhov zo strany rodiny a príbuzných s pobytom v EÚ aj za jej hranicami;

40.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obchodovanie s ľuďmi na účely výkupného zahŕňajúce mučenie bolo považované za formu obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že veľmi traumatizované obete, ktoré to prežili, by mali byť považované za obete určitej formy trestne stíhateľného obchodovania s ľuďmi a mala by sa im poskytnúť ochrana, starostlivosť a podpora[2];

41.  domnieva sa, že bezpečné a legálne spôsoby vstupu na územie EÚ by znížili zraniteľnosť a rozsah obchodovania s ľuďmi;

42.  pripomína, že v súlade so smernicou 2011/36/EÚ by členské štáty mali podporovať organizácie občianskej spoločnosti a úzko s nimi spolupracovať, a to najmä v oblasti iniciatív na tvorbu politiky, informačných a vzdelávacích kampaní, výskumných a vzdelávacích programov a odbornej prípravy, ako aj v oblasti monitorovania a hodnotenia vplyvu opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; okrem toho upozorňuje na to, že MVO by mali pomáhať aj pri včasnej identifikácii obetí a poskytovaní pomoci a podpory týmto obetiam; trvá na tom, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli MVO chránené pred odplatou, hrozbami a zastrašovaním, a dokonca, že sa na nich nebude vzťahovať trestná zodpovednosť v prípadoch, keď pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú v neregulárnej situácii;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijímali cielené a primerané preventívne opatrenia, ktoré by obmedzili riziko, že sa ľudia stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, ako sú vzdelávacie, školiace a osvetové kampane a výskumné programy; vyzýva členské štáty, aby medzi svojimi občanmi šírili osvetu o problematike obchodovania s ľuďmi a identifikácii obetí prostredníctvom informačných kampaní, a to aj tým, že budú zvyšovať povedomie o vplyve a dôsledkoch sexuálnej turistiky a o tom, že je vykorisťovaných mnoho zraniteľných žien a detí, ktoré poskytujú sexuálny služby v rámci sexuálnej turistiky, aby prežili;

44.  víta kroky Europolu, najmä v rámci projektu Focal Point Twins, zamerané na odhaľovanie osôb, ktoré odchádzajú do tretích krajín, aby tam zneužívali deti; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Europolom a dbali o systematickú a rýchlu výmenu údajov;

45.  odporúča, aby medzinárodné spoločenstvo venovalo osobitnú pozornosť problematike obchodovania s ľuďmi v krízovom prostredí (environmentálne katastrofy, ozbrojené konflikty) a v krajinách, kde sa ľudské práva zásadným spôsobom porušujú a kde ľudia nemajú inú možnosť než opustiť krajinu, a to v záujme zníženia zraniteľnosti obetí voči obchodníkom s ľuďmi a iným zločineckým sieťam;

46.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli lepšie systémy monitorovania aktivít súkromných pracovných agentúr, ktoré na pracovné účely privážajú do EÚ občanov tretích krajín;

47.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali so súkromným sektorom a všetkými relevantnými zainteresovanými subjektmi s cieľom zabrániť obchodovaniu s ľuďmi v celom dodávateľskom reťazci, s osobitným zreteľom na detskú prácu; zdôrazňuje, že je v tomto smere potrebné v plnom rozsahu a urýchlene zriadiť európsku obchodnú koalíciu proti obchodovaniu s ľuďmi, ako sa uvádza v stratégii EÚ na roky 2012 – 2016 zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.04.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

46

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Malin Björk, Michał Boni, Ignazio Corrao, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Iliana Iotova, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Marju Lauristin, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, József Nagy, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Beatrix von Storch, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Marek Jurek, Ska Keller, Miltiadis Kyrkos, Gilles Lebreton, Jeroen Lenaers, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Salvatore Domenico Pogliese, Barbara Spinelli, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Eugen Freund, Jean-François Jalkh, Peter Lundgren

  • [1]  Pozri stranu 23 dokumentu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) nazvaného Counter Trafficking and Assistance to Vulnerable Migrants – Annual Report of Activities 2011.
  • [2]  O tejto novej forme obchodovania s ľuďmi sa EP zmieňuje už vo svojom uznesení z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (28.4.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k boju proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ
(2015/2340(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Catherine Bearder

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi je závažným porušením ľudských práv a telesnej integrity, ako aj rodovo motivovaným trestným činom, keďže ženy a dievčatá, s ktorými sa v drvivej väčšine obchoduje na účel sexuálneho vykorisťovania, tvoria neprimerane vysoký počet obetí; keďže ženy a dievčatá tvoria vysoké percento obetí aj v prípade iných foriem obchodovania s ľuďmi, ako je násilné vykorisťovanie v domácej a opatrovateľskej práci, výrobe, potravinárstve, upratovacích službách a ďalších odvetviach;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi môže byť výsledkom globálnych hospodárskych a sociálnych rozdielov a môže ho ešte viac prehlbovať spoločenská nerovnosť medzi ženami a mužmi; keďže v stratégii EÚ je násilie páchané na ženách označené za hlavnú príčinu obchodovania s ľuďmi;

C.  keďže na obchodovanie s ľuďmi sa treba zamerať z hľadiska dopytu i zisku, a to z toho dôvodu, že vykorisťovanie žien najmä na sexuálne služby vychádza z dopytu po takýchto službách a zo zisku, ktorý prinášajú;

1.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že ľudské práva, rodová rovnosť a boj proti obchodovaniu s ľuďmi budú naďalej stredobodom rozvojových politík EÚ a jej partnerstiev s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní nových rozvojových politík a preskúmaní existujúcich politík zaviedla opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko;

2.  zdôrazňuje, že posilnením ekonomického a sociálneho postavenia žien a dievčat by sa zmenšilo riziko, že sa stanú obeťami, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní cielených opatrení zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých rozvojových činnostiach a zaručila, aby rodová rovnosť bola spolu s právami žien aj naďalej súčasťou politického dialógu s tretími krajinami;

3.  berie na vedomie normatívny účinok švédskeho modelu na zníženie dopytu a navrhuje zaviesť podobné normatívne opatrenia v rámci EÚ 28, ako aj prostredníctvom jej vonkajších vzťahov;

4.  zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi z rozvojových krajín je podnecované dopytom po sexuálnych službách vo vyspelých krajinách, čím sa osoby, ako sú ženy a dievčatá, dostávajú do zraniteľného postavenia, a vyzýva členské štáty, aby vedomé využívanie služieb osôb, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, stíhali ako trestný čin;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty stíhali ako trestný čin aj využívanie akýchkoľvek služieb obetí obchodovania s ľuďmi svojimi občanmi, a to aj v prípade, ak bol takýto čin spáchaný mimo členského štátu a/alebo mimo EÚ;

6.  zdôrazňuje význam cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 5.2, ktorý žiada odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a iného vykorisťovania;

7.  berie na vedomie význam všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, predovšetkým v prípade obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré môžu mať v priamej súvislosti s vykorisťovaním mnohé fyzické a psychické problémy; vyzýva členské štáty, aby pre obete obchodovania s ľuďmi zaviedli ľahko dostupné služby zdravotnej a následnej starostlivosti;

8.  vyzýva členské štáty, v ktorých došlo k vykorisťovaniu obetí obchodovania s ľuďmi, aby poskytli primeranú a potrebnú lekársku starostlivosť založenú na individuálnych potrebách a zohľadňujúcu rodové hľadisko a aby osobitnú pozornosť venovali obetiam obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania;

9.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi v azylových konaniach a konaniach o návrate, aby viedli podrobnejšie záznamy rozlíšené podľa pohlavia a aby zaručili, aby takýmto obetiam boli poskytnuté aj primerané možnosti pomoci;

10.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli právne nástroje, ktoré obetiam obchodovania s ľuďmi uľahčia kontaktovanie orgánov bez ohrozenia ich vlastnej bezpečnosti a práv ako obetí;

11.  vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby pre zamestnancov orgánov presadzovania práva a pohraničných orgánov vytvorili školenia zamerané na rodovú problematiku, aby dokázali lepšie identifikovať potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, najmä obchodovania na účel sexuálneho vykorisťovania, a vedeli im poskytnúť pomoc;

12.  žiada zvýšiť účinnosť politiky EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že sa hlbšie zakotví do širších stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti, rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi, hospodárskeho rastu, kybernetickej bezpečnosti, migrácie a vonkajších vzťahov;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zintenzívnenia zákonných opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi rozšírili aj vymedzenie pojmu obchodovania s ľuďmi o jeho nové formy; berie na vedomie uznesenie Parlamentu 2015/2229(INI) prijaté v decembri 2015, v ktorom bolo donosenie dieťaťa náhradnou matkou vymedzené ako obchodovanie s ľudskými telami, a teda ekvivalentné obchodovaniu s ľuďmi;

14.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonali Istanbulský dohovor, pretože obchodovanie s ľuďmi možno považovať za závažnú formu násilia na ženách.

15.  zdôrazňuje význam zaistenia bezpečnosti obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré svedčia na súde proti obchodníkom s ľuďmi;

16.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a aby osobitnú pozornosť venovali rodovému rozmeru obchodovania s ľuďmi s cieľom konkrétne bojovať proti detským sobášom, sexuálnemu vykorisťovaniu žien a dievčat a sexuálnej turistike; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie v rámci chartúmskeho procesu zvýšením počtu špecifických projektov a zabezpečením aktívnej účasti väčšieho počtu štátov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Evelyn Regner, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Julia Reid, Marco Zanni

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (8.4.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k boju proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ
(2015/2340(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miroslav Mikolášik

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že v preambule Charty základných práv Európskej únie sa potvrdzuje, že EÚ „do stredobodu svojej činnosti stavia človeka a ľudskú dôstojnosť“ a že chartou sa zakazuje okrem iného mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, obchodovanie s ľuďmi a otroctvo;

2.  zdôrazňuje, že každé obchodné zneužívanie orgánov, ktoré vylučuje spravodlivý prístup k transplantácii, je neetické, nezlučiteľné s väčšinou základných ľudských hodnôt a je zakázané na základe článku 3 ods. 2 Charty základných práv EÚ;

3.  pripomína, že skupiny organizované na medzinárodnej úrovni, či už tajne, alebo so súhlasom obetí, ktoré oklamali falošnými sľubmi, prevážajú obete do bohatších regiónov, pričom na čele zoznamu sú európske krajiny, kde sú bohatší zákazníci, najmä pre obchodovanie so sexom;

4.  zdôrazňuje, že podľa správy organizácie Global Financial Integrity obchodovanie s ľudskými orgánmi je jednou z desiatich najvýznamnejších nelegálnych zárobkových aktivít, ktorá vytvára zisky vo výške 600 miliónov až 1,2 miliardy amerických dolárov ročne, pričom sú do nej zapojené viaceré krajiny; ďalej zdôrazňuje, že podľa údajov Organizácie Spojených národov ľudia všetkých vekových kategórií sa môžu stať cieľmi, ale migranti, bezdomovci a osoby, ktoré nevedia čítať, sú osobitne zraniteľnými skupinami;

5.  vyzýva všetky inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uplatňovali ucelenú politiku vnútri i navonok tým, že v súlade so základnými hodnotami únie určia ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami, a tiež aby využívali predovšetkým hospodárske a obchodné vzťahy ako prostriedok pákového efektu;

6.  vyzýva EÚ, aby presadzovala a podporovala dialóg o ľudských právach so zahraničnými štátnymi a neštátnymi partnermi v záujme formalizovania partnerstiev s medzinárodnými a národnými organizáciami pre ľudské práva a aby urobila všetko, čo je v jej silách, na posilnenie spolupráce a koordinácie s tretími krajinami s cieľom lepšieho vyhľadávania obetí, posilnenia opatrení na zabraňovanie obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečenie účinného stíhania páchateľov;

7.  naliehavo vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby zabezpečili, že všetky výrobky, ktoré sa predávajú na území EÚ, spĺňajú medzinárodné normy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci celého výrobného reťazca;

8.  s veľkým znepokojením konštatuje, že podľa Medzinárodnej organizácie práce sa asi 21 miliónov ľudí na celom svete je obeťou najrozšírenejších foriem moderného otroctva vrátane nútenej práce, ktoré vytvára zisk prevyšujúci 30 miliárd EUR ročne, obchodovania s orgánmi a núteného sexuálneho vykorisťovania, ktorému je vystavených 80 % obetí obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že muži nie sú výnimkou, ale najviac postihnuté sú najzraniteľnejšie skupiny ako starší ľudia, ženy, chorí, zdravotne postihnuté osoby a deti, pričom sa odhaduje, že 5,5 milióna obetí obchodovania s ľuďmi sú deti; poukazuje na to, že podľa triezvych odhadov, ktoré zverejnila Medzinárodná organizácia pre migráciu, obchodovanie s deťmi prináša zisk približne 7,6 miliardy EUR ročne;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že ľuďom, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy z dôvodu náhlych alebo postupných klimatických zmien, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky, hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že tento typ mobility osôb súvisiacej so zmenou klímy má silný hospodársky rozmer vrátane straty živobytia a zníženia príjmov domácností, takže existuje priama hrozba, že dotknuté osoby sa stanú obeťami nútenej práce alebo otroctva;

10.  zdôrazňuje dôležitosť a bezprostrednú povahu krízy klimatických migrantov a veľkú pravdepodobnosť toho, že sa stanú obeťou obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že by sa mali prijať aktívne opatrenia a osobitná pozornosť by sa mala venovať obchodovaniu s ľuďmi v krízových prostrediach, ako sú miesta výskytu prírodných pohrôm, ako aj klimatickým migrantom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasné medzinárodné ľudskoprávne normy majú len obmedzenú použiteľnosť v situáciách vysídľovania spôsobeného klímou; preto vyzýva EÚ, aby presadzovala medzinárodne právne uznávané vymedzenie pojmu „klimatickí utečenci“;

11.  odsudzuje nezákonné obchodovanie s ľuďmi vrátane obchodovania s ľuďmi na účel odoberania orgánov a všetky iné obchodné činnosti spočívajúce vo vykorisťovaní a spojené s porušovaním práva na telesnú integritu a s páchaním násilia; odmieta využívanie ľudských bytostí, ich orgánov a častí ich tiel na komerčné účely; kladie dôraz na závažné zdravotné následky obchodovania s ľudskými bytosťami pre obete všetkých foriem vykorisťovania, tak telesného, ako aj duševného; poukazuje na to, že osobitne zraniteľní voči tomu, že sa stanú obeťami nezákonného obchodovania s orgánmi, sú ľudia z najchudobnejších spoločenstiev na svete;

12.  zdôrazňuje dôležitosť prevencie a mnohosektorového a mnohodisciplinárneho prístupu pri riešení problému nezákonného získavania ľudských orgánov vrátane obchodovania s ľuďmi na účely odoberania orgánov, ktoré sa rozvinulo na celosvetový problém; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, aby boli obete lepšie informované o telesných aj duševných rizikách, a to najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi z pohľadu nerovnosti a chudoby, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie; zdôrazňuje, že kampane na zlepšovanie informovanosti by mali byť požadovaným prvkom európskej susedskej politiky a rozvojovej spolupráce EÚ;

13.  zdôrazňuje, že hospodárska stagnácia, biele miesta v právnych predpisoch a nedostatky pri presadzovaní práva v rozvojových krajinách spolu s rastúcou globalizáciou a modernejšími komunikačnými technológiami vytvárajú dokonalý priestor na trestuhodné počínanie v oblasti nezákonného obchodovania s orgánmi; poukazuje na to, že nedostatok hospodárskych príležitostí núti ľudí k tomu, aby uvažovali o možnostiach, ktoré by mohli inak považovať za nebezpečné alebo trestuhodné, zatiaľ čo nedostatočné presadzovanie práva umožňuje obchodníkom, aby konali takmer bez obáv, že ich budú stíhať;

14.  vyzýva všetky členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali a začali uplatňovať Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť a urýchliť snahu o implementáciu európskych smerníc a dohovorov proti obchodovaniu s orgánmi, tkanivami a bunkami do vnútroštátnych právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že osoby zodpovedné za obchodovanie s orgánmi, tkanivami a bunkami budú primerane stíhané, a aby sa možní príjemcovia odrádzali od vyhľadávania nelegálne predávaných orgánov;

15.  odsudzuje nezákonné obchodovanie s deťmi na účel adopcie európskymi rodičmi, ktorí platia vysoké poplatky za to, aby si zaistili vytúžené bábätko, vrátane kupovania si detí, ktoré sa rodia náhradným matkám v tretích krajinách;

16.  odsudzuje prax obchodovania s ľuďmi na účely núteného náhradného materstva ako porušenie práv žien a práv dieťaťa; konštatuje, že dopyt stimulujú rozvinuté krajiny na úkor zraniteľných a chudobných ľudí často v rozvojových krajinách, a žiada členské štáty, aby zvážili dôsledky vlastných reštriktívnych reprodukčných politík;

17.  zdôrazňuje, že všetky obete obchodovania s ľuďmi musia mať prístup k primeraným zdravotníckym službám; konštatuje, že väčšinu zistených obetí v EÚ tvoria ženy a dievčatá, ktoré sa zneužívajú na sexuálne účely; poukazuje na potrebu sústrediť pozornosť na obete a konštatuje, že tento druh vykorisťovania spôsobuje osobitné ujmy, ktoré si vyžadujú služby na vyššej úrovni; poukazuje na to, že chudoba, sexuálna a etnická diskriminácia, neznalosť, dezinformovanosť, politické a hospodárske krízy, ozbrojené konflikty a prírodné pohromy sú úrodnou pôdou pre obchodníkov s deťmi;

18.  zdôrazňuje, že deti, ktoré sa stali obeťami obchodovania, sa zneužívajú na rozličné účely vrátane prostitúcie, domácich prác a prác na plantážach, ako vojakov či pomocníkov ozbrojených skupín, aby páchali trestné činy a žobrali;

19.  upriamuje pozornosť na to, že treba riešiť problém zmiznutí migrujúcich detí bez sprievodu po príchode do Európy, a na skutočnosť, že Europol uviedol, že v súčasnosti je nezvestných okolo 10 000 detí; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na odstránenie obchodovania s ľuďmi, aby prijali všetky potrebné opatrenia na nájdenie a zabezpečenie ochrany všetkých migrujúcich detí bez sprievodu, ktoré zmizli po registrácii pri príchode na európskej pôde, a aby posilnili mechanizmy varovania detí, pričom pripomína, že najviac vystavené riziku vykorisťovania, zneužívania a násilia sú tí, ktorí nemajú rodný list;

20.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zintenzívniť svoju spoluprácu pod záštitou Interpolu a Europolu s cieľom účinnejšie riešiť otázku obchodu s orgánmi a ľuďmi vrátane neutralizácie internetových aktivít a inšpekcie na miestach, kde sa môžu nachádzať obete obchodovania s ľuďmi; nalieha na prebiehajúcu spoluprácu a výmenu informácií medzi medzinárodnými organizáciami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby osoby zodpovedné za obchodovanie s orgánmi boli primerane stíhané;

21.  zdôrazňuje, že nakupovanie ľudských orgánov, tkanív a buniek je nezákonné; konštatuje, že ľudia, s ktorými sa obchoduje na účel odoberania orgánov, sa stretávajú s osobitnými problémami a že obete si často neuvedomujú dlhodobé následky odobratia orgánov, ktoré vedú k oslabeniu zdravia, a nedostatočnú pooperačnú starostlivosť, ani psychologický dosah operácie; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie;

22.  odsudzuje obchodovanie s ľudskými orgánmi, tkanivami a bunkami, ako aj nezákonné obchodovanie s reprodukčnými bunkami (vajíčkami, spermiami), plodovými tkanivami a bunkami, kmeňovými bunkami dospelých osôb a embryonálnymi kmeňovými bunkami;

23.  zdôrazňuje, že obetiam by sa mala poskytovať komplexná starostlivosť, nielen v prípade bezprostredných a chronických zdravotných následkov, ale aj dlhodobých účinkov na ich psychiku; preto upozorňuje na dôležitosť úlohy, orgánov a organizácií pri informovaní obetí o ich práve na prístup k spravodlivosti, pomoci a zdravotníckej starostlivosti;

24.  poukazuje na to, že obete nútenej prostitúcie vo väčšine členských štátov len ťažko získavajú prístup k psychologickej starostlivosti, a preto sa takmer výlučne musia spoliehať na podporu dobročinných organizácií; preto požaduje pre tieto organizácie väčšiu podporu a vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky zabraňujúce prístupu k psychologickej starostlivosti;

25.  poukazuje na dôležitú úlohu lekárov, ošetrovateľov, sociálnych pracovníkov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú jedineční v tom, že majú prístup k obetiam v zajatí a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabraňovaní obchodu s ľuďmi; je znepokojený tým, že to teraz predstavuje premárnenú príležitosť na intervenciu; konštatuje, že je nevyhnutné vzdelávať lekársku komunitu v oblasti odhaľovania varovných signálov obchodovania s ľuďmi a postupoch podávania správ s cieľom lepšie pomáhať obetiam, a tiež stanoviť prísne sankcie za akékoľvek zapojenie do nezákonného obchodovania s orgánmi;

26.  nabáda na to, aby sa predpokladané súhlasné programy zaviedli v rozličných krajinách alebo projektoch, v rámci ktorých občania dostanú možnosť na to, aby sa priamo zapísali do registra darcov orgánov po skončení určitých administratívnych postupov, vďaka čomu by sa zmenšila závislosť pacientov od čierneho trhu a zároveň by sa zvýšilo množstvo dostupných orgánov, v dôsledku čoho by sa mohli znížiť finančné náklady na transplantáciu a zmenšiť hnacia sila liečebného cestovného ruchu;

27.  vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie úsilie o zapojenie lekárskej obce do práce na zlepšovaní boja proti tejto forme obchodovania prostredníctvom zvyšovania informovanosti o otázkach súvisiacich s obchodovaním a zabezpečovaní povinnej odbornej prípravy;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili ku krokom na zamedzenie „transplantačnému cestovnému ruchu“ pomocou prijatia opatrení, ktoré zvýšia dostupnosť zákonne získaných orgánov s cieľom posilniť prevenciu nezákonného získavania orgánov a vytvoriť transparentný systém vysledovateľnosti transplantovaných orgánov pri súčasnom zabezpečení anonymity darcov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na podporu účasti členských štátov EÚ na partnerstvách pre spoluprácu, ako sú Eurotransplant a Scandiatransplant;

29.  poukazuje na to, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existujú obmedzené vedecké údaje o priekupníctve a zdraví, najmä v súvislosti s duševným a psychickým zdravím; zároveň poukazuje na to, že potreby obetí a pozostalých sa často podceňujú; preto vyzýva Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby vytvorili monitorovací systém a šírili informácie o dôsledkoch priekupníctva a potrebách obetí z hľadiska telesného a duševného zdravia;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali Chartu Organizácie Spojených národov a zásady azylového práva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.3.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

65

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Dame Glenis Willmott, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Mark Demesmaeker, Jan Huitema, Peter Jahr, Merja Kyllönen, Anne-Marie Mineur, Alessandra Mussolini, James Nicholson, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

José Blanco López

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Jean-Luc Schaffhauser, Bodil Valero, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Judith Sargentini, Ricardo Serrão Santos, Renate Weber