Postup : 2016/2140(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0080/2017

Predkladané texty :

A8-0080/2017

Rozpravy :

PV 26/04/2017 - 21
CRE 26/04/2017 - 21

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.65

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0196

SPRÁVA     
PDF 611kWORD 92k
28. marca 2017
PE 595.670v02-00 A8-0080/2017

o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu

(2016/2140(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajkyňa: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu

(2016/2140(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 153, 191, 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa(1) a všeobecný komentár č. 16 k Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) venované detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnemu vyjednávaniu,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva č. 26/9(3), ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(4),

–  so zreteľom na programy financované z Trustového fondu OSN na skoncovanie s násilím páchaným na ženách, zamerané na riešenie obťažovania žien a násilia páchaného na ženách v odevnom priemysle(5),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala UNCTAD (2015)(6),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497)(9),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky z roku 2015(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o plnení tematického cieľa „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ – článok 9 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(17),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Doložky o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách EÚ, ktorú v roku 2015 uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Európskeho parlamentu(18),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Obchodná politika EÚ: prechod z rodovej slepoty k rodovej citlivosti?, ktorú vypracovala tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Európskeho parlamentu(19),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(20),

–  so zreteľom na Pakt udržateľnosti pre trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši,

–  so zreteľom na program MOP v oblasti zlepšovania pracovných podmienok v odvetví konfekčných odevov v Bangladéši(21),

–  so zreteľom na dohodu z roku 2013 o protipožiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov v Bangladéši,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci, ktorú 25. apríla 2016 podpísal prezident organizácie Inditex Pablo Isla a generálny tajomník odborovej federácie IndustriALL Global Union Jyrki Raina, venovanú zodpovednému riadeniu dodávateľského reťazca v odevnom priemysle,

–  so zreteľom na konferenciu na vysokej úrovni venovanú zodpovednému riadeniu dodávateľského reťazca v odevnom priemysle, ktorá sa uskutočnila v Bruseli 25. apríla 2016,

–  so zreteľom na systém VSP+ Európskej únie(22),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(23),

–  so zreteľom na projekt Vision Zero Fund, ktorý v roku 2015 iniciovali krajiny G7 v spolupráci s MOP s cieľom podporovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v krajinách, kde prebieha výroba,

–  so zreteľom nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel(24) a holandskú Dohodu o udržateľnom odevnom a textilnom priemysle(25),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0080/2017),

A.  keďže hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou a dobrou politikou správy vecí verejných; keďže zložitosť a fragmentácia globálnych hodnotových reťazcov (GHR) si vyžadujú doplnkové politiky zamerané na proces neustáleho zlepšovania s cieľom zmeniť GHR a výrobné reťazce na udržateľné a vytvoriť hodnotu v dodávateľských reťazcoch, ako aj štúdie o vplyve organizačných štruktúr v sektore, systém koordinácie a vyjednávaciu silu členov siete na vývoj týchto procesov; keďže sú potrebné doplnkové sprievodné opatrenia na ochranu proti potenciálnemu nepriaznivému vplyvu týchto reťazcov; keďže obetiam porušovania ľudských práv by sa mal zaručiť efektívny prístup k náprave;

B.  keďže 60 miliónov ľudí na celom svete pracuje v textilnom a odevnom odvetví, ktoré vytvára množstvo pracovných miest, najmä v rozvojových krajinách;

C.  keďže výrobcovia textilu v rozvojových krajinách sú neustále vystavení agresívnym nákupným praktikám zo strany medzinárodného veľkoobchodu a maloobchodu, čo je spôsobené aj neľútostnou celosvetovou hospodárskou súťažou;

D.  keďže obete troch incidentov v odevnom priemysle s najväčším počtom úmrtí (Rana Plaza, Tazreen a Ali Enterprises) dostali alebo dostanú odškodnenie za stratu príjmov; keďže udelenie náhrady je v súlade s dohovorom MOP č. 121 a keďže je to výsledkom bezprecedentnej spolupráce medzi značkami, odbormi, občianskou spoločnosťou, vládami a MOP; keďže kvôli rozsiahlemu porušovaniu kľúčových ľudských práv je skutočná náprava naďalej zriedkavá;

E.  keďže obete prípadov porušovania ľudských práv, v ktorých figurujú európske spoločnosti, čelia v oblasti prístupu k súdnym prostriedkom nápravy viacerým prekážkam vrátane procesných prekážok v oblasti prípustnosti a zverejňovania dôkazov, nákladov na súdny spor, ktoré sú často prohibitívne, absencie jednoznačných noriem v oblasti zodpovednosti za zapojenie podnikov do porušovania ľudských práv a nejasnosti pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného pri cezhraničných súdnych sporoch;

F.  keďže článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) rázne vyžaduje, aby obchodná politika EÚ vychádzala z vonkajších politík a cieľov EÚ, konkrétne tých v oblasti rozvojovej spolupráce uvedených v článku 208 TFEÚ; keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom;

G.  keďže EÚ je po Číne druhým najväčším svetovým vývozcom textilu a odevných výrobkov, a to vďaka približne 174 000 textilným a odevným podnikom, z čoho 99 % tvoria MSP poskytujúce prácu zhruba 1,7 milióna občanom; keďže okrem toho viac ako tretina (34,3 %, čo predstavuje celkovú hodnotu 42,29 miliardy EUR) odevov určených na európsky trh je vyrobených európskymi spoločnosťami;

H.  keďže Deklarácia MOP o základných pracovných zásadách a právach zaväzuje členské štáty k tomu, aby bez ohľadu na to, či príslušné dohovory ratifikovali, rešpektovali a presadzovali zásady a práva v štyroch kategóriách, a to: sloboda združovania a skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie; odstránenie diskriminácie v oblasti zamestnania a povolania; odstránenie nútenej alebo povinnej práce; zrušenie detskej práce;

I.  keďže kolektívne vyjednávanie je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby mzdy rástli súmerne s produktivitou; keďže využívanie neštandardných foriem zamestnania v celosvetovom dodávateľskom reťazci vrátane subdodávateľských zmlúv a práce na čierno oslabilo kolektívne dohody; keďže mnohí pracovníci v odevnom priemysle nezarábajú ani životné minimum;

J.  keďže mnohé členské štáty, ako napríklad Nemecko, Holandsko, Dánsko a Francúzsko, propagujú vnútroštátne programy;

K.  keďže projekt Uvedomovanie si dlhodobej hodnoty pre podniky a investorov (Realising Long-term Value for Companies and Investors), realizovaný v rámci Zásad OSN pre zodpovedné investície a iniciatívy OSN Global Compact (globálny pakt) ukazuje, že hospodárstvo je zlučiteľné so zásadami sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a rešpektovania ľudských práv, a tieto zásady posilňuje;

L.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, bez ohľadu na ich veľkosť, lokalitu, vlastníctvo a štruktúru;

M.  keďže EÚ zohráva v odevnom priemysle a obchode kľúčovú úlohu ako investor, kupujúci, maloobchodník a spotrebiteľ, a je preto najvhodnejšia na to, aby prepojila viaceré iniciatívy na celom svete s cieľom výrazne zlepšiť neľudské postavenie desiatok miliónov pracovníkov v tomto odvetví a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých zúčastnených;

N.  keďže zodpovedné riadenie globálnych hodnotových reťazcov je obzvlášť dôležité z hľadiska rozvoja, pretože k veľmi závažnému porušovaniu ľudských a pracovných práv a k znečisťovaniu životného prostredia často dochádza v producentských krajinách, ktoré často čelia veľkým výzvam v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rastu, čo má vplyv na najzraniteľnejšie osoby;

O.  keďže vysoká výkonnosť v oblasti vývozu odevov, najmä v prípade Číny, Vietnamu, Bangladéša a Kambodže, má pokračovať;

P.  keďže vo väčšine prípadov sa porušovanie ľudských práv v odevnom priemysle týka rôznych aspektov pracovných práv, ako napríklad odopretie základného práva pracovníkov združovať sa v odboroch podľa vlastného výberu alebo vytvárať takéto združenia, ďalej nemožnosť kolektívneho vyjednávania v dobrej vôli, v dôsledku čoho je ťažké zaručiť pracovníkom uplatňovanie ich základných práv na pracovisku; keďže v dôsledku toho dochádza k rozsiahlemu porušovaniu pracovných práv, vrátane: miezd pod hranicou chudoby, mzdových krádeží, nútenej a detskej práce, svojvoľného prepúšťania, nebezpečného pracoviska a zdraviu škodlivých pracovných podmienok, násilia páchaného na ženách, fyzického a sexuálneho obťažovania, neistých pracovných miest a pracovných podmienok; keďže napriek rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv sú skutočné kroky smerujúce k náprave naďalej zriedkavé; keďže tieto nedostatky v oblasti slušnej práce sú osobitne akútne v exportných spracovateľských zónach (EPZ) napojených na celosvetové dodávateľské reťazce, ktoré často charakterizujú výnimky z pracovnoprávnych a daňových predpisov a obmedzenia v oblasti činností odborov a kolektívneho vyjednávania;

Q.  keďže zatiaľ čo za posledných 20 rokov dobrovoľné iniciatívy pod vedením súkromného sektora, ako napríklad kódexy správania, označovanie, sebahodnotenie a sociálne audity poskytli príslušné rámce pre spoluprácu v oblastiach ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci, neukázali sa ako dostatočne účinné na dosiahnutie skutočného zlepšenia práv pracovníkov, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie počtu práv pracovníkov, informovanosť spotrebiteľov, či environmentálne normy, bezpečnosť a udržateľnosť v dodávateľskom reťazci odevného priemyslu;

R.  keďže iniciatívy so zapojením viacerých zainteresovaných subjektov ako nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel či holandská Dohoda o udržateľnom odevnom a textilnom priemysle privádzajú k jednému stolu zainteresované subjekty ako priemysel, odbory, vláda a MVO; keďže normy vypracované týmito iniciatívami takisto zahŕňajú otázky týkajúce sa životného prostredia; keďže tieto iniciatívy sa ešte nedostali do realizačnej fázy, takže na konkrétne výsledky sa stále čaká; keďže takéto vnútroštátne iniciatívy sú potrebné kvôli tomu, že neexistuje legislatívna iniciatíva EÚ; keďže vo väčšine členských štátov však takéto iniciatívy chýbajú;

S.  keďže úsilie podnikov o propagáciu dodržiavania pravidiel na pracovisku môže podporiť, nie však nahradiť, účinnosť a efektívnosť systémov správy vecí verejných, konkrétne povinnosť každého štátu propagovať dodržiavanie pravidiel a presadzovať vnútroštátne pracovnoprávne predpisy a nariadenia, vrátane funkcií pracovných úradov a inšpekcie práce, riešenia sporov a stíhania páchateľov porušení, a ratifikovať a zaviesť do praxe medzinárodné pracovnoprávne normy;

T.  keďže trendy v odevnom priemysle ešte stále smerujú k rýchlo sa meniacej móde, čo predstavuje ohromnú hrozbu a obrovský tlak pre pracovníkov odevného priemyslu v krajinách, kde sa odevy vyrábajú;

U.  keďže nemecké ministerstvo pre rozvojovú spoluprácu stanovilo cieľ, podľa ktorého musí 50 % textilu dovážaného do Nemecka spĺňať najneskôr v roku 2020 ekologické a sociálne kritériá;

V.  keďže v záujme zlepšenia riadenia globálnych hodnotových reťazcov sa musia využívať rôzne nástroje a iniciatívy v takých oblastiach politiky ako obchod a investície, podpora súkromného sektora a rozvojová spolupráca, a to tak, aby prispeli k udržateľnosti a zodpovednému riadeniu globálnych hodnotových reťazcov v rámci vykonávania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom sa uznáva kľúčový vplyv obchodných politík na realizáciu jeho cieľov, keďže pokrývajú niekoľko oblastí politiky, napríklad pravidlá pre pôvod, komoditné trhy, pracovné práva a rodovú rovnosť;

W.  keďže špecifické charakteristické črty hodnotových reťazcov v odevnom priemysle, napríklad geograficky rozptýlené fázy výrobného procesu, rôzne typy pracovníkov v odevnom priemysle, nákupná politika, nízke ceny, veľké objemy, krátke dodacie lehoty, zadávanie zákaziek subdodávateľom a krátkodobé vzťahy medzi nákupcami a dodávateľmi, znižujú prehľadnosť, vysledovateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca podnikov a zvyšujú riziko porušovania ľudských a pracovných práv, environmentálnych škôd a neprimeraných životných podmienok zvierat, a to už od fázy výroby surovín; keďže transparentnosť a vysledovateľnosť sú základné predpoklady zodpovednosti každej spoločnosti, ako aj zodpovednej spotreby; keďže spotrebiteľ má právo vedieť, kde bol konkrétny kus oblečenia vyrobený a za akých sociálnych a environmentálnych podmienok; keďže zaistenie práva spotrebiteľov na spoľahlivé, transparentné a relevantné informácie o udržateľnosti výroby pomôže dosiahnuť trvalú zmenu vysledovateľnosti a transparentnosti dodávateľského reťazca v odevnom priemysle;

X.  keďže práva žien sú základnou súčasťou ľudských práv; keďže rodová rovnosť patrí do rozsahu pôsobnosti kapitol obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja; keďže špecifický dosah obchodných a investičných dohôd je na ženy a mužov z dôvodu štrukturálnych rodových nerovností odlišný; keďže rodová dimenzia by mala byť preto súčasťou všetkých obchodných dohôd, a to s cieľom posilniť rodovú rovnosť a práva žien;

Y.  keďže zamestnávanie žien v odevnom priemysle v rozvojových krajinách významne prispieva k príjmom domácností a znižovaniu chudoby;

Z.  keďže práva detí sú integrálnou súčasťou ľudských práv a je naďalej nevyhnutné skoncovať s detskou prácou; keďže práca detí si vyžaduje osobitnú reguláciu z hľadiska veku, pracovného času a druhov práce;

AA.  keďže v decembri 2016 bolo v Bangladéši zadržaných mnoho odborových aktivistov, čo vyvolalo protesty za dôstojnú mzdu a lepšie pracovné podmienky; keďže v dôsledku protestov prišlo o prácu niekoľko stoviek pracovníkov v odevnom priemysle; keďže právo združovať sa v krajinách, kde sa odevy vyrábajú, ešte stále nerešpektuje;

AB.  keďže podľa odhadov tvoria 70 až 80 %(26) zamestnancov v odvetví konfekčných odevov vo výrobných krajinách ženy s nízkou kvalifikáciou a často aj maloletí; keďže vzhľadom na nízke mzdy a nízku, ak vôbec nejakú, úroveň sociálnej ochrany sú tieto ženy a deti mimoriadne zraniteľné voči vykorisťovaniu; keďže v prebiehajúcich iniciatívach v oblasti udržateľnosti takmer úplne absentuje rodové hľadisko a osobitné opatrenia na posilnenie postavenia žien;

AC.  keďže súkromný sektor zohráva zásadnú úlohu pri podpore udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách; keďže hospodárstva niektorých rozvojových krajín sú od odevného priemyslu závislé; keďže expanzia tohto odvetvia umožnila mnohým pracovníkom posun z neformálneho hospodárstva do formálneho odvetvia;

AD.  keďže odevný priemysel je odvetvím, v ktorom sa v súčasnosti vykonáva najviac iniciatív v oblasti udržateľnosti; keďže niektoré existujúce iniciatívy pomohli situáciu v odevnom priemysle zlepšiť a preto by malo úsilie pokračovať aj na európskej úrovni;

AE.  keďže obchodné dohody sú významným nástrojom na presadzovanie slušnej práce v celosvetových dodávateľských reťazcoch, v kombinácii so sociálnym dialógom a monitorovaním na úrovni firmy;

AF.  keďže Komisia zverejnila v októbri 2015 svoju novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej uvádza zámer využívať obchodné dohody a preferenčné programy ako páky na celosvetové presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv, spravodlivého a etického obchodu a na zlepšenie zodpovednosti dodávateľských reťazcov ako prostriedku na posilnenie trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv, boja proti korupcii a dobrej správy v tretích krajinách;

1.   víta rastúcu pozornosť venovanú podpore slušných pracovných podmienok v globálnych dodávateľských reťazcoch po zrútení továrne Rana Plaza, predloženie návrhu francúzskeho zákona o povinnej náležitej starostlivosti, zákon proti otroctvu v Spojenom kráľovstve, holandskú Dohodu o udržateľnom textilnom a odevnom priemysle, nemecké Partnerstvo pre udržateľný textilný priemysel a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v prospech „naliehavých opatrení“ na zlepšenie zodpovednosti v globálnych dodávateľských reťazcoch, v rámci ktorých sa bude venovať zvýšená pozornosť podpore udržateľnosti, transparentnosti a vysledovateľnosti hodnotových a výrobných reťazcov; uznáva záväzok Komisie zameraný na zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov, a to aj v odevnom priemysle, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Obchod pre všetkých; víta tzv. iniciatívu zelenej karty, v ktorej osem členských štátov vyzvalo spoločnosti so sídlom v EÚ, aby dodržiavali povinnosť starostlivosti voči jednotlivcom a spoločenstvám, ktorých ľudské práva a miestne životné prostredie tieto spoločnosti ovplyvňujú; víta holistický prístup indexu Higg na meranie environmentálneho, sociálneho a pracovného vplyvu podnikov; zdôrazňuje potrebu pokračovať v zdokonaľovaní indexu Higg a v zlepšovaní jeho transparentnosti;

2.  víta dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi spoločnosťou Inditex a odborovou federáciou IndustriALL Global Union, ktorá zastupuje celkom 50 miliónov pracovníkov v 140 krajinách, o zlepšovaní riadenia dodávateľského reťazca v odevnom priemysle; zdôrazňuje, že budúcnosť odevného priemyslu bude závisieť od zlepšovania udržateľnej produktivity a vysledovateľnosti, aby sa zaistila reálna identifikácia procesov, ktoré sa odohrávajú v celom hodnotovom reťazci, čo umožní identifikovať a zaviesť zlepšenia;

3.  víta prístup právne záväznej bangladéšskej dohody o protipožiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov, ako aj bangladéšsky pakt udržateľnosti, ktorý Komisia zaviedla spolu s Bangladéšom a MOP po nešťastí v Rana Plaza v roku 2013, keďže obsahuje ustanovenia pre odborové zväzy a nápravu tovární, v ktorých prebehla inšpekcia, a žiada o predĺženie jeho lehoty; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v monitorovaní cieľov tohto paktu so zámerom zlepšiť práva pracovníkov, ako aj potrebu zodpovednejšieho riadenia dodávateľských reťazcov na celom svete; žiada Komisiu, aby vykonala podrobné hodnotenie paktu, v rámci ktorého poskytne prehľad o dosiahnutom, prípadne chýbajúcom pokroku, vrátane eventuálnych zmien obchodného režimu, ak je to potrebné, najmä vzhľadom na správy o mechanizmoch dohľadu MOP; vyzýva Komisiu, aby sa o podobné programy a opatrenia snažila aj v prípade iných obchodných partnerov EÚ, ktorí vyrábajú odevy, napríklad Srí Lanky, Indie alebo Pakistanu;

4.  podporuje Komisiu v preskúmaní možnej celoúnijnej iniciatívy pre odevný priemysel; okrem toho konštatuje, že aktuálne nahromadenie existujúcich iniciatív by mohlo viesť k nepredvídateľnému prostrediu pre podniky; domnieva sa, že nový návrh by mal riešiť otázky súvisiace s ľudskými právami, presadzovať udržateľnosť, vysledovateľnosť a transparentnosť hodnotových reťazcov, zlepšiť uvedomelú spotrebu a zamerať sa na pracovné práva a rodovú rovnosť; domnieva sa, že spotrebitelia v EÚ majú právo na informácie o súlade výrobkov odevného priemyslu s udržateľnosťou a rešpektovaním ľudských práv a životného prostredia; v tejto súvislosti sa domnieva, že legislatívne úsilie a iniciatíva EÚ v oblasti odevov by mali byť viditeľné na konečnom výrobku;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa neobmedzovala na prezentáciu pracovného dokumentu útvarov Komisie a predložila legislatívny návrh týkajúci sa záväznej povinnosti náležitej starostlivosti pre dodávateľské reťazce v odevnom priemysle; zdôrazňuje, že tento legislatívny návrh musí byť v súlade s novými usmerneniami OECD o povinnej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle, usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré dovážajú tovar do EÚ, uznesením MOP o slušnej práci v dodávateľských reťazcoch a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, sociálnymi a environmentálnymi normami;

6.  zdôrazňuje, že nové usmernenia OECD by mali byť vedúcou zásadou legislatívneho návrhu Komisie; zdôrazňuje, že tento legislatívny návrh by mal zahŕňať základné normy ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, zdravotné normy, životné minimum, sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania, prevencia sexuálneho obťažovania a násilia na pracovisku a odstránenie nútenej a detskej práce; vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zamerala na tieto otázky: kľúčové kritériá pre trvalo udržateľnú výrobu, transparentnosť a vysledovateľnosť vrátane transparentného zberu údajov a transparentných nástrojov na informovanie spotrebiteľov, kontroly a audity vykonávania náležitej starostlivosti, prístup k náprave, rodová rovnosť, podávanie správ o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, zodpovednosť spoločností v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a zvyšovanie informovanosti v Európskej únii; nabáda Komisiu, aby uznávala iné vnútroštátne legislatívne návrhy a iniciatívy s rovnakým cieľom ako táto právna úprava, a to po audite týchto návrhov a iniciatív a potvrdení, že spĺňajú požiadavky európskych právnych predpisov;

7.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby rozšírila sociálnu zodpovednosť podnikov a záväzné iniciatívy v oblasti povinnej starostlivosti nad rámec existujúcich rámcov pre odevný priemysel s cieľom zabezpečiť, aby si EÚ a jej obchodní partneri a prevádzkovatelia plnili povinnosť dodržiavať ľudské práva, ako aj najprísnejšie sociálne a environmentálne normy; zdôrazňuje, že odevný priemysel v Európskej únii by mal takisto dodržiavať normy MOP, ako je životné minimum alebo dôstojné pracovné podmienky; naliehavo žiada Komisiu, aby venovala pozornosť odmeňovaniu a pracovným podmienkam v odevnom priemysle v členských štátoch EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby v odevnom priemysle zaviedli do praxe normy MOP;

8.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala využívanie ekologických a udržateľne riadených surovín, ako napríklad bavlny, a aby presadzovala opätovné použitie a recykláciu odevov a textilu v rámci Európskej únie prostredníctvom osobitných ustanovení v legislatívnom návrhu o odevnom priemysle; vyzýva EÚ, členské štáty a podniky, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja vrátane v oblasti recyklácie odevov s cieľom zabezpečiť udržateľné alternatívne zdroje surovín pre európsky odevný priemysel; víta iniciatívy zamerané na zavedenie najvyšších a najprísnejších dostupných noriem dobrých životných podmienok zvierat (ako norma pre páperie Responsible Down Standard a norma pre vlnu Responsible Wool Standard) a naliehavo žiada Komisiu, aby ich použila ako usmernenia pri zavádzaní konkrétnych ustanovení do svojho legislatívneho návrhu; vyzýva Komisiu, aby poskytla inštitúciám ďalšie zdroje s cieľom podniknúť následné kroky v súvislosti s hlavnou iniciatívou;

9.  zdôrazňuje potrebu rozširovať kódexy správania, označovania excelentnosti a systémy spravodlivého obchodu prostredníctvom zabezpečenia súladu s medzinárodnými normami, ako sú napríklad hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, iniciatíva OSN Global Compact, trojstranná deklarácia MOP o zásadách v oblasti nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (deklarácia o nadnárodných podnikoch), usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, usmernenia OECD k povinnej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle a zásady práv detí a podnikania, ktoré vypracovali UNICEF, iniciatíva OSN Global Compact a organizácia Save the Children; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zintenzívniť cezhraničný sociálny dialóg uzatváraním medzinárodných rámcových dohôd (MRD) na podporu práv pracovníkov v dodávateľských reťazcoch nadnárodných podnikov;

10.  zdôrazňuje význam uplatňovania, presadzovania a transponovania existujúcich právnych predpisov na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby splnila svoj cieľ podporovať zlepšenia v odvetví konfekčných odevov, a to aj výrazným zameraním na rodovú otázku a problematiku detí; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom legislatívnom návrhu prednostne zaoberala otázkou rodovej rovnosti, posilňovaním postavenia žien a právami detí; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala presadzovať nediskrimináciu a riešiť problematiku obťažovania na pracovisku, ako sa už s tým počíta v rámci európskych a medzinárodných záväzkov;

12.  opakuje svoje odhodlanie podporovať rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať prístup žien k vedúcim pozíciám podporou odbornej prípravy pracovníčok v oblasti ich práv, pracovného práva a problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj odbornej prípravy mužských manažérov v oblasti rodovej rovnosti a diskriminácie;

13.  žiada Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu, ako môžu rozvoj, pomoc obchodu a politiky verejného obstarávania podporiť spravodlivejší a udržateľnejší dodávateľský reťazec a miestne mikropodniky v odevnom priemysle podporovaním najlepších postupov a poskytovaním stimulov subjektom súkromného sektora, ktoré investujú do udržateľnosti a spravodlivosti svojich dodávateľských reťazcov, a to od poľnohospodára produkujúceho vlákna až po konečného spotrebiteľa;

14.  domnieva sa, že informovanie spotrebiteľov zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôstojných pracovných podmienok, ako preukázalo zrútenie budovy Rana Plaza; žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali jasné a dôveryhodné informácie o udržateľnosti v odevnom sektore, o pôvode výrobkov a o rozsahu, v ktorom boli dodržané práva pracovníkov; odporúča, aby sa informácie zhromaždené ako výsledok činnosti EÚ zverejňovali a žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie verejnej online databázy so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa všetkých aktérov v dodávateľskom reťazci;

15.  požaduje viac opatrení na zvyšovanie informovanosti európskych spotrebiteľov, pokiaľ ide o výrobu textilných výrobkov; na tento účel navrhuje vytvorenie noriem označovania v celej EÚ pre „odev vyrobený za spravodlivých podmienok“, ktoré budú prístupné pre nadnárodné spoločnosti aj pre MSP, s cieľom informovať, že boli dodržané spravodlivé pracovné podmienky, a pomôcť zákazníkom, aby boli pri rozhodovaní o kúpe lepšie informovaní;

16.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovania a zverejňovania komplexných údajov o správaní podnikov, pokiaľ ide o udržateľnosť; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie spoločných definícií a noriem harmonizovaným spôsobom na zhromažďovanie a spracovanie štatistických údajov, najmä o všeobecných dovozoch, ale aj o jednotlivých výrobných miestach; žiada Komisiu, aby začala iniciatívu zameranú na povinné zverejnenie miest výroby;

17.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila široké spektrum monitorovacích systémov v odevnom priemysle EÚ s využitím kľúčových ukazovateľov výkonnosti – čo zahŕňa zber údajov prostredníctvom prieskumov, auditov a techník analýzy dát, ktoré môžu účinne merať výkonnosť a riešiť vplyv odevného priemyslu na rozvoj, pracovné práva a ľudské práva v celom odevnom dodávateľskom reťazci;

18.  je presvedčený, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť lepší prístup k informáciám o správaní podnikov; domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť účinný a povinný systém ohlasovania udalostí a povinnú starostlivosť pre odevné výrobky vstupujúce na trh EÚ; domnieva sa, že zodpovednosť by mala byť povinnosťou všetkých aktérov v celom dodávateľskom reťazci vrátane subdodávateľov vo formálnom i neformálnom hospodárstve (aj v exportných spracovateľských zónach) a oceňuje existujúce úsilie v tejto oblasti; domnieva sa, že EÚ má najlepšie podmienky na to, aby vypracovala spoločný rámec prostredníctvom právnych predpisov stanovujúcich záväznú cezhraničnú povinnú starostlivosť, prostriedky nápravy pre obete a transparentnosť a vysledovateľnosť dodávateľského reťazca, pričom je nutné venovať pozornosť aj ochrane oznamovateľov; odporúča, aby boli spotrebiteľom sprístupňované dôveryhodné, zrozumiteľné a zmysluplné informácie o trvalej udržateľnosti;

19.  poukazuje na to, že koordinácia, výmena informácií a výmena osvedčených postupov môžu prispieť k dosiahnutiu vyššej efektivity súkromných a verejných iniciatív v oblasti hodnotového reťazca a pozitívnych výsledkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

20.  vyzýva vnútroštátne a európske iniciatívy, aby nabádali spotrebiteľov, aby kupovali miestne vyrábané produkty;

21.  konštatuje, že cena je stále určujúcim faktorom pri nákupných zvyklostiach značiek a u maloobchodníkov, a to často na úkor dobrých podmienok a miezd pracovníkov; vyzýva EÚ, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v záujme presadzovania úspešného sociálneho partnerstva a aby podporovala zainteresované strany v oblasti rozvoja a vykonávania mechanizmov stanovovania miezd v súlade s príslušnými dohovormi MOP, najmä v krajinách, v ktorých neexistujú primerané právne predpisy; zdôrazňuje, že pracovníkom treba zaručiť pravidelné vyplácanie primeranej mzdy, ktorá im a ich rodinám umožní uspokojiť ich základné potreby bez toho, aby museli pravidelne vykonávať nadčasy; zdôrazňuje potrebu dohôd o kolektívnom vyjednávaní s cieľom zabrániť negatívnej súťaži v súvislosti so mzdovými nákladmi a potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o možných dôsledkoch dopytu po čoraz nižších cenách;

22.  zdôrazňuje, že vlády krajín, v ktorých sa uskutočňuje výroba, musia byť schopné zaviesť do praxe medzinárodné štandardy a normy vrátane vypracovania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, a to najmä v oblasti zavádzania právneho štátu a boja proti korupcii; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti podporovala krajiny, v ktorých sa uskutočňuje výroba, a to v rámci rozvojovej politiky EÚ;

23.  uznáva, že hoci každý štát je zodpovedný za presadzovanie svojich pracovnoprávnych predpisov, rozvojové krajiny môžu mať obmedzené schopnosti a zdroje na účinné sledovanie a presadzovanie dodržiavania právnych predpisov a nariadení; vyzýva EÚ, aby v rámci svojich programov rozvojovej spolupráce a v záujme preklenutia rozdielov v oblasti správy vecí verejných posilňovala budovanie kapacít a poskytovala vládam rozvojových krajín technickú pomoc v oblasti systémov úradov a inšpekcie práce vrátane pri uzatváraní subdodávateľských zmlúv s továrňami a sprostredkovaní prístupu k primeraným a účinným nápravným mechanizmom a mechanizmom podávania sťažností, a to aj v exportných spracovateľských zónach (ESZ), kde sú dlhý pracovný čas, nútené nadčasy a platová diskriminácia bežnou praxou;

24.  zdôrazňuje význam inšpekcií práce a sociálnych auditov v odevnom a obuvníckom dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že tieto príliš často odzrkadľujú iba situáciu v čase uskutočnenia inšpekcií; odporúča, aby sa podnikali ďalšie kroky na zlepšenie inšpekcií a auditov vrátane školení inšpektorov a zbližovania noriem a metód inšpekcií prostredníctvom spolupráce s odevným priemyslom a krajinami, kde sa uskutočňuje výroba;

25.  zdôrazňuje význam nezávislých inšpekcií práce pre včasné varovanie a prevenciu, ako aj pre presadzovanie vnútroštátnych pravidiel a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konštatuje však, že faktory, ako je únava auditu, môžu ohroziť ich účinnosť a že audity odzrkadľujú iba situáciu v čase, keď boli vykonané; domnieva sa, že dôležitým faktorom pre odhalenie zneužívania je ratifikácia a vykonávanie dohovoru MOP č. 81; odporúča ďalší výskum o spôsoboch zlepšenia auditov a inšpekcií, ako je napríklad zbližovanie noriem a metód auditu a vysielanie vždy iných inšpektorov práce, čo môže viesť k prísnejším normám, a to najmä v krajinách s problémami korupcie; zdôrazňuje význam primeraného náboru inšpektorov práce a pokračujúcej odbornej prípravy pre nových i existujúcich inšpektorov práce, pokiaľ ide o medzinárodné dohovory a normy, miestne pracovnoprávne predpisy a vhodné metódy inšpekcie; vyzýva EÚ, aby naďalej finančne aj technicky podporovala rozvoj inšpektorátov práce v rozvojových krajinách v súlade s príslušnými normami MOP, najmä v rámci svojich rozvojových fondov;

26.  konštatuje, že odevný priemysel vytvára pracovné miesta pre široké spektrum zručností, od nízkokvalifikovaných pracovníkov až po vysokošpecializované pracovné miesta;

27.  domnieva sa, že ochrana zdravia a bezpečnosti všetkých pracovníkov by mala byť zaručená medzinárodnými normami, vykonávaním vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnym vyjednávaním na všetkých úrovniach (na úrovni závodov a na miestnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni), ako aj politikami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úrovni závodov, napríklad prostredníctvom akčných plánov vypracovaných písomne a vykonávaných a monitorovaných za účasti pracovníkov a ich zástupcov;

28.  zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika EÚ je vzájomne prepojená s politikou v oblasti sociálnej ochrany, rodovej rovnosti, daňovej spravodlivosti, rozvoja, ľudských práv, životného prostredia a podpory MSP; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zabezpečili súdržnosť politík v záujme rozvoja v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o obchodnú, investičnú a zahraničnú politiku Únie, čo znamená, že by sa mala zvýšiť účinnosť sociálnej podmienenosti v bilaterálnych a regionálnych dohodách prostredníctvom väčšieho zapojenia a konzultácií so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou v rámci rokovaní, realizácie pracovnoprávnych ustanovení a systematického využívania komplexných ex ante a ex post posúdení vplyvov na udržateľnosť obchodu;

29.  žiada Komisiu, aby sa v rámci rokovaní o medzinárodných a bilaterálnych dohodách zaviazala k presadzovaniu ľudských práv, vrátane práv detí, ako aj k podpore dobrej správy a záväzných doložiek v oblasti ľudských práv a sociálnej a environmentálnej oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné doložky o ľudských právach v dohodách o voľnom obchode a iných dohodách o hospodárskom partnerstve signatárske štáty nie vždy v plnej miere dodržiavajú; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje potrebu posilniť tieto nástroje na zabezpečenie právnej istoty;

30.  nabáda EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom iniciatívy pre odevný priemysel a iných nástrojov obchodnej politiky spolu s partnerskými krajinami v odevnom priemysle presadzovali účinné vykonávanie noriem MOP pre oblasť miezd a pracovného času; ďalej vyzýva EÚ, aby poskytla usmernenia a podporu, pokiaľ ide o možnosti zlepšenia dodržiavania týchto noriem, a zároveň prispela k budovaniu udržateľných podnikov a zlepšeniu perspektívy udržateľnej zamestnanosti;

31.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom politického dialógu a budovania kapacít podporovali zavádzanie a účinné presadzovanie medzinárodných pracovných noriem a ľudských práv partnerskými krajinami na základe dohovorov MOP vrátane pracovných práv a noriem týkajúcich sa detí ako dohovory č. 138 a 182 a odporúčaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodržiavanie práva zakladať odbory, vstupovať do nich a zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní je kľúčovým kritériom zodpovednosti podniku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých miestach výroby sa často porušuje sloboda združovania, a nabáda štáty, aby posilnili pracovnoprávne predpisy; v tomto smere vyzýva EÚ, aby nabádala vlády rozvojových štátov k tomu, aby posilnili úlohu odborových zväzov a aktívne presadzovali sociálny dialóg a základné pracovné zásady a práva vrátane slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie pre všetkých pracovníkov, bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní;

32.  zdôrazňuje významnú úlohu odevného priemyslu ako hnacej sily rozvoja rozvíjajúcich sa ekonomík, najmä nových trhov v Ázii, s intenzívnym využívaním práce;

33.  vyzýva rozvojové finančné inštitúcie, aby posilnili pracovnú podmienenosť vo svojich normách výkonnosti ako zmluvné podmienky financovania;

34.  konštatuje, že krajiny tzv. hotspotov, ktorých sa týka hlavná iniciatíva, majú preferenčný prístup na trh EÚ; nabáda Komisiu, aby naďalej zahŕňala ratifikáciu kľúčových noriem MOP, inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a slobodu združovania do diskusií o pokračovaní preferenčného obchodovania s krajinami zapojenými do celosvetového dodávateľského reťazca v odevnom priemysle a aby v rámci všeobecného systému preferencií posilnila dohovory týkajúce sa ľudských a pracovných práv a životného prostredia;

35.  opakuje svoju dôraznú výzvu, aby sa do všetkých medzinárodných dohôd vrátane obchodných a investičných dohôd uzatvorených a uzatváraných medzi EÚ a tretími krajinami systematicky vkladali záväzné doložky o ľudských právach; okrem toho zdôrazňuje potrebu uplatňovať ex ante monitorovacie mechanizmy pred uzatvorením akejkoľvek rámcovej dohody, pričom základnou súčasťou dohody musí byť podmienenie jej uzatvorenia uplatnením týchto mechanizmov, zdôrazňuje potrebu uplatňovať ex post monitorovacie mechanizmy umožňujúce uskutočňovanie hmatateľných krokov v reakcii na porušovanie týchto ustanovení, napríklad primeraných sankcií uvedených v ustanoveniach týchto dohôd venovaných ľudským právam, a to vrátane pozastavenia účinnosti dohody;

36.  domnieva sa, že kapitoly o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ by mali byť záväzné a vynútiteľné s cieľom účinne zvyšovať životnú úroveň pracovníkov a zdôrazňuje, že doložka o presadzovaní ratifikácie a vykonávania dohovorov MOP a programu dôstojnej práce musí byť zahrnutá do bilaterálnych aj multilaterálnych obchodných dohôd; pripomína, že zavedenie systémov, ako je napr. osobitné stimulačné opatrenie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+), prostredníctvom požiadavky ratifikovať a vykonávať 27 dohovorov, by mohlo pomôcť zlepšiť stav práv pracovníkov, podporiť rodovú rovnosť a zrušiť detskú a nútenú prácu; vzhľadom na danú skutočnosť zdôrazňuje, že je potrebné pozorne monitorovať vykonávanie VSP+ a dodržiavanie dohovorov zo strany dotknutých krajín; vyzýva EÚ, aby zaistila účinné uplatňovanie a sledovanie podmienok v oblasti ľudských práv spojených s jednostrannými obchodnými preferenciami ako VSP či VSP+; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej reforme pravidiel systémov VSP a VSP+ zaviedla colné preferencie pre textil vyrábaný preukázateľne udržateľným spôsobom; naliehavo žiada Komisiu, aby uznala zavedené kritériá udržateľnosti a minimálne požiadavky kladené na systémy odhaľovania a certifikácie na základe medzinárodných dohovorov, ako sú základné pracovné normy MOP alebo normy na ochranu biodiverzity; žiada preto Komisiu, aby podporovala výrobu produktov spravodlivého obchodu (Fair Trade) prostredníctvom nástroja obchodných preferencií, aby vo svojich monitorovacích a hodnotiacich činnostiach prikladala väčšiu váhu správam MOP a zisteniam jej monitorovacích orgánov a aby lepšie spolupracovala s miestnymi agentúrami MOP a OSN v prijímajúcej krajine s cieľom v plnej miere zohľadniť ich názory a skúsenosti;

37.  opakuje svoju požiadavku, aby bolo pre každú novouzavretú dohodu uskutočnené posúdenie vplyvu na udržateľnosť a vyzýva na zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia;

38.  pripomína, že dane sú významný nástroj presadzovania slušnej práce; domnieva sa, že v záujme zaistenia toho, aby všetky podniky, a to aj nadnárodné podniky, platili dane vládam krajín, kde sa uskutočňuje hospodárska činnosť a vytvára hodnota, je potrebné prehodnotiť daňové stimuly, ako napríklad daňové výnimky v exportných spracovateľských zónach, ako aj výnimky z platnosti vnútroštátnych pracovnoprávnych právnych predpisov a nariadení;

39.  s potešením víta činnosť začatú v rámci prípravy záväznej dohody OSN o podnikaní a ľudských právach, ktorá by mala posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov, a to aj v odevnom priemysle; vyjadruje poľutovanie nad akýmikoľvek obštrukciami vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

40.   pripomína negatívny vplyv sociálneho dampingu na európsky odevný priemysel vrátane porušovania ľudských práv a nerešpektovania pracovných noriem; verí, že EÚ má vzhľadom na svoju kritickú mieru schopnosť byť celosvetovým priekopníkom a hnacou silou zmien; nabáda preto Komisiu, aby sa na budúcom zasadnutí ministrov Svetovej obchodnej organizácie spojila s medzinárodnými partnermi s cieľom začať celosvetovú iniciatívu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné opatrenia na zaistenie toho, aby podniky dovážajúce do Európskej únie dodržiavali rovnosť podmienok zavedenú požadovaným legislatívnym návrhom; v tejto súvislosti uznáva osobitné potreby európskych MSP a to, že povahu a rozsah povinnej starostlivosti, napríklad konkrétne kroky, ktoré má podnik prijať, ovplyvňuje veľkosť podniku, kontext jeho činností a závažnosť potenciálne negatívneho dôsledku; požaduje preto, aby sa primerane brali do úvahy MSP, ktoré dominujú európskemu odvetviu výroby odevov; domnieva sa, že európske MSP a mikropodniky, ktoré sú zapojené do vytvárania iniciatívy, by tiež mali dostávať finančnú pomoc zo strany EÚ prostredníctvom programu COSME;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia, ktoré umožnia európskym MSP získať prístup k finančným a politickým nástrojom s osobitným zameraním na schopnosť týchto MSP dosiahnuť ciele vysledovateľnosti a transparentnosti, aby nové požiadavky nepredstavovali neprimeranú záťaž a aby sa im zároveň poskytla pomoc pri nadväzovaní kontaktov so zodpovednými výrobcami;

42.  zdôrazňuje, že opakované zistenia preukázali, že pracovné podmienky v odevnom priemysle sú v niektorých členských štátoch EÚ neisté, pokiaľ ide o otázky ako ochrana zdravia a bezpečnosť, mzdy, sociálne zabezpečenie a pracovný čas; vyzýva preto na rozvoj efektívnych a dobre cielených iniciatív v rámci EÚ, ktoré zlepšia situáciu v odevnom priemysle a zvýšia zamestnanosť v členských štátoch;

43.  pripomína, že začlenenie sociálnych ustanovení do procesov verejného obstarávania môže mať výrazný efekt na práva a pracovné podmienky pracovníkov v celých dodávateľských reťazcoch; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa štúdií MOP(27) väčšina sociálnych ustanovení obmedzuje zodpovednosť na primárneho dodávateľa, pričom ustanovenia o subdodávateľoch a outsourcingu sa do zmlúv verejných zákaziek vkladajú len v jednotlivých prípadoch; vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám poskytovala pomoc s cieľom umožniť, aby politika verejného obstarávania bola nástrojom na presadzovanie základných zásad a práv v práci;

44.  je presvedčený o tom, že verejné obstarávanie je užitočný nástroj na podporu zodpovedného odevného priemyslu; naliehavo žiada Komisiu a európske inštitúcie, aby boli vzorom v oblasti verejného obstarávania textilu používaného v inštitúciách; vyzýva v tomto smere európske inštitúcie vrátane Parlamentu, aby zaistili, aby akékoľvek ich verejné obstarávanie, vrátane reklamných predmetov inštitúcií a politických skupín v prípade Parlamentu, podporovalo recykláciu a spravodlivé a udržateľné dodávateľské reťazce odevného priemyslu; vyzýva ďalej Komisiu, aby vytvorila usmernenia pre miestne orgány v oblasti sociálnych kritérií nákupu textilu podľa smernice o verejnom obstarávaní z roku 2014 a aby ich príslušným spôsobom motivovala; nabáda Komisiu, aby využila legislatívu na účely ďalšej implementácie a podpory cieľov trvalo udržateľného rozvoja a navrhla plán na dosiahnutie toho, aby do roku 2030 väčšina verejne obstarávaných odevov pochádzala z udržateľných zdrojov;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1)

https://www.unicef.org/crc/

(2)

http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf

(3)

A/HRC/RES/26/9 (http://www.ihrb.org/pdf/G1408252.pdf).

(4)

A/RES/70/1 (http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1).

(5)

http://www.unwomen.org/en/trust-funds/un-trust-fund-to-end-violence-against-women.

(6)

http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaepcb2015d5_en.pdf.

(7)

http://www.oecd.org/daf/inv/mne/48004323.pdf.

(8)

Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.

(9)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2016/january/tradoc_154150.pdf.

(10)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf.

(11)

Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.

(12)

Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 39.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0298.

(15)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0335.

(16)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.

(18)

http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2004_2009/documents/nt/584/584520/584520en.pdf.

(19)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/549058/EXPO_IDA(2015)549058_EN.pdf.

(20)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0490.

(21)

http://www.ilo.org/dhaka/Whatwedo/Projects/safer-garment-industry-in-bangladesh/lang--en/index.htm.

(22)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/august/tradoc_153732.pdf.

(23)

Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(24)

https://www.textilbuendnis.com/en/.

(25)

https://www.ser.nl/en/publications/publications/2016/agreement-sustainable-garment-textile.aspx.

(26)

https://europa.eu/eyd2015/en/fashion-revolution/posts/exploitation-or-emancipation-women-workers-garment-industry.

(27)

Správa MOP č. IV, 105. zasadnutie, 2016 (s. 45).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Globálny obchod v oblasti odevov má hodnotu vyše 2,86 miliardy EUR a zamestnáva viac ako 75 miliónov osôb, z ktorých tri štvrtiny sú ženy. Dodávateľský reťazec v odevnom priemysle patrí medzi reťazce s najväčším rizikom porušovania ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.

Štyri roky po dramatických udalostiach v Bangladéši, kde sa v meste Savar na predmestí Dháky zrútila osemposchodová budova Rana Plaza, v ktorej sídlilo niekoľko textilných tovární, čo si vyžiadalo životy viac než 1 100 osôb a 2 500 osôb bolo zranených, sa stále väčšia pozornosť venuje podmienkam, v ktorých sa vyrábajú naše odevy. Prijatých bolo okrem toho viacero iniciatív verejných, ako aj súkromných subjektov, predovšetkým zo strany občianskej spoločnosti, MOP a OECD. Tieto iniciatívy však nie sú harmonizované, niekedy sa prekrývajú a nepokrývajú komplexne celý odevný priemysel.

Aj keď uznávame, že Európska únia a jej inštitúcie sú rozhodnuté túto situáciu napraviť, a berieme na vedomie pridanú hodnotu opatrení prijatých v rámci iniciatív ako Bangladéšska dohoda a Vision Zero Fund skupiny G7, je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Európska únia a jej členské štáty by sa mali v tejto oblasti aktívne angažovať a skoncovať s porušovaním ľudských práv v tomto dodávateľskom reťazci.

Základné otázky týkajúce sa dodávateľského reťazca v odevnom priemysle sa týkajú troch hlavných dimenzií, ktorými sa treba zaoberať spoločne, aby boli garantované ľudské práva a ľudská dôstojnosť. Vo všetkých akciách by navyše malo byť uplatnené rodové hľadisko, čím sa zabezpečí rodová rovnosť a účinne sa zaručia ľudské práva.

Jedna z týchto troch dimenzií sa týka dôstojnej práce a sociálnych noriem. Naše odevy sa často vyrábajú spôsobom, pri ktorom nie sú ani zďaleka dodržané podmienky základnej dôstojnosti, vzhľadom na to, že rozhodujúcim faktorom nákupného správania verejnosti sú aj naďalej nízke ceny, často aj na úkor dobrých podmienok pracovníkov. Pracovné práva sú často porušované. Odbory a organizácie pracovníkov musia byť schopné fungovať nezávisle a slobodne s cieľom presadzovať a chrániť práva pracovníkov, najmä ich zdravie a bezpečnosť, a zároveň im umožniť účinne vykonávať svoju základnú úlohu dôležitých partnerov v sociálnom dialógu a procesoch kolektívneho vyjednávania.

Ďalší dôležitý pilier je spojený s transparentnosťou a vysledovateľnosťou. My občania vôbec nevieme, v akých podmienkach sa naše odevy vyrábajú. V oblasti označovania a zvyšovania informovanosti sú potrebné výrazné zmeny, ktoré si vyžadujú rýchle a pevné politické záväzky. Aby to bolo možné, nemenným pravidlom, ktoré by malo byť východiskovým bodom každého ďalšieho vývoja, by mala byť transparentnosť a vysledovateľnosť celého dodávateľského reťazca.

Súčasné dobrovoľné iniciatívy sa navyše nielen opakovane prekrývajú a nedokážu pokryť medzery v celom dodávateľskom reťazci, ale nie sú ani účinné, pokiaľ ide o riešenie otázok ľudských práv alebo zabezpečenie minimálnych noriem ochrany životného prostredia a sociálnych noriem, ako sú zdravie a bezpečnosť, mzdy, sociálne zabezpečenie alebo pracovný čas, a nehanebne porušujú najzákladnejšie normy v oblasti pracovných a ľudských práv. Preto je naliehavo potrebný právne záväzný inštitucionálny rámec.

Európska komisia musí v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja podľa článku 208 Zmluvy o fungovaní EÚ vypracovať legislatívny návrh týkajúci sa záväzkov v oblasti povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci v odevnom priemysle, ktorý bude v súlade s pokynmi OECD a najprísnejšími medzinárodne uznávanými normami v oblasti ľudských práv a sociálnymi a environmentálnymi normami. Treba jednoznačne zdôrazniť nevyhnutnosť zaručenia povinných záväzkov, a to v oboch smeroch dodávateľských reťazcov: treba zdôrazniť, že za neetické praktiky v odevnom priemysle sú rovnakým dielom zodpovední výrobcovia a ich pridružené a dcérske spoločnosti v dolnej časti reťazca ako distribútori a maloobchodníci v jeho hornej časti.

Ústredným bodom tohto návrhu musia byť ľudské práva a návrh sa musí zameriavať na zásadné problémy, s ktorými sa pracovníci v odevnom priemysle stretávajú (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, životné minimum, sloboda združovania, sexuálne obťažovanie a násilie). Mal by byť zameraný na tieto body: kľúčové kritériá pre trvalo udržateľnú výrobu, transparentnosť, vysledovateľnosť a mechanizmy zabezpečenia verejnej, ako aj nezávislej kontroly postupov v rámci odvetvia vrátane zberu údajov a nástrojov na informovanie spotrebiteľov, kontrol a auditov povinnej starostlivosti, prístupov k náprave, rodovej rovnosti, podávania správ o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci a zvyšovania informovanosti;

V tomto smere považuje prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, za mimoriadne vítanú a potrebnú. Očakávame, že návrh bude dokončený s najväčšou naliehavosťou a pri plnej spolupráci EÚ a jej členských štátov, keďže jeho cieľom je prispieť k zamedzeniu beztrestnosti nadnárodných spoločností pri porušovaní ľudských práv.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (28.2.2017)

pre Výbor pre rozvoj

k hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu

(2016/2140(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sajjad Karim

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže hodnota celosvetového obchodu s konfekčnými odevmi sa odhaduje na 2,8 bilióny EUR a toto odvetvie zamestnáva takmer 75 miliónov ľudí; keďže približne tri štvrtiny týchto pracovníkov sú ženy; keďže rodová rovnosť je hnacou silou rozvoja; keďže práva žien patria do spektra ľudských práv; keďže zložitá povaha odevných dodávateľských reťazcov vedie k nízkej úrovni transparentnosti a zvyšuje riziko porušovania a zneužívania ľudských práv; keďže mzdy nie sú dostatočné na to, aby mohli pracovníci uspokojiť základné potreby svojich rodín;

B.  keďže EÚ zohráva v odevnom priemysle a obchode kľúčovú úlohu ako investor, kupujúci, maloobchodník a spotrebiteľ, a je preto najvhodnejšia na to, aby prepojila viaceré iniciatívy na celom svete s cieľom výrazne zlepšiť neľudské postavenie desiatok miliónov pracovníkov v tomto odvetví a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých zúčastnených;

C.  keďže na európskej úrovni zahŕňa textilný a odevný priemysel 185 000 podnikov, ktoré zamestnávajú 1,7 milióna ľudí a vytvárajú obrat vo výške 166 miliárd EUR; keďže EÚ dováža zhruba polovicu celkovej svetovej produkcie odevov; keďže krajiny, v ktorých sa uskutočňuje výroba, sú zväčša rozvíjajúce sa ekonomiky;

D.  keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že obchodná politika EÚ musí vychádzať zo zásad a cieľov vonkajšej politiky EÚ; keďže v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytyčuje sa odstránenie chudoby ako hlavný cieľ; keďže podľa oznámenia „Obchod pre všetkých“ sú základom obchodnej politiky EÚ tri kľúčové zásady – účinnosť, transparentnosť a hodnoty – a toto oznámenie obsahuje osobitný oddiel o zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov;

E.  keďže v článku 8 ZFEÚ je jasne stanovené, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“ a keďže EÚ má preto povinnosť začleniť hľadisko rodovej rovnosti do všetkých svojich politík, čím sa zaručí, aby muži a ženy v rovnakej miere profitovali zo spoločenských zmien, hospodárskeho rastu a vytvárania dôstojných pracovných miest, odstraňovania diskriminácie a podpory dodržiavania práv žien vo svete;

F.  keďže 289 ľudí zahynulo pri požiari v Karáčí, Pakistan, v septembri 2012; keďže v tom istom roku si požiar továrne Tazreen Fashions v Bangladéši vyžiadal 117 životov a zranených bolo viac než 200 pracovníkov; keďže zrútenie budovy Rana Plaza v roku 2013 malo za následok 1 129 mŕtvych a približne 2 500 zranených;

G.  keďže po týchto dramatických udalostiach sa európski spotrebitelia v oveľa väčšej miere dožadovali zlepšenia transparentnosti a vysledovateľnosti v celom dodávateľskom reťazci;

H.  keďže ochrana pracovných práv v dodávateľských krajinách naďalej výrazne zaostáva za medzinárodnými normami, a to aj napriek rôznym záväzkom EÚ, medzinárodných organizácií, miestnych samospráv a súkromných subjektov;

I.  keďže program dôstojnej práce Medzinárodná organizácia práce (MOP) sa od roku 2015 stal neoddeliteľnou súčasťou nového programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

J.  keďže mnohé členské štáty, ako napríklad Nemecko, Holandsko, Dánsko a Francúzsko, podporujú vnútroštátne programy;

K.  keďže všetky dohody o voľnom obchode, ktoré EÚ uzavrie, musia zahŕňať ambiciózne kapitoly o udržateľnom rozvoji;

L.  keďže EÚ musí v rámci multilaterálnych orgánov, ako sú Svetová obchodná organizácia alebo skupina G20, ako aj v rámci v bilaterálnych vzťahov s tretími krajinami, medzi svoje priority zahrnúť podporu sociálnych a environmentálnych noriem;

M.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv jasne vymedzili zodpovednosti vlád a podnikov, ktoré majú povinnosť chrániť a rešpektovať ľudské práva bez ohľadu na miesto v dodávateľskom reťazci, krajinu, v ktorej sa výroba uskutočňuje, a skutočnosť, či objednávku zadáva krajina, kde sídli spoločnosť alebo dodávateľ; keďže EÚ sa zaviazala podporovať prijatie hlavných zásad a prispieť k ich vykonávaniu;

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia doteraz nepredložila ambicióznu hlavnú iniciatívu týkajúcu sa odevného priemyslu, ktorá by sa mala riadiť usmerneniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a mala by s nimi byť v súlade, aby podniky mohli uplatňovať jednotný súbor noriem týkajúcich sa náležitej starostlivosti a sociálnej zodpovednosti, a vyzýva Komisiu, aby takúto iniciatívu začala čo najskôr; okrem toho konštatuje, že súčasné znásobovanie existujúcich iniciatív na miestnej a celosvetovej úrovni by mohlo viesť k vzniku nepredvídateľného prostredia pre podniky; ďalej zdôrazňuje, že koordinácia, zdieľanie informácií a výmena osvedčených postupov prispievajú k vyššej účinnosti súkromných a verejných iniciatív v oblasti hodnotového reťazca a k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj;

2.  domnieva sa, že návrh by mal umožniť harmonickú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, Svetová obchodná organizácia (WTO), MOP a OECD, pričom sa v ňom stanovia spoločné definície, ktoré umožnia jasnejšie a lepšie koordinované opatrenia a hodnotenia; žiada o to, aby sa uznali a zhodnotili existujúce úspešné iniciatívy, napríklad prostredníctvom trvalo udržateľného verejného obstarávania, pričom by prístup k verejnému obstarávaniu bol podmienený dodržiavaním systémov sociálnej zodpovednosti podnikov; v tejto súvislosti oceňuje „pakt udržateľnosti pre trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši“ (pakt udržateľnosti), ktorý je vo vzťahu k monitorovaniu krokom vpred, vyzýva však zúčastnené strany, aby dosiahli úplný súlad; trvá na tom, aby Komisia prijala opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v hodnotiacich správach;

3.  zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať prehľad existujúcich opatrení, ktoré v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vykonávajú európske podniky, aby bolo možné účinnejšie vykonávať osvedčené postupy a prispievať k vytvoreniu spoločného akčného rámca na európskej úrovni; majúc danú skutočnosť na pamäti pripomína, že súkromný sektor tiež začal uskutočňovať mnohé iniciatívy na zvýšenie úrovne zodpovednosti v rámci dodávateľského reťazca;

4.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby MSP, ktoré tvoria 90 % európskeho odevného priemyslu, na základe zásady škálovateľnosti s osobitným zreteľom na ich schopnosť dosiahnuť ciele v oblasti vysledovateľnosti a transparentnosti v súlade s usmernením OECD, aby malé a stredné podniky neboli vystavené neprimeranej záťaži; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila osobitné poradenské centrum pre MSP a podporila ich prostredníctvom programov budovania kapacít prispôsobených ich potrebám; domnieva sa, že európske MSP a mikropodniky, ktoré sú zapojené do vytvárania iniciatívy, by tiež mali dostávať finančnú pomoc zo strany EÚ prostredníctvom programu COSME;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa integrovaný prístup k transparentnosti a vysledovateľnosti týkajúci sa zhromažďovania údajov o ľudských právach, sociálnej, environmentálnej a pracovnej výkonnosti, uplatňoval v rámci celého dodávateľského reťazca, pričom sa použije štandardizovaná metodika merania vplyvu hodnotového reťazca v odevnom priemysle na trvalo udržateľný rozvoj, aby bolo posúdenie sociálnej zodpovednosti podnikov koherentnejšie, pričom sa musí zohľadniť rozmanitosť aktérov reťazca vzhľadom na jeho komplexnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby sa neobmedzila iba na predloženie pracovného dokumentu útvarov; poukazuje na to, že hlavným oblastiam vplyvu sa okrem usmernení OECD venujú aj ďalšie iniciatívy, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, francúzsky zákon o povinnej náležitej starostlivosti, zákon proti otroctvu v Spojenom kráľovstve, ako aj niektoré priemyselné iniciatívy, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre takúto iniciatívu;

6.  žiada Komisiu, aby v tomto oznámení venovala osobitnú pozornosť aspektom prístupu k spravodlivosti, prostriedkom nápravy pre obete a ich rodiny a ochrane oznamovateľov;

7.  pripomína, že vysledovateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca môžu významne prispieť k trvalej zmene a uznáva, že nedostatočný prístup k informáciám výrazne bráni verejnosti v tom, aby sa dozvedela o porušovaní ľudských práv; zdôrazňuje preto potrebu systémov náležitej starostlivosti s cieľom obsiahnuť celý dodávateľský reťazec, pričom sa spojí každý produkt s príslušným výrobcom; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila vysledovateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca v odevnom priemysle realistickým a vyváženým spôsobom, ktorý možno dosiahnuť, keď sa zohľadní rôznorodosť aktérov v reťazci; odporúča, aby spotrebiteľom boli sprístupňované dôveryhodné, zrozumiteľné a zmysluplné informácie o trvalej udržateľnosti;

8.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho nariadenia o všeobecnom systéme preferencií (VSP) zaviedla colné preferencie pre textil, ktorý bol preukázateľne vyrábaný udržateľným spôsobom; domnieva sa, že tovar by mal podliehať dobrovoľnej certifikácii udržateľného spôsobu výroby a pri jeho dovoze do EÚ by sa to malo príslušne zdokladovať; domnieva sa, že týmto spôsobom by EÚ mohla podporiť úsilie súkromného sektora o vybudovanie udržateľného textilného hodnotového reťazca; domnieva sa, že toto uznanie by sa malo udeliť v súlade so stanovenými kritériami udržateľnosti a minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa dôkazov alebo certifikačných systémov; domnieva sa, že požiadavky udržateľnosti by mali byť založené okrem iného na medzinárodných dohovoroch, napríklad na základných pracovných normách MOP alebo Dohovore o biologickej diverzite; navyše je presvedčený, že sa týmto spôsobom posilní a podporí výroba výrobkov spravodlivého obchodu (ako sú tie, ktoré získali certifikáciu organizácie pre medzinárodnú sociálnu zodpovednosť Social Accountability International (SAI) alebo výrobky v rámci normy pre spravodlivý obchod s textilom Fairtrade Textile Standard);

9.  zdôrazňuje, že rokovania EÚ o dohodách o voľnom obchode, ktoré obsahujú ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji, sú príležitosťou pre EÚ pomôcť zlepšiť dodržiavanie práv pracovníkov – najmä žien – a prispieť k odstráneniu všetkých foriem detskej a nútenej práce; zdôrazňuje, že vykonávanie dohody o voľnom obchode uľahčuje najmä rozvoj dialógu medzi podnikmi a občianskou spoločnosťou, pokiaľ ide o dodávateľský reťazec v odevnom priemysle, čím môže pomôcť zlepšiť výrobné podmienky a bezpečnosť pracovníkov;

10.  pripomína, že zavedenie systémov, ako je napr. osobitné stimulačné opatrenie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+), prostredníctvom požiadavky ratifikovať a vykonávať 27 dohovorov, by mohlo pomôcť zlepšiť stav práv pracovníkov, podporiť rodovú rovnosť a zrušiť detskú a nútenú prácu; vzhľadom na danú skutočnosť zdôrazňuje, že je potrebné pozorne monitorovať vykonávanie VSP+ a dodržiavanie dohovorov zo strany dotknutých krajín;

11.  nabáda EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom iniciatívy pre odevný priemysel a iných nástrojov obchodnej politiky spolu s partnerskými krajinami v odevnom priemysle presadzovali účinné vykonávanie noriem MOP pre oblasť miezd a pracovného času; ďalej vyzýva EÚ, aby poskytla usmernenia a podporu, pokiaľ ide o možnosti zlepšenia dodržiavania týchto noriem, a zároveň prispela k budovaniu udržateľných podnikov a zlepšeniu perspektívy udržateľnej zamestnanosti;

12.  zdôrazňuje, že pakt udržateľnosti, ktorý bol uzavretý po nešťastí v budove Rana Plaza, je užitočnou európskou iniciatívou, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre plánovanie nových opatrení v rámci partnerstva s tretími krajinami, aby sa dosahovali ciele spočívajúce v zlepšovaní pracovných podmienok a ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci v odevnom priemysle;

13.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v medzinárodnej spolupráci s organizáciami, ako je ILO, OECD alebo OSN, a túto spoluprácu zintenzívnila, a to v záujme presadzovania väčšej zodpovednosti aktérov v dodávateľskom reťazci textilného a odevného priemyslu;

14.  vyzýva vlády dodávateľských krajín, aby sa spolu so všetkými zainteresovanými stranami zapojili do rozvíjania pracovnoprávnych vzťahov a kolektívneho vyjednávania a aby zaviazali výrobcov k zavedeniu ľahko dostupných a účinných mechanizmov na riešenie sťažností, ktoré podľa medzinárodne dohodnutých noriem patria medzi hlavné záruky riadneho dodržiavania pracovných noriem a ľudských práv a dopĺňajú možnosti právnej nápravy v súlade s rámcom, ktorý vypracoval osobitný zástupca OSN pre podnikanie a ľudské práva;

15.  žiada Komisiu, aby ďalej presadzovala ratifikáciu a vykonávanie základných dohovorov MOP a programu dôstojnej práce MOP; vyzýva Komisiu, aby na tento účel podporovala MOP, miestne samosprávy a odborové organizácie poskytujúce pomoc pri budovaní kapacít v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, pri presadzovaní pracovného práva a pracovnoprávnych predpisov, s osobitným zameraním na odstránenie detskej práce a nútenej práce, ako aj na presadzovanie najvyšších noriem v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti;

16.  nabáda EÚ, aby rozvinula a viedla dialóg s niektorými tretími krajinami s cieľom pomôcť zlepšiť práva pracovníkov a dodržiavanie ľudských práv v týchto krajinách; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili činnosť OSN vrátane Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), a to pomocou prieskumu možnosti medzinárodnej zmluvy, ktorá by okrem iného zvýšila účinnosť sociálnej zodpovednosti podnikov v odevnom priemysle;

17.  dúfa, že návrh Komisie nájde inšpiráciu v iniciatíve pakt udržateľnosti, ktorá bola začatá v Bangladéši po zrútení budovy Rana Plaza;

18.  žiada o objasnenie toho, ako môžu byť odevy vyrábané vo vývozných spracovateľských zónach s nízkou alebo neexistujúcou ochranou pracovníkov všeobecne identifikované a vylúčené z programu GSP+ v danej prijímajúcej krajine;

19.  je presvedčený o tom, že verejné obstarávanie je užitočný nástroj na podporu zodpovedného odevného priemyslu;

20.  poukazuje na to, že svetový odevný priemysel zamestnáva z veľkej časti ženy – približne 85 % pracovníkov v tomto odvetví tvoria ženy, ktoré sa často stretávajú s náročnými pracovnými podmienkami a nízkymi platmi; vyzýva preto na začlenenie rodového hľadiska do iniciatívy EÚ pre odevný priemysel, najmä s cieľom umožniť významný pokrok, pokiaľ ide o rovnosť miezd, rodovú rovnosť, sociálne a pracovné práva žien vrátane ochrany materstva a o účasť žien na kolektívnom vyjednávaní;

21.  opakuje svoju požiadavku, aby bolo pre každú novouzavretú dohodu uskutočnené posúdenie vplyvu na udržateľnosť a vyzýva na zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia;

22.  vyzýva Komisiu, aby sa spojila s nadnárodnými spoločnosťami, predajcami a značkami a povzbudila ich k tomu, aby sa zaviazali k väčšej sociálnej zodpovednosti podnikov; očakáva, že spoločnosti v EÚ zaručia úplné dodržiavanie základných pracovných noriem MOP v rámci svojich dodávateľských reťazcov v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a s trojstrannou deklaráciou MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky; požaduje, aby sa tieto spoločnosti zapojili do plodného dialógu s miestnymi pracovníkmi a organizáciami; vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za výmenu najlepších postupov;

23.  uznáva, že je potrebné celosvetovo zabezpečiť rovnaké východiskové podmienky s cieľom chrániť pracovníkov pred environmentálnym a sociálnym dumpingom; verí, že EÚ má po zohľadnení jej veľkosti a sily schopnosť byť celosvetovým priekopníkom a hnacou silou zmien; je presvedčený, že porušovaniu ľudských a pracovných práv môže zabrániť iba mnohostranný rámec; nabáda preto Komisiu, aby sa na budúcom zasadnutí ministrov Svetovej obchodnej organizácie spojila s medzinárodnými partnermi s cieľom začať celosvetovú iniciatívu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Klaus Buchner, Sergio Gutiérrez Prieto, Sander Loones, Georg Mayer, Fernando Ruas, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Pedro Silva Pereira

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-François Jalkh, Joëlle Mélin

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Marietje Schaake, Hannu Takkula

ECR

David Campbell Bannerman, Sander Loones, Emma McClarkin, Joachim Starbatty

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur, Helmut Scholz

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Christofer Fjellner, Artis Pabriks, Franck Proust, Fernando Ruas, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler

S&D

Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Sergio Gutiérrez Prieto, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Sorin Moisă, Joachim Schuster, Pedro Silva Pereira

Verts/ALE

Klaus Buchner, Heidi Hautala

0

-

--

--

3

0

ENF

Jean-François Jalkh, Georg Mayer, Joëlle Mélin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (10.2.2017)

pre Výbor pre rozvoj

k hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu

(2016/2140(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Lambert

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže 60 miliónov ľudí na celom svete pracuje v textilnom a odevnom odvetví, ktoré vytvára množstvo pracovných miest, najmä v rozvojových krajinách;

B.  keďže tento priemysel je z medzinárodného hľadiska úzko prepojený, a keďže dodávateľské reťazce sú preto mimoriadne zložité, v dôsledku čoho sú možnosti jednotlivých vnútroštátnych iniciatív veľmi obmedzené;

C.  keďže výrobcovia textilu v rozvojových krajinách sú neustále vystavení agresívnym nákupným praktikám zo strany medzinárodného veľkoobchodu a maloobchodu, čo je spôsobené aj neľútostnou celosvetovou hospodárskou súťažou;

D.  keďže rozsah podnikateľského vplyvu je obmedzený, a to najmä v rámci vykonávania úloh zvrchovaných štátov, a vlády producentských krajín by mali preto vytvárať hospodárske a právne rámcové podmienky na vykonávanie svojich kontrolných funkcií;

E.  keďže medzinárodné zmluvy sú nevyhnutnou súčasťou boja proti porušovaniu pracovnej a sociálnej ochrany v tretích krajinách a keďže sa od spoločností vyžaduje, aby ich podnikateľské činnosti boli založené na týchto zásadách;

1.  poznamenáva, že odevný priemysel je jedným z najneistejších odvetví, v ktorom sú často neprimerané pracovné podmienky pre pracovníkov v rámci Európy aj mimo nej, najmä pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť; požaduje, aby sa ratifikácia a vykonávanie dohovorov MOP, tripartitného vyhlásenia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a programu dôstojnej práce zo strany zúčastnených krajín stali základom tejto hlavnej iniciatívy; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na najzraniteľnejšie osoby a osoby najviac vystavené využívaniu, a to najmä deti a ženy;

2.  odsudzuje všetky prípady detskej práce a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie a úplne zastavili dovoz odevov na jednotný európsky trh, ktoré sú vyrobené s využitím práce detí; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam registrov zodpovedných dodávateľov; odsudzuje a upozorňuje na nekalé praktiky niektorých subdodávateľov, ktorí uplatňujú nižšie a nezákonné štandardy práce; považuje za zásadné, aby zúčastnené krajiny zaručili ratifikáciu a vykonávanie dohovoru MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a dohovoru MOP č. 138 o minimálnom veku prijatia do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby čerpala zo skúseností Medzinárodného programu na odstraňovanie detskej práce (IPEC) a Globálnej aliancie na odstránenie nútenej práce, moderného otroctva, obchodovania s ľuďmi a detskej práce;

3.  konštatuje, že odevný priemysel vytvára pracovné miesta pre široké spektrum zručností, od nízkokvalifikovaných pracovníkov až po vysokošpecializované pracovné miesta;

4.  domnieva sa, že dobrovoľné iniciatívy na prijatie ekologického, etického a udržateľného prístupu znamenajú pozitívny príspevok v textilnom odvetví; poznamenáva však, že dobrovoľné iniciatívy samy osebe nemôžu dostatočne riešiť otázku základných pracovných práv vrátane ochrany pracovníkov, slobody združovania a kolektívneho vyjednávania, ako aj otázky, ako je detská práca, zdravie a bezpečnosť, životné minimum, sociálne zabezpečenie a pracovný čas; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dotknuté krajiny zaviedli a presadzovali regulačné opatrenia, ktoré sú zamerané na zabezpečenie dodržiavania pracovných práv v rámci celého dodávateľského reťazca, a že je potrebné posilniť systémy pracovnej administratívy a inšpekcie práce a vytvoriť mechanizmy riešenia sťažností; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne zákony a iné právne predpisy boli v súlade so základnými dohovormi MOP;

5.  konštatuje, že cena je stále určujúcim faktorom pri nákupných zvyklostiach značiek a u maloobchodníkov, a to často na úkor dobrých podmienok a miezd pracovníkov; vyzýva EÚ, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v záujme presadzovania úspešného sociálneho partnerstva a aby podporovala zainteresované strany v oblasti rozvoja a vykonávania mechanizmov stanovovania miezd v súlade s príslušnými dohovormi MOP, najmä v krajinách, v ktorých neexistujú primerané právne predpisy; zdôrazňuje, že pracovníkom treba zaručiť pravidelné vyplácanie primeranej mzdy, ktorá im a ich rodinám umožní uspokojiť ich základné potreby bez toho, aby museli pravidelne vykonávať nadčasy; zdôrazňuje potrebu dohôd o kolektívnom vyjednávaní s cieľom zabrániť negatívnej súťaži v súvislosti so mzdovými nákladmi a potrebu zvýšiť povedomie spotrebiteľov o možných dôsledkoch dopytu po čoraz nižších cenách;

6.  zdôrazňuje, že vlády producentských krajín musia byť schopné vykonávať medzinárodné normy a príslušné právne predpisy, keďže sú nevyhnutnými partnermi v sociálnom dialógu a v úsilí o zlepšenie, ktoré treba vyvíjať v rámci hlavnej iniciatívy;

7.  podporuje iniciatívu EÚ týkajúcu sa odevného priemyslu a zameranú na presadzovanie získavania zručností a celoživotného vzdelávania vrátane odbornej prípravy v oblasti podnikania, čo prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; podporuje všetky iniciatívy na podporu informovanosti o základných pracovných právach a mechanizmoch právnej pomoci v prípade porušenia týchto práv a iniciatívy zahŕňajúce odbornú prípravu pracovníkov a zamestnávateľov týkajúcu sa sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania; zdôrazňuje, že iniciatíva by mala prispieť k zlepšeniu postavenia žien, keďže ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v odevnom priemysle, no súčasne majú výrazne nedostatočné zastúpenie na vysokokvalifikovaných a riadiacich pozíciách; domnieva sa preto, že iniciatíva by mala aktívne presadzovať nediskrimináciu a rodovú rovnosť, a to aj z hľadiska odmeňovania, ako aj posilňovanie úlohy žien v spoločnostiach tretích krajín, z čoho by mali úžitok širšie rodiny a celá spoločnosť;

8.  zastáva názor, že Komisia už podnikla niektoré prvé kroky správnym smerom, pokiaľ ide o jej navrhované ciele hlavnej iniciatívy, vrátane zvyšovania povedomia medzi spotrebiteľmi a podpory rozvojových krajín pri schvaľovaní a uplatňovaní medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súčasné ciele a prístup Komisie, ktoré sú načrtnuté v jej správe z konferencie na vysokej úrovni o zodpovednom riadení dodávateľského reťazca v odevnom priemysle z 25. apríla 2016, nie sú dostatočne zacielené ani ambiciózne na to, aby konkrétne zlepšili podmienky v odevnom priemysle; berie na vedomie, že predbežné zistenia uvedené v štúdii Komisie o odevných dodávateľských reťazcoch označili rodovú rovnosť, práva pracovníkov, životné prostredie a transparentnosť dodávateľského reťazca ako hlavné nedostatky; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala správu, ktorú zadala a ktorá mala zistiť nedostatky súčasnej politiky, a aby predložila konkrétne návrhy na riešenie týchto nedostatkov;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila hlavnú iniciatívu EÚ týkajúcu sa zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca v odevnom priemysle, ktorá mala byť v roku 2015 súčasťou Európskeho roka rozvoja a ktorá mala zohľadniť existujúce vnútroštátne iniciatívy, ako sú iniciatívy v Nemecku a Holandsku; domnieva sa, že EÚ je schopná a povinná podporovať zodpovednosť dodávateľského reťazca na celosvetovej úrovni v reakcii na tragické udalosti, akou bolo zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši, a vzhľadom na nevídaný záujem občanov EÚ;

10.  domnieva sa, že akékoľvek opatrenie, ktoré vyplýva z hlavnej iniciatívy, by malo pomôcť posilniť iniciatívy viacerých zainteresovaných strán, ako je program pre lepšie pracovné podmienky MOP/IFC, ktorý kombinuje trojstranný prístup s dodržiavaním noriem na úrovni závodov a vytvorením dialógu medzi pracovníkmi a vedením na vnútroštátnej úrovni, alebo právne záväzná dohoda ACCORD uzatvorená v Bangladéši, ktorá zahŕňa odbory a ustanovuje nielen inšpekcie závodov, ale aj nápravné opatrenia;

11.  vyzýva Komisiu, aby vydala správu, ktorá mapuje súčasné iniciatívy a ich prínos k zlepšovaniu podmienok pracovníkov v odevnom priemysle;

12.  poukazuje na to, že organizácie pracovníkov a zamestnávateľské zväzy sú dôležitými partnermi v sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní a že by sa mali podporovať; zdôrazňuje, že nezávislé a zastupujúce organizácie pracovníkov musia byť schopné konať nezávisle a slobodne s cieľom presadzovať a chrániť práva pracovníkov, najmä v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby tieto organizácie mali prístup do tovární, aby tak mohli vzdelávať pracovníkov o ich právach a ich bezpečnosti; poukazuje na to, že opatrenia vyplývajúce z akejkoľvek iniciatívy týkajúcej sa odevného priemyslu by mali podporovať základné práva pracovníkov a presadzovať ratifikáciu a vykonávanie dohovorov MOP, najmä č. 87 a 98, a že zástupcovia pracovníkov by mali byť súčasťou postupu náležitej starostlivosti zriadeného na podnikovej úrovni;

13.  domnieva sa, že dodržiavanie platných právnych predpisov a kolektívnych pracovných zmlúv je nevyhnutnou podmienkou sociálnej zodpovednosti podnikov; domnieva sa tiež, že sociálne zodpovedné správanie sa musí nevyhnutne premietnuť do korektných vzťahov s odbormi, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práv odborov a nepretržitý tok informácií pre pracovníkov a ich zastupujúce organizácie;

14.  zdôrazňuje tiež, že je potrebné posilniť budovanie kapacít v štruktúrach právneho štátu v producentských krajinách, čo by sa malo dôsledne podporovať a vyžadovať v rámci európskej rozvojovej a zahraničnej politiky;

15.  domnieva sa, že ochrana zdravia a bezpečnosti všetkých pracovníkov by mala byť zaručená medzinárodnými normami, vykonávaním vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnym vyjednávaním na všetkých úrovniach (na úrovni závodov a na miestnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni), ako aj politikami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad prostredníctvom akčných plánov vypracovaných písomne a vykonávaných a monitorovaných za účasti pracovníkov a ich zástupcov;

16.  domnieva sa, že každá iniciatíva EÚ týkajúca sa textilného odvetvia by mala uznať, že EÚ predstavuje primeranú úroveň podpory a ďalšieho rozvoja hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti, podľa ktorých sú podniky zodpovedné v rámci svojho dodávateľského reťazca; konštatuje, že podniky by mali vypracovať postupy, ktoré im umožnia identifikovať a zmierňovať dosah ich podnikateľských činností na ľudské práva a pracovné podmienky; navrhuje prispôsobiť normy osobitostiam malých a stredných podnikov (MSP);

17.  považuje existujúce úsilie týkajúce sa odbornej prípravy manažmentu a pracovníkov v oblasti zdravia a bezpečnosti, pracovného práva a rodovej rovnosti za zásadné v záujme zlepšenia práv pracovníkov, a požaduje, aby sa v rámci hlavnej iniciatívy vyvinula osobitná platforma zameraná na výmenu najlepších postupov v oblasti odbornej prípravy pracovníkov a manažmentu s osobitným zameraním na pozície stredného manažmentu;

18.  nabáda EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny pri prijímaní a vykonávaní medzinárodných noriem a dohovorov; nabáda Komisiu, aby naďalej zahŕňala ratifikáciu kľúčových noriem MOP, inšpekcie bezpečnosti a zdravia a slobodu združovania do diskusií o pokračovaní preferenčného obchodovania s krajinami zapojenými do celosvetového dodávateľského reťazca v odevnom priemysle a aby v rámci všeobecného systému preferencií posilnila dohovory týkajúce sa ľudských a pracovných práv a životného prostredia; domnieva sa, že EÚ by do svojich obchodných dohôd mala zahrnúť ustanovenia na zlepšenie života pracovníkov, a zdôrazňuje, že doložka o presadzovaní ratifikácie a vykonávania dohovorov MOP a programu dôstojnej práce musí byť zahrnutá do bilaterálnych aj multilaterálnych obchodných dohôd;

19.  zdôrazňuje význam nezávislých inšpekcií práce pre včasné varovanie a prevenciu, ako aj pre presadzovanie vnútroštátnych pravidiel a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konštatuje však, že faktory, ako je únava auditu, môžu ohroziť ich účinnosť a že audity odrážajú len situáciu v čase, keď boli vykonané; domnieva sa, že ratifikácia a vykonávanie dohovoru MOP č. 81 má význam pre odhalenie zneužívania; odporúča ďalší výskum o spôsoboch zlepšenia auditov a inšpekcií, ako je napríklad zbližovanie noriem a metód auditu a vysielanie vždy iných inšpektorov práce, čo môže viesť k prísnejším normám, a to najmä v krajinách s problémami korupcie; zdôrazňuje význam primeraného náboru inšpektorov práce a pokračujúcej odbornej prípravy pre nových i existujúcich inšpektorov práce, pokiaľ ide o medzinárodné dohovory a normy, miestne pracovnoprávne predpisy a vhodné metódy inšpekcie; vyzýva EÚ, aby naďalej finančne aj technicky podporovala rozvoj inšpektorátov práce v rozvojových krajinách v súlade s príslušnými normami MOP, najmä v rámci svojich rozvojových fondov;

20.  konštatuje, že od rozmachu sociálnych auditov v dodávateľskom reťazci odevov a obuvi pred viac ako 20 rokmi sa výrazne zvýšil počet štandardov a metód sociálnych auditu, pričom v niektorých z nich sú len malé rozdiely, a že značky a maloobchodníci uplatňujú každý svoje vlastné, mierne odlišné normy, a preto výrobcovia prideľujú hodnotné zdroje na zvládnutie sústavného prúdu auditov; odporúča preto urýchlenie a podporu existujúceho úsilia priemyselného odvetvia o zosúladenie noriem a metód auditu v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami;

21.  domnieva sa, že zodpovednosť by sa mala rozšíriť na celý dodávateľský reťazec vrátane všetkých subdodávateľov, a oceňuje existujúce úsilie v tejto oblasti; domnieva sa však, že EÚ má najlepšie predpoklady na vypracovanie spoločného rámca, ktorý by vytvoril právnu povinnosť začlenenia náležitej starostlivosti podnikov v oblasti ľudských práv pre spoločnosti EÚ v odevnom priemysle, ktoré presúvajú výrobu do tretích krajín, vrátane záväzných opatrení na zabezpečenie vysledovateľnosti a transparentnosti, ktoré by stanovili spoločnostiam, ktoré chcú pôsobiť na európskom trhu, povinnosť, aby poskytli informácie o celom dodávateľskom reťazci svojich výrobkov; odporúča, aby dobrovoľné iniciatívy na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni doplnilo a podporilo nariadenie vypracované s účasťou miestnych a globálnych odborových zväzov;

22.  pripomína, že vysledovateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca má kľúčový význam pre dosiahnutie trvalej zmeny; domnieva sa, že nedostatočný prístup k informáciám o odevnom priemysle v rámci producentov tretích krajín je často najväčšou prekážkou boja proti porušovaniu ľudských, sociálnych a pracovných práv v celosvetovom dodávateľskom reťazci a že treba zaviesť systém predkladania správ, ktorý poskytuje informácie a spája všetkých aktérov v rámci globálneho reťazca jednotlivých výrobkov, a to od miesta výroby až po maloobchodníkov; vyzýva EÚ, aby podporila vytvorenie spoločného rámca pre zber údajov o sociálnej, environmentálnej a pracovnej výkonnosti;

23.  domnieva sa, že informovanie spotrebiteľov zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôstojných pracovných podmienok, ako preukázalo zrútenie budovy Rana Plaza; žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali jasné a dôveryhodné informácie o udržateľnosti v odevnom sektore, o pôvode výrobkov a o rozsahu, v ktorom boli dodržané práva pracovníkov; odporúča, aby sa informácie zhromaždené ako výsledok činnosti EÚ zverejňovali, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie verejnej online databázy so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa všetkých aktérov v dodávateľskom reťazci;

24.  poukazuje na to, že je potrebné zaistiť v odevnom priemysle pojem sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane oblastí, ako sú kvalita práce, organizácia práce, rovnaké príležitosti a rovnaká odmena, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia a rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zbližovanie požiadaviek v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane rámca pre podávanie správ o sociálnom vplyve, ktorý by pre spoločnosti a manažérov ustanovil, aby prevzali zodpovednosť za následky zneužívania alebo priestupky, a stanovil rámec v oblasti európskych dohôd o sociálnej zodpovednosti podnikov; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala presadzovať projekty, ktoré podporujú prechod k udržateľnému hospodárstvu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli stimuly pre podniky EÚ vstupovať do záväzkov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti podnikov; poukazuje na to, že táto starostlivosť zahŕňa prijímanie proaktívnych opatrení na identifikáciu a prevenciu akéhokoľvek porušovania ľudských, pracovných alebo environmentálnych práv v celom dodávateľskom reťazci;

25.  požaduje väčšie zvyšovanie informovanosti európskych spotrebiteľov, pokiaľ ide o výrobu textilných výrobkov; na tento účel navrhuje vytvorenie noriem označovania v celej EÚ pre „odev vyrobený za spravodlivých podmienok“, ktoré budú prístupné pre nadnárodné spoločnosti aj pre MSP, informujú, že boli dodržané spravodlivé pracovné podmienky, a pomáhajú zákazníkom, aby boli lepšie informovaní pri rozhodovaní o kúpe;

26.  zdôrazňuje, že opakované zistenia preukázali, že pracovné podmienky v odevnom priemysle sú v niektorých členských štátoch EÚ neisté, pokiaľ ide o otázky ako zdravie a bezpečnosť, mzdy, sociálne zabezpečenie a pracovný čas; vyzýva preto na rozvoj efektívnych a dobre zacielených iniciatív v rámci EÚ, ktoré zlepšia situáciu v odevnom odvetví a zvýšia zamestnanosť v členských štátoch;

27.  domnieva sa, že nedostatočné dodržiavanie medzinárodných sociálnych noriem v odevnom priemysle predstavuje určitú formu sociálneho a environmentálneho dampingu, ktorý poškodzuje podniky aj pracovníkov; upozorňuje, že nedodržiavanie prísnych environmentálnych ustanovení zo strany európskych podnikov v tretích krajinách treba postaviť na rovnakú úroveň, ako je nedodržiavanie práv pracovníkov, keďže to ohrozuje zdravie pracovníkov a ničí vidiecke a rybolovné oblasti, čím berie miestnemu obyvateľstvu akékoľvek možnosti na rozvoj;

28.  vyjadruje uznanie Komisii za jej príspevok do fondu nulovej vízie (Zero Vision Fund) a nabáda k ďalším investíciám do zlepšenia bezpečnosti pracovníkov; konštatuje však, že tento fond a väčšina existujúcich iniciatív primerane neriešia otázku spravodlivých miezd, práva organizovať sa alebo diskriminácie na pracovisku;

29.  vyzýva vnútroštátne a európske iniciatívy, aby nabádali spotrebiteľov, aby kupovali miestne vyrábané produkty;

30.  domnieva sa, že zodpovedné riadenie celosvetového dodávateľského reťazca v odevnom priemysle môže prispieť k hospodárskemu rastu, tvorbe dôstojných pracovných miest, zníženiu chudoby, posilneniu ľudských a pracovných práv a k prechodu z neformálnej na formálnu ekonomiku; poukazuje však na osobitnú situáciu vo vývozných spracovateľských zónach, na ktoré sa v niektorých krajinách nevzťahujú miestne pracovnoprávne predpisy a v ktorých sa zakazuje činnosť odborov a neposkytuje právna náprava pracovníkom, čo nie je v súlade s normami MOP; požaduje väčšiu transparentnosť vo vývozných spracovateľských zónach prostredníctvom monitorovania a predkladania správ;

31.  zdôrazňuje význam odevného priemyslu založeného na inováciách a výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby poskytovala finančnú podporu a zjednodušovala financovanie v rámci programov EÚ pre malé a stredné podniky v odevnom priemysle a takisto aby podporovala výskum materiálov;

32.  podporuje malé a stredné podniky v členských štátoch, ktoré významne prispievajú k zachovaniu a zveľaďovaniu európskeho kultúrneho dedičstva v odevnom priemysle.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

6.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, Lampros Fountoulis, Marian Harkin, Rina Ronja Kari, Ádám Kósa, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Maria João Rodrigues, Anne Sander, Sven Schulze, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Mircea Diaconu, Sergio Gutiérrez Prieto, Krzysztof Hetman, Dieter-Lebrecht Koch, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Alex Mayer, Csaba Sógor, Helga Stevens, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Jakop Dalunde, Ulrike Rodust, Marc Tarabella, Miguel Viegas, Daniele Viotti


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

2

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raymond Finch, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cécile Kashetu Kyenge, Florent Marcellesi, Louis Michel, Jan Zahradil

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tania González Peñas, Martina Werner


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

14

+

ALDE

Louis Michel, Paavo Väyrynen

ECR

Eleni Theocharous

GUE/NGL

Tania González Peñas, Lola Sánchez Caldentey

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Cécile Kashetu Kyenge, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Martina Werner

Verts/ALE

Maria Heubuch, Florent Marcellesi

2

-

ECR

Jan Zahradil

EFDD

Raymond Finch

8

0

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko, Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. apríla 2017Právne oznámenie