SPRÁVA o digitalizácii európskeho priemyslu

10.5.2017 - (2016/2271(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Reinhard Bütikofer

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o digitalizácii európskeho priemyslu

(2016/2271(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 173 (hlava XVII) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa týka priemyselnej politiky Únie a okrem iného sa vzťahuje na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na články 9, 11 a 16 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh COM(2016)176,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Kvantové technológie (SWD(2016)0107),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Rozvoj internetu vecí v Európe (SWD(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete[4],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2007 s názvom Strednodobé hodnotenie priemyselnej politiky – príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (KOM(2007)0374),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192), sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100) a na nadväzujúce legislatívne a nelegislatívne návrhy,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. septembra 2013, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 (COM(2013)0627),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 26. marca 2013 o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM(2013)0147),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 7. februára 2013 o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Digitálna agenda pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť[7],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: Na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 s názvom Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu[10],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí[11],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2016 s názvom Priemysel 4.0 a digitálna transformácia: budúci postup;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0183/2017),

A.  keďže by sa malo vynaložiť rázne úsilie zamerané na reindustrializáciu Európy, ktoré budú sprevádzať konkrétne politiky, činnosti a stimuly, s cieľom skĺbiť konkurencieschopnosť s udržateľnosťou a s vytváraním kvalitných pracovných miest a inkluzívnosťou; keďže pripomína, že do roku 2020 by malo byť na priemysle založených 20 % HDP Únie, pričom treba nutne vziať do úvahy štrukturálnu transformáciu priemyselného sektora z dôvodu digitálneho narušenia nástupu nových obchodných modelov;

B.  keďže európsky priemysel predstavuje základ hospodárstva a bohatstva Európy a čelí veľkým výzvam v dôsledku rýchlejšej globalizácie a inovačných trendov;

C.  keďže digitalizácia priemyselnej výroby pomáha zvýšiť odolnosť, energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, udržateľnosť inovácií a konkurencieschopnosť našich hospodárstiev, a tým mení obchodné modely, výrobu, produkty, procesy a tvorbu hodnoty a má zásadný dosah na rovnováhu príležitostí a výziev pre európsky priemysel a pracovníkov;

D.  keďže Európa vzhľadom na svoje priemyselné dedičstvo, svoju sieť priemyselných odvetví a hodnotových reťazcov, silu svojej inovácie, svoje strategické verejné investície do výskumu a vývoja, svoju dostupnosť súkromných investícií a efektívnej správy, svoju kvalifikovanú pracovnú silu a svoju integráciu priemyselného rozvoja so spoločenskými výzvami a vzhľadom na skutočnosť, že má vyše 30 vnútroštátnych a regionálnych iniciatív zameraných na digitalizáciu priemyslu, má silnú základňu, vďaka ktorej sa môže postaviť do čela digitálnej transformácie; keďže existuje príležitosť na posilnenie priemyslu EÚ, ak sa nám podarí vybudovať plne integrované hodnotové reťazce pre digitálne posilnené priemyselné výrobky a balík výrobkov a služieb;

E.  keďže 5G zásadne zmení naše hospodárstva, vďaka čomu sa digitalizácia stane stredobodom priemyselného rozvoja a sociálnych služieb;

F.  keďže v súvislosti s úspešnou európskou priemyselnou stratégiou je nevyhnutné vytvoriť jednotný digitálny trh, ktorý podnieti ekonomický rast a zamestnanosť sociálne zodpovedným spôsobom;

G.  keďže dobre koncipovaná, technologicky neutrálna stratégia digitalizácie priemyselnej výroby, ktorá cezhranične čoraz viac prepája ľudí a stroje, ako aj služby v rámci celého hodnotového reťazca, je dôležitým odrazovým mostíkom pre zvýšenie odolnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti našej ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest;

H.  keďže digitalizácia by mala uvoľniť potenciál zvyšovania efektívneho využívania zdrojov, energie a kapitálu, a tým prispieť k integrovanejšiemu obehovému hospodárstvu, k znižovaniu materiálovej náročnosti a väčšej priemyselnej súčinnosti;

I.  keďže digitalizácia môže podporiť odvetvie cestovného ruchu v prospech cestujúcich a ich mobility a umožniť okrem iného ľahký prístup k informáciám v reálnom čase a širokú škálu služieb;

J.  keďže rozvinuté jazykové technológie môžu priemyslu pomôcť prekonať jazykové bariéry, ktoré sú prekážkou rozvoja digitálneho trhu;

K.  keďže digitalizácia v sektore dopravy vytvára pre výrobcov, prevádzkovateľov, investorov, pracovníkov a cestujúcich nové príležitosti a je predpokladom na to, aby tento sektor ostal konkurencieschopný a funkčný a zvýšil svoju účinnosť a aby sa služby v doprave stali udržateľnejšie a výkonnejšie;

L.  keďže digitalizácia môže prispieť k zaisteniu bezpečnejších pracovných podmienok, väčšej bezpečnosti výrobkov a individualizácii aj decentralizácii výroby;

M.  keďže existuje veľký rozdiel v zamestnanosti a odbornej príprave žien a mužov v odvetví IKT, čo má veľmi negatívne dôsledky na rovnosť na trhu práce;

N.  keďže digitalizácia a individualizácia a decentralizácia produkcie povedú k zmene pracovných podmienok a budú mať množstvo sociálnych dosahov; keďže bezpečné a dôstojné pracovné podmienky a vysoké normy bezpečnosti výrobkov musia byť aj naďalej spoločnou starosťou;

O.  keďže existuje mnoho štúdií, ktoré zdôrazňujú, že digitalizácia v priemyselnej výrobe prinesie zmeny dopytu na trhu práce a v zamestnanosti v Európe; keďže toto môže mať dosah na existujúce pravidlá upravujúce práva a účasť pracovníkov; keďže je jasné, že je potrebné vyjsť v ústrety týmto zmenám odbornou prípravou pracovnej sily v oblasti nových zručností v oblasti IKT a zvýšením digitálnych zručností v spoločnosti ako celku;

Vypracovanie integrovanej stratégie digitalizácie priemyslu pre EÚ

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu;

2.  je pevne presvedčený o tom, že stratégia digitalizácie priemyslu je veľmi dôležitá z hľadiska riešenia najpálčivejších ekonomických a spoločenských problémov Európy, pretože:

a)  posilňuje hospodársku dynamiky, sociálnu a územnú súdržnosť a odolnosť voči technologickým zmenám a narušeniam prostredníctvom modernizácie a prepojenia európskych priemyslov a hospodárskych hodnotových reťazcov, prostredníctvom zvýšenia verejných a súkromných investícií do reálnej ekonomiky a poskytnutia investičných príležitostí v kontexte udržateľnej modernizácie;

b)   podporuje tvorbu pracovných miest a relokalizačné príležitosti, zlepšuje pracovné podmienky (dobré pracovné miesta) a príťažlivosť pracovných miest v priemyselnom sektore prostredníctvom sociálne spravodlivej transformácie a inkluzívnejším pracovným trhom s rozmanitejšími modelmi pracovných miest a schém pracovného času, lepšími podmienkami a integráciou zamestnania a celoživotného vzdelávania;

c)  zvyšuje efektívne využívanie zdrojov a znižuje materiálovú náročnosť spracovateľského priemyslu vďaka silnejšiemu európskemu obehovému hospodárstvu, pričom treba pripomenúť, že toto je nevyhnutné pre vytvorenie materiálnych podmienok európskeho odvetvia špičkových technológií, ako aj pre digitalizovanú priemyselnú výrobu a jej produkty;

d)  posilňuje európsku súdržnosť prostredníctvom spoľahlivej a ambicióznej európskej investičnej politiky (s osobitným zameraním na šírenie špičkovej digitálnej infraštruktúry), využívaním rôznych európskych nástrojov financovania vrátane fondu EFSI, regionálnych fondov, Horizont 2020 a iných, a tiež zabezpečuje koordinovanú, technologicky neutrálnu európsku priemyselnú politiku založenú na spravodlivej hospodárskej súťaži medzi množstvom rozličných aktérov, inovácii a udržateľnej modernizácii a inovácii technologického, sociálneho a obchodného modelu, ktorý podnecuje jednotný digitálny trh a integráciu a modernizáciu celého európskeho priemyslu;

e)  podporuje európske ciele politiky v oblasti zmeny klímy tým, že zvyšuje energetickú efektívnosť a efektívnosť zdrojov v priemyselnej výrobe, ako aj obehovosť priemyselnej výroby, znižuje emisie a zabezpečuje, aby udržateľnosť priemyslu išla ruka v ruke s konkurencieschopnosťou;

f)  posilňuje ekonomické, politické a sociálne inovácie prostredníctvom zásad otvorenosti a dostupnosti verejných a súkromných údajov, pričom vždy chráni citlivé údaje pri výmenách medzi podnikmi, pracovníkmi a sprostredkovateľmi a umožňuje lepšiu integráciu všetkých typov hospodárskych odvetví a oblastí politiky vrátane kreatívneho a kultúrneho priemyslu;

g)  zlepšuje životné podmienky občanov v mestských aj vidieckych oblastiach a ich informovanosť a schopnosť využiť príležitosti digitalizácie;

h)  podporuje technologické a sociálne inovácie v oblasti výskumu EÚ prostredníctvom politiky priemyselnej digitalizácie s jasným zameraním a víziou;

i)  zvyšuje energetickú bezpečnosť a znižuje spotrebu energie prostredníctvom digitalizovanej, pružnejšej a efektívnejšej priemyselnej výroby, ktorá umožní lepšie riadenie dopytu po energii;

j)  nadväzuje partnerstvá s ďalšími makroregiónmi vo svete v záujme rozvoja inovatívnych a spravodlivých otvorených digitálnych trhov;

k)  uvedomuje si potreby spravodlivejšej a účinnejšej európskej politiky v oblasti zdaňovania a objasnením otázok, ako je daňový základ v ére globálne prepojených digitálnych trhov a digitalizovanej výroby;

l)  priťahuje nové investície a popredných vedeckých pracovníkov a odborné znalosti na svetovej úrovni, čo prispieva k hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti Európy;

m)  podporuje nové obchodné modely a inovačná začínajúce podniky podmienené digitalizáciou a technologickým rozvojom;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť konkurencieschopné podnikateľské prostredie, ktoré uľahčí súkromné investície, priaznivý regulačný rámec, ktorý zabráni byrokratickým prekážkam, vybudovať špičkovú európsku digitálnu infraštruktúru, koordinačnú štruktúru EÚ pre digitalizáciu priemyslu, ktorá umožní koordináciu vnútroštátnych, regionálnych a celoúnijných iniciatív a platforiem v oblasti priemyselnej digitalizácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do roku 2020 sa dosiahne cieľ 20 % podielu priemyslu na HDP; zdôrazňuje, že aby sa umožnilo EÚ zaujať popredné miesto v svetovom priemysle, digitalizácia priemyslu musí byť prepojená so širšou priemyselnou stratégiou EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pokrok v oblasti digitalizácie, a to najmä v tých regiónoch a sektoroch členských štátov, ktoré zaostávajú a medzi tými ľuďmi, ktorých sa týka digitálna priepasť; v tejto súvislosti víta navrhované fórum európskych zainteresovaných strán na vysokej úrovni za okrúhlym stolom; zdôrazňuje význam spolupráce medzi príslušnými subjektmi a očakáva, že okrem popredných predstaviteľov priemyslu a sociálnych partnerov sa budú aktívne zapájať aj zainteresované strany z radov členov akademickej obce, MSP, subjekty pôsobiace v oblasti normalizácie, tvorcovia politík, orgány verejnej správy na vnútroštátnej a miestnej úrovni a občianska spoločnosť;

4.  žiada Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej významnej práci, v rámci ktorej sa zaoberá výrobnými a digitalizačnými trendmi, ako aj trendmi v netechnických disciplínach (ako sú právo, politika, správa, komunikácie atď.), analýzou náležitého vývoja v iných oblastiach a identifikáciou nových kľúčových technológií, a aby sa snažila zabezpečiť, aby sa zachovalo vedúce postavenie Európy v týchto oblastiach a aby sa do politík a činností začlenili nové trendy, pričom je potrebné zohľadniť pojmy bezpečnosť v štádiu návrhu a ochrana súkromia už v štádiu návrhu a štandardná ochrana súkromia, a aby preskúmala, či by táto práca mohla byť vykonaná prostredníctvom osobitnej siete priemyselnej predikcie vrátane národných organizácií pre výskum a technológie;

5.  víta oznámenie Európskej komisie na tému Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere COM(2016)0180), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže je jeho zameranie na sektor dopravy obmedzené na prepojené a automatizované vozidlá, nerieši dostatočne všetky existujúce problémy; pripomína, že hoci prepojené a automatizované vozidlá predstavujú jednu z najzaujímavejších nadchádzajúcich digitálnych transformácií v sektore, potenciál pre digitalizáciu existuje vo všetkých druhoch dopravy, tak v administratívnych, ako aj prevádzkových postupoch, a naprieč celým hodnotovým reťazcom, od výrobcov po osobnú a nákladnú dopravu, ako aj pre koordináciu so všetkými novými technológiami používanými v tomto sektore, ako sú napríklad európske globálne satelitné navigačné systémy EGNOS a Galileo, od ktorých možno očakávať výsledky už v blízkej budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na digitálnu transformáciu vo všetkých druhoch dopravy vrátane služieb v doprave a cestovnom ruchu;

6.  poukazuje na to, že proces digitalizácie nebol v rovnakom rozsahu na prospech celému odvetviu dopravy, čo viedlo k nežiaducej roztrieštenosti v rámci vnútorného trhu, ako aj medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci rovnakého druhu dopravy; zdôrazňuje, že existujú výrazné a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a digitalizáciu v doprave, čo sa prejavuje aj medzi regiónmi, spoločnosťami a MSP; domnieva sa, že vypracovanie koordinovanej stratégie pre oblasť priemyselnej digitalizácie (SOPD) pre EÚ by mohlo pomôcť prekonať túto fragmentáciu a rozdiely a prilákať investície do digitálnych projektov; zdôrazňuje, že cieľom by nemal byť len ďalší politický dokument, ale skutočná stratégia, ktorá by zohľadňovala inovačné trendy a trhový potenciál a ktorej vykonávanie by sa priebežne vyhodnocovalo;

7.  domnieva sa, že SOPD prispeje k riešeniu niektorých z najpálčivejších problémov v odvetví dopravy a cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej podporovala digitalizáciou s cieľom:

a)  zlepšiť celkovú bezpečnosť, kvalitu a environmentálnu výkonnosť sektora dopravy;

b)  zlepšiť bezbariérový prístup pre všetkých vrátane starších osôb a osôb so zníženou mobilitou alebo so zdravotným postihnutím a zvýšiť povedomie o alternatívnych riešeniach v oblasti mobility, ktorými sa cestujúcim poskytne viac možností, užívateľsky prístupnejšie a „na mieru šité“ výrobky a viac informácií v celej EÚ, a to tak v mestských, ako aj menej rozvinutých regiónoch;

c)  znížiť dopravné náklady, akými sú náklady na údržbu, a zlepšiť účinnosť využívania existujúcej dopravnej infraštruktúry, (napr. tzv. platooning (metóda na zvýšenie kapacity), kooperatívne inteligentné dopravné systémy, Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a riečne informačné služby (RIS));

d)  zlepšiť konkurencieschopnosť podporením nových aktérov, najmä MSP a začínajúcich podnikov, s cieľom vytvoriť konkurenciu pre existujúce monopoly;

e)  uľahčiť riadne a harmonizované presadzovanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom vytvárania systémov riadenia dopravy, inteligentných dopravných systémov, digitálnych tachografov, elektronických mýtnych systémov atď. a vytvoriť regulačný rámec vhodný pre skutočné nové situácie, ktoré môžu vyplynúť z uplatňovania nových vyspelých technológií;

f)  znížiť administratívnu záťaž pre malých a stredných prevádzkovateľov dopravy a začínajúce podniky, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, zjednodušením administratívnych postupov, zistením pohybu a sledovanie nákladu a optimalizovaním rozpisov a dopravných tokov;

g)  naďalej chrániť práva cestujúcich vrátane ochrany údajov, a to aj v multimodálnej doprave;

h)  zmenšiť problémy súvisiace s informačnou asymetriou na dopravnom trhu;

i)  zvýšiť príťažlivosť a rozvoj odvetvia cestovného ruchu, ktorý pomáha vytvárať približne 10 % HDP Európskej únie, a tvorivého odvetvia v mestských, vidieckych a vzdialených oblastiach, napríklad prostredníctvom lepšej integrácie mobility a služieb cestovného ruchu, a to aj v menej známych destináciách;

8.  poukazuje na to, že nepretržité a vysokovýkonné prepojenie je nevyhnutným predpokladom pre rýchle, bezpečné a spoľahlivé prepojenie všetkých druhov dopravy a pre ďalšiu digitalizáciu v odvetví dopravy; vyjadruje poľutovanie nad výraznou fragmentáciou digitálneho pokrytia v EÚ; domnieva sa, že pre digitalizáciu sektora dopravy sú rozhodujúce investície do širokopásmového pripojenia a spravodlivé prideľovanie frekvenčného spektra; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné mať prierezovú sektorovú víziu, napríklad medzi elektronikou, telekomunikáciami, dopravou a cestovným ruchom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnili svoj záväzok vytvoriť takýto druh prepojenia hlavných dopravných ciest a uzlov najneskôr do roku 2025 a začali s realizáciou úplného pokrytia v celej EÚ;

Vytváranie podmienok pre úspešnú priemyselnú digitalizáciu: infraštruktúra, investície, inovácie a zručnosti

9.  zdôrazňuje, že stratégia digitalizácie priemyslu je príležitosťou pre napredovanie inovácie, efektívnosti a udržateľných technológií, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť a modernizujú priemyselnú základňu EÚ a zároveň odstraňujú prekážky brániace rozvoju digitálneho trhu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby integrovaná priemyselná digitalizácia bola založená na pevných priaznivých podmienkach, ktoré siahajú od prvotriednej infraštruktúry odolnej voči budúcim výzvam, výskumu a vývoja a prostredia podporujúceho investície po vhodný aktualizovaný legislatívny rámec podnecujúci inováciu, prehĺbený jednotný digitálny trh, vysokú úroveň zručností a podnikania a posilnený sociálny dialóg;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať investície do vysokorýchlostného pripojenia, napríklad prostredníctvom technológie 5G, optických vlákien a navigačnej a satelitnej komunikácie s cieľom zabezpečiť solídnu digitálnu základnú infraštruktúru v mestských a priemyselných oblastiach; zdôrazňuje význam harmonizácie pri prideľovaní spektra, zameranej na zvýšenie dopytu po pripojení a na zvýšenie predvídateľnosti investičného prostredia sietí. zdôrazňuje potrebu vytvorenia vedúceho postavenia v hodnotových reťazcoch a kľúčových technológiách digitálneho priemyslu, ako sú 5G, kvantové technológie, vysokorýchlostná výpočtová technika, umelá inteligencia, cloud computing, analýza veľkých dát, internet vecí, robotika, automatizácia (vrátane vysoko automatizovaného vedenia vozidiel) a technológie distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies); v tejto súvislosti podporuje sprievodné pracovné dokumenty Komisie k jej oznámeniu;

11.  poznamenáva, že digitálna transformácia v odvetviach dopravy a cestovného ruchu, najmä rozvoj služieb na požiadanie a kolaboratívnych hospodárstiev, prispieva k podstatnej zmene správania spotrebiteľov a cestujúcich, pokiaľ ide o mobilitu a cestovný ruch, ako aj k potrebe prispôsobenia infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinky digitalizácie na služby v oblasti dopravy, mobility a cestovného ruchu, s osobitným dôrazom na správanie a možnosti používateľov týchto služieb, a ďalej rozvíjala potenciál tejto spoločenskej zmeny;

12.  konštatuje, že čoraz väčšia digitalizácia distribúcie cestovných lístkov spôsobuje, že spotrebiteľom je na internete k dispozícii viac informácií, ale čoraz častejšie takým spôsobom, ktorý komplikuje porovnávanie cenových ponúk; domnieva sa preto, že v rámci distribúcie je potrebné posilniť záruky transparentnosti a neutrality, a najmä online distribúcie, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodovať na základe spoľahlivých informácií, nielen z hľadiska cien, ale aj iných parametrov vrátane kvality služieb a doplnkových ponúk; je presvedčený, že takáto transparentnosť zároveň podporí konkurenciu a rozvoj multimodálnej dopravy;

13.  domnieva sa, že by digitalizácia mala spotrebiteľom priniesť väčší výber, užívateľsky prívetivejšie a prispôsobenejšie výrobky a viac informácií, najmä o kvalite výrobkov alebo služieb;

14.  poukazuje na to, že vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu nebol v dokumentoch o digitálnom trhu primerane posúdený ani vyhodnotený; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štát, aby podporovali rozvoj jazykových technológií, ktoré popri digitalizácii priemyslu znížia fragmentáciu európskeho trhu;

15.  zdôrazňuje, že osobitná podpora pre „analogickú“ viacjazyčnosť Európy je prospešná tak v oblasti digitalizácie európskeho priemyslu, ako aj v oblasti výučby komplexných digitálnych zručností; zdôrazňuje preto, že je potrebné venovať podstatne väčšiu pozornosť rozsiahlej podpore základného výskumu v oblasti štatistického, inteligentného, výukového softvéru a softvéru určeného na strojový preklad;

16.  zdôrazňuje, že regióny sa musia zameriavať na svoju produktívnu silu a podporovať svoj rozvoj prostredníctvom inteligentnej špecializácie, inteligentných reťazcov a klastrov; je presvedčený, že klastre a súčinnosť medzi malými a strednými podnikmi, priemyselnými aktérmi, odvetvím remeselnej výroby, začínajúcimi podnikmi, akademickou obcou, výskumnými centrami, spotrebiteľskými organizáciami, odvetvím kreatívneho priemyslu, finančným sektorom a ďalšími zainteresovanými stranami môžu byť príkladom úspešných modelov, ktoré umožňujú pokrok v oblasti digitálnej výroby a inovácií; nabáda k výskumnej, inovačnej a štrukturálnej súdržnosti v EÚ; zdôrazňuje význam urýchľovacích programov a rizikového kapitálu s cieľom pomôcť rozšíriť začínajúce podniky; poukazuje, že využívanie digitalizácie má veľký význam pre podporu inovácií v oblasti obchodných modelov, ako sú systémy „platba podľa výsledkov“ a masové prispôsobovanie požiadavkám;

17.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať konkrétnym problémom, ktorým čelia malé a stredné podniky za okolností, keď by relatívne prínosy z úsilia vynaloženého v oblasti digitalizácie, pokiaľ ide energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, boli najvyššie; podporuje posilnenie združení MSP a ich dosah formou digitalizačných programov, rozvoj centier pre aplikovanú vedu so zameraním na digitalizáciu a spolufinancovanie vnútorného výskumu a vývoja pre MSP; nazdáva sa, že by sa mala venovať pozornosť vlastníctvu údajov a prístupu k údajom a vývoju európskeho programu digitálneho učňovského vzdelávania;

18.  víta zriadenie platformy inteligentnej špecializácie pre modernizáciu priemyslu, a najmä návrh Komisie zahrnutý do akčného plánu pre digitalizáciu priemyslu s cieľom vytvoriť sieť centier digitálnej kompetencie a centier digitálnych inovácií, ktorého cieľom je posilniť priemyselnú digitalizáciu a digitálne inovácie pre malé a stredné podniky vo všetkých regiónoch; poznamenáva, že odvetvie remeselnej výroby by sa v tejto súvislosti nemalo ignorovať; vyzýva Komisiu, aby presadzovala najmä zriadenie centier digitálnych inovácií a centier digitálnych kompetencií v menej digitalizovaných európskych regiónoch; vyzýva Komisiu, aby centrám digitálnych inovácií poskytla lepšie financovanie prostredníctvom rozličných európskych zdrojov (program Horizont 2020, štrukturálne fondy, atď.) s cieľom podporiť úsilie a stratégie členských štátov v oblasti rozvoja vnútroštátnej siete centier digitálnych inovácií a aby zvážila, že vyskúša prístup „zabezpečeného prostredia“, v ktorom by prierezové sektorové pokusy v kontrolovanom prostredí neboli zablokované platnou reguláciou; vyzýva členské štáty, aby zvýšili nadnárodnú spoluprácu medzi svojimi centrami digitálnych inovácií; domnieva sa, že určené centrá digitálnych inovácií by sa mali špecializovať na priemyselné digitálne inovácie, ktoré prispievajú k odstráneniu problémov európskej spoločnosti; vyjadruje v tomto smere presvedčenie, že financovanie z programu Horizont 2020 určené pre centrá digitálnych inovácií by sa dalo skombinovať s financovaním tohto programu pre spoločenské zmeny; poukazuje na možnosť inovačných poukazov v oblasti IKT pre malé a stredné podniky, pokiaľ ide o prístup k poradenstvu, výmenu najlepších postupov a skúsenosti s centrami digitálnych inovácií;

19.  berie do úvahy významnú úlohu, ktorú zohrávajú mestá a miestne samosprávy pri rozvoji nových obchodných modelov a zabezpečovaní digitálnej infraštruktúry a poskytovaní podpory malým a stredným podnikom a iným priemyselným subjektom, ako aj obrovské príležitosti, ktoré mestám poskytujú digitálno-priemyselné inovácie, napríklad prostredníctvom miestnej výroby s nulovým odpadom, užšej integrácie priemyselnej výroby a miestnej a mestskej logistiky a dopravy, v oblasti výroby energie, spotreby, výroby a 3D tlače; domnieva sa, že mestá by takisto mali mať prístup k centrám digitálnych inovácií; žiada Komisiu, aby sa zaoberala miestnymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými najlepšími postupmi a podnietila ich výmenu; víta vydanie indexu európskych digitálnych miest a iniciatívy na podporu interoperability údajov a systémov medzi európskymi mestami; poznamenáva, že iniciatíva Inteligentných miest zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu; zdôrazňuje pozitívne skúsenosti regionálnych poradných fór;

20.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže pri presadzovaní nových priemyselných digitálnych technológií zohrávať verejné obstarávanie a právne požiadavky na zaregistrovanie podniku a vykazovanie podnikateľskej činnosti alebo zverejnenie; žiada Komisiu, aby zvážila, ako by sa verejné obstarávanie mohlo využívať ako nástroj na stimulovanie inovácie; žiada Európsku komisiu, aby zaradila do programu REFIT digitálnu kontrolu, čím by sa zabezpečilo, že regulácia je aktualizovaná vzhľadom na digitálny obsah, a aby medzi verejnými orgánmi uľahčila výmenu osvedčených postupov o používaní kritérií v oblasti inovácie vo verejných výberových konaniach; odporúča urýchlenie adaptácie právneho a technologického prostredia, ako je prechod na IPv6, podľa potrieb rozmachu priemyselnej digitalizácie a internetu vecí;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité uvoľniť dostatočné finančné prostriedky a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu vrátane lepšieho využívania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); je presvedčený, že sa musia výrazne zvýšiť rovnako, ako sa musia dramaticky zvýšiť verejné investície do digitálnej infraštruktúry; zdôrazňuje ústredné postavenie financovanie zo súkromných a kolaboratívnych platforiem; žiada Európsku komisiu, aby zorganizovala rokovanie za okrúhlym stolom pre financovanie priemyselnej digitalizácie, ktorý danú vec preskúma a príde s inovačnými návrhmi na financovanie; vyjadruje poľutovanie, že sú zdroje vyčlenené v rozpočte EÚ na digitálnu politiku príliš obmedzené na to, aby mali skutočný účinok; uznáva, že je nevyhnutné podporiť európske hospodárstvo prostredníctvom produktívnych investícií: nazdáva sa, že dostupnosť existujúcich európskych finančných nástrojov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020, by mali zabezpečiť dosiahnutie tohto cieľa; nazdáva sa, že kombinácia týchto fondov by mala byť v súlade s vnútroštátnymi zdrojmi a predpismi o štátnej pomoci; uznáva úlohu, ktorú zohrávajú verejno-súkromné partnerstvá a spoločné podniky;

22.  vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory efektívnej priemyselnej digitalizácie poskytovali fiškálne stimuly pre firmy a podniky, ktoré realizujú digitálny systém a systém inteligentnej výroby;

Zabezpečovanie vedúceho postavenia Európy v oblasti technológií a bezpečnosti pri priemyselnej digitalizácii: fúzie a akvizície, kybernetická bezpečnosť, toky dát, normalizácia

23.  uznáva nevyhnutnú potrebu posilnenia výskumu a vývoja; vyzýva Komisiu, aby podporila domáce a externé úsilie v oblasti výskumu a vývoja a podporila inovačné siete a spoluprácu medzi začínajúcimi podnikmi, etablovanými korporáciami, MSP, univerzitami atď. v digitálnom ekosystéme; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako maximalizovať prenos výsledkov výskumu v rámci iniciatívy Horizont 2020 na trh a ich využitie európskymi spoločnosťami; žiada Komisiu, aby zvýšila mieru výskumných projektov v rámci iniciatívy Horizont 2020, ktoré generujú patenty a práva duševného vlastníctva, a aby o nich predložila správu;

24.  zdôrazňuje význam zabezpečenia ochrany citlivých európskych technológií a know-how, ktoré tvoria základ budúcej priemyselnej sily a odolnosti hospodárstva; zdôrazňuje potenciálne riziká, pokiaľ ide o strategický stav a priame zahraničné investície podmienené priemyselnou politikou, najmä štátom vlastnených podnikov prostredníctvom fúzií a akvizícií; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o priame zahraničné investície, niektorí externí investori sa v čoraz väčšej miere zaujímali o získanie citlivých európskych technológií cez fúzie a akvizíciu; víta iniciatívu Komisie, ktorá spočíva v preskúmaní skúseností Výboru pre zahraničné investície v Spojených štátoch (CFIUS); zdôrazňuje, že rovnaký trhový prístup pre investície by sa mal posilniť stanovením globálnych pravidiel;

25.  zdôrazňuje, že rozvoj, pokiaľ ide o automatizáciu, a robotiku, uplatňovanie umelej inteligencie vo výrobe, ako aj rozsiahle začlenenie technických komponentov rôzneho pôvodu, prináša nové otázky týkajúce sa spoľahlivosti výrobkov a výrobných zariadení; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr ozrejmila pravidlá bezpečnosti a zodpovednosti pre autonómne konajúce systémy vrátane podmienok testovania;

26.  uznáva, že otvorenosť a konektivita majú takisto potenciálny vplyv na zraniteľnosť, pokiaľ ide o kybernetické útoky, sabotáž, manipuláciu s údajmi alebo priemyselnú špionáž a v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti; uznáva, že je potrebné zvýšiť informovanosť o zvýšení kybernetickej bezpečnosti; považuje kybernetickú bezpečnosť za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky; vyjadruje presvedčenie, že výrobcovia sú zodpovední za zaistenie noriem kybernetickej bezpečnosti a zabezpečenia ako hlavných parametrov digitálnej inovácie podľa najmodernejších dostupných technológií a zásad bezpečnosti podľa návrhu a automatickej bezpečnosti, ale za určitých podmienok a kritérií môžu byť výrobcovia od tejto zodpovednosti oslobodení; konštatuje, že požiadavky na kybernetickú odolnosť internetu vecí a bezpečnostné normy v oblasti IT, napríklad na základe referenčnej architektúry RAMI4.0 a ICS, by posilnili európsku kybernetickú odolnosť; je presvedčený, že európske normalizačné organizácie tu budú hrať výnimočnú úlohu a nemali by byť odsunuté bokom; žiada Komisiu, aby preskúmala jednotlivé modely v záujme napredovania kybernetickej bezpečnosti pre internet vecí; žiada však verejné inštitúcie, aby vo verejnom obstarávaní stanovili povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť, pokiaľ ide o zariadenie IT a produkty internetu vecí; domnieva sa, že veľký význam majú kontrola a poradenstvo týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti digitalizovaných priemyselných výrobkov, ponúkané malým a stredným podnikom; je presvedčený, že výmena najlepšej praxe medzi členskými štátmi EÚ by v tomto smere mohla uľahčiť európsku kybernetickú odolnosť;

27.  je presvedčený, že by mali existovať spoločné kritériá pre kritickú infraštruktúru a jej digitálnu bezpečnosť a že smernica EÚ o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS) je prvým krokom smerom k dosiahnutiu vysokej spoločnej úrovne bezpečnostnej siete a informačných systémov v rámci Únie; žiada Komisiu, aby trvala na tom, aby ju členské štáty dôsledne a včas transponovali; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu riadiacich orgánov uvedených v smernici NIS, ktorú majú pri získavaní dôvery v budúce technológie; poznamenáva, že mechanizmy monitorovania kybernetických hrozieb a kontrola vyhliadok by mali byť uznané ako významné pre bezpečnosť digitálneho priemyslu EÚ, s osobitným dôrazom na ochranu MSP a spotrebiteľov;

28.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať otázkam zhromažďovania údajov a informácií týkajúcim sa priemyslu alebo výroby a prístupu k nim; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa osobitný dôraz musí klásť na zásady zvrchovanosti v oblasti dát, otvoreného a štandardizovaného prístupu k údajom a ich dostupnosti, na posilnenie inovácie a produktivity, nové služby a obchodné modely, kontrolovateľnosť bezpečnosti, pričom umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž; zdôrazňuje, že sa treba veľmi obozretne zaoberať novými formami regulácie vlastníctva údajov a prístupu k údajom, ktoré možno zaviesť až po rozsiahlej konzultácii so všetkými náležitými zainteresovanými stranami; vyjadruje presvedčenie, že inovácia, ako aj ochrana súkromia pracovníkov a spotrebiteľov, ktoré vzbudzujú obavy, musia byť zabezpečené v súlade so všeobecnými predpismi o ochrane údajov; okrem toho zdôrazňuje, že uverejnenie informácií vo verejnom záujme a na vedecké účely a prístup k nim by sa mali posilniť; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa dátovej ekonomiky s cieľom podporiť spoločný európsky trh dát; nazdáva sa, že v prebiehajúcej diskusii o režime údajov treba zdôrazniť dva aspekty v záujme podpory rozvoja technických riešení pre spoľahlivú identifikáciu a výmenu údajov, a to jednak štandardné zmluvné pravidlá, jednak zavedenie kontroly neprimeranosti v zmluvných vzťahoch medzi podnikmi;

29.  zdôrazňuje, že Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu spolu s legislatívnym návrhom týkajúcim sa voľného toku údajov, ktoré majú za cieľ odstrániť neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa umiestnenia údajov, majú potenciál ďalej stimulovať proces digitalizácie európskeho priemyslu, najmä MSP a začínajúcich podnikov, a zamedziť fragmentácii jednotného trhu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala prijímanie a súdržné vykonávanie európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu s cieľom umožniť spravodlivé, rýchle, spoľahlivé a plynulé toky a využívanie údajov; pripomína Komisii jej záväzok, vyjadrený v tomto oznámení, predložiť legislatívny návrh venovaný voľnému toku dát v rámci EÚ, a to s cieľom odstrániť neodôvodnené lokalizačné požiadavky z vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení a zabrániť ich zavedeniu;

30.  je pevne presvedčený, najmä pokiaľ ide o sektor dopravy, že otvorené dáta, veľké dáta a ich analýza sú aj naďalej zásadnými prvky potrebnými na plné využitie výhod jednotného digitálneho trhu a podporu inovácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy zamerané na uľahčenie toku údajov zostávajú rozdrobené; zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä z hľadiska vlastníctva a zodpovednosti, na základe plného rešpektovania súkromia a ochrany údajov;

31.  uznáva potenciál digitalizácie priemyslu v záujme získavania odvetvových dát a správy a riadenia verejnými a poloverejnými orgánmi a účastníkmi trhu;

32.  zdôrazňuje dôležitosť integrácie otvorenosti architektúry ako zásady pri koncepcii digitálnych komponentov;

33.  uznáva, že je dôležité chrániť technické know-how, pokiaľ ide o výmenu a prepojovanie priemyselno-digitálnych komponentov, a súčasne umožňovať a rozširovať interoperabilitu a koncovú konektivitu;

34.  zdôrazňuje, že vedúce postavenie Európy v oblasti priemyselnej digitalizácie si vyžaduje pevnú normalizačnú stratégiu, ktorá bude koordinovaná s členskými štátmi a Komisiou, vrátane interoperability v digitálnej oblasti; zdôrazňuje dôležitú a jedinečnú povahu európskych normalizačných organizácií, ako aj ich inkluzívneho prístupu založeného na konsenze spoločenských zainteresovaných strán, a najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj otvorených noriem, a víta jej zámer zaručiť prístup k štandardným základným patentom za podmienok FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok) a ich účinné licencovanie a uznáva, že je to nevyhnutné na podporu inovácie, výskumu a vývoja v EÚ; domnieva sa, že obehové hospodárstvo by mohlo byť hlavnou hnacou silou ucelenej normalizácie komunikačných tokov v rámci priemyselných hodnotových reťazcov; žiada prístup koordinovaný na úrovni EÚ prostredníctvom európskych normalizačných organizácií (CEN, CENELEC a ETSI) k medzinárodným fóram a konzorciám; domnieva sa, že je vhodné usilovať sa o globálne a univerzálne normy, ale zdôrazňuje, že existuje ochota pokračovať s európskymi normami v prípade, že medzinárodná spolupráca na fórach o normalizácii nebude prebiehať konštruktívnym spôsobom; považuje interoperabilitu za potrebnú najmä v oblasti tzv. internetu vecí, aby sa zaistilo to, aby rozvoj nových technológií zlepšoval možnosti spotrebiteľov, ktorí by nemali byť odkázaní na niekoľko málo konkrétnych poskytovateľov;

35.  zdôrazňuje, že obchodné prekážky v oblasti digitalizácie bránia medzinárodnej činnosti európskeho priemyslu a poškodzujú konkurencieschopnosť Európy; je presvedčený, že spravodlivé obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami môžu výrazne prispieť k spoločným medzinárodným pravidlám v oblasti ochrany údajov, dátových tokov a využívania údajov a normalizácie;

Sociálny rozmer: kvalifikácie, vzdelávanie a sociálne inovácie

36.  domnieva sa, že pokiaľ ide o vzdelávanie, systémy zdaňovania a sociálneho zabezpečenia, treba vynaložiť veľké úsilie s cieľom integrovať transformačné účinky do nášho európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu; zdôrazňuje, že digitálna transformácia priemyslu má veľký spoločenský dosah, od zamestnanosti, pracovných podmienok, práv pracovníkov až po vzdelávanie a kvalifikácie, elektronické zdravotníctvo, životné prostredie a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné pri tejto zmene trvať na bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby vykonala patričné posúdenie spoločenských vplyvov priemyselnej digitalizácie a aby sa nimi zaoberala a v príslušných prípadoch navrhla ďalšie opatrenia na odstránenie digitálnej priepasti a podporu inkluzívnej digitálnej spoločnosti, pričom sa podnieti európska konkurencieschopnosť;

37.  pripomína, že Európsky súdny dvor vymedzil pojem pracovník na základe pracovnoprávneho vzťahu charakterizovaného určitými kritériami, ako je podriadenosť, odmena a charakter práce[12]; žiada právnu istotu o tom, čo predstavuje „zamestnanie“ na digitálnom trhu práce s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v pracovnej a sociálnej oblasti; konštatuje, že všetci pracovníci v hospodárstve založenom na platformách pracujú buď ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, podľa príslušných podkladových skutočností, a mali by byť klasifikovaní zodpovedajúcim spôsobom, a to bez ohľadu na zmluvnú situáciu;

38.  zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti; zdôrazňuje, že Európa čelí v tomto smere digitálnej priepasti; žiada vykonávanie záruk na získavanie kvalifikácií na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a za ich účasti a žiada členské štáty, aby našli spôsob, ako uspokojiť potreby občanov týkajúce sa neustálej odbornej prípravy, rekvalifikácie, nadstavbovej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom zabezpečiť hladký prechod na inteligentné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť presadzovanie a uznávanie digitálnych zručností a nových trendov smerom k širšej kvalifikácii; vyjadruje presvedčenie, že zamestnávatelia by mali využiť na túto odbornú prípravu Európsky sociálny fond s cieľom presadiť súbor nástrojov na zlepšovanie zručností v spolupráci s priemyslom a sociálnymi partnermi; víta rozvoj vzdelávacích materiálov a osnov pre jednotlivé odvetvia; žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť ustanoviť systému certifikácie programov ďalšieho vzdelávania pre digitálne zručnosti;

39.  podotýka, že digitálne zručnosti musia byť začlenené do národných učebných osnov; poznamenáva, že príklady iniciatív podporovaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ako sú Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti a Európska výzva v oblasti kybernetickej bezpečnosti, by sa mali ďalej rozvíjať v záujme dosiahnutia tohto cieľa; zdôrazňuje význam špecializovanej odbornej prípravy učiteľov na digitálne zručnosti a skutočnosť, že v oblasti digitálnych zručností by sa mali vyučovať všetky deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky školy budú vybavené bezdrôtovou miestnou počítačovou sieťou a aktualizovaným materiálom IT; poznamenáva, že dôležitú úlohu zohráva aj programovanie; vyzýva na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom vzdelávať sa na základe zavedených postupov, ako je program Fit4Coding, iniciatívy v oblasti digitálnej akadémie, programy elektronického vzdelávania alebo školy programovania, ako sú Webforce3; žiada Komisiu, aby podporovala integrovanie testovania digitálnych zručností do štúdií IGCU/Pisa, aby sa umožnila hospodárska súťaž a porovnávanie medzi členskými štátmi EÚ; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli medziodborové študijné programy zamerané na integráciu niekoľkých kompetencií, ako sú IT spolu s podnikovým manažmentom alebo technika a náuka o údajoch; zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali rozvíjať komplexné národné stratégie v oblasti digitálnych zručností so stanovenými cieľmi tak, ako ich na to vyzvala Komisia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany pri rozvoji a vykonávaní takýchto stratégií; poznamenáva, že doteraz iba polovica členských štátov EÚ vytvorila národné koalície pre digitálne pracovné miesta; zdôrazňuje, že osobitný rozpočtový riadok podporujúci činnosti koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta by posilnil šírenie informácií a ďalšie činnosti;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do digitalizácie odborného vzdelávania a remeselného odvetvia; poukazuje na to, že je potrebné kombinovať digitálne zručnosti s technickými zručnosťami a podporou vzdelávania v odboroch, ako sú prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematika (odbory STEM), ako aj podporou tzv. mäkkých zručností, ako sú komunikácia, tímová koordinácia, medziodvetvové myslenie;

41.  požaduje, aby sa do všetkých digitálnych iniciatív začlenilo rodové hľadisko, čím sa zabezpečí, že prebiehajúca digitálna transformácia sa stane zároveň hnacou silou rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť závažné rodové rozdiely v rámci sektora IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu v Európe;

42.  poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o dostupnosť sociálnych služieb a iných verejných služieb, ako aj začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a osôb s obmedzenou mobilitou do trhu práce; zdôrazňuje v tejto súvislosti najmä význam práce na diaľku;

43.  poukazuje na skutočnosť, že v súlade s iniciatívou Europeana predstavuje digitalizácia tovarov kultúrneho charakteru veľkú príležitosť na zlepšenie ich dostupnosti, distribúcie a propagácie a že digitálne inovácie môžu byť hnacou silou revolúcie v spôsobe vystavovania tovarov kultúrneho charakteru a v prístupe k nim; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať predovšetkým používanie 3D technológií na zber údajov a obnovu zničených tovarov kultúrneho charakteru a kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť financovanie určené na digitalizáciu, uchovávanie a online dostupnosť európskeho kultúrneho dedičstva;

44.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že často nie je zabezpečený jednoduchý prístup k historickým a kultúrnym lokalitám pre osoby so zdravotným postihnutím, a upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka silnejšia digitálna kultúrna platforma, z hľadiska zlepšenia účasti a sprístupnenia kultúrnych zážitkov, lokalít a artefaktov v Európe bez ohľadu na zemepisnú polohu;

45.  nabáda na výskum a vývoj podporných technológií, ktoré možno využívať na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a ktoré by sa mohli stať novými priemyselnými produktmi v tejto oblasti;

46.  odporúča vypracúvanie pravidelnej výmeny najlepších postupov, polročného hodnotenia pokroku a odporúčaní týkajúcich sa digitalizácie priemyslu;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
• [2]  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131.
• [3]  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
• [4]  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 41.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0535.
• [7]  Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 120.
• [8]  Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 22.
• [9]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.
• [10]  Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
• [11]  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24.
• [12]  pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci C 596/12, bod 17 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C 232/09, bod 39.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Priemysel zohráva v európskom hospodárstve kľúčovú úlohu. Zaisťuje pracovné miesta a ekonomickú dynamiku a môže svojimi riešeniami zásadným spôsobom prispieť k zvládnutiu veľkých spoločenských problémov, ktorým čelí Európska únia, od cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy až po demografické zmeny, sociálnu neistotu a stratu biodiverzity. Svet sa zároveň nachádza uprostred novej priemyselnej revolúcie, ktorej podstatou je digitalizácia a automatizácia a ktorá mení obchodné modely, hodnotové reťazce, produkciu a spotrebu. Objavujú sa nové technológie, ako sú veľké dáta, internet vecí, 5G, cloud computing, robotika, umelá inteligencia, kvantové technológie a ďalšie. Začína sa objavovať globálny boj o to, kto sa s týmto novým vývojom dokáže vyrovnať a prispôsobiť sa mu čo najrýchlejšie udržateľným a sociálne prijateľným spôsobom.

Aby si Európa udržala konkurencieschopnosť, je veľmi dôležité, aby túto novú priemyselnú revolúciu založila na inováciách a kritériách udržateľnosti. Európska únia má v tomto smere jasné výhody. Má know-how, výskum a vývoj, kvalifikovaných pracovníkov, veľký jednotný trh, silnú priemyselnú základňu a históriu a prepojenie výroby so službami. Európa potrebuje v tejto súvislosti ambicióznu stratégiu modernizácie priemyslu, prostredníctvom ktorej by bola digitalizovaná jej výrobná základňa. Oznámenie Európskej komisie je prvým krokom správnym smerom.

Stratégia si vyžaduje komplexný prístup založený na nasledujúcich pilieroch:

•  európska koordinácia a vízie,

•  nastavenie správnych rámcových podmienok (infraštruktúra, investície, inovácie),

•  zdôraznenie bezpečnosti ako európskej charakteristiky pri rozvoji nových kľúčových technológií,

•  zvýšenie sociálnej odolnosti prostredníctvom kvalifikácií, vzdelávania a sociálnych inovácií.

EÚ potrebuje spoločný strategický prístup – 28 samostatných národných stratégií, platforiem a prístupov neumožňuje využiť európsku pridanú hodnotu, prehlbuje roztrieštenosť, predstavuje hrozbu oslabenia jednotného trhu a vedie k neefektívnosti. Z tohto dôvodu je európsky prístup s európskou koordinačnou platformou veľmi dôležitý na zabezpečenie toho, aby boli vnútroštátne stratégie zasadené v širšom kontexte, ktorý bude brať do úvahy európske hľadisko. Vyžaduje sa najmä spoločná európska vízia. Digitalizácia ako taká nemôže byť hlavným motívom. Digitalizácia umožňuje zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a dobrú prácu. Digitalizácia produktov a služieb by zvýšila v najbližších piatich rokoch ročné výnosy odvetvia priemyslu o viac ako 110 miliárd eur. Podľa Európskej komisie by len pre Nemecko znamenala v budúcom desaťročí 8 % nárast produktivity. Mohla by priniesť aj sociálno-ekonomické a environmentálne výhody. Podľa spoločnosti BT môžu IKT znížiť prostredníctvom energetickej efektívnosti a efektívnosti zdrojov emisie uhlíka Únie do roku 2030 o viac ako 1,5 Gt ekvivalentu CO₂ a elektronické zdravotníctvo by mohlo umožniť úsporu 14 miliárd EUR v nárokoch na priestorové vybavenie vďaka menšiemu počtu osobných návštev.

Prispôsobiť sa týmto novým priemyselným trendom však nebude možné, ak Európa neposkytne správne rámcové podmienky. Ide o zabezpečenie čo najlepšej infraštruktúry pre európske hospodárstvo, prostredníctvom napr. technológie 5G a optických vlákien, podporovanie inovácií a výskumu a vývoja, ako aj stimulovanie investícií do nových technológií a modernizácie. Podľa Európskej komisie predstavovali investície do výrobkov súvisiacich s IKT zhruba tretinu investícií v USA. Miera investícií je príliš nízka. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť rámcové podmienky, aby sa prešlo od úsporných opatrení k investíciám. Malé a stredné podniky sú v tomto ohľade veľmi dôležité. Podľa prieskumov sa väčšina európskych malých a stredných podnikov domnieva, že v oblasti digitálnych technológií zaostávajú a nedostatočne do nich investujú. Tomu je potrebné čeliť prostredníctvom programu digitalizácie prispôsobeného MSP.

V tejto novej digitálnej priemyselnej dobe je potrebné venovať väčšiu pozornosť rôznym bezpečnostným aspektom. Ide o zabezpečovanie toho, aby sa kľúčové európske strategické technológie nepredávali za nízke ceny zahraničným konkurentom bez toho, aby došlo k ohrozeniu voľného trhu. Rovnako aj o zaistenie bezpečnosti digitalizovanej výroby a internetu vecí, pretože každý digitálny výrobok alebo služba sa môže zrazu stať zbraňou v dôsledku internetového pirátstva. V záujme toho je potrebné vytvoriť jasné pravidlá pre kybernetickú bezpečnosť. Bude tiež veľmi dôležité vytvoriť rámec pre voľný tok dát, ktorý by zároveň ochraňoval ich zvrchovanosť, stanoviť jasné pravidlá pre správu dát vo vzťahu B2B a vypracovať štandardy. Konkurenti Európy už naplno zavádzajú vlastné štandardizačné stratégie, aby podporili vlastných priemyselných aktérov. V tomto kontexte je potrebné, aby Európa spoločne s európskymi štandardizačnými orgánmi rozvinula priemyselnú digitálnu stratégiu s jasným štandardizačným úsilím.

Niet pochýb, že digitalizácia európskeho priemyslu prináša aj rad výziev. Nachádzame sa v absurdnej situácii, v ktorej by nové technológie mohli, ako ukazujú rôzne štúdie, spôsobiť straty zamestnania a sociálnu neistotu aj napriek tomu, že Európa trpí nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. V súčasnosti Európa potrebuje ročne okolo 180 000 odborníkov v oblasti informačných technológií. Z tohto dôvodu musí mať priemyselná digitalizačná stratégia významný sociálny rozmer. To zahŕňa právo na odbornú prípravu a záruku získania kvalifikácie, podporu celoživotného vzdelávania a zabezpečenie výučby digitálnych zručností od skorého veku a ich zaradenie do učebných osnov. Digitálne zručnosti je potrebné podporovať aj naprieč odvetviami, nielen vo veľkých priemyselných odvetviach, ale aj v malých a stredných podnikoch a v sektore remesiel. Preto je veľmi dôležité prepojiť digitálne zručnosti a odbornú prípravu.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.3.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k digitalizácii európskeho priemyslu
(2016/2271(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marju Lauristin

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) v súčasnosti zamestnáva šesť miliónov ľudí v Európe; keďže 40 % európskych pracovníkov má nedostatočné digitálne zručnosti a čelí problémom v rámci celoživotného vzdelávania; keďže systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa musia prispôsobiť a ďalej posilniť, aby sa naplnili požiadavky digitálneho trhu práce;

B.  keďže existuje veľký rozdiel v zamestnanosti a odbornej príprave žien a mužov v odvetví IKT, čo má veľmi negatívne dôsledky na rovnosť na trhu práce;

C.  keďže digitalizácia priemyslu hlboko preniká do všetkých častí odvetvia, čím sa zvyšuje jeho konkurencieschopnosť prostredníctvom inovatívnej a trvalo udržateľnej výroby tovaru a poskytovania služieb, podpory hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest a prosperity, ale predstavuje aj problémy, ktoré si vyžadujú aktívne zapojenie sociálnych partnerov a verejných orgánov pri vykonávaní spravodlivého prechodu na digitálne technológie;

D.  keďže relatívny podiel pridanej hodnoty priemyslu a zamestnanosti v posledných desaťročiach klesá a vedie aj k výraznej nerovnováhe v európskom hospodárstve, čo má v niektorých prípadoch negatívny vplyv na sociálnu a regionálnu súdržnosť;

E.  keďže digitalizácia môže viesť k novým prepojeným vzťahom medzi ľuďmi, skupinami strojmi a systémami, z čoho môžu vznikať synergie z ľudskej tvorivosti a umelej inteligencie;

F.  keďže v priemere 9 % pracovných miest je vo vysokej miere ohrozených automatizáciou, zatiaľ čo pri ďalších 25 % pracovných miest sa výrazne zmení polovica ich pracovnej náplne v dôsledku automatizácie;

G.  keďže podľa Komisie dopyt po vysoko kvalifikovaných digitálnych pracovníkoch naďalej narastá a, ak sa neprijmú primerané opatrenia, mohol by dosiahnuť až 756 000 neobsadených pracovných miest do roku 2020, čím by sa ohrozili rast a konkurencieschopnosť Európy; keďže súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali podľa potreby revidovať, aby lepšie zodpovedali potrebám digitálneho trhu práce a zvyšovaniu úrovne zamestnanosti;

H.  keďže prispôsobenie sa technickému rozvoju, ako aj zmenám pracovného života, ktoré z neho vyplývajú, predstavuje priebežnú, trvalú a stále prítomnú úlohu pre podniky, odborové zväzy a zákonodarcov; keďže jednou z hlavných výziev bude, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy boli v súlade s potrebami digitálneho trhu práce a aby sa zabezpečilo, že digitalizácia priemyslu bude aj naďalej doplnkom ľudskej práce;

1.  zdôrazňuje, že digitalizácia priemyslu predstavuje hlavné výzvy a príležitosti, a to z hľadiska vytvárania i straty pracovných miest a v organizácii práce; zdôrazňuje, že digitalizácia priemyslu si vyžaduje adresné reakcie zo strany Komisie a členských štátov v spolupráci so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o politiky zamestnanosti, vzdelávania a sociálne a daňové politiky, posilnenie kolektívneho vyjednávania, ako aj poskytovanie aktuálnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že digitalizácia priemyslu by sa mala utvárať tak, aby prispievala k zlepšovaniu pracovných podmienok;

2.  poukazuje na to, že nové formy práce založené na digitalizácii často oddeľujú miesto výkonu práce od podniku, čo predstavuje výzvu, pokiaľ ide o uplatniteľné pracovné právo, sociálne zabezpečenie a kolektívne zmluvy vrátane zásady rovnosti zaobchádzania na tom istom pracovisku; je znepokojený nárastom počtu neistých pracovných miest v oblasti priemyslu vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zneužívania zmlúv bez udania pracovného času; zdôrazňuje, že ochrana pracovníkov sa musí zabezpečiť vo všetkých oblastiach aj na digitálnom pracovnom trhu;

3.  berie na vedomie veľké regionálne rozdiely v digitalizácii priemyslu, ktoré majú vplyv na pracovné miesta, produktivitu a rast, najmä v prípade MSP; konštatuje, že existujú nielen regionálne, ale aj sociálne rozdiely, pokiaľ ide o digitalizáciu, ako aj rozdiely medzi podnikmi; preto vyzýva na zintenzívnenie úsilia pri rozvoji inkluzívnej digitálnej infraštruktúry vrátane prístupu k širokopásmovému pripojeniu, a pri podpore MSP, najmä v zaostávajúcich regiónoch; vyzýva Úniu, aby podporila investície do digitálnej infraštruktúry a lepšie využívala európske fondy v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba presadzovať univerzálny prístup k internetu, a to aj pre znevýhodnené skupiny a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach;

4.  považuje verejné digitálne inovácie a otvorené normy za prostriedok na boj proti sústredeniu digitálnych poznatkov len v niekoľkých priemyselných spoločnostiach, čím sa podporí vyvážený digitálny rozvoj v členských štátoch;

5.  zdôrazňuje význam vytvárania sietí a spolupráce v už zavedených vnútroštátnych digitalizačných iniciatívach, ako je Industrie 4.0, a vyzýva na zvýšené úsilie s cieľom podporiť regióny a sektory, ktoré v súčasnosti zaostávajú v záujme zabezpečenia rovnakých príležitostí a podpory lepšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje potenciál centier digitálnej kompetencie pri podpore digitalizácie priemyslu, zvyšovaní konkurencieschopnosti existujúcich spoločností a pri podnecovaní zakladania nových spoločností;

6.  zdôrazňuje, že digitálna transformácia je komplexný jav, ktorým sa treba zaoberať aj na európskej úrovni s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu, a že v tejto súvislosti je žiaduca úzka spolupráca so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pravidelne monitorovali a hodnotili vplyv digitalizácie na kvalitu, počet a druhy pracovných miest, ako aj na dopyt po zručnostiach a kvalifikáciách, ako aj na prispôsobenie príslušných politík s cieľom chrániť práva pracovníkov, zabezpečovať spravodlivú súťaž a zaisťovať, aby digitalizácia prispievala k posilňovaniu sociálnych a pracovných noriem; zdôrazňuje, že v dôsledku digitalizácie priemyslu môže mať rozdiel medzi tvorbou a stratou rôznych druhov pracovných miest vplyv na finančnú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia, dôchodkových systémov a systémov poistenia v nezamestnanosti členských štátov; pripomína, že nie všetky budúce pracovné miesta budú rovnako zasiahnuté digitalizáciou priemyslu a že by sa nemal podceňovať význam ľudskej interakcie;

8.  berie na vedomie účinky nových obchodných modelov založených na digitálnych technológiách na trh práce, ako aj na dopyt po digitálnych zručnostiach pracovníkov a poskytovateľov služieb; zdôrazňuje, že digitalizácia ponúka aj príležitosti na obnovu výroby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v tejto oblasti v záujme podpory rastu a zamestnanosti v Únii;

9.  pripomína riziko digitalizácie, pokiaľ ide o vyššiu mieru nerovnomerného rozdelenia bohatstva, prehlbovaním rozdielov v digitálnej oblasti, čo by mohlo rozdeliť spoločnosť, členské štáty a regióny na tie, ktoré môžu profitovať zo zvýšenej digitálnej produktivity, a na tie, ktoré nemôžu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možné spôsoby zníženia nerovností vznikajúcich v dôsledku automatizácie;

10.  uznáva príležitosti a nebezpečenstvá spojené s digitalizáciou priemyslu; berie na vedomie pozitívne účinky digitalizácie priemyslu, keď zvyšuje pružnosť pracovných podmienok, ktoré môžu vytvoriť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, rozširuje možnosti prostredníctvom práce na diaľku a umožňuje ľuďom z vidieckych a odľahlých oblastí, aby sa zapojili do trhu práce za predpokladu, že sú vybavení potrebnou infraštruktúrou; zdôrazňuje však, že trend digitalizácie orientovaný na zvyšovanie pružnosti môže zvýšiť riziko nestabilnej a neistej zamestnanosti; zdôrazňuje, že nové formy práce sa nesmú využívať na obchádzanie jestvujúcich pracovnoprávnych a sociálnych predpisov, pokiaľ ide o ochranu práv pracovníkov a spotrebiteľov; poukazuje na to, že tradičné priemyselné odvetvia a podniky v rámci hospodárstva založeného na platformách musia byť rovnocenné;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali údaje s cieľom monitorovať a hodnotiť vplyv digitalizácie na zamestnanosť a pracovné podmienky, a aby uskutočnili potrebné iniciatívy s cieľom objasniť právnu situáciu pracovníkov platforiem, najmä rozlišovaním medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami a v prípade potreby aj upravili existujúce právne predpisy, aby sa zabezpečilo, aby všetky pracovné miesta boli dostatočne pokryté pracovným právom; zdôrazňuje, že všetci pracovníci majú rovnaké sociálne práva zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie, ktoré by sa mali zachovávať vrátane práva na voľný pohyb, slobodu združovania, práva na uzatváranie kolektívnych zmlúv v mene pracovníkov a práva na protest; zdôrazňuje, že treba vytvoriť primerané regulačné a administratívne prostredie pre hospodárstvo založené na platformách, v ktorom sa majú stanoviť práva a povinnosti všetkých zainteresovaných strán;

12.  pripomína, že Európsky súdny dvor vymedzil pojem pracovník na základe pracovnoprávneho vzťahu charakterizovanom určitými kritériami, ako je podriadenosť, odmena a charakter práce[1]; žiada právnu istotu o tom, čo predstavuje „zamestnanie“ na digitálnom trhu práce s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi v pracovnej a sociálnej oblasti; konštatuje, že všetci pracovníci v hospodárstve založenom na platformách pracujú buď ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, podľa príslušných podkladových skutočností, a mali by byť klasifikovaní zodpovedajúcim spôsobom, a to bez ohľadu na zmluvnú situáciu;

13.  je znepokojený značnými rozdielmi v úrovni digitálnych zručností pracovníkov v rôznych členských štátoch a medzi nimi; zdôrazňuje, že treba preklenúť tieto rozdiely, ktoré majú negatívny vplyv na možnosti rozvoja a trh práce;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby digitalizácia priemyslu a následný nárast nových foriem práce nemali škodlivý vplyv na príspevky na sociálne zabezpečenie a aby boli všetky príspevky vyplatené pre všetky formy práce; konštatuje, že digitálne riešenia môžu uľahčiť výber daní a príspevkov sociálneho zabezpečenia;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne zapájali sociálnych partnerov pri prijímaní regulačného rámca pre digitálne hospodárstvo; vyzýva sociálnych partnerov, aby uzatvorili kolektívne zmluvy pre platformové hospodárstvo;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k odbornej príprave v oblasti zručností 21. storočia, najmä digitálnych zručností, kritického myslenia, riešenia problémov, teamworkingu a využívania veľkých dát s cieľom umožniť spravodlivú účasť všetkých občanov na jednotnom digitálnom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prierezových schopností, ktoré umožňujú pracovníkom prijímať informované rozhodnutia a rozvíjať zmysel pre iniciatívu a sebauvedomenie; zdôrazňuje úlohu zamestnávateľov pri organizácii a financovaní vhodnej odbornej prípravy pracovníkov, ktorá umožní zlepšovať ich digitálne zručnosti a kvalifikáciu; upriamuje mimoriadnu pozornosť na pracovníkov na pracovných miestach, ktoré sú mimoriadne ohrozené zánikom v dôsledku pokračujúcej digitalizácie priemysle;

17.  zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania pre všetkých pracovníkov v digitálnom veku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby pracovníci, ktorí prišli o svoje pracovné miesta v dôsledku digitalizácie, mali ihneď prístup k rekvalifikácii v oblasti digitálnych zručností, ak o to majú záujem; vyzýva na modernizáciu systémov sociálnej ochrany tak, aby zodpovedali pracovným a kariérnym modelom vytvoreným digitalizáciou;

18.  zdôrazňuje význam zladenia vzdelávacích systémov s potrebami digitálneho hospodárstva s cieľom poskytnúť študentom relevantné vedomosti a zručnosti; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali medzidisciplinárne myslenie v školách s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po digitálnych a navzájom sa dopĺňajúcich zručnostiach; vyzýva členské štáty, aby zamerali pozornosť nielen na zlepšenie úrovne zručností pracovnej sily, ale aby podporovali výučbu a záujem v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj v oblasti podnikateľských a príslušných mäkkých zručností už od raného veku; zdôrazňuje, že treba vyvinúť osobitné úsilie, aby sa prekonal závažný problém rodových rozdielov v odvetví IKT; vyzýva členské štáty, aby zaangažovali sociálnych partnerov, ako aj vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy, pri rozvoji stratégií pre zručnosti a programov odbornej pracovnej prípravy pre digitálny vek;

19.  konštatuje, že nesúlad zručností v digitálnom hospodárstve nie je spôsobený len nedostatkom zručností, ale je aj výsledkom nevyhovujúcich pracovných podmienok, ktoré nútia vysokokvalifikovaných pracovníkov, aby si hľadali prácu inde, a že je spôsobený aj zlým riadením ľudských zdrojov, ktorého dôsledkom je neschopnosť dokázať v plnej miere využiť zručnosti a znalosti digitálnej generácie;

20.  víta iniciatívy Európskej komisie, ktorých cieľom je prekonať nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako napríklad koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta; zdôrazňuje, že trvalý úspech v tejto oblasti možno dosiahnuť iba prostredníctvom zapojenia všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odborného vzdelávania, ako aj mimovládnych organizácií;

21.  zdôrazňuje, že pracovníci nie sú doplnkom robotizovaných výrobných systémov alebo digitálnych platforiem, ale zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní svojho pracovného prostredia a digitalizácii priemyslu; zdôrazňuje preto, že treba posilniť právo na konzultáciu a účasť na záležitostiach spoločnosti, ako aj zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach na zabezpečenie spravodlivého prechodu na digitálne technológie;

22.  zdôrazňuje, že treba identifikovať a analyzovať aj pozitívne účinky vyplývajúce z digitalizácie priemyslu a zdravotné a bezpečnostné riziká, ktoré predstavujú, vrátane nových psychologických rizík a vplyvu interakcie medzi robotom a človekom, aby sa v prípade potreby prijali vhodné opatrenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zapojiť v tejto súvislosti sociálnych partnerov; poukazuje na psychologické a neurologické účinky digitalizácie na zamestnancov, keďže neustála možnosť prístupu predstavuje riziko problémov pre duševné zdravie súvisiacich s prácou, ako je vyhorenie; je preto zástancom toho, aby pracovníci mali „právo na odhlásenie“ mimo dohodnutého pracovného času;

23.  vyzýva Komisiu a jej agentúry, a najmä Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), aby preskúmali účinky digitalizácie, robotiky a umelej inteligencie na duševnú námahu a aby v prípade potreby vypracovali politické odporúčania; poukazuje na účinky, ktoré môže mať neustále sledovanie s použitím digitálnych techník na pracovné prostredie a na stres pri práci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výskumy jasne ukazujú, že vyšší tlak a dohľad nezvyšujú výkonnosť, ale naopak zvyšujú riziká pre zdravie a vedú k chybám a nehodám[2].

24.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi zaviedli vnútroštátne konzultácie o budúcnosti práce a digitalizácii; domnieva sa, že Komisia by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri šírení a koordinácii takýchto vnútroštátnych iniciatív.

25.  konštatuje, že zvýšené používanie nových technológií a prostriedkov elektronickej komunikácie na pracovisku vyvoláva otázky týkajúce sa súkromia pracovníkov a nových možností monitorovania a sledovania; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu prediskutovať a vypracovať lepšie politické rámce, pokiaľ ide o používanie údajov, ich spracúvanie, skladovanie a zodpovednosť za ne vo vzťahu k zamestnancom, v súlade s nariadením 2016/679, aby sa zabránilo porušovaniu základných práv pracovníkov a zabezpečilo právo na prístup k osobným údajom pracovníkov;

26.  poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o dostupnosť sociálnych služieb a iných verejných služieb, ako aj začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a osôb s obmedzenou mobilitou do trhu práce; zdôrazňuje v tejto súvislosti najmä význam práce na diaľku;

27.  berie na vedomie zintenzívnenie platformovej práce a očakáva, že sa ďalej rozšíri do priemyselného sektora, vzhľadom na možnosti, ktoré poskytuje digitalizácia v oblasti decentralizácie a pružnosti; opakuje svoje znepokojenie nad využívaním platformovej práce na obchádzanie právnych predpisov v oblasti daní a práv pracovníkov vrátane minimálnych miezd, povinností v oblasti zdravia a bezpečnosti, maximálneho pracovného času a práv na sociálne zabezpečenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili rámec, ktorý zabezpečí, že platformoví pracovníci budú mať rovnaké práva ako pracovníci v tradičnom hospodárstve a že budú existovať rovnaké podmienky, pokiaľ ide o platby daní a sociálnych príspevkov jednotlivcov a podnikov s cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií a systémov sociálneho zabezpečenia.

INFORMATION ON ADOPTION IN COMMITTEE ASKED FOR OPINION

Dátum prijatia	22.3.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	43 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Arena, Georges Bach, Tania González Peñas, Krzysztof Hetman, Marju Lauristin, Alex Mayer, Joachim Schuster, Jasenko Selimovic, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Neoklis Sylikiotis

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43	+
ALDE ECR ENF GUE/NGL EPP   S&D Green/EFA	Enrique Calvet Chambon, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Yana Toom, Renate Weber Anthea McIntyre; Jana Žitňanská Dominique Martin, Joëlle Mélin Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Neoklis Sylikiotis Georges Bach, David Casa, Krzysztof Hetman, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Michaela Šojdrová, Csaba Sógor, Romana Tomc Maria Arena, Ole Christensen, Jan Keller, Marju Lauristin, Javi López, Alex Mayer, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Maria João Rodrigues, Joachim Schuster, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

1	-
NI	Lampros Fountoulis

2	0
ENF GUE/NGL	Mara Bizzotto João Pimenta Lopes

Vysvetlenie symbolov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci C 596/12, bod 17 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C 232/09, bod 39.
• [2]  Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci: Posudzovanie stresu súvisiaceho s prácou a jeho rizika. Európska kampaň pre posudzovanie rizika; stiahnuté 14. júna 2013 z adresy https://osha.europa.eu/sk/surveys-and-statistics-osh/esener.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (7.2.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k digitalizácii európskeho priemyslu
(2016/2271(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sergio Gaetano Cofferati

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie na tému Digitalizácia európskeho priemyslu (COM(2016)0180); pripomína cieľ zvýšiť príspevok priemyslu k HDP EÚ na 20 % do roku 2020; podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú môže digitalizácia v tomto kontexte zohrávať, ako aj obchodné príležitosti, ktoré môže ponúknuť; zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť ambicióznu a ucelenú stratégiu EÚ, ktorá bude spájať rôzne iniciatívy EÚ a koordinovať príslušné vnútroštátne a regionálne stratégie a zároveň zabraňovať fragmentácii a maximalizovať príležitostí pre spotrebiteľov, pracovníkov a podniky;

2.  zdôrazňuje, že digitalizácia otriasla všetkými odvetviami hospodárstva a že Európa sa musí tejto príležitosti chopiť a posilniť svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v rozvoji jednotného trhu EÚ v záujme posilnenia európskeho priemyslu vrátane MSP a začínajúcich podnikov, zabezpečenia súdržného regulačného rámca a odstránenia neopodstatnených regulačných prekážok, byrokracie a modernizácie právnych predpisov;

3.  zdôrazňuje potrebu primeraných investícií a súdržného regulačného rámca v oblasti výskumu a inovácií, infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti, ochrany osobných údajov, elektronickej verejnj správy a digitálnych zručností, s cieľom zabezpečiť dobre fungujúci jednotný digitálny trh; zdôrazňuje, že EÚ zaostáva za svojimi konkurentmi a že v tejto súvislosti je potrebných viac zdrojov na takéto investície, a že by sa mal plne využiť potenciál a súčinnosť, ktoré ponúkajú existujúce fondy a podnecovanie súkromných investícií; domnieva sa, že Komisia by mala vyvinúť ďalšie úsilie na riešenie týchto problémov účinným spôsobom; naliehavo žiada Komisiu, aby ozrejmila financovanie uskutočnených a budúcich iniciatív uľahčujúcich proces digitalizácie, najmä pokiaľ ide o úlohu EFSI, EŠIF, H2020 a potenciálnych synergií medzi nimi, a aby ozrejmila aj odhadované príspevky z štátnych rozpočtov členských štátov; vyzýva Komisiu, aby v kontexte nadchádzajúceho priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 preverila vplyv verejno-súkromných partnerstiev a spoločných technologických iniciatív;

4.  pripomína, že v súčasnosti existuje 30 súbežných vnútroštátnych a regionálnych iniciatív; zdôrazňuje význam budovania súčinnosti a nadnárodnej spolupráce medzi nimi s cieľom zaistiť lepšiu viditeľnosť, pridanú hodnotu a efektívne využívanie zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad zvyšujúcimi sa geografickými rozdielmi v konkurencieschopnosti a digitalizácii priemyslu; vyzýva na rozšírenie infraštruktúry pevných a mobilných vysokorýchlostných sietí, ktoré majú byť k dispozícii pre všetky zemepisné oblasti vrátane vidieckych a odľahlých oblastí; naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula komplexnú štatistiku dopĺňajúcu už existujúce (napr. index DESI) s cieľom lepšie posudzovať proces digitalizácie v rôznych oblastiach a odvetviach;

5.  víta zámer Komisie vytvoriť v Európe centrá digitálnych inovácií (Digital Innovation Hubs), ktoré by mali spájať existujúce európske a vnútroštátne iniciatívz; zdôrazňuje, že tieto centrá by mali poskytovať školenia a poradenstvo a zabezpečovať výmenu osvedčených postupov; žiada Komisiu, aby zabezpečila spoluprácu a investície na európskej úrovni v oblasti digitalizácie priemyslu, ktoré budú viesť k postupnému zníženiu geografickej digitálnej priepasti, lepšej koordinácii existujúcich fondov a väčšie príležitosti na digitalizáciu MSP; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam poskytnutia digitálne priateľského prostredia pre mikropodniky a malé a stredné podniky;

6.  zdôrazňuje riziko presunu ziskov z priemyselných aktérov smerom k vlastníkom proprietárnych digitálnych platforiem a koncentrácie trhu v rukách malého počtu subjektov s vytváraním faktických monopolov, najmä so zreteľom na platformy; domnieva sa, že je potrebné, aby orgány na ochranu hospodárskej súťaže konali účinne a jednotne, a že tam, kde je to nevyhnutné, sú potrebné legislatívne iniciatívy na zaistenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi pluralitou aktérov, a to aj v digitálnom prostredí;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladne navrhnúť účinný plán normalizácie a zabezpečiť plnú interoperabilitu v oblasti digitalizácie priemyslu, vrátane internetu vecí a autonómnych systémov, pretože dnešná úroveň dodávateľských reťazcov v EÚ a digitalizácia so sebou prinášajú výzvy v tejto súvislosti, ktoré možno riešiť len na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj otvorených, interoperabilných a dopytom motivovaných noriem vo všetkých kľúčových oblastiach a víta jej zámer zaručiť prístup k štandardným základným patentom za podmienok FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok); pripomína Komisii, že je potrebné brať do úvahy všetky príslušné aspekty pri vývoji noriem, a zabezpečiť primeranú účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a nových aktérov v procese normalizácie na celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

8.  zastáva názor, že bezpečnosť údajov a infraštruktúry IT a dôvera v digitálne prostredie majú zásadný význam pre využitie plného potenciálu rastu a inovácie spojených s digitalizáciou priemyslu v prospech pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov, vrátane malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov; vyzýva ďalej výrobcov komerčného softvéru a hardvéru, aby zaistili bezpečnosť a bezpečnostné normy v súlade s najmodernejšími dostupnými technológiami; vyzýva priemysel, aby okrem zásad špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany súkromia v plnej miere uplatňoval aj zásadu štandardnej bezpečnosti;

9.  podporuje ďalšie európske úsilie v oblasti kybernetickej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby smernicu NIS včas a dôsledne transponovali a prísne dodržiavali všeobecné nariadenie o ochrane údajov a aby účinne spolupracovali na zaisťovaní bezpečného prostredia v EÚ pre občanov a podniky; pripomína, že za posledný rok zažilo aspoň jeden incident v oblasti kybernetickej bezpečnosti 80 % európskych podnikov[1]; požaduje sériu nových a konkrétnych iniciatív na poskytnutie usmernení podnikom, najmä MSP, o tom, ako posilniť svoju odolnosť pred kybernetickými útokmi, a víta nové verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré nedávno spustila Komisia;

10.  domnieva sa, že by digitalizácia mala spotrebiteľom priniesť väčší výber, užívateľsky prívetivejšie a prispôsobenejšie výrobky a viac informácií, najmä o kvalite výrobkov alebo služieb;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné kroky na zabezpečenie plného dodržiavania práv občanov na súkromie a ochranu ich osobných údajov v digitálnom prostredí; zdôrazňuje význam správneho vykonávania všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), ktorým sa zabezpečí úplné uplatňovanie zásad špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany súkromia; berie na vedomie rastúci význam objasnenia obáv týkajúcich sa prístupu k údajom, vlastníctva údajov a otázok zodpovednosti a vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala súčasný regulačný rámec v súvislosti s týmito otázkami; domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať možnosť slobodne a plne využívať výrobky a služby, ktoré kupujú (vrátane slobodného výberu opravovní) a nemali by byť obmedzovaní problémami v oblasti údajov; vyzýva Komisiu, aby v rámci implementácie GDPR objasnila a definovala niektoré minimálne požiadavky, pokiaľ ide o údaje zhromažďované na pracovisku;

12.  zdôrazňuje, že Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu spolu s legislatívnym návrhom týkajúcim sa voľného toku údajov, ktoré majú za cieľ odstrániť neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa umiestnenia údajov, majú potenciál ďalej stimulovať proces digitalizácie európskeho priemyslu, najmä MSP a začínajúcic podnikov, a zamedziť fragmentácii jednotného trhu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala prijímanie a súdržné vykonávanie európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu s cieľom umožniť spravodlivé, rýchle, spoľahlivé a plynulé toky a využívanie údajov; pripomína Komisii jej záväzok, vyjadrený v tomto oznámení, predložiť legislatívny návrh venovaný voľnému toku dát v rámci EÚ, a to s cieľom odstrániť neodôvodnené lokalizačné požiadavky z vnútroštátnych právnych predpisov a nariadení a zabrániť ich zavedeniu;

13.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr ozrejmila pravidlá bezpečnosti a zodpovednosti pre autonómne konajúce systémy (napríklad vozidlá a bezpilotné vzdušné prostriedky), zaistila účinné právne odškodnenie v prípade nehody a zharmonizovala podmienky testovania; považuje interoperabilitu za potrebnú najmä v oblasti tzv. internetu vecí, aby sa zaistilo to, aby rozvoj nových technológií zlepšoval možnosti spotrebiteľov, ktorí by nemali byť odkázaní na niekoľko málo konkrétnych poskytovateľov; zdôrazňuje výzvy týkajúce sa bezpečnosti a zodpovednosti v súvislosti s internetom vecí, aplikáciami a nezabudovaným softvérom; zdôrazňuje v súvislosti s internetom vecí, že výrobcovia sú hlavným východiskovým bodom na sprísnenie režimov zodpovednosti, ktoré povedú k vyššej kvalite výrobkov a bezpečnejšiemu prostrediu z hľadiska vonkajšieho prístupu a zdokumentovanej možnosti aktualizácie;

14.  berie na vedomie veľmi významné dôsledky, príležitosti a výzvy vyplývajúce z prebiehajúcej digitalizácie, a najmä digitalizácie priemyslu, pre spoločnosti, obchodné modely a modely zamestnávania a pracovných miest; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom analýzy zo strany Komisie sociálnych dôsledkov digitalizácie priemyslu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu vplyvu digitalizácie priemyslu v tejto súvislosti a predložila ju Európskemu parlamentu a Rade do konca roka 2017;

15.  uznávajúc, aké možnosti ponúka digitalizácia priemyslu, zdôrazňuje aj niektoré výzvy, ktoré predstavuje z hľadiska dopytu po pracovných miestach, pracovných podmienok a práv pracovníkov, najmä v neštandardných pracovných pomeroch, a zdôrazňuje, že treba zaistiť plnohodnotné rešpektovanie práv zamestnancov a ich primerané pokrytie sociálnym zabezpečením v digitálnom svete práce; domnieva sa, že treba zapojiť sociálnych partnerov do vymedzovania európskych a vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu; víta záväzok Komisie riešiť obavy týkajúce sa sociálnych aspektov digitalizácie spolu so všetkými zainteresovanými stranami ako súčasť komplexného dialógu a diskusií za okrúhlym stolom na vysokej úrovni a európskeho fóra zainteresovaných subjektov pre digitalizáciu;

16.  berie na vedomie význam digitálnych zručností pre trh práce v súčasnosti v prospech inkluzívnosti a konkurencieschopnosti európskych regiónov, ako aj na boj proti digitálnej priepasti, a to najmä v rámci nového programu EÚ v oblasti zručností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala a koordinovala kvalitné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, a to aj v oblasti základného výskumu a moderných digitálnych kvalifikácií a zručností, ako sú výpočtová technika, kódovanie, programovanie a šifrovanie, a vyzýva na vykonanie potrebných verejných a súkromných investícií v týchto oblastiach;

17.  požaduje podporu rozsiahlejšieho regionálneho zapojenia v záujme zmenšenia inovačnej medzery a pritiahnutia odborníkov k rozvoju európskych regiónov. zdôrazňuje nevyhnutnosť spolupracovať so sociálnymi partnermi s cieľom predvídať dlhodobé potreby v oblasti zručností a víta zriadenie tzv. veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta a iné európske iniciatívy v tejto oblasti; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaistili vzájomné uznávanie digitálnej kvalifikácie zavedením európskeho systému certifikátov alebo triedenia;

18.  domnieva sa, že je nutné vytvoriť spolupracujúce digitálne prostredie, a to spolu s platformami prispievajúcimi ku kybernetickému prostrediu, ktoré vedie k rozvoju digitalizácie priemyslu, s cieľom výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	6.2.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	30 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Daniel Dalton, Nicola Danti, Vicky Ford, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Marcus Pretzell, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Richard Sulík, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Biljana Borzan, Birgit Collin-Langen, Anna Hedh, Kaja Kallas, Roberta Metsola, Julia Reda, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella, Ulrike Trebesius
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Andrea Bocskor

• [1]  The Global State of Information Security®, http://www.pwc.com/gx/en/issues/cyber-security/information-security-survey.html

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (11.4.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k digitalizácii európskeho priemyslu
(2016/2271(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Telička

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže digitalizácia v sektore dopravy vytvára pre výrobcov, prevádzkovateľov, investorov, pracovníkov a cestujúcich nové príležitosti a je predpokladom na to, aby tento sektor ostal konkurencieschopný a funkčný a zvýšil svoju účinnosť a aby sa služby v doprave stali udržateľnejšie a výkonnejšie;

B.  keďže digitalizácia vytvára nové príležitosti pre MSP a začínajúce podniky a podporuje vznik nových obchodných modelov vrátane rozvoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov v sektore dopravy v oblastiach ako car-pooling, car-sharing, bike-sharing a cargo-pooling;

C.  keďže digitalizácia už prispela k transformácii sektora dopravy a umožnila najmä postupnú automatizáciu jednotlivých druhov dopravy a zjednodušenie dopravných služieb;

D.  keďže digitalizácia musí zostať aj naďalej jednou z hlavných priorít v sektore dopravy, aby sa vďaka nej mohla podporovať jeho príťažlivosť a zabezpečiť jeho silné hospodárske postavenie v Európe a vo vzťahu k tretím krajinám;

E.  keďže digitalizácia môže podporiť odvetvie cestovného ruchu v prospech cestujúcich a ich mobility a umožniť okrem iného ľahký prístup k informáciám v reálnom čase a širokú škálu služieb;

1.  víta oznámenie Európskej komisie na tému Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere COM(2016)0180), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže je jeho zameranie na sektor dopravy obmedzené na prepojené a automatizované vozidlá, nerieši dostatočne všetky existujúce problémy; pripomína, že hoci prepojené a automatizované vozidlá predstavujú jednu z najzaujímavejších nadchádzajúcich digitálnych transformácií v sektore, potenciál pre digitalizáciu existuje vo všetkých druhoch dopravy, tak v administratívnych, ako aj prevádzkových postupoch, a naprieč celým hodnotovým reťazcom od výrobcov po osobnú a nákladnú dopravu, ako aj pre koordináciu so všetkými novými technológiami používanými v tomto sektore, ako sú napríklad európske globálne satelitné navigačné systémy EGNOS a Galileo, od ktorých možno očakávať výsledky už v blízkej budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na digitálnu transformáciu vo všetkých druhoch dopravy vrátane služieb v doprave a cestovnom ruchu;

2.  poukazuje na to, že proces digitalizácie nebol v rovnakom rozsahu na prospech celému odvetviu dopravy, čo viedlo k nežiaducej roztrieštenosti v rámci vnútorného trhu, ako aj medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci rovnakého druhu dopravy; zdôrazňuje, že existujú výrazné a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a digitalizáciu v doprave, čo sa prejavuje aj medzi regiónmi, spoločnosťami a MSP; domnieva sa, že vypracovanie koordinovanej stratégie pre oblasť priemyselnej digitalizácie (SOPD) pre EÚ by mohlo pomôcť prekonať túto fragmentáciu a rozdiely a prilákať investície do digitálnych projektov; zdôrazňuje, že cieľom by nemal byť len ďalší politický dokument, ale skutočná stratégia, ktorá by zohľadňovala inovačné trendy a trhový potenciál a ktorej vykonávanie by sa priebežne vyhodnocovalo;

3.  domnieva sa, že SOPD prispeje k riešeniu niektorých z najpálčivejších problémov v odvetví dopravy a cestovného ruchu; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej podporovala digitalizáciou s cieľom:

  a)  zlepšiť celkovú bezpečnosť, kvalitu a environmentálnu výkonnosť sektora dopravy;

  b)  zlepšiť bezbariérový prístup pre všetkých vrátane starších osôb a osôb so zníženou mobilitou alebo so zdravotným postihnutím a zvýšiť povedomie o alternatívnych riešeniach v oblasti mobility, ktorými sa cestujúcim poskytne viac možností, užívateľsky prístupnejšie a „na mieru šité“ výrobky a viac informácií v celej EÚ, a to tak v mestských, ako aj menej rozvinutých regiónoch;

  c)  znížiť dopravné náklady, akými sú náklady na údržbu, a zlepšiť účinnosť využívania existujúcej dopravnej infraštruktúry, tzv. platooning (metóda na zvýšenie kapacity (napr. C-ITS, ERTMS, RIS);

  d)  zlepšiť konkurencieschopnosť podporením nových aktérov, najmä MSP a začínajúcich podnikov, s cieľom vytvoriť konkurenciu pre existujúce monopoly;

  e)  uľahčiť riadne a harmonizované presadzovanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom vytvárania systémov riadenia dopravy, inteligentných dopravných systémov, digitálnych tachografov, elektronických mýtnych systémov atď. a vytvoriť regulačný rámec vhodný pre situácie v reálnom živote, ktoré môžu vyplynúť z uplatňovania nových vyspelých technológií;

  f)  znížiť administratívnu záťaž pre malých a stredných prevádzkovateľov dopravy a začínajúce podniky, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, zjednodušením administratívnych postupov, zistením pohybu a sledovanie nákladu a optimalizovaním rozpisov a dopravných tokov;

  g)  naďalej chrániť práva cestujúcich vrátane ochrany údajov, a to aj v multimodálnej doprave;

  h)  zmenšiť problémy súvisiace s informačnou asymetriou na dopravnom trhu;

  i)  zvýšiť príťažlivosť a rozvoj odvetvia cestovného ruchu, ktorý pomáha vytvárať približne 10 % HDP Európskej únie, a tvorivého odvetvia v mestských, vidieckych a vzdialených oblastiach, napríklad prostredníctvom lepšej integrácie mobility a služieb cestovného ruchu, a to aj v menej známych destináciách;

4.  poukazuje na to, že nepretržité a vysokovýkonné prepojenie je nevyhnutným predpokladom pre rýchle, bezpečné a spoľahlivé prepojenie všetkých druhov dopravy a pre ďalšiu digitalizáciu v odvetví dopravy; vyjadruje poľutovanie nad výraznou fragmentáciou digitálneho pokrytia v EÚ; domnieva sa, že pre digitalizáciu sektora dopravy sú rozhodujúce investície do širokopásmového pripojenia a spravodlivé prideľovanie frekvenčného spektra; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné mať prierezovú sektorovú víziu, napríklad medzi elektronikou, telekomunikáciami, dopravou a cestovným ruchom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnili svoj záväzok vytvoriť takýto druh prepojenia hlavných dopravných ciest a uzlov najneskôr do roku 2025 a začali s realizáciou úplného pokrytia v celej EÚ;

5.  zdôrazňuje potrebu mobilizovať a priťahovať verejné a súkromné investície s cieľom primerane financovať prechod na digitálne procesy a podporovať rozvoj súvisiacej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spolupráca a investície na európskej úrovni do digitalizácie sektora dopravy povedú k postupnej konvergencii medzi oblasťami, a to aj prostredníctvom zvýšenia príležitostí na digitalizáciu MSP prostredníctvom existujúcich fondov EÚ; domnieva sa, že v rámci existujúcich fondov EÚ (aj v kontexte politiky súdržnosti), najmä Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý zatiaľ nepriniesol želané výsledky, pokiaľ ide o projekty skutočne inovatívnej povahy, je možné dosiahnuť lepšiu a účinnejšiu koordináciu a ich využitie;

6.  poukazuje na to, že oblasť autonómnej dopravy by sa v blízkej budúcnosti mohla rýchlo rozvíjať, a preto vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a zodpovednosti v oblasti plne autonómnej dopravy s cieľom vytvoriť právne podmienky, ktorými sa zabezpečí jej rýchla a účinná integrácia na trhu;

7.  je pevne presvedčený, najmä pokiaľ ide o sektor dopravy, že otvorené dáta, veľké dáta a ich analýza sú aj naďalej zásadnými prvky potrebnými na plné využitie výhod jednotného digitálneho trhu a podporu inovácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy zamerané na uľahčenie toku údajov zostávajú rozdrobené; zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä z hľadiska vlastníctva a zodpovednosti, na základe plného rešpektovania súkromia a ochrany údajov;

8.  uznáva prínos začínajúcich podnikov a MSP pre proces digitalizácie a zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť im primeranú podporu a nástroje, v prípade potreby aj finančné, aby sa zabezpečilo uplatňovanie ich inovácií a podporila ich integrácia na trhu; podporuje napríklad myšlienku ďalšieho rozvoja centier digitálnych inovácií v celej EÚ, v ktorých by mohli vznikať nové centrá kompetencií a partnerstvá klastrov;

9.  konštatuje, že čoraz väčšia digitalizácia distribúcie cestovných lístkov spôsobuje, že spotrebiteľom je na internete k dispozícii viac informácií, ale čoraz častejšie takým spôsobom, ktorý komplikuje porovnávanie cenových ponúk; domnieva sa preto, že v rámci distribúcie je potrebné posilniť záruky transparentnosti a neutrality, a najmä online distribúcie, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodovať na základe spoľahlivých informácií, nielen z hľadiska cien, ale aj iných parametrov vrátane kvality služieb a doplnkových ponúk; je presvedčený, že takáto transparentnosť zároveň podporí konkurenciu a rozvoj multimodálnej dopravy;

10.  poznamenáva, že digitálna transformácia v odvetviach dopravy a cestovného ruchu, najmä rozvoj služieb na požiadanie a kolaboratívnych hospodárstiev, prispieva k podstatnej zmene správania spotrebiteľov a cestujúcich, pokiaľ ide o mobilitu a cestovný ruch, ako aj k potrebe prispôsobenia infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila účinky digitalizácie na služby v oblasti dopravy, mobility a cestovného ruchu, s osobitným dôrazom na správanie a možnosti používateľov týchto služieb, a ďalej rozvíjala potenciál tejto spoločenskej zmeny;

11.  pripomína, že digitalizácia nie je len technologickou výzvou, ale má širšie sociálne, pracovné a hospodárske dôsledky, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala čo najskôr podrobnú analýzu týchto vplyvov; konštatuje, že s cieľom plne využiť potenciál digitalizácie, a to aj z hľadiska tvorby pracovných miest a rekvalifikácie zamestnancov, a zabrániť obrovskému nedostatku kvalifikovaných zamestnancov v odbore IKT v Európe v nadchádzajúcich rokoch, je potrebné značné zlepšovanie zručností zamestnancov a investovanie do odborného vzdelávania na všetkých úrovniach, v záujme integrácie digitálnych technológií; vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali hlavne na takéto opatrenia a začlenili digitalizáciu do svojich národných stratégií v sektore dopravy.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	11.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	43 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jakop Dalunde, Maria Grapini, Franck Proust, Matthijs van Miltenburg, Henna Virkkunen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43	+
ALDE	Izaskun Bilbao Barandica, Dominique Riquet, Pavel Telička, Matthijs van Miltenburg
ECR	Jacqueline Foster, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle,, Kosma Złotowski, Peter van Dalen
EFDD	Daniela Aiuto
GUE/NGL	Merja Kyllönen, Jiří Maštálka
PPE	Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Salvatore Domenico Pogliese, Franck Proust, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp
S&D	Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Maria Grapini, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Jens Nilsson, Gabriele Preuß, David-Maria Sassoli, Claudia Țapardel, István Ujhelyi, Janusz Zemke
Verts/ALE	Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

2	-
EFDD	Peter Lundgren, John Stuart Agnew

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (30.1.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k digitalizácii európskeho priemyslu
(2016/2271(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Angel Dzhambazki

SUGGESTIONS

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že Únia čelí nedostatku digitálnych zručností, pričom takmer 40 % pracovníkov EÚ nemá dostatočné digitálne zručnosti, čo má negatívny vplyv na ich účasť v spoločnosti a ich schopnosť pracovať, a poznamenáva, že šesť z desiatich najčastejšie požadovaných zručností predstavujú technické alebo digitálne zručnosti; berie na vedomie nedávne oznámenia Komisie o digitalizácii európskeho priemyslu a nový program v oblasti zručností pre Európu ako prvý krok správnym smerom, pokiaľ ide o zlepšovanie digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností európskych občanov; zdôrazňuje však, že potrebné prijať ďalšie systémové iniciatívy, ktoré by mali poskytnúť komplexný rámec na zvýšenie informovanosti európskych občanov o dôležitosti týchto zručností a zaradiť ich využívanie do každodenného života;

2.  vyzýva Komisiu, aby zaradila digitálne zručnosti medzi hlavné témy svojej nadchádzajúcej revízie rámca kľúčových kompetencií; nabáda členské štáty k tomu, aby ďalej rozšírili učebné osnovy primárneho, sekundárneho a terciárneho vzdelávania, ako aj programy odborného vzdelávania, aby sa vyšlo v ústrety potrebám čoraz viac digitálneho trhu práce a digitálne sprostredkúvanej demokracie, pričom by sa občanom poskytli zručnosti na aktívnu účasť a interakciu s vládou; zdôrazňuje, že je potrebná náležitá príprava učiteľov, ktorá pomáha aktualizovať metodiku výučby a zlepšuje príležitosti na inovatívne vzdelávanie a vzdelávanie na diaľku, vďaka čomu majú študenti lepšie možnosti splniť nové požiadavky na digitálne zručnosti na trhu práce;

3.  zdôrazňuje príležitosť, ktorú vzdelanie prostredníctvom digitalizácie poskytuje mladým Európanom, ktorí neštudujú alebo sú nezamestnaní, a vyzýva na prijatie opatrení, ktorými sa následne zlepší sociálne začlenenie aj začlenenie na trh práce;

4.  zdôrazňuje potrebu riešenia neprestajne sa zvyšujúcich rozdielov v prístupe k internetovým a digitálnym zručnostiam spolu s cielenou podporou nezamestnaných osôb, dospelých s nízkou úrovňou gramotnosti a skupín, ktoré sa zvyčajne stretávajú s prekážkami v oblasti vzdelávania súvisiacimi s „prerušovaným vzdelávaním“ a „učením sa na diaľku“, ako sú napríklad skupiny žijúce kočovným životom;

5.  nazdáva sa, že základné digitálne zručnosti – vyučované v rámci učebných osnov primárneho a sekundárneho vzdelávania – by mali zahŕňať vedomosti o možnostiach, ktoré ponúkajú digitálne zručnosti, pokročilé používanie základných digitálnych nástrojov, bezpečné správanie na internete, metódy vyhľadávania na určenie dôveryhodných zdrojov a zvyšovanie povedomia o právach online; ďalej zdôrazňuje potrebu začleniť mediálnu gramotnosť do osnov škôl a programov inštitúcií pre vzdelávanie v oblasti kultúry s cieľom umožniť občanom kriticky chápať rôzne druhy médií, a tak zvýšiť a posilniť zdroje a príležitosti, ktoré ponúka „digitálna gramotnosť“; zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na prístupy založené na učení sa v praxi;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť agendu digitálnych zručností do programov celoživotného vzdelávania pre obyvateľov v produktívnom veku, a najmä pre starších ľudí, ktorí tvoria 18,9 % obyvateľstva Európskej únie a ich podiel stále rastie a ktorí takto získajú výrazný pracovný potenciál doplňujúci ich dlhoročné pracovné skúsenosti;

7.  poukazuje na značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o digitalizáciu, digitálnu gramotnosť a digitálne zručnosti, a na absolútnu nutnosť podporovať väčšiu konvergenciu v tejto oblasti; zdôrazňuje, že výmena osvedčených postupov a dialóg, ktoré treba presadzovať, môžu túto medzeru vyplniť; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií; pripomína, že tieto osobitné iniciatívy treba ukotviť do širšieho a ambicióznejšieho rámca pre digitálne činnosti;

8.  zdôrazňuje, že osobitná podpora pre „analogickú“ viacjazyčnosť Európy je prospešná tak v oblasti digitalizácie európskeho priemyslu, ako aj v oblasti výučby komplexných digitálnych zručností; zdôrazňuje preto, že je potrebné venovať podstatne väčšiu pozornosť rozsiahlej podpore základného výskumu v oblasti štatistického, inteligentného, výukového softvéru a softvéru určeného na strojový preklad;

9.  víta prístup založený na viacerých zainteresovaných stranách, ktorý je v súlade s modelom centier digitálnej inovácie navrhnutým Komisiou; konštatuje, že úzka spolupráca medzi univerzitami a podnikmi môže pomôcť pri vytváraní rôznorodejšieho programu a poskytovať príležitosti vzdelávania a odbornej prípravy na pracovisku;

10.  zdôrazňuje, že odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu (ďalej len „KKP“) predstavujú hnaciu silu a sú zároveň príjemcami digitálnych inovácií; podotýka, že keďže ide často o malé podniky a mikropodniky, tvorivé a kultúrne odvetvia potrebujú cielenú podporu, ktorá im pomôže zabezpečiť ich bezpečnú, trvalú a účinnú digitalizáciu a rozvoj činností;

11.  poukazuje na skutočnosť, že v súlade s iniciatívou Europeana predstavuje digitalizácia tovarov kultúrneho charakteru veľkú príležitosť na zlepšenie ich dostupnosti, distribúcie a propagácie a že digitálne inovácie môžu byť hnacou silou revolúcie v spôsobe vystavovania tovarov kultúrneho charakteru a v prístupe k nim; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať predovšetkým používanie 3D technológií na zber údajov a obnovu zničených tovarov kultúrneho charakteru a kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť financovanie určené na digitalizáciu, uchovávanie a online dostupnosť európskeho kultúrneho dedičstva;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že často nie je zabezpečený jednoduchý prístup k historickým a kultúrnym lokalitám pre osoby so zdravotným postihnutím, a upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka silnejšia digitálna kultúrna platforma, z hľadiska zlepšenia účasti a sprístupnenia kultúrnych zážitkov, lokalít a artefaktov v Európe bez ohľadu na zemepisnú polohu;

13.  zdôrazňuje, že digitalizácia by mala dopĺňať, a nie nahrádzať, fyzickú interakciu s pôvodnými tovarmi kultúrneho charakteru, ako sú výstavy v múzeách alebo knihy; trvá na tom, že všetky komerčné dohody o digitalizácii tovarov kultúrneho charakteru by mali byť navrhnuté tak, aby neobmedzili čo najširší prístup verejnosti k týmto tovarom;

14.  odporúča, aby sa všetky nové audiovizuálne diela systematicky registrovali s medzinárodným štandardným identifikačným znakom, ako je napríklad medzinárodné štandardné číslo audiovizuálneho diela (International Standard Audiovisual Number – ISAN) alebo register identifikačných znakov zábavných diel (Entertainment Identifier Registry – EIDR), s cieľom zlepšiť identifikáciu a objaviteľnosť audiovizuálneho obsahu online a dosiahnuť interoperabilitu medzi filmovými databázami a katalógmi v Európe;

15.  zdôrazňuje význam podpory a posilňovania digitálnej produkcie kultúrneho, tvorivého a vzdelávacieho obsahu vysokej kvality, ktorý pomáha zvýšiť know-how a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v tejto oblasti;

16.  nabáda na výskum a vývoj podporných technológií, ktoré možno využívať na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a ktoré by sa mohli stať novými priemyselnými produktmi v tejto oblasti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	24.1.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	26 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Luigi Morgano, Momchil Nekov, John Procter, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Therese Comodini Cachia

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	59 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Ashley Fox, Adam Gierek, Rebecca Harms, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pilar Ayuso, Amjad Bashir, Soledad Cabezón Ruiz, Isabella De Monte, Francesc Gambús, Constanze Krehl, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Gesine Meissner, Clare Moody, Michèle Rivasi, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Pavel Telička
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Georgi Pirinski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

59	+
ALDE	Gesine Meissner, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset, Pavel Telička, Lieve Wierinck
ECR	Amjad Bashir, Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Evžen Tošenovský
EFDD	David Borrelli, Dario Tamburrano
GUE/NGL	Xabier Benito Ziluaga, Jaromír Kohlíček, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis
EPP	Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Christian Ehler, Francesc Gambús, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Angelika Niebler, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Theodor Dumitru Stolojan, Vladimir Urutchev, Hermann Winkler, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera
S&D	José Blanco López, Isabella De Monte, Adam Gierek, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Clare Moody, Dan Nica, Georgi Pirinski, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Carlos Zorrinho
Greens/EFA	Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Michel Reimon, Claude Turmes

1	-
EFDD	Roger Helmer

1	0
ENF	Jean-Luc Schaffhauser

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania