SPRÁVA o zavádzaní nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny
23.10.2017 - (2016/2245(INI))
Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Iratxe García Pérez
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o zavádzaní nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny
Európsky parlament,
so zreteľom na článok 174 a článok 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov[6],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach[8],
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o politike súdržnosti v horských regiónoch EÚ[9],
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami[10],
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou[11],
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ[12],
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami[13],
so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí[14],
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy[15],
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami[16],
so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015. Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),
so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ;
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi prácou a súkromím pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (COM(2009)0180),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (COM(2007)0244),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (COM(2006)0571),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2005 s názvom Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (COM(2005)0094),
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. júna 2016 k odpovedi EÚ na demografickú výzvu[17],
so zreteľom na štúdiu zo septembra 2013, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, s názvom Ako môže regionálna politika a politika súdržnosti riešiť demografické výzvy?,
so zreteľom na publikáciu EZÚS ESPON s názvom Revealing territorial potentials and shaping new policies in specific types of territories in Europe: islands, mountains, sparsely populated and coastal regions (Odkrývanie územného potenciálu a formovanie nových politík na špecifických typoch území v Európe: na ostrovoch, v horách, v riedko osídlených a pobrežných regiónoch)[18],
so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0329/2017),
A. keďže demografická zmena je v Európe a na celom svete skutočným problémom a kľúčovou výzvou, a to nielen vo všeobecnosti, ale aj pokiaľ ide o miestny rozvoj a politiky zveľaďovania území v súčasnej EÚ spolu s problémami týkajúcimi sa zamestnanosti, nekontrolovanou globalizáciou, zmenou klímy, prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a výzvami súvisiacimi s priemyselným a technologickým prechodom a sociálnym a hospodárskym začlenením;
B. Keďže, ako je tomu v prípade väčšiny postindustriálnych spoločností, je pre obyvateľstvo Európy už niekoľko desaťročí príznačná zvyšujúca sa dlhovekosť a nízke miery plodnosti, čo zodpovedá za zmenu štruktúry obyvateľstva a vekovej pyramídy a prináša vedľajšie účinky v podobe ubúdania obyvateľov v produktívnom veku a starnutia obyvateľstva; keďže hospodárska kríza, ktorá zasiahla celú Európsku úniu, mala silný vplyv na mnohé oblasti a regióny, najmä na vidieku, a viedla najmä k vzniku chudoby a úbytku obyvateľstva; keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zvyšujúce sa rozdiely v dôchodkoch výrazne bránia v účasti žien na trhu práce;
C. keďže prudký rast obyvateľstva v rozvojových krajinách a demografický pokles obyvateľstva EÚ sa má prejaviť v znížení percentuálneho podielu Európskej únie na počte svetového obyvateľstva zo 6,9 % v roku 2015 na 5,1 % roku 2060[19];
D. keďže sa predpokladá, že v 132 spomedzi 273 regiónov na úrovni NUTS 2 dôjde v rokoch 2015 až 2050 k poklesu obyvateľstva[20]; keďže tento pokles sa dotkne najmä lokálnych administratívnych jednotiek (LAU);
E. keďže hlavnou prioritou Európskej únie a všetkých členských štátov je podporovať rast, ktorý je inteligentný, udržateľný aj inkluzívny;
F. keďže geografické alebo demografické črty prispievajú k prehlbovaniu problémov rozvoja; keďže z tohto dôvodu zaradila Lisabonská zmluva územnú súdržnosť medzi ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti;
G. keďže demografické zmeny vzhľadom na svoju prírodnú dynamiku a migračné pohyby, ktoré vyvolávajú nevplývajú na všetky krajiny a regióny v rovnakej miere, keďže vo väčšine mestských, a najmä metropolitných oblastí dochádza k nárastu obyvateľstva a vo väčšine vidieckych a vzdialených oblastí k jeho úbytku, pričom v najvzdialenejších regiónoch je situácia veľmi kontrastná; keďže takáto nerovnováha je veľkou výzvou tak pre územia postihnuté vyľudňovaním, ako aj pre územia, kde dochádza k prílevu obyvateľstva; keďže izolované oblasti a oblasti s obmedzeným prístupom sú najviac vystavené úbytku obyvateľstva; keďže na druhej strane je potrebné zdôrazniť účinky odlivu obyvateľov do predmestí, ktorý v dôsledku pohybu veľkého počtu obyvateľov z veľkých miest do okolitých oblastí vytvára tlak na miestne a regionálne orgány;
H. keďže európske regióny nepredstavujú neprerušované časti územia; keďže v nich môže byť prítomná nezamestnanosť alebo chudoba a čelia osobitným výzvam, najmä pokiaľ ide o demografické zmeny, v dôsledku čoho musia byť nevyhnutne vytvorené cielené nástroje na znižovanie nerovností medzi nižšími regionálnymi oblasťami a na dosahovanie lepšej územnej rovnováhy z hľadiska mestských, prímestských a vidieckych oblastí;
I. keďže ženy, a najmä slobodné matky sú viac ohrozené chudobou a vylúčením;
J. keďže demografické zmeny predstavujú výzvu pri zaručovaní sociálnej súdržnosti a blaha pre všetkých obyvateľov a z hľadiska podporovania vyváženého hospodárskeho rozvoja; keďže demografická zmena má vplyv na infraštruktúru a dostupnosť a kvalitu služieb, čo sa premieta do výpadkov pripojenia alebo oblastí bez zdravotnej starostlivosti a je často výsledkom nedostatočného prepojenia medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom;
K. keďže demografické zmeny prinášajú výrazné politické výzvy v rôznych oblastiach, ktoré sú spojené s celým radom oblastí politiky súdržnosti; keďže regionálna politika a jej európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Kohézneho fondu sú kľúčovými nástrojmi na riešenie týchto zmien;
L. keďže nezastavané oblasti v Európskej únii sú domovom 113 miliónov ľudí, 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov, zaberajú 172 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a významne prispievajú k európskym hospodárstvam, kultúram a ekosystémom;
M. keďže primeraná infraštruktúra a primeraná úroveň služieb sú dôležitými faktormi pri riadení štruktúry obyvateľstva v regiónoch, ktoré sú riedko osídlené alebo čelia vysťahovalectvu a kde je význam investícií a pracovných miest väčší;
N. keďže dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodnutie o zotrvaní v konkrétnej oblasti alebo odchode z nej sú vhodná infraštruktúra a prístup k verejným službám a kvalitným pracovným miestam;
O. keďže ženy sú viac vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako muži, a to najmä vtedy, keď sú staršie ako 60 rokov;
P. keďže demografická zmena výraznejšie vplýva na regióny, ktoré zaostávajú;
Q. keďže demografická zmena zasahujúca vidiecke oblasti má okrem závažných demografických následkov aj hospodárske a sociálne následky, spôsobuje územnú fragmentáciu a ovplyvňuje kvalitu života a životného prostredia;
R. keďže rodová rovnosť je základným právom, spoločnou hodnotou EÚ a nutnou podmienkou pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti;
S. keďže rodová rovnosť predstavuje dôležitý nástroj hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti;
T. keďže negatívna demografická zmena zvyšuje dopyt po väčšej solidarite medzi generáciami;
Všeobecné postrehy
1. zdôrazňuje, že demografické zmeny vystavujú vlády členských štátov a regionálne a miestne orgány výraznému hospodárskemu, sociálnemu, fiškálnemu a environmentálnemu tlaku, pokiaľ ide o zabezpečovanie verejných služieb, najmä sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb, vybudovanie a správu infraštruktúry a zaistenie zachovania ekosystémov prostredníctvom udržateľného priestorového plánovania; zdôrazňuje, že tento tlak sa ešte zintenzívni znížením počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a zvýšením indexu ekonomického zaťaženia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vysokokvalitných verejných a súkromných služieb; zdôrazňuje význam dostupných vysokokvalitných a cenovo prijateľných verejných a súkromných služieb ako nástroja na zabezpečenie rodovej rovnosti;
2. domnieva sa, že k demografickým zmenám by sa malo pristupovať koordinovane, a to prostredníctvom opatrení všetkých európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a uskutočňovaním stratégií pre adaptáciu zohľadňujúcich miestnu a regionálnu realitu a zabezpečujúcich efektívnu viacúrovňovú správu tak pri navrhovaní týchto konkrétnych politík zacielených na určité regióny, ako aj pri ich vykonávaní; zastáva názor, že takáto koordinovaná a integrovaná reakcia by sa mala zameriavať na zlepšenie kvality života občanov, mala by im poskytnúť lepšie hospodárske príležitosti a takisto by sa mala usilovať investovať do kvality, prístupnosti a cenovej dostupnosti sociálnych a verejných služieb v dotknutých regiónoch; okrem toho sa nazdáva, že do tohto procesu by mali byť zapojení aj zástupcovia občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany; poukazuje na to, že v komplexnom prístupe akéhokoľvek druhu sa musí prejaviť úloha miest, vidieckych oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí, ako aj oblastí čeliacich osobitným problémom súvisiacim s ich geografickou alebo demografickou situáciou, a preto sa v spomínanom prístupe musia tiež zohľadniť osobitné výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny, ako sa výslovne uznáva v Lisabonskej zmluve; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby brali do úvahy dosah jednotlivých politík na rodovú rovnosť a demografické zmeny;
3. uznáva, že hoci nás demografické zmeny stavajú pred nové výzvy, prinášajú tiež príležitosti na rozvoj na miestnej úrovni v dôsledku posunu v dopyte v mestských spoločenstvách, najmä pokiaľ ide o potraviny, zábavu a odpočinok, vďaka potenciálu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu produkovať kvalitné, bezpečné a typické produkty; domnieva sa, že vidiecky cestovný ruch a ekologický cestovný ruch, elektronický obchod, komunitné služby, a najmä strieborná ekonomika poskytujú zároveň možnosti rozvoja na miestnej úrovni tým, že zvyšujú hodnotu domácich poľnohospodárskych alebo nepoľnohospodárskych výrobkov, ako sú remeslá, výšivky a keramika, prostredníctvom európskeho systému na ochranu zemepisných označení; v tomto smere vyzdvihuje dôležitosť stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ktoré môžu podporiť regióny a miestne územia tým, že identifikujú činnosti s vysokou pridanou hodnotou, a pre vybudovanie atraktívnych inovatívnych ekosystémov na základe skutočnej multifunkčnej stratégie rozvoja vidieka, ktorou sa do regionálneho plánovania začlení obehové hospodárstvo; poukazuje na to, že dôležitým sektorom je aj agroturizmus, ktorý pomáha zachovávať dynamický životný štýl vo vidieckych oblastiach; poukazuje na význam sociálneho dialógu a zapojenia sociálnych partnerov spoločne s inými miestnymi zainteresovanými stranami a orgánmi do všetkých etáp tvorby programov a vykonávania EŠIF s cieľom lepšie predvídať vplyv demografických zmien na miestne trhy práce a vývoj nových stratégií na riešenie takýchto výziev;
Charakteristika demografických zmien v EÚ
4. konštatuje, že k hlavným problémom súvisiacim s demografickými zmenami, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v mnohých častiach EÚ, patrí starnutie spôsobené narušením vekovej pyramídy, pokles pôrodnosti a následné drastické zníženie populácie detí a mládeže, neustály úbytok obyvateľstva, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nedostatok pracovných miest, odchod mladých ľudí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí a zmeny v demografickej štruktúre; uznáva, že ďalšími významnými problémami súvisiacimi s demografickou zmenou sú súčasná poľnohospodárska politika, úbytok tradičných činností, výrobkov a výrobných systémov, pracovnej sily a miestneho know-how, neviditeľná práca žien, nedostatok podnikateľských príležitostí, zaostávajúce regióny alebo regióny s nulovou konkurencieschopnosťou z dôvodu nedostatočných investícií a strata biodiverzity a zalesnených oblastí a ich premena na kríky a riziko požiarov; zdôrazňuje, že vplyv týchto trendov sa výrazne líši v závislosti od regiónu, čo je sčasti spôsobené presunom osôb do veľkých mestských centier s cieľom nájsť si prácu;
5. zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľov demografickej politiky EÚ by malo byť zohľadnenie všetkých území, ktoré zápasia s demografickou nerovnováhou, a osobitostí týchto území, čomu sa politika súdržnosti dlhodobo snaží prispôsobovať a po roku 2020 bude musieť v tomto smere vyvinúť ešte omnoho väčšie úsilie; zdôrazňuje, že demografické zmeny síce zasahujú všetky oblasti, či už vidiecke, alebo mestské, ich dôsledky sa však líšia a závisia od rôznych faktorov, napríklad od intenzity a rýchlosti výskytu zmeny alebo od toho, či zmena zasahuje regióny s čistým prisťahovalectvom alebo s úbytkom obyvateľstva;
6. zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať a podporovať malé a stredné horské a vidiecke poľnohospodárske podniky, ktoré využívaním tradičných techník a výrobných metód s využitím prírodných zdrojov – ako napríklad pastvín a rôznych druhov krmovín – integrovaným a udržateľným spôsobom vyrábajú produkty s osobitnými charakteristikami kvality a mohli by prispieť k zvráteniu alebo zníženiu vyľudňovania v týchto oblastiach;
7. zdôrazňuje, že tieto demografické javy zasahujúce Úniu nie sú ničím novým, ale v súčasnosti sa zvyšujú s nevídanou intenzitou, predovšetkým v dôsledku sociálnych a hospodárskych tlakov; upozorňuje na stabilný nárast počtu starších ľudí – približne 2 milióny ľudí každý rok dosiahnu vek 60 rokov, čo vplýva na priestorové plánovanie, plánovanie bývania a dopravy a iné druhy infraštruktúry a služieb; so znepokojením konštatuje, že demografické výzvy mimoriadne ťažko zasiahnu regióny vyznačujúce sa prudkým poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku; uznáva, že medzi hlavné faktory prispievajúce k vyľudňovaniu patria nedostatok investícií, zlá infraštruktúra, slabá konektivita, obmedzený prístup k sociálnym službám a nedostatok pracovných miest; zdôrazňuje, že demografické zmeny môžu významne vplývať najmä na dôchodky a na udržateľnosť životného prostredia, keďže tak vyľudňovanie vidieckych oblastí, ako aj rozširujúca sa urbanizácia majú vplyv na ekosystémy, ochranu prírody a využívanie prírodných zdrojov s osobitnými následkami pre oblasť využívania pôdy v mestách, infraštruktúry, trhov s nehnuteľnosťami a zelene;
8. domnieva sa, že vo všetkých oblastiach by sa mal zohľadniť rodový rozmer demografických zmien, pretože regióny zasiahnuté demografickým poklesom trpia v dôsledku vysťahovalectva aj rodovou a vekovou nevyváženosťou; domnieva sa, že výzvy, ktoré so sebou prinášajú demografické zmeny, sa môžu a musia riešiť prostredníctvom politického rámca podporujúceho rovnosť pohlaví, a preto sa rodové hľadisko musí začleniť do rozpráv o všetkých problematikách súvisiacich s demografickými otázkami; domnieva sa preto, že v budúcnosti by sa malo ešte viac posilňovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých EŠIF;
9. pripomína, že v stratégii Európa 2020 sa riešia demografické výzvy vo väčšine z jej siedmich hlavných iniciatív, ktoré boli navrhnuté na prekonanie problémov a stanovenie základných priorít pre EÚ v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, znižovania chudoby, klímy a energie; poukazuje na to, že základná časť vykonávania stratégie a jej hlavných iniciatív vychádza z finančnej podpory prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti vrátane ustanovení o boji proti pohybu obyvateľstva a starnutiu a že tieto rozmery je potrebné zdôrazňovať vo všetkých nástrojoch Európskej únie;
10. domnieva sa, že problémy klesajúceho počtu a starnutia obyvateľstva si budú vyžadovať objektívne, dôsledné a komplexné prehodnotenie mnohých zavedených hospodárskych, sociálnych a politických politík a programov, do ktorých sa bude musieť začleniť dlhodobé hľadisko;
Koordinácia politík EÚ
11. požaduje lepšiu koordináciu nástrojov EÚ, ako sú predovšetkým spoločná poľnohospodárska politika (SPP), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Kohézneho fondu, Európska územná spolupráca, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a Nástroj na prepájanie Európy, aby sa tak zabezpečil komplexnejší prístup k demografickým zmenám; navrhuje preto, aby vzhľadom na skutočnosť, že použité mechanizmy doteraz nezabránili postupu demografickej nerovnováhy, bol uskutočnený dôsledný prieskum existujúcich politík a fungovania vyššie uvedených mechanizmov; v tejto súvislosti víta úsilie vynaložené s cieľom maximalizovať synergie medzi EŠIF a EFSI; opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu pre demografickú zmenu, ktorá bude prednostne zameraná na tieto oblasti: dôstojné pracovné miesta a kvalitné pracovnoprávne vzťahy, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať novým formám práce a ich sociálnej úlohe; územný aspekt politík podporujúcich hospodársku činnosť a zamestnanosť; podpora infraštruktúry ako faktora usídľovania podnikov, aby sa územia čeliace demografickým výzvam stali prístupné a konkurencieschopné; široké pokrytie IKT s konkurencieschopnou kvalitou aj cenou na územiach s nižšou hustotou obyvateľstva; poskytovanie základných štátnych sociálnych služieb na územiach čeliacich demografickým výzvam; verejná doprava na miestnej úrovni na zaistenie prístupu k verejným službám; politiky zamerané na zabezpečenie väčšej vyváženosti rodinných a pracovných záväzkov, udržateľnej generačnej obnovy a primeranej starostlivosti o závislé osoby;politiky v oblasti prijímania, začleňovania a navracania migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou; a čo najväčšie využívanie nových atraktívnejších možností šírenia informácií o vidieckom živote; zdôrazňuje význam existujúcich iniciatív, ako sú európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, aktívny a asistovaný život a znalostné a inovačné spoločenstvá EIT pre digitálnu oblasť a zdravie; vyzýva Komisiu, aby pri riešení demokratických výziev, ktorým čelia európske regióny, zohľadnila riešenia, ktoré už vznikli z týchto iniciatív; poukazuje na význam európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie ako spôsobu podpory vzdelávania a odbornej prípravy v oblastiach, ktorým hrozí vyľudnenie; domnieva sa, že v programe lepšej právnej regulácie by sa malo vyžadovať, aby sa pred akoukoľvek legislatívnou iniciatívou EÚ vykonala analýza vplyvu s cieľom zahrnúť účinky, ktoré môže mať takáto iniciatíva na demografiu;
12. vyzdvihuje význam toho, aby EÚ do všetkých politických oblastí vrátane svojich rozpočtových okruhov zahrnula demografické aspekty s cieľom umožniť vypracovanie týchto politík, najmä v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, poľnohospodárstva, životného prostredia, informačnej spoločnosti, výskumu, vývoja a inovácií, zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a dopravy; domnieva sa, že zistenia v rámci správ o demografickom vplyve sa musia začleniť do tvorby jej politík a pri hodnotení výsledkov a neželaných vplyvov týchto politík musia byť zohľadnené demografické kritériá, aby bol vzhľadom na demokratickú zmenu podporený prístup, ktorého súčasťou je začlenenie regionálnych a miestnych orgánov; zastáva názor, že osobitnú pozornosť treba venovať vidieckym oblastiam, ktoré obzvlášť intenzívne pociťujú tieto demografické problémy; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál iniciatívy Inteligentné obce, prostredníctvom ktorej možno za pomoci moderných technológií, ako sú siete 5G, a inovácií revitalizovať vidiecke spoločenstvá; okrem toho poukazuje na dôležitosť posilnenej spolupráce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť všeobecný prístup k vysokokvalitným a dostupným službám vo verejnom záujme a infraštruktúram vrátane digitálnych služieb vo verejnom záujme a infraštruktúr, a to najmä pre deti, mládež a starších ľudí, s cieľom podporovať sociálne začleňovanie, zaisťovať rodovú rovnosť a zmierňovať účinky demografických zmien; poukazuje na význam poskytovania nových príležitostí plateného zamestnania, a to predovšetkým v oblastiach ohrozených vyľudňovaním, aby sa zachovali spoločenstvá a vytvárali podmienky umožňujúce uspokojivé zosúladenie rodinného a pracovného života; považuje za dôležité trvať na globálnej geografickej vízii v rámci ktorej by boli mestské a vidiecke oblasti považované za komplementárne funkčné územia; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia integrácia medzi rôznymi fondmi, aby sa dosiahol skutočný participatívny a udržateľný miestny rozvoj; konštatuje, že demografická politika EÚ by mala byť ucelenejšia a lepšie koordinovaná tak s členskými štátmi, ako aj prierezovo; pripomína, že Európska únia nielenže prispieva finančnými prostriedkami na regionálny rozvoj, ale zároveň do veľkej miery utvára kapacity miestnych a regionálnych orgánov využívať svoje vlastné finančné prostriedky na boj proti sociálnym a územným nerovnostiam; zdôrazňuje, že hoci sa v dôsledku modernizácie štátnej pomoci zjednodušili a rozšírili výnimky, ktoré si nevyžadujú oznamovanie, súčasný rámec je pre menšie regionálne a miestne orgány stále veľmi zložitý a náročný; domnieva sa, že hoci sa v roku 2014 zjednodušili nariadenia o verejnom obstarávaní, malé miestne a regionálne orgány stále narážajú na príliš veľa prekážok, ktoré im bránia zlepšovať hospodárstvo týchto citlivých oblastí;
13. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať politiky v oblasti migrácie a integrácie v členských štátoch dodržiavaním práv a právomocí týchto členských štátov, ako aj zásadu subsidiarity s cieľom minimalizovať negatívne demografické trendy; zdôrazňuje významnú úlohu a politík zameraných na zakladanie a podporu rodín; domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by mali mať právomoc úspešne vykonávať integračné politiky v teréne; zastáva názor, že miestne a regionálne orgány by sa mali aktívne podieľať na opatreniach prijímaných na riešenie demografických výziev; požaduje, aby sa v ročnom prieskume rastu a osobitných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zvažovali aj regionálne rozdiely a nerovnováhy medzi regiónmi v jednotlivých členských štátoch; je presvedčený, že v pohraničných regiónoch musí takáto spolupráca odrážať tak dopyt po cezhraničných iniciatívach, ako aj možnosti takýchto iniciatív; navrhuje, aby boli v tejto oblasti vytvorené programy odbornej prípravy s cieľom rozšíriť povedomie o týchto otázkach a lepšie im porozumieť; domnieva sa, že na riešenie demografických problémov je potrebné prijať integrovaný celoeurópsky prístup a že riešenie určitého problému v jednej časti kontinentu by nemalo mať negatívny účinok na iné európske územia; požaduje vytvorenie siete na výmenu osvedčených postupov a skúseností na celoeurópskej úrovni, prostredníctvom ktorej by si mohli miestne a regionálne orgány, ako aj zainteresované strany z občianskej spoločnosti vymieňať skúsenosti v oblasti riešenia problémov spôsobených demografickou zmenou;
Zvyšovanie účinnosti európskych fondov
14. zdôrazňuje, že prostredníctvom EŠIF sa v nasledujúcom programovom období musia účinnejšie riešiť demografické zmeny, a to prostredníctvom: väčšieho a zacielenejšieho zamerania na demografické zmeny ako prioritnej oblasti v konečných nariadeniach a usmerneniach na podporu členských štátov, regiónov a miestnych samospráv, kde by sa lepšie preskúmal potenciál EŠIF na riešenie demografickej zmeny a navrhovanie a vykonávanie dohôd o pridružení a operačných programov; aktívnejšieho prístupu v tvorbe demografických politík a výmeny osvedčených postupov a skúseností na účely inštitucionálneho vzdelávania; technickej podpory pre riadiace orgány a miestne zainteresované strany pri vykonávaní aktívnych politík na riešenie demografických zmien na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni; a povinnej aktívnej účasti miestnych orgánov na návrhu, riadení a internom hodnotení programov, ktorými sa vykonávajú fondy, a na potrebnej identifikácii regiónov, ktoré čelia demografickým výzvam na úrovni NUTS 3 a LAU; nabáda na poskytovanie technickej podpory a odbornej prípravy miestnym zainteresovaným stranám a riadiacim orgánom v záujme vykonávania účinných politík na riešenie demografických zmien na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že v niektorých členských štátoch dotácie na úrovni NUTS 2 často zakrývajú sociálno-územné, vnútroregionálne a dokonca aj nadregionálne nerovnosti; požaduje, aby sa v mapách EÚ používala miera postačujúca na vyjadrenie problémov súvisiacich s územiami, aby sa mohla najznevýhodnenejším oblastiam poskytnúť cielená podpora;
15. žiada, aby Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) vo väčšej miere prispieval na pomoc regiónom a podporu regiónov s vysokou mierou starnutia, vidieckeho života a úbytku obyvateľstva s cieľom zlepšiť ich dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru, preklenúť digitálnu priepasť (aj medzi generáciami) a využívať lepšie verejné služby; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť oblasti elektronického zdravotníctva; vyzýva členské štáty a regióny, aby lepšie zacielili dostupné investície na riešenie demografických výziev a ich vplyvu;
16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby používala opatrenia politiky súdržnosti na zastavenie rozširujúceho sa vysťahovalectva z riedko osídlených regiónov, kde sú primeraná infraštruktúra a náležitá úroveň služieb základnými podmienkami najmä na zotrvanie rodín s deťmi;
17. zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by sa mal vo väčšej miere zamerať na odbornú prípravu a vzdelávanie mladých ľudí, mal by podporovať zamestnateľnosť, pomáhať ľuďom pri dosahovaní lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a bojovať proti sociálnemu a digitálnemu vylúčeniu starších osôb; ďalej zdôrazňuje, že tento fond by mal zlepšovať pracovné vyhliadky prostredníctvom prípravných programov pre obyvateľov upadajúcich regiónov a podpory sociálneho a digitálneho začleňovania žien, mladých ľudí a seniorov v týchto oblastiach; z tohto hľadiska sa bude v budúcnosti pri podpore odľahlých regiónov z ESF viac dbať aj na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného prídelu v rámci existujúcich fondov vyčleneného na pomoc oblastiam, ktoré čelia závažným a trvalým demografickým znevýhodneniam; žiada, aby sa finančné prostriedky vyplácali v súlade s dohovormi, ktoré prioritizujú línie činnosti v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; zdôrazňuje význam začlenenia Kohézneho fondu do budúcich stratégií na riešenie demografických zmien a pripomína, že tento fond bol vytvorený s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ; považuje za dôležité, aby malé organizácie, ktoré rozvíjajú a vedú inovačné sociálne projekty, ako aj celoeurópske nadnárodné pilotné projekty riešiace problémy v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, boli v rámci ESF oveľa viac podporované, aby bola umožnená inovačná regionálna, cezhraničná, nadnárodná a makroregionálna spolupráca, a tak mohli byť riešené výzvy vyvolané demografickými zmenami;
18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záruka EÚ pre mladých ľudí, ktorá by mala byť zameraná na pomoc mladým ľuďom bez pracovných miest, odbornej prípravy alebo vzdelania, dosiahla len obmedzený pokrok a jej výsledky nedosahujú úvodné očakávania, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 5/2017;
19. zastáva názor, že s cieľom zabrániť územným rozdielom by mali mať z EFSI prospech regióny s najmenej priaznivým demografickým vývojom, a to v podobe väčších investícií do prioritných oblastí EÚ, ako je energetika, doprava, vzdelávanie, podnikanie, výskum v oblasti inovácií, MSP, vzdelávanie alebo sociálna infraštruktúra; zastáva názor, že pri vypracovávaní politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020 by sa malo diskutovať o zvážení vytvorenia osobitného postavenia pre demograficky znevýhodnené regióny;
Budúcnosť politiky súdržnosti vzhľadom na riešenie demografických zmien
20. je presvedčený, že politika súdržnosti poskytuje správne nástroje na riešenie demografických zmien, najmä v spojení s ostatnými únijnými, vnútroštátnymi a regionálnymi politikami, pokiaľ ide o starnutie a úbytok obyvateľstva, a preto by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore regiónov a poskytovaní flexibility pri prispôsobovaní sa demografickým zmenám; domnieva sa, že by sa to malo odrážať aj v nariadeniach pre jednotlivé fondy zameraných na riešenie demografických zmien, a to v rámci jej vyslovenej oblasti pôsobnosti podľa 174 ZFEÚ; požaduje presné vymedzenie pojmu „závažné a trvalé znevýhodnenie demografickými podmienkami“ spomínaného v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 121 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré by umožnilo štatisticky kvantifikovať demografické výzvy; poukazuje na význam prepojení medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a žiada Komisiu, aby zvážila možnosť doplniť stratégie udržateľného a integrovaného rozvoja miest o partnerstvá v záujme udržateľného rozvoja miest a vidieka; domnieva sa, že Komisia by mala prijať aktívne opatrenia na predchádzanie nepriaznivým účinkom demografických zmien a poskytovať technickú pomoc regiónom najviac zasiahnutým vyľudňovaním;
21. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala podporovať zamestnateľnosť a začleňovanie žien, najmä matiek, ktoré sa usilujú nájsť si zamestnanie; preto žiada pre ženy prístup k programom odbornej prípravy a vzdelávania; poukazuje však na to, že získané kvalifikácie by mali zodpovedať potrebám trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať mladým matkám pri návrate do práce zabezpečením spoľahlivých zariadení celodennej starostlivosti o deti, ktoré by prijímali deti všetkých vekových kategórií, vrátane zariadení predškolskej prípravy, aby sa zastavilo vyľudňovanie;
22. domnieva sa, že v záujme riešenia demografických výziev by mali regióny aktívnejšie využívať EŠIF na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na vytvorenie príležitostí pre mladých ľudí na začatie skutočnej kariéry; konštatuje, že sa to dá dosiahnuť podporou programov odbornej prípravy a podnikania mladých ľudí;
23. vyzýva na vytvorenie právneho rámca ako súčasti budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) s cieľom identifikovať regióny, ktoré čelia závažným a trvalým demografickým výzvam; zdôrazňuje, že je potrebné zaujať proaktívnejší a cielenejší prístup k tvorbe demografických politík, keďže výrazné regionálne rozdiely v demografických modeloch pravdepodobne povedú k značnému asymetrickému sociálno-ekonomickému vplyvu na európske územia, čo môže ďalej zvyšovať regionálne rozdiely v Európe; požaduje posilnenie a administratívne zefektívnenie nových nástrojov na posilnenie prístupu zdola nahor a viacúrovňovej správy – ako napríklad miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD) a integrovaná územná investícia (IÚI) – s cieľom zlepšiť miestnu a regionálnu účasť, a to v rámci integrovaného a holistického prístupu k regionálnemu rozvoju; žiada o vytvorenie služieb založených na portáloch, ktoré existujúcim vidieckym podnikmi pomôžu dosiahnuť lepšie prepojenie s mestskými podnikmi; zdôrazňuje, že v rámci budúcej politiky súdržnosti je dôležité lepšie zohľadňovať osobitné územné charakteristiky prejavujúce sa na subregionálnych úrovniach; zdôrazňuje, že nedostatok kapacít a chýbajúci spoľahlivý systém riadenia v mnohých miestnych a regionálnych orgánoch je hlavnou prekážkou úspechu programov EFSI, a preto požaduje nástroje na budovanie kapacít;
24. vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie nových kritérií pre rozlíšenie území, ktoré čelia demografickým výzvam prostredníctvom demografických a ekonomických ukazovateľov a ukazovateľov vplyvu na životné prostredie a ukazovateľov dostupnosti a aby vypracovala štúdie zamerané na potenciálne sociálno-ekonomické a environmentálne ukazovatele, ktoré by dopĺňali ukazovateľ HDP za pomoci kritérií zahŕňajúcich sociálny kapitál, strednú dĺžku života a kvalitu životného prostredia; domnieva sa, že ukazovatele HDP a hustoty obyvateľstva samé o sebe nepostačujú na klasifikáciu územia so závažným a trvalým demografickým znevýhodnením; žiada Komisiu, aby do politiky súdržnosti okrem ukazovateľa HDP začlenila nové dynamické ukazovatele, ako napríklad demografický ukazovateľ, a najmä index regionálneho sociálneho pokroku EÚ, s cieľom poskytnúť ucelenejší prehľad o konkrétnych výzvach, ktorým tieto regióny čelia alebo aby zvážila dodatočný príspevok pre tieto regióny podobný príspevku pre riedko obývané oblasti v súčasnom programovom období (príloha VII bod 9 nariadenia o spoločných ustanoveniach); zdôrazňuje, že sú potrebné osobitné nástroje na monitorovanie možných a skutočných vplyvov EŠIF na riešenie demografickej zmeny tým, že budú navrhnuté usmernenia pre ďalší vývoj príslušných demografických ukazovateľov; poukazuje na význam existencie spoľahlivých, aktuálnych a rozčlenených štatistických údajov na účely efektívnejšej a objektívnejšej politickej správy, najmä z hľadiska podrobnejšieho chápania vnútorných znakov rôznych riedko osídlených regiónov EÚ; vyzýva preto Eurostat, aby v rámci štatistík poskytoval podrobnejšie údaje, ktoré sú dôležité pre navrhnutie vhodnej európskej demografickej politiky, najmä demografické, rodinné, sociálne a hospodárske ukazovatele, a teda naliehavo žiada, aby boli štatistické údaje rozdelené na minimálne subregionálnu úroveň, t. j. NUTS III;
25. domnieva sa, že súčasťou budúcej politiky súdržnosti by mali byť osobitné opatrenia pre oblasti najviac zasiahnuté demografickými problémami, pričom by táto politika mala umožňovať väčšiu mieru flexibility pri stanovovaní tematických cieľov alebo mier spolufinancovania s cieľom koordinovať medziregionálne a vnútroregionálne stratégie v rámci členského štátu s miestnou účasťou; žiada Komisiu, aby považovala vytvorenie vnútroštátnej stratégie pre demografický vývoj za novú podmienenosť ex ante;
26. vyzýva Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 zaradila hlavnú iniciatívu v oblasti demografie financovanú z existujúcich EŠIF a zahŕňajúcu celý rad opatrení v troch kategóriách: inteligentný rast prostredníctvom opatrení na pomoc regiónom zasiahnutým demografickými problémami v oblasti IKT, výskumu, vývoja a inovácií a MSP; inkluzívny rast prostredníctvom osobitných opatrení povzbudzujúcich mladých ľudí, aby zostali vo svojom regióne, zabezpečujúcich udržateľnú generačnú obnovu, samostatnú zárobkovú činnosť a opatrení na sociálne začlenenie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou; a udržateľný rast prostredníctvom opatrení pomáhajúcich týmto regiónom investovať do zeleného hospodárstva vrátane udržateľných systémov dopravy; víta Opatrenia EÚ pre inteligentné obce v rámci ktorých sa od politík požaduje, aby venovali osobitnú pozornosť prekonaniu digitálnej priepasti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a využili potenciál, ktorý ponúka konektivita a digitalizácia vidieckych oblastí, a ktoré podporujú iniciatívu Inteligentný ostrov ako úsilie zdola nahor zo strany európskych ostrovných orgánov a spoločenstiev, ktoré sa snažia zlepšiť život na ostrovoch prostredníctvom udržateľných a integrovaných riešení;
27. domnieva sa, že viacročný finančný rámec po roku 2020 by mal rázne a rozhodujúcim spôsobom podnietiť snahy o riešenie demografických výziev s ohľadom na súčasnú demografickú situáciu a súčasné demografické trendy a musí zahŕňať presadzovanie riešení uplatňujúcich cielené opatrenia, ako je, v prípade potreby, rozpočtová položka poskytujúca financovanie; žiada, aby sa v rámci SPP, prostredníctvom jej druhého piliera zameraného na rozvoj vidieka a financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), do väčšej miery posilnili služby a infraštruktúry vedúce k sociálnemu a digitálnemu začleňovaniu a aby sa tiež zvrátili trendy sociálneho a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania oblastí so závažnými a trvalými demografickými znevýhodneniami; vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby si vymieňali skúsenosti, najlepšie postupy a nové prístupy zamerané na predchádzanie negatívnym následkom demografických zmien; domnieva sa, že transeurópske dopravné siete (TEN-T) a námorné diaľnice by sa mali orientovať aj na oblasti so závažnými a trvalými demografickými znevýhodneniami;
28. poukazuje na pridanú hodnotu jednotnej metodiky miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) vo všetkých EŠIF pri vypracúvaní a vykonávaní integrovaných a prispôsobených riešení zdola nahor; vyjadruje však poľutovanie, že CLLD je povinný len pre EPFRV a že v rámci EFRR, ESF a ENFR dochádza k poklesu miestnych a participatívnych prístupov; žiada preto Komisiu, aby stanovila povinné používanie CLLD vo všetkých EŠIF;
°
° °
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
- [2] Tamže, s. 289.
- [3] Tamže, s. 470.
- [4] Tamže, s. 259.
- [5] Tamže, s. 303.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0049.
- [7] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
- [8] Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
- [9] Prijaté texty, P8_TA(2016)0213.
- [10] Prijaté texty, P8_TA(2015)0309.
- [11] Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
- [12] Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 9.
- [13] Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 19.
- [14] Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 55.
- [15] Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 75.
- [16] Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 131.
- [17] Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 40.
- [18] pracovný dokument ESPON, Luxemburg, EZÚS ESPON, marec 2017.
- [19] Eurostat, The EU in the World (EÚ vo svete), vydanie z roku 2016.
- [20] Eurostat, Eurostat Regional Yearbook (Regionálna ročenka Eurostatu), vydanie z roku 2016.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Demografické zmeny patria k najväčším výzvam, s ktorými sa musia európske regióny boriť v súčasnosti aj v budúcnosti. Odhady, ktoré uverejnil Eurostat, svedčia o starnutí Európy, keďže sa očakáva pokles celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku zo 65,5 % v roku 2015 na 56,2 % v roku 2080, pričom podiel osôb starších ako 65 rokov sa zvýši z 18,9 % v roku 2015 na 28,7 % v roku 2080[1]. Inými slovami, pomer medzi obyvateľstvom v produktívnom veku a starším obyvateľstvom, ktorý v súčasnosti predstavuje 4:1, sa do roku 2080 zníži na 2:1. Zároveň sa očakáva pomalší rast celkového európskeho obyvateľstva do roku 2050 a následne postupný pokles, ktorý dosiahne minimum v roku 2075. V období 2008 až 2030 sa odhaduje pokles obyvateľstva v každom treťom regióne, najmä v strednej Európe, východnom Nemecku, južnom Taliansku a severnom Španielsku[2]. Spravodajkyňa by na tomto mieste rada poukázala na najzávažnejšie otázky, ktoré tieto demografické javy vyvolávajú na územiach EÚ na regionálnej a miestnej úrovni. Treba podčiarknuť, že demografické zmeny nie sú v Európskej únii nové ani neznáme. Jedinečná je však intenzita týchto procesov a problémy, ktoré vznikajú v daných regiónoch, pretože sa objavujú viaceré, resp. všetky naraz a vzájomne sa umocňujú.
1. Identifikácia území v Európskej únii zasiahnutých demografickými zmenami a výziev, pred ktorými stoja
Pri vymedzovaní demografickej politiky na európskej úrovni je jednou z prvoradých výziev potreba zohľadniť všetky územia členských štátov, ktoré zápasia so závažným demografickým znevýhodnením a nerovnováhou, ako aj ich charakteristiky a osobité črty. To si vyžaduje dôslednú identifikáciu demografických javov a vyváženého stavu pre dané obyvateľstvo a územie.
V rámci demografického vývoja regiónov EÚ možno identifikovať štyri základné problémy, ktoré zodpovedajú hlavným výzvam pre Európsku úniu v tejto oblasti, najmä ak sa objavujú spoločne a umocňujú niektoré svoje najnegatívnejšie účinky, čo sa deje na mnohých územiach.
Prvou výzvou je nízka hustota obyvateľstva. Ide o známy jav zahŕňajúci dve skutočnosti, ktoré sa na niektorých územiach vyskytujú spoločne: na jednej strane ho charakterizuje historická realita regiónov s modelom vyváženosti obyvateľstva a územia vyznačujúceho sa nízkou hustotou ako dôsledok jeho osobitných znakov (fyzických, demografických, politických atď.), na strane druhej môže mať podobu nedávneho, no trvalého procesu poklesu hustoty, ktorý mení historické podmienky usídľovania ľudí. Jedným z javov spojených s takýmito procesmi je územná polarizácia, keď sa obyvateľstvo sústreďuje v určitých oblastiach, pričom veľká časť závislých zón zostáva prázdna. Preto je dôležité zanalyzovať problematiku nízkej hustoty v náležitej miere. V tejto súvislosti je v porovnaní s úrovňou NUTS 2 vhodnejšia úroveň NUTS 3, pričom výzvy spojené s demografickou hustotou sú mnohokrát zjavnejšie pri zohľadnení rozsahu LAU.
Druhú výzvu predstavuje starnutie obyvateľstva. Podobne ako v predchádzajúcom prípade ide o známy a rozšírený jav v Európskej únii, pri ktorom môžeme rozlišovať dva rôzne scenáre odlišné svojou povahou a intenzitou: v niektorých prípadoch je výsledkom postupného procesu demografického prechodu, v iných ho vo veľkej miere spôsobuje rozpad štruktúry vekovej pyramídy, keď zvýšenie strednej dĺžky života sprevádza emigrácia mladej a dospelej populácie a pokles pôrodnosti a detskej populácie.
Tretím problémom, resp. výzvou, je pokles pôrodnosti, ktorý prináša radikálny úbytok detskej a mladej populácie, a preto mení očakávania z hľadiska populačnej výmeny a strednodobej rovnováhy indexu ekonomického zaťaženia. Nejde síce o nový jav, zdá sa však, že v niektorých regiónoch sa nedá stabilizovať.
No a napokon štvrtou výzvou je úbytok obyvateľstva. Tento jav sa do veľkej miery odvíja od predchádzajúcich javov a ak sa prejaví, zintenzívňuje ostatné demografické problémy. V mnohých regiónoch Únie a ešte vo viacerých územných celkoch dochádza v dôsledku prirodzenej dynamiky a migračných pohybov k závažnému a trvalému vyľudňovaniu. Existujú tak regióny, v ktorých sa negatívna bilancia kumulovala celé roky, čo viedlo k úbytku výrazne veľkej časti obyvateľstva. Vyľudňovanie si netreba zamieňať s nízkou hustotou, keďže k nemu dochádza tak v riedko, ako aj v husto osídlených oblastiach. V niektorých regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva tak nedochádza k procesu vyľudňovania, ale tieto regióny si zachovávajú svoju historickú rovnováhu.
NUTS ako meradlo demografickej analýzy umožňuje obsiahnuť veľkú časť demografických problémov, s ktorými zápasia územia Európskej únie. Tieto problémy sú ešte markantnejšie, ak ako referenciu zohľadňujeme LAU. Dostupné technické prostriedky umožňujú vykonať analýzu v akomkoľvek meradle, treba však pripomenúť, že politiky viac závisia od politických štruktúr.
2. Dôsledky uvedených demografických výziev pre politické oblasti
Spravodajkyňa si je vedomá toho, že vzhľadom na výrazný sociálny, hospodársky a environmentálny dosah na miestny rozvoj prinášajú demografické zmeny nové výzvy v mnohých politických oblastiach v dotknutých európskych regiónoch a zároveň vytvárajú nové príležitosti pre rozvoj. Tieto výzvy sú čoraz častejšie ústredným bodom diskusií o budúcnosti EÚ. Regióny musia týmto demografickým modelom a trendom prispôsobiť poskytovanie služieb, infraštruktúru a tvorbu politík. Účinné politické opatrenia sú potrebné najmä v týchto oblastiach:
a. Zamestnanosť
Do určitej miery existuje úzka súvislosť medzi obyvateľstvom a zamestnanosťou, najmä na úrovni regiónov či provincií. Pohyb obyvateľstva je len trvalým prispôsobovaním sa demografickej štruktúry produktívnej štruktúre. To isté však nemožno tvrdiť na miestnej či regionálnej úrovni, pretože obyvatelia môžu byť motivovaní k usídleniu sa v určitej vzdialenosti od pracoviska, či naopak, môžu existovať prekážky k usadeniu sa v rovnakej lokalite alebo jej okolí. Všeobecne ide o rovnováhu medzi dostupnosťou bývania, služieb, voľnočasových aktivít a ďalších nehmotných aspektov, napríklad nákladov na dochádzanie na miesta, kde možno v dostatočnom množstve a kvalite nájsť uvedené príležitosti. Neisté zamestnanie mladých ľudí a ich dlhý pracovný čas neprospievajú vzostupu miery pôrodnosti. Nové formy zamestnania, ktoré sú neistejšie a nestabilnejšie, podporujú väčšiu geografickú mobilitu obyvateľstva. V budúcnosti však môže byť zamestnávanie ovplyvnené zaradením technológií a umelej inteligencie do výrobného procesu, čo mohlo by mať za následok väčšiu flexibilitu územného prepojenia medzi zamestnaním a obyvateľstvom.
b. Mestské a vidiecke plánovanie
V niektorých regiónoch dochádza k polarizácii, teda k vyľudňovaniu vidieckych/odľahlých oblastí a súčasnému sústreďovaniu obyvateľstva do mestských a metropolitných centier. Od hospodárskej krízy sa tieto trendy ešte zrýchľujú. Dotknuté oblasti sa musia prispôsobiť, pretože demografické zmeny prinášajú nové požiadavky na miestny rozvoj, čo má následky na bývanie, dopravu, mobilitu a vzdelávanie. Zároveň možno badať tzv. aglomeračný efekt: ak ekonomika nie je riadená, požiadavky na produktivitu a tendencia maximalizovať zisky zvyčajne vedú k sústreďovaniu hospodárskych aktivít iba do niekoľkých miest, čím vznikajú aglomerácie, ktoré môžu na určitej úrovni viesť k nehospodárnosti. Táto nehospodárnosť má na verejné rozpočty a na rodiny výraznejší vplyv než na spoločnosti, čo vysvetľuje, prečo je také zložité tlmiť toto smerovanie na sociálne „optimálnu“ mieru. Tento sklon ku koncentrácii investícií, ktorý sa prejavuje na vnútroštátnej, regionálnej a provinčnej úrovni, vedie k nahromadeniu obyvateľstva len na zopár miestach a k vyľudňovaniu rozsiahlych území. Samotný aglomeračný efekt je však faktorom, ktorý priťahuje obyvateľstvo z dôvodu očividnej dostupnosti verejných a komerčných služieb a pre to, že hromadenie dopytu po práci na konkrétnom území vzbudzuje očakávania spojené s kvalitnými pracovnými príležitosťami a sociálnou mobilitou.
c. Infraštruktúry
Infraštruktúry sú kľúčovým faktorom pre umiestňovanie investícií, pretože umožňujú prístup na trhy v oblasti dodávky a predaja výrobkov. Na niektorých trhoch umožňujú komunikačné technológie obísť geografické znevýhodnenie. Vyžadujú si však úplné pokrytie za konkurenčných podmienok z hľadiska kvality a ceny, čo v súčasnosti nie je zabezpečené. Infraštruktúry tiež uľahčujú prístup k službám, najmä IKT, ktoré sú bránou do virtuálneho sveta a jeho príležitostí bez hraníc či obmedzení. Nepochybne predstavujú dôležitý faktor, ktorý dokáže pritiahnuť ľudí na určité územie a udržať ich tam.
d. Poskytovanie služieb
V konzumnej spoločnosti sa dostupnosť služieb, či už sociálnych alebo komerčných, pevne spája s kvalitou života. Závislosť poskytovania verejných aj súkromných služieb od počtu obyvateľstva predstavuje bludný kruh: zmenšujúci sa počet obyvateľov vedie k menšej dostupnosti služieb a pracovných miest v danej populácii a napokon k emigrácii v dôsledku nedostatku služieb a pracovných príležitostí. Je nevyhnutné, aby sa politické protiopatrenia zaoberali komercializáciou služieb, zriadením veľmi flexibilných systémov verejnej dopravy, ako aj daňovými politikami, ktoré by kompenzovali náklady na mobilitu, a stimulmi pre putovné služby vo vidieckych oblastiach alebo služby sídliace v malých centrách. Elektronické služby v oblasti zdravia, sociálnych služieb, vzdelávania alebo kultúry môžu mať kompenzačný účinok, zároveň však zvýrazňujú nedostatok priamych personálnych služieb. Ich zavedenie si v prípade potreby bude vyžadovať aktívne politiky prispôsobenia sa tomuto spôsobu poskytovania.
e. Doprava
Udržať verejnú dopravu vo vyľudnenom prostredí s výrazne rozptýleným obyvateľstvom je zložité, pretože je potrebné zaistiť, aby nijakí obyvatelia neboli vylúčení. Pri poskytovaní týchto služieb je nevyhnutná pružnosť aj stabilita. Ide o neziskové služby pre súkromnú ekonomiku, ktoré si vyžadujú značnú podporu z verejného rozpočtu. V tejto oblasti by sa mala prípadne zvážiť verejno-súkromná spolupráca.
3. Význam politiky súdržnosti pre riešenie demografickej zmeny
Spravodajkyňa by v tejto súvislosti rada poukázala na význam opatrení politiky súdržnosti, keďže sú často hlavnými opatreniami na riešenie demografických výziev na regionálnej a miestnej úrovni a často dopĺňajú vnútroštátne a regionálne stratégie. Okrem iného sa domnieva, že
1. treba lepšie skoordinovať nástroje EÚ, aby sa zaručil komplexnejší prístup k demografickým zmenám, pretože intervenčný potenciál politiky súdržnosti obmedzuje skutočnosť, že chýba prierezová európska stratégia, ktorá by sa venovala demografickým výzvam;
2. činnosti podporované zo štrukturálnych fondov by mali byť lepšie integrované a flexibilnejšie, aby sa tak posilnila doplnkovosť a konzistentnosť pri riešení demografických zmien;
3. treba hlbšie preskúmať potenciál štrukturálnych fondov na riešenie demografických zmien; pričom v rámci usmernení k štrukturálnym a investičným fondom by sa demografickým zmenám ako prioritnej oblasti mala venovať väčšia a špecifickejšia pozornosť;
4. problémy, ktoré prinášajú demografické zmeny, by mali riešiť miestne a regionálne orgány spolu s členskými štátmi a európskymi inštitúciami, keďže každá z týchto rôznych úrovní sa podieľa na zabezpečovaní zosúladenia politík a stratégií a na výmene osvedčených postupov na túto tému;
5. spravodajkyňa by tiež rada zdôraznila, že je dôležité naďalej zvyšovať na všetkých úrovniach povedomie o dosahu výziev súvisiacich s demografickými zmenami na Európsku úniu a o potenciáli štrukturálnych fondov z hľadiska riešenia demografických zmien.
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (22.6.2017)
pre Výbor pre regionálny rozvoj
k zavádzaniu nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Arne Gericke
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh správy Odôvodnenie E a (nové) | |||||||||||||
|
Návrh správy |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||
|
|
Ea. keďže ženy, a najmä osamelé matky, sú viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením;
| ||||||||||||
Pozmeňujúci návrh2 Návrh správy Odôvodnenie E b (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh3 Návrh správy Odôvodnenie E c (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh správy Odôvodnenie G a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh správy Odôvodnenie G b (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh správy Odôvodnenie G c (nové) | |||||||||||||
|
Návrh správy |
Pozmeňujúci návrh | ||||||||||||
|
|
Gc. keďže rodová rovnosť predstavuje dôležitý nástroj hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti;
| ||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh správy Odôvodnenie J a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh správy Odsek 1 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh správy Odsek 2 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh správy Odsek 3 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh správy Odsek 3 b (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh správy Odsek 7 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh správy Odsek 7 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh správy Odsek 7 b (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh správy Odsek 7 c (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh správy Odsek 7 d (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh správy Odsek 7 e (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh správy Odsek 7 f (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh správy Odsek 8 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh správy Odsek 10 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh správy Odsek 14 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
20.6.2017 |
|
|
|
|
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
9.10.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 6 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Franc Bogovič, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, John Flack, Iratxe García Pérez, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniel Buda, Andor Deli, Raffaele Fitto, John Howarth, Ivana Maletić, Tonino Picula |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
James Carver, Esther Herranz García, Susanne Melior |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
28 |
+ |
|
|
ECR |
Raffaele Fitto, John Flack, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić |
|
|
EFDD |
Rosa D'Amato |
|
|
GUE/NGL |
Martina Michels, Ángela Vallina |
|
|
PPE |
Franc Bogovič, Daniel Buda, Esther Herranz García, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Maria Spyraki, Joachim Zeller, Lambert van Nistelrooij |
|
|
S&D |
Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, John Howarth, Louis-Joseph Manscour, Susanne Melior, Jens Nilsson, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Derek Vaughan |
|
|
VERTS/ALE |
Monika Vana |
|
|
6 |
- |
|
|
ALDE |
Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg |
|
|
EFDD |
James Carver, Paul Nuttall |
|
|
NI |
Konstantinos Papadakis |
|
|
PPE |
Andor Deli |
|
|
0 |
0 |
|
|
|
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania