SPRÁVA o trojrozmernej tlači ako výzve v oblasti práv duševného vlastníctva a občianskoprávnej zodpovednosti
26.6.2018 - (2017/2007(INI))
Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Joëlle Bergeron
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o trojrozmernej tlači ako výzve v oblasti práv duševného vlastníctva a občianskoprávnej zodpovednosti
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva[1],
– so zreteľom na smernicu Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky[2],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Život zajtrajška. Tlač 3D – nástroj na posilnenie európskeho hospodárstva[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Vyvážený systém presadzovania práv duševného vlastníctva, ktorý reaguje na problémy súčasnej spoločnosti (COM(2017)0707),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. novembra 2017 s názvom Usmernenie k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2017)0708),
– so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017) 0240),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0223/2018),
A. keďže trojrozmerná (3D) tlač sa sprístupnila širokej verejnosti, keď sa na trh zaviedli 3D tlačiarne pre súkromné osoby a keď na trh vstúpili podniky, ktoré ponúkajú digitálne modely aj služby 3D tlače;
B. keďže 3D tlač sa považuje za jednu z najvýznamnejších technológií, v ktorých môže Európa zohrávať vedúcu úlohu; keďže Komisia uznala výhody 3D tlače tým, že v období rokov 2014 – 2016 v rámci programu Horizont 2020 sponzorovala 21 projektov, ktoré sú založené na tejto technológii;
C. keďže 3D tlač vznikla ako súčasť experimentov v 60. rokoch 20. storočia a keďže táto technológia bola pôvodne vyvinutá v USA a v priemysle sa začala používať začiatkom 80. rokov 20. storočia;
D. keďže trh s 3D tlačiarňami je sektorom, ktorý sa vyznačuje rýchlym rastom, a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v ďalších rokoch;
E. keďže však rozvoj spoločných priestorov pre 3D tlač (známych pod názvom fablabs) a služieb tlače na diaľku, ktoré sú niekedy spojené s online výmenou trojrozmerných súborov, umožňuje, aby si ktokoľvek mohol vytlačiť trojrozmerné predmety, čo je úžasným prínosom pre vynálezcov a organizátorov projektov;
F. keďže 3D tlač má obrovský potenciál zmeniť dodávateľské reťazce vo výrobe, čo by Európe mohlo pomôcť zvýšiť úroveň produkcie; keďže uplatňovanie tejto technológie ponúka nové príležitosti pre rozvoj podnikania a inovácie;
G. keďže EÚ zaradila 3D tlač medzi prioritné technologické oblasti; keďže Komisia ju vo svojom diskusnom dokumente o využití globalizácie uvádza ako jeden z hlavných faktorov, ktoré budú viesť k transformácii priemyslu;
H. keďže Komisia označila 3D tlač za prioritnú oblasť činnosti, ktorá ponúka značný hospodársky potenciál najmä pre malé inovačné podniky; keďže mnohé krajiny už uznali transformačný potenciál 3D tlače a začali prijímať – hoci nejednotne – rôzne stratégie na vytvorenie ekonomického a technologického ekosystému, ktorý by podporoval jej rozvoj;
I. keďže väčšinu produkcie 3D tlače v súčasnosti tvoria prototypy; keďže v niektorých odvetviach sa už niekoľko rokov využívajú konečné výrobky a trh s nimi naďalej relatívne rýchlo rastie; keďže čoraz viac výrobkov, ktoré sú vytvorené na 3D tlačiarňach, v súčasnosti už nie sú len prototypy, ale dajú sa priamo použiť alebo predať;
J. keďže 3D tlač prináša inovatívnym podnikom mnoho potenciálnych výhod; keďže 3D tlač umožňuje predovšetkým znížiť celkové náklady pri vývoji, navrhovaní a testovaní nových výrobkov alebo pri zlepšovaní existujúcich výrobkov;
K. keďže používanie 3D tlače je v spoločnosti čoraz viac rozšírené, a to najmä v oblasti vzdelávania, v občianskych fórach a fórach začínajúcich podnikov (napríklad v tvorivých priestoroch tzv. maker spaces), ako aj v súkromnej sfére;
L. keďže 3D tlač je čoraz jednoduchšia a prístupnejšia pre všetkých; keďže sa očakáva, že obmedzenia týkajúce sa použiteľných materiálov, rýchlosti a spotreby surovín a energie sa v krátkom čase výrazne znížia;
M. keďže väčšina špičkových priemyselných odvetví v súčasnosti využíva túto technológiu, keďže príležitosti na používanie 3D tlače sa v mnohých oblastiach výrazne zvýšili a keďže mnohé oblasti, napríklad zdravotníctvo (od regeneratívnej medicíny po výrobu protéz), letecký a kozmický priemysel, automobilová výroba, odvetvie elektrospotrebičov pre domácnosť, stavebníctvo, archeologický výskum, architektúra, strojárstvo, dizajn a voľnočasový a rekreačný priemysel majú v súvislosti s touto technológiou veľké očakávania;
N. keďže nedostatočná regulácia obmedzuje používanie 3D tlače v kľúčových priemyselných odvetviach, akými sú napríklad letectvo a zdravotníctvo/zubárstvo, a keďže regulovanie používania 3D tlačiarní pomôže zvýšiť využívanie technológií a vytvorí príležitosti na výskum a vývoj;
O. keďže v citovanom stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uvádza, že kombináciou digitálnej revolúcie a „využitia tej správnej modernej výrobnej technológie by Európa mohla vrátiť späť výrobu z oblastí s nižšou úrovňou miezd s cieľom povzbudiť inováciu a vytvoriť udržateľný rast doma“;
P. keďže vďaka 3D tlači by sa znížili dopravné náklady a emisie CO2;
Q. keďže sa očakáva, že technológia 3D tlače vytvorí viac nových pracovných miest pre kvalifikovanú pracovnú silu, pričom tieto pracovné miesta budú v niektorých prípadoch menej fyzicky náročné a menej nebezpečné (technici údržby, inžinieri, dizajnéri atď.), a keďže vytvorenie nových technických pozícií (napríklad operátorov 3D tlačiarní) prinesie novú zodpovednosť a odvetvie 3D tlače bude musieť zabezpečiť vhodné kurzy odbornej prípravy, aby technický personál dosiahol rovnakú úroveň ako zamestnanci na ich úrovni v tradičnej výrobe; keďže technológia 3D tlače takisto zníži výrobné náklady a náklady na skladovanie (maloobjemová výroba, zákazková výroba atď.); keďže však pokles počtu pracovných miest vo výrobných odvetviach výrazne poznamená hospodárstvo krajín, ktoré sa opierajú o veľký počet nízko kvalifikovaných pracovných miest;
R. keďže sa zatiaľ nedá presne odhadnúť, aký hospodársky vplyv bude mať rozvoj odvetvia 3D tlače v členských štátoch;
S. keďže 3D tlač by mohla spotrebiteľom umožniť brániť sa proti zámernému skracovaniu životnosti výrobkov, lebo budú schopní sami si vyrobiť náhradné diely do domácich spotrebičov, ktorých životnosť je čoraz kratšia;
T. keďže 3D tlač môže vyvolávať určité osobitné právne a etické otázky súvisiace s občianskoprávnou zodpovednosťou a so všetkými oblasťami práva duševného vlastníctva, ako sú autorské práva, patenty, vzory, trojrozmerné obchodné značky a dokonca aj zemepisné označenia, a keďže tieto otázky patria do právomoci Výboru pre právne veci;
U. keďže nové technológie umožňujú skenovať predmety alebo osoby a zo získaných údajov vytvoriť digitálne súbory, ktoré sa potom môžu trojrozmerne vytlačiť, a keďže to môže mať vplyv na obrazové práva a právo na súkromie;
V. keďže technológia 3D tlače môže vyvolávať obavy aj z hľadiska bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o výrobu zbraní, výbušnín, drog a iných nebezpečných predmetov, a keďže týmto druhom výroby by sa mala venovať osobitná pozornosť;
W. keďže z pohľadu autorských práv je potrebné rozlišovať medzi domácou tlačou na súkromné účely a tlačou na komerčné využitie, ale takisto medzi službami medzi podnikmi (B2B) a službami medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C);
X. keďže francúzska Najvyššia rada pre literárne a umelecké vlastníctvo sa v správe o 3D tlači a autorskom práve vyjadrila, že „v súčasnosti sa nezdá, že by demokratizácia 3D tlače spôsobovala početné problémy s porušovaním autorského práva“, pričom však pripúšťa, že „falšovaním sú ohrozené najmä výtvarné diela“;
Y. keďže tých pár príkladov, ktoré si v súčasnosti vieme predstaviť, pravdepodobne postupne s vývojom tejto technológie nadobudne komplexnejší charakter; keďže tieto príklady nastoľujú otázku, čo treba urobiť, aby sme zabránili možnému falšovaniu s využitím technológií 3D tlače;
Z. keďže trojrozmerná tlač v dôsledku postupov, ktoré využíva, spôsobuje to, čo sa v tomto odvetví opisuje ako určitá „fragmentácia tvorivého aktu“, keďže dielo môže cirkulovať v digitálnej forme predtým, ako nadobudne fyzickú podobu, čo uľahčuje jeho kopírovanie a komplikuje boj proti falšovaniu;
AA. keďže podľa názoru právnych expertov 3D tlač nepriniesla zásadné zmeny práv duševného vlastníctva, ale vytvorené súbory možno považovať za dielo a v takom prípade musia byť predmetom ochrany; keďže z krátkodobého a strednodobého hľadiska a s cieľom bojovať proti falšovaniu bude hlavnou výzvou väčšie zapojenie odborníkov z oblasti autorského práva ako sprostredkovateľov;
AB. keďže rozvoj 3D tlače síce umožňuje priemyselnú výrobu, ale malo by sa uvažovať o potrebe zaviesť prostriedky kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by umožňovali odškodnenie spotrebiteľov v prípade škody;
AC. keďže vplyv 3D tlače na práva spotrebiteľov a na spotrebiteľské právo vo všeobecnosti by sa mal dôkladne preskúmať vo vzťahu k smernici o určitých aspektoch zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;
AD. keďže treba pripomenúť, že napriek obavám, ktoré vyjadrili niektoré zainteresované subjekty, nie každá produkcia predmetov trojrozmernou tlačou je automaticky považovaná za nezákonnú ani neporušuje práva tretích strán a ani neplatí, že všetci prevádzkovatelia v tomto odvetví sa usilujú zarobiť na predaji falšovaného tovaru; keďže je však ľahké vyrobiť falšované výrobky;
AE. keďže smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za chybné výrobky sa vzťahuje na všetky zmluvy; keďže treba poznamenať, že pokrok v oblasti 3D tlače je jedným z faktorov, ktoré viedli Komisiu k uskutočneniu verejnej konzultácie s cieľom posúdiť, či je táto smernica vhodná na daný účel vo vzťahu k novému technologickému vývoju;
AF. keďže všeobecné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti sa vzťahujú aj na zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vymedzených v článkoch 12 až 14 smernice o elektronickom obchode; keďže v prípade škôd spôsobených predmetom vytvoreným pomocou technológie 3D tlače by sa mal stanoviť osobitný režim zodpovednosti, lebo poškodený subjekt má pre veľký počet zapojených aktérov a pre komplexnosť procesov použitých na vytvorenie konečného produktu často problém identifikovať zodpovednú osobu; keďže za zodpovedný subjekt by sa mohol v závislosti od pôvodu zistenej chyby považovať autor alebo predajca 3D súboru, výrobca 3D tlačiarne, výrobca softvéru pre 3D tlačiareň, dodávateľ použitého materiálu alebo samotná osoba, ktorá predmet vytvorila;
AG. keďže pokiaľ ide o osobitné využitie 3D tlače v obchodnom kontexte, pravidlá zodpovednosti sú všeobecne stanovené zmluvnými vzťahmi medzi zainteresovanými stranami;
AH. keďže všetky prvky technológie aditívnej výroby musia spĺňať určité kritériá a musia byť certifikované s cieľom zaručiť možnosť vyrábať kvalitné reprodukovateľné diely; keďže certifikácia je zložitá vzhľadom na početné transformácie strojov, materiálov a procesov a na absenciu databázy; keďže bude preto potrebné vytvoriť pravidlá, ktoré umožnia rýchlejšiu a nákladovo efektívnejšiu certifikáciu všetkých materiálov, procesov a výrobkov;
AI. keďže 3D tlač zohráva úlohu pri znižovaní spotreby energie a prírodných zdrojov na účely boja proti zmene klímy; keďže používaním 3D tlače by sa minimalizoval odpad vo výrobnom procese a umožnením výroby náhradných dielov na spotrebiteľskej úrovni by sa predĺžila životnosť spotrebných výrobkov;
1. zdôrazňuje, že v záujme predvídania problémov týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti alebo porušovania práv duševného vlastníctva v budúcnosti možno EÚ bude musieť po vykonaní dôkladného posúdenia vplyvu všetkých možností politiky prijať nové právne predpisy a prispôsobiť existujúce právne predpisy špecifickým prípadom technológie 3D, pričom zohľadní rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a príslušnú judikatúru súdov EÚ a súdov členských štátov; zdôrazňuje, že legislatívne riešenie by sa v každom prípade malo vyhnúť duplikácii už existujúcich pravidiel a malo by zohľadniť prebiehajúce projekty, najmä právne predpisy o autorskom práve, ktoré sa uplatňujú na dvojrozmernú tlač; dopĺňa, že inováciu musia podporovať a sprevádzať právne predpisy, ktoré jej však nemôžu stáť v ceste, ani ju obmedzovať;
2. konštatuje, že sa musí venovať náležitá pozornosť určitým otázkam, medzi ktoré patrí šifrovanie a ochrana súborov, aby sa zabránilo sťahovaniu a nezákonnému rozmnožovaniu chránených súborov alebo objektov, ako aj reprodukcii nezákonných objektov;
3. domnieva sa, že v sektore 3D tlače je samozrejmá opatrnosť, najmä pokiaľ ide o kvalitu tlačeného výrobku a možné riziká pre používateľov alebo spotrebiteľov, a že by bolo vhodné zvážiť využitie prostriedkov identifikácie a vysledovateľnosti, aby sa zabezpečila sledovateľnosť výrobkov a tiež uľahčilo sledovanie ich ďalšieho použitia na komerčné a nekomerčné účely; domnieva sa, že pri vývoji takýchto prostriedkov by bola prospešná úzka spolupráca medzi držiteľmi práv a výrobcami 3D objektov; domnieva sa tiež, že by to pomohlo zaručiť sledovateľnosť vytvorených predmetov a obmedziť falšovanie;
4. konštatuje, že kontrolu zákonného rozmnožovania trojrozmerných objektov chránených autorským právom by mohli umožniť právne riešenia, napríklad systematické zobrazovanie poučenia o dodržiavaní práv duševného vlastníctva poskytovateľmi digitalizácie a 3D tlače; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prvkov, ktoré umožňujú sledovať 3D predmety; zdôrazňuje, že ak je trojrozmerná rozmnoženina súkromnou rozmnoženinou, uplatnia sa vnútroštátne zákony upravujúce výnimky pre súkromné rozmnoženiny, a to aj v súvislosti s kompenzáciu alebo ziskom;
5. poukazuje na to, že je potrebné zvýšiť informovanosť verejnosti v záujme ochrany práv duševného vlastníctva v oblasti 3D tlače a aj v súvislosti s porušovaním práv týkajúcich sa dizajnu, ochrannej známky a patentových práv;
6. zdôrazňuje však, že by bolo vhodné hlbšie preskúmať technické riešenia, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne rozvinuté, napríklad vytváranie databáz šifrovaných a chránených súborov, vývoj tlačiarní vybavených systémom umožňujúcim správu práv duševného vlastníctva a pripojených na tento systém, či podpora spolupráce medzi výrobcami a platformami na vytvorenie spoľahlivých súborov, ktoré budú k dispozícii pre odborných pracovníkov aj spotrebiteľov; zdôrazňuje tiež, že bez ohľadu na to, ktoré z týchto opatrení budú prijaté, ich vykonávanie by nemalo mať nijaký vplyv na náklady v prípade činností, ktoré už účastníci trhu vykonávajú;
7. konštatuje, že v tejto fáze nepredstavuje žiadna zo spomenutých možností skutočne uspokojivé riešenie;
8. kriticky hodnotí to, že Komisia nerevidovala smernicu 2004/48/ES, a namiesto toho predložila len nezáväzné usmernenia, pričom neposkytla objasnenie otázok, ktoré sú špecifické pre technológiu 3D tlače; víta však opatrenia, ktoré Komisia oznámila 29. novembra 2017 s cieľom posilniť ochranu duševného vlastníctva;
9. poznamenáva, že práva duševného vlastníctva týkajúce sa rôznych prvkov technológie 3D tlače už boli určené, a teda ďalšou otázkou bude spôsob, ako tieto práva presadzovať;
10. vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní opatrení, ktoré uvádza vo svojom oznámení (COM(2017)0707), komplexne prihliadala na všetky aspekty technológie 3D tlače a vyhla sa duplikácii existujúcich uplatniteľných opatrení; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli do tohto úsilia zapojené všetky zainteresované strany vrátane MSP a spotrebiteľov;
11. vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala otázky občianskoprávnej zodpovednosti v súvislosti s technológiou 3D tlače, najmä pri hodnotení fungovania smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky;
12. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia systému občianskoprávnej zodpovednosti za škody, na ktoré sa nevzťahuje smernica 85/374/EHS,
13. poukazuje na to, že technológia 3D tlače má pre EÚ mnoho hospodárskych výhod, keďže ponúka možnosti prispôsobenia, ktoré osobitne spĺňa požiadavky európskych spotrebiteľov, a že by mohla umožniť návrat výrobných činností, a tým aj pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré sú menej fyzicky náročné a menej nebezpečné;
14. vyzýva Komisiu, aby jasne definovala rôzne povinnosti tým, že vymedzí strany zapojené do výroby 3D predmetu: tvorca a dodávateľ softvéru, výrobca 3D tlačiarne, dodávateľ surovín, tlačiareň predmetu a všetky ďalšie strany zapojené do výroby predmetu;
15. upozorňuje na možné dôsledky nových foriem marketingu propagujúceho prístup „urob si sám“, pričom sa nedodá konečný výrobok, ale len softvér a pokyny týkajúce sa tlače výrobku;
16. zdôrazňuje význam vytvorenia jednotného právneho rámca, ktorý zabezpečí hladký prechod a právnu istotu pre spotrebiteľov a podniky s cieľom podporiť inovácie v EÚ;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Trojrozmerná tlač (alebo „3D tlač“) vznikla ako súčasť experimentov v 60. rokoch 20. storočia. Táto technológia pochádza z USA a v priemysle sa začala používať začiatkom 80. rokov.
3D tlač sa rozvíjala súbežne s uvedením 3D tlačiarní na trh a s nástupom podnikov, ktoré ponúkali digitálne modely a zároveň aj služby 3D tlače.
Trojrozmerná tlač je v skutočnosti všeobecný pojem, ktorý zahŕňa niekoľko typov technológií umožňujúcich vyrobiť fyzický objekt z rôznych materiálov na základe digitálneho súboru a pomocou 3D tlačiarne. Pôvodným zámerom bola tvorba prototypov a tento účel aj naďalej dominuje na trhu s 3D technológiou.
Zavedením 3D tlačiarní pre súkromné osoby na trh sa táto technológia stala dostupnou aj pre širokú verejnosť, pričom však tento segment trhu je naďalej len okrajový a očakáva sa, že to tak zostane aj v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na obmedzenia materiálu dostupného pre spotrebiteľov. V súčasnosti sa 99 % predmetov tlačí z rovnakých materiálov: plast, živica a kov. Medzi hlavné výzvy v odvetví 3D technológie bude patriť použitie viacerých materiálov súčasne.
Naproti tomu vďaka vývoju služieb tlače na diaľku, ktoré sa často spájajú s online platformou na výmenu 3D súborov, si každý môže vytlačiť predmet vo formáte 3D vo vyššej kvalite, než by bolo možné použitím tlačiarne nižšej kategórie. Dostupnosť tejto technológie pre všetkých sa zlepšuje aj vďaka čoraz širšiemu používaniu 3D tlačiarní vo vzdelávacích zariadeniach a v spoločných pracovných priestoroch (tzv. fablabs). V súčasnosti sa využíva vo väčšine špičkových odvetví, pretože má pozitívny vplyv na inovácie a na životné prostredie.
Očakávania sú už vysoké v sektore zdravotníctva, kde by táto technológia mohla mať využitie pri výrobe protetických implantátov, zubných implantátov, ľudskej kože a dokonca orgánov („biotlač“): napríklad obličiek. Ale aj v kozmickom leteckom priemysle, kde by výroba ľahších súčiastok umožnila znížiť spotrebu paliva, šetriť náklady a chrániť životné prostredie: spoločnosť Airbus v súčasnosti testuje lietadlo, ktorého minimálne 1 000 dielov bolo vytvorených pomocou 3D tlače. Vývoj tejto techniky ovplyvňuje aj odvetvie výroby náhradných dielov pre automobilový priemysel a výrobu hračiek a domácich elektrospotrebičov. 3D tlač a 3D skenovanie sa čoraz viac používajú v múzeách na obnovu historických predmetov a na výskum, najmä v archeológii.
EÚ zaradila túto technológiu medzi prioritné technologické oblasti. V diskusnom dokumente o využití globalizácie (COM(2017)240) ju Komisia uvádza medzi hlavnými faktormi, ktoré budú viesť k zmenám v priemysle.
Keďže trojrozmerná tlač umožní prispôsobiť výrobu dopytu, podniky by mohli ťažiť z mnohých výhod: odľahčenie logistického reťazca, obmedzenie skladovacích a dopravných činností, ako aj zmiernenie vplyvu na životné prostredie a zníženie výdavkov na poistenie tovaru, nehovoriac o možnom význame pre relokalizáciu pracovných miest.
Duševné vlastníctvo
Právni experti zastávajú názor, že 3D tlač nepriniesla zásadné zmeny autorského práva. Trojrozmerný súbor sa považuje za dielo a v takom prípade je chránený. Dá sa však očakávať, že rozšírenie 3D tlače so sebou prinesie aj nárast počtu problémov s autorským právom. V tomto smere bude mať mimoriadny význam budúca revízia smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorú by Komisia mala predložiť ešte v tomto volebnom období, najmä ak bude sprevádzaná právne nezáväznými opatreniami na poskytovanie informácií na túto tému.
Zdá sa však rozumné rozlišovať tlač na súkromné účely a tlač na komerčné využitie, ako aj poskytovanie služieb tlače medzi podnikmi a medzi podnikmi a spotrebiteľmi.
Občianskoprávna zodpovednosť
Rozlišovanie je opodstatnené aj pri úvahách o aspektoch občianskoprávnej zodpovednosti. Napríklad riešenie otázky zodpovednosti za vyrobený tovar a škodu spôsobenú chybným súborom, pokiaľ ide o spotrebiteľov, možno nájsť v článkoch 10 a 14 návrhu Európskej komisie o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu. Naopak, smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za chybné výrobky sa bude môcť vzťahovať na všetky zmluvy.
Občianskoprávna zodpovednosť je vo všeobecnosti otázkou, ktorá nie je predmetom jednotného riešenia a podlieha vnútroštátnym právnym predpisom. Právne predpisy Únie sa obmedzujú na špecifickejšie pravidlá, ako je zodpovednosť za škodu spôsobenú chybnými výrobkami. Pre subjekt poškodený predmetom vyrobeným 3D tlačou môže byť ťažké identifikovať zodpovednú osobu. Pravidlá všeobecnej zodpovednosti môžu dovoľovať identifikáciu výrobcu 3D tlačiarne, výrobcu softvéru pre 3D tlačiareň alebo osoby, ktorá vyrobila objekt. Spravodajkyňa žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť reťazcu zodpovedností a identifikácii jej aktérov s cieľom určiť, či sa môže alebo nemôže uplatňovať režim všeobecnej zodpovednosti.
Je teda samozrejmé, že obozretnosť je v sektore 3D tlače na mieste. Musí totiž uplynúť ešte mnoho rokov a musí sa vypracovať ešte mnoho odborných posudkov, kým sa vyrobí kvalitný výrobok, ktorý nebude nebezpečný pre svojho používateľa alebo spotrebiteľa. Na predchádzanie problémom týkajúcim sa zodpovednosti v prípade nehody alebo porušovania práv duševného vlastníctva bude nepochybne potrebné, aby sa vypracovali nové právne normy na úrovni EÚ alebo aby sa súčasné normy prispôsobili špecifikám 3D tlače.
V súčasnosti existujú viaceré možnosti riešenia otázok týkajúcich sa duševného vlastníctva a občianskoprávnej zodpovednosti: vytvorenie celosvetovej databázy tlačiteľných objektov s cieľom kontrolovať rozmnoženiny trojrozmerných objektov chránených autorskými právami, zameranie na zákonom obmedzený počet rozmnoženín trojrozmerných objektov na súkromnú potrebu v snahe zabrániť nezákonnému rozmnožovaniu objektov alebo aj vytvorenie dane z 3D tlače na účely kompenzácie ujmy spôsobenej nositeľom práv duševného vlastníctva v dôsledku rozmnožovania 3D objektov na súkromnú potrebu. Ani jedna z uvedených možností nie je skutočne dostačujúca.
V každom prípade bude potrebné vyhnúť sa pri tvorbe legislatívneho riešenia kopírovaniu pravidiel a zohľadniť už prebiehajúce projekty. Súčasne s inováciou sú potrebné právne predpisy, ktoré jej však nemôžu stáť v ceste, ani ju obmedzovať.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
20.6.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Heidi Hautala, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sergio Gaetano Cofferati, Luis de Grandes Pascual, Geoffroy Didier, Angel Dzhambazki, Angelika Niebler |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
22 |
+ |
|
|
ALDE |
Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto |
|
|
ECR |
Angel Dzhambazki |
|
|
EFDD |
Joëlle Bergeron |
|
|
ENF |
Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton |
|
|
PPE |
Geoffroy Didier, Rosa Estaràs Ferragut, Luis de Grandes Pascual, Pavel Svoboda, József Szájer, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka |
|
|
S&D |
Sergio Gaetano Cofferati, Mady Delvaux, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Evelyn Regner |
|
|
VERTS/ALE |
Max Andersson, Heidi Hautala, Julia Reda |
|
|
0 |
- |
|
|
|
|
|
|
0 |
0 |
|
|
|
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania