SPRÁVA o bankovej únii – výročná správa za rok 2018

3.12.2018 - (2018/2100(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Nils Torvalds


Postup : 2018/2100(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0419/2018
Predkladané texty :
A8-0419/2018
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

on Banking Union – annual report 2018

(2018/2100(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o bankovej únii – výročná správa za rok 2017[1],

–  so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) na uznesenie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 o bankovej únii – výročná správa za rok 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie schválené na samite eurozóny 29. júna 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov zo 16. januára 2018 o prevádzkovej efektívnosti ECB pri krízovom riadení bánk[2],

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. mája 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o cenných papieroch zabezpečených štátnymi dlhopismi (COM(2018)0339),

–  so zreteľom na rozhodnutie ECB z 23. februára 2018 o tom, že banky ABLV Bank a ABLV Bank Luxembourg zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, prijaté v súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií[3],

–  so zreteľom na skutočnosť, že Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) začal 31. januára 2018 vykonávať stresový test v rámci celej EÚ pre rok 2018[4],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)[5],

–  so zreteľom na výročnú štatistickú správu orgánu ESMA o trhoch s derivátmi EÚ z 18. októbra 2018,

–  so zreteľom na oznámenia ECB z 15. marca 2018 o očakávaniach dohľadu v prípade nových nesplácaných úverov (NPL)[6] a z 11. júla 2018 o ďalších krokoch v rámci svojho postupu dohľadu nad objemom nesplácaných úverov[7],

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zo septembra 2018 s názvom Prístup k nesplácaným úverom z makroprudenciálneho uhla,

–  So zreteľom na správu ESRB zo septembra 2018 s názvom Monitor tieňového bankovníctva EÚ č. 3,

–  so zreteľom na oznámenie o voľnom pracovnom mieste na pozíciu predsedu/predsedníčky Rady pre dohľad ECB z 1. januára 2019[8],

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 11. októbra 2017 o jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 [COM (2017) 0591],

–  so zreteľom na návrhy na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR) (COM(2016)0850), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD IV) (COM(2016)0854),

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k zmene rámca Únie pre kapitálové požiadavky pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (CON/2017/46),

–  so zreteľom na správu ESRB z júla 2017 s názvom Účinky zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu,

–  so zreteľom na závery Rady z 11. júla 2017 o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0419/2018),

A.  keďže poverenie ECB dohľadom nad systémovo významnými finančnými inštitúciami sa osvedčilo ako úspešné;

B.  keďže prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí sa nemôžu považovať za samostatné;

C.  keďže treba výrazne posilniť úlohu EBA s cieľom účinne vykonávať a monitorovať opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí;

D.  keďže je dôležité objasniť zaobchádzanie so štátnou pomocou pri opatreniach v rámci systémov ochrany vkladov[9];

E.  keďže objem nesplácaných úverov je stále znepokojujúco vysoký v bankových systémoch niektorých členských štátov;

F.  keďže počet a podiel nesplácaných úverov sa medzi jednotlivými členskými štátmi stále výrazne líši;

G.  keďže pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro, je účasť v bankovej únii otvorená; keďže žiaden členský štát sa doteraz nerozhodol zúčastňovať sa na tomto základe; keďže viaceré členské štáty uvažujú o možnosti pripojiť sa k bankovej únii; keďže rôzne finančné inštitúcie vidia, že členstvo v bankovej únii prináša výhody;

1.  berie pozitívne na vedomie výsledky a úspechy bankovej únie pri posilňovaní skutočne jednotného trhu, vytváraní rovnakých podmienok, posilňovaní finančnej stability a zlepšovaní predvídateľnosti pre účastníkov trhu; vyzdvihuje význam záväzku dobudovania bankovej únie a potrebu zaistiť, aby bola otvorená pre všetky zapojené členské štáty, a zabezpečiť v rámci nej rovnaké zaobchádzanie; pripomína, že dobudovanie bankovej únie vrátane európskeho systému ochrany vkladov a fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií musí pokračovať rovnako ako opatrenia na dosiahnutie zníženia rizika, čo prispieva k ďalšiemu zvyšovaniu finančnej stability a zlepšovaniu vyhliadok na rast;

2.  zdôrazňuje význam odhodlania dokončiť úniu kapitálových trhov, čo pomôže vybudovať skutočný jednotný kapitálový trh v EÚ, nasmeruje úvery do reálnej ekonomiky, ďalej umožní zdieľať súkromné riziko, zníži potrebu zdieľania verejného rizika, uľahčí cezhraničné investície a doplní financovanie prostredníctvom bánk;

3.  pripomína, že banková únia je otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa chcú k nej pripojiť; víta všetky kroky, ktoré členské štáty mimo eurozóny prijali s cieľom pripojiť sa k bankovej únii, čo pomôže zosúladiť bankovú úniu s vnútorným trhom;

4.  domnieva sa, že jedným z cieľov bankovej únie by popri zabezpečení finančnej stability malo byť okrem iného, pri zohľadnení zásady proporcionality, zachovanie rozmanitosti udržateľných bankových modelov EÚ, a zabrániť smerovaniu európskeho bankového systému k jednotnému modelu alebo neprimeranému penalizovaniu malých bánk, keďže táto rozmanitosť umožňuje plniť požiadavky občanov a ich projektov a zároveň pôsobí ako nástroj diverzifikácie, t. j. kľúčový prvok na vyrovnanie sa s potenciálnymi otrasmi;

5.  zdôrazňuje, že návrhy medzinárodných subjektov by sa mali premietnuť do európskeho práva takým spôsobom, aby náležite zohľadňovali špecifické charakteristiky európskeho bankového sektora;

6.  zdôrazňuje, že predovšetkým normy Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) by sa do európskych právnych predpisov nemali zavádzať plošne bez toho, aby sa riadne zohľadnili špecifiká európskeho bankového systému a zásada proporcionality;

7.  pripomína potrebu jednotného a stručného súboru pravidiel pre riadne fungovanie bankovej únie pri zohľadnení významu proporcionality; vyzýva Komisiu, aby v náležitých prípadoch uprednostňovala nariadenia pred smernicami ako legislatívny nástroj pre bankovú úniu, a aby si za prioritu stanovila v plnom rozsahu zabezpečiť, aby sa vo všetkých členských štátoch v plnej miere a správne vykonávali všetky príslušné právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu identifikovala a odstránila prekážky pre vnútorný trh;

8.  domnieva sa, že rozhodnutia orgánov dohľadu a orgánov pre riešenie krízových situácií musia byť zladené, náležite vysvetlené, transparentné a zverejnené; naliehavo vyzýva orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií, aby čo najreštriktívnejšie uplatňovali ustanovenia, ktoré im umožňujú odmietnuť prístup k dokumentom;

Dohľad

9.  berie na vedomie nedávne posúdenia ECB o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní, ktoré vykonala v roku 2018; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť reakčný čas európskeho bankového dohľadu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že niektoré z týchto prípadov vyvolali otázky týkajúce sa presadzovania pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí v bankovej únii; zdôrazňuje, že treba bezodkladne prijať spoločný prístup EÚ v tomto ohľade s jasne pridelenými právomocami; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na posilnenie EBA v oblasti prania špinavých peňazí;

10.  berie na vedomie výsledky stresového testu v rámci celej EÚ, ktorý vykonal EBA; víta začlenenie nástrojov úrovne 2 a úrovne 3 do rozsahu stresových testov v roku 2018; domnieva sa, že stresové testy by sa mali vykladať spolu s ostatnými prebiehajúcimi činnosťami dohľadu; vyzýva SSM, EBA a ESRB, aby pri vymedzovaní stresového testu používali konzistentné metodiky s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti tohto postupu a s cieľom predísť možným narušeniam;

11.  domnieva sa, že so štátnym dlhom sú spojené riziká; berie na vedomie prebiehajúcu prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) týkajúcu sa rizika štátneho dlhu; je tiež znepokojený tým, že niektoré finančné inštitúcie majú príliš veľké expozície voči štátnemu dlhovému dlhu emitovanému ich vlastnými vládami; zdôrazňuje, že regulačný rámec EÚ na prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnými normami;

12.  víta návrh Komisie na posilnenie úlohy EBA pri boji proti praniu špinavých peňazí v rámci finančného sektora; vyzýva spoluzákonodarcov, aby návrh prijali bez zbytočného odkladu, a zdôrazňuje potrebu rozšírenej spolupráce a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu na základe spoločných noriem v rámci EÚ a na základe koordinácie a podpory na úrovni EÚ v prípadoch, keď sú vnútroštátne orgány preťažené;

13.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi prípadmi prania špinavých peňazí v európskych bankách a nad tým, že prípady prania špinavých peňazí môžu vystaviť hospodárstvo EÚ riziku finančnej a politickej nestability; konštatuje, že viaceré z týchto prípadov boli nahlásené v jurisdikciách mimo EÚ; požaduje jednotný prístup k prudenciálnemu dohľadu a dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí; konštatuje tiež, že boli odhalené problémy týkajúce sa presadzovania právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí mimo bankovej únie a že pristúpenie k bankovej únii by mohlo pomôcť členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny, pri riešení týchto otázok;

14.  poukazuje na skutočnosť, že finančné trhy sú výrazne prepojené; vyzdvihuje dôležitosť pripravenosti orgánov bankového dohľadu na všetky možné výsledky rokovaní o brexite medzi EÚ-27 a Spojeným kráľovstvom, pričom treba mať na pamäti, že táto pripravenosť nenahrádza pripravenosť samotných súkromných subjektov; vyzýva Komisiu a orgány dohľadu, aby vykonali komplexnú analýzu vplyvu brexitu; vyzýva EÚ-27, aby prehĺbila spoločnú reguláciu a spoločný dohľad a zároveň posilnila hĺbku a rozsah kapitálových trhov v rámci EÚ-27;

15.  naliehavo vyzýva všetkých vyjednávačov, aby pracovali na prijatí vyváženého a udržateľného legislatívneho balíka zameraného na zníženie rizika v bankovom systéme pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019; naliehavo vyzýva najmä Radu, aby rokovala v dobrej viere, s ohľadom na rozmanitosť bankových modelov EÚ, zásadu proporcionality a vyvážený balík prijatý Európskym parlamentom; vyzýva Komisiu, aby účinne riešila problém bánk, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku, spolu s rizikami rôznych bankových modelov EÚ, pri zohľadnení ich veľkosti na príslušných trhoch;

16.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania o balíku opatrení týkajúcich sa zlyhaných úverov (NPL); víta dodatok ECB k NPL a prácu EBA na usmerneniach týkajúcich sa riadenia nesplácaných expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou; víta zníženie objemu NPL v posledných rokoch; opakuje svoje znepokojenie nad tým, že celkový počet a podiel nesplácaných úverov a nástrojov úrovne 2 a úrovne 3 zostáva v niektorých členských štátoch výrazne nad priemerom; zdôrazňuje, že riziko pre finančnú stabilitu, ktoré predstavujú nesplácané úvery, je stále vysoké, ale napriek tomu nižšie ako pred niekoľkými rokmi; súhlasí s Komisiou, že primárnu zodpovednosť za znižovanie NPL nesú členské štáty, pričom by sa oň mali usilovať najmä prijímaním účinných právnych predpisov o platobnej neschopnosti, a samotné banky, ale zdôrazňuje záujem EÚ na znížení podielu NPL;

17.  je znepokojený rozsiahlym využívaním vnútorných modelov zo strany bankových inštitúcií; vyzýva SSM a EBA, aby pokračovali vo svojej práci na primeranosti používania interných modelov s cieľom zistiť ich dôveryhodnosť a dosiahnuť rovnaké podmienky vo všetkých inštitúciách;

18.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania o Európskom systéme finančného dohľadu (ESFS); domnieva sa, že jednotný trh si vyžaduje primerané právomoci v oblasti dohľadu na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že hlavnou úlohou ESFS je zabezpečiť účinné opatrenia v oblasti dohľadu;

19.  víta oznámenie Komisie o finančných technológiách; uznáva veľký potenciál finančných technológií a potrebu podporovať inovácie; konštatuje však, že je nevyhnutná jasná regulácia a primeraný dohľad, ktorý chráni spotrebiteľov a zabezpečuje finančnú stabilitu, ako aj rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov finančného trhu; domnieva sa, že finančné technológie, ktoré vykonávajú rovnaké druhy činností ako iní aktéri finančného systému, by mali podliehať rovnakým prevádzkovým pravidlám; zdôrazňuje, že treba neustále zlepšovať kybernetickú odolnosť finančného sektora EÚ;

20.  je naďalej znepokojený rozsahom tieňového bankovníctva v EÚ; pripomína, že na konci roka 2017 sa odhadovalo, že tvorí približne 40 % finančného systému EÚ; nabáda orgány na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a celosvetovej úrovni, aby naďalej pozorne monitorovali riziká, ktoré predstavujú tieto činnosti, a aby ich čo najskôr riešili s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, transparentnosť a finančnú stabilitu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene identifikovala zvyšné nedostatky v súčasných právnych predpisoch;

21.  pripomína počiatočnú diskusiu o úlohe ECB ako orgánu pre menovú politiku aj dohľad; domnieva sa, že ECB sa vo všeobecnosti podarilo vykonávať tieto dve úlohy oddelene; domnieva sa však, že je potrebná ďalšia diskusia, aby sa predišlo riziku konfliktu záujmov medzi týmito dvoma úlohami; zdôrazňuje význam spolupráce medzi EBA ako regulačným orgánom a SSM ako orgánom dohľadu v rámci bankovej únie pri súčasnom rešpektovaní rozdelenia právomocí;

22.  domnieva sa, že ďalšia harmonizácia postupov pri posudzovaní toho, či sa banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako aj jasnejšie rozlišovanie medzi právomocami v oblasti dohľadu a právomocami včasnej intervencie, by pomohla zvýšiť účinnosť krízového riadenia zo strany príslušných orgánov pred riešením krízovej situácie;

Riešenie krízových situácií

23.  berie na vedomie dohodu dosiahnutú na samite eurozóny, ktorý sa konal 29. júna 2018, o tom, že Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) bude predstavovať spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, a že EMS sa bude reformovať tak, aby poskytoval účinnú stabilitu na základe prísnych podmienok zabezpečujúcich zodpovednosť a zásadu prevencie morálneho hazardu, ako aj na ochranu zásady, podľa ktorej daňoví poplatníci nie sú zodpovední za bankové riziká; pripomína stanovisko Parlamentu, že tento mechanizmus by mal byť v plnej miere začlenený do inštitucionálneho rámca Únie, a zdôrazňuje potrebu riadnej demokratickej kontroly;

24.  pripomína, že konanie v prípade platobnej neschopnosti je postup, pri ktorom sa opatrenie na riešenie krízovej situácie nepovažuje za konanie vo verejnom záujme; je si vedomý toho, že rozdiely v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti odrážajú osvedčené vnútroštátne postupy; konštatuje, že právne predpisy v oblasti platobnej neschopnosti môžu mať prospech z ďalšej harmonizácie v celej Únii s cieľom zabezpečiť spoločné pravidlá a rovnaké podmienky pre všetky banky, investorov a veriteľov;

25.  opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že treba objasniť pravidlá týkajúce sa preventívnej rekapitalizácie; poznamenáva, že preventívna rekapitalizácia môže byť nástrojom krízového riadenia, ale domnieva sa, že jej použitie sa musí prísne obmedziť na výnimočné prípady, keď banka dodržiava harmonizované regulačné úrovne minimálneho kapitálu a je teda solventná, a keď je zabezpečený súlad s pravidlami EÚ o štátnej pomoci; pripomína, že cieľom režimu EÚ na riešenie krízových situácií je zabezpečiť, aby boli daňoví poplatníci chránení, náklady za chyby v správe bánk znášali jej akcionári a veritelia a aby bola zachovaná stabilita finančného systému ako celku; zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa riešenia krízových situácií úverových inštitúcií sa musia ešte lepšie uplatňovať;

26.  vyzýva Komisiu, aby posudzovala ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií z hľadiska pravidiel štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby preskúmala reguláciu so zreteľom na smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; vyzýva Komisiu, aby navrhla transparentné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci vo vzťahu k smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;

27.  zdôrazňuje význam prístupu k likvidite v prípade bánk v riešení krízových situácií, počas a bezprostredne po konaní týkajúcom sa riešenia krízovej situácie; so záujmom sleduje prebiehajúce diskusie o možnom nástroji na zabezpečenie likvidity pri riešení krízových situácií;

28.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne hodnotila, či bankový sektor od začiatku krízy využíval implicitné dotácie a štátnu pomoc, a to aj poskytovaním nekonvenčnej podpory likvidity, a aby v tejto súvislosti uverejnila správu; zdôrazňuje, že štátna pomoc môže mať rušivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu; pripomína prísne požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a opätovne vyzýva Komisiu, aby každoročne opätovne skúmala, či sú tieto požiadavky naďalej splnené;

29.  víta záver Európskeho dvora audítorov z jeho správy o prevádzkovej efektívnosti ECB pri krízovom riadení bánk, že organizačná štruktúra ECB a jej zdroje na posudzovanie plánov ozdravenia a dohľad nad bankami v kríze sú uspokojivé, pričom poznamenáva, že zostávajúce problémy súvisia so zdieľaním informácií a efektívnosťou koordinácie; pripomína, že spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi má zásadný význam pre riadne vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií;

30.  víta revidované memorandum o porozumení medzi ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB); zdôrazňuje, že zjednodušená a v niektorých prípadoch automatizovaná výmena informácií zvyšuje efektívnosť a pomáha zabezpečiť čo najmenšie zaťaženie bánk, pokiaľ ide o podávanie správ;

Ochrana vkladov

31.  berie na vedomie dohodu dosiahnutú na samite eurozóny 29. júna 2018 o európskom systéme ochrany vkladov (EDIS), ako aj oznámenie Komisie z 11. októbra 2017 o EDIS; zdôrazňuje, že proces vytvárania EDIS by mal pokračovať, aby sa dobudovala banková únia; uznáva výhody rozdelenia rizika a ďalšieho znižovania rizík;

°

°  °

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre bankovníctvo, Európskej centrálnej banke, Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, parlamentom členských štátov a príslušným orgánom podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode (40) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

  • [1]  Prijaté texty, P8_TA(2018)0058.
  • [2]  Osobitná správa č. 02/2018: Prevádzková efektívnosť ECB pri krízovom riadení bánk, Európsky dvor audítorov, 16. januára 2018, https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR18_02/SR_SSM2_SK.pdf.
  • [3]  Tlačové oznámenie, ECB rozhodla, že banka ABLV Bank zlyháva alebo pravdepodobne zlyháva, Európska centrálna banka, 24. februára 2018, https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2018/html/ssm.pr180224.en.html.
  • [4] Tlačové oznámenie, EBA začal stresový test v celej EÚ na rok 2018“, Európsky orgán pre bankovníctvo, 31. januára 2018, http://www.eba.europa.eu/-/eba-launches-2018-eu-wide-stress-test-exercise.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.
  • [6] Tlačová správa, ECB stanovila svoje očakávania v oblasti dohľadu pre nové nesplácané úvery, Európska centrálna banka, 15. marca 2018, https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2018/html/ssm.pr180315.en.html.
  • [7] Tlačová správa, ECB oznamuje ďalšie kroky v dohľadovom prístupe k aktuálnemu objemu nesplácaných úverov, Európska centrálna banka, 11. júla 2018, https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2018/html/ssm.pr180711.en.html.
  • [8]  Ú. v. EÚ C 248A, 16.7.2018, s. 1.
  • [9] Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016, s. 34.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

35

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Thierry Cornillet, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Gunnar Hökmark, Petr Ježek, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jeppe Kofod, Thomas Mann, Luigi Morgano, Joachim Starbatty, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

35

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

PPE

Stefan Gehrold, Luis de Grandes Pascual, Gunnar Hökmark, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato

5

-

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

GUE/NGL

Marisa Matias, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 3. januára 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia