Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 15. januára 2008 - ŠtrasburgFinálna verzia
Založenie partnerstiev v rámci procesu stabilizácie a pridruženia *
 Zmena a doplnenie smernice 95/50/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu ***I
 Odstránenie diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy ***I
 Letiskové poplatky ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
 Vývoz a dovoz nebezpečných chemikálií ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
  Príloha
 Uplatňovanie systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
 CARS 21: Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel
 Daňové zaobchádzanie so stratami v cezhraničných prípadoch
 Stratégia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 - 2012

Založenie partnerstiev v rámci procesu stabilizácie a pridruženia *
PDF 69k   DOC 33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 533/2004 o založení partnerstiev v rámci procesu stabilizácie a pridruženia (KOM(2007)0662 – C6-0471/2007 – 2007/0239(CNS) )
P6_TA(2008)0001 A6-0517/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0662 ),

–   so zreteľom na článok 181a ods. 2 prvá veta Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0471/2007 ),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0517/2007 ),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Zmena a doplnenie smernice 95/50/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu ***I
PDF 68k   DOC 32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/50/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu (KOM(2007)0509 – C6-0278/2007 – 2007/0184(COD) )
P6_TA(2008)0002 A6-0506/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0509 ),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 71 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0278/2007 ),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0506/2007 ),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Odstránenie diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy ***I
PDF 104k   DOC 54k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín – aspekty dopravy (KOM(2007)0090 – C6-0086/2007 – 2007/0037A(COD) )
P6_TA(2008)0003 A6-0513/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0090 ),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 75 ods. 3, článok 95 a článok 152 ods. 4 písm. b) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0086/2007 ),

–   so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov z 5. júla 2007 udeliť Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ako aj Výboru pre dopravu a cestovný ruch povolenie na vypracovanie legislatívnej správy na základe uvedeného návrhu Komisie,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0513/2007 ),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
NÁZOV
Návrh
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
NARIADENIE RADY,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
CITÁCIA 1
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 75 ods. 3, článok 95 a článok 152, ods. 4 písm. b),
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 75 ods. 3,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
CITÁCIA 5
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
ODÔVODNENIE 3
(3)    V článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 sa vyžaduje, aby všetci prevádzkovatelia potravinových podnikov zaviedli, implementovali a zachovávali postup založený na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP).
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
ODÔVODNENIE 4
(4)    Skúsenosti ukázali, že v určitých potravinových podnikoch sa môže hygiena potravín zabezpečiť správnou implementáciou požiadaviek týkajúcich sa hygieny potravín stanovených v nariadení (ES) č. 852/2004 bez toho, aby sa používal systém HACCP. Dotknutými podnikmi sú najmä malé podniky prevažne predávajúce svoje výrobky priamo konečnému spotrebiteľovi, ako napr. pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary, ktoré sú mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
ODÔVODNENIE 5
(5)    Je preto vhodné, aby sa pre tieto podniky ustanovila výnimka z požiadavky článku 5 ods. l nariadenia (ES) č. 852/2004, pričom musia spĺňať všetky ostatné požiadavky uvedeného nariadenia.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
ODÔVODNENIE 6
(6)    Keďže spoločným cieľom zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 852/2004 a zmeny a doplnenia nariadenia č. 11 je zníženie administratívnej záťaže podnikov bez toho, aby sa zmenil základný zámer uvedených nariadení, je vhodné spojiť tieto zmeny a doplnenia do jedného nariadenia.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
ČLÁNOK 2
Článok 5 odsek 3 (nariadenie (ES) č. 852/2004)
Článok 2
vypúšťa sa
V článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 852/2004 sa dopĺňa táto veta:
"Bez toho, aby boli dotknuté ostatné požiadavky tohto nariadenia, sa odsek 1 neuplatňuje na podniky, ktoré sú mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 , a činnosti ktorých pozostávajú prevažne z priameho predaja potravín konečnému spotrebiteľovi."

Letiskové poplatky ***I
PDF 175k   DOC 120k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o letiskových poplatkoch (KOM(2006)0820 – C6-0056/2007 – 2007/0013(COD) )
P6_TA(2008)0004 A6-0497/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0820 ),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0056/2007 ),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0497/2007 ),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/.../ES o letiskových poplatkoch

P6_TC1-COD(2007)0013


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie ║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1) ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2) ,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3) ,

keďže:

(1)   Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla, od pristátia po vzlietnutie a obsluhu cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať svoje služby v oblasti leteckej dopravy. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a vybavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady za tieto činnosti získavajú späť formou letiskových poplatkov. Zariadenia a služby, za ktoré sa účtujú poplatky, by sa mali poskytovať na základe nákladovej efektívnosti.

(2)   Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných vlastností letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk.

(3)   Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pretože riadenie a financovanie malých letísk si nevyžaduje uplatňovanie rámca Spoločenstva.

(4)   Vyberaním poplatkov v súvislosti s poskytovaním služieb leteckej navigácie a pozemnej obsluhy sa už zaoberali nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006(4) ║a smernica Rady 96/67/ES(5) .

(5)   Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup uplatňovaný pri pravidelných konzultáciách medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý regulačný orgán, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie týkajúce sa letiskových poplatkov alebo úpravu systému spoplatňovania.

(6)   V každom členskom štáte by sa mal menovať alebo zriadiť jeden nezávislý regulačný orgán tak , aby sa zaručila nestrannosť jeho rozhodnutí, a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice. Tento orgán by mal vlastniť všetky potrebné prostriedky z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh, aby sa zabezpečilo, že letiská budú poskytovať svoje služby a zariadenia na základe nákladovej efektívnosti .

(7)   Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú. Táto transparentnosť umožní leteckým dopravcom nahliadnuť do nákladov vynaložených letiskom a do výnosnosti investícií letiska. Od užívateľov letiska by sa malo vyžadovať, aby včas informovali riadiaci orgán letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a o konkrétnych požiadavkách a želaniach, aby riadiaci orgán letiska mohol riadne zvážiť požiadavky týkajúce sa jeho budúcich investícií.

(8)   Letiská by mali užívateľov letiska informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na výšku letiskových poplatkov. Tieto informácie sa poskytujú s cieľom umožniť monitorovanie nákladov na infraštruktúru a zabezpečiť vhodné a úsporné zariadenia na príslušnom letisku.

(9)   Vzhľadom na expanziu nízkonákladových leteckých dopravcov by letiská, ktoré títo dopravcovia využívajú, mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od letiska služby, ktoré sú v súlade s pomerom ceny a kvality. Prístup k odlišnej úrovni infraštruktúry a služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, prístup sa musí určiť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré vypracuje riadiaci orgán letiska. Každá diferenciácia a/alebo zvýšenie poplatkov by malo byť transparentné, objektívne a založené na jasných kritériách. Diferenciácia by sa mohla považovať za podnet na otvorenie nových liniek a tým napomôcť regionálny rozvoj geograficky a prírodne znevýhodnených oblastí vrátane najvzdialenejších regiónov.

(10)   Metódy určovania a vyberania poplatkov určených na pokrytie nákladov na bezpečnosť sa v rámci Spoločenstva líšia, je preto potrebné zosúladiť základy spoplatňovania nákladov na ochranu bezpečnosti na letiskách Spoločenstva, kde sa náklady na bezpečnosť premietajú do letiskových poplatkov. Na týchto letiskách by sa mal poplatok vzťahovať na skutočné náklady na bezpečnosť , so správnym riadením každého verejného financovania a poskytovanou štátnou pomocou na krytie nákladov na bezpečnosť, a služby by sa mali poskytovať za cenu nákladov bez dosiahnutia zisku . Celkové výnosy získané z letiskových poplatkov zavedených na krytie nákladov na bezpečnosť by sa mali využívať výlučne na uplatňovanie bezpečnostných opatrení.

(11)   Užívatelia letísk by za poplatky, ktoré platia, mali mať právo na určitú nemennú úroveň služieb. Na zaručenie tejto požiadavky by úroveň služieb mala byť predmetom dohody medzi riadiacim orgánom letiska a asociáciou alebo asociáciami zastupujúcou užívateľov letísk na danom letisku, ktorá by sa uzatvárala v pravidelných intervaloch.

(12)   Táto smernica sa nedotýka uplatňovania ustanovení Zmluvy o ES, najmä jej článkov 81 až 89.

(13)   Keďže ciele tejto smernice nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, pretože systémy letiskových poplatkov sa na národnej úrovni nedajú jednotne zaviesť v celom Spoločenstve, ale z dôvodu rozsahu a účinnosti postupov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je stanovená v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Touto smernicou sa ustanovujú spoločné zásady stanovovania letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva. Táto skutočnosť nemá vplyv na slobodu riadiacich orgánov letiska zvoliť systém jednotného alebo oddeleného posudzovania príjmov a nákladov alebo kombinovanú formu.

2.   Táto smernica sa vzťahuje na každé letisko nachádzajúce sa na území, ktoré podlieha ustanoveniam zmluvy, a umožňujúce komerčnú dopravu, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich alebo ročne zaznamená viac ako 15 % cestujúcich v členskom štáte, kde sa nachádza .

Členské štáty po dôkladnom vyšetrení vnútroštátnym úradom pre hospodársku súťaž môžu v prípade potreby túto smernicu uplatňovať aj na iné letiská.

Táto smernica sa vzťahuje aj na siete letísk a na všetky letiská zahrnuté do sietí na každom území, na ktorom sa uplatňujú ustanovenia Zmluvy o ES.

Členské štáty uverejnia zoznam letísk na ich území, na ktoré sa uplatňuje táto smernica. Tento zoznam sa zakladá na údajoch z EUROSTATU a každoročne sa aktualizuje .

Táto smernica sa nevzťahuje na poplatky vyberané za traťové a terminálové letecké navigačné služby v súlade s nariadením ║(ES) č. 1794/2006║, alebo na poplatky vyberané za služby pozemnej obsluhy, ktoré sa uvádzajú v prílohe k smernici ║96/67/ES ║ alebo na poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie poskytovania pomoci postihnutým cestujúcim a cestujúcim s obmedzenou mobilitou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (6) .

Táto smernica sa nedotýka práva každého členského štátu uplatňovať dodatočné regulačné opatrenia, ktoré nie sú nezlučiteľné s touto smernicou alebo iné príslušné ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o akýkoľvek riadiaci orgán letiska so sídlom na jeho území. K týmto opatreniam môže patriť najmä schválenie systémov spoplatňovania a/alebo úrovne poplatkov podľa právnych predpisov o hospodárskej súťaži.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

   a) "letisko" znamená akúkoľvek pozemnú plochu osobitne upravenú na pristávanie, vzlietnutie a na manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej prepravy a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám;
   b) "riadiaci orgán letiska" znamená orgán, ktorý má, v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo siete letísk a koordináciu a kontrolu činností rôznych prevádzkovateľov na príslušných letiskách alebo v sieti letísk ;
   c) "užívateľ letiska" znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu zodpovednú za prepravu cestujúcich, pošty a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko;
   d) "letiskový poplatok" znamená poplatok vyberaný v prospech riadiaceho orgánu letiska, ktorý platia užívatelia letiska a/alebo cestujúci v leteckej doprave za používanie zariadení a služieb , ktoré poskytuje výlučne riadiaci orgán letiska a ktoré sa týkajú pristávania, vzletu, osvetlenia a parkovania lietadiel, ako aj vybavovania cestujúcich a nákladu;
   e) "bezpečnostný poplatok" znamená poplatok, ktorý osobitne pokrýva všetky alebo časť nákladov vynaložených na bezpečnostné opatrenia, ktorých účelom je ochrániť civilné letectvo pred činmi protiprávneho zasahovania uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (7) .
   f) "sieť letísk" znamená niekoľko letísk v členskom štáte, ktoré prevádzkuje riadiaci orgán letiska určený príslušným vnútroštátnym orgánom.

Článok 3

Nediskriminácia

Členské štáty musia dbať na to, aby letiskové poplatky nediskriminovali užívateľov letiska ani cestujúcich v leteckej doprave.

Toto ustanovenie neprekáža uskutočňovaniu úpravy poplatkov pre objektívne, transparentné príčiny všeobecného záujmu.

Článok 4

Sieť letísk

Členské štáty môžu povoliť prevádzkovateľom sietí letísk, aby zavádzali jednotný a transparentný systém letiskových poplatkov pre všetky letiská , ktoré patria do siete s cieľom zabezpečiť, že prístup na letiská v rámci siete letísk sa poskytuje za cenu primeranú k počtu cestujúcich v leteckej doprave. Povolenie možno udeliť iba pod podmienkou, že hospodárska súťaž medzi letiskami v rozličných členských štátoch nie je narušená, napríklad s ohľadom na cestovný ruch. V prípade sporu sa dotknutá strana môže obrátiť na Komisiu na základe príslušných predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

Článok 5

Konzultácia a náprava

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v rámci každého letiska, na ktoré sa uplatňuje táto smernica, zaviedli povinné ▌ konzultácie medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska, alebo zástupcami užívateľov letiska, ktoré sa týkajú fungovania systému letiskových poplatkov a výšky týchto poplatkov vrátane úrovne kvality služieb, ktoré má poskytovať riadiaci orgán letiska za letiskový poplatok . Členské štáty zabezpečia, že tieto konzultácie sa uskutočnia pred tým, ako riadiaci orgán letiska či užívatelia letiska zavedú alebo výrazne zmenia štruktúru či výšku letiskových poplatkov. Ak existuje viacročná dohoda medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska či predstaviteľmi užívateľov letiska, potom sa konzultácie uskutočňujú v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

2.   Ak je to možné, členské štáty zabezpečia, aby sa zmeny v systéme letiskových poplatkov alebo vo výške poplatkov uskutočnili na základe dohody medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska. Riadiaci orgán letiska preto musí každý návrh na zmenu v systéme letiskových poplatkov alebo vo výške letiskových poplatkov predložiť užívateľom letiska najneskôr šesť mesiacov pred tým, ako zmeny nadobudnú účinnosť, a zároveň uviesť dôvody navrhovaných zmien. Na žiadosť každého užívateľa letiska musí riadiaci orgán letiska uskutočniť konzultácie s užívateľmi letiska o navrhovaných zmenách a zvážiť ich stanoviská skôr, ako prijme konečné rozhodnutie. Riadiaci orgán letiska musí svoje konečné rozhodnutie zverejniť v primerane včas pred nadobudnutím účinnosti . Ak riadiaci orgán letiska a užívatelia letiska nedosiahnu dohodu o navrhovaných zmenách, riadiaci orgán letiska musí svoje rozhodnutie v súvislosti s názormi užívateľov letiska odôvodniť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prevádzkovateľ letiska alebo užívatelia letiska, ak predstavujú aspoň dve od seba nezávisle letecké spoločnosti alebo aspoň 10 % letov, respektíve cestujúcich ročne na príslušnom letisku , v prípade definitívneho sporu o rozhodnutí o letiskových poplatkoch mohli ▌ obrátiť na nezávislý regulačný orgán, ktorý preskúma dôvody na úpravu systému letiskových poplatkov alebo na úpravu výšky letiskových poplatkov.

Nezávislý regulačný orgán určený alebo zriadený v súlade s článkom 12 :

   a) vypracúva postupy na riešenie sporov medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska alebo ich predstaviteľmi o zmenách výšky alebo štruktúry letiskových poplatkov vrátane zmien súvisiacich s kvalitou služieb,
   b) stanovuje podmienky, za ktorých mu možno spory predkladať,
   c) stanovuje kritéria, na základe ktorých sa spory budú posudzovať.

Tieto podmienky a kritériá sú nediskriminačné, transparentné a v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže ES a tejto smernice.

Posúdenie zmeny systému letiskových poplatkov alebo výšky letiskových poplatkov nemá odkladný účinok.

4.    Užívateľ letiska poskytne jasný dôkaz o tom, že príslušné letisko prijalo opatrenia, ktoré porušujú právo Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

5.    Táto skutočnosť nemá vplyv na žiadne existujúce urovnanie sporu alebo žiadny postup zákonného odvolania.

Článok 6

Transparentnosť

1.  Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska poskytol raz do roka každému užívateľovi letiska alebo jeho zástupcom či asociáciám užívateľov letísk informácie o zložkách, ktoré súžia ako základ na určovanie výšky všetkých poplatkov spoplatňovaných letiskom. Tieto údaje musia obsahovať aspoň:

   a) zoznam jednotlivých služieb a infraštruktúry poskytovaných výmenou za účtované poplatky,
   b) metódu použitú na výpočet poplatkov s uvedením skutočnosti čo sa použil systém jednotného alebo oddeleného posudzovania príjmov a nákladov alebo kombinovaná forma ,
   c) štruktúru celkových nákladov letiska súvisiacich so zariadeniami a službami, ktoré by letiskové poplatky mali pokrývať, ak je to dôležité pre výpočet letiskových poplatkov a ak sa to musí uvádzať vo výročných správach ,
   d) výnosy a náklady každej kategórie poplatkov vyberaných letiskom,
   e) príjmy zo štátnej pomoci, subvencií a z inej peňažnej podpory vo vzťahu k príjmom z poplatkov,
   f) štátnu a regionálnu pomoc udelenú letisku a výšku finančných zdrojov pochádzajúcu z verejného financovania v súvislosti so záväzkami poskytovať verejné služby,
   g) celkový počet zamestnancov vykonávajúcich služby, za ktoré sa poplatky vyberajú,
   h) prognózy situácie na letisku vzhľadom na ▌ nárast dopravy a všetky veľké navrhované investície,
   i) reálne využívanie letiskovej infraštruktúry a zariadení za príslušné časové obdobie,
   j) predpokladaný výsledok všetkých navrhovaných veľkých investícií vzhľadom na ich vplyv na kapacitu letiska a kvalitu ▌ služieb.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia letiska pred všetkými očakávanými zmenami výšky letiskových poplatkov alebo systému letiskových poplatkov alebo pred zavedením nových poplatkov predkladali riadiacemu orgánu letiska údaje týkajúce sa predovšetkým:

   a) prognóz ohľadom dopravy,
   b) prognóz v súvislosti so zložením a predpokladaným využitím ich lietadlového parku,
   c) ich rozvojových projektov na príslušnom letisku,
   d) ich požiadaviek voči príslušnému letisku.

3.   Informácie poskytované podľa odsekov 1 a 2 sa považujú za dôverné a podľa toho sa s nimi musí aj narábať. V tomto prípade platia vnútroštátne právne predpisy o dôvernosti údajov. Čo sa týka letísk verejne kótovaných na burze, tieto letiská musia vyhovovať predovšetkým burzovým predpisom.

4.    Nezávislý regulačný orgán v rámci vhodných predpisov o dôvernosti má prístup ku všetkým údajom, ktoré potrebuje v súvislosti so svojou činnosťou.

Článok 7

Nová infraštruktúra

Členské štáty zabezpečia , že riadiaci orgán letiska bude s užívateľmi letiska konzultovať o plánoch novej infraštruktúry ešte pred ich dokončením . Riadiaci orgán letiska môže presadzovať svoje záujmy prostredníctvom pre-financovania, keď sa stanovujú letiskové poplatky, a to najviac päť rokov pred sprevádzkovaním investící.

Riadiaci orgán letiska môže predfinancovať nové projekty infraštruktúry prostredníctvom primeraného zvýšenia letiskových poplatkov ak:

   a) užívatelia letiska dostávajú transparentné informácie o rozsahu a trvaní zvýšenia letiskových poplatkov,
   b) všetky dodatočné príjmy sa použijú iba na vybudovanie plánovanej infraštruktúry,
   c) sa vydali všetky úradné povolenia.

Článok 8

Normy kvality

1.   Členské štáty v záujme hladkej a efektívnej prevádzky letiska zabezpečia , aby riadiaci orgán letiska a združenie alebo združenia zastupujúce užívateľov letiska na príslušnom letisku začali rokovať o uzatváraní dohôd o úrovniach poskytovaných služieb v súlade ustanoveniami o diferencovaní poplatkov uvedených v článku 9 týkajúcich sa kvality služieb poskytovaných na termináli alebo na termináloch letiska, a presnosti a aktuálnosti informácií, ktoré užívatelia letiska poskytujú v súvislosti so svojimi plánovanými činnosťami uvedenými v článku 6 ods. 2 , aby si ║ mohol riadiaci orgán letiska splniť svoje záväzky. Takáto dohoda sa uzatvára aspoň raz za dva roky a jej znenie sa oznamuje nezávislému regulačnému orgánu v každom členskom štáte.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ktorákoľvek strana mohla obrátiť na nezávislý regulačný orgán v prípade, že nedôjde k uzavretiu dohody o úrovni poskytovaných služieb.

Článok 9

Rôzna úroveň poplatkov

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili riadiacemu orgánu letiska regulovať kvalitu a rozsah konkrétnych letiskových služieb, terminálov alebo častí terminálov s cieľom poskytnúť služby na mieru alebo výhradný terminál, či časť terminálu. Výška letiskových poplatkov sa môže meniť podľa kvality a rozsahu týchto služieb, ale môže byť diferencovaná podľa vplyvu na životné prostredie, znečistenia hlukom alebo iného verejného záujmu pod podmienkou, že sa určili na základe dôležitých, objektívnych a transparentných kritérií .

Členské štáty tiež zabezpečia, že letiská vyberajú rovnaké poplatky za rovnaké služby. Riadiaci orgán letiska môže povoliť užívateľovi letiska zľavy na poplatkoch založené na kvalite využívaných služieb pod podmienkou, že príslušnú zľavu môžu využívať všetci užívatelia letiska za uverejnených, transparentných a objektívnych podmienok. Zľavu môže poskytnúť užívateľom, ktorí otvárajú nové linky, pod podmienkou, že sa zľava poskytla verejne a nediskriminačným spôsobom a že je rovnako k dispozícii všetkým užívateľom letiska v súlade s právom hospodárskej súťaže ES.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každý užívateľ letiska, ktorý chce využívať služby na mieru alebo výhradný terminál, či časť terminálu, získal prístup k týmto službám a výhradnému terminálu alebo časti terminálu.

V prípade, že prístup k službám na mieru alebo k výhradnému terminálu alebo časti terminálu požaduje viac užívateľov, ako je možné uspokojiť z dôvodu obmedzenej kapacity, prístup sa určí na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

Článok 10

Bezpečnostné poplatky

Bezpečnostné poplatky sa používajú výlučne na pokrytie nákladov na zabezpečenie bezpečnosti a nepresiahnu výšku týchto nákladov . Z bezpečnostných poplatkov sa nesmie vytvárať zisk. Tieto náklady sa určujú prostredníctvom zásad hospodárskej a prevádzkovej efektívnosti a účtovníctva a hodnotenia, ktoré sa všeobecne uplatňujú v každom členskom štáte. Členské štáty zabezpečia, že náklady sa na každom letisku rozdeľujú spravodlivo medzi rozličné skupiny užívateľov. Členské štáty však zabezpečia , že sa pri tom osobitne zohľadňujú:

   - náklady na financovanie zariadení a prístrojov určených na bezpečnostné operácie vrátane objektívnej amortizácie týchto zariadení a prístrojov,
   - náklady na bezpečnostných pracovníkov a na bezpečnostné operácie okrem nákladov na krátkodobé posilnené bezpečnostné opatrenia; na tieto opatrenia, uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi o osobitnom hodnotení rizika a spôsobujúce výdavky navyše, sa nevzťahujú ustanovenia tejto smernice ,
   - dotácie a subvencie poskytované verejnými orgánmi na účely zaistenia bezpečnosti.

Príjem z bezpečnostných poplatkov, ktoré sa uplatňujú na konkrétnom letisku sa môže použiť iba na krytie výdavkov na bezpečnosť letiska vynaložených na mieste, kde sa poplatky vybrali. Pokiaľ ide o siete letísk, príjem z bezpečnostných poplatkov sa môže využívať iba na krytie výdavkov na bezpečnosť, ktoré vznikajú na letiskách patriacich do siete.

Článok 11

Náklady na prísnejšie bezpečnostné opatrenia

Náklady na realizáciu bezpečnostných opatrení, ktoré sú prísnejšie ako minimálne bezpečnostné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 2320/2002, znášajú členské štáty.

Článok 12

Nezávislý regulačný orgán

1.   Členské štáty určia alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu nezávislého národného regulačného orgánu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou zabezpečiť, že úlohy uvedené v článkoch 5 a 8 sa uskutočňujú . Tento orgán môže byť totožný so subjektom, ktorý členský štát poveril uplatňovaním dodatočných regulačných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane schválenia systému spoplatňovania a/alebo úrovne poplatkov, pod podmienkou, že spĺňa požiadavky odseku 3 tohto článku .

2.    Nezávislý vnútroštátny regulačný orgán môže pod vlastným dozorom delegovať vykonávanie ustanovení alebo častí ustanovení tejto smernice na regionálne nezávislé regulačné orgány za predpokladu, že sa vykonávanie uskutočňuje v súlade s rovnakými štandardmi. Nezávislé vnútroštátne regulačné orgány ďalej zodpovedajú za zabezpečenie správneho uplatňovania ustanovení tejto smernice. Ustanovenia odseku 3 sa uplatňujú aj na regionálne nezávislé regulačné orgány.

3 .   Členské štáty zaručujú nezávislosť nezávislého regulačného orgánu tak, že zabezpečia jeho právnu odlišnosť a funkčnú nezávislosť od všetkých riadiacich orgánov letiska a leteckých dopravcov. Členské štáty, ktoré si zachovajú vlastníctvo alebo kontrolu letiska, riadiace orgány letiska alebo leteckí dopravcovia zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou. Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý regulačný orgán vykonával svoje právomoci nestranne a transparentne.

4 .   Členské štáty oznámia Komisii názov a adresu nezávislého regulačného orgánu, jeho pridelené úlohy a zodpovednosti, a informujú ju o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s odsekom 3 .

5 .   Pri zisťovaní dôvodov, ktoré viedli k zmene výšky alebo štruktúry poplatkov ako je ustanovené v článku 5, je nezávislý regulačný úrad oprávnený požiadať dotknuté strany o poskytnutie potrebných informácií a konzultuje so všetkými príslušnými stranami a dotknutými subjektmi s cieľom dospieť k rozhodnutiu. Svoje rozhodnutie prijme čo najskôr, ale najneskôr do troch mesiacov po prijatí sťažnosti a uverejní ho spolu s odôvodnením. Rozhodnutia ║ majú záväznú platnosť.

6 .   Nezávislý regulačný orgán uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti.

Článok 13

Podávanie správ a preskúmanie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, v ktorej zhodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení jej cieľov, najneskôr do ...(8) , a podľa potreby aj všetky vhodné návrhy.

2.   Členské štáty a Komisia spolupracujú pri uplatňovaní tejto smernice predovšetkým v oblasti zhromažďovania informácií pre správu na účely uvedené v odseku 1.

Článok 14

Implementácia

1.   Členské štáty najneskôr do ...(9) * uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti a adresáti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Táto smernica je určená členským štátom.

V ║

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 35 .
(2) Ú. v. EÚ C 305, 15.12.2007, s. 11 .
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2008.
(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 3).
(5) Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.1996, s. 36). Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(6) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 849/2004 (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 1. Opravené znenie v Ú. v. EÚ L 229, 29.6.2004, s. 3).
(8)* 4 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(9)** 18 mesiacov od dátumu uverejnenia tejto smernice.


Vývoz a dovoz nebezpečných chemikálií ***I
PDF 81k   DOC 70k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (KOM(2006)0745 – C6-0439/2006 – 2006/0246(COD) )
P6_TA(2008)0005 A6-0406/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0745 ),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0439/2006 ),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0406/2007 ),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe;

3.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2008 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií

P6_TC1-COD(2006)0246


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č . 689/2008.)

Príloha

Vyhlásenie Komisie o postavení ortuti a arzénu podľa nariadenia PIC

Komisia zdôrazňuje, že v súlade s článkom 22 ods. 3 nariadenia (ES) č. 304/2003 v prípade, ak sa v Spoločenstve vzťahuje na kovový arzén zákaz alebo prísne obmedzenia, navrhne sa zmena a doplnenie príslušnej prílohy. Komisia ďalej poznamenáva, že Rada a Európsky parlament pracujú na návrhu o zákaze vývozu ortuti zo Spoločenstva, ktorým idú nad rámec predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení požadovaného na základe Rotterdamského dohovoru a nariadenia ES, ktorým sa dohovor vykonáva.


Uplatňovanie systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva ***I
PDF 83k   DOC 45k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (KOM(2007)0159 – C6-0104/2007 – 2007/0054(COD) )
P6_TA(2008)0006 A6-0515/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé èítanie)

Európsky parlament ,

–   so zrete¾om na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0159 ),

–   so zrete¾om na èlánok 251 ods. 2 a èlánky 42 a 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0104/2007 ),

–   so zrete¾om na èlánok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zrete¾om na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0515/2007 ),

1.   schva¾uje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2008 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva

P6_TC1-COD(2007)0054


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č . 592/2008.)


CARS 21: Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel
PDF 154k   DOC 150k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o CARS 21: konkurenčnom regulačnom rámci pre automobilový priemysel (2007/2120(INI) )
P6_TA(2008)0007 A6-0494/2007

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie: Postoj Komisie k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 – Príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2007)0022 ),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Rady pre hospodársku súťaž z 21. a 22. mája 2007,

-   so zreteľom na záverečnú správu skupiny na vysokej úrovni s názvom CARS 21 - Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A6-0494/2007 ),

A.   keďže Komisia reagovala na správu skupiny na vysokej úrovni CARS 21, do ktorej sa zapojili všetky zúčastnené strany s cieľom preskúmať hlavné politické oblasti, ktoré majú vplyv na automobilový priemysel v EÚ, a navrhnúť odporúčania pre budúci regulačný rámec,

B.   keďže automobilový priemysel EÚ je jedným z jej najdôležitejších hospodárskych odvetví, ktoré vyrába 19 miliónov vozidiel ročne a priamo poskytuje 2,3 milióna pracovných miest a ďalších 10 miliónov pracovných miest v pridružených odvetviach,

C.   keďže trh s automobilovými náhradnými dielmi viacerých značiek a trhy so službami a servisnými službami pre vozidlá má dôležitú úlohu pri poskytovaní dostupnej mobility, pri zlepšovaní výberu 270 miliónov vodičov v EÚ ako spotrebiteľov v oblasti popredajného servisu pre ich vozidlá, pri zabezpečení toho, že vozidlá budú na európskych cestách bezpečné a čisté, a tiež preto, že zamestnáva 3,5 milióna osôb v malých a stredných podnikoch (MSP) za súčasného zachovania zdravého prostredia MSP v Európe,

D.   keďže Komisia presadzuje integrovanú stratégiu na zabezpečenie toho, aby podniky v EÚ boli naďalej konkurencieschopné v rámci rastúceho globálneho prostredia, a keďže táto stratégia je predložená v jej oznámení s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia - Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567 ), v jej dokumente nazvanom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov - Hodnotenie vplyvu (SEK(2007)0452 ) a v jej oznámení s názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve – Zelená kniha na verejnú konzultáciu (KOM(2006)0763 ),

E.   keďže stratégia stanovená v týchto dokumentoch sa v súčasnosti realizuje na rokovaniach o niekoľkých dvojstranných a regionálnych dohodách o voľnom obchode,

F.   keďže automobilový priemysel sa medzi členskými štátmi výrazne líši, a to pokiaľ ide o stratégie, štruktúry a globálny dosah, a keďže tieto rozdiely sa musia pri príprave novej a globálnejšie orientovanej obchodnej stratégie v plnej miere zohľadniť,

G.   keďže v roku 2006 automobilový priemysel v EÚ vyviezol asi 20 % motorových vozidiel, ktoré vyrobil, a v roku 2004 vývoz motorových vozidiel a súčiastok a príslušenstva pre motorové vozidlá predstavoval v uvedenom poradí 8,7 % a 2,8 % priemyselného vývozu EÚ, čo poukazuje na mimoriadnu citlivosť automobilového priemyslu na vývozné podmienky, a keďže v roku 2004 mal prebytok obchodnej bilancie voči nečlenským krajinám EÚ v oblasti dopravných zariadení hodnotu 60,2 miliárd EUR; keďže EÚ vďačí za svoje význačné postavenie vo svete najmä tomu, že je najväčším svetovým výrobcom automobilov a druhým najväčším výrobcom nákladných automobilov, ako aj veľkosti a rozsahu konsolidácie svojho vnútorného trhu, rastúcej internacionalizácii odvetvia motorových vozidiel, dobrému menu európskych značiek a kvalite európskych služieb, silnému exportnému postaveniu, ktoré sa podarilo dosiahnuť európskym výrobcom, a ich významnému postaveniu na trhoch s veľkým potenciálom rastu,

1.   víta záverečnú správu skupiny na vysokej úrovni CARS 21 a oznámenie Komisie, ktoré načrtávajú smerovanie budúcej politiky pre automobilový priemysel;

2.   verí, že parlamenty členských štátov a ich regióny budú mať záujem byť spájané s výsledkom procesu CARS 21; vyslovuje názor, že medziparlamentná sieť na účely posudzovania otázok súvisiacich s automobilmi, ktorú by koordinoval Európsky parlament, by bola skutočným prínosom pre bezpečnosť na cestách, ochranu životného prostredia, inovácie a konkurencieschopnosť;

Dokončenie vnútorného trhu pre automobily

3.   vyzýva orgány členských štátov, aby úzko spolupracovali s Komisiou pri vykonávaní odporúčaní CARS 21; upozorňuje predovšetkým na to, že je potrebné zabezpečiť, aby nová regulácia ovplyvňujúca odvetvie automobilového priemyslu bola zavedená koordinovaným spôsobom, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu;

4.   zdôrazňuje potrebu zdokonaliť systém EÚ pre typové schvaľovanie vzťahujúci sa na všetky motorové vozidlá;

5.   potvrdzuje svoju podporu efektívnemu postupu typového schvaľovania, tak ako uvádza vo svojej pozícii prijatej v druhom čítaní 10. mája 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá(1) ;

6.   vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala Európsky parlament o fungovaní postupov typového schvaľovania a o jej monitorovaní postupu vo výbore;

7.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie jej nariadenia (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002(2) (nariadenie o blokových výnimkách) na distribúciu motorových vozidiel v rámci EÚ; verí, že po preskúmaní uvedeného nariadenia by sa malo Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž považovať za súčasť integrovaného prístupu k právnym predpisom v príslušnom odvetví;

8.   navrhuje, že s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť automobilového priemyslu v EÚ by malo byť preskúmanie nariadenia o blokových výnimkách zladene so strednodobým preskúmaním CARS 21, čím by sa uľahčila spolupráca medzi subjektmi pôsobiacimi v tomto odvetví, predišlo by sa zneužívaniu štátnej pomoci a podporila by sa politika hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni;

9.   vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré zaručia taký registračný postup, ktorý umožní ľahší cezhraničný predaj najmä ojazdených vozidiel; podporuje stanoviská Komisie týkajúce sa postupov pri registrácii motorových vozidiel(3) a problémov, ktoré predstavujú niektoré vnútroštátne pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu; vníma vplyv týchto vnútroštátnych pravidiel na odvetvia hospodárstva ako je lízing a prenájom vozidiel; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonali potrebné zmeny týchto pravidiel;

Konkurencieschopný trh s náhradnými dielmi

10.   upozorňuje predovšetkým na nedávno prijaté legislatívne ustanovenia týkajúce sa náhradných dielov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a environmentálny výkon, a konštatuje, že vykonávaním týchto ustanovení sa vytvorí jednotný trh s danými náhradnými dielmi;

11.   víta začlenenie ustanovení do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel(4) a do nariadenia (ES) č. 1400/2002, ktoré požadujú neobmedzený prístup k náležitým technickým informáciám o oprave vozidiel, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o presadenie ustanovení práva hospodárskej súťaže, ktoré platia pre odvetvie motorových vozidiel, v celom Spoločenstve;

12.   vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala účinnú hospodársku súťaž na automobilovom popredajnom trhu, a to zahrnutím možnosti voľby spotrebiteľov a účinného prístupu nezávislých subjektov na trhu k technickým informáciám, odbornej príprave, náhradným dielom, diagnostickým nástrojom a testovaciemu zariadeniu viacerých značiek do svojej budúcej politiky v oblasti automobilového priemyslu a do každého následného právneho predpisu k nariadeniu (ES) č. 1400/2002, ktorého platnosť skončí 31. mája 2010;

13.   pripomína význam, ktorý majú informácie o spoľahlivosti a životnosti založené na komplexných zákazníckych prieskumoch; pripomína, že verejné orgány by mohli uľahčiť vykonávanie týchto prieskumov, ak by registračným orgánom povolili poskytovať kontaktné údaje o majiteľoch vozidiel, ktorí s účasťou na prieskumoch súhlasia;

14.   nalieha na Komisiu, aby sa náležite zaoberala otázkou otvorenej opraviteľnosti vozidiel vo všetkých nových legislatívnych iniciatívach s účasťou všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev v záujme zabezpečiť spotrebiteľovi možnosť voľby a hospodársku súťaž na popredajnom trhu; domnieva sa, že je potrebné uplatniť tento prístup aj v nasledujúcich opatreniach týkajúcich sa propagácie informácií o nových vozidlách, komunikačných technológiách a inteligentných dopravných systémoch;

15.   nalieha na Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie vnútorného trhu s vybavením a doplnkami automobilov, napr. špeciálnymi pneumatikami, volantmi a inými doplnkami a náhradnými dielmi, keďže súčasná rôznorodosť vnútroštátnych predpisov prekáža ďalšiemu rozvoju tohto odvetvia, pre ktoré by harmonizované právne predpisy a primeraná ochrana duševného a priemyselného vlastníctva znamenali prínos;

16.   vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila boj proti dovozu falšovaných náhradných dielov;

Lepšie zákonodarstvo a internacionalizácia regulačného prostredia

17.   zdôrazňuje význam odstránenia zbytočnej byrokracie vrátane zdvojenia regulačných predpisov z dôvodu existencie medzinárodných dohovorov;

18.   zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zásady lepšej právnej úpravy (t.j. primerané hodnotenie vplyvu, zásada efektívnosti nákladov, primeraná doba medzi vypracovaním návrhu a jeho realizáciou atď.) pri tvorbe konkurenčného regulačného rámca pre automobilový priemysel, ako to bolo schválené v procese CARS 21; pripomína, že regulačná plán je neoddeliteľnou súčasťou záverečnej správy CARS 21 a je potrebné ho dodržať;

19.   uznáva, že lepšie navrhnuté a transparentné pravidlá môžu spolu so súčasnými sociálnymi a environmentálnymi potrebami, ktoré sa uplatňujú bez výnimky a integrujú sa do medzinárodného automobilového regulačného prostredia, prispieť k väčšej konkurencieschopnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži v automobilovom priemysle;

20.   domnieva sa, že strategická normalizácia je základnou hybnou silou hospodárskej súťaže; žiada preto Komisiu, aby pracovala na uznaní európskych noriem vo svete;

21.   víta plán Komisie nahradiť 38 smerníc Spoločenstva súčasnými predpismi EHK/OSN a zaviesť možnosť vlastného alebo virtuálneho testovania a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese zjednodušovania legislatívy; trvá na tom, že spomínané návrhy podporí len pod podmienkou jednoznačného rešpektovania skutočnosti, že Európsky parlament si vyhradzuje právo požadovať prijatie právnych predpisov nezávisle od systému EHK/OSN v prípade, že verí, že je to potrebné na splnenie záväzkov EÚ;

22.   víta návrh Komisie, ktorý navrhuje predkladať Európskemu parlamentu výročnú správu o pokroku dosiahnutom na úrovni EHK/OSN a postupe vo výboroch;

23.   víta želanie Komisie zaviesť mechanizmus revízie a preskúmania vzhľadom na to, že odvetvie automobilového priemyslu je náročné na technológie a vývoj; zároveň sa domnieva, že v právnych predpisoch by sa mala viac využívať doložka o zániku platnosti, aby sa zabezpečilo, že legislatíva nebude brániť alebo odporovať technickému rozvoju, ktorý neustále napreduje vďaka výskumu, vývoju a trhovým silám;

24.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala proces zjednodušovania smerníc 74/297/EHS(5) , 76/115/EHS(6) a 78/932/EHS(7) , ako aj predpisu EHK/OSN č. 122;

Prijatie environmentálnych noriem pre 21. storočie

25.   poznamenáva, že právo Spoločenstva reguluje trh, na ktorom sa ročne predá 17 až 18 miliónov vozidiel a ktorý sa rovná trhu s osobnými vozidlami v USA; očakáva, že ambiciózna politika znižovania emisií bude mať pozitívny vplyv na celom svete v súvislosti so znižovaním emisií z dopravy;

26.   domnieva sa, že mobilita jednotlivcov a automobilový priemysel by sa mali posudzovať v širších súvislostiach trvalo udržateľnej mobility; je presvedčený, že mobilita a ochrana životného prostredia sa nevyhnutne navzájom nevylučujú a že automobilová technológia budúcnosti sa bude musieť podieľať na zosúladení týchto dvoch oblastí; domnieva sa dokonca, že výzva týkajúca sa klimatických zmien predstavuje predovšetkým príležitosti pre technický rozvoj a inovácie;

27.   uvedomuje si význam vozidiel pre mobilitu starších ľudí, najmä na vidieku, a osôb so zdravotným postihnutím;

28.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila prostredie, ktoré zabezpečí environmentálne udržateľnú cestnú dopravu, ktorá podporí pružnosť výrobných systémov a zvýši odbornú úroveň pracovnej sily v EÚ;

29.   zastáva názor, že normy pre emisie znečisťujúcich látok sú skutočnými úspechmi, ktoré už viedli k ekologicky veľmi čistým osobným vozidlám; zdôrazňuje význam dosahovania tohto úspechu v prípade ťažkotonážnych vozidiel; domnieva sa, že prínos environmentálnej regulácie EÚ v oblasti automobilového odvetvia by mohol presiahnuť i hranice trhu EÚ;

30.   víta rýchle zavedenie noriem Euro 5 a Euro 6 na zníženie emisií znečisťujúcich látok z osobných vozidiel;

31.   domnieva sa, že lepšiu kvalitu ovzdušia je možné dosiahnuť len prostredníctvom rýchlejšej obnovy vozidlového parku a zavedením vozidiel menej znečisťujúcich životné prostredie; domnieva sa, že je potrebné zaviesť finančné opatrenia s cieľom prinútiť spotrebiteľov, aby vymenili svoje staré vozidlá za vozidlá, ktoré menej znečisťujú životné prostredie;

32.   víta návrh revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív(8) (smernica o kvalite palív) s cieľom zohľadniť životný cyklus emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z palív používaných v cestnej doprave;

33.   v kontexte legislatívy Spoločenstva vyzýva Komisiu, aby začala proces prehodnocovania a revízie postupov testovania emisií tak, aby lepšie odrážali skutočné podmienky používania bez toho, aby bola dotknutá pokračujúca diskusia o emisiách CO2 z vozidiel;

34.   je veľmi znepokojený neharmonizovaným vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti(9) ; túto smernicu považuje za nedostatočne ambicióznu;

Podstatné zníženie emisií CO 2

35.   víta plány Komisie na zníženie emisií CO2 osobných vozidiel; domnieva sa, že najvhodnejšou formou je integrovaný prístup, ktorý zohľadňuje všetky možnosti zníženia emisií CO2, ako sú infraštruktúra, správanie vodičov, systém stimulov podporujúcich ľudí, aby používali ekologicky čistejšie vozidlá, biopalivá a technológia vozidiel; nabáda Komisiu, aby uvažovala o vytvorení jednotného rámca pre koordinované uplatňovanie technologicky neutrálnych a prípadne harmonizovaných finančných stimulov súvisiacich s CO2, ktoré majú významný potenciál na zníženie CO2 a zároveň nenarúšajú hospodársku súťaž; nalieha na Radu, aby uzatvorila dohodu týkajúcu sa návrhu Komisie s cieľom uviesť do súvislosti dane z osobných vozidiel so znečisťujúcimi emisiami ako CO2, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku rozličného uplatňovania zo strany členských štátov;

36.   nalieha na Komisiu, aby stanovila náročné, ale realistické ciele so zreteľom na skutočnú situáciu na trhu EÚ, na ktorom je miera obnovy vozidlového parku v súčasnosti nižšia ako 10 % ročne; preto zdôrazňuje skutočnosť, že dostupnosť nových vozidiel hrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Spoločenstva; zdôrazňuje, že čím náročnejšie budú záväzné ciele pre emisie CO2, tým viac času sa má poskytnúť automobilovému priemyslu na prispôsobenie sa;

37.   pripomína Komisii, že vývoj nových typov osobných vozidiel trvá približne päť až sedem rokov; domnieva sa, že stanovenie povinných cieľov by malo automobilovému priemyslu umožniť dostatočný čas na reakciu; žiada preto Komisiu, aby nestanovila žiadne konečné povinné ciele pre emisie CO2 s termínom pred rokom 2015;

38.   domnieva sa, že priemerný cieľ 125 g/km emisií CO2 pre nové osobné vozidlá pre rok 2015 by mal byť dosiahnuteľný; zdôrazňuje, že Komisia by mala vypracovať náročnejšie dlhodobé ciele znižovania emisií CO2 v automobilovom odvetví; domnieva sa, že v tejto súvislosti je podstatné, aby boli cieľové hodnoty odstupňované podľa hmotnosti vozidla;

39.   berie na vedomie plán Komisie stanoviť záväzné ciele pre agropalivá a vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzný, komplexný systém certifikácie, uplatniteľný na agropalivá uvedené na trh EÚ; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť certifikačné kritériá, aby sa okrem enviromentálnych a spoločenských kritérií zabezpečilo počas celého životného cyklu minimálne 50 % zníženie skleníkových plynov v porovnaní s tradičnými palivami;

40.   poznamenáva, že je dôležité, aby sa na dosiahnutie rastúceho využívania biopalív a vodíka s cieľom maximalizovať ich environmentálne vlastnosti presadzovala potrebná miestna sieť, ktorá umožní občanom získavať pohonné látky;

41.   zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií CO2 by mali klásť väčší dôraz na zvyšovanie informovanosti v oblasti techník hospodárneho riadenia vozidiel a najlepšieho využitia nových technológií;

42.   domnieva sa, že k dosiahnutiu zníženia úrovne CO2 prispeje zvýšená informovanosť spotrebiteľov prostredníctvom lepšieho označovania palivovej účinnosti a lepších údajov o znečisťujúcich emisiách; vyzýva preto na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov(10) , pričom sa zohľadnia dosiahnuté najlepšie postupy;

43.   pripomína, že zníženie emisií CO2 z vozidiel sa dá najľahšie dosiahnuť reštrukturalizáciou systémov verejnej dopravy;

44.   uznáva vedúcu úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná automobilová federácia (Federation Internationale de l'Automobile, FIA) na čele inovatívnych zmien environmentálnej technológie ponúkajúcich potenciálne zníženie CO2 a energetickú účinnosť ako vedľajší produkt pre všetky nové vozidlá;

45.   nalieha na FIA, aby ďalej zintenzívnila svoje úsilie na presadzovanie inovatívneho výskumu spojeného s cestnou dopravou, určeného okrem iného na zlepšenie energetickej účinnosti vozidiel;

46.   uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať automobilový šport pri zmene postoja a správania zákazníkov v súvislosti s ekologickou technológiou; žiada preto FIA a ostatných účastníkov Formuly 1, aby podľa toho zmenili svoje pravidlá tak, aby sa jednoduchšie uplatňovali ekologické technológie ako sú biopalivá, štvorvalcové motory a hybridné pohonné jednotky;

47.   žiada vypracovať štúdiu s cieľom zahrnúť doplnkové netechnické opatrenia, ktoré sa realizujú s cieľom znížiť CO2 v EÚ;

Ďalšie zvyšovanie bezpečnosti cestnej dopravy

48.   víta úsilie Komisie zamerané na zníženie počtu nehôd v cestnej doprave vrátane významných nových technológií; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila zavedenie všetkých požiadaviek týkajúcich sa bezpečnostného vybavenia vozidiel v súlade so zásadami lepšej regulácie schválenými skupinou na vysokej úrovni CARS 21; zdôrazňuje, že je potrebný integrovaný prístup zahŕňajúci zlepšenie technológie vozidiel, opatrenia v oblasti infraštruktúry a vzdelávanie, informácie a presadzovanie s cieľom hospodárnym spôsobom dosiahnuť ciele bezpečnosti na cestách;

49.   uznáva podpornú úlohu prémiového trhu, na ktorom sa nové technológie všeobecne zavádzajú ako prvé; upozorňuje však, že dodatočné bezpečnostné systémy môžu ďalej zvýšiť hmotnosť osobných vozidiel, čo povedie k vyšším emisiám CO2;

50.   vyjadruje znepokojenie nad negatívnym vplyvom na bezpečnosť na cestách vyplývajúcim zo zvyšovania rýchlosti vozidiel; v tejto súvislosti odporúča vykonávanie odporúčaní štúdie pre budúce podmienky spôsobilosti k jazde v Európskej únii, ktorú v roku 2007 uverejnil Medzinárodný výbor pre technické prehliadky motorových vozidiel (CITA); odporúča podporovať kampaň za bezpečné automobilové doplnky a kroky zamerané na čo najrýchlejšie začlenenie elektronických stabilizačných systémov (ESC) do základnej výbavy;

51.   vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém bezpečnosti na cestách tak, že bude nástojiť na tom, aby členské štáty sprísnili požiadavky týkajúce sa vyučovania vodičov v autoškole, rozšírili povinnú školenia a zaviedli predpisy zabezpečujúce pravidelné školenia pre profesionálnych vodičov;

52.   vyzýva Komisiu, aby vykonala oznámené hodnotenie 2007-2009 týkajúce sa enviromentálnych požiadaviek na opatrenia na zníženie počtu obetí nehôd na cestách;

53.   žiada Komisiu, aby vytvorila systém umožňujúci výrobcom áut vyrábať bez pokút vozidlá, ktoré vypúšťajú viac emisií CO2, ak sú tieto ďalšie emisie výsledkom právne záväzných bezpečnostných opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva;

54.   nedomnieva sa, že celodenné svietenie by malo byť povinné v celej EÚ;

55.   vyzýva Komisiu, aby prednostne zlepšila systém cezhraničnej kontroly vozidiel a cezhraničné vymáhanie pokút uložených za porušenie dopravných predpisov v inom členskom štáte;

Zavedenie čestnej hry do obchodných vzťahov v automobilovom priemysle

56.   domnieva sa, že automobilový priemysel EÚ je jedným z najkonkurenčnejších odvetví na svete; domnieva sa však, že nespravodlivá hospodárska súťaž a porušovanie práv duševného a priemyselného vlastníctva túto pozíciu ohrozujú;

57.   zdôrazňuje význam Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre automobilový priemysel v neustále globálnejšom obchodnom prostredí; pokladá za veľmi dôležité, aby sa v prebiehajúcom kole rokovaní o rozvojových otázkach z Dohy dosiahol čo najlepší prístup automobilových výrobcov na trh tretích krajín, najmä na veľké, rýchlo sa rozvíjajúce trhy v tretích krajinách;

58.   zdôrazňuje dôležitosť mechanizmu WTO na urovnávanie sporov pri riešení problémov týkajúcich sa vývozu do tretích krajín; pripomína priaznivý výsledok sporov predložených vo WTO v prípadoch Kanady, Indie a Indonézie;

59.   vyzýva na obozretnosť v prípade snahy Komisie o principiálne prehodnotenie nástrojov na ochranu obchodu; pripomína, že automobilový priemysel môže byť vystavený praktikám zo strany tretích krajín, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a vyzýva Komisiu, aby v rámci ochrany priemyslu EÚ pred nekalými praktikami zachovala základnú filozofiu nástrojov na ochranu obchodu;

60.   pripomína, že úspešné uzavretie viacstranných obchodných rokovaní by malo pre EÚ zostať prioritou; podporuje však ochotu Komisie rokovať o nových dvojstranných obchodných dohodách predovšetkým v Ázii s cieľom zlepšiť podmienky prístupu na trh; zdôrazňuje, že cieľom dohôd o voľnom obchode by mala vždy byť vysoká miera prístupu na trh partnerskej krajiny; trvá na tom, aby politika EÚ zabezpečila konkurencieschopnosť automobilových výrobcov z EÚ, ktorí podnikajú v EÚ i mimo nej; je presvedčený o tom, že pre automobilový priemysel je dôležité uzatvárať dvojstranné dohody medzi EÚ a krajinami ASEAN, Indiou a Mercosurom;

61.   nalieha na Komisiu, aby v rámci súčasných rokovaní medzi EÚ a Kóreou týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode zabezpečila, aby Kórea zrušila všetky existujúce colné a necolné prekážky a nevytvárala nové, a aby vykonávala viac predpisov EHK/OSN; žiada, aby Komisia vzala do úvahy stratégiu postupného rušenia dovozných ciel EÚ s ochrannými opatreniami, a preto odporúča, aby bolo toto postupné rušenie spojené s odstránením necolných prekážok zo strany Kórey;

62.   znovu zdôrazňuje, že Kórea podpísala a ratifikovala dohodu EHK/OSN z roku 1958 a zaviazala sa tak k vykonávaniu predpisov EHK/OSN; nalieha na Komisiu, aby to zdôraznila počas budúcich rokovaní a aby trvala na rýchlom vykonávaní; konštatuje, že v dohode o voľnom obchode by v každom prípade malo byť jasne požadované, aby Kórea povolila, aby vozidlá dovezené z EÚ, ktoré spĺňajú normy EHK/OSN, boli umiestnené na kórejský trh;

63.   vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť vytvorenia pracovnej skupiny pre vozidlá a postupu osobitného urýchleného urovnávania sporov v prípade opatrení súvisiacich s vozidlami, ako ho zavádza dohoda o voľom obchode medzi USA a Kóreou;

64.   zdôrazňuje význam úzkeho partnerstva s Čínou pri rozvoji regulačného rámca, ktorý poskytuje rovnaké podmienky pre všetkých; vyhlasuje, že predpokladom takéhoto partnerstva je účinná ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva;

65.   víta žiadosť Komisie o zriadenie pracovnej skupiny WTO na riešenie nevyriešených sporov, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dovezenými náhradnými dielmi Čínou, pričom Komisia tvrdí, že je to v rozpore s niekoľkými článkami rôznych dohôd WTO;

66.   podporuje úsilie Komisie vzťahujúce sa na čínske rámcové predpisy, ktoré majú podnikom z EÚ pôsobiacim na tomto trhu zabezpečiť spravodlivé normy a právnu istotu;

67.   poukazuje na priemysel EÚ v oblasti pneumatík ako na odvetvie, ktoré významne prispieva k úspešnému európskemu automobilovému odvetviu; žiada preto Komisiu, aby podrobne preskúmala problematiku neodôvodnených technických prekážok obchodu, ako sú miestne technické regulácie, ktorým priemysel v oblasti pneumatík čelí na nových kľúčových ázijských trhoch;

Výskum a vývoj v automobilovom odvetví

68.   je povzbudený tým, čo sa už dosiahlo prostredníctvom financovania výskumu a vývoja zo strany Spoločenstva a spolupráce v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, vývoja a demonštračných činností, rámcového programu pre konkurencieschopnsť a inovácie a programu i2010; podporuje Komisiu, aby zamerala pracovné programy konkrétnejšie na potreby automobilového odvetvia vyplývajúce z budúcej legislatívy alebo zo záväzných cieľov;

69.   vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 prijala stratégiu na podstatné a dostatočné zvýšenie financovania výskumu a vývoja pre automobilové odvetvie, a zároveň venovala pozornosť predovšetkým dodávateľským odvetviam;

70.   nalieha na členské štáty, aby zvýšili budúce financovanie výskumu a vývoja pre automobilové odvetvie s podmienkou záväzného charakteru cieľov v oblasti emisií CO2;

71.   zdôrazňuje význam zmeny vo využívaní vozidiel v mestách; domnieva sa, že spolu s vozidlami účinnejšími z hľadiska paliva je nevyhnutné zavedenie elektrických mestských vozidiel; preto žiada o podporu pre výskum a vývoj v súvislosti s potrebnými technológiami;

72.   vyzýva všetky členské štáty a inštitúcie EÚ, aby poskytli potrebnú podporu výskumu a vývoju prelomových technológií, ako napríklad vodíkových motorov, palivových článkov alebo hybridných motorov;

73.   zdôrazňuje potenciál ponúkaný informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) v súvislosti so zabraňovaním pôsobeniu škodlivých vplyvov na životné prostredie a verejné zdravie, nehodám a plytvaniu energiou, ktoré, ak sa v EÚ využijú na celoplošnom základe v inteligentných systémoch riadenia dopravy vytvorených tak, aby umožňovali plynulú cestnú premávku; zastáva názor, že na zabezpečenie účinnej komunikácie smerom od vozidiel k infraštruktúre vo všetkých členských štátoch by mali komunikačné zariadenia zodpovedať norme EÚ;

74.   zastáva názor, že iniciatíva Inteligentné vozidlo(11) , systém Galileo a iné nástroje prispievajúce k inteligentnému systému dopravy sú nanajvýš dôležité; vyzýva preto Komisiu, aby dôrazne podporovala vývoj v tomto smere;

75.   výrazne podporuje pokračovanie výskumu a vývoja IKT založených na inováciách; domnieva sa, že výsledky nového technického vývoja by sa mohli zaviesť v rámci iniciatívy Inteligentné vozidlo s cieľom napomôcť racionalizácii premávky, ktorá bude energeticky prijateľnejšia tým, že sa pre vodičov vytvoria jednoduchšie podmienky na to, aby sa mohli správne rozhodnúť a zvoliť si najrýchlejšiu cestu do cieľa; vyzýva všetky zúčastnené strany, najmä členské štáty, aby vykonali nevyhnutné opatrenia na realizáciu systému eCall;

76.   považuje prácu na inteligentných dopravných systémoch za kľúč k úspechu automobilového priemyslu a k úsiliu znižovať vplyv tohto odvetvia na životné prostredie; domnieva sa, že Galileo by sa mal uvádzať ako príklad, a preto musí byť prioritou nájdenie riešenia pre financovanie Galilea v rámci konzorcia, v ktorom sa zainteresovaní členovia zaviažu k vývoju projektu;

77.   domnieva sa, že jedno z prvých znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu by sa malo venovať zníženiu CO2 v technológii vozidiel;

Reštrukturalizácia politík a budúce smerovanie

78.   považuje za nevyhnutné vytvoriť všeobecné podmienky pre udržateľnosť automobilového priemyslu v EÚ a umožniť, aby bol aj naďalej v popredí technologickej, ekologickej a sociálnej inovácie s podporou vysoko kvalifikovaných pracovných síl;

79.   uznáva, že výrobcovia aj dodávatelia automobilového priemyslu v EÚ majú k dispozícii vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čo je faktor, ktorý sa významne podieľa na vysokej výkonnosti automobilového priemyslu v EÚ;

80.   upozorňuje na význam automobilového priemyslu pre zamestnanosť, rast, inovácie a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že hoci automobilový priemysel bude musieť podstúpiť podstatnú zmenu, bude potrebné vykonať tiež politické úpravy s cieľom zabezpečiť, aby predpisy Spoločenstva neviedli k strate pracovných miest;

81.   zastáva názor, že z právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, bezpečnosti na cestách a energetickej účinnosti vyplýva potreba primeraného vzdelávania a školenia zamestnancov, aby sa mohli jednoduchšie prispôsobiť technickým a regulatívnym zmenám a mali rovnaké alebo dokonca i lepšie pracovné perspektívy;

82.   vyzýva Komisiu, aby koordinovala účinné využívanie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v automobilovom priemysle;

83.   žiada, aby sa zastavila pomoc Spoločenstva pre spoločnosti, ktoré po jej prijatí v členskom štáte presunú svoju výrobnú činnosť do inej krajiny bez toho, aby úplne splnili dohody uzatvorené s príslušným členským štátom;

84.   zdôrazňuje, že v súvislosti s ďalšou reštrukturalizáciou sa EÚ a členské štáty musia zamerať aj na to, ako zabezpečiť jej hladký priebeh a zmierniť jej vplyv, a na ponúknutie nových možností pre zamestnancov;

85.   domnieva sa, že informačné a konzultačné prostriedky a zariadenia dostupné pracovníkom by sa mali posilniť prostredníctvom potrebnej revízie smernice Rady 94/45/EC z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(12) (smernica o Európskej zamestnaneckej rade);

86.   domnieva sa, že konzultácie s pracovníkmi a ich právo na informácie musia byť posilnené na celoeurópskej úrovni s cieľom umožniť pracovníkom ich zapojenie sa do rozhodovacieho procesu v skoršej fáze a tým znížiť nepriaznivé účinky reštrukturalizácie; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť návrhu o reštrukturalizačnom fóre, ktorý sa uvádza vo vyššie uvedenom oznámení Komisie o správe CARS 21;

87.   vyzýva sociálnych partnerov, aby vykonávali primerané politiky v prospech tých, ktorí sú ohrození reštrukturalizáciou tohto odvetvia;

88.   žiada lepšiu informovanosť zamestnancov a konzultácie s nimi v procese prispôsobovania odvetvia novým výzvam vyplývajúcim z návrhu a výroby ekologickejších vozidiel;

89.   poukazuje na skutočnosť, že je potrebné preskúmať súčasný vzťah medzi výrobcami a obchodníkmi, ktorých vplyv na konkurencieschopnosť automobilového priemyslu v EÚ vážne poškodzuje mnohé MSP v tomto odvetví; domnieva sa, že je potrebné podporovať spoluprácu v oblastiach výskumu a vývoja a priemyselných stratégií na stabilnejšom základe; vzhľadom na to nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné politiky alebo vytvorili rámec potrebný na stabilizáciu uvedeného vzťahu a prekonanie s tým spojených problémov;

90.   poukazuje na význam systematickejšieho využitia zdrojov Európskej investičnej banky s cieľom podporiť MSP v automobilovom priemysle a pomôcť im získať prístup k rizikovému kapitálu;

o
o   o

91.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0176 .
(2) Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 30.
(3) Výkladové oznámenie Komisie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ C 68, 24.3.2007, p. 15).
(4) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.
(5) Smernica Rady 74/297/EHS zo 4. júna 1974 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa vnútorného vybavenia motorových vozidiel (chovanie riadiaceho mechanizmu v prípade nárazu) (Ú. v. ES L 165, 20.6.1974, s. 16).
(6) Smernica Rady 76/115/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov motorových vozidiel (Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s. 6).
(7) Smernica Rady 78/932/EHS zo 16. októbra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o hlavových opierkach sedadiel motorových vozidiel (Ú. v. ES L 325, 20.11.1978, s. 1).
(8) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.
(9) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.
(10) Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16.
(11) KOM(2006)0059 .
(12) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.


Daňové zaobchádzanie so stratami v cezhraničných prípadoch
PDF 101k   DOC 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch (2007/2144(INI) )
P6_TA(2008)0008 A6-0481/2007

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch (KOM(2006)0824 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prínose daňových a colných politík pre lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532 ),

–   so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Súdny dvor), najmä na veci C-250/95, Futura Participations SA a Singer/Administration des contributions(1) , C-141/99, AMID/Belgicko (2) , spojené veci C-397/98 a C-410/98 Metallgesellschaft Ltd. a iní/Commissioners of Inland Revenue and HM Attorney General(3) , C-446/03, Marks & Spencer plc/David Halsey (daňový inšpektor ministerstva financií)(4) a C-231/05, Oy AA(5) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2005 o zdaňovaní právnických osôb v Európskej únii: jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb(7) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o vykonávaní programu Spoločenstva pre vyšší rast a zamestnanosť a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov v EÚ: Ďalší pokrok v roku 2006 a nasledujúce kroky smerom k návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) (KOM(2007)0223 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu: riešenie prekážok a neefektívnosti prostredníctvom lepšieho vykonávania a presadzovania predpisov(8) ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0481/2007 ),

A.   keďže je potrebné, aby vnútroštátne daňové systémy členských štátov v čoraz väčšej miere zohľadňovali globalizáciu hospodárstva a vyrovnávali sa s pravidlami a fungovaním vnútorného trhu, aby splnili ciele lisabonskej stratégie v oblasti hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti,

B.   keďže globalizácia hospodárstva zvýšila daňovú súťaž takým spôsobom, že v posledných tridsiatich rokoch došlo v priemyslových krajinách k drastickému zníženiu priemerných sadzieb dane z príjmu právnických osôb,

C.   keďže sa od posledného rozšírenia EÚ intenzívnejšie znižujú daňové sadzby a keďže v členských štátoch existuje jasný trend uplatňovať konkrétne daňové programy, ktoré majú prilákať najmä mobilné spoločnosti,

D.   keďže existencia 27 rôznych daňových systémov v EÚ je prekážkou hladkému fungovaniu vnútorného trhu, spôsobuje značné dodatočné náklady pre cezhraničný obchod a podnikanie z hľadiska administratívy a zhody, bráni reštrukturalizácii podnikov a vedie k prípadom dvojitého zdaňovania,

E.   keďže zníženie nákladov na zabezpečenie zhody v súvislosti s rozdielnymi vnútroštátnymi zákonmi v oblasti dane z príjmu právnických osôb, transparentnosť pravidiel, odstránenie daňových prekážok brániacich cezhraničným činnostiam a vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky EÚ, ktoré pôsobia na vnútornom trhu môžu celej EÚ prinášať hospodárske zisky prostredníctvom dynamického podnikového prostredia,

F.   keďže primeraná koordinácia daní na úrovni EÚ, ktorej cieľom nie je harmonizácia daňových sadzieb, môže prispieť k predchádzaniu narušeniam hospodárskej súťaže a môže priniesť výhody, ktoré budú môcť v rozsiahlej miere spoločne využívať podniky, ich zamestnanci, spotrebitelia, členské štáty a občania,

G.   keďže dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie si vyžaduje zvýšenú koordináciu fiškálnej politiky členských štátov,

H.   keďže členské štáty sa tradične pokúšajú o koordináciu svojich daňových systémov prostredníctvom rozsiahlej siete dvojstranných daňových dohôd, ktoré sa v plnej miere nezaoberajú otázkami, ako je vyrovnávanie cezhraničných strát; keďže v rámci EÚ je dvojstranný prístup menej účinný a vedie k nižšej úrovni súdržnosti ako viacstranný a koordinovaný prístup; keďže spoločný prístup EÚ ku konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb – napríklad návrh CCCTB – je najvhodnejším riešením cezhraničného vyrovnávania strát a ziskov na vnútornom trhu a povedie k vyššej miere transparentnosti, investícií a konkurencieschopnosti,

I.   keďže členské štáty uplatňujú rozdielne pravidlá, pokiaľ ide o poskytovanie daňovej úľavy v prípade strát, ktoré vznikli pobočkám, dcérskym spoločnostiam a skupinám spoločností, čo viedlo k deformácii podnikateľských rozhodnutí a investičných politík na vnútornom trhu, čo má dosah na vhodné dlhodobé priemyslové stratégie a príjmy z daní,

J.   keďže prakticky všetky daňové systémy v EÚ zdaňujú zisky a straty asymetricky, čiže zisky sa zdaňujú za rok, v ktorom sa nadobudnú, ale ak spoločnosti vznikne strata, daňová hodnota tejto straty sa spoločnosti nenahrádza automaticky v čase jej vzniku; poznamenáva, že nedávna judikatúra Súdneho dvora náležite neanalyzuje tento časový faktor a jeho význam z hľadiska narastajúcich cezhraničných investícií v EÚ,

K.   keďže v niektorých členských štátoch bez určitých právnych záruk by zavedenie cezhraničného systému daňových úľav za straty malo podobný účinok, ako keby sa tieto štáty vzdali príjmov z dane z príjmu právnických osôb,

L.   keďže straty vnútroštátnych pobočiek sa automaticky zohľadnia v čistom výsledku materskej spoločnosti, situácia je však menej jednoznačná v prípade strát vzniknutých zahraničným pobočkám, ako aj vnútroštátnym a zahraničným členom skupiny,

M.   keďže neexistencia cezhraničného vyrovnávania strát je prekážkou vstupu na niektoré trhy, čím dochádza k zvýhodňovaniu usadenia vo veľkých členských štátoch, ktorých vnútroštátne trhy sú dostatočne veľké na to, aby pomohli absorbovať prípadné straty,

N.   keďže uvedená situácia znevýhodňuje malé a stredné podniky (MSP), pretože majú obmedzené kapacity na uskutočňovanie cezhraničných investícií vzhľadom na neisté vyrovnávanie strát a často im vznikajú počiatočné straty,

1.   vyjadruje rastúce znepokojenie nad negatívnym vplyvom, ktorý na fungovanie vnútorného trhu majú rôzne systémy uplatňované členskými štátmi pri cezhraničných stratách;

2.   poznamenáva, že každé opatrenie, ktorým sa obmedzuje sloboda usadenia, je v rozpore s článkom 43 Zmluvy o ES, a preto cielený postup by sa mal zamerať na zrušenie takéhoto opatrenia; pripomína, že rozdielne daňové systémy spoločností vytvárajú prekážky vstupu na rôzne vnútroštátne trhy a riadne fungovanie vnútorného trhu, narúšajú hospodársku súťaž a na úrovni EÚ bránia zachovaniu rovnakých podmienok pre podniky, a preto si zasluhujú takúto pozornosť;

3.   domnieva sa, že opatrenia na úrovni EÚ zamerané na daňový odpočet strát v cezhraničných prípadoch môžu značne prispieť k fungovaniu vnútorného trhu;

4.   vyjadruje svoju podporu oznámeniu Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch ako významnému kroku pri riešení situácie a žiada dostatočnú koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o načasovanie a riešenia;

5.   zdôrazňuje, že všetky cielené opatrenia zavádzajúce cielené opatrenia na zavedenie cezhraničných úľav za straty mali byť definované a vykonávané na základe viacstranného, spoločného prístupu a koordinovanej akcie členských štátov, aby sa zaručil súdržný rozvoj vnútorného trhu; pripomína, že takéto cielené opatrenia predstavujú prechodné riešenie dovtedy, kým bude prijatý CCCTB; domnieva sa, že CCCTB predstavuje komplexné dlhodobé riešenie daňových prekážok spojených s cezhraničným vyrovnávaním strát a ziskov, ako aj transferového oceňovania a cezhraničných zlúčení a akvizícií a reštrukturalizačných operácií a zavŕši úspechy vnútorného trhu spravodlivou hospodárskou súťažou;

6.   upozorňuje, že niektoré členské štáty uplatňujú rôzne metódy odstraňovania dvojitého zdanenia, a to buď započítaním daní zaplatených v zahraničí (metóda započítania) alebo vyňatím zahraničných príjmov z daňového základu (metóda vyňatia); poznamenáva, že iba niektoré z členských štátov, uplatňujúcich metódu vyňatia, neposkytujú úľavu za straty, ktoré utrpeli zahraničné pobočky;

7.   upozorňuje na to, že v prípadoch, keď straty vzniknuté stálym prevádzkam nemožno započítať oproti ziskom hlavného sídla spoločnosti, dochádza v porovnaní s čisto vnútroštátnou situáciou k rozdielnemu zaobchádzaniu, čo vytvára prekážku slobode usadiť sa;

8.   považuje za prvoradé zasiahnuť v prospech skupín spoločností, ktoré vyvíjajú činnosť vo viacerých členských štátoch, a to z toho dôvodu, že práve oni trpia nerovnakým zaobchádzaním čo sa týka strát v cezhraničných prípadoch v porovnaní so skupinami spoločností, ktoré vyvíjajú činnosť v jednom členskom štáte;

9.   nazdáva sa, že skreslenia vyplývajúce z rôznych národných systémov znevýhodňujú predovšetkým MSP voči ich potenciálnym konkurentom, a preto žiada Komisiu, aby v tejto oblasti prijala konkrétne opatrenia;

10.   pripomína, že na účely cezhraničného vyrovnávania strát medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami (skupinami spoločností) existuje len malé množstvo všeobecných opatrení a že straty v rámci skupiny spoločností sa preto nezohľadňujú automaticky rovnako ako straty v rámci jednej spoločnosti;

11.   upozorňuje, že väčšina členských štátov poskytuje vnútroštátne vyrovnávanie strát v prípade skupín spoločností, pričom sa s nimi zaobchádza efektívne ako s jedným subjektom, ale len málo z nich tak postupuje v cezhraničných prípadoch; pripomína, že neexistencia cezhraničného vyrovnávania skupín spoločností môže narušiť investičné rozhodnutia týkajúce sa voľby ich sídla a právnej formy (pobočka alebo dcérska spoločnosť);

12.   uznáva, že je zložité jednoducho rozšíriť vnútroštátne systémy na cezhraničné situácie, pretože daňové základy sú rozdielne;

13.   naliehavo žiada, aby bol uznaný význam cezhraničných úľav za straty, napriek tomu, že je potrebné upozorniť na to, že systém týchto úľav treba ešte zdokonaliť; navrhuje, aby sa prijalo rozhodnutie, či by sa cezhraničné úľavy za straty mali obmedziť na dcérske spoločnosti vo vzťahu k materskej spoločnosti, alebo naopak, a aby sa dôkladne posúdilo, aký rozpočtový vplyv by mal systém, v ktorom by zisky dcérskych spoločností vyrovnávali straty materskej spoločnosti;

14.   vidí v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Marks & Spencer podriadenie sa právu členských štátov zachovať si svoje daňové systémy, najmä v súvislosti s obavami z vyhýbania sa daňovej povinnosti;

15.   poznamenáva, že z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Oy AA vyplýva, že v rámci rôznych vnútroštátnych daňových systémov sa so stratami zaobchádza rozdielnym spôsobom a teda nie je jasné, či možno konsolidovať straty vo všetkých cezhraničných prípadoch v rámci skupiny spoločností, aj keď sú konečné a vedú k neprimeranej situácii, ako vyplýva z veci Marks & Spencer;

16.   domnieva sa, že so skupinami spoločností by sa malo zaobchádzať podľa možnosti rovnako, či pôsobia vo viacerých členských štátoch alebo len v jednom členskom štáte; zdôrazňuje, že v prípadoch cezhraničných strát vzniknutých zahraničným dcérskym spoločnostiam sa musí predchádzať dvojitému zdaňovaniu materskej spoločnosti, právomoci v oblasti fiškálnej politiky sa musia spravodlivo rozdeliť medzi členské štáty, straty sa nesmú vyrovnávať dvakrát a musí sa predchádzať vyhýbaniu sa daňovej povinnosti;

17.   domnieva sa, že by bolo užitočné začať diskusiu o definícii a charakteristikách skupín spoločností v EÚ, pričom sa zohľadní existencia spoločných európskych inštitúcií, ako je napríklad európska spoločnosť a európske družstvo, avšak bez zámeru obmedziť rozsah opatrení na cezhraničné úľavy za straty výlučne pre tieto spoločnosti;

18.   opakuje význam vymedzenia pojmu "skupina spoločností", aby sa zabránilo podnikom v oportunistickom rozdeľovaniu ziskov a strát medzi členskými štátmi; domnieva sa, že na účely definície skupiny spoločností môže byť užitočné určiť konkrétne kľúčové charakteristiky v rámci podniku, ako to napríklad uvádza smernica Rady 94/45/ES o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi;

19.   víta tri možnosti navrhované v oznámení Komisie o daňovom zaobchádzaní so stratami v cezhraničných prípadoch; prejavuje svoju podporu cieleným opatreniam, ktoré by umožňovali efektívne a okamžité odpočítavanie strát zahraničných dcérskych spoločností (na ročnom, nielen konečnom základe, ako vo veci Marks & Spencer ), ktoré by sa znovu nadobudli primeraným dodatočným zdanením materskej spoločnosti, len čo sa dcérska spoločnosť opäť stane ziskovou;

20.   odporúča posúdiť, či by bolo vhodné vytvoriť automatický systém výmeny informácií, podobne ako VIES pre DPH, prostredníctvom ktorého by členské štáty mohli kontrolovať existenciu záporných daňových základov vykazovaných dcérskymi spoločnosťami v iných členských štátoch, aby bolo možné realizovať tieto návrhy spôsobom, ktorý by bránil únikom;

21.   nalieha na Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti poskytovania konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb spoločnostiam, čo sa týka činností v rámci celej EÚ;

22.   poznamenáva, že pre posúdenie, do akej miery by mohol navrhovaný systém cezhraničných úľav za straty podporovať cezhraničnú činnosť MSP, má veľký význam ďalšia dôkladná analýza;

23.   upozorňuje, že žiadne cielené opatrenie týkajúce sa daňového zaobchádzania pri stratách v cezhraničných prípadoch uplatňované jednotlivými členskými štátmi samo osebe nevyrieši problém narušenia hospodárskej súťaže a vysokých nákladov na zabezpečenie zhody podnikov EÚ fungujúcich na vnútornom trhu, ktorý je spôsobený zachovávaním 27 rôznych daňových systémov;

24.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty postupovali koordinovaným spôsobom pri zavádzaní cielených opatrení týkajúcich sa cezhraničných úľav za straty v rámci jednej spoločnosti alebo skupiny; pripomína potrebu väčšej koordinácie medzi členskými štátmi v daňových otázkach a vyzýva Komisiu, aby hrala aktívnu úlohu;

25.   podporuje úsilie Komisie o vytvorenie celoeurópskeho a jednotného CCCTB; poznamenáva, že konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb bude viesť k väčšej transparentnosti a efektívnosti, pretože umožní spoločnostiam, aby vykonávali svoju činnosť v zahraničí podľa tých istých pravidiel ako doma, vytvoriť rovnaké podmienky a zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov EÚ, zvyšovať objem cezhraničného obchodu a investícií, a tak vytvoriť podmienky pre využitie všetkých prínosov vnútorného trhu vzhľadom na investície a rast, ako aj významne obmedziť administratívnu záťaž a náklady na zabezpečenie zhody a možnosť daňových únikov a podvodov;

26.   pripomína, že CCCTB si vyžaduje spoločné pravidlá týkajúce sa základu dane a v žiadnom prípade nemá vplyv na členské štáty a ich slobodu naďalej si stanovovať vlastné daňové sadzby;

27.   víta zámer Komisie zaviesť CCCTB dokonca aj v rámci rozšírenej spolupráce; poukazuje však na to, že v tomto prípade ide o druhé najlepšie riešenie, pretože pri neexistencii komplexného systému na úrovni celej EÚ môžu byť prínosy transparentnosti a nižších administratívnych nákladov menej výrazné;

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Zb. 1997, s. I-2471.
(2) Zb. 2000, s. I-11619.
(3)3 Zb. 2001, s. I-1727.
(4)4 Zb. 2005, s. I-10837.
(5)5 Rozsudok z 18. júla 2007.
(6)6 Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.
(7)7 Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 229.
(8)8 Prijaté texty, P6_TA(2007)0367 .


Stratégia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 - 2012
PDF 129k   DOC 144k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 (2007/2146(INI) )
P6_TA(2008)0009 A6-0518/2007

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (KOM(2007)0062 ) a sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2007)0214 ), (SEK(2007)0215 ) a (SEK(2007)0216 ),

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 2, 136, 137, 138, 139, 140, 143 a 152,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1) , a najmä na jej články 27, 31 a 32,

–   so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v oblasti ochrany zdravia a  bezpečnosti pri práci,

–   so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(2) (rámcová smernica) a ďalšie samostatné smernice,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci(3) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi(4) ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva po stretnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2002 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou(7) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(8) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(9) ,

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 29. marca 2007 o hepatitíde typu C(10) ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a  stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0518/2007 ),

A.   keďže existuje pozitívna vzájomná súvislosť medzi kvalitatívnymi normami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a finančnou výkonnosťou v zmysle celkovej výkonnosti, absentizmu, úrovne fluktuácie zamestnancov, motivácie zamestnancov, lepšej povesti spoločností a vyššej produktivity,

B.   keďže najkonkurenčnejšie ekonomiky majú najlepšie výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia kladne vplýva na verejné financie, čo sa týka úspor sociálneho zabezpečenia a vyššej produktivity; keďže ochrana zdravia a bezpečnosť neprispieva len k produktivite, výkonu a celkovým dobrým podmienkam pre pracovníkov, ale prináša aj úspory ekonomike a vo všeobecnom meradle spoločnosti,

C.   keďže treba ďalej skúmať dlhodobé účinky niektorých pracovných činností na zdravie, aby bolo možné lepšie chrániť pracovníkov, pretože niektoré choroby sa objavujú až po niekoľkých rokoch od skončenia činnosti, ktoré ich spôsobili,

D.   keďže je znepokojujúce, že zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb z povolaní sa neprejavilo rovnomerne, keďže určité kategórie pracovníkov (napr. migrujúci pracovníci, pracovníci s neistými zmluvami, ženy, mladší a starší pracovníci), určité typy podnikov (predovšetkým malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky), určité odvetvia (najmä stavebníctvo, rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a doprava) a určité členské štáty vykazujú oveľa vyššiu mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania ako je priemer EÚ,

E.   keďže ochranné opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mali byť neustále súčasťou firemnej kultúry a keďže táto kultúra by mala ísť ruka v ruke s celoživotným vzdelávaním pracovníkov a manažérov,

F.   keďže kultúra ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, konzistentne uplatňovaná v podnikoch, môže napomôcť uplatneniu postupov ochrany zdravia a bezpečnosti nebyrokratickým spôsobom a zabezpečiť tým účinnú ochranu zdravia a bezpečnosti,

G.   keďže doby odpočinku majú rozhodujúci význam pre vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

H.   keďže podľa odhadov MOP zomrelo v EÚ v roku 2006 na následky pracovných úrazov alebo chorôb z povolania približne 167 000 ľudí a v oznámení Komisie o zlepšovaní kvality a produktivity práce sa odhaduje, že každý rok trpí 300 000 trvalou invaliditou rôzneho stupňa,

I.   keďže účinná stratégia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mala vychádzať zo správnej kombinácie nasledujúceho: dostatočná informovanosť všetkých, cielené vzdelávanie a školenie, primerané služby a kampane v oblasti prevencie, sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov, zodpovedajúca legislatíva a jej uplatňovanie, osobitná pozornosť zameraná na konkrétne skupiny, odvetvia a typy podnikov, účinné kontroly a efektívne a primerané sankcie s odrádzajúcim účinkom,

J.   keďže starší pracovníci by si mali čo najdlhšie udržať svoje zdravie, schopnosť pracovať a zamestnateľnosť a podľa toho by mali byť prijaté opatrenia,

K.   keďže inšpekcie zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní súčasnej legislatívy a tým aj pri predchádzaní vykorisťovaniu na pracoviskách, čím pomáhajú podporiť koncepciu dôstojnej práce; keďže je potrebné inšpektorov podporovať prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny informácií medzi inšpektormi z členských štátov,

L.   keďže vyhodnocovanie rizík na úrovni podnikov sa nesmie považovať za jednorazovú akciu, ale musí sa uskutočňovať pravidelne a prispôsobovať novým okolnostiam a/alebo rizikám; keďže nevyhodnocovanie rizík alebo nedostatočné vyhodnocovanie rizík je protizákonné a je jednou z hlavných príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania,

M.   keďže nie sú k dispozícii žiadne štatistické údaje týkajúce sa negatívnych vplyvov požiarov na ochranu zdravia bezpečnosť pri práci,

N.   keďže pracovníci v zdravotníctve sa môžu nakaziť viac než dvadsiatimi vírusmi, ktoré ohrozujú život, vrátane hepatitídy B, hepatitídy C a HIV/AIDS,

O.   keďže jedným z cieľov lisabonskej stratégie je do roku 2010 dosiahnuť 70 % celkovú úroveň zamestnanosti a zároveň 60 % úroveň zamestnanosti pre ženy a 50 % úroveň pre starších pracovníkov a keďže zamestnanci trpiaci chronickými ochoreniami alebo ktorí sú dlhodobo chorí sa často nevrátia do práce aj napriek tomu, že im to zdravotný stav umožňuje a tí, ktorí sa vrátia, sú často krát viacnásobne diskriminovaní, a to napríklad nižšou mzdou, a keďže to platí predovšetkým v prípade onkologických pacientov, čo je podložené na základe najnovších štúdií, ktoré uvádzajú, že jedna pätina pacientok, ktoré sa liečili na rakovinu prsníka, sa do práce nevráti, aj keď by mohli,

P.   keďže viac žien ako mužov je na pracovnom trhu zamestnaných načierno a bez poistenia, čo je skutočnosť, ktorá má nevyhnutne závažné následky, pokiaľ ide o podmienky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, na základe ktorých sú zamestnávané,

Q.   keďže muži a ženy netvoria homogénnu skupinu, a preto sa stratégie a opatrenia na zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci musia prispôsobiť konkrétnym pracoviskám a musí sa pritom zohľadniť skutočnosť, že niektoré činitele môžu mať iný vplyv na ženy a iný na mužov,

1.   víta ambiciózny cieľ Komisie, ktorým je znížiť pracovné úrazy v rámci EÚ v priemere o 25 %; uznáva, že táto hodnota sa môže medzi rôznymi krajinami líšiť vzhľadom na rozličné východiská, avšak domnieva sa, že je napriek tomu dôležité použiť jednoznačné a správne cielené opatrenia spolu s časovým rozvrhom a finančnými záväzkami, ktoré možno merať a vyhodnocovať; keďže tieto opatrenia, časové rozvrhy a záväzky neexistujú, vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o pokroku v polovici jej stratégie na roky 2007-2012;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne zohľadnili nielen nerovnosti medzi členskými štátmi, ale aj nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov a aby sa ich zaviazali znižovať;

3.   berie na vedomie návrhy Komisie na využívanie nezáväzných nástrojov v prípadoch, ak nie je možné ani vhodné využiť záväznú legislatívu, čím členské štáty získajú priestor na využitie riešení, ktoré v konkrétnych podmienkach prinesú najlepšie výsledky z pohľadu zdravia a bezpečnosti;

4.   víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na zjednodušovanie regulačného prostredia a znižovanie administratívneho zaťaženia a zdôrazňuje, že pokým zjednodušovanie poskytuje veľké prínosy občanom, umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom sústrediť sa na praktické riadenie ochrany zdravia a  bezpečnosti pri práci a dosiahnuť lepšie výsledky; považuje za veľmi dôležité zabezpečiť, aby takéto zjednodušenie v žiadnom prípade neviedlo k zníženiu úrovne ochrany pracovníkov;

5.   vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej stratégii prednostne zaoberala činnosťami a/alebo odvetviami, ktoré so sebou prinášajú osobitné riziká, napr. obrábanie kovov, stavebníctvo, práca s elektrinou či lesníctvo;

6.   vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu zapojila vo väčšej miere Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a aby ju predovšetkým požiadala o predloženie hodnotenia o tom, v ktorom odvetví hrozí najväčšie riziko pracovných úrazov a chorôb z povolania, aby a navrhla účinné riešenie týchto rizík;

7.   považuje osobitné zameranie Komisie na pomoc MSP pri plnení ich povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za vynikajúcu a plne podporuje jej prístup;

8.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie sa nevyjadruje k cieľom znižovania výskytu chorôb z povolania, ale je si vedomý obtiažnosti pri meraní ich výskytu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala využívanie a uplatňovanie platných štatistických postupov, aby mohla správne určiť a vyčísliť výskyt chorôb z povolania, predovšetkým onkologických ochorení, a stanoviť ciele znižovania ich výskytu; navrhuje Komisii, aby zvážila možnosť nahradenia odporúčania Komisie 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho výskytu chorôb z povolania(11) smernicou;

9.   zdôrazňuje potrebu brať pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci väčší ohľad na problematiku rodu a víta iniciatívu Komisie za prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na rodové aspekty; kritizuje však Komisiu, pretože vo svojom oznámení ani v cieľoch stratégie Spoločenstva na obdobie 2007-2012 či v hodnotení vplyvu primerane nezohľadnila rodové hľadisko;

10.   vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva vyhodnotila dostupnosť štatistík členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné;

11.   vyzýva členské štáty, aby platné smernice o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci implementovali rodovo citlivejším spôsobom a aby vykonali hodnotenie vplyvu týchto smerníc z rodového hľadiska;

12.   zdôrazňuje, že rehabilitácia a znovuzačleňovanie pracovníkov po vyliečení z ochorenia alebo úrazu na pracovisku sú veľmi dôležité, a chváli osobitné zameranie na rehabilitáciu a znovuzačleňovanie, čo sa požadovalo v národných stratégiách; považuje za dôležité, aby vlády vo svojich stratégiách ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zabezpečili podmienku zachovania pracovných miest (prostredníctvom školení, prerozdelenia úloh atď.) pre ľudí, ktorých počas pracovného života postihlo fyzické alebo duševné ochorenie;

13.   vyzýva Komisiu, aby zhromaždila viac číselných údajov a informácií o pracovníkoch trpiacich chronickými ochoreniami, aby vykonala analýzu ich pracovných podmienok a vypracovala chartu na ochranu práv onkologických pacientov a osôb s inými chronickými chorobami na pracovisku s cieľom zaviazať spoločnosti k tomu, aby umožnili pacientom pokračovať počas liečby v pracovnej činnosti a vrátiť sa po jej ukončení na pracovný trh;

14.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad neúnosne vysokou mierou úrazovosti pracovníkov v dočasnom pracovnom pomere, pracovníkov s krátkodobými pracovnými zmluvami a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ktorá je v niektorých členských štátoch prinajmenšom dvojnásobná v porovnaní s inými pracovníkmi, pričom berie na vedomie spojitosť medzi týmito kategóriami zamestnancov a ich zamestnávaním vo vysoko rizikových odvetviach, ako je stavebníctvo; poukazuje na to, že smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom(12) , ustanovuje všeobecné pravidlo, že zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú majú rovnaké práva pokiaľ ide o choroby z povolania ako zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, ale nevytvára konkrétne mechanizmy na presadzovanie tejto zásady v praxi; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila nápravu týchto nedostatkov;

15.   všíma si aj nárast počtu netypických pracovných zmlúv a zdôrazňuje, že ich podmienky nesmú predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov a zmluvných partnerov;

16.   žiada prijatie opatrení na dodržiavanie práv žien v oblasti bezpečnosti a zdravia na netypických pracovných miestach, ako je ošetrovanie chorých osôb v domácnosti;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zohľadnili vplyv demografických zmien na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a členské štáty predovšetkým k tomu, aby sprísnili preventívne opatrenia a prijali opatrenia zamerané na vyváženie únavy organizmu, predovšetkým prostredníctvom ergonómie a úpravy pracovného prostredia a tiež využitím opatrení a stimulov zameraných na udržanie motivácie, schopností a zdravia starších pracovníkov;

18.   všíma si vedecky dokázané prepojenie medzi nárastom stresu na pracovisku a chorobami, ktoré stres vyvoláva, predovšetkým chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a poruchami podporno-pohybovej sústavy;

19.   domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby na to využívali všetky dostupné prostriedky; opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy, by mali obsahovať:

   a) minimálne požiadavky na kvalitu preventívnych služieb a pracovných inšpekcií,
   b) prísnejšie postihy,
   c) lepšie vyhodnocovanie implementácie právnych predpisov,
   d) výmenu najlepších postupov,
   e) silnejšia kultúra prevencie a systémov včasného varovania vrátane širšieho prístupu spoločnosti k informáciám o podmienkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovnom mieste,
   f) väčšie zapojenie zamestnancov na pracovisku,
   g) motivovanie zamestnancov plniť si svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
   h) väčšie využívanie dohôd o sociálnom dialógu;

20.   domnieva sa, že Komisia má výrazný nedostatok zdrojov a nedokáže riadne kontrolovať efektívnosť transpozície a implementácie prijatých smerníc o bezpečnosti na pracovisku; zastáva názor, že Komisia by mala využiť všetky dostupné prostriedky a mala by tiež viac využívať konania o porušení právnych predpisov;

21.   konštatuje, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by sa mala rovnako vzťahovať na všetkých pracovníkov v EÚ, že táto ochrana je v konečnom dôsledku založená na základnom práve na fyzickú integritu a že výnimky z uplatňovania právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ohrozujú zdravie pracovníkov, narúšajú rovnosť príležitostí a môžu viesť k neustálemu zhoršovaniu ochrany;

22.   žiada Komisiu, aby hodnoteniam vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci venovala rovnaké úsilie ako hodnoteniam vplyvu na životné prostredie;

23.   pracovné inšpekcie považuje za veľmi dôležitú súčasť uplatňovania právnych predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti;

  a) vyzýva preto Komisiu, aby:
   (i) Výboru vrchných inšpektorov práce (SLIC) poskytla nevyhnutné zdroje na zaistenie jeho efektívnej činnosti na základe preskúmania toho, ako môže výbor najefektívnejšie fungovať a poskytovať najlepšiu hodnotu,
   ii) ďalej rozvíjala systémy na výmenu poznatkov s cieľom účinne reagovať na požiadavky na informácie a spoluprácu,
   iii) iniciovala výskum zameraný na vyhodnocovanie efektívnosti a vplyvu inšpekčných činností, ako to navrhuje výbor SLIC, s cieľom zaviesť spoločné kvantitatívne a kvalitatívne ciele inšpekcií a podporiť tým využitie inšpektorátov, čo uľahčí vytváranie účinnej a efektívnej kultúry zdravia a bezpečnosti u pracovníkov,
   iv) zaviedla spôsoby a prostriedky na vyhodnocovanie národných inšpekčných systémov, najmä vytvorením výsledkových tabúľ;
  b) a vyzýva členské štáty, aby:
   i) poskytovali primerané personálne a finančné zdroje svojim národným inšpektorátom,
   ii) zvyšovali počet inšpektorov práce s cieľom zabezpečiť pomer aspoň 1 inšpektor na 10 000 pracovníkov, čo je v súlade s odporúčaniami MOP,
   iii) zvyšovali kvalifikáciu inšpektorov práce zabezpečovaním multidisciplinárnych školení v oblastiach, ako sú psychológia, ergonómia, hygiena, environmentálne riziká a toxikológia,
   iv) zameriavali inšpekcie na prioritné oblasti, odvetvia a podniky s vysokým rizikom výskytu úrazov a vysokým podielom ohrozených skupín, ako sú migrujúci pracovníci, pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú vysielaní cez agentúry, mladí a starší pracovníci a pracovníci s postihnutím;

24.   uznáva, že prevencia má hlavný význam, a vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii:

   a) zabezpečila, aby zamestnávatelia uznávali a plnili si svoju zodpovednosť v poskytovaní primeraných preventívnych služieb na všetkých pracoviskách, a zároveň uznali, že zodpovedný prístup zamestnancov k vlastnému zdraviu a bezpečnosti je takisto dôležitý;
   b) podporovala, aby preventívne služby boli plne mnohodisciplinárne a odrážali hierarchiu opatrení zakotvených v smernici 89/391/EHS;
   c) zdôrazňovala, že vyhodnocovanie rizík malo byť nepretržitým pokračujúcim procesom, a nie jednorazovou povinnosťou, s plným zapojením zamestnancov;
   d) zabezpečila, aby sa preventívne aktivity v čo najväčšej miere vykonávali interne;
   e) zabezpečila, aby sa zdravotný dozor vykonával spolu s prevenciou;
   f) pravidelne prispôsobovala legislatívu o zdraví a bezpečnosti pri práci, aby odrážala technický pokrok;

25.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby členské štáty zabezpečili, že technická dokumentácia a normy, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pri práci na vnútroštátnej úrovni, sú dostupné zdarma;

26.   blahoželá Komisii k jej návrhu o výchove a vzdelávaní obsiahnutý v jej oznámení a považuje ho za kľúčový faktor v rozvoji preventívnej kultúry; okrem toho sa domnieva, že by to mal nepretržitý a pokračujúci proces prispôsobený novej technologickej situácii na pracovisku, čo sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí sa vracajú do práce po chorobe alebo prerušení pracovnej kariéry pre povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu;

27.   domnieva sa, že zamestnancom a zástupcom z oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa musí poskytnúť prispôsobená odborná príprava a preškoľovanie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť subdodávateľom, dočasným pracovníkom, pracovníkom na čiastočný úväzok, ženám a pracovníkom spomedzi migrantov; zastáva názor, že v tomto smere sa naďalej musia využívať vnútroštátne fondy a fondy EÚ;

28.   domnieva sa, že zamestnávatelia by mali podporovať zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a osoby s dohodou na čiastočný pracovný úväzok;

29.   vyzýva Komisiu, aby plne využívala súčasné fondy Spoločenstva (predovšetkým Európsky sociálny fond) na oblasti, ktoré sa vzťahujú k ochrane zdravia a bezpečnosti (prevencia a rozvoj preventívneho prístupu, zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, rehabilitácia a reintegrácia pracovníkov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo mali chorobu z povolania) a ktoré sa týkajú najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby na výskum chorôb z povolania vyčlenila ďalšie finančné prostriedky Spoločenstva (napríklad zo 7. rámcového programu na výskum) a vnútroštátne prostriedky ;

30.   vzhľadom na zvýšené riziká, ktorým sú vystavení zamestnanci v banskom priemysle, v metalurgickom, oceliarskom a lodiarskom priemysle, považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia zabezpečili potrebné finančné prostriedky na investície nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

31.   žiada členské štáty a Komisiu, aby pri rozvíjaní národných stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a pri zhromažďovaní štatistických údajov, uskutočňovaní prieskumov a výskumu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci uplatňovali systematický prístup zohľadňujúci rodový aspekt; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využili možnosti financovania z programu PROGRESS poskytované na tento účel, najmä v rámci sekcie týkajúcej sa rodovej rovnosti;

32.   vyzýva členské štáty, aby zhodnotili zavedenie finančných podnetov na podporu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä daňových úľav či uprednostňovania pri výzvach na výberové konanie pre bezpečné podniky a firmy vlastniace certifikát ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zavádzanie systému bonus-malus v rámci poisťovacích politík a príspevkov na sociálne zabezpečenie, a finančných podnetov na výmenu zastaraného či nebezpečného zariadenia;

33.   okrem toho navrhuje, aby členské štáty zvážili, či je možné zahrnúť požiadavky na určité normy v oblasti zdravia a bezpečnosti do udeľovania verejných zákaziek;

34.   vzhľadom na neustále sociálne a hospodárske zmeny, ktoré vplývajú aj na trh práce a menia ho, vyzýva Komisiu, aby podporovala dobré politiky zamestnanosti a dôstojné pracovné podmienky a aby podnecovala zamestnávateľov k podpore zdravého životného štýlu na pracovisku prostredníctvom kampaní na podporu ochrany zdravia pri práci, presadzovaním zákazu fajčenia na pracovisku a programami na podporu fajčiacich zamestnancov, aby prestali fajčiť, a aby zabezpečila zodpovednosť a politickú súdržnosť s ďalšími oblasťami politiky, najmä s oblasťou verejného zdravia;

35.   vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na revízii smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(13) ;

36.   domnieva sa, že zdravotné problémy, ktoré súvisia s vystavovaním sa azbestu, sú dobre známe a že európska úprava je primeraná; podčiarkuje fakt, že výskyt ochorení spôsobených azbestom bude v budúcich rokoch v Európe podľa prognóz veľmi vysoký; vyzýva preto Komisiu, aby zorganizovala vypočutie na tému, ako riešiť obrovské problémy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; vyzýva aj členské štáty, aby pripravili národné akčné plány na postupné odstránenie azbestu vrátane povinností zmapovať azbest v budovách a urobiť opatrenia na bezpečné odstránenie azbestu;

37.   vyjadruje poľutovanie, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu má Komisia ešte predložiť návrh na zmenu a doplnenie smernice 2000/54/ES, ktorý by riešil závažné riziko zdravotníckych pracovníkov, ktoré prináša práca s ihlami a ostrými lekárskymi nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103) a vyzýva na to, aby bol vyhovujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici prijatý dostatočne včas pred koncom legislatívneho obdobia v polovici roku 2009, v súlade so svojím hore uvedeným uznesením o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou; vyzýva Komisiu, aby zaviedla primerané opatrenia na prevenciu a monitorovanie s cieľom znížiť riziko nákaz chorobami prenášanými krvou, ako je hepatitída C;

38.   vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy v príprave a schvaľovaní kódexu EÚ o postupoch prevencie infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou;

39.   vyzýva Komisiu, aby zlepšila ochranu zdravia a bezpečnosť v prostredí zdravotnej starostlivosti vrátane opatrovateľských domovov, a to zavedením opatrení na podporu bežných prehliadok zdravotníckeho personálu s cieľom umožniť včasné zistenie ochorenia a liečbu, aby sa znížil výskyt infekcií získaných alebo prenášaných pri výkone povolania, napríklad MRSA;

40.   víta požiadavku členských štátov na vypracovanie národných stratégií; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať rovnakého časového obdobia a mali by sa začínať v tom istom roku, aby sa zjednodušilo porovnávanie národných stratégií, ako aj ich výsledkov, a mali by si stanoviť aj jasné a merateľné ciele a osobitne sa zameriavať na MSP a na ohrozené skupiny, ako sú migrujúci pracovníci, mladí a starší pracovníci, ženy, pracovníci v pracovnom pomere na čas určitý vysielaní cez agentúry a pracovníci s postihnutiami;

41.   zdôrazňuje skutočnosť, že je zásadne dôležité, aby pracovisko bolo prístupné a bezpečné pre pracovníkov s postihnutiami tak, že sa poskytne primerané prispôsobenie, osobitné vybavenie prispôsobené individuálnym potrebám a zdravotnícke služby potrebné pre osoby s postihnutiami, špeciálne na ich postihnutie, vrátane služieb, ktoré znížia na minimum problémy postihnutia a zabránia vzniku ďalších;

42.   žiada Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali a presadzovali rámcovú smernicu a platné opatrenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v plnej miere a bez ohľadu na právne postavenie pri všetkých pracovníkoch a aby zmenili a doplnili súčasnú legislatívu pre určité rizikové povolania, ak sa ukázala byť neúčinná, vrátane povolaní, ktoré sa často zanedbávajú, ako sú poľnohospodárski robotníci, zdravotnícki pracovníci, vodiči z povolania, zamestnanci v domácnostiach, pracujúci doma a prípadne vojaci z povolania; žiada aj zabezpečenie úplného vykonávania a presadzovania smernice Rady 2000 /78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(14) ; zároveň žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili všetky dostupné možnosti na rozšírenie ustanovení EÚ o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre služby chránenej práce, ktoré sú ponúkané osobám s postihnutím;

43.   vyzýva členské štáty, aby starostlivo zvážili rozličné riziká pre zamestnankyne a zamestnancov týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci a aby podnikli opatrenia pre rôznu sociálnu a fyzickú infraštruktúru s cieľom čeliť týmto rizikám;

44.   zdôrazňuje, že potreba analýzy rizík, s ktorými sa ženy a muži stretajú, a potreba prijať vhodné opatrenia neznamenajú znovuzavedenie ochranných a výlučných politík ani vytváranie odlišných pracovných pozícií pre mužov a ženy;

45.   domnieva sa, že zatiaľ čo je zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť prísne obmedzená na osoby, s ktorými je právne viazaný pracovnou zmluvou, mali by sa zamestnávatelia podporovať, ak to bude možné, aby skúmali politiky ochrany zdravia a bezpečnosti ich subdodávateľov a subdodávateľského reťazca s cieľom zahrnúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia do politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

46.   očakáva výsledky druhej fázy konzultácií sociálnych partnerov o ochoreniach podporno-pohybovej sústavy a žiada Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu smernice vzhľadom na to, že rastie výskyt uvedených ochorení a že súčasná legislatíva zjavne nepostačuje, pretože sa nezaoberá všetkými pracovnými situáciami ani sa nevzťahuje na všetky riziká súvisiace s ochoreniami podporno-pohybovej sústavy z povolania; vyzýva na to, že je nevyhnutné v plnej miere vziať do úvahy vedecké zásady;

47.   očakáva výsledky druhej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi o revízii smernice o karcinogénoch z roku 2004 a domnieva sa, že lepšou možnosťou by mohlo byť upravenie tejto smernice jej doplnením o látky toxické pre reprodukciu, navrhnutie revízie záväzných hraničných hodnôt expozície v práci pre karcinogény a mutagény uvedené v smernici a stanovenie nových hraničných hodnôt pre niektoré karcinogény, mutagény a reprotoxíny, ktoré ešte nie sú zahrnuté v smernici;

48.   pripomína, že zdravie a bezpečnosť pri práci sú ohrozené nielen pri manuálnej práci; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napríklad stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie, a ďalej žiada, aby sa kládol väčší dôraz na politiku zamestnávateľov v oblasti podpory dobrého telesného a duševného zdravia;

49.   považuje za nevyhnutné, aby existovala väčšia koordinácia s novou Európskou chemickou agentúrou v Helsinkách a aby sa objasnilo niekoľko problémov vyplývajúcich zo vzťahu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH)(15) a ostatnými smernicami, ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci;

50.   žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite dbali na súbežné uplatňovanie stratégie Spoločenstva a nariadenia REACH: stratégia by sa mala snažiť o dopĺňanie nariadenia REACH o ochrane pred chemickými rizikami a mala by v spojitosti s vykonávaním nariadenia REACH využiť možnosť na zlepšenie preventívnych opatrení proti chemickým rizikám na pracovisku;

51.   víta nedávne uzavretie rámcovej dohody medzi sociálnymi partnermi o obťažovaní a násilí na pracovisku; vyjadruje však poľutovanie, že táto dohoda jasne nehovorí o problematike násilia z tretej strany; preto vyzýva sociálnych partnerov, aby spolu konzultovali o tejto problematike;

52.   upozorňuje, že mnohí vodiči nákladných vozidiel, ktorí jazdia po Európe, majú veľmi ťažké pracovné podmienky v dôsledku nedostatočného prístupu k primeraným zariadeniam na odpočinok: článok 12 nariadenia (ES) č. 561/2006(16) o časoch jazdy a dobách odpočinku výslovne uznáva význam dostatočného počtu bezpečných a zabezpečených odpočinkových zariadení v sieti diaľnic EÚ pre vodičov z povolania; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala pilotný projekt v oblasti zabezpečených parkovísk iniciovaný Európskym parlamentom a zohľadnila pritom odporúčané opatrenia v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru TEN/290-CESE o bezpečných a zabezpečených parkoviskách(17) ;

53.   vyzýva Komisiu, aby urobila prieskum realizovateľnosti a výhodách pre ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a spoločnosť ako celok, keby sa požadovalo vo všetkých budovách určených za pracoviská inštalovanie hasiaceho zariadenia, v prípade, že je to bezpečné;

54.   zdôrazňuje význam pokračujúceho dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, zamestnávateľov, zamestnancov, ich zástupcov a občianskej spoločnosti ako rozhodujúceho nástroja pri účinnom vypracúvaním kvalitných noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tento dialóg by mal viesť k lepšiemu poznaniu skutočných rizík pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, ako aj osobitných potrieb a požiadaviek určitých skupín pracovníkov v obchode i v priemysle, a k výmene najlepších postupov;

55.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach;

56.   považuje sociálnu zodpovednosť podnikov za jeden z účinných nástrojov na zlepšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a lepšieho pracovného prostredia a v tomto smere podporuje výmenu dobrých postupov na miestnej, národnej a európskej úrovni medzi členskými štátmi a celosvetovo na medzinárodnej úrovni, ako aj ďalšie uplatňovanie podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe dobrovoľnosti, ale ako integrovanej súčasti obchodných stratégií pre rozvoj;

57.   domnieva sa, že zastúpenie zamestnancov má hlavný význam pre každú politiku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; domnieva sa, že kladný vzájomný vzťah medzi prítomnosťou zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a vyšším výkonom nemožno podceňovať, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali participatívny prístup a zabezpečovali prístup čo najväčšieho počtu pracovníkov k zástupcom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

58.   domnieva sa, že príliš dlhý pracovný čas/nedostatok času na odpočinok sú rozhodujúcim faktorom zvyšujúceho sa počtu úrazov na pracoviskách a chorôb z povolania, a požaduje správnu vyváženosť medzi prácou a rodinným životom;

59.   blahoželá Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Európskej nadácii pre zlepšenie životných a pracovných podmienok k práci, ktorú doteraz vykonali, a je toho názoru, že odborné znalosti a schopnosti týchto orgánov sa musia plne využívať; zastáva názor, že tieto organizácie by sa mali naďalej využívať ako nástroje na zvyšovanie informovanosti, zhromažďovania, analýzy a výmeny informácií, výmeny dobrých postupov a skúmania na predvídanie nových a vynárajúcich sa rizík, či už spôsobených spoločenskými zmenami alebo technickou inováciou;

60.   domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť treba venovať včasnej identifikácii a monitorovaniu nových a objavujúcich sa rizík – napríklad psychosociálnym rizikám; preto blahoželá pozorovaciemu stredisku pre riziká Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za jeho prácu a vyzýva Komisiu, aby postupovala na základe jeho zistení a predkladať potrebné návrhy, keď sa zistia nové riziká;

61.   odporúča členským štátom prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmienkach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať počas obdobia zárobkovej činnosti, ako aj v dôchodku;

62.   Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odporúča, aby konkrétne skúmala problémy a riziká, s ktorými sa stretávajú pracovníci v dočasnom pracovnom pomere a pracovníci vysielaní cez agentúry, ako aj pracovníci v subdodávateľských podnikoch, aby tak Komisii a členským štátom pomohla riešiť existujúce riziká a vykonávať platné právne predpisy týkajúce sa týchto skupín ľudí, pričom bude identifikovať typ práce, ktorú tieto skupiny vykonávajú, ako napríklad v stavebníctve sa vďaka jeho povahe vyskytuje v určitých členských štátoch viac nehôd;

63.   zaujíma stanovisko, že v globálnom prostredí treba spolupracovať s medzinárodnými organizáciami ako sú WTO, Svetová zdravotnícka organizácia a MOP a treba zabezpečovať, aby všetky zmluvné strany prijímali a vykonávali medzinárodné dohovory a dohody v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa, že toto je dôležitým faktorom zachovania konkurencieschopnosti EÚ a zabránilo sa presídľovaniu podnikov EÚ do tretích krajín pri hľadaní právneho prostredia, ktoré je pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci liberálnejšie; ďalej sa domnieva, že je to otázka ochrany ľudských práv, a preto by sa jej mala počas rokovaní s tretími krajinami venovať pozornosť;

64.   vyzýva preto členské štáty, aby dodržiavali medzinárodné ustanovenia o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, a najmä aby ratifikovali dohovor MOP C-187 a vykonali odporúčanie R-197;

65.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 14.12 .2007, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21.
(4) Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21.
(5) Ú. v. EÚ C 300 E, 11.12.2003, s. 290.
(6) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 400.
(7) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 754.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2007)0206 .
(9) Prijaté texty, P6_TA(2007)0501 .
(10) Prijaté texty, P6_TA(2007)0102 .
(11) Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28.
(12)1 Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19.
(13)1 Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(14)1 Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(15) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.
(17)2 Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 88.

Posledná úprava: 15. septembra 2008Právne oznámenie