Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o predĺžení platnosti Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických (KOM(2008)0581 – C6-0392/2008 – 2008/0184(CNS))

P6_TA(2009)0032 A6-0006/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0581),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1),

–   so zreteľom na článok 170 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0392/2008),

–   so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0006/2009),

1.   schvaľuje predĺženie platnosti dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

(1) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o návrhu rozhodnutia Rady týkajúceho sa uzavretia dohody zameranej na obnovenie Dohody v oblasti vedeckej a technickej spolupráce medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie (KOM(2008)0728 – C6-0456/2008 – 2008/0209(CNS))

P6_TA(2009)0033 A6-0005/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0728),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1),

–   so zreteľom na článok 170 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0456/2008),

–   so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0005/2009),

1.   schvaľuje uzavretie dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o divokej prírode v Európe (2008/2210(INI))

P6_TA(2009)0034 A6-0478/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(1) (smernica o vtáctve),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(2) (smernica o biotopoch),

–   so zreteľom na ekologickú sústavu osobitných území ochrany Európskej únie, ktorá bola vytvorená na základe uvedených smerníc a ktorá sa nazýva Natura 2000,

–   so zreteľom na výsledok deviateho zasadnutia konferencie zmluvných strán (COP 9) Dohovoru o biodiverzite,

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 3/2008 s názvom Európske lesy – stav ekosystémov a ich trvalo udržateľné využitie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0478/2008),

A.   keďže účinná ochrana a v prípade potreby obnova posledných oblastí divokej prírody v Európe sú nevyhnutným predpokladom zastavenia straty biodiverzity do roku 2010,

B.   keďže cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 sa nedosiahne a keďže už teraz sú citeľné negatívne spoločenské a ekonomické dôsledky straty biodiverzity a poklesu ekosystémových služieb,

C.   keďže EÚ by mala stavať na súčasných výsledkoch, akým je napríklad sieť Natura 2000 a mala by vypracovať nový, značne posilnený a ambiciózny politický rámec pre biologickú rozmanitosť na obdobie po roku 2010,

D.   keďže smernica o vtáctve a smernica o biotopoch poskytujú pevný a funkčný rámec pre ochranu prírody, vrátane území divokej prírody, pred škodlivými vplyvmi,

E.   keďže ciele politiky EÚ v oblasti biodiverzity a ani ciele smernice o vtáctve, ako aj smernice o biotopoch ešte stále nie sú ani zďaleka riadne začlenené do odvetvových politík, ako sú napríklad politiky v oblasti poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, energie alebo dopravy,

F.   keďže mnoho území divokej prírody poskytuje dôležité zásoby uhlíka, ktorého ochrana je dôležitá tak z hľadiska biodiverzity, ako aj z hľadiska ochrany klímy,

G.   keďže vplyv inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu je mimoriadne vážnou hrozbou pre oblasti divokej prírody, v ktorých včasné odhalenie inváznych druhov nemusí byť možné a v ktorých môžu vzniknúť značné ekologické a hospodárske škody skôr, ako sa prijmú príslušné opatrenia;

Vymedzenie pojmov a zmapovanie

1.   vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem divoká príroda; toto vymedzenie by malo riešiť aspekty ako ekosystémové služby, hodnota z hľadiska ochrany, zmena klímy, trvalo udržateľné využívanie;

2.   vyzýva Komisiu, aby poverila EEA a ďalšie príslušné európske orgány zmapovaním zostávajúcich oblastí divokej prírody v Európe s cieľom zistiť súčasný stav rozloženia, stupeň biodiverzity jednotlivých oblastí a pokrytia dosiaľ nedotknutých oblastí, ako aj oblastí s minimálnou ľudskou činnosťou (rozdelených podľa hlavných typov biotopov na lesné, sladkovodné a morské oblasti divokej prírody);

3.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o význame a prínose ochrany divokej prírody; štúdia by sa mala venovať najmä otázkam ekosystémových služieb a úrovne biodiverzity v oblastiach divokej prírody, prispôsobeniu sa zmene klímy a trvalo udržateľnému cestovnému ruchu zameranému na prírodu;

Rozvoj území divokej prírody

4.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre územia divokej prírody, ktorá by bola v súlade so smernicou o vtáctve a smernicou biotopoch, využívala by ekosystémový prístup, určila by ohrozené druhy a biotopy a stanovila priority;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali územia divokej prírody; zdôrazňuje potrebu poskytnúť osobitné finančné prostriedky na zníženie fragmentácie, dôsledné riadenie obnovy oblastí divokej prírody, vytvorenie kompenzačných mechanizmov a programov, zvyšovanie informovanosti, rozvoj porozumenia a zavádzanie konceptov týkajúcich sa divokej prírody, ako je úloha procesov vo voľnej prírode a štrukturálnych prvkov vyplývajúcich z takýchto procesov, do monitorovania a merania priaznivého stavu ochrany; domnieva sa, že táto činnosť by sa mala realizovať v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a ostatnými zúčastnenými stranami;

Podpora

6.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi mimovládnymi organizáciami, zainteresovanými stranami a miestnym obyvateľstvom s cieľom propagovať význam divokej prírody;

7.   vyzýva členské štáty, aby iniciovali a podporovali informačné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti, pokiaľ ide o divokú prírodu a jej význam, a vytváranie názoru, že ochrana biodiverzity môže byť zlučiteľná s ekonomickým rastom a rastom zamestnanosti;

8.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali svoje skúsenosti s najlepšími postupmi, týkajúce sa území divokej prírody tak, že spoja kľúčových európskych odborníkov s cieľom preskúmať koncept divokej prírody v EÚ a zahrnúť otázku divokej prírody do európskej agendy;

9.   vzhľadom na riadne zdokumentované škody, ktoré cestovný ruch spôsobil a naďalej spôsobuje na mnohých najcennejších európskych objektoch prírodného dedičstva, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že cestovný ruch, aj keď sa sústredí na to, že ukazuje návštevníkom biotopy a voľne žijúce zvieratá v oblastiach divokej prírody, sa uskutočňuje mimoriadne starostlivo, pričom sa v plnej miere využívajú skúsenosti týkajúce sa minimalizácie jeho vplyvu a získané v rámci Európy, aj za jej hranicami, a v príslušných prípadoch v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch; mali by sa zvážiť modely, v prípade ktorých je zamedzený prístup (okrem povoleného vedeckého výskumu) do veľkej časti oblasti divokej prírody, kde je však určitá časť územia prístupná trvalo udržateľnému vysokokvalitnému cestovnému ruchu, ktorý vychádza zo skúseností s divokou prírodou a predstavuje ekonomický prínos pre miestne spoločenstvá;

Lepšia ochrana

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť účinnej ochrane území divokej prírody;

11.   vyzýva Komisiu, aby zistila bezprostredné hrozby spojené s oblasťami divokej prírody;

12.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala primerané odporúčania, ktoré poskytnú členským štátom EÚ usmernenia pre najlepšie prístupy na zabezpečenie ochrany prírodných biotopov;

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie chránili územia divokej prírody účinnejším a dôslednejším vykonávaním smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, rámcovej smernice o vode(3) a rámcovej smernice o morskej stratégii(4), pričom budú ich vykonávanie lepšie financovať, a to s cieľom zabrániť zničeniu týchto oblastí v dôsledku škodlivých vývojových trendov;

14.   víta revíziu smernice o vtáctve a smernice o biotopoch s cieľom upraviť ich v prípade potreby tak, aby zabezpečovali lepšiu ochranu ohrozených druhov a biotopov;

15.   vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu Wild Europe, ktorá je partnerstvom viacerých organizácií na ochranu prírody vrátane IUCN, IUCN – WCPA, WWF, Birdlife International a PAN Parks, ktoré venujú veľkú pozornosť nedotknutým alebo takmer nedotknutým oblastiam;

Územia divokej prírody a Natura 2000

16.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, ako chrániť, riadiť, monitorovať a financovať územia divokej prírody v rámci siete Natura 2000, najmä vzhľadom na nové problémy ako je zmena klímy, nelegálna ťažba dreva a rastúci dopyt po surovinách;

17.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad európskou politikou biodiverzity z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na riadenie siete Natura 2000; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami smernice o biotopoch pripravila spolufinancovanie Spoločenstva na správu lokalít v členských štátoch;

18.   vyzýva Komisiu, aby územiam divokej prírody v rámci siete Natura 2000 pridelila osobitnú úlohu a prísnejšie ich chránila;

19.   zastáva názor, že sa musí posilniť politika rozvoja vidieka a integrácia ochrany životného prostredia do poľnohospodárskeho odvetvia EÚ; usudzuje však, že fond na rozvoj vidieka je nedostačujúci na financovanie ochrany biodiverzity a divokej prírody vzhľadom na svoje zdroje, plánovanie a odborné znalosti;

20.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sieť Natura 2000 sa bude ďalej posilňovať, aby sa stala súdržnou a fungujúcou ekologickou sieťou, v ktorej zohrávajú územia divokej prírody ústrednú úlohu; zdôrazňuje, že sú potrebné koherentné politiky v odvetviach ako spoločná poľnohospodárska politika, doprava, energetika a rozpočet, aby sa neoslabovali ciele siete Natura 2000 v oblasti zachovania prírody;

Invázne nepôvodné druhy

21.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom vytvoriť pevný legislatívny rámec týkajúci sa inváznych nepôvodných druhov, ktorý zohľadní ekologický, ako aj hospodársky vplyv týchto druhov a mimoriadnu zraniteľnosť území divokej prírody v dôsledku tejto hrozby;

Divá príroda a zmena klímy

22.   vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posúdila vplyv zmeny klímy na divú prírodu;

23.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ochranu divokej prírody ako prioritu v rámci stratégie boja proti zmene klímy;

24.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zmenou klímy uskutočnila výskum a poskytla usmernenia o tom, kedy a ako môže človek zasahovať do divokej prírody tak, aby zabezpečil jej ochranu;

o
o   o

25.   dôrazne podporuje posilňovanie politík a opatrení súvisiacich s divokou prírodou;

26.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. (2) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o žiadosti o zbavenie imunity Miloslava Ransdorfa (2008/2176(IMM))

P6_TA(2009)0035 A6-0008/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Miloslava Ransdorfa, ktorú podal príslušný orgán Českej republiky 16. júna 2008 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. júla 2008,

–   po vypočutí Miloslava Ransdorfa v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z  10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na článok 27 ods. 4 Ústavy Českej republiky,

–   so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0008/2009),

A.   keďže Miloslav Ransdorf je poslancom Európskeho parlamentu a bol zvolený v šiestych priamych voľbách, ktoré sa uskutočnili od 10. do 13. júna 2004, a keďže Európsky parlament 14. decembra 2004 preskúmal jeho osvedčenie o zvolení za poslanca(2),

B.   keďže podľa článku 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 poslanci počas zasadnutia Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu; keďže imunita sa neuplatní, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu; a keďže to nebráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich poslancov,

C.   keďže podľa článku 27 ods. 4 Ústavy Českej republiky nemôže byť poslanec ani senátor trestne stíhaný bez súhlasu komory, ktorej je členom, a ak príslušná komora odmietne dať súhlas, trestné stíhanie je navždy vylúčené,

1.   zbavuje Miloslava Ransdorfa imunity;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným orgánom Českej republiky.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 195, a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391. (2) Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 51.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o Programe pre udržateľnú budúcnosť všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely (2008/2134(INI))

P6_TA(2009)0036 A6-0501/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2007 s názvom Program pre udržateľnú budúcnosť všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely (KOM(2007)0869),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy (KOM(2008)0388),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica Rady 2006/23/ES (KOM(2008)0390),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba(2), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi(3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi(4),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva(5) (nariadenie o EASA),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva(6) (nariadenie o prideľovaní prevádzkových intervalov),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 375/2007 z 30. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1702/2003 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií(7),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 376/2007 z 30. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2042/2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností(8),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR)(9),

–   so zreteľom na projekt CESAR (Cost Effective Small Aircraft – nákladovo efektívne malé lietadlá) financovaný v rámci 6. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. júna 2008 s názvom Jednotný európsky vzdušný priestor II: smerom k udržateľnejšej a výkonnejšej leteckej doprave (KOM(2008)0389),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. januára 2007 s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (KOM(2006)0819),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. apríla 2008 o uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva, v znení zmien a doplnení (KOM(2008)0227),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. marca 2007 s názvom Pokrok v projekte realizácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie (SESAR), (KOM(2007)0103),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6–0501/2008),

A.   keďže všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely zahŕňajú rôzne letecké činnosti; keďže tento pojem sa vzťahuje na prevádzkovanie všetkých civilných lietadiel okrem komerčnej leteckej dopravy, ako aj na prevádzkovanie civilnej leteckej dopravy na objednávku za odmenu,

B.   keďže toto odvetvie zahŕňa aj rozličné vysoko hodnotné činnosti, akými sú špecializované letecké práce (letecká kartografia, poľnohospodárske lety, hasenie požiarov, dohľad nad premávkou), letecký výcvik a rekreačné lietanie,

C.   keďže v súčasnosti chýbajú informácie a štatistické údaje o všeobecnej leteckej doprave a leteckej doprave na obchodné účely,

D.   keďže všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely sú najrýchlejšie sa rozvíjajúcou zložkou civilného letectva v Európe; keďže všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely dopĺňa pravidelnú leteckú dopravu, ktorú vykonávajú komerčné letecké spoločnosti, a poskytuje tak osobitné sociálne a ekonomické výhody, napr. zvyšuje mobilitu občanov, produktivitu podnikov a regionálnu súdržnosť,

E.   keďže všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely má čoraz väčší hospodársky význam, najmä pre európsky výrobný priemysel, ktorého podiel na celosvetovom trhu sa postupne zvyšuje a ktorý má značný potenciál ďalšieho rastu,

F.   keďže politika EÚ v oblasti letectva sa tradične zameriavala na komerčnú leteckú dopravu, pričom však nevenovala náležitú pozornosť jej zvyšujúcemu sa vplyvu na všeobecnú leteckú dopravu a leteckú dopravu na obchodné účely,

G.   keďže predpisy určené na riadenie prevádzky vysoko komplexných komerčných lietadiel môžu predstavovať neprimeranú finančnú a regulačnú záťaž pre prevádzkovateľov malých súkromných lietadiel; keďže univerzálne regulačné prístupy a jednotné presadzovanie predpisov v jednotlivých odvetviach letectva sa preto v istom ohľade ukázali ako nevhodné,

H.   keďže prístup do vzdušného priestoru a na letiská je kľúčovou otázkou týkajúcou sa všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely, pretože sa zväčšujú rozdiely medzi dopytom a kapacitou; keďže všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely musí čoraz viac súťažiť o prístup do vzdušného priestoru a na letiská so širšou leteckou dopravou,

1.   víta oznámenie Komisie o všeobecnej leteckej doprave a leteckej doprave na obchodné účely, pretože obsahuje dôkladnú analýzu problémov týkajúcich sa tohto odvetvia a stanovuje niekoľko vhodných prístupov riešenia jeho osobitných potrieb v rámci stáleho dialógu všetkých zúčastnených strán;

Primeraná regulácia a subsidiarita

2.   v záujme posilnenia konkurencieschopnosti všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely zdôrazňuje, že pri prijímaní budúcich iniciatív v oblasti leteckej dopravy treba zohľadniť ich záujmy a osobitosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie zásad proporcionality a subsidiarity pri tvorbe a uplatňovaní súčasných a aj budúcich právnych predpisov v oblasti letectva;

3.   pripomína Komisii, že v prípade potreby a pokiaľ sa to nedotkne bezpečnosti, treba systematicky vykonávať diferencované hodnotenia vplyvu s cieľom vytvoriť diferencované právne úpravy týkajúce sa jednotlivých kategórií podnikov a užívateľov vzdušného priestoru;

4.   vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní vykonávacích predpisov týkajúcich sa bezpečnosti letectva zabezpečila ich proporcionálnosť a primeranosť komplexnosti príslušnej kategórie lietadiel a prevádzky;

5.   víta nedávnu úpravu noriem údržby lietadiel, ktoré nepatria do komerčnej leteckej dopravy, a najmä lietadiel klasifikovaných ako komplexné motorové lietadlá, ako dobrý príklad primeranej regulácie;

6.   domnieva sa, že pokiaľ ide o všeobecnú leteckú dopravu, bol by vo fáze vykonávania programu žiaduci určitý stupeň pružnosti; verí, že by sa to dalo dosiahnuť prenesením určitých kontrolných právomocí na združenia a organizácie športového a rekreačného lietania za predpokladu primeraného dohľadu príslušným leteckým orgánom a pod podmienkou, že nedochádza ku konfliktu záujmov;

7.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť stanovenia zjednodušených bezpečnostných a kontrolných postupov týkajúcich sa cestujúcich v leteckej doprave na obchodné účely bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom ohrozila ich bezpečnosť;

8.   navrhuje, aby Komisia uľahčila výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa bezpečnostných opatrení na malých až stredných letiskách;

Kapacita letísk a vzdušného priestoru

9.   podotýka, že pre všeobecnú leteckú dopravu a leteckú dopravu na obchodné účely je čoraz ťažšie získať prístup nielen na väčšie, ale aj na regionálne letiská, keďže rastúci dopyt komerčnej leteckej dopravy obmedzuje dostupnosť prevádzkových intervalov a miest na parkovanie;

10.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom svojich letiskových orgánov riešili tieto problémy realizáciou opatrení na optimalizáciu využívania existujúcej kapacity, lepším plánovaním a používaním moderných technológií, ako sa uvádza v akčnom pláne Komisie pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (akčný plán Komisie);

11.   očakáva odporúčanie od novozriadeného strediska Spoločenstva pre pozorovanie kapacity letísk, pokiaľ ide o zlepšenie kapacity siete európskych letísk, a očakáva, že toto stredisko bude zohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní akčného plánu Komisie;

12.   je presvedčený, že helikoptéry môžu byť významnými spojovacími prostriedkami na krátku vzdialenosť medzi letiskami, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich zaradili do svojich stratégií rozširovania kapacít;

13.   podporuje členské štáty, regionálne a miestne orgány v investovaní do modernizácie a zakladania malých a stredných letísk, ktoré majú veľký význam pre všeobecnú leteckú dopravu a leteckú dopravu na obchodné účely;

14.   nabáda členské štáty, aby investovali do príslušnej infraštruktúry potrebnej na prevádzku letísk a poskytovanie stanovišťa lietadlám v oblasti všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely;

15.   nabáda členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby do konzultačného procesu zapojili všetky zainteresované strany s cieľom prípadného otvorenia potenciálnych alebo existujúcich letísk pre všeobecnú leteckú dopravu a leteckú dopravu na obchodné účely; ak ide o vojenské letiská mimo prevádzky, konzultácie by mali zahŕňať vojenské orgány;

16.   považuje za veľmi dôležité, aby vytváranie leteckých zón okolo malých a stredných letísk vyhovovalo užívateľom podieľajúcim sa na všeobecnej leteckej doprave a leteckej doprave na obchodné účely a aby sa všetky zmeny týkajúce sa týchto zón konzultovali s týmito užívateľmi;

17.   zdôrazňuje, že letecká doprava na obchodné účely by mala mať tam, kde je to možné, primeraný prístup k väčším letiskám, aby mohla spojiť európske regióny s ich hospodárskymi centrami, a žiada Komisiu, aby do konca roku 2009 preskúmala potrebu úpravy príslušných ustanovení platného nariadenia o prideľovaní prevádzkových intervalov a aby o tom pripravila správu pre Európsky parlament;

18.   zdôrazňuje, že na európskej úrovni treba vypracovať harmonizovanú koncepciu, ktorá zaručí súlad prevádzkových intervalov a letových plánov, vyzýva Komisiu, aby v tejto veci navrhla príslušné opatrenia, a podporuje účasť európskych leteckých koordinátorov v tejto oblasti;

19.   očakáva, že zavedenie systému riadenia letovej prevádzky zahrňujúceho najmodernejšie a inovačné technológie v rámci spoločného podniku SESAR prispeje k potláčaniu rozdrobenosti európskeho vzdušného priestoru a jeho predpokladaného preťaženia a že sa tým podstatným spôsobom zvýši kapacita vzdušného priestoru v prospech všetkých jeho užívateľov vrátane všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely;

20.   zdôrazňuje však, že program SESAR musí zohľadňovať všetky osobitosti všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely a poskytovať tomuto odvetviu skutočné výhody bez toho, aby ho zbytočne zaťažoval;

21.   je presvedčený, že jedným z cieľov by malo byť poskytovanie prístupu užívateľom vizuálnych letových pravidiel k dopravným, meteorologickým a leteckým informáciám, ktorý sa bude dať jednoducho využívať a bude cenovo výhodný;

22.   trvá na tom, aby právne predpisy o jednotnom európskom nebi a o systéme SESAR neviedli k neprimeraným a nadmerne nákladným technologickým požiadavkám týkajúcim sa malých lietadiel prevádzkovaných na základe vizuálnych letových pravidiel, pritom je si však v plnej miere vedomý toho, že všetky lietadlá využívajúce riadený vzdušný priestor musia disponovať zariadením zaručujúcim dostatočnú úroveň bezpečnosti, napríklad zariadením na určovanie polohy;

Environmentálna udržateľnosť

23.   domnieva sa, že v porovnaní s komerčnou leteckou dopravou má všeobecná letecká doprava a letecká doprava na obchodné účely z hľadiska hluku a emisií CO2 menší vplyv na životné prostredie;

24.   je však presvedčený, že je potrebné znížiť emisie prostredníctvom ďalšieho zvyšovania ekologických faktorov prevádzky menších lietadiel používaním ekologickejších palív a podporou výskumu, technologického rozvoja a inovácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatív, akými sú Čisté nebo a CESAR;

25.   konštatuje, že prevažná časť všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely nespadá do rozsahu pôsobnosti smernice o začlenení leteckých činností do systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov;

26.   zastáva názor, že v súlade so zásadou subsidiarity by sa problematika hluku mala riešiť na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a domnieva sa, že mapovanie hluku je jedným z niekoľkých nástrojov poskytujúcich vyváženú koncepciu zabezpečenia rozvoja letiska bez toho, aby miestnemu obyvateľstvu spôsobovalo významnejšie znečistenie hlukom;

Ďalšie otázky

27.   je presvedčený, že tvorcovia politík musia mať k dispozícii primerané informácie a štatistické údaje o všeobecnej leteckej doprave a leteckej doprave na obchodné účely, aby mohli plne porozumieť tomuto odvetviu a náležite ho riadiť; preto vyzýva Komisiu a Eurostat, aby vypracovali a vykonávali systematickú koncepciu zhromažďovania a výmeny medzinárodných a európskych údajov;

28.   víta, že Komisia objasnila právne definície vrátane vymedzenia pojmu čiastkové vlastníctvo, a pripomína, že túto otázku rieši revidované nariadenie o EASA a súvisiace vykonávacie pravidlá, ktoré sa v súčasnosti pripravujú;

29.   vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na uľahčenie prístupu výrobného priemyslu EÚ v oblasti všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely na svetové trhy;

30.   považuje za nevyhnutné zohľadniť pri tvorbe vonkajšej politiky EÚ v oblasti letectva záujmy všeobecnej leteckej dopravy a leteckej dopravy na obchodné účely, najmä pokiaľ ide o transatlantické lety;

31.   vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie podporovala výskum, vývoj a inovácie v oblasti letectva, najmä MSP, ktoré navrhujú a konštruujú lietadlá pre všeobecnú leteckú dopravu a leteckú dopravu na obchodné účely;

32.   považuje za nutné podporovať rekreačné a športové lietanie, ako aj európske aerokluby, ktoré sú významným zdrojom odbornej kvalifikácie pre celé odvetvie letectva;

33.   žiada Komisiu, aby prihliadala na dôležitosť úlohy, ktorú toto odvetvie letectva zohráva a môže ďalej zohrávať pri rozvíjaní odbornej prípravy pilotov;

34.   žiada Komisiu, aby do konca roku 2009 preložila Európskemu parlamentu správu o pokroku dosiahnutom v otázkach, na ktoré poukazuje toto uznesenie;

o
o   o

35.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10. (4) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20. (5) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 14, 22.1.1993, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 94, 4.4.2007, s. 3. (8) Ú. v. EÚ L 94, 4.4.2007, s. 18. (9) Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť v Európe trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality (2008/2139(INI))

P6_TA(2009)0037 A6-0018/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2007 s názvom Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: Podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe (KOM(2007)0799) (ďalej len "oznámenie Komisie"),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Výklade týkajúce sa uplatňovania práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania a koncesií inštitucionalizovaným verejno-súkromným partnerstvám (IVSP)(3),

–   so zreteľom na všetky platné pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa štátnej pomoci a práv duševného vlastníctva,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2007 s názvom Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu (KOM(2007)0860) a na konzultácie Komisie o vytvorení sietí verejného obstarávania na podporu tejto iniciatívy,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom "Najskôr myslieť v malom" – Iniciatíva "Small Business Act" pre Európu (KOM(2008)0394) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. júna 2008 o európskom kódexe osvedčených postupov na uľahčenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania (SEK(2008)2193),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2006 s názvom Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ (KOM(2006)0502) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2007(4),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. februára 2007 s názvom Pokyny k zaobchádzaniu s inovačnými riešeniami vo verejnom obstarávaní: 10 bodov v rámci osvedčených postupov (SEK(2007)0280),

–   so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácie s názvom Vytvorenie inovatívnej Európy(5) (Ahova správa),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k verejnému obstarávaniu vo fáze pred komerčným využitím: Podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A6-0018/2009),

A.   keďže v lisabonskej stratégii sa požaduje, aby členské štáty zvýšili investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP, čo predstavuje kľúčový záväzok pre podporu inovácií a znalostnej ekonomiky,

B.   keďže Ahova správa vymedzila verejné obstarávanie ako strategický nástroj na dosiahnutie tohto cieľa,

C.   keďže Komisia a členské štáty musia napomáhať rozvoj znalostí s cieľom získať čo najväčší úžitok z odporúčaní uvedených v oznámení Komisie,

D.   keďže Komisia v súčasnosti nemá k dispozícii žiadne nástroje na podporu pilotných projektov v súvislosti s obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím a keďže iniciatíva spočíva výlučne na členských štátoch,

1.   víta oznámenie Komisie a podporuje navrhovaný model rozdelenia rizík a výhod v súvislosti s obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím ako jeden z dôležitých hnacích prvkov inovácií;

2.   podporuje Ahovu správu a najmä názor, že členské štáty by mali využiť verejné obstarávanie s cieľom podnietiť dopyt po inovačných tovaroch, čím by sa zlepšila kvalita a dostupnosť verejných služieb;

3.   konštatuje, že napriek tomu, že existuje veľa európskych výskumných programov, orgány verejnej moci zatiaľ nevyužívajú ich výsledky pri verejných obstarávaniach;

4.   berie na vedomie pozornosť, ktorá sa venuje obstarávaniu vo fáze pred komerčným využitím, najmä v USA, Číne a Japonsku, ktoré aktívne využívajú potenciál prostredníctvom radu nástrojov verejnej politky, ako napríklad projekt posudzovania výkonnosti obstarávania v oblasti obrany (Defence Acquisitions Performance Assessment – DAPA) v USA;

5.   domnieva sa, že verejné obstarávanie pred komerčným využitím predstavuje nevyužitý priestor pre rast EÚ na základe inovácií s výrazným potenciálom na dosiahnutie ľahko prístupných verejných služieb vysokej kvality v oblastiach ako zdravotníctvo a doprava, ako aj na riešenie sociálnych problémov v súvislosti so zmenou klímy, energiou z trvalo udržateľných zdrojov a starnúcim obyvateľstvom;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé verejné orgány si neuvedomujú potenciál verejného obstarávania pred komerčným využitím a že nekonajú ako uvedomelí zákazníci;

7.   domnieva sa, že optimálny prínos tejto iniciatívy možno docieliť len v prípade, že verejní obstarávatelia zahrnú inováciu medzi ciele svojho obstarávacieho programu;

8.   poznamenáva, že obstarávanie pred komerčným využitím možno realizovať v rámci súčasného právneho rámca smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktorý z ich rozsahu pôsobnosti vyčleňuje výskum a vývoj(7), pokiaľ obstarávané služby v plnej miere neuhrádza verejný obstarávateľ a pokiaľ tieto služby neprinášajú prospech výlučne verejnému obstarávateľovi;

9.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátnu legislatívu s cieľom zabezpečiť, že verejné orgány nebudú v rámci verejného obstarávania pred komerčným využitím obmedzované neexistujúcou, nesprávnou alebo zbytočne komplexnou transpozíciou príslušných výnimiek a že nebudú musieť zbytočne vypracovávať vnútroštátne požiadavky na verejné súťaže a modely obstarávania;

10.   bez ohľadu na odlišný prístup, ktorý sa využíva pri verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, konštatuje, že by sa stále mali uplatňovať osvedčené zásady obstarávania, najmä transparentnosť a konkurencieschopnosť, s cieľom zabezpečiť, aby integrované konečné riešenia zodpovedali potrebám zákazníkov;

11.   podporuje oznámenie Komisie, ktoré poskytuje potenciálny koncepčný základ pre verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a jeho vykonávanie, ale domnieva sa, že v ňom existujú medzery, pokiaľ ide o spôsob realizovania navrhovaného postupu, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni;

12.   domnieva sa, že čo sa týka miestnych a regionálnych orgánov, ešte stále nie je dostatok informácií o pretrvávajúcich prekážkach, ktoré im bránia vo vykonávaní verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom podporovať skutočne inovačné riešenia vo verejnom záujme;

13.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne zabezpečili, že verejní obstarávatelia miestnych, regionálnych a iných orgánov odčlenených od centrálnej administratívy môžu rozvíjať potrebné znalosti na implementáciu inovačného obstarávania;

14.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby miestnym a regionálnym verejným obstarávateľom poskytli usmernenia a nástroje odbornej prípravy, ktoré znázornia, ako možno použiť verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím v oblasti výskumu a vývoja;

15.   víta preto iniciatívu Komisie financovať výmenu osvedčených postupov a odbornú prípravu týkajúcu sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím v pracovnom programe na rok 2009 siedmeho rámcového programu;

16.   podporuje vyššie uvedený pracovný dokument útvarov Komisie o 10 bodoch v rámci osvedčených postupov pri zaobchádzaní s inovačnými riešeniami vo verejnom obstarávaní a víta širšie aktivity združenia Pro Inno Europe pri podpore inovácií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podobné pokyny pre osvedčené postupy v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

17.   domnieva sa, že verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím predstavuje vysoký potenciál v podobe ďalšieho kroku smerom k realizácii inovačného obstarávania, uznáva však nevyhnutnosť osobitných znalostí v oblasti obstarávania a požaduje, aby členské štáty v spolupráci s podnikmi, univerzitami a školiacimi strediskami finančne podporovali činnosti v oblasti odbornej prípravy zamerané na vytváranie nástrojov riadenia;

18.   vyzýva príslušné generálne riaditeľstvá Komisie, aby spolupracovali na vypracovaní komplexnej, ľahko zrozumiteľnej, ale legislatívne ucelenej príručky vo všetkých úradných jazykoch, v ktorej by na praktických príkladoch znázornili spôsob, akým možno príslušné právne zásady v praxi správne uplatňovať, najmä zo strany malých a stredných podnikov (MSP) a verejných obstarávateľov;

19.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby v príručke poskytla hlavne praktické príklady rozdelenia rizika a zisku vzhľadom na trhové podmienky; okrem toho sa domnieva, že spoločnostiam zúčastňujúcim sa na obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím sa musia zaručiť práva duševného vlastníctva aspoň do tej miery, aká sa na základe tohto modelu uplatňuje v USA a Japonsku, čo podporí mnohé spoločnosti, aby sa zúčastnili na postupoch obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

20.   osobitne poukazuje v súvislosti s verejným obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím na význam rozvoja zdieľania rizík a výhod podľa podmienok na trhu a zaručenie práv duševného vlastníctva zúčastnených podnikov;

21.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v súbore nástrojov inovačnej politiky vymedzili strednodobé a dlhodobé verejné výzvy, ktoré treba vyriešiť technologickými riešeniami vyvinutými prostredníctvom verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím; zastáva názor, že takéto riešenia by mali obsahovať vytvorenie projektových súťaží a fondov na riešenie problémov, ako je napríklad v USA program rozvoja samoriadiacich vozidiel;

22.   domnieva sa, že odovzdávanie poznatkov medzi technologicky inovačnými univerzitami, výskumnými centrami a obstarávateľmi je neoddeliteľnou súčasťou úspešného verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

23.   konštatuje, že európske inovačné agentúry ako VINNOVA vo Švédsku, Tekes vo Fínsku, Senternovem v Holandsku a Innovation v Nórsku zohrávajú dôležitú úlohu pri odovzdávaní poznatkov medzi potenciálnymi zákazníkmi a výskumníkmi; podporovaním spolupráce medzi stranami, ktoré sa zúčastňujú na výskume a vývoji, napomáhajú, aby sa začalo využívať verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím; povzbudzuje preto členské štáty, aby činnosť týchto agentúr preskúmali ako meradlo pre svoje vlastné činnosti;

24.   poukazuje na dôležitosť technologických platforiem EÚ pri vytváraní rámca na definovanie priorít výskumu a vývoja a pri spájaní inovácií pripravených na využitie s potrebami potenciálnych zákazníkov; taktiež konštatuje, že technologické platformy môžu zosúladiť počiatočný vývoj nových technológií na trhu s potrebami verejných orgánov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila lepšie zapojenie technologických platforiem do verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

25.   víta iniciatívu vedúcich trhov presadzovanú Komisiou, ktorá predstavuje katalyzátor využívania verejného bstarávania vo fáze pred komerčným využitím pri podpore inovácií s cieľom rozvíjať kľúčové trhy z hľadiska rozsahu, pričom treba osobitne zohľadniť iniciatívu na vytvorenie sietí verejného obstarávania s cieľom podporiť iniciatívu vedúcich trhov;

26.   víta úsilie Komisie zlepšiť prístup k verejnému obstarávaniu pre MSP v EÚ pomocou európskeho kódexu osvedčených postupov v rámci iniciatívy "Small Business Act";

27.   víta objasnenie Komisie, že obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím môžu verejní obstarávatelia realizovať vo všetkých fázach vývoja a uvádzania nových produktov a služieb, nielen v prípade základného výskumu; poznamenáva, že tento komplexný prístup podnecuje prístup MSP k verejnému obstarávaniu;

28.   podporuje návrh Komisie na objasnenie úlohy verejných orgánov pri podpore výskumu a vývoja a podnecovaní inovácií prostredníctvom ich činností obstarávania; zdôrazňuje, že politiky členských štátov v oblasti obstarávania by nemali byť príliš normatívne, pretože verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím sa môže v praxi uskutočňovať rôznymi spôsobmi tak, aby vyhovovalo konkrétnym projektom a potrebám, pričom je stále v súlade s pravidlami Spoločenstva;

29.   domnieva sa, že koncepcia verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím je dôležitá, no vyjadruje obavu nad tým, že bude neúspešná v prípade MSP, pokiaľ nebude dostatočne jasné, ako má obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím fungovať, najmä v cezhraničnom kontexte; poukazuje na to, že hlavná zásada obstarávania vo fáze pred komerčným využitím – totiž že verejný orgán si neponecháva všetky výhody plynúce z výskumu a vývoja, ale že každá spoločnosť si zachováva vlastnícke práva vo vzťahu k inováciám, ktoré vytvára – zabezpečí právnu istotu a ochranu inovácií zúčastnených podnikov;

30.   uznáva, že MSP môžu profitovať z verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím prostredníctvom rozdelenia rizika (v dôsledku ich obmedzených investičných schopností), progresívneho rastu (pokiaľ ide o rozsah a skúsenosti) v každej fáze procesu výskumu a vývoja a prostredníctvom zjednodušeného konania na predkladanie ponúk v porovnaní s tradičným obstarávaním;

31.   vyzýva Komisiu, aby zapracovala tieto stratégie do jednotnej politiky verejného obstarávania zameranej na podporu inovácií prostredníctvom verejného obstarávania, obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, rozvoja vedúcich trhov a rastu MSP prostredníctvom verejného obstarávania;

32.   domnieva sa, že v rámci ucelenej stratégie na podporu inovácií prostredníctvom verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím by verejné kampane mali poskytnúť zlepšené prostredie pre verejných obstarávateľov s cieľom viac investovať do činností podporujúcich inovácie s dlhodobejšou návratnosťou investícií; v tejto súvislosti podporuje možnosti vytvárania sietí kontaktov medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi verejnými orgánmi, pokiaľ ide o verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím;

33.   domnieva sa, že verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím môže byť najúčinnejšie vtedy, ak majú verejné orgány dostatok stimulov na využitie trhov výskumu a vývoja a dodávatelia na zapojenie sa do vládnych projektov; preto poznamenáva, že finančné stimuly sú nesmierne dôležité v období, keď sa verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím začína využívať, a už existujú v určitých členských štátoch, v rámci ktorých značnú časť nákladov spojených s prvým obstarávaním vo fáze pred komerčným využitím môže uhrádzať centrálny orgán;

34.   domnieva sa, že v rámci rozsahu programov Spoločenstva zameraných na podporu inovácií by sa malo zohľadniť udeľovanie finančných stimulov verejným obstarávateľom v EÚ s cieľom spoločne uskutočňovať verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím inovačných technológií na vedúcich trhoch a v iných oblastiach spoločného európskeho záujmu;

35.   poznamenáva, že takéto pilotné projekty Spoločenstva by profitovali z automatického preskúmania zo strany Komisie a z rozsiahlej publikácie praktických skúseností a zmluvných doložiek umožňujúcich obstarávateľovi odvolávať sa na aplikovateľné precedensy, ktoré by sa tiež mohli použiť v pokynoch v rámci osvedčených postupov;

36.   poukazuje na potrebu európskeho pilotného projektu v oblasti verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom na príklade ukázať prístup implementácie, ktorý zabezpečí maximálnu právnu istotu a ochranu pre podniky, najmä MSP, ktoré zo svojej povahy predstavujú slabšiu stranu v porovnaní s verejnými obstarávateľmi a veľkými podnikmi, ktorí sú vo všeobecnosti účastníkmi verejného obstarávania;

37.   poznamenáva, že posilnenie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím zostáva jedným z mnohých spôsobov, ako môžu členské štáty prispieť k inovácii a výskumu; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali inovácie prostredníctvom začlenenia všetkých zainteresovaných strán vrátane univerzít, výskumných inštitútov a iných orgánov zapojených do podpory ekonomického rozvoja, aby sa verejné orgány lepšie zapojili do inovačného podnikania; domnieva sa, že toto začleňovanie by malo byť súčasťou konzistentnej stratégie výskumu, inovácií a vývoja;

38.   odporúča Komisii a členským štátom, aby v záujme podpory hospodárskej súťaže presadzovali využívanie elektronických systémov obstarávania a dynamických postupov s cieľom zjednodušiť postup verejného obstarávania vo fáze pre komerčným využitím;

39.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (2) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 91, 12.4.2008, s. 4. (4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 455. (5) http://ec.europa.eu/invest-in-research/action/2006_ahogroup_en.htm (6) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 44. (7) Článok 16 písm. f) smernice 2004/18/ES a článok 24 písm. e) smernice 2004/17/ES.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky (2008/2239(INI))

P6_TA(2009)0038 A6-0013/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky – akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (KOM(2008)0781) (ďalej len "oznámenie o druhom strategickom prieskume energetickej politiky"),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 13. novembra 2008 s názvom K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti (KOM(2008)0782),

–   so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2008 o vykonávaní programu v oblasti transeurópskych energetických sietí v období 2002-2006 (KOM(2008)0770),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 o smernici 2004/67/ES z 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu (KOM(2008)0769),

–   so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (KOM(2008)0775), ktorý predložila Komisia 13. novembra 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa (KOM(2008)0772),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (KOM(2008)0780), ktorý predložila Komisia 13. novembra 2008,

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (prepracované znenie) (KOM(2008)0778), ktorý predložila Komisia 13. novembra 2008,

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (KOM(2008)0779), ktorý predložila Komisia 13. novembra 2008,

–   so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa ustanovuje rámec Spoločenstva týkajúci sa jadrovej bezpečnosti (KOM(2008)0790), ktorý predložila Komisia 26. novembra 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Európa môže ušetriť viac energie pomocou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (KOM(2008)0771),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Veterná energia na mori: opatrenia potrebné na splnenie cieľov v oblasti energetickej politiky na rok 2020 a ďalšie obdobie (KOM(2008)0768),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Aktualizácia jadrového objasňujúceho programu v súvislosti s druhým prieskumom energetickej stratégie (KOM(2008)0776),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – postup do roku 2020 a neskôr (KOM(2007)0002),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020: zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019), ktorý predložila Komisia 23. januára 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. apríla 2006 o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o hodnotení Euratomu – 50 rokov európskej politiky v oblasti jadrovej energie(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2007 o pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2007 o tradičných zdrojoch energie a energetických technológiách(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o akčnom pláne pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o európskom strategickom pláne energetických technológií(8),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. júna 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou(9),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 9. júla 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(10),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. júna 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie(11),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 9. júla 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1775/2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn(12),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. júna 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív(14),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktoré sa konalo 8. a 9. marca 2007,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktoré sa konalo 15. a 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0013/2009),

A.   keďže európska energetická politika sa musí sústrediť súčasne na tri hlavné ciele rovnocenného významu, ktorými sú bezpečnosť dodávok a solidarita medzi členskými štátmi, riešenie problému zmeny klímy vrátane výrazného záväzku týkajúceho sa vlastných cieľov EÚ a ich implementácie, ako aj konkurencieschopnosť,

B.   keďže na dosiahnutie uvedených troch cieľov je nevyhnutná úplná zmena energetickej politiky, ktorá zároveň povedie k riešeniam zohľadňujúcim sociálne, environmentálne a hospodárske otázky a otázky zamestnanosti,

C.   keďže závislosť EÚ na tradičných zdrojoch energie a na obmedzenom počte dodávateľov energie predstavuje vážne riziko pre stabilitu, prosperitu a bezpečnosť energetických dodávok,

D.   keďže zvyšovanie energetickej účinnosti musí zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní závislosti na dovoze energie, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a v boji proti zmenám klímy,

E.   keďže dopyt po energii v EÚ v súčasnosti vo väčšine odvetví stále rastie, čo svedčí o značnom nevyužívaní potenciálu energetickej účinnosti,

F.   keďže EÚ v súčasnosti dováža 50 % energie na vlastnú spotrebu a keďže tento podiel by mohol v roku 2030 dosiahnuť 70 %,

G.   keďže riziká, ktoré ohrozujú bezpečnosť dodávok EÚ, sa zvyšujú v dôsledku nedostatočnej vízie hospodárstva založeného na nízkej energetickej spotrebe a v dôsledku nízkej úrovni investícií najmä na miestnej a regionálnej úrovni, čo vo všetkých energetických odvetviach a v odvetviach, ktoré súvisia s energetikou, vedie k obmedzeným či dokonca nedostatočným kapacitám, z čoho vyplýva najmä potreba obnoviť do roku 2030 elektrárne prostredníctvom investícií v predpokladanej hodnote 900 miliárd EUR,

H.   keďže znižujúca sa úroveň cien ropy a plynu negatívne vplýva na plánované investície, čím sa vytvára potreba podporovať všetky hlavné projekty infraštruktúry, ktoré prispievajú k dovozu značných objemov plynu do Európy, diverzifikovať zdroje, dopravné trasy a vyhýbať sa tranzitným rizikám,

I.   keďže súčasná hospodárska kríza spôsobuje ďalšie prekážky pri investovaní do energetickej infraštruktúry,

J.   keďže napriek tomu, že v scenári Komisie sa na nasledujúce dve desaťročia predpokladá zníženie dopytu po tradičných zdrojoch, je potrebné, aby Európa podporovala všetky plánované investície do novej infraštruktúry na dovoz energie; keďže sa tým zaručí bezpečný prechod na nový európsky energetický systém, ktorého zavedenie sa očakáva do roku 2020,

K.   keďže od roku 2030 bude musieť EÚ vyvinúť a naplánovať nové konkurencieschopné, trvalo udržateľné energetické technológie s nízkymi emisiami CO2, aby bolo možné zmierniť hlavné nebezpečenstvo nedostatku energie z fosílnych palív, a zároveň bude musieť výrazne znížiť vlastnú spotrebu energie,

L.   keďže EÚ naliehavo potrebuje uskutočniť investície do hlavných sietí a dokončiť vnútorný trh s energiou, a keďže by sa mali podporovať pokrokové iniciatívy, ako napríklad európsky prevádzkovateľ prenosovej siete a vytvorenie jednotnej európskej plynovodnej siete,

M.   keďže odvetvie energetiky a investície do energetickej infraštruktúry potrebujú stabilný regulačný rámec a užšiu spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi,

N.   keďže rozvoj energetických sietí má zásadný význam pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok, ktorá musí byť na poprednom mieste v rámci priorít európskej energetickej politiky,

O.   keďže odvetvia elektrickej energie a zemného plynu potrebujú stabilný a predvídateľný regulačný rámec, čo vytvára potrebu udeliť Agentúre pre spoluprácu energetických regulátorov (ďalej iba "Agentúra") silné právomoci, aby mohla prispievať k harmonizácii národných regulačných rámcov a zamedziť neistote, ktorá môže vyplývať z komitologického postupu,

P.   keďže v záujme prispenia k cieľom bezpečnosti dodávok sa musia preskúmať tradičné domáce zdroje energie EÚ v členských štátoch, v ktorých sú dostupné v súlade environmentálnymi právnymi predpismi na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva,

1.   vyzýva členské štáty, aby tento strategický energetickej prieskum považovali za základ uskutočňovania európskej energetickej politiky a vytvorenia ambiciózneho akčného plánu na obdobie 2010 až 2012;

2.   potvrdzuje trojaký cieľ stanovený na rok 2020, ktorý pozostáva z 20 % zníženia emisií skleníkových plynov a 30 % zníženia v prípade, ak sa dosiahne medzinárodná dohoda, z aspoň 20 % zníženia spotreby energie a z dosiahnutia aspoň 20 % podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa stali hospodárstvom s najvyššou energetickou účinnosťou s cieľom aktívne prispieť k dosiahnutiu klimatického cieľa 2°C; vyzýva EÚ a členské štáty, aby do roku 2050 znížili emisie skleníkových plynov aspoň o 80 %; žiada Komisiu, aby po konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami vypracovala možné energetické scenáre, ktoré objasnia spôsoby, akými je možné dosiahnuť tieto ciele, a ktoré poukážu na súvisiace technické a hospodárske hypotézy;

3.   je pevne presvedčený, že zníženie spotreby energie je absolútnou prioritou vzhľadom na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, inovácií, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti a že je zároveň veľmi efektívnym a nenákladným prostriedkom na zvyšovanie energetickej bezpečnosti;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa cieľ 20 % úspor energie do roku 2020 stal právne záväzným pre členské štáty, a aby navrhli a vykonávali dôsledné opatrenia na zabezpečenie jeho dosiahnutia;

5.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 35 % a podielu obnoviteľnej energie o 60 % do roku 2050;

6.   vyzýva Komisiu, aby podporila všetky plánované investície do novej infraštruktúry na dovoz energie a do technológií obnoviteľných energií, a to v reakcii na znižujúce sa ceny ropy a zemného plynu, ktoré negatívne ovplyvňujú plánované investície;

Európska energetická politika

7.   vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s rastúcimi rizikami, ktorým je EÚ vystavená v oblasti energetickej bezpečnosti, postupovali jednotne; poznamenáva, že ich súčasný postup je v rozpore s týmto cieľom; považuje za nevyhnutné, aby Komisia, v záujme bezpečnosti dodávok, solidarity, ako aj efektívnosti rokovaní zameraných na vymedzenie medzinárodného regulačného rámca, predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh európskej energetickej politiky, ktorý bude zodpovedajúcim spôsobom zohľadňovať oblasti pôsobnosti EÚ a členských štátov: medzinárodné vzťahy, energetická účinnosť, boj proti zmene klímy, ďalší rozvoj vnútorného trhu, dojednávanie medzinárodných zmlúv, výhľadové štúdie a dialóg s produkujúcimi a tranzitnými krajinami, výskum v energetickej oblasti a diverzifikácia dodávok energie;

8.   vyzýva Komisiu, aby prispela k vytvoreniu jednotného hlasu Európy voči výrobcom z tretích krajín prostredníctvom vytvorenia vzájomne prospešnej previazanosti a aby podporila posilňovanie obchodnej sily podnikov z EÚ voči štátnym podnikom v tretích krajinách;

9.   domnieva sa, že energetická solidarita sa musí stať významnou európskou záležitosťou na európskej, regionálnej a bilaterálnej úrovni, a je toho názoru, že narušenie dodávok energie v jednom členskom štáte postihuje celú EÚ;

10.   zdôrazňuje význam miestnych iniciatív na boj proti zmene klímy; schvaľuje opatrenia zamerané na podporu energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú programy financovania spadajúce pod kohéznu politiku alebo ekologické zdaňovanie, ako aj prínos tzv. dohovoru starostov, a v tejto súvislosti podporuje myšlienku tzv. dohovoru ostrovov na šírenie osvedčených postupov a vytváranie vysoko energeticky účinných spoločenstiev a miest, ktoré využívajú obnoviteľnú energiu;

11.   domnieva sa, že náležitá európska energetická politika musí vychádzať z vyváženej skladby energetických zdrojov, ktorá bude pozostávať z využívania bezuhlíkovej energie, fosílnych palív s najnižšími emisiami a nových technológií, ktoré výrazne znižujú emisie skleníkových plynov z pevných fosílnych palív;

12.   je presvedčený, že členské štáty by mali vypracovať vnútroštátne stratégie, ktoré by sa zaoberali otázkou energetickej chudoby na ich území;

13.   domnieva sa, že rozdelenie úloh medzi podniky a predstaviteľov prijímajúcich politické rozhodnutia, na základe ktorého podniky preberajú zodpovednosť za bezpečnosť dodávok, sa osvedčilo a v zásade by sa mohlo zachovať; vyzýva predstaviteľov prijímajúcich politické rozhodnutia, aby v súvislosti so zhoršujúcou sa celosvetovou situáciou prijímali v budúcnosti viac sprievodných opatrení pre obchodné operácie;

14.   pripomína záväzky členských štátov pri podpise Lisabonskej zmluvy bojovať proti zmene klímy a uplatňovať solidaritu v časoch energetickej krízy;

15.   domnieva sa, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy ďalej posilní všetky snahy o vytvorenie spoločnej európskej energetickej politiky;

Bezpečnosť dodávok

16.   víta akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť;

Podpora infraštruktúr, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potrieb EÚ

17.   konštatuje, že dochádza k významnému oneskoreniu pri budovaní prepravných a energetických sietí, ktoré sú prvoradé a predstavujú európsky záujem; zdôrazňuje, že nedostatočná úroveň investícií brzdí riadne fungovanie vnútorného trhu a spôsobuje, že situácia v oblasti kapacít je vo všetkých energetických sektoroch napätá, až nedostatočná; konštatuje tiež, že je to len čiastočne zodpovednosťou priemyslu a vyzýva členské štáty, aby vhodnejším spôsobom zapájali svojich občanov, najmä tak, že ich budú informovať o potrebách projektov novej infraštruktúry a výroby energie; vyzýva preto národné regulačné orgány, aby vykonali všetky kroky, ktoré spadajú do ich rozhodovacích právomocí, aby urýchlili investície;

18.   konštatuje, že nová vlna investícií musí byť zameraná do budúcnosti a musí zohľadňovať zmenu spôsobu spotreby a výroby energie a to, že decentralizované energetické systémy sa musia uviesť do súladu s rozsiahlymi obnoviteľnými zdrojmi energie;

19.   konštatuje, že Európska rada stanovila cieľ dosiahnutia 10 % vzájomného prepojenia kapacity v oblasti zemného plynu a elektrickej energie medzi členskými štátmi;

20.   priaznivo hodnotí zámer zvýšiť európske finančné prostriedky na podporu investícií do sietí; so záujmom berie na vedomie návrh Komisie vyčleniť 5 miliárd EUR v rámci Plánu hospodárskej obnovy z roku 2008 z nevyčerpaného rozpočtu na roky 2008 a 2009 najmä na nové energetické pripojenia; žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do rozhodovacieho procesu o konečnom zozname projektov; domnieva sa, že Európska investičná banka by mala mať významnejšie postavenie pri poskytovaní financovania pre projekty v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných energií a výskumu a vývoja;

21.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne pracovali na zvýšení počtu prevádzkovateľov na trhu s energiou a najmä pri prijímaní opatrení na podporu výroby energie malými a strednými podnikmi (MSP) a na podporu ich vstupovania na trh;

22.   zdôrazňuje význam rozvoja prepojení plynovodov a elektrických sietí prechádzajúcich územím strednej a juhovýchodnej Európy pozdĺž severojužnej osi; pripomína, že v oblasti Baltického mora by malo dochádza k rozvoju sietí a k ich integrácii do západoeurópskej siete; zdôrazňuje potrebu venovať v roku 2009 osobitnú pozornosť rozvoju baltského plánu prepojenia v oblasti zemného plynu, elektriny a zásobovania; podporuje tiež vybudovanie prepojení s ostrovmi i odľahlými a izolovanými oblasťami v EÚ;

23.   z tých istých dôvodov naliehavo vyzýva, aby sa rozvíjali prepojenia v juhozápadnej Európe, najmä z Iberského polostrova do severného Francúzska;

24.   pripomína, že cezhraničné prepojenia už existujú medzi rôznymi krajinami; konštatuje, že v rámci regionálnych iniciatív, ako napríklad pentalaterálneho fóra, sa navrhli použiteľné praktické riešenia, ktorými sa zvyšuje integrácia na vnútornom trhu; podporuje predstaviteľov týchto iniciatív, aby pokračovali v ich úspešnej činnosti;

25.   vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané opatrenia na podporu prepojení a rozvoja elektrických sietí s cieľom umožniť optimalizáciu integrácie a vyváženia kolísavej výroby obnoviteľnej energie na pevnine i na mori;

26.   víta návrh na predloženie plánu príbrežnej siete v Severnom mori s cieľom využívať jej obrovský potenciál veternej energie; v tejto súvislosti tiež víta vytvorenie európskej supersiete prostredníctvom prepojenia sieťových infraštruktúr v regiónoch Severného, Stredozemného a Baltického mora;

27.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili primeranú reguláciu a umožnili nediskriminačný prístup k novej infraštruktúre, napríklad k príbrežnej sieti v Severnom mori;

28.   je presvedčený, že EÚ musí podstatne a čo najrýchlejšie pokračovať vo zvyšovaní svojej diverzifikácie a bezpečnosti v oblasti energetických zdrojov; vyzýva Komisiu a české predsedníctvo, aby na budúcom zasadnutí Európskej rady predložili nový ambiciózny a dlhodobý plán diverzifikácie;

29.   vyjadruje svoju podporu projektom na diverzifikáciu zdrojov a dodávateľských ciest, najmä rozvoju južného koridoru na prepravu zemného plynu vrátane projektu Nabucco, prepojenia zemného plynu medzi Tureckom, Gréckom a Talianskom (TGI) a projektu South Stream; zdôrazňuje potrebu pracovať s príslušnými krajinami, najmä v kaspickom regióne; považuje za veľmi významné, že z dlhodobého hľadiska, ak to politické podmienky umožnia, by mali dodávky z ostatných krajín v tomto regióne, ako napríklad z Uzbekistanu a Iránu, predstavovať ďalší významný zdroj dodávok pre EÚ;

30.   vyjadruje podporu úplnému prepojeniu Alžírska, Španielska, Francúzska a kontinentálnej Európy projektom MEDGAZ, ktorý považuje Komisia za projekt európskeho záujmu v rámci prioritného plánu prepojenia, ktorého cieľom je ďalej diverzifikovať východiskové plynovodné trasy do Európy;

31.   zastáva názor, že v súvislosti s znižujúcou sa domácou produkciou zemného plynu a so zmenou skladby energetických zdrojov v mnohých členských krajinách by sa mali všetky v súčasnosti plánované projekty infraštruktúry zemného plynu a elektriny uskutočniť čo najskôr s cieľom zabezpečiť pokrytie dopytu v budúcnosti;

32.   domnieva sa, že vzťahy a partnerstvá s hlavnými dodávateľmi energie, tranzitnými, ako aj spotrebiteľskými krajinami, sú dôležité a musia byť prehlbované; zdôrazňuje však, že prehlbovanie týchto vzťahov a partnerstiev by sa za žiadnych okolností nemalo uskutočňovať na úkor základných hodnôt EÚ, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budovanie dôvery, ako aj hlbších a právne záväzných vzťahov medzi EÚ, produkujúcimi a tranzitnými krajinami by malo byť sprevádzané podporou a rešpektovaním demokracie, ľudských práv a právneho štátu; za týmto účelom vyzýva k vypracovaniu a prijatiu politík a konkrétnych opatrení;

33.   v tejto súvislosti požaduje trojstrannú dohodu medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou týkajúcu sa tranzitu plynu z Ruska do EÚ, aby sa zaručila bezpečnosť dodávok v nadchádzajúcich rokoch;

34.   vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o nájdenie riešenia doposiaľ nevyriešených a otvorených otázok, ktoré sa týkajú podmienok tranzitu zemného plynu cez Turecko prostredníctvom plynovodu Nabucco;

35.   nazdáva sa, že dostatočná kapacita skvapalneného zemného plynu (LNG), pozostávajúca zo zariadení na skvapalňovanie v krajinách výroby a terminálov LNG a opätovného splyňovania na lodiach v EÚ, by mala byť dostupná všetkým členským štátom, a to buď priamo alebo prostredníctvom iných členských štátov na základe mechanizmu solidarity; domnieva sa, že nové terminály LNG by sa mali považovať za projekty európskeho záujmu z dôvodu ich kľúčového významu, ktorým prispievajú k diverzifikácii dodávateľských trás;

36.   vyzýva Komisiu, aby plne podporila investície do výstavby strategických zásobníkov plynu ako významného prvku európskej energetickej bezpečnosti;

37.   je presvedčený, že kapacita ropných rafinérií predstavuje významný faktor pri zaistení energetickej bezpečnosti EÚ; konštatuje, že je preto dôležité zvyšovať úroveň transparentnosti rovnováhy medzi dopytom a ponukou v prípade kapacity rafinérií potrebnej na pokrytie potrieb EÚ, pričom treba zohľadniť najmä obavy týkajúce sa potenciálnej dostupnosti motorovej nafty v budúcnosti;

38.   požaduje, aby sa v súlade so zásadou európskej energetickej solidarity zaručila bezpečnosť dodávok a energie pre baltický región v podmienkach hospodárskej recesie;

Vnútorný trh s energiou

39.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dlhodobé strategické usmernenia a podporovali aktérov súkromného priemyselného odvetvia pri ich účasti na implementácii týchto usmernení, a aby zachovali rovnováha medzi trhovými nástrojmi a regulačnými mechanizmami;

40.   zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť jasný a stabilný právny rámec uzavretím rokovaní o legislatívnom balíku o vnútornom trhu s energiou pred koncom funkčného obdobia Európskeho parlamentu v roku 2009; podporuje zriadenie nezávislej Agentúry tak, ako sa uvádza v uvedenom návrhu nariadenia predloženého Komisiou, ktorým sa zriaďuje Agentúra, pričom by táto Agentúra mala mať silné a nezávislé právomoci, vrátane právomocí týkajúcich sa bezpečnosti dodávok a sietí; vyzýva členské štáty, aby podporovali uplatňovanie tretieho energetického balíka, najmä aby začali vzájomne spolupracovať s cieľom podporovať regionálnu a dvojstrannú solidárnosť na účely zaistenia bezpečnosti dodávok na vnútornom trhu;

41.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli investície do hlavných sietí a dokončili vnútorný trh s energiou prostredníctvom iniciatív do budúcnosti, ako je napríklad európsky prevádzkovateľ prenosovej siete a vytvorenie jednotnej európskej plynovodnej siete;

42.   vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 navrhla cieľ rozvoja a dokončenia inteligentnej prepojenej elektrickej siete ako dôležitú súčasť dosiahnutia cieľov na rok 2020;

43.   žiada členské štáty, aby spolupracovali za účelom vypracovania európskeho strategického plánu s cieľom zostaviť viacročný plán investícií, ktoré sú potrebné na uspokojenie budúcich potrieb ohľadne výroby elektriny, na základe hodnotenia strednodobých vyhliadok v oblasti energetických potrieb; domnieva sa, že indikatívny viacročný plán by sa mal pripraviť aj v odvetví zemného plynu, aby sa vytvoril celkový prehľad požiadaviek v oblasti investícií na európskej úrovni;

44.   vyzýva členské štáty a príslušné zúčastnené strany, aby konzultovali a koordinovali budúce plány cezhraničných investícií do infraštruktúry (napr. siete, plynovody a elektrárne) s príslušnými stranami vo všetkých krajinách, ktorých sa môžu plánované investície týkať, aby sa dostupné zdroje využili najlepším spôsobom; domnieva sa, že vytvorenie skupiny na koordináciu infraštruktúry na európskej úrovni by tejto koordinačnej snahe pomohlo a mohlo by byť doplnkom desaťročného plánu na rozvoj sietí tak, ako sa navrhuje v balíku pre vnútorný trh s energiou;

45.   zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu s energiou bude úspešné, iba ak sa odstránia prekážky pre investovanie a ak sa vybudujú fyzické prepojenia prepájajúce všetky členské štáty do jednej spoločnej energetickej siete, a ak tento trh umožní vyhnúť sa včas výkyvom cien energie a zabezpečiť spravodlivý trh pre všetkých výrobcov energie, prepojenie k sieti, prístup a spájanie nových výrobcov energie a technológií; zdôrazňuje, že nedávno revidovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve(15) ustanovuje hodnotenie emisií CO2 zrozumiteľným a predvídateľným spôsobom;

Vonkajšie vzťahy v oblasti energie

46.   víta oznámenie o druhom strategickom prieskume energetickej politiky a najmä návrhy, ktoré sa týkajú vonkajšej energetickej politiky a ktoré sú vo veľkej miere v súlade s uvedeným uznesením z 26. septembra 2007; vyjadruje sklamanie z nedostatku podrobných návrhov a opäť zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoju snahu o vytvorenie jednotnej a efektívnej spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energetiky s obnoveným zameraním na krajiny produkujúce energiu;

47.   vyzýva Komisiu, aby začlenila tzv. doložku o energetickej bezpečnosti do obchodných dohôd a dohôd o pridružení, partnerstve a spolupráci s produkujúcimi a tranzitnými krajinami, ktorá ustanoví kódex správania a zákaz prerušenia dodávok v dôsledku obchodných sporov a výslovne zavedie opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade jednostranného prerušenia dodávok alebo akejkoľvek zmeny podmienok dohody alebo podmienok dodávok jedným z partnerov;

48.   pripomína, že EÚ bude v strednodobom výhľade zrejme stále závislá od dodávok z tretích krajín v oblasti fosílnych energií, aj napriek pomoci ambicióznych a dôsledne uskutočňovaných plánov energetickej účinnosti a úspory energie; preto žiada, aby sa posilnil dialóg s produkujúcimi a tranzitnými krajinami a krajinami spotrebujúcimi energiu a celkovo spolupráca na medzinárodnej úrovni s cieľom posilňovať transparentnosť na svetových trhoch s energiou a riešiť otázku trvalo udržateľného rozvoja;

49.   poukazuje na význam, ktorý majú dlhodobé dodávateľské zmluvy na dlhodobé vzťahy založené na dôvere medzi produkujúcimi a spotrebiteľskými krajinami a na zabezpečenie potrebných investícií v dodávateľskom a odberateľskom odvetví;

50.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala s krajinami zo stredomorskej oblasti a severnej Afriky vzhľadom na ich významný potenciál v oblasti energetických zdrojov a na rozsiahle možnosti pre rozvoj Afriky; domnieva sa, že predmetom výskumu a podpory by malo byť najmä používanie slnečnej a veternej energie; vyzýva preto, aby sa spoločné ciele v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti začlenili do Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie;

51.   vyzýva EÚ, aby spolupracovala s krajinami Blízkeho východu vzhľadom na ich významný potenciál v oblasti energetických zdrojov;

52.   podporuje zámer rokovať o novej rozsiahlej dohode, ktorá by nahradila dohodu o partnerstve a spolupráci s Ruskom z roku 1997 vrátane kapitoly o energetike, ktorá by mala v plnej miere dodržiavať zásady Zmluvy o energetickej charte a jej prechodné protokoly; konštatuje, že Rusko podpísalo a Ukrajina ratifikovala Zmluvu o energetickej charte; pripomína, že zmluva obsahuje okrem iného mechanizmus urovnávania sporov, ktorý zabezpečuje urovnanie sporu napríklad v prípade, že medzi príslušnými stranami zmluvy existujú spory týkajúce sa tranzitu alebo obchodu;

53.   zdôrazňuje potrebu začlenenia Ukrajiny do európskeho trvalého dialógu s Ruskom vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva Ukrajina ako tranzitná krajina;

54.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme zaručenia bezpečnosti dodávok zvážila rozšírenie Zmluvy o energetickom spoločenstve medzi EÚ a juhovýchodnou Európou na ostatné tretie krajiny a vytvorenie nových regionálnych trhov s energiou so susediacimi krajinami podľa modelu energetického spoločenstva v juhovýchodnej Európe ako napríklad Euro-stredomorské energetické spoločenstvo;

55.   zdôrazňuje význam začlenenia Turecka do európskeho trvalého dialógu s regiónom Kaspické more – Kaukaz vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú môže Turecko zohrávať ako tranzitná krajina; súčasne pripomína záväzky Turecka ako kandidátskej krajiny pre harmonizáciu s acquis communautaire;

56.   zdôrazňuje geopolitický význam oblasti Čierneho mora pre energetickú bezpečnosť EÚ a pre diverzifikáciu jej dodávok energie;

57.   vyzýva členské štáty, aby posilnili vzťahy v oblasti energetiky s krajinami latinskej Ameriky v súvislosti s existujúcimi a budúcimi dohodami o pridružení a spolupráci;

58.   vyzýva členské štáty, aby používali euro ako nástroj na budovanie medzinárodných finančných vzťahov s cieľom mierniť výkyvy spôsobené účtovaním nákupu ropy a zemného plynu; vyzýva EÚ, aby prehodnotila otázku zahraničných investícií v európskom energetickom odvetví uplatnením recipročnej doložky; je skutočne presvedčený, že pokiaľ nie je zaručená reciprocita z hľadiska prístupu na trhy, EÚ by mala, ako navrhujú Európsky parlament a Komisia, uplatňovať účinnú doložku o tretích krajinách, pokiaľ ide o nadobudnutie prenosovej/prepravnej siete alebo prevádzkovateľa prenosovej/prepravnej siete;

59.   vyzýva Komisiu, aby analyzovala rôzne spôsoby, ktorými je možné obmedziť výkyvy cien ropy a zemného plynu; zdôrazňuje najmä význam transparentnosti a dostatočnej voľnej výrobnej kapacity, ako aj katalytický vplyv, ktorý majú finančné špekulácie na tvorbu cien na trhu; odmieta využívanie strategických zásob ropy na znižovanie výkyvov cien ropy z ekonomických dôvodov;

60.   vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili a skoordinovali svoje opatrenia v oblasti zabezpečenia dodávateľských trás, najmä námorných ciest;

61.   vyzýva členské štáty, aby určili najlepšie postupy na medzinárodnej úrovni a posilnili technologickú spoluprácu s týmito krajinami s cieľom zvyšovania vedomostí a skúseností v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili technickú spoluprácu s Japonskom, ktorého hospodárstvo je absolútne závislé od dovozu energie a ktoré vyvinulo jeden z najúčinnejších energetických systémov na svete;

62.   konštatuje, že zvyšujúca sa spotreba energie a nárast emisií skleníkových plynov v Číne sú obrovskou výzvou pre plnenie environmentálnych cieľov a pre bezpečnosť dodávok energie; vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a Čínou s cieľom podporiť transfer nízkouhlíkových technológií, najmä v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam uhlia pre čínske hospodárstvo má rozvoj a zavádzanie technológií zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) v Číne zásadný význam;

63.   berie na vedomie význam dialógu o energetike medzi EÚ a OPECom a nabáda Komisiu, aby zintenzívnila dialóg o energetike s Nórskom;

Nástroje reakcie na krízy prostredníctvom riadenia zásob ropy a zemného plynu

64.   víta odhodlanie Komisie revidovať smernicu 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie)(16), a navrhuje, aby sa údaje zverejňovali týždenne, a nie mesačne, ako je tomu v súčasnosti, s cieľom zabezpečiť transparentnosť trhu a zabrániť neprimeraným reakciám na situáciu v Amerike;

65.   konštatuje, že počas nedávnej plynovej krízy medzi Ukrajinou a Ruskom členské štáty nepreukázali solidaritu a nezvýšili množstvo plynu dostupné pre postihnuté členské štáty; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s Lisabonskou zmluvou vytvorili mechanizmus solidarity, ktorý by umožnil EÚ účinne, rýchlo a súdržne konať v krízových situáciách spôsobených prerušením dodávok, poškodením kľúčovej infraštruktúry alebo akoukoľvek inou udalosťou;

66.   v súvislosti s uvedenou nedávnou plynovou krízou, ktorá zasiahla územie EÚ, víta zámer Komisie zdokonaliť rámec smernice Rady 2004/67/ES z 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu(17) a vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2009 navrhla zmeny tejto smernice v zmysle návrhov v jej vyššie uvedenom oznámení KOM(2008)0769;

67.   zdôrazňuje, že kľúčový prvok revízie smernice Rady 2004/67/ES by mal zahŕňať záväzné a efektívne núdzové akčné plány na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré by okrem iného definovali spoločné vyhlásenie núdzovej situácie, prerozdelenie dostupných dodávok a kapacít infraštruktúry medzi postihnuté štáty, koordinované uvoľňovanie, aktivovanie núdzových opatrení v štátoch, ktoré neboli postihnuté alebo ktoré boli menej postihnuté, s cieľom zvýšiť množstvo dostupného zemného plynu na postihnutých trhoch využitím všetkých možných prostriedkov vrátane, okrem iného, zmlúv ktorých platnosť je možné prerušiť, prechodu na iné palivo, odčerpateľných zásob či pružnosti dodávok; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zlepšilo fungovanie trhu formou transparentnosti a aby sa zvýšila dostupnosť zemného plynu na trhu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli zásobníky plynu so schopnosťou rýchleho uvoľnenia;

68.   navrhuje, aby sa na účely úplného alebo čiastočného prerušenia dodávok v prípadoch krízy lepšie využívali informačné technológie, a domnieva sa, že na tento účel by sa pod dohľadom regulačného orgánu mohol zaviesť nástroj umožňujúci znížiť spotrebu na základe spoločného rozhodnutia;

Energetická účinnosť

69.   domnieva sa, že zlepšenie energetickej účinnosti aspoň o 20 % do roku 2020 je prioritou plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti a že je zároveň veľmi efektívnym a nie veľmi nákladným prostriedkom na zvyšovanie energetickej bezpečnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali právne záväzný cieľ v oblasti energetickej účinnosti vo výške aspoň 20 % do roku 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili kampane zamerané na zvýšenie povedomia, a sprístupnili praktické informácie o riešeniach v oblasti energetickej účinnosti, ktoré sa príjmu v budúcnosti, a tiež aby podporovali programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti energetiky na školách a univerzitách v celej EÚ;

70.   zdôrazňuje význam dôslednej a včasnej implementácie a presadzovania právnych predpisov o úspore energie a o energetickej účinnosti zo strany členských štátov a Komisie; zdôrazňuje význam prijatia opatrení zameraných na povinné verejné obstarávanie na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni s cieľom stimulovať dopyt po inovatívnych produktoch a službách, ktoré zvýšia energetickú účinnosť; žiada preto ambiciózny prístup v budúcich právnych predpisoch týkajúcich sa úspor energie a energetickej účinnosti (najmä v odvetviach stavebníctva, priemyslu a dopravy, ako aj v súvislosti s územným plánovaním miest a zariadeniami);

71.   víta zámer Komisie pozorne sledovať pokrok kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (CHP) a vyzýva Komisiu, aby predložila ďalšie podporné opatrenia ako súčasť revízie akčného plánu pre energetickú účinnosť na rok 2009; pripomína Komisii, že úspory primárnej energie, nákladová efektívnosť a bezpečnosť dodávok sú hlavnými cieľmi procesu CHP bez ohľadu na to, aká technológia sa použije; domnieva sa, že vývoj a výber najefektívnejšej technológie sa musí ponechať na trh; zasadzuje sa za rozvoj a podporu stratégie financovania infraštruktúry, ako sú siete pre vykurovanie a chladenie, ktoré využívajú miestne zdroje, ako napríklad geotermálnu energiu a kogeneráciu;

72.   podporuje medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti s cieľom podporiť väčšie zjednotenie štandardov a plnenie ambicióznych cieľov na celom svete;

73.   vyzýva na efektívnejšie využívanie ropy, najmä v odvetví dopravy, v ktorom sa sústreďuje veľká časť spotreby tohto paliva; žiada, aby sa prijali ambiciózne strednodobé ciele (na rok 2020) v oblasti účinnosti palív vozidiel, pričom nabáda členské štáty, aby hľadali náhradné palivá a technológie pohonu, napríklad elektrické motory, za účelom prepravy tovarov a individuálnej osobnej dopravy, najmä v mestských oblastiach; domnieva sa, že dosiahnutie významného pokroku v súvislosti s prechodom na ekologickejšie alternatívy dopravy, v súčasnosti prechodom od individuálnej súkromnej cestnej dopravy na verejnú dopravu, by malo byť kľúčovou súčasťou stratégie EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy;

74.   domnieva sa, že prístup tzv. popredného hráča pre vozidlá od európskeho automobilového priemyslu by mohol pomôcť získať späť postavenie na medzinárodných trhoch, najmä na úkor ázijských výrobcov;

75.   s poľutovaním konštatuje, že železničná doprava tvorí iba 10 % z európskej prepravy tovarov; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali železničnú dopravu a vodnú dopravu; vyzýva na odhodlanejšie úsilie na vytvorenie optimálnej kombinácie železničnej, vodnej a cestnej dopravy;

76.   zdôrazňuje význam prijatia potrebnej kombinácie politických opatrení s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť jestvujúcich, ako aj nových elektrických zariadení;

Lepšie využívanie domácich zdrojov EÚ a najlepších technológií

77.   domnieva sa, že energie z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad vietor, bioplyn, slnko, voda, biomasa, geotermálna energia a morské zdroje, sú najvýznamnejším potenciálnym zdrojom energie dostupným pre EÚ, ktorý by mohol prispieť k stabilizácii cien energie a zamedziť zvyšujúcej sa energetickej závislosti, a víta iniciatívu na predloženie oznámenia o odstraňovaní prekážok pre energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadna nová iniciatíva by nemala viesť k oneskoreniu jestvujúcich projektov;

78.   domnieva sa, že ťažba miestnych fosílnych zdrojov, najmä pevninových a príbrežných ložísk zemného plynu, môže posilniť energetickú nezávislosť Európy a musí sa rozvíjať všade, kde to je možné, v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia; žiada členské štáty a Komisiu, aby našli vhodnú regulačnú rovnováhu medzi zabezpečením ochrany životného prostredia a príležitosťami na ťažbu na území EÚ, či už na pevnine alebo na mori;

79.   pripomína, že vzhľadom na stále sa meniacu povahu obnoviteľných zdrojov je nevyhnutné zlepšiť kapacitu elektrických prepojení na úrovni Spoločenstva, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať tým členským štátom a regiónom, ktoré sú v rámci energetického trhu EÚ najviac izolované, s cieľom poskytnúť členským štátom potrebné prostriedky na dosiahnutie cieľa 20 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020;

80.   vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zaviedli novú dimenziu do vzťahov medzi odvetviami poľnohospodárstva a energetiky prostredníctvom plánu, cieľom ktorého je vybaviť strechy poľnohospodárskych budov zariadeniami na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad solárnymi panelmi; vyzýva členské štát a miestne orgány, aby poskytovali miestne stimuly na využívanie použitých olejov a trvalo udržateľných zdrojov biomasy a aby zároveň zabezpečili primeranú rovnováhu medzi energetickými plodinami a potravinárskymi plodinami;

81.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu, v ktorej uvedie, aké technické prekážky a normy bránia MSP, aby investovali do výroby energie a využívali jestvujúce siete na distribúciu takto vyrobenej energie;

82.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila význam, ktorý sa prikladá výskumu a vývoju v oblasti skladovania elektrickej energie, prepojenia pomocou informačnej a komunikačnej technológie prerozdelených kapacít produkcie (tzv. virtuálnych elektrární), inteligentných sietí, a zvyšovania kapacity infraštruktúr s cieľom umožniť prioritné pripojenie energie z obnoviteľných zdrojov;

83.   vyzýva Komisiu, aby nanovo zadefinovala európsku politiku rozvojovej pomoci tým, že do nej začlení nový energetický pilier; v tejto súvislosti sa domnieva, že projekty solárnych elektrární na severe Afriky sa musia v prvom rade sústrediť na miestne potreby;

84.   pripomína, že lignit a uhlie zostávajú významným prechodným prvkom v rámci skladby energetických zdrojov, ako aj v rámci bezpečnosti dodávok v EÚ, a to z dôvodu rozsiahlych domácich zásob a alternatívy voči rope a zemnému plynu; pripomína však, že ich emisie CO2 sú vyššie ako u iných primárnych zdrojov energie; vyzýva preto, aby sa tieto emisie znižovali prostredníctvom modernizácie elektrární formou technológií CCS a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky finančné možnosti vybudovania 12 vzorových projektov do roku 2015;

85.   uznáva, že pridávaním biomasy do spaľovania v moderných uhoľných elektrárňach sa už dosahuje 45 % účinnosť a že 90 % úroveň účinnosti sa dá dosiahnuť využívaním CHP; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly na zvyšovanie pridávania biogénnych palív v elektrárňach na fosílne palivá;

86.   súhlasí s analýzou Komisie, že je dôležité udržať podiel jadrovej energie v rámci skladby energetických zdrojov a že je za týmto účelom dôležité bezodkladne podporovať vytvorenie zosúladeného regulačného a ekonomického rámca, ktorý by uľahčoval potrebné rozhodnutia o investíciách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný plán postupu pre investície v jadrovej energetike; považuje za naliehavé, aby sa v rámci spoločnosti začal dialóg o bezpečnom využívanie tohto zdroja energie bez toho, aby sa vopred odsúdil jeho výsledok; vyzýva Komisiu, aby ako neoddeliteľnú súčasť európskej susedskej politiky podporovala prijatie acquis communautaire zo strany susedských krajín v oblasti jadrovej bezpečnosti vždy, keď sa v týchto krajinách plánuje nová jadrová elektráreň alebo keď sa modernizuje staršia elektráreň;

87.   pripomína význam jadrovej energie, ktorá sa vyrába v 15 z 27 členských štátoch a používa v ešte väčšom počte členských štátov, a ktorá pokrýva približne jednu tretinu dopytu po elektrine v EÚ; pripomína tiež, že v súčasnosti prebieha v štyroch členských štátoch výstavba šiestich nových reaktorov;

88.   zdôrazňuje konkurencieschopnosť jadrovej energie, ktorú vo veľkej miere nemôžu ovplyvniť výkyvy cien paliva, pretože urán ako palivo tvorí iba malú časť nákladov na jej výrobu;

89.   zdôrazňuje, že európsky jadrový priemysel je svetovým lídrom vo všetkých technológiách jadrového cyklu, najmä v technológii obohacovania, čo významným spôsobom prispieva k bezpečnosti dodávok v EÚ;

90.   víta vo všeobecnosti podporný postoj Komisie k jadrovej energii; zdôrazňuje však, že nie je dostatočne vyriešená otázka konečného uskladnenia rádioaktívneho odpadu, a to aj napriek obrovskému významu, ktorý tomuto problému prikladá verejná mienka; vyzýva príslušné členské štáty, aby zvýšili úsilie na vyriešenie problému konečného uloženia všetkých druhov rádioaktívneho odpadu, najmä však vysoko rádioaktívneho odpadu;

91.   domnieva sa, že je nevyhnutné ubezpečiť občanov EÚ, že využívanie jadrovej energie v EÚ prebieha bezpečným a transparentným spôsobom a na najvyššej technologicky možnej úrovni bezpečnosti, najmä čo sa týka nakladania s jadrovým odpadom; víta uvedený návrh Komisie na smernicu Rady, ktorou sa zavádza rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť; žiada Radu a Komisiu, aby spolu s IAEA vypracovali vzory a postupy na zabránenie tomu, aby mierové využívanie jadrovej energie viedlo k šíreniu jadrových zbraní;

92.   zdôrazňuje, že ani v revidovanom objasňujúcom programe, ani v strategickom preskúmaní Komisia nepreskúmala pravdepodobný rozvoj jadrovej technológie do roku 2050, ako sa navrhovalo v referenčnom dokumente technologickej platformy pre trvalo udržateľnú jadrovú energiu, ani miesto vyhradené pre projekt riadenej jadrovej syntézy ITER;

Smerom k roku 2050

93.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli európsku energetickú politiku, ktorá umožní masívny prechod na technológie, ktoré sú energeticky účinné a majú nízke emisie CO2, s cieľom uspokojovať potreby v oblasti spotreby energie; zdôrazňuje, že ak sú energetická účinnosť a úspory energie, ako aj ďalší rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov, naďalej prioritou, energetické potreby bude možné pokryť zo zdrojov s nízkymi emisiami do roku 2050;

94.   pripomína Komisii a členským štátom, že usmerňovanie prechodu k vysoko účinnému energetickému systému si vyžiada systémový prístup založený na synergiách medzi rozličnými odvetviami; zdôrazňuje kľúčový význam hodnotenia všetkých opatrení na základe ich prínosu k zníženiu emisií CO2; domnieva sa, že na tento účel by mal byť prioritou rozvoj miestnych integrovaných riešení;

95.   domnieva sa, že dlhodobé globálne a európske energetické otázky a otázky v oblasti zmeny klímy sú jedinečnou príležitosťou na to, aby sa umožnilo vytvorenie nových podnikateľských modelov v hospodárstve s cieľom podporiť ekologické inovácie a podnikanie;

96.   žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie realizovateľnosti projektov na rozvoj veterných elektrární v Severnom mori, ako aj projektu solárnych elektrární v Afrike;

97.   súhlasí, aby sa v rámci strategického plánu pre energetické technológie vypracoval politický program na rok 2030 a plán úloh energetickej politiky na rok 2050; na tento účel žiada Komisiu, aby vyhodnotila vývoj zastúpenia jednotlivých druhov energie podľa niekoľkých scenárov v závislosti od vývoja dopytu po energii, potenciálnych zdrojov energie, environmentálnych vplyvov, odhadovaných cien energie a CO2;

98.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že plán úloh umožní zameranie výskumu a vývoja energetických technológií, ako aj vzdelávania o nich na zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov a na uskladňovanie energie, zabezpečenie úspešnej prevádzky jadrových reaktorov štvrtej generácie a CCS, a najmä nájdenie alternatívy k rope používanej v doprave, pričom bude klásť dôraz na slnečnú energia, ktorej zdroj je nevyčerpateľný;

99.   pripomína, že je potrebné neustále podporovať výskum v oblasti transmutácie jadrového odpadu a jadrovej syntézy ako zdroja energie na veľmi dlhé obdobie;

o
o   o

100.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 114. (2) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 114. (3) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 82. (4) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 206. (5) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 424. (6) Prijaté texty, P6_TA(2008)0033. (7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0096. (8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0354. (9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0294. (10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0347. (11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0295. (12) Prijaté texty, P6_TA(2008)0346. (13) Prijaté texty, P6_TA(2008)0296. (14) Prijaté texty, P6_TA(2008)0545. (15) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. (16) Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8. (17) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 92.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite (2008/2118(INI))

P6_TA(2009)0039 A6-0492/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 2 a článok 141 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na uznesenie Rady a ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 29. júna 2000, o vyváženej účasti žien a mužov na rodinnom a pracovnom živote(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2000 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k Európe pre každý vek – podpora prosperity a medzigeneračnej solidarity(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení pracovného, rodinného a súkromného života(3),

–   so zreteľom na Európsky pakt mládeže, ktorý prijala Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 22. a 23. marca 2005 v Bruseli,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (KOM(2006)0571),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o právnom rámci opatrení na zosúladenie rodinného života s obdobím štúdia mladých žien v Európskej únii(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2007(7),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Demografická budúcnosť Európy: fakty a čísla (SEK(2007)0638),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy(8),

–   so zreteľom na uznesenie z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0492/2008),

A.   keďže ženy a muži sú si rovní z hľadiska ľudskej dôstojnosti, ako aj práv a povinností,

B.   keďže rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi je zásadou, ktorá je podstatou právneho systému, a keďže ju ako takú treba zohľadňovať a dodržiavať pri výklade a uplatňovaní právnych predpisov,

C.   keďže stále existujú značné rozdiely medzi ženami a mužmi vo všetkých ostatných aspektoch, ktoré sa vzťahujú na kvalitu pracovnej činnosti, napríklad zosúladenie pracovného a súkromného života, a keďže miera zamestnanosti žien, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti, dosahuje iba 62,4 % oproti 91,4 % v prípade mužov, zatiaľ čo 76,5 % pracovníkov zamestnaných na čiastočný úväzok sú ženy,

D.   keďže cieľom Lisabonskej stratégie je začleniť do pracovného trhu 60 % práceschopných žien; keďže kvantitatívne a kvalitatívne ciele lisabonskej stratégie a nových integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť(10) – najmä v súvislosti so zamestnaním žien a dospelých – vychádzajú z pochopenia, že z hľadiska trvalej udržateľnosti je neúnosné, aby sa plytvalo príslušnými zdrojmi a ich potenciálom, a že je ohrozená stabilita systémov dôchodkového a sociálneho zabezpečenia,

E.   keďže podľa zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi nesmie dochádzať k žiadnej priamej ani nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia, a to už vôbec nie z dôvodu materstva, preberania rodinných povinností či rodinného stavu,

F.   keďže z údajov uvedených vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z 12. októbra 2006 vyplýva, že krajiny a regióny s vysokou mierou zamestnanosti žien, ktoré majú k dispozícii systémy sociálnej ochrany, majú aj vyššiu mieru pôrodnosti,

G.   keďže tri hlavné problémy (demografické zmeny, globalizácia a zmena klímy), ktoré EÚ musí riešiť, si vyžadujú medzigeneračnú solidaritu na základe širokého paktu, a to nielen medzi generáciami, ale aj medzi rodmi,

H.   keďže pakt medzi rodmi a generáciami sa musí zakladať na tom, že jednotlivci budú môcť organizovať svoj pracovný a súkromný život a zosúladiť hospodárske požiadavky výroby v rámci zárobkovej činnosti s možnosťou vybrať si, akým úlohám sa chcú v ktorom čase venovať, a to v súlade s právami a povinnosťami stanovenými v právnych predpisoch a dohodách,

I.   keďže medzigeneračná zodpovednosť si vyžaduje, aby verejné orgány zaujali aktívny prístup a aby všetci sociálni aktéri prevzali vedúcu úlohu na zabezpečenie vysokej úrovne služieb všeobecného záujmu a vytvorenie potrebných systémov sociálneho zabezpečenia v dostatočnom rozsahu,

J.   keďže prítomnosť žien na trhu práce je spojená s kultúrnymi zmenami a reformami zameranými na účinnosť politík v prospech rovnováhy medzi pracovným, rodinným a súkromným životom a prerozdelenia úloh; keďže takéto politiky zahŕňajú rôzne oblasti, ktoré sú v podstatnej miere prepojené, a to od dočasne skráteného pracovného času až po sieť služieb osobnej starostlivosti, prostredníctvom zmeny pracovných zmlúv na plný úväzok na pracovné zmluvy na čiastočný úväzok a prostredníctvom dovoleniek (materská dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka a rodinná dovolenka),

K.   keďže demografické zmeny významne ovplyvňujú osobný a pracovný život ľudí; keďže nedostatočné služby, nízka úroveň miezd, oneskorené zaradenie sa do pracovného trhu, zdĺhavá postupnosť zmlúv na dobu určitú a nedostatok stimulov pre mladé ženy a mladých mužov patria medzi dôvody, prečo odkladajú založenie rodiny a plodenie detí na neskôr; keďže nepružné spôsoby zamestnávania a ťažkosti s návratom do zamestnania po určitom období vykonávania práce v domácnosti sťažujú slobodné rozhodnutia, či už sa týkajú úsilia o dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom alebo o striedanie pracovného a rodinného života,

L.   keďže nediskriminácia z dôvodu pohlavia sa na prvý pohľad a vo všeobecnosti vzťahuje nielen na ženy/matky, ale aj na mužov/otcov; keďže všetky politické kroky v tejto oblasti by sa už nemali sústreďovať výhradne na ženy a keďže európske a vnútroštátne politiky by odteraz mali zohľadňovať potreby a schopnosti mužov/otcov v tejto oblasti,

M.   keďže by sa pozornosť mala začať sústreďovať na situáciu diskriminácie súvisiacej s prácou v domácnosti, ktorá sa týka odchodu na materskú, otcovskú, rodičovskú a rodinnú dovolenku, pričom je potrebné určiť, či diskriminácia v takýchto prípadoch predstavuje niektorú formu diskriminácie z dôvodu pohlavia; keďže je potrebné dohodnúť sa na celoeurópskej definícii pojmu viacnásobnej diskriminácie,

N.   keďže koncepcia medzigeneračnej solidarity sa neobmedzuje iba na zabezpečenie pokračovania života, ale týka sa aj zodpovednosti vo vzťahu k starším a závislým osobám, pričom prispieva k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti a k jej propagovaniu v budúcich generáciách,

O.   keďže veľká chudoba nemusí byť v oblasti medzigeneračnej solidarity diskriminačným faktorom a keďže najchudobnejšie rodiny si tiež udržiavajú zväzky a činnosti, ktoré sú vyjadrením medzigeneračnej solidarity,

P.   keďže osoba, ktorá venuje svoj čas a svoje schopnosti starostlivosti o deti a ich výchove alebo starostlivosti o staršie osoby, by mala byť spoločensky uznanou, a keďže by sa tento cieľ mohol dosiahnuť priznaním individuálnych práv tejto osobe, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodku,

Q.   keďže vzdelávacia úloha rodičov vo vzťahu k budúcim generáciám a starším či závislým ľuďom a úloha žien a mužov ako opatrovateľov vo vzťahu k starším a závislým ľuďom je nevyhnutná pre zvyšovanie všeobecného blahobytu a mala by sa uznať ako taká prostredníctvom prierezových politík, a to aj čo sa týka žien a mužov, ktorí sa slobodne rozhodnú venovať sa jej naplno alebo čiastočne,

R.   keďže Komisia od októbra 2003 pokračuje v konzultáciách so sociálnymi partnermi o otázke vyváženosti pracovného, rodinného a súkromného života; keďže v rámci týchto konzultácií, ktoré vstúpili do druhej etapy, treba nájsť politiky a prostriedky umožňujúce zosúladenie "dobrých pracovných miest" s povinnosťami žien a mužov pokiaľ ide o prácu v domácnosti,

S.   berúc do úvahy významnú úlohu mužov v rámci uplatňovania skutočnej rovnosti,

T.   keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty(11) boli stanovené zásady flexiistoty vo vzťahu k ženám a keďže vo väčšine európskych regiónov nie je úprava pracovnej doby veľkou pomocou pre osoby s deťmi a keďže zamestnanci s deťmi majú menšiu možnosť zastávať pracovné miesta s pružnou pracovnou dobou ako zamestnanci, ktorí nemajú deti(12),

U.   keďže zosúladenie rodinného plánovania, súkromného života a pracovných ambícií je možné len vtedy, ak majú príslušné osoby z hospodárskeho a sociálneho hľadiska možnosť slobodne sa rozhodnúť a sú podporované politickými a hospodárskymi rozhodnutiami na európskej a vnútroštátnej úrovni bez toho, aby z toho vyplývali nevýhody, a ak je k dispozícii nevyhnutná infraštruktúra,

V.   keďže najmä pre ženy/matky existuje riziko "vynútenej" práce na čiastočný pracovný úväzok, čo je možnosť, ktorú často musia prijať z dôvodu nedostatku životaschopných štruktúr starostlivosti o deti, a keďže existuje aj nebezpečenstvo, že zmena z plného na čiastočný pracovný úväzok sa nemusí schváliť, čo sťažuje alebo dokonca znemožňuje dosiahnuť vyváženosť medzi pracovným, rodinným a súkromným životom,

1.   zdôrazňuje, že zásada solidarity medzi generáciami je jedným zo štrukturálnych kľúčov k európskemu sociálnemu modelu; v záujme dodržiavania tejto zásady žiada, aby verejné orgány na rozličných úrovniach zaujali aktívny postoj a aby sa všetci sociálni aktéri zapojili do zabezpečovania kvalitných sociálnych služieb všeobecného záujmu pre rodiny, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí sa nedokážu sami živiť;

2.   poukazuje na to, že politiky starostlivosti a poskytovanie opatrovateľských služieb v podstate súvisia s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi; kritizuje nedostatok cenovo výhodných, dostupných a kvalitných opatrovateľských služieb vo väčšine členských štátov, čo súvisí so skutočnosťou, že ženy a muži sa o starostlivosť nedelia rovnako, čo má naopak priamy negatívny dosah na možnosť žien, aby sa podieľali na všetkých aspektoch sociálneho, ekonomického, kultúrneho a politického života;

3.   zdôrazňuje, že kvalitné a cenovo dostupné zariadenia starostlivosti o deti otvorené v čase, keď to vyhovuje rodičom a deťom, ako aj cenovo dostupné a kvalitné opatrovateľské štruktúry pre starších ľudí a závislé osoby musia byť ústrednými prvkami sociálneho modelu EÚ a kľúčovými elementmi pri uľahčovaní prístupu žien na pracovný trh a k platenému zamestnaniu, kde môžu využívať svoje schopnosti na dosiahnutie ekonomickej nezávislosti;

4.   pripomína členským štátom ich záväzok na odstránenie prekážok rovnakého podielu žien a mužov na pracovnom trhu a na zavedenie starostlivosti o deti pre 90 % detí od troch rokov do veku, keď začínajú povinnú školskú dochádzku, a aspoň pre 33 % detí mladších ako tri roky, na ktorom sa dohodli počas rokovania Európskej rady v Barcelone v roku 2002; vyzýva členské štáty, aby navrhli podobné ciele pre opatrovateľské zariadenia pre staršie osoby a chorých rodinných príslušníkov;

5.   poukazuje na veľké rozdiely medzi mužmi a ženami pri rozdeľovaní domácich a rodinných kompetencií, ktoré vedú k tomu, že najmä ženy si volia pružné pracovné opatrenia alebo dokonca úplne odchádzajú z práce, čo má dôsledky na vývoj pracovnej kariéry žien, na pretrvávajúce platové rozdiely medzi mužmi a ženami a na akumuláciu dôchodkových práv;

6.   obáva sa, že návrh českého predsedníctva na starostlivosť o deti ako "najlepšiu alternatívu profesijnej kariéry" sa zameriava na tradičné rozdelenie práce medzi mužmi a ženami, to znamená na tradičnú koncepciu pracujúceho muža, ktorý môže pracovať na plný pracovný úväzok, o ktorého osobné potreby sa starajú "neviditeľné ruky" (ženy) organizujúce chod domácnosti a život rodiny;

7.   je veľmi znepokojený skutočnosťou, že návrh českého predsedníctva, najmä v časoch hospodárskej recesie, núti ženy, aby sa vzdali zamestnania a pokračovali v ich "prirodzenej" ceste, t. j. starali sa o deti a ďalších závislých rodinných príslušníkov; naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby vyvinuli všetko úsilie potrebné na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti starostlivosti o deti;

8.   zdôrazňuje, že zamestnanie rodiča alebo rodičov s plným pracovným úväzkom a so slušným platom môže pomôcť pri zabraňovaní chudobe aj napriek zamestnaniu a zároveň pomáha pri zmierňovaní hrozby chudoby v domácnostiach s jedným rodičom, ktoré sú postihnuté chudobou v oveľa väčšej miere (32 %);

9.   poukazuje na to, že systémy dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch stále ponechávajú mnohým ženám iba odvodené práva na základe zamestnania ich manželov, čo vedie k tomu, že väčšina starších ľudí žijúcich v chudobe sú ženy;

10.   vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali štrukturálnymi faktormi, ktoré prispievajú k rozdielom v systémoch dôchodkového zabezpečenia vrátane organizácie starostlivosti a zlaďovania rodinného a pracovného života, ako aj k rozdielom na pracovných trhoch, v odmeňovaní na základe pohlavia a k priamej diskriminácii v rámci dôchodkov z druhého a tretieho piliera;

11.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh novej smernice týkajúcej sa konkrétnych práv a záruk vo vzťahu k zosúladeniu pracovného a rodinného života, keď v rodine žijú závislí rodinní príslušníci (deti, starší ľudia a zdravotne postihnuté osoby);

12.   vyzýva výskumné zariadenia a inštitúty, aby investovali viac prostriedkov v záujme lepšej realizácie ekologických zlepšení výrobkov určených pre deti alebo pre ľudí odkázaných na starostlivosť, alebo všeobecne určených na použitie v domácnosti;

13.   vyzýva Eurostat, aby vypracoval opatrenia na prezentáciu údajov o starostlivosti o deti a o závislé osoby rozčlenenú podľa pohlavia;

14.   vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na uznanie schopností získaných pri plnení úloh v škole, pri opatere o závislé osoby a pri riadení domácnosti, aby sa tieto schopnosti mohli zohľadniť pri opätovnom vstupe na pracovný trh; poukazuje na to, že hodnotenie prierezových zručností má základný význam pri hodnotení schopností v súlade s najlepšími tradíciami národných experimentov so systémami, ktoré majú zosúladiť dopyt po pracovnej sile s jej ponukou;

15.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila informačnú kampaň a zaviedla pilotné projekty s cieľom uľahčiť vyváženú účasť žien a mužov na pracovnom a rodinnom živote;

16.   vyzýva členské štáty, aby posúdili možnosti pružného pracovného času pre rodičov (na základe slobodnej voľby) a pružných otváracích hodín zariadení starostlivosti o deti a aby tak pomohli ženám aj mužom lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život;

17.   žiada Komisiu, aby monitorovala osvedčené postupy členských štátov vo vzťahu k opatrovateľom a aby o týchto najlepších postupoch informovala všetky členské štáty s cieľom ukázať, že opatrovatelia majú veľmi dôležitú úlohu v oblasti medzigeneračnej solidarity, a podporiť uplatňovanie stratégie vo vzťahu k opatrovateľom v členských štátoch;

18.   vyzýva členské štáty, aby podporovali a propagovali operačné programy, ktoré začala Komisia v kontexte Európskej aliancie pre rodiny; žiada Komisiu, aby posilnila rozvoj nástrojov pre systematickú výmenu osvedčených postupov a výskum v tejto oblasti;

19.   vyzýva verejné orgány, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom umožniť pracujúcim matkám a otcom podporu v rámci politík, ktoré sú zamerané na presadzovanie rovnováhy medzi pracovným, rodinným a súkromným životom, a prístup k prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa;

20.   vyzýva členské štáty, aby podporovali režimy dovolenky (rodičovská dovolenka, dovolenka z dôvodu osvojenia, dovolenka na účely starostlivosti) uplatniteľné pre osoby, ktoré chcú prerušiť svoju pracovnú kariéru, aby mohli opatrovať závislú osobu;

21.   je presvedčený, že treba prijať opatrenia na zlepšenie prístupu nielen k materskej dovolenke, ale aj k otcovskej a rodičovskej dovolenke, s osobitným dôrazom na dovolenku pracujúcich otcov, berúc do úvahy, že vo všetkých členských štátoch si iba malý podiel mužov uplatňuje nároky na dovolenku;

22.   trvá na skutočnosti, že všetky osoby, ktoré chcú prerušiť alebo obmedziť svoju zárobkovú pracovnú činnosť, aby sa mohli venovať medzigeneračnej solidarite, by mali mať možnosť využívať pružný pracovný čas; preto vyzýva malé a stredné podniky, aby ochotnejšie spolupracovali, a verejné orgány vyzýva na väčšiu finančnú pružnosť v rozpočtovom plánovaní štátnej pomoci;

23.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi prehodnotila politiky zamerané na dosiahnutie vyváženosti medzi pracovným a rodinným životom, najmä tým, že:

24.   víta návrh zahrnúť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(13) osobitný článok týkajúci sa rovnováhy medzi pracovným, rodinným a osobným životom a poukazuje na potrebu takéhoto ustanovenia pri stanovovaní dĺžky pracovného týždňa a pracovnej pohotovosti;

25.   žiada členské štáty, aby každej osobe, ktorá dočasne prerušila svoju pracovnú činnosť s cieľom venovať sa výchove detí alebo starostlivosti o staršie či závislé osoby, zabezpečili možnosť (opätovného) zaradenia sa do pracovného trhu a zachovania si práva na opätovné obsadenie svojho pôvodného pracovného miesta a na pracovný postup;

26.   poukazuje na to, že príjmy žien a platené zamestnanie sú stále kľúčom k ich hospodárskej nezávislosti a k väčšej rovnosti žien a mužov v rámci celej spoločnosti;

27.   zdôrazňuje, že solidarita vo vzťahu k našim starším spoluobčanom sa musí posilniť, ale že sa musí spojiť aj s recipročnou solidaritou vo vzťahu k deťom a mladým ľuďom, pretože starší ľudia odovzdávajú životnú múdrosť, znalosti a skúsenosti, ale mladšie pokolenia dodávajú energiu, dynamiku, radosť zo života a nádej;

28.   domnieva sa, že medzigeneračnú solidaritu treba podporovať rozumnými daňovými politikami (formou prevodov, odpočtov a úľav), opatreniami na podporu aktívneho starnutia, politikami na rozvoj schopností a integrovanými sieťami služieb pre deti, starších ľudí, zdravotne postihnutých ľudí a ľudí, ktorí sa o seba nedokážu postarať, pričom treba vyhodnotiť pozitívny či negatívny vplyv týchto opatrení na osobnú voľbu a vyváženosť medzi pracovným, rodinným a súkromným životom;

29.   pripomína Komisii a členským štátom, že treba prijať pozitívne opatrenia na prospech žien a mužov, konkrétne s cieľom uľahčiť ich návrat do zamestnania po období, v ktorom sa venovali rodinným povinnostiam (výchove detí a/alebo starostlivosti o chorého či postihnutého rodiča), a to prostredníctvom podpory politík (opätovného) zaradenia sa do pracovného trhu s cieľom umožniť týmto ľuďom znovu získať finančnú nezávislosť;

30.   vyzýva členské štáty, aby podporovali rozpočtovú politiku, ktorá zohľadňuje finančné povinnosti domácností a najmä náklady na starostlivosť o deti a na opateru starších a závislých osôb prostredníctvom daňového systému alebo systému daňových úľav;

31.   vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje daňové systémy a stanovili daňové sadzby na základe individuálnych práv, a následne požaduje individualizáciu práv na dôchodok a práv v rámci systému sociálneho zabezpečenia;

32.   vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby v záujme účinnosti zásady rovnosti medzi ženami a mužmi prijali osobitné opatrenia na prospech žien a aby tak napravili zjavné prípady de facto nerovnosti vo vzťahu k mužom; domnieva sa, že opatrenia tohto druhu, ktoré by sa mali uplatňovať, pokým tieto situácie pretrvávajú, musia byť primerané a musia v každom prípade zodpovedať sledovanému cieľu;

33.   žiada vnútroštátne a miestne orgány, aby vypracovali programy zamerané na mladých ľudí, ktoré budú obsahovať medzigeneračný rozmer, aby mladá generácia pochopila, že súčasná úroveň prosperity a blahobytu je výsledkom úsilia a tvrdej práce predchádzajúcich generácií;

34.   vyzýva európske inštitúcie a všetky verejné orgány, aby aktívne zohľadňovali zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi pri prijímaní a uplatňovaní právnych predpisov, tvorbe verejných politík a plnení všetkých svojich úloh;

35.   žiada médiá, aby venovali pozitívnu a trvalú pozornosť medzigeneračným vzťahom, a to prostredníctvom spravodajstva o medzigeneračných otázkach, diskusií medzi rôznymi vekovými skupinami a všeobecnejšie aj šírením pozitívneho obrazu o prínose staršej generácie pre spoločnosť;

36.   trvá na tom, aby sa zásada rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí zohľadňovala vo všetkých hospodárskych a sociálnych politikách a politikách zamestnanosti, pretože to pomôže zabrániť segregácii na trhu práce a odstrániť rozdiely v odmeňovaní, ako aj podporiť rozvoj podnikateľských aktivít žien;

37.   vzhľadom na zmeny modelu rodiny a na postupné začleňovanie žien na pracovnom trhu sa domnieva, že treba prehodnotiť tradičný systém starostlivosti o závislé osoby; odporúča, aby členské štáty rozšírili a doplnili ochranu, ktorú poskytujú ich sociálne služby, s cieľom zabezpečiť, aby sa právo na sebarealizáciu mohlo uplatňovať vždy na základe rovnosti a aby sa vykonávala starostlivosť o závislé osoby;

38.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, parlamentom a vnútroštátnym štatistickým úradom členských štátov, Medzinárodnému úradu práce, Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Rozvojovému programu Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. ES C 218, 31.7.2000, s. 5. (2) Ú. v. ES C 232, 17.8.2001, s. 381. (3) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 492. (4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 131. (5) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 112. (6) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 66. (7) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 324. (8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0066. (9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0399. (10) Pozri oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010) (KOM(2007)0803). (11) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 174. (12) Eurostat, Život žien a mužov v Európe, 2008, s. 89. (13) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 3. februára 2009 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (2008/2144(INI))

P6_TA(2009)0040 A6-0012/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii, ktorý predložila Roberta Angelilli v mene skupiny UEN (B6-0216/2008),

–   so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom je zakotvené právo detí na ochranu a starostlivosť,

–   so zreteľom na článok 34 Dohovoru OSN z 20. novembra 1989 o právach dieťaťa a opčný protokol k tomuto dohovoru z 25. mája 2000 o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii (ďalej len "opčný protokol"),

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii(1) (ďalej len "rámcové rozhodnutie"),

–   so zreteľom na správu Komisie zo 16. novembra 2007 založenú na článku 12 rámcového rozhodnutia Rady z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (KOM(2007)0716) (ďalej len "správa Komisie"),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 13. júla 2007 o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním (ďalej len "dohovor Rady Európy"),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008: Európska stratégia v oblasti práv dieťaťa(2),

–   so zreteľom na závery Paktu z Ria de Janeira o prevencii a zastavení pohlavného zneužívania detí, ktorý bol dohodnutý 25. – 28. novembra 2008 na III. svetovom kongrese proti pohlavnému zneužívaniu detí a mládeže,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0012/2009),

A.   keďže dohovor Rady Európy podpísaný dvadsiatimi členskými štátmi EÚ je prvým medzinárodným právnym nástrojom na označenie rôznych foriem pohlavného zneužívania detí za trestné činy, vrátane takého zneužívania, ku ktorému došlo okrem iného použitím násilia, nátlaku alebo hrozieb, a to i v rámci rodiny,

B.   keďže sedem členských štátov ešte stále nepodpísalo dohovor Rady Európy a osem členských štátov stále neratifikovalo opčný protokol,

C.   keďže deti stále častejšie využívajú nové technológie a keďže deti a mladí ľudia trávia čoraz väčšiu časť svojho spoločenského života na internete, kde sa používajú neustále sa rozvíjajúce progresívne technológie a komunikačné nástroje; keďže v dôsledku toho využíva internet čoraz väčší počet potenciálnych alebo skutočných sexuálnych delikventov na prípravu pohlavného zneužívania detí, najmä prostredníctvom nadväzovania priateľstva s deťmi na sexuálne účely (tzv. grooming) a detskej pornografie,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

o
o   o

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie aj Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2004, s. 44. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o obnove televízneho vysielania NTDTV do Číny prostredníctvom Eutelsatu

P6_TA(2009)0041 P6_DCL(2008)0086

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola podpísaná a vyhlásená 7. decembra 2000 a ktorá ochraňuje slobodu a pluralitu médií,

–   so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.   keďže EÚ je založená na zásadách slobody, demokracie a rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu a týchto zásad sa aj pridŕža,

B.   keďže sloboda prejavu, najmä sloboda médií vrátane internetu, je v Číne veľmi obmedzená,

C.   keďže NTDTV je nezisková televízna stanica a je jedinou nezávislou televíznou stanicou, ktorá vysiela v čínskom jazyku do Číny od roku 2004,

D.   keďže 16. júna 2008, niekoľko týždňov pred olympijskými hrami, Eutelsat prerušil vysielanie NTDTV do Číny, pričom uviedol technické dôvody a neposkytol žiadne iné vysvetlenie,

1.   naliehavo žiada Eutelsat, aby bezodkladne obnovil vysielanie NTDTV do Číny a aby uviedol dôvody tohto prerušenia;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia a pomohli obnoviť vysielanie NTDTV do Číny a podporili prístup miliónov čínskych obyvateľov k necenzurovaným informáciám;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a členským štátom: