Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 8. júna 2011 - ŠtrasburgFinálna verzia
Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku *
 66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov
 Siedmy program EÚ v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností
 Obchodné vzťahy medzi EÚ a Kanadou
 Ratingové agentúry
 Zaručenie nezávislých posúdení vplyvu
 Vonkajší rozmer sociálnej politiky, podpora pracovných a sociálnych noriem a sociálna zodpovednosť európskych podnikov
 Nástroj financovania rozvojovej spolupráce
 Možnosti politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky
 Spolupráca pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020
 Viac ako HDP − Meradlo pokroku v meniacom sa svete
 Európske programy satelitnej navigácie
 Nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu

Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku *
PDF 89k   DOC 40k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku (14142/2010 – C7-0369/2010 – 2010/0820(NLE))
P7_TA(2011)0254 A7-0185/2011

(Konzultácia)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14142/2010),

–   so zreteľom na článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0369/2010 ),

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0185/2011 ),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh rozhodnutia;

4.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Návrh Rady   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)   Rada XXXXX. 20XX [dátum prijatia príslušných záverov Rady] dospela k záveru, že Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky v každej z uvedených oblastí.
(4)   Rada XXXXX. 20XX [dátum prijatia príslušných záverov Rady] dospela k záveru, že Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky v každej z uvedených oblastí. Každý príslušný členský štát by mal do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia písomne informovať Európsky parlament a Radu o opatreniach, ktoré sa rozhodol prijať v súvislosti s odporúčaniami obsiahnutými v hodnotiacich správach a uvedenými v následných správach, ktoré ešte treba realizovať.

66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov
PDF 178k   DOC 129k
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 8. júna 2011 k 66. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2011/2030(INI) )
P7_TA(2011)0255 A7-0189/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä jej článok 34,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade o prioritách Európskej únie na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktorý predložil Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE (B7-0072/2011 ),

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. marca 2010 k 65. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1) ,

–   so zreteľom na priority EÚ na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré Rada prijala 25. mája 2010(2) ,

–   so zreteľom na 65. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), najmä na jeho rezolúcie o medzinárodnej spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci v prípade prírodných katastrof, od pomoci k rozvoju(3) , o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike(4) , o situácii v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(5) , o podpore demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku(6) , o podpore mieru ako nevyhnutnej podmienky plného uplatňovania všetkých ľudských práv všetkými(7) , o zlepšovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti ľudských práv(8) , o operačných činnostiach na rozvoj systému Organizácie Spojených národov(9) , o úlohe Organizácie Spojených národov pri podpore rozvoja v kontexte globalizácie a vzájomnej závislosti(10) , o smerovaní k novému medzinárodnému hospodárskemu poriadku(11) , o spolupráci medzi Organizáciou Spojených národov, národnými parlamentmi a Medziparlamentnou úniou(12) , o Organizácii Spojených národov v rámci globálneho riadenia(13) , o smerovaní k vybudovaniu sveta bez jadrových zbraní: urýchlenie vykonávania záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia(14) , o preskúmaní štruktúry Organizácie Spojených národov na upevnenie mieru(15) a o plnení sľubu: zjednotení v záujme dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia(16) ,

–   so zreteľom na návrh rezolúcie zo 14. septembra 2010(17) a rezolúciu(18) VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov z 3. mája 2011,

–   so zreteľom na hodnotiacu konferenciu z roku 2010, na ktorej sa zúčastnili strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a na preskúmanie rozvojových cieľov tisícročia, Komisiu pre upevnenie mieru a Radu pre ľudské práva,

–   so zreteľom na správu predloženú sprostredkovateľmi o preskúmaní Komisie pre upevnenie mieru s názvom Preskúmanie štruktúry OSN na upevnenie mieru(19) ,

–   so zreteľom na nový orgán OSN pre rodovú rovnosť (orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien – OSN Ženy),

–   so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva s názvom Podpora ľudských práv a základných slobôd prostredníctvom lepšieho chápania tradičných hodnôt ľudstva, prijatú 24. marca 2011, a na negatívne stanovisko EÚ týkajúce sa tejto rezolúcie,

–   so zreteľom na predbežný zoznam bodov, ktoré sa majú zahrnúť do programu 66. riadneho zasadnutia Valného zhromaždenia(20) ,

–   zo zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a preskúmanie v roku 2011(21) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o budúcnosti strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou po treťom samite EÚ – Afrika(22) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP16)(23) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti(24) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí(25) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme OSN(26) ,

–   so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0189/2011 ),

A.   keďže dochádza k podstatnej premene medzinárodného poriadku, ktorá pre Európsku úniu znamená výzvu, aby sa aktívnejšia zameriavala na súčasné a vznikajúce svetové veľmoci a iné dvojstranné a viacstranné partnerstvá s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a všeobecne celý svet,

B.   keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru, bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže EÚ sa v súlade s článkom 21 ZEÚ oficiálne zaviazala ku skutočnému multilateralizmu so silnou OSN v jeho centre, čo je nevyhnutné na riešenie globálnych výziev, ako sú zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, znižovanie chudoby a rozvoj pre všetkých, dôsledky demografických zmien, migrácia, ako aj medzinárodný organizovaný zločin,

C.   keďže EÚ čelí mnohým výzvam prudko sa meniaceho sveta, ktoré si vyžadujú jednotnú medzinárodnú reakciu; keďže v tomto úsilí môže EÚ čerpať z účinného multilateralizmu, všeobecných hodnôt ľudských práv, otvoreného svetového hospodárstva založeného na medzinárodne dohodnutých transparentných a spravodlivých pravidlách a svojej jedinečnej škály nástrojov,

D.   keďže Lisabonskou zmluvou boli vytvorené nové stále štruktúry pre vonkajšie zastúpenie EÚ a v dôsledku toho sa od nových predstaviteľov EÚ žiada, aby prevzali úlohy, ktoré v minulosti vykonávalo rotujúce predsedníctvo EÚ,

E.   keďže v článku 34 ZEÚ sa stanovuje, že členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, a tiež, že členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, zosúlaďujú svoju činnosť s inými členskými štátmi a v plnej miere informujú tieto štáty a vysokého predstaviteľa Únie a obhajujú pozície a záujmy Únie; keďže členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Portugalsko a Nemecko) nezosúladili svoje kroky a neprišli s jednotným stanoviskom týkajúcim sa vojenského zásahu v Líbyi, najmä so zreteľom na hlasovanie o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN z roku 1973,

F.   keďže článkom 47 ZEÚ sa Únii priznáva právna subjektivita, z čoho vyplývajú jej práva a povinnosti podľa medzinárodného práva; keďže EÚ akceptuje ciele a dodržiava zásady Charty Organizácie Spojených národov; keďže Lisabonská zmluva ako celok umožňuje Únii, aby zohrávala medzinárodnú úlohu primeranú jej dôležitému hospodárskemu postaveniu a jej ambíciám a aby plnila úlohu celosvetového aktéra, ktorý je schopný podeliť sa o zodpovednosť za svetovú bezpečnosť a prevziať vedenie pri vymedzovaní spoločných, mnohostranne dohodnutých reakcií na spoločné výzvy jednotnejším spôsobom, ako bolo načrtnuté v európskej bezpečnostnej stratégii v roku 2003; keďže Únia musí jasne identifikovať svoje strategické záujmy a ciele, aby mohla účinne konať, ,

G.   keďže globálne partnerstvá sú nástrojom na dosiahnutie spoločne stanovených globálnych cieľov; keďže EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a dôležitým partnerom OSN v jej úsilí v rámci všetkých troch pilierov jej činnosti vrátane krízových situácií i situácií po skončení krízy a príspevok členských štátoch dosahuje až 38 % riadneho rozpočtu OSN; keďže pevné a stabilné partnerstvo EÚ – OSN je základom činnosti Organizácie Spojených národov a kľúčom k úlohe EÚ ako globálneho aktéra,

H.   keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo významne prispieť k ďalšiemu vykonávaniu rezolúcií BR OSN č. 1325,  1820 a následných rezolúcií tak z hľadiska jej vnútornej štruktúry, ako aj vonkajších činností a politík,

I.   keďže po odporúčaní Rady OSN pre ľudské práva Valné zhromaždenie OSN 1. marca 2011 hlasovalo za pozastavenie členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva,

J.   keďže výsledkom rozhodnejšieho úsilia zameraného na boj proti terorizmu vo svete je zvýšená potreba zaoberať sa otázkou bezpečnosti pri plnom dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

Európska únia v systéme Organizácie Spojených národov


   a) podporovať účinný multilateralizmus ako prvoradý strategický záujem Únie a posilňovať súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra na pôde OSN, okrem iného tým, že sa zlepší koordinácia vnútorných konzultácií EÚ o otázkach týkajúcich sa OSN, a podporí sa väčší rozsah aktívnej pomoci v rámci širokého spektra problémov; poveriť podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie vypracovaním usmernení pre pravidelné konzultácie veľvyslancov členských štátov s veľvyslancami EÚ, najmä tými, ktorí pracujú na multilaterálnej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, aby EÚ mohla úspešne vykonávať svoj program týkajúci sa OSN a naplniť očakávania členov OSN, pokiaľ ide o jej schopnosť konať; podporovať väčšiu súdržnosť v rámci systému OSN, ako aj medzi pozíciami členských štátov EÚ a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú posilnenia vplyvu EÚ koordinovaným a strategickým využívaním rôznych a konkrétnych vstupných bodov (v EÚ a členských štátoch), posilniť svoju schopnosti rokovať s inými regionálnymi skupinami včas; poskytnúť zástupcom EÚ riadny mandát, aby mohli účinne rokovať v mene členských štátov,
   b) v plnej miere využiť ustanovenia rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276 o účasti EÚ na činnosti OSN, ktorá obsahuje ustanovenia potrebné na aktívnu činnosť EÚ vo VZ OSN; opätovne potvrdiť svoj záväzok, že OSN je v centre zahraničnej politiky EÚ, a zotrvať na stanovisku, že účinná účasť na činnosti OSN nie je len strategickou prioritou EÚ, ale je aj v súlade s dosahovaním cieľov OSN, a ako taká i v záujme všetkých členov OSN; zlepšiť koordináciu členských štátov EÚ v rámci BR OSN a podporovať členské štáty, ktoré sú tiež členmi BR OSN, a v súlade s čl. 34 ods. 2 ZEÚ vyzvať podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zastupovala EÚ v BR OSN vždy, keď sa prijme spoločné stanovisko,
   c) snažiť sa o lepšie stanovovanie priorít a prenosových kanálov medzi Bruselom a delegáciou EÚ v New Yorku vrátane lepšej spolupráce s Politickým a bezpečnostným výborom, ako aj jasnejšieho a štruktúrovanejšieho systému podpory inštitúciami EÚ v Bruseli,
   d) komunikovať so strategickými partnermi EÚ v rámci systému OSN; ďalej, poskytovať strategickým partnerstvám multilaterálny rozmer zahrnutím globálnych záležitostí do programov bilaterálnych a multilaterálnych samitov EÚ,
EÚ a globálne riadenie
   e) zlepšiť globálne riadenie a usilovať sa o nájdenie udržateľných riešení otázky vzťahu medzi G-zoskupeniami a systémom OSN, na základe čoho by mohli tieto skupiny užitočným spôsobom uskutočňovať tematické diskusie a zaoberať sa hospodárskymi otázkami, a to za predpokladu, že OSN si zachová svoju hlavnú úlohu a i naďalej bude legitímnym orgánom pre globálne riadenie; zároveň považovať skupiny G-8 a G-20 za dôležité fóra na stanovenie riešení na globálnej úrovni, ku ktorým musí EÚ aktívne prispievať prostredníctvom koordinovaných pozícií; podporovať iniciatívu predsedu VZ OSN na organizovanie diskusií VZ s predsedníctvom G-20 pred konaním samitov G-20 alebo po nich,
   f) prispieť k uvedeniu do praxe novej jednotnej kompozitnej rodovej štruktúry, ktorá nahrádza štyri existujúce subjekty OSN pre oblasť rodových otázok v rámci prebiehajúceho procesu zjednotenia systému; plne podporovať a obhajovať primeraný rozpočet, aby orgán OSN Ženy mohol plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v presadzovaní rodovej rovnosti a ochrane a posilňovaní postavenia žien, aj počas konfliktov a v situáciách po skončení krízy, a to v úzkej koordinácii s ostatnými zložkami systému OSN, pričom treba udržiavať úzke kontakty s touto organizáciou, uplatňovať rodovú rovnosť vo všetkých opatreniach zameraných na pripravenosť nástroja stability na krízové situácie,
   g) prispievať k zlepšovaniu účinnosti a transparentnosti OSN, ako aj k zlepšovaniu riadenia finančných zdrojov OSN,
   h) využiť prvý rokovací text o reforme BR OSN ako príležitosť dôkladne sa sústrediť na spoločné body a dosiahnuť viditeľný pokrok, pokiaľ ide o objasnenie právomocí BR OSN vo vzťahu k ostatným orgánom OSN, prijímanie členov s cieľom zlepšiť reprezentatívnosť a legitímnosť BR OSN a preskúmanie pracovných metód BR OSN; zdôrazniť potrebu komplexnej reformy BR OSN s cieľom posilniť jej legitímnosť, regionálne zastúpenie a účinnosť; podporovať reformný proces, ktorý môžu nezvratne začať členské štáty EÚ, ak v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy posilňovať zahraničnú politiku EÚ a úlohu EÚ v otázkach celosvetového mieru, bezpečnosti a regulácie budú pre EÚ požadovať kreslo v rozšírenej a zreformovanej BR OSN; urýchlene motivovať členské štáty, aby na tento účel vypracovali spoločné stanovisko; do prijatia takéhoto spoločného stanoviska bezodkladne schváliť rotačný systém v Bezpečnostnej rade OSN s cieľom zabezpečiť stále kreslo EÚ v Bezpečnostnej rade OSN,
   i) posilňovať úlohu Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva, podporovať zodpovednosť a ukončiť beztrestnosť, ďalej podporovať dôležitú prácu Medzinárodného trestného súdu ako jedinej stálej a nezávislej súdnej inštitúcie s príslušnosťou na konanie vo veci najzávažnejších zločinov, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu, vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov; podporovať pevný a úzky vzťah medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN v súlade s článkom 2 Rímskeho štatútu a podporiť globálnu ratifikáciu Rímskeho štatútu všetkými členskými štátmi OSN,
Mier, bezpečnosť a spravodlivosť
Prevencia a riadenie krízy, mediácia a udržanie a upevnenie mieru
   j) posilniť štruktúry na prevenciu krízy a ich účinnosť v rámci rozvojového programu OSN s cieľom transformovať túto organizáciu, aby zastávala vedúce miesto v prevencii krízy a oživení hospodárstva po kríze; posilniť štruktúry EÚ v oblasti prevencie konfliktov a zlepšiť spoluprácu v tejto oblasti s OSN, OBSE, Africkou úniou (AÚ) a inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj občianskou spoločnosťou, hospodárskymi subjektmi, súkromnými podnikmi, jednotlivcami a znaleckými organizáciami,
   k) usilovať sa o dosiahnutie konsenzu o doktríne o zodpovednosti za ochranu a o vypracovanie operatívneho prístupu k nej; nabádať na vykonávanie zodpovednosti za ochranu, okrem iného ďalším zlepšením mechanizmu na jej uplatňovanie a posilňovaním úlohy regionálnych organizácií, ako je AÚ a Liga arabských štátov, posilňovaním mechanizmov včasného varovania v rámci OSN a lepším vymedzením úloh príslušných orgánov OSN, pričom sa zároveň zdôrazní dôležitosť tohto vykonávania z hľadiska predchádzania konfliktom a ich urovnávania mierovou cestou; zohľadniť rezolúciu BR OSN 1970 (2011) z 26. februára 2011, v ktorej všetci stáli členovia Bezpečnostnej rady vôbec po prvýkrát vyzvali Medzinárodný trestný súd, aby začal vyšetrovanie proti úradujúcej vláde na základe údajných zločinov proti ľudskosti a v súlade s doktrínou o zodpovednosti za ochranu v súvislosti s prebiehajúcou krízou; zohľadniť tiež rezolúciu BR OSN 1973 (2011) zo 17. marca 2011, v ktorej sa zdôrazňuje odhodlanie medzinárodného spoločenstva zabezpečiť ochranu civilistov a oblastí obývaných civilistami, ako prvé praktické vykonávanie doktríny o zodpovednosti za ochranu v rámci jasného mandátu OSN, a to v súvislosti s prebiehajúcou krízou,
   l) uznať prácu mediačných orgánov OSN, ako je Útvar mediačnej podpory Oddelenia pre politické záležitosti, a podporovať zvýšenie počtu zamestnancov týchto orgánov; podporiť partnerstvo EÚ s útvarom mediačnej podpory a zabezpečiť, aby ESVČ z tohto hľadiska zohrávala významnú úlohu,
   m) podporovať bezpečnosť a stabilizáciu v krízových oblastiach predchádzaním konfliktom, mediáciou, dialógom, budovaním kapacít na miestnej úrovni, obnovou, rekonštrukciou a stratégiami na upevňovanie mieru po konfliktoch, ktoré podporujú trvalé riešenia pomocou hladkého prechodu od krátkodobého a strednodobého úsilia k dlhodobým rozvojovým stratégiám; zabezpečiť, aby sa upevňovanie mieru a rozvojové politiky plánovali a vykonávali v rámci rozsiahlej jednotnej stratégie OSN, ktorá včas zohľadňuje potreby v oblasti upevnenia mieru a budúci prechod k dlhodobejšej stratégii v štádiu plánovania a vykonávania a na základe ktorej EÚ prijíma svoje vlastné opatrenia; keďže stabilizácia konfliktom zmietanej krajiny si vyžaduje komplexnejšiu činnosť a integrovaný prístup, a nielen nasadenie vojenských jednotiek, riadiť potrebné kapacity prostredníctvom takejto stratégie s cieľom primerane riešiť pôvodné príčiny konfliktu, keďže polovica z krajín, v ktorých prebiehajú operácie na udržanie mieru, sa dostane opäť do konfliktu v priebehu 10 rokov po odchode mierových jednotiek,
   n) trvať na potrebe vziať si ponaučenia z nedávneho vývoja v Japonsku a predložiť návrhy; zvýšiť bezpečnostné normy v existujúcich jadrových elektrárňach, najmä v seizmicky aktívnych oblastiach; vyzývať na lepšiu spoluprácu v prípade podobných prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, aby sa minimalizovali dôsledky uvoľnenia rádioaktivity na ľudí a životné prostredie,
   o) vypracovať jasne definovanú strategickú víziu EÚ týkajúcu sa nástrojov na predchádzanie kríze a krízového riadenia a preskúmať možnosti riadenia konkrétneho projektu novozaloženou ESVČ, pričom sa uzná význam predchádzania kríze a krízového riadenia v rámci vonkajšej činnosti EÚ;
   p) zamerať sa na zabezpečenie vnútroštátneho vlastníctva stratégií na upevňovanie mieru od úvodného návrhu po realizáciu na mieste s využitím osvedčených postupov a úspešných realizácií; napomáhať prierezový program vývoja, na základe ktorého je budovanie štátu podporované jasne formulovaným úsilím o upevňovanie mieru a dosiahnutie rozvoja, pričom hospodárske aspekty zohrávajú prvoradú úlohu,
   q) klásť väčší dôraz na úlohu konsolidovať mier v situáciách po konfliktoch poskytnutím strategického poradenstva, ako aj využitím odborných znalostí a financovania z celého sveta na pomoc pri projektoch obnovy; mobilizovať zdroje a nové zdroje financovania a financovať včasnú obnovu v záujme rekonštrukcie krajiny po konflikte;
   r) prispieť k zvýšeniu využívania ženských civilných odborníkov a podporovať národné akčné plány v duchu rezolúcie BR OSN 1325 a akčného plánu generálneho tajomníka OSN na zabezpečenie účasti žien na upevňovaní mieru,
Globálna spolupráca v oblasti krízového riadenia v rámci partnerstiev
   s) považovať ju za strategickú prioritu EÚ s cieľom posilniť medzinárodné partnerstvá v oblasti krízového riadenia a zlepšiť dialóg s ostatnými významnými aktérmi krízového riadenia, ako sú OSN, NATO, AÚ a tretie krajiny, napríklad USA, Turecko, Nórsko a Kanada; zladiť opatrenia priamo na mieste, vymieňať si informácie a združovať zdroje v oblasti udržiavania a upevňovania mieru vrátane spolupráce v oblasti krízového riadenia, a najmä námornej bezpečnosti a boja proti terorizmu podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti zlepšiť koordináciu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a bilaterálnymi darcami,
   t) s pripomenutím, že BR OSN má prvotnú zodpovednosť za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, zdôrazniť potrebu úzkej spolupráce EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, a najmä v humanitárnych záchranných operáciách; posilniť úsilie na zabezpečenie toho, že členské štáty EÚ budú primerane a koordinovaným spôsobom prispievať na misie OSN; ďalej skúmať spôsoby, ktorými môže EÚ ako celok lepšie prispieť k úsiliu OSN, ako napríklad začatím premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN,
   u) vytvoriť širší strategický rámec pre partnerstvo v oblasti krízového riadenia medzi EÚ a regionálnymi a subregionálnymi organizáciami, ako je AÚ, Liga arabských štátov alebo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a OSN, a najmä posilniť trojstranný vzťah medzi Mierovou a bezpečnostnou radou AÚ, BR OSN a Politickým a bezpečnostným výborom EÚ s cieľom napomôcť zabezpečenie súdržnosti a vzájomného zintenzívnenia úsilia na podporu AÚ; zlepšiť predvídateľnosť, udržateľnosť a pružnosť financovania mierových operácií s mandátom OSN, ktoré vykonáva AÚ; hľadať riešenia, ktoré sú predpokladom užšej spolupráce medzi EÚ a AÚ v konkrétnych oblastiach ich činnosti, a tým zlepšiť kapacity včasného varovania a predchádzania konfliktom a prispieť k výmenám najlepších postupov a odborných poznatkov v oblasti krízového riadenia,
   v) prispieť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci realizácie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry s cieľom riešiť výzvy týkajúce sa mieru a bezpečnosti na africkom kontinente; zdôrazniť význam poskytovania predvídateľného a udržateľného financovania afrických operácií na podporu mieru, potreby vytvárania miestnych pružných kapacít a odhodlania ochraňovať civilistov v ozbrojených konfliktoch,
   w) so zreteľom na regionálny rozmer konfliktov na africkom kontinente vyvíjať úsilie na posilnenie vzťahov so subdregionálnymi organizáciami vrátane ECOWAS, Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADEC) a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) a zapojiť ich a krajiny regiónu do krízového riadenia,
Štruktúra upevnenia mieru, preskúmanie Komisie pre upevnenie mieru
   x) poskytnúť pomoc pri vykonávaní úlohy, ktorou je umožniť, aby štruktúra OSN v oblasti upevňovania mieru splnila očakávania, ktoré sprevádzali jej vytvorenie, a to predložením odporúčaní vyplývajúcich z procesu preskúmania Komisie pre upevnenie mieru, aj v záujme ďalšieho zlepšovania účinnosti Komisie pre upevnenie mieru; podporiť vytvorenie stabilnej globálnej štruktúry na upevnenie mieru na základe partnerstva medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať zlepšeniu činnosti priamo na mieste, posilňovaniu vzťahov s medzinárodnými finančnými inštitúciami v záujme vytvorenia pracovných miest a riešenia hospodárskych problémov a podpore užšieho vzťahu medzi udržiavaním a upevňovaním mieru; podporovať štruktúrovanejší vzťah medzi Komisiou pre upevnenie mieru a generálnym riaditeľstvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre globálne a multilaterálne záležitosti, najmä jej riaditeľstvom pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku a VZ OSN, BR OSN a Hospodárskou a sociálnou radou, aby sa zabezpečila väčšia súčinnosť medzi udržiavaním a upevňovaním mieru a rozvojovými opatreniami priamo na mieste; hľadať spôsoby, ktorými možno posilniť poradnú úlohu Komisie pre upevnenie mieru, ktorú zohráva voči BR OSN a ktorej sa zodpovedá, zlepšiť spoluprácu Komisie pre upevnenie mieru s Úradom pre podporu upevnenia mieru a posilniť väzby s regionálnymi organizáciami a medzinárodnými finančnými inštitúciami; posilniť existujúce partnerstvo medzi Komisiou pre upevnenie mieru a partnerstvom EÚ pre upevnenie mieru pomocou prístupu zdola nahor k riešeniu konfliktov, ktorý zohľadní činnosti neštátnych účastníkov pri upevňovaní mieru,
   y) vyvinúť úsilie a uvoľniť potenciál Komisie pre upevnenie mieru prostredníctvom posilneného prepojenia s terénom s cieľom maximalizovať hodnotu špecifických vstupných bodov Komisie pre upevnenie mieru a pracovníkov OSN v teréne, ktorí by mohli mať úžitok z jej strategického usmerňovania a politického vplyvu, najmä v oblasti posilnenia inštitúcií,
Jadrové odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, reforma Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu
   z) v dôsledku jadrovej katastrofy v Japonsku dôkladne reformovať MAAE ukončením jej dvojitej funkcie kontrolovania jadrovej energie a zároveň jej podporovania a obmedziť zodpovednosť MAAE za dohľad nad odvetvím jadrovej energetiky, ako aj kontrolu dodržiavania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; ďalej vyvíjať úsilie s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnostné normy odteraz stanovovala a určovala Svetová zdravotnícka organizácia, pričom sa bude od členských štátov požadovať, aby sa v právnych predpisoch dodržiavali tieto normy, a WHO bude mať k dispozícii potrebný personál, ktorý bude zabezpečovať tieto ďalšie úlohy,
   aa) podporovať vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z preskúmania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 2010, najmä však vyvíjať úsilie o vybudovanie bezpečnejšieho sveta pre všetkých a ako dlhodobý cieľ dosiahnuť mier a bezpečnosť vo svete bez jadrových zbraní, ešte viac zlepšiť transparentnosť v záujme zvýšenia vzájomnej dôvery, dosiahnuť rýchlejší skutočný pokrok smerom k jadrovému odzbrojeniu, prijať účinné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ktoré sú v súlade so základnými zásadami transparentnosti, overovania a nezvratnosti, nabádať štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby pravidelne informovali o vykonávaní svojich záväzkov, a preskúmať toto vykonávanie,
   ab) ďalej rozvíjať spôsoby a mechanizmy spolupráce s vonkajšími partnermi EÚ, najmä s USA, v oblasti boja proti terorizmu, predovšetkým s cieľom vykonávať globálnu stratégiu OSN v oblasti boja proti terorizmu prostredníctvom účasti v rímskej a lyonskej skupine G-8 a akčnej skupine v oblasti boja proti terorizmu, posilnenia príslušných globálnych dohôd a zintenzívnenia úsilia o podpísanie komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme; účinnejšie a štruktúrovanejšie komunikovať s týmito partnermi na strategickej a praktickej úrovni; preukázať vedúce postavenie a ísť príkladom, pokiaľ ide o upevnenie dodržiavania základných práv a právneho štátu, čo je základom prístupu EÚ k boju proti terorizmu,
Rozvoj
   ac) trvať na potrebe zosúladenia snáh rôznych orgánov OSN s cieľom lepšie podporovať efektívnosť a účinnosť činnosti v oblasti rozvoja a sociálnych otázok na celom svete; splniť sľuby dané na samite o rozvojových cieľoch tisícročia, čo sa týka zhromažďovania zdrojov potrebných na splnenie cieľov do roku 2015, a to najmä tým, že sa dodržia záväzky EÚ týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci; rozhodne podporovať zvýšenie úrovne finančných investícií v záujme splnenia rozvojových cieľov tisícročia a urýchlene rozšíriť a znásobiť osvedčené inovatívne programy a politiky zamerané na celkový rozvoj a hospodársku a sociálnu premenu,
   ad) sústrediť sa na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia týkajúcich sa najmä najzaostávajúcejších regiónov a krajín, predovšetkým krajín subsaharskej Afriky a najmenej rozvinutých krajín, a nestabilných alebo konfliktami zmietaných krajín,
Najmenej rozvinuté krajiny
   ae) zabezpečiť efektívnosť mechanizmov dohľadu a auditu týkajúcich sa vykonávania akčného programu OSN pre najmenej rozvinuté krajiny,
   af) zabezpečiť, aby dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj bol naďalej komplexným a uceleným cieľom v rámci akčných plánov najmenej rozvinutých krajín a ich partnerov;
Boj proti nerovnostiam
   ag) zabezpečiť, aby krajiny so strednými príjmami a s výraznými nerovnosťami naďalej dostávali podporu a finančné prostriedky na zníženie chudoby a zlepšenie sociálnej súdržnosti, keďže väčšina chudobného obyvateľstva žije v krajinách so strednými príjmami;
   ah) vzhľadom na nepomerné vysoké zastúpenie žien medzi chudobnými podporovať znižovanie rodových nerovností a posilňovanie postavenia žien v rámci rozvoja;
Efektívnosť pomoci
   ai) preskúmať, ako možno pretransformovať program účinnosti pomoci na program účinnosti rozvoja, pričom sa v tejto súvislosti vypracujú konkrétne stratégie so zreteľom na nestabilné štáty a oblasti po ukončení konfliktov;
   aj) splniť všetky ciele akčného plánu z Akkry a zabezpečiť účinné zapojenie parlamentov, občianskych organizácií a miestnych orgánov;
   ak) zabezpečiť ucelenú reakciu na sociálne, politické, hospodárske a environmentálne výzvy,
Právo na rozvoj
   al) podporovať Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986, v ktorej sa stanovuje, že „štáty sú povinné vzájomne spolupracovať pri zabezpečovaní rozvoja a odstraňovaní prekážok rozvoja, uplatňovať svoje práva a plniť si povinnosti tak, aby podporovali nový medzinárodný hospodársky poriadok založený na zvrchovanej rovnosti, vzájomnej závislosti a spoločných záujmoch,
   am) keďže tento rok sa oslavuje 25. výročie schválenia Deklarácie OSN o práve na rozvoj, ponechať právo na rozvoj ako prioritu programu,
   an) odporučiť konsolidáciu záverov pracovnej skupiny OSN na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva na rozvoj,
   ao) prijať vhodné opatrenia, aby sa právo na rozvoj stalo neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej politiky, všeobecného pravidelného preskúmania a činnosti zmluvných orgánov a mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;
Medzinárodná humanitárna pomoc
   ap) vytvoriť program medzinárodnej humanitárnej pomoci, v ktorom sa bude riešiť široká škála humanitárnych problémov, zvýšená úroveň humanitárnych potrieb a zložité humanitárne situácie;
   aq) posilniť celosvetové financovanie humanitárnej pomoci a zlepšiť fungovanie a účinnosť systému humanitárnej pomoci,
   ar) prijať spoločné medzinárodné iniciatívy na posilnenie vzájomnej interakcie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom a vzťahu medzi okamžitou pomocou, obnovou a rozvojom.
Ľudské práva
Inštitucionálne otázky
   as) zabezpečiť, aby ESVČ bola riadne vybavená ľudskými zdrojmi a mala dostatočné zdroje a aby bola riadne prepojená a koordinovaná s ostatnými medzinárodnými orgánmi, regionálnymi organizáciami a s ich činnosťou v oblasti presadzovania ľudských práv; zabezpečiť, aby odporúčania a prijaté uznesenia a priority vyjadrené v rámci systému OSN a ostatných medzinárodných inštitúcií boli zohľadnené pri vypracovávaní politík a nástrojov EÚ, a to najmä v oblasti ľudských práv,
   at) naďalej sa aktívne podieľať na preskúmaní Rady pre ľudské práva v New Yorku a na následných opatreniach a posilniť dodržiavanie jej mandátu; venovať pozornosť schopnosti Rady OSN pre ľudské práva riešiť naliehavé situácie týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv ako v nedávnych prípadoch z Líbye a Pobrežia slonoviny a zlepšiť jej kapacitu dodržiavania platných medzinárodných noriem a pravidiel, schváliť rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva, pokračovať vo vytrvalom úsilí a využívať osobitné postupy s cieľom zmeniť Radu OSN pre ľudské práva z orgánu, ktorý iba reaguje na vzniknutú situáciu, na mechanizmus včasného varovania a preventívny mechanizmus, ktorý dokáže venovať prioritnú pozornosť pôvodným príčinám porušovania ľudských práv a riešiť ich, aby sa zamedzilo novému násiliu alebo jeho ďalšiemu vyhroteniu, a to aj podporou budovania kapacít vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv;
   au) hľadať spôsoby, ako možno zlepšiť volebné postupy Rady OSN pre ľudské práva, s cieľom riešiť problém kvality členstva v Rade OSN pre ľudské práva; zvážiť vytvorenie jasných kritérií na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, aby sa zabránilo krajinám, v ktorých je časté a rozšírené porušovanie ľudských práv, stať sa členmi Rady OSN pre ľudské práva; zachovať v rámci preskúmania nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a odmietnuť akékoľvek pokusy o zmenu štatútu OHCHR, čo by mohlo negatívne ovplyvniť jeho financovanie a tým aj nezávislosť;
   av) rozvíjať funkčný pracovný vzťah medzi Radou OSN pre ľudské práva a Tretím výborom a medzi Radou OSN pre ľudské práva a Úradom Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a riešiť rastúce náznaky rozporov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich hlasy v Rade OSN pre ľudské práva,
   aw) zhodnúť sa na spoločnom stanovisku k Durbanskej konferencii o preskúmaní (tzv. Durban 3) naplánovanej na september 2011 s cieľom demonštrovať ochotu a schopnosť členských štátov jednohlasne sa vyjadrovať na globálnych fórach, presadiť vplyv EÚ v rámci OSN a opätovne potvrdiť svoj záväzok bojovať proti rasizmu, xenofóbii a náboženskej neznášanlivosti vyváženým a nediskriminačným spôsobom,
Ľudské práva
   ax) pokračovať vo svojom úsilí v rámci Tretieho výboru VZ OSN v súvislosti s množstvom rezolúcií, najmä pokiaľ ide o výzvu na moratórium na uplatňovanie trestu smrti, ktorej má podporu viacerých krajín, o práva dieťaťa, o národnostné a jazykové menšiny, o slobodu prejavu a slobodné médiá, o náboženskú neznášanlivosť, o odstránenie mučenia a o rezolúcie týkajúce sa jednotlivých krajín ako Barmy/Mjanmarska, Severnej Kórei a Iránu; podporovať všetko úsilie o odstránenie mučenia; podporiť najmä prijatie opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu,
   ay) pokračovať v medzinárodnom úsilí zameranom na zabezpečenie toho, aby sa všetky ľudské práva považovali za všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyvinúť v tejto súvislosti úsilie, aby sa prestal používať nevymedzený pojem tzv. tradičné hodnoty ľudstva, ktorý má takú charakteristiku, že by mohol oslabiť normy stanovené medzinárodným právom týkajúcim sa ľudských práv a viesť k neprijateľnému ospravedlňovaniu porušovania ľudských práv založenému na tvrdení, že je výsledkom tradičných hodnôt, noriem alebo postupov,
   az) podporovať financovanie pomocou konkrétnych rozpočtových záväzkov a kapacitu, zodpovednosť a účinnosť orgánu OSN Ženy, aby mohol účinnejšie koordinovať príslušné činnosti; začleniť rodové hľadisko do všetkých politík OSN a zabezpečiť inštitucionálnu súdržnosť a súčinnosť; sústrediť úsilie – a to aj v podobe príspevku k zlepšenému strategickému plánovaniu – na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325, najmä pokiaľ ide o účasť žien na mierových rokovaniach, čo pre ne bude znamenať možnosť stať sa mediátormi, zlepšiť svoje zručnosti a posilniť svoje postavenie ako rozhodovacích subjektov a vo všeobecnosti i prepojiť problematiku žien a oblasťou rozvoja,
   ba) vymedziť stratégiu voči krajinám, ktoré odmietajú plne spolupracovať s mechanizmami OSN a umožniť prístup nezávislým odborníkom OSN a osobitným spravodajcom, s cieľom presvedčiť takéto krajiny, aby im umožnili neobmedzený vstup na svoje územie a aby sa zdržali bránenia im v práci; vyvíjať úsilie na zachovanie nezávislosti osobitných postupov,
  bb) stanoviť najvyššiu politickú a diplomatickú prioritu a v súlade s tým prostredníctvom rôznych bilaterálnych a multilaterálnych fór, na ktorých EÚ vystupuje ako aktívny partner, poskytnúť maximálnu podporu všetkým iniciatívam zameraným na:
   stanovenie celosvetového moratória na zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov,
   celosvetovú dekriminalizáciu homosexuality,
Zmena klímy
   bc) získať vedúce postavenie v oblasti globálneho riadenia v súvislosti s problematikou zmeny klímy a medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy; zamerať sa na pevné politické záväzky v súvislosti s tretími krajinami a ďalej rozvíjať dialóg s ostatnými kľúčovými aktérmi, ako sú Spojené štáty americké, Rusko, rozvíjajúce sa veľmoci (Čína, Brazília, India) a rozvojové krajiny, keďže zmena klímy sa stala kľúčovým prvkom medzinárodných vzťahov a vážnou hrozbou pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; prispievať k rozvoju inštitucionálnej štruktúry, ktorá je inkluzívna, transparentná, spravodlivá a poskytuje vyvážené zastúpenie rozvinutých a rozvojových krajín v príslušných riadiacich orgánoch, stanoviť pevný základ pre rokovania na najbližšom stretnutí, ktoré sa uskutoční ku koncu roku 2011 v Južnej Afrike (COP 17), pričom treba vychádzať zo značného pokroku dosiahnutého na konferencii COP 16 v Kankúne a mať na pamäti poučenia získané z neuspokojivého výsledku konferencie COP 15 v Kodani;
   bd) spolupracovať strategickejším spôsobom s tretími krajinami a vnímavejšie reagovať na ich potreby a zároveň ďalej rozvíjať kapacity ESVČ na vytvorenie politiky diplomacie v oblasti klímy; podporiť aktívnu účasť Komisie na prebiehajúcej diskusii o medzerách v ochrane a reakciách na ne, ktorú otvoril Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v rámci dialógu vysokého komisára o výzvach týkajúcich sa ochrany, ktorého cieľom je zlepšenie existujúceho medzinárodného rámca ochrany pre násilne vysídlených ľudí a ľudí bez štátnej príslušnosti v roku 2010; aktívne sa zapojiť do diskusie o vymedzení pojmu klimatický utečenec, ktorý označuje ľudí prinútených opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v zahraničí v dôsledku zmeny klímy vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu, ktorý ešte nie je uznaný v medzinárodnom práve ani v inej právne záväznej medzinárodnej dohode,
Záverečné odporúčania
   be) podporovať diskusiu o úlohe parlamentov a regionálnych zhromaždení v rámci systému OSN, v súvislosti s ktorou sa očakáva, že bude súčasťou programu 66. zasadnutia VZ OSN, ako aj na tému vytvorenia parlamentného zhromaždenia OSN; presadzovať interakciu medzi vládami a parlamentmi o globálnych problémoch;
   bf) obhajovať založenie parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálneho riadenia a umožniť lepšiu účasť občanov na činnostiach OSN, pričom treba uznať, že parlamentné zhromaždenie OSN bude dopĺňať existujúce orgány vrátane Medziparlamentnej únie,

o
o   o

2.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a pre informáciu Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 49.
(2) Rada Európskej únie 10170/2010.
(3) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/264.
(4) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/226.
(5) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/225.
(6) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/223.
(7) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/222.
(8) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/218.
(9) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/177.
(10) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/168.
(11) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/167.
(12) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/123.
(13) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/94.
(14) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/59.
(15) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/7.
(16) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/1.
(17) Návrh rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov A/RES/64/L.67.
(18) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276.
(19) Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/64/868-S/2010/393, príloha.
(20) Dokument Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/66/50.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2011)0097 .
(22) Prijaté texty, P7_TA(2010)0482 .
(23) Prijaté texty, P7_TA(2010)0442 .
(24) Prijaté texty, P7_TA(2010)0439 .
(25) Prijaté texty, P7_TA(2010)0419 .
(26) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 549.


Siedmy program EÚ v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností
PDF 178k   DOC 127k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2011/2043(INI) )
P7_TA(2011)0256 A7-0160/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články týkajúce sa výskumu,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva (ktoré sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stalo Európskou úniou) v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1) ,

–   so zreteľom na článok 7 uvedeného rozhodnutia týkajúci sa monitorovania, hodnotenia a preskúmania siedmeho rámcového programu,

–   so zreteľom na článok 182 ods. 2 ZFEÚ týkajúci sa prispôsobovania rámcového programu podľa vývoja situácie;

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2011 s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odpovedi na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení finančného nástroja s rozdelením rizika (KOM(2011)0052 ),

–   so zreteľom na závery priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu (RP7) vrátane finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré prijala Rada na 3074. zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a vesmír) z 9. marca 2011,

–   so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov s názvom Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu z 12. novembra 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení vykonávania rámcových programov pre výskum(2) ,

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov z februára 2009 s názvom Hodnotenie šiesteho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj 2002 až 2006,

–   so zreteľom na správu výboru odborníkov z 23. júla 2009 s názvom Smerom k organizácii realizujúcej špičkový výskum na hraniciach súčasného poznania: preskúmanie štruktúr a mechanizmov Európskej rady pre výskum,

–   so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov z 31. júla 2010 s názvom Hodnotenie finančného nástroja na zdieľania rizík (RSFF) v polovici trvania,

–   so zreteľom na správu výboru odborníkov z 20. decembra 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločného podniku Iniciatívy pre inovačné lieky,

–   so zreteľom na správu výboru odborníkov z 30 júla 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS a ENIAC,

–   so zreteľom na správu výboru nezávislých odborníkov z decembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie spoločného programu pomoci starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté počas plenárneho zasadnutia 27. a 28. januára 2011 týkajúce sa zjednodušenia realizácie rámcových programov pre výskum,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii(3) ,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 9/2007 z 22. novembra 2007 s názvom Hodnotenie rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja – je možné zlepšiť prístup Komisie?,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2009 týkajúcu sa sietí dokonalosti a integrovaných projektov politiky Spoločenstva v oblasti výskumu,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2010 týkajúcu sa účinnosti podporných akcií, projektových štúdií a budovania nových infraštruktúr v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. septembra 2010 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0160/2011 ),

A.   keďže siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (RP7) je najrozsiahlejším nástrojom na podporu výskumu v celosvetovom meradle a predstavuje základný nástroj politiky v oblasti výskumu Európskej únie,

B.   keďže je nevyhnutné umožniť vývoj vyplývajúci z revízie RP7 v polovici trvania z dôvodu mnohých zmien, ktoré sa udiali od jeho prerokovania a prijatia v roku 2006 (nové inštitúcie, nové politické orgány, hospodárska kríza), ale aj z dôvodu značnej výšky finančných čiastok, ktoré sú k dispozícii do jeho ukončenia,

C.   keďže Lisabonská zmluva zavádza realizáciu európskeho priestoru výskumu ako osobitný prostriedok európskej politiky,

D.   keďže stratégia Európa 2020 vytvára z výskumu a inovácie kľúčový prvok inteligentného, trvalo udržateľného a solidárneho rastu,

E.   keďže výskum je proces premeny hospodárskej sily na vedomosti a inovácia je obrátený proces premeny vedomostí na hospodársku silu,

F.   keďže EÚ a jej členské štáty musia nájsť prostriedky na to, aby priniesli spoločnú odpoveď na veľké spoločenské, hospodárske, environmentálne, demografické a etické výzvy, ktorým sú vystavené európske národy, akými sú starnutie obyvateľstva, zdravotníctvo, dodávky potravín, trvalo udržateľný rozvoj, najzávažnejšie problémy životného prostredia atď., a keďže výsledné riešenia musia motivovať jednotlivca k tomu, aby niesol väčšiu zodpovednosť za svoje konanie,

G.   keďže investície do výskumu, vývoja a inovácií sú z dlhodobého hľadiska najlepšou možnou reakciou na súčasnú hospodársku a finančnú krízu, čo umožní EÚ, aby sa stala spoločnosťou so zručnosťami, ktorá je konkurencieschopná na celosvetovej úrovni,

H.   keďže Európa súťaží s hospodárskymi veľmocami ako sú Čína, India, Brazília, Austrália, Spojené štáty americké a Rusko a keďže naša schopnosť zjednotiť a skoordinovať úsilie, najmä v oblasti výskumu, medzi Európskou úniou a členskými štátmi vo veľkej miere podmieňuje našu hospodársku konkurencieschopnosť, a teda možnosť financovať naše sociálne ambície a dodržiavanie našich záväzkov v oblasti životného prostredia,

I.   keďže výdavky na výskum a vývoj sú v Európe nízke v porovnaní s inými svetovými mocnosťami, čo je spôsobené okrem iného nedostatočným súkromným financovaním a nedostatkom rámcových podmienok priaznivých k inováciám; keďže atraktivita RP7 pre priemyselné odvetvie a využívanie výskumu v prospech hospodárstva sa teda nepreukázali v plnej miere, keďže sa jednoznačne preukazuje, a to aj bez ohľadu na výšku financovania, potreba lepšej koordinácie medzi Úniou, členskými štátmi a regiónmi, pri plnom rešpektovaní osobitostí a etických alternatív členských štátov,

J.   keďže iba pomerne malá časť verejných investícií do VVI sa uskutočňuje v rámci európskej spolupráce,

K.   keďže lepšie vzťahy medzi akademickou sférou, výskumom a priemyselným odvetvím sú nevyhnutné v záujme umožnenia pretvoriť výsledky výskumu do výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hospodársky rast,

L.   keďže RP7 by mal vychádzať z rovnakých všeobecných zásad ako Európsky výskumný priestor (EVP),

M.   keďže z 54,6 miliárd EUR, ktoré má program, 25,8 miliárd bolo zaviazaných v priebehu prvých štyroch rokov (2007 až 2010), čiže v priemere 6,5 miliárd ročne, a 28,8 miliárd sa ešte má zaviazať v priebehu posledných troch rokov (2011 až 2013), čiže v priemere 9,6 miliárd ročne,

N.   keďže roky 2011 až 2013 sú problematickými rokmi, ktoré si vyžadujú bezodkladnú osobitnú pozornosť z hľadiska faktorov konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, ktorých podstatnou súčasťou sú výskum a inovácie,

O.   keďže zložitosť administratívneho riadenia, značná byrokracia, nedostatok transparentnosti, neúčinnosť a neodôvodnené zdržania sú naďalej hlavnými prekážkami pre RP7, ktoré významne odrádzajú vedeckú obec, priemysel a MSP od účasti na programe, a preto by dosiahnutie veľkého pokroku, pokiaľ ide o zjednodušenie programu malo byť jednou z najvyšších priorít,

P.   keďže dosiahnutie 40 percentnej účasti žien v RP7 je ambiciózny a správny cieľ, keďže súčasná účasť výskumných pracovníčok na výskumných projektoch v rámci RP7 je znepokojivo len 25,5 %,

1.   víta kvalitu správ odborníkov o priebežnom hodnotení RP7 a finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré sa zaoberá kvalitou aktivít, realizáciou a dosiahnutými výsledkami, a to aj napriek všeobecnému mandátu, ktorý bol udelený skupinám odborníkov; upozorňuje však na skutočnosť, že sa nehodnotili akcie členských štátov a Únie z celkového pohľadu;

2.   nerozumie omeškaniu Komisie, ktorá uverejnila svoje oznámenie 9. februára 2011, zatiaľ čo mala povinnosť urobiť tak najneskôr do konca roku 2010, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa oznámenie Komisie nevenuje súčasným výzvam v dostatočnej miere, najmä situácii hospodárskej krízy, sumám, ktoré je potrebné zaviazať v rámci RP7 atď.;

3.   žiada Komisiu, aby sa riadila najmä desiatimi osobitnými odporúčaniami vypracovanými skupinou odborníkov;

4.   zdôrazňuje relatívny charakter záverov vyplývajúcich z priebežného hodnotenia, keďže väčšina finančných prostriedkov v rámci RP7 doteraz nebola pridelená, projekty, ktoré sa začali, stále prebiehajú a ďalšie projekty financované v rámci RP7 budú prebiehať po skončení jeho uplatňovania;

Výsledky RP7

5.   domnieva sa, že výsledky, ktoré dosiahol RP7, vykazujú európsku pridanú hodnotu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (VVI), a to napriek tomu, že Európa aj naďalej zaostáva za USA a stráca náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami; vyzýva však Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie, pokiaľ ide o odovzdávanie úspešných výsledkov členským štátom, vedeckej obci a európskym občanom;

6.   vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom metód pre hodnotenie toho, ako ďaleko projekty financované z prostriedkov RP7 posunuli vedecké poznatky;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie, pokiaľ ide o komunikáciu týkajúcu sa RP7 (okrem iného využitím nových technológií, napr. inteligentných služieb informácií o výskume), a zároveň uľahčovali prístup k informáciám o účasti, oznamovali pripravované výzvy v oblasti výskumu a šírili výsledky výskumu; podporuje iniciatívy Komisie podporujúce voľný prístup k výsledkom verejne financovaného výskumu v tých prípadoch, keď sú tieto iniciatívy relevantné a uskutočniteľné, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

8.   víta úroveň zapojenia a výnimočnosti v rámci výberu projektov; vyjadruje však poľutovanie, že miera úspešnosti tohto programu zostáva vo všeobecnosti nízka a odrádza od jeho uplatnenia, a to najmä MSP, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri pretváraní výsledkov v oblasti výskumu na produkty a služby; je presvedčený, že zjednodušenie administratívnych a finančných pravidiel, ako i projekty a postupy, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám MSP, by mohli zlepšiť túto situáciu;

9.   konštatuje, že znásobovanie pokrývaných cieľov a tematík a diverzifikácia nástrojov rozšírili pôsobnosť RP7 a znížili schopnosť slúžiť v prospech určitého konkrétneho európskeho cieľa;

10.   schvaľuje posilnenie osobitného programu Spolupráca, ktorý je aj naďalej aktuálny vzhľadom na súčasné vedecké a technologické výzvy; zdôrazňuje jeho úlohu pri rozvoji kritickej kapacity VVI, ktorú by nebolo možné dosiahnuť v rovnakej miere na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, čím sa preukazuje európska pridaná hodnota; je presvedčený, že medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu by mala zostať prioritou; odporúča uplatňovanie akcie Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie a rozšírenie používania „cestovných máp“ na všetky tematické oblasti; požaduje väčšiu pružnosť pri stanovovaní tematík výziev, hraničných hodnôt a stropov financovania, ktorá bude rozlišovať veľké projekty od malých; zdôrazňuje, že súčasný program Spolupráca je príliš úzky a jeho témy sú často príliš konkrétne na riešenie veľkých spoločenských výziev; odporúča, aby budúci rámcový program obsiahol širšie tematické zameranie;

11.   zdôrazňuje, že širšie interdisciplinárne perspektívy budú tiež potrebné na účinné riešenie rastúcich spoločenských problémov; zdôrazňuje, že sociálne a humanitné vedy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení veľkých problémov, ktorým EÚ čelí; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku veľmi špecifických a úzko zameraných výziev v kapitole Spolupráca týkajúcich sa sociálno-ekonomických a humanitných vied je veľmi ťažké robiť nový a inovatívny výskum v tejto oblasti;

12.   navrhuje, aby v záujme splnenia cieľov stratégie EÚ 2020 bol výskum podporovaný RP7 zameraný na riešenie najnaliehavejších problémov EÚ v odvetviach určených v kapitole Spolupráca RP7: zdravie (vrátane klinického a preventívneho výskumu a medicínskych technológií), agropotravinárstvo a biotechnológie (vrátane bezpečnosti potravín), IKT, nanovedy a nanotechnológie, energia (vrátane energetickej efektívnosti, inteligentných sietí, energie z obnoviteľných zdrojov, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, iniciatívy Európskeho strategického plánu pre energetické technológie SET-PLAN a využitia bioplynu), životné prostredie (vrátanie zmeny klímy, vody, pôdy a lesov), udržateľná doprava, sociálne a humanitné vedy, vesmír a bezpečnosť;

13.   navrhuje posilnenie výskumu založeného na spolupráci, akým sú aktivity financované v rámci všeobecného programu Spolupráca; požaduje možnosť tvoriť menšie a stredne veľké projekty a partnerské konzorciá, ktoré umožňujú efektívnu koordináciu, ako doplnok k posilneniu vedeckej výnimočnosti; zdôrazňuje, že prístup spolupráce vo výskume musí zostať základným prvkom rámcového programu;

14.   víta, že v programe Myšlienky dosiahla Európska rada pre výskum (ERC) sľubné výsledky, ako aj jej úlohu, ktorej cieľom je väčšie zviditeľnenie a zvýšenie príťažlivosti európskeho výskumu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom účasti a zapojenia súkromného sektora do ERC; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie ERC (čím sa tiež zvýši miera úspešnosti) a aby posúdila možnosti ďalšieho zlepšenia jeho štruktúr a mechanizmov, vrátane ustanovenia ERC ako nezávislého právneho subjektu s rozhodovacími právomocami, ktorý bude priamo zodpovedný za svoje administratívne riadenie, a ktorý by mohol byť využitý ako riadiaci orgán pre väčšiu nezávislosť financovania agentúr pre výskum, vývoj a inovácie; podporuje väčšiu transparentnosť v procese vymenovania vedeckej rady a v zložení kontrolných výborov; odporúča, aby ERC zachovala silnú podporu pre jednotlivých vynikajúcich vedcov; vyzýva však ERC, aby poskytovala možnosti pre podporu tímovo založených projektov, a to vždy za predpokladu, že takéto projekty budú tvorené prostredníctvom postupu zdola nahor,

15.   podporuje akcie Marie Curie v rámci programu Ľudia, ktoré majú veľký význam z hľadiska kariéry vedcov a zabezpečujú individuálny vzostupný výskum v rámci veľmi širokého spektra tém, ukončujú odliv mozgov, robia vedecké kariéry atraktívnejšie pre veľmi nádejných mladých výskumných pracovníkov z EÚ i tretích krajín; so zreteľom na pomerne vysoké množstvo prihlášok, ktoré prevyšuje možnosti prijatia, odporúča, aby sa v programe mobility Marie Curie pokračovalo s rozšírenými zdrojmi v rámci RP7 s cieľom ďalej zvýšiť možnosti mobility výskumných pracovníkov a študentov doktorandského štúdia (okrem iného medzi akademickou oblasťou a súkromným sektorom alebo medzi členskými štátmi, napríklad zavedením systému kupónov na výskum s peniazmi na výskum pre výskumných pracovníkov); je však presvedčený, že v rámci akcií Marie Curie je tu tiež priestor pre zjednodušenie v rámci niektorých činností; vyjadruje poľutovanie, že väčšina vedeckej práce sa v rámci EÚ stále vykonáva za neistých pracovných podmienok;

16.   domnieva sa, že v záujme posilnenia ľudských zdrojov v oblasti výskumu v Európe je nevyhnutné, aby profesionálne pracovné miesta v tejto oblasti boli atraktívnejšie tým, že budú odstránené administratívne prekážky a budú sa uznávať zásluhy a dĺžka školenia a práca v ktoromkoľvek výskumnom centre; s týmto cieľom nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli spoločný systém hodnotenia výnimočnosti a profesionálnej kariéry výskumných pracovníkov a posudzovania výkonnosti univerzít; opätovne potvrdzuje význam investovania do vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností a doplnenia prepojení medzi vzdelávaním, výskumom a inováciami;

17.   vyjadruje pochybnosti v súvislosti s nesúrodosťou cieľov programu Kapacity a ťažkosťami, ktoré z toho vyplývajú, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce, a s pokrokom v rámci hlavných výskumných infraštruktúr (ESFRI); domnieva sa, že existuje jasná potreba akcií v prospech MSP a inovatívnych MSP, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto činnosti a rozpočet s nimi spojený a súčasne podnikla kroky na zlepšenie ich vykonávania; domnieva sa však, že projekty ERA-NET, ERA-NET+ a iniciatívy, ktoré vychádzajú z článku 185 plnia svoju úlohu, ktorej cieľom je štruktúrovať Európsky výskumný priestor (EVP);

18.   uznáva, že spoločné technologické iniciatívy (STI) sú užitočné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; vyjadruje poľutovanie nad právnymi a administratívnymi prekážkami (právna forma, finančné pravidlá a v niektorých prípadoch tiež duševné vlastníctvo), ktoré môžu odradiť viacero kľúčových hráčov v oblasti výskumu a MSP od účasti; vyjadruje tiež poľutovanie nad nesúrodou správou a právnymi štruktúrami a vysokými prevádzkovými nákladmi spojenými so zavádzaním STI; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje povinnosti, ak sa dohodli na spolufinancovaní STI; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá a miery financovania pre podobné kategórie účastníkov vo všetkých STI v súlade s modelom RP7 aj s ohľadom na národné spolufinancovanie; žiada, aby bol vo väčšej miere zapojený do politického dohľadu týchto nástrojov, najmä na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účasťou a činnosťami; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by nemali viesť k outsourcingu verejných finančných prostriedkov a mali by zostať v rámci právne stanovených hraníc týkajúcich sa štátnej pomoci a predkonkurencie;

19.   žiada Komisiu, aby poskytla Parlamentu jasné a podrobné informácie o fungovaní JTI s uvedením ich právneho štatútu, ktorí ľudia tvoria riadiacu radu, a aké činnosti vykonávajú;

20.   uznáva čoraz systematickejšie využívanie výziev na predloženie ponúk, ktoré sú príliš otvorené (vzostupný prístup), s cieľom zabezpečiť dlhodobú schopnosť výskumu; zdôrazňuje však potrebu udržať rovnováhu medzi dvomi prístupmi (vzostupným a zostupným), z ktorých každý zodpovedá osobitným potrebám; zdôrazňuje potrebu konzultovať a spolupracovať s výskumnými pracovníkmi, subjektmi z oblasti priemyslu a občianskej spoločnosti, s cieľom stanoviť programy výskumu;

21.   je presvedčený, že najmä s ohľadom na stratégiu EÚ 2020 a cieľ inteligentného rastu, je potrebné určiť spoločné oblasti výskumu spomedzi tých, ktoré sa javia ako najsľubnejšie z hľadiska konkrétnych využití a ktoré umožňujú najvyššiu mieru spoločného vlastníctva v etických súvislostiach; poukazuje na to, že tieto oblasti by mohli byť súčasťou platformy spoločného výskumu financovaného EÚ a podporovaného spoločnou sieťou pre výmenu dát a mala by im byť prisudzovaná najvyššia dôležitosť a prioritný záujem;

22.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že financovanie výskumu je v Európe stále veľmi rozdrobené, pričom viaceré zdroje financovania z členských štátov a Spoločenstva uplatňujú rôzne priority, kritériá hodnotenia, vymedzenia a postupy, čo vedie k zbytočnému prekrývaniu, nejasnostiam, chybám a nedostatku kritickej kapacity; žiada Komisiu a Radu, aby otázky spolupráce a koordinácie medzi rôznymi programami EÚ a vnútroštátnymi programami zaradili na predné miesta vo svojich agendách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu s cieľom zlepšiť spojenie medzi európskymi a vnútroštátnymi činnosťami vrátane možnej koordinácie pri formulovaní výziev na predkladanie návrhov a pri hodnotení projektov, a pri zistení vnútroštátnych pravidiel alebo právnych predpisov, ktoré bránia finančnému riadeniu projektov medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu alebo ho komplikujú; žiada, aby výzvy na predloženie ponúk vrátane výziev v júli 2011 boli vydávané v koordinácii s členskými štátmi tak, aby nedochádzalo k duplicite vnútroštátnych iniciatív alebo k súťaži s nimi, ale aby sa tieto iniciatívy navzájom dopĺňali; v tejto súvislosti sa domnieva, že projekt ERA-NET by mal byť posilnený ako nástroj na podporu výnimočnosti a na vypracovanie kritérií pre ukazovatele kvality, ktorý by tvoril základ pre koordináciu medzi programami alebo spoločnými podnikmi; navrhuje, aby RP7 podporoval aktérov, ktorí riadia vnútroštátne programy a ktorí sú zapojení do spoločného programovania, s cieľom transformovať prístup RP založený na projektovom riadení na prístup založený na programovom riadení, ale bez zanedbávania riadenia malých projektov; je presvedčený, že ak má byť spoločné programovanie úspešné, projekty by mali byť vybrané na základe výnimočnosti, prispôsobené charakteru každého odvetvia, koordinačná úloha Komisie by mala byť posilnená a zúčastnené členské štáty by mali dodržiavať svoje finančné záväzky; žiada, aby bol sa RP7 počas posledných troch rokov zameriaval na prínos štruktúrovania Európskeho výskumného priestoru;

23.   je skeptický, pokiaľ ide o skutočnosť, že je často možné financovať iba jeden – a jediný - návrh v rámci výzvy, čo vedie k plytvaniu prostriedkov investovaných do prípravy a hodnotenia vynikajúcich návrhov a nefinancovaniu niektorých vynikajúcich nápadov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť financovania vynikajúcich, nevybraných výskumných návrhov, prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum (zodpovedajúceho finančným prostriedkom na výskum), do ktorého budú prispievať aj členské štáty, regionálne a štrukturálne fondy a súkromný sektor;

24.   zdôrazňuje význam priamych akcií Spoločného výskumného centra a ich prínos pre udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a ochranu a bezpečnosť jadrovej energie;

25.   uznáva význam projektu BSI (prepojenie oblasti Čierneho mora), ktorého cieľom je vytvoriť regionálnu sieť pre výskum a vzdelávanie v širšej čiernomorskej oblasti a napojiť ju na sieť GEANT, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v oblasti Čierneho mora, ako sú HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

26.   vyzýva Komisiu, aby v rámci RP7 a budúceho finančného rámca zabezpečila primeranú úroveň financovania výskumu a vývoja aplikácií a služieb Globálneho systému satelitnej navigácie (GNSS);

27.   zdôrazňuje, že každý výskum v rámci RP7 sa musí uskutočniť v súlade so základnými právami, ktoré sú uvedené v Európskej charte; preto dôrazne žiada Komisiu, aby okamžite sprístupnila všetky dokumenty týkajúce sa programu INDECT (výskumný program financovaný v rámci RP7 zameraný na rozvoj automatického pozorovacieho systému, ktorý nepretržite monitoruje webové stránky, pozorovacie kamery a individuálne počítačové systémy), a aby vymedzila jasný a precízny mandát pre výskumný cieľ, uplatňovanie a konečných používateľov programu INDECT; zdôrazňuje, že predtým, ako sa uskutoční dôkladné preskúmanie súvisiace s možným dosahom na základné práva, program INDECT by nemal dostať z RP7 žiadne finančné prostriedky;

Zapojenie do RP7

28.   zdôrazňuje, že nie je zrejmé, že by bola miera zapojenia priemyslu vyššia v porovnaní s predchádzajúcimi RP, najmä v rámci programu Spolupráca; žiada preto Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu jeho schopnosti prilákať investície súkromného odvetvia;

29.   je presvedčený, že postupy konkurenčných výziev pre dodatočných partnerov by mali vychádzať zo základného predpokladu, že zainteresované spoločnosti a výskumníci majú najhlbšie vedomosti o projekte a o tom, ktorý partner ho potrebuje najviac, a namiesto toho, aby ich nútila pridŕžať sa zoznamov hodnotenia hodnotiacich odborníkov, Komisia by mala hodnotiť písomné odôvodnenie voľby združenia;

30.   víta výsledky RP7 v prospech MSP, pokiaľ ide o podporné opatrenia v prospech MSP v rámci programu Kapacity, program EUROSTARS a cieľ 15 % stanovený v programe Spolupráca; s cieľom ďalej uľahčiť účasť MSP žiada, aby sa vydalo väčšie množstvo netematických výziev pre MSP, aby sa častejšie uskutočňovali výzvy na predloženie ponúk, pokiaľ ide o osobitné činnosti MSP (alebo aby bola výzva na predkladanie ponúk otvorená permanentne), aby sa ďalej zjednodušili pravidlá (vrátane pravidiel pre program EUROSTARS) a skrátil sa čas potrebný na udelenie grantu; odporúča, aby MSP boli aktívnejšie zapojené do procesu využívania dosiahnutých výsledkov;

31.   domnieva sa, že účasť mladých vedcov v projektových tímoch v rámci spolupráce pri výskumných činnostiach v priemyselných a vedeckých organizáciách by mala ponúkať viac stimulov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré majú zvýšiť účasť mladých výskumných pracovníkov v rámcových programoch; vyzýva Komisiu, aby využila priebežné preskúmanie siedmeho rámcového programu na podporu zamestnávania mladých vedcov tým, že určí pravidlá a spôsoby účasti takým spôsobom, že venuje podstatnú časť finančných prostriedkov na prijímanie mladých vedcov;

32.   so znepokojením berie na vedomie pomerne skromnú účasť niektorých členských štátov v RP7, čo neprispieva k územnej súdržnosti a vyváženému rozvoju v Európe; domnieva sa, že lepšia koordinácia, súdržnosť a súčinnosť RP7 so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom, ako i lepšie využitie programu Ľudia by mohli uľahčiť zapojenie podpriemerne zastúpených štátov; je presvedčený, že využívaním štrukturálnych fondov s cieľom posilniť infraštruktúru výskumu a podporiť budovanie kapacít v oblasti výskumu a inovácií môžu všetky členské štáty dosiahnuť vyššiu úroveň výnimočnosti (cesty k výnimočnosti); víta preto vytvorenie Expertnej skupiny pre synergiu (SEG), ktorá má nájsť súčinnosť medzi RP7, štrukturálnymi fondmi a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie; zdôrazňuje však, že je absolútne nevyhnutné rozlišovať medzi kritériami pre RP7 a štrukturálnymi fondmi, keďže pri udeľovaní finančných prostriedkov z RP7 by mala prevažovať zásada výnimočnosti (ktorá spadá do výlučného riadenia a koordinácie Komisie), s cieľom zabezpečiť oblasti výskumu a rozvoja maximálnu pridanú hodnotu v Európe; s uspokojením poznamenáva, že na obdobie 2007 – 2013 je v rámci Kohézneho fondu vyhradených na podporu inovácií 86 miliárd EUR (25 % z celkovej sumy), z čoho je na základný výskum a technologický rozvoj vyhradených 50 miliárd EUR, čo sa rovná celkovému rozpočtu RP7; zdôrazňuje význam územného rozmeru výskumu a vývoja, zohľadňujúc pri vypracúvaní politík („inteligentná špecializácia“) špecifické potreby a schopnosti území; preto pokladá zapojenie regionálnych a miestnych orgánov za rozhodujúce pri posilňovaní kapacít výskumu a inovácií v ich regióne; odporúča, aby sa súčasné nevyčerpané finančné prostriedky zostávajúce v rozpočte EÚ do konca roka 2013 a prostriedky naplánované na obdobie 2014 – 2020 ešte viac orientovali na inovácie, vedu a výskum, a to z hľadiska ľudských zdrojov, rozvoja a infraštruktúry;

33.   víta stabilný, ale nesmelý pokrok smerom k vyváženej účasti žien a mužov v rámci RP7, keďže rozmanitosť je dôležitá pre kreativitu a inovácie; poukazuje na skutočnosť, že výskumné pracovníčky inklinujú k práci nad menšími a menej vyhranenými výskumnými projektmi a úlohami a že výskumných pracovníčok sa zrejme dotýka veľmi problematický „sklený strop“, čo vedie k tomu, že s počtom odpracovaných rokov podiel výskumných pracovníčok klesá, ako o tom svedčí tiež nízky počet výskumných pracovníčok vybraných pre grant rady ERC pre pokročilých výskumníkov; súhlasí, že opatrenia na podporu účasti žien by mali byť posilnené v priebehu celého projektu (s osobitným dôrazom na pružný pracovný čas, zlepšenie zariadení pre starostlivosť o deti, ustanovenia o sociálnom zabezpečení a rodičovské dovolenky) a že Komisia by mala oživiť svoj prístup k podpore vedkýň a mala by sa zamerať na podnecovanie členských štátov k riešeniu rozdielov v prístupe k ženám a mužom; zdôrazňuje, že 40 % cieľ účasti žien na programe a v poradných výboroch by mal byť vykonávaný citlivo; vyzýva Komisiu, aby zriadila prierezový výbor, ktorý by monitoroval zastúpenie výskumných pracovníčok a poskytoval správy v tejto oblasti, a aby vypracovala akčný plán pre rodovú rovnosť v súlade s odporúčaniami ex-post hodnotenia RP6; vyzýva univerzity a inštitúcie EÚ, aby podporovali vedu ako zaujímavý odbor pre obe pohlavia, a to od raných fáz vzdelávania, a aby podporovali výskumné pracovníčky ako vzorové modely;

34.   žiada, aby sa na regionálnej úrovni uznala dôležitá úloha, ktorú zohrávajú sprostredkovateľské organizácie (ako sú obchodné komory, siete Enterprise Europe Network a regionálne inovačné agentúry), ktoré slúžia ako prepojenie medzi inovačnými MSP v každom regióne a Komisiou;

35.   domnieva sa, že programy by mali byť otvorené medzinárodným partnerom; zdôrazňuje, že základná zásada by mala byť tá, že všetky programy budú otvorené aj financovaniu zahraničných zoskupení (budú im udelené osobitné kompetencie); odmieta, aby bola Komisia v lepšej pozícii ako výskumní pracovníci pri voľbe partnerov na spoluprácu;

36.   domnieva sa, že RP7 by mal potvrdiť svoje priority v oblasti medzinárodnej spolupráce, domnieva sa, že výber cieľových krajín a tém pre akcie medzinárodnej spolupráce sa musí uskutočňovať po konzultácii s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto akcie vzájomne dopĺňali so všetkými zapojenými stranami; opätovne však zdôrazňuje, že pozornosť je potrebné venovať spolupráci s rozvojovými krajinami;

Financovanie

37.   domnieva sa, že úroveň financovania RP7, ktoré je spoľahlivé a potrebné, sa musí minimálne zachovať, aby sa splnili veľké spoločenské výzvy a pripomína, že investície v oblasti VVI sú dlhodobými investíciami a predstavujú rozhodujúci prvok umožňujúci dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

38.   je presvedčený, že výdavky na RP7, ako i celkové zameranie na výskum, by sa mali pokiaľ možno zosúladiť so základnými politickými cieľmi stanovenými v stratégii EÚ 202 verí, že vedecký pokrok založený na veľkých výzvach si vyžaduje strednodobé alebo až dlhodobé poskytovanie finančných prostriedkov, ktoré budú podporovať tak základný výskum, ako aj spoluprácu s priemyselnými odvetviami a inými externými partnermi;

39.   zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumných infraštruktúr a podčiarkuje, že ich rozvoj a financovanie (ktoré vychádza zo zoznamu ESFRI a zahŕňa poskytovanie laboratórneho vybavenia a nástrojov, ako aj ich údržbu) by mali byť lepšie koordinované a spolufinancované RP7, nástrojmi EIB, štrukturálnymi fondmi a vnútroštátnymi a regionálnymi politikami; je presvedčený, že je potrebné zabrániť zdvojeniu infraštruktúry pre výskum v rôznych členských štátoch a že by mal byť posilnený otvorený a na výnimočnosti založený prístup k výskumným infraštruktúram; žiada, aby sa vyvinulo úsilie na podporu financovania výskumných infraštruktúr v rámci RP7 najmä tam, kde sa nachádza najväčší potenciál týkajúci sa pridanej hodnoty EÚ;

40.   domnieva sa, že príjemcovia finančných prostriedkov infraštruktúry pre výskum by mali jasne odôvodniť svoju úlohu a využitie zariadenia, laboratórií a výskumných alebo technických pracovníkov; za týmto účelom sa domnieva, že je potrebné vytvoriť monitorovací a inšpekčný systém, ktorý by kontroloval dodržiavanie dohôd;

41.   vyzýva členské štáty a EÚ, aby dodržiavali svoje finančné záväzky, vrátane záväzkov, ktoré sa vzťahujú na akcie na základe článkov 185 a 187, v rámci medzinárodných dohôd v oblasti výskumu;

42.   žiada Komisiu, aby so zreteľom na cieľ vyčleniť 3 % HDP na výskum a technologický rozvoj do roku 2020 a uznať, že výskum a inovácie poskytujú jediný istý spôsob na ozdravenie hospodárstva EÚ, zvážila možnosť zavedenia záväznej dočasnej úrovne financovania pre výskum a technologický rozvoj do výšky približne 1 % HDP do roku 2015;

Úloha inovácií

43.   konštatuje, že v budúcich pracovných programoch sa posilňuje „inovačný“ rozmer; domnieva sa, že v záujme toho, aby mali výskumné a inovačné programy jasný dosah na trh a spoločnosť, mali by byť navrhnuté činnosti, ktoré umožnia optimálne využitie a uvádzanie na trh výsledkov výskumu, napríklad zaoberať sa v špecifických výzvach alebo v kritériách hodnotenia v konkrétnych oblastiach potenciálom, ktorý majú výsledky výskumu, pokiaľ ide o ich uvedenie na trh; vyzýva Komisiu, aby začala financovanie demonštračných a pilotných projektov pred koncom RP7 a aby zvážila systém financovania s cieľom oceňovať úspešné projekty a podporiť ich uvedenie na trh, ktorý by dopĺňal súčasné otvorené financovanie; v súvislosti s tým sa tiež domnieva, že je potrebná úzka koordinácia medzi RP7, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálnymi fondmi;

44.   konštatuje, že ak je RP7 rozdelený takým spôsobom, aby sa rozlišovalo medzi vedou pre vedu, vedou pre hospodársku súťaž a vedou pre spoločnosť, je tu riziko, že postupný prechod od základného výskumu po aplikovaný výskum a inovácie nebude možný; poukazuje na potrebu zabrániť tomu, aby úspešnú realizáciu integrovaných projektov brzdila štrukturálna nepružnosť;

45.   domnieva sa, že RP7, ako aj budúci program RP8, by mali viac prispievať k rozvoju priemyslu v Európe, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali aplikovaný výskum;

46.   uznáva, že RP7 je primárne zameraný na výskum a technologický vývoj a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracovali politiky a programy EÚ takým spôsobom, aby mohli byť v plnej miere využité súčinnosti v rámci celého hodnotového reťazca výskumu a rozvoja (od výskumu a vzdelávania, cez inovácie a po tvorbu pracovných miest); domnieva sa, že je to jediný spôsob ako dosiahnuť ciele stanovené v Únii inovácií a urýchliť premenu Európy na spoločnosť založenú na znalostiach; v tejto súvislosti víta aktuálny vývoj inovačných ukazovateľov a zároveň požaduje širšie vymedzenie inovácií (vrátane netechnologických inovácií a inovácií zameraných na zamestnancov) a vývoj účinnejších modelov, metodík a nástrojov na meranie a podporu inovácií, okrem iného prostredníctvom verejného obstarávania, stanovenia noriem a finančného inžinierstva;

47.   uznáva, že európske technologické platformy, JTI a PPP prispievajú k väčšiemu zapojeniu priemyselného odvetvia a požaduje ich konsolidáciu v budúcich programoch; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané pravidlá týkajúce sa účasti (vrátane pravidiel duševného vlastníctva) a mier financovania (vrátane mier financovania pri nepriamych nákladoch) a usilovať sa o ďalšie zjednodušenie s cieľom prilákať väčší počet MSP, verejných výskumných inštitúcií a menších výskumných organizácií, a zabezpečiť tak lepšiu rovnováhu, pokiaľ ide o prístup zúčastnených strán do JTI a PPP;

Monitorovanie opatrení na zjednodušenie

48.   vyjadruje znepokojenie nad nadmernou administratívnou záťažou RP7; zdôrazňuje, že opatrenia na zjednodušenie, ktoré si nevyžadujú zmenu nariadenia, by mali byť vykonané čím skôr, pričom je potrebné dodržiavať jednoduchosť, stabilitu, súdržnosť, právnu istotu, transparentnosť, výnimočnosť a dôveru, a nabáda Komisiu, aby preskúmala ďalšie opatrenia na zjednodušenie vrátane príspevku žiadateľov, ako i ďalšie zladenie metód výpočtu a metód účtovníctva používaných vo vnútroštátnych systémoch financovania; vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia s cieľom významne skrátiť čas od podania žiadosti až po získanie grantu, znížiť byrokratické postupy pri príprave, podávaní a hodnotení projektov (okrem iného prostredníctvom využívania portálu EÚ na podávanie žiadostí, ktorý je založený na rovnakom americkom modeli), znížiť počet pravidelných finančných správ o stave a počet dokumentov z auditov za vykazované obdobie, a nájsť lepšiu rovnováhu medzi rizikami výskumu a kontroly; zdôrazňuje, že opatrný prístup, pokiaľ ide o riziko, ktorý prevláda v oblasti financovania výskumu v EÚ, môže brániť financovaniu vysokorizikových nápadov v oblasti výskumu, ktoré majú veľmi vysoký potenciál objavov, a preto navrhuje, aby sa ako protiklad prístupu založeného len na výsledkoch, ktorý by mohol brániť inovatívnemu výskumu, prijal prístup založený na dôvere, ktorý bude oveľa tolerantnejší k riziku a neúspechu; odporúča zjednodušený výklad a ďalšie vyjasnenie vymedzenia oprávnených nákladov; podporuje návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom uľahčiť postupy a žiada o revíziu a/alebo rozširujúci výklad služobného poriadku EÚ o osobnej zodpovednosti; požaduje presnejšie, konzistentnejšie a transparentnejšie procedurálne pravidlá auditov vrátane menej častého využívania náhodného odberu vzoriek, ale naopak častejšieho využívania realistických kritérií, ako sú skúsenosti účastníkov a pozadie chýb a dodržiavanie;

49.   opätovne pripomína význam bezodkladného zavedenia opatrení na procedurálne, administratívne a finančné zjednodušenie riadenia súčasného RP7, ktoré boli uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 11. novembra2010; víta rozhodnutie Komisie z 24. januára 2011, ktorým zaviedla tri opatrenia na zjednodušenie, ako i vytvorenie jediného registračného nástroja (URF); vyzýva Komisiu, aby rýchlo a jednotne vykonala tieto opatrenia a aby preskúmala, či sú ešte potrebné dodatočné opatrenia na zjednodušenie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi problémami súvisiacimi s výkladom a následnou právnou neistotou pre účastníkov RP7 a opätovne pripomína svoju vôľu, aby sa právne spory, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi Komisiou a príjemcami všetkých rámcových programov, rýchlo vyriešili a aby sa dodržala zásada seriózneho spravovania verejných peňazí; žiada Komisiu, aby umožnila príjemcom konzultovať zúčtovací výbor pre výskum počas alebo po projekte s cieľom objasniť otázky súvisiace s výpočtom nákladov, pravidiel účasti a auditov vrátane dodatočných auditov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať všetko to, čo funguje dobre a zmeniť iba tie predpisy, ktoré je potrebné prispôsobiť;

50.   žiada o prijatie opatrení, ktoré by skrátili čas potrebný na udelenie grantu a ktoré by boli zamerané na zlepšenie percentuálneho podielu grantov podpísaných za menej ako osem mesiacov v roku 2011 a menej ako šesť mesiacov počas zostávajúceho obdobia;

51.   pozitívne prijíma odporúčania skrátiť čas obstarávaní a pred tvorbou akýchkoľvek nových nástrojov v rámci RP7 žiada zhodnotenie existujúcich nástrojov;

52.   navrhuje, aby Komisia pomohla verejným orgánom zlepšiť riadenie systémov tým, že uskutoční hodnotenie bez finančných následkov, ktoré by podporilo, aby tieto orgány prijali mnohé opatrenia na zlepšenie riadenia projektov a ich vykonávania v rámci určeného termínu, ktorý by bol menej ako rok;

Finančný nástroj s rozdelením rizika (FNRR)

53.   domnieva sa, že FNRR zohral úlohu páky na zvýšenie investícií do VVI v čase krízy, kedy banky neboli schopné vykonávať túto úlohu, čo ho výsledkom bolo poskytnutie v prvých rokoch pôžičiek vo výške 8 mld. EUR, ktorými sa vytvorili investície vo výške viac ako 20 mld. EUR;

54.   vyjadruje však svoje znepokojenie v súvislosti so smiešnymi sumami, ktoré boli pridelené na infraštruktúru pre výskum, univerzitám, výskumným organizáciám a MSP, najmä inovatívnym MSP, ako aj vzhľadom na existenciu všeobecne známej zemepisnej a sektorovej nerovnováhy pri prideľovaní pôžičiek; podporuje preto konkrétne odporúčania skupiny odborníkov určené na zvýšenie zapojenia niektorých podpriemerne zastúpených cieľových skupín a súhlasí so závermi Európskej rady zo 4. februára 2011, najmä s jej výzvou, aby sa preskúmali všetky možnosti s cieľom zhodnotiť práva duševného vlastníctva na európskej úrovni, a najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP na trh s vedomosťami;

55.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty finančného nástroja s rozdelením rizika (FNRR) sa začali iba v 18 členských štátoch EÚ a dvoch pridružených krajinách, a že MSP, univerzity/výskumné orgány a výskumné zariadenia sú v súčasnosti podpriemerne zastúpené v rámci FNRR; žiada Komisiu, aby zhodnotila príčiny, prečo deväť zvyšných členských štátov EÚ nevyužilo tento nový nástroj, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci prínos pri náraste financovania výskumu, rozvoja a inovácií, a aby zabezpečila účasť všetkých zainteresovaných krajín;

56.   žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali propagáciu týkajúcu sa dostupnosti pôžičiek v rámci FNRR na úrovni členských štátov a zabezpečili, aby potenciálni účastníci mali primerané informácie a podporu, aby mohli pristúpiť k pôžičkám v rámci FNRR, a to najmä v tých členských štátoch, ktorých menou nie je euro;

57.   odporúča, aby sa pokračovalo v uplatňovaní tohto inovatívneho finančného nástroja a aby došlo k jeho zintenzívneniu v rámci RP7 a v budúcnosti aj v rámci RP8 v súvislosti s prispievaním k zlepšovaniu prístupu k financovaniu a zabezpečovaním súkromných investícií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto finančné nástroje boli vhodné pre MSP;

Všeobecné závery a budúce orientácie

58.   žiada, aby využívanie RP7 zohľadňovalo rôzne dôsledky hospodárskej krízy v každom členskom štáte na roky konečnej fázy programu (2011 až 2013) vzhľadom na značné sumy (28,8 mld. EUR na tri roky), ktoré zostáva vyčleniť na programy, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, a prípravou Európskeho výskumného priestoru a Únie inovácií; žiada najmä o zladenie cieľov programu RP7 so stratégiou EÚ o efektívnosti využívania zdrojov, surovín a digitálnej agende;

59.   domnieva sa, že zostávajúce sumy by sa nemali odkloniť od výskumu a nemali by sa použiť na iné programy alebo nástroje, ktoré nepatria do oblasti výskumu a inovácií alebo cieľov a pôsobnosti RP7;

60.   zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať, podporovať a zabezpečiť financovanie výskumu a rozvoja v Únii prostredníctvom výrazného nárastu relevantných výdavkov od roku 2013; domnieva sa, že tento nárast financovania, v ideálnom prípade zdvojnásobenie rozpočtu, musí posilniť udržateľný rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom výnimočnosti; týmto zdôrazňuje, že tento nárast financovania sa musí spojiť s výkonnejším prístupom, ktorý je viac orientovaný na výsledok a s radikálnym zjednodušením postupov financovania; podporuje ďalšiu spoluprácu medzi rôznymi programami EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napríklad s názvom pod názvom Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie; domnieva sa, že kontinuita budúceho programu, keď bude zriadený, je dôležitá pre všetkých zúčastnených aktérov;

61.   zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť zhodnotenie výsledkov dosiahnutých vo všetkých oblastiach, ktoré boli vymedzené ako politické priority na financovanie, a ich účinnosť s cieľom zlepšiť hodnotenie budúcich programov;

o
o   o

62.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2010)0401 .
(3) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 104.


Obchodné vzťahy medzi EÚ a Kanadou
PDF 101k   DOC 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou
P7_TA(2011)0257 B7-0344/2011

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612 ) a na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2010 s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (KOM(2010)0343 ),

–   so zreteľom na spoločnú štúdiu Komisie a vlády Kanady s názvom Posúdenie nákladov a prínosov užšieho hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou z októbra 2008(1) , a na spoločnú správu o analýze rozsahu pôsobnosti EÚ a Kanady z 5. marca 2009(2) ,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu medzi EÚ a Kanadou týkajúce sa komplexnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a Kanadou, ktorá bola podpísaná 6. mája 2009 v Prahe (dokument Rady 09547/2009),

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie Rade z 20. decembra 2010 o úprave smerníc na rokovania o dohode o hospodárskej integrácii s Kanadou za účelom splnomocnenia Komisie na rokovanie o investíciách v mene Európskej únie (SEK(2010)1577 ),

–   so zreteľom na správu Komisie Európskej rade z 10. marca 2011 s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach za rok 2011 – zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (KOM(2011)0114 ),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(3) , uznesenie z 19. februára 2008 k stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh(4) , uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami(5) , uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(6) , uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(7) , uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode(8) , uznesenie z 5. mája 2010 o samite EÚ a Kanady(9) , uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(10) , uznesenie z 25. novembra 2010 o obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(11) , uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(12) , uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(13) a na uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(14) ,

–   so zreteľom na Rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a Kanadou(15) a ďalšie následné dvojstranné dohody s Kanadou, najmä dohodu o colnej spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach(16) , dohodu o sanitárnych opatreniach na ochranu zdravia ľudí a zvierat pri obchodovaní so živými zvieratami a živočíšnymi výrobkami(17) , dohodu o obchode s vínom a liehovinami(18) , dohodu o bezpečnosti civilného letectva(19) a dohodu o leteckej doprave(20) ,

–   so zreteľom na revidovanú Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(21) ,

–   so zreteľom na články 207 ods. 3 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), aj naďalej predstavuje najvhodnejší rámec na reguláciu a podporu čestného a spravodlivého obchodu tým, že rozvíja príslušné pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie,

B.   keďže úspešné uzavretie rozvojového programu z Dauhy (DDA) má zásadný význam pre ďalší rozvoj WTO; keďže takáto dohoda nevylučuje, aby bilaterálne dohody siahali nad rámec záväzkov voči WTO a aby dopĺňali mnohostranné pravidlá,

C.   keďže Kanada je jednou z najstarších a najbližších partnerských krajín EÚ a prvou priemyselne vyspelou krajinou, s ktorou EÚ podpísala – v roku 1976 – rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci; keďže v priebehu rokov bolo podpísaných niekoľko dvojstranných dohôd, ktoré majú uľahčovať posilnené obchodné vzťahy,

D.   keďže EÚ je pre Kanadu druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a Kanada je v súčasnosti jedenástym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ (2009); keďže Kanada je pre EÚ štvrtým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, kým EÚ je pre Kanadu druhým najväčším zdrojom takýchto investícií (2008),

E.   keďže spoločná štúdia z roku 2008 poukázala na významný potenciálny prínos liberalizácie bilaterálneho obchodu tak pre Kanadu, ako aj pre EÚ,

F.   keďže súkromný sektor v EÚ aj v Kanade prejavil výraznú podporu ambicióznej a komplexnej hospodárskej dohode a zastáva názor, že podpora užšieho hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou by bola pre investorov a podniky v EÚ a Kanade, ako aj na medzinárodnej úrovni výrazným signálom v prospech rastu,

G.   keďže podľa všeobecného konsenzu hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou zatiaľ nedosiahol svoj plný potenciál a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou môže výrazne prispieť k rozvoju a dosiahnutiu tohto potenciálu tým, že sa zlepšia obchodné a investičné toky a zároveň odstránia clá, maximálne colné sadzby a neopodstatnené necolné prekážky a podporí sa užšia spolupráca, najmä v oblasti regulačnej spolupráce, mobility pracovnej sily a uznávania kvalifikácií,

H.   keďže cieľom prebiehajúcich rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) je dosiahnuť veľmi progresívnu dohodu, ktorá svojou ambicióznosťou prekoná akúkoľvek obchodnú a hospodársku dohodu, o ktorej doteraz rokovala EÚ alebo Kanada a ktorá by mohla ešte viac posilniť už beztak pevné dvojstranné obchodné a investičné vzťahy,

I.   keďže Komisia sa snaží o začlenenie ochrany investícií do prebiehajúcich rokovaní s Kanadou a navrhla Rade úpravu existujúcich smerníc na rokovania,

J.   keďže EÚ aj Kanada vyhlásili, že v rokovaniach CETA sa dosiahol významný pokrok s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2011,

1.   domnieva sa, že mnohostranný obchodný systém, ktorý predstavuje Svetová obchodná organizácia, zostáva aj naďalej najúčinnejším rámcom na zabezpečenie voľného, spravodlivého a čestného obchodu na celosvetovej úrovni; opätovne vyjadruje dôraznú podporu úspešnému uzavretiu rokovaní o DDA, ktoré zostáva prioritou obchodu EÚ; je presvedčený, že EÚ a Kanada môžu spoločne prispieť k úspešnému uzavretiu rokovaní o DDA;

2.   víta dohodu s Kanadou, ktorá siaha nad rámec záväzkov voči WTO a dopĺňa mnohostranné pravidlá, za predpokladu, že výsledkom rokovaní bude vyvážená, ambiciózna a kvalitná dohoda, ktorá siaha vysoko nad rámec zníženia colných sadzieb; žiada, aby sa v kontexte dostupných opravných prostriedkov uplatňovala v prípade obchodných sporov zásada reciprocity a zdôrazňuje najmä potrebu zlepšiť ochranu práv duševného vlastníctva vrátane ochranných značiek, patentov a geografických označení a získať skutočne vzájomný prístup na trh, a to najmä k službám a trhom verejného obstarávania (a to aj na nižšej ako federálnej úrovni);

3.   vyzýva Komisiu, aby na znak dobrej vôle stiahla námietky proti požiadavkám ontárijského zákona o zelenej energii týkajúcim sa miestneho obsahu;

4.   domnieva sa, že kapitola o duševnom vlastníctve by nemala mať žiadny negatívny vplyv na výrobu generických liekov a že musí rešpektovať výnimky v rámci obchodných aspektov práv duševného vlastníctva (TRIPs) v oblasti verejného zdravia;

5.   konštatuje, že Komisia zvolila k liberalizácii služieb prístup založený na negatívnom zozname, no domnieva sa, že by sa mal považovať za výnimku a nemal by slúžiť ako precedens pre budúce rokovania; domnieva sa, že výnimka GATS týkajúca sa verejných služieb zostáva najvhodnejším nástrojom na zaručenie všeobecného prístupu občanov k verejným službám;

6.   vyjadruje obavy z pokračujúcej ťažby azbestu v Kanade a jej vážne dôsledky na zdravie pracovníkov; pripomína, že EÚ zakázala akékoľvek využívanie, ťažbu a spracovanie azbestu a výrobu azbestových produktov; vyzýva Kanadu, aby v záujme zlepšenia verejného zdravia prijala podobné opatrenia;

7.   vzhľadom na vzájomné dopĺňanie sa oboch ekonomík poukazuje na budúci potenciál zvýšenia objemu obchodu a investícií medzi EÚ a Kanadou, ako aj na obchodné príležitosti vyplývajúce z CETA;

8.   domnieva sa, že úroveň ambícií Komisie v diskusiách s Kanadou by mala byť vyvážená rovnako ambicióznym prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju, najmä vzhľadom na úroveň záväzkov voči pracovnej sile, rozsah kapitoly o životnom prostredí a spôsob, akým sa pristupuje k otázkam vyplývajúcim z mnohostrannej dohody o životnom prostredí a k mechanizmu jej presadzovania, a mala by podporovať a presadzovať iniciatívy, ktorých cieľom je prispieť k riešeniu zmeny klímy, presadzovaniu právne záväzných ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem a k podpore sociálnej zodpovednosti podnikov;

9.   víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach CETA a nabáda Komisiu, aby pokračovala v konzultáciách s hlavnými zainteresovanými stranami; hoci spoločná štúdia preukázala významný potenciálny prínos tak pre Kanadu, ako aj pre EÚ, vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vykonala komplexné hodnotenie vplyvu udržateľnosti, v ktorom zhodnotí predvídateľné dôsledky na odvetvia a sociálno-ekonomické dôsledky pre EÚ vyplývajúce z konečnej dohody;

10.   konštatuje, že právomoc pre vzťahy medzi EÚ a Kanadou spočíva len na federálnej úrovni, no keďže kanadské provincie a teritóriá sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktoré patria do ich právomoci, považuje za nevyhnutné a víta ich účasť na rokovaniach o CETA a nabáda provincie a teritóriá, aby synchronizovali politiky a postupy s cieľom umožniť, aby prípadné zisky boli čo najväčšie; domnieva sa, že úspešné rokovania by mali zahŕňať jasne formulované záväzky provinčných a teritoriálnych vlád;

11.   nie bez obáv konštatuje, že Komisia predložila Rade návrh na úpravu smerníc na rokovania, ktoré Komisiu oprávňujú rokovať s Kanadou o investíciách bez toho, aby počkala, kým Parlament neprijme svoju pozíciu o budúcej investičnej politike EÚ vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní o investíciách s Kanadou v plnej miere zohľadňovala závery Európskeho parlamentu k tejto otázke; domnieva sa, že vzhľadom na vysoko rozvinuté právne systémy v Kanade aj v EÚ predstavujú vzájomné mechanizmy urovnávania sporov medzi štátmi a využívanie miestnych súdnych opravných prostriedkov najvhodnejšie nástroje riešenia investičných sporov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že potenciálny mechanizmus riešenia sporov medzi investorom a štátom neoslabí budúce právne predpisy v citlivých oblastiach politiky, ako sú právne predpisy o životnom prostredí, a že bude zahrnutý v širších požiadavkách, ktoré načrtol Parlament vo svojom uznesení o budúcej medzinárodnej investičnej politike EÚ;

12.   zdôrazňuje, že v kapitole o investíciách by sa mali presadzovať investície vysokej kvality, ktoré rešpektujú životné prostredie a podporujú dobré pracovné podmienky; okrem toho žiada, aby kapitola o investíciách zohľadňovala právo oboch strán na reguláciu, a to najmä v oblasti vnútroštátnej bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia, práv pracujúcich a spotrebiteľov, priemyselnej politiky a kultúrnej rozmanitosti; vyzýva Komisiu, aby z rozsahu pôsobnosti investičných dohôd vyňala citlivé sektory, ako sú kultúra, vzdelávanie, národná obrana a verejné zdravie;

13.   vyjadruje znepokojenie nad vplyvom ťažby ropných pieskov na globálne životné prostredie v dôsledku vysokej úrovne emisií CO2, ktoré vznikajú počas výrobného procesu, a nad hrozbou, ktorú táto ťažba predstavuje pre miestnu biodiverzitu; vyjadruje presvedčenie, že rokovania o CETA by nemali ovplyvniť právo EÚ vydávať právne predpisy v súvislosti so smernicou o kvalite palív, ani obmedzovať schopnosť kanadských orgánov zavádzať budúce environmentálne normy v oblasti ťažby ropných pieskov; nabáda obe strany, aby akékoľvek nezhody riešili priateľsky a bez ohrozenia rokovaní CETA;

14.   berie na vedomie najnovší vývoj v právnej oblasti v súvislosti so zákazom výrobkov z tuleňov zo strany EÚ, najmä žiadosť Kanady adresovanú WTO o zriadenie oficiálneho panelu na riešenie sporov; očakáva od Komisie, že i naďalej bude zastávať pevné stanovisko k pozícii EÚ, pokiaľ ide o zákaz výrobkov z tuleňov a vyjadruje pevnú nádej, že Kanada stiahne svoju námietku vo WTO, ktorá je prekážkou priaznivých obchodných vzťahov, ešte predtým, ako bude potrebné, aby Európsky parlament ratifikoval dohodu CETA;

15.   upozorňuje na rôzne politiky, ktoré ustanovili EÚ a Kanadou v oblasti regulácie geneticky modifikovaných organizmov; upozorňuje, že súkromné spoločnosti by mohli v rámci navrhovaného mechanizmu CETA na urovnávanie sporov napadnúť prísnejšie právne predpisy prijaté v EÚ;

16.   domnieva sa, že kapitoly o poľnohospodárstve budú dôležitou otázkou pre obe strany v rámci týchto rokovaní; vyjadruje znepokojenie nad prípadnými podstatnými ústupkami v oblasti GMO, mlieka a označovania pôvodu; preto zdôrazňuje, že by sa mali plne zohľadňovať záujmy a priority v oblasti poľnohospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby rokovala o dohode, ktorá bude prospešná v prvom rade pre spotrebiteľov v EÚ a Kanade, ako aj pre poľnohospodárske odvetvia na oboch stranách a aby v rámci celkového vyváženého výsledku zabezpečila väčšiu, ale spravodlivú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi poľnohospodárskych produktov z EÚ aj Kanady; v tejto súvislosti víta počiatočné odhodlanie oboch strán neudržiavať, nezavádzať ani opätovne nezavádzať dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov ako pozitívny krok v záujme ambicióznych a spravodlivých rokovaní, ako aj dohodu o spolupráci pri rokovaniach v rámci WTO;

17.   žiada Európsku komisiu, aby v duchu súdržnosti politík EÚ a najmä vo vzťahu k zámorským krajinám a územiam dbala o to, aby boli v budúcej dohode medzi EÚ a Kanadou zachované ich záujmy, pokiaľ ide o ich strategické výrobky;

18.   zdôrazňuje, že rokovania o hygienických opatreniach a opatreniach týkajúcich sa ochrany rastlín sú významnou oblasťou v rámci kapitol o poľnohospodárstve; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala, že pravidlá týchto rokovaní si udržia vysokú úroveň;

19.   pripomína Rade a Komisii, že od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy musí Rada získať súhlas Parlamentu pre všetky medzinárodné obchodné dohody a že Rada a Komisia musia ihneď a v plnom rozsahu informovať Parlament v každej etape procesu; vyzýva Radu, aby Parlamentu ihneď poskytla všetky informácie v každej etape procesu, za ktoré je zodpovedný, najmä čo sa týka smerníc na rokovania v znení, v ktorom ich prijala, a akýchkoľvek úprav týchto smerníc; vyzýva Radu a Komisiu, aby Parlament zapájali do všetkých etáp rokovaní a aby v plnej miere zohľadňovali názory Parlamentu;

20.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, federálnej vláde a parlamentu Kanady a vládam a parlamentom provincií a teritórií Kanady.

(1) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2008/october/tradoc_141032.pdf.
(2) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2009/march/tradoc_142470.pdf.
(3) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(4) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 16.
(5) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 5.
(6) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 67.
(7) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 47.
(8) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101.
(9) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 64.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0434 .
(11) Prijaté texty, P7_TA(2010)0445 .
(12) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446 .
(13) Prijaté texty, P7_TA(2011)0068 .
(14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0141 .
(15) Ú. v. EÚ L 260, 24.9.1976, s. 2.
(16) Ú. v. EÚ L 7, 13.1.1998, s. 38.
(17) Ú. v. EÚ L 71, 18.3.1999, s. 3.
(18) Ú. v. EÚ L 35, 6.2.2004, s. 3.
(19) Ú. v. EÚ L 153, 17. 6. 2009, s. 11.
(20) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 32.
(21) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Ratingové agentúry
PDF 139k   DOC 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o ratingových agentúrach: Budúce perspektívy (2010/2302(INI) )
P7_TA(2011)0258 A7-0081/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) z marca 2009 o medzinárodnej spolupráci v oblasti dohľadu nad ratingovými agentúrami,

–   so zreteľom na spoločné fórum o hodnotení využívania úverových ratingov, ktoré sa konalo v júni 2009,

–   so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z 25. septembra 2009 s názvom Zlepšenie finančného dohľadu, určenú pre vedúcich predstaviteľov skupiny G20,

–   so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu z 29. októbra 2010 nazvanú Správa o globálnej finančnej stabilite: štáty, financovanie a systémová likvidita,

–   so zreteľom na vyhlásenie zo samitu skupiny G20 v Toronte z 26. a 27. júna 2010,

–   so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o zásadách znižovania závislosti od ratingových agentúr z 27. októbra 2010,

–   so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré Komisia začala 5. novembra 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0081/2011 ),

A.   keďže víta prebiehajúce úsilie v oblasti regulácie ratingových agentúr na globálnej, medzinárodnej a európskej úrovni,

B.   keďže ratingové agentúry by mali byť sprostredkovateľmi informácií, pretože znižujú informačnú asymetriu na kapitálových trhoch a uľahčujú prístup na globálny trh, znižujú náklady na informácie a rozširujú potenciálny okruh dlžníkov a investorov, a tak poskytujú likviditu a transparentnosť trhom a pomáhajú pri stanovovaní cien,

C.   keďže v nedávno prijatých právnych predpisoch bola ratingovým agentúram pridelená ďalšia úloha, ktorú možno označiť za akúsi certifikáciu, čo odráža skutočnosť, že ratingy sú v čoraz väčšej miere zakotvené v regulačných kapitálových požiadavkách,

D.   keďže finančné subjekty sa vo veľkej miere spoliehajú na posudky ratingových agentúr,

E.   keďže ratingové agentúry vydávajú ratingy pre tri rôzne sektory – verejný sektor, spoločnosti a štruktúrované finančné nástroje, a keďže tieto agentúry zohrali významnú úlohu pri vzniku finančnej krízy tým, že vydávali nesprávne ratingy štruktúrovaným finančným nástrojom, ktorých rating sa potom počas krízy musel znížiť v priemere o tri až štyri stupne,

F.   keďže nariadenie (ES) č. 1060/2009 bolo prvou reakciou na finančnú krízu a už v ňom sa riešia najpálčivejšie otázky, pričom podriaďuje ratingové agentúry dohľadu a regulácii; keďže však nerieši všetky zásadné problémy a v skutočnosti vytvára určité nové prekážky vstupu na trh,

G.   keďže absencia regulačnej istoty v tomto odvetví vystavuje samotné fungovanie finančných trhov EÚ do rizika, a preto od Európskej komisie vyžaduje, aby pred tým, ako predloží ďalšie zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1060/2009, riadne určila nedostatky v novom rámci a poskytla hodnotenie vplyvu rozsahu alternatívnych možností, ktoré sú k dispozícii na vyriešenie týchto nedostatkov, a to vrátane možnosti ďalších legislatívnych návrhov,

H.   keďže odvetvie ratingových agentúr má mnohé problémy, z ktorých najdôležitejšie sú nedostatočná hospodárska súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatočná zodpovednosť a transparentnosť; keďže problémom dominantných ratingových agentúr je najmä platobný spôsob a keďže hlavným problémom regulačného systému je prílišná závislosť od vonkajších úverových ratingov,

I.   keďže najlepším spôsobom, ako posilniť hospodársku súťaž, by bolo vytvoriť skutočné regulačné prostredie na podporu vstupu a uskutočniť hlbšiu analýzu súčasných prekážok vstupu a iných faktorov ovplyvňujúcich hospodársku súťaž,

J.   keďže v priaznivých obdobiach majú účastníci trhu tendenciu nesprávne interpretovať alebo prehliadať podkladovú metodiku a zmysel úverových ratingov, ktorým je určiť pravdepodobnosť zlyhania,

K.   keďže vývoj krízy eura v poslednom období zdôraznil úlohu ratingov štátneho dlhu, ako aj nekonzistentnosť a cyklickosť, pokiaľ ide o regulačné využívanie ratingov,

L.   keďže nezávislosť ratingov od zásahov na trhu a politického zasahovania treba zabezpečiť bez ohľadu na to, aké nové štruktúry a podnikateľské modely sa objavia a kontexte správy ekonomických záležitostí a záťažových testov,

M.   keďže kým ratingy sa môžu meniť a menia sa v dôsledku zásadných úprav rizikového profilu alebo nových informácií, mali by sa navrhovať tak, aby boli stabilné a aby nekolísali na základe nálad na trhu,

N.   keďže výsledkom systému Bazilej II bola prílišná závislosť od vonkajších ratingov, čo v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že banky sa rozhodli nevykonávať vlastné hodnotenia svojich expozícií,

O.   keďže regulácia ratingov v Spojených štátoch prostredníctvom nedávno prijatého zákona (Dodd Frank Act) ide cestou nižšej závislosti regulátora od posudkov agentúr,

Makroúroveň: regulácia finančného trhu
Prílišná závislosť

1.   domnieva sa, že vzhľadom na zmenu využitia úverových ratingov, keď je emitent hodnotený skôr preto, aby získal prednostné zaobchádzanie v regulačnom rámci, než aby získal prístup na globálne kapitálové trhy, sa závislosť globálneho finančného regulačného systému od vonkajších úverových ratingov musí čo najviac znížiť, a to v realistickom časovom horizonte;

2.   domnieva sa, že narušenia súťaže spôsobené všeobecnou praxou, v rámci ktorej ratingové agentúry hodnotia účastníkov trhu a zároveň od nich prijímajú objednávky, sa musia obmedziť;

3.   súhlasí so zásadami, ktoré v októbri 2010 stanovila Rada pre finančnú stabilitu a v ktorých sa uvádzajú všeobecné usmernenia k spôsobom zníženia závislosti od externých úverových ratingov, a víta verejné konzultácie, ktoré Komisia začala v novembri 2010; žiada Komisiu, aby preskúmala, či a ako členské štáty používajú ratingy na regulačné účely s cieľom obmedziť všeobecnú prílišnú závislosť finančného regulačného systému od nich;

4.   poukazuje na nedostatky v štandardizovanom prístupe regulačného rámca Bazilej II, ktorý umožňuje stanovovanie regulačných kapitálových požiadaviek pre finančné inštitúcie na základe vonkajších úverových ratingov; považuje za dôležité vytvoriť primeraný kapitálový rámec, ktorý zabezpečí zdravé vnútorné hodnotenie rizika, lepší dohľad nad ním a zlepšený prístup k informáciám relevantným pre úvery; podporuje v tejto súvislosti väčšie využívanie prístupu založeného na interných ratingoch, pokiaľ sú spoľahlivé a bezpečné a veľkosť, kapacita a štruktúra finančnej inštitúcie umožňujú adekvátne hodnotenie rizík; myslí si, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok je dôležité, aby vnútorné modely rešpektovali parametre predpísané v nariadení EÚ a aby podliehali prísnej validácii zo strany dohľadu; súčasne sa domnieva, že menšie subjekty s menej komplikovanou štruktúrou a nižšou kapacitou by mali mať možnosť využívať vonkajšie ratingy v prípade, ak nie sú realizovateľné žiadne vnútorné hodnotenia úverového rizika, a to pokiaľ spĺňajú náležité požiadavky hĺbkovej analýzy;

5.   poukazuje v tejto súvislosti na význam sledovania vývoja, pokiaľ ide o dohodu Bazilej III a prebiehajúci proces súvisiaci s CRD IV;

6.   považuje za potrebné obnoviť schopnosť investorov uskutočňovať vlastnú hĺbkovú analýzu ako nevyhnutný predpoklad toho, aby sa umožnilo väčšie využívanie vlastných vnútorných modelov na hodnotenie úverového rizika; domnieva sa, že banky a iné finančné subjekty by mali využívať riadne vnútorné hodnotenia rizika oveľa častejšie;

7.   zastáva názor, že účastníci trhu by nemali investovať do štruktúrovaných alebo iných produktov, ak sami nedokážu zhodnotiť úverové riziko s nimi spojené, alebo že by mali prípadne uplatňovať najvyššiu rizikovú váhu;

8.   žiada Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky, aby preskúmali, ako využívajú vonkajšie ratingy, a naliehavo ich vyzýva, aby posilnili svoje odborné znalosti v navrhovaní vlastných modelov na hodnotenie kreditného rizika akceptovateľných aktív používaných ako zábezpeka v operáciách na dodanie likvidity, a aby znížili svoju závislosť od vonkajších ratingov;

9.   žiada Komisiu, aby dôkladne zhodnotila možné využitie alternatívnych nástrojov na meranie úverového rizika;

Zvýšenie kapacity orgánov dohľadu

10.   uvedomuje si vnútorný konflikt záujmov v prípade, keď účastníci trhu vypracujú vnútorné hodnotenia úverového rizika pre svoje vlastné regulačné kapitálové požiadavky, a preto považuje za potrebné rozšíriť zodpovednosť, kapacitu a právomoci orgánov dohľadu a ich zdroje, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie adekvátnosti vnútorných modelov a dohľad nad ňou, ako aj o ukladanie obozretných opatrení; domnieva sa, že pokiaľ orgán dohľadu nemôže náležite zhodnotiť vnútorný model kvôli jeho komplexnosti, nemožno takýto model schváliť na regulačné účely; navrhuje, aby transparentnosť predpokladov pre nezávislé akademické hodnotenia tiež zohrávala úlohu;

11.   konštatuje, že na to, aby mohol Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu, mal by mať právo vykonávať neohlásené vyšetrovania a kontroly na mieste a že pri vykonávaní svojich právomocí v oblasti dohľadu by mal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy umožniť osobám, ktoré sú predmetom konaní, aby boli vypočuté, aby sa tak dodržalo ich právo na obhajobu;

Rovnaké podmienky

12.   upozorňuje na globálnu povahu odvetvia úverových ratingov a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa spolu s ďalšími štátmi G20 usilovali o globálny prístup spočívajúci na čo najvyšších normách tak k regulácii ratingových agentúr, ako aj k obozretnej a trhovej regulácii, čo sa týka znižovania prílišnej závislosti od vonkajších úverových ratingov, s cieľom zachovať rovnaké podmienky, predchádzať regulačným arbitrážam a súčasne zachovať otvorenosť trhov;

13.   považuje stimuláciu hospodárskej súťaže, podporu transparentnosti a otázku budúceho modelu platieb za najdôležitejšie úlohy, pričom otázka pôvodu ratingových agentúr by mala byť druhoradá;

14.   opakuje, že nariadenie (ES) č. 1060/2009 navrhuje dva systémy, ako postupovať v prípade vonkajších úverových ratingov z tretích krajín a že zámerom režimu potvrdzovania bolo umožniť ratingovým agentúram z tretích krajín, ktoré sa nepovažujú za rovnocenné, ich využitie v Európskej únii, pokiaľ potvrdzujúca ratingová agentúra preberie jasnú zodpovednosť;

Stredná úroveň: štruktúra odvetvia
Hospodárska súťaž

15.   zdôrazňuje, že zvýšená hospodárska súťaž v odvetví automaticky neznamená vyššiu kvalitu ratingov a opakuje, že všetky ratingové agentúry musia dodržiavať najvyššie normy celistvosti, zverejňovania, transparentnosti a riadenia konfliktov záujmov v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1060/2009 s cieľom zaručiť kvalitu ratingov a vyhnúť sa tzv. kupovaniu ratingov;

Európska nadácia pre úverový rating

16.   žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobnú analýzu so zhodnotením dopadov a uskutočniteľnosti nákladov, prínosov a potenciálnej štruktúry riadenia úplne nezávislej európskej nadácie pre úverový rating (ECRaF), ktorá by svojimi odbornými znalosťami pokrývala všetky tri odvetvia ratingu; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť počiatočné náklady na financovanie prvých troch až maximálne piatich rokov činnosti nadácie ECRaF a dôkladne ich zhodnotiť; zdôrazňuje, že akékoľvek legislatívne návrhy na tento účel sa musia formulovať so značnou obozretnosťou, aby sa predišlo narúšaniu paralelných politických iniciatív, ktorých cieľom je obmedziť prílišnú závislosť od ratingov a povzbudiť nové ratingové agentúry k vstupu na trh;

17.   žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala okrem činností uvedených v odseku 9 podrobné hodnotenie vplyvu, analýzu uskutočniteľnosti, a odhady potrebného objemu finančných prostriedkov; je pevne presvedčený, že finančné náklady by nemali v žiadnom prípade znášať daňoví poplatníci a myslí si, že by sa nemali poskytovať ďalšie finančné prostriedky a že nová nadácia ECRaF by mala byť po počiatočnom období plne sebestačná z vlastného rozpočtu;

18.   domnieva sa, že ak má byť zabezpečená dôveryhodnosť novej nadácie ECRaF, musia byť jej riadenie, zamestnanci aj riadiaca štruktúra úplne nezávislé a samostatné, teda neviazané pokynmi členských štátov, Komisie aj všetkých ostatných verejných orgánov, ako aj odvetvia financií a ostatných ratingových agentúr a že musí pôsobiť v súlade so zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1060/2009;

19.   žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobné preskúmanie nákladov, prínosov a riadiacej štruktúry takejto siete európskych ratingových agentúr vrátane úvah o tom, ako by bolo možné nabádať ratingové agentúry pôsobiace na národnej úrovni k tomu, aby vytvárali partnerstvá alebo spoločné siete s cieľom využiť existujúce zdroje a zamestnancov, čo by im mohlo umožniť lepšie pokrytie a konkurencieschopnosť voči ratingovým agentúram pôsobiacim na cezhraničnej úrovni; navrhuje, aby Komisia preskúmala spôsoby podpory sietí ratingových agentúr, ale zastáva názor, že akákoľvek takáto sieť by mala byť iniciatívou, ktorej motorom bude odvetvie,

20.   zastáva názor, že možno bude potrebné podporiť vytváranie takejto siete v počiatku, no domnieva sa, že sieť by mala byť sebestačná a rentabilná na základe vlastných výnosov; žiada Komisiu, aby zhodnotila potrebu a potenciálne spôsoby počiatočného financovania tohto projektu a jeho možnú právnu formu;

21.   domnieva sa, že vytvorenie skutočne nezávislej európskej ratingovej agentúry by mala preskúmať a posúdiť aj Komisia; žiada Komisiu, aby osobitne preskúmala otázku jej personálu, ktorý by mal byť úplne nezávislý, a otázku jej zdrojov, ktoré by mali pochádzať z poplatkov od súkromného finančného sektora;

Zverejňovanie informácií a prístup k informáciám

22.   domnieva sa, že úverové ratingy musia slúžiť na účely zvyšovania informovanosti trhu spôsobom, ktorý poskytuje investorom konzistentné hodnotenie úverového rizika naprieč sektormi a krajinami; považuje za dôležité umožniť používateľom lepšie kontrolovať ratingové agentúry a v tejto súvislosti poukazuje na ústrednú úlohu zvýšenej transparentnosti pri ich činnosti;

23.   upozorňuje, že na to, aby investori mohli adekvátne hodnotiť riziká a plniť si povinnosti v oblasti hĺbkovej analýzy a správcovské povinnosti, je potrebné, aby sa zverejňovalo viac informácií o produktoch v oblasti štruktúrovaných finančných nástrojov s cieľom umožniť investorom prijímať informované rozhodnutia; domnieva sa, že sofistikovaní investori by mali byť schopní zhodnotiť podkladové úvery, z ktorých môžu odvodiť riziko sekuritizovaného produktu; podporuje v tejto súvislosti existujúce iniciatívy ECB a ďalších subjektov o sprístupnenie väčšieho množstva informácií o štruktúrovaných finančných nástrojoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu zvýšiť množstvo zverejňovaných informácií pre všetky produkty v oblasti finančných nástrojov;

24.   konštatuje, že okrem ratingov vydávajú ratingové agentúry množstvo výhľadov, hodnotení, varovaní a pozorovaní, ktoré majú významný dosah na trhy; domnieva sa, že by sa mali zverejňovať podľa vopred určeného kritéria a protokolov, ktoré zaručia transparentnosť a dôvernosť;

25.   žiada Komisiu, aby navrhla revíziu smernice 2003/71/ES a smernice 2004/109/ES s cieľom zabezpečiť, aby boli vo väčšom rozsahu k dispozícii dostatočne presné a úplné informácie o štruktúrovaných finančných nástrojoch;

26.   považuje v tejto súvislosti za veľmi dôležité, aby sa v akomkoľvek možnom budúcom opatrení v plnej miere zohľadnili aspekty o ochrane údajov;

27.   uvažuje, či by nebolo užitočné stanoviť emitentom povinnosť prerokovať obsah a metódy súvisiace so štruktúrovaným finančným nástrojom s treťou stranou, ktorá buď poskytuje nevyžiadaný úverový rating, alebo vypracúva interné hodnotenie rizík;

28.   potvrdzuje povinnosť Komisie, ku ktorej sa zaviazala v odôvodnení zmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1060/2009, čo sa týka transparentnosti informácií; žiada Komisiu, aby vykonala potrebnú analýzu s cieľom predložiť Parlamentu a Rade v rámci prebiehajúceho prehodnocovania nariadenia (ES) č. 1060/2009 možné zmeny a doplnenia právneho predpisu;

29.   berie na vedomie dosiahnutý pokrok v prvom a druhom nariadení o ratingových agentúrach, pokiaľ ide o transparentnosť a zverejňovanie informácií; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu týchto nariadení po ukončení procesu registrácie ratingových agentúr s cieľom zvýrazniť budúce oblasti, v ktorých môže byť zverejňovanie informácií pre užívateľov prínosné;

30.   požaduje, okrem zvýšenej transparentnosti procesu vydávania ratingov a jeho vnútorného auditu, dôraznejší dohľad nad ratingovými agentúrami zo strany orgánov dohľadu EÚ a prísnejší dohľad nad mierou používania ratingov finančnými inštitúciami alebo ich závislosti od ratingov zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu;

Dva povinné ratingy

31.   domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť, či za určitých okolností je vhodné používať dva povinné ratingy, ako sú štruktúrované finančné nástroje, v prípade, keď sa na regulačné účely používa externý úverový rating a či by sa najkonzervatívnejší, teda najmenej priaznivý vonkajší rating, mal považovať za referenčnú hodnotu na regulačné účely; žiada Komisiu, aby predložila hodnotenie dopadov prípadného využívania dvoch povinných ratingov;

32.   domnieva sa, že náklady na oba ratingy by mal znášať emitent a že prvý vonkajší rating by mala vydať ratingová agentúra, ktorú si podľa vlastného výberu najal emitent, kým v prípade druhého vonkajšieho ratingu by sa mali zvážiť rôzne možnosti zadania vrátane možnosti, že zadávať bude Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) na základe osobitných, vymedzených a objektívnych kritérií a po zohľadnení doterajších výsledkov, pričom bude podporovať vznik nových ratingových agentúr a zároveň zabraňovať narušeniam hospodárskej súťaže;

33.   upozorňuje, že dobré meno nemôže stanoviť regulátor, ale že každá nová ratingová agentúra bude akceptovaná len vtedy, ak sa stane dôveryhodnou;

Rating štátneho dlhu

34.   uvedomuje si skutočnosť, že účastníci trhu sa stavajú odmietavo k premenlivým úverovým ratingom z dôvodu vysokých nákladov (súvisiacich s rozhodnutím predať alebo kúpiť) v prípade úpravy ratingu; domnieva sa však, že takéto ratingy majú teda skôr cyklický charakter a zaostávajú za vývojom na finančnom trhu;

35.   konštatuje, že ratingové agentúry by mali používať jasné kritériá na hodnotenie výkonnosti krajiny, a je si vedomý skutočnosti, že samotný rating nie je mechanickým zvážením týchto faktorov; žiada zástupcov odvetvia, aby objasnili, akú metodiku a posudky používajú na nastavenie ratingov štátnych dlhov, a aby vysvetlili odchýlku od ratingov generovaných podľa modelov a od predpovedí hlavných medzinárodných finančných inštitúcií;

36.   poznamenáva, že podľa MMF ratingy by mohli vysvetliť až 70 % cenového rozpätia CDS; je znepokojený z cyklických účinkov, ktoré ratingy môžu mať a žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala týmto citlivým otázkam;

37.   je presvedčený, že na zníženie náhlych a škodlivých zmien cien a rozpätia, ktoré vyplývajú zo zmien ratingov, by sa malo zrušiť nariadenie, ktoré podriaďuje rozhodnutia o kúpe a predaji ratingom,

38.   domnieva sa, že vzhľadom na to, že takmer všetky informácie o stave štátnych financií sú verejne dostupné, pričom takéto informácie by sa mali sprístupniť v jednoduchšej a ucelenejšej forme umožňujúcej porovnávanie s cieľom nabádať väčších a, vzhľadom na štruktúru, komplikovanejších účastníkov trhu na to, aby sa spoliehali na vlastný úsudok pri hodnotení úverového rizika spojeného so štátnym dlhom;

39.   je presvedčený, že vzhľadom na účinky, ktoré úverové ratingy štátneho dlhu môžu mať na trh, treba v tejto oblasti zlepšiť transparentnosť metód a dôvodov rozhodnutí, ako aj zodpovednosť ratingových agentúr; žiada vypracovanie štúdie s cieľom zapojiť do tohto ratingu budúcu európsku nadáciu a budúcu nezávislú európsku ratingovú agentúru;

40.   podporuje rozšírené zverejňovanie a objasňovanie metodík, modelov a kľúčových ratingových predpokladov, ktoré prijali ratingové agentúry, a to aj vzhľadom na systémový účinok, ktorý môže vyvolať zníženie štátneho dlhu;

Európsky ratingový index (EURIX)

41.   domnieva sa, že verejné informácie o priemere existujúcich externých úverových ratingov od akreditovaných ratingových agentúr sú dôležité; navrhuje preto, aby sa vytvoril európsky ratingový index (EURIX) zahrňujúci všetky ratingy registrovaných ratingových agentúr, ktoré sú dostupné na trhu;

Mikroúroveň: podnikový model
Platobné modely

42.   podporuje existenciu rôznych platobných modelov v tomto odvetví, no zdôrazňuje prítomnosť hrozby konfliktu záujmov, ktorý sa musí riešiť vhodnými transparentnými a regulačnými prostriedkami, pričom nezavádza neodôvodnený model; žiada Komisiu, aby na základe nedávnych konzultácií predložila návrhy na alternatívne a realizovateľné platobné modely, na ktorých by sa zúčastňovali tak emitenti, ako aj užívatelia; žiada Komisiu, aby v tomto zmysle venovala osobitnú pozornosť prípadnému využívaniu modelu investor platí s jeho výhodami i nevýhodami, a aby tak pri ratingoch znížila možnosť konfliktov záujmu;

43.   domnieva sa, že dobré riadenie v ratingových agentúrach má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia kvality ratingov, a požaduje od ratingových agentúr úplnú transparentnosť v súvislosti s mechanizmami riadenia v praxi;

Zodpovednosť

44.   zdôrazňuje, že orgán ESMA je zodpovedný za vykonávanie a presadzovanie súladu ratingových agentúr s nariadením (ES) č. 1060/2009; domnieva sa, že ak vonkajšie úverové ratingy slúžia na regulačné účely, nemali by byť považované len za stanoviská, a že ratingové agentúry by mali byť zodpovedné za dôsledné uplatňovanie metód vydávania svojich úverových ratingov; odporúča preto, aby sa dôsledne v celej EÚ vyvodzovala občianskoprávna zodpovednosť ratingových agentúr v prípade hrubej nedbanlivosti a nenáležitého správania a aby Komisia určila spôsoby na zahrnutie takejto občianskoprávnej zodpovednosti do občianskoprávnych predpisov členských štátov;

45.   poukazuje na to, že konečnú zodpovednosť za investičné rozhodnutie nesie účastník finančného trhu, t. j . správca aktív, finančná inštitúcia alebo sofistikovaný investor; poznamenáva, že zodpovednosť ďalej podporí aj centrálny register (CEREP) vytvorený na základe 1. nariadenia o ratingových agentúrach, kde sa zverejňujú údaje v štandardizovanej forme o výkonnosti ratingov vydaných ratingovými agentúrami, ktoré sú registrované v EÚ, čo investorom umožní vytvoriť si vlastné hodnotenie ratingových agentúr, a tým zvýšiť tlak z hľadiska reputácie agentúry; poukazuje na to, že investori by mali mať efektívne kapacity na riadenie rizík podliehajúce primeranému dohľadu zo strany správy;

46.   navrhuje, aby každá registrovaná ratingová agentúra vykonávala každoročné preskúmanie a hodnotenie svojich predchádzajúcich výsledkov v oblasti úverových ratingov a aby tieto informácie zhrnula v správe o otázkach zodpovednosti určenej orgánu dohľadu; navrhuje, aby orgán ESMA pravidelne vykonával náhodné kontroly týchto správ o otázkach zodpovednosti s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu úverových ratingov;

o
o   o

47.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Zaručenie nezávislých posúdení vplyvu
PDF 134k   DOC 89k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (2010/2016(INI) )
P7_TA(2011)0259 A7-0159/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, a na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2010 s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o kvalitnejšej legislatíve v roku 2006 podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšej tvorbe práva v roku 2005: uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality – 13. výročná správa(3)

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2007 o minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupoch(6) ,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou,

–   so zreteľom na spoločný medziinštitucionálny prístup k posudzovaniu vplyvu, ktorý bol dohodnutý medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v novembri 2005,

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2010,

–   so zreteľom na výsledky štúdie o posudzovaní vplyvu v členských štátoch EÚ, o vypracovanie ktorej požiadal Európsky parlament,

–   so zreteľom na usmernenia Komisie o posudzovaní vplyvu z 15. januára 2009 a ich prílohy (SEK(2009)0092 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o hodnotení vplyvu (KOM(2002)0276 ),

–   so zreteľom na rámcovú dohodu medzi Parlamentom a Komisiou z 20. októbra 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614 ),

–   so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2010 z 24. januára 2011 (SEK(2011)0126 ),

–   so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť spravodajkyni zo 16. novembra 2010 o skúsenostiach získaných pri posudzovaní vplyvu predĺženia materskej dovolenky na 20 týždňov,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0159/2011 ),

A.   keďže posúdenia vplyvu predstavujú systematické hodnotenie predpokladaných účinkov legislatívnej činnosti,

B.   keďže prioritným cieľom politiky Európskej únie by malo byť vytvorenie transparentného, jasného, účinného a vysokokvalitného regulačného prostredia,

C.   keďže posúdenia vplyvu pozitívne prispievajú ku všeobecnému zvýšeniu kvality právnych predpisov EÚ v záujme lepšej tvorby práva,

D.   keďže problémy, ktoré sa vyskytujú pri transpozícii a vykonávaní platného práva Únie, čiastočne pramenia z neadekvátne vypracovaných legislatívnych textov a keďže zodpovednosť za to nesú spoločne všetky európske legislatívne orgány,

E.   keďže Lisabonská zmluva obsahuje horizontálne sociálne a environmentálne doložky (články 9 a 11 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktoré sa musia zohľadňovať pri stanovovaní a vykonávaní politík a činností Únie a ktoré si vyžadujú podrobnú analýzu sociálneho a environmentálneho vplyvu akýchkoľvek navrhovaných právnych predpisov;

F.   keďže posúdenia vplyvu môžu pri prijímaní nových právnych predpisov, ako aj pri zjednodušovaní a prepracúvaní už existujúcich právnych predpisov slúžiť na lepšie vyhodnotenie ich sociálnych, hospodárskych, environmentálnych a zdravotných účinkov a ich zlučiteľnosti zo základnými právami, a tak prispieť k odbúraniu byrokracie a zaistiť konzistentnosť politík EÚ pri dosahovaní ústredných cieľov stanovených Európskou radou,

G.   keďže Komisia považuje výbor pre posudzovanie vplyvu (IAB) za nezávislý orgán, hoci podlieha právomoci predsedu Komisie, je zložený z vysokých úradníkov z viacerých GR a predsedá mu zástupca generálneho tajomníka; keďže to vedie ku skresľovaniu informácií, a teda k narušeniu nevyhnutnej neutrality,

H.   keďže Parlament sa už viackrát zasadil za využívanie nezávislého posúdenia vplyvu v Európskej únii,

I.   keďže posúdenia vplyvu, ktoré uskutočňuje Komisia, nemajú rovnakú úroveň kvality a často slúžia skôr na odôvodnenie legislatívneho návrhu ako na objektívne zváženie faktov,

J.   keďže posúdenia vplyvu by sa mohli využiť na vytvorenie nepotrebných byrokratických prekážok brániacich ďalšiemu rozvoju alebo nadobudnutiu účinnosti európskych právnych predpisov a politík,

K.   keďže Parlament, Rada a Komisia sa v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2003, v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k posúdeniam vplyvu z novembra 2005 a v rámcovej dohode medzi Parlamentom a Komisiou z 20. októbra 2010 zaviazali, že vypracujú program lepšej tvorby práva, a keďže toto uznesenie obsahuje konkrétne návrhy na zlepšenie posudzovania vplyvu,

L.   keďže Komisia zaujala nový prístup k priemyselnej politike, podľa ktorého sa musí v prípade každého politického návrhu, ktorý má výrazný dosah na hospodárstvo, dôsledne preskúmať jeho vplyv na konkurencieschopnosť,

Všeobecné požiadavky na posúdenie vplyvu na európskej úrovni

1.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom dosahovania inteligentnej a lepšej tvorby práva počas celého legislatívneho cyklu, ktorý by mali tvorcovia legislatívy EÚ využívať častejšie, aby mohli lepšie odhadnúť hospodárske, sociálne, environmentálne a zdravotné dôsledky voľby určitej politiky, ako aj jej vplyv na základné práva občanov, pričom treba mať na zreteli, že analýza nákladov a výnosov predstavuje len jedno z kritérií;

2.   víta oznámenie o inteligentnej regulácii a zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by mali zohrávať kľúčovú úlohu v celom politickom cykle, od návrhu po vykonávanie, presadzovanie, hodnotenie a revíziu právnych predpisov; zdôrazňuje význam dobre zváženého a úplne informovaného rozhodovania v etape tvorby legislatívnych návrhov, pretože to môže viesť k lepšej kvalite výstupu aj kratšiemu legislatívnemu procesu;

3.   zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť dôkladné posúdenie vplyvu, ktoré je základným predpokladom vysokokvalitných právnych predpisov, ich správnej transpozície, uplatňovania a presadzovania;

4.   zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu nemôže v žiadnom prípade nahrádzať politickú diskusiu a demokratický postup rozhodovania zákonodarcu, ale že slúži len na odbornú prípravu politického rozhodnutia;

5.   vyzdvihuje skutočnosť, že posúdenie vplyvu musí prebiehať v raných etapách rozvoja politiky; zdôrazňuje, že by malo byť absolútne nezávislé a malo by byť vždy založené na podloženej a objektívnej analýze možných účinkov;

6.   zdôrazňuje, že v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva sa spoluzákonodarcovia zaviazali, že pred prijatím akejkoľvek zásadnej zmeny a doplnenia vypracujú posúdenie vplyvu, ak to budú považovať za vhodné a potrebné pre legislatívny proces;

7.   považuje za nevyhnutné zapojiť do vypracúvania posúdení vplyvu externých odborníkov zo všetkých politických oblastí, ako aj všetky zúčastnené strany, aby sa zaručila nezávislosť a objektivita; v tejto súvislosti zdôrazňuje základný rozdiel medzi verejnou konzultáciou a nezávislým posúdením vplyvu; konštatuje, že konečný výsledok a kontrola metodiky a kvality posúdenia vplyvu by mali zostať v zodpovednosti inštitúcií Európskej únie s cieľom zabezpečiť dodržanie rovnako prísnych noriem;

8.   žiada čo najvyššiu mieru transparentnosti pri vypracúvaní posúdení vplyvu vrátane včasného zverejnenia komplexných plánov navrhovaných právnych predpisov s cieľom zaistiť rovnaký prístup k legislatívnemu postupu pre všetky zúčastnené strany; domnieva sa preto zároveň, že aktuálne obdobie určené na konzultácie Komisie by sa malo predĺžiť na 12 mesiacov;

9.   domnieva sa, že by nemalo byť možné, aby posúdenie vplyvu týkajúce sa projektov alebo právnych predpisov podporovaných orgánmi verejnej správy alebo podnikmi, ktoré im podliehajú, schvaľovali dotknuté orgány;

10.   domnieva sa, že je nevyhnutné, aby posúdenia vplyvu podliehali ex ante kontrole členských štátov s cieľom posúdiť účinky navrhovaných právnych predpisov na vnútroštátne právo a verejné politiky; požaduje, aby sa uskutočňovalo obsiahlejšie hodnotenie ex post a aby sa ďalej zvážilo začlenenie povinných tabuliek zhody v záujme zaistenia správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi a splnenia cieľov týchto právnych predpisov;

11.   domnieva sa, že posúdenie je vhodným nástrojom na overenie relevantnosti návrhov Komisie, a najmä dodržovania zásad subsidiarity a proporcionality, a na lepšie vysvetlenie dôvodov pre výber daného opatrenia spoluzákonodarcom a širokej verejnosti;

12.   zdôrazňuje, že kľúčové prvky dobrého posúdenia vplyvu sú stanovenie problému, konzultácia s dotknutými stranami, vymedzenie cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ako aj vypracovanie strategických riešení;

13.   považuje za dôležité, aby sa ku novému každému legislatívnemu návrhu vypracovalo posúdenie vplyvu; poznamenáva, že podľa ustanovení článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ sa to môže podľa potreby týkať aj zjednodušenia a prepracovania právnych predpisov EÚ a taktiež delegovaných a vykonávacích aktov;

14.   považuje posúdenie vplyvu za „živý dokument“, ktorý je súčasťou procesu tvorby práva; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť dostatočnú pružnosť, aby bolo možné v procese tvorby práva vykonávať ďalšie posúdenia vplyvu;

15.   žiada, aby sa posúdenia vplyvu nezameriavali len na analýzu nákladov a výnosov, ale aby zohľadňovali celý rad kritérií v súlade so zásadou integrovaného prístupu s cieľom poskytnúť zákonodarcovi čo najkomplexnejší obraz; v tejto súvislosti poukazuje na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré sú uvedené v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2003 a spoločný prístup z roku 2005, ktoré majú byť zhrnuté v spoločnom hodnotení; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné zaistiť jednotnosť medzi politikami a činnosťami EÚ pri zohľadnení všetkých jej cieľov a v súlade so zásadou prenesenia právomocí stanovenou v článku 7 ZFEÚ;

16.   naliehavo vyzýva, aby sa v rámci každého posúdenia vplyvu uskutočnila analýza nákladov a výnosov, tzn. overenie efektívnosti nákladov všetkých programov a opatrení s dosahom na výdavky, a aby sa preskúmal možný vplyv na malé a stredné podniky (MSP); v tejto súvislosti žiada dôsledné uplatňovanie tzv. testu MSP stanoveného v iniciatíve Small Business Act z roku 2008; v tejto súvislosti pripomína, že v každom právnom predpise, ktorý predstavuje zaťaženie pre MSP, by sa mali dôsledne vyhodnotiť existujúce právne predpisy s cieľom znížiť celkové regulačné zaťaženie pre MSP;

17.   žiada, aby sa v rámci posúdení vplyvu v prípade všetkých nových politických návrhov, ktoré budú mať významný vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu, uskutočnila dôkladná analýza; okrem toho žiada, aby sa ex post uskutočnilo aj posúdenie vplyvu právnych predpisov EÚ na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; poznamenáva, že s takýmto postupom počíta aj Komisia vo svojom oznámení o integrovanej priemyselnej politike vo veku globalizácie;

18.   zdôrazňuje, že pred predložením návrhu nových právnych predpisov je potrebné poučiť sa z hodnotenia ex post platných právnych predpisov a analýzy príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora a začať riadnu diskusiu o strategických možnostiach, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých politických oblastiach;

19.   naliehavo vyzýva, aby sa posúdenia vplyvu na európskej úrovni venovali aj otázke európskej pridanej hodnoty z pohľadu toho, aké úspory prinesie európske riešenie, resp. aké dodatočné náklady vzniknú v členských štátoch, ak by sa toto európske riešenie neprijalo;

20.   domnieva sa, že v rámci posúdenia vplyvu by sa mal zohľadniť aj vplyv na hospodárske partnerstvá EÚ, ako aj vplyv zvolenia určitej európskej normy namiesto medzinárodnej normy;

21.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu musia v plnej miere zvažovať alternatívne riešenia, ktoré má zákonodarca k dispozícii a ku ktorým by sa vždy mala vypracovať dôveryhodná analýza možnosti nepodniknúť žiadne kroky;

22.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu nesmú viesť k ďalšej byrokracii a zbytočným prieťahom v legislatívnom postupe; konštatuje, že na posúdenia vplyvu sa však musí poskytnúť dostatok času, aby mohli poskytnúť spoľahlivý výsledok; v tejto súvislosti vyzdvihuje skutočnosť, že posúdenia vplyvu sa nesmú zneužívať ako nástroj blokovania nevítaných právnych predpisov; preto naliehavo vyzýva, aby sa vytvorili technické a administratívne predpoklady umožňujúce pružné a včasné uskutočnenie posúdení vplyvu, napríklad prostredníctvom nástrojov ako rámcové dohody, zrýchlené verejné obstarávanie a optimálne využívanie vlastných zdrojov;

23.   naliehavo vyzýva v zmysle prístupu založeného na osvedčených postupoch, aby sa využívali skúseností iných krajín, v ktorých sa posúdenia vplyvu vypracúvajú už dlhé roky, s cieľom ďalej zlepšiť posudzovanie vplyvu na úrovni EÚ;

24.   žiada, aby sa posúdenia vplyvu aktualizovali v priebehu celého legislatívneho postupu s cieľom zohľadniť zmeny, ktoré nastanú počas tohto postupu;

25.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by sa nemali uskutočňovať len pred prijatím legislatívneho textu (ex ante ), ale mali by sa vypracúvať aj po jeho prijatí (ex post ); upozorňuje, že takýto krok je potrebný, aby bolo možné presnejšie posúdiť, či boli stanovené ciele daného právneho predpisu skutočne dosiahnuté a do akej miery by mal byť právny akt zmenený a doplnený či zachovaný v pôvodnej podobe; zdôrazňuje však, že posudzovanie ex post by nikdy nemalo nahradiť povinnosť Komisie ako ochrankyne zmlúv účinne a načas monitorovať uplatňovanie práva Únie členskými štátmi;

26.   poukazuje na to, že Komisia má pri uplatňovaní svojho práva iniciatívy v súlade so zmluvou primárnu zodpovednosť za vykonanie vysokokvalitných posúdení vplyvu jej návrhov;

Potenciál zlepšenia na úrovni Komisie

27.   uznáva, že Komisia svoje posúdenia vplyvu v minulých rokoch zlepšila, ale zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie zlepšenia;

28.   v tejto súvislosti poukazuje na existenciu výboru pre posudzovanie vplyvu (Impact Assessment Board – IAB), ktorý bol v rámci Komisie zriadený v roku 2006 a ktorý je zodpovedný za rozvíjanie posúdení vplyvu vypracúvaných Komisiou;

29.   zdôrazňuje, že členovia výboru IAB sú nezávislí len formálne, pretože v súčasnosti ich menuje predseda Komisie a riadia sa jeho pokynmi, a preto vôbec nemožno hovoriť o úplnej nezávislosti; žiada preto, aby členov výboru IAB pred ich vymenovaním preverili Európsky parlament a Rada a aby už neboli povinní riadiť sa pokynmi predsedu Komisie; žiada, aby výbor IAB a odborníci pracovali v rámci verejnoprávneho poslania s najvyššou mierou transparentnosti, aby sa ich nezávislosť mohla overiť v praxi;

30.   ďalej žiada zapojiť do práce výboru IAB odborníkov zo všetkých oblastí politiky, ako aj všetky dotknuté zúčastnené strany; žiada, aby títo odborníci nepochádzali z Komisie a boli nezávislí od akýchkoľvek pokynov;

31.   žiada včasné a rozsiahle zapojenie Európskeho parlamentu a najmä jeho príslušných výborov do celého procesu vypracúvania posúdení vplyvu, ako aj do práce výboru IAB, napríklad prostredníctvom informovania a priebežných správ; vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní legislatívnych návrhov poskytovala Parlamentu a Rade dvoj- až štvorstranové zhrnutia s komplexným posúdením vplyvu, v náležitých prípadoch aj uvedením dôvodov, pre ktoré sa posúdenie vplyvu neuskutočnilo, a to s cieľom overiť, či všetky príslušné otázky sa riešia tak, aby nedošlo k narušeniu nezávislosti posúdenia ovplyvňovaním samotného hodnotenia;

32.   konštatuje, že Komisia by mala pri vypracúvaní svojich posúdení vplyvu konzultovať aj s členskými štátmi, keďže tie musia smernice neskôr transponovať do vnútroštátneho práva a vnútroštátne správne orgány vedia spravidla lepšie, ako sa právne predpisy prejavia v praxi;

33.   zdôrazňuje, že za inteligentnú reguláciu založenú na komplexnom a objektívnom posúdení vplyvu nesú naďalej spoločnú zodpovednosť európske inštitúcie, a že Komisia musí preto takisto zohľadniť spätnú väzbu od Európskeho parlamentu, Výboru regiónov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a členských štátov;

34.   poukazuje na to, že pred konečným prijatím posúdenia vplyvu musia byť predbežné výsledky vždy podrobené externému preskúmaniu; v tejto súvislosti žiada, aby zistenia tohto posudku boli verejne prístupné;

35.   berie na vedomie kritiku Európskeho dvora audítorov, podľa ktorého Komisia niekedy predkladá legislatívne iniciatívy, hoci postup posúdenia vplyvu ešte nebol uzavretý; ďalej berie na vedomie kritiku, že nie všetkým politickým alternatívam sa venuje rovnaká pozornosť; zdôrazňuje, že v procese posúdenia vplyvu sa musia v plnej miere zohľadniť všetky politické alternatívy;

36.   žiada v záujme väčšej transparentnosti zverejňovanie mien všetkých odborníkov a ostatných zúčastnených, ktorí sa podieľali na postupe vypracúvania posúdenia vplyvu, ako aj zverejňovanie ich vyhlásení o záujmoch;

37.   v súvislosti s verejnými konzultáciami žiada, aby zúčastnené strany boli včas informované o plánovanej konzultácii; ďalej zastáva názor, že zúčastnené strany by mali mať v rámci verejných konzultácií možnosť pripomienkovať posúdenia vplyvu, a to s dostatočným predstihom pred tým, ako sa príslušný návrh Komisie uverejnení;

38.   nástojí na tom, aby údaje, ktoré Komisia používa, boli spoľahlivé a porovnateľné;

39.   vyzýva Komisiu, aby v posúdeniach vplyvu systematicky overovala administratívne zaťaženie vyplývajúce z legislatívnych návrhov a aby vždy jednoznačne uvádzala, ktorá z preskúmaných možností najviac prispeje k odbúraniu administratívneho zaťaženia, resp. najmenej povedie k vytváraniu novej byrokracie;

40.   poznamenáva, že nie je vhodné predkladať výsledky posúdenia vplyvu súčasne s legislatívnym návrhom, pretože to budí dojem, že posúdenie vplyvu slúži v prvom rade na odôvodnenie návrhu Komisie; preto obhajuje včasné uverejňovanie dokumentov v každej etape legislatívneho postupu vrátane zverejňovania konečného posúdenia vplyvu Komisie, ako ho schváli výbor IAB, ešte pred začatím medziútvarových konzultácií;

41.   navrhuje, aby sa všetky dokončené posúdenia vplyvu Komisie zverejňovali v osobitnej sérii publikácií Komisie, aby v nich verejnosť mohla na webovej stránke určenej na tento účel jednoducho vyhľadávať a odvolávať sa na ne;

42.   žiada, aby Komisia uskutočnila hodnotenie ex post prijatých právnych aktov; opakuje však, že hodnotenie ex post by nikdy nemalo nahradiť uvedenú povinnosť Komisie sledovať uplatňovanie práva Únie členskými štátmi;

43.   vyzýva Komisiu, aby k posúdeniam vplyvu, ktoré uskutočňuje Parlament, vypracovala komplexné stanovisko;

Potenciál zlepšenia na úrovni Európskeho parlamentu

44.   vyzýva svoje výbory, aby dôslednejšie využívali vlastné parlamentné posúdenia vplyvu, ktoré už majú k dispozícii; pripomína, že existuje osobitný rozpočtový riadok vzťahujúci sa na vykonávanie posúdení vplyvu; domnieva sa, že parlamentné posúdenia vplyvu sú obzvlášť nevyhnutné pri zavádzaní podstatných zmien k pôvodného návrhu;

45.   ďalej pripomína, že posúdenia vplyvu sa nemusia uskutočňovať len v rámci časovo náročných štúdií, ale môžu prebiehať aj formou menších štúdií, seminárov a vypočutí odborníkov;

46.   zastáva názor, že Parlament by mal vo svojich legislatívnych uzneseniach systematicky uvádzať štandardnú citáciu, v ktorej pripomenie zváženie všetkých hodnotení vplyvu, ktoré uskutočnili inštitúcie EÚ v oblastiach relevantných pre dotknutú legislatívu;

47.   poznamenáva, že Parlament a jeho výbory majú už teraz k dispozícii nástroje na preskúmanie posúdení vplyvu Komisie; domnieva sa, že keby Komisia predkladala posúdenia vplyvu príslušným výborom, bolo by to cenným doplnkom k preskúmaniu uskutočňovanému v Parlamente; poznamenáva, že takéto preskúmanie môže mať rôznu podobu vrátane doplňujúcich posúdení vplyvu, podrobnejších analýz, overenia posúdení vplyvu Komisie zo strany externých odborníkov a organizovania osobitných stretnutí s nezávislými znalcami; zdôrazňuje, že je potrebné neustále rozvíjať prácu jeho tematických oddelení v tejto oblasti;

48.   zdôrazňuje, že parlamentné posúdenia vplyvu by sa mali považovať za opravné nástroje k posúdeniam vplyvu Komisie;

49.   požaduje systematické a čo najskoršie preskúmanie posúdení vplyvu Komisie na úrovni Parlamentu, a najmä jeho výborov;

50.   zdôrazňuje, že rozhodnutie o uskutočnení parlamentného posúdenia vplyvu musí byť prijaté v príslušnom výbore Parlamentu za účasti spravodajcu; naliehavo vyzýva na zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku tak, aby vypracovanie posúdenia vplyvu mohla zadať už jedna štvrtina členov výboru;

51.   povzbudzuje všetky svoje výbory, aby pred prerokovaním legislatívneho návrhu viedli s Komisiou podrobnú diskusiu o posúdení vplyvu;

52.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu sú dôležité aj v priebehu legislatívneho postupu v rámci Parlamentu; nabáda Parlament, aby pri podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch skúmal v každom štádiu legislatívneho postupu možnosť vypracovania posúdení vplyvu; poukazuje na to, že to nesmie viesť k zbytočným oneskoreniam;

53.   okrem toho žiada, aby mali jednotliví poslanci EP možnosť požiadať o malé štúdie, ktoré by im poskytli príslušné fakty alebo štatistické údaje v oblastiach súvisiacich s ich parlamentnou prácou, a navrhuje, že takéto štúdie by mohla vykonávať knižnica Európskeho parlamentu ako doplnok k jej aktuálnym úlohám;

54.   žiada preto Parlament o prijatie plánov, na základe ktorých bude jeho knižnica poskytovať tieto služby poslancom; zdôrazňuje, že všetky plány by mali byť založené na najlepších postupoch parlamentných knižníc vrátane knižníc parlamentov členských štátov a mali by sa vykonávať podľa prísnych pravidiel a za naplno rozvinutej spolupráce s výbormi s funkciami v oblasti prieskumu;

Vytvorenie nezávislej štruktúry posudzovania vplyvu v rámci Európskeho parlamentu a perspektívy do budúcnosti

55.   podčiarkuje význam, ktorý by mal jednotný mechanizmus posudzovania vplyvu z hľadiska kvality a ucelenosti vlastnej tvorby politiky;

56.   preto požaduje, aby sa v rámci Európskeho parlamentu vytvoril integrovaný postup vypracúvania posúdení vplyvu; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa na základe spoločného systému a spoločnej metodiky vyvinul spoločný postup vypracúvania posúdení vplyvu, ktorý budú uplatňovať všetky výbory;

57.   naliehavo vyzýva, aby sa tento proces uskutočňoval pod záštitou nezávislej štruktúry využívajúcej vlastné zdroje Parlamentu, napríklad zapojením knižnice alebo tematických sekcií, ktorá bude ad hoc v prípade jednotlivých posúdení vplyvu zahŕňať externých odborníkov, ako sú úradníci vyslaní vnútroštátnymi orgánmi zaoberajúcimi sa posudzovaním vplyvu, a ktorá by sa zodpovedala Európskemu parlamentu prostredníctvom dozornej rady pozostávajúcej z poslancov;

58.   žiada, aby sa na tento účel zriadila potrebná administratívna infraštruktúra, pričom treba zabezpečiť, aby táto štruktúra bola z hľadiska rozpočtu neutrálna a využívala existujúce zdroje;

59.   zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je potrebné zamyslieť sa nad perspektívami spoločného prístupu európskych inštitúcií k posúdeniam vplyvu; pripomína, že už medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2003 a spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniam vplyvu z novembra 2005 obsahujú požiadavku spoločného metodického prístupu k posúdeniam vplyvu v európskych inštitúciách;

60.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa stavia zamietavo k myšlienke spoločného prístupu európskych inštitúcií k posúdeniam vplyvu;

61.   poukazuje na to, že Rada doteraz posúdenia vplyvu využívala len vo veľmi nízkej miere; vyzýva preto Radu, aby i ona intenzívnejšie využívala posúdenia vplyvu, a to v súlade s uvedeným spoločným medziinštitucionálnym prístupom k posúdeniam vplyvu, s cieľom skvalitniť jej prínos k právnym predpisom EÚ; zdôrazňuje, že inteligentná regulácia založená na komplexnom a objektívnom posúdení vplyvu je aj naďalej spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ a jej členských štátov;

o
o   o

62.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0311 .
(2) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 67.
(4) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 124.
(5) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 128.
(6) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 146.


Vonkajší rozmer sociálnej politiky, podpora pracovných a sociálnych noriem a sociálna zodpovednosť európskych podnikov
PDF 169k   DOC 133k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov (2010/2205(INI) )
P7_TA(2011)0260 A7-0172/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 7, 9, 145 – 161, 206 – 209 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na články 5, 12, 14, 15, 16, 21, 23, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a 36 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor o občianskych a politických právach (1966) a Dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)(1) ,

–   so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, ktorý navrhol osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka pre ľudské práva, nadnárodné spoločnosti a iné obchodné podniky profesor John Ruggie a ktorý jednomyseľne schválila Rada OSN pre ľudské práva v roku 2008 (rezolúcia 8/7), nedávno uverejnené hlavné zásady na vykonávanie rámca(2) a závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009, ktoré poukazujú na dôležitú úlohu podnikov pri dosahovaní plného dodržiavania ľudských práv a znovu pripomínajú plnú podporu Rady pre prácu osobitného predstaviteľa OSN(3) ,

–   so zreteľom na poslednú správu Johna Ruggieho, osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN, o ľudských právach a nadnárodných spoločnostiach a iných obchodných podnikoch(4) ,

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, najmä na jej články 5, 6 a 19(5) ,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov(6) ,

–   so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä na osem základných dohovorov o slobode združovania a o účinnom uznaní práva na kolektívne vyjednávanie (dohovory č. 87 a 98), o odstránení všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce (dohovory č. 29 a 105), o odstránení diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním (dohovory č. 100 a 111) a o účinnom zrušení detskej práce (dohovory č. 138 a 182)(7) ,

–   so zreteľom na dohovory ILO o pracovných doložkách (verejné zákazky) (dohovor č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (dohovor č. 154)(8) ,

–   so zreteľom na program dôstojnej práce ILO a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce(9) ,

–   so zreteľom na vyhlásenie ILO o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu prijaté 10. júna 2008 na základe konsenzu 183 členských štátov ILO(10) ,

–   so zreteľom na Marakéšsku dohodu, ktorou sa ustanovuje Svetová obchodná organizácia (WTO)(11) , ako aj na vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2001 v Dauhe, a najmä na jeho odsek 31(12) ,

–   so zreteľom na Generálnu dohodu o obchode so službami, najmä jej článok 1 ods. 2 písm. d), tzv. MODE 4(13) ,

–   so zreteľom na správu Svetovej komisie pre sociálny rozmer globalizácie nazvanú Spravodlivá globalizácia: vytváranie príležitostí pre všetkých(14) ,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G20 na samite v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009(15) ,

–   so zreteľom na najnovšie aktualizácie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti(16) ,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(17) , a na pozmeňujúce a doplňujúce nariadenie (ES) č. 546/2009,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(18) (smernica o vysielaní pracovníkov),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami(19) , ako aj na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(20) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode(21) , v ktorom sa vyžaduje, aby WTO dodržiavala základné sociálne normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a aby EÚ akceptovala rozhodnutia ILO vrátane všetkých výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia základných sociálnych noriem,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(22) , v ktorom sa požaduje, aby sa dôstojná práca presadzovala prostredníctvom začleňovania sociálnych noriem do obchodných dohôd EÚ, najmä dvojstranných dohôd,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie(23) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci(24) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(25) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(26) , ktoré bolo odozvou na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 30. mája 2002 o zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca sociálnej zodpovednosti podnikov(27) a z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách: smerom k európskemu kódexu správania(28) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(29) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(30) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT, a najmä na uznesenia z 26. septembra 2002(31) , 23. mája 2007(32) a 12. decembra 2007(33) ,

–   so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010(34) ,

–   so zreteľom na závery Európskej rady zo 16. septembra 2010 k téme Meniaci sa svet: výzva pre EÚ(35) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383 ),

–   so zreteľom na obnovenú európsku sociálnu agendu z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249 ),

–   so zreteľom na verejnú konzultáciu o zverejnení nefinančných informácií zo strany spoločností, ktorá začala na podnet GR pre vnútorný trh a služby, Finančné spravodajské oddelenie(36) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612 ),

–   so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2009, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a ktorý obsahuje aj nové stimuly pre zraniteľné krajiny so špecifickými obchodnými, finančnými alebo rozvojovými potrebami(37) ,

–   so zreteľom na všetky dohody medzi Európskou úniou a nečlenskými krajinami,

–   so zreteľom najmä na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a jej revízie z rokov 2005 a 2010(38) ,

–   so zreteľom najmä na záver rokovaní medzi EÚ, Kolumbiou a Peru o podpise viacstrannej obchodnej dohody(39) ,

–   so zreteľom na vypočutie o zavádzaní sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných rokovaniach, ktoré sa uskutočnilo v Parlamente 14. januára 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0172/2011 ),

A.   keďže zavedenie prísnych noriem EÚ v oblasti sociálnej ochrany a ochrany ľudských práv je rozhodujúcim aspektom Európskej únie v rokovaniach o obchodných vzťahoch s nečlenskými štátmi,

B.   keďže ochrana hospodárskych a sociálnych práv je povinnosťou všetkých členských štátov a všetkých ostatných štátov, vyplývajúcou zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a keďže to zahŕňa aj právo každej osoby zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo do nich vstupovať,

C.   keďže základné dohovory MOP sú medzinárodne považované za základ spravodlivého medzinárodného obchodu a keďže, žiaľ, nie všetky členské štáty ich úplne dodržiavajú,

D.   keďže je v záujme Únie, aby sa uzatvárali dvojstranné obchodné dohody v prospech Únie a obchodných partnerov, pokiaľ obe strany rešpektujú práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

E.   keďže postoj všetkých členských štátov má jasne odrážať zásady európskeho sociálneho modelu, keď ide o sociálne otázky a spoluprácu medzi členskými štátmi, založené na otvorenej metóde koordinácie,

F.   keďže podmienkou demokratického právneho štátu sú silné a nezávislé odbory, sociálne združenia a sociálne hnutia a keďže tieto organizácie môžu existovať iba v demokratickom spoločenstve s rozdelenými právomocami;

G.   keďže niektoré rozvojové krajiny tvrdia, že sa na ne vyvíja nátlak, aby sa vzdali svojej komparatívnej výhody, keď Únia požaduje dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem,

H.   keďže vo vyhlásení ILO o sociálnej spravodlivosti a spravodlivej globalizácii z roku 2008, ktoré sa prijalo na základe konsenzu 183 členov ILO, sa uvádza, že porušenie základných zásad a práv na pracovisku nemožno uplatniť alebo inak využiť ako legitímna komparatívna výhoda a pracovné normy by sa nemali využívať na ochranárske obchodné účely,

I.   keďže niektoré nečlenské krajiny sa v rokovaniach o obchodných dohodách s EÚ pokúšajú presadiť MODE 4(40) ,

J.   keďže mnohé podniky si plnia svoju sociálnu zodpovednosť a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečujú dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem, napr. pristúpením k iniciatíve OSN pod názvom Global Compact (Globálna dohoda) alebo k dobrovoľným hospodárskym iniciatívam,

K.   keďže zásady, ktoré tvoria základ sociálnej zodpovednosti podnikov a ktoré sú v plnej miere uznané na medzinárodnej úrovni, či už zo strany OECD, ILO alebo OSN, sa týkajú zodpovedného správania, ktoré sa očakáva od podnikov, a predovšetkým predpokladajú súlad s platnými právnymi predpismi, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a transparentnosti vo vzťahu k spotrebiteľom a boja proti korupcii,

L.   keďže by sa malo prijať odporúčanie na úrovni EÚ, ktoré by regulovalo sociálnu zodpovednosť podnikov a podporovalo jej dodržiavanie,

M.   keďže globalizácia umožňuje mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi a do nečlenských krajín,

N.   keďže úloha ILO pri zavádzaní nových noriem sa nerešpektuje, a to napriek účasti ILO v G20, globálnemu uznaniu programu dôstojnej práce a začleneniu zamestnanosti a dôstojnej práce do miléniového rozvojového cieľa č. 1,

O.   keďže treba pripomenúť bezpodmienečné dodržiavanie práva združovať sa a práva na účinné kolektívne vyjednávanie,

P.   keďže treba podporovať program dôstojnej práce,

Q.   keďže je veľmi dôležité zabrániť všetkým druhom mzdovej diskriminácie, podľa zásady práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ktorá sa uvádza v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

R.   keďže strednodobé hodnotenie všeobecného systému preferencií EÚ (VSP)(41) poukazuje na to, že obchodný režim VSP+, ktorý vyžaduje, aby prijímajúce krajiny ratifikovali a účinne vykonávali konkrétne medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv; základných pracovných noriem, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, mal významný pozitívny vplyv na rovnosť mužov a žien v týchto krajinách,

S.   keďže treba podporovať sociálnu ochranu pracovníkov,

T.   keďže ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, je potrebné podporovať s cieľom dosiahnuť postupný nárast pokrytia štyroch pilierov dôstojnej práce, ktorými sú zamestnanosť, sociálna ochrana, sociálny dialóg a práva na pracovisku, s osobitným dôrazom na dohovory o sociálnom riadení č. 81 a o inšpekcii práce č. 129, o politike zamestnanosti č. 122 a o trojstranných konzultáciách č. 144,

U.   keďže európska sociálna agenda z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412 ) vyzývala členské štáty EÚ, aby obnovili úsilie o ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, s cieľom ísť príkladom partnerom vo svete,

V.   keďže účinné uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem je v mnohých krajinách negatívne ovplyvnené slabou pracovnou administratívou a nedostatočnou kapacitou sociálnych partnerov,

W.   keďže v správe ILO Svetové trendy v zamestnanosti 2011 sa odhaduje, že v roku 2009 bolo globálne 50,1 % všetkých pracovníkov, t. j. 1,53 miliardy ľudí, v situácii charakterizovanej pracovnou zraniteľnosťou(42) , a keďže finančná a hospodárska kríza zastavila a zvrátila pokles miery pracovnej zraniteľnosti zaznamenaný pred rokom 2008,

X.   keďže v správe ILO o globálnej sociálnej bezpečnosti z roku 2010 sa uvádza, že viac ako 50 % všetkých pracovníkov nemá nijakú sociálnu ochranu, a keďže sa obnovil záujem súvisiaci s rozširovaním sociálnej ochrany vrátane podpory systémov sociálneho zabezpečenia,

Všeobecné zásady

1.   pripomína, že cieľom EÚ je stať sa vo svete v oblasti sociálnej politiky vedúcou silou tým, že bude presadzovať sociálne ciele na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, ktorá významne posilňuje jeho vplyv;

2.   pripomína tiež, že po podrobnom preskúmaní politík a cieľov Spoločenstva je potrebné vziať do úvahy horizontálne sociálne ustanovenie článku 9 ZFEÚ, napríklad v súvislosti s článkom 46, článkom 49 ZFEÚ alebo obchodnou politikou EÚ, a Spoločenstvo nemôže ignorovať požiadavky všeobecného záujmu(43) ;

3.   pripomína ďalej, že podľa článku 7 ZFEÚ sa vyžaduje zosúladenie politiky EÚ, že zákonodarca musí zohľadňovať všetky ciele EÚ a musí konať podľa zásady prenášania právomocí, čo znamená, že pri prijímaní aktu so špecifickým právnym základom musí udržiavať správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi a/alebo záujmami(44) ;

4.   naliehavo žiada členské štáty, aby dodržiavali základné dohovory ILO, najmä čo sa týka odstraňovania prekážok slobode združovania a kolektívnemu vyjednávaniu, ktoré vznikajú buď nabádaním k fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo nátlakom na jednotlivcov, aby sa vzdali kolektívnych zmlúv;

5.  vyzýva zmluvné strany dohôd o voľnom obchode, aby sa v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v ILO a z Deklarácie ILO o základných zásadách a právach pri práci, prijatej konferenciou Medzinárodnej organizácie práce na jej 86. zasadnutí v roku 1998, a z nadväzných opatrení k tejto deklarácii zaviazali vo svojich zákonoch a postupoch k rešpektovaniu, podporovaniu a uplatňovaniu zásad týkajúcich sa základných práv, konkrétne:

   a) slobody združovania a skutočného uznania práva na kolektívne vyjednávanie;
   b) odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;
   c) faktického zrušenia detskej práce; a
   d) odstránenia diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie;

Medzinárodná spolupráca – sociálna aliancia

6.   pripomína, že EÚ je vďaka jedinečnému spojeniu hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu vo svete vnímaná ako „magnet“ a príťažlivý partner;

7.   zdôrazňuje, že európsky sociálny model ponúka ako hlavné piliere hospodárskeho úspechu rovnaké možnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce, ako aj rovnaký prístup k sociálnym službám;

8.   domnieva sa, že nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dumpingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov;

9.   žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými organizáciami s cieľom zlepšiť sociálny rozmer globalizácie vychádzajúc z európskeho sociálneho modelu;

10.   zdôrazňuje význam súdržných opatrení týkajúcich sa sociálnej ochrany v rámci Únie, ako aj mimo nej;

11.   navrhuje rozvinutie dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, v ktorom sa bude klásť dôraz na sociálne otázky a zameriavať sa na vykonávanie a presadzovanie pragmatických a udržateľných riešení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti sociálnych partnerov o ich právach a povinnostiach;

12.   považuje za potrebné posilniť úlohu príslušných medzinárodných inštitúcií (najmä ILO, WTO, OECD a OSN) a usilovať sa o ich spoluprácu pri vypracúvaní, vykonávaní a podporovaní základných medzinárodných sociálnych noriem a s nimi súvisiacich sankcií;

13.   zastáva názor, že Únia by sa mala vyhýbať obchodným dohodám s krajinami, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a základné pracovné normy;

14.   podporuje vytvorenie nástrojov na trvalý dialóg s partnerskými krajinami, ktorý by bol založený na vzájomnom rešpekte a jeho snahou by bol rozvoj vlastných zdrojov a obozretný rozvoj hospodárskych odvetví v partnerských, predovšetkým rozvojových krajinách;

15.   vyzýva tiež Komisiu, aby v priebehu rokovaní prispôsobila úroveň svojich požiadaviek stupňu rozvoja každej z partnerských krajín; navrhuje v tejto súvislosti Komisii, aby zostavila zoznam doplňujúcich noriem, ktoré sa majú zaviesť postupne a pružne, pričom sa musí zohľadniť hospodárska, sociálna a environmentálna situácia, v ktorej sa príslušný partner nachádza;

16.   domnieva sa, že uplatňovanie týchto základných noriem tak na území partnerskej krajiny, ako aj v členských štátoch by mali neustále sledovať nezávislé orgány a že nepresadzovanie či porušenie týchto noriem stanovené na základe vopred určených kritérií by sa malo trestať prostredníctvom účinných a transparentných opatrení;

17.   domnieva sa, že tieto normy by sa mali uplatňovať v plnej miere a že bezcolné zóny ani dohody s hostiteľskými krajinami sa nemôžu využívať na ich obchádzanie;

18.   žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti rodovej diskriminácii a všetkým formám násilia voči ženám a dosiahnuť, aby sa rovnosť medzi ženami a mužmi stala skutočnosťou v Únii i mimo nej v súlade so zásadami rozvojových cieľov tisícročia a Pekinskej akčnej platformy; vyzýva v tomto smere Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia, ktoré výrazne upevnia právne a sociálne postavenie žien s cieľom využiť ich prípadný potenciál na hospodársky a sociálny rozvoj;

19.   víta presadzovanie rovnosti mužov a žien v rozvojových krajinách a územiach prostredníctvom súčasných a budúcich obchodných dohôd VSP (všeobecný systém preferencií); žiada, aby ratifikácia a účinné vykonávanie medzinárodných dohovorov o rodovej rovnosti boli nevyhnutnými podmienkami všetkých vonkajších obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve;

20.   navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali navzájom a s partnerskými krajinami s cieľom chrániť ohrozené skupiny a nebojovali iba prti rodovej diskriminácii, ale aj proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie; upriamuje osobitnú pozornosť na ľudí, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii a znevýhodneniu, s cieľom riešiť základné príčiny chudoby;

21.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránenie detskej práce a dodržiavanie práv detí zaradili ako prioritu do obchodných dohôd, dialógu s inými krajinami a rozvojovej spolupráce, a poznamenáva, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu pri dodržiavaní práv detí; zastáva názor, že súčasťou opatrení na boj proti detskej práci by malo byť vytvorenie dôstojných pracovných miest pre dospelých a zároveň zabezpečenie možnosti, aby deti získavali primerané vzdelanie; okrem toho žiada, aby sa zriadila núdzová linka EÚ pre detskú prácu, kam by občania mohli oznamovať všetky podniky, ktoré využívajú detskú prácu kdekoľvek vo svete; domnieva sa, že táto núdzová linka by mala mať malú, ale dostatočnú kapacitu, ktorá by jej umožňovala zverejňovať výročnú správu o svojich zisteniach;

22.   zdôrazňuje, že vydávanie prostriedkov Únie v kontexte rozvojovej spolupráce, dohôd o pridružení, stabilizačných a obchodných dohôd poskytuje jedinečnú príležitosť pomáhať partnerským krajinám v zavádzaní fungujúcich štruktúr v oblasti vzdelávania, odborného vzdelávania, inštitúcií trhu práce a sociálnej ochrany v záujme zvyšovania sociálnej a hospodárskej istoty, a teda aj zvyšovania blahobytu;

23.   trvá na tom, aby Komisia a členské štáty v kontexte rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci podporili vykonávanie programov dôstojnej práce, do ktorých sa premietnu vnútroštátne potreby a priority týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej politiky a ktoré sa budú opierať o trojstrannú dohodu (zamestnávatelia, pracovníci, vlády); ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili integráciu sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti v hospodárskych a obchodných sektoroch v rámci rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci;

24.   žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami pri zlepšovaní kvality zručností občanov, zručností, ktoré sú dôležité pre nové pracovné miesta a zamestnanosť, ako katalyzátora stability, prosperity, inkluzívnych spoločností a dobrej správy, najmä v susedských krajinách EÚ;

25.   žiada vytvorenie funkcie sociálnych pridelencov rámci novej Služby pre vonkajšiu činnosť s cieľom zvýšiť jej efektívnosť v oblasti sociálnej politiky, a najmä zabezpečiť, aby sa hlavným politickým cieľom stalo zabezpečenie dôstojnej práce pre všetkých;

26.   uznáva, že napriek tomu, že medzinárodný trend v oblasti dvojstranných obchodných dohôd sa postupne vyvíja smerom k väčšej akceptácii pracovných a sociálnych noriem spojených s obchodnými agendami, v dohodách o voľnom obchode sa vo všeobecnosti uvádza málo odkazov na sociálne normy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevyužíva jednotne sformulovanú sociálnu doložku, ktorá by sa vkladala do všetkých dvojstranných obchodných dohôd; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich dohôd o voľnom obchode (DVO) vrátane dohôd vznikajúcich v rámci WTO zahrnula sociálnu doložku v súlade s ostatnými medzinárodne dohodnutými a uznávanými normami (t. j. základnými pracovnými normami ILO);

27.   pripomína, že súčasná prax WTO musí prinášať rovnaký prínos rozvinutým aj rozvojovým krajinám;

28.   pripomína, že konkurencieschopnosť a sociálna politika musia byť navzájom prepojené a zdôrazňuje, že za žiadnych okolností nesmie dôjsť k oslabeniu európskeho sociálneho modelu v prospech konkurencieschopnosti a údajných hospodárskych výhod; opätovne pripomína, že európsky sociálny model musí byť príkladom pre ochranu pracovníkov v rozvojových krajinách;

Sociálna zodpovednosť podnikov

29.   pripomína, že EÚ si za cieľ stanovila nielen to, že sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov stane pilierom excelentnosti, ale aj že bude podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov vo vonkajších politikách, ktoré uskutočňuje; oceňuje úsilie Komisie pri presadzovaní osvedčených postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov medzi európskymi spoločnosťami pôsobiacimi v zahraničí, zdôrazňuje však, že by mala väčšmi zohľadňovať význam osvedčení a označení, ktoré preukazujú, že podniky dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti;

30.   zastáva názor, že sociálna zodpovednosť podnikov je užitočná a nezáväzná forma angažovanosti podnikov; odporúča ďalšie a cielenejšie presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, okrem iného prostredníctvom normy ISO 26000, iniciatívy OSN s názvom Global Compact alebo usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a prostredníctvom prepojenia sociálnej zodpovednosti podnikov so širšími iniciatívami podporujúcimi dôstojnú prácu v sektore, v spoločenstvách, na úrovni krajín a na regionálnej úrovni, ako sú Lepšia práca ILO a program SCORE, ktorý zahŕňa pracovníkov, zamestnávateľov, orgány a iné príslušné zainteresované strany;

31.   zdôrazňuje, že na úrovni EÚ by sa nemala prijať nijaká smernica na reguláciu a presadzovanie dodržiavania sociálnej zodpovednosti podnikov;

32.   domnieva sa, že Komisia by mala v pripravovanom oznámení o internacionalizácii činností MSP navrhnúť opatrenia umožňujúce podporu a presadzovanie iniciatív MSP v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré dodržiavajú zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zohľadňujú ich osobitosti;

33.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť posilnenie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti vo svojej súčasnej podobe, udržiavať a zlepšovať ich uplatňovanie na osobitné prípady a zaviesť osvedčené postupy pre národné kontaktné miesta vrátane posúdenia, ako by Európska únia mohla lepšie prijať svoje záväzky v súvislosti s národnými kontaktnými miestami prostredníctvom poverenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

34.   poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala venovať novým oblastiam, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia, rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napr. kvalitu práce, rovnakú odmenu a profesijné vyhliadky a podporu inovačných projektov, ktoré by pomohli pri prechode smerom k udržateľnému hospodárstvu;

35.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podnecovali obchodné podniky so sídlom v EÚ k dodržiavaniu ľudských práv vrátane hospodárskych a sociálnych práv a k rešpektu k životnému prostrediu v rámci svojich globálnych operácií, a to najmä tých, ktoré vedú ich dcérske spoločností a iné príbuzné právne subjekty;

36.   zdôrazňuje, že podniky z EÚ by mali v tretích štátoch klásť rovnaký dôraz na dodržiavanie práv zamestnancov, ako aj na dodržiavanie prísnych environmentálnych noriem, pretože environmentálne škody takmer vždy ohrozujú aj zdravie zamestnancov, ničia poľnohospodársku pôdu, rybolovné oblasti a ďalšie hospodárske zdroje a berú tak mnohým ľuďom možnosti živobytia;

37.   zdôrazňuje, že európske podniky, ich pobočky a subdodávatelia zohrávajú vďaka svojmu dôležitému postaveniu v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri podpore a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete, a preto by sa ich správanie malo riadiť európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami; domnieva sa, že by bolo správne a primerané, aby európske podniky, ktoré svoju produkciu premiestnia do krajín s nižšími sociálnymi povinnosťami, mohli byť brané na zodpovednosť, a to aj pred európskymi súdmi, za prípadné škody a negatívne externé účinky dotýkajúce sa miestnych obyvateľov;

38.   vyzýva Komisiu, aby pozmenila a doplnila svoj návrh nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2010/0383 (COD)) s cieľom umožniť žalobcom žalovať dcérsky podnik, ktorý má sídlo v tretej krajine, spolu s európskou materskou spoločnosťou a prostredníctvom vytvorenia ďalších kritérií právomocí;

39.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala začlenenie aspektov sociálnej zodpovednosti podnikov do multilaterálnych obchodných politík, a to na medzinárodných fórach, ktoré podporujú koncepciu sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä OECD a ILO, ako aj v rámci WTO v období po skončení rokovaní v Dauhe;

40.   vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s právne záväznou doložkou o sociálnej zodpovednosti podnikov do dohôd o voľnom obchode a do investičných dohôd, ktoré vyjednáva s tretími krajinami;

41.   navrhuje, aby sa do tejto doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov zahrnulo ustanovenie o dodržiavaní ôsmich základných dohovorov a štyroch prioritných dohovorov ILO, ako aj ustanovenie o podnecovaní podnikov, aby prijímali záväzky v oblasti svojej sociálnej zodpovednosti, a o povinnosti podnikov a skupín podnikov konať starostlivo, t. j. povinnosť prijímať proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať každé porušenie ľudských a environmentálnych práv, korupciu alebo daňové úniky a predchádzať všetkým týmto javom, a to aj v ich pobočkách a dodávateľských reťazcoch (t. j. v sfére ich vplyvu);

Práva pracovníkov a pracovné podmienky

42.   vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a podporovali základné pracovné normy ILO, aby dodržiavali dohody, ktoré boli doposiaľ podpísané v sociálnej oblasti, a prakticky uplatňovali v nich uvedené zásady týkajúce sa práv pracovníkov;

43.   zdôrazňuje, že z viacerých krajín so štatútom VSP+ boli hlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem, ale neviedlo to k pozastaveniu preferencií; domnieva sa, že nepresadzovanie zásady podmienenosti narúša ambíciu EÚ podporovať sociálnu politiku a základné pracovné normy na celom svete a je v rozpore so zásadou rozvoja súdržnosti politiky;

44.   víta systém dohľadu ILO nad medzinárodnými pracovnými normami, ktorý je na medzinárodnej úrovni jedinečný a ktorý pomáha zabezpečovať, aby krajiny plnili dohovory, ktoré ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ILO v prípade problému pomáhala krajinám prostredníctvom sociálneho dialógu a technickej pomoci;

45.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala užšiu spoluprácu WTO s ILO, a tak umožnila ILO predložiť počas obchodných sporov vo WTO znalecké posudky, s cieľom dosiahnuť, aby boli pracovné normy a dôstojná práca začlenené do činností WTO, a zabrániť ohrozeniu sociálneho rozvoja;

46.   zastáva názor, že politiky Únie by sa mali v oblasti rozvoja ľudského kapitálu a reforiem trhu práce zameriavať na jednotlivcov i na inštitúcie;

47.   vyjadruje znepokojenie v súvislosti s praxou niektorých nečlenských krajín, ktoré vo svojich obchodných činnostiach používajú postup MODE 4; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na štrukturalizáciu medzinárodnej migrácie spôsobom, ktorý zabráni vykorisťovaniu a úniku mozgov;

48.   podporuje iniciatívy, ktoré posilňujú rozvíjanie dialógu sociálnych partnerov a spoluprácu v rámci partnerských krajín a na nadnárodnej úrovni, a žiada Komisiu, aby pokračovala v rozvoji súčasných programov so zameraním sa na tie, ktorých cieľom je posilniť postavenie inštitucionálnej kapacity sociálnych partnerov na rozvoj a vykonávanie politiky;

49.   presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

50.   pripomína usmernenia EÚ k jednotlivým otázkam ľudských práv, ktoré sú výrazným politickým signálom, že ide o priority Únie; žiada preto Radu, aby prijala podobné usmernenia založené na ôsmich základných dohovoroch ILO, ktoré by sa používali ako praktický nástroj EÚ a pomohli by jej lepšie presadzovať vonkajšiu sociálnu politiku Únie; opätovne pripomína, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zostáva podľa Všeobecnej deklarácie záväznou povinnosťou pre všetky spoločnosti;

51.   žiada Komisiu a členské štáty, aby rozvinuli iniciatívny prístup k riešeniu sociálnych dôsledkov úprav a reštrukturalizácie spojených s globalizáciou;

Globálna správa ekonomických záležitostí

52.   víta zorganizovanie stretnutí skupiny G20 na úrovni ministrov sociálnych vecí a vyzýva Komisiu, aby sa ich aktívne zúčastňovala; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadväzné kroky na úrovni EÚ sú aj naďalej neuspokojivé;

53.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zamestnaneckú, sociálnu a environmentálnu politiku vrátane aspektov rodovej rovnosti začleňovali do všetkých rokovaní, ktoré sa týkajú štruktúry globálnej správy ekonomických záležitostí a do dialógov v oblasti makroekonomiky;

54.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali k dobrej správe vecí verejných v oblasti financií, daní a súdnictva v záujme posilnenia sociálneho rozmeru globalizácie;

55.   žiada od Komisie, aby členským štátom EÚ adresovala odporúčanie na podporu ratifikácie a plnenia dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, v záujme zlepšenia práv pracovníkov a pracovných podmienok v Únii a v partnerských krajinách a so zameraním na spravodlivú a všeobecne prístupnú globalizáciu, ktorá sa dosiahne prostredníctvom väčšej súdržnosti vonkajšej dimenzie hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov; žiada Komisiu, aby v rovnakom duchu nabádala členské štáty na uskutočňovanie pravidelných preskúmaní dôsledkov hospodárskych, finančných a obchodných politík;

56.   domnieva sa, že rozrastaním medzinárodných regulačných orgánov sa vynárajú naliehavé otázky súvisiace so súladom a účinnosťou medzinárodného právneho poriadku, najmä vzhľadom na ochranu práv pracovníkov a základných práv;

57.   navrhuje, aby sa opätovné vymedzenie správy vecí verejných v celosvetovom meradle zameriavalo na väčšiu integráciu regulačných orgánov do právneho poriadku OSN a dôslednejšie dodržiavanie zásad, ktoré presadzujú špecializované agentúry, najmä ILO a WHO;

o
o   o

58.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://www2.ohchr.org/english/law/
(2) http://www.business-humanrights.org/SpecialRepPortal/Home/Protect-Respect-Remedy-Framework
(3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/111819.pdf
(4) http://www.business-humanrights.org/SpecialRepPortal/Home/Protect-Respect-Remedy-Framework
(5) http://conventions.coe.int/Treaty/en/Treaties/Html/163.htm
(6) http://www.coe.int/t/dg3/migration/documentation/Default_conv_en.asp
(7) http://www.ilo.org/ilolex/english/convdisp1.htm
(8) Tamže.
(9) http://www.ilo.org/jobspact/about/lang--en/index.htm
(10) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@dgreports/@cabinet/documents/publication/wcms_099766.pdf
(11) http://www.wto.org/english/docs_e/legal_e/04-wto.pdf
(12) http://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm
(13) WTO: GATS, článok 1ods. 2 písm. d) = MODE 4.
(14) Ženeva, ILO 2004; http://www.ilo.org/fairglobalization/report/lang--en/index.htm
(15) http://www.pittsburghsummit.gov/mediacenter/129639.htm
(16) http://www.oecd.org/document/33/0,3746,en_2649_34889_44086753_1_1_1_1,00.html
(17) Ú. v. EÚ L 48, 22.2.2008, s. 82.
(18) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(19) Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.
(20) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(21) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 326.
(22) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(23) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 65.
(24) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.
(25) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 865.
(26) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(27) Ú. v. EÚ C 187 E, 7.8.2003, s.180.
(28) Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 180.
(29) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.
(30) Prijaté texty, P7_TA(2010)0446 .
(31) Ú. v. EÚ C 273E, 14.11.2003, s. 305.
(32) Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 301.
(33) Ú. v. EÚ C 323E, 18.12.2008, s. 361.
(34) Závery Rady zo 14. júna 2010 o detskej práci, 10937/1/2010.
(35) Závery Európskej rady zo 16. septembra 2010, EUCO 00021/1/2010.
(36) http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/non-financial_reporting_en.htm
(37) Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008.
(38) http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/second_revision_cotonou_agreement_20100311.pdf
(39) http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=691
(40) WTO: GATS, článok 1ods. 2 písm. d) = MODE 4.
(41) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/may/tradoc_146196.pdf
(42) Pracovná zraniteľnosť: súčet osôb s vlastnou živnosťou a neplatených rodinných zamestnancov. Ukazovateľ pracovnej zraniteľnosti je jedným z oficiálnych ukazovateľov zamestnanosti rozvojových cieľov tisícročia v rámci cieľa 1: odstrániť extrémnu chudobu a hlad,
(43) Stanovisko právnych služieb EP o rozsahu pôsobnosti článku 9 ZFEÚ (horizontálne sociálne ustanovenie), o ktoré požiadala predsedníčka výboru EMPL (SJ-00004/10), odsek 15.
(44) Tamže, odsek 8.


Nástroj financovania rozvojovej spolupráce
PDF 141k   DOC 97k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o nariadení (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce: získané skúsenosti a výhľad do budúcnosti (2009/2149(INI) )
P7_TA(2011)0261 A7-0187/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na články 208 až 211, článok 290 a článok 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(1) ,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, ktorou sa rozvojové ciele tisícročia (RCT) vymedzujú ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus, podpísané 20. decembra 2005(2) ,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a na vyhlásenie Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií priložené k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3) ,

–   so zreteľom na vyhlásenia Komisie zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady, ktorými sa formálne prijala spoločná pozícia Rady k prijatiu nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce(4) , a najmä na vyhlásenie Komisie týkajúce sa článku 5 nástroja financovania rozvojovej spolupráce,

–   so zreteľom na list D (2007) 303749 z 5. marca 2007, ktorý vtedajší predseda Výboru pre rozvoj Josep Borrell Fontelles adresoval vtedajšej komisárke Ferrerovej-Waldnerovej a vtedajšiemu komisárovi Michelovi(5) ,

–   so zreteľom na list A (2007) 5238 z 26. marca 2007, ktorý vtedajšia komisárka Ferrerová-Waldnerová adresovala vtedajšiemu predsedovi Výboru pre rozvoj Josepovi Borrellovi Fontellesovi(6) ,

–   so zreteľom na smernice pre oznamovanie v rámci systému na podávanie správ veriteľov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) (7) ,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2007 vo veci C-403/05 (Európsky parlament/Komisia Európskych spoločenstiev), žaloba vo veci zrušenia rozhodnutia Komisie o schválení projektu týkajúceho sa bezpečnosti hraníc na Filipínach (rozhodnutie prijaté na základe nariadenia (EHS) č. 443/92),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách(8) ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 29. a 30. októbra 2009 (dokument 15265/2009),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (9) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700 ),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Budúcnosť rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny (KOM(2010)0586 ),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o návrhoch rozhodnutí Komisie, ktorými sa stanovujú strategické dokumenty krajín a orientačné programy pre Malajziu, Brazíliu a Pakistan(10) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovujú regionálne strategické dokumenty a regionálne orientačné programy pre Mercosur a Latinskú Ameriku(11) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovuje regionálny strategický dokument na roky 2007 – 2013 a viacročný orientačný program pre Áziu(12) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o demokratickej kontrole vykonávania nástroja financovania rozvojovej spolupráce(13) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje osobitné opatrenie pre Irak na rok 2007(14) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovujú akčné programy pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008(15) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych orgánoch a rozvojovej spolupráci(16) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (KOM(2008)0626 ),

–   so zreteľom na štruktúrovaný dialóg, ktorý Európska komisia začala v roku 2010 s cieľom zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány do rozvojovej spolupráce ES,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (17) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(18) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(19) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami(20) ,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0187/2011 ),

A.   keďže podľa článku 2 ods. 1 nástroja financovania rozvojovej spolupráce je všeobecným cieľom spolupráce v rámci tohto nástroja „odstránenie chudoby v partnerských krajinách“, ako aj „plnenie rozvojových cieľov tisícročia“ (RCT),

B.   keďže podľa článku 2 ods. 4 nástroja financovania rozvojovej spolupráce musia všetky opatrenia v rámci geografických programov a 90 % výdavkov plánovaných v rámci tematických programov spĺňať kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) stanovené výborom OECD/DAC ,

C.   keďže podľa výpočtov Komisie nespĺňa kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc iba 0,2 % záväzkov financovaných v rámci tematických programov nástroja financovania rozvojovej spolupráce v rokoch 2007 až 2009,

D.   keďže v súlade s rozhodnutím Rady č. 1999/468/ES (rozhodnutie o komitológii)(21) začal Parlament v roku 2007 proces demokratickej kontroly vykonávania nariadenia (ES) č. 1905/2006 vrátane všetkých strategických dokumentov krajín, regionálnych strategických dokumentov, dokumentov o tematickej stratégii, viacročných orientačných programov a väčšiny ročných akčných programov,

E.   keďže Komisia sa v súlade so spoločným vyhlásením k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a vyhlásením Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií, ktoré tvoria prílohou k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, zaviazala, že bude „pri zavádzaní stratégií riadne zohľadňovať pozíciu Európskeho parlamentu“,

F.   keďže zásady zodpovednosti, účasti a dobrej správy si vyžadujú viacstranný prístup, v rámci ktorého rôzni partneri pri rozvoji, t. j. miestne orgány alebo neštátne subjekty, konajú vzájomne sa dopĺňajúcim a súdržným spôsobom; keďže je však zároveň dôležité, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobitnou úlohou miestnych orgánov a úlohou neštátnych subjektov, a to z hľadiska rozsahu ich právomocí, legitímnosti a demokratickej kontroly, skúseností v oblasti správy miestnych vecí a zapojenia do vykonávania verejných politík,

G.   keďže finančné prostriedky EÚ určené na medzinárodnú spoluprácu s Afrikou pochádzajú zo štyroch geografických nástrojov: Európskeho rozvojového fondu pre africké krajiny AKT, dohody o obchode, rozvoji a spolupráci pre Južnú Afriku, nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre päť severoafrických štátov a nástroja financovania rozvojovej spolupráce pre tematické programy,

H.   keďže Komisia sa zaviazala vynaložiť úsilie na zabezpečenie toho, aby sa 20 % jej pomoci vyčlenenej v rámci programov pre jednotlivé krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, venovalo do roku 2009 na základné a stredoškolské vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom projektovej, programovej alebo rozpočtovej podpory spojenej s týmito sektormi, pričom sa uplatní priemerná hodnota na všetky geografické oblasti,

I.   keďže EÚ sa zaviazala k spoločnému cieľu vynaložiť na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND),

J.   keďže cieľom Samitu Zeme, ktorý sa bude konať v roku 2012, je zabezpečenie obnovenia politických záväzkov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, zhodnotenie pokroku v oblasti medzinárodne odsúhlasených cieľov v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a reagovanie na nové a budúce výzvy,

K.   keďže v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu,

Získané skúsenosti

1.   víta ochotu Komisie dodržať svoj záväzok, že nadviaže pravidelný dialóg s Parlamentom o vykonávaní nástroja financovania rozvojovej spolupráce; uznáva úsilie vynaložené s cieľom poskytovať pracovným skupinám Parlamentu venujúcim sa nástroju financovania rozvojovej spolupráce informácie o tom, akým spôsobom boli pri vypracúvaní ročných akčných programov zohľadnené jeho pripomienky k strategickým dokumentom;

2.   konštatuje, že dialóg medzi Komisiou a Európskym parlamentom ako súčasť demokratickej kontroly pomohol – najmä v priebehu hodnotenia v polovici trvania – zabrániť tomu, aby sa prijali strategické dokumenty obsahujúce ustanovenia nad rámec právomocí, a prispel k ich zosúladeniu s požiadavkami nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a najmä so zásadami oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc;

3.   ľutuje, že Európska komisia dostatočne nezohľadnila viaceré obavy Parlamentu, vyjadrené počas procesu demokratickej kontroly, najmä pokiaľ ide o nedostatočné zameranie na chudobu a RCT;

4.   ľutuje, že aj keď sa v Európskom konsenze o rozvoji (2005) a v nástroji financovania rozvojovej spolupráce zdôrazňuje význam vlastnej zodpovednosti, zapojenie národných parlamentov do vypracovávania strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny je v skutočnosti úplne nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuplatnila v dostatočnej miere ustanovenia článkov 19, 20 a 33 nariadenia (ES) č. 1905/2006 o konzultáciách s neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi;

5.   poznamenáva, že stratégia rastu by sa nemala zamieňať s dlhodobou stratégiou rozvoja, ktorá spočíva vo financovaní dlhodobých cieľov, napríklad v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dostupnosti energie vo vidieckych oblastiach, podpory drobných poľnohospodárov atď.;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v reakcii na jeho uznesenia, v ktorých upozorňoval na nedodržanie požiadavky týkajúcej sa kritéria oprávnenosti na ODA stanovenej v článku 2 ods. 4 nariadenia, Európska komisia zmenila a doplnila, prípadne stiahla iba 3 z 11 návrhov na príslušné vykonávacie opatrenia;

7.   ľutuje, že výbor zriadený podľa článku 35 nástroja na financovanie rozvojovej spolupráce nereagoval na uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali na to, že Komisia prekročila svoje vykonávacie právomoci; so znepokojením konštatuje, že predstavitelia členských štátov vo výbore pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce nijakým spôsobom nereagovali na podstatnú časť kontrolnej činnosti, ktorú vykonal Európsky parlament, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti a aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zabezpečili, aby boli opatrenia navrhované Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami nástroja financovania rozvojovej spolupráce;

8.   žiada Komisiu, aby v poradí podľa dôležitosti a ich príslušnej váhy uviedla kritériá, ktoré použila na pridelenie prostriedkov krajinám a regiónom nástroja financovania rozvojovej spolupráce a rôznym sektorom činnosti v rámci každého geografického a tematického programu;

9.   domnieva sa, že mnohé strategické dokumenty jednotlivých krajín a regiónov nevyčleňujú dostatočné prostriedky na najzákladnejší cieľ nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ktorým je odstraňovanie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, a že v množstve dokumentov sa neuvádzajú jasné údaje o tom, do akej miery prispejú navrhované opatrenia k rozvojovým cieľom tisícročia;

10.   upozorňuje predovšetkým na požiadavku, aby geografické programy nástroja financovania rozvojovej spolupráce spĺňali kritériá oprávnenosti na ODA, a naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby v každom prípade zabezpečili úplné dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti;

11.   pripomína, že kľúčovými prostriedkami na zabezpečenie účinnosti pomoci sú politická súdržnosť v záujme rozvoja, vlastná zodpovednosť za rozvoj a nerozdeľovanie pomoci na časti;

Výhľad do budúcnosti: zásady

12.   zdôrazňuje, že EÚ naďalej potrebuje osobitný nástroj financovania zameraný na rozvojovú spoluprácu, ktorý sa sústreďuje výlučne na rozvojové krajiny a výslovne sleduje ciele stanovené v článku 208 ZFEÚ; trvá na tom, že ročné finančné krytie pre ODA by sa v reálnom vyjadrení malo v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) zvýšiť tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ vynaložiť na ODA 0,7 % HND do roku 2015;

13.   zdôrazňuje, že úplné splnenie kritérií ODA, a najmä požiadavky výboru OECD/DAC, že „každá transakcia sa vykonáva s hlavným cieľom podporiť hospodársky rozvoj a prosperitu rozvojových krajín“(22) , musí zostať podmienkou financovania všetkých opatrení obsiahnutých v geografických programoch v novom nástroji; požaduje pre tematické programy prísnejšiu kvótu ODA, než aká je v súčasnom nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a to predovšetkým pokiaľ ide o tematické programy týkajúce sa migrácie a azylu, v rámci ktorých Komisia jasne nepreukázala, akým spôsobom činnosti financované v súvislosti s hraničnými kontrolami spĺňajú podmienky oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc v súlade s kritériami stanovenými výborom OECD/DAC;

14.   zdôrazňuje, že hlavným cieľom tohto nástroja do roku 2015 musí zostať dosiahnutie RCT; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc EÚ bude aj naďalej v súlade s medzinárodne dohodnutými cieľmi pre rozvoj, ktoré Organizácia Spojených národov a iné príslušné medzinárodné organizácie prijmú na obdobie po roku 2015;

15.   uznáva potrebu spolupráce s mnohými rozvojovými krajinami aj mimo ODA, pokiaľ ide o poskytovanie globálnych verejných statkov; domnieva sa, že tento druh spolupráce by mal byť regulovaný a že prostriedky by mali byť poskytované prostredníctvom jedného alebo viacerých samostatných nástrojov, aby sa zabezpečila transparentnosť a ochrana osobitnej povahy rozvojovej spolupráce ako autonómnej oblasti politiky v rámci vonkajších vzťahov; v súlade so záväzkom prijatým na zasadnutí Európskej rady 29. – 30. októbra 2009 trvá na tom, že financovanie opatrení proti zmene klímy by nemalo narušiť ani ohroziť boj proti chudobe ani napredovanie v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a že obmedzené prostriedky ODA, ktoré sú k dispozícii na znižovanie chudoby, by sa v rozvojových krajinách nemali používať na iné ako rozvojové účely; zdôrazňuje, že vymedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ako ho stanovila organizácia OECD, by sa nemalo meniť, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, nech žiaden spomedzi rozvojových projektov, ktoré financuje Európska únia, nie je v protiklade s celosvetovým úsilím o zmierňovanie následkov zmeny klímy a nech sú všetky takéto rozvojové projekty odolné voči zmene klímy, a to predovšetkým pokiaľ ide o veľké projekty v oblasti infraštruktúry alebo projekty realizované na malých ostrovoch, ktorých sa dôsledky zmeny klímy dotknú najskôr;

16.   vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že v čase výrazných rozpočtových obmedzení sa značná pozornosť sústreďuje na investície súkromného sektora ako na prostriedok uvoľňovania väčších zdrojov financovania rozvoja; pripomína, že rozvojová spolupráca je (popri humanitárnej pomoci) jedinou politikou vonkajšej činnosti, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale na to, aby bránila záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte; z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, nech zabezpečí, aby sa akékoľvek verejné financie, ktoré sa využívajú na podporu investícií súkromného sektora v južných krajinách, nepresúvali z oblastí, ktoré už aj tak trpia nedostatkom finančných prostriedkov (ako je to napríklad v prípade programov pre neštátne subjekty a miestne orgány), a aby takáto podpora účinným spôsobom umožnila rozvoj domáceho súkromného sektora a malých a stredných podnikov v krajinách s nízkymi príjmami;

17.   súhlasí s tým, že je potrebný diferencovaný prístup k rôznym skupinám rozvojových krajín a že tradičná finančná pomoc sa môže stať menej dôležitou pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny; domnieva sa, že pomoc pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktorá by mala podporovať udržateľný hospodársky rast, by sa mala naďalej zameriavať na posilnenie fiškálnej politiky v partnerských krajinách a na podporu mobilizácie domácich príjmov, čo by malo viesť k znižovaniu chudoby a závislosti od pomoci;

18.   vyzýva Komisiu, aby výraznejším spôsobom poskytovala pomoc rozvojovým krajinám a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v oblasti daňových reforiem, a to s cieľom podporiť účinné, dobre fungujúce, spravodlivé a udržateľné daňové systémy; žiada Komisiu, aby účinným spôsobom zaviedla zásady dobrej správy v daňových záležitostiach do plánovania, realizácie a monitorovania strategických dokumentov jednotlivých krajín a regiónov a aby zároveň prijala nevyhnutné opatrenia na presadenie vypracúvania správ nadnárodných spoločností v jednotlivých krajinách;

19.   zdôrazňuje, že budúci nástroj rozvojovej spolupráce by sa mal aj naďalej vzťahovať na všetky rozvojové krajiny geografických regiónov, ktoré pokrýva v súlade so zoznamom rozvojových krajín výboru OECD/DAC;

20.   požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom splniť ustanovenia článku 210 ZFEÚ a podporuje vypracúvanie spoločných európskych strategických dokumentov; domnieva sa, že všetky programové dokumenty EÚ pre každý štát či región by mali zahŕňať podrobný a aktualizovaný prehľad darcov, ako aj osobitnú kapitolu o účinnosti pomoci EÚ, kde by sa bližšie uvádzali opatrenia prijaté na zvýšenie koordinácie darcov, harmonizácie a komplementárnosti a na zlepšenie deľby práce medzi jednotlivými darcami a predovšetkým medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ;

21.   opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky rozvojový fond (ERF) začlenil do rozpočtu EÚ, čo by zjednodušilo postupy a zvýšilo účinnosť a efektívnosť pomoci ES; trvá na tom, že tento krok by nemal viesť k zníženiu celkového objemu financovania na úrovni EÚ určeného na nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ERF ani celkového objemu finančných prostriedkov, ktoré sú na úrovni EÚ k dispozícii pre oficiálnu rozvojovú pomoc;

22.   domnieva sa, že sa musí zvýšiť podpora zraniteľných skupín obyvateľstva (žien, osôb so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, nezamestnaných a domorodých obyvateľov), ako aj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a ďalších tzv. prierezových otázok; trvá na tom, že nástroj, ktorým sa nahradí nástroj financovania rozvojovej spolupráce, vyžaduje uvedenie jasných kritérií v programových dokumentoch, aby sa zabezpečilo, že dosah zásahov EÚ v týchto oblastiach bude merateľný;

23.   zdôrazňuje, že na splnenie RCT a zaistenie dobrej správy je nevyhnutné zapojiť do rozvojových politík aj miestne orgány; poukazuje predovšetkým na to, že miestne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, boj proti hladu, zdravotníctvo, prístup k vode, hygienické podmienky, sociálna súdržnosť, miestny hospodársky rozvoj atď.; z tohto dôvodu považuje za kľúčové, aby sa ich úloha v ďalšom finančnom nástroji rozšírila, a to v súlade so zásadou vlastnej zodpovednosti za rozvoj;

24.   zdôrazňuje potrebu pravidelného a štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou, ESVČ, neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi o plánovaní, vykonávaní a hodnotení strategických dokumentov; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa v budúcich finančných nástrojoch zohľadňovali závery tohto štruktúrovaného dialógu;

25.   zdôrazňuje potrebu zaviesť ustanovenia flexibility, ktoré EÚ umožnia reagovať na meniace sa potreby a priority; navrhuje, aby sa preskúmal vzor ERF, t. j. stanovenie limitovaného finančného krytia pre jednotlivé krajiny mimo plánovanej pomoci, ako možný model budúceho nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje však, že prostriedky použité flexibilnejším spôsobom musia sledovať skutočné rozvojové ciele;

26.   domnieva sa, že nový nástroj rozvojovej spolupráce by mal predstavovať základ pre cielenú a flexibilnejšiu pomoc v nestabilných situáciách; je presvedčený, že nová štruktúra financovania by mala pomôcť zabezpečiť náležité prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom prostredníctvom flexibility a vzájomného dopĺňania mechanizmov financovania;

Výhľad do budúcnosti: geografické a tematické programy

27.   požaduje, aby sa stanovil cieľ poskytovať 20 % výdavkov v rámci geografických programov na základné sociálne služby, ako určila OSN v rozvojových cieľoch tisícročia (ukazovateľ 8.2 pre cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj);

28.   trvá na prísnych kritériách oprávnenosti na rozpočtovú podporu; trvá na tom, že Komisia nesmie využívať rozpočtovú podporu v krajinách, kde nemožno zaručiť transparentnosť verejných výdavkov, že rozpočtovú podporu musia vždy sprevádzať opatrenia na rozvíjanie kapacít parlamentnej kontroly a auditu v prijímajúcej krajine a opatrenia na zlepšenie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a že do jej monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť;

29.   uznáva dôležitú úlohu, ktorú pri rozvoji zohráva občianska spoločnosť, napríklad tým, že pôsobí ako dozorca vlády, ktorý zabezpečuje zodpovednosť, a vyzýva, aby sa občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách poskytli primerané finančné prostriedky;

30.   pripomína svoju požiadavku, aby Komisia predložila komplexnú finančnú analýzu všeobecnej rozpočtovej podpory, a to podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých projektov alebo v akejkoľvek inej podobe, ktorá bola pridelená danej miestnej správe; zdôrazňuje, že takáto celková predstava by bola prínosom, pokiaľ ide o ucelenosť podpory, ktorá sa poskytuje miestnej správe, a zlepšovala by správu v partnerských krajinách;

31.   konštatuje, že všetky tematické programy v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce dokázali svoj význam, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali tematické, ako aj geografické programy, no požaduje určitú zmenu orientácie vzhľadom na nové výzvy, ako sú globálna finančná a hospodárska kríza, celosvetová potravinová kríza, zmena klímy a osobitné potreby nestabilných štátov a štátov v transformácii;

32.   upozorňuje na to, že migrácia je oblasťou, v ktorej panuje jednoznačná potreba uprednostňovania politickej súdržnosti v záujme rozvoja pred krátkodobými záujmami EÚ, ktoré sa v tejto súvislosti väčšinou týkajú boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu; zdôrazňuje, že rozvojové finančné prostriedky určené na migráciu by sa nemali využívať na posilňovanie riadenia hraníc ani na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu; trvá na tom, že všetky budúce tematické programy zamerané na migráciu musia byť v plnom súlade s rozvojovými cieľmi EÚ a že hlavná časť financovania v rámci tohto programu musí spĺňať kritériá oprávnenosti na ODA; zdôrazňuje najmä to, že v rámci týchto tematických programov by sa mali uprednostňovať projekty, ktoré sa orientujú na migráciu typu juh – juh;

33.   zdôrazňuje, že nový tematický program Investovanie do ľudí musí byť okrem iného zameraný na dosiahnutie tých RCT, v ktorých plnení sa najviac zaostáva, pričom osobitná pozornosť by sa mala upriamiť na tie krajiny a regióny, kde sú ukazovatele dosahovania RCT kritické; zdôrazňuje, že východiskovým bodom procesu zvyšovania informovanosti ľudí a preberania vlastnej zodpovednosti za rozvoj je získanie základného vzdelania a gramotnosti; žiada preto, aby sa tento program zameral aj na vzdelávanie ako na nástroj emancipácie a účasti;

34.   domnieva sa, že novým nástrojom by sa mal zabezpečiť diferencovaný prístup k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, pričom by sa malo zabrániť zbytočnej konkurencii medzi týmito dvoma typmi subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém nadmerného vyťaženia súčasného programu; žiada, aby sa v budúcom tematickom programe a v navrhovaných spôsoboch pomoci plne zohľadnili výsledky štruktúrovaného dialógu;

35.   zdôrazňuje, že jeden z dôvodov, prečo neboli zatiaľ RCT splnené, je neuznanie skutočnosti, že životné prostredie, prírodné zdroje a ekosystémy prispievajú k ľudskému rozvoju a odstraňovaniu chudoby; so znepokojením konštatuje, že v rámci súčasnej ODA Európskej únie sa prideľujú iba 3 % z celkových výdavkov na environmentálne záležitosti a ďalším problémom je, že časť finančných prostriedkov EÚ a jej členských štátov určených pre rozvojové krajiny sa investuje do projektov, ktoré následky zmeny klímy zhoršujú namiesto ich zmierňovania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v oblasti zmeny klímy zvýšila politická súdržnosť v záujme rozvoja, a to predovšetkým pokiaľ ide o financovanie klimatických otázok a zahrnutie záležitostí týkajúcich sa zmeny klímy do rozvojovej spolupráce EÚ;

36.   upozorňuje na to, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 6/2006 skonštatoval, že EÚ dosiahla od roku 2001 pri začleňovaní environmentálnych otázok do rozvojovej spolupráce len malý pokrok, pretože strategické dokumenty krajiny tieto otázky v dostatočnej miere nezohľadňujú; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, nech zabezpečí, aby sa v rámci všetkých vonkajších politík a finančných nástrojov kládol väčší dôraz na environmentálne otázky a aby sa systematicky monitorovali, a to predovšetkým vzhľadom na súčasné problémy súvisiace so zmenou klímy a stratou biodiverzity;

37.   opakuje, že na nástroj financovania rozvojovej spolupráce sa v plnej miere uplatňuje článok 290 ZFEÚ, a preto pripomína, že pre tie rozhodnutia, ktoré spĺňajú kritériá článku 290 ZFEÚ vrátane stanovenia všeobecných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a prideľovaných prostriedkov, je uplatňovanie postupu delegovaných aktov povinné;

o
o   o

38.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(4) Príloha oznámenia Komisie Európskemu parlamentu z 24.10.2006 podľa článku 251 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o ES, ktoré sa týka spoločnej pozície Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení nástroja financovania rozvojovej spolupráce (KOM(2006)0628 ).
(5) Registrovaný ako komitologický dokument č. CMT-2007-1709, príloha registrovaná ako komitologický dokument č. CMT-2007-1709-2.
(6) Registrovaný ako komitologický dokument č. CMT-2007-1709-3.
(7) DCD/DAC (2007)39/v konečnom znení zo 4.9.2007, 145 strán.
(8) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 62.
(9) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.
(10) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 507.
(11) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 213.
(12) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 337.
(13) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 595.
(14) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 624.
(15) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 19.
(16) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 249.
(17) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 8.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2011)0032 .
(19) Prijaté texty, P7_TA(2011)0030 .
(20) Prijaté texty, P7_TA(2011)0033 .
(21) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(22) Pozri výbor OECD/DAC: Smernice pre oznamovanie v rámci systému na podávanie správ veriteľov.


Možnosti politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky
PDF 145k   DOC 101k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (2011/2013(INI) )
P7_TA(2011)0262 A7-0164/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 1. júla 2010 o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (KOM(2010)0348 ),

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2010/233/EÚ z 26. apríla2010, ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre spoločný referenčný rámec v oblasti európskeho zmluvného práva(1) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júla 2001 o európskom zmluvnom práve (KOM(2001)0398 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. februára 2003 s názvom Ucelenejšie európske zmluvné právo – akčný plán (KOM(2003)0068 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2004 s názvom Európske zmluvné právo a revízia acquis: ako ďalej (KOM(2004)0651 ),

–   so zreteľom na správu Komisie z 23. septembra 2005 s názvom Prvá výročná správa o napredovaní v oblasti európskeho zmluvného práva a preskúmania acquis (KOM(2005)0456 ) a na správu Komisie z 25. júla2007 s názvom Druhá správa o napredovaní v oblasti spoločného referenčného rámca (KOM(2007)0447 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o spoločnom referenčnom rámci pre európske zmluvné právo(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve(3) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve(4) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 26. mája 1989(6) , 6. mája 1994(7) , 15. novembra 2001(8) a 2. septembra 2003(9) o tejto otázke,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0164/2011 ),

A.   keďže sa už dlhé roky diskutuje o iniciatíve v oblasti európskeho zmluvného práva, ktorej zámerom bude okrem iného riešiť vzniknuté problémy jednotného trhu, ktoré údajne vyplývajú z rozličných častí zmluvného práva,

B.   keďže po svetovej finančnej kríze sa zdá byť dôležitejšie než kedykoľvek predtým zabezpečiť ucelený európsky systém zmluvného práva s cieľom naplno využiť potenciál vnútorného trhu, a tým pomôcť splniť ciele stratégie Európa 2020,

C.   keďže jednotný trh je naďalej rozdrobený, a to v dôsledku mnohých faktorov vrátane nevykonávania existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu,

D.   keďže je potrebná hlbšia analýza, aby sme pochopili, prečo je vnútorný trh stále roztrieštený, a aké by bolo najlepšie riešenie týchto problémov vrátane toho, ako zabezpečiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov,

E.   keďže Komisia v uvedenej zelenej knihe predstavila početné možnosti podoby nástroja európskeho zmluvného práva, ktoré by mohli pomôcť pri rozvoji podnikania a posilňovaní dôvery občanov v jednotný trh,

F.   keďže skupina odborníkov, ktorá bola zriadená na pomoc Komisii pri príprave návrhu spoločného referenčného rámca, začala pracovať spolu so zúčastnenými stranami za okrúhlym stolom,

G.   keďže rozdielnosť zmluvného práva na vnútroštátnej úrovni nie je jedinou prekážkou pre cezhraničné činnosti malých a stredných podnikov a spotrebiteľov, pretože čelia aj iným problémom, ako sú jazykové bariéry, rozdielne daňové systémy, otázka spoľahlivosti elektronického obchodu, obmedzený prístup k širokopásmovému pripojeniu, digitálna gramotnosť, problémy bezpečnosti, demografické zloženie obyvateľstva jednotlivých členských štátov; obavy týkajúce sa ochrany súkromia; vybavovanie sťažností a práv duševného vlastníctva atď.,

H.   keďže podľa prieskumu Komisie z roku 2008 tri štvrtiny maloobchodníkov predávajú svoje výrobky len na domácom trhu a cezhraničný predaj sa uskutočňuje len v niekoľkých členských štátoch(10) ,

I.   keďže je potrebné rozlišovať medzi konvenčnými cezhraničnými transakciami a elektronickým obchodom, v rámci ktorého existujú osobitné problémy a pri ktorom sa líšia aj transakčné náklady; keďže na účely budúcich hodnotení vplyvu je tiež potrebné pozorne a presne vymedziť, čo tvorí transakčné náklady,

J.   keďže je jasné, že z uplatňovania zahraničného (spotrebiteľského) práva na cezhraničné transakcie v zmysle nariadenia Rím I(11) dokázateľne vyplývajú podnikom, najmä malým a stredným podnikom, značné náklady na transakcie, ktorých výška sa len vo Spojenom kráľovstve odhaduje na 15 000 EUR na podnik a členský štát(12) ,

K.   keďže sú potrebné ďalšie informácie týkajúce sa nákladov vyplývajúcich na uplatňovanie článku 6 ods. 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rím I, a to so zreteľom na to, že nariadenie Rím I sa uplatňuje len od decembra 2009,

L.   keďže tieto náklady na transakcie sa vnímajú ako významné prekážky cezhraničnému obchodu, ako potvrdilo 50 % európskych maloobchodníkov, ktorí už cez hranice obchodujú a v roku 2011 boli respondentmi prieskumu a uviedli, že harmonizácia právnych predpisov uplatňovaných pri cezhraničných transakciách v EÚ by zvýšilo objem ich cezhraničného obchodu, a 41 % uviedlo, že objem ich obchodu by sa nezvýšil; keďže pre porovnanie z maloobchodníkov, ktorí nepredávajú cez hranice, 60 % uviedlo, že objem ich cezhraničného obchodu by sa nezvýšil v harmonizovanejšom regulačnom prostredí a 25 % uviedlo, že by sa zvýšil(13) ,

M.   keďže medzi najviditeľnejšie prekážky, ktorým spotrebitelia a MSP čelia v súvislosti s jednotným trhom, patria komplikovanosť zmluvných vzťahov, nespravodlivé podmienky zmlúv, neprimerané a nedostatočné informácie a neúčinný a časovo náročný postup,

N.   keďže je mimoriadne dôležité, aby akákoľvek iniciatíva EÚ reagovala na skutočné potreby a obavy podnikov aj spotrebiteľov; keďže tieto obavy sa týkajú aj právnych/jazykových problémov (ustanovenia štandardných zmluvných podmienok pre malé podniky vo všetkých jazykoch EÚ) a ťažkostí s cezhraničným presadzovaním zmlúv (ustanovenia autonómnych opatrení EÚ v oblasti procesného práva),

O.   keďže podľa štúdie Komisie sa odhaduje, že elektronický trh je naďalej roztrieštený: v prieskume zlyhalo 61 % z 10 964 skúšobných cezhraničných príkazov a že sa zrejme cezhraničným nakupovaním spotrebiteľovi zvyšuje možnosť nájsť nižšiu cenovú ponuku(14) a nájsť on-line výrobky, ktoré na domácom trhu nie sú dostupné(15) , pričom sa zdá, že hodnota 61 % je veľmi vysoká a vyžaduje si ďalšie preštudovanie, overenie a zhodnotenie

P.   keďže postupná harmonizácie neprekonáva účinne prekážky na vnútornom trhu, ktoré vyplývajú z rozdielov vnútroštátneho zmluvného práva, musia preto všetky opatrenia v tejto oblasti vychádzať z jasných dôkazov o tom, že príslušná iniciatíva by skutočne dosiahla niečo, čo nemožno dosiahnuť inými, menej rušivými prostriedkami,

Q.   keďže zo spoločného európskeho zmluvného práva by mali prospech spotrebitelia a predovšetkým by prispelo k zvýšeniu objemu cezhraničného obchodu v rámci vnútorného trhu a k zlepšeniu prístupu k nemu,

R.   keďže rokovania o smernici o právach spotrebiteľov preukázali(16) , aké je zložité harmonizovať spotrebiteľské právo uplatňované na zmluvy bez toho, aby sa oslabilo spoločné úsilie o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Európe, a ako to obmedzuje tento proces,

S.   keďže všetky opatrenia prijaté v oblasti európskeho zmluvného práva musia zohľadňovať povinné vnútroštátne pravidlá a musí byť v súlade s očakávanou smernicou o právach spotrebiteľa, ktorá bude mať výrazný vplyv na obsah a úroveň harmonizácie možného budúceho nástroja v oblasti európskeho zmluvného práva; keďže by bolo nevyhnutné neustále a pozorne sledovať jej uplatňovanie v nasledujúcich mesiacoch, aby sa vymedzilo, aký by mal byť rozsah voliteľného nástroja,

T.   keďže akýkoľvek konečný výsledok v oblasti európskeho zmluvného práva musí byť realistický, uskutočniteľný, primeraný a dôkladne premyslený pred tým, ako ho v prípade potreby zmenia a doplnia a formálne schvália európski spoluzákonodarcovia,

1.   podporuje kroky na riešenie škály prekážok, ktorým čelia tí, ktorí chcú vstúpiť do cezhraničných transakcií na vnútornom trhu a domnieva sa, že projekt európskeho zmluvného práva by mohol byť spolu s ďalšími opatreniami užitočný na využitie plného potenciálu vnútorného trhu, čo by malo významný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť;

2.   víta otvorenú diskusiu o zelenej knihe a naliehavo žiada príslušné oddelenia Komisie, aby uskutočnili dôkladnú analýzu výsledku tejto konzultácie;

3.   poukazuje na hospodársky význam MSP a podnikov zaoberajúcich sa remeselnou výrobou pre európske hospodárstvo; preto trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť, aby sa riadne vykonávala zásada „najskôr myslieť na malých“, ktorá sa presadzuje v iniciatíve Small Business Act, a aby sa považovala za prioritu v diskusii o iniciatívach EÚ týkajúcich sa zmluvného práva;

Právna povaha nástroja európskeho zmluvného práva

4.   víta nedávne uverejnenie výsledkov štúdie uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala skupina odborníkov pre európske zmluvné právo, a odhodlanie Komisie ďalej viesť konzultácie o rozsahu a obsahu voliteľného nástroja a v tomto zmysle nalieha na Komisiu, aby ako súčasť svojho rozhodovacieho procesu pokračovala v skutočne otvorenej a transparentnej diskusii so všetkými zainteresovanými subjektmi o tom, ako by sa mala využiť táto štúdia uskutočniteľnosti;

5.   uznáva potrebu dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti zmluvného práva a spomedzi ďalších možností sa prikláňa k možnosti 4 vytvoriť voliteľný nástroj prostredníctvom nariadenia, a to po posúdení vplyvu a vyjasnení právneho základu; nazdáva sa, že takýto voliteľný nástroj by mal dopĺňať súbor nástrojov, ktorý by sa mohol opierať o medziinštitucionálnu dohodu; žiada vytvorenie európskych štandardných vzorov zmlúv, ktoré by boli preložené do všetkých jazykov EÚ a napojené na on-line systém alternatívneho riešenia sporov, čo by bolo úspornejšie a jednoduchšie riešenie pre zmluvné strany aj Komisiu;

6.   domnieva sa, že požadovanú zreteľnosť a právnu istotu možno dosiahnuť len pomocou právnej formy nariadenia;

7.   zdôrazňuje, že nariadenie, ktorým sa vytvára voliteľný nástroj európskeho zmluvného práva, by prostredníctvom priameho účinku zlepšilo fungovanie vnútorného trhu, čo by prospelo podnikom (zníženie nákladov vďaka tomu, že nebudú potrebné pravidlá medzinárodného súkromného práva), spotrebiteľom (právna istota, dôvera, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa) aj súdnym systémom členských štátov (už nebude nevyhnutné skúmať cudzie právne predpisy);

8.   víta skutočnosť, že zvolená možnosť vhodným spôsobom zohľadňuje zásadu subsidiarity a nemá vplyv na legislatívne právomoci členských štátov v oblasti zmluvného a občianskeho práva;

9.   nazdáva sa, že súbor nástrojov by sa mohol zaviesť postupne, pričom by v prvej fáze šlo o nástroj Komisie a po dohode medzi inštitúciami by sa z neho stal nástroj tvorcu právnych predpisov Únie; upozorňuje na to, že súbor nástrojov by poskytol potrebné právne východisko a základ, o ktorý by sa mohli voliteľný nástroj a štandardné podmienky opierať, a mal by sa zakladať na hodnotení povinných vnútroštátnych pravidiel na ochranu spotrebiteľov v rámci existujúceho acquis v oblasti spotrebiteľského práva, ale aj mimo neho;

10.   domnieva sa, že ak sa voliteľný nástroj doplní o súbor nástrojov, budú o tomto nástroji EÚ k dispozícii jasnejšie informácie, čo pomôže dotknutým stranám lepšie pochopiť svoje práva a pri uzatváraní zmlúv na základe tohto systému sa informovane rozhodnúť, a že právny rámec bude zrozumiteľnejší a nebude predstavovať nadmernú záťaž;

11.   domnieva sa, že všetky zúčastnené strany, či už v rámci transakcií medzi podnikmi, alebo v rámci transakcií medzi podnikmi a spotrebiteľmi, by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či použijú, alebo nepoužijú voliteľný nástroj ako alternatívu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, a preto vyzýva Komisiu, aby ozrejmila zamýšľaný vzťah voliteľného nástroja k nariadeniu Rím I a medzinárodným dohovorom vrátane Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG); domnieva sa, že treba venovať viac pozornosti zabezpečeniu toho, aby voliteľný nástroj ponúkal ochranu spotrebiteľom a malým podnikom vzhľadom na ich postavenie slabšieho obchodného partnera, a aby sa zabránilo akýmkoľvek nejasnostiam pri voľbe práva; vyzýva preto Komisiu, aby doplnila voliteľný nástroj ďalšími informáciami, ktorými sa jasne, presne a zrozumiteľne vysvetlí, aké sú práva spotrebiteľov a že tieto práva nebudú ohrozené, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov vo voliteľný nástroj a aby mohli vykonať informovanú voľbu toho, či chcú uzatvoriť zmluvu na tomto alternatívnom základe;

12.   nazdáva sa, že voliteľný nástroj by vytvoril európsku pridanú hodnotu najmä tým, že by sa ním prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora zabezpečila právna istota a naraz by vytvoril potenciál na prekonávanie právnych i jazykových prekážok, pretože voliteľný nástroj by bol prirodzene dostupný vo všetkých jazykoch EÚ; zdôrazňuje, že európski občania by mali mať možnosť preložiť rôzne informácie spojené s voliteľným nástrojom pomocou prístupných, ľahko použiteľných elektronických prekladateľských nástrojov, aby si hľadané informácie mohli prečítať vo vlastnom jazyku a aby lepšie chápali spôsob fungovania európskych inštitúcií;

13.   v pružnej a dobrovoľnej povahe voliteľného nástroja vidí možnú praktickú výhodu; vyzýva však Komisiu, aby objasnila výhody takéhoto nástroja pre spotrebiteľov aj podniky, a aby lepšie objasnila, ktorá zmluvná strana bude mať na výber medzi voliteľným nástrojom a bežne platným právom a ako chce Komisia znížiť náklady na transakcie; vyzýva Komisiu, aby do každého návrhu voliteľného nástroja zahrnula mechanizmus na pravidelné monitorovanie a preskúmanie, do ktorého budú úzko zapojené všetky príslušné zúčastnené strany, s cieľom zabezpečiť, aby voliteľný nástroj udržiaval krok s jestvujúcim acquis v oblasti zmuvného práva, najmä s nariadením Rím I, potrebami trhu a právnym a hospodárskym vývojom;

Rozsah uplatňovania nástroja

14.   je presvedčený, že by sa mal vzťahovať na zmluvy medzi podnikmi i zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi; zdôrazňuje, že voliteľný nástroj musí ponúkať veľmi vysokú úroveň ochrany, aby nahradil spotrebiteľom ochranu, ktorú by im normálne poskytovalo vnútroštátne právo; očakáva ďalšie vysvetlenia, akým spôsobom by sa to mohlo dosiahnuť; je preto presvedčený, že úroveň ochrany spotrebiteľa by mala byť vyššia než minimálna ochrana podľa spotrebiteľského acquis Spoločenstva a mala by pokrývať vnútroštátne povinné pravidlá, pretože sa musia nájsť uspokojivé riešenia problémov medzinárodného práva súkromného; domnieva sa, že táto vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa je tiež v záujme podnikov, keďže výhody voliteľného nástroja budú môcť využívať len vtedy, ak spotrebitelia zo všetkých členských štátov budú presvedčení, že ich voliteľný nástroj nepripraví o ochranu;

15.   pripomína, že ak má mať európske zmluvné právo politickú legitimitu a podporu, je nevyhnutné pozitívnym spôsobom občanov informovať o jeho výhodách;

16.   konštatuje, že ustanovenia zmluvného práva, ktorými sa riadia zmluvy medzi podnikmi a zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi, by sa mali formulovať odlišne, a to z úcty k spoločným tradíciám vnútroštátnych právnych systémov a s cieľom klásť osobitný dôraz na ochranu slabšej zmluvnej strany, teda spotrebiteľov;

17.   poukazuje na to, že základné prvky spotrebiteľského práva platné pre zmluvy sú už obsiahnuté v rozličných európskych právnych predpisoch a že dôležité časti spotrebiteľského acquis budú pravdepodobne zhrnuté v smernici o právach spotrebiteľov; upozorňuje na to, že spomenutá smernica by poskytla jednotnú právnu úpravu, ktorá by bola pre spotrebiteľov a podnikov ľahko rozpoznateľná; preto zdôrazňuje, že je dôležité počkať na výsledok rokovaní o smernici o právach spotrebiteľov, než sa príjme akékoľvek rozhodnutie;

18.   ďalej je presvedčený, že s ohľadom na osobitnú povahu rôznych zmlúv, najmä zmlúv medzi podnikmi a zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi, hlavných vnútroštátnych a medzinárodných zásad zmluvného práva a základnej zásady vysokej miery ochrany spotrebiteľa, sa existujúce postupy v odvetví a zásada zmluvnej slobody v súvislosti so zmluvami medzi podnikmi musia zachovať;

19.   zastáva názor, že voliteľné spoločné európske zmluvné právo by mohlo zlepšiť fungovanie vnútorného trhu bez toho, aby zasahovalo do vnútroštátnych systémov zmluvného práva jednotlivých členských štátov;

20.   domnieva sa, že voliteľný nástroj by mal mať na prvom stupni v cezhraničných situáciách fakultatívny charakter a že sú potrebné záruky, že členské štáty dokážu zabrániť akémukoľvek zneužitiu voliteľného nástroja v nepravých cezhraničných scenároch; ďalej sa domnieva, že osobitné preskúmanie si zaslúži aj to, aké vplyvy bude mať možnosť uplatňovania tohto nástroja pri domácom styku na vnútroštátne orgány zmluvného práva;

21.   uznáva, že zmluvy o elektronickom obchode alebo predaji na diaľku predstavujú významný podiel cezhraničných transakcií; domnieva sa, že aj keď by sa voliteľný nástroj nemal obmedzovať iba na tieto druhy transakcií, mohlo by byť prínosom zaviesť iné obmedzenia pri uplatňovaní voliteľného nástroja na prvom stupni a pokiaľ sa nezíska dostatok skúseností s jeho uplatňovaním;

22.   zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité uľahčiť elektronický obchod v EÚ, ktorý je nedostatočne rozvinutý, a považuje za nutné posúdiť, či by rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami zmluvného práva mohli predstavovať prekážku pre rozvoj tohto sektora, ktorý podniky a spotrebitelia opodstatnene vnímajú ako potenciálnu hnaciu silu budúceho rastu;

23.   domnieva sa, že rozsah pôsobnosti súboru nástrojov by mohol byť dosť široký, kým akýkoľvek voliteľný nástroj by sa mal obmedzovať na základné otázky zmluvného práva; domnieva sa, že súbor nástrojov by mal byť naďalej v súlade s voliteľným nástrojom a súčasťou jeho nástrojov by mali byť koncepcie z rozličných právnych tradícií v rámci EÚ vrátane pravidiel odvodených okrem iného z akademického návrhu spoločného referenčného rámca (Draft Common Frame of Reference, DCFR)(17) a z publikácií Principes contractuels communs (všeobecné zmluvné zásady) a Terminologie contractuelle commune (všeobecná zmluvná terminológia)(18) ; a že by sa jeho odporúčania týkajúce sa spotrebiteľského zmluvného práva mali zakladať na skutočne vysokej úrovni ochrany;

24.   vyzýva Komisiu a skupinu odborníkov, aby objasnili, čo sa má považovať za základné otázky zmluvného práva;

25.   vidí výhodu v tom, že voliteľný nástroj bude obsahovať osobitné ustanovenia pre najužívanejšie druhy zmlúv, najmä na predaj tovaru a poskytovanie služieb; opakuje svoju predošlú výzvu na to, aby do rozsahu pôsobnosti voliteľného nástroja boli zahrnuté aj poistné zmluvy, pretože sa nazdáva, že podobný nástroj by mohol byť obzvlášť užitočný pre zmluvy o poistení v malom rozsahu; zdôrazňuje, že v oblasti spotrebiteľského práva vzťahujúceho sa na poistné zmluvy sa už uskutočnili prípravné práce v súlade so Zásadami európskeho poistného zmluvného práva (PEICL), ktoré by sa mali začleniť do európskeho zmluvného práva a ktoré by sa mali zrevidovať a ďalej zlepšovať; naliehavo však vyzýva k opatrnosti, pokiaľ ide o začlenenie finančných služieb z akéhokoľvek nástroja zmluvného práva navrhnutého v tejto fáze a vyzýva Komisiu, aby v rámci útvaru zriadila špeciálnu odbornú skupinu pre akúkoľvek budúcu prípravnú prácu týkajúcu sa finančných služieb, aby zabezpečila, že prípadný budúci nástroj zohľadní možné osobitosti odvetvia finančných služieb a súvisiace iniciatívy vedené inými časťami Komisie, a aby sa už v počiatočnej fáze zapojil do tohto procesu Európsky parlament;

26.   poukazuje na to, že sa vyskytli niektoré osobitné otázky, v súvislosti s ktorými by voliteľný nástroj mohol byť užitočný, ako napríklad digitálne práva a úžitkové vlastníctvo; nazdáva sa, že na druhej strane by mohlo byť potrebné vylúčiť isté druhy komplexných verejnoprávnych zmlúv; žiada skupinu odborníkov, aby preskúmala možnosť začleniť do tohto nástroja aj zmluvy v oblasti autorských práv s cieľom zlepšiť pozíciu autorov, ktorí sú v zmluvnom vzťahu často slabšou stranou;

27.   domnieva sa, že voliteľný nástroj by mal byť v súlade s jestvujúcim acquis Spoločenstva v oblasti zmluvného práva;

28.   pripomína, že pokiaľ ide o európske zmluvné právo, existuje ešte veľa otázok, ktoré je nutné zodpovedať, a mnoho problémov, na ktoré je potrebné nájsť riešenie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila judikatúru, medzinárodné dohovory o predaji tovaru, ako napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG) a vplyv smernice o právach spotrebiteľov; zdôrazňuje význam zladenia zmluvného práva v rámci EÚ pri zohľadnení príslušných vnútroštátnych predpisov, ktorými sa zabezpečuje vysoká miera ochrany v zmluvách medzi podnikmi a spotrebiteľmi;

Uplatňovanie nástroja európskeho zmluvného práva v praxi

29.   domnieva sa, že spotrebiteľom a malým a stredným podnikom sa musia zaistiť skutočné výhody z voliteľného nástroja, ktorý by mal byť zostavený jednoduchým, jasným a vyváženým spôsobom, aby bolo jeho využívanie pre všetky strany jednoduché a zaujímavé;

30.   nazdáva sa, že zatiaľ čo voliteľného nástroj poskytne jednotný súbor právnych noriem, bude aj naďalej potrebné snažiť sa o zaistenie štandardných podmienok obchodovania, ktoré sa dajú skoncipovať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom a budú bežne dostupné podnikom, a najmä malým a stredným podnikom, s určitou formou podpory, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov; konštatuje, že štandardné zmluvné podmienky založené na voliteľnom nástroji by ponúkli väčšiu právnu istotu než štandardné podmienky pre celú EÚ založené na vnútroštátnom práve, ktoré by zvýšili možnosť rozdielnej vnútroštátnej interpretácie;

31.   pripomína, že prioritou zostáva práca na cezhraničnom alternatívnom riešení sporov, ktoré je rýchle a úsporné najmä pre malé a stredné podniky a spotrebiteľov, ale zdôrazňuje, že ak budú zúčastnené strany používať jeden súbor právnych noriem, ktorý poskytne voliteľný nástroj, alternatívne riešenie sporov sa tým ešte viac uľahčí; vyzýva Komisiu, aby pri predložení návrhu zvážila súčinnosť; konštatuje, že konštatuje, že pracovná skupina Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) pre riešenie on-line sporov tiež prejavila záujem o voliteľný nástroj ako prostriedok na uľahčenie alternatívneho riešenia sporov(19) , a preto odporúča, aby Komisia sledovala vývoj v iných medzinárodných orgánoch;

32.   navrhuje, aby sa zlepšenie fungovania a účinnosti cezhraničných systémov uplatňovania nárokov na nápravu mohli zjednodušiť priamym prepojením medzi voliteľným nástrojom a európskym konaním o platobnom rozkaze a európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu; zastáva názor, že pred podaním žaloby by sa mal vytvoriť elektronický list na pomoc spoločnostiam pri ochrane ich práv, najmä v oblasti duševného vlastníctva a európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

33.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že spotrebitelia majú často pocit, že nemajú pri zmluvných podmienkach na výber, a ocitajú sa v situácii, v ktorej sú nútení buď súhlasiť alebo od zmluvy odstúpiť; vyjadruje pevné presvedčenie, že doplnenie voliteľného nástroja súborom nástrojov a súborom štandardných zmluvných podmienok, ktoré sa preložia do všetkých jazykov, pritiahne v celej Európskej únii na trh nové subjekty, čo posilní hospodársku súťaž a rozšíri celkový sortiment ponuky, ktorá bude dostupná spotrebiteľom;

34.   zdôrazňuje, že hoci konečným preverením účinnosti každého finálneho nástroja je samotný vnútorný trh, musí sa vopred preukázať, že iniciatíva je pre spotrebiteľov pridanou hodnotou a nebude komplikovať cezhraničné transakcie ani spotrebiteľom, ani podnikom; kladie dôraz na to, že je nevyhnutné stanoviť pravidlá o poskytovaní adekvátnych informácií o existencii a fungovaní tohto nástroja pre všetky prípadné zainteresované a zúčastnené strany (vrátane vnútroštátnych súdov);

35.   konštatuje, že v súvislosti s cieľom európskeho zmluvného práva nemožno prehliadať význam fungujúcej európskej jurisdikcie v občianskoprávnych veciach;

36.   naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uskutočnila testovanie kvality a kontroly s cieľom zistiť, či sa navrhované nástroje európskeho zmluvného práva ľahko používajú, plne integrujú potreby občanov, zabezpečujú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a podniky, posilňujú jednotný trh a uľahčujú cezhraničný obchod;

Zapojenie zúčastnených strán, posúdenie vplyvu

37.   zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité zapojiť všetky zúčastnené strany z celej Únie a z rozličných odvetví činnosti vrátane právnikov, a pripomína Komisii, aby pred prijatím rozhodnutia na základe výsledkov skupiny odborníkov uskutočnila rozsiahlu a transparentnú konzultáciu so všetkými zainteresovanými subjektmi;

38.   uznáva, že tak skupiny odborníkov, ako aj zúčastnených strán už aj tak pochádzajú z rozličných geografických oblastí a rozličných odvetví; nazdáva sa, že príspevok zúčastnených strán bude ešte významnejší po skončení konzultácií a ak bude otvorený legislatívny postup ako taký, ktorý by mal mať čo najširší možný záber a byť čo najtransparentnejší;

39.   pripomína, že v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie je potrebné komplexné a rozsiahle posúdenie vplyvu, ktoré zahrnie analýzu jednotlivých možností politiky vrátane možnosti, že Únia neprijme žiadne opatrenie, a ktoré sa zameria na praktické otázky, akými sú možné dôsledky pre malé a stredné podniky a spotrebiteľov, možné vplyvy na nespravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu a určenie vplyvu každého z týchto riešení tak na acquis Spoločenstva, ako aj na vnútroštátne právne systémy;

40.   domnieva sa, že kým sa ukončí takéto hodnotenie vplyvu, harmonizácia postupov zmluvného práva na úrovni EÚ by mohla byť z hľadiska dosiahnutia konvergencie a vyrovnanejších podmienok účinným nástrojom, ale vzhľadom na problémy súvisiace s harmonizáciou právnych systémov nielen členských štátov, ale aj regiónov s legislatívnymi právomocami v tejto oblasti, by mohol byť vhodnejším a prijateľnejším riešením voliteľný nástroj, pokiaľ sa zaručí, že prinesie pridanú hodnotu pre spotrebiteľov aj pre podniky;

41.   trvá na tom, aby sa s Parlamentom plnohodnotne konzultovalo a aby sa v rámci riadneho legislatívneho postupu Parlament plnohodnotne zapojil do schvaľovania akéhokoľvek budúceho voliteľného nástroja predloženého Európskou komisiou, aby akýkoľvek navrhnutý voliteľný nástroj podliehal kontrole a zmenám a doplneniam v rámci tohto postupu;

o
o   o

42.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 105, 27.4.2010, s. 109.
(2) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 31.
(3) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 364.
(4) Ú. v. EÚ C 305 E, 14. 12. 2006, s. 247.
(5) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109.
(6) Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 400.
(7) Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 518.
(8) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 538.
(9) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 95.
(10) Eurobarometer 224, 2008, s. 4.
(11) Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.
(12) UK Federation of Small Businesses, Position paper on Rome I (2007).
(13) Flash Eurobarometer 300, 2011 http://ec.europa.eu/consumers/strategy/docs/retailers_eurobarometer_2011_en.pdf
(14) KOM (2009)0557, s. 3.
(15) Ibid, s. 5.
(16) KOM(2008)0614 .
(17) Von Bar, Clive, Schulte-Nölke et al. (eds.), Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law – Draft Common Frame of Reference (DCFR), 2008.
(18) B. Fauvarque-Cosson, D. Mazeaud (dir.), collection „Droit privé comparé et européen“ , Volumes 6 and 7, 2008.
(19) Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo, Správa pracovnej skupiny III (riešenie sporov on-line) o práci počas jej 22. zasadnutia (Report of Working Group III (Online Dispute Resolution) on the work of its twenty-second session (Viedeň, 13. – 17. decembra 2010), s. 8, 10.


Spolupráca pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020
PDF 178k   DOC 139k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 (2010/2234(INI) )
P7_TA(2011)0263 A7-0082/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. júna 2010 s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 (COM(2010)0296 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2009 s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet (KOM(2009)0640 ),

–   so zreteľom na osem kľúčových odborných zručností uvedených ako Európsky referenčný rámec v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(1) ,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 9. apríla 2008 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (KOM(2008)0180 ),

–   so zreteľom na desaťročný pracovný program s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a na následné spoločné predbežné správy o pokroku v súvislosti s jeho realizáciou,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (KOM(2009)0200 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o Stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(2) ,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy(3) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (KOM(2010)0477 ),

–   so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2009 o hodnotení súčasného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže a budúcich perspektívach obnoveného rámca (09169/2009),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26 augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245 ),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(4) ,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(5) ,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(6) ,

–   so zreteľom na štúdiu agentúry Cedefop o profesionalizácii profesijného poradenstva: Cesty týkajúce sa spôsobilostí a kvalifikácie odborníkov v Európe, marec 2009,

–   so zreteľom na štúdiu agentúry Cedefop z mája 2009 o zručnostiach pre budúcnosť Európy: predvídanie profesijných zručností,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010) 2020),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o kompetenciách podporujúcich celoživotné vzdelávanie a iniciatíve „nové zručnosti pre nové pracovné miesta“,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. októbra 2006 s názvom Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET): systém pre prenos, zhromažďovanie a uznávanie výsledkov vzdelávania v Európe (SEK(2006)1431 ),

–   so zreteľom na výsledky konzultácií Rady z 5. decembra 2008 o záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (16459/2008),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)(7) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy(8) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(9) ,

–   so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2008 o mobilite mladých ľudí(10) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2007 s názvom Jednotný rámec ukazovateľov a referenčných kritérií na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (KOM(2007)0061 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. septembra 2006 s názvom Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2006)0481 ),

–   so zreteľom na analýzu agentúry Cedefop s názvom Viesť rizikovú mládež k práci prostredníctvom učenia, Luxemburg, 2010,

–   so zreteľom na stručnú správu agentúry Cedefop z februára 2010 s názvom Zamestnanie v Európe má byť väčšmi založené na vedomostiach a kvalifikácii,

–   so zreteľom na stručnú správu agentúry Cedefop z júna 2010 s názvom Správna kvalifikácia? Kvalifikačné nerovnosti v Európe,

–   so zreteľom na dokument agentúry Cedefop Práca a starnutie, Luxemburg 2010,

–   so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú všeobecného a odborného vzdelávania, mládeže a športu,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť(A7-0082/2011 ),

A.   keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je v súčasnosti 21 %, čo predstavuje dvojnásobok celkovej nezamestnanosti v EÚ a je jedným z najnaliehavejších problémov v Európe, a je teda jedným z cieľov, ktorý sa sleduje, aby sa znížil podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 %; keďže ďalším cieľom je zvýšiť účasť žien na trhu práce o 70 % do roku 2020; a keďže vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými faktormi úspešného zapojenia sa do trhu práce a schopnosti prijímať rozhodnutia na celý život, vzhľadom na skutočnosť, že vyše 5,5 miliónu mladých Európanov bez práce hrozí sociálne vylúčenie, čelia po skončení školskej dochádzky chudobe a nedostatku príležitostí, a keďže mnoho mladých ľudí je nútených akceptovať neisté pracovné miesta s nízkymi mzdami a obmedzeným sociálnym zabezpečením, čo sa prejavuje na ich zdraví a bezpečnosti na pracovisku,

B.   keďže 58,9 % univerzitných diplomov v Európskej únii získali ženy, ale zodpovedajúci podiel žien s doktorátom je len 43 % a je ešte nižší na profesorskej úrovni, a keďže len 15 % z vymenovaných profesorov sú ženy,

C.   keďže v oznámení Komisie s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0296 ) sa nezohľadňuje rodový rozmer,

D.   keďže prechod od vzdelávania k práci a medzi zamestnaniami predstavuje pre pracovníkov v celej EÚ štrukturálnu výzvu; keďže bezpečný prechod preto predstavuje hlavný prvok pri motivovaní pracovníkov zúčastňovať sa na odbornej príprave mimo pracoviska; keďže kvalitná odborná príprava má do značnej miery pozitívny vplyv na prístup mladých ľudí k zamestnaniu,

E.   keďže nezamestnanosť v skorom veku má dlhotrvajúce neblahé následky vrátane vyššieho rizika nezamestnanosti v budúcnosti a nižších celoživotných príjmov,

F.   keďže v súvislosti s demografickými zmenami a vyššou priemernou dĺžkou života bude samozrejmosťou dlhšia a pestrejšia kariéra a keďže zamestnanie a lepšia životná úroveň sa zaistí okrem iného prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávania, novej digitálnej ekonomiky, prispôsobenia sa novým technológiám a plnením cieľov stratégie EÚ 2020,

G.   keďže odborná príprava a ďalšie vzdelávanie prispôsobené individuálnym potrebám študentov má rozhodujúci význam, zvyšuje šance jednotlivcov vyrovnať sa s konkurenčným tlakom, zlepšuje životnú úroveň a dosahuje sociálno-ekonomickú súdržnosť a lepšiu integráciu najmä určitých skupín obyvateľstva, ako sú prisťahovalci, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby s nedokončenou školskou dochádzkou a ženy patriace do kategórie zraniteľných osôb,

H.   keďže malé podniky vytvorili doteraz viac než 50 % nových pracovných miest v Európe, pracovných miest, ktoré sú sebestačné a majú multiplikačný účinok,

I.   keďže úlohou členských štátov a Komisie by malo byť v prvom rade pomáhať pri tvorbe takého prostredia, v ktorom podniky dokážu prosperovať, rozvíjať sa a rásť, pričom na rast potrebujú zníženie daňového zaťaženia a predvídateľnosť, aby mohli plánovať a uskutočňovať investície,

J.   keďže vzhľadom na veľké rozdiely v úrovni účasti žiakov na odbornej príprave v členských štátoch sú výmeny osvedčenej praxe dôležité v záujme zvyšovania počtu a zlepšovania kvality žiakov, ktorí sa rozhodnú absolvovať technické vzdelávanie v členských štátoch, ktoré nedosahuje dobré výsledky, čo sa týka počtu a kvality žiakov,

1.   uznáva dôležitosť modernizácie odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, keďže ľudský kapitál má zásadný význam pre európsku úspešnosť;

2.   uznáva význam počiatočného i ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy, a trvá na tom, že ich úspech závisí od toho, ako sa všetky zúčastnené strany budú zúčastňovať a spolupracovať na tvorbe, organizácii a financovaní stratégií zameraných týmto smerom; vyzýva členské štáty, aby využívali pozitívne skúsenosti s duálnym systémov rámci odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania (VET) vo vzorových krajinách, v ktorých tento systém viedol k dlhodobej integrácii mladých pracovníkov na trh práce a ich vyššej zamestnanosti, ako aj vyššej úrovni schopností a zručností, ktorá zasa zvyšuje vyhliadky na zamestnanie v neskoršom veku;

3.   pripomína, že programy odborného vzdelávania a prípravy by sa mali rozšíriť tak, aby boli v súlade so zásadami celoživotného vzdelávania a počiatočnej a kontinuálnej odbornej prípravy;

4.   zdôrazňuje význam podpory pravidelných programov ďalšej odbornej prípravy ako súčasti celoživotného vzdelávania;

5.   naliehavo žiada členské štáty, aby prepojili základné vzdelávanie s hodnotením tzv. vhodnosti pre pracovnú kariéru;

6.   varuje pred tým, že pri nedostatočnej praktickej podpore pri hľadaní zamestnania a pokračovaní v štúdiu by sa mladí Európania mohli stať stratenou generáciou, a to v dobe, kedy zvyšovanie chudoby vedie k nárastu absencií v školskej dochádzke;

7.   víta opatrenia Komisie usilujúce sa o väčšiu priechodnosť, transparentnosť a porovnateľnosť pri uznávaní diplomov v jednotlivých vzdelávacích systémoch a medzi nimi navzájom;

8.   žiada členské štáty, aby zabezpečili, že odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sa budú viac orientovať na požiadavky trhu práce a umožnia vstup naň a mobilitu v rámci neho; zdôrazňuje tiež potrebu lepšej a širšej súčinnosti vzdelávania, trhu práce, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania ako dôležitého prepojenia vzdelávania s trhom práce; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali neustálu potrebu rozvoja schopností a zručností a celoživotného vzdelávania jednotlivcov;

9.   poukazuje na to, že prepojenie vzdelávania a odbornej prípravy, najmä cesta od odborného vzdelávania k vysokoškolskému vzdelávaniu, si vyžaduje rozšírenie možností prepojení medzi odbornou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním s osobitným dôrazom na ich integráciu do mechanizmov poskytovania informácií, usmernení a poradenstva v otázkach kariéry; taktiež zastáva názor, že prechádzanie od vzdelávania k zamestnaniu zabezpečuje, aby osoby, ktorým je odborné vzdelávanie určené, získali zručnosti požadované na trhu práce;

10.   zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni je dôležité podporovať účinné synergie a spoľahlivé formy spolupráce medzi školami, vzdelávacími agentúrami, výskumnými strediskami a podnikmi s cieľom prekonať interne zameraný charakter systémov vzdelávania a nesúlad znalostí a zručností s potrebami trhu práce, ako aj zlepšiť možnosti zamestnania mladých ľudí a najmä žien, s osobitným ohľadom na získavanie ďalších odborných kvalifikácií;

11.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spružnili riadenie ESF berúc do úvahy premenlivý charakter trhu práce;

12.   víta posilnenie prístupu k vzdelávaniu orientovaného na výsledky, ako aj širšie uznávanie informálne a neformálne nadobudnutých schopností a zručností;

13.   zdôrazňuje význam počiatočného vzdelávania učiteľov, keďže kvalita učiteľov a vzdelávacích pracovníkov sa premieta do kvality vyučovacích programov a vzdelávania ako takého;

14.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ďalej zlepšovali uznávanie informálneho a neformálneho vzdelávania; poukazuje na najlepšie postupy v tejto oblasti, najmä s financovaním z ESF, ktoré dokazujú, že uznávanie kdekoľvek nadobudnutých schopností a zručností vedie k úspešnejšej integrácii na trhu práce;

Odborná príprava

15.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitnú vzdelávaciu ponuku zameranú na praktickú výučbu a individuálne potreby zúčastnených; zároveň vyjadruje presvedčenie, že kvalitná odborná príprava a ďalšie vzdelávanie majú zásadný význam pre to, aby sa Európa mohla profilovať ako znalostná spoločnosť a účinne súťažiť v globalizovanom hospodárstve;

16.   upozorňuje, že existuje aj vnútorný trh pre ponuky v oblasti ďalšieho vzdelávania, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili viac poradenských miest pre ponuky v oblasti ďalšieho vzdelávania a pracovnej mobility vo vlastnej krajine, ako aj v ostatných členských štátoch;

17.   domnieva sa, že v záujme úplnej realizácie hlavnej iniciatívy v rámci stratégie EÚ 2020 s názvom Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta sa musia inštitúcie EÚ podujať na pragmatickejšiu, komplexnejšiu a rozsiahlejšiu dohodu podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá by sa mala zamerať na prepojenie oblastí odborného vzdelávania, odborných kvalifikácií, celoživotného vzdelávania a učňovskej prípravy s trhom práce s cieľom zabezpečiť, aby každý členský štát skutočne prevzal zodpovednosť za ciele stanovené v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020);

18.   žiada členské štáty, aby zabezpečili, že odborná príprava a ďalšie vzdelávanie sa budú viac orientovať na požiadavky trhu práce;

19.   žiada, aby sa učňovská príprava považovala za nadradenú akémukoľvek inému druhu prípravy, napríklad stážam; nabáda členské štáty, aby neplánovali žiadne vysokoškolské kurzy odborného zamerania, ktoré by neboli sprevádzané učňovskou zmluvou;

20.   vyzýva členské štáty, aby pripravili cesty pre menej schopných študentov na návrat do všeobecného vzdelávania, či už na sekundárnej alebo terciárnej úrovni;

21.   nabáda členské štáty, aby za aktívnej účasti sociálnych partnerov pomáhali modernizovať programy odbornej prípravy a know-how dosiahnuté spoločnou tvorbou modulov odbornej prípravy, ktoré budú formovať základ vyučovacích osnov a ktoré sa budú obnovovať každé dva až tri roky na základe vedecko-technického rozvoja v každej oblasti;

22.   zdôrazňuje, že medzi vzdelávacími systémami jednotlivých členských štátov je potrebná vyššia zlučiteľnosť a súčinnosť so zameraním na výučbu jazykov a študijné programy prispôsobené cieľom Inovácie v Únii; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky právne a administratívne prekážky brániace rozvoju európskeho rámca a zabezpečiť širokú škálu kvalitných stáží po celej EÚ;

23.   žiada väčšiu vyrovnanosť pri voľbe povolania dievčat a chlapcov, aby sa zabránilo rodovej segregácii trhov práce a aby sa lepšie pripravilo plnenie budúcich cieľov vyššej a vyrovnanejšej zamestnanosti v celej EÚ, a to predkladaním iniciatív, ktoré pomôžu ženám zvoliť si profesionálnu dráhu, ktorej tradične dominujú muži a naopak; žiada preto členské štáty, aby ponúkali kvalitné poradenstvo pri voľbe povolania a umožňovali väčšiu vyrovnanosť pri voľbe povolania dievčat a chlapcov, zohľadňujúc stereotypy, ktoré stále existujú a ovplyvňujú ich voľbu povolania;

24.   konštatuje, že vysoká úroveň odbornej prípravy vychádza z dobrého rodovo neutrálneho vzdelávania a naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že učebné materiály neobsahujú rodovo odlíšené modely pracovného života s cieľom zaistiť, aby bol záujem chlapcov a dievčat o budúce povolanie od začiatku rovnako podporovaný;

25.   uznáva, že rodové stereotypy zohrávajú v našich vzdelávacích postupoch zásadnú úlohu, a zdôrazňuje preto význam vytvorenia stratégií, ktorých cieľom je dosiahnuť vytvorenie rodovo neutrálneho vzdelávania, ktoré by napríklad pomohlo zaistiť rovnaký prístup žien a mužov k odbornému vzdelávaniu a príprave, ako aj k zamestnaniu;

26.   vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby uľahčili spojenie odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania sa a rodinného života, pokiaľ ide o dostupnosť starostlivosti o deti a praktických hodín vyučovania, ktoré je možno zosúladiť s časom, ktorý deti trávia v škole;

27.   požaduje medziinštitucionálny dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä vzdelávacími inštitúciami, zamestnávateľmi, zamestnancami a odbormi v záujme zabezpečenia kvality a zamerania odbornej prípravy na aktuálne potreby trhu práce;

28.   vyzýva na podporu cezhraničných väzieb a komunikačných platforiem medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi na účely výmeny osvedčených postupov;

29.   vyzýva všetkých účastníkov na trhu práce, medzi nimi aj subjekty z profesijných odvetví, podnikov, odborov, ministerstiev a verejných služieb zamestnanosti, aby sa zapojili do štruktúrovaného sociálneho dialógu o tom, ako lepšie zaistiť profesionálnu integráciu mladých ľudí a podporovať celoživotné vzdelávanie a formálne a informálne vzdelávanie;

30.   víta cieľ stratégie EÚ 2020 posilňovať systémy odborného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby tieto systémy zamerali na širšie schopnosti a kvalifikácie, účasť a humanizáciu práce;

31.   odporúča, aby sa kreativita, inovácie a podnikanie podporovali na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane odborného vzdelávania, a aby sa uznávali spôsobilosti získané prostredníctvom akejkoľvek formy vzdelávania vrátane neformálneho a informálneho vzdelávania; odporúča aj napomáhať projekty podporujúce odovzdávanie znalostí a zručností z generácie na generáciu;

32.   trvá na tom, že vzdelávanie pre potreby podnikania by malo byť dôležitou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy s cieľom zvýšiť jeho príťažlivosť pre všetkých študentov a zabezpečiť rozšírenie podnikania v súlade s ustanoveniami stratégie EÚ 2020;

33.   pripomína ciele stanovené začiatkom roka v stratégii Európa 2020, ktoré vyzdvihujú potrebu vysoko kvalifikovanej a vzdelanej pracovnej sily v Európe, nutnej na dosiahnutie pevného a trvalo udržateľného rastu, ako aj cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v tejto stratégii; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva cenovo dostupné a prístupné OVP v procese vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily v Európe;

34.   zdôrazňuje význam upevňovania procesu zisťovania potrieb na miestnej, celoštátnej a európskej úrovni v záujme čo najlepšieho prispôsobenia ponúkaných kvalifikácií požiadavkám trhu práce;

35.   vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali aj sprostredkovávanie schopností a zručností, ktoré budú vyhovovať budúcim dlhším a neukončeným kariéram;

36.   poukazuje na to, že je nutné, aby OVP zabezpečovalo pracovníkom schopnosti a zručnosti potrebné na prijímanie nových, udržateľných pracovných miest, ktoré sa objavia v budúcom trvalo udržateľnom hospodárstve;

37.   vyzýva členské štáty, aby sledovali opatrenia zamerané na uľahčenie prechodu zo školy do pracovného života prípravou integrovaných usmernení pre rozvoj kariéry a poradných programov;

38.   konštatuje, že dvojitý systém (praktické a teoretické vzdelávanie) sa v niektorých členských štátoch osvedčil, a to vďaka spolupráci a súčinnosti podnikov pri poskytovaní odbornej prípravy zameranej na povolanie;

39.   vyzýva podniky, aby vo zvýšenej miere využívali spoločné modely ďalšieho vzdelávania s cieľom ľahšie dosahovať konkrétne ciele vzdelávania, ktoré sú na trhu práce žiadané;

40.   vzhľadom na opätovné zameranie na trvalo udržateľné hospodárstvo a trvalo udržateľný rast vyzýva členské štáty, aby upevňovali inštitucionalizáciu odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, keďže má potenciál stať sa prostriedkom riešenia sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie podnikov pre pracovníkov, konkrétne zvyšovaním ich zamestnateľnosti;

41.   zdôrazňuje význam, ktorý majú pre túto novú kultúru podnikania modely sociálnej a solidárnej ekonomiky, a poukazuje na to, že je nevyhnutné, aby inštitúcie poskytujúce odborné vzdelávanie a prípravu vrátane vysokoškolského vzdelávania poskytli svojim študentom podrobné vedomosti o všetkých formách podnikania vrátane sociálnej a solidárnej ekonomiky, a o zásadách zodpovedného a etického riadenia;

42.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia zoznamu tých oblastí, v ktorých Európska únia má alebo by mohla mať komparatívnu výhodu v celosvetovom meradle a v prípade ktorých by sa mali vypracovať ďalšie stratégie v oblasti odbornej prípravy;

Ďalšie odborné vzdelávanie

43.   vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali rastúcu potrebu kvalifikovaného ďalšieho vzdelávania a prostredníctvom poradenských centier pomáhali pracovníkom pri jeho vhodnom plánovaní; vyzýva zamestnávateľov, aby všetkým zamestnancom umožňovali nadobúdanie ďalších kvalifikácií;

44.   odporúča, aby sa zamestnávateľom poskytovali stimuly, aby nabádali svojich zamestnancov zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy;

45.   vyzýva členské štáty, aby rozvíjali stimuly pre zamestnávateľov s cieľom uľahčiť zabezpečovanie nákladovo efektívnej a pružnej odbornej prípravy v mikropodnikoch a malých podnikoch prispôsobenej potrebám žien; naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby sa výrazne usilovali o boj proti rozdielom v odmeňovaní mužov a žien s cieľom odstrániť do roku 2020 súčasný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, ktorý predstavuje 18 %;

46.   vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou podporovali prostredníctvom príslušných vysokoškolských programov modely riadenia a využívania ľudských zdrojov založené na uznávaní odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania ako pridanej hodnoty a konkurenčnej výhody pre podniky;

47.   odporúča, aby sa v oblasti plánovania, financovania, riadenia a posudzovania činností podporovala samostatnosť stredísk pre odborné vzdelávanie a prípravu, a aby sa medzi strediskami pre odborné vzdelávania a prípravu a podnikmi zaviedli dynamickejšie spôsoby spolupráce;

48.   pripomína, že investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutným predpokladom lepšej budúcnosti Európanov; domnieva sa, že kľúčové kompetencie a nové zručnosti, a to predovšetkým tie, ktoré sú žiadané v rámci pracovných miest v strategických odvetviach rastu, poskytujú ľuďom nové príležitosti a navyše sú základom dlhodobého udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja; v tejto súvislosti považuje za potrebné, aby členské štáty a všetci zúčastnení aktéri zabezpečili, aby pracovníci získavali základné kompetencie, ktoré potrebujú;

49.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje akými sú systémy hodnotenia celoživotného vzdelávania, ktoré by zamestnancov povzbudzovali venovať sa systematicky a z vlastnej iniciatívy celoživotnému vzdelávaniu, odbornej príprave a ďalšiemu vzdelávaniu a ktoré by venovali osobitnú pozornosť ženám, ktoré si musia zlúčiť rodinný život s prácou a ktoré by tiež pravidelne preskúmali, aké schopnosti a kvalifikácie sú potrebné na ďalšiu úspešnú účasť na trhu práce, ako aj na zvyšovanie kvalifikácie a zabezpečovanie pracovnej mobility;

50.   vyzýva členské štáty, aby poskytli ďalšie vzdelávanie v oblasti počítačových technológií s cieľom dať ženám príležitosť pracovať z domu a umožnili tým zlúčiť rodinný a pracovný život a pomohli ženám z vidieckych oblastí;

51.   naliehavo vyzýva vlády, aby presadzovali flexibilné odborné vzdelávanie a prípravu zamerané na špecifické potreby organizácií a podnikov, ktoré umožnia, aby sa každá ukončená odborná príprava dobre využila, aby sa odborná príprava zosúladila so súkromným životom a inými profesijnými činnosťami a aby sa zintenzívnila európska mobilita, pričom treba venovať osobitnú pozornosť uľahčeniu prístupu k odbornému vzdelávaniu a príprave organizáciám, ktorým hrozí marginalizácia, s cieľom predĺžiť ich odbornú prípravu;

52.   poukazuje na to, že celoživotné vzdelávanie bude mať zásadný význam v prípade, že bude treba predchádzať nezamestnanosti a náležite zohľadňovať rôzne pracovné skúsenosti; domnieva sa, že vzhľadom na tento cieľ je nutné zvyšovať povedomie pracovníkov o potrebe neustálej ďalšej odbornej prípravy;

53.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu dôsledkov účasti na odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní tak pre produktivitu pracovníkov, ako aj pre konkurencieschopnosť podnikov a kvalitu práce;

54.   zdôrazňuje význam ľahko prístupného, pružného a individuálne zameraného odborného vzdelávania pre ľudí v rôznych fázach života, ktoré by uľahčovalo a zlepšovalo profesionálnu účasť na trhu práce; domnieva sa, že odborná príprava a odborné vzdelávanie by mali byť dosiahnuteľné, prístupné a cenovo dostupné pre ľudí v rôznych fázach života bez ohľadu na ich postavenie na trhu práce alebo príjem s cieľom nielen podporovať celoživotné vzdelávanie, ale tiež prispievať k rozvoju existujúcich a tvorbe nových povolaní založených na skutočných potrebách spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že by sa mali považovať za dôležitý nástroj na predlžovanie pracovného života jednotlivcov;

55.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vysoko kvalitný, široký, pružný a cenovo dostupný prístup žien k odbornému vzdelávaniu a príprave spolu s osobitným usmerňovaním a poradenstvom v otázkach kariéry, pokiaľ ide o kvalifikácie vo všetkých druhoch povolania, ktoré sú určené pre ženy pochádzajúce z rôznych prostredí, s cieľom účinne ich začleniť na vysoko kvalitné pracovné miesta ohodnotené dôstojnou mzdou a ktoré odpovedajú na ich mnohostranné potreby odbornej prípravy, akými sú:

   odborné vzdelávanie a príprava prispôsobené na podporu rozvoja profesionálneho rastu,
   dostupné spôsoby prechodu od neformálneho k formálnemu vzdelávaniu,
   otvorenosť k rôznym spôsobom učenia sa,
   prístup k vzorom a inštruktorom,
   rozvoj programov prispôsobených pružným pracovným podmienkam a zmluvám o práci na polovičný úväzok,
   možnosti vzdelávania na internete „ušité na mieru“;

56.   poukazuje na to, že v dôsledku zvyšujúceho sa podielu starnúceho obyvateľstva v Európe narastá aj význam programov celoživotného vzdelávania, a podpora týchto programov sa stáva nevyhnutnosťou;

57.   zdôrazňuje potrebu zintenzívniť na celoeurópskej aj vnútroštátnej úrovni úsilie o vyššiu účasť MSP na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní , ako aj nekvalifikovaných pracovníkov , ktorých registrovaná účasť je osobitne nízka;

58.   zdôrazňuje, že ako súčasť úsilia o dosiahnutie cieľa pružnosti s istotou je naliehavo potrebné efektívne zvýšiť účasť pracovníkov v pružných pracovných systémoch na odbornej príprave; vyzýva preto členské štáty, aby sa v tomto smere ujali iniciatívy;

59.   žiada členské štáty, aby v rámci odborného ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania kládli väčší dôraz na využívanie elektronických študijných programov v záujme zosúladenia rodinného a pracovného života;

60.   vyzdvihuje úlohu miestnych samospráv, podnikateľov, partnerstiev a vzdelávacích zariadení pri formovaní odbornej prípravy v súlade so skutočnými potrebami trhu práce;

61.   zastáva názor, že regionálne a miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri spolupráci so strediskami pre odborné vzdelávanie a prípravu a podnikateľskými kruhmi a pri napomáhaní poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, aby vytvárali priaznivé prostredie uľahčujúce študentom absolvujúcim odborné vzdelávanie a prípravu úspešný vstup na pracovný trh;

62.   požaduje, aby sa uzatvárali učňovské zmluvy, ktoré by chránili učňov a zároveň poskytovali istú pružnosť a pružné opatrenia pri ich uplatňovaní umožňujúce predčasne ukončiť zmluvu, ak sa osoba, na ktorú sa zmluva vzťahuje, preukáže ako nevhodná na výkon danej práce, prípadne ak je obvinená z jej závažného porušenia;

63.   v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a hlavnými iniciatívami vyzýva členské štáty, aby zlepšili prepojenie medzi odbornou prípravou a potrebami trhu práce, napríklad skvalitnením poradenských služieb pri výbere vysokej školy a povolania a podporou stáží a učňovských zmlúv pre ženy, a tiež aby vytvárali nové príležitosti pre odbornú prípravu v rôznych oblastiach vrátane vedy, matematiky a technológie s cieľom zvýšiť možnosti zamestnateľnosti žien v technických a vedeckých oblastiach, v netradičných pracovných odboroch a v nízkouhlíkových hospodárskych odvetviach, čím sa vytvoria dôstojne ohodnotené stále pracovné miesta;

64.   domnieva sa, že súčasné európske programy v oblasti odbornej prípravy sú účinné a mali by byť v budúcnosti viac podporované;

Kvalita a efektívnosť odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania

65.   žiada členské štáty, aby vytvárali lepšie možnosti odbornej prípravy pre učiteľov a položili základ podporných študijných partnerstiev najmä na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť efektívnosť systémov odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, ako aj účinné a úspešné odovzdávanie poznatkov;

66.   zdôrazňuje, že vysoko kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila je jednou z hnacích síl inovácie a predstavuje pre Úniu významnú konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že kvalitné odborné vzdelávanie a príprava prispieva zásadným spôsobom k trvalo udržateľnému rozvoju a k vytvoreniu fungujúceho jednotného trhu a že by sa mala neustále prispôsobovať potrebám a vývoju na európskom trhu práce prostredníctvom rozsiahleho dialógu medzi zúčastnenými stranami;

67.   poukazuje na skutočnosť, že kreativita a IKT vytvárajú v novom digitálnom hospodárstve novú kultúru podnikania, ktorá môže uľahčiť spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy, a že je preto načase, aby sa odborné vzdelávanie a príprava stali stredobodom programu, a to najmä s cieľom vyrovnať sa s výzvami, ktoré prináša stratégia 2020, ako napríklad hlavný cieľ EÚ, ktorým je 40 % podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne alebo rovnocenné vzdelanie;

68.   vyzýva členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali systémy zaručovania kvality na vnútroštátnej úrovni a aby pripravili kvalifikačný rámec pre učiteľov a školiacich pracovníkov;

69.   vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla informácie o očakávaných zmenách na trhu práce v rámci EÚ, a členské štáty, aby tieto informácie zahrnuli do svojich vzdelávacích stratégií a programov;

70.   vyzýva členské štáty, aby podporovali tvorbu synergií na miestnej úrovni medzi sociálnymi partnermi, miestnymi združeniami odborníkov, univerzitami, orgánmi vedenia škôl a vzdelávacími subjektmi s cieľom vypracovať pomocou vedeckých analýz a systematických konzultácií strednodobý plán pre budúce kvalifikačné požiadavky, a aby taktiež vypočítali počet žiakov potrebných na danú oblasť, ktorí by zvýšili efektívnosť odbornej prípravy pri uskutočňovaní priameho a trvalého prechodu na trh práce;

71.   nabáda Komisiu, aby vypracovala a pravidelne aktualizovala graf, ktorý by zobrazoval prehľad kvalifikácií a dopytu v oblasti odborného vzdelávania v jednotlivých regiónoch;

72.   kladie dôraz na sústredenie kľúčových schopností v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní vrátane podnikateľských schopností, ktoré sa musia podporovať od samého začiatku vzdelávania dieťaťa; domnieva sa, že tento proces musí pokračovať aj popri praktickej výučbe;

73.   požaduje podporu na vnútroštátnej a celoeurópskej úrovni vytvorením spoločnej základne pre opatrenia v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania v záujme prispievania k cieľom účinnosti, mobility pracovnej sily a tvorby pracovných miest v Európskej únii;

74.   vyzýva členské štáty, aby do procesu zvyšovania kvalifikácie a rozširovania odborných schopností a zručností – najmä pokiaľ ide o povolania v oblasti matematiky, informatiky, prírodných a technických vied – aktívne zapájali súkromné vysoké školy i verejné vzdelávacie inštitúcie, ako sú univerzity;

75.   žiada osobitnú iniciatívu EÚ, ktorá by pomohla získať dievčatá pre prácu v odboroch, akými sú matematika, informatika, prírodné vedy a technológie, a ktorá by bojovala proti stereotypom ovládajúcim tieto profesie; zdôrazňuje, že v boji proti týmto stereotypom zohrávajú kľúčovú úlohu médiá a vzdelávanie;

76.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali plnú transpozíciu, implementáciu a presadzovanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom podpory programov odbornej prípravy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zúčastnené strany primeraným spôsobom rozumeli platným právnym predpisom a svojim právam a povinnostiam, ktoré z nich vyplývajú;

77.   žiada členské štáty, aby podporovali inovačné činnosti a doktorandské a podoktorandské programy, ktoré budú oporou konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rastu;

Ponuky pre osobitné skupiny osôb

78.   žiada členské štáty, aby v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní zohľadňovali individuálne potreby pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, študentov z prisťahovaleckého prostredia, príslušníkov etnických menšín, žien patriacich do kategórie zraniteľných osôb, nezamestnaných, ľudí so zdravotným postihnutím a samostatne vychovávajúcich matiek; zároveň odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala rómskej menšine, keďže školská dochádzka a zapojenie sa do pracovného procesu sú kľúčové pre uľahčenie sociálnej integrácie Rómov;

79.   vyzýva členské štáty, aby pre mladých ľudí s neukončeným vzdelaním, alebo len s nízkym vzdelaním, vytvorili možnosti na uľahčenie prechodu do pracovného života, pričom by malo byť možné naďalej podporovať a uznávať aj čiastočné kvalifikácie; žiada, aby sa na znak vysokej aktuálnosti tejto témy vytvorila všeobecná stratégia zameraná na potláčanie nezamestnanosti mladých ľudí a žien, ktorá by členským štátom pomáhala priamo na mieste budovať prepojenia medzi školou, podnikmi, orgánmi podpory mládeže a samotnými mladými ľuďmi;

80.   poukazuje na prekážky, ktorým musia pri integrácii čeliť občania tretích krajín z dôvodu neuznávania kvalifikácií; žiada Komisiu, aby posúdila vplyv európskeho kvalifikačného rámca na uznávanie kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín;

81.   vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi prijímali iniciatívy zamerané na účinnú pomoc starším pracovníkom pri celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave;

82.   považuje príležitosti na mobilitu za dôležitú súčasť odborného vzdelávania a prípravy, a preto odporúča zdokonalenie programu Leonardo da Vinci;

Pružnosť a mobilita

83.   víta myšlienku využiť cezhraničnú mobilitu ako možnú súčasť odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania a rozvinúť potenciál cezhraničného trhu práce. ako je to v prípade programu Leonardo da Vinci; dôrazne vyzýva zúčastnené strany, aby zlepšili informovanosť o programe Leonardo da Vinci a ďalších dôležitých programoch; požaduje preto väčšiu podporu mobility, ktorá by mladým ľuďom uľahčila nadobúdanie skúseností v zahraničí;

84.   vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a Európsky parlament, aby podporovali a rozširovali európske programy mobility študentov, najmä program Leonardo da Vinci, s cieľom podporovať väčšiu mobilitu učňov na jednotnom trhu;

85.   je presvedčený, že odborné vzdelávanie a príprava by mali vytvárať podmienky pre mobilitu pracovných síl, a to tak v priebehu počiatočného štúdia, ako aj v rámci procesu celoživotného vzdelávania;

86.   domnieva sa, že cezhraničná mobilita v oblasti odborného vzdelávania a prípravy je rovnako dôležitá ako mobilita v oblasti všeobecného vzdelávania, a je presvedčený o tom, že treba vyvíjať väčšie úsilie o rozvoj takejto mobility;

87.   domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými vzdelávacími systémami členských štátov, prekonanie týchto rozdielov a uznávanie osvedčení a diplomov medzi členskými štátmi s cieľom zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu a podnietiť mobilitu;

88.   vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania a podporovali výmenu pracovných skúseností. s cieľom čo najviac vyťažiť z mobility trhu práce a zdieľania poznatkov, aby sa poskytol väčší priestor študijným dráham zvoleným jednotlivcami;

89.   podotýka, že je nesmierne dôležité uľahčiť mobilitu pracovníkov na vnútornom trhu EÚ; víta a v plnej miere podporuje návrh Komisie na revíziu súčasného systému na uznávanie odborných kvalifikácií; vyjadruje presvedčenie, že súčasťou revízie smernice o odborných kvalifikáciách, ktorú uskutoční Komisia, by malo byť užitočné hodnotenie smernice v jej súčasnej podobe; zastáva názor, že vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií vo všetkých členských štátoch musí byť pre Komisiu naďalej najvyššou prioritou;

90.   podotýka, že vytvorenie novej stratégie štúdia jazykov zameranej na zlepšenie všeobecných vedomostí v konkrétnych oblastiach zručností uľahčí mobilitu učiteľov a študentov; okrem toho zdôrazňuje, že zabezpečenie hladkého prechodu od odborného vzdelávania k vysokoškolskému zvýši atraktívnosť kurzov odbornej prípravy;

91.   vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie a v spolupráci so sociálnymi partnermi zlepšili a monitorovali systémy osvedčovania odborných kvalifikácií v rámci celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy;

92.   víta návrh Komisie realizovať ponuky vzdelávania vo forme modulov; požaduje však ako absolútnu prioritu zachovať celistvý charakter širokej odbornej kvalifikácie a jednoznačne definovať jednotlivé moduly s možnosťou ich vzájomného porovnávania;

93.   zdôrazňuje úlohu učiteľov a školiteľov pri presadzovaní rodového hľadiska v odbornom vzdelávaní a príprave a vyzýva na rozvoj programov mobility, akými sú program Leonardo da Vinci a projekt pre učňov, a osobitných opatrení zameraných na ženy s cieľom uľahčiť celoživotné získavanie zručností, ktoré sú dôležité na začlenenie alebo opätovné začlenenie na trh práce;

94.   je presvedčený, že partnerstvá medzi subjektmi odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, o ktorých sa hovorí v stratégii Európa 2020, tvoria predpoklad jeho efektívnosti a významu pre trh práce a že by mali mať podobu poradných orgánov pre dlhodobé schopnosti a zručnosti orientované na trh práce;

95.   vyzýva členské štáty, aby pri odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní kládli dôraz na nadobúdanie jazykových znalostí s dôrazom na malé a stredné podniky a vytvorením podmienok na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti v rámci jednotného trhu;

96.   zdôrazňuje veľký význam nadobudnutia a zlepšenia viacjazyčnosti ako prostriedku na zvýšenie sebavedomia, adaptability a medzikultúrnych zručností;

97.   zdôrazňuje, že umožniť mladým ľuďom absolvovať isté obdobie odborného vzdelávania a prípravy v zahraničí má pre nich kľúčový význam z hľadiska získania nových zručností vrátane jazykových zručností, čím sa zvýšia ich šance na zaradenie sa do trhu práce; preto víta zámer Komisie vyvinúť kartu Mládež v pohybe, ktorá pomôže všetkým mladým ľuďom pri presune do iného členského štátu na účely štúdia, ako aj pri tvorbe európskeho systému študentských pôžičiek na účely mobility s cieľom poskytnúť mladým Európanom, najmä znevýhodneným osobám, príležitosť absolvovať študijný, vzdelávací alebo pracovný pobyt v inej krajine;

Európska a medzinárodná spolupráca v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní

98.   víta vytvorenie spoločných referenčných nástrojov podporovaných kodanským procesom (Europass, európsky kvalifikačný rámec, európsky systém kreditov pre odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie a európsky rámec na zabezpečenie kvality odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania) a trvá na tom, že by sa malo vynaložiť sústredené úsilie na dôsledné zavádzanie a ďalší rozvoj týchto nástrojov;

99.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné pôsobenie – a vytvorila užšiu súčinnosť– medzi smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, bolonským procesom vo vysokoškolskom vzdelávaní s vylepšeným využitím európskeho rámca kvalifikácií, Európskym systémom kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a Europassom; trvá na tom, že členské štáty by si mali ponechať právomoc týkajúcu sa organizácie ich vzdelávacích systémov podľa svojich konkrétnych spoločenských a kultúrnych podmienok;

100.   vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala a dôsledne zavádzala osvedčovanie kvality, ktoré zásadným spôsobom prispieva k oživeniu inovačných procesov, pokiaľ ide o konkrétnu činnosť, efektívnosť a účinnosť, ako napríklad systémy odporúčané v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET), ako aj nástroje vyvinuté v rámci kodanského procesu, ako sú Europass a európsky kvalifikačný rámec (EQF); vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania zahraničných diplomov, ktoré umožňujú dokázať odborné schopnosti nielen pomocou oficiálnych diplomov, ale aj ukážok prác, praktických a teoretických skúšok a posudkov;

101.   zastáva názor, že výzvy, ktoré so sebou prináša kodanský proces a stratégia 2020, si vyžadujú poskytnutie primeraných finančných zdrojov, okrem iného prostredníctvom štrukturálnych fondov, najmä ESF, ako aj intenzívnejšie zapojenie sa do podpory odborného vzdelávania a prípravy vysokej kvality prostredníctvom konkrétnych krokov a zavádzania nových modelov a metód odbornej prípravy, napríklad zviditeľňovaním úspechov študentov na pracovnom trhu, propagovaním prestíže odborného vzdelávania a prípravy vo veľkých podnikoch a poskytovaním kompletnejších informácií a usmernení v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ešte pred ukončením povinnej školskej dochádzky; konštatuje, že podpora výmeny skúseností v oblasti programov podpory a zahraničných pobytov, ako napríklad účasť na programe Leonardo da Vinci, by bola veľmi prospešná;

102.   vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania zahraničných diplomov, ktoré umožňujú dokázať odborné schopnosti nielen pomocou oficiálnych diplomov, ale aj ukážok prác, praktických a teoretických skúšok a posudkov;

103.   požaduje podporu nadnárodnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v záujme prípravy programov na výmenu najlepších postupov v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania;

104.   vyzýva Komisiu, aby uplatňovala systémy hodnotenia účinnosti odbornej prípravy s cieľom dosiahnuť a udržať vysokú mieru zamestnanosti;

105.   vyzýva Komisiu a Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), aby začlenili rodové hľadisko do opatrení nadväzujúcich na Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na roky 2011 – 2020, najmä pokiaľ ide o prístup k celoživotnému vzdelávaniu, aby sa muži a ženy mali možnosť učiť v akomkoľvek veku a tiež aby bola cesta k vzdelávaniu a odbornej príprave otvorenejšia a flexibilnejšia;

Financovanie

106.   žiada Komisiu, aby prispôsobila Európsky sociálny fond, celý program celoživotného vzdelávania a program Erasmus pre mladých podnikateľov tak, aby sa finančné prostriedky na projekty odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, ako aj na potláčanie nezamestnanosti u mladých ľudí a ďalšieho vzdelávania starších ľudí mohli prideľovať v rámci celej EÚ, a aby sa uľahčil prístup k týmto prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby podporovala programy Spoločenstva zamerané na pomoc mladým ľuďom pri nadobúdaní poznatkov, schopností, zručností a skúseností, ktoré budú potrebovať pri hľadaní svojho prvého zamestnania;

107.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili optimálne využívanie štrukturálnych fondov vrátane Európskeho sociálneho fondu na osobitné programy, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie a nabádajú väčší počet žien, aby sa doň zapojili, a ktorých cieľom je zvýšiť mieru účasti žien na systéme odborného vzdelávania a prípravy, a to najmä prostredníctvom vhodne financovaných opatrení osobitne navrhnutých na dosiahnutie tohto cieľa; požaduje rozvíjanie osobitných akcií v súlade s pilotným projektom Erasmus pre mladých podnikateľov s cieľom podporiť podnikanie žien;

108.   opätovne kritizuje zníženie prostriedkov, ktoré v rozpočte na rok 2011 presadila Rada ministrov, pokiaľ ide o financovanie hlavných programov EÚ v oblasti vzdelávania (program celoživotného vzdelávania – zníženie o 25 miliónov EUR a program Ľudia – zníženie o 100 miliónov EUR); konštatuje, že ambiciózna stratégia Európa 2020 je tak v jednoznačnom rozpore s realitou rozpočtových obmedzení;

109.   vyzýva členské štáty, aby ako jednu z možností zvážili ďalšie vzdelávanie pomocou systému kreditov s cieľom zaručiť ľuďom s nižším príjmom možnosť zúčastňovať sa na ďalšom vzdelávaní; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby požiadali o financovanie takéhoto kreditného systému z prostriedkov ESF;

o
o   o

110.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0262 .
(4) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8.
(6) Ú. v. EÚ C 45, 23.2.2010, s. 33.
(7) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 6.


Viac ako HDP − Meradlo pokroku v meniacom sa svete
PDF 91k   DOC 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o téme Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (2010/2088(INI) )
P7_TA(2011)0264 A7-0175/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. augusta 2009 nazvanom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009)0433 ),

–   so zreteľom na konferenciu na tému Viac ako HDP, ktorú v novembri 2007 v Bruseli usporiadali Parlament, Komisia, Rímsky klub, WWF a OECD,

–   so zreteľom na správu komisie na meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (Stiglitzova správa) predloženú 14. septembra 2009,

–   so zreteľom na celosvetovú iniciatívu Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB), ktorú v júni 2007 schválili lídri krajín G8+5, a na jej výsledky zverejnené v rokoch 2009 a 2010,

–   so zreteľom na Sternov dokument s názvom Preskúmanie hospodárskych dôsledkov klimatických zmien uverejnený 30. októbra 2006,

–   so zreteľom na istanbulskú deklaráciu podpísanú počas 2. svetového fóra OECD o štatistike, vedomostiach a politike z 30. júna 2007,

–   so zreteľom na závery zo zasadnutí Európskej rady z 10. a 11. decembra 2009, z 25. a 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010,

–   so zreteľom na závery Rady z 10. novembra 2009 (hospodárske a finančné záležitosti) o štatistike,

–   so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2009 (životné prostredie) o environmentálne efektívnej ekonomike v kontexte lisabonského programu na obdobie po roku 2010 a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ,

–   so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (KOM(2010)0132 ),

–   so zreteľom na integrované usmernenia EÚ 2020 pre európsku hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, ktoré Komisia navrhla 27. apríla 2010,

–   so zreteľom na oznámenia o európskej verejnej správe: Lepšie zákonodarstvo (KOM(2002)0275 ), Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, (KOM(2006)0689 ), Druhé strategické hodnotenie programu Lepšej právnej regulácie v Európskej únii (KOM(2008)0032 ) a Tretie strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2009)0015 ),

–   so zreteľom na akčný plán EÚ pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (KOM(2008)0397 ),

–   so zreteľom na existujúce štatistické nástroje, ako sú prieskum EU-SILC, zisťovanie pracovných síl (LFS), eurobarometre, výskum európskych hodnôt a európsky sociálny výskum (ESS),

–   so zreteľom na európsky výskum kvality života (EQLS) koordinovaný nadáciou Eurofound, ktorý poskytuje komplexný obraz o kvalite života a životných podmienkach v európskych krajinách (zahŕňa všetky členské štáty EÚ a kandidátske krajiny) a obsahuje viac než 120 ukazovateľov poskytujúcich porovnateľné údaje za jednotlivé krajiny(1) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca(2) a zo 16. júna 2010(3) o stratégii EÚ 2020, na svoje uznesenie z 8. októbra 2009(4) o samite G-20 z 24. a 25. septembra 2009 v Pittsburghu, na svoje uznesenie z 15. júna 2006(5) o revidovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja a na svoje uznesenie z 24. apríla 2008(6) o zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0175/2011 ),

A.   keďže všetky medzinárodné inštitúcie si stále viac uvedomujú, že treba zlepšiť údaje a ukazovatele, ktoré by slúžili na doplnenie HDP ako ukazovateľa celkového vývoja spoločnosti,

1.   víta oznámenie Komisie Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete ako možný doplňujúci nástroj, ktorý prispeje k zlepšeniu politickej analýzy a diskusií;

2.   zdôrazňuje, že HDP je ukazovateľom hospodárskej a trhovej činnosti, ktorý sa stal štandardným kritériom, ktorý používajú politickí činitelia na celom svete; zdôrazňuje, že HDP je meradlom výroby a nie environmentálnej udržateľnosti, efektívnosti využívania zdrojov, sociálneho začleňovania a sociálneho pokroku vo všeobecnosti; okrem toho zdôrazňuje, že tento údaj môže zavádzať v tom zmysle, že opatrenia na obnovu po určitých udalostiach, ako sú havárie a prírodné katastrofy, sa považujú za príspevok a nie za náklad;

3.   konštatuje, že popri meraní hospodárskeho rozvoja a produktivity existujú aj ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú a vystihujú životnú úroveň v krajine a ktoré sa dosiaľ nekvantifikovali, hoci existujú relevantné ukazovatele;

4.   zdôrazňuje potrebu vytvoriť dodatočné ukazovatele na meranie strednodobého a dlhodobého hospodárskeho a sociálneho pokroku; požaduje, aby sa vytvorili jasné a merateľné ukazovatele, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálne začlenenie; okrem toho požaduje vytvorenie ukazovateľov, ktoré sa bližšie zamerajú na hľadisko domácností a budú odrážať príjmy, spotrebu a bohatstvo;

5.   víta iniciatívu Komisie na prezentovanie indexu zaťaženia životného prostredia, ktorý sa bude predkladať spolu s HDP a ktorý bude v úvodnej fáze zahŕňať tieto hlavné oblasti environmentálnej politiky: zmena klímy a využívanie energie, príroda a biodiverzita, znečistenie ovzdušia a vplyvy na zdravie, využívanie a znečistenie vôd, vznik odpadu a využívanie zdrojov;

6.   očakáva, že presun pozornosti na širšie a trvalo udržateľnejšie ukazovatele povedie aj k systematickejšiemu zameraniu sa na sociálne a environmentálne činitele v rozvojových krajinách vrátane zmeny klímy, biodiverzity, zdravia, vzdelávania a riadenia a že sa tým umožní, aby sa rozvojové politiky zamerali na ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc a sú najviac znevýhodnení; zdôrazňuje, že takéto ukazovatele by mali byť zlučiteľné a v súlade s existujúcimi celosvetovými iniciatívami, ako je index ľudského rozvoja OSN;

7.   zdôrazňuje, že treba merať kvalitu života v spoločnosti; domnieva sa, že dosiahnutie a udržanie kvality života zahŕňa významné konsenzuálne faktory, akými sú zdravie, vzdelávanie, kultúra, zamestnanosť, bývanie, životné prostredie atď.; zastáva názor, že ukazovateľom, ktorými sa merajú tieto faktory, by sa mala pripísať významnejšia úloha; navrhuje, aby sa ukazovatele výskumu EQLS, ktoré pokrývajú základné oblasti kvality života, ďalej rozpracovávali súčasne s rozvojom kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód merania;

8.   berie na vedomie opatrenia a nástroje prijaté na európskej úrovni s cieľom merať a analyzovať možné dôsledky legislatívnych iniciatív na pokrok, ako sú hodnotenia vplyvu vrátane analýz nákladov a prínosov, nákladovej efektívnosti a analýz založených na viacerých kritériách, hodnotenia rizika, zhromažďovania údajov, štatistiky, environmentálnych ekonomických účtov, politických analýz na rôznych politických úrovniach, správ o monitorovaní vykonávania a presadzovania predpisov a hodnotenia vykonávaného v rôznych oblastiach právnych predpisov EÚ; v plnej miere podporuje vytvorenie pevného právneho rámca pre európske environmentálne ekonomické účty ako pozitívny krok v procese „viac ako HDP“;

9.   berie na vedomie, že na medzinárodnej úrovni sa čoraz viac zisťujú nedostatky, ktoré má HDP ako ukazovateľ sociálneho pokroku, prírodných zdrojov a ekosystémových služieb a výrazných transformácií, napr. tých, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja; uznáva pokrok dosiahnutý v rámci rozličných fór, okrem iných napr. v UNDP, Svetovej banke a OECD, ako aj Komisiou, pri vývoji ukazovateľov na meranie a analýzu pokroku;

10.   zdôrazňuje význam dosiahnutia dohody o systémovom prístupe k vytvoreniu koherentného systému „Viac ako HDP“, ktorý prispeje k zlepšeniu politickej analýzy a diskusie;

11.   zdôrazňuje, že hlavnou úlohou je vypracovať jasný a zrozumiteľný súbor ukazovateľov, ktoré by boli zároveň konzistentné z teoretického hľadiska, politicky relevantné a empiricky merateľné a zaručili by porovnateľnosť medzi krajinami a regiónmi; zdôrazňuje, že je nutné, aby sa táto práca uskutočnila v úzkej spolupráci s inými relevantnými inštitúciami a organizáciami;

12.   zdôrazňuje, že je potrebné vypracúvať spoľahlivé, harmonizované a včasné štatistiky a získavať dlhodobé súbory údajov a ukazovateľov, ktoré by sa mohli použiť na plánovanie budúceho vývoja a tvorbu politík; odporúča, aby sa lepšie využívali a spájali rôzne databázy spravované orgánmi verejnej moci a aby sa v jednotlivých členských štátoch používala podobná metodika a spoločné normy, vymedzenia, klasifikácie a účtovné pravidlá s cieľom zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť údajov; požaduje, aby sa údaje zhromažďovali a spracúvali v súlade so zásadou odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektivity, štatistickej dôvernosti a efektívnosti nákladov, pričom treba dôsledne dbať na aspekty ochrany osobných údajov; domnieva sa, že Eurostat by mal v tomto procese zohrávať zásadnú úlohu;

13.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) EQLS sa týka týchto hlavných oblastí súvisiacich s koncepciou kvality života: ekonomické zdroje, nedostatok; zdravie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti; zamestnanosť a kvalita pracovných miest; rovnováha medzi prácou a rodinou; rodinné vzťahy a podpora; sociálne začlenenie/vylúčenie (spoločenský život a sociálna účasť); vzdelávanie a odborná príprava; kvalita bývania a miestne životné prostredie; sociálny kapitál a kvalita spoločnosti; kvalita verejných služieb; subjektívny blahobyt (vrátane šťastia, životnej spokojnosti a optimizmu do budúcnosti).
(2) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 30.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223 .
(4) Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 487.
(6) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 86.


Európske programy satelitnej navigácie
PDF 117k   DOC 73k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (2009/2226(INI) )
P7_TA(2011)0265 A7-0165/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007(1) o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)(2) ,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS(3) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308 ),

–   so zreteľom na správu Agentúry pre európsky GNSS z októbra 2010 o trhu GNSS,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700 ),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005 ),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0165/2011 ),

A.   keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval plnú podporu európskemu globálnemu navigačnému satelitnému systému (GNSS) zavádzanému prostredníctvom systémov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu špičkovej technológie, ktorý je závislý od satelitnej navigácie,

B.   keďže EÚ je v súčasnosti závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS), pričom od neho závisia činnosti v hodnote približne 7 % HDP,

C.   keďže sa od systému Galileo očakáva, že v porovnaní s GPS poskytne výhody, ako napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a zabezpečí Únii aj strategickú samostatnosť,

D.   keďže globálny trh GNSS rastie exponenciálnym tempom a odhaduje sa, že v roku 2020 dosiahne hodnotu približne 150 mld. EUR, z ktorých bude menej ako 20 % vytváraných v EÚ,

E.   keďže EGNOS už každodenne využíva 80 000 európskych poľnohospodárov, nedávno získal osvedčenie pre civilné letectvo a osvedčenie pre námornú dopravu sa očakáva v blízkej budúcnosti,

F.   keďže cieľom systému Galileo je stať sa technologicky najpokročilejším a najvyspelejším GNSS na svete schopným stanoviť globálny štandard pre budúcnosť, ktorý bude zahŕňať vysokú koncentráciu vedy, pokročilých technológií a kvalifikovaných ľudských zdrojov a bude prispievať k inováciám a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ,

G.   keďže EGNOS a Galileo vytvoria hospodárstvu a spoločnosti v EÚ nepriamy zisk vo výške 60 mld. EUR vo forme zvýšenej bezpečnosti cestnej premávky a letectva, zníženého znečistenia ovzdušia a nižšej spotreby pesticídov, nových pracovných miest a verejnej bezpečnosti a v porovnaní s inými porovnateľnými investíciami prinesú veľmi výraznú efektívnosť nákladov,

H.   keďže rýchlosť sprístupňovania služieb je v prípade Galilea životne dôležitým faktorom, aby sa tento európsky systém stal čo najskôr ďalším veľkým referenčným systémom pri voľbe GNSS, pretože rôzni medzinárodní aktéri budujú štyri globálne a dva regionálne satelitné navigačné systémy,

I.   keďže neúspech počiatočného verejno-súkromného partnerstva na financovanie programov GNSS viedol v roku 2007 k rozhodnutiu zrealizovať tieto programy s využitím finančných prostriedkov výlučne z rozpočtu Únie (3,4 miliardy EUR na fázy definovania, overovania a zavádzania až do roku 2013), pričom by ich následne v plnej miere vlastnila Európska únia, čo by viedlo k tomu, že Galileo a EGNOS by boli prvými veľkými projektmi tohto druhu vo vlastníctve EÚ,

J.   keďže Galileo je civilný systém pod civilnou kontrolou a všetky jeho služby by mali byť v súlade s medzinárodným kozmickým právom, so zmluvami EÚ a so zásadami stanovenými v charte OSN a zmluvách,

K.   keďže zvýšené náklady programu, okrem iného v dôsledku nepresných odhadov nákladov a stratégií riadenia nákladov, znamenajú, že zo súčasného rozpočtu možno financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC – Initial Operational Capability), ktorá zahŕňa 18 satelitov,

L.   keďže pred prijatím rozhodnutia o ďalšom finančnom záväzku z rozpočtu EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov,

Hodnotenie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania

1.   víta správu Komisie, ktorá opisuje súčasnú situáciu a budúce výzvy tejto významnej hlavnej iniciatívy;

2.   vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením uverejnenia hodnotenia v polovici trvania, ktoré spôsobilo príliš dlhú neistotu z hľadiska celkového pokroku tohto projektu a jeho finančnej situácie, čo narúša prijatie aplikácií GNSS trhom a jeho verejnú podporu;

3.   v záujme zvýšenia transparentnosti žiada Komisiu, aby vzhľadom na súčasnú situáciu aktualizovala strategický rámec GNSS (C(2008)8378) vrátane hlavých opatrení, odhadovaného rozpočtu a harmonogramu, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov;

4.   vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť prekračovaniu nákladov v budúcnosti zaviedla prísne politiky na obmedzovanie nákladov a zmierňovanie rizika vrátane politík, ktoré sú potrebné na to, aby sa udržali pod kontrolou náklady na vypustenie satelitov; navrhuje, aby Komisia preštudovala doposiaľ získané zistenia a zvážila využitie nezávislých odborníkov vrátane zástupcov priemyslu na tento účel s cieľom výrazne zvýšiť účinnosť riadenia projektov;

5.   vyzýva Komisiu, aby pri verejnom obstarávaní vo všetkých rozhodujúcich pracovných balíkoch vykonala odporúčané opatrenia na zmiernenie rizika, ako je využívanie dvoch zdrojov , aby bolo možné dodržať ambiciózny harmonogram pri zohľadnení úrovne skutočnej konkurencie na príslušných trhoch a politickej vôle zachovať spôsobilosť na vypúšťanie satelitov v Európe v budúcnosti, ako sa okrem iného uvádza v uznesení zo 7. zasadnutia Rady pre kozmický priestor, ktoré sa konalo 25. novembra 2010;

Finančná situácia

6.   domnieva sa, že IOC, ktorá bude schopná poskytovať počiatočné služby na základe 18 satelitov, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS pre výrobcov prijímačov; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vypustila štyri satelity na overovanie systému na obežnej dráhe (IOV) s cieľom stanoviť jasný harmonogram vypustenia zvyšných 14 satelitov a ukončiť záverečné práce;

7.   vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie úplnej prevádzkovej spôsobilosti (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov a vhodnom počte záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je predpokladom na dosiahnutie pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby, a teda na získanie hospodárskeho a spoločenského prínosu; domnieva sa, že v záujme presvedčenia užívateľov a investorov o dlhodobom záväzku EÚ je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere vyslala pozitívny signál trhu;

8.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nebol predložený žiaden návrh na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov pre tento program prostredníctvom úpravy súčasného viacročného finančného rámca, čo viedlo k ďalším oneskoreniam, dodatočným nákladom a možno aj k strate príležitosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že FOC by sa mala dosiahnuť najneskôr do roku 2018, čo si, ako uvádza Komisia, podľa odhadov vyžiada dodatočné finančné prostriedky vo výške 1,9 mld. EUR a ročné financovanie na pokrytie prevádzkových nákladov vo výške približne 800 miliónov EUR od roku 2014; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila dosiahnuť všetky možné úspory z hľadiska finančnej efektívnosti a aby zaviedla vhodnú finančnú štruktúru (zohľadňujúcu okrem iného príjmy plynúce z komerčnej služby systému Galileo) s cieľom obmedziť nevyhnutné dodatočné financovanie;

9.   zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné financovanie výskumu a vývoja pre GNSS zo strany EÚ dosahuje len 15 miliónov EUR ročne; varuje pred poškodením iných programov výskumu a vývoja, ak sa dodatočné finančné prostriedky pre tieto aktivity odoberú zo súčasného rámcového programu (RP7); domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal poskytnúť väčší objem finančných prostriedkov v rámci RP8 a prostredníctvom ďalších opatrení na uľahčenie rozvoja výrobkov a služieb založených na GNSS;

10.   zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov s cieľom posilniť rozvoj aplikácií a služieb GNSS, ktorý je rozhodujúci pre zabezpečenie toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v plnom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému;

Verejné povedomie

11.   vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť len vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta zavedenie konkrétnych iniciatív, ako napríklad každoročnej súťaže nápadov Galileo Masters s viac ako 350 príspevkami zo 44 krajín v roku 2010, detskej súťaže Galileo a ceny za inovácie v oblasti GNSS;

12.   naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Galileo je vo verejnom záujme na úrovni EÚ, a preto je potreba financovania z verejných prostriedkov v tomto prípade odôvodnená;

13.   vyzýva Komisiu a GSA, aby sa prostredníctvom vhodných výziev na predloženie ponuky, informačných kampaní a mechanizmov prenosu technológií obracali na vnútroštátne orgány a MSP, ktoré sa zaoberajú technológiami súvisiacimi s vesmírom, ako na prípadných koncových užívateľov aplikácií GNSS, pričom zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zachovať európsku regionálnu rovnováhu;

Medzinárodný rozmer

14.   vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala regióny vo svete, v ktorých by prijatie technológie a aplikácií európskeho GNSS mohlo pomôcť rozvoju trhu, ako napr. v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii alebo Afrike;

15.   podporuje Komisiu v jej úsilí zabezpečiť kompatibilitu a interoperabilitu systému Galileo s inými satelitnými navigačnými systémami a snažiť sa o globálnu štandardizáciu; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetky dostupné prostriedky na rýchle vyriešenie súčasných problémov v oblasti kompatibility s Čínou;

Budúce výzvy: financovanie a riadenie

16.   zdôrazňuje strategický význam politiky v oblasti kozmického priestoru a programu GNSS v snahe vytvoriť skutočnú európsku priemyselnú politiku, ktorá sa bude opierať o konkrétne projekty s hmatateľným prínosom pre občanov a podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uznala významnú úlohu, ktorú môže zohrávať satelitná navigácia, a aby ju začlenila do rozvoja všetkých ostatných príslušných politík Spoločenstva;

17.   poukazuje na to, že dlhodobá stabilita je dôležitá na minimalizovanie ďalších omeškaní, nákladných prepracovávaní a destabilizácie užívateľskej základne; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívne návrhy týkajúce sa budúcej úrovne služieb, financovania a riadenia programov GNSS; okrem toho sa domnieva, že v záujme dobrého riadenia programov je rozhodujúce zabezpečiť zachovanie príslušného know-how a nadobudnutých odborných znalostí;

18.  vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu, ktoré sa má vykonať v rámci pripravovaného legislatívneho návrhu, začlenila jasné a komplexné informácie o:

   technických špecifikáciách (presnosť, geografické pokrytie, integrita atď.) služieb (verejne prístupné služby, služba Bezpečnosť života, komerčné služby, verejne regulované služby), ktoré by mohli poskytovať rôzne družicové konfigurácie systému Galileo (vrátane (ICO) a (FOC) používanej v kombinácii s ďalšími systémami GNSS alebo samostatne);
   úlohe služieb programu EGNOS so zreteľom na rôzne prípadné konfigurácie systému Galileo a o tom, či by sa program EGNOS mal udržiavať v konfigurácii úplnej prevádzkovej spôsobilosti;
   nákladoch prípadných konfigurácií systémov Galileo a EGNOS nielen z hľadiska investícií do infraštruktúry, ale aj o nákladoch na riadenie a pohotovosť (vrátane IOC, FOC a iných prípadných možností);

19.   domnieva sa, že Galileo a EGNOS by sa ako európske programy vo vlastníctve EÚ, ktoré uspokojujú verejný záujem na úrovni EÚ, mali financovať predovšetkým z rozpočtu EÚ; vyjadruje presvedčenie, že popri príspevku z rozpočtu EÚ by sa mali preskúmať všetky prípadné finančné zdroje vrátane inovatívnych foriem financovania; zdôrazňuje, že núdzové rozpočtové riešenia ad hoc, k akým sa pristúpilo v minulosti, by mohli ohroziť úspech a pridanú hodnotu takýchto strategických a rozsiahlych projektov EÚ a oslabiť politický stimul, ktorý sa s nimi spája; domnieva sa preto, že by sa malo nájsť vhodné, globálne a dlhodobé riešenie financovania; navrhuje, aby sa z rozpočtu EÚ poskytla vopred stanovená ročná suma (na financovanie zvyšnej infraštruktúry systému Galileo a na prevádzkové náklady); poukazuje na to, že odhadované sumy uvedené v hodnotení v polovici trvania, ktoré sa týka obdobia po roku 2013, majú informatívny charakter a vyzýva Komisiu, aby do leta 2011 predložila podrobný rozpis odhadovaných finančných potrieb s cieľom zvýšiť zodpovednosť, predvídateľnosť a transparentnosť projektu;

20.   domnieva sa, že neočakávané dodatočné náklady by sa mali financovať z rozpočtu Spoločenstva bez toho, aby boli ohrozené ostatné existujúce programy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia „rezervného fondu pre systém Galileo“ na pokrývanie takýchto neočakávaných nákladov;

21.   domnieva sa, že v rámci dlhodobej štruktúry spravovania a riadenia GNSS by sa malo vyriešiť rozdelenie úloh a povinností medzi Komisiu, GSA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), ako aj ďalšie významné otázky, ako napr. primerané rozdelenie nákladov, mechanizmus rozdeľovania príjmov, režim zodpovednosti, cenová politika a možné zapojenie a prispievanie súkromného sektora do programov GNSS; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rýchlo pokročila v prebiehajúcich úvahách o budúcich schémach spravovania prevádzky systému, prevzala zodpovednosť za dlhodobú prevádzku a prispôsobenie infraštruktúry, zabezpečila nepretržité poskytovanie údajov a služieb užívateľom a maximalizovala príležitosti na rozvoj komerčných služieb;

22.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby akákoľvek dlhodobá štruktúra spravovania a riadenia GNSS bola plne transparentná, finančne stabilná a zodpovedná a riadená čo najrozvážnejšie; v tejto súvislosti poznamenáva, že by mala pravidelne prebiehať koordinácia s Radou a Európskym parlamentom, ktorá by zahŕňala podrobnú aktualizáciu;

23.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že služby a aplikácie založené na GNSS, regulované súkromne aj verejne, boli v súlade so základnými občianskymi právami, ako je právo na súkromie a ochranu údajov;

o
o   o

24.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ESA.

(1) Ú. v. EÚ C 146E, 12.6.2008, s. 226.
(2) Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11.


Nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu
PDF 326k   DOC 294k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI) )
P7_TA(2011)0266 A7-0193/2011

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) ,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(2) ,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(3) a jeho vykonávacie predpisy,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700 ),

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júna 2010 o vytvorení osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013(4) ,

–   so zreteľom na príspevky od parlamentov/komôr parlamentov Rakúska (Nationalrat), Českej republiky (Poslanecká sněmovna), Dánska (Folkentinget), Estónska (Riigikogu), Nemecka (Deutscher Bundestag a Deutscher Bundesrat), Írska (Oireachtas), Litvy (Seimas), Lotyšska (Saeima), Portugalska (Assembleia da República), Holandska (Tweede Kamer) a Švédska (Riksdagen),

–   so zreteľom na článok 184 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0193/2011 ),

A.  keďže Parlament sa rozhodol zriadiť osobitný výbor s týmto mandátom:

   a) vymedziť politické priority Parlamentu pre VFR po roku 2013, pokiaľ ide o legislatívne i rozpočtové otázky;
   b) urobiť odhad finančných zdrojov, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie cieľov a uskutočňovanie politík v období od 1. januára 2014;
   c) definovať trvanie nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR);
   d) v súlade s týmito prioritami a cieľmi navrhnúť štruktúru budúceho VFR, v ktorej sa uvedú hlavné oblasti činnosti EÚ;
   e) predložiť usmernenia pre orientačné rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé okruhy VFR a v rámci nich v súlade s prioritami a navrhnutou štruktúrou;
   f) určiť prepojenie medzi reformou systému financovania z rozpočtu EÚ a preskúmaním výdavkov s cieľom poskytnúť Výboru pre rozpočet pevný základ pre rokovania o novom VFR;

B.   keďže osobitný výbor by mal predložiť záverečnú správu pred tým, ako Komisia predloží svoje návrhy o budúcom VFR,

C.   keďže v súlade s článkom 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a je plne financovaná z vlastných zdrojov,

D.   keďže v súlade s článkom 312 ods. 5 a článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí byť Európsky parlament riadne zapojený do procesu rokovaní o nadchádzajúcom VFR,

E.   keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa posilnili politiky Únie a vytvorili nové oblasti pôsobnosti, čo by sa malo prejaviť v nadchádzajúcom VFR,

F.   keďže výzvy, ktoré stoja pred Úniou a jej občanmi, ako sú svetová hospodárska kríza, prudký rast krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, prechod na udržateľnú spoločnosť a hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, boj proti zmene klímy, demografické výzvy vrátane integrácie prisťahovalcov a ochrany žiadateľov o azyl, presun v celosvetovom rozdelení výroby a úspor na krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, boj proti chudobe, ako aj hrozby prírodných a človekom spôsobených katastrof, terorizmu a organizovaného zločinu, si vyžadujú rozhodnú odozvu Únie a jej členských štátov,

G.   keďže Európska únia má na medzinárodnej úrovni väčšiu váhu než súhrn jej jednotlivých členských štátov,

H.   keďže hlavným cieľom politiky súdržnosti EÚ by malo byť i naďalej znižovanie pretrvávajúcich sociálnych, ekonomických a územných rozdielov v celej Únii a keďže viditeľná a úspešná politika súdržnosti má sama osebe európsku pridanú hodnotu a mala by slúžiť všetkým členským štátom EÚ,

I.   keďže občania od EÚ očakávajú stále viac a sú aj kritickejší, pokiaľ ide o jej výkonnosť; keďže verejná zodpovednosť vo vzťahu k EÚ sa obnoví len vtedy, keď jej občania budú presvedčení, že Únia lepšie zastupuje ich hodnoty a záujmy,

J.   keďže stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže táto stratégia je založená na piatich hlavných cieľoch Únie: podpora zamestnanosti, zlepšovanie podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovní vzdelania a podpora sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby,

K.   keďže rozpočet Únie je významnou hybnou silou reformy a keďže jeho vplyv sa môže zväčšiť, ak zmobilizuje dodatočné súkromné a verejné finančné zdroje na podporu investícií, a bude tak pôsobiť urýchľujúco na násobiaci účinok výdavkov Únie; keďže tzv. zásada primeranej návratnosti nemá nijaké hospodárske odôvodnenie, pretože náležitým spôsobom nezohľadňuje európsku pridanú hodnotu, vedľajšie účinky a potrebu solidarity medzi krajinami EÚ,

L.   keďže podľa článku 3 ZEÚ by sa trvalo udržateľný rozvoj Európy mal zakladať na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve smerujúcom k plnej zamestnanosti a spoločenskému pokroku a na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality,

M.   keďže zásada riadneho finančného hospodárenia je jednou z hlavných zásad plnenia rozpočtu Únie; keďže mnohé členské štáty prijímajú náročné fiškálne opatrenia vo vlastných rozpočtoch a keďže riadne finančné hospodárenie – efektívnosť, účinnosť, hospodárnosť – je pri verejných výdavkoch čoraz dôležitejšie, a to na úrovni Únie aj členských štátov,

N.   keďže rezervy na pravidelné prispôsobovanie výdavkových programov meniacim sa potrebám a okolnostiam sú nedostatočné a keďže zložitá povaha nariadení a pravidiel je jedným z dôvodov nedostatočne fungujúcich riadiacich a kontrolných systémov,

O.   keďže prvé štyri roky súčasného VFR na roky 2007 – 2013 jasne naznačili, aké sú hranice schopnosti finančného rámca prispôsobiť sa novému vývoju a prioritám bez toho, aby boli ohrozené tie existujúce, a keďže súčasný VFR nie je schopný rýchlo reagovať na nové záväzky, ako je projekt Galileo, ITER, potravinový nástroj alebo európsky plán na oživenie hospodárstva,

P.   keďže zavedenie zdroja HND do systému financovania EÚ v roku 1988 malo dočasne kompenzovať pokles vlastných zdrojov, v nasledujúcich rokoch sa však pokračovalo s jeho využívaním a posilňoval sa, takže tento zdroj je dnes hlavnou zložkou rozpočtových zdrojov EÚ; keďže prevaha tohto zdroja zvýraznila tendenciu členských štátov počítať svoju čistú bilanciu, čoho dôsledkom je séria zliav, korekcií, výnimiek a kompenzácií, čo vedie k tomu, že súčasný systém vlastných zdrojov je príliš zložitý, neprehľadný, bez dostatočného prepojenia na jestvujúce politiky Únie a nie je celkom spravodlivý, a preto nie je schopný zabezpečiť transparentné a efektívne financovanie politík Únie v európskom záujme, a napokon je i úplne nezrozumiteľný pre európskych občanov,

Q.   keďže vo svojom uznesení z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni(5) Európsky parlament odsúhlasil zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré „by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú určité krátkodobé a automatizované transakcie vysokofrekvenčného obchodovania, a pri obmedzení špekulácií“,

Časť I: Kľúčové výzvy

1.   domnieva sa, že nadchádzajúce výzvy – či už demografický vývoj, zmena klímy alebo dodávky energie – sú oblasti, kde môže EÚ, ktorá je viac ako len súhrnom jej členských štátov, preukázať svoju pridanú hodnotu;

2.   konštatuje, že súčasná kríza a vážne obmedzenia vo verejných výdavkoch sťažili ďalší pokrok členských štátov z hľadiska rastu a väčšej konkurencieschopnosti v snahe o hospodárske a sociálne zbližovanie a plnú účasť na vnútornom trhu; je však pevne presvedčený, že riešením krízy je viac, a nie menej Európy;

3.   domnieva sa, že pojem „udržateľné zdroje pre Európsku úniu“ znamená predovšetkým premyslenie systému zdrojov rozpočtu EÚ s cieľom nahradiť súčasné národné príspevky skutočne európskymi zdrojmi;

4.   domnieva sa, že nedávne udalosti ukazujú, že eurozóna potrebuje odvážnejšie hospodárske riadenie a že menový pilier bez sociálneho a hospodárskeho piliera je odsúdený na zlyhanie; domnieva sa, že je zásadne dôležité, aby Únia posilnila svoj systém hospodárskeho riadenia v záujme zabezpečenia realizácie stratégie EÚ 2020 (obnovy a ochrany dlhodobého tempa hospodárskeho rastu), s cieľom zabrániť opakovaniu súčasnej krízy a v záujme ochrany európskeho projektu;

Budovanie znalostnej spoločnosti

5.   upozorňuje, že kríza poukázala na štrukturálne problémy, pred ktorými stojí väčšina hospodárstiev členských štátov: nedostatočná produktivita, vysoká úroveň verejného dlhu, veľké fiškálne deficity, štrukturálna nezamestnanosť, pretrvávajúce prekážky na vnútornom trhu, nízka pracovná mobilita a zastarané chápanie zručností, čo prispieva k nízkemu rastu; zdôrazňuje, že na to, aby sa tieto štrukturálne problémy prekonali, je potrebné investovať do kľúčových oblastí, ako sú vzdelávanie, výskum a inovácie, a poukazuje na význam zvrátenia trendu prudko klesajúcich verejných investícií;

6.   pripomína, že pri súčasných investičných trendoch je možné, že Ázia do roku 2025 dosiahne vedúce postavenie vo vedeckom a technologickom vývoji; pripomína však, že tieto zmeny nepredstavujú len obrovské výzvy, ale aj príležitosti, napríklad prudký rast vývozného potenciálu EÚ; konštatuje, že pokiaľ ide o terciárne akademické a odborné vzdelávanie, Únia zaostáva, keďže len približne 30 európskych univerzít patrí medzi najlepších 100 na svete; zdôrazňuje, že Európa zaostáva aj v zručnostiach, a upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2020 si bude o 16 miliónov viac pracovných miest vyžadovať vysokú kvalifikáciu, zatiaľ čo počet pracovných miest vyžadujúcich si nízku úroveň zručností poklesne o 12 miliónov;

Boj proti nezamestnanosti

7.   domnieva sa, že jednou z veľkých výziev, ktorým Európska únia čelí, je problém zachovania jej konkurencieschopnosti, zvýšenia rastu a boja proti vysokej nezamestnanosti so zameraním sa na riadne fungujúce trhy práce a na sociálne podmienky s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti zamestnanosti, podporovať dôstojnú prácu, zaručiť práva pracovníkov v celej Európe, ako aj pracovné podmienky a znížiť chudobu;

Problém demografického vývoja

8.   trvá na tom, že Únia musí bojovať s problémom demografického vývoja; konštatuje, že kombinácia menšieho podielu pracujúceho obyvateľstva a vyššieho podielu ľudí v dôchodku bude predstavovať vyšší tlak na jej sociálne systémy a hospodársku konkurencieschopnosť;

Výzvy týkajúce sa klímy a zdrojov

9.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že rast svetovej populácie zo 6 na 9 miliárd bude viesť k intenzívnejšiemu svetovému konkurenčnému boju o prírodné zdroje a zvýšenému tlaku na celosvetové aj miestne životné prostredie; konštatuje, že dopyt po potravinách sa do roku 2050 pravdepodobne zvýši o 70 % a že neefektívne a neudržateľné využívanie surovín a komodít a hospodárenie s nimi vystavuje občanov škodlivej konkurencii medzi potravinami, ochranou prírody a výrobou energie, ako aj nákladným cenovým šokom; môže to mať aj závažné dôsledky pre priemysel, pokiaľ ide o obchodné príležitosti vrátane obmedzení v prístupe k surovinám, čo ohrozuje hospodársku bezpečnosť a prispieva k zmene klímy; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ okamžite prijala kroky a zaviedla proces smerujúci k hospodárstvu založenému na udržateľnom využívaní zdrojov;

10.   upriamuje pozornosť na zvyšujúcu sa celosvetovú spotrebu energie a na skutočnosť, že závislosť od dovozu energie sa zvýši, pričom Únia bude v roku 2050 dovážať energiu na pokrytie takmer dvoch tretín svojich energetických potrieb, pokiaľ nebudú súčasné energetické politiky adekvátne zmenené a ak EÚ a členské štáty nezvýšia úsilie o rozvoj vlastnej energie z obnoviteľných zdrojov a o naplnenie svojho potenciálu v oblasti energetickej efektívnosti, pričom by mali v plnej miere zohľadňovať záväzky EÚ v oblasti energie a klímy, ako aj bezpečnostné aspekty; upozorňuje, že nestálosť cien a neistota dodávok sa zvýrazní aj v dôsledku politickej nestálosti v krajinách bohatých na energiu; žiada preto diverzifikáciu zásobovacích trás a obchodných partnerov;

11.   podporuje myšlienku, že súhrn finančných prostriedkov EÚ by mal ako celok viesť k zlepšeniu všeobecného stavu európskeho životného prostredia, a tým k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré bude aspoň zodpovedať cieľom súčasných právnych predpisov EÚ; navrhuje preto, aby sa na spoločnej úrovni analyzovali pozitívne a negatívne účinky využívania prostriedkov EÚ na klímu a životné prostredie;

Vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a osobné slobody

12.   domnieva sa, že globalizácia zvyšuje pocit zraniteľnosti zmazaním hraníc vnútornej a vonkajšej formy slobody, spravodlivosti a bezpečnosti; je presvedčený, že riešenie bezpečnostných výziev 21. storočia pri zaručení základných práv a osobných slobôd si preto vyžaduje celosvetové a predbežné odozvy, ktoré môže poskytnúť len aktér o veľkosti Únie; je presvedčený, že vonkajší rozmer bezpečnosti EÚ je úzko spätý s demokraciou, zásadami právneho štátu a dobrou správou vecí verejných v tretích krajinách a že EÚ má osobitnú povinnosť k tomu prispieť;

Európa vo svete: stať sa asertívnym aktérom

13.   je presvedčený, že Únia ako politická, hospodárska a obchodná veľmoc musí zohrávať svoju úlohu na medzinárodnej scéne v plnej miere; pripomína, že Lisabonská zmluva poskytuje nové nástroje na lepšie plánovanie európskych záujmov a hodnôt vo svete; zdôrazňuje, že Únia vytvorí pridanú hodnotu v celosvetovom meradle a ovplyvní rozhodnutia globálnej politiky, len ak bude konať kolektívne; trvá na tom, že silnejšie vonkajšie zastúpenie bude musieť byť sprevádzané silnejšou vnútornou koordináciou;

Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných

14.   je presvedčený, že posilnenie zmyslu pre verejnú zodpovednosť vo vzťahu k Únii sa musí stať hybnou silou kolektívneho konania; domnieva sa, že zabezpečenie dobrej správy vecí verejných je jednoznačne najúčinnejším prostriedkom EÚ na zabezpečenie neustálej angažovanosti a účasti jej občanov;

Časť II: Optimalizácia plnenia – úloha rozpočtu EÚ
Európska pridaná hodnota a náklady v prípade neexistencie EÚ

15.   zdôrazňuje, že hlavným cieľom rozpočtových výdavkov EÚ je vytvárať európsku pridanú hodnotu zlúčením zdrojov, pôsobením ako katalyzátor a dosiahnutím úspor z rozsahu a pozitívnych cezhraničných a vedľajších účinkov, a prispieť tak k účinnejšiemu alebo rýchlejšiemu dosiahnutiu dohodnutých spoločných politických cieľov a zníženiu vnútroštátnych výdavkov; pripomína, že sa musí v zásade zabrániť akémukoľvek zdvojovaniu výdavkov a prekrývaniu prostriedkov pridelených v rámci rôznych rozpočtových riadkov a že cieľom výdavkov EÚ musí byť vždy vytvorenie väčšej hodnoty, než je súhrn individuálnych výdavkov členských štátov; domnieva sa, že správne používaný viacročný finančný rámec predstavuje veľmi dôležitý nástroj dlhodobého plánovania európskeho projektu tým, že zohľadňuje európsku perspektívu a pridanú hodnotu Únie;

16.   upozorňuje na tieto oblasti, ktoré si potenciálne vyžadujú výraznejšiu synergiu a výraznejšie úspory z rozsahu: Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, humanitárnu pomoc a konkrétnejšie schopnosť EÚ rýchlo reagovať, zlučovanie zdrojov na obranu, výskum, vývoj a inovácie, veľké projekty v oblasti infraštruktúry (najmä v oblasti energetiky a dopravy) a dohľad nad finančným trhom;

17.   domnieva sa, že popri kontrole uplatňovania zásady subsidiarity zakotvenej v Lisabonskej zmluve prostredníctvom národných parlamentov sa európska pridaná hodnota musí posudzovať pri každom legislatívnom návrhu s významom pre rozpočet v rámci najlepších postupov; trvá však na tom, že posúdenie európskej pridanej hodnoty si vyžaduje viac než len „tabuľkový prístup“ a že politické hodnotenie musí preskúmať, či plánované opatrenie skutočne a účinne prispeje k spoločným cieľom EÚ a či vytvorí verejné statky EÚ; konštatuje, že nemožno numericky posudzovať hlavné a najvýznamnejšie prvky európskej pridanej hodnoty, ako sú mier, stabilita, sloboda a voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu;

18.   zdôrazňuje, že je potrebné preukázať súlad všetkých výdavkov EÚ so záväzkami podľa Zmluvy, acquis communautaire alebo s hlavnými cieľmi politiky EÚ; upozorňuje, že európska pridaná hodnota môže byť vytvorená nielen výdavkami, ale aj európskymi právnymi predpismi a koordináciou vnútroštátnych politík a politík EÚ v oblasti hospodárstva, vo fiškálnej, rozpočtovej a sociálnej oblasti; je presvedčený, že európska pridaná hodnota výdavkov v rámci nadchádzajúceho VFR sa musí zvýšiť; zdôrazňuje, že prostriedky EÚ by mali všade tam, kde je to možné, prispievať k viac než jednému cieľu politiky EÚ naraz (napr. k územnej súdržnosti, prispôsobovaniu sa zmene klímy, ochrane biodiverzity);

19.   je pevne presvedčený, že investície na úrovni EÚ môžu viesť k výrazne vyšším úsporám na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v oblastiach, v ktorých má EÚ nesporne vyššiu pridanú hodnotu než vnútroštátne rozpočty; je pevne presvedčený, že zásada európskej pridanej hodnoty by mala byť základom všetkých budúcich rokovaní o rozpočte EÚ; víta preto záväzok Komisie vykonať komplexnú analýzu nákladov v prípade neexistencie EÚ pre členské štáty a ich rozpočty; vyzýva Komisiu, aby včas zverejnila túto správu s cieľom umožniť jej zohľadnenie počas procesu rokovaní o budúcom VFR;

20.   požaduje lepšiu koordináciu medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov pri financovaní spoločných politických priorít; opakuje, že je potrebné koordinovať výdavky z verejných prostriedkov od plánovania po realizáciu s cieľom zabezpečiť vzájomné dopĺňanie, väčšiu efektívnosť a viditeľnosť, ako aj lepšie usmerňovanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nový mechanizmus koordinácie hospodárskej a rozpočtovej politiky (tzv. európsky semester) by mal zohrávať významnú úlohu pri zlaďovaní politických cieľov v celej Európe, a to i s cieľmi EÚ, a pomôcť tak pri dosahovaní požadovaného rozpočtového synergického účinku medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov;

Efektívny rozpočet

21.   domnieva sa, že zatiaľ čo zásada európskej pridanej hodnoty by sa mala využívať na usmernenie budúcich rozhodnutí určujúcich priority vo výdavkoch, efektívne a účinné využívanie rozpočtových prostriedkov by malo viesť k plneniu rôznych politík a činností;

22.   zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť optimálne výsledky, pokiaľ ide o udržateľný rast a rozvoj, solidaritu a súdržnosť, treba uprednostniť zlepšenie súčinnosti medzi všetkými prostriedkami rozpočtu EÚ, ktoré majú vplyv na hospodársky rozvoj, a integrovaný prístup medzi jednotlivými sektormi, rozvoj politík orientovaných na výsledky a v prípade potreby využívanie podmienenosti, zásad „nespôsobiť žiadnu škodu“ a „znečisťovateľ platí“, faktorov úspešnosti a ukazovateľov výsledkov a výkonnosti;

Využitie rozpočtu na podporu investícií

23.   pripomína, že rozpočet EÚ je v prvom rade investičný rozpočet, ktorý môže generovať ďalšie investície z verejných či súkromných zdrojov; domnieva sa, že pritiahnutie dodatočného kapitálu bude kľúčové pre získanie významných investičných prostriedkov potrebných na splnenie cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje najmä potrebu maximalizovať účinok európskeho financovania prostredníctvom mobilizácie, spoločného využívania a zvyšovania verejných a súkromných finančných zdrojov na infraštruktúru a veľké projekty európskeho záujmu, a to bez narušenia hospodárskej súťaže;

24.   berie na vedomie vývoj inštitucionalizovaných projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v Únii od deväťdesiatych rokov minulého storočia okrem iného v sektore dopravy, v oblasti verejných budov a zariadení a životného prostredia, ako foriem spolupráce medzi verejnými orgánmi a súkromným sektorom a dodatočného nástroja na poskytovanie infraštruktúry a strategických verejných služieb; je však znepokojený niektorými zásadnými problémami, ktoré vznikli v prípade PPP, a trvá na tom, že pri koncipovaní budúcich PPP treba zohľadniť získané skúsenosti a odstrániť nedostatky z minulosti;

25.   berie na vedomie predchádzajúce, vo všeobecnosti pozitívne skúsenosti s používaním inovačných finančných nástrojov vrátane kombinovaných grantových a úverových mechanizmov a mechanizmov rozdelenia rizika, ako sú Nástroj záruk za úvery pre projekty transeurópskych dopravných sietí (LGTT), finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF) a nástroje politiky súdržnosti (JEREMIE, JESSICA, JASPERS a JASMINE), v záujme riešenia konkrétnych politických cieľov; domnieva sa, že Únia by mala prijať opatrenia predovšetkým na zlepšenie využívania prostriedkov EÚ ako katalyzátora priťahujúceho ďalšie finančné prostriedky z EIB, EBRD a iných medzinárodných finančných inštitúcií a zo súkromného sektora;

26.   vyzýva preto Komisiu, aby navrhla opatrenia na rozšírenie systému inovačného financovania, a to po jeho presnom posúdení a podrobnom zhodnotení verejných a súkromných investičných potrieb, ako aj metodiku koordinácie financovania z rôznych zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátny právny rámec umožní implementáciu týchto systémov; požaduje preto výrazné posilnenie regulačného, rozpočtového a operačného rámca týchto mechanizmov, aby sa zabezpečila ich účinnosť, pokiaľ ide o podporu investícií, udržateľnosť a správne využívanie zdrojov EÚ, a aby sa zaručilo zodpovedajúce monitorovanie, vykazovanie a zodpovednosť; okrem toho trvá na tom, že je potrebné zaručiť vyčíslenie a náležité zohľadnenie príslušných rizík;

27.   berie na vedomie minulé problémy so získavaním súkromných investorov pre projekty EÚ veľkého rozsahu; uznáva, že finančná kríza spôsobila, že súkromní investori sú ešte zdráhavejší, pokiaľ ide o financovanie projektov EÚ, a odhalila potrebu znovu vybudovať dostatočnú dôveru s cieľom umožniť veľkým investičným projektom pritiahnuť podporu, ktorú potrebujú; zdôrazňuje, že podpora rozpočtu EÚ bude potrebná v krátkodobom aj dlhodobejšom horizonte na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných prostriedkov k projektom v záujme EÚ, a to najmä k projektom s európskou pridanou hodnotou, ktoré sú hospodársky životaschopné, ale považujú sa za komerčne nerealizovateľné;

28.   víta preto iniciatívu projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 ako mechanizmus rozdelenia rizika s Európskou investičnou bankou (EIB), ktorá poskytuje ohraničenú podporu z rozpočtu EÚ a ktorá bude mať pákový účinok na prostriedky EÚ a pritiahne dodatočný záujem súkromných investorov o účasť na prioritných projektoch EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; žiada Komisiu, aby predložila plnohodnotný návrh projektových dlhopisov EÚ v nadväznosti na skúsenosti získané zo spoločných nástrojov EÚ – EIB a aby doň zahrnula jednoznačné a transparentné kritériá oprávnenosti a výberu projektov; pripomína, že projekty v záujme EÚ, ktoré vytvárajú nízke príjmy, si budú naďalej vyžadovať financovanie prostredníctvom grantov; je znepokojený tým, že obmedzená veľkosť rozpočtu EÚ môže prípadne obmedziť poskytovanie dodatočnej podpory pre nové iniciatívy;

29.   pripomína potrebu zabezpečiť čo najvyššiu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré využívajú rozpočet EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec pre vykonávanie a oprávnenosť projektov, o ktorom sa rozhodne prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a ktorý by zaistil neustály tok informácii a účasť rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o využívanie týchto nástrojov v celej Únii, čo by Parlamentu umožnilo overiť, či sa plnia jeho politické priority, ako aj posilnenú kontrolu takýchto nástrojov Európskym dvorom audítorov;

Zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia

30.   domnieva sa, že zlepšujúce sa plnenie a kvalita čerpania by mali predstavovať usmernenia pre dosiahnutie optimálneho využívania rozpočtu EÚ a navrhnutie a riadenie programov a činností po roku 2013;

31.   ďalej zdôrazňuje, že v návrhu programov výdavkov by sa mala venovať čo najväčšia pozornosť zásadám jednoznačnosti cieľov, úplného dodržiavania acquis Spoločenstva a vzájomného dopĺňania sa nástrojov a činností, harmonizácie a zjednodušenia pravidiel oprávnenosti a vykonávania, transparentnosti a úplnej a dohodnutej zodpovednosti; zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania ako nástroja dobrej správy na zlepšovanie efektivity a spravodlivosti;

32.   zdôrazňuje najmä, že zjednodušenie pravidiel a postupov by malo byť kľúčovou horizontálnou prioritou, a je presvedčený, že revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách by mala v tejto súvislosti zohrať rozhodujúcu úlohu;

33.   zdôrazňuje, že zlepšovanie finančného hospodárenia v Únii sa musí podporovať dôkladným monitorovaním pokroku v Komisii a v členských štátoch; trvá na tom, že členské štáty by mali prevziať zodpovednosť za správne využívanie prostriedkov EÚ a hospodárenie s nimi a vydávať každoročné vnútroštátne vyhlásenia o využívaní prostriedkov EÚ na príslušnej politickej úrovni;

34.   zdôrazňuje potrebu riešenia trendu rastúcej úrovne nesplatených záväzkov (RAL); pripomína, že podľa Komisie úroveň RAL do konca roku 2013 dosiahne 217 miliárd EUR; konštatuje, že pri realizácii viacročných programov je určitá úroveň RAL nevyhnutná, zdôrazňuje však, že existencia nesplatených záväzkov si podľa vymedzenia vyžaduje vykonanie príslušných platieb; nesúhlasí preto s prístupom Rady, ktorá chce o úrovni platieb rozhodovať vopred a bez toho, aby sa zohľadnilo presné posúdenie skutočných potrieb; v celom priebehu ročného rozpočtového postupu v rámci nasledujúceho VFR bude preto vyvíjať maximálne úsilie v záujme zmenšenia rozdielov medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami prostredníctvom príslušného zvýšenia úrovne platieb;

35.   pevne verí, že posúdenie silných a slabých stránok riadiacich a kontrolných systémov každého členského štátu v jednotlivých oblastiach politiky je nevyhnutné s cieľom zlepšiť kvalitu riadenia a kontroly využívania prostriedkov EÚ v členských štátoch; domnieva sa tiež, že lepšie riadenie, zníženie byrokracie a väčšia transparentnosť, ako aj lepšie, ale nie častejšie kontroly sú potrebné na zvýšenie efektívnosti a účinnosti použitia prostriedkov EÚ, a to aj vo vzťahu k miere úspešnosti ich čerpania; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi úrovňou kontroly a súvisiacimi nákladmi;

36.   zdôrazňuje význam právnej istoty a rozpočtovej kontinuity pre úspešnú realizáciu viacročných politík a programov; domnieva sa preto, že pravidlá by sa počas programového obdobia nemali meniť bez náležitého odôvodnenia a primeraného hodnotenia vplyvov, keďže to môže viesť k vyšším nákladom na prechod, pomalšiemu plneniu a zvýšeniu rizika chýb;

37.   zdôrazňuje, že inštitucionálna kapacita je jedným z kľúčových prvkov úspešného rozvoja, vykonávania a monitorovania politík Únie; domnieva sa preto, že posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mohlo posilniť štrukturálne zmeny a prispieť k hladkému a úspešnému čerpaniu zdrojov EÚ;

Časť III: politické priority

38.   pripomína, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy posilňuje politiky Únie a udeľuje jej nové dôležité právomoci, a to najmä v oblasti vonkajšej činnosti, športu, kozmického priestoru, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a civilnej ochrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje dostatočné finančné zdroje; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, podľa ktorého si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

Rozpočet podporujúci ciele stratégie Európa 2020

39.   domnieva sa, že stratégia Európa 2020 by mala byť z hľadiska politiky hlavným referenčným rámcom pre budúci VFR; zároveň trvá na tom, že stratégia Európa 2020 nie je komplexná stratégia pokrývajúca všetky oblasti politiky Únie; zdôrazňuje, že v nadchádzajúcom VFR bude potrebné riadne zohľadniť ďalšie politiky vychádzajúce zo zmluvy a sledujúce rôzne ciele;

40.   zastáva názor, že stratégia Európa 2020 by mala EÚ pomôcť prekonať krízu a posilniť sa, a to prostredníctvom zlepšovania podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšovanie úrovne vzdelanosti a presadzovanie sociálneho začleňovania, najmä prostredníctvom odstraňovania chudoby, ako aj prostredníctvom zvyšovania súvisiacich výdavkov; konštatuje, že zámerom stratégie Európa 2020 je vyriešiť nielen krátkodobý hospodársky rast a finančnú stabilitu, ale aj dlhodobejšiu štrukturálnu transformáciu na udržateľnejšiu cestu k rastu založenú na efektívnejšom využívaní zdrojov;

41.   domnieva sa, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, obmedzenia a ukazovatele, má naďalej veľmi všeobecný charakter, a vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnejšie návrhy; ďalej sa domnieva, že opätovné spustenie jednotného trhu je základným prvkom stratégie EÚ 2020, ktorý zvyšuje synergický vplyv medzi jej jednotlivými hlavnými iniciatívami; zdôrazňuje, že ciele tejto stratégie možno dosiahnuť len tým, že členské štáty sa vo svojich národných programoch reforiem konkrétne zaviažu k ich plneniu, a tiež prostredníctvom politík s osvedčenými mechanizmami realizácie a konkrétnych a konzistentných legislatívnych návrhov;

42.   okrem toho zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 môže byť dôveryhodná len v prípade, ak sa zabezpečí súlad medzi jej cieľmi a financovaním, ktoré je na ne vyčlenené na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že nadchádzajúci VFR by mal zohľadňovať ambície stratégie Európa 2020, a je odhodlaný spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi na vypracovaní dôveryhodného rámca pre financovanie, ktorým sa zabezpečí najmä zodpovedajúce financovanie jej hlavných iniciatív a hlavných cieľov; zastáva v tejto súvislosti názor, že úlohy, zdroje a povinnosti musia byť jasne vymedzené a dobre zorganizované medzi Úniou a jej členskými štátmi, ako aj medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív, keďže tieto prioritné akčné plány sa týkajú všetkých politík financovaných z rozpočtu EÚ;

43.   upozorňuje, že realizácia desaťročnej stratégie Európa 2020 si vyžaduje dostatočnú rozpočtovú flexibilitu, aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa budú môcť vhodne zosúladiť s vyvíjajúcimi sa okolnosťami a prioritami;

Správa ekonomických záležitostí podporujúca rozpočet

44.   upozorňuje na skutočnosť, že v rámci súčasného európskeho finančného stabilizačného mechanizmu musia byť záruky za úvery až do výšky 60 miliárd EUR pokryté z rezervy medzi stropom vlastných zdrojov a ročnými rozpočtovými výdavkami; upozorňuje na dodatočné povinnosti odsúhlasené v súvislosti so strednodobou finančnou pomocou členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny, pričom tieto povinnosti musia byť pokryté z rovnakej rezervy;

45.   požaduje, aby európsky semester priniesol lepšiu rozpočtovú koordináciu a súčinnosť medzi Úniou a členskými štátmi, a aby sa tak zvýšila európska pridaná hodnota; požaduje tiež, aby európsky semester zvýšil hospodársku koordináciu medzi členskými štátmi v súlade so zásadou metódy Spoločenstva a aby zabezpečil lepšiu správu ekonomických záležitostí eurozóny a členských štátov, ktoré do nej chcú vstúpiť, čím by sa znížila potreba využívať finančný stabilizačný mechanizmus; domnieva sa, že európsky semester by sa mal zamerať na zlepšovanie súčinnosti medzi európskymi a vnútroštátnymi verejnými investíciami;

46.   konštatuje, že Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) po roku 2013 sa organizuje výlučne na medzivládnom základe; vyjadruje svoje znepokojenie nad týmto vývojom a upozorňuje na nedostatok demokratickej kontroly a zodpovednosti medzivládneho prístupu, ako aj na jeho nedostatočné presadzovanie; zdôrazňuje potrebu zohľadnenia metódy Spoločenstva v súvislosti s EMS; pripomína, že rozpočet EÚ poskytuje záruky za úvery pre členské štáty v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ako aj strednodobú finančnú pomoc pre platobné bilancie členských štátov, ktorých menou nie je euro;

47.   pripomína, že európska mena bola vytvorená bez skutočného hospodárskeho zblíženia štátov, ktoré ju chceli zaviesť, a bez existencie rozpočtu Únie, ktorý by bol dostatočne veľký na to, aby zvládol vlastnú menu; domnieva sa, že takýto rozpočet by si vyžadoval, aby sa značná časť súčasných výdavkov členských štátov nahradila výdavkami Únie s cieľom náležite zohľadniť metódu Spoločenstva a poskytnúť eurozóne a EÚ fiškálnu stabilitu, ktorá je potrebná na prekonanie dlhovej krízy; žiada Komisiu, aby posúdila, aký vplyv môže mať systém eurodlhopisov na rozpočet EÚ;

Znalosti pre rast
Výskum a inovácie

48.   berie na vedomie význam výskumu a inovácie pri urýchľovaní prechodu na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením na celosvetovej úrovni; domnieva sa preto, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa rozpočtové zdroje mali vo väčšej miere sústreďovať na oblasti, ktoré stimulujú hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako sú výskum a inovácia, v súlade so zásadami európskej pridanej hodnoty a prvotriednosti;

49.   je pevne presvedčený o pridanej hodnote stále častejšieho zlučovania vnútroštátnych výdavkov na výskum a inováciu v rozpočte EÚ s cieľom dosiahnuť potrebný kritický objem a úspory z rozsahu, zvýšiť účinok a znížiť prekrývanie sa obmedzených finančných prostriedkov a ich plytvanie;

50.   domnieva sa, že je potrebné spoločné verejné a súkromné úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020, t. j. vynakladania 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) na výdavky na výskum a vývoj, aby sa dosiahlo vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a Inovácie v Únii; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby bezodkladne schválili plán na dosiahnutie tohto cieľa, a zdôrazňuje, že tento cieľ bude mať za následok obrovský hospodársky záväzok, ktorý sa odhaduje vo výške 130 miliárd EUR ročne tak pre rozpočet EÚ, ako aj pre vnútroštátne rozpočty, a na dvojnásobok tejto sumy v prípade súkromného sektora;

51.   domnieva sa, že verejné prostriedky na výskum a vývoj sa musia výrazne zvýšiť, keďže verejné investície často fungujú ako podnet na následné súkromné investície; zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v Únii prostredníctvom výrazného zvýšenia príslušných výdavkov od roku 2013, konkrétne výdavkov na ôsmy rámcový program v oblasti výskumu; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu katalyzátora, ktorú zohráva politika súdržnosti v súčasnom programovom období, pokiaľ ide o zvyšovanie investícií do výskumu a vývoja, a naliehavo vyzýva na pokračovanie a posilnenie tohto trendu v ďalšom období;

52.   zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené s ráznym zjednodušením postupov financovania; je obzvlášť znepokojený pomerne nízkou mierou využívania prostriedkov EÚ európskou vedeckou komunitou a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zladenie požiadaviek na zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie prístupu výskumníkov, MSP a organizácií občianskej spoločnosti k zdrojom financovania pri súčasnom zachovaní dostatočnej rozpočtovej kontroly; zdôrazňuje, že je potrebné udeliť MSP výnimku z niektorých administratívnych požiadaviek tým, že sa obmedzí byrokratická záťaž a podporia inovácie prostredníctvom ľahšieho prístupu k financiám;

53.   požaduje pevnejšiu väzbu medzi základným výskumom a priemyselnými inováciami a medzi inováciami a výrobným procesom; pripomína predovšetkým, že jednou z hlavných ťažkostí programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií je skutočnosť, že ich výsledky sa účinne neprinášajú na trh, a zdôrazňuje význam vytvorenia stimulov na uvádzanie produktov výskumu a vývoja na trh, najmä prostredníctvom ľahšieho prístupu k financovaniu; v tomto smere zdôrazňuje význam hladkého a spoločného fungovania rozličných fondov a vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné úpravy s cieľom umožniť vzájomné dopĺňanie príslušných fondov;

54.   pripomína, že v záujme splnenia klimatických a energetických cieľov EÚ by sa malo výrazne zvýšiť úsilie EÚ v oblasti výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o environmentálny výskum, energetickú efektívnosť a technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov; ďalej sa domnieva, že vedúce postavenie Európy v oblasti ekologických technológií je možné udržať len vtedy, ak Európa vyvinie dostatočné úsilie v oblasti výskumu;

55.   domnieva sa, že inovačné európske spoločnosti nepotrebujú len dotácie, ale aj lepšie právne predpisy, lepšie prepojenie s výskumnou základňou, lepšie a rozmanitejšie financovanie a lepší prístup k nemu, a to od grantov po pôžičky a financovanie zo súkromného kapitálu; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby na vnútroštátnej a európskej úrovni vytvorili správne podmienky, ktoré umožnia, aby súkromný sektor zvýšil svoj podiel na investíciách do výskumu a vývoja; zdôrazňuje potrebu zlepšiť verejno-súkromné partnerstvá v tejto oblasti prostredníctvom znižovania byrokracie a zjednodušenia existujúcich postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú by mali zohrávať EIB a EIF, a domnieva sa najmä, že stále nástroje s rozdelením rizika, ktoré EIB ponúka prostredníctvom RSFF, treba rozšíriť, a to najmä v oblasti podpory MSP;

56.   zdôrazňuje, že inovácie sú jednou z kľúčových priorít stratégie Európa 2020; uznáva potenciálnu úlohu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) ako hnacej sily udržateľného rastu a konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom stimulovania svetovo popredných inovácií a žiada rozšírenie a náležité financovanie znalostných a inovačných spoločenstiev; zdôrazňuje význam toho, aby Európska rada pre výskum poskytovala budúcim inovátorom najnovšie poznatky a podporovala výskumné projekty s vysokou mierou rizika; okrem toho podporuje potrebu vypracovať dlhodobé finančné stratégie s cieľom zaistiť financovanie rozsiahlych projektov v oblasti výskumu a vývoja;

Priemysel a MSP

57.   zdôrazňuje, že silný a diverzifikovaný priemyselný základ je kľúčom k dosiahnutiu cieľa vytvoriť konkurencieschopné, udržateľné a inkluzívne európske hospodárstvo; pripomína, že MSP sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti, a uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného európskeho hospodárstva; preto víta dôraz stratégie Európa 2020 na inováciu a priemyselnú politiku, a to najmä prostredníctvom hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie“, a zdôrazňuje potrebu rozšíriť opatrenia relevantné pre MSP v ďalších hlavných iniciatívach;

58.   požaduje, aby MSP a podnikatelia boli stredobodom stratégie Európa 2020; požaduje preto v budúcom VFR širšiu podporu pre všetky programy a nástroje zamerané na posilnenie MSP, a to najmä v programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a v rámci iniciatívy „Small Business Act“, ako aj prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov; navrhuje lepšie spájanie nástrojov a finančných prostriedkov Spoločenstva určených pre MSP v rozpočte EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu väčšej dostupnosti finančných nástrojov a ich prispôsobenia potrebám MSP, okrem iného prostredníctvom väčšieho dôrazu na nástroje mikrofinancovania a mezanínového financovania a predĺženia a rozšírenia záručných nástrojov CIP a RSFF spadajúcich pod rámcový program v oblasti výskumu;

Digitálna agenda

59.   domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu vo vytváraní a v posilňovaní úlohy IKT a otvorených štandardov v oblasti inovácií; vyzdvihuje potrebu rozvíjať voľný obeh obsahu a znalostí – takzvanú piatu slobodu; zdôrazňuje význam zabezpečenia rýchleho vykonávania digitálnej agendy Únie a pokračujúceho úsilia o dosiahnutie cieľa umožniť do roku 2020 prístup k vysokorýchlostnému internetu všetkým občanom EÚ, a to aj v menej rozvinutých regiónoch;

Vzdušný priestor a kozmický priestor

60.   domnieva sa, že činnosti v oblasti kozmického priestoru sú základom pre inovácie, priemyselné činnosti a vysokokvalifikované pracovné miesta a zvyšujú blaho a bezpečnosť občanov; zastáva názor, že rozvoj novovytvorenej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by si logicky vyžadoval primerané financovanie; zdôrazňuje strategický význam veľkých projektov v tejto oblasti: európskych globálnych satelitných navigačných systémov (Galileo a EGNOS), programu Globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) a projektu novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), ktorý umožní vytvorenie Jednotného európskeho neba; trvá na tom, že vzhľadom na dlhé lehoty realizácie týchto projektov a úrovne kapitálových investícií, ktoré sú v nich už viazané, sa vyžadujú dostatočné a konzistentné finančné záväzky v rámci finančných plánovacích období;

Správne zručnosti pre pracovníkov zajtrajška

61.   zdôrazňuje, že ak by sa krátkodobo neinvestovalo riadnym spôsobom do vzdelávania a celoživotného učenia, mohlo by to zhoršiť a predĺžiť krízu, keďže občania nebudú mať zručnosti potrebné pre pracovné miesta v novom znalostnom hospodárstve; naliehavo preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala verejné investície v týchto oblastiach; pripomína, že miera predčasného ukončovania školskej dochádzky a obmedzený prístup k vyššiemu a univerzitnému vzdelaniu sú základné faktory vytvárania vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti a sú pohromou pre sociálnu súdržnosť; v tejto súvislosti je presvedčený o naliehavej potrebe posilniť väzby medzi vzdelávaním, výskumom a vývojom a zamestnanosťou;

62.   upozorňuje na dôležitosť zodpovedajúceho financovania vzdelávania, programov mobility pre mladých ľudí, programov odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, presadzovania rodovej rovnosti, ako aj opatrení zameraných na prispôsobenie trhu práce, keďže to predstavuje významný príspevok k boju proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a nezamestnanosti a k dosiahnutiu hlavných cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že v súvislosti s prechodom k udržateľnej spoločnosti v nadchádzajúcich rokoch sa predpokladá, že sa náležite zohľadní význam podpory nových ekologických pracovných miest, pričom bude v tomto smere potrebná nová odborná príprava;

63.   zastáva názor, že hlavná iniciatíva za nové zručnosti a pracovné miesta by mala umožniť väčšie zameranie na najviac ohrozené skupiny a osoby s ťažkosťami v oblasti prístupu na trh práce, ako sú Rómovia; zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 v sociálnej oblasti a v oblasti cieľov zamestnanosti; preto sa domnieva, že ESF by sa mal považovať za politickú prioritu a mal by byť náležite financovaný; podporuje, aby sa ESF používal strategickejším spôsobom na podporu rodovej rovnosti, prístupu na trh práce, opätovného začleňovania a boja proti nezamestnanosti, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým druhom diskriminácie;

Súdržnosť pre rast a zamestnanosť

64.   zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu politiky súdržnosti, keďže táto politika predstavuje dobre zabehnutý mechanizmus zabezpečovania rastu a zamestnanosti, je významným nástrojom konvergencie, trvalo udržateľného rozvoja a solidarity a za posledné desaťročia je jednou z najvýznamnejších, najviditeľnejších a najúspešnejších politík Únie; poukazuje však na to, že moderná politika súdržnosti sa musí podrobiť niekoľkým štrukturálnym reformám, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie, reagovať na hlavné výzvy, ktorým čelí Únia, a podporovať väzby s ostatnými existujúcimi politikami a nástrojmi; je presvedčený, že politika súdržnosti EÚ by mala ostať celoeurópskou politikou poskytujúcou prístup k zdrojom, skúsenosti a pomoc všetkým regiónom EÚ;

65.   pripomína, že politika súdržnosti získala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zakotvením územnej súdržnosti v nej väčší význam, v tejto súvislosti sa domnieva, že všetky formy územnej spolupráce (cezhraničná, nadnárodná, medziregionálna) sa musia posilniť; zdôrazňuje, že treba riešiť aj spoluprácu a stratégie na makroregionálnej úrovni;

66.   zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu politiky súdržnosti pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a domnieva sa, že dobrá samostatná politika súdržnosti je predpokladom úspešného vykonávania tejto stratégie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti výrazne prispieva z dôvodu svojej horizontálnej povahy ku všetkým trom prioritám stratégie Európa 2020, konkrétne k zabezpečeniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a že by sa to malo zohľadniť v štruktúre ďalšieho VFR tým, že sa odmietne akékoľvek rozdrobovanie tejto politiky do rôznych rozpočtových položiek a podpoložiek; pripomína však, že politika súdržnosti EÚ má vlastné poslanie a ciele stanovené v článku 174 ZFEÚ, ktoré presahujú stratégiu Európa 2020; zdôrazňuje, že toto poslanie a tieto ciele by sa mali v ďalšom programovom období zachovať, a to najmä so zreteľom na pretrvávajúcu potrebu hospodárskeho, sociálneho a územného zbližovania v Únii;

67.   zdôrazňuje, že úspešná a posilnená politika súdržnosti si vyžaduje adekvátne financovanie a že sumy, ktoré sú na ňu vyčlenené v súčasnom období finančného plánovania, by sa mali v budúcom období aspoň zachovať, aby sa zintenzívnilo úsilie o zníženie rozvojových rozdielov medzi regiónmi EÚ; opätovne pripomína, že v tejto súvislosti dôrazne žiada, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci zabezpečilo, že neminuté a zrušené prostriedky zo zdrojov určených na politiku súdržnosti zostanú v rozpočte EÚ a nebudú sa vracať sa členským štátom; pripomína svoje stanovisko, podľa ktorého musí HDP na obyvateľa zostať hlavným kritériom na určovanie oprávnenosti využívať pomoc v oblasti regionálnej politiky;

68.   domnieva sa, že členské štáty a regióny by mali sústreďovať zdroje na úrovni EÚ a členských štátov na malý počet priorít a projektov, ktoré majú skutočne európsky význam, ako sú výskum a vývoj a inovácie, aby mohli reagovať na osobitné výzvy, pred ktorými stoja; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia vypracovala konkrétne návrhy, ktoré sa budú v rámci priorít stratégie Európa 2020 intenzívne zameriavať na financovanie súdržnosti, a domnieva sa, že by sa mal zaviesť systém, ktorý bude v porovnaní so súčasným „účelovým viazaním“ väčšmi orientovaný na výsledky, pričom treba zabezpečiť, aby sa riadne zohľadňovali potreby a priority jednotlivých regiónov; v tomto zmysle víta zámer Komisie, aby sa s každým členským štátom a jeho regiónmi alebo priamo s regiónmi dohodli osobitné podmienky plnenia stanovených cieľov, a to v súlade so zmluvami o rozvojovom a investičnom partnerstve a operačnými programami;

69.   je pevne presvedčený o význame integrovaného politického prístupu a domnieva sa, že všetky investície špecifické pre jednotlivé odvetvia v budúcom VFR by mali byť koordinované s investíciami realizovanými v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje preto, že treba zlepšiť koordináciu, obmedziť zbytočné prekrývanie a vytvoriť tesnejšie väzby medzi EFRR, ESF, Kohéznym fondom, EPFRV a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu predchádzať tiež zdvojovaniu úsilia a zlepšiť koordináciu medzi Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii a ESF; verí preto, že vytvorenie spoločného strategického rámca, ktorý stanoví investičné priority pre všetky tieto fondy, predstavuje dôležitý krok týmto smerom; domnieva sa tiež, že koordinácia musí prebiehať na všetkých úrovniach tvorby politiky od strategického plánovania až po ich plnenie; je presvedčený, že ESF musí zostať neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti vo všetkých etapách plánovania, uskutočňovania a riadenia;

70.   domnieva sa, že mestské oblasti ako miesta s vysokou koncentráciou problémov (nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, zhoršovanie životného prostredia, migrácia) môžu zohrávať významnú úlohu v rámci regionálneho rozvoja a prispievať k riešeniu otázky hospodárskych a sociálnych rozdielov; preto zdôrazňuje potrebu viditeľnejšieho a cielenejšieho prístupu k mestskému rozmeru politiky súdržnosti pri súčasnom zabezpečení vyvážených podmienok pre synergický rozvoj mestských, prímestských a vidieckych oblastí;

71.   uznáva, že podľa zmluvy by sa mala osobitná pozornosť venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovy, cezhraničné a horské regióny, ako aj najvzdialenejšie regióny; domnieva sa, že zdroje a možnosti, ktoré možno nájsť v týchto regiónoch, môžu zohrávať významnú úlohu v budúcej konkurencieschopnosti Európskej únie; zdôrazňuje preto, že tieto oblasti, ktoré čelia výzvam, by sa mali uznávať aj v budúcom viacročnom finančnom rámci; domnieva sa, že pre regióny postihnuté trvalými znevýhodneniami je potrebné vypracovať osobitnú stratégiu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010;

72.   pripomína, že jedna z hlavných kritík namierených proti politike súdržnosti sa týka zložitosti jej pravidiel; trvá na tom, že je dôležité krížovo financovať a zjednodušiť pravidlá a postupy tejto politiky, na zredukovaní komplexnosti a administratívnych prekážok a na sprehľadnení a zefektívnení prideľovania zdrojov mestám, samosprávam a regiónom; zdôrazňuje, že systémy auditu a kontroly by mali spĺňať najprísnejšie normy, aby bolo možné odhaľovať a rýchlo trestať prípady zneužitia; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou proporcionality by frekvencia previerok mala zodpovedať riziku nezrovnalostí;

73.   žiada zlepšenie systémov monitorovania a hodnotenia z hľadiska ich vykonávania; zdôrazňuje, že zásada partnerstva by mala v tomto zlepšení zohrávať kľúčovú úlohu a je nutné ju v rámci zjednodušovania aktualizovať; domnieva sa, že vypracovanie konkrétnych a merateľných ukazovateľov výsledkov je podmienkou merania reálne dosiahnutého pokroku smerom k dohodnutým cieľom; víta návrhy Komisie, aby sa ku každému operačnému programu vypracovalo hodnotenie ex ante, priebežné hodnotenie a hodnotenie vplyvu; pripomína, že ďalšie zásady politiky súdržnosti, ako je pravidlo spolufinancovania, viacúrovňové riadenie, prístup zdola nahor, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a doplnkovosť, sa ukázali ako dôležité a mali by sa zachovať v budúcom VFR;

74.   vyzýva Komisiu, aby počas trvania ďalšieho programového obdobia vytvorila prechodnú kategóriu pre regióny, ktorých HDP na obyvateľa sa pohybuje na úrovni medzi 75 % a 90 % HDP EÚ, čo by im zabezpečilo jasnejší štatút a bezpečnejší rozvoj; žiada Komisiu, aby predložila ďalšie informácie o rozpočtových dôsledkoch takejto možnosti; vyzýva Komisiu, aby tiež vypracovala konkrétne návrhy na posilnenie rovnocenného postavenia týchto regiónov a iných regiónov na rovnakom stupni rozvoja; zdôrazňuje, že tieto prechodné opatrenia na ďalšie programové obdobie určené pre regióny, na ktoré sa prestane vzťahovať cieľ Konvergencia, a pre regióny, v ktorých sa HDP na obyvateľa pohybuje od 75 % do 90 % priemeru EÚ, by sa nemali zaviesť na úkor regiónov, ktorých sa v súčasnosti týkajú ciele Konvergencia (cieľ 1) a konkurencieschopnosť (cieľ 2), ani na úkor cieľa Európska územná spolupráca (cieľ 3);

75.   varuje pred podmienením Kohézneho fondu sankciami v rámci makroekonomických ukazovateľov spojených s Paktom o stabilite a raste, pretože by to bolo v rozpore so základnými cieľmi politiky súdržnosti, konkrétne so zmenšovaním regionálnych rozdielov; zdôrazňuje preto potrebu zintenzívniť dohľad s cieľom zabezpečiť, aby sa štrukturálne financovanie používalo v súlade s právnymi predpismi EÚ a plánovanými cieľmi;

76.   je mimoriadne znepokojený pomalým štartom operačných programov na začiatku jednotlivých programových období, čo je okrem iného spôsobené ich prekrývaním so záverečnou fázou predchádzajúcich programov; upozorňuje na skutočnosť, že je potrebné včas vyriešiť tento problém, a to úpravou faktorov prispievajúcich k týmto oneskoreniam; poukazuje preto na potrebu zabezpečiť určitú kontinuitu medzi programovými obdobiami, pokiaľ ide o zriaďovanie riadiacich a kontrolných systémov a orgánov v členských štátoch;

77.   nabáda miestne a regionálne orgány, aby v čo najväčšej miere využívali inovatívne finančné nástroje, okrem iného revolvingové fondy v oblasti opatrení v záujme energetickej efektívnosti; žiada, aby sa tieto finančné nástroje zjednodušili, ale aby takisto podliehali väčšej demokratickej kontrole;

Hospodárenie s prírodnými zdrojmi a udržateľný rozvoj
Spoločná poľnohospodárska politika

78.   potvrdzuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by sa mala upraviť tak, aby prispievala aj k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a aby k nim mohli hodnotným, osobitným a doplňujúcim spôsobom prispievať oba jej piliere; zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika je pevne zakotvená v Lisabonskej zmluve, ktorá vymedzuje jej ciele a úlohy;

79.   zdôrazňuje, že okrem základnej úlohy súčasnej a zreformovanej SPP, ktorou je zaisťovanie potravinovej bezpečnosti EÚ, ako aj celosvetových dodávok potravín v čase rastúcich cien potravín a nedostatku potravín, je jej úlohou aj zabezpečovanie rôznych verejných statkov nad rámec poľnohospodárskych trhov, ako napríklad zachovávanie produktivity poľnohospodárskej pôdy v celej Európe, formovanie rozmanitosti krajinného prostredia, posilňovanie biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat, zmierňovanie vplyvov zmeny klímy, ochrana pôdy a vody, boj proti vyľudňovaniu vidieka, chudobe a segregácii, vytváranie pracovných miest a poskytovanie služieb všeobecného záujmu vo vidieckych oblastiach, prispievanie k udržateľnejšej výrobe potravín a podporovanie obnoviteľných zdrojov energie;

80.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa zamerajú na účinnejšie a efektívnejšie vyčleňovanie a využívanie rozpočtových zdrojov tejto politiky, okrem iného prostredníctvom spravodlivého rozdeľovania priamych platieb medzi členské štáty, regióny a poľnohospodárov, a to posilňovaním podmienenosti so zameraním na zabezpečenie verejných statkov, ktoré spoločnosť očakáva, a cielenejšími platbami v záujme zabezpečenia najlepšej návratnosti verejných peňazí; zdôrazňuje potrebu zachovania systému dvoch pilierov SPP v záujme zjednodušenia vykonávacích mechanizmov;

81.   podporuje potravinovú sebestačnosť rozvojových krajín; pripomína záväzok prijatý členmi WTO počas ministerskej konferencie v Hong Kongu v roku 2005 dosiahnuť odstránenie všetkých foriem vývozných dotácií; domnieva sa, že nová spoločná poľnohospodárska politika musí byť v súlade s koncepciou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako ju používa EÚ; domnieva sa, že Únia už nesmie používať vývozné dotácie na poľnohospodárske výrobky a musí naďalej s krajinami, ktoré sú významnými výrobcami poľnohospodárskych výrobkov, koordinovať úsilie o obmedzenie dotácií, ktoré narúšajú obchod;

82.   trvá na tom, že vzhľadom na širokú škálu úloh a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať;

83.   požaduje zvýšenú koordináciu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a ďalších kohéznych a štrukturálnych fondov s cieľom posilniť teritoriálny prístup; žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy toho, ako by sa dala dosiahnuť lepšia súčinnosť so zreteľom na financovanie činností, ktoré nesúvisia s poľnohospodárstvom, v rámci EPFRV a ďalších príslušných nástrojov; očakáva, že výdavky spojené s diverzifikáciou ekonomiky v regiónoch, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, sa počas budúceho VFR zvýšia;

Rybné hospodárstvo

84.   zdôrazňuje že zdroje rybného hospodárstva sú verejným statkom, ktorý je životne dôležitý pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť; upozorňuje na skutočnosť, že sektor rybného hospodárstva a akvakultúry a s ním súvisiace činnosti sú často hlavným zdrojom obživy a udržateľnej zamestnanosti v pobrežných, ostrovných a odľahlých regiónoch; domnieva sa, že na dosiahnutie strednodobých a dlhodobých cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva stabilného, trvalo udržateľného a životaschopného sektora rybného hospodárstva –, podporu obnovy jeho populácie rýb a boj so sociálnymi aspektmi spojenými s obmedzením rybolovného úsilia bude reformovaná spoločná politika rybného hospodárstva po roku 2013 vyžadovať primerané finančné zdroje; uznáva potrebu lepšej koordinácie s politikou súdržnosti; zdôrazňuje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo by sa mal použiť na podporu udržateľných rybolovných praktík v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výlovu a na zachovanie morských ekosystémov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť sektoru maloobjemového rybolovu;

Životné prostredie, zmena klímy a efektívne využívanie zdrojov

85.   zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať vedúcu úlohu pri transformácii smerom k udržateľnému hospodárstvu a presadzovať prechod na udržateľnú spoločnosť s konkurencieschopným európskym priemyslom a dostupnými cenami energie, aby zabezpečila čisté a zdravé životné prostredie; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť okrem iného znížením spotreby energie vo všetkých odvetviach, predpokladom čoho sú dobre fungujúci vnútorný trh s energiou a infraštruktúra, decentralizáciou dodávok energií, zvýšeným využívaním obnoviteľných energií, zvýšenou ochranou biodiverzity a zabezpečením odolnosti ekosystému;

86.   zdôrazňuje, že program LIFE+ sa úspešne realizuje a že sa preukázal jeho význam pre zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia; vyzdvihuje potrebu pokračovať v dobre finančne dotovaných programoch pre ochranu prírody a biodiverzity v záujme splnenia environmentálnych cieľov EÚ, najmä pokiaľ ide o programy LIFE+ a NATURA 2000;

87.   zdôrazňuje, že je potrebné uplatniť horizontálny prístup, kombinovať opatrenia na boj proti zmene klímy a zníženie objemu emisií skleníkových plynov – predovšetkým opatrenia v oblasti energetických úspor – vo všetkých príslušných oblastiach politík vrátane vonkajších politík; je presvedčený, že dobre cielené stimuly ako podmienenosť výdavkov EÚ a právna úprava sú kľúčovými prvkami pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v tejto oblasti; domnieva sa preto, že klimatické opatrenia by mali byť začlenené do všetkých príslušných výdavkových kapitol vrátane externých kapitol a v prípade nových projektov by sa mali vykonávať hodnotenia vplyvov na klímu; domnieva sa, že do opatrení na zmierňovanie vplyvov zmeny klímy a inovácií v oblasti klímy by sa mal investovať väčší podiel príjmov z európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami;

88.   domnieva sa, že jedným z kľúčových cieľov stratégie Európa 2020 je riešenie otázky udržateľnosti, a to zavedením environmentálnych kritérií a zvýšením efektívnosti využívania zdrojov a energií s cieľom bojovať proti zmene klímy;

89.   v tejto súvislosti podporuje návrh predložený Komisiou v rámci preskúmania rozpočtu, aby sa zaviedla povinnosť transparentným spôsobom identifikovať prípady, kde sektorové programy podporili klimatické a energetické ciele 20/20/20 stanovené v stratégii Európa 2020 a prispeli k dosiahnutiu cieľov hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje;

90.   zdôrazňuje celosvetovú zodpovednosť EÚ v boji proti zmene klímy; pripomína, že záväzky vyplývajúce z dohôd z Kodane a z Cancúnu, ktorých cieľom je pomáhať rozvojovým krajinám pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy, musia byť voči existujúcej rozvojovej pomoci nové a doplnkové, pričom sa medzi týmito dvoma politikami musí zachovať primeraná miera konzistentnosti; navrhuje, aby sa na tento účel vytvorili nové programy; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, ktorý považuje za potrebné, aby sa v rámci rozpočtu EÚ zachovalo financovanie všetkých európskych politík; žiada začlenenie medzinárodných záväzkov EÚ v oblasti zmeny klímy do rozpočtu EÚ s cieľom dosiahnuť maximálny pákový efekt zdrojov Spoločenstva;

Energetika

91.   je presvedčený, že podiel energetiky v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa mal zvýšiť; je presvedčený o tom, že technológie energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a úspor energie by mali byť kľúčovými prioritami, a žiada zodpovedajúce zvýšenie finančných prostriedkov EÚ v týchto oblastiach; žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne referenčné hodnoty, zabezpečila splnenie dohodnutých cieľov a aby umožnila ich efektívne monitorovanie v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík a prostredníctvom osobitných plánov, ako napr. národných plánov energetickej efektívnosti;

92.   zdôrazňuje nevyhnutnosť zvýšenia financovania výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností v oblasti energetiky s cieľom vyvinúť udržateľnú energiu dostupnú pre všetkých; požaduje, aby sa počas budúceho VFR v plnej miere uplatňoval už prijatý Európsky strategický plán pre energetické technológie (plán SET) a aby bol primerane financovaný;

Spojená Európa

93.   so zreteľom na obrovské finančné potreby oblastí dopravnej a energetickej infraštruktúry a so zreteľom na pozitívne externality týchto projektov zdôrazňuje potrebu vytvoriť stimulujúci regulačný rámec na podporu verejných a súkromných dlhodobých investícií do týchto oblastí; žiada, aby sa v spolupráci s dlhodobými investormi vytvorili inovačné finančné nástroje;

Transeurópske energetické siete

94.   poukazuje na to, že pri rozhodovaní o financovaní energetickej infraštruktúry je potrebné uprednostňovať energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať a aktualizovať európsku energetickú infraštruktúru, vyvíjať inteligentné siete a budovať prepojenia, ktoré sú podmienkou na realizáciu vnútorného trhu s energiami, diverzifikáciu zdrojov a trás s tretími krajinami, zvýšenie bezpečnosti dodávok, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy; berie na vedomie odhady, že v tejto oblasti sú do roku 2020 potrebné značné investície vo výške približne 1 000 miliárd EUR, a to najmä v záujme zabezpečenia prenosovej kapacity vrátane novej výrobnej kapacity a investícií do energetických sietí; konštatuje, že pri súčasných svetových cenách energie môžu potrebné významné investície pochádzať v hlavnej miere zo súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu maximalizovať vplyv európskeho financovania a príležitosti, ktoré pre financovanie kľúčových prioritných vnútroštátnych a cezhraničných projektov európskej energetickej infraštruktúry predstavujú štrukturálne fondy a inovačné finančné nástroje; zdôrazňuje, že inovačné finančné nástroje v tejto oblasti si vyžadujú pridelenie významného objemu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie;

Doprava a transeurópske dopravné siete

95.   zdôrazňuje, že investície do účinnej dopravnej infraštruktúry zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane konkurencieschopnosti Európy a pri zaisťovaní dlhodobého hospodárskeho rastu v období po kríze; domnieva sa, že transeurópske dopravné siete (TEN-T) majú zásadný význam pre zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a poskytujú dôležitú európsku pridanú hodnotu, keďže prispievajú k zlepšeniu prístupnosti a interoperability rôznych častí EÚ tým, že zaručujú cezhraničné spojenia a odstraňujú problémové úseky, zlepšujú využívanie systémov riadenia dopravy a informačných systémov a zaisťujú intermodalitu cezhraničnej infraštruktúry, do ktorej by jednotlivé členské štáty samy neinvestovali; domnieva sa, že TEN-T by mali predstavovať skôr skutočnú európsku základnú sieť než zhluk národných projektov a že financovanie hlavných projektov by sa malo posudzovať a prehodnocovať vzhľadom na reálne napredovanie a európsku pridanú hodnotu; je preto pevne presvedčený, že TEN-T by mali byť kľúčovou prioritou v budúcom viacročnom finančnom rámci;

96.   domnieva sa, že podmienenosť by sa mala zvýšiť zavedením zásady „využiť, alebo stratiť“ (rušenie viazanosti); domnieva sa, že v prípade, keď pridelené finančné prostriedky neboli využité, mali by nevyužité prostriedky alebo prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, pochádzajúce z prostriedkov na dopravu zostať v rozpočte EÚ a nemali by sa vracať členským štátom;

97.   pripomína, že na sieť TEN-T budú v rokoch 2007 až 2020 potrebné celkové investície vo výške 500 miliárd EUR; domnieva sa preto, že v budúcom VFR treba zvýšiť finančné prostriedky určené na TEN-T a zlepšiť koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi, ako aj medzi prostriedkami, ktoré sú k dispozícii na TEN-T, a financovaním projektov v oblasti dopravy v rámci politiky súdržnosti a územnej spolupráce, čím sa budú lepšie využívať zdroje financovania; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu pri financovaní týchto projektov zohrávať aj inovačné finančné nástroje vrátane verejno-súkromných partnerstiev a projektových dlhopisov; domnieva sa, že použitie výdavkov z Kohézneho fondu by malo byť podmienené dodržiavaním základných zásad európskej dopravnej politiky; domnieva sa, že financovanie siete TEN-T by malo aktívne spájať ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj povinnosti súvisiace s udržateľným rozvojom, aby sa splnili ciele stratégie Európa 2020, a mala by sa v ňom čo najviac uprednostňovať nízkouhlíková doprava;

98.   vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy najmä potrebu presunu nákladnej a osobnej prepravy k udržateľnejším a efektívnejším formám dopravy pri súčasnom zabezpečení efektívnej komodality; domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť skutočnú jednotnú európsku železničnú politiku a zabezpečiť výraznejšie využívanie vnútrozemskej lodnej dopravy a námornej dopravy na krátke vzdialenosti musí nadchádzajúca revízia usmernení TEN-T nájsť riešenia pre interoperabilitu medzi vnútroštátnymi, ako aj cezhraničnými železničnými systémami a mala by zaviesť podmienenosť výdavkov EÚ;

Cestovný ruch

99.   pripomína, že cestovný ruch je podľa Lisabonskej zmluvy novou kompetenciou EÚ, čo by sa malo odraziť aj v budúcom VFR; zdôrazňuje významný prínos cestovného ruchu pre európsku ekonomiku a domnieva sa, že európska stratégia v oblasti cestovného ruchu by sa mala zameriavať na zvyšovanie konkurencieschopnosti tohto odvetvia a mala by mať v ďalšom období primeranú finančnú podporu;

Námorná politika

100.   uznáva, že moria a oceány budú mať v budúcnosti v oblasti celosvetového hospodárskeho rastu čoraz zásadnejšiu úlohu; domnieva sa, že je nevyhnutné uskutočňovať integrovanú námornú politiku, ktorá by mala smerovať k riešeniu problémov, ktorým čelia pobrežné oblasti a morské oblasti, a podporovať „modrý rast“ a udržateľné námorné hospodárstvo; žiada, aby EÚ zvýšila svoje úsilie o podporu ambicióznej námornej politiky EÚ, ktorá Európe umožní presadzovať jej medzinárodnú pozíciu v tomto strategickom sektore; trvá na tom, aby sa v prospech tejto politiky zabezpečili adekvátne rozpočtové prostriedky;

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť
Podpora európskej kultúry a rozmanitosti

101.   zdôrazňuje, že podporovanie občianstva Únie má priamy vplyv na každodenný život Európanov a prispieva k lepšiemu chápaniu možností, ktoré poskytujú politiky Únie, ako aj ich základných práv zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách; je presvedčený, že v oblasti občianstva je nutné zaručiť adekvátne financovanie;

102.   poukazuje na to, že politiky týkajúce sa mládeže a kultúry majú zásadný význam a patria medzi hlavné priority, ktoré treba uznať pre ich pridanú hodnotu a úsilie zamerané na občanov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali rastúci význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre európske hospodárstvo a ich pozitívny vplyv na ďalšie odvetvia hospodárstva; dôrazne poukazuje na to, že plný potenciál týchto politík možno realizovať len vtedy, keď im bude poskytnutá zodpovedajúca úroveň financovania, a požaduje plné využitie ich potenciálu v rámci politiky rozvoja vidieka a politiky súdržnosti;

103.   pripomína význam športu pre zdravie, hospodársky rast, zamestnanosť, cestovný ruch a sociálne začlenenie, ako aj skutočnosť, že na základe článku 165 ZFEÚ získava EÚ v tejto oblasti nové právomoci; víta oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012 ) ako prvý krok pri posudzovaní pridanej hodnoty športu, a najmä každodenného cvičenia, a pri zameraní sa na spoločenský, hospodársky a organizačný rozmer športu;

Politika týkajúca sa mládeže

104.   zdôrazňuje, že mládež by mala pre Úniu predstavovať pevnú prioritu a že aspekt týkajúci sa mládeže mal byť v politikách a programoch EÚ viditeľný a posilnený; domnieva sa, že mládež by sa mala vnímať ako prierezová téma EÚ vytvárajúca synergie medzi rozličnými oblasťami politiky, ktoré sa týkajú mládeže, vzdelávania a mobility; víta hlavnú iniciatívu Mládež v pohybe ako základ stratégie EÚ 2020; zdôrazňuje najmä, že programy týkajúce sa mládeže, ako sú Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii, ktoré sú vysoko efektívne vzhľadom na nízke náklady na príjemcu, by sa mali v budúcom VFR zachovať ako samostatné programy a že si zaslúžia oveľa vyššie investície;

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

105.   zdôrazňuje, že vytvorenie pevnej kultúry základných práv a rovnosti, ako sú zakotvené v Lisabonskej zmluve, musí ostať pre Európu prioritou; zdôrazňuje, že aj keď sa v rámci rozpočtu musia tieto hodnoty uplatňovať všeobecne, treba zaručiť adekvátne cielené financovanie;

106.   konštatuje, že hospodársky, kultúrny a sociálny rast Únie sa môže uskutočniť len v stabilnom, zákonnom a bezpečnom prostredí, v ktorom sú dodržiavané a presadzované základné práva a zaručené občianske slobody; domnieva sa preto, že efektívne politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sú nevyhnutým predpokladom hospodárskej obnovy a kľúčovým prvkom v širšom politickom a strategickom kontexte; zdôrazňuje význam začlenenia priorít EÚ v oblasti vnútorných vecí do vonkajšieho rozmeru Únie vrátane európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na vplyv, ktorý bude mať rastúca migrácia na vývoj politík EÚ voči tretím krajinám; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania politík v oblasti prisťahovalectva, azylu a bezpečnosti a tiež zohľadňovania priorít EÚ pri ich uskutočňovaní;

107.   zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu k naliehavým otázkam prisťahovalectva a azylu, ako aj k riadeniu vonkajších hraníc Európskej únie, a to s dostatočnými finančnými prostriedkami a podpornými nástrojmi na zvládnutie núdzových situácií dostupnými v duchu dodržiavania ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi a rešpektujúcimi zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a jasné vymedzenie úloh; konštatuje, že v tejto súvislosti je potrebné náležitým spôsobom zohľadniť náročnejšie úlohy, pred ktorými stoja agentúra Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl a fondy programu Solidarita a riadenie migračných tokov;

108.   konštatuje, že podiel financovania určeného na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je v rozpočte Únie relatívne malý, a zdôrazňuje, že v budúcom VFR musia byť na tieto politiky vyčlenené primerané a objektívne odôvodnené prostriedky, aby Únia mohla vykonávať svoje činnosti, a to najmä tie, ktoré sa týkajú nových úloh uvedených v Štokholmskom programe a v Lisabonskej zmluve;

109.   zdôrazňuje potrebu vytvoriť väčšie synergie medzi jednotlivými fondmi a programami a poukazuje na skutočnosť, že zjednodušenie správy fondov a povolenie krížového financovania umožnia vyčleniť na spoločné ciele viac prostriedkov; víta zámer Komisie obmedziť celkový počet rozpočtových nástrojov v rámci vnútorných vecí na dvojpilierovú štruktúru, a to pokiaľ možno v rámci zdieľaného hospodárenia; domnieva sa, že tento prístup môže významne prispieť k výraznejšiemu zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti súčasných fondov a programov; zdôrazňuje však potrebu zabezpečiť, aby sa nemiešali rôzne ciele politík v oblasti vnútorných vecí;

Globálna Európa

110.   opäť pripomína svoje hlboké znepokojenie nad chronicky nedostatočným financovaním a obzvlášť akútnymi problémami s flexibilitou pri vykonávaní vonkajších činností Únie z dôvodu nepredvídateľnej povahy vonkajších udalostí a opakujúcich sa medzinárodných kríz a núdzových situácií; zdôrazňuje preto potrebu prekonať rozdiel medzi ambíciami a zdrojmi v oblasti zahraničnej politiky tým, že sa zabezpečia adekvátne finančné zdroje a efektívne mechanizmy flexibility, aby mohla Únia reagovať na celosvetové výzvy a nepredvídateľné udalosti; opakuje svoju výzvu, aby požiadavky na rozpočet vyplývajúce z akýchkoľvek nových záväzkov a úloh prijatých Úniou boli nad rámec naplánovaných súm, aby sa predišlo ohrozeniu existujúcich priorít;

111.   poukazuje na rozpor medzi úrovňou globálnej finančnej pomoci Únie a jej často obmedzeným vplyvom v príslušných rokovaniach a zdôrazňuje potrebu posilniť politickú úlohu Únie a jej vplyv v medzinárodných inštitúciách a fórach; domnieva sa, že EÚ by si mala zabezpečiť takú politickú úlohu, ktorá bude úmerná finančnej podpore, akú poskytuje;

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

112.   konštatuje, že ESVČ je vo fáze budovania; poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Rady z 26. júla 2010 by „zriadenie ESVČ malo vychádzať zo zásady nákladovej efektívnosti zameranej na rozpočtovú neutralitu“(6) ; zdôrazňuje, že nová služba by mala byť vybavená dostatočnými finančnými prostriedkami, aby EÚ mohla splniť svoje ciele a zastávať svoju úlohu globálneho aktéra; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby nová služba v plnej miere využívala dosiahnuté zvýšenie efektívnosti vyplývajúce zo spájania zdrojov na úrovni Únie, ako aj synergie s členskými štátmi, s cieľom zabrániť zdvojeniam, existujúcemu alebo prípadnému prekrývaniu, nezrovnalostiam a nesúladu a dosiahnuť zníženia prostriedkov a úspory vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a prejaviť tak skutočnú pridanú hodnotu diplomacie Únie;

Zmierňovanie chudoby

113.   pripomína, že termín na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a kolektívneho cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) v roku 2015 spadá do obdobia budúceho viacročného finančného rámca; zdôrazňuje preto, že je potrebná celková primeraná úroveň rozvojovej pomoci a financovania, aby Únia a jej členské štáty plnili svoje záväzky v oblasti medzinárodného rozvoja vrátane finančných záväzkov prijatých v rámci dohôd z Kodane a Cancúnu; okrem toho zdôrazňuje, že aj budúce záväzky týkajúce sa výdavkov na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy alebo pri prispôsobovaní sa jej dôsledkom musia byť doplnkové, pričom je nutné zachovať primeraný stupeň konzistentnosti medzi oboma politikami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli okamžité kroky na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a splnili svoje záväzky v oblasti rozvoja;

114.   zdôrazňuje, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi priamou rozpočtovou podporou na jednej strane a financovaním udržateľných projektov na strane druhej; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc by sa mala vynakladať inkluzívnym spôsobom tak, aby sa dostala k najviac marginalizovaným a vylúčeným skupinám;

115.   opäť požaduje zahrnutie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu, keďže by to zvýšilo súdržnosť a transparentnosť; trvá však na tom, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ musí viesť k celkovému zvýšeniu rozpočtu EÚ o sumu, ktorá bola pôvodne plánovaná na financovanie ERF;

116.   domnieva sa, že Európska komisia/ESVČ by mali systematicky hodnotiť vplyv pomoci EÚ v záujme zvýšenia účinnosti rozvojovej pomoci pochádzajúcej z EÚ a zlepšenia synergií medzi rozvojovou pomocou poskytovanou EÚ a členskými štátmi v súlade s Parížskou deklaráciou;

117.   považuje za dôležité, aby rozvojová pomoc, ktorú poskytuje EÚ, podporovala udržateľný rozvoj v prijímajúcich krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia a stanoviť kritériá, ktoré budú rešpektovať tento cieľ;

118.   konštatuje, že najvyšší podiel najchudobnejších ľudí na svete žije v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách; v záujme motivácie týchto vlád k lepšej angažovanosti, pokiaľ ide o znižovanie chudoby na vlastnom území, však trvá na tom, že by sa mali postupne zaviesť alternatívne systémy rozvojovej spolupráce s týmito krajinami, napríklad spolufinancovanie;

Presadzovanie hodnôt a záujmov EÚ v celom svete

119.   zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ by mala byť založená na základných zásadách a hodnotách Únie, konkrétne na demokracii, dodržiavaní ľudských práv, rôznorodosti, základných slobodách a zásadách právneho štátu; znovu opakuje potrebu poskytnúť Únii vhodnejšie a cielenejšie prostriedky na podporu týchto hodnôt na celom svete a na rozširovanie priestoru mieru a stability v jej susedstve; zdôrazňuje osobitný prínos dosiahnutý prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

120.   domnieva sa, že EÚ má v rámci medzinárodného spoločenstva osobitnú zodpovednosť za presadzovanie bezpečnosti, demokracie a prosperity v krajinách susediacich s Európou, ktorých hospodársky rozvoj a pokrok v oblasti stability sú v priamom záujme EÚ; domnieva sa preto, že budovanie úzkych a účinných vzťahov so susednými krajinami by malo zostať prioritou v programe vonkajšej činnosti Únie; zdôrazňuje, že zvýšené finančné záväzky sú potrebné na to, aby sa Únia mohla venovať hlavným úlohám – podpore demokratických zmien a konsolidácie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv – a aby plnila vysoké očakávania vyplývajúce z tejto morálnej zodpovednosti; zároveň sa domnieva, že cielenejšie využívanie prostriedkov je minimálne tak dôležité ako výška financovania; žiada preto na zvýšenie podmienenosti programov pomoci EU s cieľom zlepšiť demokratický vývoj a riadne rozpočtové hospodárenie, znížiť úroveň korupcie a posilneniť schopnosť využívať podporu EÚ transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom;

121.   konštatuje, že EÚ sa približuje k novému kolu rozšírenia, a to najmä smerom na západný Balkán; vyzýva, aby sa v rámci budúceho VFR zohľadnili náklady na budúce rozširovania, konkrétne prostredníctvom primeraného financovania nástroja predvstupovej pomoci; domnieva sa, že nástroj predvstupovej pomoci by mal uprednostňovať podporu zlepšení, ktoré musia kandidátske krajiny uskutočniť na to, aby dosiahli súlad s acquis communautaire, a mal by uľahčiť využívanie prostriedkov EÚ určených najmä pre občiansku spoločnosť, sociálnych partnerov, menšiny, MVO, na kultúrne dedičstvo a pre miestne a regionálne orgány;

122.   upozorňuje, že Únia potrebuje urýchlene prispôsobiť svoju politiku rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám a vytvárať s nimi nové strategické partnerstvá; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla politický nástroj zameraný na činnosti, ktoré nesúvisia s oficiálnou rozvojovou pomocou, ale spadajú do oblasti spoločného záujmu;

123.   zastáva názor, že z hľadiska rastúcich celosvetových výziev a celosvetovej zodpovednosti Únie, najmä so zreteľom na súčasný politický vývoj v arabskom svete, sa reštrukturalizácia vonkajších finančných nástrojov EÚ stáva nevyhnutnou; presadzuje preto prepracovanie a strategickejšie uplatňovanie jej vonkajších nástrojov, ako aj rozvoj nových foriem spolupráce a mechanizmov plnenia spoločne s partnerskými krajinami s cieľom zvýšiť vplyv a viditeľnosť vonkajšej činnosti EÚ a dosiahnuť celkový cieľ výraznejšej jednotnosti a súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje, že budúci VFR by mal podporovať súdržnosť politík, a to najmä tým, že zabezpečí, aby politiky a výdavky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, obchodu a energetiky neboli v priamom rozpore s cieľmi rozvojovej politiky;

Reakcia na krízové situácie

124.   znovu opakuje, že predchádzanie krízam a ich riadenie sú hlavnými prioritami EÚ; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť v tejto súvislosti účinné a adekvátne financované nástroje; zastáva názor, že súčasný nástroj stability je aj naďalej dôležitým prostriedkom na okamžitú reakciu Únie na krízové situácie, ale väčší dôraz by sa mal klásť na dlhodobejšie preventívne opatrenia vrátane budovania mieru a predchádzania konfliktom, najmä prostredníctvom pružnejších geografických programov;

125.   domnieva sa, že humanitárna pomoc zohráva vo vonkajších vzťahoch EÚ kľúčovú úlohu; konštatuje, že prírodné katastrofy sú čoraz častejšie a ich následky čoraz ničivejšie a že zároveň budú častejšie vznikať konflikty v dôsledku boja o zdroje, ako sú energia, voda a suroviny; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané rozpočtové prostriedky pre nástroj humanitárnej pomoci a rezervu na núdzovú pomoc, aby sa zabránilo každoročným ad hoc žiadostiam Európskej komisie o dodatočné prostriedky; domnieva sa, že tento rozpočet by mal zostať nezávislý, aby sa zaručila neutralita humanitárnej pomoci, ktorá by mala byť nezávislá od iných (napr. geopolitických) úvah a záujmov;

Administratíva

126.   domnieva sa, že verejná správa vysokej kvality na úrovni Únie aj členských štátov je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia strategických cieľov stanovených v stratégii Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu administratívnych výdavkov po roku 2013, v ktorej riadne zohľadní úsilie o konsolidáciu verejných financií, nové úlohy a právomoci udelené Únii na základe Lisabonskej zmluvy, ako aj dosiahnuté zvýšenie efektívnosti vyplývajúce z optimálneho využívania ľudských zdrojov najmä prostredníctvom presunov a nových technológií;

127.   pripomína, že v tejto analýze by sa mal preskúmať priestor pre synergie, a najmä pre úspory, a to okrem iného prostredníctvom reštrukturalizácie, ďalšej spolupráce medzi inštitúciami, preskúmania vlastných pracovných metód a pracoviska každej inštitúcie alebo orgánu, lepšieho oddelenia úloh inštitúcií a agentúr, a tiež by sa v nej mali preskúmať strednodobé a dlhodobé finančné dôsledky politiky v oblasti nehnuteľností, dôchodkových systémov a iných aspektov štatutárnych ustanovení vzťahujúcich sa na pracovníkov inštitúcií EÚ; domnieva sa, že táto analýza môže preukázať, že existuje priestor na zníženie celkového rozpočtu EÚ určeného na administratívu bez toho, aby sa ohrozila vysoká kvalita, výkonnosť a atraktívnosť verejnej správy EÚ;

128.   poukazuje na významné úspory, ktoré by sa dali dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal len jedno sídlo;

Časť IV: organizácia a štruktúra finančného rámca
Štruktúra zohľadňujúca priority

129.   domnieva sa, že štruktúra budúceho VFR by mala uľahčovať kontinuitu a flexibilitu v rámci okruhov a medzi nimi a malo by sa v nej predísť zlyhaniam súčasného VFR, najmä v súvislosti s nedostatkami v podokruhu 1a „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“, podokruhu 3b „Občianstvo“ a okruhu 4 „Vonkajšie vzťahy“; domnieva sa, že prostredníctvom štruktúry VFR by sa malo zvyšovať povedomie európskych občanov o politických a rozpočtových prioritách EÚ; trvá v tejto súvislosti na tom, že treba predísť neodôvodneným výrazným zmenám a skonsolidovať a zlepšiť súčasnú štruktúru;

130.   znovu opakuje, že stratégia Európa 2020 by mala byť z hľadiska politiky hlavným referenčným rámcom pre budúci VFR; domnieva sa preto, že v tejto štruktúre by sa mali zohľadniť a politicky zviditeľniť aspekty stratégie Európa 2020 týkajúce sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; navrhuje teda novú štruktúru, ktorá v jedinom okruhu zoskupí všetky vnútorné politiky v rámci hlavy'Európa 2020„;

131.   navrhuje zriadiť v rámci okruhu Európa 2020 štyri podokruhy zahŕňajúce súvisiace politiky, čím by sa tiež mala podporiť ich lepšia koordinácia a synergie pri realizácii; navrhuje podokruh obsahujúci politiky týkajúce sa znalostí; druhý podokruh určený na politiku súdržnosti zohľadňujúci jej horizontálnu povahu a jej prínos k všetkým cieľom stratégie Európa 2020 a k sociálnej politike; tretí podokruh zahŕňajúci politiky týkajúce sa udržateľnosti a efektívnosti využívania zdrojov; a štvrtý podokruh pre občianstvo, ktorý by spájal podokruhy 3a (občianstvo) a 3b (politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) súčasného VFR do jediného podokruhu, a to so zreteľom na predchádzajúce ťažkosti spôsobené spojením niekoľkých malých programov do jedného malého podokruhu;

132.   domnieva sa, že budúci VFR by mal umožniť vyčlenenie financovania v rámci okruhu „Európa 2020“ na rozsiahle projekty, ktoré sú pre Úniu strategicky dôležité; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal na tieto projekty poskytovať dlhodobý príspevok, aby sa zabezpečila kontinuita ich plánovania a organizačná stabilita; domnieva sa, že v prípade potreby dodatočných finančných zdrojov na tieto rozsiahle projekty by sa tieto zdroje nemali hľadať na úkor menších úspešných projektov, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ;

133.   domnieva sa, že vzhľadom na integrovaný charakter stratégie Európa 2020 a s cieľom zabezpečiť vhodné zosúladenie rozpočtových prostriedkov s postupným vývojom stratégie je nevyhnutné zabezpečiť vyššiu úroveň flexibility medzi štyrmi podokruhmi stratégie Európa 2020;

134.   pripomína, že v prípade spojenia viacerých pomerne malých programov do jedného menšieho podokruhu vznikajú problémy; navrhuje teda spojiť podokruhy z VFR na roky 2007 – 2013, konkrétne 3a (občianstvo) a 3b (sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) do jedného podokruhu;

135.   požaduje zachovanie okruhu pre vonkajšie politiky;

136.   požaduje zachovanie okruhu pre administratívu;

137.   žiada vytvorenie „globálnej rezervy“ v rámci VFR pre všetky okruhy, ktorá bude nižšia než celková rezerva VFR a vyššia ako samostatné rezervy dostupné v rámci každého okruhu a ktorá sa bude mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že do takejto rezervy by sa mali zahrnúť i nevyužité rezervy, ako aj rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyčerpané rozpočtové prostriedky (záväzky a platby) z predchádzajúceho rozpočtového roka;

138.   okrem toho sa domnieva, že v záujme zvýšenia transparentnosti a viditeľnosti by sa mala vytvoriť ďalšia „rezerva“ pod stropom vlastných zdrojov a nad stropom VFR s cieľom zahrnúť riziká zlyhania spojené so zárukami za úvery v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov, ktorých menou nie je euro, ako aj so zreteľom na možný zásah rozpočtu EÚ do Európskeho mechanizmu pre stabilitu po roku 2013;

139.   naliehavo žiada Komisiu, aby v prílohe k rozpočtu EÚ uviedla všetky výdavky súvisiace s EÚ, ktoré sa na základe medzivládneho postupu uskutočňujú mimo rozpočtu EÚ; domnieva sa, že táto každoročne poskytovaná informácia poskytne úplný obraz o všetkých investíciách, ktoré sa členské štáty dohodnú uskutočniť na úrovni EÚ;

140.   navrhuje, aby sa v rozpočte EÚ jasne označili – pokiaľ možno v prílohe – všetky investície v každej oblasti politiky EÚ, ktoré pochádzajú aj z rozličných častí rozpočtu EÚ; súčasne sa domnieva, že Komisia by tiež mala predložiť odhad investičných potrieb plánovaných na celé trvanie programového obdobia;

141.   naliehavo žiada Komisiu, aby do svojho návrhu rozpočtu zaraďovala podrobné informácie o príjmovej stránke rozpočtu EÚ v podobe, v akej ich predkladá rozpočtovému orgánu EÚ; konštatuje, že spoločné predkladanie príjmovej a výdavkovej stránky rozpočtu je v skutočnosti bežným postupom v prípade všetkých vnútroštátnych rozpočtov; je pevne presvedčený, že týmto spôsobom sa zachová trvalá diskusia o systéme financovania Únie, a pritom v plnej miere uznáva, že rozpočtový orgán nemá v súčasnosti žiadnu právomoc navrhovať zmeny v tejto časti rozpočtu;

142.   navrhuje teda túto štruktúru budúceho VFR:

1. Európa 2020

1a. Znalosti pre rast

Vrátane politík v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania a celoživotného vzdelávania a vnútorného trhu.

1b. Súdržnosť pre rast a zamestnanosť

Vrátane politiky súdržnosti (hospodárskej, sociálnej a územnej) a sociálnych politík.

1c. Hospodárenie s prírodnými zdrojmi a udržateľný rozvoj

Vrátane politík v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, rybného hospodárstva, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky a dopravy.

1d. Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Vrátane politík v oblasti kultúry, mládeže, komunikácie a základných práv, ako aj politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Globálna Európa

Vrátane politík v oblasti vonkajšej činnosti, susedstva a rozvoja.

3. Administratíva

PRÍLOHA

Reakcie na meniace sa okolnosti: flexibilita

143.   opakuje svoju pozíciu z uznesenia z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013(7) , že vyššia flexibilita v rámci okruhov, ako aj vo vzťahoch medzi nimi je absolútne nevyhnutná pre fungujúce kapacity Únie nielen na riešenie nových úloh, ale tiež na uľahčenie rozhodovacieho procesu v rámci inštitúcií;

Hodnotenie v polovici trvania

144.   zdôrazňuje potrebu povinného hodnotenia v polovici trvania v prípade, ak je obdobie trvania VFR dlhšie než 5 rokov, ktoré umožní kvantitatívnu, ako aj kvalitatívnu analýzu a zhodnotenie fungovania VFR; zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa hodnotenie v polovici trvania malo stať právne záväznou povinnosťou zakotvenou v nariadení o VFR s osobitným postupom vrátane záväzného časového plánu, ktorý zaistí plnú účasť Parlamentu ako legislatívneho a rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že ak by sa v hodnotení zistila neadekvátnosť stropov na zvyšok obdobia, mala by byť zaručená skutočná možnosť ich prehodnotenia;

Revízia stropov

145.   trvá na tom, že stupeň flexibility, ktorý mechanizmus revízie skutočne poskytuje, závisí od postupu jeho uplatnenia, ktorý sa stretáva so všeobecnou neochotou Rady využívať ho; ak má úprava výdavkových stropov zostať realistickou možnosťou, považuje za nevyhnutné, aby budúce mechanizmy revízie stanovovali zjednodušený postup v prípade zmien pod dohodnutou prahovou hodnotou; okrem toho žiada zachovanie možnosti zvýšiť celkový strop VFR;

Zaistenie dostatočných rezerv a flexibility v rámci stropov

146.   zdôrazňuje význam zaistenia dostatočných rezerv v každom okruhu; so záujmom berie na vedomie návrh Komisie stanoviť pevný percentuálny podiel pre rezervy; domnieva sa však, že táto možnosť by mohla poskytnúť vyššiu flexibilitu len v prípade, ak by boli budúce stropy stanovené na dostatočne vysokej úrovni a poskytovali by tak dodatočný manévrovací priestor;

147.   zdôrazňuje, že flexibilita v rámci stropov by sa mala všemožne posilniť, a víta návrhy Komisie predložené v rámci preskúmania rozpočtu,

148.   považuje za dôležité zachovať možnosť vopred alebo spätne vynakladať finančné prostriedky v rámci viacročného balíka daného okruhu, aby sa umožnili opatrenia proti cyklickosti a zmysluplná reakcia na vážne krízy. v tejto súvislosti sa domnieva, že aktuálny systém flexibility pre legislatívne akty funguje v súčasnom VFR dostatočne dobre; požaduje preto, aby sa v budúcom VFR zachoval prah flexibility vo výške 5 % nad alebo pod sumami určenými spolurozhodovacím postupom;

149.   je presvedčený, že nevyužité rezervy, prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyužité rozpočtové (viazané aj platobné) z rozpočtu na jeden rok by sa mali presunúť ďalšieho roka a mali by tvoriť celkovú rezervu VFR prideľovanú rôznym okruhom rozpočtu podľa ich odhadovaných potrieb; domnieva sa preto, že prostriedky pridelené rozpočtu EÚ by sa mali vynakladať len v tomto kontexte a nemali by sa vracať späť členským štátom, ako je to v súčasnosti;

150.   okrem toho sa domnieva, že tieto návrhy musí dopĺňať flexibilita prerozdeľovania, ktorá umožní presuny medzi okruhmi v danom roku, a vyššia flexibilita medzi podokruhmi;

151.   opätovne zdôrazňuje, že rozhodovací proces musí byť navrhnutý tak, aby umožňoval účinné využívanie týchto nástrojov;

Mechanizmy flexibility

152.   považuje za nevyhnutné zachovať osobitné nástroje (nástroj flexibility, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie, rezerva na núdzovú pomoc), ktoré možno mobilizovať ad hoc, a to ďalším zjednodušením ich využívania a tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky, ako aj prípadným vytvorením nových nástrojov v budúcnosti; zdôrazňuje, že pri mobilizácii takýchto dodatočných zdrojov financovania sa musí dodržať metóda Spoločenstva;

153.   domnieva sa, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) uspel pri zabezpečovaní solidarity a podpory EÚ pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku nepriaznivých účinkov celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, a mal by sa preto v rámci budúceho VFR zachovať; domnieva sa však, že postupy pri realizácii podpory z EGF sú príliš zdĺhavé a ťažkopádne; vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby, ako by bolo možné tieto postupy do budúcnosti zjednodušiť a skrátiť;

154.   domnieva sa, že nástroj flexibility, ktorý je z mechanizmov flexibility využívaný v najväčšej miere, bol doteraz zásadný v zaisťovaní dodatočnej flexibility; navrhuje výrazne zvýšiť počiatočnú sumu pre nástroj flexibility s následným ročným zvyšovaním počas trvania VFR a zachovať možnosť preniesť časť nevyužitej ročnej sumy až do roku n + 2;

155.   konštatuje, že v posledných rokoch neboli finančné prostriedky, ktoré boli k dispozícii na riešenie naliehavých prírodných a humanitárnych katastrof, dostatočné; v súlade s tým žiada výrazné zvýšenie objemu prostriedkov na rezervu na núdzovú pomoc, ako aj možnosť viacročnej mobilizácie tohto nástroja;

Trvanie VFR

156.   zdôrazňuje, že zvolením trvania budúceho VFR by sa mala dosiahnuť správna rovnováha medzi stabilitou pre programové cykly a implementáciu jednotlivých politík a trvaním politických cyklov inštitúcií, najmä v Európskej komisii a Európskom parlamente; pripomína, že dlhšie trvanie si vyžaduje väčšiu flexibilitu;

157.   domnieva sa, že päťročný cyklus v plnej miere zodpovedá prejavenej vôli Parlamentu čo najviac zladiť trvanie VFR s trvaním politického cyklu inštitúcií z dôvodov demokratickej kontroly a zodpovednosti; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že päťročný cyklus by v tejto etape mohol byť príliš krátky pre politiky, ktoré si vyžadujú dlhodobejšie plánovanie (napr. súdržnosť, poľnohospodárstvo, transeurópske siete), a nebol by celkom v súlade s požiadavkami na plánovanie týchto politík a cyklom ich realizácie;

158.   konštatuje, že desaťročný VFR, ako ho navrhuje Komisia v rámci preskúmania rozpočtu, by mohol zaistiť významnú stabilitu a predvídateľnosť pre obdobie finančného plánovania, ale keďže celkové stropy a hlavné právne nástroje by sa stanovili na obdobie desiatich rokov, zvýši sa nepružnosť VFR a prispôsobovanie sa novým situáciám bude veľmi ťažké; domnieva sa však, že o cykle 5 + 5 rokov možno uvažovať len vtedy, ak by sa dosiahla dohoda s Radou o maximálnej úrovni flexibility vrátane povinného hodnotenia v polovici trvania, ktorá by bola zakotvená v nariadení o VFR;

159.   zastáva názor, že pre nasledujúci VFR by mal byť preferovaným prechodným riešením sedemročný cyklus stanovený do roku 2020, keďže by mohol poskytnúť väčšiu stabilitu zaistením kontinuity programov na dlhšie obdobie a tiež jasne odkazovať na stratégiu Európa 2020; zdôrazňuje však, že všetky možnosti trvania nasledujúceho VFR závisia od dostatočného financovania a primeranej a dobre zaistenej flexibility v tomto rámci aj mimo neho, aby sa predišlo problémom, ktoré sa vyskytli v období 2007 – 2013;

160.   domnieva sa, že rozhodnutie o novom sedemročnom VFR by nemalo brániť možnosti rozhodnúť sa od roku 2021 pre obdobie 5 + 5 rokov; opakuje svoje presvedčenie, že synchronizácia finančného plánovania s mandátom Komisie a Európskeho parlamentu zvýši demokratickú zodpovednosť, kontrolu a legitímnosť;

Časť V: Zosúladenie ambícií a zdrojov: súvislosť medzi výdavkami a reformou financovania EÚ
Dostatočné rozpočtové zdroje

161.   je si plne vedomý náročných fiškálnych opatrení, ktoré mnohé členské štáty prijímajú vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch, a opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia – efektívnosti, účinnosti, hospodárnosti – by mali byť hlavnými zásadami rozpočtu EÚ viac než kedykoľvek predtým;

162.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na uskutočniteľné úspory nie je rozpočet EÚ v súčasnej celkovej výške 1 % HND schopný zaplniť medzeru vo financovaní, ktorá vznikla z dodatočných potrieb financovania vyplývajúcich zo zmluvy a z existujúcich politických priorít a záväzkov, ako sú napríklad:

   splnenie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, zmeny klímy a energetiky, vzdelávania a znižovania chudoby;
   zvýšenie výdavkov na výskum a inovácie zo súčasných 1,9 % HDP na 3 % HDP, čo predstavuje zhruba 130 miliárd EUR verejných a súkromných výdavkov ročne;
   potrebné investície do infraštruktúry;
   zásadné plnohodnotné a transparentne vypočítané financovanie rozsiahlych projektov prijatých Radou, ako sú ITER a Galileo, ako aj európska vesmírna politika;
   zatiaľ nevyčísliteľné dodatočné rozpočtové prostriedky potrebné v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a európskej susedskej politiky;
   dodatočné finančné potreby spojené s budúcim rozširovaním EÚ;
   financovanie súčasného európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a Európskeho mechanizmu pre stabilitu po roku 2013 s cieľom zabezpečiť pre eurozónu a EÚ fiškálnu stabilitu potrebnú na prekonanie dlhovej krízy;
   finančné úsilie týkajúce sa dosiahnutia rozvojového cieľa tisícročia vynakladať 0,7 % HND na rozvojovú pomoc, t. j. o zhruba 35 miliárd EUR ročne viac než sú súčasné výdavky vo výške 0,4 % HND;
   záväzky vyplývajúce z dohôd z Kodane a Cancúnu zamerané na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a na prispôsobenie sa jej vplyvom, ktoré by mali doplniť záväzky prijaté v rámci rozvojových cieľov tisícročia a do roku 2020 by mali dosahovať sumu 100 miliárd USD ročne, z ktorej približne tretinu by mala zabezpečiť EÚ;

163.   je preto pevne presvedčený, že zmrazenie nasledujúceho VFR na úrovni roku 2013 požadované niektorými členskými štátmi nie je schodnou možnosťou; poukazuje na to, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR o 5 % oproti roku 2013(8) je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; je preto presvedčený, že pre budúci VFR je potrebné najmenej 5 % zvýšenie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

164.   zdôrazňuje, že bez dostatočných dodatočných zdrojov v rámci VFR na obdobie po roku 2013 Únia nebude schopná splniť jestvujúce politické priority súvisiace najmä so stratégiou Európa 2020 ani nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve, nehovoriac o tom, že nebude schopná reagovať na neočakávané udalosti;

165.   konštatuje, že strop vlastných zdrojov sa od roku 1993 nemenil; domnieva sa, že strop vlastných zdrojov by si mohol vyžadovať určité progresívne úpravy, keďže členské štáty na Úniu prenášajú viac právomocí a stanovujú pre ňu viac cieľov; domnieva sa, že súčasný strop vlastných zdrojov jednohlasne stanovený Radou(9) síce poskytuje dostatočný rozpočtový manévrovací priestor na to, aby sa splnili najnaliehavejšie úlohy Únie, no stále by bol nedostatočný na to, aby sa rozpočet EÚ stal skutočným nástrojom európskej správy ekonomických záležitostí alebo aby sa výraznou mierou podieľal na investovaní do stratégie Európa 2020 na úrovni EÚ;

Transparentnejší, jednoduchší a spravodlivejší systém financovania

166.   pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy „rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými „príspevkami členských štátov“, kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery ignoruje európsku pridanú hodnotu; konštatuje, že v praxi tento stav znamená, že výška rozpočtu EÚ je ovplyvňovaná finančnou situáciou jednotlivých členských štátov, ako aj ich postojmi k EÚ; preto dôrazne požaduje dôkladnú reformu zdrojov EÚ s cieľom zosúladiť financovanie rozpočtu EÚ s duchom a požiadavkami zmluvy;

167.   domnieva sa, že hlavným cieľom reformy je dosiahnuť autonómny, spravodlivejší, transparentnejší, jednoduchší a rovnomerný systém financovania, ktorý by občania lepšie chápali a ktorý by objasnil ich príspevok do rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti požaduje postupné ukončenie jestvujúcich zliav, výnimiek a nápravných mechanizmov; je presvedčený, že zavedenie jedného či viacerých skutočných vlastných zdrojov Únie s cieľom nahradiť systém založený na HND je nevyhnutné, ak má Únia vôbec niekedy mať taký rozpočet, aký potrebuje na to, aby výrazným spôsobom prispela k finančnej stabilite a hospodárskej obnove; pripomína, že každá zmena v oblasti vlastných zdrojov by sa mala zavádzať v súlade s fiškálnou zvrchovanosťou členských štátov; trvá v tejto súvislosti na tom, že Únia by mala byť schopná priamo vyberať svoje vlastné zdroje nezávisle od vnútroštátnych rozpočtov,

168.   zdôrazňuje, že reštrukturalizácia systému vlastných zdrojov ako takého sa netýka veľkosti rozpočtu EÚ, ale nájdenia účinnejšej kombinácie zdrojov na financovanie dohodnutých politík a cieľov EÚ; poukazuje na to, že zavedenie nového systému by nezvýšilo celkové daňové zaťaženie občanov, ale namiesto toho by znížilo zaťaženie národných rozpočtov;

169.   zdôrazňuje, že Európsky parlament je jediný parlament, ktorý sa môže vyjadrovať k výdavkovej strane rozpočtu, nie však k príjmovej strane; zdôrazňuje preto kľúčovú potrebu demokratickej reformy zdrojov EÚ;

170.   berie na vedomie potenciálne nové vlastné zdroje navrhnuté Komisiou v jej oznámení o preskúmaní rozpočtu (zdanenie finančného sektora, dražby v rámci systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov, poplatok EÚ týkajúci sa leteckej dopravy, DPH, daň z energie, daň z príjmov právnických osôb); očakáva závery analýzy vplyvu týchto možností vrátane štúdie uskutočniteľnosti rôznych možností dane EÚ z finančných transakcií, ktorá by mala preskúmať aj príslušné mechanizmy výberu, keďže Komisia má do 1. júla 2011 predložiť legislatívny návrh;

171.   domnieva sa, že daň z finančných transakcií by mohla prestavovať významný príspevok finančného sektora k pokrytiu hospodárskych a sociálnych nákladov krízy a k udržateľnosti verejných financií; je presvedčený, že táto daň by tiež mohla čiastočne prispieť k financovaniu rozpočtu EÚ, ako aj k zníženiu príspevkov členských štátov založených na HND, a že Únia by tiež mala ísť príkladom, pokiaľ ide o konanie vo vzťahu k presúvaniu finančných prostriedkov do daňových rajov;

Časť VI: Smerom k hladkému a efektívnemu procesu rokovaní medzi inštitúciami

172.   pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy sa na jednomyseľné prijatie VFR Radou vyžaduje súhlas Parlamentu vyjadrený väčšinou všetkých jeho poslancov;

173.   zdôrazňuje prísne požiadavky na väčšinu v prípade Parlamentu i Rady a poukazuje na význam plného využitia ustanovenia zmluvy na základe článku 312 ods. 5 ZFEÚ, v ktorom sa od Parlamentu, Rady a Komisie vyžaduje, aby počas celého postupu, ktorý vedie k prijatiu VFR, prijímali všetky opatrenia potrebné na tento účel; konštatuje, že týmto sa inštitúciám výslovne ukladá povinnosť viesť rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o znení, s ktorým Parlament môže vysloviť súhlas; ďalej poukazuje na to, že ak do konca roka 2013 nebude prijatý žiadny VFR, platnosť stropov a iných ustanovení zodpovedajúcich roku 2013 sa predĺži až dovtedy, kým nebude prijatý nový VFR;

174.   víta záväzok predsedníctiev Rady(10) zabezpečiť otvorený a konštruktívny dialóg a spoluprácu s Parlamentom počas celého postupu prijímania budúceho VFR a opäť potvrdzuje svoju vôľu úzko spolupracovať počas rokovaní s Radou a Komisiou v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy;

175.   preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby dodržali zmluvu a vynaložili maximálne úsilie na rýchle dosiahnutie dohody s Parlamentom o praktickom pracovnom postupe pre proces rokovaní o VFR; zdôrazňuje súvislosť medzi reformou príjmov a reformou výdavkov a v súlade s tým žiada pevný záväzok Rady diskutovať v rámci rokovaní o VFR o návrhoch týkajúcich sa nových vlastných zdrojov;

176.   žiada, aby sa na úrovni EÚ začala rozsiahla verejná diskusia o účele, rozsahu a smerovaní VFR Únie a o reforme systému jej príjmov; navrhuje predovšetkým, aby sa zvolala konferencia o budúcom financovaní Únie, ktorá bude mať podobu konventu a ktorá musí zahŕňať poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

o
o   o

177.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ostatným príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(3) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0225 .
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0080 .
(6) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(7) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 95.
(8) Úroveň roku 2013: 1,06 % HND; úroveň roku 2013 + 5 %: 1,11 % HND; oba údaje vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v stálych cenách roku 2013. Tieto údaje vychádzajú z predpokladu sedemročného VFR a využívajú sa v nich tieto odhady a prognózy Komisie: - najnovšie prognózy GR BUDG, čo sa týka HND v roku 2012: 13 130 916,3 milióna EUR (ceny z roku 2012); - odhad nominálneho rastu HND vo výške 1,4 % v období 2011 – 2013 a 1,5 % v období 2014 – 2020, ktorý vypracovalo GR ECFIN. Pozn.: Údaje sa môžu meniť podľa odchýlok v odhadoch a prognózach Komisie, ako aj v závislosti od referenčného roku a druhu použitých cien (bežné alebo stále).
(9) 1,23 % celkového HND členských štátov v platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,29 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.
(10) List premiéra Yvesa Leterma z 8. decembra 2010 adresovaný predsedovi Buzekovi.

Posledná úprava: 5. októbra 2012Právne oznámenie