Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve (prepracované znenie) (COM(2015)0282 – C8-0154/2015 – 2015/0128(COD))

P8_TA(2016)0094 A8-0010/2016

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0282),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0154/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. októbra 2015(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 16. septembra 2015 adresovaný Výboru pre medzinárodný obchod v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0010/2016)

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. apríla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1076.)

(1) Ú. v. EÚ C 32, 28.1.2016, s. 23. (2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu v mene Európskej únie, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Grónska na strane druhej (11634/2015– C8-0377/2015 – 2015/0152(NLE))

P8_TA(2016)0095 A8-0067/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11634/2015),

–  so zreteľom na návrh Protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Grónska na strane druhej (11633/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0377/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0067/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Grónska.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody o určitých aspektoch leteckých služieb medzi Európskou úniou a vládou osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Macao (05255/2014 – C8-0040/2015 – 2012/0015(NLE))

P8_TA(2016)0096 A8-0072/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05255/2014),

–  so zreteľom na návrh Dohody o určitých aspektoch leteckých služieb medzi Európskou úniou a vládou osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Macao (08179/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0040/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0072/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a vláde osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Macao.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (COM(2015)0646 – C8-0009/2016 – 2015/0296(CNS))

P8_TA(2016)0097 A8-0063/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0646),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0009/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0063/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zverejnila svoj návrh tak neskoro, v dôsledku čoho bude mať uplatňovanie minimálnej štandardnej sadzby DPH retroaktívny účinok;

3.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 Smernica 2006/112/ES Článok 97 Od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 nesmie byť štandardná sadzba nižšia ako 15 %. Od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 nesmie byť štandardná sadzba nižšia ako 15 %.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o strategickej spolupráci medzi Brazílskou federatívnou republikou a Európskym policajným úradom (Europol) zo strany Europolu (13980/2015 – C8-0010/2016 – 2016/0801(CNS))

P8_TA(2016)0098 A8-0070/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13980/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0010/2016),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0070/2016),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia o Europole (2013/0091(COD)) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament a Radu informovala o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37. (2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6. (3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Hermanna Winklera (2016/2000(IMM))

P8_TA(2016)0099 A8-0062/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Hermanna Winklera, ktorú 25. septembra 2015 podala generálna prokuratúra v Lipsku v súvislosti s predbežným vyšetrovaním dopravnej nehody (ref. 600 AR 3037/15) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 14. decembra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Hermann Winkler sa vzdal svojho práva na vypočutie v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 46 ústavy Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0062/2016),

A.  keďže generálna prokuratúra v Lipsku (Nemecko) požiadala o zbavenie parlamentnej imunity Hermanna Winklera, poslanca Európskeho parlamentu, v súvislosti so začatím vyšetrovania vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

C.  keďže podľa článku 46 ods. 2 ústavy Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz) poslanec nemôže niesť zodpovednosť za trestný čin bez povolenia Európskeho parlamentu, ak nebol zadržaný pri páchaní trestného činu alebo v priebehu nasledujúceho dňa;

D.  keďže žiadosť sa týka predbežného vyšetrovania vážnej dopravnej nehody, ktorá sa stala 23. septembra 2015 a ktorej účastníkom bol Hermann Winkler;

E.  keďže trestné konania sa netýkajú žiadneho vyjadreného názoru alebo hlasovania pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

F.  keďže na základe informácií, ktoré výbor získal, neexistuje dôvod domnievať sa, že zámerom trestného konania je poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis);

G.  keďže údajný trestný čin zjavne nemá nič spoločné s postavením Hermanna Winklera ako poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže je preto vhodné, aby v predmetnej veci došlo ku zbaveniu parlamentnej imunity;

1.  rozhodol zbaviť Hermanna Winklera imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Nemeckej spolkovej republiky a Hermannovi Winklerovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o aspektoch rybolovu v rámci medzinárodnej dohody o morskej biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (2015/2109(INI))

P8_TA(2016)0100 A8-0042/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) a jeho dve vykonávacie dohody: dohodu týkajúcu sa vykonávania časti XI dohovoru a dohodu OSN o populáciách rýb (UNFSA),

–  so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia OSN o vypracovaní medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–  so zreteľom na záverečný dokument z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v roku 2012 v Riu de Janeiro, s názvom Budúcnosť, ktorú chceme,

–  so zreteľom na správy neformálnej otvorenej ad hoc pracovnej skupiny OSN,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite a na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi prijaté zmluvnými stranami tohto dohovoru, a najmä na ciele 6, 10 a11,

–  so zreteľom na azorské vedecké kritériá a usmernenia z roku 2009 na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a vytvorenie reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí vo vodách otvoreného oceánu a v hlbokomorských biotopoch Dohovoru OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na proces Dohovoru OSN o biologickej diverzite týkajúci sa opisu ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, na základe ktorého sa už pristúpilo k opisu 204 oblastí spĺňajúcich kritériá, z ktorých sa mnohé nachádzajú v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že zatiaľ čo ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti už boli opísané v južnom Indickom oceáne, vo východnom tropickom Tichom oceáne a v Tichom oceáne s miernym podnebím, v severnom Tichom oceáne, v juhovýchodnom Atlantickom oceáne, v Arktíde, v severozápadnom Atlantickom oceáne, v Stredozemnom mori, v západnej časti južného Tichého oceánu, v širšom Karibiku a v západnej časti stredného Atlantického oceánu, ďalšie regióny doteraz pokryté nie sú,

–  so zreteľom na Deklaráciu z Ria o životnom prostredí a rozvoji, agendu 21, program pre ďalšie vykonávanie agendy 21 a plán vykonávania Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji (Deklarácia z Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji a plán vykonávania),

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na svojej konferencii v októbri 1995, a na pridružené nástroje, najmä na Dohodu o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z roku 1995,

–  so zreteľom na program OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (UNGA A/RES/70/1 prijatý v roku 2015) a na 14. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja, ktorým je zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na 14. cieľ programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0042/2016),

A.  keďže moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a obsahujú 97 % vody na našej planéte; keďže moria sú domovom značnej časti svetovej biodiverzity, ktorá z veľkej časti stále zostáva nepreskúmaná;

B.  keďže odhadom 64 % mora, predovšetkým šíre more a hlbokomorské dno, tvoria oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie štátov, ktoré sú spravované podľa medzinárodného práva;

C.  keďže oceány zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých systémoch Zeme vrátane podnebia a počasia a sú miestom, kde prebieha množstvo rozličných ľudských činností, ako sú rybolov, výroba energie, doprava a obchod;

D.  keďže v dôsledku zriadenia chránených morských oblastí je chránené menej ako 1 % oblastí mimo vnútroštátnej jurisdikcie a keďže v prípade prevažnej väčšiny oceánskych regiónov neexistuje žiadny rámec riadenia s právnym mandátom na zriaďovanie chránených morských oblastí;

E.  keďže ochrana a zachovanie morskej biodiverzity je v spoločnom záujme celého ľudstva a malo by sa tak k nej aj pristupovať;

F.  keďže zachovanie zdravých morských biotopov a udržateľných populácií rýb má rozhodujúci význam z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybárstva;

G.  keďže v roku 2014 pokrývali chránené ekosystémy 15,2 % pevniny a iba 8,4 % morských oblastí na svete;

H.  keďže zmena klímy a acidifikácia zosilňujú nepriaznivý vplyv nadmerného využívania zdrojov, znečisťovania, morského odpadu a ničenia morských biotopov a ekosystémov;

I.  keďže v záverečnom dokumente z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio de Janeiro, 2012) s názvom Budúcnosť, akú chceme, sa zdôrazňuje, že ochrana a riadenie základne prírodných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj predstavujú hlavné ciele a základné požiadavky trvalo udržateľného rozvoja;

J.  keďže moria a oceány majú potenciál modrého rastu, ktorý je stále z veľkej časti nevyužitý, a to napríklad v oblasti obnoviteľnej energie a farmaceutických výrobkov, ktoré by sa mohli považovať aj za rozumnú cestu rozvoja súčasných rozvojových krajín; keďže predpokladom námorného rozvoja a jeho potenciálu modrého rastu je rozvoj znalostí o morských druhoch a morskom prostredí, jeho batymetrii a mapovaní citlivých morských ekosystémov;

K.  keďže zachovanie morskej biodiverzity a jej udržateľné využívanie priamo súvisia s dlhodobo udržateľným rozvojom, a preto majú veľký sociálny, ekonomický a environmentálny význam pre všetky krajiny a územia;

L.  keďže existujúci právny rámec pre oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý bol vypracovaný pred viac ako 30 rokmi a ktorý sa zakladá na doktríne slobody šíreho mora, si vyžaduje, aby bol ďalej rozpracovaný a mohol tak v oblastiach mimo jurisdikcie úspešne presadzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity;

M.  keďže počet činností vykonávaných v morskom prostredí sa v poslednom desaťročí zvýšil; keďže uznávame dynamiku medzi jednotlivými činnosťami, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich vplyv na morskú biodiverzitu;

N.  keďže uznávame vzájomné pôsobenie jednotlivých činností, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich kumulatívne účinky a keďže tieto činnosti majú vplyv na morskú biodiverzitu;

O.  keďže v roku 2004 zriadilo Valné zhromaždenie OSN neformálnu otvorenú pracovnú skupinu ad hoc s cieľom preštudovať a analyzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie;

P.  keďže v roku 2011 pracovná skupina odporučila začať proces, v rámci ktorého by sa identifikovali problémy a riešenia vrátane možnosti rozvoja multilaterálnej dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve, pričom by sa mali súhrne riešiť otázky súvisiace s morskými genetickými zdrojmi (vrátane otázok týkajúcich sa spoločného využívania prínosov), opatreniami ako nástroje riadenia na základe oblastí (vrátane chránených morských oblastí), procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, budovaním kapacít a transferom morských technológií;

Q.  keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 uznali rozdiel medzi vedeckým procesom opisu ekologicky a biologicky významných oblastí a identifikovaním či určením takýchto oblastí v praxi, pretože v danom čase nemalo formálny mandát žiadne globálne fórum a existujúce regionálne a odvetvové fóra v tejto súvislosti čelili otázke legitimity;

R.  keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 konštatovali, že obmedzenia a nedostatky súčasného stavu sa všeobecne uznávajú;

S.  keďže vo výslednom dokumente z konferencie Rio+ 20 v júni 2012 sa hlavy štátov a predsedovia vlád nadväzujúc na prácu pracovnej skupiny a pred skončením 69. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zaviazali urýchlene riešiť problematiku ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie, a to aj prijatím rozhodnutia o vytvorení medzinárodného nástroja podľa Dohovoru OSN o morskom práve;

T.  keďže rybolov má ako samostatná činnosť i v súvislosti so zmenou klímy, znečisťovaním morí či inými ľudskými činnosťami v morskom prostredí veľký vplyv na morskú biomasu a biodiverzitu, a preto by sa malo k vplyvu rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie pristupovať komplexne prostredníctvom všetkých námorných ochranných a riadiacich opatrení, s cieľom predísť týmto vplyvom alebo ich minimalizovať; keďže rybolov okrem toho nie je jediným faktorom úmrtnosti oceánskych zdrojov spôsobenej ľudskou činnosťou a nemal by byť jediným dôvodom na medzinárodné opatrenia;

U.  keďže v súčasnosti sú ďalšími faktormi úmrtnosti rybolovných zdrojov okrem iného aj ťažba nerastných surovín, vrty na účely získavania energie a využívanie pozemného priestoru mestskými platformami, pričom budúci námorný rozvoj by mohol viesť k ďalším nepredvídateľným faktorom úmrtnosti, voči ktorým treba uplatňovať obozretnosť;

V.  keďže už došlo k výraznému poklesu morskej biodiverzity; keďže medzi zachovaním rybolovných možností pre budúce generácie a ochranou morskej biodiverzity a morských ekosystémov existuje úzke prepojenie;

W.  keďže udržateľné a selektívne rybolovné techniky sú veľmi dôležitým nástrojom na udržateľné riadenie rybolovných zdrojov a na minimalizáciu náhodných úlovkov, čím prispievajú k ochrane morskej biodiverzity;

X.  keďže koordinácia a konzultácia medzi všetkými aktérmi zapojenými v námorných činnostiach je nevyhnutná v záujme ochrany morskej biodiverzity a udržateľného využívania zdrojov;

Y.  keďže v najvzdialenejších regiónoch EÚ prirodzene prevládajú osobitné geografické a niekedy aj geopolitické podmienky a tieto regióny sú zahrnuté do osobitných mechanizmov regionálnej spolupráce;

Z.  keďže rybárstvo je veľmi dôležitou činnosťou, ktorá prebieha tak v oblastiach vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj v oblastiach mimo tejto jurisdikcie;

AA.  keďže EÚ zohráva kľúčovú úlohu v globálnej správe morí a oceánov a na medzinárodnej úrovni zásadným spôsobom ovplyvňuje otázky rybárstva, a to aj v dôsledku svojej účasti v 17 regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva; keďže táto vedúca úloha znamená, že EÚ je zodpovedná za prijímanie proaktívnych politík v oblasti ochrany morskej biodiverzity na celom svete;

AB.  keďže dohoda OSN o populáciách rýb, v ktorej sa stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán, pokiaľ ide o ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, je komplexným a pokrokovým dokumentom, ktorý by sa nemal meniť, narúšať ani oslabovať a ktorého úplné vykonávanie sa musí zabezpečiť prostredníctvom postupov posilnenej spolupráce, ktoré sa prijmú v rámci nového medzinárodného nástroja;

AC.  keďže sa treba poučiť z nedávnych sporov EÚ s Faerskými ostrovmi a Islandom, aby sa na celosvetovej úrovni umožnilo udržateľné riadenie populácií;

AD.  keďže každá krajina má právo ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov, ako je stanovené v Dohovore OSN o morskom práve;

AE.  keďže uznávame povinnosť štátov chrániť a zachovávať morské prostredie vrátane ochrany vzácnych a krehkých ekosystémov a biotopov zraniteľných, prelovených a ohrozených druhov a iných foriem morského života;

AF.  keďže dohoda OSN o populáciách rýb poskytuje rámec na uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, na opatrenia na ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a na medzinárodnú spoluprácu, a to prostredníctvom regionálnych a subregionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a príslušných dohôd; keďže jej skutočné vykonávanie by sa malo zlepšiť;

AG.  keďže rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 61/105 a 64/72 vyzývajú štáty a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby prijali celý rad opatrení na zabezpečenie účinnej ochrany hlbokomorských zdrojov a zabránili tomu, aby mal rybolov pri dne závažný nepriaznivý vplyv na citlivé morské ekosystémy v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AH.  keďže uznávame a podporujeme práva a osobitné požiadavky rozvojových štátov v kontexte budovania kapacít, aby mohli ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov a transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti;

AI.  keďže v rámci postupu v súvislosti s tzv. procesom z Kóbe sa uznáva úsilie vynaložené tými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva, ktoré riadia populácie tuniaka a vykonali nezávislé preskúmanie výkonnosti, pričom tieto regionálne organizácie pre riadenie rybárstva sú vyzývané, aby takéto preskúmania uskutočňovali pravidelne, aby zverejňovali výsledky a v plnej miere vykonávali ich odporúčania; keďže orgány ako Valné zhromaždenie OSN a Výbor FAO pre rybárstvo k tomu vyzvali i ostatné regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a keďže tieto prieskumy boli vykonané;

AJ.  keďže boli zriadené regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a niektoré z nich pracujú na vytváraní chránených morských oblastí v záujme ochrany populácií rýb a ich obnovy na udržateľnej úrovni;

AK.  keďže Dohovor OSN o biologickej diverzite podnietil sériu seminárov na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, a výsledky týchto seminárov sú v súčasnosti široko dostupné na účely konzultácie v oblasti riadenia na webovej stránke Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

AL.  keďže je mimoriadne dôležité zhromažďovať a vymieňať si vedecké údaje a poznatky, aby bolo možné prijímať rozhodnutia v dobrej viere a na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

AM.  keďže environmentálny problém plastového morského odpadu predstavuje priamu hrozbu morskej diverzity, pričom rozsah a prostriedky boja proti tomuto problému stále nie sú dostatočne preskúmané a riešenie tejto otázky môže znamenať hospodársku príležitosť;

AN.  keďže pracovná skupina vo svojom dokumente z 23. januára 2015 zdôraznila potrebu komplexného globálneho režimu, ktorý by lepšie riešil otázku ochrany a riadenia morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AO.  keďže EÚ aktívne rozvíja a podporuje najlepšie postupy na dosiahnutie udržateľného využívania populácií rýb a prostredníctvom programov ako Horizont 2020 podporuje a financuje zber údajov, výskum a udržateľný rozvoj;

AP.  keďže pracovná skupina 23. januára 2015 vyjadrila podporu odporúčaniu vytvoriť medzinárodný právne záväzný nástroj podľa dohovoru;

AQ.  keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo 19. júna 2015 rezolúciu o vytvorení medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

1.  víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN vytvoriť podľa rámca Dohovoru OSN o morskom práve medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý by okrem iného riešil súčasné nedostatky; zdôrazňuje, že tento postup nenaruší existujúce nástroje a rámce ani príslušné globálne, regionálne a sektorové orgány (napr. regionálne organizácie pre riadenie rybárstva); zdôrazňuje význam dosiahnutia rýchleho, avšak opatrného pokroku pri vytváraní tohto nového nástroja a dôležitosť dokončenia návrhu jeho znenia do konca roku 2017;

2.  vyzdvihuje víziu, príležitosti a dôsledky, ktoré znamená Dohovor OSN o morskom práve z hľadiska dobrých vzťahov medzi štátmi a trvalo udržateľného využívania zdrojov, pričom uznáva, že nové výzvy a príležitosti si vyžadujú vykonanie úprav;

3.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany a udržateľného využívania oceánov a morí a ich zdrojov; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity tým, že popri iných opatreniach budú uplatňovať moderné a udržateľné koncepcie riadenia morského ekosystému, zásady správy oceánov, riadenie využívania morských zdrojov (či už pri ťažbe nerastných surovín, vrtoch na účely získavania energie atď.) a rybárstva, pričom je zároveň potrebné začleniť správu morí založenú na vedeckých poznatkoch, obnoviť a zachovávať populácie nad úrovňami, ktoré môžu priniesť maximálny udržateľný výnos, zabezpečiť ekosystémové riadenie a ochranu morskej biodiverzity, presadzovať existujúce právne predpisy a uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti;

4.  poukazuje na to, že v záujme vyrovnania sa s tlakmi vyvíjanými na morskú biodiverzitu do roku 2020 budú členské štáty musieť prijať opatrenia na vykonávanie plánov riadenia, monitorovať uplatňovanie pravidiel, prehlbovať svoju vedomostnú základňu a posilniť výskumné siete a koordináciu informácií o morskej biodiverzite;

5.  uznáva a podporuje pozitívnu a vedúcu úlohu, ktorú zohrávajú EÚ a Komisia, pričom zohľadňuje skutočnosť, že EÚ má v odvetví rybolovu a na trhoch s produktmi rybolovu pozíciu významného aktéra a že európska politika v oblasti rybárstva je zameraná na trvalú udržateľnosť;

6.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú EÚ zohráva pri zabezpečovaní udržateľného hospodárenia so živými morskými zdrojmi, najmä v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu; zdôrazňuje, že NNN rybolov zo svojej podstaty ohrozuje morskú biodiverzitu a vážne narúša zachovanie morských ekosystémov; poukazuje na to, že EÚ určila boj proti NNN rybolovu za prioritu a že medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá, ak má byť tento boj úspešný; nabáda FAO a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mnohostrannej spolupráce;

7.  vyzdvihuje pozitívnu úlohu environmentálneho označovania v sektore morských potravinových výrobkov, čo spotrebiteľom umožní prispieť k udržateľnosti zdrojov a zachovaniu morskej biodiverzity a zároveň prijímať informované rozhodnutia;

8.  nabáda Komisiu, aby ďalej presadzovala, koordinovala a zabezpečovala, aby sa v kontexte tejto novej medzinárodnej dohody účinne riešil vplyv ľudských činností vrátane rybolovu a všetkých foriem využívania morského dna a oceánu na biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; konštatuje preto, že je potrebné ďalej podporovať presadzovanie existujúcich právnych predpisov a rozvíjať potrebné nástroje riadenia v záujme zabezpečenia súdržnosti a jednotnosti;

9.  nabáda regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zabezpečili úplné vykonávanie svojich odporúčaní, naďalej uskutočňovali pravidelné a nezávislé hodnotenia a zaistili riadne vykonávanie týchto hodnotení;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala holistický a komplexný prístup so zreteľom na chránené morské oblasti, pretože žiadna skutočná koordinácia a spolupráca týkajúca sa ochranných opatrení nie je možná bez účasti čo najširšieho okruhu zainteresovaných strán zapojených do širokej škály námorných činností uskutočňovaných v oceánoch a moriach;

11.  nabáda a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali určenie a uplatňovanie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na tom, aby sa v rámci novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve naďalej podporovalo a presadzovalo vytváranie inštitucionálneho mechanizmu na označovanie, riadenie a zavádzanie potrebných ustanovení týkajúcich sa monitorovania a presadzovania prepojených, súdržných, realizovateľných a reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí ako nevyhnutných nástrojov na zabezpečenie ekologického a biologického prepojenia;

13.  vyzýva Komisiu, aby spracovala súbor komplexných údajov o morskej biodiverzite v regionálnych moriach Európy; zastáva názor, že zhromažďovanie týchto údajov je nutnou výzvou, keďže 80 % druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o morskej stratégii, sa klasifikuje ako neznáme;

14.  žiada EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v boji proti plastovému morskému odpadu a aby sa príslušný výskum financoval v rámci modrej ekonomiky;

15.  zdôrazňuje, že touto novou medzinárodnou dohodou by sa mali zaistiť rovnaké podmienky medzi všetkými zainteresovanými stranami; domnieva sa, že v rámci novej medzinárodnej dohody by sa navyše mali riešiť osobitné potreby rozvojových krajín, predovšetkým malých ostrovných štátov, pokiaľ ide o budovanie kapacít, a to v záujme dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva týkajúcich sa okrem iného chránených morských oblastí;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala posilnenú spoluprácu, koordináciu, transparentnosť a zodpovednosť medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane dohodnutých nových nástrojov, existujúcich nástrojov v rámci dohody OSN o populáciách rýb a FAO, regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a ďalších odvetvových subjektov, ako sú, okrem iného, Medzinárodný orgán pre morské dno a Medzinárodná námorná organizácia;

17.  vyzýva OSN, aby spolupracovala s príslušnými štátmi na účinnejšom vykonávaní existujúcich pravidiel a prípadne vytvorila dodatočné pravidlá, ktoré by mohli nepriamo prispieť k ochrane biodiverzity na šírom mori a zlepšiť sociálne, bezpečnostné a monitorovacie podmienky, ako napríklad vytváranie globálnych nástrojov riadenia, t. j. centralizovaného nástroja registrácie plavidiel, ako je globálny register rybárskych plavidiel vyvíjaný pod záštitou FAO, pričom sa treba vyhnúť zvýšeniu byrokratického zaťaženia pre rybárov;

18.  zdôrazňuje, že vplyv rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie bude musieť byť súčasťou mandátu regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci mandátu novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve podporovali a presadzovali vytvorenie inštitucionálneho mechanizmu, spočívajúceho v čo najväčšej možnej miere na pevnom vedeckom základe, na vykonávanie predbežného posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade činností s potenciálne výrazným vplyvom na morské prostredie, ako sa požaduje v článku 206 Dohovoru OSN o morskom práve, vrátane využívania morských zdrojov, a aby tieto činnosti boli doplnené podrobným environmentálnym a sociálno-ekonomickým monitorovaním;

20.  vyzýva Komisiu, aby v rámci novej medzinárodnej dohody presadzovala uznanie environmentálnych škôd na mori a stanovenie reťazca zodpovednosti za tieto škody;

21.  naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala štáty, ktoré tak ešte neurobili, na ratifikáciu Dohovoru OSN o morskom práve alebo pristúpenie k tomuto dohovoru;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a prípravným výborom zodpovedným za vypracovanie znenia budúcej medzinárodnej dohody.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zootechnických a genealogických podmienkach na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich dovoz do Únie (COM(2014)0005 – C7-0032/2014 – 2014/0032(COD))

P8_TA(2016)0101 A8-0288/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0005 – 2014/0032(COD)),

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0004 – 2014/0033(COD)),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0032/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0288/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  domnieva sa, že v dôsledku zapracovania obsahu návrhu Komisie COM(2014)0004 do tejto pozície sa legislatívny postup 2014/0033(COD) stal bezpredmetný;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. apríla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1012.)

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 70.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (2015/2095(INI))

P8_TA(2016)0102 A8-0066/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu, a najmä na právo na nevyhostenie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 v znení zmien,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014) (COM(2010)0213) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(4),

–  so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v roku 2015, konkrétne na rozpravu zo 14. apríla za prítomnosti komisára Avramopoulosa, zo 6. mája o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany, z 26. mája o stratégii spolupráce s tretími krajinami, zo 4. júna o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ a o vykonávaní spoločného európskeho azylového systému, z 25. júna o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie a o riadení hraníc a vízovej politike, z 2. júla o spôsobe, akým sa finančné prostriedky v oblasti vnútorných vecí vynakladajú na migráciu a rozvoj, zo 6. júla o prvom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany a o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ, zo 16. júla, za prítomnosti odborníkov na finančné prostriedky EÚ určené na migračné politiky, o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu v členských štátoch EÚ a Nórsku, o spolupráci s tretími krajinami v oblasti migrácie a o skúmaní nových ciest pre právne predpisy v oblasti ekonomickej migrácie, z 22. septembra o druhom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, z 23. septembra s národnými parlamentmi o prístupe založenom na hotspotoch a o riešení migrácie na národnej a miestnej úrovni, z 19. októbra o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, z 10. novembra o oznámení Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510), z 19. novembra o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou, z 10. decembra o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a z 21. decembra o riadení hraníc a vízovej politike, o účinnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

–  so zreteľom na rozpravy, ktoré sa konali 1. apríla 2015 počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre rozvoj na tému súvislostí medzi rozvojom a migráciou a 15. septembra 2015 počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na tému dodržiavania ľudských práv v kontexte migračných tokov v Stredozemí,

–  so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy jeho delegácie na Lampeduse zameranej na pátracie a záchranné operácie v septembri 2015 a z návštevy jeho delegácie v Tunisku zameranej na spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie, azylu a kontroly hraníc v októbri 2015 a so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy spoločnej delegácie na Sicílii zameranej na spôsob riešenia migračného náporu v regióne, a to najmä z rozpočtového hľadiska, v júli 2015,

–  so zreteľom na desaťbodový akčný plán Komisie pre migráciu, ktorý bol predložený na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci v Luxemburgu 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/778 z 18. mája 2015 o vojenskej operácii Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia,

–  so zreteľom na rozhodnutie veľvyslancov EÚ v rámci Politického a bezpečnostného výboru začať druhú fázu operácie EUNAVFOR Med, ktorá bola premenovaná na operáciu Sophia(5), a so zreteľom na operácie pod vedením NATO v Egejskom mori,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2240 (2015) z 9. októbra 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní nariadenia Eurodac, pokiaľ ide o povinnosť odoberať odtlačky prstov (SWD(2015)0150),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie týkajúce sa európskeho systému presídľovania (C(2015)3560) a na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov, ktoré boli predložené na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015,

–  so zreteľom na vysvetľujúcu poznámku Komisie k prístupu založenému na hotspotoch a na správy o súčasnom stave v Grécku a Taliansku z 10. februára 2016, ako aj na správu o pokroku Grécka zo 4. marca 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (COM(2015)0450),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (C(2015)6250), a na jeho prílohu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pravidlách verejného obstarávania v súvislosti so súčasnou azylovou krízou (COM(2015)0454),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490) a na jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510) a na jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska pohraničná a pobrežná stráž a účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ (COM(2015)0673), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (COM(2015)0671), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2015)0668), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz (COM(2015)0670), na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2015)0677) a na odporúčanie Komisie o dobrovoľnom systéme prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom (C(2015)9490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy (COM(2016)0085),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie určené Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie presunov podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (C(2016)0871),

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2016)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade s názvom Späť k Schengenu – plán (COM(2016)0120),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Druhá správa o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (COM(2016)0140) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0097),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o poskytovaní núdzovej pomoci v rámci Únie (COM(2016)0115) a pripravovaný opravný rozpočet č. 1/2016 s cieľom vytvoriť rozpočtový riadok pre tento nástroj,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015, na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015, na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ venovanom migrácii 23. septembra 2015, na svojom zasadnutí 15. októbra 2015, na svojom zasadnutí 17. a 18. decembra 2015 a na svojom zasadnutí 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada na svojom zasadnutí týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa budúcnosti politiky návratu 8. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 12. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa opatrení na zvládanie utečeneckej a migračnej krízy 9. novembra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa stavu bez štátnej príslušnosti 4. decembra 2015 a na zasadnutí týkajúcom sa prevádzačstva 10. marca 2016,

–  so zreteľom na závery Predsedníctva prijaté 14. septembra 2015,

–  so zreteľom na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015 týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov,

–  so zreteľom na spoločný akčný plán EÚ a Turecka z 15. októbra 2015 a na správy o jeho vykonávaní z 10. februára a zo 4. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ zo 7. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán, ktoré bolo prijaté 8. októbra 2015, na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov o príleve utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy, ktoré bolo prijaté na zasadnutí 25. októbra 2015, a na správu o pokroku z 10. februára 2016,

–  so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite Európskej únie a Afriky o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette 11. a 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), najmä na výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014 a na mesačné azylové trendy,

–  so zreteľom na činnosť a správy agentúry Frontex, najmä na výročnú správu o analýze rizík za rok 2015 a na štvrťročné správy jej siete pre analýzu rizík,

–  so zreteľom na činnosť a správy Europolu, najmä spoločný operačný tím MARE, a na zriadenie Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu (EMSC) zo strany Europolu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Eurojustu, najmä na jeho správy o obchodovaní s ľuďmi,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry pre základné práva (FRA), najmä štúdie o závažných formách pracovného vykorisťovania a o kriminalizácii migrantov v neregulárnej situácii a osôb, ktoré im pomáhajú,

–  so zreteľom na štúdie tematickej sekcie C o vykonávaní článku 80 ZFEÚ, o nových prístupoch, alternatívnych cestách a spôsoboch prístupu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu ku konaniam o azyle, o preskúmaní nových legislatívnych ciest v oblasti pracovnej migrácie do EÚ, o posilnení spoločného európskeho azylového systému a alternatív k dublinskému nariadeniu, o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a o prijímaní utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ a so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie D s názvom Finančné prostriedky EÚ na migračné politiky: analýza efektívnosti a najlepších postupov do budúcnosti a na štúdiu tematickej sekcie EXPO s názvom Migranti v Stredozemí: ochrana ľudských práv,

–  so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete (EMS), najmä na štúdiu o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Vysokého komisára OSN pre utečencov,

–  so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na činnosť, správy a uznesenia Rady Európy,

–  so zreteľom na činnosť a správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k európskej migračnej agende prijaté na jeho 115. plenárnom zasadnutí 3. – 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k európskej migračnej agende a akčnému plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(6),

–  so zreteľom na pracovný dokument k článku 80 o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany,

–  so zreteľom na pracovný dokument o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov,

–  so zreteľom na pracovný dokument o riadení hraníc a vízovej politike vrátane úlohy agentúry Frontex a iných príslušných agentúr,

–  so zreteľom na pracovný dokument o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ vrátane politiky Únie v oblasti presídlenia a príslušných integračných politík,

–  so zreteľom na pracovný dokument o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

–  so zreteľom na pracovný dokument o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou,

–  so zreteľom na pracovný dokument o efektívnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) vrátane úlohy EASO,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0066/2016),

A.  keďže vo svojom uznesení zo 17. decembra 2014 poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby posúdil rôzne príslušné politiky, vypracoval súbor odporúčaní a informoval plénum prostredníctvom strategickej iniciatívnej správy;

B.  keďže podľa údajov agentúry Frontex(7) bolo v roku 2015 pri pokuse o neregulárny prienik cez vonkajšie hranice EÚ odhalených 1,83 milióna osôb, čo je bezpríkladný rekord v porovnaní s 282 500 migrantmi, ktorí prichádzali do Únie počas celého roka 2014; keďže podľa údajov IOM/UNICEF približne 20 % všetkých migrantov prichádzajúcich po mori tvoria deti(8);

C.  keďže podľa údajov Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO)(9) bolo v roku 2015 v EÚ+(10) podaných vyše 1,4 milióna žiadostí o medzinárodnú ochranu, pričom ich počet stabilne rástol od apríla a zároveň sa zmenšoval podiel opakovaných žiadostí; keďže asi 6 % žiadateľov uviedlo, že sú maloleté osoby bez sprievodu; keďže vo februári 2016 bolo medzi osobami, ktoré prišli do Grécka po mori, 22 % žien a 40 % detí(11);

D.  keďže na účely Dohovoru OSN o právach dieťaťa je dieťaťom každá ľudská bytosť vo veku do osemnásť rokov;

E.  keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v roku 2015 nahlásených vyše 3 771 mŕtvych alebo nezvestných osôb v Stredozemnom mori(12); keďže do 8. marca 2016 bolo nahlásených 444 utopených osôb v Stredozemnom mori; keďže počas prvých deviatich týždňov roku 2016 zahynulo 77 detí, čo je v priemere viac než jedno za deň; keďže podľa najnovších údajov Europolu zmizlo po príchode do Európy najmenej 10 000 detí bez sprievodu;

F.  keďže 3. október by sa mal vyhlásiť za Deň spomienky na všetkých mužov, ženy a deti, ktorí zahynuli pri pokuse o útek zo svojich krajín pred prenasledovaním, konfliktom a vojnou, ako aj na všetkých mužov a ženy, ktorí každý deň riskujú svoje životy, aby ich zachránili;

G.  keďže niektoré časti sveta sú postihnuté vojnou a násilím a trpia kombinovanými účinkami extrémnej chudoby, degradácie životného prostredia a nedostatku príležitostí pre mladých ľudí, čo môže podnietiť ďalšie násilie a neistotu a viesť k ďalším presunom populácie;

Článok 80 ZFEÚ – Solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany

H.  keďže článok 80 ZFEÚ kladie zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti do centra celého systému Únie a poskytuje právny základ na vykonávanie týchto zásad v rámci politík Únie v oblasti azylu, migrácie a kontroly hraníc;

I.  keďže solidarita môže mať vnútorný aj vonkajší rozmer; keďže relokácia, vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, opatrenia operačnej podpory a proaktívny výklad súčasného dublinského nariadenia a smernice o dočasnej ochrane sú nástrojmi vnútornej solidarity, zatiaľ čo premiestnenie, humanitárne prijímanie a pátranie a záchrana na mori podporujú vonkajšiu solidaritu, pričom mechanizmus civilnej ochrany sa môže zameriavať na oba rozmery;

J.  keďže z 39 600 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú v talianskych prijímacích zariadeniach na premiestnenie do iných členských štátov, bolo do 3. marca 2016 skutočne premiestnených iba 338, zatiaľ čo v Grécku bolo z plánovaných 66 400 premiestnení vykonaných iba 322;

Boj proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov

K.  keďže prevádzanie migrantov, obchodovanie s nimi a ich pracovné vykorisťovanie predstavujú odlišné právne javy, proti ktorým bojujú rôzne právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré si vyžadujú riadne cielené reakcie, hoci v praxi sa často prekrývajú; keďže zločinecké siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi dokážu poľahky zmeniť svoj spôsob práce, čo si vyžaduje rýchle prispôsobenie reakcií na základe najnovších a najpresnejších údajov; keďže úsilie o boj proti nezákonnému prevádzaniu migrantov by nemalo mať vplyv na osoby poskytujúce humanitárnu pomoc neregulárnym migrantom;

L.  keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami, dlhodobejšie stratégie riešenia dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

Riadenie hraníc a vízová politika vrátane úlohy pohraničnej agentúry a iných príslušných agentúr

M.  keďže v súvislosti s viacerými návrhmi Komisie v oblasti pohraničnej a vízovej politiky sa uplatňuje riadny legislatívny postup, najmä pokiaľ ide o návrh nariadenia o vízovom kódexe Únie (prepracované znenie) (2014/0094(COD), návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje okružné vízum (2014/0095(COD), a návrh nariadenia o jednotnom formáte víz: bezpečnosť (2015/0134(COD); keďže Komisia nedávno iniciovala nové návrhy v tejto oblasti, na ktoré sa bude uplatňovať riadny legislatívny postup;

N.  keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musí ísť ruka v ruke s účinným riadením vonkajších hraníc, vysokými spoločnými normami, účinnou výmenou informácií medzi členskými štátmi a plným dodržiavaním základných práv všetkých osôb;

O.  keďže Európsky parlament vyzval pohraničnú agentúru Únie, aby posilnila svoje kapacity na riešenie prípadných porušení základných práv, a to aj v rámci svojich pracovných dojednaní uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín, a keďže návrh Komisie na vytvorenie novej pohraničnej agentúry Únie obsahuje mechanizmus na predkladanie sťažností;

P.  keďže súčasný vízový kódex umožňuje členským štátom odchýliť sa od bežných kritérií prípustnosti pri žiadosti o udelenie víza z humanitárnych dôvodov (články 19 a 25);

Rozvíjanie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ vrátane politiky Únie v oblasti presídlenia a príslušných integračných politík

Q.  keďže 86 % svetovej populácie utečencov sa nachádza v krajinách, ktoré nie sú priemyselne vyspelé; keďže zločinecké siete a prevádzači využívajú zúfalstvo ľudí, ktorí sa usilujú vstúpiť do Únie v snahe ujsť prenasledovaniu alebo vojne;

R.  keďže bezpečné a legálne spôsoby vstupu utečencov do Únie sú obmedzené a mnohí z nich naďalej podstupujú riziko a vydávajú sa na nebezpečné cesty; keďže vytváranie bezpečných a zákonných ciest do Únie pre žiadateľov o azyl a utečencov na základe existujúcich právnych predpisov a postupov by umožnilo Únii a členským štátom získať lepší prehľad o potrebách ochrany a príleve do Únie a naštrbilo by obchodný model prevádzačov;

Stratégia spolupráce s tretími krajinami, najmä v súvislosti s programami regionálnej ochrany, presídľovaním, návratmi a so zameraním na riešenie základných príčin migrácie

S.  keďže spolupráca EÚ s tretími krajinami sa rozvíja prostredníctvom politických nástrojov, ako sú regionálne dialógy, dvojstranné dialógy, spoločné programy migrácie a mobility a partnerstvá v oblasti mobility, prostredníctvom právnych nástrojov, ako sú doložky o migrácii v „globálnych dohodách“, dohody o readmisii, dohody o zjednodušení udeľovania víz a dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, a prostredníctvom operačných nástrojov, ako sú regionálne programy ochrany, regionálne programy rozvoja a ochrany, pracovné dojednania agentúry Frontex a spolupráca EASO s tretími krajinami;

T.  keďže jednotlivé členské štáty naďalej vyvíjajú intenzívnu vonkajšiu činnosť v oblasti migrácie na bilaterálnej úrovni;

U.  keďže v záujme adekvátnej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka, záväzky prijaté v súvislosti so západobalkánskymi trasami a akčný plán prijatý na samite vo Vallette;

Vytváranie primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie

V.  keďže počet obyvateľov Únie v produktívnom veku sa má do roku 2020 znížiť o 7,5 milióna; keďže predpokladaný vývoj potrieb pracovného trhu v Únii poukazuje na objavujúce sa a budúce nedostatky v konkrétnych oblastiach; keďže štátni príslušníci tretích krajín sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri uznávaní svojich zahraničných kvalifikácií, a preto sú zvyčajne pre svoje pracovné posty prekvalifikovaní;

W.  keďže súčasný prístup Únie k pracovnej migrácii je roztrieštený a existuje množstvo smerníc, ktoré sa zameriavajú na špecifické kategórie pracovníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú za určitých okolností povolenie pracovať; keďže tento prístup môže slúžiť len krátkodobým špecifickým potrebám;

Analýza spôsobu, akým sa finančné prostriedky v oblasti vnútorných vecí vynakladajú na migráciu a rozvoj vrátane finančných prostriedkov na núdzové opatrenia

X.  keďže existuje viacero finančných nástrojov Únie na financovanie opatrení členských štátov a tretích krajín v oblasti migrácie, azylu a riadenia hraníc; keďže finančné prostriedky pre členské štáty sa prideľujú najmä prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, pričom sa však na činnosti súvisiace s migráciou môže využívať množstvo ďalších programov a fondov; keďže finančné prostriedky pre tretie krajiny, ktoré sú prideľované najmä prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce, spravujú rôzne generálne riaditeľstvá Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

Y.  keďže v dôsledku existujúcej roztrieštenosti rozpočtových riadkov a povinností môže byť zložité poskytnúť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa využívajú finančné prostriedky, či dokonca presne vyčísliť sumu, ktorú Únia vynakladá na migráciu;

Efektívne vykonávanie spoločného európskeho azylového systému vrátane úlohy Európskeho podporného úradu pre azyl

Z.  keďže spoločný európsky azylový systém (CEAS) zahŕňa súbor spoločných pravidiel pre spoločnú azylovú politiku, jednotný štatút v azylovej oblasti a spoločné azylové postupy platné v celej Únii; keďže však mnohé varovania vrátane rozhodnutí o nesplnení povinnosti, ktoré prijala Komisia, poukazujú na neúplné uplatňovanie systému CEAS v mnohých členských štátoch; keďže toto uplatňovanie má zásadný význam z hľadiska harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a podpory solidarity medzi členskými štátmi a keďže členské štáty môžu požiadať EASO o pomoc v záujme splnenia noriem, ktoré vyžaduje CEAS; keďže harmonizácia podmienok prijímania a azylových postupov môže zabrániť tlaku na krajiny, ktoré ponúkajú lepšie podmienky, a je kľúčová pre rozdelenie zodpovednosti;

AA.  keďže súčasné mechanizmy dublinského systému nie sú objektívne, nestanovujú spravodlivé kritériá prideľovania zodpovednosti za žiadosti o medzinárodnú ochranu a nezabezpečujú rýchly prístup k ochrane; keďže tento systém sa v praxi neuplatňuje, pričom na základe dvoch rozhodnutí Rady o dočasnom premiestnení boli prijaté výslovné odchýlky; keďže Komisia oznámila, že do marca 2016 predloží návrh na náležitú revíziu nariadenia Dublin III;

AB.  keďže v článku 3 Ženevského dohovoru z roku 1951 je ustanovené, že členské štáty nesmú diskriminovať utečencov na základe ich rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu;

Solidarita

1.  poukazuje na to, že opatrenia Únie v oblasti migrácie musia byť založené na zásade solidarity; konštatuje, že zásada solidarity stanovená v článku 80 ZFEÚ zahŕňa politiky azylu, prisťahovalectva a kontroly hraníc; zastáva názor, že článok 80 „spoločne“ s článkami 77 až 79 ZFEÚ poskytuje právny základ na vykonávanie zásady solidarity v uvedených oblastiach;

Pátranie a záchrana

2.  vychádza z premisy, že záchrana životov musí byť prvoradou prioritou a že je nevyhnutné náležite financovať pátracie a záchranné operácie na úrovni Únie aj členských štátov; konštatuje, že sa zvýšil počet neregulárnych príchodov po mori, znepokojivo narástol počet úmrtí na mori a stále je potrebná lepšia európska reakcia;

3.  pripomína, že záchrana životov je prejavom solidarity s ohrozenými osobami, ale aj zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného práva, pretože článok 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia, vyžaduje, aby sa poskytla pomoc osobe v núdzi na mori;

4.  zastáva názor, že v rámci pátracích a záchranných operácií na mori má kľúčový význam trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie, ktorá by zamedzila zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more;

5.  v tomto smere navrhuje, aby sa posilnili pátracie a záchranné kapacity a aby vlády členských štátov vynaložili viac prostriedkov – v podobe finančnej a materiálnej pomoci – v rámci humanitárnej operácie na úrovni celej Únie zameranej na vyhľadávanie, záchranu a pomoc migrantom v nebezpečenstve a ich prevoz na najbližšie bezpečné miesto;

6.  poukazuje na to, že kapitánom súkromných lodí ani mimovládnym organizáciám (MVO), ktoré úprimne pomáhajú osobám v núdzi na mori, by za poskytnutie tejto pomoci nemal hroziť trest; je presvedčený, že obchodná lodná doprava by nemala nahrádzať členské štáty a Úniu pri plnení ich povinností v oblasti pátrania a záchrany;

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu

7.  žiada, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobami, ktoré sú prevádzané do Únie, a osobami, s ktorými sa obchoduje, pretože politické reakcie síce musia byť nielen náležite integrované, ale aj správne cielené; uvádza, že vo všeobecnosti nezákonné prevádzanie migrantov zahŕňa uľahčenie neoprávneného vstupu osoby do členského štátu, zatiaľ čo obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby použitím násilia, klamstva alebo zneužitia, a to na účely vykorisťovania;

8.  je presvedčený, že každý holistický prístup k migrácii musí nevyhnutne obsahovať opatrenia zamerané na narúšanie činnosti zločineckých sietí zapojených do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva;

9.  víta pozitívnu úlohu, ktorú doposiaľ zohrali plavidlá námorníctva pri záchrane životov na mori a pri rozložení zločineckých sietí; podporuje ciele operácií vojenského námorníctva, ako je operácia Sophia, a podčiarkuje potrebu chrániť životy, pričom kladie dôraz na to, že v rámci všetkých aspektov operácie by sa mala zabezpečiť ochrana životov migrantov;

10.  zdôrazňuje, že tieto vojenské operácie by nemali byť prevažujúcim aspektom žiadneho holistického prístupu k migrácii, a opakuje, že operácia Sophia nesmie obmedzovať materiálne zdroje, ktoré sa už používajú v Stredozemnom mori na záchranu životov na mori;

Úloha agentúr Únie v boji proti nezákonnému prevádzaniu

11.  poukazuje na to, že páchatelia môžu poľahky zmeniť svoj spôsob práce a aj tak robia, a preto sa politické reakcie musia prispôsobovať najnovším a najpresnejším údajom; ako pozitívny krok vpred vníma skutočnosť, že Komisia 27. mája 2015 prijala akčný plán Únie na boj proti prevádzaniu migrantov (tzv. akčný plán proti prevádzačstvu), v ktorom stanovila vytvorenie kontaktnej skupiny agentúr Únie na boj proti prevádzaniu migrantov s cieľom posilniť ich operačnú spoluprácu a výmenu informácií;

12.  zdôrazňuje, že by sa mali plne využívať existujúce nástroje, ako sú agentúrne analýzy rizík; poznamenáva, že agentúry Únie by mali plne spolupracovať, ale musia tiež zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi; konštatuje, že lepšia koordinácia úsilia by mala umožniť zhromažďovanie údajov na vnútroštátnej úrovni a ich následné zasielanie agentúram;

Premiestnenie

13.  pripomína, že proces premiestnenia, t. j. presun žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo osoby pod medzinárodnou ochranou z jedného členského štátu do druhého, je praktickým príkladom solidarity v rámci Únie; okrem toho pripomína, že od roku 2009 sa Európsky parlament dožaduje záväzného mechanizmu na rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty;

14.  poznamenáva, že minulý rok Rada prijala dve rozhodnutia o dočasných opatreniach premiestnenia v Únii (rozhodnutia o premiestnení)(13), ktorých súčasťou je presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Grécka a Talianska do ďalších členských štátov; konštatuje, že hoci rozhodnutia o premiestnení neukončujú platné dublinské pravidlá prideľovania zodpovednosti, predstavujú „dočasnú odchýlku“ od týchto pravidiel;

15.  zastáva názor, že stanovenie naliehavých opatrení premiestnenia je krok správnym smerom, a vyzýva členské štáty, aby si čo najskôr splnili povinnosti týkajúce sa uvedených opatrení;

16.  pripomína, že na účely rozhodnutí o premiestnení sa premiestnenie bude týkať len tých národností, v prípade ktorých predstavuje podiel kladných rozhodnutí o udelení medzinárodnej ochrany v Únii za predchádzajúce tri mesiace 75 % alebo vyššiu hodnotu (na základe údajov Eurostatu); poznamenáva, že rozhodnutia o premiestnení sa budú vzťahovať len na relatívne malý počet ľudí a nebudú sa týkať veľkého množstva žiadateľov pochádzajúcich z iných tretích krajín, ktorí na základe týchto rozhodnutí nemôžu byť premiestnení;

17.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na základe súčasných rozhodnutí o premiestnení musia členské štáty prvého príchodu naďalej riešiť komplikovanejšie žiadosti o medzinárodnú ochranu (a odvolania), musia zabezpečiť dlhšie prijímacie lehoty a budú musieť koordinovať návrat osôb, ktorým napokon medzinárodná ochrana nebude priznaná; opakuje, že akýkoľvek nový systém riadenia spoločného európskeho azylového systému musí byť založený na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti;

18.  zastáva názor, že okrem kritérií uvedených v rozhodnutiach o premiestnení (HDP členského štátu, počet obyvateľov členského štátu, miera nezamestnanosti členského štátu a počet žiadateľov, ktorí sa v minulosti uchádzali o azyl v danom členskom štáte), by sa mali zvážiť aj ďalšie dve kritériá, a to rozloha členského štátu a hustota obyvateľstva členského štátu;

19.  je presvedčený, že pri premiestňovaní by sa mali v čo najväčšej realizovateľnej miere zohľadniť preferencie žiadateľa; uznáva, že takýmto spôsobom by sa odrádzalo od sekundárnych pohybov a samotní žiadatelia by tak boli motivovaní k prijatiu rozhodnutí o premiestnení, ale nemal by sa tým zastaviť proces premiestňovania;

Presídlenie

20.  zastáva názor, že presídlenie je jednou z uprednostňovaných možností, ako utečencom a osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, poskytnúť bezpečný a zákonný prístup do Únie v prípadoch, keď sa utečenci nemôžu vrátiť do domovských krajín ani nemôžu dostať účinnú ochranu v hostiteľskej krajine alebo sa v nej integrovať;

21.  okrem toho konštatuje, že presídlenie pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) je osvedčený humanitárny program a užitočný nástroj na riadenie organizovaného príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, na územia členských štátov;

22.  poukazuje na to, že vzhľadom na nebývalé prílevy migrantov, ktorí prišli a neprestajne prichádzajú na vonkajšie hranice Únie, a na ustavičný nárast počtu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu Únia potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v migračnej agende Komisie; domnieva sa, že ak má mať tento prístup nejaký vplyv, musí zabezpečiť presídlenie takého počtu utečencov, ktorý bude zmysluplný vzhľadom na celkový počet utečencov uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v Únii a s ohľadom na celosvetové potreby presídlenia, ktoré každoročne zverejňuje UNHCR;

23.  zdôrazňuje, že je potrebný trvalý program presídľovania na úrovni Únie s povinnou účasťou členských štátov, ktorý by zabezpečil presídlenie pre zmysluplný počet utečencov s ohľadom na celkový počet utečencov žiadajúcich o ochranu v Únii;

Prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov

24.  poukazuje na to, že prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov možno použiť ako doplnok k presídleniu s cieľom poskytnúť naliehavú ochranu, často len dočasného charakteru, najzraniteľnejším osobám v prípade potreby, napríklad maloletým bez sprievodu, utečencom so zdravotným postihnutím alebo osobám, ktoré naliehavo potrebujú evakuáciu zo zdravotných dôvodov;

25.  podčiarkuje, že kým nebude možnosť presídlenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín dostupná, všetky členské štáty by sa mali vyzývať, aby zaviedli a realizovali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;

Humanitárne víza

26.  poukazuje na to, že humanitárne víza poskytujú osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostriedok na vstup do tretej krajiny, aby mohli požiadať o azyl; vyzýva členské štáty, aby využívali všetky existujúce možnosti na zabezpečovanie humanitárnych víz, najmä pre zraniteľné osoby, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch Únie v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách;

27.  domnieva sa, že osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu by mali mať možnosť požiadať o európske humanitárne vízum priamo na ktoromkoľvek konzulárnom úrade alebo veľvyslanectve členských štátov, a keď bude takéto humanitárne vízum po posúdení udelené, umožní jeho držiteľovi vstup na územie členského štátu, ktorý vízum vydal, a to len na účel podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v tomto štáte; je preto presvedčený, že treba zmeniť vízový kódex Únie tak, aby zahŕňal konkrétnejšie ustanovenia o humanitárnych vízach;

Spoločný európsky azylový systém (CEAS)

28.  upozorňuje, že na zabezpečenie toho, aby sa CEAS stal skutočne jednotným systémom, sú potrebné ďalšie kroky;

29.  pripomína, že v záujme posilnenia harmonizácie je absolútne nevyhnutné uskutočniť komplexné posúdenie vykonávania tohto balíka (formou hodnotiacich správ Komisie), po ktorom budú nasledovať urýchlené nadväzné kroky v prípade, ak je vykonávanie v niektorých členských štátoch neuspokojivé;

30.  poznamenáva, že napríklad neprijateľné žiadosti, následné žiadosti, zrýchlené postupy a konania na hraniciach spolu predstavujú špecifické prípady, v ktorých sa prepracovaným znením smernice o konaní o azyle vyvíjalo úsilie o nastolenie krehkej rovnováhy medzi efektívnosťou systému a právami žiadateľov, najmä právami zraniteľných osôb, a zdôrazňuje, že takúto rovnováhu možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa v plnej miere a riadne vykonajú právne predpisy;

31.  zdôrazňuje dôležitosť súdnej kontroly všetkých foriem zaistenia na základe zákonov o prisťahovalectve a azyle; pripomína, že podľa medzinárodného práva a Charty základných práv Únie je potrebné, aby členské štáty preskúmali alternatívy k zaisteniu; vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali smernice o konaniach o azyle a podmienkach prijímania, pokiaľ ide o prístup do zariadení pre zadržiavanie;

32.  pripomína dôležitosť znižovania počtu osôb bez štátnej príslušnosti a nabáda členské štáty, aby zaviedli postupy určovania postavenia osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy o zbere spoľahlivých údajov o osobách bez štátnej príslušnosti, ako aj o postupoch na určovanie postavenia osôb bez štátnej príslušnosti;

Revízia nariadenia Dublin III

33.  konštatuje, že uplatňovanie nariadenia Dublin III(14) vyvolalo mnoho otázok týkajúcich sa spravodlivosti a solidarity pri určovaní členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu; poznamenáva, že súčasný systém neberie dostatočne do úvahy mimoriadny migračný tlak, ktorému sú vystavené členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach Únie; domnieva sa, že členské štáty sa musia zmieriť s nepretržitými problémami s dublinskou logikou a že Únia by mala vytvoriť možnosti pre solidaritu tak medzi členskými štátmi, ako aj voči príslušným migrantom;

34.  poukazuje na to, že tlak, ktorý na systém stanovený dublinským nariadením vytvára narastajúci počet migrantov prichádzajúcich do Únie, ukázal, že tento systém v zavedenej podobe do značnej miery zlyhal, pokiaľ ide o dosiahnutie jeho dvoch základných cieľov, ktoré spočívajú v stanovení objektívnych a spravodlivých kritérií pre určenie zodpovednosti a v zabezpečení rýchleho prístupu k medzinárodnej ochrane; opakuje svoje výhrady, pokiaľ ide o kritérium, podľa ktorého je to v súčasnosti členský štát prvého vstupu, ktorý je určený ako zodpovedný za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, a domnieva sa, že toto kritérium by sa malo prehodnotiť;

35.  ďalej upozorňuje, že zároveň dochádza v rámci Únie naďalej vo vysokej miere k sekundárnym pohybom; považuje za samozrejmé, že dublinský systém bol od svojho vzniku určený nie na rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ale jeho hlavným účelom bolo urýchlene prideliť zodpovednosť za spracovanie žiadosti o azyl len jednému členskému štátu;

36.  odporúča, aby kritériá, na ktorých sú založené rozhodnutia o premiestnení, boli začlenené priamo do štandardných pravidiel Únie pre pridelenie zodpovednosti za vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu; zdôrazňuje, že pri preskúmaní dublinského nariadenia je dôležité preskúmať pojem „žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu“, keďže migrantmi a utečencami, ktorí nepatria do uvedenej kategórie, by sa musel i tak zaoberať členský štát prvého príchodu;

37.  zastáva názor, že Európska únia by mala členským štátom, ktoré dostávajú najviac žiadostí o azyl, poskytovať primeranú a vhodnú finančnú a technickú podporu; domnieva sa, že dôvodom na využívanie opatrení zameraných na solidaritu a rozdelenie zodpovednosti je zvýšiť kvalitu a zlepšiť fungovanie systému CEAS;

38.  poukazuje na to, že jednou z možností, ako zásadne prepracovať dublinský systém, by bolo zavedenie centrálneho zhromažďovania žiadostí na úrovni Únie – pričom by sa každý žiadateľ o azyl považoval za osobu žiadajúcu o azyl v Únii ako celku, a nie v jednotlivých členských štátoch – a vytvorenie centrálneho systému prideľovania zodpovednosti za akékoľvek osoby žiadajúce o azyl v Únii; navrhuje, aby sa takýmto systémom mohli stanoviť určité prahové hodnoty pre každý členský štát, pokiaľ ide o počet príchodov, čo by mohlo prípadne pomôcť pri odrádzaní od sekundárnych pohybov, keďže všetky členské štáty by boli plne zapojené do centralizovaného systému a už by nemali individuálnu zodpovednosť za prideľovanie žiadateľov iným členským štátom; domnieva sa, že takýto systém by mohol fungovať na základe určitého počtu vstupných centier (hotspotov) Únie, ktoré by boli východiskovým bodom pre distribúciu žiadateľov v rámci Únie; zdôrazňuje, že akýkoľvek nový systém prideľovania zodpovednosti musí zahŕňať kľúčové koncepcie jednoty rodiny a najlepších záujmov dieťaťa;

Vzájomné uznávanie

39.  poznamenáva, že v súčasnosti členské štáty uznávajú rozhodnutia o azyle z iných členských štátov len vtedy, keď sú záporné; opakuje, že vzájomné uznávanie kladných rozhodnutí o azyle zo strany členských štátov je logickým krokom k riadnemu uplatňovaniu článku 78 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa požaduje „jednotný štatút azylu platný v celej Únii“;

Smernica o dočasnej ochrane

40.  poukazuje na to, že v prípade hromadného prílevu môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní žiadosti členského štátu navrhnúť uplatnenie smernice Rady 2001/55/ES o dočasnej ochrane („smernica o dočasnej ochrane“)(15); poznamenáva, že skutočné uplatnenie si vyžaduje rozhodnutie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou; konštatuje, že smernica by sa mala uplatniť vtedy, ak existuje riziko, že azylový systém Únie nebude schopný zvládnuť hromadný prílev alebo bezprostredne hroziaci hromadný prílev vysídlených osôb; zdôrazňuje však, že smernica o dočasnej ochrane sa od svojho prijatia v roku 2001 nikdy neuplatnila;

41.  konštatuje, že smernica o dočasnej ochrane tiež poskytuje možnosť evakuácie vysídlených osôb z tretích krajín a že takáto evakuácia by umožnila využívať humanitárne koridory v spolupráci s UNHCR, pričom členské štáty by boli povinné poskytnúť v prípade potreby všetky možnosti na získanie víz;

42.  domnieva sa, že azylové systémy niektorých členských štátov v prvej línii sú už jednoznačne preťažené a že by sa smernica o dočasnej ochrane mala na základe svojej vlastnej logiky uplatniť; v každom prípade požaduje, aby sa v rámci revízie tejto smernice jasne vymedzil pojem „hromadný prílev“; domnieva sa, že spomínaná revízia smernice o dočasnej ochrane môže tvoriť súčasť preskúmania dublinského systému;

Integrácia

43.   konštatuje, že účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti má kľúčový význam, a preto navrhuje, aby sa pri rešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti integračných opatrení posilnila výmena najlepších postupov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že integračné opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom by mali presadzovať začlenenie, a nie izoláciu; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány vrátane miest zohrávajú v integračnom procese veľmi dôležitú úlohu;

44.  zdôrazňuje, že hostiteľské členské štáty musia utečencom ponúknuť podporu a príležitosti na integráciu a vybudovanie života v ich novej spoločnosti; konštatuje, že by to malo zahŕňať ubytovanie, gramotnosť a jazykové kurzy, medzikultúrny dialóg, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj skutočný prístup k demokratickým štruktúram v spoločnosti, ako je stanovené v smernici o normách pre oprávnenie(16); poznamenáva, že utečenci – podobne ako občania Únie – majú v hostiteľských členských štátoch tak práva, ako aj povinnosti; preto zdôrazňuje, že integrácia je obojsmerným procesom a že rešpektovanie hodnôt, na ktorých je Únia postavená, je neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu, čo platí aj pre dodržiavanie základných práv utečencov;

45.  pripomína, že podľa článku 15 smernice o podmienkach prijímania rozhodnú členské štáty o podmienkach, za akých žiadateľom o medzinárodnú ochranu umožnia prístup na trh práce, a to za predpokladu, že takýto prístup je účinný a v súlade s harmonogramom stanoveným v odseku 1 uvedeného článku; berie na vedomie, že na základe článku 15 ods. 2 môžu členské štáty z dôvodov politík trhov práce uprednostniť občanov Únie a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom;

46.  zastáva názor, že ak osoby pod medzinárodnou ochranou v Únii majú ponuku na zamestnanie v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom im bola udelená medzinárodná ochrana, mali by mať možnosť túto ponuku využiť;

47.  opätovne potvrdzuje, že lepšie uznávanie zahraničných kvalifikácií je praktickým spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa už nachádzajú v Únii, mohli lepšie integrovať, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila vhodné návrhy;

48.  nabáda na vypracovanie súkromných a komunitných integračných programov pre osoby, v prípade ktorých sa schválilo presídlenie, a to v spolupráci s členskými štátmi a miestnymi orgánmi a na základe ich najlepších postupov;

O jednote rodiny

49.  nabáda členské štáty, aby sa snažili udržať rodiny pohromade, čo zlepší vyhliadky na integráciu v dlhodobom horizonte, pretože bude možné sa zamerať na budovanie nového života namiesto obáv o rodinných príslušníkov, ktorí sú stále v neistej situácii;

50.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali prekonať všetky právne a praktické prekážky, aby rýchlejšie prijímali rozhodnutia o zlúčení rodín;

51.  domnieva sa, že je dôležité, aby dovtedy, kým sa zásadne neprepracuje dublinské nariadenie, členské štáty lepšie využívali ustanovenia o práve vlastného uváženia s cieľom dodržiavať zásadu jednoty rodiny;

Deti

52.  upozorňuje na zraniteľnú pozíciu detí, ktoré prichádzajú do Únie, a znovu pripomína právo každého dieťaťa na to, aby sa s ním zaobchádzalo v prvom rade ako s dieťaťom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali osobitné ustanovenia systému CEAS týkajúce sa maloletých bez sprievodu vrátane prístupu k právnej pomoci, poručníctva, prístupu k zdravotnej starostlivosti, ubytovaniu a vzdelávaniu, práva na komunikáciu v jazyku, ktorému rozumejú, a na vedenie rozhovorov s riadne vyškolenými úradníkmi; opakuje, že členské štáty by nemali zaisťovať deti preto, že sú migrantmi;

53.  pripomína, že podpora, informovanie a ochrana by sa mali rozšíriť na deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov v súlade s ich najlepšími záujmami a že vybavovanie žiadostí o zlúčenie rodiny, ktoré podali deti bez sprievodu alebo deti odlúčené od rodičov, by sa malo urýchliť;

54.  konštatuje, že účinné poručníctvo a systémy ochrany zohľadňujúce záujmy dieťaťa sú kľúčom k prevencii zneužívania, zanedbávania a vykorisťovania detí, ktorým chýba rodičovská starostlivosť; zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť usmernenia Únie pre systém poručníctva so zameraním na poskytovanie primeranej podpory a ochrany a na zaistenie toho, aby sa s deťmi z cudziny aj s deťmi z danej krajiny zaobchádzalo rovnako;

55.  vyjadruje presvedčenie, že posudzovanie veku by sa malo vykonávať čo najmenej rušivým spôsobom, malo by mať multidisciplinárny a bezpečný charakter a mala by sa pri ňom rešpektovať fyzická integrita a ľudská dôstojnosť detí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dievčatám, a že by ho mali vykonávať nezávislí, kvalifikovaní lekári a odborníci;

56.  vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali diferencované údaje o situácii detí utečencov a migrantov s cieľom zlepšiť možnosti systémov integrovať tieto deti;

Návraty

57.  domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, v prípade ktorých sa na základe individuálneho posúdenia ich žiadosti o azyl stanovilo, že nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať v rámci riadneho vykonávania systému CEAS;

58.  uznáva, že vzhľadom na to, že v roku 2014 bolo skutočne vrátených 36 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa nariadilo opustiť územie Únie, je potrebné zvýšiť účinnosť návratového systému Únie;

59.  domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

60.  je presvedčený, že návrat migrantov by sa mal realizovať len bezpečným spôsobom pri plnom dodržiavaní základných a procedurálnych práv dotknutých migrantov a v prípade, že krajina, do ktorej sa vracajú, je pre nich bezpečná; v tejto súvislosti pripomína, že dobrovoľný návrat by sa mal uprednostňovať pred núteným návratom;

61.  tvrdí, že akýkoľvek pokus členských štátov o zavracanie migrantov, ktorí nemali možnosť predložiť žiadosť o azyl, je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a že Komisia by mala podniknúť primerané kroky proti každému členskému štátu, ktorý sa o takéto zavracanie pokúša;

Zoznam bezpečných krajín pôvodu

62.  berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle(17); poznamenáva, že ak by sa takýto zoznam Únie stal pre členské štáty povinný, mohol by byť v zásade dôležitým nástrojom na uľahčenie azylového procesu vrátane návratu;

63.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď členské štáty uplatňujú rôzne zoznamy obsahujúce rôzne bezpečné krajiny, čo narúša jednotné uplatňovanie a podnecuje sekundárne pohyby;

64.  v každom prípade zdôrazňuje, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal znižovať význam zásady, podľa ktorej sa každej osobe musí umožniť primerané individuálne preskúmanie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu;

Postupy pri porušení predpisov

65.  poznamenáva, že popri 34 už prebiehajúcich konaniach musela Komisia v septembri 2015 prijať voči 19 členským štátom 40 rozhodnutí vo veci porušenia, ktoré sa týkali vykonávania systému CEAS; opakuje, že Európsky parlament by mal byť plne informovaný o konaniach, ktoré Komisia začala voči členským štátom, ktoré nevykonávali právne predpisy Únie v tejto oblasti alebo ich nevykonávali riadne;

66.  opätovne zdôrazňuje, aké je mimoriadne dôležité, aby po tom, čo sa dohodnú a prijmú právne predpisy Únie, členské štáty splnili svoj záväzok a dané právne predpisy vykonávali;

67.  ďalej poznamenáva, že nie je možné riadne zhodnotiť výhody a nevýhody niektorých prvkoch systému CEAS, pretože mnohé členské štáty ešte príslušné právne predpisy plne nevykonali;

Európsky podporný úrad pre azyl (EASO)

68.  odporúča, aby sa z úradu EASO postupne v dlhodobom horizonte stal hlavný koordinátor systému CEAS s cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie pravidiel tohto systému; opakuje, že skutočne európsky systém CEAS si vyžaduje, aby sa úrad EASO pretransformoval zo skupiny expertov z členských štátov na plnohodnotnú agentúru Únie, ktorá bude poskytovať operačnú podporu členským štátom a na vonkajších hraniciach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úrad musí mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

69.  poznamenáva, že rozpočet úradu EASO na premiestňovanie, presídľovanie a vonkajší rozmer predstavoval v roku 2015 len 30 000 EUR; opakuje, že vzhľadom na súčasné udalosti v Stredozemí a na početné odkazy na úrad EASO v rozhodnutiach o premiestnení nemožno tento veľmi nízky rozpočet považovať za reálny; pripomína, že v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte bude potrebné výrazne zvýšiť rozpočet úradu EASO, jeho ľudské zdroje a sumy, ktoré prideľuje na premiestňovanie a presídľovanie;

Frontex a navrhovaná nová európska pohraničná a pobrežná stráž

70.  berie na vedomie súčasnú úlohu agentúry Frontex, čo sa týka poskytnutia pomoci akémukoľvek plavidlu alebo osobe v núdzi na mori, a uznáva jeho príspevok k záchrane mnohých životov v Stredozemnom mori prostredníctvom spoločných operácií Triton a Poseidon;

71.  domnieva sa, že nedávno navrhnutá európska pohraničná a pobrežná stráž má prakticky nahradiť agentúru Frontex a zabezpečovať európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach v záujme účinného riadenia migrácie a zaistenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb v rámci nej; v súlade so zmluvami a s ich protokolmi konštatuje, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami schengenských dohôd, ale ešte nie sú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, sa môžu zúčastňovať na všetkých opatreniach a/alebo využívať všetky opatrenia podľa nového návrhu;

72.  so záujmom očakáva rokovania o návrhu v rámci inštitúcií plniacich úlohu spoluzákonodarcov a medzi nimi v kontexte riadneho legislatívneho postupu v súlade s článkom 294 ZFEÚ;

Schengenský priestor a riadenie a bezpečnosť vonkajších hraníc

73.  pripomína, že od vytvorenia schengenského priestoru je Únia priestorom bez vnútorných hraníc, že členské štáty schengenského priestoru vypracovali podrobnú spoločnú politiku v súvislosti so schengenskými vonkajšími hranicami a že podľa stálej vnútornej logiky takého systému musí byť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach spojené s kompenzačnými opatreniami na posilnenie vonkajších hraníc schengenského priestoru a s výmenou informácií v rámci Schengenského informačného systému;

74.  uznáva, že integrita schengenského priestoru a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach sú podmienené účinným riadením vonkajších hraníc, pričom všetky členské štáty na vonkajších hraniciach musia uplatňovať prísne spoločné normy a účinne si vymieňať informácie;

75.  uznáva, že je potrebné, aby Únia posilnila ochranu svojich vonkajších hraníc a ďalej rozvíjala CEAS, a že je nutné prijať opatrenia na posilnenie schopnosti schengenského priestoru riešiť nové výzvy, ktorým je Európa vystavená, a chrániť základné zásady bezpečnosti a voľného pohybu osôb;

76.  poukazuje na to, že prístup na územie schengenského priestoru je vo všeobecnosti kontrolovaný na vonkajších hraniciach na základe Kódexu schengenských hraníc a že občania mnohých tretích krajín musia mať navyše na vstup do schengenského priestoru vízum;

77.  pripomína vyhlásenie UNHCR, že dodržiavanie základných práv a medzinárodných záväzkov možno zabezpečiť len vtedy, ak operačné postupy a plány odzrkadľujú tieto povinnosti v podobe praktických a jasných usmernení pre pohraničný personál vrátane personálu na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poukazuje na to, že je potrebné ešte viac posilniť mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, aby mohol reagovať na udalosti s rozsiahlymi dôsledkami, postihujúce značný počet členských štátov;

78.  opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa konkrétne azylu a migrácie, je v záujme účinnosti právnych predpisov v oblasti vnútorných a vonkajších hraníc mimoriadne dôležité, aby členské štáty riadne vykonávali opatrenia dohodnuté na úrovni Únie; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie opatrení zo strany členských štátov na vonkajších hraniciach v dôsledku zvýšeného tlaku má zásadný význam a do určitej miery rozptýli obavy týkajúce sa bezpečnosti občanov;

79.  berie na vedomie, že Komisia 15. decembra 2015 predložila návrh na cielenú revíziu Kódexu schengenských hraníc, v rámci ktorej by sa zaviedli systematické kontroly všetkých štátnych príslušníkov Únie (nielen štátnych príslušníkov tretích krajín) prostredníctvom príslušných databáz na vonkajších hraniciach schengenského priestoru;

80.  domnieva sa, že schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie; konštatuje, že konflikt v Sýrii a ďalšie konflikty v regióne vyvolali rekordné počty utečencov a migrantov prichádzajúcich do Únie, čo zase odhalilo nedostatky v časti vonkajších hraníc Únie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že v reakcii na to niektoré členské štáty považovali za potrebné zavrieť svoje vnútorné hranice alebo zaviesť dočasnú kontrolu hraníc, čím spochybnili riadne fungovanie schengenského priestoru;

Vstupné centrá (hotspoty)

81.  pripomína, že v rámci koncepcie hotspotov, ktorú stanovila Komisia vo svojej európskej migračnej agende, majú agentúra na ochranu hraníc, EASO, Europol a Eurojust za úlohu poskytovať operačnú pomoc členským štátom v súlade s ich príslušnými mandátmi;

82.  v tejto súvislosti upozorňuje na to, že agentúry Únie vyžadujú potrebné zdroje, aby mohli plniť svoje pridelené úlohy; trvá na tom, aby agentúry Únie a členské štáty v plnom rozsahu informovali Európsky parlament o práci vykonanej vo vstupných centrách;

83.  konštatuje, že obe rozhodnutia o premiestnení zabezpečujú poskytovanie operačnej podpory Taliansku a Grécku vo vstupných centrách, pokiaľ ide o preverovanie migrantov pri ich prvom príchode, evidenciu ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, poskytovanie informácií o premiestnení žiadateľom, organizáciu operácií návratu tých osôb, ktoré nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu a nie sú inak oprávnené zostať, alebo tých, ktorých žiadosť nebola úspešná, a uľahčenie všetkých krokov týkajúcich sa samotného postupu premiestnenia;

84.  požaduje, aby sa vstupné centrá zriadili čo najskôr s cieľom poskytovať uvedeným členským štátom konkrétnu operačnú pomoc; žiada, aby pridelenie technických a finančných zdrojov a technickej a finančnej podpory členským štátom prvého príchodu, ako sú Taliansko a Grécko, umožnilo rýchlu a účinnú registráciu a odovzdanie všetkých migrantov prichádzajúcich do Únie príslušným orgánom pri úplnom rešpektovaní ich základných práv; domnieva sa, že rýchla a účinná podpora Únie poskytovaná členským štátom a prijatie takejto podpory má dôležitosť z hľadiska vzájomnej dôvery;

85.  uznáva, že jedným z hlavných cieľov vstupných centier je umožniť Únii urýchlené poskytovanie ochrany a humanitárnej pomoci osobám v núdzi; zdôrazňuje, že treba venovať veľkú pozornosť tomu, aby sa pri kategorizácii migrantov vo vstupných centrách plne dodržiavali práva všetkých migrantov; uznáva však, že riadna identifikácia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v mieste prvého príchodu do Únie by mala prispieť k uľahčeniu celkového fungovania zreformovaného systému CEAS;

Trestné právo týkajúce sa migrácie

86.  poznamenáva, že Komisia vo svojom akčnom pláne proti prevádzaniu uvádza, že zvažuje revíziu smernice Rady 2004/81/ES o povoleniach na pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi;

87.  domnieva sa, že táto revízia je nutná a malo by sa pri nej zvážiť zavedenie systému, ktorý obetiam obchodovania s ľuďmi a nezákonného prevádzania umožní prihlásiť sa a pomôcť pri účinnom stíhaní obchodníka s ľuďmi alebo nezákonného prevádzača, a to bez strachu z toho, že ony samy budú stíhané;

88.  konštatuje, že Komisia uvažuje o revízii smernice Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska; zastáva názor, že osoba, ktorá ľuďom v núdzi poskytuje rôzne formy humanitárnej pomoci, by sa nemala považovať za páchateľa trestného činu a že táto zásada by sa mala premietnuť do práva Únie;

89.  zdôrazňuje, že ďalším rozhodujúcim krokom pri likvidácii zločineckých sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi je zaradiť medzi priority finančné vyšetrovanie, pretože sledovanie a konfiškácia ziskov týchto zločineckých sietí majú zásadný význam pre ich oslabenie a konečné zlikvidovanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne transponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

90.  pripomína, že na zabezpečenie účinného priebehu trestných vyšetrovaní je nevyhnutné poskytnúť príslušným pracovníkom odbornú prípravu, aby v plnej miere rozumeli javu, ktorý sa snažia riešiť, a vedeli ho rozpoznať v počiatočnom štádiu;

Spolupráca s tretími krajinami

91.  poukazuje na to, že azyl a medzinárodná ochrana ako jeden z pilierov globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) by sa mali ďalej rozvíjať s väčším zapojením tretích krajín; konštatuje, že súčasné opatrenia v tejto oblasti v rámci regionálnych programov ochrany alebo regionálnych programov rozvoja a ochrany sa zameriavajú na budovanie kapacít s cieľom bojovať proti zločineckým sieťam obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov v tretích krajinách pôvodu a tranzitu; zároveň poznamenáva, že presídľovanie ako súčasť týchto programov zostáva naďalej slabé; domnieva sa, že úsilie zamerané na budovanie kapacít a aktivity v oblasti presídľovania by sa mali zintenzívniť a vykonávať spoločne s tretími krajinami, ktoré prijímajú veľké množstvo utečencov;

92.  uznáva, že základným nástrojom, ktorý stanovuje ciele vonkajších politík Únie v oblasti migrácie, azylu a hraníc je GPMM; berie na vedomie, že v rámci tohto zastrešujúceho prístupu existujú rôzne nástroje vrátane regionálnych dialógov, dvojstranných dialógov, partnerstiev v oblasti mobility, spoločných programov v oblasti migrácie a mobility, readmisných dohôd, dohôd o zjednodušení vízového režimu, dohôd o oslobodení od vízovej povinnosti, regionálnych programov ochrany a regionálnych programov rozvoja a ochrany;

93.  domnieva sa, že vonkajší rozmer by sa mal pri odstraňovaní základných príčin a snahe o zastavenie tokov neregulárnej migrácie do Európy zamerať na spoluprácu s tretími krajinami; je toho názoru, že by sa mal naďalej klásť dôraz na partnerstvá a spoluprácu s kľúčovými krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, napríklad prostredníctvom chartúmskeho a rabatského procesu, dialógu medzi EÚ a Afrikou o migrácii a mobilite a budapeštianskeho a pražského procesu;

94.  poukazuje na to, že Únia a jej členské štáty musia starostlivo zvažovať, ktoré orgány presadzovania práva tretích krajín podporia, a to s ohľadom na skutočnosť, či dané orgány neporušujú ľudské práva migrantov;

95.  odporúča, aby sa pri spolupráci s tretími krajinami posudzovali azylové systémy daných krajín, ich podpora utečencov, ako aj ich schopnosť a ochota bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu do týchto krajín a cez ne;

96.  vyzýva Úniu, aby pomáhala tretím krajinám pri budovaní ich azylových systémov a vytváraní integračných stratégií s cieľom umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, aby o ochranu žiadali v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že Únia musí vo vzťahu k spolupráci s tretími krajinami zaujať prístup výhodný pre všetkých, a teda prospešný tak pre Úniu, ako aj pre príslušnú tretiu krajinu a utečencov a migrantov v danej tretej krajine;

97.  pripomína, že v záujme primeranej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky strany splnili svoje záväzky vyplývajúce zo spoločného akčného plánu vrátane riešenia základných príčin, ktoré spôsobujú masívny prílev Sýrčanov, a zintenzívnenia spolupráce na podporu Sýrčanov pod dočasnou ochranou a ich hostiteľských komunít v Turecku, a aby Turecko splnilo svoj záväzok zabrániť neregulárnym migračným tokom zo svojho územia do Únie;

Kampane na zvyšovanie informovanosti

98.  poukazuje na to, že mnohé prevádzané osoby sú do určitej miery informované o rizikách, ktorým budú vystavené na nebezpečnej ceste do Európy, napriek tomu sa však rozhodnú cestu podniknúť, pretože tieto riziká považujú za menšie než tie, ktorým by čelili, ak by neemigrovali;

99.  víta skutočnosť, že akčný plán proti prevádzaniu spája začatie nových kampaní na zvyšovanie informovanosti s posúdením tých existujúcich; odporúča, aby všetky takéto kampane obsahovali informácie o kritériách, ktoré sa majú uplatňovať na stanovenie štatútu ochrany v Únii, pretože takéto informácie možno odradia od cesty niektorých migrantov, v prípade ktorých hrozí, že sa vydajú na nebezpečnú cestu a nakoniec budú vrátení, keď nedostanú ochranu;

Riešenie základných príčin

100.  opätovne potvrdzuje, že Únia musí prijať dlhodobú stratégiu v snahe pôsobiť proti tlakovým faktorom v tretích krajinách (konflikt, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy alebo prírodné katastrofy), ktoré ženú ľudí do sietí nezákonných prevádzačov, ktorých považujú za svoju jedinú možnosť dostať sa do Únie;

101.  pripomína, že osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov tiež vyzval Úniu, aby ponúkla legálne spôsoby migrácie a umožnila tak migrantom využívať oficiálne systémy na vstup a výstup namiesto toho, aby boli nútení obracať sa na zločinecké siete prevádzačov;

102.  zdôrazňuje, že nedávny nárast prílevu utečencov do Únie ukázal, že preventívne opatrenia samé osebe nepostačujú na zvládnutie súčasných migračných javov;

103.  domnieva sa, že v dlhodobom horizonte je potrebný väčší impulz na vyriešenie geopolitických otázok, ktoré ovplyvňujú základné príčiny migrácie, pretože vojna, chudoba, korupcia, hlad a nedostatok príležitostí znamenajú, že ľudia budú naďalej pociťovať nutnosť utekať do Európy, kým sa Únia nebude zaoberať tým, ako pomôcť pri obnove týchto krajín; poukazuje na to, že to znamená, že Komisia a členské štáty musia poskytnúť finančné prostriedky na pomoc pri budovaní kapacít v tretích krajinách, napríklad prostredníctvom podpory investícií a vzdelávania, posilňovania a presadzovania azylových systémov, pomoci pri lepšom riadení hraníc a upevňovania tamojších právnych a súdnych systémov;

Finančné prostriedky pre tretie krajiny

104.  poznamenáva, že hlavným nástrojom financovania na poskytovanie prostriedkov pre tretie krajiny je nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), ktorý zahŕňa jediné globálne tematické financovanie Únie pre oblasť migrácie v rámci programu Celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je riadený GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO); ďalej konštatuje, že podobne ako v prípade prostriedkov pridelených priamo členským štátom sú do spravovania DCI zapojené ďalšie generálne riaditeľstvá Komisie a orgány Únie tak, aby GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zabezpečilo pomoc Únie krajinám susedstva prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci; humanitárnu pomoc poskytuje GR pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) riadi nástroj na podporu stability a mieru; pripomína, že vzhľadom na to, že dva fondy riadené GR pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) – Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť – majú aj vonkajší rozmer, možno ich považovať za nových aktérov na poli vonkajšieho financovania;

105.  víta nedávno vytvorený núdzový trustový fond pre Afriku a prísľub 1,8 miliardy EUR v prospech tohto fondu, čím pribudol ďalší prvok v oblasti financovania tretích krajín; vyzýva členské štáty, aby do fondu naďalej prispievali;

106.  domnieva sa, že v súlade s GPMM by štyri tematické piliere, ktoré sa zameriavajú na i) legálnu migráciu a mobilitu, ii) neregulárnu migráciu a obchodovanie s ľuďmi, iii) medzinárodnú ochranu a iv) dosah migrácie na rozvoj, mali byť v rámci vonkajšej politiky a financovania Únie rovnako dôležité;

Transparentnosť vo financovaní

107.  poznamenáva, že migračná politika Únie sa vykonáva prostredníctvom rôznych politických nástrojov sledujúcich vlastné ciele, ktoré nie sú nevyhnutne prepojené, a že medzi početnými zapojenými aktérmi neexistuje dostatočná koordinácia financovania; poukazuje na to, že roztrieštenosť rozpočtových riadkov a povinností vytvára štruktúru riadenia, pri ktorej sa dá ťažko zabezpečiť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa jednotlivé dostupné finančné prostriedky prideľujú a nakoniec používajú; okrem toho upozorňuje, že takáto roztrieštenosť komplikuje vyčíslenie sumy, ktorú Únia celkovo vynakladá na migračnú politiku;

108.  zastáva názor, že je nutné zabezpečiť spomínaný komplexný prehľad financovania Únie týkajúce sa migrácie, a to tak vnútri, ako aj mimo Únie, pretože jeho absencia je jasnou prekážkou pre transparentnosť a riadnu tvorbu politík; v tejto súvislosti konštatuje, že jednou z možností by mohla byť webová stránka alebo výročná správa obsahujúca databázu všetkých projektov financovaných Úniou, ktoré sa týkajú migračnej politiky; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti sa vzťahuje aj na rozpočtové položky, aby sa zabezpečilo primerané financovanie všetkých cieľov migračnej politiky Únie;

109.  pripomína, že pozitívny vplyv migračných fondov EÚ závisí od procesov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť transparentnosť, účinné monitorovanie a zodpovednosť; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať tomu, ako umožniť monitorovanie a hodnotenie prebiehajúcich procesov, a že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Dvora audítorov; nazdáva sa, že by sa mali stanoviť porovnateľné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, aby bolo možné zmerať vplyv fondov EÚ, čo by pomohlo posúdiť, či tieto fondy splnili svoj účel;

Dodatočné financovanie v oblasti migrácie

110.  víta mobilizáciu významných rozpočtových prostriedkov v priebehu rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy; poukazuje na to, že v prípade väčšiny týchto nových finančných prostriedkov ide o financovanie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (VFR), ktoré bolo prenesené, čo znamená, že Únia už dnes čerpá to, čo bolo určené na výdavky v budúcnosti;

111.  súhlasí s tým, že zatiaľ čo nedávne rozpočtové návrhy a dodatočné finančné prostriedky plánované v rozpočte Únie na rok 2016 vrátane využitia nástroja flexibility sú potešiteľné, strednodobé a dlhodobé financovanie naďalej vyvoláva obavy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie súm navrhnutých pre rozpočtové riadky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na rok 2016 nesprevádzala navrhovaná revízia celkových zdrojov dostupných v rámci daného fondu na finančné obdobie 2014 – 2020; domnieva sa, že ak sa tento stav nezmení, finančné prostriedky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu sa vyčerpajú dávno pred rokom 2020;

112.  nabáda členské štáty, aby plne využili možnosti ponúkané fondmi, ktoré nie sú priamo späté s migračnou politikou, ale môžu sa využiť na financovanie opatrení v tejto oblasti (napríklad integračných opatrení), ako sú možnosti v rámci Európskeho sociálneho fondu, Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, Horizontu 2020, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a programu Práva, rovnosť a občianstvo;

113.  odporúča, aby sa pri preskúmaní VFR naplánovanom na koniec roka 2016 poskytli v rozpočte Únie v rámci okruhu 3 pre oblasť občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti značné dodatočné zdroje s cieľom sprístupniť na základe migračných trendov a súvisiacich finančných požiadaviek primerané finančné prostriedky pre politiky Únie a členských štátov v oblasti azylu, migrácie a integrácie;

Zapojenie občianskej spoločnosti

114.  poukazuje na to, že zabezpečenie operačného financovania je kľúčovou výzvou pre mimovládne organizácie, pretože väčšina financovania sa vzťahuje na konkrétne projekty; potvrdzuje, že iniciatívy dobrovoľníkov a občianskej spoločnosti zamerané na poskytovanie pomoci migrantom by mala podporovať a prípadne financovať Komisia a členské štáty; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa potreby a možností snažili financovať projekty riadené organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti migrácie, integrácie a azylu;

115.  opakuje, že treba zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vypracúvania opatrení Únie a národných programov, a to v súlade so zásadou partnerstva stanovenou v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu; navrhuje, aby sa na úrovni Únie zvážili pravidelné konzultácie medzi Komisiou a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú otázkami migrácie, azylu a integrácie;

Demografické trendy

116.  konštatuje, že v štúdii OECD a Komisie z roku 2014, ktorá bola vypracovaná pred zvýšením migračných tokov do Únie v roku 2015, sa uvádza, že počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64) v Únii sa v rokoch 2013 až 2020 zníži o 7,5 milióna a že ak by sa z ich odhadov vyňalo migračné saldo, pokles by bol ešte výraznejší, keďže by to znamenalo zníženie populácie v produktívnom veku o 11,7 milióna;

117.  poukazuje však na to, že v novembri 2015 dosahovala miera nezamestnanosti mladých ľudí vo všetkých členských štátoch 20 %;

118.  ďalej poznamenáva, že podľa nedávnych prognóz Eurostatu sa podiel osôb vo veku 65 a viac rokov zvýši v pomere k osobám vo veku 15 až 64 rokov z 27,5 % na začiatku roku 2013 na takmer 50 % do roku 2050; konštatuje, že by to znamenalo zmenu súčasného pomeru štyroch osôb v produktívnom veku na jednu osobu vo veku 65 a viac rokov na iba dve osoby v produktívnom veku na každého človeka vo veku 65 a viac rokov;

Legálna migrácia pracovných síl

119.  uvádza, že právny základ na riadenie legálnej migrácie na úrovni Únie je stanovený v článku 79 ZFEÚ;

120.  domnieva sa, že článok 79 ods. 5 výslovne vyhradzuje členským štátom právo určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu;

121.  poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 stanovila potrebu komplexnej politiky migrácie pracovných síl a lepšej integrácie migrantov v záujme splnenia cieľov Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

122.  konštatuje, že existujúci legislatívny rámec Únie upravujúci prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k práci v Únii je dosť rozdrobený, keďže sa zameriava na osobitné kategórie pracovníkov, a nie na celkovú reguláciu všetkých migrujúcich pracovníkov;

123.  zastáva názor, že v dlhodobom horizonte bude potrebné, aby Únia zaviedla všeobecnejšie pravidlá upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú zamestnanie v Únii, s cieľom vyplniť medzery zistené na trhu práce Únie;

Potreba lepších údajov

124.  požaduje komplexnú víziu trhu práce v Únii ako nevyhnutný predpoklad pre rozvoj politík trhu práce; poukazuje na to, že je potrebné vypracovať nástroje na lepšiu identifikáciu a predpovedanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce v Únii; v tejto súvislosti sa domnieva, že existujúce nástroje – ako napríklad nástroje, ktoré vypracovalo Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) alebo OECD – by sa mohli zlepšiť a dokonca zlúčiť s medzinárodnými štatistikami týkajúcimi sa potenciálnej ponuky pracovných síl z tretích krajín s cieľom poskytnúť presnejší obraz o situácii;

125.  domnieva sa, že lepšie údaje a kvalitnejšie nástroje na analýzu týchto údajov môžu len pomôcť tvorcom politík pri formulovaní budúcich politík migrácie pracovnej sily a že Únia a členské štáty by mali identifikovať medzery na svojich trhoch práce, čo by im mohlo pomôcť obsadiť pracovné miesta, ktoré by inak zostali voľné;

Pracovné vykorisťovanie

126.  poznamenáva, že k pracovnému vykorisťovaniu môže dôjsť v dôsledku obchodovania s ľuďmi, prevádzania alebo dokonca aj bez spáchania týchto trestných činov, čo vedie k tomu, že osoby, ktoré vykorisťujú neregulárnych migrantov v tých členských štátoch, kde sa to za trestný čin nepovažuje, zostanú nepotrestané;

127.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa zistení je nízke riziko odhalenia a/alebo stíhania zamestnávateľa, ktorý zneužíva prácu neregulárnych migrantov, dôležitým faktorom pri pracovnom vykorisťovaní, najmä v odvetviach, ktoré sú najviac ohrozené (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, hotely a reštaurácie, pracovníci v domácnosti a opatrovateľské služby); domnieva sa, že v záujme boja proti tejto beztrestnosti je nevyhnutné jednak zabezpečiť, aby sa všetky prípady závažného pracovného vykorisťovania považovali za trestný čin a primerane sa trestali podľa vnútroštátneho práva, a jednak zvýšiť počet inšpekcií práce v rizikových odvetviach;

128.  berie na vedomie, že v súčasnosti mnohé členské štáty považujú pracovné vykorisťovanie za trestný čin len vtedy, ak sa uskutočňuje vo forme obchodovania s ľuďmi, čo ponecháva značný priestor na zneužívanie vo všetkých prípadoch, keď vykorisťovatelia pracovníkov neboli zapojení do obchodovania s ľuďmi alebo ich zapojenie nie je možné preukázať;

129.  opakuje, že by sa mali v plnej miere vykonávať a v praxi správne uplatňovať osobitné postupy na uľahčenie podávania sťažností podľa smernice 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov („smernica o sankciách voči zamestnávateľom“); domnieva sa, že je potrebná väčšia ochrana obetí obchodovania s ľuďmi a osôb prevedených do Únie, ktoré spolupracujú a uľahčujú stíhanie obchodníkov s ľuďmi a/alebo nezákonných prevádzačov; navrhuje, aby sa okrem toho podporilo vytvorenie európskej obchodnej koalície proti obchodovaniu s ľuďmi (ako sa navrhuje v stratégii proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2014) s cieľom rozvíjať dodávateľské reťazce, ktoré sa na obchodovaní s ľuďmi nepodieľajú;

130.  vyjadruje presvedčenie, že pri akomkoľvek úsilí o odstránenie pracovného vykorisťovania treba napokon zaujať dvojitý prístup, ktorý spočíva v účinnom stíhaní zneužívajúcich zamestnávateľov a súčasne v ochrane obetí takéhoto vykorisťovania;

Revízia modrej karty

131.  konštatuje, že Komisia v európskej migračnej agende oznámila svoj úmysel pristúpiť k revízii smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania („smernica o modrej karte“) s osobitným zameraním na otázky rozsahu pôsobnosti (prípadné zahrnutie podnikateľov ochotných investovať v Európe) a s cieľom zlepšiť pravidlá týkajúce sa mobility v rámci EÚ;

132.  opakuje, že správa Komisie o vykonávaní súčasnej smernice o modrej karte zdôrazňuje jej nedostatky vrátane veľmi obmedzenej miery harmonizácie, čo je spôsobené tým, že členským štátom poskytuje široký priestor na voľné konanie pri jej vykonávaní, najmä právo členských štátov zachovať paralelné vnútroštátne systémy;

133.  okrem toho sa domnieva, že je jasné, že smernica by sa mala zameriavať nielen na vysokokvalifikované, ale aj na cielené zamestnania vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, v ktorých je preukázaný nedostatok pracovnej sily; navyše je presvedčený, že revízia smernice o modrej karte by mala byť ambiciózna a cielená a mala by sa snažiť odstrániť rozpory existujúcej smernice, najmä pokiaľ ide o paralelné vnútroštátne systémy; odporúča, aby sa zvážila revízia rozsahu pôsobnosti s cieľom zahrnúť doň štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí by mohli pomôcť vyriešiť nedostatky zistené na trhoch práce v Únii;

o
o   o

134.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, úradu EASO, agentúre Frontex, Europolu, Eurojustu, agentúre FRA, agentúre eu-LISA, Rade Európy, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070. (2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 165. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0176. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317. (5) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/09/28-eunavfor/ (6) Prijaté texty, P8_TA(2014)0105. (7) Správy Frontexu, http://frontex.europa.eu/news/number-of-migrants-arriving-in-greece-dropped-by-half-in-november-cITv3V. (8) IOM and UNICEF Data Brief: Migration of Children to Europe (Prehľad údajov organizácií IOM a UNICEF: Migrácia detí do Európy) http://www.iom.int/sites/default/files/press_release/file/IOM-UNICEF-Data-Brief-Refugee-and-Migrant-Crisis-in-Europe-30.11.15.pdf. (9) Informačný bulletin EASO, november – december 2015, https://easo.europa.eu/wp-content/uploads/EASO-Newsletter-NOV-DEC_-20151.pdf. (10) EÚ+ pozostáva z EÚ-28, z Nórska a zo Švajčiarska. (11) UNHCR – prehľad údajov týkajúcich sa Grécka – 7. marca 2016. (12) IOM, Missing Migrants Project (projekt IOM s názvom Nezvestní migranti), http://missingmigrants.iom.int/ (13) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601. (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31). (15) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite (2014/2252(INI))

P8_TA(2016)0103 A8-0301/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rady, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade dohôd dosiahnutých v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2012 (COM(2013)0566) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2013 (COM(2014)0506),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery konferencie predsedov parlamentov Európskej únie z 21. apríla 2015,

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 27. septembra 2012, 17. mája 2013, 4. októbra 2013, 19. júna 2014, 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na záverečnú správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 14. októbra 2014 s názvom Cutting Red Tape in Europe – Legacy and Outlook(5),

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0301/2015),

A.  keďže v roku 2012 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 83 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2012 bolo prijatých celkovo 292 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

B.  keďže v roku 2013 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 99 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2013 bolo celkovo prijatých 313 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

C.  keďže v roku 2012 národné parlamenty vydali 12 odôvodnených stanovísk k návrhu Monti II(6), ktoré predstavujú 19 hlasov (prahová hodnotu je 18), a tak sa prvýkrát uplatnila tzv. žltá karta, čo si vyžaduje, aby inštitúcia, ktorá návrh predložila, návrh i preskúmala a odôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o to, či sa má návrh zrušiť, pozmeniť alebo ponechať;

D.  keďže Komisia stiahla návrh Monti II, ale uviedla, že sa domnieva, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a že návrh bol stiahnutý vzhľadom na jeho nedostatočnú podporu v Európskom parlamente a Rade ministrov(7);

E.  keďže v roku 2013 národné parlamenty vydali 13 odôvodnených stanovísk k návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry(8), ktoré predstavujú 18 hlasov, čo bol dôvod na druhé uplatnenie postupu žltej karty;

F.  keďže Komisia dospela k záveru, že jej návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a že stiahnutie alebo zmena návrhu nie sú potrebné; keďže Komisia vyhlásila, že v legislatívnom procese náležite zohľadní odôvodnené stanoviská(9);

G.  keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili obavy, pokiaľ ide o prístup Komisie, pretože považovali dôvody a argumenty predložené Komisiou za nedostatočné; keďže Výbor pre právne veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu o tejto téme rokovali;

H.  keďže v následných rokovaniach s Radou o Európskom prokurátorovi sa zúžili rozsah a pracovné metódy v porovnaní s pôvodným návrhom, na základe ktorého boli vydané odôvodnené stanoviská;

I.  keďže Komisia je vzhľadom na svoje právo iniciatívy zodpovedná zabezpečiť, aby sa správne rozhodnutia o tom, či a ako navrhnúť opatrenie na úrovni EÚ, prijímali vo včasnej fáze tvorby politík;

J.  keďže Komisia vykonáva revíziu usmernení týkajúcich sa procesu posudzovania vplyvu, ktorá zahŕňa zohľadnenie zásady subsidiarity a proporcionality;

K.  keďže Európsky parlament zriadil vlastné oddelenie posudzovania vplyvu, ktoré vypracovalo 50 počiatočných hodnotení a dve podrobné hodnotenia posúdení vplyvu, ktoré predložila Komisia v roku 2013;

L.  keďže národné parlamenty uviedli, že začlenenie významných a početných delegovaných právomocí sťažuje možnosť účinne vyhodnotiť, či budú konečné pravidlá v súlade so zásadou subsidiarity;

M.  keďže kontrola subsidiarity a proporcionality, ako aj posúdenie vplyvu sa vykonáva iba na začiatku legislatívneho procesu;

1.  konštatuje, že zásady subsidiarity a proporcionality sú hlavnými zásadami Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že využívanie právomocí EÚ by sa malo riadiť zásadami subsidiarity a proporcionality, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii; víta skutočnosť, že v rokoch 2012 a 2013 inštitúcie EÚ a národné parlamenty dôsledne kontrolovali dodržiavanie týchto dvoch zásad;

3.  víta intenzívnejšiu účasť národných parlamentov na európskom legislatívnom procese v uplynulých rokoch a ich výraznejšie zapojenie do tohto procesu, čo malo za následok zvýšenú informovanosť o zásadách, na ktorých je založená EÚ, vrátane zásad subsidiarity a proporcionality v medziinštitucionálnom kontexte; konštatuje však, že v tejto súvislosti je stále potrebné vyvíjať ďalšie úsilie; navrhuje ako prvý krok, aby Komisia v záujme posilnenia dialógu medzi ňou a národnými parlamentmi každý rok uskutočnila diskusiu s každým národným parlamentom;

4.  okrem toho sa domnieva, že zásady subsidiarity a proporcionality predstavujú východiskový bod pre tvorbu politiky; zdôrazňuje preto, že na začiatku legislatívneho procesu je dôležité posúdiť, či ciele politiky možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni než prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych iniciatív;

5.  berie na vedomie význam parlamentov, ich územného vplyvu a blízkosti k občanom a žiada, aby sa v prípade potreby viac zapájali do systému včasného varovania;

6.  konštatuje však, že väčšinu stanovísk národných parlamentov predkladá len niekoľko národných komôr; nabáda ostatné komory, aby sa viac zapájali do európskej diskusie;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré sú všeobecného charakteru a zaväzujú inštitúcie pri výkone právomocí Únie, okrem oblastí, ktoré spadajú do výlučnej právomoci Únie a na ktoré sa zásada subsidiarity neuplatňuje;

8.  zastáva názor, že mechanizmus overovania zásady subsidiarity má veľký význam pre spoluprácu medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami;

9.  poznamenáva, že výročné správy Komisie sú trochu povrchné, a vyzýva Komisiu, aby zvážila prípravu podrobnejších správ týkajúcich sa spôsobu, akým sa pri tvorbe politík EÚ dodržiava subsidiarita, a najmä proporcionalita;

10.  berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2012 a 2013, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako iba jedno odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

11.  konštatuje, že z celkového hľadiska v porovnaní s rokmi 2010 a 2011 výrazne vzrástol podiel odôvodnených stanovísk ako percentuálny podiel všetkých predložených dokumentov a že v roku 2012 predstavovali odôvodnené stanoviská 25 % z celkového počtu predložených dokumentov, zatiaľ čo v roku 2013 tvorili 30 % dokumentov predložených národnými parlamentmi v rámci postupu stanoveného v protokole č. 2; v tejto súvislosti berie na vedomie konzultácie s národnými parlamentmi v rámci legislatívneho procesu;

12.  poukazuje na to, že v roku 2012 došlo k prvému uplatneniu postupu tzv. žltej karty národnými parlamentmi v súvislosti so zásadou subsidiarity, a to v reakcii na návrh nariadenia Komisie o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (Monti II); konštatuje, že hoci Komisia dospela k záveru, že zásada subsidiarity porušená nebola, návrh stiahla pre nedostatočnú politickú podporu; poznamenáva, že druhý postup tzv. žltej karty bol spustený v roku 2013 v prípade návrhu Komisie na nariadenie Rady o zriadení Európskej prokuratúry; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a rozhodla sa ho zachovať;

13.  konštatuje, že odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi poukazujú na rozdielny výklad zásad subsidiarity a proporcionality; v tejto súvislosti pripomína, že zásada subsidiarity, ako je formulovaná v zmluvách, Únii umožňuje konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie; rovnako pripomína, že podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zmlúv; nabáda národné parlamenty, aby sa pri posudzovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality dôsledne riadili znením ZEÚ; dôrazne odporúča, aby sa národné parlamenty a európske inštitúcie zapájali do výmeny názorov a praktických skúseností s kontrolou dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality.

14.  konštatuje, že odôvodnené stanoviská národných parlamentov sa značne líšia, pokiaľ ide o druh argumentov a ich formu; vyjadruje poľutovanie nad absenciou spoločných vzorcov, v dôsledku čoho je ťažšie posúdiť, na základe čoho národné parlamenty zasahujú;

15.  pripomína obavy vyjadrené v predchádzajúcich správach Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadmi, keď sa zásade subsidiarity v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, nevenovala primeraná pozornosť; ďalej pripomína, že na tento problém upozorňovali aj výročné správy výboru pre posudzovanie vplyvu (IAB); poznamenáva, že podľa výboru pre posudzovanie vplyvu viac než 30 % posúdení vplyvu, ktoré výbor preskúmal v rokoch 2012 a 2013, obsahovalo neuspokojivú analýzu zásady subsidiarity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento počet vzrástol v roku 2014 na 50 %, a naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri revízii usmernení, ktoré sa vzťahujú na posúdenia vplyvu, zaoberala touto otázkou a zvrátila tento trend;

16.  konštatuje dôležitosť posúdení vplyvu ako prostriedkov na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadneho preskúmania otázok týkajúcich sa zásad subsidiarity a proporcionality;

17.  zdôrazňuje, že dôkladné posúdenia vplyvu, ktoré podrobne vyhodnocujú dodržiavanie zásady subsidiarity, sú nevyhnutné na zlepšenie dôvery občanov, ktorí zásadu subsidiarity často považujú za kľúčový prvok demokratického procesu; preto zdôrazňuje, že posilnené kontroly subsidiarity by sa mohli považovať za dôležitý nástroj na zníženie tzv. „demokratického deficitu“;

18.  opakovane zdôrazňuje výzvu vyjadrenú v uvedenom uznesení zo 14. septembra 2011, aby sa vnútroštátne posúdenia vplyvu používali ako doplnok k posúdeniam Komisie, ktorých reforma je predmetom súčasných diskusií, s cieľom podporiť navrhované právne predpisy; domnieva sa, že nedávno vytvorené oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu budú pozitívnym spôsobom dopĺňať činnosť Komisie;

19.  vyjadruje sklamanie nad odpoveďou Komisie národným parlamentom v situáciách, keď sa uplatnili žlté karty; domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia komplexne reagovala na akékoľvek obavy národných parlamentov, a to okrem zverejneného stanoviska aj individuálne v rámci dialógu; nazdáva sa, že je tiež potrebné, aby Komisia podrobne vysvetlila svoju pozíciu pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu;

20.  zdôrazňuje, že postup žltej karty, ktorý je nástrojom ovplyvňovania procesu rozhodovania v EÚ, by mohol byť účinne posilnený skoršou výmenou informácií o pozíciách národných parlamentov, a preto nabáda národné parlamenty na výmenu názorov o rozsahu a hodnotiacich metódach používaných na posúdenie zhody so zásadami subsidiarity a proporcionality;

21.  domnieva sa, že politický dialóg má stále väčší význam pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity; domnieva sa, že politický dialóg by sa mal zlepšiť nielen v prípadoch uplatnenia žltej alebo oranžovej karty, ale aj ako všeobecné pravidlo; víta v tejto súvislosti záväzok Junckerovej Komisie predstúpiť pred viaceré národné parlamenty a vyzýva Európsky parlament, aby zvážil podobné iniciatívy; domnieva sa, že spravodajcov treba nabádať, aby častejšie spolupracovali s národnými parlamentmi, najmä preto, že videokonferencie a iné metódy online spolupráce sú medzičasom jednoduchšie a účinnejšie;

22.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie a národné parlamenty by sa mali ďalej usilovať o podporu „kultúry subsidiarity“ v celej EÚ; odporúča dve konkrétne iniciatívy, ktoré pomôžu lepšie zohľadňovať zásadu subsidiarity v súčasnom legislatívnom procese, a to: uľahčiť výraznejšie začleňovanie pozícií, hľadísk a iných návrhov národných parlamentov do politického dialógu, najmä v priebehu prípravných prác, ako sú zelené alebo biele knihy, ktoré predkladá Komisia, a zvážiť predĺženie obdobia určeného na konzultácie s národnými parlamentmi v rámci kontroly subsidiarity, ak o to národné parlamenty požiadajú z dôvodu časových obmedzení z oprávnených objektívnych dôvodov, ako sú prírodné katastrofy a obdobia prázdnin, ktoré sú predmetom dohody medzi národnými parlamentmi a Komisiou; domnieva sa, že toto by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom politického záväzku dohodnutého v prvom rade medzi inštitúciami a národnými parlamentmi bez toho, aby to viedlo k omeškaniu pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

23.  ak sa členské štáty dohodnú na predĺžení lehoty poskytovanej národným parlamentom na vydanie odôvodneného stanoviska podľa článku 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, malo by sa to zahrnúť do nasledujúcej revízie zmluvy; takéto predĺženie lehoty by sa potom mohlo stanoviť v sekundárnych právnych predpisoch;

24.  považuje za dôležité, aby bolo možné ľahko uplatniť postup žltej karty v prípade parlamentov, a zároveň opätovne zdôrazňuje zásadu subsidiarity v súlade so zmluvami;

25.  konštatuje, že niekoľko národných parlamentov v rámci konferencie COSAC vyjadrilo záujem navrhnúť zavedenie zelenej karty ako nástroja na zlepšenie politického dialógu, ktorý by národným parlamentom, ktoré najskôr získali podporu Parlamentu, poskytol možnosť predkladať Komisii konštruktívne návrhy na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie;

26.  konštatuje, že legislatívne návrhy sa môžu počas prípravy na prijatie v inštitúciách výrazne zmeniť; pripomína, že kontrola dodržiavania zásady subsidiarity sa vykonáva iba na začiatku, a nie pri ukončení legislatívneho procesu; pripomína tiež, že posúdenia vplyvu sa vo všeobecnosti vypracúvajú len v počiatočných, a nie v záverečných fázach legislatívneho procesu; zdôrazňuje potrebu hodnotenia v polovici trvania po začatí postupu prijímania a na konci legislatívneho procesu, čo v niektorých prípadoch umožňuje vydať varovanie členským štátom nedodržiavajúcim zásadu subsidiarity;

27.  preto žiada, aby sa v závere legislatívnych rokovaní a pred prijatím konečného znenia vykonávala ďalšia kontrola subsidiarity a úplné posudzovanie vplyvu s cieľom zaručiť súlad so zásadou subsidiarity a vykonať posúdenia vrátane proporcionality; vyjadruje presvedčenie, že takýto „čas na rozmyslenie“ by pomohol tvorcom politík pri posudzovaní toho, či sú právne predpisy v súlade so zásadami Únie, a že by sa zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o výsledok často dosť intenzívnych rokovaní;

28.  berie na vedomie politické ciele novej Komisie týkajúce sa iniciatív a návrhov právnych predpisov EÚ, ktorými sú: minimálne náklady; výhody pre občanov, podniky a pracovníkov; a zamedzenie zbytočnej regulačnej záťaže;

29.  domnieva sa, že prostredníctvom programov viacročného finančného rámca by sa mal posúdiť a preukázať súlad so zásadou subsidiarity, pokiaľ ide o preukázateľnú pridanú hodnotu v rámci prijímajúcich členských štátov;

30.  žiada Komisiu, aby v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity zjednodušila postup podávania žiadostí o finančné prostriedky EÚ s cieľom dosiahnuť, aby bol postup podávania žiadostí efektívnejší a viac zameraný na výsledky;

31.  zdôrazňuje svoj záväzok zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality prostredníctvom posúdení vlastných legislatívnych iniciatívnych správ, ex ante hodnotení posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a neustáleho posudzovania potenciálnej pridanej hodnoty EÚ a nákladov v prípade nekonania na európskej úrovni;

32.  poukazuje na nedávne diskusie o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom (ISDS) a na návrhy Komisie na výmenu súčasného modelu; pripomína, že v článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika označuje ako integrálna oblasť vo výlučnej právomoci Únie, ktorá sa zakladá na jednotných zásadách; preto poznamenáva, že zásada subsidiarity sa nevzťahuje na spoločnú obchodnú politiku;

33.  vyzýva členské štáty, aby odblokovali dohovor komisie UNCITRAL o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy, aby Komisia mohla tento dohovor podpísať v mene celej Únie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď niektoré členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru a iné nie; domnieva sa, že tento príklad zdôrazňuje potrebu lepšieho objasnenia na všetkých stranách, pokiaľ ide o rozsah výlučnej právomoci Únie v oblasti priamych zahraničných investícií; pripomína, že rôzne politiky vykonávané členskými štátmi v oblasti ochrany investícií viedli k súčasnej situácii, keď sú členské štátny zmluvnými stranami približne 1 400 dvojstranných investičných zmlúv, ktoré majú miestami rôzne ustanovenia, čo by mohlo viesť k rozličnému zaobchádzaniu s investormi z EÚ v zahraničí v závislosti od pôvodu predmetných investícií;

34.  vzhľadom na finančnú pomoc EÚ iným krajinám, osobitne makrofinančnú pomoc, požaduje podrobnejšie posúdenia vplyvu ex ante a ex post, pokiaľ ide o proporcionalitu navrhovaných opatrení, aby sa tak zabezpečila účinnosť a skutočná užitočnosť tejto pomoci pre našich partnerov v núdzi; trvá na nutnosti zavedenia podmienok vyplácania pomoci a na riadnej kontrole využívania fondov vrátane opatrení na predchádzanie podvodom a korupcii a boj s nimi, ako aj dôkladnej kontroly Parlamentom; požaduje výraznú integráciu vonkajších nástrojov EÚ spájajúcich obchod, rozvoj a zahraničnú a bezpečnostnú politiku; zdôrazňuje, že členské štáty musia v tejto súvislosti ukázať väčšie odhodlanie;

35.  zdôrazňuje mimoriadny význam náležitých konzultácií, dialógu a zapojenia občanov, podnikov (konkrétne MSP) a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu EÚ týkajúceho sa obchodnej politiky.

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061. (3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117. (4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87. (5) http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/admin_burden/docs/08-10web_ce-brocuttingredtape_en.pdf (6) Návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby – (COM(2012)0130). (7) List podpredsedu Komisie Šefčoviča z 12. septembra 2012 národným parlamentom. (8) Návrh Komisie na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) – (COM(2013)0534). (9) Oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom o preskúmaní návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry so zreteľom na zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom č. 2 (COM(2013)0851).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (2014/2150(INI))

P8_TA(2016)0104 A8-0208/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálne dohody o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa vykonávania článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(7),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–  so zreteľom na predchádzajúce oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746 a COM(2013)0685),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami z roku 2014,

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti z 24. júla 2014, a najmä na nesúhlasné stanovisko štyroch členov skupiny na vysokej úrovni so skúsenosťami v oblasti ochrany zamestnancov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, ktoré sa nachádza v prílohe 12,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje platforma REFIT (C(2015)3261) a oznámenie Komisie s názvom Platforma REFIT – štruktúra a fungovanie (C(2015)3260),

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie o zriadení nezávislého regulačného kontrolného výboru (C(2015)3263), oznámenie Komisie s názvom Regulačný kontrolný výbor – poslanie, úlohy a personál (C(2015)3262), a oznámenie Komisie s názvom Štandardná dôvodová správa (C(2015)3264/2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0208/2015),

A.  keďže program REFIT je kľúčovým prvkom novej stratégie Komisie pre lepšiu tvorbu právnych predpisov;

B.  keďže cieľom programu REFIT je zjednotenie úsilia na zavedenie lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie administratívnej a/alebo regulačnej záťaže a vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej posudzovanie vplyvu a kontroly ex post zohrávajú zásadnú úlohu, avšak nenahrádzajú politické riešenia;

C.  keďže Komisia zriadila novú platformu Refit na podporu svojej práce v rámci programu REFIT, ktorá pozostáva z dvoch skupín: „vládnej skupiny“, ktorá zahŕňa skupinu odborníkov na vysokej úrovni z verejnej služby v každom členskom štáte, a „skupiny zainteresovaných strán“, ktorá zahŕňa maximálne 20 odborníkov, dvaja z nich zastupujú Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, pričom ostatní odborníci zastupujú podniky vrátane MSP, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti;

D.  keďže ročná hodnotiaca tabuľka programu REFIT umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou;

E.  keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 je vzhľadom sa súčasné legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo Lisabonskou zmluvou, zastaraná;

F.  keďže v posledných rokoch program lepšej tvorby práva napriek tomu prispel k zlepšeniu legislatívnych postupov; keďže veľký počet rôznych názvov a programov zavedených Komisiou v tejto oblasti, ako napr. „lepšia právna regulácia“, „lepšia tvorba právnych predpisov“, „inteligentná regulácia“, „regulačná vhodnosť“, „najskôr myslieť na malých“, „kontroly vhodnosti“, a „ABR +“ neposkytuje dostatočnú jasnosť a transparentnosť v súvislosti s cieľmi opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov, a mali by sa preto lepšie kombinovať;

G.  keďže vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ z 19. mája 2015 Komisia navrhla ucelený holistický prístup k lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorý zohľadňuje celý cyklus tvorby politiky a vyžaduje cielenú interakciu medzi všetkými inštitúciami, a keďže z tohto dôvodu oznámenie podrobne preskúma Európsky parlament s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme občanov Únie;

H.  keďže zámery a ciele Únie uvedené v článku 3 ZEÚ sú rovnako dôležité; keďže Komisia zdôrazňuje, že program REFIT nespochybňuje existujúce politické ciele, ani by nemal mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životné prostredie;

I.  keďže Komisia v druhom polroku 2014 uskutočnila verejné konzultácie o revízii usmernení pre posúdenie vplyvu a usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami;

J.  keďže Komisia pri stanovovaní svojho pracovného programu na rok 2015 po prvýkrát uplatnila takzvanú zásadu politickej diskontinuity na odôvodnenie stiahnutia veľkého počtu zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov;

K.  keďže sa Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 plánovala zamerať svoje činnosti na hlavné hospodárske a sociálne výzvy a cieľom jej novej štruktúry je zaručiť súdržnejší politický prístup, čím sa zvýši transparentnosť v EÚ, a teda aj prijatie zo strany občanov;

Lepšia právna regulácia

1.  berie na vedomie rozhodnutie predsedu Komisie Junckera poveriť prvého podpredsedu Komisie portfóliom lepšej právnej regulácie, čo zodpovedá výzve Európskeho parlamentu a zdôrazňuje vysoký politický význam tejto témy; očakáva, že toto poverenie bude viesť k európskym právnym predpisom, ktoré budú mať čo najvyššiu kvalitu, budú spĺňať očakávania občanov a zainteresovaných strán a zabezpečí sa nimi, že ciele verejnej politiky vrátane spotrebiteľských, environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem nebudú ohrozené;

2.  poukazuje na to, že lepšia tvorba práva by mala zahŕňať „kultúru“ verejnej správy na všetkých úrovniach Európskej únie pri zohľadnení nadmerných úrovní byrokracie v celej EÚ a potreby zjednodušenia právnych predpisov, a mala by obsahovať vykonávanie a uplatňovanie právnych aktov Únie na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a „priateľské správanie voči Európe“ na všetkých úrovniach;

3.  zdôrazňuje, že Komisia by mala uprednostňovať rozvoj určitých opatrení a mala by sa zamerať na kvalitu právnych predpisov a lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a nie na počet legislatívnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady by nemali byť rozhodujúcim faktorom, ale že kvalita právnych predpisov je jedinou vhodnou referenčnou hodnotou a že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie udržateľnosti alebo akýchkoľvek sociálnych, pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských noriem;

4.  navrhuje, aby Komisia zvážila zavedenie „klauzúl o skončení platnosti“ do legislatívnych iniciatív na obmedzenú dobu, a to pod podmienkou, že to nebude viesť k právnej neistote a do legislatívnych opatrení sa v prípade potreby začlenia „doložky o preskúmaní“, aby sa pravidelne prehodnocoval význam legislatívnych opatrení na európskej úrovni;

5.  zdôrazňuje, že európsky právny predpis spravidla nahrádza 28 predpisov jednotlivých štátov, čo posilňuje spoločný vnútorný trh a vedie k menšej byrokracii;

6.  víta balík opatrení z 19. mája 2015 zameraný na lepšiu právnu reguláciu; podporuje pretrvávajúci záväzok Komisie k programu lepšej tvorby práva; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces, ktorým sa zabezpečí vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnu sa spoločné ciele zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, najmä zamestnancov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

7.  berie na vedomie záväzok Komisie o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva zohľadňujúcej zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, ako aj rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorá zosúlaďuje najlepšie postupy v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a plnenie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov, a berie na vedomie uzatvorenie rokovaní;

8.  víta skutočnosť, že Komisia potvrdila, že lepšia tvorba práva nie je v žiadnom prípade zameraná na dereguláciu konkrétnych oblastí politiky alebo spochybnenie hodnôt, ktorým prikladáme význam, ako sú sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a základných práv vrátane práva na zdravie;

9.  uznáva dlhodobú intenzívnu prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, ktorá predložila návrhy na znižovanie administratívnej záťaže Európskej komisii a identifikovala najlepšie postupy s cieľom vykonávať právne predpisy EÚ v členských štátoch čo najviac nebyrokraticky; poznamenáva, že štyria členovia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni sa vyslovili proti niekoľkým záverom uvedeným v záverečnej správe skupiny pre administratívnu záťaž a vydali nesúhlasné stanovisko; očakáva, že Komisia zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán zapojených do procesu;

10.  zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a rešpektovania autonómie sociálnych partnerov; zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, že sociálni partneri môžu v súlade s článkom 155 ZFEÚ uzatvárať dohody, ktoré môžu viesť k právnym predpisom EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán; očakáva od Komisie, že bude rešpektovať autonómiu zmluvných strán a uzavreté dohody a k ich obavám bude pristupovať seriózne, a zdôrazňuje, že program lepšej tvorby právaj nesmie byť zámienkou na nezohľadňovanie či obchádzanie dohôd medzi sociálnymi partnermi a že preto zamietne akékoľvek posudzovania vplyvu dohôd sociálnych partnerov;

11.  poukazuje na to, že počas predchádzajúceho volebného obdobia spôsobil výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi početné medziinštitucionálne spory; považuje preto za dôležité, aby sa vypracovali špecifické usmernenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení prijatom 25. februára 2014;

12.  víta oznámenie Komisie, že plánuje zjednodušiť správu grantov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020;

Transparentnosť a konzultácie zainteresovaných strán

13.  víta skutočnosť, že Komisia uznala dôležitú úlohu konzultačného procesu v programe REFIT; poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 TEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva inštitúcie, aby venovali osobitnú pozornosť povinnému a pravidelnému dialógu so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou;

14.  poznamenáva, že vďaka väčšej transparentnosti môže byť fungovanie EÚ účinnejšie a môže sa posilniť dôvera občianskej spoločnosti v EÚ;

15.  v tejto súvislosti víta názor Komisie, že dialóg s občanmi, sociálnymi partnermi a inými hospodárskymi subjektmi a subjektmi občianskej spoločnosti prispieva k zabezpečovaniu transparentných, účinných a jednotných právnych predpisov EÚ, a podporuje zámer Komisie spresniť, ako sa dopracúva k svojim návrhom, napríklad vo forme legislatívnych textov alebo oznámi Komisie;

16.  poznamenáva, že vo svojej stratégii lepšej tvorby práva Komisia výrazne vylepšuje úlohu verejných konzultácií; berie na vedomie, že Komisia bude v budúcnosti vykonávať 12- týždňovú verejnú konzultáciu a) pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov a b) ak sa posudzujú existujúce legislatívne ustanovenia a kontroluje ich vhodnosť a c) o plánoch a posúdeniach vplyvu ex-ante; ďalej konštatuje, že po prijatí návrhu bude okrem toho Komisia poskytovať občanom a zainteresovaným stranám možnosť pripomienkovať návrh Komisie v lehote ôsmich týždňov a bude zasielať tieto pozície Rade a Európskemu parlamentu;

17.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby uskutočnila vyvážené a transparentné posúdenie pozícií a spätnej väzby od všetkých účastníkov konzultačného postupu, a najmä aby zabezpečila, aby verejné konzultácie nemohli dobre financované a organizované organizácie zainteresovaných strán zneužiť na vlastné účely; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje závery z konzultácií;

18.  konštatuje, že posudzovania vplyvu by sa mali zverejňovať, len keď Komisia prijala politické iniciatívy; v záujme transparentnosti rozhodnutí Komisie sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa posúdenia vplyvu uverejňovali aj vtedy, ak prijala rozhodnutie nepredložiť legislatívny návrh;

19.  konštatuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu v zastupovaní občianskej spoločnosti; konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý má tiež poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu pri zastupovaní miestnych a regionálnych orgánov v EÚ a v hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ; poznamenáva, že s oboma poradnými orgánmi môžu podľa súčasných právnych predpisov Európsky parlament, Rada a Komisia vopred konzultovať vo všetkých prípadoch, keď to Európsky parlament a Rada považujú za užitočné; nazdáva sa, že ak sa s nimi včas a riadne konzultuje o špecifických otázkach a využijú sa ich konkrétne odborné skúsenosti, môže to prispieť k lepšej tvorbe práva;

20.  nazdáva sa, že do tvorby politík EÚ by mali byť výraznejšie zapojené regionálne a miestne orgány, najmä tým, že v ranej fáze prípravy právnych predpisov prispejú odbornými poznatkami a skúsenosťami členských štátov na regionálnej a miestnej úrovni; poznamenáva, že všetky inštitúcie musia vo svojej legislatívnej práci dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

21.  víta zámer Komisie sprehľadniť legislatívny proces a viac do celého procesu zapojiť verejnosť a zástupcov zainteresovaných strán;

22.  víta rozhodnutie Komisie, aby sa v budúcnosti vykonávali aj štvortýždňové verejné konzultácie o návrhoch delegovaných aktov a dôležitých vykonávacích aktov predtým, ako budú členské štáty hlasovať o svojich pozíciách v príslušnom výbore;

23.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24.  berie na vedomie novú sekciu na internetových stránkach Komisie s názvom Lighten the Load – Have Your Say (Obmedzte záťaž – vyjadrite sa) o lepšej tvorbe práva a vyzýva na vyvážené a transparentné preskúmanie pripomienok v tejto sekcii Komisiou a novou platformou REFIT; domnieva sa však, že panel REFIT by nemal byť vo svojich postupoch a diskusiách príliš zaťažujúci, ale mal by byť orgánom schopným rýchlo reagovať a pracovať podrobnejšie v európskom legislatívnom procese; zastáva názor, že konzultácie prostredníctvom tejto webovej stránky Komisie nemôžu nahradiť verejné konzultácie so zainteresovanými stranami;

Posúdenia vplyvu a európska pridaná hodnota

25.  poznamenáva, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom podpory rozhodovania vo všetkých inštitúciách EÚ a že zohrávajú v lepšej tvorbe práva; významnú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli prísnejšie pri plnení svojich záväzkov a pri posudzovaní vplyvu budúcich a súčasných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že tieto posudzovania nie sú náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a že sloboda poslancov Európskeho parlamentu vykonávať svoju politickú činnosť nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaná;

26.  domnieva sa, že posudzovanie konkurencieschopnosti by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; domnieva sa, že návrhy revidovaných usmernení by mali obsahovať usmernenia, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v rámci záverečnej analýzy; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by Komisia nemala prijať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

27.  je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby k delegovaným a vykonávacím aktom priložila posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami;

28.  je presvedčený, že posudzovanie vplyvu musí byť komplexné, že musí existovať najmä vyvážené hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a že sa musí posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov je len jedným z mnohých kritérií;

29.  poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Švédsku, v Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku poskytujú nezávislé orgány vládam konštruktívne pripomienky v súvislosti s legislatívnymi postupmi s cieľom znižovať byrokraciu pre podniky a občanov a merateľne a primerane znížiť náklady týkajúce sa povinností poskytovať informácie; konštatuje, že by sa mohli zohľadniť najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov lepšej tvorby práva; berie na vedomie zmenu výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu na nezávislý „regulačný kontrolný výbor“ a očakáva, že začlenenie nezávislých expertov bude mať priaznivý vplyv na proces posudzovania vplyvu v rámci Komisie; trvá na tom, že regulačný kontrolný výbor má výlučne poradnú úlohu a nesmie vydávať záväzné stanoviská; trvá na tom, že posudzovania vplyvu musia byť konzistentné a brať do úvahy všetky zmeny zavedené vo fáze konzultácií medzi útvarmi a mali by byť založené okrem iného na odhade, aké by boli dodatočné náklady pre členské štáty, ak by neexistovali žiadne riešenia na európskej úrovni; domnieva sa, že stanovisko regulačného kontrolného výboru by malo byť prílohou ku konečnému legislatívnemu návrhu; navrhuje v nadchádzajúcich rokovaniach o medziinštitucionálnej dohode prerokovať, či by mohol byť regulačný kontrolný výbor v spoločnom záujme inštitúcií ako čisto poradný orgán;

30.  víta skutočnosť, že pracovné skupiny Rady majú teraz v ranej fáze rozhovorov o konkrétnych legislatívnych návrhov brať do úvahy príslušné posúdenia vplyvu Komisie na základe orientačného kontrolného zoznamu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sekretariát Rady nemá vlastné oddelenie pre posudzovanie vplyvu a je presvedčený, že uvedené riešenie by prispelo k plneniu záväzkov Rady pri posudzovaní všetkých podstatných zmien k návrhom Komisie;

31.  poukazuje na to, že Európsky parlament zriadil vlastné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, ktoré ponúka služby hodnotenia vplyvu ex-ante a ex-post pre parlamentné výbory, posudzuje pridanú hodnotu budúcich alebo súčasných politík EÚ a hodnotí možnosti politiky v oblasti vedy a techniky; konštatuje, že podľa informácií Komisie sa vykonalo v Európskom parlamente približne dvadsať posúdení vplyvu v súvislosti so zmenami návrhov Komisie; pripomína odborným výborom Európskeho parlamentu, aby dôslednejšie využívali nástroje parlamentného posudzovania vplyvu, a to najmä vtedy, keď je nutné vykonať väčšie zmeny v pôvodnom návrhu Komisie; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru poslancov Európskeho parlamentu;

32.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť každú zo zásad, na ktorých je založená Únia, vrátane zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vždy zvážili krátkodobé a dlhodobé účinky právnych predpisov;

33.  poznamenáva, že tzv. oddychové obdobie po skončení rokovaní a pred konečným hlasovaním – v súčasnosti používané na revízie právnikov-lingvistov – by sa mohli ďalej využívať na dokončenie posudzovania vplyvu a kontrolu subsidiarity;

34.  vyjadruje presvedčenie, že všetky inštitúcie EÚ by mali vypracovať spoločný metodický prístup k posúdeniam vplyvu; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne výsady Európskeho parlamentu a Rady zmeniť návrh Komisie musia zostať nezmenené;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze;

MSP a zásada „najskôr myslieť na malých“

36.  berie na vedomie záväzok Komisie na ďalšie zlepšenie testu MSP, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) tvorí 99 % všetkých podnikov v EÚ a že MSP ako také sú základným kameňom hospodárskej činnosti, rastu a zamestnanosti; podporuje prehodnotenie prispôsobených dojednaní a menej prísnych režimov v posúdeniach vplyvu pre MSP, ak je preukázateľné, že tieto neohrozujú účinnosť právnych predpisov a že výnimky alebo menej prísne právne predpisy neprispievajú k fragmentácii vnútorného trhu ani neobmedzujú prístup naň; víta preto záväzok Komisie zvážiť pružnejšie pravidlá pre MSP vrátane priamej výnimky pre mikropodniky, ak je to vhodné a uskutočniteľné a nie je ohrozené účinné uplatňovanie sociálnych, ekologických a hospodárskych cieľov navrhovaných právnych ustanovení;

37.  vyzýva Komisiu, aby neustávala vo svojom úsilí znižovať administratívnu záťaž pre MSP a tým pomôcť vytvoriť základ tvorby kvalitných pracovných miest a trvá na tom, že nesmú byť ohrozené ciele všeobecného blaha, okrem iného spotrebiteľských a ekologických, sociálnych noriem a noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj noriem pre rovnoprávne postavenie mužov a žien; zdôrazňuje, že znižovanie administratívnej záťaže nesmie viesť k zníženiu pracovných noriem alebo nárastu pochybných pracovných zmlúv a že k pracovníkom MSP a mikropodnikov sa musí pristupovať rovnako ako k pracovníkom vo väčších spoločnostiach, s rovnakými vysokými normami ochrany;

38.  zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu nových nariadení na MSP nesmie za žiadnych okolností viesť k spochybneniu práv zamestnancov;

39.  zdôrazňuje potrebu jasnejšie formulovať nariadenia, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom pôsobiť v rámci právneho štátu; zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia môže uľahčiť konzistentnú transpozíciu a účinnejšie a jednotnejšie presadzovanie zo strany členských štátov;

Hodnotenia ex post

40.  víta skutočnosť, že Komisia poníma analýzu ex post ako neoddeliteľnú súčasť lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje, že v záujme lepšej právnej istoty občanov a podnikov by sa mali takéto analýzy vykonávať v dostatočnom časovom rámci, najlepšie niekoľko rokov po lehote na transpozíciu do vnútroštátneho práva; pripomína však, že posudzovania ex-post by nikdy nemali nahradiť povinnosť Komisie ako strážcu zmlúv účinne a včas monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie členskými štátmi a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich správneho vykonávania;

41.  zdôrazňuje význam posudzovania ex-post a hodnotenia výkonnosti politiky pre hodnotenie vykonávania a účinnosti európskych právnych predpisov a politík EÚ v zmysle plánovaných výsledkov legislatívneho orgánu;

42.  domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do hodnotenia novej právnej úpravy ex-post, keďže by to prínosom aj pre správy Komisie a pomohlo pri preskúmaní rôznych vnútroštátnych problémov, ktoré jednotlivé právne predpisy a regulácie predstavujú;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ členskými štátmi

43.  poznamenáva, že podľa Komisie jedna tretina regulačnej a administratívnej záťaže vyplýva z transpozičných opatrení, ktoré prijali členské štáty;

44.  uznáva, že v prípade smerníc je výsadou členských štátov rozhodnúť o tom, či na vnútroštátnej úrovni prijmú vyššie sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany spotrebiteľa než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, a víta akékoľvek rozhodnutie tak spraviť; opätovne potvrdzuje, že takéto vyššie normy, nie je potrebné vnímať ako tzv. pozlacovanie („gold plating“); vyzýva však príslušné vnútroštátne orgány, aby si uvedomili možné dôsledky tzv. pozlacovania (tzv. gold plating), v dôsledku čoho sa k právnym predpisom EÚ pridáva zbytočná byrokratická záťaž, keďže to môže viesť k mylnej predstave o legislatívnej činnosti EÚ, a to by zase mohlo podnietiť euroskepticizmus; žiada členské štáty, aby v záujme zjednodušenia zrušili zbytočné administratívne pravidlá na mieste pri vykonávaní smerníc a nariadení;

45.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a uplatňovania smerníc EÚ; nazdáva sa, že to by mohlo povzbudiť zainteresované strany a miestne a regionálne orgány k účasti na určovaní ťažkostí, ktoré nastávajú pri vykonávaní politiky EÚ na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

46.  zdôrazňuje, že Európsky parlament má ako spoluzákonodarca záujem na pochopení skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ potom, ako boli implementované; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila plný prístup ku všetkým posúdeniam v tejto súvislosti vrátane zdroja zozbieraných údajov a prípravných dokumentov;

47.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

48.  poukazuje na spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 a spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 27. októbra 2011 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mal Európsky parlament prístup k vysvetľujúcim dokumentom;

Stiahnutie zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov Komisiou

49.  berie na vedomie, že novozvolená Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 po prvý raz nechala preskúmať všetky otvorené zákonné iniciatívy, pokiaľ ide o uplatňovanie základnej zásady politickej diskontinuity;

50.  poukazuje na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015(9) potvrdil, že Komisia môže kedykoľvek v priebehu prijímania aktu Únie v rámci riadneho legislatívneho postupu stiahnuť návrh, pokiaľ Rada nekonala; vyzýva preto Komisiu, v záujme medziinštitucionálnej rovnováhy, aby v prípade stiahnutia návrhu najprv konzultovala s Európskym parlamentom, najmä po prvom čítaní, a náležite zohľadnila jeho pozíciu; v tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenia Európskeho parlamentu z 15. januára 2015;

51.  ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor v tom istom rozsudku preberá tvrdenia Rady, že Komisia musí v prípade stiahnutia legislatívneho návrhu konať v súlade so zásadou prenesenia právomocí, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a zásadou lojálnej spolupráce, ako sa ustanovuje v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou demokracie, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1; Prijaté texty 9. marca 2016, P8_TA(2016)0081. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061. (3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127. (5) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117. (6) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87. (7) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31. (8) Dokument EHSV INT/750. (9) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2015, Komisia proti Rade, Vec C-409/13, ECLI:EU:C:2015:217].

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o ceste k zlepšeniu právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu (2015/2089(INI))

P8_TA(2016)0105 A8-0278/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu(1) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2013 s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o sieti SOLVIT(3) a na nadväzujúci dokument Komisie z 28. mája 2014,

–  so zreteľom na výskumnú štúdiu, ktorú zadal jeho Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa na tému Inteligentná právna úprava týkajúca sa jednotného trhu,

–  so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z apríla 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0278/2015),

A.  keďže jednotný trh je kľúčovým nástrojom opätovného naštartovania hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii;

B.  keďže rámec jednotného trhu je aj po 20 rokoch po svojom oficiálnom vytvorení stále rozdrobený, a to predovšetkým preto, že členské štáty úplne netransponovali alebo nevykonávajú právne predpisy Únie;

C.  keďže je treba posilniť správu jednotného trhu tým, že sa pozornosť zameria na celý politický cyklus;

D.  keďže nadchádzajúca stratégia vnútorného trhu by sa mala zameriavať na zlepšovanie regulácie jednotného trhu tým, že vyvinie úsilie a poučí sa z doterajších skúseností v oblastiach voľného pohybu tovaru a služieb, digitálneho jednotného trhu, odborných kvalifikácií a verejného obstarávania;

E.  keďže formu toho, ako sa Únia snaží zlepšovať právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, by mala určovať koncepcia spoločnej zodpovednosti;

F.  keďže zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa úlohu pre národné a – v prípade potreby – regionálne parlamenty; keďže zásada subsidiarity spočíva v tom, že o politikách by sa malo rozhodovať na najvhodnejšej inštitucionálnej úrovni, či už na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej;

G.  keďže máme jednotný trh s tovarom, nie však jednotný trh so službami;

H.  keďže by sa mali posilniť, preskúmať alebo lepšie podporiť špecifické nástroje s cieľom pozitívne prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopného regulačného prostredia pre naše podniky, podporovať rast a vytváranie pracovných miest a k posilňovať dôveru spotrebiteľov v európske právne predpisy;

I.  keďže občania aj podniky majú malé znalosti a nízke povedomie o rôznych asistenčných službách ako Vaša Európa a sieť SOLVIT;

J.  keďže neexistujú dostatočné ukazovatele a údaje na meranie úspešnej implementácie právnych predpisov v rozličných oblastiach jednotného trhu;

K.  keďže takéto ukazovatele a údaje by mohli objasniť cieľ a účel predmetných právnych predpisov;

L.  keďže k digitálnym inováciám dochádza rýchlejšie, než politiky a než podnikatelia implementujú digitálnu agendu; keďže je veľmi dôležité stanoviť pravidlá, ktoré obstoja v čase a budú štandardne nastavené ako digitálne;

M.  keďže riadna transpozícia, vykonávanie a presadzovanie práv spotrebiteľa a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sú nevyhnutné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Únii;

N.  keďže jednou z hlavných priorít Európskeho spotrebiteľského samitu 2015, výročného fóra, na ktorom sa stretávajú kľúčoví európski a medzinárodní politickí činitelia a zainteresované strany, bolo lepšie vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov;

I.Úvod a všeobecné zásady

1.  žiada Komisiu, aby odporúčania, ktoré obsahuje toto uznesenie, zohľadnila pri vykonávaní svojej nedávnej stratégie vnútorného trhu;

2.  domnieva sa, že zlepšovanie právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu by mala byť prioritou a súčasne spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ; je presvedčený, že dobrá právna úprava funguje v prospech občanov a mala by prispievať ku stimulovaniu konkurencieschopnosti, tvorbe pracovných miest, rastu a rozvoju malých a stredných podnikov, pričom zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a musí tak robiť spôsobom, ktorý podporuje európske hospodárstvo a nie ho hatí;

3.  vníma „lepšiu právnu úpravu“ v kontexte celého politického cyklu, v ktorom všetky prvky prispievajú k účinnej a účelnej regulácii; domnieva sa preto, že konkrétne ukazovatele na meranie úspechu náležitých právnych predpisov by sa malo zahŕňať už od počiatočného posúdenia vplyvu a mali by sa používať v celom politickom cykle, a to aj pri implementácii právnych predpisov po tom, ako nadobudnú účinnosť;

4.  pripomína v tejto súvislosti význam transparentných a dostupných informácií; považuje za poľutovaniahodné, že kým dokumenty Európskeho parlamentu sú širšej verejnosti dostupné, dokumenty Rady nie sú a namiesto toho je prístup k nim stále obmedzený;

5.  nazdáva sa, že zásada subsidiarity musí byť v tvorbe politík štartovacím bodom, aby sa v správe jednotného trhu zdôraznila „európska pridaná hodnota“;

6.  konštatuje, že lehoty stanovené v rámci mechanizmu subsidiarity neposkytujú národným parlamentom vždy dostatočný čas, aby dôkladne zvážili aspekty vykonávania, súlad s existujúcimi právnymi predpismi alebo iné praktické otázky; domnieva sa preto, že by samotné parlamenty mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu, najmä v procese konzultácií;

7.  domnieva sa, že inštitúcie by mali spoločne zabezpečiť, aby sa zásada proporcionality zohľadnila už pri príprave príslušných právnych predpisov; okrem toho sa domnieva, že by cieľom tohto procesu malo byť dosiahnutie jednoduchosti, transparentnosti, súdržnosti a dodržiavania základných práv;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom zvážili, ako najlepšie zabezpečiť, aby prebiehalo nepretržité zjednodušovanie legislatívy, keďže úsilie v tejto oblasti je v prospech spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

9.  domnieva sa, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali zohľadňovať nové príležitosti, ktoré ponúka digitálna revolúcia, a mali by byť plne zlučiteľné s rozmerom elektronickej verejnej správy;

10.  vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu jednotného trhu ako samostatného piliera procesu európskeho semestra, čo by mala podporiť výročná správa o integrácii jednotného trhu ako vstupný údaje pre ročný prieskum rastu;

II.Nástroje na zlepšenie právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu

Posúdenie vplyvu

11.  vyjadruje presvedčenie, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali mať za cieľ lepšie fungovanie jednotného trhu, čo sa má dosiahnuť v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a mali by slúžiť na podporu konkurencieschopnosti, inovácií, rastu a tvorby pracovných miest; účinné posúdenia vplyvu považuje za dôležitý nástroj, ktorým možno tvorcov politiky informovať o tom, ako najlepšie formulovať právnu úpravu tak, aby boli dosiahnuté tieto ciele a ich ciele jednotného trhu, a o možných účinkoch tejto právnej úpravy na existujúce právne predpisy;

12.  považuje za poľutovaniahodné, že z návrhov posúdení vplyvu, ktoré preskúmal výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu v období 2010 – 2014, nemalo zhruba 40 % dostatočnú kvalitu a boli vrátené späť na skvalitnenie;

13.  domnieva sa, že v záujme účinnosti ako nástroje, by posúdenia vplyvu mali byť pripravované na základe komplexných, objektívnych a kompletných informácií a mali by zahŕňať všetky možnosti, ktoré majú významné dôsledky alebo sú politicky dôležité; domnieva sa, že posúdenia vplyvu by sa mali vykonávať tak, aby prihliadali aj na hodnotenia ex post existujúcich právnych predpisov v rovnakom odvetví, a mal by sa v ich rámci preskúmavať súlad novej legislatívnej iniciatívy s ďalšími politikami a cieľmi Európskej únie;

14.  považuje za poľutovaniahodné, že v posúdeniach vplyvu predložených Európskemu parlamentu spoločne s predbežnými návrhmi stále možno nájsť nedostatky, ako na to upozornilo napríklad oddelenie Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu ex-ante vo svojej analýze posúdenia vplyvu, ktoré bolo prílohou k návrhu na dodávanie rádiových zariadení na trh;

15.  domnieva sa, že starostlivé zváženie vedeckých odporúčaní by malo byť súčasťou procesu posudzovania vplyvu, a najmä zdôvodniť, ako alebo prečo boli vykonané politické rozhodnutia v prípravných fázach, čo napomôže politický proces; ďalej sa nazdáva, že posúdenia vplyvu musia zohľadňovať tempo digitálnych inovácií a digitálneho vývoja a skutočnosť, že sú potrebné právne predpisy, ktoré budú technologicky neutrálne a obstoja aj v budúcnosti;

16.  pripomína, že neexistujú žiadne jednoznačné usmernenia z hľadiska toho, či by potenciálne vplyvy z návrhov REFIT mali byť kvantifikované alebo nie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby návrhy REFIT boli cielenejšie, pričom potenciálne prínosy a úspory nákladov by sa mali v každom návrhu číselne vyjadriť;

17.  poukazuje na to, že posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh by mali dopĺňať posúdenia vplyvu venované podstatným pozmeňujúcim návrhom, ktoré spoluzákonodarcovia prijali; zdôrazňuje, že by mali byť stanovené jasné a transparentné pravidlá, pričom sa stanovia podmienky, za ktorých by sa mali vykonať dodatočné posúdenia vplyvu; pripomína napríklad, že Európsky parlament starostlivo posudzoval potenciálne dôsledky niektorých svojich pozmeňujúcich návrhov ku dvom smerniciam o verejnom obstarávaní pre MSP; naliehavo preto žiada Radu, ktorá k vlastným pozmeňujúcim návrhom neuskutočňuje žiadne posúdenia vplyvu od roku 2007, aby bola aktívnejšia;

18.  pripomína, že zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa aj úlohu národných parlamentov;

19.  konštatuje, že v štúdii venovanej inteligentnej regulácii jednotného trhu, vypracovanej na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, sa uvádza, že Európsky parlament a Rada môžu k posúdeniam vplyvu uskutočňovaným Komisiou prispieť cennými poznatkami; vyzýva Komisiu, aby preverila možnosti, ako Európsky parlament a Radu zapojiť do procesu posudzovania vplyvu;

Konzultačný proces

20.  poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 ZEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi;

21.  domnieva sa, že konzultačná fáza by vždy mala obsahovať oddiel „štandardne digitálne“, čím sa Komisia bude snažiť dôkladne porozumieť potrebám používateľov a tomu, čo „štandardne digitálne“ znamená pre podobu služby;

22.  opakuje svoje stanovisko, že konzultačné procesy by mali byť otvorené, transparentné a inkluzívne a mali by byť rozšírené o pripomienky širokej škály zúčastnených strán k návrhu posúdenia vplyvu; domnieva sa, že je to rovnako dôležité pre sekundárne právne predpisy, ktoré majú veľký význam pre vykonávanie nariadenia o jednotnom trhu a ktoré si preto vyžadujú väčšiu transparentnosť a kontrolu; považuje Colný kódex Únie za jednu z oblastí, v ktorej by pravidelná konzultácia so zúčastnenými stranami mohla zlepšiť vykonávanie sekundárnych právnych predpisov;

23.  uznáva návrhy na rozsiahlejšiu fázu strategického plánovania v tzv. balíku lepšej regulácie, napríklad zavedenie posúdení vplyvu; domnieva sa však, že dohľad nad pracovným procesom Komisie ešte stále chýba; vyzýva Komisiu, aby predložila plány, ktoré viditeľnejšie načrtnú politické iniciatívy v konkrétnych sektoroch, a uľahčila ich používanie;

24.  domnieva sa, že to, čo rôzne asistenčné služby ako Vaša Európa a sieť SOLVIT získavajú od občanov a podnikov, je pre legislatívny proces veľmi dôležité, a preto vyzýva Komisiu, aby údaje o vstupoch poskytované týmito službami vyhodnotila a zohľadňovala pri revízii príslušných právnych predpisov;

25.  domnieva sa, že rozsiahle, riadne a vyvážené konzultácie sú nevyhnutnou súčasťou legislatívneho postupu; domnieva sa, že zverejňovanie dokumentov a dôkazov a prizvanie všetkých zainteresovaných strán účinne prispieť k rozvoju politiky v tejto oblasti je dôležitou hnacou silou pre inováciu a posilňovanie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o program týkajúci sa elektronického jednotného trhu;

26.  zdôrazňuje, že malé podniky väčšinou nemajú čas a zdroje, aby sa zúčastňovali na pravidelných konzultáciách; domnieva sa, že Komisia by mala nájsť zrozumiteľné a inovatívne spôsoby, ako osloviť MSP a začínajúce podniky;

27.  domnieva sa, že treba prijať celostný prístup ku konzultáciám so zúčastnenými stranami, ktorý by mal byť skôr pokračujúcim procesom počas celého legislatívneho cyklu ako príležitostnou činnosťou; v tejto súvislosti opakovane vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fóra zainteresovaných strán pre lepšiu právnu reguláciu a menšiu byrokraciu;

28.  zdôrazňuje, že takéto konzultácie so zainteresovanými subjektmi by mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať predovšetkým MSP, mikropodniky a občianske organizácie;

29.  domnieva sa, že sprístupnením verejných konzultácií vo všetkých úradných jazykoch a zlepšením ich dostupnosti a zrozumiteľnosti sa dosiahne vyššia účasť na konzultačnom procese a transparentnejší prístup k nemu;

Vykonávanie

30.  domnieva sa, že úplné a riadne vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu má zásadný význam a že užitočným prínosom sú jasné, zrozumiteľné a viacrozmerné ukazovatele, ak sa majú plne prejaviť výhody jednotného trhu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ciele implementácie nie sú vždy splnené; predovšetkým požaduje úplné a správne vykonávanie smernice o službách; pripomína, že medzi členskými štátmi a odvetviami pretrvávajú veľké rozdiely;

31.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že Komisia hodlá znížiť svoj legislatívny výstup, umožní to lepšie sa zamerať na politické iniciatívy a viac času na hlbšiu reflexiu, čo možno využiť na podporu lepšieho zapojenia zainteresovaných strán;

32.  zdôrazňuje význam tabuľky zhody, pokiaľ ide o monitorovanie správneho vykonávania; podnecuje členské štáty, aby vypracovali a uverejnili svoje vlastné tabuľky zhody;

33.  považuje za poľutovaniahodné, že napriek cieľu na úrovni 0,5 %, ktorý Komisia navrhla v Akte o jednotnom trhu, sú niektoré členské štáty ešte stále pozadu; zdôrazňuje, že nie sú dôležité len formálne ciele v oblasti transpozície a vykonávania, ale aj kvalita transpozície, praktické vykonávanie na mieste a problémy alebo výzvy, ktoré môže predstavovať v reálnom živote pre zainteresované strany;

34.  domnieva sa, že ak sa majú realizovať výhody, ktoré ponúka plne fungujúci jednotný trh, Komisia a parlamenty by sa mali spoločne usilovať o to, aby sa poučili z osvedčených postupov a skúseností získaných pri vykonávaní právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa neminuli ciele špecifických právnych predpisov v dôsledku nedostatočného alebo nekonzistentného vykonávania v členských štátoch;

35.  vyjadruje presvedčenie, že by mal byť jasnejšie vymedzený jav tzv. gold-plating, teda regulácia nad rámec požiadavkou, ktoré ukladajú právne predpisy EÚ, a že sú potrebné silnejšie opatrenia, aby sa takéto prípady identifikovali, pretože osobám a podnikom, ktoré sa snažia pochopiť a uplatňovať právne predpisy, ktoré vznikajú na úrovni EÚ, to prináša ťažkosti a ďalšie náklady; vyzýva členské štáty, aby v implementačných dokumentoch objasňovali a určovali, kedy ide o dôsledok právneho predpisu Únie a kedy o dôsledok vnútroštátnych požiadaviek; pripomína, že členské štáty majú možnosť uplatňovať prísnejšie normy v prípadoch, keď právo EÚ ustanovuje iba minimálnu harmonizáciu;

Monitorovanie a riešenie problémov

36.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí a pravidelne aktualizovala usmernenia týkajúce sa pravidiel; predovšetkým požaduje, aby sa v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlene aktualizovalo usmernenie z roku 2009 venované implementácii/uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách s cieľom zaistiť, aby zodpovedalo digitálnemu veku; považuje za poľutovaniahodné, že kvalita služieb sa v členských štátoch značne líši v dôsledku chýbajúcich priorít a zdrojov; preto vyzýva na posilnený rámec riadenia na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť fungovanie týchto nástrojov a služieb;

37.  alternatívne riešenie sporov a online riešenie sporov považuje za kľúčové nástroje na zlepšovanie jednotného trhu s tovarom a službami; zdôrazňuje, že tieto nástroje umožnia spotrebiteľom a obchodníkom urovnať svoje spory nákladovo efektívnym a jednoduchým spôsobom, bez zapojenia súdov; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie o týchto dôležitých nástrojoch;

38.  zdôrazňuje, že jednotné kontaktné miesta na podporu riešenia sporov, spolu s možnosťami, ktoré ponúka SOLVIT, ECC-Net či FIN-Net, sú služby, ktoré umožňujú lepšie fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby zaviedla prostriedky na zvýšenie povedomia o týchto nástrojov a na rozvoj ich komplementarity;

39.  víta sieť SOLVIT a projekt EU Pilot, ktorých cieľom je zamedziť tomu, aby Komisia musela začínať konanie o porušení voči členským štátom; domnieva sa však, že služby ponúkané projektom EU Pilot by sa mali zlepšiť, pokiaľ ide o trvanie odozvy po upozornení;

40.  domnieva sa, že informačný systém o vnútornom trhu by sa mal naďalej rozširovať o ďalšie nástroje jednotného trhu, aby sa stal ústredným informačným uzlom; zdôrazňuje, že by to odpovedalo zásade „len raz“ v súlade s nedávnymi iniciatívami Komisie;

41.  domnieva sa, že digitálne platformy, ako sú jednotné kontaktné miesta, IMI a ISA2 sú dôležité pre zlepšenie fungovania jednotného trhu prostredníctvom uľahčenia cezhraničnej výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov;

42.  je znepokojený tým, ako nízke je povedomie Európanov o dostupných službách ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť CPC, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT a alternatívne a online riešenie sporov, a ako málo tieto služby Európania chápu;

43.  domnieva sa, že služby ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT, sieť SOLVIT plus, alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online predstavujú užitočné, nízkonákladové alternatívy k žalobe; poznamenáva, že len 4 % spotrebiteľov a podnikov o týchto nástrojoch vedia a že súčasná miera využívania týchto služieb je veľmi nízke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme riešenia tohto problému ďalej zlepšovali informovanosť o týchto nástrojoch, a pritom preverili, či sú výsledky a odozvy vyvolané týmito nástrojmi primerané pre užívateľov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa snažila o lepšiu spoluprácu medzi rôznymi asistenčnými službami ako Vaša Európa či sieť SOLVIT s cieľom zvýšiť spokojnosť ich používateľov;

44.  žiada Komisiu, aby sa dôkladne zamyslela nad vzájomnou súčinnosťou medzi týmito službami a aby preskúmala možnosť ich nahradenia jediným jednotným kontaktným miestom pre spotrebiteľov, ktoré by následne v prípade potreby nasmerovalo spotrebiteľa k iným nástrojom;

45.  domnieva sa, že táto úvaha by mala zaistiť lepšie vymedzenie predmetných služieb, aby sa dosiahlo lepšie oddelenie činností, a tak zabránilo ich prekrývaniu;

46.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu komunikácie a školení s cieľom zaistiť väčšiu informovanosť o asistenčných službách medzi občanmi a podnikmi akejkoľvek veľkosti; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť jediný portál pre prístup ku všetkým asistenčným službám;

47.  domnieva sa, že pri nadchádzajúcej revízii nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mala v plnej miere zohľadňovať potreba zlepšiť informačný tok medzi rôznymi nástrojmi jednotného trhu;

48.  zdôrazňuje dôležitú úlohu monitorovacieho nástroja Komisie EU Sweeps, najmä so zreteľom na dobre fungujúci jednotný digitálny trh;

49.  uznáva pozitívnu úlohu nástroja EU Sweeps, ktorý Komisia zaviedla s cieľom zlepšiť presadzovanie koordinovaných kontrolných činností v online prostredí; domnieva sa, že kontrolné akcie by sa mohli rozšíriť aj do sektoru offline;

50.  so znepokojením konštatuje, že podľa správ Vaša Európa, existujú oblasti, ktoré sú stále predmetom otázky od ľudí, ktorí sa snažia uplatniť svoje práva, napríklad v oblastiach elektronického obchodu a uznávania kvalifikácií; domnieva sa, že Komisia by mala na to reagovať spolu s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podporovať chápanie týchto práv;

51.  považuje za potrebné kvalitatívne, ako aj kvantitatívne posúdenie implementácie – nielen obyčajné čísla o tom, či boli smernice formálne transponované, alebo nie –, aby sa dalo plne pochopiť, ako skutočne fungujú právne predpisy jednotného trhu pre spotrebiteľov a podniky;

52.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa mohol vytvoriť „systém včasného varovania“, ktorý by oznamoval existenciu problémov implementácie alebo uplatňovania práva EÚ;

53.  domnieva sa, že systematické skríningy spotrebiteľských trhov na úrovni EÚ by viedli k včasnejšiemu odhaleniu vznikajúcich trendov a hrozieb pre spotrebiteľov a podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu všetkých zúčastnených strán vrátane spotrebiteľských organizácií;

54.  vyzýva Komisiu, aby posúdila úspešnosť produktových kontaktných miest, s ktorými počíta nariadenie o vzájomnom uznávaní z roku 2009 a nariadenie o stavebných výrobkoch z roku 2011;

Presadzovanie a dohľad nad trhom

55.  zdôrazňuje, že je potrebná užšia spolupráca medzi nástrojmi riadenia jednotného trhu, ktoré sú adresátmi sťažností spotrebiteľov na obchodníkov porušujúcich právne predpisy EÚ, a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, a to prostredníctvom formálnych postupov a lepšej výmeny údajov;

56.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila súlad a účinnosť vykonávania a – v konečnom dôsledku – konania o nesplnení povinnosti, najmä pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu;

57.  považuje za poľutovaniahodné, že prístup Európskeho parlamentu k relevantným informáciám, ktoré súvisia s postupmi predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti a postupmi pri nesplnení povinnosti, je obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade, a to s náležitým zreteľom na pravidlá dôvernosti;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas a rýchlejšie otvárala konania o nesplnení povinnosti v prípadoch, keď sú k dispozícii dôkazy preukazujúce nevykonanie právnych predpisov a keď sa ani napriek primeranému úsiliu nepodarilo problémy vyriešiť prostredníctvom nástrojov, ako je mediácia formou alternatívneho riešenia sporov, online riešenia sporov, projektu EU Pilot, siete SOLVIT alebo pomocou iných mechanizmov predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje, že členské štáty majú rovnakú zodpovednosť za presadzovanie práva EÚ a že by mali zabezpečiť efektívne a účinné presadzovanie s cieľom podporiť práva spotrebiteľov a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky v celej Európe;

59.  zaväzuje sa zohrávať svoju úlohu v oblasti presadzovania právnych predpisov EÚ, okrem iného tak, že bude skúmať ich vykonávanie a kontrolovať Komisiu, a najmä sa zaväzuje, že sa bude dôkladnejšie zaoberať predkladaním výročných alebo aspoň podrobnejších správ Komisie o pracovných programoch, ktoré sa týkajú konkrétne presadzovania uplatňovania právnych predpisov;

60.  pripomína, že v uznesení zo 4. februára 2014 o uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách(4) Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zhromaždila a analyzovala údaje o sankciách uplatnených v jednotlivých členských štátoch a o efektívnosti režimov presadzovania, najmä pokiaľ ide o zložitosť a dĺžku postupov presadzovania; opätovne vyzýval Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu výsledky tejto analýzy;

61.  domnieva sa, že na posilnenie presadzovania práva EÚ by sa mali používať nástroje dohľadu nad trhom v spojení s nástrojmi jednotného trhu;

62.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že vnútroštátne orgány nie vždy používajú informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) správne, alebo neprijímajú potrebné opatrenia včas; predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť postupovanie prípadov medzi verejnými orgánmi;

63.  je znepokojený tým, že podľa analýzy vzoriek, ktorú Komisia uskutočnila v roku 2014, 60 % dokončených vyšetrovaní výrobkov neobsahovalo správu o krajine pôvodu, 32 % vyšetrovaní strojníckych výrobkov nezahŕňalo klasifikáciu rizika a 5 % položiek neobsahovalo odkaz na porušované nariadenie či smernicu EÚ; žiada Radu a členské štáty, aby sa nad touto problematikou vážne zamysleli a informovali Európsky parlament o nadväzujúcich krokoch prijatých v tomto smere;

Hodnotenie a preskúmanie ex-post

64.  víta pravidelné preskúmanie a zavedenie sektorovej analýzy v rámci programu REFIT, ktorého hlavným cieľom by malo byť skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov EÚ s cieľom priblížiť ich potrebám občanov a podnikov s osobitnou pozornosťou venovanou mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

65.  domnieva sa však, že by sa mala zlepšiť analýza toho, či doteraz prijaté legislatívne opatrenia účinne prispeli k dosiahnutiu cieľa a či sú v súlade so súčasnými politickými cieľmi; zdôrazňuje tiež význam transparentnosti procesu REFIT; v tejto súvislosti sa domnieva, že priebežný cieľ týkajúci sa zníženia administratívnej a regulačnej záťaže môže pozitívne prispieť k tomu, aby boli ciele splnené čo najefektívnejším spôsobom a s čo najnižšími nákladmi pre osoby a podniky;

66.  konštatuje, že kumulatívne náklady na právnu úpravu často predstavujú prekážky pre účastníkov jednotného trhu, najmä pre MSP; víta preto záväzok Komisie na preskúmanie tejto otázky; zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa mala zamerať na odstránenie prekážok vstupu na trh a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže pre všetkých aktérov;

67.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje chápanie faktorov, ktoré vplývajú na dosahovanie politických cieľov, napríklad vplyvu doplnkových alebo kolidujúcich politík prijatých na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, ale aj vplyvu a nákladov spojených s nečinnosťou, s cieľom zlepšiť tvorbu politík a v konečnom dôsledku prispieť k lepšej regulácii jednotného trhu;

68.  domnieva, že vo výnimočných prípadoch, najmä pri javoch dočasnej povahy, by sa mohlo zvážiť uplatnenie doložky o ukončení platnosti alebo doložky o posilnenom preskúmaní, pričom by sa inštitúcie mohli zaviazať k aktualizovaniu právnych predpisov a ich zavádzaniu len vtedy, keď je to nevyhnutné; považuje záruky za nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie toho, aby neprestali platiť základné právne predpisy;

III.Záver

69.  zdôrazňuje, že lepšia právna úprava jednotného trhu neznamená odstránenie všetkej regulácie ani zníženie nárokov na reguláciu, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a sociálnych noriem, ale skôr predstavuje prostriedok na odstránenie zbytočnej regulácie, byrokracie a negatívnych vplyvov a zároveň na dosiahnutie politických cieľov a usiluje o vytvorenie konkurencieschopného regulačného prostredia, ktoré podporí zamestnanosť a podnikanie v rámci Európy;

70.  zdôrazňuje, že jednotný trh, ktorý neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje výrobu, inováciu a obchodu je nástrojom, ktorá prinavráti Európe zamestnanosť a rast, ktoré by predtým boli umiestnené mimo nej;

71.  zdôrazňuje preto, že spoločná zodpovednosť za lepšiu právnu úpravu týkajúcu sa jednotného trhu povedie k realizácii spoločných prínosov: silný a životaschopný jednotný trh prispievajúci k dlhodobému rastu Európy, a tým k prosperite jej občanov;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 75. (2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0069. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0164. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0063.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole (2015/2138(INI))

P8_TA(2016)0106 A8-0021/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1093/2012/EÚ z 21. novembra 2012 o Európskom roku občanov (2013)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(4),

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia) z neformálneho zasadnutia ministrov školstva Európskej únie zo 17. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 14. septembra 2015 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2016 na vykonávanie programu „Erasmus +“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (C(2015)6151),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže: Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 1992 o politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pred rokom 1993(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o iniciatívach na doplnenie učebných plánov prostredníctvom vhodných podporných opatrení na zahrnutie európskeho rozmeru(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0021/2016),

A.  keďže vzdelanie je základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre všetkých;

B.  keďže hlavná úloha vzdelávania je formovanie uvedomelých občanov, a preto presahuje plnenie hospodárskych cieľov EÚ a vnútroštátnych stratégií;

C.  keďže ciele vzdelávania zahŕňajú prípravu jednotlivcov na život a aktívne občianstvo v čoraz komplexnejších, náročnejších, multikultúrnejších a integrovanejších spoločnostiach;

D.  keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2014 má 44 % občanov Európskej únie pocit, že len čiastočne rozumejú tomu, ako funguje EÚ, a 52 % Európanov sa domnieva, že na ich hlase v EÚ nezáleží(12);

E.  keďže na posledných voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastnilo len 42,61 % občanov EÚ a iba 27,8 % osôb vo veku 18 až 24 rokov, čo predstavuje najnižšiu volebnú účasť od roku 1979(13);

F.  keďže nedostatočné vedomosti o EÚ a slabé porozumenie jej konkrétnej pridanej hodnote môžu prispievať k vnímaniu demokratického deficitu a viesť k všeobecne rozšírenému euroskepticizmu v členských štátoch a kandidátskych krajinách; keďže demokratické deficity je nutné riešiť v záujme boja proti čoraz väčšej priepasti medzi hlasom európskych občanov a inštitúciami EÚ;

G.  keďže podľa Osobitného Eurobarometra 437 z roku 2015 veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že školské vyučovanie a školské materiály by mali obsahovať informácie o rozmanitosti v oblasti náboženstva a viery, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie a rodovej identity(14);

H.  keďže zvýšená informovanosť o prínosoch európskych politík, napríklad o voľnom pohybe osôb a služieb v Únii a programoch mobility EÚ, môže pomôcť pri vytváraní pocitu príslušnosti k EÚ, ducha spoločenstva a akceptácie multikultúrnej a mnohonárodnostnej spoločnosti;

I.  keďže úspešné systémy vzdelávania a učebné plány spolu s vyšším vplyvom Európanov na procesoch rozhodovania o politikách EÚ a spolu s ich vyšším podielom na tomto rozhodovaní by mohli spôsobiť väčší záujem o záležitosti EÚ a pocit porozumenia a príslušnosti, a súčasne prispieť k boju proti sociálnym rozdielom, kultúrnej segregácii a pocitom deprivácie;

J.  keďže väčšina členských štátov zahrnula vzdelávanie o EÚ do svojich učebných plánov a programov odbornej prípravy učiteľov; keďže aj naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich;

K.  keďže v niektorých členských štátoch sa síce témy EÚ všeobecne vyučujú na rôznych úrovniach vzdelávania a v rámci rôznych predmetov povinného vzdelávania, primárne však tvoria malú časť učebných osnov, ktoré má odučiť daný učiteľ;

L.  keďže znalosti a zručnosti učiteľov a ďalšieho vzdelávacieho personálu je nutné ďalej rozvíjať a aktualizovať počiatočnou a priebežnou odbornou prípravou a keďže v tomto smere si vzdelávacie ustanovizne a učitelia vyžadujú účinnú, na mieru prispôsobenú pomoc, relevantnú pre ich konkrétne potreby;

M.  keďže podľa štúdie Learning Europe at school, ktorú pre GR pre vzdelávanie a kultúru vypracovala súkromná poradenská firma ICF GHK(15), sú do vzdelávania učiteľov v oblasti problematiky EÚ zapojené hlavne inštitúcie a združenia mimo rámec vysokoškolského vzdelávania;

N.  keďže štúdia vplyvu programu Erasmus, ktorú predložila Komisia v roku 2014, dokazuje pozitívny vplyv mobility vo vzdelávaní a internacionalizácii štúdia nielen na učebné plány a zamestnateľnosť, ale aj z hľadiska znalostí o Európe, rozvoja pocitu európskeho občianstva a pozitívneho postoja k Európe a hlasovania v európskych voľbách;

Európsky rozmer vo vzdelávaní

1.  zdôrazňuje rastúci význam európskeho rozmeru vo vzdelávaní naprieč disciplínami, stupňami a formami vzdelávania a potrebu širokého a dôkladného chápania tejto koncepcie, ktorá zohľadňuje komplexný, dynamický a viacúrovňový charakter tohto rozmeru, pričom kľúčovým prvkom je získavanie vedomostí o EÚ v škole;

2.  zdôrazňuje, že rozmer EÚ vo vzdelávaní zásadne prispieva k tomu, aby občania lepšie porozumeli EÚ a opätovne si k nej vytvorili vzťah, a môže upevniť úlohu hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a posilniť hlas Únie vo svete vyznačujúcom sa vzájomnou previazanosťou;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné chápať a podporovať príklon k základným hodnotám Európskej únie; pripomína, že znalosť a chápanie spoločnej histórie a hodnôt EÚ a jej členských štátov je kľúčom ku vzájomnému porozumeniu, pokojnému spolunažívaniu, tolerancii a solidarite, ako aj k chápaniu základných zásad Európskej únie;

4.  upozorňuje, že EÚ by mala byť vzhľadom na svoj vplyv na každodenný život občanov viditeľne prítomnejšia a lepšie integrovaná v učebných materiáloch a mimoškolských aktivitách; domnieva sa, že obsah výslovne súvisiaci s EÚ môže byť pre školské učebné plány a osobný rast študentov výraznou pridanou hodnotou;

5.  zdôrazňuje potrebu používania aktívnych a participačných vyučovacích metód prispôsobených veku, úrovni, potrebám a záujmom žiakov a študentov a plnohodnotného využívania možností, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá vrátane sociálnych médií;

6.  upozorňuje, že európsky rozmer vo vzdelávaní by mal žiakom a študentom umožniť nielen získavať vedomosti a rozvíjať pocit spolupatričnosti a európske občianske zručnosti, ale takisto rozvíjať kritické myslenie v súvislosti s EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ založených na zásadách právneho štátu a ľudských právach, o správe vecí verejných a rozhodovacích procesoch EÚ a o ich dôsledkoch pre ich členský štát a ich demokratickú účasť; nabáda preto, aby sa dramatizačné hry Európskeho parlamentu mládeže využívali na to, aby deťom a študentom pomáhali porozumieť európskym procesom a zlepšiť ich informovanosť o európskych záležitostiach;

7.  poukazuje na to, že Európsku úniu tvoria jej členské štáty prostredníctvom svojej jedinečnej histórie a kultúry a že rozvoj Únie je naďalej neoddeliteľne spätý s jej členskými štátmi; zdôrazňuje zároveň príspevok rôznych kultúr k európskym spoločnostiam a európskemu dedičstvu;

8.  poznamenáva, že vplyv EÚ na členské štáty je značný a že vzdelávanie o EÚ na školách by malo zohľadňovať tak úlohu členských štátov pri rozvoji EÚ, ako aj vplyv EÚ na vývoj v jednotlivých členských štátoch;

9.  poukazuje na to, že členské štáty a EÚ musia ísť príkladom všetkým aktérom zapojeným do výučby a vzdelávania o EÚ v škole a praktikovať základné európske hodnoty sociálneho začleňovania a európskej a medzinárodnej solidarity;

10.  pripomína potrebu zabezpečiť, zlepšiť a rozšíriť počiatočné aj priebežné profesijné príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania učiteľov a pedagógov a poskytnúť im primeranú podporu a zdroje, aby tak mohli začleniť rozmer EÚ do vyučovania, najmä pokiaľ ide o históriu a výchovu k občianstvu, ako aj zaviesť stratégie zamerané na žiakov a študentov a prispôsobiť svoje vyučovacie metódy potrebám žiakov a študentov;

11.  pripomína, že je potrebné propagovať a podporovať mnohojazyčné a medzikultúrne schopnosti pedagógov, ako aj možnosti mobility pedagógov, partnerského učenia a výmeny najlepších postupov medzi pedagógmi, napríklad prostredníctvom organizovania seminárov na európskej úrovni;

12.  zdôrazňuje úlohu univerzít pri príprave a školení vysoko kvalifikovaných a motivovaných učiteľov a pedagógov; vyzýva na podnecovanie a podporu krokov členských štátov zameraných na zabezpečenie možností špecializovaných kvalifikačných kurzov v rámci univerzít, otvorených a prístupných zapísaným študentom aj učiteľom a pedagógom z praxe;

13.  zdôrazňuje význam a potenciál európskeho prístupu k vyučovaniu histórie (zohľadňujúc pritom právomoci členských štátov v tejto veci), keďže niektoré historické udalosti boli určujúce pre vznik európskeho ideálu a hodnôt; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali historické spoločnosti a centrá historického výskumu s cieľom zdôrazniť hodnotu ich vedeckého príspevku k európskej histórii a ich úlohy pri udržiavaní aktuálnej informovanosti učiteľov;

14.  vyzýva Dom európskej histórie, aby najmä pre študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania vytvoril osobitné programy, nástroje a aktivity tvoriace presvedčivý príbeh európskej integrácie a jej základných hodnôt;

15.  vyzýva na okamžité obnovenie a posilnenie občianstva EÚ a výchovy k občianstvu v súčasných aj budúcich členských štátoch s cieľom vybaviť študentov spôsobom primeraným ich veku potrebnými vedomosťami, hodnotami, zručnosťami a kompetenciami a umožniť im, aby používali kritické myslenie a utvárali si informované a vyvážené názory, uplatňovali svoje demokratické práva a zodpovednosť vrátane volebného práva, vážili si rozmanitosť, podporovali medzikultúrny a medzináboženský dialóg a boli aktívnymi a zodpovednými občanmi;

16.  upozorňuje, že väčšie zapojenie študentov a rodičov do riadenia škôl môže prispieť k boju proti diskriminácii, posilneniu udržateľnej participatívnej demokracie a občianstva a podpore dôvery a spolupráce medzi rôznymi aktérmi; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli demokratické riadenie a rozšírili jeho pôsobnosť, okrem iného výraznejším zohľadňovaním názorov študentských zastúpení, keďže demokracii sa treba učiť a treba ju zažiť;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť motiváciu a možnosti učiteľov a študentov dozvedieť sa viac o EÚ z vlastnej skúsenosti, napríklad prostredníctvom školských exkurzií do iných krajín, návštev európskych inštitúcií, kontaktov s predstaviteľmi EÚ, študentských stáží v inštitúciách EÚ a mediálneho vzdelávania (napríklad prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež), s plnohodnotným využívaním nových informačných a komunikačných technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov;

18.  vyzýva na plnohodnotné využívanie možností, ktoré ponúkajú digitálne technológie, na ďalší rozvoj cezhraničného vzdelávania prostredníctvom digitálnych kurzov a videokonferencií, a to s cieľom uľahčiť študentom objavovanie iných stanovísk a prístupov k ich vedným disciplínam;

19.  zdôrazňuje, že osvojenie si cudzích jazykov môže byť kľúčové pre zvyšovanie medzikultúrnej informovanosti a pre vybavenie občanov zručnosťami potrebnými na život a prácu v čoraz zložitejšom a globalizovanejšom svete;

20.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane práce s mládežou, dobrovoľníctva, medzigeneračného a rodinného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako aj športu ako pedagogického nástroja, pri rozvíjaní sociálnych a občianskych zručností, kompetencií a vzorcov správania a formovaní zodpovedných a aktívnych občanov Európy; zdôrazňuje potrebu uznať a potvrdzovať takéto kompetencie v rámci formálneho vzdelávania a vytvoriť užšie prepojenie medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením;

21.  vyzýva na zaujatie medzikultúrneho prístupu ku vzdelávacej politike, ktorý môže umožniť skutočnú integráciu študentov-prisťahovalcov do škôl na základe obojstranných znalostí odlišných kultúr a budovania spoločných hodnôt;

Úloha Únie

22.  nabáda Komisiu, aby aj naďalej podporovala úsilie rozvíjať a propagovať rozmer EÚ vo vzdelávaní a mobilitu vzdelávacích aktérov, a aby kľúčovým zúčastneným stranám a občanom aktívne poskytovala informácie vrátane informácií o relevantných možnostiach financovania a dostupných štúdiách a správach; v tomto smere podporuje lepšie používanie nových komunikačných technológií a médií vrátane sociálnych médií;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spoločný rámec a vypracovala pokyny s konkrétnymi príkladmi na získavanie vedomostí o EÚ s cieľom podporovať objektívne a kritické myslenie o prínosoch Európskej únie pre jej občanov a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

24.  žiada Komisiu, aby podporovala ďalší výskum, ktorý má zistiť, ako sa o EÚ v súčasnosti vyučuje v školách v celej Európe, ako sa táto téma objavuje v učebných plánoch a počas skúšok a či a) učitelia a pedagógovia majú dostatočný prístup k relevantným programom a opatreniam EÚ v oblasti odborného rozvoja, celoživotného vzdelávania a platforiem na výmenu najlepších postupov a či b) financované opatrenia zamerané na efektívne začleňovanie získavania vedomostí o EÚ v školách majú na školy vôbec nejaký vplyv;

25.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala, podporovala a uľahčovala existenciu sietí, ktoré propagujú tak vzdelávanie o EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj výmeny najlepších postupov medzi týmito sieťami na úrovni Únie a ktoré sú súčasťou takéhoto vzdelávania a výmen, a aby identifikovala oblasti zlepšenia;

26.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi aj kandidátskymi krajinami, so zreteľom na rozmer EÚ vo vzdelávaní a boj proti diskriminácii a predsudkom vo vzdelávacích prostrediach, a to aj posudzovaním učebných materiálov a politík v oblasti boja proti šikanovaniu a politík boja proti diskriminácii;

27.  zdôrazňuje významnú úlohu programov Erasmus+, Európa pre občanov a Kreatívna Európa pri podpore vzdelávania a odbornej prípravy, jazykových zručností, aktívneho občianstva, kultúrnej informovanosti, medzikultúrneho porozumenia a ďalších hodnotných kľúčových a prierezových kompetencií; zdôrazňuje význam týchto programov pre posilňovanie európskeho občianstva a potrebu zvýšenej a primeranej finančnej podpory pre tieto programy, väčšieho zamerania na ich kvalitatívne výsledky a širšieho prístupu k mobilite, s osobitným zreteľom na učiteľov a iných pedagógov, mladých ľudí s rôznym sociálno-ekonomickým zázemím, ako aj zraniteľné a znevýhodnené skupiny a ľudí s osobitnými potrebami;

28.  pripomína široké spektrum opatrení, ktoré ponúka program Erasmus+, ako aj jeho popularitu a uznanie medzi verejnosťou, predovšetkým pokiaľ ide o mobilitu študentov v rámci ich štúdia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť o tých častiach programu Erasmus+, ktoré sú menej známe, napríklad o Európskej dobrovoľníckej službe;

29.  víta pracovný program Komisie na rok 2016 na vykonávanie programu Erasmus+ a jej odhodlanie uskutočňovať konkrétne kroky v nadväznosti na Parížsku deklaráciu, najmä kroky zamerané na zvyšovanie vplyvu programu Erasmus+ na podporu aktívneho a demokratického občianstva, medzikultúrneho dialógu, sociálneho začleňovania a solidarity, vrátane výraznejšej podpory organizácií občianskej spoločnosti v ich kľúčovej úlohe v oblasti výchovy k občianstvu;

30.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila pedagogické aspekty a schopnosť reagovať na potreby škôl v prípade projektov financovaných prostredníctvom mechanizmu programu Jean Monnet, a to tým, že školám zaistí možnosť podávať žiadosti priamo a zaistí finančné prostriedky na dlhšie obdobie, napríklad na tri roky, v súlade so spôsobom financovania modulov programu Jean Monnet; vyzýva Komisiu, aby opatrenia modulov Jean Monnet sprístupnila inštitúciám zameraným na odbornú prípravu učiteľov a aby uvedené inštitúcie povzbudzovala v tom, aby ich zaraďovali do svojich programov;

31.  konštatuje, že v Únii v súčasnosti prebieha kríza jej demokratickej legitimity nielen kvôli nedostatočným vedomostiam Európanov o mechanizmoch EÚ, ale aj kvôli nezohľadňovaniu ich hlasu v rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že na opätovné získanie legitimity musí Únia zastaviť kolaps svojich demokratických štruktúr a obnoviť väzbu na svojich občanov;

32.  vyzýva Komisiu, aby účinne vykonávala program Európa pre občanov s cieľom plniť ciele demokratickej a inkluzívnejšej spoločnosti, a tak posilňovala zapájanie občanov do rozhodovacích procesov;

33.  vyzýva Komisiu, aby intenzívne sledovala dosah všetkých programov EÚ na rozvoj zmyslu ich účastníkov pre občianstvo a občiansku účasť;

34.  žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala a v čo najširšej miere propagovala virtuálne platformy eTwinning, EPALE a School Education Gateway a pokračovala v podpore a rozvoji ďalších digitálnych platforiem, ako je Teachers’ Corner, s cieľom uľahčiť prístup k vysoko kvalitným, relevantným, ľahko použiteľným a aktualizovaným učebným materiálom relevantným pre získavanie vedomostí o EÚ a dostupným vo všetkých jazykoch EÚ;

35.  žiada Komisiu, aby uľahčila kritickú revíziu materiálov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na platforme Teachers' Corner, a to pedagógmi, ktorí v súčasnosti o EÚ vyučujú, a akademikmi, ktorí sa na štúdium EÚ špecializujú, s cieľom zaistiť ich kvalitu a vhodnosť;

36.  zdôrazňuje úlohu informačných kancelárií európskych inštitúcií a víta ich odhodlanie podporovať vzťahy s členskými štátmi, s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a médiami s cieľom zblížiť ich navzájom a zaistiť, aby mladí ľudia chápali, akú úlohu tieto inštitúcie zohrávajú v ich každodennom živote;

37.  vyzýva na otvorenú a spoločnú diskusiu medzi Komisiou a mestami, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, v oblasti prepojenia školských systémov a mestských modelov, čo je spôsob, ako pochopiť dôsledky rôznych prístupov ku dnešným medzikultúrnym vzťahom v Európe;

38.  nabáda Komisiu, aby čo najskôr začala presadzovať získavanie vedomostí o EÚ v škole ako odporúčanie v rámci procesu rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ;

Úloha členských štátov

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali, preskúmali a aktualizovali svoje vzdelávacie systémy a všetky formy obsahu učebných plánov týkajúcich sa EÚ na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom posilniť rozmer EÚ v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, pričom dôrazne nabáda regióny a miestne orgány, aby postupovali rovnako, najmä ak majú priame právomoci v oblasti vzdelávacích systémov;

40.  nabáda členské štáty, aby podporovali všetky možnosti, ako žiakom, študentom, učiteľom a iným pedagógom sprostredkovať viac informácií o EÚ prostredníctvom formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a aby plne využívali a dopĺňali finančné nástroje, programy a iniciatívy EÚ v tomto smere;

41.  žiada členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na podporu hodnôt medzikultúrneho, nediskriminačného a inkluzívneho vzdelávania a občianstva v školských a univerzitných učebných plánoch;

42.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do kvalitného vzdelávania, a to aj prostredníctvom výraznejšieho partnerstva so súkromným sektorom, aby presadzovali rovnaké príležitosti pre všetkých a poskytli všetkým vzdelávacím inštitúciám a inštitúciám zameraným na poskytovanie odbornej prípravy, ako aj učiteľom a iným pedagógom potrebnú podporu, ktorá im umožní zaviesť a neustále rozvíjať rozmer EÚ vo vzdelávaní už od raného veku a nad rámec výučby v škole;

43.  vyzýva členské štáty, aby pre všetkých žiakov a študentov zabezpečili rovnaký a inkluzívny prístup k inovatívnemu a kvalitnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, ako aj k možnostiam celoživotného vzdelávania; vyzýva v tomto smere členské štáty, aby urgentne prijali v roku 2008 predložený návrh smernice o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo či vieru, zdravotné postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu, ktorá by chránila pred diskrimináciou vo vzdelávaní z týchto dôvodov;

44.  vyzýva členské štáty, aby migrantov, utečencov a náboženské komunity zapojili do procesu budovania občianstva na základe rešpektu a posilňovania postavenia, čím sa zaistí ich zapojenie do občianskeho a kultúrneho života;

45.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a uľahčovali vysoko kvalitnú odbornú prípravu učiteľov, iných pedagogických pracovníkov, mladých lídrov a školiteľov v oblasti EÚ, okrem iného tým, že im umožnia stráviť časť ich prípravy v inom členskom štáte a že zabezpečia uznávanie ich kompetencií učiť o EÚ, napríklad zavedením a propagáciou označenia Euroučiteľ;

46.  domnieva sa, že členské štáty by na báze dialógu a spolupráce so vzdelávacími subjektmi mali pri začleňovaní rozmeru EÚ do svojich vzdelávacích programov hľadať možnosti na výmenu nápadov a príkladov osvedčených postupov, aby tak okrem iného upevňovali poznatky mladých ľudí o procese budovania občianstva a inštitúcií EÚ a prehlbovali u nich pochopenie tohto procesu, čím mladým ľudom umožnia vnímať Úniu ako neoddeliteľnú súčasť svojho životného priestoru, ktorú môžu utvárať, čo sa od nich aj očakáva;

47.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali a podporili sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä mládežnícke organizácie, pri prekonávaní priepasti medzi EÚ a jej občanmi štruktúrovaným a udržateľným spôsobom, pričom by mali propagovať a podporovať nástroje participatívnej a priamej demokracie;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50. (2) Ú. v. EÚ L 325, 23.11.2012, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (5) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31. (7) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1 (9) Ú. v. EÚ C 150, 15.6.1992, s. 366. (10) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 100. (11) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 12. (12) Štandardný Eurobarometer 81, jar 2014: Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii)(http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb81/eb81_publ_en.pdf), s. 117 a 131. (13) http://www.eprs.sso.ep.parl.union.eu/lis/lisrep/13-EPRS-publications/2015/COMM_STUD_558351_UpdateReview-EN.pdf, s. 43-45. (14) Osobitný Eurobarometer 437, 2015: Discrimination in the EU in 2015 (Diskriminácia v EÚ v roku 2015)(http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68004), s. 100. (15) http://www.eupika.mfdps.si/Files/Learning%20Europe%20at%20School%20final%20report.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania (2015/2257(INI))

P8_TA(2016)0107 A8-0049/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 165 a 166,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na Kodanskú deklaráciu z 30. novembra 2002 o rozšírenej spolupráci v oblasti európskeho odborného vzdelávania a prípravy,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(10),

–  so zreteľom na rôzne nástroje pre uznávanie schopností, ako napríklad európsky kvalifikačný rámec (EKR), európsky systém prenosu kreditov (ECTS), Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a projekt Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2014 o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (COM(2014)0030),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečovaní kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zodpovedných za oblasť odborného vzdelávania a prípravy z 22. júna 2015 o novom súbore strednodobých cieľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie rokov 2015 − 2020,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorá bola prijatá na neformálnej schôdzi ministrov školstva EÚ 17. marca 2015 v Paríži (8496/15),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0049/2016),

A.  keďže vzdelávacia mobilita a mobilita odbornej prípravy sú dôležité pre osobný rozvoj, sociálne začlenenie mládeže, multikultúrny dialóg, toleranciu, schopnosť pracovať v medzikultúrnom prostredí a aktívne občianstvo a jasne preukázali svoj potenciál prispievať ku kvalitnému vzdelávaniu a zamestnateľnosti;

B.  keďže vzdelávacia mobilita a mobilita odbornej prípravy by sa mali ešte posilniť, a to v súvislosti so súčasnými aj s nadväzujúcimi programami EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti a politiky súdržnosti;

C.  keďže v roku 2002 európski ministri zodpovední za oblasť odborného vzdelávania a prípravy spustili takzvaný kodanský proces na zlepšenie európskej spolupráce v tejto oblasti, a to s cieľom zlepšiť výkonnosť, kvalitu a príťažlivosť odborného vzdelávania a prípravy v Európe;

D.  keďže kodanský proces je založený na vzájomne dohodnutých a pravidelne aktualizovaných prioritách, pričom medzi jeho ciele patrí snaha o uľahčenie mobility a presadzovanie využívania rôznych možností odbornej prípravy v kontexte celoživotného vzdelávania;

E.  keďže podľa Eurostatu sa v roku 2014 nezamestnanosť v EÚ udržala na úrovni 10,2 % napriek pomalému zotavovaniu sa hospodárstva; keďže v EÚ dosahuje v súčasnosti nezamestnanosť mladých ľudí 22,1 %, v rámci vekovej kategórie 55 až 64 rokov pracuje len 51 % osôb a rozdiel v zamestnanosti mužov a žien v prípade starších pracovníkov dosahuje 13,6 %;

F.  keďže neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa a odborná príprava významne prispievajú k riešeniu aktuálnych problémov v oblasti celoživotného vzdelávania, ako sú napríklad predčasné ukončenie školskej dochádzky, neprípustný počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a nedostatok zručností alebo ich nesúlad s dopytom na trhu práce;

G.  keďže o pretrvávajúcom nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce svedčí aj vysoký počet voľných pracovných miest zaznamenaný v ekonomickej prognóze Komisie z jesene 2015;

H.  keďže jazykové schopnosti sú v rámci odborného vzdelávania a prípravy na nižšej úrovni a potrebujú osobitné zlepšenie;

I.  keďže je potrebné opätovne potvrdiť politické odhodlanie podporovať kroky EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a OVP, a to najmä prostredníctvom aktivít v oblasti mobility zameraných na rozvoj prierezových kompetencií ako prispôsobivosť, zvedavosť a schopnosť učiť sa, ako aj interpersonálnych a občianskych zručností;

J.  keďže nedávny sociálno-ekonomický vývoj zdôraznil potrebu nielen zefektívniť systémy celoživotného vzdelávania a OVP, ale ich aj sprístupniť a zvýšiť ich inkluzívnosť s ohľadom na znevýhodnené skupiny a ľudí s osobitnými potrebami; keďže prístupnosť vzdelania by sa nemala zvyšovať na úkor jeho kvality;

K.  keďže trvalá finančná podpora opatrení a aktivít v oblasti mobility týkajúcich sa celoživotného vzdelávania a znalostí z oblasti OVP je zásadne dôležitá, najmä v tomto období hospodárskej krízy;

L.  keďže regionálna a miestna úroveň má kľúčový význam pre podporu iniciatív skúmajúcich nové spôsoby mobility v záujme zaistenia účinnosti, transparentnosti a kvality fondov a programov venovaných OVP; keďže mobilita mladých ľudí a učňov v rámci OVP, presadzovaná na regionálnej a miestnej úrovni, by sa mala koordinovať v rozsiahlom procese demokratickej a participatívnej správy vecí verejných zameranom na riešenie najrelevantnejších sociálno-ekonomických a environmentálnych záležitostí so zapojením mikropodnikov, malých a stredných podnikov, začínajúcich podnikov, miestnych komunít a sociálnych partnerov;

M.  keďže podnikatelia, obchodné a priemyselné komory a rovnocenné profesijné organizácie pre remeselníkov a poľnohospodárov, ako aj odborové zväzy a ďalší dôležití sociálni partneri by sa mali aktívne zapájať do prípravy, organizovania, uskutočňovania a financovania OVP vrátane mobility; keďže pokiaľ ide o prípravu OVP, mal by sa riešiť sociálny rozmer, v rámci ktorého by sa mali zahrnúť oblasti ako spravodlivý obchod, sociálne podnikanie a alternatívne obchodné modely, napr. družstvá, a ktorý by sa mal organizovať s relevantnými partnermi v daných oblastiach;

N.  keďže mobilitu mládeže je síce nutné podporovať v záujme zlepšenia zamestnateľnosti, nesmie sa z nej však stať jediné plánované riešenie nezamestnanosti mládeže;

Analýza výsledkov a identifikácia kľúčových problémov

1.  domnieva sa, že vzdelanie je základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre všetkých; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa venovali všetkým sociálno-ekonomickým obmedzeniam, ktoré bránia v rovnakom prístupe pre všetkých k možnostiam OVP vrátane mobility; uznáva, že úloha a výsledky existujúcich programov a iniciatív v oblasti mobility v OVP by sa mali zlepšiť z hľadiska prístupnosti, otvorenosti a inkluzívnosti, a to v záujme podpory individuálneho prístupu ku vzdelávaniu, zníženia miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a zabezpečenia rovnakého prístupu k akciám v oblasti mobility v programe Erasmus+ pre znevýhodnené skupiny a ľudí s osobitnými potrebami; zdôrazňuje preto, že je potrebné flexibilné, diverzifikované a prispôsobené spektrum možností mobility v oblasti odbornej prípravy ľudí pochádzajúcich z prostredia prisťahovalcov alebo hospodársky znevýhodnených rodín, pre vzdelávajúcich sa zo vzdialených regiónov, ľudí so zdravotným postihnutím a s osobitnými potrebami, a to pri zohľadnení rodového hľadiska;

2.  potvrdzuje, že pri riešení problematiky mobility a vzdelávania je potrebné zachovať rodové hľadisko a zohľadňovať potreby ľudí, ktorí sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTI osoby, a ľudí pochádzajúcich z marginalizovaných komunít; nabáda v tomto smere na prijatie ďalších opatrení zameraných na zjednodušenie prístupu k akciám v oblasti mobility v programe Erasmus+ pre ľudí zo znevýhodnených skupín a ľudí s osobitnými potrebami;

3.  vyzýva Komisiu, členské štáty a kľúčové zainteresované strany, aby zviditeľnili programy OVP s cieľom odstrániť kultúrne bariéry a bojovať proti fenoménom nedostatočnej motivácie, nedostatočnej predispozície na vlastný aktívny prístup a nedostatočným jazykovým zručnostiam, najmä v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou mladých ľudí; je presvedčený, že treba zabezpečiť, aby k týmto programom mali prístup všetci občania bez diskriminácie; žiada, aby sa úsilie sústredilo na skupiny, ktorým hrozí nezamestnanosť, napr. na osoby so zdravotným postihnutím; žiada, aby sa prístup k OVP a kvalifikáciám uľahčil podporovaním prispôsobivosti učňovskej dráhy a upraviteľnosti podmienok, ako aj možností odbornej prípravy skupín s nedostatočnými základnými zručnosťami a zamestnancov na nízkej alebo strednej kvalifikačnej úrovni; pripomína, že v prístupe k týmto skúsenostiam treba zohľadniť rodovú rovnováhu, aby sa tak programy mobility OVP účinne presadzovali medzi ženami; v tomto smere sa domnieva, že by sa mali stanoviť ambiciózne ciele a dôrazne by sa mal sledovať pokrok;

4.  poukazuje na rodové rozdiely pri nadobúdaní vzdelania, zručností a zamestnania v oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) v rámci EÚ a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa v plnej miere zaviazali realizovať program Erasmus+ a tento mechanizmus využívali ako hlavnú možnosť rozvoja vzdelávania v oblasti STEM s cieľom posilniť schopnosť žien začať profesionálnu dráhu v oblasti STEM, a tak obmedziť existujúce rozdiely v zručnostiach v tejto oblasti;

5.  zdôrazňuje význam spoločného európskeho vzdelávacieho priestoru založeného na silnej zložke mobility zahŕňajúcej nielen vysokoškolské vzdelávanie, ale aj OVP, ktorý prispeje k vytvoreniu a rozvoju silnejšej európskej identity a posilneniu občianstva;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie cieľov európskej stratégie pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020; je presvedčený, že táto mobilita musí brať do úvahy aspekt kontinuálneho odborného vzdelávania a odbornej prípravy (CVET), keďže sú kľúčom k zlepšovaniu a aktualizácii zručností a odborných znalostí; zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie a OVP sú kľúčom k dosiahnutiu lepších vyhliadok na získanie zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných;

7.  je presvedčený, že výsledkom tejto spolupráce by malo byť preskúmanie požiadaviek s cieľom zaistiť ich relevantnosť z hľadiska trvania, obsahu, kompetencií a výsledkov vzdelávania, pričom by sa mala spájať mobilita v strediskách odbornej prípravy aj na pracovisku a zároveň uprednostňovať dlhodobejšie trvanie praxe (napr. šesť mesiacov) pred krátkodobým;

8.  konštatuje, že európske prostriedky pridelené programu Erasmus+ a programom OVP nie sú adekvátne k počtu ani k potrebám potenciálnych príjemcov využívajúcich mobilitu ponúkanú prostredníctvom týchto programov, a preto vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o bilaterálne dohody ako doplnok činností v rámci programu Erasmus+ a európskych programov v oblasti OVP, a zvyšovali tak mobilitu mladých Európanov;

9.  uznáva dôležitú úlohu a výsledky existujúcich programov a iniciatív v oblasti mobility, napríklad kľúčovej akcie 1 v rámci programu Erasmus +, systému Europass, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európskeho kvalifikačného rámca (EQF); vyzýva Komisiu, aby navrhla „európsky elektronický študentský preukaz“, ktorý by v kontexte mobility priznával štatút študenta EÚ a zabezpečoval by prístup k službám;

10.  vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúry EÚ, napríklad CEDEFOP, aby podnikli kroky na zlepšenie programov mobility v rámci OVP tak, aby všetkým účastníkom prinášali pridanú hodnotu z hľadiska kvalifikácie, uznania a obsahu a aby zaistili zavedenie noriem kvality v oblasti učňovskej prípravy;

11.  poukazuje na skutočnosť, že iniciatívy v oblasti mobility prispievajú k zlepšeniu nielen občianskych hodnôt a pocitu európskej spolupatričnosti vzdelávajúcich sa, ale aj ich akademických zručností a možností získania práce, pričom konkrétne ide najmä o zručnosti súvisiace so schopnosťou riešiť problémy, s plánovaním a organizáciou, o schopnosť konať v nových situáciách a prispôsobovať sa im, o podnikavosť, schopnosť viesť a prijímať rozhodnutia, o zručnosti sociálnej zodpovednosti, o znalosti cudzích jazykov, komunikačné schopnosti a schopnosť tímovej práce, ako aj o osobné spôsobilosti, ktoré majú vplyv na zamestnateľnosť, ako sú sebavedomie, motivácia, zvedavosť, kritické a kreatívne myslenie, iniciatívnosť a asertívnosť;

12.  trvá na tom, že je potrebné uľahčiť vykonávanie mobility v rámci programu Erasmus+ krokmi na zvýšenie úspešnosti žiadostí, zjednodušením podoby a používania elektronických nástrojov pre riadenie mobility, zvyšovaním povedomia o hodnote programov mobility vo všetkých všeobecnovzdelávacích a odbornovzdelávacích ustanovizniach v Únii a poskytovaním lepšie cielených informácií a odbornej prípravy prijímateľom a sprostredkovateľom programov a akcií vrátane zamestnancov škôl a vysokých škôl; v tomto smere zdôrazňuje významný prínos platformy EuropeanSchoolNet; žiada Komisiu, aby znížila súčasnú nadmernú a zbytočne komplikovanú administratívnu záťaž žiadateľov aj vysielajúcich a hostiteľských spoločností a inštitúcií zapojených do projektov programu Erasmus + s cieľom uľahčiť a zjednodušiť procesy podávania žiadosti, registrácie a podávania správ, ako aj samotné projekty; okrem toho pripomína, že nadmerná administratívna záťaž v dotknutých školách a vysokých školách je prekážkou jednoduchého uskutočňovania programu;

13.  žiada Európsku komisiu, aby zaviedla systémy zacielené na zmenšenie jazykových a kultúrnych prekážok, ktoré bránia v organizovaní programov mobility; domnieva sa, že tieto systémy by mali dokázať posúdiť pokrok v oblasti implementácie; zdôrazňuje, že akčné systémy by mali predovšetkým podporovať výučbu základných prvkov jazyka hostiteľskej krajiny; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby preskúmali osobitné vzdelávacie potreby učiteľov a školiteľov v oblasti OVP, aby podnecovali a podporovali výmenu najlepších postupov a aby im poskytovali viac možností odborného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité navrhnúť základný model odbornej prípravy, ktorý dokáže poskytnúť informácie o kľúčových rysoch obchodnej a pracovnej kultúry v krajine určenia, ako aj podporovať a ponúkať osobitné programy pre odbornú prípravu pedagogického personálu v kontexte riadenia mobility strediskami odbornej prípravy;

14.  poukazuje na to, že zamestnania spojené s OVP majú potrebnú flexibilnosť nato, aby sa mohli vykonávať kdekoľvek, a preto je mobilita v súvislosti s OVP kľúčovým nástrojom v boji proti nezamestnanosti, keďže zlepšuje zamestnateľnosť, znižuje nedostatok zručností, a uľahčuje priraďovanie pracovných miest, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, pričom poskytuje znalosti a jedinečné skúsenosti potrebné na získanie konkurencieschopnosti na dnešných trhoch práce v rámci EÚ; domnieva sa, že Erasmus+ napomáha rozvoju špecifických profesijných zručností a prierezových a prenosných kompetencií, ako je podnikavosť, a zároveň rozširuje možnosti na zapojenie odvetvia výroby, čo z neho urobí účinný nástroj pracovného trhu;

15.  zdôrazňuje význam a dôležitosť toho, aby sa uznávali názvy a logá súvisiace s programom Erasmus+ a jeho podprogramami; konštatuje, že tieto názvy by sa mali používať najmä na účely publikácií a brožúr programu Erasmus+;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že program Erasmus+ vnímajú mladí ľudia predovšetkým ako program pre študentov vysokých škôl; preto odporúča, aby sa venovalo viac pozornosti zvýšeniu európskej, národnej a regionálnej viditeľnosti rôznych oblastí a podprogramov týkajúcich sa každej oblasti vrátane školského vzdelávania (Comenius), vysokoškolského vzdelávania (Erasmus), medzinárodného vysokoškolského vzdelávania (Erasmus Mundus), odborného vzdelávania a prípravy (Leonardo da Vinci) a vzdelávania dospelých (Grundtvig), ako aj mládeže (Mládež v akcii) a športu;

17.  vyzýva Komisiu, členské štáty a verejné orgány pre zamestnanosť, aby zverejňovali informácie a šírili osvetu o programe Erasmus + a ostatných nástrojoch zameraných na podporu mobility v rámci OVP, najmä medzi MSP; je presvedčený, že čo najúčinnejšie využívanie týchto nástrojov umožní väčšiemu množstvu ľudí využívať tieto možnosti, aby sa tak dosiahol cieľ mobility;

18.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby pri navrhovaní, koncipovaní, vykonávaní a podporovaní kvalitných programov mobility v oblasti OVP prebiehali konzultácie s priemyslom a službami v súkromnej aj verejnej sfére (najmä s MSP a mikropodnikmi), resp. aby uvedené zložky boli zapojené do všetkých týchto činností; domnieva sa, že pri výbere programov by sa mali zohľadniť pracovné príležitosti v hostiteľských podnikoch a organizáciách; je presvedčený, že flexibilné a konštruktívne partnerstvo postavené na dialógu, spolupráci a výmene najlepších skúseností medzi všetkými zainteresovanými stranami zaistí úspech a pridanú hodnotu OVP; zastáva názor, že je potrebná aj výmena znalostí a najlepších postupov medzi strediskami odbornej prípravy a firmami; vyzýva Európsku komisiu, aby sledovala dopyt a ponuku na trhu práce v EÚ, ako aj geografickú a pracovnú mobilitu, s cieľom zladiť potreby trhu práce; domnieva sa, že by sa tým zmenšili rozdiely medzi ponukou odbornej prípravy a tým, čo v skutočnosti čaká mladých ľudí v podnikoch, na jednej strane a na druhej strane medzi potrebami trhu v odvetviach s pridanou hodnotou (napr. digitálne a ekologické hospodárstvo, energetika, obrana, sektor starostlivosti a renovácia bývania);

19.  zdôrazňuje, že pri plánovaní akcií v oblastí mobility a posudzovaní úspešnosti ich vykonávania treba zohľadniť tieto kľúčové aspekty: ekonomickú spôsobilosť vzdelávajúcich sa osôb zapojiť sa do mobility, uznávanie štúdia, spôsobilostí, kvalifikácií a obsahu odbornej prípravy medzi krajinami (či už prostredníctvom kreditov, alebo certifikátov), úroveň znalosti jazyka, organizáciu učebných osnov alebo štúdia, praktickú hodnotu kreditov a skúšok študentov po návrate na pôvodnú univerzitu, právne aspekty, informácie alebo motiváciu na dokončenie štúdia, usmerňovanie a poradenské činnosti počas celého obdobia mobility a osobnú situáciu študentov; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila ukazovatele a hodnotiace kritériá v záujme pravidelnejšieho monitorovania účinnosti programov EÚ a aby umožnila zrealizovať všetky potrebné zlepšenia;

20.  pripomína, že v súčasnosti v rámci svojej odbornej prípravy využíva systémy mobility len 1 % mladých ľudí v praktickej odbornej príprave (vrátane učňov); domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre rozvoj mobility učňov v rámci Európskej únie, aby učni získali rovnaké možnosti ako vysokoškolskí študenti; nabáda preto EÚ, aby vymedzila štatút tzv. európskeho učňa; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že učňovská prax a stáže budú naďalej formatívnymi príležitosťami, ktoré sa nebudú využívať ako zdroj nechránenej pracovnej sily, nebudú nahrádzať odborné pozície na plný úväzok a zaručia dôstojné pracovné podmienky a práva študujúcich vrátane finančných práv a práv súvisiacich s odmeňovaním; okrem toho nabáda Komisiu, aby zanalyzovala dôsledky vyššie uvedeného štatútu, monitorovala vykonávanie súvisiacich opatrení, povzbudzovala všetky zúčastnené strany vrátane Európskeho združenia pre učňovskú prípravu, aby sa riadili jej odporúčaniami s cieľom zlepšiť podmienky, kvalitu a dostupnosť učňovskej prípravy v EÚ, a aby pristupovala k tejto otázke ako k strategickej priorite;

21.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na systém učňovského vzdelávania EÚ, ktorý by zaručil súbor práv učňov a študentov OVP, a zároveň vyzýva členské štáty, aby tento návrh schválili; vyzdvihuje pozitívnu rolu, ktorú môžu zohrávať „seniori” pri vzdelávaní a odbornej príprave mládeže, pokiaľ ide o čo najväčšie presadzovanie medzigeneračnej výmeny prostredníctvom stáží a mentorstva, a tiež uľahčenie učenia založeného na skúsenostiach v rámci medzigeneračných tímov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že učňovská príprava a stáže v rámci programu Erasmus+ nebudú zneužívané ako nástroj na zníženie nákladov práce;

22.  pozitívne hodnotí začatie pilotných projektov, ako aj nedávno prijatého Európskeho rámca pre mobilitu učňov, ako východiskový bod pre skvalitnenie programu Erasmus+, zameraného na umožnenie väčšej a lepšej dlhodobej mobility v oblasti OVP; naliehavo žiada vytvoriť rámec pre dlhodobé iniciatívy predstavujúce protiklad k výhradne projektovým opatreniam, s cieľom vytvoriť trvalý a udržateľný systém, ktorý bude plne funkčný, predvídateľný a povzbudí voľný pohyb zručností v Európe;

23.  konštatuje, že predčasné ukončenie školskej dochádzky patrí medzi najvýraznejšie problémy, s ktorým sa cieľové skupiny mobility stretávajú, a že lepšie možnosti odbornej prípravy vedú k menšej miere predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje preto, aké dôležité môžu byť výsledky vzdelávacích systémov z hľadiska znižovania miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a lepšieho vybavovania študentov prierezovými schopnosťami, ktoré im napokon pomôžu k tomu, aby ich kvalifikácia zodpovedala potrebám pracovného trhu;

24.  zdôrazňuje, že mladých ľudí, ktorí podstupujú odbornú prípravu, je potrebné pri prekonávaní ich ťažkostí podporiť doplnkovými a sprievodnými opatreniami, napríklad posilnením skupinovej povahy systémov mobility, lepším mentorstvom a podporou zo strany domovských aj hostiteľských inštitúcií pred uskutočnením mobility aj počas nej, zlepšením prístupu ku kvalitným informáciám o možnostiach OVP, ponukou špecializovaných služieb a nástrojov v oblasti usmerňovania a poradenstva a financovaním jazykovej podpory pre všetkých účastníkov bez jazykového obmedzenia;

25.  poukazuje na skutočnosť, že je možné identifikovať mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú očakávania mladých ľudí zúčastňujúcich sa na systémoch OVP, najmä sociálno-ekonomické faktory, typológiu rodiny a nedostatočné nástroje na usmernenie (a vedenie) po skončení povinného sekundárneho vzdelávania alebo počas kurzov odbornej prípravy;

26.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu mobility v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pri riešení sociálnych a kultúrnych výziev v záujme toho, aby mladí ľudia dostali čo najviac príležitostí rozvíjať vlastný spôsob pôsobenia v spoločnosti; pripomína, že EÚ zameriava svoje úsilie (najmä prostredníctvom stratégie Európa 2020) na zvyšovanie konkurencieschopnosti svojho hospodárstva, na vytváranie pracovných miest a v konečnom dôsledku na posilnenie svojej schopnosti konkurovať v celosvetovom meradle v treťom desaťročí tohto storočia; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu výskumu, inovácií, digitálnej spoločnosti a energetickej udržateľnosti ako nástrojov poskytujúcich vyššiu pridanú hodnotu;

27.  poukazuje na úlohu EÚ a členských štátov pri tvorbe a podpore vysokokvalitného a dobre organizovaného systému OVP presadzovaním celostného prístupu založeného na rovnováhe medzi teoretickým vzdelávaním zameraným na príslušnú profesiu, odbornou praktickou prípravou a všeobecným, formálnym a neformálnym vzdelávaním a informálnym učením; vyzýva členské štáty, aby v rámci vyššieho sekundárneho školstva zaviedli prístup založený na tzv. duálnom vzdelávaní alebo aby posilnili už existujúce systémy prostredníctvom odborných stáží, čím uľahčia udržateľné začlenenie študentov OVP do trhu práce a zvýšia mieru ich účasti na programoch nadnárodnej mobility; pripomína, že zlepšovanie kvality OVP v spolupráci so sociálnymi partnermi a verejnými službami zamestnanosti je vo všeobecnosti spôsob riešenia sociálneho začleňovania, zvyšovania miery účasti na vyššom vzdelávaní, presadzovania úspechu študentov a uľahčovanie začlenenia do trhu práce, čo by malo uľahčiť mobilitu v procese celoživotného vzdelávania;

28.  žiada, aby sa cielene riešili otázky okolo Európskej dobrovoľníckej služby (EVS), pokiaľ ide o poistenie účastníkov, schválenie, riadenie databáz a podporu dobrovoľníkov, aby sa tak predišlo poklesu účasti;

29.  s poľutovaním konštatuje, že v rámci súčasného programu Erasmus+ stratilo neformálne vzdelávanie viditeľnosť aj podiel na rozpočte; zdôrazňuje význam neformálneho vzdelávania na európskej úrovni, najmä prostredníctvom práce s mládežou a dobrovoľníctva starších ľudí; žiada, aby malo neformálne vzdelávanie aj informálne učenie jednoznačné a viditeľné miesto v programe Erasmus+; okrem toho je presvedčený, že by mala existovať možnosť predkladať žiadosti o rozsiahle projekty vzdelávania dospelých, ktoré by sa riadili rovnakými zásadami ako aliancie pre sektorové zručnosti alebo znalostné aliancie;

30.  podporuje rozvoj moderných technológií a infraštruktúr v rámci posilňovania a modernizácie vnútroštátnych systémov odborného vzdelávania v záujme zlepšenia prístupu k mobilite a jej kvality; domnieva sa, že v záujme riešenia nesúladu medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou by sa mal klásť väčší dôraz na inovácie a rozvoj nových akademických a odborných zručností, digitálne vzdelávacie a vyučovacie platforiem, technológie zlepšujúce kvalitu života, inovatívne technológie na podporu kultúrneho dedičstva a informačné a komunikačné technológie; je pevne presvedčený, že EÚ a členské štáty by mali vytvoriť účinnú stratégiu zameranú na to, aby systémy OVP zodpovedali súčasným a budúcim pracovným príležitostiam v rámci obehového hospodárstva;

31.  konštatuje, že v období prechodu smerom k digitalizovanejšiemu hospodárstvu dochádza k novému vymedzeniu pracovných miest a zručností; v dôsledku toho vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom vytvárať stratégie zamerané na zručnosti a programy OVP pre rekvalifikáciu pracovníkov;

Prístup: zlepšenie možností mobility pre mladých ľudí v rámci odbornej prípravy

32.  nabáda na vytvorenie rámca podľa vzoru predchádzajúceho programu Leonardo da Vinci, na ktorý by mali odkazovať príslušné výzvy programu Erasmus+ a v ktorom by sa čo najjasnejšie a najpresnejšie vymedzili možnosti mobility pre mladých ľudí v OVP, najmä prostredníctvom kampaní pre rôzne platformy, ktoré by realizovali verejné orgány a na ktorých by sa koordinovane zúčastňovali všetky zainteresované strany, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu v OVP a ktoré majú na túto oblasť vplyv;

33.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na prípadné finančné prekážky poskytovali dostatočné finančné zdroje na podporu programov mobility; je presvedčený, že by sa malo pouvažovať nad výraznejším zviditeľnením spôsobu, ako spoločnosti dopĺňajú pridelené zdroje, respektíve nad možnosťou poskytnúť ďalšie typy pomoci; domnieva sa, že v záujme úspešných výsledkov by sa mala zabezpečiť a monitorovať komplementarita medzi Európskym sociálnym fondom (ESF) a programom Erasmus+;

34.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi politikami a nástrojmi EÚ s vplyvom na mobilitu a vzdelávanie, predovšetkým vytvorenie doplnkových opatrení medzi ESF a programom Erasmus+, a lepšiu koordináciu všetkých akcií na všetkých úrovniach plánovania (vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej);

35.  opätovne požaduje realizáciu opatrení zameraných na zaistenie koordinácie, vzájomného dopĺňania a vzájomného súladu štrukturálnych fondov vrátane ESF a iných programov, napríklad programu Erasmus+, na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné kompenzovať prekážky, ktoré vyplývajú so slabšieho sociálno-ekonomického postavenia študentov v OVP prostredníctvom takých opatrení, ako je prípadné zvýšenie jednotlivých grantov od Komisie alebo zvýšenie príspevkov od členských štátov a regionálnej a miestnej správy, sprostredkovateľských inštitúcií alebo mimovládnych organizácií, či už sú financované z vlastných rozpočtov, alebo z programov partnerstva s účasťou podnikov, nadácií a organizácií, ktoré spolupracujú v systéme kvalifikácií a odbornej prípravy v danom regióne alebo na danom území;

Od mobility k zamestnateľnosti: potvrdzovanie a uznávanie výsledkov vzdelávania, zručností a schopností

37.  zdôrazňuje, že získanie nových rozmanitých a kreatívnych myšlienok v cudzine môže motivovať a naštartovať podnikavosť a kreativitu; zdôrazňuje, že možnosti, ktoré ponúka mobilita v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (napríklad budovanie medzinárodných sietí), môžu mať pozitívny vplyv na zamestnateľnosť, nadnárodnú spoluprácu a konkurencieschopnosť Európy;

38.  konštatuje, že súčasné aj budúce opatrenia na riešenie nesúladu medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou by mali uľahčovať účasť zamestnávateľov, podnikov aj miestnych spoločenstiev a tiež by mali byť lepšie prepojené s prognózami vývoja trhu práce a budúcich potrieb zručností;

39.  zdôrazňuje, že existuje pozitívne spojenie medzi vzdelávacou mobilitou a budúcou mobilitou a príjmami, keďže európske a medzinárodne programy mobility zlepšujú zamestnateľnosť účastníkov v cudzine, ako v roku 2013 zistilo Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie; zdôrazňuje, že učňovská a odborná príprava v zahraničí zlepšuje podľa Eurobarometru (2013) jazykové schopnosti účastníkov (v 79 % prípadov)(11);

40.  zdôrazňuje význam mobility rekvalifikačných programov pre nezamestnaných ľudí každého veku a ľudí ohrozených reštrukturalizačnými opatreniami;

41.  upozorňuje na rozmanitosť a nerovnomerný vývoj systémov potvrdzovania a uznávania kvalifikácií v rôznych členských štátoch aj napriek tomu, že za posledných desať rokov sa systémy čoraz viac zbližujú; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť vzájomnú kompatibilitu rôznych systémov odborného vzdelávania a prípravy a uľahčovať potvrdzovanie a uznávanie zručností a schopností získaných v spoločnostiach alebo strediskách odbornej prípravy v rôznych členských štátoch, ako aj zvýšiť atraktívnosť programu Erasmus+; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vykonávanie EKR(12) a odstránili prekážky; nabáda na vymedzenie európskej normy prijateľnej a realizovateľnej na všetkých úrovniach (celoštátnej, regionálnej a miestnej);

42.  nabáda na ďalšie opatrenia zamerané na podporu uznávania a potvrdzovania výsledkov vzdelávania vrátane tých, ktoré sa získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a to najmä lepším využívaním existujúcich nástrojov, napr. Europass a ECVET;

43.  pripomína, že vďaka EKR sa dosiahol významný pokrok v uznávaní titulov, kreditov, osvedčení o kvalifikácii, potvrdení o kompetenciách a nadobudnutých znalostí v rámci OVP; požaduje konkrétne ciele, medziiným zavedenie plne funkčného systému prenosu a uznávania kreditov na základe ECVET; podnecuje vývoj spoločných kvalifikácií OVP, ktoré môžu zabezpečiť medzinárodné uznávanie kvalifikácií;

44.  zasadzuje sa o to, aby sa v úzkej spolupráci so všetkými kľúčovými aktérmi vypracovala zelená kniha o odbornom vzdelávaní, odbornej príprave, mobilite a uznávaní kvalifikácií a kompetencií v Európe; pripomína, že je potrebné, aby sa v plnom rozsahu implementovali platné odporúčania o OVP; poukazuje na to, že neuznávanie schopností nepriaznivo vplýva na cieľ zlepšovania zamestnanosti podľa EÚ 2020 a bráni voľnému pohybu v zmysle zmlúv;

45.  vyslovuje sa za zlepšenie mobility v oblasti zamestnania, vzdelania, učňovskej a odbornej prípravy vo vnútroštátnych systémoch európskej záruky pre mladých ľudí, a to s cieľom zlepšiť zručnosti mladých ľudí a znížiť rozsah geografického nesúladu medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou v EÚ;

46.  zdôrazňuje význam záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorých cieľom je podpora učňovskej prípravy, stáží, OVP, odborných stáží a ďalšieho vzdelávania smerujúceho k nadobudnutiu kvalifikácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pridelenie náležitého financovania týmto programom počas celého programového obdobia 2014 – 2020;

47.  naliehavo žiada, aby sa webová stránka Panorámy zručností EÚ preložila do všetkých úradných jazykov EÚ a stala sa tak zdrojom informácií o zručnostiach potrebných v celej Európe, ktorý je prístupný pre všetkých;

48.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý v oblasti zaisťovania vyššej kvality OVP v mnohých členských štátoch s podporou európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET); povzbudzuje členské štáty, ktoré v súčasnosti pripravujú vnútroštátny prístup k zabezpečovaniu kvality v súlade so systémom EQAVET; zdôrazňuje, že by sa členské štáty mali viac snažiť o zaistenie toho, aby úprava zabezpečenia kvality viac zohľadňovala vzdelávacie výsledky, a že by mali viac oceňovať a podporovať neformálne učenie a učenie na základe práce vo formálnom i neformálnom prostredí, a to podľa vnútroštátneho kontextu;

49.  zdôrazňuje, že učňovské programy by sa mali uskutočňovať pod vedením kompetentného dohľadu;

Smerom k účinnejším, dostupnejším a inkluzívnejším programom mobility

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj v spolupráci s CEDEFOP vymedzili a posilnili úlohu sprostredkovateľských inštitúcií (územných aj odvetvových) zapojených do prípravy, riadenia a nadväzujúcich činností v oblasti mobility, pričom by od nich mali vyžadovať dodržiavanie najvyšších noriem transparentnosti, a aby pomáhali pri zriaďovaní takýchto inštitúcií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali takéto sprostredkovateľské inštitúcie primerané rozpočtové a ľudské zdroje, aby umožnili štruktúram zameraným na organizáciu a riadenie mobility zaručiť účasť siete škôl poskytujúcich odbornú prípravu a aby mali právomoc a kapacitu vytvárať operačné aliancie a dohody s možnými partnermi doma aj v štátoch zúčastňujúcich sa na programoch mobility;

52.  zdôrazňuje potrebu právnej ochrany maloletých v zahraničí;

53.  zdôrazňuje, že by sa v rámci programu Erasmus+ mali podporovať a zdôrazňovať akcie a/alebo služby v oblasti mobility prispôsobené potrebám školiteľov, tútorov a podnikateľov;

54.  pripomína, že sú potrebné koherentné, navzájom sa dopĺňajúce a dobre koordinované systémy spolufinancovania na európskej, celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby strediská odbornej prípravy mohli pokrývať celé spektrum nákladov a plánovať a realizovať trvalé akcie;

55.  víta skutočnosť, že program Erasmus+ výrazne rozšíril počet príjemcov programov OVP medzi mladými ľuďmi, ktorí neštudujú na vysokej škole;

56.  podporuje všetky potrebné sprievodné opatrenia zamerané v prvom rade na podporu učňov pri ich snahe zúčastniť sa programov mobility a tiež na to, aby dokázali lepšie informovať o svojich zručnostiach nadobudnutých prostredníctvom mobility a rozvíjať svoju asertívnosť, aby tak mohli ukázať a zhodnotiť svoje know-how a bohaté skúsenosti;

57.  pripomína, že vzdelávacie výsledky učňovskej prípravy by sa mali v súlade so zásadami ECVET naplánovať a prediskutovať s konkrétnym učňom ešte pred tým, než začne odbornú prípravu, a tieto výsledky by sa mali po skončení odbornej prípravy uviesť v dodatku k osvedčeniu;

58.  poukazuje na význam kvalitnej odbornej prípravy pre učiteľov a na význam monitorovania, hodnotenia a zaistenia kvality v tejto oblasti, ako aj na potrebu nabádať na inkluzívnosť a toleranciu v programoch mobility;

59.  zdôrazňuje potrebu kvalitných odborných stáží, ktoré môžu študentom umožniť získať želané odborné zručnosti, a okrem toho poukazuje na skutočnosť, že na všetkých úrovniach je potrebná dobrá komunikácia s podnikateľmi, aby sa podieľali na ďalšom uznávaní skúseností, ktoré mladí ľudia získajú vďaka programom mobility;

60.  podporuje všetky opatrenia v súlade s cieľmi programu Erasmus+, ktoré prijmú podnikatelia, MVO alebo občianska spoločnosť s cieľom rozvíjať programy mobility pre mladých zamestnancov alebo učňov, buď podľa odboru podnikania, alebo v spolupráci so subjektmi zastupujúcimi odvetvia, ako je napríklad obchodná komora a priemyselná komora a okrem toho aj európske siete ako Eurochambres a príslušné odborové zväzy; vyzýva na uznanie úlohy remeselných komôr a ich stredísk odbornej prípravy pri podpore mobility a veľmi malých podnikov; je presvedčený, že všetky opatrenia na zlepšenie systémov OVP by sa mali sústrediť aj na oblasti presadzujúce bezuhlíkovú energiu a udržateľnú mobilitu;

61.  odporúča, aby všetky kľúčové zainteresované strany pracovali na spoločných stratégiách zameraných buď na posilňovanie návratu stážistov a učňov v rámci odborného vzdelávania do domovských krajín, alebo na ich mobilitu do iných častí Európy, pri súčasnom rešpektovaní ich preferencií, pričom cieľom by malo byť sprostredkovanie znalostí a skúseností získaných v zahraničí v záujme zníženia rozdielov a posilnenia súdržnosti v ich príslušných oblastiach pôvodu, v ktorých vládne nedostatok zručností, respektíve inde v Európe;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli a skutočne realizovali európsku sieť seminárov a inkubátorov, keďže majú kľúčový význam pre povzbudzovanie znalostných aliancií škôl, univerzít a podnikov a pre podporu prístupu k odbornej príprave, ku skúsenostiam, k doškoľovacím kurzom pre učiteľov a prednášajúcich, k učňovskej príprave a k začínajúcim podnikom;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali európsku sieť vedeckých centier (ECSITE), ktorá spája vedecké centrá ako miesta prístupu k vedeckej kultúre;

64.  požaduje zriadenie mechanizmu jednotného kontaktného miesta na zoskupovanie údajov a komunikačných nástrojov s cieľom zabezpečovať vhodné a účinné služby pre tých, ktorí hľadajú informácie a podporu v súvislosti s rôznymi programami mobility existujúcimi na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

65.  vyzýva Komisiu, aby – ak je to možné – poskytla aktuálnu štatistiku a vykonala posúdenia a/alebo štúdie týkajúce sa programu Erasmus+ a ďalších programov mobility v oblasti OVP s cieľom stanoviť ich vplyv na zladenie pracovnej praxe s pracovnými miestami z hľadiska miery zamestnávania, ako aj preskúmať, prečo z niektorých štátov vychádza viac žiadostí o zahraničnú prácu a študijné stáže v oblasti OVP, a zostaviť plán na ich výraznejšie zapojenie; je presvedčený, že výsledná štatistika a posúdenia by mali byť súčasťou preskúmania programu Erasmus+ v polovici trvania a malo by sa v ňom na ne prihliadať;

66.  víta závery schôdze ministrov zodpovedných za odborné vzdelávanie a prípravu dohodnuté v Rige 22. júna 2015, ktoré navrhujú nový súbor strednodobých cieľov v oblasti OVP na obdobie 2015 − 2020, a požaduje ich včasnú a dôkladnú realizáciu;

67.  zdôrazňuje význam propagácie prínosov mobility z hľadiska zamestnateľnosti a získaných zručností, aby sa ukázala jej skutočná užitočnosť a bola menej vnímaná ako „stratený čas“ v prípade odbornej prípravy, ktorá a priori závisí na čisto vnútroštátnych kompetenciách;

68.  nabáda na lepšiu propagáciu a zvýšenie viditeľnosti platforiem ako Drop'pin@EURES, ktorej cieľom je uľahčovať mobilitu mladých ľudí pri hľadaní učňovskej prípravy, stáže, programov odbornej prípravy a elektronických jazykových kurzov, medzi mladými ľuďmi a podnikmi;

69.  nabáda členské štáty, aby podporovali celú škálu príležitostí, ktoré ponúka nový program Erasmus+, ktorý poskytuje mladým ľuďom nielen príležitosti na štúdium v zahraničí, ale aj príležitosti na učňovskú prípravu a odborné stáže;

70.  podporuje zavádzanie minimálnych úrovní príspevkov upravených v závislosti od rozdielov v životných podmienkach, cenách a nákladoch medzi členskými štátmi; podporuje myšlienku, aby členské štáty zavádzali opatrenia, ktoré v relevantných prípadoch umožňujú potrebnú a užitočnú podporu, napr. na ubytovanie a dopravu, a aby popritom venovali osobitnú pozornosť potrebám maloletých a príprave študentov na ich medzinárodnú stáž, napríklad prostredníctvom profesijného poradenstva, výučby jazykov a medzikultúrnej komunikácie;

71.  požaduje preskúmanie/revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na základe kritérií, ktoré zahŕňajú predchádzajúce posúdenie účinnosti opatrení zameraných na boj proti nezamestnanosti a zníženie finančných prostriedkov pre menej účinné opatrenia; domnieva sa, že takýto prístup je mimoriadne dôležitý v časoch krízy, ktoré práve prežívame a ktoré sa vyznačujú neprijateľnou nevyváženosťou;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (3) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50. (5) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6. (7) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (9) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29. (10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1. (11) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_378_en.pdf (12) Pozri: Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov (2015/2060(INI))

P8_TA(2016)0108 A8-0027/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 121 a 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokol č. 14 o Euroskupine pripojený k ZFEÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámci stability Únie, najmä v eurozóne(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o riadení hospodárstva(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(4),

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov(5),

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Európskej únii (Larosièrova správa) z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z júna 2015, v ktorej žiada konsolidáciu vonkajšieho zastúpenia eura,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0027/2016),

A.  keďže stabilita finančného systému, ktorá je podmienkou dobrého prideľovania zdrojov v prospech rastu a zamestnanosti, sa stala celosvetovým verejným statkom;

B.  keďže rastúca vzájomná závislosť medzi hospodárstvami na celom svete si vyžaduje pristúpiť k čoraz globálnejším formám riadenia;

C.  keďže ak EÚ nedokáže vystupovať jednotne v medzinárodných inštitúciách/orgánoch, všetky európske názory by mali byť koordinované s cieľom tvorby globálneho riadenia pri dosahovaní cieľov a hodnôt zakotvených v zmluvách EÚ;

D.  keďže EÚ by mala prispieť k vytvoreniu demokratického rámca na riešenie celosvetových problémov;

E.  keďže spolupráca na celosvetovej úrovni nesmie viesť k oslabeniu zodpovednosti na úkor demokracie; keďže národné parlamenty a Európsky parlament by sa nemali obmedzovať na úlohu jednoduchého automatického schvaľovania rozhodnutí, ale musia sa aktívne a dôsledne začleniť do celého rozhodovacieho procesu;

F.  keďže existujúce medzinárodné inštitúcie/orgány s vlastnými riadiacimi štruktúrami a právomocami boli v minulosti vytvorené ako reakcia na každú osobitnú situáciu; keďže to viedlo k zložitosti a niekedy duplicite úloh, a k systému, ktorý môže byť nejasný a vykazovať nedostatok celkovej koordinácie;

G.  keďže článok 42 Charty základných práv a nariadenie (ES) č. 1049/2001(6), podľa ktorých majú občania Únie právo na prístup k dokumentom, by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách/orgánoch;

H.  keďže v zmluvách sa ustanovuje, že každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom z členských štátov má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič (článok 42 Charty základných práv); keďže rovnaký stupeň transparentnosti by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách a fórach, najmä pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa občanov EÚ;

I.  keďže rozmanitosť právnych štruktúr a spôsobov financovania a fungovania medzinárodných ekonomických organizácií/orgánov(7) sťažuje celkové monitorovanie, hoci konzistentnosť finančných a prevádzkových postupov má zásadný význam pri zabezpečovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni; keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú skutočnými medzinárodnými organizáciami vytvorenými na základe dohovorov, so široko koncipovanou misiou a zložením a skupina G20, Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor sú neformálne subjekty združujúce len obmedzený počet štátov a niektoré z nich sa rozvinuli v dôsledku krízy, pričom Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu v poisťovníctve (IAIS), Medzinárodná organizácia orgánov dohľadu nad dôchodkovými systémami (IOPS) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) sú súkromnými odbornými združeniami sektorového charakteru s väčším či menším stupňom zapojenia do príslušných odvetví;

J.  keďže už funguje neformálna výmena názorov medzi Európskym parlamentom a niektorými z týchto organizácií/orgánov, ktorá však nie je systematická;

K.  keďže transparentnosť je dôležitá pre demokraciu, zatiaľ čo sa musí riadne zohľadniť ochrana trhovo citlivých informácií;

L.  keďže kríza viedla skupinu G20 k tomu, aby zaviedla globálny program zameraný na účinný súbor konkrétnych reforiem, pričom v dlhodobom horizonte je základom jeho legitimity skutočný multilaterálny a demokratický rámec;

M.  keďže úlohy bankového sektora a trhov pri financovaní ekonomiky sa v jednotlivých štátoch líšia;

N.  keďže hospodárska a finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008, poukázala na absenciu hospodárskeho a finančného riadenia vo svete; keďže viaceré makroekonomické záležitosti si vyžadujú lepšiu koordináciu, najmä vo vzťahu k daňovým záležitostiam; keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán by malo byť vytvorenie komplexného rámca finančnej stability a zabezpečiť konzistentnosť na globálnej a miestnej úrovni;

O.  keďže vytvorenie nových európskych orgánov dohľadu by nemalo automaticky znamenať zvýšenie počtu zástupcov EÚ, čo by mohlo mať nedemokratické účinky, ako napríklad väčšiu pravdepodobnosť blokovania menšín a neistotu u partnerov EÚ;

P.  keďže MMF sa rozhodol zahrnúť renminbi do koša mien, ktoré tvoria zvláštne práva čerpania MMF; keďže to malo za následok zníženie významu eura i libry, ale žiadnu zmenu vo význame amerického dolára; keďže to poukazuje na potrebu silnejšieho hlasu Európy;

1.  zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie so silným zapojením Európskeho parlamentu;

2.  je znepokojený nedostatočnou súdržnosťou spôsobenou fragmentáciou a rozmanitosťou rôznych organizácií/orgánov a oneskorovaním pri zavádzaní pravidiel a zameraní dohodnutých na medzinárodnej úrovni;

3.  žiada, aby sa objasnila pôsobnosť každej z týchto organizácií/orgánov a spôsob, akým fungujú a sú financované, ako aj dobrovoľné príspevky a dary, aby sa zamedzilo skupinovým záujmom a zaručila zákonnosť rozhodnutí;

4.  žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami prostredníctvom zavedenia komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; domnieva sa, že by sa to, okrem iného, malo týkať:

5.  je presvedčený, že nedostatočné zastúpenie najmenej rozvinutých krajín vo väčšine medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov vytvára nerovnováhu a že v dôsledku toho jestvuje riziko, že problémy spojené s nerovnosťou alebo financovaním najchudobnejších krajín sa nebudú náležite riešiť;

6.  domnieva sa, že tak, ako geografické rozdiely v zastúpení, existujú aj niektoré sektory, predovšetkým občianska spoločnosť, MSP, zástupcovia spotrebiteľov a zástupcovia zamestnancov, ktorých zapojenie do konzultačného procesu by sa mohlo v medzinárodných rokovaniach o finančných, menových a regulačných orgánov zlepšiť; domnieva sa, že je povinnosťou týchto orgánov a sektorov pracovať na zlepšení tejto situácie;

7.  zastáva názor, že EÚ by mala zjednodušiť a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto útvaroch, jej vplyv a presadzovanie predpisov, ktoré demokraticky prijala; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala byť aktívnejším globálnym aktérom pri zabezpečovaní budúcich záväzkov G20, ako je napríklad premena tieňového bankovníctva, implementácia reforiem v oblasti OTC derivátov zameraných na riešenie systémových rizík a zabezpečenie toho, aby sa do programu príslušnej globálnej inštitúcie prevzali nové riziká pre globálnu ekonomiku;

8.  vyzýva európskych aktérov na silnejšie zameranie na globálnu konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ pri tvorbe politiky na európskej a medzinárodnej úrovni;

9.  pripomína, že EÚ by sa mala usilovať o plné členstvo v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách pokiaľ jej ešte nebolo udelené a je to vhodné (napríklad v prípade OECD a MMF); vyzýva príslušné medzinárodné ekonomické a finančné inštitúcie, aby urobili všetky potrebné zmeny vo svojich štatútoch s cieľom umožniť plnú účasť EÚ;

10.  domnieva sa, že Únii škodia situácie, v ktorých by zástupca členského štátu alebo národného orgánu zastával v niektorej z celosvetových organizácií/orgánov postoje, ktoré sú v rozpore s európskymi legislatívnymi alebo regulačnými rozhodnutiami demokraticky prijatými väčšinou štátov; preto požaduje, aby sa koordinácia medzi týmito zástupcami zlepšila a zefektívnila, napríklad prostredníctvom záväznejších mechanizmov;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia, ktorá zastupuje celú Úniu v medzinárodnom orgáne alebo organizácii alebo monitoruje súkromný špecializovaný orgán, priamejšie zodpovedala občanom; zdôrazňuje význam úlohy Európskeho parlamentu v tomto procese;

12.  domnieva sa, že priority organizácií a súvisiacich pracovných skupín by sa mali vyjasniť a formálne vymedziť; zastáva názor, že systematické využívanie konsenzu môže nielen spomaľovať rokovania, ale aj oslabovať obsah príslušných odporúčaní, a že zloženie organizácií musí odrážať ich rozmanitosť, a to vo finančnom i hospodárskom zmysle, ako aj v zmysle dohľadu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia ex ante pri príprave regulačnej politiky, politiky dohľadu a iných politík týkajúcich sa finančného sektora na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že takýmito hodnoteniami nie sú dotknuté politické právomoci spoluzákonodarcov;

14.  zastáva názor, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je stále nedostatočné v zmysle prispievania k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle;

15.  konštatuje, že Rada pre finančnú stabilitu je v súčasnosti zapojená do vypracovávania noriem v sektore poisťovníctva; uznáva, že IAIS zohráva významnú úlohu, čo sa týka celosvetového poistenia, ale zdôrazňuje, že zapojenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) by prinieslo prospech posilnenia prínosu európskych odborných poznatkov v oblasti poisťovníctva a zaručilo by, aby normy vypracované na celosvetovej úrovni neboli v rozpore s logikou, ktorú ako prvá vypracovala EÚ;

16.  víta prácu, ktorú vykonala OECD v daňových otázkach, najmä projekt OECD/G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS); domnieva sa, že monitorovanie vykonávania je novou výzvou; zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF) by sa mala zlepšiť, aby EÚ mohla vyjadriť svoj názor;

17.  priaznivo hodnotí zámer prezidenta ECB naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o úlohu ECB v bankovej oblasti, najmä v rámci globálnych normalizačných orgánov ako Rada pre finančnú stabilitu;

18.  víta organizačné dohody uzatvorené v krajinách eurozóny, ktoré sú členmi Ázijskej investičnej banky pre infraštruktúru vo forme jediného sídla v Rade guvernérov, ktorí zastupujú týchto členov eurozóny;

19.  v tejto súvislosti predkladá preto tieto návrhy:

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 41. (2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 66. (3) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 51. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2001, s. 43). (7) Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Finančná akčná skupina (FATF) a Svetová obchodná organizácia (WTO) majú tiež za úlohu tvorbu pravidiel; Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) zohráva významnú úlohu v globálnom riadení hospodárstva; Africká rozvojová banka (ADB), Ázijská rozvojová banka (ADB), Karibská rozvojová banka (CD), Západoafrická rozvojová banka (WADB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation (IIC)), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojová banka Rady Európy (CEB), skupina Svetovej banky, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA), Medzinárodná finančná korporácia (IFC) a Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA) podporujú financovanie rozvojovej spolupráce. (8) Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 48).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o inováciách a diverzifikácii maloobjemového pobrežného rybolovu v regiónoch, ktoré závisia od rybolovu (2015/2090(INI))

P8_TA(2016)0109 A8-0044/2016

Európsky parlament,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011,

—  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o opatreniach, pri prijímaní ktorých treba prihliadať na osobitné charakteristiky a obmedzenia veľmi vzdialených regiónov,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva(1),

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu(2),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM(2010)0546),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES,

—  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vydané 15. októbra 2014 o oznámení nazvanom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 012/15),

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané 21. januára 2015 o oznámení nazvanom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 019/05),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest(3),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2013 nazvané Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu: Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (COM(2013)0279),

—  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020_ od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(4),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0044/2016),

A.  keďže na pobrežný rybolov pripadá 80 % európskej flotily a spolu s lovom mäkkýšov zaručuje vysokú úroveň zamestnanosti v pobrežných oblastiach, na ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch a vo všeobecnosti predstavuje sociálne a environmentálne udržateľnú formu rybolovu so značným potenciálom; keďže jeho vplyv na sociálne dedičstvo a kultúrne črty pobrežných a ostrovných oblastí je výnimočný a rôznorodý;

B.  keďže pre väčšinu pobrežných a ostrovných oblastí pobrežný rybolov predstavuje tradičnú formu komerčného rybárstva, t. j. spôsob života a hlavný zdroj rybárskej existencie a priameho a nepriameho vytvárania pracovných miest, najmä v oblastiach závislých od pobrežného rybolovu, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia, ako aj podporu na to, aby mohli ďalej rásť a rozvíjať sa;

C.  keďže pobrežný rybolov sa, pokiaľ ide o jeho základné vymedzenie a charakteristiky, do veľkej miery medzi jednotlivými členskými štátmi a aj medzi jednotlivými pobrežnými regiónmi v rámci jedného členského štátu líši, čo je stav, ktorý bude musieť byť v budúcnosti napravený a harmonizovaný v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP), a keďže z hľadiska geografie, podnebia, ekosystémov a sociálno-ekonomických faktorov sú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely;

D.  keďže pobrežný rybolov v rôznych moriach v rámci Európskej únie, napríklad v Jadranskom mori a Stredozemnom mori ako celku, má inú povahu ako rybolov na šírom mori v Atlantickom oceáne vrátane rybolovu pozdĺž pobrežia Francúzskej Guayany a v Indickom oceáne;

E.  keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF) vymedzuje maloobjemový pobrežný rybolov ako rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený rybársky výstroj, a keďže toto je jediné vymedzenie pobrežného rybolovu v právnych predpisoch EÚ;

F.  keďže reformovaná spoločná rybárska politika radí regionalizáciu k svojim základným prvkom vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu veľkej rozmanitosti rybárstva v Európe nie je vhodné centralizované riadenie; keďže v tomto sektore a spoločenstvách, ktoré rybolov využívajú, sú regionalizácia a decentralizovaný prístup mimoriadne dôležité vzhľadom na samotný charakter pobrežného a ostrovného rybolovu;

G.  keďže operácie financované z fondu ENRF môžu profitovať zo zvýšenia intenzity pomoci o 30 bodov, ak sa týkajú maloobjemového pobrežného rybolovu;

H.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde sa uvádza, že v členských štátoch, v ktorých viac ako 1 000 plavidiel možno považovať za plavidlá maloobjemového pobrežného rybolovu, musí byť vypracovaný akčný plán pre rozvoj, konkurencieschopnosť a udržateľnosť maloobjemového pobrežného rybolovu;

I.  keďže pobrežný rybolov by sa mal riadiť podľa nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 s prihliadnutím na rozmanitosť rybárskeho výstroja vo flotilách, geografické obmedzenia a obmedzenia z dôvodu klímy, techniky a populácie rýb v jednotlivých členských štátoch a v jednotlivých rybolovných oblastiach, a tým prispievať k zachovaniu miestnych tradícií a činností súvisiacich s rybolovom;

J.  keďže každá rybolovná oblasť má svoje vlastné osobitné charakteristiky, môže výmena informácií a osvedčených postupov medzi rôznymi oblasťami pomôcť výrazne zlepšiť vplyv rybolovných činností na životné prostredie a morské ekosystémy a tiež umožniť lepšie prepojenie všetkých ľudských a hospodárskych činností, ktoré sa uskutočňujú v pobrežných oblastiach a ich okolí;

K.  keďže príjmy z maloobjemového rybolovu výrazne klesajú v dôsledku značného zvýšenia prevádzkových nákladov, najmä vzhľadom na náklady na palivo a zníženie hodnoty rýb pri prvom predaji, čo často vedie k zvýšenému rybolovnému úsiliu;

L.  keďže správa rôznych populácií niekoľkých hlavných cieľových druhov nastolila v mnohých regiónoch závažné obmedzenia pre rybolov a malé rybárske spoločenstvá;

M.  keďže v pobrežnom rybolove sa využívajú predovšetkým tradičný rybársky výstroj a techniky, ako napríklad pasce typu almadraba, ktoré svojou špecifickosťou determinujú identitu pobrežných oblastí a spôsob života v nich, a treba osobitne dbať na zachovanie ich využívania a na ich ochranu ako súčasti kultúrno-historického a tradičného dedičstva;

N.  keďže drobný rybolov prispieva k životaschopnosti pobrežných a ostrovných spoločenstiev, pokiaľ ide o kontrolu čoraz výraznejšieho vyľudňovania a boj proti starnutiu v odvetví rybárstva a nezamestnanosti; keďže rozvoj a inovácie môžu zohrávať zásadnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v týchto spoločenstvách; keďže okrem toho drobný rybolov využíva v niektorých zónach zastaraný rybársky výstroj a techniky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a menej vplývajú na stav ohrozených populácií;

O.  keďže drobný, pobrežný a tradičný rybolov je šetrný k životnému prostrediu a tvorí základný ekonomický faktor zachovania, rozvoja a zamestnanosti v pobrežných a ostrovných spoločenstvách;

P.  keďže na základe nariadenia o Stredozemí do skupiny vlečného výstroja patria aj vlečné siete a záťahové siete, hoci záťahové siete sa podľa iných klasifikácií, napríklad klasifikácie FAO, považujú za osobitnú skupinu rybolovného výstroja; keďže predpisy, ktoré sa vzťahujú na vlečné siete, by sa nemali vzťahovať aj na tradičné pobrežné záťahové siete, ktorých cieľové druhy nie sú ohrozené;

Q.  keďže napriek diskusiám o inovácii a diverzifikácii odvetvia rybolovu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že veľká rybárska komunita je mimoriadne závislá od tradičných a historických spôsobov rybolovu;

R.  keďže v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) sa uznáva dôležitosť pobrežných a ostrovných oblastí, ktoré závisia od rybárstva, a keďže úloha členských štátov spočívajúca v zabezpečovaní primeranej životnej úrovne osôb závislých od rybolovných činností, prispievaní k dosiahnutiu tejto úrovne vzhľadom na pobrežný rybolov a podpore udržateľného pobrežného rybolovu a diverzifikácie činností týkajúcich sa rybolovu a príjmu obyvateľov týchto pobrežných oblastí, zohľadňujúc ich sociálno-ekonomickú situáciu a environmentálne faktory, mala by tiež zdôrazniť význam odborného vzdelávania a zdravia a bezpečnosti na mori pre rybárov, a to v súlade s osobitnou ochranou, ktorá je poskytovaná podľa článku 174 ZFEÚ;

S.  keďže podľa nového nariadenia o SRP sa v zóne 12 námorných míľ, čo je najcitlivejšia časť vôd Únie, prednostne umožňuje prístup rybárom maloobjemového, pobrežného a tradičného rybolovu a keďže Komisia vo svojom hodnotení starého nariadenia o spoločnej rybárskej politike zistila, že 12-míľové zóny boli jedným z mála úspechov starého systému riadenia, v dôsledku čoho vznikli mnohé konflikty medzi využívaním priestoru a prostriedkov a inými prekrývajúcimi sa ľudskými činnosťami na pobreží;

T.  keďže v článku 349 ZFEÚ sa ustanovuje, že pri prijímaní opatrení, najmä v súvislosti s odvetvím rybárstva, musia byť zohľadnené osobitné charakteristiky a obmedzenia najvzdialenejších regiónov s dôrazom na ich geografickú izolovanosť, vzdialenú polohu a podmienky oceánu, a to často vo veľmi osobitnom regionálnom kontexte, kde sa z hľadiska produkcie potravín vyžaduje sebestačnosť;

U.  keďže je potrebné poznamenať, že vzhľadom na osobitné geografické charakteristiky najvzdialenejších regiónov a ich extrémnu odľahlosť od Európy je pobrežný rybolov neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho rozvoja týchto regiónov;

V.  keďže pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch čelí okrem konkurencie dovozu z krajín mimo EÚ, ktorého prevádzkové náklady a regulačné, hygienické a environmentálne obmedzenia sú úplne odlišné, aj konkurencii plavidiel plaviacich sa pod vlajkami krajín mimo EÚ, ktoré využívajú rovnaké rybolovné oblasti a zameriavajú sa na rovnaké druhy s cieľom predávať ich na tých istých trhoch; keďže v tomto kontexte by všetky snahy o napomáhanie endogénneho rozvoja a samostatnosti z hľadiska výroby potravín nič nepriniesli, pokiaľ ich nepodporujú osobitné politiky EÚ v týchto regiónoch;

W.  keďže v najvzdialenejších regiónoch prispieva morská akvakultúra spolu s pobrežným rybolovom k hospodárskemu rozvoju a zásobovaniu miestnej oblasti čerstvými produktmi;

X.  keďže väčšia časť pobrežných regiónov, najmä v krajinách južnej Európy, a ostrovných oblastí zažíva výrazný hospodársky pokles, čo spôsobuje vyľudňovanie a sťahovanie obyvateľstva, ktoré hľadá príležitosti na miestach, kde je viac možností na zamestnanie a vzdelávanie;

Y.  keďže európska kríza poukázala na to, že Európa musí diverzifikovať svoju hospodársku činnosť a že je potrebné analyzovať nové modely inovácií a znalostí, ktoré by mohli viesť k vytváraniu nových pracovných príležitostí na miestnej úrovni;

Z.  keďže niektoré pobrežné rybolovné oblasti sa nachádzajú v blízkosti hospodársky rozvinutých oblastí a turistických destinácií, a napriek tomu nedokážu dosiahnuť dostatočný hospodársky rast; keďže v týchto oblastiach už rastie tlak na využívanie morských zdrojov a rybolov sa odsúva na druhú koľaj v prospech cestovného ruchu, hoci obe odvetvia sú navzájom zlučiteľné a dopĺňajú sa;

AA.  keďže lodné denníky predstavujú pre podniky venujúce sa maloobjemovému pobrežnému rybolovu často veľkú administratívnu záťaž a žiaduca by bola väčšia flexibilita;

AB.  keďže tento tlak na pobrežné oblasti zo strany odvetvia cestovného ruchu spôsobujú najmä určité činnosti, ako je nekontrolované rekreačné rybárstvo, ktoré v niektorých oblastiach vyvíja tlak na morské zdroje a ovplyvňuje obchodné príležitosti tých, ktorí žijú v tradičných rybolovných oblastiach;

AC.  keďže treba zakladať miestne akčné skupiny v rybárstve (tzv. skupiny FLAG) v oblastiach, ktoré závisia od rybolovu, a toto zakladanie sa uznáva ako užitočný nástroj, ktorý poskytuje možnosti na diverzifikáciu činností v rybárstve, čo v konečnom dôsledku napomáha celkový rozvoj pobrežných a ostrovných regiónov a sociálnu súdržnosť v týchto oblastiach, a preto je potrebné naďalej posilňovať hospodárske zdroje, aby sa tieto skupiny mohli vytvárať a aby mohli byť činné v príslušných oblastiach;

AD.  keďže na ženy, ktoré sa živia zberom mäkkýšov, sa stále zabúda a sú v odvetví rybárstva vo všeobecnosti nedostatočne zastúpené;

AE.  keďže ženy pôsobiace v námornom odvetví, ktoré sa živia výrobou sietí, zásobovaním, vykladaním úlovkov a ich balením, sú stále ako skupina prakticky neviditeľné;

AF.  keďže celková hospodárska kríza sa prejavuje v aj rybárskom odvetví, najmä na skupinách obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou, ako sú mladí ľudia a ženy, a preto sú diverzifikácia a inovácie potrebné na to, aby sa zvyšovala zamestnanosť, využívali nové možnosti, ako je tzv. modrý a zelený rozvoj, a aby sa zastavilo a potláčalo odsúvanie rybárstva na okraj záujmu v rozvíjajúcich sa a periférnych oblastiach; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať odbornému vzdelávaniu;

AG.  keďže diverzifikácia v pobrežných a ostrovných oblastiach sa môže realizovať činnosťami, ktoré súvisia s uvádzaním na trh a propagovaním rybích výrobkov, s gastronómiou, cestovným ruchom, kultúrno-historickým a tradičným dedičstvom, ako aj s ochranou životného prostredia a so zeleným rastom;

AH.  keďže koncepcia modrej ekonomiky sa rozvíja a môže byť výrazným stimulom rastu a hospodárskeho rozvoja, ako aj vytvárania zamestnanosti, najmä v pobrežných a ostrovných krajinách a regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch;

AI.  keďže pobrežné a ostrovné komunity majú zásadný záujem vykonávať myšlienku modrej ekonomiky v praxi;

AJ.  keďže v iniciatíve EÚ nazvanej Inovácia v Únii sa uvádzajú a potvrdzujú nedostatky, ktoré obmedzujú a znemožňujú rozvoj výskumu a inovácií, napríklad nedostatočné investovanie do vedy, nedostatok zodpovedajúcich údajov o moriach a oceánoch, nedostatočné finančné prostriedky a neuspokojivá spolupráca súkromného a verejného sektora;

AK.  keďže rozvoj modrej ekonomiky by prispel k celkovému hospodárskemu rastu, ale najmä v pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, a keďže práve oblasti, ktoré závisia od rybárstva, sú najdôležitejšími subjektmi v rozvoji inovácií, a preto ich treba zapájať do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky;

AL.  keďže v odvetví rybárstva, ako aj v iných odvetviach, ide ochrana životného prostredia a hospodárstvo ruka v ruke; keďže rozvoj modrej ekonomiky by sa mal preto zameriavať na sociálne hospodárstva a udržateľné projekty a činnosti šetrné k životnému prostrediu s cieľom zaviesť rozvojové pobrežné aktivity a chrániť morské prostredie a biodiverzitu ako celok, s osobitnou podporou drobného rybolovu šetrného k životnému prostrediu, ktorý tiež prispieva k biodiverzite; keďže tieto projekty a činnosti musia byť udržateľné aj zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska, aby mohol byť drobný rybolov aj naďalej životaschopný;

AM.  keďže modrá ekonomika môže prispievať aj k rozvoju bezpečnosti na palube rybárskych plavidiel a k zlepšeniu pracovných podmienok rybárov a ich každodennému životnému štandardu;

AN.  keďže environmentálne ciele a ciele selektivity sa používajú všade rovnako, pre malé plavidlá bude však náročné splniť povinnosti vylodiť odhadzované úlovky;

AO.  keďže antropogénne vplyvy, t. j. ľudská činnosť v pobrežných oblastiach, sa v kontexte otázky ochrany životného prostredia podceňujú; keďže kumulatívne vplyvy rozličných činností v pobrežných regiónoch nie sú dostatočne rozpoznané a vyhodnotené; keďže rybárske odvetvie osobitne zaťažujú činnosti v niektorých oblastiach, ako napríklad námorná doprava, cestovný ruch, nekontrolovaný a vyčerpávajúci rekreačný rybolov v niektorých oblastiach, predaj druhov získaných v rámci tejto činnosti, pytliactvo, odpadové vody z mestských oblastí a z priemyselnej činnosti na pevnine atď.;

AP.  keďže poznatky o morskom prostredí, konkrétne o stave morského ekosystému, sú veľmi dôležité pre hodnotenie vplyvu vykonávania rozličných činností na životné prostredie, ako aj pre vypracúvanie zodpovedajúcich ochranných opatrení a monitorovacích programov, a to v záujme ozdravenia populácií rýb, udržateľného využívania zdrojov a rozvoja inovácií; keďže údaje o morskom prostredí nie sú dostatočné ani zodpovedajúcim spôsobom systematizované;

AQ.  keďže v niektorých regiónoch predstavuje ilegálny rybolov reálnu hrozbu pre ďalšiu existenciu drobného pobrežného rybolovu a ohrozuje zachovanie rybolovných zdrojov a biodiverzity;

AR.  keďže integrovaná námorná politika sa snaží reagovať na nové výzvy, ktorým čelia moria, námorné odvetvie a rybári v celej Európe, od ochrany životného prostredia až po rozvoj pobrežných oblastí, a to prostredníctvom akvakultúry, námornej turistiky a iných hospodárskych činností súvisiacich s modrým rastom;

1.  vyzýva Komisiu, aby vymedzenie pobrežného rybolovu, maloobjemového pobrežného rybolovu a tradičného rybolovu upravila v súlade so sociálno-ekonomickými charakteristikami a špecifikami rôznych regiónov, a nie iba podľa rozmerov a výkonu rybárskych plavidiel, pretože súčasné predpisy EÚ nie sú vyhovujúce; navrhuje, aby sa pri úprave vymedzenia pobrežného rybolovu využívala regionalizácia, a to na základe jednotlivých prípadov a v súlade s osobitosťami každého typu rybolovu; navrhuje, aby sa zohľadnili indikatívne kritériá, ako je veľkosť plavidiel, použitý rybársky výstroj, selektivita rybolovných techník, dĺžka rybárskych výjazdov a to, či je majiteľ lode na palube, tradičné spôsoby podnikania a tradičné štruktúry vlastníctva a podnikania v týchto oblastiach, zapojenie ťažobného priemyslu do spracovateľských a predajných činností, skutočná povaha a rozsah ťažobných činností a ďalšie faktory spojené s tradičnými činnosťami, podpora poskytovaná podnikmi alebo vplyv na miestne komunity;

2.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť maloobjemového pobrežného rybolovu v ostrovných komunitách, ktoré tradične závisia od rybolovu, keďže ich živí, a vykonávajú rybolovné činnosti po celý rok;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne zvyšovali kvóty pre drobný rybolov s cieľom podporiť túto sociálne a ekologicky udržateľnú formu rybolovu;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporila inovatívne projekty a právne ustanovenia, ktoré uľahčujú rozvoj pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, pričom zohľadní rozmanitosť sociálno-hospodárskych činností, ako prostriedok na podporu pozitívnych externých vplyvov drobného rybolovu v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti aj ochrany životného prostredia prostredníctvom nových foriem podpory v rámci existujúcich európskych finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že treba uprednostňovať projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie a udržanie udržateľných pracovných miest, rastúcu angažovanosť ťažobného odvetvia v oblasti spracovania a predaja, podporu spôsobov podnikania naviazaných na sociálnu ekonomiku, presadzovanie krátkych reťazcov trhu, zavádzanie nových technológií v rámci propagácie a predaja rybárskych výrobkov a služieb, inovácie v oblasti rozvoja nových druhov tovaru a služieb a zachovanie a ochranu tradičných úloh;

5.  domnieva sa, že revízia rámca technických opatrení musí zohľadňovať osobitosti pobrežného rybolovu a umožňovať určité výnimky, ak sú opodstatnené, v kontexte regionalizácie;

6.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala vyšetrovanie na európskej úrovni s cieľom zistiť vplyv rekreačného pobrežného rybolovu na tradičné rybolovné činnosti a tiež vymedzila parametre, ktoré sú potrebné v záujme obmedzenia rekreačného pobrežného rybolovu v niektorých oblastiach; vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie tejto činnosti, aby sa zabránilo interferencii medzi ťažobným odvetvím a týmito praktikami, ktoré už vyvolávajú obavy v najvzdialenejších regiónoch s významnými sektormi cestovného ruchu;

7.  vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali maloobjemový pobrežný rybolov pri poskytovaní financovania z ENRF a zjednodušovali postupy pre prevádzkovateľov týchto typov rybolovu;

8.  naliehavo vyzýva orgány presadzujúce tieto činnosti, aby zabezpečili, aby sa všetky lokálne zainteresované strany, podnikateľské združenia, rybolovné a oceánografické výskumné ústavy, univerzity, technologické centrá a miestne a regionálne inštitúcie zapájali do inovačných procesov s cieľom pomôcť týmto projektom pri zavádzaní komplexných opatrení, zlepšovať ich vyhliadky na financovanie a poskytovať im dostatočnú podporu na splnenie podmienok stanovených v rámci Európskeho rybárskeho fondu;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa zodpovedala Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o akčné plány pre rozvoj, konkurencieschopnosť a udržateľnosť maloobjemového pobrežného rybolovu vypracované členskými štátmi na účely ENRF;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala opatrenia potrebné na podporu rôznych skupín žien v námornom sektore s cieľom podporiť ich účasť a zabezpečiť, aby boli zastúpené vo všetkých oblastiach v rámci rozhodovacích úloh aj rybolovných činností;

11.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné opatrenia na uznanie a zlepšenie pracovných podmienok žien, ktoré pracujú vo výrobe sietí alebo ako personál pri zásobovaní, vykladaní a balení;

12.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi posilňovala úlohu Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET), ktorá poskytuje významnú pomoc skupinám FLAG;

13.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zakladanie a činnosť skupín FLAG posilňovaním hospodárskych zdrojov, pretože tieto skupiny poskytujú stálu podporu a poradenstvo priamo sektoru rybárstva, čím sa podporuje sociálne inkluzívny model trvalo udržateľného rozvoja rybolovných oblastí a inšpirujú mladí ľudia a ženy, aby sa zúčastňovali na nových podnikateľských projektoch a prispievali k inovácii, modernizácii infraštruktúry a diverzifikácii, ako aj k miestnym plánom riadenia vypracovaných samotnými rybármi; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a funkcie príslušných orgánov pri vývoji nových inovačných činností a pracovala v úzkej spolupráci s rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tomto odvetví;

14.  vyzýva Komisiu, aby pomohla pri posilňovaní úlohy rybárskych komunít v rámci miestneho rozvoja a riadenia miestnych rybolovných zdrojov a námorných činností;

15.  vyzýva Komisiu, aby zvážila osobitnú úlohu žien v ekonomike v pobrežných oblastiach a podľa toho aj konala, ako sa to už deje v odvetví poľnohospodárstva; žiada o uznanie sumy z hľadiska HDP, ktorou prispievajú ženy pôsobiace v pomocných funkciách, a osobitného významu ich prínosu v domácnostiach, v ktorých rodovo založená deľba práce tradične znamená, že ťažba je výlučnou činnosťou mužov; žiada o profesionálne uznanie na všetkých úrovniach, pokiaľ ide o tradičné úlohy žien v tomto odvetví, a požaduje vytvorenie osobitných programov zameraných na podporu podnikania žien v týchto oblastiach;

16.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie odvetvia rybárstva rozvojom doplnkových činností a všestrannosti rybárskych povolaní vrátane investovania do plavidiel, bezpečnostných zariadení, odbornej prípravy, ekologických služieb v oblasti rybolovu a kultúrnej a vzdelávacej činnosti a aby pritom kládla osobitný dôraz na ochranu životného prostredia a presadzovanie udržateľného rastu; zdôrazňuje, že hlavným cieľom musí byť financovanie činností, ktoré sú sociálne, environmentálne a hospodársky životaschopné a dokážu vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí a ženy; zdôrazňuje, že morská akvakultúra je kompatibilná s pobrežným rybolovom v najvzdialenejších regiónoch a dopĺňa ho, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj techník farmárstva a šľachtenia odrôd v teplých vodách v tropických alebo subtropických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila úlohu, ktorú ženy zohrávajú v drobnom pobrežnom rybolove a vo všetkých súvisiacich činnostiach;

17.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie a rozvoj rybolovného cestovného ruchu s cieľom uplatnenia odstupňovanej obchodnej stratégie, ktorá je prispôsobená potenciálu tohto segmentu a môže účinnejšie splniť jeho potreby, a pracovala na novej forme cestovného ruchu, v ktorej sa kľúčový dôraz kladie okrem iných aspektov na kvalitu, pružnosť, inovácie a zachovanie historického a kultúrneho dedičstva v rybolovných oblastiach, ako aj na životné prostredie a zdravie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby propagovala a podporovala investície do rybárstva v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť diferencované kapacity cestovného ruchu podporou gastronómie spojenej s produktmi drobného rybolovu, rybárskym cestovným ruchom, podmorským turizmom alebo so športovým potápaním atď., čím sa umožní udržateľné využitie rybolovného dedičstva a rozpoznateľnosť konkrétnej rybolovnej oblasti;

18.  zdôrazňuje rastúci význam námorných športových aktivít pri posilňovaní miestnych komunít, najmä mimo sezóny, prostredníctvom nových podmorských, potápačských alebo iných námorných športov, ako sú surfovanie alebo bodyboarding;

19.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vytvárania a rozvoja cestovného ruchu zameraného na rybolov aktívne presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie rybárstva v oblasti kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva (umelecké remeslá, hudba, tance) a podporovala investície do propagovania tradícií, dejín a celkového rybárskeho dedičstva (rybársky výstroj, lode, techniky, historické dokumenty a iné) otváraním múzeí a organizovaním výstav, ktoré úzko súvisia s pobrežným rybolovom;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť zmiešané používanie plavidiel určených na ťažobné činnosti tak, aby si zachovali tento účel a zároveň mohli zahŕňať aj iné druhy činností v odvetví rekreácie a cestovného ruchu, ako sú námorné informačné dni alebo činnosti spojené so spracovaním, vzdelávaním alebo gastronómiou atď., a to v súlade so systémom, ktorý funguje v odvetví rozvoja vidieka vrátane poľnohospodárskych škôl alebo agroturistiky;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom svojich riadiacich agentúr zaistili, aby maloobjemový pobrežný rybolov dostal spravodlivú časť financovania z ENRF, najmä vzhľadom na administratívne obmedzenia, ktoré naň boli uložené;

22.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila opatrenia, ktoré povzbudzujú a podporujú mobilitu medzi profesiami súvisiacimi s morom;

23.  žiada, aby sa výsledky výskumu a projektov, ktoré sa financujú z prostriedkov verejného rozpočtu, za určitých podmienok sprístupňovali verejnosti, aby sa tak zabezpečilo účinnejšie odhaľovanie a lepšia dostupnosť existujúcich údajov o moriach a oceánoch a odstránili súčasné administratívne prekážky, ktoré spomaľujú rast a rozvoj inovácií;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila právne predpisy zavedením mechanizmov na kontrolu spravodlivého rozdeľovania kvót na maloobjemový rybolov týkajúcich sa spoločne využívaných druhov;

25.  zdôrazňuje, že hlavným produktom rybolovu sú samotné ryby a že je nevyhnutné posilniť rôzne spôsoby využívania rýb vrátane konzervovania a používania vedľajších produktov rybolovu; vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie rybolovu, pokiaľ ide o uvádzanie na trh a spracovanie produktov miestneho rybolovu, a aby posilňovala rozvoj miestnych distribučných kanálov, propagáciu uvedených výrobkov prostredníctvom vytvorenia miestnych rozlišujúcich označení a/alebo ochranných známok pre čerstvé výrobky a podporovaním vytvárania miestnych podnikateľských projektov zameraných na výkon týchto činností; zdôrazňuje, že podpora inovácií týmto spôsobom musí obsahovať najmä rozvoj značiek a označení zaručujúcich kvalitu produktov miestneho rybolovu;

26.  požaduje väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o lodné denníky pre plavidlá s dĺžkou menšou než 12 metrov, najmä pokiaľ ide o požiadavku, že dokumenty sa musia zaslať do 48 hodín, čo predstavuje značnú administratívnu záťaž; v tejto súvislosti navrhuje, aby plavidlá, ktoré predávajú všetky svoje ryby na aukcii, boli oslobodené od tejto povinnosti, čo by umožnilo získavanie požadovaných informácií bez toho, aby sa tým kládlo nepotrebné administratívne zaťaženie;

27.  povzbudzuje vytvorenie chránených morských oblastí, čo podporí udržateľnosť rybolovných zdrojov a uľahčí kontrolu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a boj proti nemu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tomto ohľade poskytla členských štátom primerané usmernenia a podporu a zabezpečila ich koordináciu;

28.  požaduje rozhodnú podporu pre prácu žien, keďže zohrávajú dôležitú úlohu v drobnom rybolove; zdôrazňuje najmä kľúčové úlohy vykonávané ženami v spracovateľskom reťazci a ich zásadnú úlohu v love mäkkýšov;

29.  konštatuje, že pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch má nárok na kompenzačný systém uznaný v rámci ENRF z dôvodu značných dodatočných nákladov, ktoré pri ňom vznikajú; vyzýva Komisiu, aby rozšírila tento systém pridaním osobitného mechanizmu pre najvzdialenejšie regióny, ktorý je podobný systému POSEI v odvetví poľnohospodárstva;

30.  vyzýva Komisiu, aby podporila zavedenie čerstvých produktov získavaných prostredníctvom drobného rybolovu, lovu mäkkýšov a maloobjemovej, extenzívnej a udržateľnej akvakultúry vo verejných stravovacích zariadeniach (vzdelávacie zariadenia, nemocnice, reštaurácie atď.);

31.  zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny majú osobitné charakteristiky vzhľadom na svoju odľahlosť a ostrovnú povahu; zdôrazňuje, že v dôsledku týchto osobitných vlastností vznikajú dodatočné náklady pre pobrežný rybolov v týchto regiónoch a že tieto dodatočné náklady by sa mali nahradiť v plnej výške v rámci ENRF;

32.  zdôrazňuje, že pobrežné rybárske flotily v najvzdialenejších regiónoch často pozostávajú zo starnúcich plavidiel, ktoré spôsobuje problémy, pokiaľ ide o bezpečnosť na palube; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o ENRF s cieľom povoliť pomoc na obnovu plavidiel maloobjemového pobrežného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch za predpokladu, že to nepovedie k zvýšeniu kapacity;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k údajom o moriach a ekológii s cieľom presadzovať transparentnosť, inovácie a rozvoj, a aby všetkým zainteresovaným stranám zaručili prístup k vedeckým informáciám vypracovaným s podporou verejného spolufinancovania;

34.  zdôrazňuje, že oceány a oblasti pozdĺž a v blízkosti pobrežia majú potenciál, ktorý zostáva z veľkej časti nepreskúmaný, a to z hľadiska rozvoja, zamestnanosti, energetickej nezávislosti, inovácie a trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že uznanie tohto potenciálu a úlohy týchto oblastí zo strany EÚ by tieto pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny zatraktívnilo a podporilo ich rozvoj;

35.  vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním programu Horizont 2020 v oblasti modrej ekonomiky, keďže tento program je hlavným programom pre výskum a rozvoj inovácií na európskej úrovni; podporuje vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) modrej ekonomiky v rámci programu Horizont 2020, čo prispeje k posilneniu činností v pobrežných regiónoch prostredníctvom nadnárodných verejno-súkromných partnerstiev;

36.  podporuje využívanie fondov určených na inovácie a modrý rast s cieľom financovať základný výskum, výskum a vývoj, odbornú prípravu, zakladanie podnikov, ochranu životného prostredia a zavádzanie inovatívnych výrobkov a procesov na trhu;

37.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu v rámci iniciatív v oblasti priameho riadenia projektového financovania, v ktorých sa kladie dôraz na pobrežný rybolov a rozvoj pobrežných oblastí;

38.  zdôrazňuje dôležitosť nástrojov ochrany životného prostredia, ako sú hodnotenie vplyvov na životné prostredie pre jednotlivé projekty a strategické hodnotenie vplyvov na životné prostredie pre stratégie, plány a programy, ktorými sa prispieva k udržateľnému rybolovu;

39.  zdôrazňuje význam integrovanej námornej politiky pre budúcnosť regiónov závislých od rybárstva a chápe, že je potrebné zvýšiť podporu stratégie modrého rastu; cieľom je poskytovať dlhodobú podporu udržateľného rastu vo všetkých morských a námorných odvetviach, uznávajúc význam morí a oceánov ako faktorov, ktoré generujú zamestnanosť a vytvárajú pracovné miesta v pobrežných regiónoch;

40.  zdôrazňuje, že pobrežné a ostrovné oblasti, ako aj najvzdialenejšie regióny sú hlavnými aktérmi v rozvoji inovácií, a preto ich treba zapájať do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky;

41.  zdôrazňuje dôležitosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), kde sa venuje osobitná pozornosť diverzifikácii a inováciám v odvetví rybárstva, a to v záujme podpory rybárstva, ktoré je sociálno-ekonomicky a ekologicky udržateľné, inovatívne, konkurenčné, účinné a založené na poznatkoch; podporuje potrebu posilniť financovanie osi 4 Európskeho rybárskeho fondu s cieľom podporovať členov rybárskych komunít a zlepšovať ich životnú úroveň prostredníctvom rozvoja nových činností; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr potvrdila regionálne verzie ENRF;

42.  zdôrazňuje význam posilnenia vzťahov medzi miestnymi spoločenstvami a univerzitami, resp. technologickými centrami, čo rozhodujúcou mierou prispeje k vytvoreniu nových podnikateľských inkubátorov, ktoré umožňujú vytváranie nových podnikateľských nápadov v námornom sektore;

43.  vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala projekty poskytujúce podporu na posilňovanie inovácií a technologického rozvoja, ktorých cieľom je vypracúvanie alebo zavádzanie nových výrobkov, zariadení, techník a nových alebo zdokonalených systémov riadenia a organizácie; vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala výmenu informácií a osvedčených postupov medzi rôznymi rybolovnými oblasťami s cieľom podporiť vývoj inovačných a trvalo udržateľných metód rybolovu; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zaviesť v odborných námorných a rybárskych školách moduly na odbornú prípravu podnikateľov a na diverzifikáciu;

44.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala zakladanie nových, inovačných podnikov v regiónoch závislých od rybolovu, čo poskytuje stimuly pre podnikanie a zakladanie nových podnikov s dobrou možnosťou úspechu v námornom sektore a následne prispeje k diverzifikácii činnosti tradičného pobrežného rybolovu, vytvorí pracovné miesta a priláka alebo udrží obyvateľstvo;

45.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala selektívny prístup pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa používania rybárskeho výstroja a techník s cieľom zohľadniť skutočný vplyv, ktorý tento výstroj a techniky majú na zdroje drobného rybolovu vo všetkých príslušných oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky legislatívne iniciatívy podliehali dôkladnému predchádzajúcemu posúdeniu vplyvu, berúc do úvahy špecifické faktory, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých rybolovných oblastiach; nazdáva sa, že tento neselektívny prístup, čo sa týka používania rybárskeho výstroja a techník, vážne ovplyvňuje životaschopnosť pobrežných a ostrovných spoločenstiev, ktoré sú už aj tak na okraji záujmu, spôsobuje ďalšie vyľudňovanie a brzdí rozvoj a inovácie; domnieva sa, že na drobný pobrežný rybolov by sa mala uplatňovať pozitívna diskriminácia; domnieva sa, že tento prístup, podobne ako v prípade návrhu na zákaz unášaných sietí, naznačuje, že Komisia sa stále prispôsobuje decentralizovanej reformovanej SRP, ktorú sa spoluzákonodarcovia rozhodli prijať; pripomína Komisii jej povinnosť pôsobiť v rámci regionalizácie, ako sa uvádza v novom nariadení o SRP;

46.  konštatuje, že pobrežné morské ekosystémy sú citlivé, a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyhodnotili environmentálny vplyv akýchkoľvek činností, ktoré by mohli mať vplyv na udržateľnosť populácií rýb, ako sú námorná doprava, odpad, preprava, znečistenie zvodnenej vrstvy, vrtné práce alebo výstavba nových turistických zariadení pozdĺž pobrežia, a to v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

47.  odporúča Komisii, aby kládla mimoriadny dôraz na sociálno-ekonomický význam drobného pobrežného rybolovu a maloobjemového rybolovu v rámci EÚ, prijímanie alternatívnych metód určovania segmentov flotily a význam diverzifikácie činnosti v pobrežných regiónoch silne závislých od rybárstva; poukazuje na význam zhromažďovania súboru vedeckých informácií, ktoré umožňuje lepšie riadenie drobného rybolovu, aby sa stalo trvalo udržateľným z biologického, sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska;

48.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces transpozície dohody sociálnych partnerov o vykonávaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybárstva z roku 2007 do vhodného legislatívneho nástroja EÚ;

49.  vyzýva Komisiu, aby v súlade so znaleckou klasifikáciou rybárskeho výstroja uvedenou v nariadení o Stredozemí zohľadňovala rozdiely medzi vlečnými sieťami a záťahovými sieťami s cieľom poskytnúť najlepšie ustanovenia na udržateľnejšie využívanie každého z týchto typov, s prihliadnutím na najnovšie vedecké odporúčania;

50.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila revíziu hodnotenia stavov populácie rýb, čo sa týka pobrežného rybolovu, a zdôrazňuje, že treba vypracovať analýzu vplyvu maloobjemového rybolovu na populácie rýb, pričom sa nesmie zabúdať na podstatnejšie metódy, napr. na lov tuniakov, vzhľadom na to, že druhy, ktoré sa lovia v rámci pobrežného rybolovu, majú mimoriadnu sociálno-ekonomickú hodnotu, hoci predstavujú iba malú časť celkového výlovu, sú však veľmi dôležité pre prežitie tých rybárov, ktorí prostredníctvom nich získavajú svoj denný príjem;

51.  vyjadruje znepokojenie nad stratou tradičných rybolovných techník a zručností v dôsledku nepriaznivých predpisov, ktoré majú vplyv na pobrežné spoločenstvá;

52.  vyzýva Komisiu, aby zmenila ustanovenia o technických špecifikáciách pre rybárske siete, ako je minimálna veľkosť ôk siete, výška siete, vzdialenosť od pobrežia a hĺbka, v ktorej sa siete môžu používať, s cieľom zabezpečiť vyváženejšie využívanie populácií rýb a zachovať biodiverzitu;

53.  vyzýva Komisiu, aby zmenila ustanovenia platného nariadenia, ktoré predpisujú požadovanú vzdialenosť od pobrežia a hĺbku, v ktorej sa rybársky výstroj môže použiť, a to s cieľom zohľadniť zemepisné osobitosti pohraničných oblastí členských štátov;

54.  zdôrazňuje, že treba zmeniť nariadenie o opatreniach na ochranu rybolovných zdrojov v Stredozemnom mori, takzvané nariadenie o Stredozemí, ktoré sa prijalo v roku 2006 a ktorým sa upravujú otázky technických charakteristík rybárskeho výstroja a spôsobu jeho používania; domnieva sa, že tohto nariadenie treba zosúladiť v rámci novej SRP, a najmä s cieľom maximálneho udržateľného výnosu, majúc na pamäti, že tento región je spravovaný spoločne s krajinami mimo EÚ;

55.  zdôrazňuje potrebu účinnej koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby rybári dostali včasné a úplné informácie o vykonávaní platných právnych predpisov a akýchkoľvek zmien týchto predpisov;

56.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte politiky súdržnosti presadzovala projekty, ktorými sa prispeje k ochrane pobrežných a ostrovných zón ako súčasti tradičného, kultúrneho a historického dedičstva v rybárskej a námornej oblasti;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali európske fondy na financovanie osvedčení o udržateľnosti pascí typu almadraba s cieľom podporovať uznanie a prínos tejto metódy rybolovu;

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 167. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0438. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0291. (4) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o spoločných pravidlách, pokiaľ ide o uplatňovanie vonkajšieho rozmeru SRP vrátane rybárskych dohôd (2015/2091(INI))

P8_TA(2016)0110 A8-0052/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(2),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

–  so zreteľom na Dohodu o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti z roku 1995,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo prijatý v októbri 1995 a na pridružené nástroje a usmernenia,

–  so zreteľom na koncepciu citlivého morského ekosystému (CME), ktorá vznikla počas rokovaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) a posilnila sa po prijatí rezolúcie VZ OSN č. 61/105 z roku 2006, ako aj na skutočnosť, že CME predstavujú oblasti, ktoré môžu byť citlivé z hľadiska vplyvu rybolovných činností,

–  so zreteľom na azorské vedecké kritériá a usmernenia z roku 2009 na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a vytvorenie reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí vo vodách otvoreného oceánu a v hlbokomorských biotopoch podľa Dohovoru o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky(3),

–  so zreteľom na závery konferencie Poradnej rady pre diaľkové flotily, ktorá sa konala 16. a 17. septembra 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2015 z 20. októbra 2015 s názvom Riadi Komisia dobre dohody o partnerstve v sektore rybolovu?,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0052/2016),

A.  keďže podľa správy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2014 nazvanej Stav svetového rybolovu a akvakultúry (The State of World Fisheries and Aquaculture) sa množstvo nadmerne lovených populácií nepretržite zvyšovalo až do roku 2008, pričom v roku 2011 bol zaznamenaný mierny pokles;

B.  keďže EÚ je jedným z najdôležitejších aktérov v odvetví rybárstva na svete, pričom má silné zastúpenie vo všetkých svetových oceánoch, kde vykonáva významné činnosti, a to vďaka súhre činností jej flotily, súkromných investícií občanov EÚ, jej siete dvojstranných dohôd o rybárstve, jej najvzdialenejších regiónov a účasti vo všetkých najvýznamnejších regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva (RFMO), a keďže EÚ podporuje osvedčené postupy a dodržiavanie ľudských práv;

C.  keďže udržateľné riadenie svetových populácií rýb musí nevyhnutne zahŕňať multilateralizmus a medzinárodnú spoluprácu vrátane bilaterálnej spolupráce; keďže EÚ musí zohrávať kľúčovú úlohu v globálnej správe morí a oceánov a keďže SRP sa musí zakladať na ambicióznej vízii, ktorá je súdržná s vnútorným rozmerom stanoveným v príslušnom základnom nariadení;

D.  keďže FAO nedávno uverejnila dobrovoľné usmernenia na zabezpečenie udržateľného maloobjemového tradičného rybolovu, v ktorých sú stanovené ciele týkajúce sa tohto spôsobu rybolovu, a to najmä v rozvojových krajinách;

E.  keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších trhov pre produkty rybárstva (vrátane rýb vylovených flotilami EÚ, ako aj dovozu) a zároveň najväčším dovozcom takýchto produktov, pričom spotrebuje 11 % svetovej produkcie rýb z hľadiska objemu a dováža 24 % produktov rybárstva z hľadiska hodnoty, hoci to predstavuje len 8 % svetových úlovkov; keďže EÚ má rozsiahle spracovateľské odvetvie s výrazným sociálnym rozmerom, ktoré sa musí chrániť;

F.  keďže vonkajší rozmer novej SRP zahŕňa medzinárodné dohody a rybolov v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, keďže v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a FAO sa presadzuje určovanie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a citlivých morských ekosystémov a keďže chránené morské oblasti sú kľúčovými nástrojmi ekosystémového prístupu k riadeniu, ako uznávajú aj organizácie RFMO;

G.  keďže kvóty v rámci organizácií RFMO sa opierajú predovšetkým o minulé úlovky, v dôsledku čoho majú rozvinuté krajiny prednostný prístup k svetovým populáciám rýb, keďže kritériá prideľovania zavedené niektorými RFMO sa musia teraz použiť na to, aby sa zohľadnila rybolovná činnosť prímorských rozvojových krajín, ktoré už po dlhé generácie závisia od priľahlých rybolovných zdrojov, čo je skutočnosť, ktorú musí EÚ naďalej rešpektovať;

H.  keďže je nevyhnutné rozlišovať medzi dohodami uzatvorenými so severnými krajinami ako Nórsko, Island a Faerské ostrovy a dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva zahŕňajúcimi ostatné krajiny;

I.  keďže EÚ sa musí snažiť o súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade s článkom 201 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“;

J.  keďže v niektorých prípadoch neexistujú dostatočné údaje o stave zdrojov a celkovom výlove miestnych flotíl a flotíl tretích krajín, pokiaľ ide o populácie rýb, ktoré loví EÚ vo vodách tretích krajín alebo ktoré sú určené na trh EÚ, čím sa sťažuje hodnotenie úrovne nadbytku povoleného výlovu podľa mnohých dohôd o výlove viacerých druhov rýb (tzv. zmiešaných dohôd), ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o morskom práve; keďže by bolo žiaduce, aby sa zvýšil objem a transparentnosť týchto údajov;

K.  keďže EÚ by mala podniknúť všetky možné kroky s cieľom zabezpečiť, aby dohody o udržateľnom rybárstve uzatvorené s tretími krajinami poskytovali výhody tak pre EÚ, ako aj pre príslušné tretie krajiny vrátane ich miestneho obyvateľstva a rybárstva;

L.  keďže problém pirátstva má tiež negatívny vplyv na regióny, kde sa regulovaný rybolov uskutočňuje prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd o rybárstve;

1.  víta, že po prvýkrát sa do základného nariadenia o SRP začlenila kapitola o vonkajšom rozmere vrátane minimálnych podmienok pre dvojstranné dohody, povinnosti podporovať spoluprácu medzi organizáciami RFMO a konzistentnosť ich opatrení, výslovného odkazu na spoločné normy platné vo vodách EÚ, ako aj mimo nich, a vyhlásenia, že opatrenia musia vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súlad medzi rybárskou, environmentálnou a obchodnou politikou a rozvojovou spoluprácou;

3.  uznáva, že je dôležité zachovať a rozšíriť súlad a zlučiteľnosť s existujúcim právnym rámcom;

4.  požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi útvarmi Komisie dôležitými z hľadiska rybárstva, konkrétne GR MARE, GR DEVCO a GR TRADE;

5.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EÚ a partneri, s ktorými uzatvorila dvojstranné a iné dohody, podporovali ekologicky, sociálne a hospodársky udržateľné rybárstvo založené na transparentnosti a účasti mimovládnych subjektov, najmä odborníkov, ktorých živobytie závisí od rybolovu, a to v záujme zabezpečenia budúcnosti pobrežných komunít, morského životného prostredia, rozvoja miestneho priemyslu, zamestnanosti vytvorenej vďaka rybolovu, spracovaniu a obchodu, ako aj prínosu rybárstva pre potravinovú bezpečnosť;

6.  trvá na tom, že je dôležité presadzovať ochranu ekosystému a zachovávať populácie rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, pretože početnejšie populácie rýb sú dôležitým predpokladom na to, aby sa pobrežné rybárske spoločenstvá v tretích krajinách mohli rozvíjať v súlade s dobrovoľnými usmerneniami FAO zameranými na zabezpečenie udržateľného maloobjemového rybolovu;

7.  zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj miestnych spoločenstiev, ktorých živobytie závisí prevažne od rybolovu a činností súvisiacich s odvetvím rybolovu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia zamerané na podporu transferu technológií, odovzdávania know-how, riadenia kapacít, partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a ďalších investícií v prospech odvetvia rybolovu;

8.  pripomína, že environmentálne normy, ktoré musia platiť aj v prípade vonkajšej rybárskej politiky EÚ, zahŕňajú uplatňovanie ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva spolu s prístupom predbežnej opatrnosti, aby sa zabezpečila obnova a zachovanie populácií lovených nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny výnos, a to do roku 2015 tam, kde je to možné, a najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie;

9.  zdôrazňuje, že všetky aspekty vonkajšieho rozmeru SRP musia byť založené na spravodlivých a vzájomne výhodných vzťahoch medzi EÚ, jej členskými štátmi a ich partnermi na celom svete, či už ide o dvojstranné vzťahy (na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva) alebo mnohostranné vzťahy (v rámci organizácií RFMO), s cieľom podporiť udržateľný rozvoj miestneho odvetvia rybolovu; zdôrazňuje, že táto rovnosť sa musí odzrkadliť aj v obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami, v súlade s požiadavkou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

10.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vonkajšieho rozmeru SRP zohľadňovala najvzdialenejšie regióny vrátane dvojstranných dohôd podpísaných s tretími krajinami, tak aby sa zabezpečilo, že to prinesie výhody miestnemu odvetviu rybárstva týchto regiónov;

11.  oceňuje prácu, ktorú odviedla Poradná rada pre diaľkové flotily pri rozvíjaní svojho stanoviska k vonkajšiemu rozmeru revidovanej SRP a jej vykonávaní spoločne so zainteresovanými stranami z tretích krajín;

12.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EÚ pri svojich vonkajších činnostiach týkajúcich sa rybolovu (výlov, spracovanie a predaj) presadzovala svoje najvyššie environmentálne a sociálne normy a vykonávala prísne a účinné opatrenia na kontrolu a inšpekcie a zároveň zabezpečila transparentnosť pri všetkých svojich činnostiach tak, aby sa na trhu EÚ zaistila spravodlivá hospodárska súťaž;

13.  uznáva úlohu, ktorú zohráva vonkajší rozmer SRP pri tvorbe pracovných miest (v EÚ aj mimo nej) a dodávkach rýb na trhy EÚ (a v niektorých prípadoch na miestne trhy) a ako prostriedok, ktorým môže EÚ poskytnúť technickú, finančnú a vedeckú pomoc tretím krajinám, najmä prostredníctvom podpory zlepšení vo vedeckom výskume, kontrolných a dozorných režimov a rozvoja prístavných infraštruktúr;

14.  víta významné zlepšenia, pokiaľ ide o spôsob, akým EÚ v posledných rokoch riadi vonkajší rozmer SRP, a to tak z hľadiska dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ako aj ich vykonávania, vďaka čomu patria flotily EÚ vo všeobecnosti medzi najmodernejšie rybárske flotily, ktoré lovia vo vzdialených vodách, pričom spĺňajú vysoké sociálne a environmentálne normy; domnieva sa, že EÚ by mala takéto environmentálne a sociálne normy presadzovať v medzinárodnom kontexte prostredníctvom organizácií RFMO a svojej siete dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

15.  uznáva, že rybolovné práva flotily EÚ, ktorá prestane vykonávať určitý rybolov, sa môžu prerozdeliť medzi ostatné flotily, ktoré majú výrazne nižšie normy ochrany, riadenia a udržateľnosti, ako sú tie, ktoré presadzuje a obhajuje EÚ;

16.  domnieva sa, že poskytovanie odvetvovej podpory pre rybárstvo v krajinách, s ktorými EÚ uzatvorila dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, má zásadný význam pri napĺňaní ich rastúcich potrieb týkajúcich sa riadenia rybárstva, vedeckých výskumných kapacít, výstavby a údržby infraštruktúry, ako aj odbornej prípravy inšpektorov a členov posádok, a pri zlepšovaní ponuky a dostupnosti rýb v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti obyvateľstva v týchto partnerských krajinách, a to prostredníctvom podpory práce žien v tomto odvetví;

17.  trvá preto na lepšom prepojení medzi odvetvovou podporou poskytovanou v rámci dohôd o rybárstve a nástrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci rozvojovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o Európsky rozvojový fond (ERF), ako aj na zabezpečení úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o financovanie projektov v oblasti rybárstva a využívanie odvetvovej podpory, aby sa zaistilo správne využívanie finančných prostriedkov EÚ;

18.  opakuje, že je potrebné, aby boli k dispozícii lepšie vedecké informácie o stave zdrojov a úlovkov/rybolovnom úsilí v prípade rybolovu mimo vôd EÚ, najmä vo vodách určitých rozvojových pobrežných štátov, pričom sa na tento účel použijú finančné prostriedky dostupné v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu a ERF;

19.  konštatuje, že v nedávnej správe Dvora audítorov o dohodách o partnerstve v odvetví rybárstva sa uvádza, že hoci jedným z hlavných cieľov týchto dohôd je loviť len v rámci nadbytku povoleného výlovu, tento cieľ sa v praxi ukázal ako veľmi ťažko realizovateľný, „pretože chýbajú spoľahlivé informácie o populácii rýb a rybolovnom úsilí domácich rybárskych flotíl alebo iných zahraničných flotíl, ktorým partnerské krajiny tiež povolili prístup“; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spoľahlivých vedeckých údajov a nezávislých hodnotení ex post týkajúcich sa účinnosti dohôd o partnerstve v odvetví rybárstva;

20.  trvá na tom, že EÚ by mala prostredníctvom svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a svojej činnosti v organizáciách RFMO presadzovať, aby sa harmonizovali podmienky upravujúce prístup k africkým vodám v prípade všetkých zahraničných flotíl, pokiaľ ide o tuniaky a malé pelagické a dnové druhy rýb, s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre rybárov, ktorí svoje činnosti vykonávajú udržateľným a zodpovedným spôsobom;

21.  žiada rozšírenie nezávislých pozorovateľských programov, ktoré prispievajú k monitorovaniu rybárstva a zberu vedeckých údajov;

22.  vyjadruje presvedčenie, že udržateľné a spravodlivé využívanie populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a transzonálnych a spoločných populácií rýb, ako sa požaduje v Dohovore OSN o morskom práve a dohode OSN o populáciách rýb, možno rozvíjať len regionálnym riadením rybárstva vrátane programov pozorovania a inšpekcie (v prístave a na mori) a kontrolných systémov na regionálnej úrovni;

23.  konštatuje, že právny rámec na regionálne riadenie druhov rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, spolu s mnohými inými populáciami, existuje prostredníctvom Regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu tuniaka a iných RFMO, hoci niektoré druhy rybolovu zostávajú mimo siete RFMO, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na zabezpečení toho, že všetky príslušné druhy rybolovu bude čo najskôr riadiť určitá organizácia RFMO;

24.  vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov RFMO, lebo práve tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre niektoré iné druhy rybolovu, najmä pokiaľ ide o spoločné zdroje rýb, ktoré sa nevyskytujú na šírom mori, ešte nevzniklo účinné fórum regionálnej spolupráce a riadenia; považuje to za vážny problém, najmä v súvislosti s populáciami malých pelagických druhov v západnej Afrike vzhľadom na to, že z hľadiska potravinovej bezpečnosti majú strategický význam, ako sa konštatuje v nedávnom poradnom stanovisku Medzinárodného tribunálu pre morské právo(4);

26.  naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na zabezpečenie toho, aby sa všetky druhy rybolovu s regionálnym rozmerom riadili v rámci RFMO; osobitne naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala, aby sa Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF) stal plnohodnotnou RFMO s rozhodovacími právomocami, a nie iba regionálnym poradným orgánom FAO pre otázky rybárstva;

27.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné, aby EÚ vzhľadom na to, že jej flotily majú prístup k iným druhom rybolovu (napr. v prípade dnových rýb), presadzovala opatrenia uplatniteľné na všetkých s cieľom zabezpečiť súlad medzi priemyselnými flotilami a flotilami v rámci maloobjemového tradičného rybolovu, čo si môže vyžiadať zavedenie systému zón, ktorý umožní ochranu miestneho maloobjemového tradičného rybolovu;

28.  požaduje, aby sa vypracovali ďalšie štúdie o hlbokomorských druhoch a biotopoch, najmä tých, ktoré sú mimoriadne citlivé alebo majú zásadný význam z hľadiska dlhodobej udržateľnosti ekosystému, a aby sa zvýšila ich ochrana;

29.  nabáda Komisiu, aby s ohľadom na environmentálny a sociálny dosah, potreby v oblasti potravinovej bezpečnosti a snahu rozvojových krajín o rozvoj vlastného rybárstva presadzovala vyvážené rozdeľovanie, pokiaľ ide o prideľovanie prístupu v rámci organizácií RFMO; konštatuje, že každé prípadné prerozdelenie musí zahŕňať všetky flotily – tak vo vzdialených vodách, ako i vo vodách v rámci vnútroštátnej jurisdikcie – a musí sa zakladať na kritériách prerozdelenia vypracovaných príslušnou RFMO;

30.  víta, že súčasťou základného nariadenia sa stala požiadavka, aby pre všetky zahraničné flotily, ktoré pôsobia v krajine, ktorá má s EÚ uzavretú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, platili podobné podmienky prístupu, ktorých cieľom je podpora udržateľného rybárstva, keďže ide o dôležité opatrenie, ktorým sa zabezpečí, aby iné flotily, ktoré lovia vo vzdialených vodách, dodržiavali rovnaké normy ako EÚ a neporušovali ich; nabáda Komisiu, aby uvedenú požiadavku rázne presadzovala;

31.  žiada EÚ, aby využila svoju sieť dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a rokovania v rámci organizácií RFMO s cieľom zabezpečiť, aby naše partnerské krajiny obmedzili prístup všetkých flotíl loviacich vo vzdialených vodách na nadbytok povoleného výlovu, v súlade s požiadavkami Dohody OSN o morskom práve a SRP a v súlade s postupmi dodržiavanými v EÚ, a aby sa prednostný prístup poskytoval flotilám uplatňujúcim environmentálne a sociálne najudržateľnejšie postupy pre daný región a populácie rýb;

32.  vyjadruje znepokojenie nad možným prerušením rybolovných činností v čase medzi dvoma protokolmi, ak budú rokovania o novom protokole trvať príliš dlho; vyzýva Komisiu, aby zaručila právnu a ekonomickú istotu prevádzkovateľov tým, že zabezpečí kontinuitu rybolovných činností v čase medzi dvoma protokolmi;

33.  uznáva, že v prípade rozvojových krajín je dôležité vytvoriť širší rámec, ktorý bude zahŕňať nielen rybolov, ale aj činnosti, ktoré mu v rámci dodávateľského reťazca predchádzajú a ktoré po ňom nasledujú;

34.  nabáda EÚ, aby neuskutočňovala rokovania o dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s krajinami, v ktorých sa toleruje korupcia;

35.  uznáva, že v prípade rozvojových krajín je dôležité vytvoriť širší rámec, ktorý bude spájať otázky rybárstva s ostatnými témami súvisiacimi s rozvojom;

36.  považuje za dôležité, aby sa licencie na rybolov uznali diplomatickou cestou;

37.  uznáva dôležitú úlohu rybolovu v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o maloobjemový tradičný rybolov, a to vzhľadom na jeho prínos k potravinovej bezpečnosti, miestnemu hospodárstvu a zamestnanosti mužov aj žien, bez toho, aby tým bola dotknutá úloha, ktorú zohrávajú priemyselné rybolovné činnosti, ktoré sa uskutočňujú v rámci zodpovedného a transparentného rámca pri zabezpečení sociálno-ekonomického rozvoja pobrežných oblastí a zásobovania výrobkami z rýb;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ dodržala svoj záväzok podporovať environmentálne a sociálne udržateľný rybolov v rozvojových krajinách prostredníctvom všetkých politík EÚ, ktoré majú vplyv na rybárstvo v rozvojových krajinách (pomoc, obchod, rybolov);

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť ženy do celého hodnotového reťazca, a to od financovania až po spracovanie a/alebo odbyt výrobkov z rýb; domnieva sa, že podporou prístupu žien k týmto činnostiam by sa posilnilo ich ekonomické a sociálne postavenie, čo by zohralo dôležitú úlohu pri odstraňovaní rodových rozdielov; trvá na tom, aby sa vo vzťahoch EÚ s rozvojovými krajinami venovala väčšia pozornosť prioritám súvisiacim s rovnosťou;

40.  zdôrazňuje, že prostredníctvom odvetvovej podpory je potrebné presadzovať miestny rozvoj, a to zlepšovaním postavenia partnerských štátov v oblasti rybárstva, najmä posilnením udržateľnej akvakultúry, rozvoja a zachovania maloobjemového tradičného rybolovu, zlepšovaním vedeckých poznatkov týkajúcich sa stavu populácií rýb a podporou iniciatív súkromného sektora zo strany miestnych subjektov; žiada EÚ, aby prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podporovala dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o verejné príjmy z odvetvia rybárstva a finančné náhrady;

41.  domnieva sa, že EÚ by mala nabádať tretie krajiny, počínajúc tými, s ktorými rokuje o dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby vytvorili regulačný rámec pre spoločné podniky s EÚ a iné záujmy v odvetviach rybolovu, spracovania a predaja; zastáva názor, že uvedený rámec je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby spoločné podniky vznikali a uskutočňovali svoju činnosť v súlade s prísnymi normami udržateľnosti a transparentnosti, ktoré sa presadzujú v reformovanej SRP, čím sa tiež zabezpečí väčšia právna stabilita z hľadiska záujmov EÚ pri podpore rozvoja udržateľného rybárstva v tretích krajinách;

42.  trvá na tom, aby sa transparentnosť, zodpovednosť a účasť zainteresovaných strán považovali za kľúčové prvky vzťahov EÚ s tretími krajinami v oblasti rybárstva;

43.  zdôrazňuje, že na európske investície do rybárstva v tretích krajinách v rámci spoločných podnikov sa musí vzťahovať SRP; zdôrazňuje, že EÚ by mala prostredníctvom svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podporovať dialóg s partnerskými krajinami o vytvorení regulačného rámca s cieľom zabezpečiť, aby spoločné podniky v odvetviach rybolovu, spracovania a uvádzania na trh vytvorené spolu s partnermi z EÚ alebo iných krajín fungovali transparentne, nekonkurovali miestnemu sektoru drobného rybolovu a prispievali k plneniu cieľov rozvoja danej krajiny;

44.  berie na vedomie správu Dvora audítorov, v ktorej sa zdôrazňuje, že nedostatočné využívanie kvót tonáže prijatých v niektorých nedávnych protokoloch vedie k vysokým nákladom; vyzýva preto Komisiu, aby sa v tejto oblasti v čo najväčšej možnej miere predišlo nepotrebným výdavkom z hľadiska rozpočtu EÚ;

45.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu než v rámci súčasného postupu súhlasu, a trvá na tom, že musí byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania, pokiaľ ide o uzatváranie alebo obnovovanie dohôd o partnerstve v odvetví rybárstva, aby sa zvýšila transparentnosť a demokratická zodpovednosť protokolov;

46.  uznáva dôležitosť vonkajšieho rozmeru SRP pri tvorbe pracovných miest v EÚ aj v jej partnerských krajinách, a to aj prostredníctvom zamestnávania miestnych pracovníkov na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva; nabáda plavidlá EÚ, aby tam, kde je to možné, vykladali svoje úlovky v partnerských krajinách na prvotné spracovanie; požaduje zahrnutie nástrojov na ochranu pracovníkov a zaručenie dôstojných pracovných podmienok do európskych nariadení o otázkach týkajúcich sa rybárstva (najmä pokiaľ ide o dohovor č. 188 Medzinárodnej organizácie práce) a dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to s cieľom zaručiť rovnaké pracovné podmienky, mzdy, rovnakú ochranu práv pracovníkov a úroveň odbornej prípravy pre občanov EÚ a občanov iných krajín;

47.  s potešením víta ustanovenia o transparentnosti zahrnuté v najnovšom protokole s Mauritániou, podľa ktorých sa táto krajina zaväzuje uverejniť všetky dohody so štátmi alebo súkromnými subjektmi, ktorými sa zahraničným plavidlám poskytuje prístup do jej výhradnej hospodárskej zóny (VHZ), a naliehavo vyzýva, aby boli takéto ustanovenia o transparentnosti súčasťou všetkých dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

48.  s potešením tiež víta skutočnosť, že protokol s Mauritániou zaručuje flotile EÚ prednostný prístup k rybolovným nadbytkom v tejto krajine, a nabáda Komisiu, aby tento príklad nasledovala pri rokovaniach o protokoloch s inými tretími krajinami, pričom treba zohľadniť prísne požiadavky udržateľnosti, ktoré musí flotila EÚ spĺňať;

49.  dôrazne nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že do ďalších budúcich protokolov budú zahrnuté podobné ustanovenia o transparentnosti, v dôsledku čoho sa výrazne zlepší transparentnosť, pokiaľ ide o celkové rybolovné úsilie a podmienky prístupu; požaduje informácie o úhrnných úlovkoch plavidiel všetkých flotíl, ktoré majú povolenie loviť v mauritánskych vodách, a uverejnenie súvisiacich podmienok prístupu;

50.  vyzýva Komisiu, aby v rámci tých medzinárodných orgánov, ktorých je členom, podnecovala ďalšie tretie krajiny, aby takisto uverejňovali podmienky dohôd, ktoré podpísali s inými štátmi alebo súkromnými subjektmi, a to aj pokiaľ ide o totožnosť plavidiel oprávnených vykonávať rybolov a ich činnosti a úlovky; nabáda zároveň tretie krajiny, aby rešpektovali rezolúcie RFMO, ktoré podporujú transparentnosť dohôd o rybárstve;

51.  nabáda ostatné tretie krajiny, aby zvážili odporúčania, uznesenia a rozhodnutia RFMO zamerané na zvýšenie transparentnosti dohôd o rybárstve v rámci dotknutých výhradných hospodárskych zón;

52.  vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala čo najskôr zlepšiť transparentnosť tým, že zriadi databázu všetkých súkromných dohôd uzatvorených medzi vlastníkmi lodí z EÚ alebo v ich mene a miestnymi alebo regionálnymi subjektmi alebo orgánmi alebo tretími krajinami, ktorých súčasťou je prístup k rybolovným oblastiam tretích krajín, vrátane podmienok prístupu, prípustnej kapacity flotila, totožnosti plavidiel a z toho vyplývajúcich rybolovných činností, pričom táto databáza by mala mať verejnú doménu, s výnimkou tých častí, ktoré obsahujú citlivé obchodné informácie;

53.  poznamenáva, že vlastníci lodí podpisujú s vládami tretích krajín súkromné dohody, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti SRP; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nie je o takýchto dohodách systematicky informovaná; vyjadruje obavy, že by to za určitých okolností mohlo viesť k nekalej súťaži vo vzťahu k miestnym rybárskym spoločenstvám z rozvojových krajín, ako aj vo vzťahu k vlastníkom lodí z EÚ, ktorí pôsobia na základe dvojstranných dohôd;

54.  domnieva sa, že plavidlá loviace podľa ustanovení dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktoré si neplnia svoje povinnosti, napr. povinnosť poskytovať svojmu členskému štátu údaje požadované na základe ich oprávnenia na rybolov, by mali podliehať sankciám ustanoveným v nariadení o systéme kontroly a v nariadení o NNN rybolove, a to prípadne vrátane zamietnutia oprávnenia na rybolov;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v predchádzajúcich odhadoch veľkosti „vonkajšej flotily“ sa použili odlišné vymedzenia typov plavidiel, ktoré sa majú zahrnúť, čoho dôsledkom je, že súčasné odhady nemožno porovnať, a preto sa uskutočnenie analýzy veľkosti flotily a vývoja v priebehu času stáva nemožným, čo vážne obmedzuje transparentnosť; nabáda Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu vonkajšia flotila, ktorý zahŕňa všetky plavidlá pôsobiace mimo vôd EÚ, pričom treba náležitú pozornosť venovať príslušným osobitostiam dohôd uzavretých so severnými krajinami, s cieľom umožniť historické porovnanie;

56.  poznamenáva, že napriek úlohe, ktorú zohráva Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), spôsobujú rozdielne pravidlá uplatňované v prípade flotíl EÚ a flotíl tretích krajín, ktoré pôsobia v tej istej oblasti rybolovu, značné problémy pre rybárov z EÚ; považuje za nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie v oblasti Stredozemia prostredníctvom užšej spolupráce s miestnymi orgánmi, regionálnymi organizáciami, vedeckými inštitúciami, monitorovacími strediskami a rybárskymi skupinami pôsobiacimi v rámci jednotlivých krajín; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať úlohu pri riešení konfliktov medzi plavidlami v Stredozemnom mori, a žiada Komisiu, aby zvážila podporu a pomoc rybárom, ktorí sú často zapojení do konfliktov s plavidlami tretích krajín, a nadviazala užšiu spoluprácu s krajinami na južnom pobreží Stredozemného mora;

57.  víta nedávne uverejnenie mien plavidiel plaviacich sa pod vlajkou EÚ, ktorým bolo udelené oprávnenie na rybolov mimo vôd EÚ, a trvá na tom, aby Komisia automaticky uverejňovala takéto informácie vrátane údajov o ich činnostiach a úlovkoch;

58.  konštatuje, že transparentnosť je predpokladom na konzultácie so zainteresovanými stranami z oblasti rybárstva, najmä s odborníkmi, ktorých živobytie závisí od rybolovu, a na ich informovanú účasť; domnieva sa, že takéto konzultácie a účasť by sa mali podporovať v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to aj pokiaľ ide o rokovania o dohodách a protokoloch a ich vykonávanie, prideľovanie a využívanie odvetvovej podpory, prácu vykonávanú v rámci RFMO a realizáciu projektov rozvojovej spolupráce;

59.  poznamenáva, že základné nariadenie obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa od plavidiel, ktoré opustia register EÚ a následne sa do neho vrátia, požaduje, aby pred svojím návratom poskytli informácie o svojich činnostiach; domnieva sa, že táto požiadavka by sa ešte mala sprísniť tým, že sa bude požadovať predloženie úplnej histórie registrácií plavidla Komisii, ktorá sa uvedie v databáze registra flotily EÚ pred udelením súhlasu so zaradením do registra;

60.  uznáva prácu, ktorú vykonala EÚ v boji proti NNN rybolovu, ktorý ohrozuje populácie rýb a vytvára nekalú hospodársku súťaž vo vzťahu k legitímnym rybárom; uznáva prínos nariadenia o NNN rybolove k podpore udržateľného rybárstva vo svete; domnieva sa, že EÚ má vďaka svojej kľúčovej úlohe popredného svetového trhu s rybami schopnosť zabezpečiť si podporu od iných štátov vrátane tých, s ktorými uzatvorila dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a od medzinárodných aktérov a zaručiť tak spoločný prístup a účinný globálny režim boja proti NNN rybolovu;

61.  podporuje vytvorenie jednotného medzinárodného systému na registráciu všetkých plavidiel plaviacich sa v medzinárodných vodách;

62.  trvá na tom, že nariadenie o NNN rybolove sa musí uplatňovať dôkladne, objektívne, transparentne, nediskriminačne a jednotne, aby sa podporili rovnaké podmienky pre flotily a krajiny, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby postupovali v súlade s tým; ďalej sa domnieva, že ak má byť toto nariadenie úspešné, nesmie podliehať krátkodobým potrebám obchodnej politiky EÚ ani sa používať v rámci záujmov EÚ v oblasti rybárstva ako nástroj nespravodlivej hospodárskej súťaže;

63.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zahrnutia ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok do nariadenia o NNN rybolove;

64.  zdôrazňuje, že prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by sa mala takisto zabezpečiť úplná vysledovateľnosť produktov morského rybolovu;

65.  domnieva sa že v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách, o ktorých rokuje EÚ, by sa mali presadzovať environmentálne udržateľné a sociálne spravodlivé podmienky pri výrobe produktov rybárstva v príslušných tretích krajinách, a to využitím vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych obmedzení pri prístupe na trh EÚ tak, aby sa tým nenarušil pokrok dosahovaný v boji proti NNN rybolovu prostredníctvom tohto nariadenia; domnieva sa tiež, že splnenie týchto podmienok by sa malo požadovať vždy, keď sa na európsky trh uvádzajú ryby alebo vedľajšie produkty rybolovu, a že vstup na európsky trh by sa mal zakázať v prípade rýb alebo vedľajších produktov rybolovu, pri ktorých nie je dodržanie týchto podmienok alebo požiadaviek na ochranu spotrebiteľa zaručené;

66.  domnieva sa, že hospodárske, sociálne a environmentálne podmienky prevládajúce pri love a spracovaní rýb by mali byť pre spotrebiteľov zrozumiteľné;

67.  navrhuje, aby ustanovenia dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd obsahovali výslovný odkaz na nariadenie o NNN rybolove vrátane noriem, ktoré sa v ňom nachádzajú; odporúča Komisii, aby navrhla prerušenie obchodných vzťahov s treťou krajinou, ktorá bola určená v zmysle článku 31 nariadenia o NNN rybolove;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do nariadenia o NNN rybolove zahrnula systém podobný obchodnému kontrolnému a expertnému systému (Traces) s cieľom umožniť overovanie a porovnávanie údajov týkajúcich sa osvedčení o úlovkoch a plavidiel alebo aby stanovila minimálny percentuálny podiel na overovanie dovozu spracovaných výrobkov;

69.  považuje za dôležité vydať podrobné usmernenia pre krajiny, ktorým boli vydané žlté alebo červené karty, a monitorovať úsilie, ktoré v tejto oblasti vynakladajú;

70.  víta začlenenie rybárskych lodí ako zraniteľných lodí v kontexte operácie Atalanta a žiada stálu podporu a ochranu pre flotilu EÚ;

71.  domnieva sa, že rokovania OSN o novom systéme medzinárodnej správy oceánov v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie musia mať za cieľ dosiahnuť režim, ktorý umožňuje skúmanie a spravodlivé, udržateľné a obozretné využívanie zdrojov nachádzajúcich sa v medzinárodných oceánskych vodách, a to vrátane pokračujúcej práce na určovaní ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí s cieľom dosiahnuť súdržnú sieť chránených morských oblastí;

72.  pripomína, že Komisia je ako strážkyňa zmlúv povinná zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje povinnosti náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o vonkajšie činnosti svojich štátnych príslušníkov a plavidiel, a žiada, aby EÚ zohľadnila nedávne poradné stanovisko Medzinárodného tribunálu pre morské právo, podľa ktorého sa EÚ v rámci dvojstranných dohôd považuje za vlajkový štát;

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22. (2) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 175. (4) Poradné stanovisko, ktoré vypracoval Medzinárodný tribunál pre morské právo 2. apríla 2015 na žiadosť predloženú Subregionálnou komisiou pre rybárstvo (SRCF): https://www.itlos.org/fileadmin/itlos/documents/cases/case_no.21/advisory_opinion/C21_AdvOp_02.04.pdf