Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 14. marca 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zodpovedné vlastníctvo a starostlivosť o koňovité
 Ortuť ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
  Príloha
 Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
 Kontrola získavania a vlastnenia zbraní ***I
  Uznesenie
  Zjednotený text
  Príloha
 Vozidlá po dobe životnosti, použité batérie a akumulátory a odpad z elektrických a elektronických zariadení ***I
 Odpad ***I
 Skládky odpadov ***I
 Obaly a odpady z obalov ***I
 Rovnosť medzi ženami a mužmi v EÚ v rokoch 2014/2015
 Rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu
 Finančné prostriedky EÚ pre rodovú rovnosť
 Vplyv veľkých dát na základné práva
 Minimálne normy na ochranu chovných králikov

Zodpovedné vlastníctvo a starostlivosť o koňovité
PDF 307k   DOC 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o zodpovednom vlastníctve a starostlivosti o koňovité (2016/2078(INI) )
P8_TA(2017)0065 A8-0014/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 39, 42 a 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”) o fungovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky,

–   so zreteľom na článok 114 ZFEÚ o vytvorení a fungovaní jednotného trhu,

–   so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–   so zreteľom na článok 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ o opatreniach v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia,

–   so zreteľom na článok 13 ZFEÚ, v ktorom je stanovené, že pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“)(1) ,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97(2) ,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania(3) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(4) ,

–   so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/262 zo 17. februára 2015, ktorým sa v zmysle smerníc Rady 90/427/EHS a 2009/156/ES stanovujú pravidlá týkajúce sa metód identifikácie zvierat čeľade koňovitých (nariadenie o pasoch pre kone)(5) ,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(6) ,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008(7) ,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 23. apríla 2015 vo veci C-424/13, Zuchtvieh-Export GmbH/Stadt Kempten,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020 ),

–   so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 1169/2011(8) , pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mäsa,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352 ),

–   so zreteľom na závery, ku ktorým Komisia dospela v štúdii EDUCAWEL(9) ,

–   so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality;

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0014/2017 ),

A.   keďže odvetvie chovu koňovitých v EÚ má ročný obrat vyše 100 mld. EUR(10) , pričom len v roku 2013 malo dodatočný celkový obrat zo stávkovania v objeme 27,3 mld. EUR, z čoho 1,1 mld. EUR pripadlo vládam členských štátov(11) ;

B.   keďže len samotné odvetvie jazdeckých športov vytvára približne 900 000 pracovných miest, pričom na päť až sedem koňovitých pripadá jeden plný pracovný úväzok a tie pracovné miesta, ktoré sa nedajú presunúť, sa nachádzajú vo vidieckych oblastiach, kde momentálne vládne slabšia hospodárska situácia;

C.   keďže odvetvie chovu koňovitých zodpovedá cieľom politiky rozvoja vidieka EÚ, ktorá sa zakladá na poľnohospodárskej životaschopnosti, udržateľnom riadení prírodných zdrojov a podpore sociálneho začleňovania vo vidieckych komunitách; keďže koňovité sa v poľnohospodárstve stále intenzívne využívajú a objavujú sa aj nové spôsoby ich využitia, napríklad na produkciu oslieho mlieka, ako aj nové príležitosti a prínosy pre výrobcov a spotrebiteľov z hľadiska ďalšieho rozvoja týchto produktov;

D.   keďže odvetvie chovu koňovitých sa aktívne podieľa na plnení cieľa stratégie Európa 2020, ktorý spočíva v dosiahnutí udržateľného rastu na základe ekologickejšieho hospodárstva a inkluzívnejšieho rastu, a keďže toto odvetvie je dôležité vzhľadom na jeho zásadný prínos k environmentálnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju vo vidieckych oblastiach;

E.   keďže Európska únia je v celosvetovom meradle najväčším trhom pre odvetvie jazdeckých športov(12) ;

F.   keďže koňovité v EÚ, ktorých počet sa odhaduje na 7 miliónov, plnia vzhľadom na ich odveký vzťah s ľudstvom rôznorodé úlohy – od súťažných zvierat a zvierat chovaných na rekreačné účely až po pracovné zvieratá v doprave, cestovnom ruchu, pri behaviorálnych, rehabilitačných a výchovných terapiách, športe, vo vzdelávaní, v lesohospodárstve a poľnohospodárstve, na produkciu mlieka a mäsa, výskum, ako aj divé a polodivé zvieratá; keďže koňovité tiež pomáhajú pri udržiavaní biodiverzity a udržateľnosti vidieckeho prostredia a počas svojho života môžu plniť viaceré z týchto úloh;

G.   keďže zodpovedné vlastníctvo a starostlivosť o koňovité sa odvíjajú od náležitej pozornosti venovanej zdraviu a dobrým životným podmienkam zvierat, a preto problematika dobrých životných podmienok zvierat musí byť jadrom všetkých činností súvisiacich s koňovitými; keďže regulačné prostredie Únie sa v jednotlivých členských štátoch líši a keďže existujúce právne predpisy sa v EÚ vykonávajú rôznym spôsobom, čo vedie k narušeniu hospodárskej súťaže a zhoršeniu životných podmienok zvierat;

H.   keďže v pomere k svojmu celkovému počtu sú koňovité najprepravovanejšie zvieratá v Európe(13) a keďže čas prepravy zvierat je dôvodom na vážne znepokojenie občanov EÚ, ktorí ho chcú skrátiť, pretože koňovité sa v EÚ a z EÚ často prepravujú v nevhodných vozidlách a pred dosiahnutím konečného cieľa musia prekonať veľké vzdialenosti v rámci cestnej, lodnej alebo leteckej prepravy;

I.   keďže údaje o presune koňovitých na obchodné účely sa zaznamenávajú prostredníctvom obchodného kontrolného a expertného systému (ďalej len „TRACES”), ale uverejňujú sa len raz ročne, a to s dvojročným odstupom;

J.   keďže pohotovo prístupné údaje by príslušným orgánom a ďalším organizáciám mohli pomôcť lepšie monitorovať účinky na zdravie zvierat a prešetriť následné náznaky slabej biologickej bezpečnosti;

K.   keďže k dispozícii nie sú dostatočné údaje, ktoré by umožnili priamo vyčísliť, koľko koňovitých sa využíva na prácu v malých a polosamozásobiteľských poľnohospodárskych podnikoch, z ktorých sa mnohé nachádzajú v novších členských štátoch, a v cestovnom ruchu;

L.   keďže Svetová organizácia pre zdravie zvierat (ďalej len „OIE”) prijala v máji 2016 usmernenia ku koňovitým využívaným na prácu(14) , pokiaľ ide o dodržiavanie piatich základných slobôd zvierat, t. j. oslobodenia od hladu, smädu a podvýživy, strachu a úzkosti, fyzického nepohodlia a tepelného stresu, bolesti, ako aj slobody prejaviť (zvyčajne) prirodzené správanie;

M.   keďže vďaka koňovitým sa v odvetví poľnohospodárstva, jazdeckých činností a cestovného ruchu vytvárajú cenné pracovné príležitosti, ktoré nemožno presunúť, a generuje príjem pre miestnych aktérov a vidiecke oblasti, avšak dobré podmienky niektorých koňovitých sú ohrozené a turisti sú často nedostatočne informovaní nato, aby dokázali rozpoznať takéto problémy a napraviť ich(15) ;

N.   keďže prostredníctvom značiek osvedčujúcich dobré životné podmienky, vydávaných odvetvím, by sa mohlo pomôcť zabezpečiť, že činnosti sa vykonávajú riadnym spôsobom a že verejnosť má potrebné informácie;

O.   keďže neobmedzený, nerozvážny a nezodpovedný chov koňovitých môže viesť k tomu, že zvieratá stratia hospodársku hodnotu a sú často ponechané v zlých podmienkach, najmä v čase hospodárskeho útlmu; keďže Európsky parlament a Rada nedávno prijali právne predpisy zamerané na harmonizáciu pravidiel pre zootechnické a genealogické podmienky na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat vrátane koňovitých, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť a organizovanosť európskeho odvetvia šľachtiteľstva a plemenitby a zlepšiť dostupné informácie o čistokrvnej plemenitbe a čistokrvných plemenných zvieratách, najmä koňovitých;

P.   keďže od roku 2008 v členských štátoch v západnej časti EÚ rastú prípady opustených koňovitých, pričom ide najmä o jedince, ktoré sa stali nákladným luxusom a namiesto zdroja príjmu predstavujú veľkú finančnú záťaž; keďže Komisia ani členské štáty neposkytli primeranú a uspokojivú odpoveď na tento problém;

Q.   keďže s takýmto správaním sa vo väčšine prípadov možno stretnúť u súkromných vlastníkov, pričom nie je charakteristické pre väčšinu profesionálneho odvetvia chovu koní v Európe;

R.   keďže koňovité sú spoločenské zvieratá s kognitívnymi schopnosťami a silnými afektívnymi väzbami a keďže sa využívajú v rámci celej škály terapií a výchovných, školiacich a rehabilitačných programov, napríklad pri poruchách autistického spektra, mozgovej obrne, mozgovocievnej príhode, poruchách učenia alebo jazykových poruchách a ťažkostiach, resocializácii páchateľov, psychoterapii, posttraumatickej stresovej poruche a liečbe závislosti;

S.   keďže majitelia, ktorí sa už nedokážu dostatočne starať o svoje koňovité zvieratá (sčasti pre vysoké veterinárne náklady), stoja pred ťažkými rozhodnutiami a keďže v niektorých členských štátoch majitelia, ktorí už nedokážu niesť náklady na veterinárnu starostlivosť a zabezpečenie dobrých životných podmienok svojich zvierat, príliš často ako prvú možnosť volia eutanáziu, ktorá je nákladná; keďže v iných členských štátoch možno koňovité utratiť, iba ak je to z veterinárneho hľadiska výslovne a bezprostredne nutné, bez ohľadu na dlhodobé životné podmienky daného zvieraťa;

T.   keďže koňovité sa v mnohých krajinách mimo Únie nepovažujú za zvieratá určené na produkciu potravín a keďže mäso koňovitých sa z týchto krajín bežne dováža na účel predaja a umiestenia na trhu EÚ; keďže táto situácia vyvoláva otázky z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat a narušenia hospodárskej súťaže, pretože EÚ zatiaľ nedovoľuje, aby do ľudského potravinového reťazca vstúpilo mäso z európskych koní, ktoré pôvodne neboli určené na produkciu mäsa a na zabitie, zatiaľ čo v prípade mäsa dovážaného z tretích krajín je povolená väčšia flexibilnosť;

1.   uznáva značný hospodársky, environmentálny a sociálny prínos koňovitých v celej EÚ a základné kultúrne a výchovné hodnoty, ktoré z toho priamo vyplývajú, ako je úcta k zvieratám a životnému prostrediu;

2.   poukazuje na to, že poľnohospodári, ktorí sa usilujú diverzifikovať svoje činnosti a rozšíriť svoju príjmovú základňu, čoraz viac využívajú koňovité v poľnohospodárskych podnikoch na výchovno-vzdelávacie, športové, terapeutické a rekreačné účely, a zdôrazňuje, že prítomnosť koňovitých napomáha multifunkčnosti poľnohospodárskeho podniku, čo vedie k oživeniu zamestnanosti vo vidieckych oblastiach a prispieva k rozvoju mestsko-vidieckych vzťahov, miestnej udržateľnosti a súdržnosti;

3.   žiada, aby sa na úrovni EÚ dostalo väčšieho uznania odvetviu chovu koňovitých a jeho prínosom pre vidiecke hospodárstvo, keďže výrazne prispieva k všeobecným a strategickým cieľom EÚ, a aby sa vo väčšej miere zohľadnilo v rámci rôznych zložiek SPP vrátane priamej pomoci z prvého alebo druhého piliera;

4.   poznamenáva, že dobré zdravie a životné podmienky koňovitých stimulujú hospodársku produktivitu fariem aj podnikov a sú celkovo prínosom pre vidiecku ekonomiku, pričom sú tiež odpoveďou na rastúce požiadavky občanov EÚ týkajúce sa zlepšenia noriem v oblasti zdravia a životných podmienok zvierat;

5.   vyzýva Komisiu, aby koňovitým priznala štatút pracovných zvierat, keďže sú dôležitým nástrojom v rámci poľnohospodárskych činností vo vidieckych oblastiach Európy, najmä v horských a ťažko dostupných oblastiach;

6.   zdôrazňuje, že majitelia koňovitých by mali mať aspoň minimálne znalosti z chovu koňovitých a že z vlastníctva im vyplýva osobná zodpovednosť za úroveň zdravia a životných podmienok zvierat, o ktoré sa starajú;

7.   zdôrazňuje, že významným nástrojom na napĺňanie týchto potrieb by mala byť výmena poznatkov medzi chovateľmi koňovitých, ale aj medzi členskými štátmi, a konštatuje, že s nástupom nových vedeckých poznatkov, vývojom v legislatívnej oblasti a novými učebnými metódami odborníci pôsobiaci v odvetví koňovitých zlepšili svoje pracovné metódy tak, aby skvalitnili životné podmienky týchto zvierat;

8.   konštatuje, že väčšina majiteľov a cvičiteľov koňovitých sa správa zodpovedne; zdôrazňuje, že výraznejšia propagácia dobrých životných podmienok zvierat má najlepšie šance uspieť v rámci hospodársky životaschopných výrobných systémov;

9.   konštatuje, že odborníci musia zostať hospodársky životaschopní a zároveň účinne reagovať na nové výzvy, ako sú obmedzené prírodné zdroje, účinky zmeny klímy a výskyt a šírenie nových chorôb;

10.   nabáda členské štáty, aby vytvorili prostredie, v ktorom poľnohospodárske podniky dokážu prežiť;

11.   so zreteľom na 10 zásad OIE zdôrazňuje význam, ktorý budú mať pripravované referenčné centrá pre dobré životné podmienky zvierat z hľadiska vyššej miery plného dodržiavania právnych predpisov a ich dôsledného presadzovania, ako aj šírenia informácií a najlepších postupov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

12.   vyzýva Komisiu, aby poverila Eurostat vypracovaním štúdie, v ktorej sa bude analyzovať hospodársky a spoločenský dosah všetkých stránok odvetvia chovu koňovitých, a aby pravidelne poskytovala štatistické údaje o využívaní služieb, preprave a zabíjaní koňovitých;

13.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami a organizáciami z odvetvia chovu koňovitých vypracovala európske usmernenia pre osvedčené postupy v odvetví chovu koňovitých pre rôznych používateľov a špecialistov, založené na existujúcich príručkách, pričom by sa popri terminálnej starostlivosti mala sústrediť aj na dobré životné podmienky jednotlivých druhov a behaviorálnu starostlivosť;

14.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké uplatňovanie usmernení EÚ a uvoľnila zdroje na preklad takéhoto dokumentu;

15.   vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov a vzdelávacích programov rôznych členských štátov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a zhromažďovala ich a aby podporovala vypracúvanie a šírenie informácií o tom, ako napĺňať potreby koňovitých bez ohľadu na ich postavenie, pričom by mala vychádzať z tzv. piatich slobôd a pokryť celý životný cyklus koňovitých;

16.   vyzýva Komisiu, aby pri vytyčovaní európskych usmernení pre osvedčené postupy v odvetví chovu koňovitých zohľadnila multifunkčnú úlohu koňovitých tým, že do usmernení zaradí aj pokyny týkajúce sa zodpovednej plemenitby, zdravia zvierat a výhod sterilizácie koňovitých, práce v cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a lesníctve, vhodných spôsobov prepravy jednotlivých druhov a ich zabíjania a ochrany pred podvodnými praktikami vrátane dopingu, a odporúča, aby sa tieto pokyny v spolupráci s reprezentatívnymi profesijnými poľnohospodárskymi organizáciami, uznanými EÚ, distribuovali chovateľom, organizáciám, poľnohospodárskym podnikom, koniarňam, útulkom, prepravcom a bitúnkom a aby boli prístupné vo viacerých formátoch a jazykoch;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali činnosť Európskej siete chovateľov koní a Európskeho združenia štátnych konských chovov, ktoré sa významne podieľajú na rozvoji európskeho odvetvia chovu koní, keďže slúžia ako platforma na výmenu najlepších postupov a udržiavajú tradície, zručnosti, staré konské plemená a vplyv odvetvia;

18.   naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila svoje vzdelávacie zdroje v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v poľnohospodárskych podnikoch a zamerala ich na špecialistov, ktorí sú v priamom kontakte s koňovitými, ako sú veterinárni lekári, chovatelia a majitelia koní, ako aj na širší okruh používateľov, s cieľom pokryť dobré životné podmienky a plemenitbu koňovitých, pričom treba klásť dôraz na význam odbornej prípravy a informácií, prostredníctvom poľnohospodárskeho poradenského systému;

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tiež využívali schémy na prenos vedomostí s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a obchodné modely, šíriť osvetu o rôznych otázkach a podporovať inovácie a nové myšlienky; poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sú už schémy na prenos vedomostí zavedené;

20.   vyzýva Komisiu, aby sa opätovne zaviazala vypracovať Európsku chartu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu, ktorá ako zdroj jasných informácií pomôže turistom a zainteresovaným stranám zohľadniť otázku dobrých životných podmienok zvierat, keď budú zvažovať možnosť využiť služby koňovitých určených na prácu; zdôrazňuje, že táto charta by mala vychádzať z existujúcich kvalitných chárt, ktoré vypracovali uznané, reprezentatívne a profesijné poľnohospodárske organizácie, a konštatuje, že zatiaľ čo v niektorých členských štátoch platia prísne usmernenia pre pracovné podmienky a pracovný čas, v iných členských štátoch takáto ochrana chýba;

21.   vyzýva Komisiu, aby členským štátom vydala pokyny k modelom cestovného ruchu, ktoré rešpektujú dobré životné podmienky koňovitých určených na prácu;

22.   naliehavo žiada členské štáty, aby stanovili dobrovoľné pracovné usmernenia vrátane denného pracovného času a času odpočinku s cieľom chrániť koňovité určené na prácu pred prepracovaním a hospodárskym vykorisťovaním;

23.   vyzýva Komisiu, aby údaje z databázy TRACES zverejňovala oveľa rýchlejšie ako doteraz;

24.   zdôrazňuje, že existujúce právne predpisy EÚ v oblasti ochrany zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností majú za cieľ chrániť zvieratá pred zranením a utrpením a zabezpečiť ich prepravu za náležitých podmienok a v primeranom časovom horizonte, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že orgány mnohých členských štátov nedostatočne presadzujú právne predpisy EÚ o dobrých podmienkach zvierat pri preprave;

25.   vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch zabezpečila riadne uplatňovanie a účinné a jednotné presadzovanie platných právnych predpisov EÚ v oblasti prepravy zvierat a právne záväzné podávanie správ;

26.   vyzýva členské štáty, ktoré vyvážajú koňovité, aby našli spôsoby, ako podporovať zabíjanie na vlastnom území, a tak v čo najväčšej možnej miere predchádzať preprave živých jedincov, a vyzýva Komisiu, aby zriadila mechanizmus na účinné monitorovanie dodržiavania legislatívnych a regulačných ustanovení v rámci budúceho aj platného právneho rámca;

27.   požaduje, aby Komisia na základe zistení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a príručiek pre prepravu koňovitých, ktoré vypracovali odborníci z odvetvia, navrhla skrátený maximálny čas prepravy pre všetky prípady presunov koní určených na zabitie, so zreteľom na špecifické charakteristiky odvetvia chovu koňovitých v jednotlivých krajinách;

28.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sformulovali pokyny na zabezpečenie dobrých podmienok koňovitých počas zabíjania a v tejto súvislosti uľahčili a posilnili vedecký výskum, resp. uplatňovali existujúci výskum, s cieľom vyvinúť humánne spôsoby zabíjania, ktoré budú lepšie prispôsobené koňovitým, a aby tieto pokyny distribuovali príslušným orgánom členských štátov;

29.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa plne a náležite zaviazali vykonávať na svojom území inšpekcie a pravidelné audity bitúnkov, ktoré majú povolenie na zabíjanie koňovitých, s cieľom uistiť sa, že tieto bitúnky dokážu zabezpečiť špecifické podmienky pre koňovité, najmä pokiaľ ide o zariadenie a kvalifikáciu personálu;

30.   vyzýva Komisia, aby sa zaviazala vypracovať overené ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat, ktoré by mali slúžiť na posudzovanie dobrých životných podmienok koňovitých, identifikovanie existujúcich problémov a motivovanie k zlepšeniam a zároveň zabezpečovať praktické vykonávanie a prínos pre odvetvie, a domnieva sa, že je dôležité zapojiť zainteresované strany, ktoré zaviedli podobné nástroje v rámci EÚ, a úzko spolupracovať so zástupcami profesijných organizácií z odvetvia chovu koňovitých na vypracúvaní ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat;

31.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby nabádali majiteľov koní na vytváranie združení;

32.   zdôrazňuje význam humánneho zaobchádzania s koňovitými a zabezpečenia ich dobrých životných podmienok, ako aj zásadu, aby sa nikdy a nikde netolerovalo akékoľvek kruté a surové zaobchádzanie zo strany majiteľov, cvičiteľov, koniarov alebo iných osôb;

33.   vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie právne predpisy týkajúce sa zlého zaobchádzania so zvieratami a ich opúšťania vrátane mimoriadnych opatrení na boj proti opúšťaniu a aby dôkladne a náležite prešetrili správy o neľudských praktikách a porušovaní dobrých životných podmienok koňovitých;

34.   konštatuje, že medzi jednotlivými druhmi čeľade koňovitých existujú rozdiely, od ktorých sa odvíjajú rôzne potreby v oblasti dobrých životných podmienok vrátane potrieb týkajúcich sa terminálnej starostlivosti a požiadaviek na zabíjanie;

35.   vyzýva Komisia, aby s cieľom zabezpečiť, že budú zachované normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, uskutočnila štúdiu, zdokumentovala tieto rozdiely a vydala usmernenia k jednotlivým druhom čeľade koňovitých;

36.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v odvetví koňovitých podporovali výskum a rozvoj systémov chovu prispôsobených jednotlivým druhom, so zreteľom na prirodzené správanie koňovitých ako stádovitých zvierat so sklonom k úteku;

37.   vyzýva Komisiu, aby si ako prioritu stanovila pilotný projekt, ktorým sa preskúma využívanie nových a existujúcich mechanizmov financovania na odmeňovanie dobrých výsledkov v oblasti životných podmienok koňovitých určených na prácu, a to aj v malých a polosamozásobiteľských poľnohospodárskych podnikoch;

38.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262 (nariadenie o pasoch pre kone) v plnom rozsahu;

39.   konštatuje, že cena veterinárnych liekov, náklady na odstraňovanie uhynutých tiel a na eutanáziu (ak je povolená) môžu samy osebe predstavovať prekážku pre ukončenie života koňovitých, čo vedie k predlžovaniu utrpenia;

40.   vyzýva členské štáty, aby prešetrili správy o neľudských postupoch počas eutanázie a porušení dobrých podmienok, napríklad v súvislosti s nesprávnym podávaním liekov, a aby o prípadoch porušenia informovali Komisiu;

41.   berie na vedomie rast produkcie oslieho a konského mlieka a vyzýva Komisiu, aby vydala pokyny pre poľnohospodársku produkciu oslieho a konského mlieka;

42.   vyzýva členské štáty, aby sa v spolupráci s profesijnými, reprezentatívnymi a uznanými poľnohospodárskymi organizáciami zaviazali zvyšovať frekvenciu inšpekcií v poľnohospodárskych podnikoch produkujúcich oslie a konské mlieko;

43.   vyjadruje vážne znepokojenie nad dovozom a používaním veterinárnych liekov s obsahom sérového gonádotropínu gravidnej kobyly (PMSG);

44.   vyzýva riaditeľstvo Komisie pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín, aby prostredníctvom auditov vykonalo u certifikovaných výrobcov hormónu PMSG inšpekcie zamerané na dodržiavanie ustanovení o dobrých životných podmienkach zvierat pri výrobe a aby prešetrilo dobré životné podmienky kobýl využívaných na získavanie hormónov určených na použitie vo farmaceutickom priemysle a zaobchádzanie s nimi a podalo o tom správu;

45.   zdôrazňuje, že zatiaľ nie je zavedený spravodlivý daňový systém prispôsobený potrebám každého členského štátu, ktorý by profesionálnym chovateľom koňovitých umožnil vytvárať príjmy nevyhnutné na udržanie hospodárskej činnosti v európskych poľnohospodárskych podnikoch zameraných na chov koňovitých;

46.   konštatuje, že spravodlivejší daňový systém v odvetví chovu koňovitých by umožnil nastoliť v odvetví rovnaké podmienky, zvýšiť transparentnosť činností súvisiacich s chovom koňovitých, a tak bojovať proti podvodom, riešiť otázky šedej ekonomiky a umožniť profesionálnym chovateľom koní vytvárať potrebné príjmy na udržanie ich hospodárskej činnosti;

47.   zastáva názor, že pri nadchádzajúcej revízii smernice o DPH by sa mali objasniť právne predpisy týkajúce sa DPH uplatňovanej v odvetví chovu koňovitých, aby sa tak podporil rozvoj tohto odvetvia so zameraním na rast a pracovné miesta;

48.   vyzýva Komisiu, aby prijala kroky, ktoré členským štátom poskytnú väčšiu flexibilnosť pri určovaní zníženej sadzby DPH pre všetky činnosti v odvetví, a vyjadruje presvedčenie, že takéto objasnenie by malo priniesť vytvorenie jednotného, spoľahlivého a cieleného rámca pre znížené sadzby DPH, ktorý členským štátom ponechá dostatočný priestor na formulovanie ich vlastných daňových politík;

49.   poukazuje na rozdiely v zdravotných požiadavkách uplatňovaných na konské mäso produkované v Európe a dovážané z tretích krajín;

50.   pripomína potrebu zaviesť vysledovateľnosť konského mäsa a zdôrazňuje, že je žiaduce zabezpečiť európskym spotrebiteľom rovnocennú úroveň zdravotných požiadaviek a požiadaviek na bezpečnosť potravín a súlad dovážaných produktov bez ohľadu na pôvod konzumovaného konského mäsa;

51.   vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na obnovenie rovnováhy medzi úrovňou požiadaviek v rámci EÚ a úrovňou kontrolovanou na hraniciach, pričom treba chrániť zdravie spotrebiteľa;

52.   vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie krajiny pôvodu na všetkých spracovaných výrobkoch z konského mäsa;

53.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet auditov vykonávaných na bitúnkoch mimo Únie, ktoré majú povolenie na vývoz konského mäsa do EÚ, a aby podmienečne pozastavila dovoz konského mäsa produkovaného v tretích krajinách, ktoré nespĺňa požiadavky EÚ na vysledovateľnosť a bezpečnosť potravín;

54.   zdôrazňuje potrebu odtabuizovať tému ukončovania života koňovitých; domnieva sa, že uľahčenie konca života koní nevylučuje ich vstup do potravinového reťazca;

55.   vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť terminálnej starostlivosti o koňovité vrátane stanovenia maximálnych hladí rezíduí (MRL) bežne používaných veterinárnych liekov, napríklad Fenylbutazónu, s cieľom zaručiť bezpečnosť potravinového reťazca;

56.   vyzýva členské štáty, aby presadzovali opätovné začlenenie do potravinového reťazca prostredníctvom systému ochrannej lehoty, vychádzajúceho z vedeckého výskumu, ktorý umožní opätovne zaradiť zviera do potravinového reťazca po tom, ako mu bol naposledy podaný liek, pri súčasnej ochrane zdravia spotrebiteľa;

57.   poznamenáva, že v súvislosti s koňovitými, ktoré nie sú určené na zabíjanie a následnú produkciu potravín pre ľudskú spotrebu (zaregistrované ako „neurčené na výrobu potravín“) nie je v niektorých členských štátoch vedená žiadna evidencia o podávaných liekoch, a tak je možné, že by sa tieto zvieratá mohli dostať do reťazca nelegálnych bitúnkov, a tým ohroziť verejné zdravie; vyzýva preto Komisiu, aby odstránila túto právnu medzeru;

58.   vyzýva Komisiu, aby spolu s Federáciou európskych asociácií veterinárnych lekárov koní (FEEVA) zharmonizovala prístup k liečbe a liekom v celej EÚ;

59.   domnieva sa, že výhodou takejto harmonizácie by bolo predchádzanie akémukoľvek narúšaniu hospodárskej súťaže, uľahčenie širšej liečby chorôb koňovitých a účinnejšie zmierňovanie ich utrpenia;

60.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom uľahčiť racionálne používanie liekov pre koňovité podporovali výmeny osvedčených postupov;

61.   konštatuje, že hoci sú terapia a veterinárne lieky niekedy potrebné a vhodné, treba vyvinúť väčšie úsilie o vyriešenie otázky nízkej miery investícií a nedostatku liekov (vrátane očkovacích látok), ktoré sú dostupné na liečbu koňovitých;

62.   okrem toho upriamuje pozornosť na potrebu rozvíjať farmaceutický výskum a inovácie v oblasti podávania liekov koňovitým, keďže v odvetví naliehavo chýbajú lieky prispôsobené metabolizmu koňovitých;

63.   vyzýva Komisiu, aby financovala dodatočný výskum prípadných účinkov rôznych liekov na život koňovitých;

64.   poznamenáva, že niektoré plemená koňovitých chované v členských štátoch sú miestne plemená, ktoré sú súčasťou spôsobu života a kultúry určitých komunít, a že niektoré členské štáty do svojich programov rozvoja vidieka zahrnuli opatrenia na ochranu týchto plemien a ich ďalšie šírenie;

65.   vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala realizovať programy finančnej podpory na zachovanie a ochranu pôvodných druhov čeľade koňovitých, ktoré v EÚ žijú vo voľnej prírode alebo im hrozí vyhynutie;

66.   uznáva vysokú ekologickú a prírodnú hodnotu populácií divo žijúcich koňovitých, ktoré prispievajú k prečisťovaniu a zúrodňovaniu oblastí, v ktorých žijú, a zároveň hodnotu týchto populácií z hľadiska cestovného ruchu, a požaduje intenzívnejší výskum zameraný na problémy, ktorým čelia;

67.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(5) Ú. v. EÚ L 59, 3.3.2015, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549.
(8) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19.
(9) Pozri http://ec.europa.eu/food/animals/docs/aw_eu-strategy_study_edu-info-activ.pdf .
(10) Fédération Equestre Internationale (FEI), FAQs on High Health, High Performance Horse (HHP) (Medzinárodná jazdecká federácia (FEI), Často kladené otázky o koňoch s dobrým zdravotným stavom a výsledkami), koncepcia prijatá na valnom zasadnutí OIE v máji 2014.
(11) Výročná správa Medzinárodnej federácie dostihových orgánov.
(12) Databáza FEI [cit. 2014-09-22].
(13) Databáza TRACES 2012.
(14) World Organisation for Animal HealthTerrestrial Animal Health Code (Svetová organizácia pre zdravie zvierat – Kódex zdravia suchozemských živočíchov) (2016), kapitola 7.12.
(15) Santorini Donkey and Mule Taxisan Independent Animal Welfare Report for the Donkey Sanctuary (Osly a muly využívané ako taxi na ostrove Santorini – nezávislá správa o dobrých životných podmienkach zvierat vypracovaná pre organizáciu The Donkey Sanctuary), 2013.


Ortuť ***I
PDF 337k   DOC 47k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (COM(2016)0039 – C8-0021/2016 – 2016/0023(COD) ) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0066 A8-0313/2016

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0039 ),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0021/2016 ),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1) ,

–   po porade s Výborom regiónov,

–   so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú príslušným výborom a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0313/2016 ),

1.   prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.   schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.   berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008

P8_TC1-COD(2016)0023


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/852.)

PRÍLOHA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU K NÁVRHU NARIADENIA O ORTUTI A O ZRUŠENÍ NARIADENIA (ES) Č. 1102/2008 (2016/0023(COD) )

Súhlas Európskeho parlamentu s použitím vykonávacích aktov na účely povolení nových produktov alebo postupov v kontexte medziinštitucionálnych rokovaní o návrhu nariadenia o ortuti (2016/0023 (COD)) nesmie slúžiť ako precedens pre podobné spisy a nemá vplyv na blížiace sa medziinštitucionálne rokovania o vymedzujúcich kritériách pre používanie delegovaných a vykonávacích aktov.

VYHLÁSENIE EURÓPSKEJ KOMISIE O MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCI TÝKAJÚCEJ SA ORTUTE

Minamatský dohovor a nové nariadenie o ortuti majú hlavný podiel na ochrane občanov od znečistenia ortuťou celosvetovo a v EÚ.

V záujme zabezpečenia toho, aby všetky zmluvné strany dohovor úspešne vykonávali a aby sa ďalej posilňovali jeho ustanovenia by sa mala zachovať medzinárodná spolupráca.

Európska komisia je preto odhodlaná podporovať pokračujúcu spoluprácu v súlade s dohovorom a príslušnými politikami EÚ, pravidlami a postupmi, okrem iného činnosťou v týchto oblastiach:

–   zníženie rozdielu medzi právom EÚ a ustanoveniami dohovoru prostredníctvom doložky o preskúmaní zoznamu zakázaných produktov s prídavkom ortuti;

–   v súvislosti s ustanoveniami dohovoru o financovaní, budovaní kapacít a transfere technológií činnosťami, ako napríklad zlepšenie vysledovateľnosti obchodovania s ortuťou a jej použitia, podpora certifikácie remeselnej a drobnej ťažby zlata bez použitia ortuti a štítkov, ktoré informujú o neprítomnosti ortute v zlate, ako aj zvýšenie kapacity rozvojových krajín, a to aj v oblasti nakladania s odpadovou ortuťou.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 122.


Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení ***I
PDF 328k   DOC 51k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (COM(2014)0213 – C7-0147/2014 – 2014/0121(COD) ) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0067 A8-0158/2015

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0213 ),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0147/2014 ),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. júla 2014(1) ,

–   so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupca Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0158/2015 ),

1.   prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2) ;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov

P8_TC1-COD(2014)0121


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017828.)

(1) Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 87.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 8. júla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0257 ).


Kontrola získavania a vlastnenia zbraní ***I
PDF 336k   DOC 62k
Uznesenie
Zjednotený text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (COM(2015)0750 – C8-0358/2015 – 2015/0269(COD) ) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0068 A8-0251/2016

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0750 ),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0358/2015 ),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality poľským Senátom a švédskym Parlamentom, v ktorých sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1) ,

–   so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupca Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0251/2016 ),

1.   prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.   berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní

P8_TC1-COD(2015)0269


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/853.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia uznáva dôležitosť dobre fungujúcej normy pre deaktiváciu, ktorá prispeje k zlepšeniu úrovne bezpečnosti a poskytne príslušným orgánom istotu, že deaktivované zbrane boli deaktivované riadne a účinne.

Komisia preto urýchli prácu na revízii kritérií deaktivácie, ktorú uskutočňujú národní experti vo výbore zriadenom podľa smernice 91/477/EHS, s cieľom umožniť Komisii do konca mája 2017 v súlade s postupom výboru zriadeného smernicou 91/477/EHS na základe kladného stanoviska národných expertov prijať vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu, aby sa zabezpečila trvalá nepoužiteľnosť deaktivovaných strelných zbraní. Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlenie tejto práce v plnej miere podporili.

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 77.


Vozidlá po dobe životnosti, použité batérie a akumulátory a odpad z elektrických a elektronických zariadení ***I
PDF 498k   DOC 56k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 14. marca 2017 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2015)0593 – C8-0383/2015 – 2015/0272(COD) ) (1) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0069 A8-0013/2017
Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory širšieho obehového hospodárstva by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a efektívneho využívania prírodných zdrojov a podpory zásad obehového hospodárstva by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Čisté, účinné a udržateľné obehové hospodárstvo si vyžaduje odstránenie nebezpečných látok z výrobkov už v štádiu návrhu, a v tomto kontexte by obehové hospodárstvo malo uznávať jasné ustanovenia 7. environmentálneho akčného programu, ktorý vyzýva na vytvorenie cyklov netoxických materiálov, aby bolo možné využívať recyklovaný odpad ako významný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)   Je potrebné zabezpečiť účinné a nízkoenergetické hospodárenie s druhotnými surovinami, pričom v oblasti výskumu a vývoja je potrebné uprednostniť úsilie smerujúce k tomuto cieľu. Komisia by tiež mala zohľadniť predloženie návrhu na klasifikáciu odpadu s cieľom podporiť vytvorenie trhu Únie s druhotnými surovinami.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c)   Keď recyklovaný materiál opätovne vstúpi do hospodárstva tým, že stratí štatút odpadu, a to tým, že splní konkrétne kritériá pre stav konca odpadu, alebo tým, že sa začlení do nového výrobku, musí v plnej miere spĺňať požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   Priemyselná štruktúra sa za posledné roky výrazne zmenila v dôsledku technologického pokroku a čoraz viac globalizovaných tokov tovaru. Tieto faktory predstavujú nové výzvy pre nakladanie s odpadom a spracovanie odpadu, ktoré je šetrné voči životnému prostrediu a ktoré by sa malo riešiť prostredníctvom kombinácie zvýšeného výskumného úsilia a cielených regulačných nástrojov. Plánované zastarávanie predstavuje rastúci problém, ktorý je vo svojej podstate v rozpore s cieľmi obehového hospodárstva a ku ktorému by sa preto malo pristupovať s cieľom eliminovať ho prostredníctvom sústredeného úsilia všetkých hlavných zainteresovaných strán, priemyslu, zákazníkov a regulačných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)   Štatistické údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.
(3)   Údaje a informácie , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť nahlasovaných údajov, a to zavedením spoločnej metodiky zberu a spracúvania údajov zo spoľahlivých zdrojov, vytvorením jedného vstupného miesta pre všetky údaje o odpadoch, vypustením zastaraných požiadaviek na podávanie správ, stanovením referenčného porovnávania vnútroštátnych metodík podávania správ a zavedením správy o kontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by mali členské štáty pri podávaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v uvedených smerniciach uplatňovať spoločnú metodiku, ktorú vypracovala Komisia v spolupráci s národnými štatistickými úradmi členských štátov a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby po separovanom zbere odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) nasledovalo riadne spracovanie. Na zaistenie rovnakých podmienok a dodržiavania právnych predpisov o odpade a koncepcie obehového hospodárstva by Komisia mala vypracovať spoločné normy pre spracovanie OEEZ, ako sa stanovuje v smernici 2012/19/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)   Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o odpadovom hospodárstve má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov pri rovnakých podmienkach pre všetky členské štáty. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v týchto smerniciach najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisia a  národné štatistické úrady členských štátov.
(4)   Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o nakladaní s odpadom má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov pri rovnakých podmienkach pre všetky členské štáty. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v týchto smerniciach spoločnú metodiku pre zber a spracovanie údajov , ktorú vypracovala Komisia v  spolupráci s národnými štatistickými úradmi členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   V snahe pomôcť dosiahnuť ciele stanovené v tejto smernici a pomôcť podnietiť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi rôznymi odvetviami hospodárstva. Táto výmena by sa mohla uľahčiť prostredníctvom komunikačných platforiem, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť povedomie o nových priemyselných riešeniach a umožniť lepší prehľad o dostupných kapacitách a prispeli by k prepojeniu odvetvia odpadového hospodárstva s ďalšími odvetviami a k podpore priemyselnej symbiózy.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)   V právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom, sa ako poradie priorít uplatňuje hierarchia odpadového hospodárstva ustanovená v smernici 2008/98/ES. Táto hierarchia sa teda uplatňuje vo vzťahu k vozidlám po dobe životnosti, batériám a akumulátorom a použitým batériám a akumulátorom a k odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Pri plnení cieľa tejto smernice by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zohľadnenie priorít hierarchie odpadového hospodárstva a zabezpečiť praktické vykonávanie týchto priorít.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Keďže v súlade s obehovým hospodárstvom rastie potreba spracúvať a recyklovať odpad v Únii, dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie toho, aby preprava odpadu bola v súlade so zásadami a požiadavkami právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, najmä so zásadou blízkosti, prednosti zhodnotenia a sebestačnosti. Komisia by mala preskúmať vhodnosť zavedenia jednotných kontaktných miest pre administratívny postup pri preprave odpadu s cieľom znížiť administratívne zaťaženie. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby zamedzili nezákonnej preprave odpadu.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky smernice 2000/53/ES a smernice 2012/19/EÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o spoločnú metodiku pre zber a spracovanie údajov a formát nahlasovania údajov o vykonávaní cieľov opätovného využívania a zhodnocovania vozidiel po dobe životnosti podľa smernice 2000/53/ES a metodiku zberu a spracovania údajov a formát nahlasovania údajov týkajúcich sa dosahovania cieľov stanovených pre zber a zhodnocovanie elektrických a elektronických zariadení podľa smernice 2012/19/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinsštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým by sa Európskemu parlamentu a Rade mali poskytnúť všetky dokumenty v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a to s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov, pričom by sa ich expertom mal systematicky zabezpečiť prístup na rokovania expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov .
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)   S cieľom stanoviť metodiku zberu a spracovania údajov a formát nahlasovania údajov o batériách a akumulátoroch a o použitých batériách a akumulátoroch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým by sa Európskemu parlamentu a Rade mali poskytnúť všetky dokumenty v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a to s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov, pričom by sa ich expertom mal systematicky zabezpečiť prístup na rokovania expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Článok 1 – odsek -1 (nový)
Smernica 2000/53/ES
Článok 6 – odsek 1
V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.   Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia aby zabezpečili, že sa budú vozidlá po dobe životnosti skladovať (aj dočasne) a spracujú v súlade so všeobecnými požiadavkami stanovenými v článku 4 smernice 75/442/EHS a v súlade s minimálnymi technickými požiadavkami, stanovenými v prílohe I k tejto smernici bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne predpisy o zdraví a životnom prostredí.
„1. Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa všetky vozidlá po dobe životnosti uskladnia (aj dočasne) a spracujú v súlade s prioritami hierarchie odpadového hospodárstva a  so všeobecnými požiadavkami stanovenými v článku 4 smernice 75/442/EHS a v súlade s minimálnymi technickými požiadavkami, stanovenými v prílohe I k tejto smernici bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne predpisy o zdraví a životnom prostredí.“
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 – odsek 1a
1a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 7 ods. 2 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 1d. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok].
1a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 7 ods. 2 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zbierajú a spracúvajú na základe spoločnej metodiky uvedenej v odseku 1d tohto článku a nahlasujú ich elektronicky do 12 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 1d.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 – odsek 1c
1c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Táto správa musí obsahovať posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
1c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Kým sa nestanoví spoločná metodika zberu a spracovania údajov uvedená v odseku 1d, v správe sa posudzuje systém zberu údajov, zdroje údajov a metodika použitá v členských štátoch. Komisia posúdi aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť týchto údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 – odsek 1c a (nový)
1ca.   Komisia môže v správe uviesť informáciu o vykonávaní tejto smernice ako celku a o jej vplyve na životné prostredie a ľudské zdravie. Ak je to vhodné, k správe sa pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 – odsek 1d
1d.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1a. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.
1d.   Komisia prijme delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu, ktorými sa stanoví spoločná metodika zberu a spracovania údajov a  formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1a.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 – odsek 1d a (nový)
1da.   Komisia do 31. decembra 2018 v kontexte akčného plánu v oblasti obehového hospodárstva a s ohľadom na záväzok Únie prejsť na obehové hospodárstvo preskúma túto smernicu ako celok, a najmä jej rozsah pôsobnosti a ciele na základe posúdenia vplyvu a zohľadní ciele a iniciatívy politiky Únie v oblasti obehového hospodárstva. Osobitne sa zameria na prepravu ojazdených vozidiel, pri ktorých existuje podozrenie, že ide o vozidlá po dobe životnosti. Na tento účel sa použijú Usmernenia korešpondentov č. 9 k preprave vozidiel po dobe životnosti. Komisia preskúma aj možnosť stanovenia cieľov pre jednotlivé zdroje, a to najmä v prípade kriticky dôležitých surovín. Ak je to vhodné, k uvedenému preskúmaniu sa pripojí legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Smernica 2000/53/ES
Článok 9 a (nový)
Vkladá sa tento článok:
„Článok 9a
Nástroje na podporu prechodu na vyšší stupeň obehového hospodárstva
S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty využijú primerané hospodárske nástroje a prijmú ďalšie opatrenia na poskytnutie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES.“
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Smernica 2006/66/ES
Článok 22 a (nový)
(1a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 22a
Údaje
1.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s článkami 10 a 12, sa pripojí správa o kontrole kvality.
2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 23a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením metodiky zberu a spracovania údajov a formátu nahlasovania.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno –a (nové)
Smernica 2006/66/ES
Článok 23 – nadpis
(-a)   V článku 23 sa nadpis nahrádza takto:
Preskúmanie
Podávanie správ a  preskúmanie“
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Smernica 2006/66/ES
Článok 23 – odsek 1
1.   Komisia najneskôr do konca roka 2016 vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.
1.   Komisia najneskôr do konca roka 2016 a následne každé tri roky vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b a (nové)
Smernica 2006/66/ES
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
ba)   Dopĺňa sa tento odsek:
„3a. Komisia do 31. decembra 2018 v kontexte akčného plánu v oblasti obehového hospodárstva a s ohľadom na záväzok Únie prejsť na obehové hospodárstvo preskúma túto smernicu ako celok, a najmä jej rozsah pôsobnosti a ciele, na základe posúdenia vplyvu. V preskúmaní sa zohľadnia ciele a iniciatívy politiky Únie v oblasti obehového hospodárstva a technický vývoj nových druhov batérií, v ktorých sa nepoužívajú nebezpečné látky, najmä ťažké a iné kovy alebo ióny kovov. Komisia preskúma aj možnosť stanovenia cieľov pre jednotlivé zdroje, a to najmä v prípade kriticky dôležitých surovín. Ak je to vhodné, k uvedenému preskúmaniu sa pripojí legislatívny návrh.“
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2006/66/ES
Článok 23a a (nový)
(2a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 23aa
Nástroje na podporu prechodu na vyšší stupeň obehového hospodárstva
S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty využijú primerané hospodárske nástroje a prijmú ďalšie opatrenia na poskytnutie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES.“
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 4
(–1) V článku 8 ods. 5 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví normy minimálnej kvality založené najmä na normách vypracovaných európskymi organizáciami pre normalizáciu . Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.
„S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku a v  súlade s poverením podľa smernice 2012/19/EÚ Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví normy minimálnej kvality. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.“
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 – odsek 5a
5a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 16 ods. 4 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5d. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok].
5a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 16 ods. 4 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zbierajú a spracúvajú na základe spoločnej metodiky uvedenej v odseku 5d tohto článku a nahlasujú ich elektronicky do 12 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Členské štáty zabezpečia, aby sa nahlasovali údaje od všetkých subjektov, ktoré zbierajú alebo spracúvajú OZZE. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5d.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 – odsek 5c
5c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Táto správa musí obsahovať posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
5c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Kým sa nestanoví spoločná metodika zberu a spracovania údajov uvedená v odseku 5d, správa obsahuje posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch. Komisia posúdi aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 – odsek 5c a (nový)
5ca.   Komisia v správe uvedie informácie o vykonávaní smernice ako celku a o jej vplyve na životné prostredie a ľudské zdravie. Ak je to vhodné, k správe sa pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 – odsek 5d
5d.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 5a. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.
5d.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom doplniť túto smernicu , ktorými sa stanoví spoločná metodika zberu a spracovania údajov a  formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 5a.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 – odsek 5d a (nový)
5da.   Komisia počas preskúmania uvedeného v odseku 5c v kontexte akčného plánu v oblasti obehového hospodárstva a s ohľadom na záväzok Únie prejsť na obehové hospodárstvo preskúma túto smernicu ako celok, a najmä jej rozsah pôsobnosti a ciele, na základe posúdenia vplyvu a zohľadní ciele a iniciatívy politiky Únie v oblasti obehového hospodárstva. Komisia preskúma aj možnosť stanovenia cieľov pre jednotlivé zdroje, a to najmä v prípade kriticky dôležitých surovín. Ak je to vhodné, k uvedenému preskúmaniu sa pripojí legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Smernica 2012/19/EÚ
Článok 16 a (nový)
(1a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 16a
Nástroje na podporu prechodu na vyšší stupeň obehového hospodárstva
S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty využijú primerané hospodárske nástroje a prijmú ďalšie opatrenia na poskytnutie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0013/2017 ).


Odpad ***I
PDF 1058k   DOC 132k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Euróspkym parlamentom 14. marca 2017 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2008/98/ES o odpade (COM(2015)0595 – C8-0382/2015 – 2015/0275(COD) ) (1) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0070 A8-0034/2017
Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)   Cieľom tejto smernice je zabezpečiť ochranu životného prostredia a ľudského zdravia predchádzaním nepriaznivým vplyvom vzniku odpadu a nakladania s odpadom alebo ich obmedzením, znížením celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania a zabezpečením zhodnotenia odpadu ako zdroja s cieľom prispieť k obehovému hospodárstvu v Únii.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)   Vzhľadom na závislosť Únie od dovozu surovín a rýchle ubúdanie značného množstva prírodných zdrojov v krátkodobom horizonte je hlavnou úlohou získať späť čo najviac zdrojov v rámci Únie a zlepšiť prechod na obehové hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 b (nové)
(-1b)   Obehové hospodárstvo ponúka významné príležitosti pre miestne hospodárstva a ponúka potenciál vytvoriť situáciu výhodnú pre všetky zainteresované strany.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 c (nové)
(-1c)   Nakladanie s odpadom by sa malo premeniť na udržateľné hospodárenie s materiálom. Revízia smernice 2008/98/ES je na to príležitosťou.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 d (nové)
(-1d)   S cieľom umožniť úspešný prechod na obehové hospodárstvo je nevyhnutné okrem revízie a úplného vykonávania smernice o odpade úplné vykonávanie akčného plánu Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Akčný plán by mal tiež zvýšiť súdržnosť, konzistentnosť a súčinnosť medzi obehovým hospodárstvom a politikami v oblasti energetiky, klímy, poľnohospodárstva, priemyslu a výskumu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 e (nové)
(-1e)   Európsky parlament 9. júla 2015 prijal uznesenie s názvom Efektívne využívanie zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu 1a , v ktorom zdôraznil najmä potrebu stanoviť záväzné ciele pre znižovanie objemu odpadu, rozvíjať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a jasne a jednoznačne vymedziť pojmy.
_______________
1a Prijaté texty, P8_TA(2015)0266 .
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory intenzívnejšieho obehového hospodárstva by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho a efektívneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia šírenia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. V záujme skutočného obehového hospodárstva je nutné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa udržateľnej výroby a spotreby a zamerať sa pritom na celý životný cyklus výrobkov spôsobom, ktorý chráni zdroje a uzatvára kruh. Používanie zdrojov efektívnejším spôsobom by tiež prinieslo významné čisté úspory podnikom v Únii, verejným orgánom a spotrebiteľom, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Zvýšené úsilie smerujúce k vytvoreniu obehového hospodárstva by mohlo priniesť zníženie emisií skleníkových plynov o 2 až 4 % ročne, čo by predstavovalo jasný stimul pre investície do obehového hospodárstva. Zvýšenie produktivity zdrojov prostredníctvom vyššej efektívnosti a menšieho plytvania zdrojmi môže značne znížiť spotrebu zdrojov i emisie skleníkových plynov. Obehové hospodárstvo by preto malo byť neoddeliteľnou súčasťou politiky v oblasti klímy, pretože vytvára synergie, ako sa zdôrazňuje v správach Medzinárodného panela o zdrojoch.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)   Obehové hospodárstvo by malo vziať do úvahy výslovné ustanovenia obsiahnuté v 7. environmentálnom akčnom programe, ktorý požaduje rozvoj cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)   Ciele stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES14 pre oblasť prípravy odpadu na opätovné použitie a jeho recykláciu by sa mali zmeniť tak, aby vernejšie odrážali ambície Únie prejsť na obehové hospodárstvo.
(2)   Ciele stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES14 pre oblasť prípravy odpadu na opätovné použitie a jeho recykláciu by sa mali zvýšiť tak, aby vernejšie odrážali ambície Únie prejsť na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, a to prijatím nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby sa odpad považoval za užitočný zdroj .
__________________
__________________
14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)   Mnohé členské štáty ešte musia vybudovať potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Preto je mimoriadne dôležité vytýčiť dlhodobé ciele politiky ako orientáciu pre opatrenia a investície, a pritom predovšetkým zabrániť vytvoreniu nadmerných štrukturálnych kapacít na spracovanie zvyškového odpadu a zablokovanie recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.
(3)   Mnohé členské štáty ešte musia vybudovať potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Preto je mimoriadne dôležité vytýčiť dlhodobé ciele politiky a poskytnúť finančnú a politickú podporu ako orientáciu pre opatrenia a investície, a pritom predovšetkým zabrániť vytvoreniu nadmerných štrukturálnych kapacít na spracovanie zvyškového odpadu a zablokovanie recyklovateľných materiálov na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva. V tejto súvislosti je na naplnenie podstatných cieľov dôležité využívať európske štrukturálne a investičné fondy na financovanie rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstva potrebnej na prevenciu, opätovné používanie a recykláciu. Veľmi dôležité je aj to, aby členské štáty zmenili svoje existujúce programy predchádzania vzniku odpadu v súlade s novými ustanoveniami tejto smernice a aby náležite prispôsobili svoje investície.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)   Komunálny odpad predstavuje približne 7 až 10 % celkového odpadu vzniknutého v Únii, z hľadiska nakladania s ním však ide o jeden z najnáročnejších druhov odpadu, pričom práve spôsob, ako sa s ním nakladá, je spravidla dobrým ukazovateľom kvality celkového systému odpadového hospodárstva v krajine. Problémy týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom vyplývajú z jeho výrazne rôznorodého a zmiešaného zloženia, umiestnenia vzniknutého odpadu v bezprostrednej blízkosti obyvateľov a jeho značnej viditeľnosti vo verejnom priestore. V dôsledku toho si nakladanie s týmto druhom odpadu vyžaduje komplexný systém odpadového hospodárstva vrátane efektívneho systému zberu odpadu, aktívne zapojenie občanov a podnikov, infraštruktúru prispôsobenú špecifickému zloženiu odpadu a podrobne vypracovaný systém financovania. Krajiny, ktoré vybudovali efektívne systémy nakladania s komunálnym odpadom, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky v celej oblasti odpadového hospodárstva.
(4)   Komunálny odpad predstavuje približne 7 až 10 % celkového odpadu vzniknutého v Únii, z hľadiska nakladania s ním však ide o jeden z najnáročnejších druhov odpadu, pričom práve spôsob, ako sa s ním nakladá, je spravidla dobrým ukazovateľom kvality celkového systému odpadového hospodárstva v krajine. Problémy týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom vyplývajú z jeho výrazne rôznorodého a zmiešaného zloženia, umiestnenia vzniknutého odpadu v bezprostrednej blízkosti obyvateľov, jeho značnej viditeľnosti vo verejnom priestore a vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie . V dôsledku toho si nakladanie s týmto druhom odpadu vyžaduje komplexný systém odpadového hospodárstva vrátane efektívneho systému zberu odpadu, účinného systému triedenia, riadneho sledovania tokov odpadu, aktívne zapojenie občanov a podnikov, infraštruktúru prispôsobenú špecifickému zloženiu odpadu a podrobne vypracovaný systém financovania. Krajiny, ktoré vybudovali efektívne systémy nakladania s komunálnym odpadom, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky v celej oblasti odpadového hospodárstva vrátane dosiahnutia cieľov recyklácie. Správne nakladanie s komunálnym odpadom však samo o sebe nestačí na posilnenie prechodu na obehové hospodárstvo, v rámci ktorého sa odpad považuje za zdroj. Na naštartovanie tohto prechodu je nutný prístup založený na celom životnom cykle výrobkov a odpadu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Skúsenosti ukázali, že verejne i súkromne prevádzkované systémy môžu pomôcť k dosiahnutiu systému obehového hospodárstva a rozhodnutie o tom, či sa má daný systém používať často závisí od geografických a štrukturálnych podmienok. Pravidlá stanovené v tejto smernici umožňujú používanie systému, v ktorom má obec všeobecnú zodpovednosť za zber komunálneho odpadu, a systému, v ktorom takéto služby poskytujú súkromné subjekty na zmluvnom základe. Možnosť voľby medzi uvedenými systémami by mala byť v kompetencii členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)   Je potrebné do smernice 2008/98/ES zahrnúť vymedzenie pojmov komunálny odpad, stavebný a demolačný odpad, konečný proces recyklácie a spätné zasypávanie, aby sa objasnil rozsah týchto pojmov.
(5)   Je potrebné do smernice 2008/98/ES zahrnúť vymedzenie pojmov komunálny odpad, komerčný a priemyselný odpad, stavebný a demolačný odpad, prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie, organická recyklácia, konečný proces recyklácie, spätné zasypávanie, triedenie, znečisťujúci odpad a potravinový odpad , aby sa objasnil rozsah týchto pojmov.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Na základe oznámení členských štátov a vývoja judikatúry Súdneho dvora Európskej únie by Komisia mala pravidelne prehodnocovať usmernenia k výkladu kľúčových ustanovení smernice 2008/98/ES s cieľom zlepšiť, zosúladiť a zjednotiť pojmy odpadu a vedľajších produktov vo všetkých členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)   Je nutné zaručiť súdržnosť medzi smernicou 2008/98/ES a príslušnými legislatívnymi aktami Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES 1a a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 1b . V rámci uvedených legislatívnych aktov je nutné zaručiť najmä jednotný výklad a uplatňovanie vymedzení pojmov „odpad“, „hierarchia odpadového hospodárstva“ a „vedľajší produkt“.
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
1b Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 c (nové)
(5c)   Nebezpečný odpad a odpad, ktorý nie je nebezpečný, by sa mali identifikovať v súlade s rozhodnutím Komisie č. 2014/955/EÚ 1a a nariadením Komisie (EÚ) č. 1357/2014 1b .
______________
1a Rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 370, 30.12.2014, s. 44).
1b Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19.12.2014, s. 89).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)   V záujme toho, aby ciele recyklácie vychádzali zo spoľahlivých a porovnateľných údajov, a účinnejšieho monitorovania pokroku pri dosahovaní týchto cieľov, by vymedzenie pojmu komunálny odpad v smernici 2008/98/ES malo byť v súlade s definíciou, ktorú na štatistické účely používajú Európsky štatistický úrad a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a na základe ktorej členské štáty už niekoľko rokov nahlasujú údaje. Vymedzenie pojmu komunálny odpad v tejto smernici je neutrálne vzhľadom na verejný či súkromný štatút prevádzkovateľa, ktorý nakladá s odpadom.
(6)   V záujme toho, aby ciele recyklácie vychádzali zo spoľahlivých a porovnateľných údajov, a účinnejšieho monitorovania pokroku pri dosahovaní týchto cieľov, by vymedzenie pojmu komunálny odpad v smernici 2008/98/ES malo byť zjednotené vymedzením pojmu, ktorý na štatistické účely používajú Európsky štatistický úrad a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a na základe ktorého členské štáty už niekoľko rokov nahlasujú údaje. Vymedzenie pojmu komunálny odpad v tejto smernici je neutrálne vzhľadom na verejný či súkromný štatút prevádzkovateľa, ktorý nakladá s odpadom.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)   Členské štáty by mali zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, predovšetkým v podobe finančných stimulov zameraných na dosiahnutie cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu a jeho recyklácie vytýčených v tejto smernici, ako napríklad možno uviesť poplatky za skládkovanie a spaľovanie, schémy podľa zásady „plať za to, čo vyhodíš“, systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu a stimuly pre miestne orgány.
(7)   Členské štáty by mali zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, predovšetkým v podobe finančných, hospodárskych a regulačných stimulov zameraných na dosiahnutie cieľov pri predchádzaní vzniku odpadu a jeho recyklácie vytýčených v tejto smernici, ako napríklad poplatky za skládkovanie a spaľovanie, schémy podľa zásady „plať za to, čo vyhodíš“, systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, uľahčenie darovania potravín a stimuly pre miestne orgány. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici môžu členské štáty využívať hospodárske nástroje alebo opatrenia, ako sú nástroje a opatrenia uvedené v orientačnom zozname v prílohe k tejto smernici. Členské štáty by mali tiež prijať opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť vysokú kvalitu triedeného materiálu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)   Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vývoja, výroby a predaja výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, sú technicky odolné a ľahko opraviteľné a po tom, ako sa stali odpadom a boli pripravené na opätovné použitie alebo recyklované, sú vhodné na uvedenie na trh s cieľom uľahčiť riadne vykonávanie hierarchie odpadového hospodárstva. Uvedené opatrenia by mali zohľadňovať dosah výrobkov počas ich životného cyklu a hierarchiu odpadového hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)   V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie, a podporiť rovnaké podmienky pre všetkých je dôležité na úrovni Únie stanoviť jednotné harmonizované podmienky určovania, či sa látky alebo veci majú uznať za vedľajšie produkty, a či sa odpad, pri ktorom sa vykonali činnosti zhodnocovania, má uznať za materiál, ktorý prestal byť odpadom. Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať delegované akty na stanovenie podrobných kritérií uplatňovania takýchto harmonizovaných podmienok na určité druhy odpadu vrátane na účely osobitného použitia, ak je to potrebné na zaručenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu alebo vysokej úrovne ochrany životného prostredia na celom území Únie.
(8)   V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie, a podporiť rovnaké podmienky pre všetkých je dôležité stanoviť jasné pravidlá určovania, či sa látky alebo veci majú uznať za vedľajšie produkty, a či sa odpad, pri ktorom sa vykonali činnosti zhodnocovania, má uznať za materiál, ktorý prestal byť odpadom.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu by sa látky alebo veci ako výsledky výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba uvedených látok alebo vecí, vo všeobecnosti mali považovať za vedľajší produkt, ak sú dodržané určité harmonizované podmienky a ak je v celej Únii zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá na uplatňovanie statusu vedľajšieho produktu, pri čom sa uprednostnia existujúce a opakovateľné postupy priemyselnej a poľnohospodárskej symbiózy. V prípade neexistencie takýchto kritérií by sa malo členským štátom umožniť, aby v každom jednotlivom prípade stanovili podrobné kritériá na uplatňovanie statusu vedľajšieho produktu.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)   S cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia v celej Únii by Komisia mala byť vo všeobecnosti splnomocnená prijímať delegované akty na stanovenie harmonizovaných ustanovení týkajúcich sa uplatňovania stavu, keď odpad prestáva byť odpadom, pre určité druhy odpadu. Malo by sa zvážiť zavedenie osobitných kritérií pre stav, keď odpad prestáva byť odpadom, aspoň pre agregáty, papier, sklo, kovy, pneumatiky a textil. Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni podrobné kritériá, keď odpad prestáva byť odpadom, pre určitý odpad, a to v súlade s podmienkami stanovenými na úrovni Únie. Ak ešte nie sú stanovené takéto podrobné kritériá na vnútroštátnej úrovni, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa odpad, ktorý prešiel činnosťou zhodnocovania, prestal považovať za odpad, ak spĺňa podmienky na úrovni Únie, ktoré by mal v každom jednotlivom prípade overovať príslušný orgán v členskom štáte. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu o stanovenie všeobecných požiadaviek, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri prijímaní technických predpisov podľa článku 6.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 c (nové)
(8c)   Keď recyklovaný materiál opätovne vstúpi do hospodárstva tým, že stratí status odpadu, a to tým, že splní konkrétne kritériá pre stav, keď prestáva byť odpadom, alebo tým, že sa začlení do nového výrobku, musí v plnej miere spĺňať požiadavky práva Únie v oblasti chemických látok.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 d (nové)
(8d)   Pri prechode na obehové hospodárstvo by sa mali v plnej miere využívať digitálne inovácie. V uvedenej súvislosti by sa mali vyvinúť elektronické nástroje, ako je online platforma na obchodovanie s odpadmi ako novými zdrojmi, s cieľom zjednodušiť obchodné operácie a znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov, a tým zlepšiť priemyselnú symbiózu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 e (nové)
(8e)   Cieľom ustanovení tejto smernice o rozšírenej zodpovednosti výrobcu je podpora vývoja a výroby tovaru, ktorý plne zohľadňuje a uľahčuje efektívne využívanie zdrojov počas celého životného cyklu výrobkov vrátane ich opravy, opätovného použitia, demontáže a recyklácie bez toho, aby bol ohrozený voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu. Rozšírená zodpovednosť výrobcu je individuálna povinnosť výrobcov, ktorí by mali byť zodpovední za nakladanie s výrobkami, ktoré uvádzajú na trh, po skončení životnosti. Výrobcovia by však mali byť schopní prevziať svoju zodpovednosť individuálne alebo kolektívne. Členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu minimálne v oblasti obalov, elektrických a elektronických zariadení, batérií a akumulátorov a vozidiel po dobe životnosti.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 f (nové)
(8f)   Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu by sa mali chápať ako súbor pravidiel stanovený členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, aby výrobcovia výrobkov mali finančnú a/alebo prevádzkovú zodpovednosť za riadenie fázy životného cyklu výrobku po jeho použití spotrebiteľom. Uvedené pravidlá by nemali výrobcom brániť v plnení týchto povinností, buď individuálne alebo kolektívne.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)   Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria podstatnú súčasť efektívneho nakladania s odpadom, ale ich účinnosť a fungovanie sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Preto je potrebné stanoviť pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu minimálne prevádzkové požiadavky . Výsledkom uplatňovania týchto požiadaviek by malo byť zníženie nákladov a zvýšenie výkonnosti, zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých vrátane malých a stredných podnikov, ako aj zabránenie prekážkam bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Takisto by mali byť prínosom pre začlenenie nákladov pri skončení životnosti výrobku do ceny výrobkov a mali by sa prostredníctvom nich zabezpečiť stimuly pre výrobcov, aby sa pri navrhovaní výrobkov viac zameriavali na recyklovateľnosť a možnosť ich opätovného použitia. Mali by sa uplatňovať tak na nové, ako na existujúce systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. V prípade existujúcich systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu je však potrebné prechodné obdobie, aby sa ich štruktúry a postupy mohli prispôsobiť novým požiadavkám.
(9)   Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria podstatnú súčasť efektívneho nakladania s odpadom, ale ich účinnosť a fungovanie sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Preto je potrebné stanoviť pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu systémy minimálnych prevádzkových požiadaviek, a to individuálne alebo kolektívne. Je nutné rozlišovať medzi uvedenými minimálnymi požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na všetky systémy, a požiadavkami, ktoré sa uplatňujú iba na kolektívne systémy. Výsledkom uplatňovania všetkých uvedených požiadaviek by však malo byť zníženie nákladov a zvýšenie výkonnosti prostredníctvom opatrení akými je uľahčenie lepšieho zavádzania separovaného zberu a triedenia, zabezpečenie kvalitnejšej recyklácie, podpora bezpečného prístupu k druhotným surovinám nákladovo efektívnym spôsobom , zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých vrátane malých a stredných podnikov a podnikov v oblasti elektronického obchodu , ako aj zabránenie prekážkam bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Uvedené požiadavky by mali zároveň byť prínosom pre začlenenie nákladov pri skončení životnosti výrobku do ceny výrobkov a mali by sa prostredníctvom nich zabezpečiť stimuly pre výrobcov, aby vyvíjali inteligentné obchodné modely a zohľadňovali hierarchiu odpadového hospodárstva pri navrhovaní svojich výrobkov, a to prostredníctvom stimulovania trvanlivosti, recyklovateľnosti, možnosti opätovného použitia a opraviteľnosti. Mali by podporovať postupné nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ako sa vymedzuje v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, ak existujú vhodné alternatívne látky alebo technológie, ktoré sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné. Na zavedenie minimálnych požiadaviek na rozšírenú zodpovednosť výrobcu by mali dohliadať nezávislé orgány a toto zavedenie by nemalo vytvárať žiadnu neprimeranú administratívnu ani finančnú záťaž pre verejné orgány, hospodárske subjekty a spotrebiteľov. Mali by sa uplatňovať tak na nové, ako na existujúce systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. V prípade existujúcich systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu je však potrebné prechodné obdobie, aby sa ich štruktúry a postupy mohli prispôsobiť novým požiadavkám.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu stanovené v iných právnych aktoch Únie, najmä ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitných tokov odpadu.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)   Komisia by mala bezodkladne prijať usmernenia o úprave príspevkov výrobcov do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu s cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní tejto smernice v záujme vnútorného trhu. V záujme zabezpečenia súdržnosti vnútorného trhu by mala mať Komisia aj možnosť prijať harmonizované kritériá na uvedený účel, a to prostredníctvom delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 c (nové)
(9c)   Ak sú systémy vytvorené pre kolektívne vykonávanie rozšírenej zodpovednosti výrobcu, členské štáty by mali zaviesť ochranné opatrenia proti konfliktom záujmov medzi zmluvnými partnermi a organizáciami rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)   Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Preto je dôležité, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a monitorovali a hodnotili pokrok dosiahnutý pri vykonávaní takých opatrení. Na zabezpečenie jednotného merania celkového pokroku pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele.
(10)   Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov, znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie, podpory recyklovateľných, opätovne použiteľných kvalitných materiálov a znižovania závislosti na dovoze čoraz vzácnejších surovín. Vývoj inovatívnych obchodných modelov je v tejto súvislosti kľúčový. Preto je dôležité, aby členské štáty stanovili ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadu a prijali primerané opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a znečisťovaniu odpadom vrátane použitia hospodárskych nástrojov a iných opatrení, ktoré postupne nahradia látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, ako je vymedzené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, ak existujú vhodné alternatívne látky alebo technológie, ktoré sú ekonomicky a technicky životaschopné, bojovali proti plánovanému zastarávaniu, podporovali opätovné použitie, posilňovali práva spotrebiteľov prostredníctvom zlepšených informácií o výrobkoch a podporovali informačné kampane o predchádzaní vzniku odpadu. Členské štáty by mali tiež monitorovať a hodnotiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní takýchto opatrení, ako aj pri znižovaní miery vzniku odpadu, pričom ich cieľom by malo byť oddelenie tohto pokroku od hospodárskeho rastu . Na zabezpečenie jednotného merania celkového pokroku dosiahnutého pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele a metodiky .
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)   Podpora udržateľnosti vo výrobe a spotrebe môže významne prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu. Členské štáty by mali podniknúť kroky na to, aby si spotrebitelia uvedomili túto skutočnosť, a mali by ich povzbudzovať k aktívnejšej účasti s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)   Pôvodný pôvodca odpadu musí zohrávať kľúčovú úlohu pri predchádzaní vzniku odpadu a v počiatočnej fáze pred triedením.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)   S cieľom znížiť straty potravín a predchádzať vzniku potravinového odpadu v celom dodávateľskom reťazci by sa mala vytvoriť hierarchia potravinového odpadu, ako je stanovené v článku 4a.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)   Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu predchádzania vzniku potravinového odpadu v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015, a predovšetkým na podporu cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu . Tieto opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách , ako aj v domácnostiach . Vzhľadom na environmentálne a hospodárske výhody predchádzania vzniku potravinového odpadu by členské štáty mali stanoviť osobitné opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu a mali by merať pokrok pri znižovaní potravinového odpadu. Na uľahčenie výmeny osvedčených postupov na celom území EÚ tak medzi členskými štátmi, ako medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov by sa mali stanoviť jednotné metodiky takéhoto merania. Správy o úrovniach potravinového odpadu by sa mali podávať každé dva roky .
(12)   Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu predchádzania vzniku potravinového odpadu a jeho zníženia v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015, a predovšetkým na podporu cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o 50 % . Tieto opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie a znižovanie celkovej tvorby potravinového odpadu a znižovanie potravinových strát v celom dodávateľskom reťazci vrátane prvovýroby , prepravy a skladovania . Vzhľadom na environmentálne, sociálne a hospodárske výhody predchádzania vzniku potravinového odpadu by členské štáty mali stanoviť osobitné opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu vrátane informačných kampaní s cieľom ukázať vo svojich programoch predchádzania vzniku odpadu, ako predchádzať vzniku potravinového odpadu. Týmito opatreniami by sa členské štáty mali snažiť dosiahnuť cieľ v rámci celej Únie znížiť objem potravinového odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030. Členské štáty by tiež mali merať pokrok dosiahnutý pri znižovaní potravinového odpadu a potravinových strát . Na meranie tohto pokroku a na uľahčenie výmeny osvedčených postupov na celom území EÚ tak medzi členskými štátmi, ako medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov by sa mala stanoviť spoločná metodika takéhoto merania. Správy o úrovniach potravinového odpadu by sa mali podávať každý rok .
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)   S cieľom predchádzať vzniku potravinového odpadu by členské štáty mali poskytovať stimuly na zber nepredaných potravín v potravinárskom maloobchode a potravinárskych zariadeniach, ako aj na ich prerozdelenie charitatívnym organizáciám. Malo by sa zlepšiť aj povedomie spotrebiteľov o význame dátumu spotreby s cieľom znížiť objem potravinového odpadu.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)   V prípade priemyselného odpadu, určitých častí komerčného odpadu a ťažobného odpadu ide z hľadiska zloženia a objemu o mimoriadne rôznorodý odpad, ktorý má odlišný charakter v závislosti od hospodárskej štruktúry členského štátu, štruktúry daného priemyselného alebo obchodného odvetvia, v ktorom odpad vzniká, alebo hustoty priemyslu či obchodu v danej zemepisnej oblasti. Pre väčšinu priemyselného a ťažobného odpadu je teda vhodným riešením priemyselne orientovaná koncepcia s použitím referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách a podobných nástrojov na riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu16. Na odpady z priemyselných alebo komerčných obalov by sa však naďalej mali vzťahovať požiadavky smernice 96 /42 /ES a smernice 2008/98/ES vrátane ich príslušných vylepšení .
(13)   V prípade priemyselného odpadu, určitých častí komerčného odpadu a ťažobného odpadu ide z hľadiska zloženia a objemu o mimoriadne rôznorodý odpad, ktorý má odlišný charakter v závislosti od hospodárskej štruktúry členského štátu, štruktúry daného priemyselného alebo obchodného odvetvia, v ktorom odpad vzniká, alebo hustoty priemyslu či obchodu v danej zemepisnej oblasti. Pre väčšinu priemyselného a ťažobného odpadu priemyselne orientovaná koncepcia s použitím referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách a podobných nástrojov na riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu 16 je dočasným riešením na dosiahnutie cieľov obehového hospodárstva. Keďže na priemyselný a komerčný odpad sa vzťahujú požiadavky smernice 94 /62 /ES a smernice 2008/98/ES, Komisia by mala zvážiť možnosť stanoviť do 31. decembra 2018 ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recykláciu pre komerčný odpad a priemyselný odpad, ktorý nie je nebezpečný, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030 .
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   Komisia by mala aktívne podporovať platformy spoločného využívania ako podnikateľský model obehového hospodárstva. Mala by posilniť integráciu medzi akčným plánom pre obehové hospodárstvo a usmerneniami pre kolaboratívne hospodárstvo a preskúmať všetky možné opatrenia na jej stimuláciu.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)   V rámci prechodu na obehové hospodárstvo je nutné usilovať sa o dosiahnutie cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovených v stratégii Európa 2020, najmä s ohľadom na plnenie cieľov týkajúcich sa ochrany životného prostredia, prechodu na čisté zdroje energie, udržateľný miestny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti v členských štátoch. Rozvoj obehového hospodárstva by mal zároveň podporovať aj zapojenie subjektov, ako sú malé a stredné podniky, sociálne podniky, neziskové inštitúcie a subjekty, ktoré pôsobia v oblasti nakladania s odpadmi na regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom zlepšiť ich celkové riadenie, podporiť inovácie v procesoch a výrobkoch a rozvíjať zamestnanosť v dotknutých oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)   Ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu by sa mali zvýšiť, aby sa dosiahli výrazné environmentálne, hospodárske a sociálne výhody.
(14)   Ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu by sa mali zvýšiť minimálne na 60 % do roku 2025 a minimálne na 70 % do roku 2030 , aby sa dosiahli výrazné environmentálne, hospodárske a sociálne výhody a aby sa urýchlil prechod na obehové hospodárstvo .
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)   Členské štáty by mali podporovať zriadenie systémov, ktoré presadzujú činnosti opätovného použitia a predĺženie životnosti výrobkov za predpokladu, že kvalita a bezpečnosť výrobkov nie sú ohrozené. Takéto systémy by mali byť zriadené predovšetkým pre elektrické a elektronické zariadenia, textil, nábytok, stavebné materiály, pneumatiky a, ako sa uvádza v článku 5 smernice 94/62/ES, obaly.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)   S cieľom podporovať opätovné použitie by členské štáty mali mať možnosť stanoviť kvantitatívne ciele a mali by prijať potrebné opatrenia vo vzťahu k výrobcom s cieľom umožniť, aby prevádzkovatelia v oblasti opätovného použitia mali jednoduchý prístup k návodom na použitie, náhradným dielom a k technickým informáciám potrebným na opätovné použitie výrobkov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Recital14 c (new)
(14c)   Je nutné uznať a posilniť úlohu sociálnych podnikov v odvetví opätovného použitia a prípravy na opätovné použitie. Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na podporu úlohy sociálnych podnikov v tomto odvetví, a to v prípade potreby aj prostredníctvom hospodárskych nástrojov, verejného obstarávania, uľahčenia prístupu k miestam zberu odpadu a akýchkoľvek iných hospodárskych alebo regulačných stimulov. Nový regulačný rámec stanovený balíkom predpisov o obehovom hospodárstve by mal zaručiť schopnosť zainteresovaných strán pokračovať v ich práci v odvetví opätovného použitia a prípravy na opätovné použitie.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 d (nové)
(14d)   Prechod na obehové hospodárstvo ponúka viacero pozitívnych aspektov, a to hospodárskych (napr. optimalizáciu využívania surovinových zdrojov), environmentálnych (napr. ochranu životného prostredia a znižovanie znečistenia odpadom) a sociálnych (napr. potenciál tvorby sociálno-inkluzívnych pracovných miest a rozvoj sociálnych väzieb). Obehové hospodárstvo je v súlade s etikou sociálneho a solidárneho hospodárstva a jeho realizácia by mala v prvom rade priniesť environmentálne a sociálne výhody.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 e (nové)
(14e)   Subjekty zapojené do sociálneho a solidárneho hospodárstva by mali prostredníctvom svojich činností vrátane prípravy na opätovné použitie a samotného opätovného použitia pomáhať pri podpore sociálneho a solidárneho hospodárstva. Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie trvalého charakteru uvedených činností v Únii.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)   Prostredníctvom postupného zvyšovania existujúcich cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu by sa malo zabezpečiť opätovné použitie a účinná recyklácia hospodársky významných odpadových materiálov a návrat cenných materiálov z odpadu naspäť do európskeho hospodárstva, a teda pokrok pri plnení iniciatívy v oblasti surovín17 a vytváraní obehového hospodárstva.
(15)   Prostredníctvom postupného zvyšovania existujúcich cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu by sa mala zabezpečiť účinná príprava na opätovné použitie a recyklácia hospodársky významných odpadových materiálov – a zároveň by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia – a návrat cenných materiálov z odpadu naspäť do európskeho hospodárstva, a teda pokrok pri plnení iniciatívy v oblasti surovín17 a vytváraní obehového hospodárstva.
__________________
__________________
17 COM(2008)0699 a COM(2014)0297 .
17 COM(2008)0699 a COM(2014)0297 .
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)   Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely vo výkonnosti pri nakladaní s odpadom, najmä pokiaľ ide o recykláciu komunálneho odpadu. S cieľom zohľadniť tieto rozdiely by sa tým členským štátom, ktoré podľa údajov Eurostatu v roku 2013 recyklovali menej než 20 % svojho komunálneho odpadu, malo poskytnúť viac času na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie stanovených na roky 2025 a 2030. Na základe ročných mier pokroku, ktoré sa v členských štátoch zaznamenali za uplynulých 15 rokov, možno usudzovať, že predmetné členské štáty by museli na dosiahnutie daných cieľov zvýšiť svoju kapacitu recyklácie na úrovne, ktoré by výrazne presahovali ich priemery v minulosti. V záujme zabezpečenia neustáleho pokroku pri dosahovaní cieľov a včasného vyriešenia nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov by členské štáty, ktorým sa poskytuje dodatočný čas, mali spĺňať priebežné ciele a vytýčiť si plán vykonávania.
(16)   Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely vo výkonnosti pri nakladaní s odpadom, najmä pokiaľ ide o recykláciu komunálneho odpadu. S cieľom zohľadniť tieto rozdiely by sa tým členským štátom, ktoré podľa údajov Eurostatu v roku 2013 recyklovali menej než 20 % svojho komunálneho odpadu a v prípade ktorých nehrozí, že nesplnia cieľ týkajúci sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie najmenej 50 % komunálneho odpadu do roku 2025 , malo poskytnúť viac času na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie stanovených na rok 2025. Uvedeným členským štátom by sa tiež mohlo poskytnúť viac času na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie stanovených na rok 2030, ak nehrozí, že by nedosiahli cieľ týkajúci sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie najmenej 60 % komunálneho odpadu do roku 2030. Na základe ročných mier pokroku, ktoré sa v členských štátoch zaznamenali za uplynulých 15 rokov, možno usudzovať, že predmetné členské štáty by museli na dosiahnutie daných cieľov zvýšiť svoju kapacitu recyklácie na úrovne, ktoré by výrazne presahovali ich priemery v minulosti. V záujme zabezpečenia neustáleho pokroku pri dosahovaní cieľov a včasného vyriešenia nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov by členské štáty, ktorým sa poskytuje dodatočný čas, mali spĺňať priebežné ciele a vytýčiť si plány vykonávania, ktorých účinnosť by mala posúdiť Komisia na základe vymedzených kritérií .
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)   S cieľom zabezpečiť využívanie veľmi kvalitných druhotných surovín by mal výstup konečného procesu recyklácie dodržiavať normy kvality. Z uvedeného dôvodu by Komisia mala požiadať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali normy pre odpadové materiály vstupujúce do konečného procesu recyklácie i druhotné suroviny, najmä pokiaľ ide o plasty, vychádzajúc z osvedčených výrobných postupov na trhu.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)   Na zabezpečenie spoľahlivosti získavaných údajov o príprave na opätovné použitie je potrebné stanoviť spoločné pravidlá podávania správ. Rovnako je dôležité stanoviť presnejšie pravidlá, ako majú členské štáty podávať správy o tom, čo sa v skutočnosti recykluje a čo možno pripočítať k dosahovaniu cieľov recyklácie. Na tento účel platí všeobecné pravidlo, že správy o dosahovaní cieľov recyklácie musia byť založené na vstupoch do konečného procesu recyklácie. Členským štátom by sa v záujme obmedzenia administratívnej záťaže malo za predpokladu splnenia prísnych podmienok povoliť podávať správy o recyklácii založené na výstupoch triediacich zariadení . Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych a/alebo chemických zmien spojených s konečným procesom recyklácie by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.
(17)   Na zabezpečenie spoľahlivosti získavaných údajov o príprave na opätovné použitie je potrebné stanoviť spoločné pravidlá podávania správ, pričom sa zohľadní potreba malých a stredných prevádzkovateľov vyhnúť sa nadmernej administratívnej záťaži . Rovnako je dôležité stanoviť presnejšie pravidlá, ako majú členské štáty podávať správy o tom, čo sa v skutočnosti recykluje a čo možno pripočítať k dosahovaniu cieľov recyklácie. Výpočet objemu recyklovaného komunálneho odpadu by sa mal zakladať na jednej stanovenej harmonizovanej metodike, ktorá bude brániť členským štátom, aby vykazovali vyradený odpad ako recyklovaný odpad. Na tento účel správy o dosahovaní cieľov recyklácie musia byť založené na vstupoch do konečného procesu recyklácie. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych a/alebo chemických zmien spojených s konečným procesom recyklácie by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)   Členské štáty by na účely výpočtu, či sa podarilo dosiahnuť ciele opätovného použitia a recyklácie, mali byť schopné zohľadniť výrobky a zložky, ktoré na opätovné použitie pripravili uznaní prevádzkovatelia opätovného použitia alebo sa na opätovné použitie pripravili v rámci systémov vratných záloh , ako aj recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním. V záujme zabezpečenia jednotnosti tohto výpočtu Komisia prijme podrobné pravidlá určovania uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie a systémov vratných záloh, podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií kvality recyklovaných kovov, ako aj zberu, overovania a nahlasovania údajov .
(18)   V záujme zabezpečenia jednotnosti výpočtu údajov o príprave na opätovné použitie a recykláciu by Komisia mala prijať podrobné pravidlá určovania uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie, systémov vratných záloh a prevádzkovateľov konečnej recyklácie, vrátane osobitných pravidiel zberu, vysledovateľnosti, overovania a nahlasovania údajov , ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií kvality recyklovaných kovov, ktoré boli recyklované v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním. Na účely výpočtu, či sa podarilo dosiahnuť ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie, a po stanovení harmonizovanej metodiky výpočtu by členské štáty mali byť schopné zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním, ako je energetické zhodnocovanie .
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Odôvodnenie 20
(20)   V záujme zintenzívnenia miery prípravy na opätovné použitie a miery recyklácie v členských štátoch je nevyhnutné splnenie povinnosti zaviesť systémy triedeného zberu papiera, kovov, plastov a skla . Biologický odpad by sa navyše mal zbierať separovane, aby sa prispelo k zvýšeniu miery prípravy na opätovné použitie a miery recyklácie a zabránilo kontaminácii suchých recyklovateľných materiálov.
(20)   V záujme zintenzívnenia miery prípravy na opätovné použitie a miery recyklácie v členských štátoch je nevyhnutné splnenie povinnosti zaviesť systémy separovaného zberu papiera, kovov, plastov, skla, textilu a biologického odpadu . Biologický odpad by sa navyše mal zbierať separovane a recyklovať , aby sa prispelo k zvýšeniu miery prípravy na opätovné použitie a miery recyklácie a aby sa zabránilo kontaminácii suchých recyklovateľných materiálov a predchádzalo ich spaľovaniu a skládkovaniu. Okrem toho by sa mal podporovať a zintenzívniť výskum možných systémov zberu a recyklovania pre ďalšie toky a nové materiály.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)   Biohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostupnosti surovín v celej Únii. Efektívnejšie využívanie komunálneho odpadu by mohlo vytvoriť významný stimul pre dodávateľský reťazec v oblasti biohospodárstva. Najmä udržateľné hospodárenie s biologickým odpadom poskytuje príležitosť nahradiť suroviny založené na fosílnych palivách obnoviteľnými zdrojmi energie pri výrobe materiálov a komodít.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 b (nové)
(20b)   S cieľom zabrániť spracovaniu odpadov, ktoré blokuje zdroje na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, umožniť veľmi kvalitnú recykláciu a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa biologický odpad zbieral separovane a organicky sa recykloval takým spôsobom, ktorý je v súlade s vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a ktorého výstupy spĺňajú príslušné normy vysokej kvality.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 c (nové)
(20c)   Napriek separovanému zberu mnoho recyklovateľných materiálov stále končí v zmesovom odpade. Vďaka kvalitnému triedeniu, najmä optickému triedeniu, sa značné množstvo materiálov môže vytriediť zo zvyškového odpadu a následne recyklovať a opätovne spracovať na druhotné suroviny. Členské štáty by preto mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa triedil aj odpad, ktorý nebol separovane vyzbieraný.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 d (nové)
(20d)   Aby nedošlo ku kontaminácii komunálneho odpadu nebezpečnými látkami, ktoré by mohli znížiť kvalitu recyklácie, a tým zabrániť výrobe druhotných surovín, členské štáty by mali zabezpečiť separovaný zber nebezpečného odpadu z domácností.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)   Správne nakladanie s nebezpečným odpadom predstavuje v EÚ stále problém a čiastočne chýbajú údaje o spracovaní tohto druhu odpadu. Preto je potrebné vytvoriť elektronické registre nebezpečného odpadu v členských štátoch, a tak posilniť mechanizmy evidencie záznamov a vysledovateľnosti. Elektronický zber údajov by sa mal v prípade potreby rozšíriť aj na ďalšie druhy odpadu s cieľom zjednodušiť podnikom a úradom evidenciu záznamov a zlepšiť monitorovanie tokov odpadu v Únii.
(21)   Správne nakladanie s nebezpečným odpadom predstavuje v EÚ stále problém a čiastočne chýbajú údaje o spracovaní tohto druhu odpadu. Preto je potrebné vytvoriť elektronické registre nebezpečného odpadu v členských štátoch, a tak posilniť mechanizmy evidencie záznamov a vysledovateľnosti. Elektronický zber údajov by sa mal rozšíriť aj na ďalšie druhy odpadu s cieľom zjednodušiť podnikom a úradom evidenciu záznamov a zlepšiť monitorovanie tokov odpadu v Únii.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)   Separovaný zber a regenerácia odpadových olejov má významné hopodárske a ekologické výhody, a to aj z hľadiska bezpečnosti dodávok. Mal by sa zaviesť separovaný zber a mali by sa stanoviť ciele pre regeneráciu odpadových olejov.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Odôvodnenie 22
(22)   V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a hospodárskym subjektom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné zameranie investícií potrebných na dosiahnutie cieľov tejto smernice. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podporovať prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu.
(22)   V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a hospodárskym subjektom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné zameranie investícií potrebných na dosiahnutie cieľov tejto smernice. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry a obehového hospodárstva by mali členské štáty riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podporovať v prvom rade predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie a následne recykláciu. Komisia by v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva mala umožniť využívanie programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom vytvoriť účinný finančný rámec, ktorý pomôže miestnym orgánom pri vykonávaní požiadaviek tejto smernice a financovaní zavádzania inovatívnych technológií a nakladania s odpadom.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)   Určité suroviny majú veľký význam pre hospodárstvo Únie, pričom zároveň existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami. S cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok daných surovín a v súlade s iniciatívou v oblasti surovín, ako aj s cieľmi a úlohami vyplývajúcimi z európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, by členské štáty mali prijať opatrenia zamerané na dosiahnutie čo najlepšieho nakladania s odpadom obsahujúcim značné množstvo daných surovín, s prihliadnutím na jeho hospodársku a technickú uskutočniteľnosť, ako aj prínos pre životné prostredie. Komisia zostavila zoznam surovín kritických pre EÚ18 . Komisia tento zoznam pravidelne skúma.
(23)   Určité suroviny majú veľký význam pre hospodárstvo Únie, pričom zároveň existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami. S cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok daných surovín a v súlade s iniciatívou v oblasti surovín, ako aj s cieľmi a úlohami vyplývajúcimi z európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín, by členské štáty mali prijať opatrenia zamerané na podporu opätovného použitia výrobkov a recyklácie odpadu obsahujúcich značné množstvo kritických surovín a na zabezpečenie efektívneho nakladania s nimi , s prihliadnutím na jeho hospodársku a technickú uskutočniteľnosť, ako aj prínos pre životné prostredie a zdravie . Komisia zostavila zoznam surovín kritických pre EÚ18 . Komisia tento zoznam pravidelne skúma.
__________________
__________________
18 COM(2014)0297 .
18 COM(2014)0297 .
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Odôvodnenie 24
(24)   Na ďalšiu podporu účinného vykonávania iniciatívy v oblasti surovín by členské štáty mali propagovať aj opätovné použitie výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom surovín. D o svojich programov odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni by mali zahrnúť vhodné opatrenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadu obsahujúceho významné množstvá týchto surovín. Tieto opatrenia by sa do programov odpadového hospodárstva mali zahrnúť pri ich prvej aktualizácii po tom, ako táto smernica nadobudne účinnosť. Komisia poskytne informácie o relevantných skupinách výrobkov a tokoch odpadu na úrovni EÚ. Týmto ustanovením sa preto nevylučuje možnosť, aby členský štát prijal opatrenia vzhľadom na iné suroviny, ktoré považuje za dôležité pre národné hospodárstvo.
(24)   Na ďalšiu podporu účinného vykonávania iniciatívy v oblasti surovín by členské štáty mali d o svojich programov odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni zahrnúť vhodné opatrenia týkajúce sa zberu, triedenia a zhodnocovania odpadu obsahujúceho významné množstvá týchto surovín. Tieto opatrenia by sa do programov odpadového hospodárstva mali zahrnúť pri ich prvej aktualizácii po tom, ako táto smernica nadobudne účinnosť. Komisia poskytne informácie o relevantných skupinách výrobkov a tokoch odpadu na úrovni EÚ. Týmto ustanovením sa preto nevylučuje možnosť, aby členský štát prijal opatrenia vzhľadom na iné suroviny, ktoré považuje za dôležité pre národné hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)   Znečisťovanie odpadom má priamy škodlivý vplyv na životné prostredie a životné podmienky občanov, pričom v dôsledku vysokých nákladov na jeho odstraňovanie vzniká zbytočné hospodárske zaťaženie pre spoločnosť. Zavedenie osobitných opatrení v programoch odpadového hospodárstva a ich náležité presadzovanie zo strany príslušných orgánov by malo pomôcť tento problém odstrániť.
(25)   Znečisťovanie odpadom má priamy aj nepriamy vplyv na životné prostredie, životné podmienky občanov a hospodárstvo. Vysoké náklady na jeho odstraňovanie sú zbytočným hospodárskym zaťažením pre spoločnosť. Zavedenie osobitných opatrení v programoch odpadového hospodárstva a ich náležité presadzovanie zo strany príslušných orgánov by malo pomôcť tento problém odstrániť. Predchádzanie znečisťovaniu odpadom má mať prednosť pred jeho odstraňovaním. Predchádzanie znečisťovaniu odpadom by malo byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Nato, aby sa predišlo znečisťovaniu odpadom, je nevyhnutné zmeniť nevhodné správanie spotrebiteľov. Výrobcovia, ktorých výrobky sa môžu stať znečisťujúcim odpadom, by mali podporovať udržateľné využívanie svojich výrobkov, aby sa zabránilo znečisťovaniu odpadom. Okrem toho, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia zohrávajú kľúčovú úlohu pri nabádaní na zmenu správania.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 1a je záväzný právny nástroj na úrovni Únie určený na posudzovanie, monitorovanie a stanovenie environmentálnych cieľov s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav, pokiaľ ide o morský odpad. Hlavnými zdrojmi morského odpadu sú však činnosti na pevnine a sú spôsobené nedostatočnými postupmi v oblasti hospodárenia s tuhým odpadom, chýbajúcou infraštruktúrou a nedostatočným povedomím verejnosti. Členské štáty by preto mali prijať opatrenia na zníženie objemu odpadu pochádzajúceho z pevniny, ktorý pravdepodobne skončí v morskom prostredí, a to v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015, a mali by usilovať o dosiahnutie zníženia objemu morského odpadu o 50 % do roku 2030 na úrovni Únie. Vzhľadom na environmentálne a hospodárske prínosy predchádzania vzniku morského odpadu by členské štáty mali zaviesť do svojich programov predchádzania vzniku odpadu osobitné opatrenia na predchádzanie vzniku morského odpadu. Týmito opatreniami by sa členské štáty mali snažiť dosiahnuť ciele celej Únie znížiť objem morského odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030. Na meranie pokroku dosiahnutého pri plnení týchto cieľov a na uľahčenie výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi v celej Únii by sa mali vytvoriť jednotné metodiky merania morského odpadu suchozemského pôvodu. Správy o úrovniach morského odpadu suchozemského pôvodu by sa mali podávať každý rok.
______________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Odôvodnenie 25 b (nové)
(25b)   Nesprávne zneškodňovanie odpadu znečisťovaním odpadom a vypúšťaním odpadových vôd a pevného odpadu, ako je plast, má škodlivé účinky na morské prostredie a ľudské zdravie, ako aj významné hospodárske a sociálne náklady. Takýto odpad tiež narúša poradie priorít hierarchie odpadového hospodárstva, najmä tým, že zabraňuje príprave na opätovné použitie, recyklácii a inému zhodnocovaniu pred zneškodňovaním. Vzhľadom na cezhraničný charakter morského odpadu a nutnosť zabezpečiť harmonizáciu úsilia by členské štáty mali prijať opatrenia na dosiahnutie cieľa znižovania jeho objemu s využitím monitorovacích protokolov vypracovaných podľa článku 11 smernice 2008/56/ES.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Odôvodnenie 25 c (nové)
(25c)   Mikročastice v zmývateľných kozmetických výrobkoch a výrobkoch osobnej hygieny, ktoré sa po použití dostávajú do obytných, obchodných alebo priemyselných kanalizácií sú jedným z priamych zdrojov znečistenia mikroplastmi, ktorému sa dá najlepšie predchádzať. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici by členské štáty mali prijať opatrenia na zabránenie prenikania mikročastíc a mikroplastov do systémov na čistenie odpadových vôd a na zabránenie ich vypúšťaniu do morského prostredia.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Odôvodnenie 27
(27)   Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu a zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, v ktorých sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na štatistických údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii.
(27)   Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu a zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, v ktorých sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené na štatistických údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii. Napriek tomu by členské štáty mali na požiadanie bezodkladne predložiť Komisii všetky informácie potrebné na hodnotenie vykonávania tejto smernice ako celku a jej vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)   Štatistické údaje , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Preto musia členské štáty pri podávaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v právnych predpisoch o odpade uplatňovať najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisia a národné štatistické úrady členských štátov.
(28)   Údaje a informácie , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť nahlasovaných údajov zavedením spoločnej metodiky pre zber a spracovanie údajov na základe spoľahlivých zdrojov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Preto musia členské štáty pri podávaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v právnych predpisoch o odpade uplatňovať spoločnú metodiku, ktorú vypracovala Komisia v spolupráci s národnými štatistickými úradmi členských štátov a s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom .
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)   Komisia by mala každé tri roky uverejniť správu založenú na údajoch a informáciách, ktoré nahlásili členské štáty, s cieľom podať správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľov recyklácie a pri vykonávaní nových povinností stanovených v tejto smernici. V uvedených správach podávaných každé tri roky by sa mal tiež hodnotiť vplyv smernice 2008/98/ES ako celku na životné prostredie a ľudské zdravie a posúdiť, či je potrebné prijať zmeny s cieľom zabezpečiť, aby smernica 2008/98/ES spĺňala účel vzhľadom na ciele obehového hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 b (nové)
(28b)   S cieľom prispieť k primeranému riadeniu, presadzovaniu práva, cezhraničnej spolupráci a šíreniu najlepších postupov a inovácie v oblasti odpadu a s cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné vykonávanie cieľov stanovených v smernici 2008/98/ES by Komisia mala vytvoriť platformu na výmenu informácií a osvedčených postupov medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o praktické vykonávanie tejto smernice. Výsledky práce uvedenj platformy by sa mali zverejniť.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 c (nové)
(28c)   Uznáva sa hospodársky potenciál, ako aj environmentálny prínos prechodu na obehové hospodárstvo a zvýšenia efektívneho využívania zdrojov. Kroky na uzavretie kruhu sú prezentované v rôznych politických dokumentoch a návrhoch, počnúc manifestom Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov (EREP) za Európu efektívnejšie využívajúcu zdroje zverejneným 17. decembra 2012 a následnými odporúčaniami pre politiky až po iniciatívnu správu Európskeho parlamentu o prechode na obehové hospodárstvo prijatú 25. júna 2015 a napokon akčný plán Komisie pre obehové hospodárstvo zverejnený 2. decembra 2015. Všetky tieto dokumenty predstavujú opatrenia presahujúce rámec odpadu, ktoré pokrývajú celý cyklus, a mali by nielen nastaviť úroveň ambícií práva Únie v oblasti odpadového hospodárstva, ale tiež zabezpečiť, aby sa prijali ambiciózne opatrenia s cieľom uzavrieť celý kruh.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 d (nové)
(28d)   Výskum a inovácie, ako aj vytváranie inteligentných obchodných modelov založených na efektívnom využívaní zdrojov majú zásadný význam pre podporu prechodu na obehové hospodárstvo v Únii, v rámci ktorého sa odpad považuje za nový zdroj. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je potrebné prispieť v rámci programu Horizont 2020 na výskumné a inovačné projekty, ktoré môžu preukázať a v praxi overiť hospodársku a environmentálnu udržateľnosť obehového hospodárstva. Tieto projekty zároveň môžu pri uplatňovaní systematického prístupu prispieť k prijatiu inovačných a jednoducho vykonateľných právnych predpisov, a to tým, že identifikujú možné regulačné neistoty, prekážky a nedostatky, ktoré bránia rozvoju obchodných modelov založených na efektívnom využívaní zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 e (nové)
(28e)   Komisia predložila 2. decembra 2015 akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo s cieľom stimulovať prechod Európy na obehové hospodárstvo. Keďže Komisia stanovila konkrétny a ambiciózny program činností s opatreniami, ktoré pokrývajú celý cyklus, sú potrebné dodatočné opatrenia s cieľom urýchliť tento prechod.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 f (nové)
(28f)   Zlepšenie využívania zdrojov by mohlo priniesť významné čisté úspory pre podniky v Únii, verejné orgány a spotrebiteľov a súčasne znížiť celkové ročné množstvo emisií skleníkových plynov. Komisia by mala preto do konca roka 2018 navrhnúť hlavný ukazovateľ a súbor čiastkových ukazovateľov týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov s cieľom monitorovať pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa zvýšenia efektívneho využívania zdrojov na úrovni Únie o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 2014.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Odôvodnenie 29
(29)   S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 2008/98/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 26, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
(29)   S cieľom zmeniť smernicu 2008/98/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k:
–   podrobným kritériám uplatňovania podmienok, za ktorých sa látky alebo veci považujú za vedľajšie produkty alebo sa pri nich vychádza z predpokladu, že prestali byť odpadom,
–   všeobecným požiadavkám, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri prijímaní technických predpisov o stave, keď odpad prestáva byť odpadom,
–   zostaveniu zoznamu odpadu,
–   harmonizovaným kritériám, ktoré sa majú uplatňovať pri určovaní finančných príspevkov, ktoré výrobcovia platia v záujme súladu s ich rozšírenou zodpovednosťou výrobcov, stanoveným na základe skutočných nákladov pri skončení životnosti výrobkov,
–   ukazovateľom na meranie pokroku pri znižovaní miery vzniku odpadu a pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu,
–   spoločnej metodike jednotného merania úrovní potravinového odpadu vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu,
–   spoločnej metodike vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu jednotného merania morského odpadu pozemného pôvodu,
–   minimálnym kvalitatívnym a prevádzkovým požiadavkám na určenie uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie, systémov vratných záloh a prevádzkovateľov konečnej recyklácie vrátane osobitných pravidiel týkajúcich sa zberu, sledovateľnosti, overovania a nahlasovania údajov,
–   spoločnej metodike výpočtu hmotnosti kovov, ktoré sa recyklovali v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním vrátane kritérií kvality recyklovaných kovov,
–   technickým kritériám a prevádzkovým postupom zneškodňovania D2, D3, D4, D6, D7 a D12 uvedeným v prílohe I k smernici 2008/98/ES a v prípade potreby, zákazu, ktorý sa týka vykonávania týchto činností, ak nespĺňajú určité kritériá týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,
–   minimálnym technickým normám pre činnosti týkajúce sa spracovania, ktoré vyžadujú povolenie podľa smernice 2008/98/ES, ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia,
–   minimálnym normám pre činnosti, ktoré vyžadujú registráciu podľa smernice 2008/98/ES, ak existujú dôkazy o tom, že by takéto normy znamenali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, alebo by slúžili na predchádzanie narušenia vnútorného trhu,
–   špecifikácii uplatňovania vzorca pre spaľovne uvedeného v prílohe II časti R1 k smernici 2008/98/ES,
–   metodike zberu a spracovania údajov, organizovaniu zberu údajov a zdrojov údajov, ako aj formátu nahlasovania údajov členskými štátmi Komisii o vykonávaní cieľov v oblasti znižovania potravinového odpadu a znižovania morského odpadu, prípravy na opätovné použitie, recykláciu a spätné zasypávanie, cieľov v oblasti odpadových olejov, a
–   k prispôsobeniu príloh I až V k smernici 2008/98/ES vedeckému a technickému pokroku.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Odôvodnenie 30
(30)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 9 ods. 4, článku 9 ods. 5, článku 33 ods. 2, článku 35 ods. 5 a článku 37 ods. 6. Dané právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201119 .
(30)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k:
–   formátu pre oznámenie informácií o prijatí a podstatných revíziách programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu a
–   minimálnym podmienkam na prevádzku elektronických registrov nebezpečného odpadu.
Dané právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201119 .
__________________
__________________
19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Odôvodnenie 33
(33)   Ciele tejto smernice, a to zlepšiť nakladanie s odpadom v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia, stavu oceánov a bezpečnosti morských plodov, prostredníctvom zníženia objemu morského odpadu, a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov v celej Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov daných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a preto môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
(33)   Ciele tejto smernice, a to zlepšiť nakladanie s odpadom v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia, stavu oceánov a bezpečnosti morských plodov, prostredníctvom zníženia objemu morského odpadu, a k rozvážnemu, obmedzenému a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov v celej Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov daných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a preto môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)   Členské štáty by mali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pri výrobe, recyklácii, opravách, príprave na opätovné použitie a v odpadovom hospodárstve, pričom by mali brať do úvahy osobitné riziká, ktorým čelia pracovníci v uvedených odvetviach, a mali by zabezpečiť, aby sa platné právo Únie v tejto oblasti správne uplatňovalo a presadzovalo.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Odôvodnenie 33 b (nové)
(33b)   Táto smernica bola prijatá s prihliadnutím na záväzky stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva a mala by sa vykonávať a uplatňovať v súlade s usmernením uvedeným v tejto dohode.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 1 – odsek 1
(-1)   V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:
Táto smernica u stanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.
Táto smernica stanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania, ktoré sú kľúčové na prechod na obehové hospodárstvo a na zaručenie dlhodobej konkurencieschopnosti Únie . ;
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 1 a
„1a. „komunálny odpad“ je
„1a. „komunálny odpad“ je
a)   zmesový odpad a separovane vyzbieraný odpad z domácností vrátane:
a)   zmesový odpad a separovane vyzbieraný odpad z domácností vrátane:
–   papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, odpadu z elektrických a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov,
–   papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, odpadu z elektrických a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov,
–   objemného odpadu vrátane bielej techniky, matracov, nábytku,
–   objemného odpadu vrátane matracov a nábytku,
–   záhradného odpadu vrátane lístia, pokosenej trávy;
–   záhradného odpadu vrátane lístia, pokosenej trávy;
(b)   zmesový odpad a separovane vyzbieraný odpad z iných zdrojov , ktorý je svojou povahou, zložením a množstvom porovnateľný s odpadom z domácností;
(b)   zmesový odpad a separovane vyzbieraný odpad z malých podnikov, úradných budov a inštitúcií vrátane škôl, nemocníc a vládnych budov , ktorý je svojou povahou a zložením podobný odpadu z domácností;
(c)   odpad vznikajúci pri čistení trhov a odpad pochádzajúci z čistenia ulíc vrátane pouličného odpadu, obsahu smetných kontajnerov, odpadu vznikajúceho pri údržbe parkov a záhrad.
(c)   odpad vznikajúci pri čistení trhov a odpad pochádzajúci z čistenia ulíc vrátane pouličného odpadu, obsahu smetných kontajnerov, odpadu vznikajúceho pri údržbe parkov a záhrad.
Komunálny odpad nezahŕňa odpad z kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu a stavebného a demolačného odpadu;“;
Komunálny odpad nezahŕňa odpad z kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu a stavebného a demolačného odpadu;
Vymedzenie pojmu komunálny odpad v tejto smernici sa uplatňuje bez ohľadu na verejný či súkromný štatút prevádzkovateľa, ktorý nakladá s odpadom;“;
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 1 b (nový)
aa)   vkladá sa tento bod:
„1b. „komerčný a priemyselný odpad“ je zmesový odpad a separovane vyzbieraný odpad z komerčných a priemyselných činností a/alebo priestorov.
Komerčný a priemyselný odpad nezahŕňa komunálny odpad, stavebný a demolačný odpad a odpad z kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu;“;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 2 a
2a.   „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je odpad, ktorý nevykazuje žiadnu z nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III ;
2a.   „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je odpad, na ktorý sa nevzťahuje bod 2 tohto článku ;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 4
4.   „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení, porovnateľný odpad z potravinárskych závodov a iný odpad s podobnými vlastnosťami biologickej rozložiteľnosti, ktorý vykazuje porovnateľnú povahu, zloženie a množstvo ;
4.   „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení, porovnateľný odpad z potravinárskych závodov a iný odpad s podobnými vlastnosťami biologickej rozložiteľnosti a kompostovateľnosti ;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno d a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 9
da)   bod 9 sa nahrádza takto:
9.   „nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa;
„9. „nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, triedenie , zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa;“;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno d b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 11
db)   bod 11 sa nahrádza takto:
11.   „triedený zber“ je zber, pri ktorom sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo špecifické spracovanie;
"11. „separovaný zber“ je zber, pri ktorom sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo špecifické spracovanie, najmä príprava na opätovné použitie a recyklácia ;“;
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 16
16.   „príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorých sa odpad, výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré vyzbieral uznaný prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie alebo sa vyzbierali v rámci systému vratných záloh , pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
16.   „príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorých sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom a ktoré vyzbieral uznaný prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 16 a (nový)
ea)   vkladá sa tento bod:
„16a. „prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie“ je podnik, ktorý nakladá s odpadom a vykonáva činnosť v rámci procesného reťazca prípravy na opätovné použitie v súlade s uplatniteľnými pravidlami;“;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 16 b (nový)
eb)   vkladá sa tento bod:
„16b. „repasovanie“ je proces, keď sa výrobok prostredníctvom opätovného použitia, opravy a nahradenia častí komponentov upraví tak, že vyzerá ako nový;“;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e c (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 17
ec)   bod 17 sa nahrádza takto:
17.   „recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu , ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;
„17. „recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely. Zahŕňa organickú recykláciu , ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;“;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e d (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod -17 a (nový)
ed)   vkladá sa tento bod:
„- 17a. „organická recyklácia“ je recyklácia formou aeróbneho alebo anaeróbneho spracovania alebo iného spracovania biologicky rozložiteľnej časti odpadu, ktorá produkuje výrobky, materiály alebo látky; mechanicko-biologické spracovanie odpadu a skládky sa nepokladajú za formu organickej recyklácie;“;
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 17 a
17a.   „konečný proces recyklácie“ je proces recyklácie, ktorý sa začína, keď už nie je potrebné žiadne ďalšie mechanické triedenie a odpadové materiály vstupujú do výrobného procesu a skutočne sa z nich opätovne vyrobia výrobky, materiály alebo látky;
17a.   „konečný proces recyklácie“ je proces recyklácie, ktorý sa začína, keď už nie je potrebné žiadne ďalšie triedenie a z odpadového materiálu sa skutočne opätovne vyrobia výrobky, materiály alebo látky;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 17 b
17b.   „spätné zasypávanie“ sú činnosti zhodnocovania, pri ktorých sa vhodný odpad používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách alebo stavebné účely namiesto iných neodpadových materiálov, ktoré by sa inak použili na daný účel;
17b.   „spätné zasypávanie“ sú činnosti zhodnocovania s výnimkou recyklácie , pri ktorých sa inertný odpad, ktorý nie je nebezpečný, a iný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách alebo stavebné účely namiesto iných neodpadových materiálov, ktoré by sa inak použili na daný účel, a ktorý sa používa v množstvách, ktoré nepresahujú to, čo je striktne nevyhnutné na regeneráciu alebo technické účely ;
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 17 c (nový)
fa)   vkladá sa tento bod:
„17c. „riedenie“ je zmiešanie odpadu s jedným alebo viacerými ďalšími materiálmi alebo odpadmi s cieľom znížiť koncentráciu jednej alebo viacerých zložiek prítomných v odpade bez chemických zmien s cieľom umožniť, aby bol zriedený odpad zaslaný na nakladanie alebo recykláciu, ktoré nie sú povolené pre nezriedený odpad.“;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh smernice
Článok 1 – bod 2 – písmeno f b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 20 a (nový)
fb)   dopĺňa sa tento bod:
„20a. „dekontaminácia“ je každá činnosť, ktorá spočíva v odstránení nežiadúcich nebezpečných zložiek alebo znečisťujúcich látok z odpadu alebo v ich spracovaní na účely ich zničenia.“;
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f c (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 20 b (nový)
fc)   dopĺňa sa tento bod:
„20b. „triedenie“ je akákoľvek činnosť nakladania s odpadom, pri ktorej sa vytrieďuje vyzbieraný odpad do rôznych frakcií a čiastkových frakcií;“;
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f d (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 20 c (nový)
fd)   dopĺňa sa tento bod:
„20c. „znečisťujúci odpad“ je odpad malej veľkosti z verejne prístupných oblastí, ktorý bol nesprávne zlikvidovaný v životnom prostredí, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti;“;
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f e (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 20 d (nový)
fe)   dopĺňa sa tento bod:
„20d. „potravinový odpad“ sú potraviny určené na ľudskú spotrebu, v jedlom alebo nejedlom stave, odstránené z výrobného alebo dodávateľského reťazca vrátane prvovýroby, spracovania, výroby, prepravy, skladovania, predaja a spotrebiteľskej úrovne, s výnimkou strát v prvovýrobe;“;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno f f (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 3 – bod 20 e (nový)
ff)   dopĺňa sa tento bod:
„20e. „zvyškový odpad“ je odpad pochádzajúci zo spracovania alebo zhodnotenia vrátane recyklácie, ktorý sa už nemôže ďalej zhodnocovať a v dôsledku toho sa musí zneškodniť;“;
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 – odsek 2 – pododsek 1
2a.   V článku 4 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
2.   Pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia na podporu možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok. To si môže vyžadovať odklon určitých odpadových tokov od hierarchie, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takýmto odpadom.
"2. Pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia na podporu možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok. To si môže vyžadovať odklon určitých odpadových tokov od hierarchie, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takýmto odpadom. To si môže vyžadovať, aby určitý odpad prešiel procesom dekontaminácie pred ďalším spracovaním.“;
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 – odsek 3 – pododsek 1
3.   Členské štáty využívajú primerané hospodárske nástroje na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva.
3.   Členské štáty využívajú primerané hospodárske nástroje a prijímajú ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Uvedené nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa na podporu vykonávania programov zameraných na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v článku 29 a na podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie stanovených v článku 11 ods. 2, s cieľom maximalizovať využívanie druhotných surovín a na vyváženie rozdielov v nákladoch na pôvodné suroviny.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 – odsek 3 – pododsek 2
Členské štáty Komisii oznámia konkrétne nástroje zavedené v súlade s týmto odsekom do a následne každých päť rokov po uvedenom dátume.
Členské štáty Komisii oznámia konkrétne nástroje zavedené v súlade s týmto odsekom do [vložiť dátum osemnásť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne každé tri roky po uvedenom dátume.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
3a)   V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:
„3a. Členské štáty zavedú systémy poplatkov, aby zabezpečili financovanie infraštruktúry nakladania s odpadom pre komunálny odpad, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 – odsek 3 b (nový)
3b)   V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:
„3b. Členské štáty uplatňujú hierarchiu odpadového hospodárstva s cieľom zvýšiť skutočný prechod na obehové hospodárstvo. Na tento účel a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 1a členské štáty pri prideľovaní všetkých finančných prostriedkov Únie uplatňujú hierarchiu odpadového hospodárstva a uprednostňujú predchádzanie vzniku, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu pri investíciách do infraštruktúry odpadového hospodárstva.
_________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).“;
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 c (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 4 a (nový)
3c)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 4a
Hierarchia potravinového odpadu
1.   Táto osobitná hierarchia potravinového odpadu sa uplatňuje v poradí priorít v oblasti právnych predpisov a politiky týkajúcich sa predchádzania vzniku potravinového odpadu a hospodárenia s ním:
a)   zdroj prevencie;
b)   záchrana jedlých potravín, pričom sa uprednostňuje použitie potravín na ľudskú spotrebu pred krmivami pre zvieratá a opätovným spracovaním na nepotravinové produkty;
c)   organická recyklácia;
d)   energetické zhodnotenie;
e)   zneškodňovanie.
2.   Členské štáty poskytujú stimuly na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, napríklad vytvorením dobrovoľných dohôd, uľahčovaním darovania potravín alebo prípadne prijímaním finančných alebo fiškálnych opatrení.“;
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa látky alebo veci ako výsledky výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba daných látok alebo vecí, nepovažovali za odpad ale vedľajší produkt v prípadoch, keď sú splnené tieto podmienky:
1.   Látky alebo veci ako výsledky výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba daných látok alebo vecí, sa nepovažujú za odpad ale vedľajší produkt v prípadoch, keď sú splnené tieto podmienky:
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 5 – odsek 2
2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na konkrétne látky alebo veci.
2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných kritérií uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na konkrétne látky alebo veci. Komisia pri stanovení podrobných kritérií uprednostňuje existujúce a reprodukovateľné postupy priemyselnej symbiózy.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 5 – odsek 2 a (nový)
ba)   vkladá sa tento odsek:
„2a. Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie v súlade s postupom uvedeným v odseku 2, členské štáty môžu v každom jednotlivom prípade stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok uvedených v odseku 1 na konkrétne látky alebo veci vrátane – v prípade potreby – limitných hodnôt pre znečisťujúce látky.“;
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c
Smernica 2008/98/ES
Článok 5 – odsek 3
3.   Členské štáty oznámia Komisii technické predpisy prijaté podľa odseku 1 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535/ES z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti( * ), v ktorých sa to v uvedenej smernici vyžaduje .
3.   Členské štáty oznámia Komisii technické predpisy prijaté podľa odseku 2a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 * .
_______________
______________
( * ) Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s.1.
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a – bod i
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť
1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri odpade, pri ktorom sa vykonala činnosť zhodnocovania, vychádzalo z predpokladu, že prestal byť odpadom, ak spĺňa tieto podmienky:
1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri odpade, pri ktorom sa vykonala činnosť recyklácie alebo iného zhodnocovania, vychádzalo z predpokladu, že prestal byť odpadom, ak spĺňa tieto podmienky:
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 2
2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na určitý odpad. Uvedené podrobné kritéria v prípade potreby zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadňujú sa v nich všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo veci na životné prostredie.
2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom  38a na základe monitorovania situácie v členských štátoch, s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných kritérií uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na špecifický odpad. Uvedené podrobné kritéria v prípade potreby zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadňujú sa v nich všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo veci na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 3
3.   Odpad, pri ktorom sa v súlade s odsekom 1 vychádza z predpokladu, že prestal byť odpadom, možno považovať za pripravený na opätovné použitie, recyklovaný alebo zhodnotený na účely výpočtu dosahovania cieľov stanovených v tejto smernici, smernici 94/62/ES, smernici 2000/53/ES, smernici 2006/66/EC a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ(*), ak sa pri ňom vykonala príprava na opätovné použitie, recyklácia alebo zhodnotenie v súlade s uvedenými smernicami.
3.   Odpad, ktorý v súlade s odsekom 1 prestal byť odpadom, možno zohľadniť na účely výpočtu dosahovania cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie, recyklovanie alebo zhodnotenie stanovených v tejto smernici, smernici 94/62/ES, smernici 2000/53/ES, smernici 2006/66/EC a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ(*), ak sa pri ňom vykonala príprava na opätovné použitie, recyklácia alebo zhodnotenie v súlade s uvedenými smernicami. Hmotnosť odpadu, v prípade ktorého sa usudzuje, že prestal byť odpadom, možno nahlásiť ako recyklovanú, ak materiály alebo látky, ktoré prestali byť odpadom, sú predmetom prepracovania, s výnimkou energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 3 a (nový)
3a.   Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie v súlade s postupom stanoveným v odseku 2, členské štáty môžu stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na určitý odpad vrátane limitných hodnôt pre znečisťujúce látky.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 3 b (nový)
3b.   Ak nie sú stanovené uvedené kritériá na vnútroštátnej úrovni, členské štáty zabezpečia, aby sa odpad, ktorý prešiel činnosťou zhodnocovania, prestal považovať za odpad, ak spĺňa podmienky stanovené v odseku 1, ktoré v každom jednotlivom prípade overuje príslušný vnútroštátny orgán.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 3 c (nový)
3c.   S cieľom zabezpečiť súdržnosť vnútorného trhu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a na doplnenie tejto smernice, ktorými stanoví všeobecné požiadavky, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri prijímaní technických predpisov podľa odseku 3a a 3b tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 6 – odsek 4
4.   Členské štáty oznámia Komisii technické predpisy prijaté podľa odseku 1 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535/ES v prípadoch, v ktorých sa to v uvedenej smernici vyžaduje.
4.   Členské štáty oznámia Komisii technické predpisy prijaté podľa odsekov 3a a 3b v súlade so smernicou 2015/1535/ES.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno a a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 7 – odsek 4
aa)   odsek 4 sa nahrádza takto:
4.   Zmena klasifikácie nebezpečného odpadu na odpad, ktorý nie je nebezpečný, sa nesmie dosiahnuť riedením ani zmiešaním odpadu s cieľom znížiť pôvodnú koncentráciu znečisťujúcich látok na úroveň, ktorá je nižšia ako hranica na označenie odpadu za nebezpečný.
"4. Zmena klasifikácie nebezpečného odpadu na odpad, ktorý nie je nebezpečný, alebo zmena nebezpečných vlastností sa nesmie dosiahnuť riedením ani zmiešaním odpadu s cieľom znížiť pôvodnú koncentráciu znečisťujúcich látok na úroveň, ktorá je nižšia ako hranica na označenie odpadu za nebezpečný alebo na vznik nebezpečnej vlastnosti .“;
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno -a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1
-a)   v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
1.   S cieľom posilniť opätovné využívanie a predchádzanie vzniku odpadu, jeho recykláciu a iné zhodnocovanie môžu členské štáty prijať legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, aby zabezpečili, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej profesionálnej činnosti vyvíja, vyrába, spracúva, upravuje alebo dováža výrobky (výrobca výrobkov) má rozšírenú zodpovednosť výrobcu.
„1. S cieľom posilniť opätovné využívanie a predchádzanie vzniku odpadu, jeho recykláciu a iné zhodnocovanie členské štáty prijmú legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, aby zabezpečili, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej profesionálnej činnosti vyvíja, vyrába, spracúva, upravuje alebo dováža výrobky (výrobca výrobkov) má rozšírenú zodpovednosť výrobcu.“;
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 3
Takéto opatrenia môžu takisto zahŕňať zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, v ktorých sa vymedzia konkrétne prevádzkové a finančné povinnosti výrobcov výrobkov.
Takéto opatrenia môžu takisto zahŕňať zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ktoré sa vzťahujú na individuálne alebo kolektívne plnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Takéto systémy tvorí súbor pravidiel, v ktorých sa vymedzia konkrétne prevádzkové a/alebo finančné povinnosti výrobcov výrobkov, v ktorých sa zodpovednosť výrobcu rozšíri na štádium životného cyklu výrobku po jeho spotrebovaní. Členské štáty vytvoria takéto systémy minimálne pre obaly vymedzené v článku 3 bode 1) smernice 94/62/ES, elektrické a elektronické zariadenia vymedzené článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ, batérie a akumulátory vymedzené v článku 3 bode 1) smernice 2006/66/ES a vozidlá po dobe životnosti vymedzené v článku 2 bode 2) smernice 2000/53/ES.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1
aa)   v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
2.   Členské štáty môžu prijať vhodné opatrenia na podporu dizajnu výrobkov, ktorý zníži ich environmentálne vplyvy a vznik odpadu počas výroby a nasledujúceho použitia výrobkov a na zabezpečenie toho, že zhodnocovanie a zneškodňovanie výrobkov, ktoré sa stali odpadom, sa uskutočňuje v súlade s článkami 4 a 13.
„2. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu výrobcov, aby zlepšovali dizajn výrobkov a zložiek výrobkov s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, znížiť ich environmentálne vplyvy a vznik odpadu počas výroby a nasledujúceho použitia výrobkov a s cieľom zabezpečiť, aby sa zhodnocovanie a zneškodňovanie výrobkov, ktoré sa stali odpadom, uskutočňovalo v súlade s článkami 4 a 13.“;
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 2
Takéto opatrenia môžu slúžiť okrem iného na podporu vývoja, výroby a odbytu výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, ktoré sú trvanlivé z technického hľadiska a ktoré sú po tom, ako sa stanú odpadom, vhodné na opätovné použitie a recykláciu s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. V týchto opatreniach by sa mal zohľadniť vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu.
Takéto opatrenia slúžia na podporu vývoja, výroby a odbytu výrobkov alebo materiálov , ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, ktoré sú trvanlivé z technického hľadiska a ľahko opraviteľné a ktoré sú po tom, ako sa stanú odpadom a sú pripravené na opätovné použitie alebo sú recyklované, vhodné na uvedenie na trh s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. V týchto opatreniach sa zohľadňuje vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu vrátane – v prípade potreby – potenciálu na viacnásobnú recykláciu a hierarchia odpadového hospodárstva .
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 2 a (nový)
ba)   vkladá sa tento odsek:
„2a. Členské štáty oznamujú Komisii opatrenia prijaté podľa odsekov 1 a 2 do [vložiť dátum tridsaťšesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne každé tri roky po uvedenom dátume. Komisia uverejní doručené oznámenia.“;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 4
bb)   odsek 4 sa nahrádza takto:
4.   Rozšírená zodpovednosť výrobcu sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť za nakladanie s odpadom ustanovená v článku 15 ods. 1, a bez toho, aby boli dotknuté platné osobitné právne predpisy o tokoch odpadu a konkrétnych produktoch .
„4. Rozšírená zodpovednosť výrobcu sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť za nakladanie s odpadom ustanovená v článku  15 ods.  1. Ustanoveniami článku 8 a článku 8a nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu podľa iných právnych aktov Únie.“;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno c
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 – odsek 5
5.   Komisia organizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a aktérmi zapojenými do systémov zodpovednosti výrobcov o praktickom vykonávaní požiadaviek vymedzených v článku 8a a o najlepších postupoch na zabezpečenie primeraného riadenia systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a cezhraničnej spolupráce v rámci nich. Zahŕňa to okrem iného výmenu informácií o organizačných črtách a monitorovanie organizácií pôsobiacich v oblasti zodpovednosti výrobcu, výber prevádzkovateľov nakladania s odpadom a predchádzanie znečisťovaniu odpadom. Komisia uverejní výsledky výmeny informácií.
5.   Najneskôr do... [vložiť dátum 6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zriadi platformu na výmenu informácií medzi členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti, regionálnymi a miestnymi orgánmi a aktérmi zapojenými do systémov zodpovednosti výrobcov o praktickom vykonávaní požiadaviek vymedzených v článku  8a a o najlepších postupoch na zabezpečenie primeraného riadenia systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a cezhraničnej spolupráce v rámci nich a hladké fungovanie systémov vnútorného trhu . Zahŕňa to okrem iného výmenu informácií o organizačných črtách a monitorovanie organizácií pôsobiacich v oblasti zodpovednosti výrobcu, rozvoj harmonizovaných kritérií pre finančné príspevky uvedené v článku 8a ods. 4 písm. b), výber prevádzkovateľov nakladania s odpadom a predchádzanie vzniku odpadu a znečisťovaniu odpadom. Komisia uverejní výsledky výmeny informácií a môže poskytnúť usmernenia týkajúce sa podstatných prvkov .
Najneskôr do ... [vložiť dátum 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] na základe štúdie a po zohľadnení pripomienok z platformy Komisia prijme usmernenia o určení finančných príspevkov uvedených v článku 8a odseku 4 písmene b). S cieľom zabezpečiť súdržnosť vnútorného trhu môže Komisia prijať delegované akty v súlade s článkom 38a na doplnenie tejto smernice, ktorými stanoví harmonizované kritériá, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri určovaní finančných príspevkov uvedených v článku 8a ods. 4. písm. b).
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8 a – nadpis
Všeobecné požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu
Všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 1 – zarážka 1
–   jednoznačne vymedzili úlohy a oblasti zodpovednosti výrobcov výrobkov, ktorí umiestňujú tovar na trh v Únii, organizácií vykonávajúcich v ich mene rozšírenú zodpovednosť výrobcu, súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie;
–   jednoznačne vymedzili úlohy a oblasti zodpovednosti zúčastnených subjektov vrátane výrobcov výrobkov, ktorí umiestňujú tovar na trh v Únii, organizácií vykonávajúcich v ich mene v rámci kolektívnych systémov rozšírenú zodpovednosť výrobcu, súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, distribútorov , regionálnych a miestnych orgánov a v prípade potreby aj sietí opätovného využívania a opravy, podnikov sociálneho hospodárstva a uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie;
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 1 – zarážka 2
–   stanovili merateľné ciele nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva zamerané na dosiahnutie minimálne kvantitatívnych cieľov relevantných pre systém, ako sa stanovuje v tejto smernici, smernici 94/62/ES, smernici 2000/53/ES, smernici 2006/66/ES a smernici 2012/19/EÚ,
–   stanovili merateľné ciele zníženia objemu odpadu a nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva zamerané na dosiahnutie minimálne kvantitatívnych cieľov relevantných pre systém, ako sa stanovuje v tejto smernici, smernici 94/62/ES, smernici 2000/53/ES, smernici 2006/66/ES a smernici 2012/19/EÚ,
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 1 – zarážka 3
–   zriadil systém podávania správ na zbieranie údajov o výrobkoch, ktoré na trh Únie uviedli výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. Keď sa dané výrobky stanú odpadom, pomocou systému podávania správ sa zabezpečí zhromaždenie údajov o zbere a spracovaní predmetného odpadu a v prípade potreby sa špecifikujú toky odpadových materiálov,
–   zriadil systém podávania správ na zbieranie spoľahlivých a presných údajov o výrobkoch, ktoré na trh Únie uviedli výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. Keď sa dané výrobky stanú odpadom, pomocou systému podávania správ sa zabezpečí zhromaždenie spoľahlivých a presných údajov o zbere a spracovaní predmetného odpadu a v prípade potreby sa špecifikujú toky odpadových materiálov,
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 1 – zarážka 4
–   zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s výrobcami výrobkov a ich nediskriminácia, aj vzhľadom na malé a stredné podniky.
–   zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s výrobcami výrobkov a ich nediskriminácia, ako aj medzi prevádzkovateľmi služieb zberu, prevozu a spracovania, a vzhľadom na malé a stredné podniky.
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 2
2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby držitelia odpadu, na ktorých sú zacielené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadené podľa článku 8 ods. 1, boli informovaní o dostupných systémoch zberu odpadu a predchádzania znečisťovaniu odpadom. Členské štáty takisto prijmú opatrenia na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby sa zapojili do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, vo vhodných prípadoch, v podobe hospodárskych stimulov alebo predpisov.
2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby držitelia odpadu, na ktorých sú zacielené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadené podľa článku 8 ods. 1, boli informovaní o dostupných systémoch odovzdávania odpadu, sieťach opätovného použitia a opráv, uznaných prevádzkovateľoch prípravy na opätovné použitie, systémoch zberu odpadu a predchádzania znečisťovaniu odpadom. Členské štáty takisto prijmú opatrenia na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby prevzali svoju zodpovednosť a odovzdali svoj odpad do zavedených systémov separovaného zberu, predovšetkým, vo vhodných prípadoch, v podobe hospodárskych stimulov alebo predpisov.
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 3 – písmeno a
a)   mala jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály;
a)   mala jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály na základe oblasti predaja a bez obmedzenia týchto oblastí na územia, na ktorých zber a nakladanie s odpadom prinášajú zisk ;
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 3 – písmeno b
b)   mala prevádzkové a finančné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;
b)   mala prevádzkové a/alebo finančné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 3 – písmeno d – zarážka 2
–   finančných príspevkoch, ktoré platia výrobcovia,
–   v rámci kolektívnych systémov – finančných príspevkoch, ktoré výrobcovia platia za predanú jednotku alebo za tonu výrobku uvádzaného na trh;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 3 – písmeno d – zarážka 3
–   postupe výberu prevádzkovateľov nakladania s odpadom.
–   v rámci kolektívnych systémov – postupe výberu prevádzkovateľov nakladania s odpadom;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 3 – písmeno d – zarážka 3 a (nová)
–   dosiahnutí cieľov znižovania množstva odpadu a cieľov nakladania s odpadom uvedených v odseku 1 druhej zarážke.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 4 – písmeno a – úvodná časť a zarážka 1
a)   pokrývali všetky náklady nakladania s odpadom pri výrobkoch, ktoré uvádza na trh v Únii vrátane :
a)   pokrývali tieto náklady nakladania s odpadom pri výrobkoch, ktoré uvádza na trh v Únii:
–   nákladov na triedený zber, činností triedenia a spracovania vyžadovaných na dosiahnutie cieľov nakladania s odpadom uvedených v odseku 1 druhej zarážke , pričom sa zohľadňujú príjmy z opätovného použitia alebo predaja druhotných surovín z ich výrobkov,
–   náklady na separovaný zber, činností triedenia, dopravu a spracovania vyžadované na zabezpečenie riadneho nakladania s odpadom, pričom sa zohľadňujú príjmy z opätovného použitia alebo predaja druhotných surovín z ich výrobkov,
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 4 – písmeno b
b)   boli stanovené na základe skutočných nákladov pri skončení životnosti jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť;
b)   v rámci kolektívnych systémov – boli stanovené na základe skutočných nákladov pri skončení životnosti jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť a prítomnosť nebezpečných látok, čím sa zaujme prístup životného cyklu, a boli zosúladené s požiadavkami stanovenými v príslušnom práve Únie a boli založené na harmonizovaných kritériách – ak sú k dispozícii – s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu ;
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 4 – písmeno c
c)   boli založené na optimalizovaných nákladoch na poskytnuté služby v prípadoch, keď sú za vykonávanie prevádzkových úloh v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcu zodpovední verejní prevádzkovatelia nakladania s odpadom.
c)   boli založené na optimalizovaných nákladoch na poskytnuté služby v prípadoch, keď sú za vykonávanie prevádzkových úloh v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcu zodpovední verejní prevádzkovatelia nakladania s odpadom. Optimalizované náklady na služby musia byť transparentné a musia odrážať náklady, ktoré vznikli verejným prevádzkovateľom nakladania s odpadom pri vykonávaní operatívnych úloh v mene systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 5 – pododsek 1
Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia výrobkov plnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, aby sa prostriedky využívali náležitým spôsobom a aby všetci aktéri zapojení do uplatňovania systému nahlasovali spoľahlivé údaje.
Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia výrobkov plnili povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, vrátane predaja na diaľku , aby sa prostriedky využívali náležitým spôsobom a aby všetci aktéri zapojení do uplatňovania systému nahlasovali spoľahlivé údaje.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 5 – pododsek 2
Ak na území jedného členského štátu povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov vykonávajú viaceré organizácie , daný členský štát zriadi nezávislý orgán, ktorý bude dohliadať na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Členské štáty vymenujú alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý bude dohliadať na vykonávanie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu , a najmä overovať dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto smernici organizáciami rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2008/98/ES
Článok 8a – odsek 6
6.   Členské štáty vytvoria platformu na zabezpečenie pravidelného dialógu medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie.“
6.   Členské štáty vymenujú alebo vytvoria platformu na zabezpečenie pravidelného dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane výrobcov a distribútorov, súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, subjektov sociálneho hospodárstva , miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a v prípade potreby aj sietí opravy a opätovného využívania a uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie.“
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek -1 (nový)
-1.   V záujme prispievania k predchádzaniu vzniku odpadu sa členské štáty snažia dosiahnuť aspoň tieto ciele:
a)   výrazné zníženie miery vzniku odpadu;
b)   oddelenie vzniku odpadu od hospodárskeho rastu;
c)   postupné nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ako sa vymedzuje v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, ak existujú vhodné alternatívne látky alebo technológie, ktoré sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné;
d)   cieľ Únie znížiť mieru potravinového odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2014;
e)   cieľ Únie znížiť mieru morského odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2014.
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 1
1.   Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Tieto opatrenia sú zamerané:
1.   Na účel dosiahnutia cieľov stanovených v odseku -1 členské štáty prijmú minimálne tieto opatrenia:
–   na podporu používania výrobkov z efektívne využitých zdrojov, ktoré sú trvácne, možno ich opraviť a sú recyklovateľné,
–   na presadzovanie a podporu udržateľných modelov výroby a spotreby a používania výrobkov z efektívne využitých zdrojov, ktoré sú trvácne, ľahko zdieľateľné, opätovne použiteľné , možno ich opraviť a sú recyklovateľné,
–   odrádzanie od uvádzania výrobkov s plánovaným zastarávaním na trh,
–   na určovanie výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom surovín mimoriadne dôležitých pre hospodárstvo Únie, pri ktorých existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami, a na zameranie sa na dané výrobky s cieľom zabrániť tomu, aby sa predmetné materiály stali odpadom,
–   na určovanie výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom surovín mimoriadne dôležitých pre hospodárstvo Únie, pri ktorých existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami, a na zameranie sa na dané výrobky s cieľom zabrániť tomu, aby sa predmetné materiály stali odpadom,
–   podporu vytvárania systémov propagácie činností opätovného použitia predovšetkým elektrických a elektronických zariadení , textílií a nábytku,
–   stimulovanie predĺženia životnosti výrobkov, ak je to prospešné pre životné prostredie, a na podporu vytvárania systémov propagácie opravy, opätovného použitia, činností repasovania a opravy výrobkov , ako sa uvádza v článku 9a,
–   zníženie miery vzniku odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, stavebnými a demolačnými činnosťami, pričom je potrebné zohľadniť najlepšie dostupné techniky,
–   zníženie miery vzniku odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, výrobou, ťažbou nerastov, stavebnými a demolačnými činnosťami, a to aj prostredníctvom auditov pred demoláciou, a v procesoch týkajúcich sa obchodu a služieb, pričom je potrebné zohľadniť najlepšie dostupné techniky a najlepšie postupy ,
–   zníženie miery vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach.
–   zníženie celkovej miery vzniku potravinového odpadu,
–   zníženie potravinových strát v rámci celého dodávateľského reťazca vrátane primárnej výroby, prepravy a skladovania,
–   predchádzanie znečisťovaniu odpadom určením výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom znečisťovania prírodného prostredia vrátane morského prostredia, a prijatie opatrení na zníženie znečisťovania z týchto zdrojov,
–   zabezpečenie oznamovania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, a to od dodávateľského reťazca ku spotrebiteľom a prevádzkovateľom nakladania s odpadom;
–   rozvoj a podpora informačných kampaní s cieľom zvýšiť povedomie o problematike predchádzania vzniku odpadu a znečisťovania odpadom.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 2
2.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Na tento účel používajú primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo zneškodneného alebo energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu na obyvateľa .
2.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Na tento účel používajú primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo vzniknutého komunálneho odpadu na obyvateľa a množstvo komunálneho odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený .
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 2 a (nový)
2a.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 38a na doplnenie tejto smernice stanovením ukazovateľov na meranie pokroku pri znižovaní miery vzniku odpadu a pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené delegované akty sa prijmú do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 3
3.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, a na tento účel určujú množstvo potravinového odpadu na základe metodík stanovených podľa odseku 4 .
3.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, a na tento účel určujú úrovne potravinového odpadu na základe spoločnej metodiky. Komisia do 31. decembra 2017 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 38a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením metodiky vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu, v záujme jednotného určenia úrovne potravinového odpadu. Uvedená metodika zohľadňuje opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vykonávané darmi alebo inými spôsobmi zabraňujúcimi tomu, aby sa z potravín stal odpad.
Pozmeňujúci návrh 236
Návrh smernice
ArticleČlánok 1 – odsek 1 – bod 9
DocAmend2Smernica 2008/98/ES
Article2Článok 9 – odsek 3 a (nový)
3a.   Komisia do 31. decembra 2020 preskúma možnosť stanovenia záväzných celoúniových cieľov znižovania objemu potravinového odpadu, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030, na základe hodnôt vypočítaných spoločnou metódou vytvorenou podľa odseku 3. Na tento účel Komisia vypracuje správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh, ktorý zašle Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 3 b (nový)
3b.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku morského odpadu suchozemského pôvodu a na tento účel určujú úrovne morského odpadu suchozemského pôvodu na základe spoločnej metodiky. Komisia do 31. decembra 2017 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 38a s cieľom vypracovať metodiku jednotného merania morského odpadu suchozemského pôvodu vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 3 c (nový)
3c.   Komisia do 31. decembra 2018 preskúma možnosť stanovenia cieľov Únie týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030, na základe spoločného ukazovateľa, ktorý sa vypočíta s odkazom na celkové množstvo komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa. Na uvedený účel Komisia vypracuje správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh, ktorý zašle Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 4
4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví ukazovatele merania celkového pokroku dosiahnutého pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. S cieľom zabezpečiť jednotné určovanie úrovní potravinového odpadu Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví spoločnú metodiku vrátane minimálnych požiadaviek na kvalitu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 – odsek 5
5.   Európska environmentálna agentúra každoročne vydáva správu s opisom vývoja situácie pri predchádzaní vzniku odpadu za každý členský štát a Európsku úniu ako celok, vrátane oddelenia vzniku odpadu od hospodárskeho rastu, a o prechode na obehové hospodárstvo.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 a (nový)
9a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 9a
Opätovné použitie
1.   Členské štáty podporujú zriadenie systémov, ktoré presadzujú činnosti opätovného použitia a predĺženia životnosti výrobkov za predpokladu, že kvalita a bezpečnosť výrobkov nie sú ohrozené.
2.   Členské štáty prijmú opatrenia na podporu opätovného použitia výrobkov, najmä výrobkov, ktoré obsahujú značné množstvo kritických surovín. Tieto opatrenia môžu zahŕňať nabádanie k vytváraniu a podporovaniu uznaných sietí opätovného použitia, systémov vratných záloh a systémov návratu a opätovného plnenia, a stimuláciu repasovania, rekonštrukcie a zmeny účelu používania výrobkov.
Členské štáty využívajú hospodárske nástroje a opatrenia a môžu stanoviť kvantitatívne ciele.
3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby prevádzkovatelia opakovaného použitia mali prístup k návodom na použitie, náhradným dielom, technickým informáciám alebo akýmkoľvek iným nástrojom, zariadeniam alebo softvéru potrebným na opätovné použitie výrobkov, a to bez toho, aby boli dotknuté práva duševného vlastníctva.“;
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 b (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 9 b (nový)
9b)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 9b
Platformy spoločného využívania
1.   Komisia aktívne podporuje platformy spoločného využívania ako podnikateľský model. Komisia vytvorí silné spojenie medzi uvedenými platformami a novými usmerneniami pre kolaboratívne hospodárstvo a preskúma všetky možné opatrenia na poskytnutie príslušných stimulov vrátane rozšírenej zodpovednosti výrobcu, verejného obstarávania a ekodizajnu.
2.   Členské štáty podporujú zriadenie systémov, ktoré presadzujú platformy spoločného využívania vo všetkých odvetviach.“;
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 c (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 10 – odsek 2
9c)   V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Ak je to potrebné na zaistenie súladu s odsekom 1 a na uľahčenie alebo zlepšenie zhodnocovania, odpad sa zbiera separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky uskutočniteľné, a nezmiešava sa s iným odpadom alebo iným materiálom s odlišnými vlastnosťami.
„2. S cieľom zaistiť súlad s odsekom 1 a uľahčiť alebo zlepšiť zhodnocovanie sa odpad zbiera separovane a nezmiešava sa s iným odpadom alebo iným materiálom s odlišnými vlastnosťami.
Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty vylúčiť riedko osídlené oblasti, ak sa preukáže, že separovaným zberom sa nedosahuje najlepší celkový environmentálny výsledok pri zohľadnení úvah o životnom cykle.
Členské štáty oznámia Komisii svoj zámer využiť túto výnimku. Komisia preskúma toto oznámenie a posúdi, či je výnimka oprávnená s prihliadnutím na ciele tejto smernice. Ak Komisia nevznesie námietky do deviatich mesiacov po oznámení, výnimka sa považuje za schválenú. Ak Komisia vznesie námietku, prijme rozhodnutie a náležite informuje členský štát.“;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 d (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 10 – odsek 2 a (nový)
9d)   V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa odpad, ktorý bol separovane vyzbieraný v súlade s článkom 11 ods. 1 a článkom 22, neprijímal v spaľovni, s výnimkou rezíduí, ktoré sú výsledkom triedenia uvedeného odpadu.“;
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 e (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 10 – odsek 2 b (nový)
9e)   V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:
„2b. Členské štáty prijmú v prípade potreby opatrenia potrebné na dekontamináciu nebezpečných odpadov pred zhodnocovaním.“;
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno -a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – nadpis
-a)   názov sa nahrádza takto:
Opätovné použitie a recyklácia
Príprava na opätovné použitie a recyklácia“;
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 1
1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu činností prípravy na opätovné použitie, najmä prostredníctvom podpory vytvárania sietí opätovného využívania a opravy , poskytovania podpory pre takéto siete a uľahčenia prístupu takýchto sietí k miestam zberu odpadu a prostredníctvom podpory využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení
1.   Členské štáty prijmú opatrenia na podporu činností prípravy na opätovné použitie, okrem iného uľahčením zriaďovania a uznávania prevádzkovateľov a sietí prípravy na opätovné použitie , a to najmä tých, ktorí fungujú ako sociálne podniky, uľahčením prístupu takýchto uznaných prevádzkovateľov a sietí k miestam a zariadeniam zberu odpadu, ako aj prostredníctvom podpory využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu vysokokvalitnej recyklácie a na tento účel zriadia systémy triedeného zberu v prípadoch, keď je technicky, environmentálne a hospodársky realizovateľný a vhodný , aby sa splnili potrebné kvalitatívne normy pre príslušné oblasti recyklácie a dosiahli ciele stanovené v odseku 2 .
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu vysokokvalitnej recyklácie a na tento účel zriadia systémy separovaného zberu uvedené v článku 10 ods. 2 , aby sa splnili potrebné kvalitatívne normy pre príslušné oblasti recyklácie.
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
aa)   v odseku 1 sa vkladá tento pododsek:
„Členské štáty podporujú regulačné a hospodárske nástroje s cieľom stimulovať zavádzanie druhotných surovín.“;
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 3
ab)   v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„S výnimkou článku 10 ods. 2 sa do roku 2015 zavedie triedený zber minimálne pre: papier, kov, plast a sklo.
„S výnimkou článku 10 ods. 2 sa do roku 2015 zavedie separovaný zber minimálne pre: papier, kov, plast a sklo. Okrem toho členské štáty do roku 2020 zriadia povinný separovaný zber textilu.“;
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 4
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu systémov triedenia stavebného a demolačného odpadu a takisto minimálne týchto materiálov: dreva, agregátov , kovu, skla a omietkových materiálov.
Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie triedenia stavebného a demolačného odpadu minimálne týchto materiálov: dreva, minerálnych zložiek (betónu, tehál, dlaždíc a keramiky) , kovu, plastov, sadrokartónu, skla a omietkových materiálov. Členské štáty môžu použiť opatrenia uvedené v prílohe IVa.
Členské štáty stimulujú audity pred demoláciou s cieľom znížiť na minimum obsah znečisťujúcich látok alebo iných nežiaducich látok v stavebnom a demolačnom odpade a tým prispieť k vysokej kvalite recyklácie.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno b a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 4 a (nový)
ba)   v odseku 1 sa vkladá tento pododsek:
„Členské štáty prijmú opatrenia na podporu systémov triedenia obchodného a priemyselného odpadu, a to minimálne týchto materiálov: kovy, plasty, papier a lepenka, biologický odpad, sklo a drevo.“;
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno b b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 2 – úvodná časť
bb)   úvodná časť odseku 2 sa nahrádza takto:
S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskej recyklačnej spoločnosti s vysokou úrovňou účinnosti zdrojov členské štáty prijmú príslušné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:
„S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskemu obehovému hospodárstvu s vysokou úrovňou účinnosti zdrojov členské štáty prijmú príslušné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:“;
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno d
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 2 – písmeno c
c)   do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60% hmotnostných ;
c)   do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60 % podľa hmotnosti vzniknutého komunálneho odpadu, vrátane najmenej 3 % z celkového komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie ;
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno d
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 2 – písmeno d
d)   do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65 % hmotnostných.
d)   do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 70 % podľa hmotnosti vzniknutého komunálneho odpadu, vrátane najmenej 5 % z celkového komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie;
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1
3.   Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku, Malte, Rumunsku a Slovensku sa môže na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 písm. c) a d) poskytnúť dodatočných päť rokov. Členský štát oznámi Komisii svoj úmysel využiť toto ustanovenie najneskôr 24 mesiacov pred termínmi stanovenými v odseku 2 písm. c) a d). V prípade predĺženia lehoty členský štát prijme potrebné opatrenia zamerané na zvýšenie miery prípravy na opätovné použitie a miery recyklácie komunálneho odpadu na minimálne 50 % do roku 2025 a minimálne na 60 % do roku 2030.
3.   Členský štát môže požiadať o predĺženie tohto obdobia o päť rokov na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 2 písm. c), ak spĺňa tieto podmienky:
a)   pripravil na opätovné použitie a recykloval menej ako 20 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013; a
b)   nie je zahrnutý do zoznamu členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že nesplnia cieľ týkajúci sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie najmenej 50 % ich komunálneho odpadu do roku 2025 stanovený v súlade s článkom 11b odsekom 2 písm. b).
Členský štát predloží žiadosť Komisii, aby získal takéto predĺženie najneskôr 24 mesiacov pred termínom stanoveným v odseku 2 písm. c), ale nie pred uverejnením správy uvedenej v článku 11b, ktorá sa týka dosiahnutia cieľa stanoveného v tomto odseku.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 2
K oznámeniu členský štát pripojí plán vykonávania, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s cieľmi do nového termínu. Plán musí obsahovať aj podrobný harmonogram na vykonanie navrhovaných opatrení a posúdenie ich očakávaných vplyvov.
K žiadosti o predĺženie členský štát pripojí plán vykonávania, v ktorom sa uvedú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s cieľom do nového termínu. Plán musí byť vypracovaný na základe vyhodnotenia existujúcich programov odpadového hospodárstva a musí obsahovať aj podrobný harmonogram na vykonanie navrhovaných opatrení a posúdenie ich očakávaných vplyvov.
Okrem toho plán uvedený v treťom pododseku musí spĺňať aspoň tieto požiadavky:
a)   používa primerané hopsodárske nástroje na poskytovanie stimulov pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 tejto smernice;
b)   preukazuje efektívne a účinné využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov a ďalších opatrení prostredníctvom preukázateľných dlhodobých investícií, ktoré financujú rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva nevyhnutnej na splnenie príslušných cieľov;
c)   poskytuje veľmi kvalitné štatistické údaje a vytvára jasné prognózy kapacít odpadového hospodárstva a miery plnenia cieľov uvedených v článku 11 ods. 2 tejto smernice, článku 6 ods. 1 smernice 94/62/ES a článku 5 ods. 2a, článkoch 2b a 2c smernice 1999/31/ES;
d)   stanovujú sa v ňom programy predchádzania vzniku odpadu, ako sa uvádza v článku 29 tejto smernice;
Komisia posúdi, či sú splnené požiadavky stanovené v štvrtom pododseku písm. a) až d). Ak Komisia nevznesie námietky proti predloženému plánu do piatich mesiacov odo dňa doručenia, žiadosť o predĺženie lehoty sa považuje za prijatú.
Ak Komisia vznesie námietky proti predloženému plánu, požaduje, aby príslušný členský štát predložil revidovaný plán do dvoch mesiacov od prijatia uvedených námietok.
Komisia posúdi revidovaný plán do dvoch mesiacov od jeho doručenia a v písomnej forme prijme alebo zamietne žiadosť o predĺženie lehoty. Ak Komisia v uvedenej lehote neprijme rozhodnutie, považuje sa žiadosť o predĺženie lehoty za prijatú.
Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch svojich rozhodnutí v lehote dvoch mesiacov odo dňa ich prijatia.
Ak sa predĺženie uvedené v prvom pododseku udelí, ale členský štát sa nepripravuje na opätovné použitie a nerecykluje najmenej 50 % svojho komunálneho odpadu do roku 2025, predĺženie lehoty sa považuje za automaticky zrušené.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 3 a (nový)
3a.   Členský štát môže požiadať o päťročné predĺženie lehoty, aby dosiahol ciele uvedené v odseku 2 písm. d), ak spĺňa tieto podmienky:
a)   spĺňa podmienky uvedené v odseku 3 prvom pododseku písm. a) a b); a
b)   nie je zahrnutý do zoznamu členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že nesplnia cieľ týkajúci sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie najmenej 60% ich komunálneho odpadu do roku 2030 stanovený v súlade s článkom 11b odsekom 2 písm. b).
S cieľom požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v prvom pododseku tohto článku, členský štát predloží svoju žiadosť Komisii v súlade s odsekom 3 tohto článku najneskôr 24 mesiacov pred termínom stanoveným v odseku 2 písm. d) tohto článku, ale nie pred uverejnením správy uvedenej v článku 11b týkajúcej sa dosiahnutia cieľa stanoveného v tomto odseku.
Ak sa takéto predĺženie udelí, ale členský štát nepripravuje na opätovné použitie a nerecykluje najmenej 60 % svojho komunálneho odpadu do roku 2030, predĺženie lehoty sa považuje za automaticky zrušené.
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 4
4.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2024 preskúma cieľ stanovený v odseku 2 písm. d) s cieľom zvýšiť ho a zváži stanovenie cieľov pre iné toky odpadu . Na tento účel Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade svoju správu, ku ktorej sa v prípade potreby pripojí návrh.
4.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2024 preskúma cieľ stanovený v odseku 2 písm. d), s cieľom zvýšiť ho vzhľadom na najlepšie postupy a opatrenia, ktoré členské štáty používajú na dosiahnutie tohto cieľa . Na tento účel Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade svoju správu, ku ktorej sa v prípade potreby pripojí návrh.
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 4 a (nový)
4a.   Komisia preskúma možnosť stanovenia cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie, ktoré sa vzťahujú na komerčný odpad, priemyselný odpad, ktorý nie je nebezpečný, a ďalšie toky odpadu, a ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030. Na uvedený účel Komisia do 31. decembra 2018 vypracuje správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh, ktorý zašle Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno e
Smernica 2008/98/ES
Článok 11 – odsek 4 b (nový)
4b.   Komisia preskúma možnosť stanovenia cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie, ktoré sa vzťahujú na stavebný a demolačný odpad, ktoré sa majú splniť do roku 2025 a do roku 2030. Na uvedený účel Komisia do 31. decembra 2018 vypracuje správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh, ktorý zašle Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 1
1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3
1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3
a)   je hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu hmotnosťou vstupného odpadu privádzaného do konečného procesu recyklácie;
a)   sa hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu vypočíta ako hmotnosť vstupného odpadu privádzaného do konečného procesu recyklácie v danom roku ;
b)   je hmotnosť komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie hmotnosťou komunálneho odpadu, ktorý zhodnotil alebo vyzbieral uznaný prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie a pri ktorom sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania;
b)   sa hmotnosť komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie vypočíta ako hmotnosť komunálneho odpadu, ktorý v danom roku zhodnotil alebo vyzbieral uznaný prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie a pri ktorom sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania.
c)   členské štáty môžu zahrnúť výrobky a zložky, ktoré na opätovné použitie pripravili uznaní prevádzkovatelia prípravy na opätovné použitie alebo sa naň pripravili v rámci systémov vratných záloh. Členské štáty na výpočet upravenej miery komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného komunálneho odpadu pri zohľadnení hmotnosti výrobkov a zložiek pripravených na opätovné použitie použijú overené údaje od prevádzkovateľov a vzorec stanovený v prílohe VI.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 1 a (nový)
1a.   Komisia do 31. decembra 2018 požiada európske normalizačné organizácie, aby na základe osvedčených postupov, ktoré sú k dispozícii, vypracovali európske normy pre odpadové materiály vstupujúce do konečného procesu recyklácie, ako aj pre druhotné suroviny, najmä pre plasty.
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 2
2.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 1 písm. b) a c ) a prílohy VI prijme v súlade s článkom 38a delegované akty, v ktorých stanoví minimálne kvalitatívne a prevádzkové požiadavky na určenie uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie alebo systémov vratných záloh vrátane osobitných pravidiel zberu, overovania a nahlasovania údajov.
2.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 1 písm. a) a b) prijme v súlade s článkom 38a delegované akty, v ktorých stanoví minimálne kvalitatívne a prevádzkové požiadavky na určenie uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie, systémov vratných záloh a prevádzkovateľov konečnej recyklácie, vrátane osobitných pravidiel zberu, vysledovateľnosti, overovania a nahlasovania údajov.
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 3
3.   Odchylne od odseku 1 možno hmotnosť výstupu triediacich činností nahlásiť ako hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu za predpokladu, že:
3.   Členské štáty tiež zabezpečia, aby sa uchovávali záznamy o hmotnosti výrobkov a materiálov pri výstupe (t. j. výstup) zo zariadenia na zhodnocovanie alebo recykláciu/prípravu na opätovné použitie.
a)   sa takýto výstupný odpad privádza do konečného procesu recyklácie;
b)   hmotnosť materiálov alebo látok, pri ktorých sa nevykonáva konečný proces recyklácie a ktoré sa zneškodňujú alebo energeticky zhodnocujú, zostáva pod úrovňou 10 % celkovej hmotnosti, ktorá sa má nahlásiť ako recyklovaná.
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 4
4.   Členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti komunálneho odpadu v záujme zabezpečenia spĺňania podmienok stanovených v odseku 3 písm. a) a b) . Systém môže pozostávať buď z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4), technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo rovnocenného opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti a presnosti zhromaždených údajov o recyklovanom odpade.
4.   V súlade s odsekom 2 členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti komunálneho odpadu v záujme zabezpečenia súladu s pravidlami stanovenými v odseku 1 . Systém môže pozostávať buď z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4), technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo rovnocenného opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti a presnosti zhromaždených údajov o recyklovanom odpade. Členské štáty informujú Komisiu o metóde kontroly kvality a vysledovateľnosti, ktorú si zvolia.
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 5
5.   Členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3, zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním, v pomere k podielu spaľovaného komunálneho odpadu, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité požiadavky na kvalitu.
5.   Po tom, ako Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 6 tohto článku, členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3, zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním , v pomere k podielu spaľovaného alebo spoluspaľovaného komunálneho odpadu, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité požiadavky na kvalitu a odpad sa triedi pred spaľovaním alebo sa splnila povinnosť zriadiť separovaný zber papiera, kovov, plastu, skla a biologického odpadu .
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Smernica 2008/98/ES
Článok 11a – odsek 6
6.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 5 prijme v súlade s článkom 38a delegované akty, v ktorých stanoví spoločnú metodiku výpočtu hmotnosti kovov, ktoré sa recyklovali v súvislosti so spaľovaním, vrátane kritérií kvality recyklovaných kovov.
6.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 5 prijme v súlade s článkom 38a delegované akty, v ktorých stanoví spoločnú metodiku výpočtu hmotnosti kovov, ktoré sa recyklovali v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním , vrátane kritérií kvality recyklovaných kovov.
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 2008/98/ES
Článok 11b – odsek 1
1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.
1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c) a d), článku 11 ods. 3 a ods. 3a a článku 21 ods. 1a , a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 2008/98/ES
Článok 11b – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)   príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli usmerniť napredovanie smerom k dosiahnutiu cieľov.
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 2008/98/ES
Článok 11b – odsek 2 a (nový)
2a.   Správy uvedené v odseku 1 sa v prípade potreby týkajú vykonávania ďalších požiadaviek tejto smernice, ako je napríklad prognóza dosiahnutia cieľov obsiahnutých v programoch predchádzania vzniku odpadu uvedených v článku 29 a percento a množstvo komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa, ktorý je zneškodňovaný alebo podlieha energetickému zhodnocovaniu.
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 12 – odsek 1 a (nový)
12a)   V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:
„1a. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že do roku 2030 sa množstvo zneškodneného komunálneho odpadu zníži na 10 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.“;
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 b (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 12 – odsek 1 b (nový)
12b)   V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:
„1b. Komisia preskúma činnosti zneškodňovania odpadu uvedené v zozname v prílohe I. Na základe uvedeného preskúmania Komisia prijme delegované akty, ktorými sa doplní táto smernica a ktorými sa stanovia technické kritériá a prevádzkové postupy D2, D3, D4, D6, D7 a D12. V prípade potreby sa uvedenými delegovanými aktmi zavedie zákaz činností zneškodňovania odpadu, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 13.“;
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 c (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 12 – odsek 1 c (nový)
12c)   V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:
„1c. Členské štáty prijmú konkrétne opatrenia na predchádzanie priamemu i nepriamemu zneškodňovaniu odpadu v morskom prostredí. Členské štáty oznámia Komisii opatrenia, ktoré zaviedli na vykonávanie tohto odseku, 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a následne každé dva roky po uvedenom dátume. Komisia zverejní dvojročnú správu založenú na informáciách poskytnutých počas šiestich mesiacov.
Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie spôsobov a ukazovateľov na vykonávanie tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 d (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 15 – odsek 4 a (nový)
12d)   V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:
„4a. V súlade so smernicou 2014/24/EÚ môžu členské štáty prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby výberové konania na prevádzkovateľov nakladania s odpadom, ktoré vykonávajú miestne orgány a organizácie vykonávajúce rozšírenú zodpovednosť v mene výrobcu výrobkov, zahŕňali sociálne ustanovenia s cieľom podporiť úlohu sociálnych a solidárnych podnikov a platforiem.“;
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 e (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 18 – odsek 3
12e)   V článku 18 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.   Ak v rozpore s odsekom 1 došlo k zmiešaniu nebezpečného odpadu , musí sa uskutočniť triedenie, ktoré podlieha podmienkam technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti , ak je to možné a potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 13 .
„3. V prípade zmiešania nebezpečného odpadu v rozpore s odsekom 1, členské štáty zabezpečia – bez toho , aby bol dotknutý článok 36 –, aby sa toto triedenie uskutočňovalo , ak je to technicky možné .
Ak triedenie nie je technicky uskutočniteľné, zmesový odpad sa spracuje v zariadení, ktoré má povolenie spracovávať takúto zmes, ako aj jednotlivé zložky tejto zmesi.“;
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 f (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 20 – odsek 1 a (nový)
12f)   v článku 20 sa vkladá tento odsek:
„Členské štáty do 1. januára 2020 zriadia systémy separovaného zberu alebo prijímania nebezpečného odpadu z domácností, aby zabezpečili správne spracovanie nebezpečného odpadu a zabránili znečisťovaniu ďalších tokov komunálneho odpadu.“;
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 g (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 20 – odsek 1 b (nový)
12g)   V článku 20 sa vkladá tento odsek:
„Do ... [18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vypracuje usmernenia s cieľom napomáhať a uľahčovať členským štátom zber a bezpečné nakladanie s nebezpečným odpadom, ktorý vznikol v domácnostiach.“;
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 h (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 21 – odsek 1 – písmeno a
12h)   V článku 21 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
a)   odpadové oleje zbierali oddelene, ak je to technicky uskutočniteľné ;
„a) odpadové oleje zbierali oddelene;“;
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 i (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 21 – odsek 1 – písmeno c
12i)   V článku 21 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
c)   ak je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky životaschopné, odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich spracovaniu .
„c) odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich regenerácii .“;
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 j (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 21 – odsek 1 a (nový)
12j)   V článku 21 sa vkladá tento odsek:
„1a. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie zvýšenia regenerácie odpadových olejov najmenej na 85 % vzniknutých odpadových olejov, a to do roku 2025.
Odpadové oleje, ktoré boli poslané do iného členského štátu na účely regenerácie v uvedenom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľa iba členskému štátu, v ktorom sa odpadové oleje zbierali, a ak sú splnené príslušné požiadavky nariadenia (ES) č. 1013/2006 o cezhraničnej preprave nebezpečných odpadov.
Odpadové oleje vyvezené z Únie na regeneráciu, prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu možno započítať k dosahovaniu cieľov len v členskom štáte, v ktorom sa vyzbierali, ak v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 vývozca môže dokázať, že zásielka odpadu spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia a že regenerácia odpadu mimo Únie prebehla za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.“;
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 k (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 21 – odsek 2
12k)   V článku 21 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Na účely separovaného zberu odpadových olejov a ich správneho spracovania môžu členské štáty podľa svojich vnútroštátnych podmienok uplatňovať dodatočné opatrenia ako napr. technické požiadavky, zodpovednosť výrobcu, ekonomické nástroje alebo dobrovoľné dohody.
„2. Na splnenie povinností stanovených v odsekoch 1 a 1a môžu členské štáty podľa svojich vnútroštátnych podmienok uplatňovať dodatočné opatrenia ako napr. technické požiadavky, zodpovednosť výrobcu, ekonomické nástroje alebo dobrovoľné dohody.“;
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 l (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 21 – odsek 3
12l)   V článku 21 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.   Ak odpadové oleje podľa vnútroštátnych právnych predpisov podliehajú požiadavkám na regeneráciu, členské štáty môžu stanoviť, že ak je to technicky uskutočniteľné, takéto odpadové oleje sa musia regenerovať, a ak sa uplatňujú články 11 alebo 12 nariadenia (ES) č. 1013/2006, obmedziť cezhraničné zásielky odpadových olejov zo svojho územia do spaľovní alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadu, aby sa uprednostnila regenerácia odpadových olejov.
„3. Ak sa uplatňujú články 11 alebo 12 nariadenia (ES) č. 1013/2006, členské štáty môžu obmedziť cezhraničné zásielky odpadových olejov zo svojho územia do spaľovní alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadu, aby sa uprednostnila regenerácia odpadových olejov.“;
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Článok 22 – odsek 1
Členské štáty zabezpečia triedený zber biologického odpadu v prípadoch, keď je technicky, environmentálne a hospodársky realizovateľný a vhodný, aby sa zabezpečili relevantné kvalitatívne normy týkajúce sa kompostu a dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. a), c) a d) a článku 11 ods. 3 .
1.   Členské štáty zabezpečia separovaný zber pri zdroji biologického odpadu v súlade s článkom 10 ods. 2 .
Odôvodnenie
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Článok 22 – odsek 1 a (nový)
1a.   Členské štáty podporujú domáce kompostovanie.
Pozmeňujúci návrh 237
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Článok 22 – odsek 2
V prípade potreby v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia na podporu:
2.   Členské štáty prijmú opatrenia vrátane programov vysledovateľnosti a zabezpečenia kvality na vstupe aj výstupe, v súlade s článkami 4 a 13, aby sa zabezpečila organická recyklácia biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ktorej výstup spĺňa príslušné normy vysokej kvality.
a)   recyklácie vrátane kompostovania a digescie biologického odpadu;
b)   spracovania biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;
c)   používania environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.
Pozmeňujúci návrh 242
DocAmendNávrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Article2Článok 22 – odsek 2c (nový)
2a.   Hmotnosť recyklovaného biologického odpadu je hmotnosťou vstupného odpadu privádzaného do procesu organickej recyklácie v danom roku.
Hmotnosť materiálov alebo látok, pri ktorých sa nevykonáva konečný proces recyklácie a ktoré sa zneškodňujú alebo energeticky zhodnocujú, sa nenahlasuje ako recyklovaná.
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Článok 22 – odsek 2b (nový)
2b.   Komisia do 31. decembra 2018 predloží návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 1a s cieľom zaviesť európske kódy odpadu pre komunálny biologický odpad, ktorý bol vyzbieraný separovane pri zdroji.
_______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch (Ú. v. ES L 332, 9.12.2002, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 238
DocAmendNávrh smernice
ArticleČlánok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2008/98/ES
Article2Článok 22 – odsek 2c (nový)
2c.   Do 31. decembra 2018 Komisia požiada európske normalizačné organizácie o vypracovanie európskych noriem kvality pre biologický odpad vstupujúci do procesu organickej recyklácie, pre kompost a digestát, vychádzajúc pritom z najlepších dostupných postupov.
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 24 – odsek 1 – písmeno b
13a)   V článku 24 sa písmeno b) nahrádza takto:
b)   zhodnocovanie odpadu.
„b) zhodnocovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný .“;
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 14
Smernica 2008/98/ES
Článok 26 – odsek 3
Členské štáty môžu oslobodiť príslušné orgány od povinnosti viesť register zariadení alebo podnikov vykonávajúcich zber alebo prepravu maximálne 500 kg odpadu, ktorý nie je nebezpečný, ročne.
Členské štáty môžu oslobodiť príslušné orgány od povinnosti viesť register zariadení alebo podnikov vykonávajúcich zber alebo prepravu maximálne 20 ton odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a maximálne 2 ton nebezpečného odpadu ročne.
Pozmeňujúci návrh 204
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 14
Smernica 2008/98/ES
Článok 26 – odsek 4
Komisia môže v súlade s článkom 38a prijať delegované akty s cieľom upraviť hraničnú hodnotu množstiev odpadu, ktorý nie je nebezpečný.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 205
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 15 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 27 – odsek 1
1.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty stanovujúce minimálne technické normy pre činnosti týkajúce sa spracovania odpadu, ktoré si vyžadujú povolenie podľa článku 23, ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.
1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a stanovujúce minimálne technické normy pre akékoľvek činnosti týkajúce sa spracovania odpadu, najmä pre separovaný zber, triedenie a recykláciu odpadu, ktoré si vyžadujú povolenie podľa článku 23, ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 206
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno a – bod ii
Smernica 2008/98/ES
Článok 28 – odsek 3 – písmeno f
f)   opatrenia na boj proti všetkým podobám znečisťovania odpadu a na vyčistenie od všetkých typov odpadu.
f)   opatrenia na predchádzanie vzniku a boj proti všetkým podobám znečisťovania odpadom a na vyčistenie od všetkých typov odpadu.“;
Pozmeňujúci návrh 207
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno a – bod ii a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 28 – odsek 3 – písmeno f a (nové)
iia)   dopĺňa sa toto písmeno:
„fa) dostatočné možnosti financovania pre miestne orgány na podporu predchádzania vzniku odpadu a na vývoj optimálnych systémov separovaného zberu a infraštruktúry s cieľom dosiahnuť súlad s cieľmi stanovenými v tejto smernici.“
Pozmeňujúci návrh 208
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 28 – odsek 5
5.   Programy odpadového hospodárstva musia byť v súlade s požiadavkami programovania odpadového hospodárstva stanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a cieľmi stanovenými v článku 11 ods. 2 a 3 tejto smernice a požiadavkami v článku 5 smernice 1999/31/ES.
5.   Programy odpadového hospodárstva musia byť v súlade s požiadavkami programovania odpadového hospodárstva stanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a cieľmi stanovenými v článku 11 ods. 2 tejto smernice a požiadavkami v článku 5 smernice 1999/31/ES.
Pozmeňujúci návrh 209
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno a
Smernica 2008/98/ES
Článok 29 – odsek 1 – pododsek 1
1.   Členské štáty zavedú programy predchádzania vzniku odpadu, v ktorých stanovia opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v súlade s článkami 1, 4 a 9 .
1.   S cieľom prispieť k dosiahnutiu aspoň cieľov uvedených v článku 1, článku 4 a článku 9 ods. -1 členské štáty zavedú programy predchádzania vzniku odpadu, v ktorých stanovia aspoň opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v súlade s článkom 9 ods. 1 .
Pozmeňujúci návrh 210
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno a a (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 29 – odsek 1 – pododsek 2
aa)   v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
Takéto programy sa začlenia do programov odpadového hospodárstva ustanovených v článku 28 alebo prípadne do iných programov environmentálnych politík, alebo budú fungovať ako samostatné programy. Ak sa takýto program začlení do programu odpadového hospodárstva alebo do iných programov, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa zreteľne identifikujú.
„Takéto programy sa začlenia do programov odpadového hospodárstva ustanovených v článku 28 alebo prípadne do iných programov environmentálnych politík, alebo budú fungovať ako samostatné programy. Ak sa takýto program začlení do programu odpadového hospodárstva alebo do iných programov, ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa zreteľne identifikujú.“
Pozmeňujúci návrh 211
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno a b (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 29 – odsek 2
ab)   v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
2.   V programoch ustanovených v odseku 1 sa stanovia ciele predchádzania vzniku odpadu. Členské štáty opíšu platné opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a vyhodnotia užitočnosť príkladov opatrení uvedených v prílohe IV alebo iných príslušných opatrení.
„2. V programoch uvedených v odseku 1 členské štáty opíšu aspoň vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v článku 9 odseku 1 a ich príspevok k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 9 odseku -1 . Členské štáty v prípadoch, v ktorých je to relevantné, opíšu prínos nástrojov a opatrení uvedených v prílohe IVa a vyhodnotia užitočnosť príkladov opatrení uvedených v prílohe IV alebo iných príslušných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 212
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno a c (nové)
Smernica 2008/98/ES
Článok 29 – odsek 2 a (nový)
ac)   vkladá sa tento odsek:
„2a. Členské štáty prijmú konkrétne programy predchádzania vzniku potravinového odpadu v rámci svojich programov predchádzania vzniku odpadu uvedených v tomto článku.“;
Pozmeňujúci návrh 213
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 30 – odsek 2
17a)   V článku 30 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Európska environmentálna agentúra je vyzvaná, aby do svojej výročnej správy zahrnula hodnotenie pokroku pri plnení a vykonávaní programov predchádzania vzniku odpadu.
„2. Európska environmentálna agentúra každé dva roky uverejní správu obsahujúcu hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení a vykonávaní programov predchádzania vzniku odpadu a dosiahnuté výsledky, pokiaľ ide o ciele programov predchádzania vzniku odpadu pre každý členský štát a pre Úniu ako celok vrátane oddelenia vzniku odpadu od hospodárskeho rastu a prechodu na obehové hospodárstvo .“;
Pozmeňujúci návrh 214
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 19 – písmeno b
Smernica 2008/98/ES
Článok 35 – odsek 4
4.   Členské štáty vytvoria elektronický register alebo koordinované registre na zaznamenávanie údajov o nebezpečnom odpade uvedené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu. Takéto registre môžu vytvoriť aj pre iné toky odpadu, predovšetkým pre toky odpadu, pre ktoré sú v právnych predpisoch Únie stanovené ciele. Členské štáty využívajú údaje o odpade, ktoré im poskytujú priemyselné subjekty v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadenom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006(*).
4.   Členské štáty vytvoria elektronický register alebo koordinované registre alebo použijú vytvorené elektronické registre alebo koordinované registre na zaznamenávanie údajov o nebezpečnom odpade uvedené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu. Takéto registre vytvoria minimálne pre toky odpadu, pre ktoré sú v právnych predpisoch Únie stanovené ciele. Členské štáty využívajú údaje o odpade, ktoré im poskytujú priemyselné subjekty v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadenom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006(*).
Pozmeňujúci návrh 215
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 1
1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 11 ods. 2 písm. a) až d) a článku 11 ods. 3 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6. Prvá správa sa vzťahuje na údaje za obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.
1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 9 ods. -1 písm. a) až d), článku 11 ods. 2, článku 11 ods. 3 a 3a a článku 21 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zbierajú a spracúvajú na základe spoločnej metodiky uvedenej v odseku 6 tohto článku a zasielajú ich elektronicky do 12 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6. Prvá správa vo vzťahu k cieľom podľa článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3 sa vzťahuje na údaje za obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 2
2.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 9 ods. 4 písm. každé dva roky. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca obdobia nahlasovania, za ktoré sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 3 a (nový)
3a.   Na účely overenia súladu s článkom 11 ods. 2 písm. c) a d) sa údaje o množstve komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie v správach uvádzajú oddelene od údajov o množstve recyklovaného odpadu.
Pozmeňujúci návrh 218
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 5
5.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Táto správa musí obsahovať posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti , spoľahlivosti , včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
5.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Pokým sa neprijme delegovaný akt uvedený v odseku 6, táto správa musí obsahovať posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch. Komisia v každom prípade posúdi úplnosť , spoľahlivosť , včasnosť a konzistentnosť údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracuje deväť mesiacov po tom, ako členské štáty prvýkrát nahlásia údaje, a následne každé tri roky.
Pozmeňujúci návrh 219
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 5 a (nový)
5a.   Do správy uvedenej v odseku 5 Komisia zahrnie informácie o vykonávaní tejto smernice ako celku a posúdi jej vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Ak je to vhodné, k správe sa pripojí návrh na preskúmanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 220
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 – odsek 6
6.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odsekov 1 a 2 a na nahlasovanie činností spätného zasypávania. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.
6.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 38a na doplnenie tejto smernice tým , že stanoví spoločnú metodiku pre zber a spracovanie údajov, organizovanie zberu údajov a zdrojov údajov a pravidlá týkajúce sa formátu na nahlasovanie údajov podľa odseku 1 a na nahlasovanie činností prípravy na opätovné použitie a spätné zasypávanie .
Pozmeňujúci návrh 221
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 37 a (nový)
21a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 37a
Rámec pre obehové hospodárstvo
S cieľom podporiť opatrenia uvedené v článku 1, najneskôr do 31. decembra 2018 Komisia:
a)   vypracuje správu v ktorej sa posúdi potreba cieľov Únie, najmä pokiaľ ide o cieľ Únie v oblasti efektívneho využívania zdrojov a prierezové regulačné opatrenia v oblasti udržateľnej spotreby a výroby. Ak je to vhodné, k správe sa pripojí legislatívny návrh;
b)   vypracuje správu o súlade medzi regulačnými rámcami Únie pre výrobky, odpad a chemikálie s cieľom identifikovať potenciálne prekážky, ktoré bránia prechodu na obehové hospodárstvo;
c)   vypracuje správu s cieľom zistiť vzájomné pôsobenie medzi legislatívnymi aktami, ktoré môže brániť rozvoju súčinností medzi rôznymi priemyselnými odvetviami a zabraňovať následnému použitiu vedľajších produktov a príprave na opätovné použitie a recyklácii odpadu na konkrétne použitie. Táto správa sa v prípade potreby doplní o legislatívny návrh alebo usmernenie o tom, ako odstrániť identifikované prekážky a ako uvoľniť trhový potenciál vedľajších produktov a druhotných surovín;
d)   predloží komplexné preskúmanie právnych predpisov Únie o ekodizajne s cieľom rozšíriť rozsah ich pôsobnosti na všetky hlavné skupiny výrobkov vrátane skupín neenergetických súvisiacich výrobkov, a postupne zahrnúť relevantné prvky efektívneho využívania zdrojov do povinných požiadaviek na dizajn výrobku a prispôsobiť ustanovenia týkajúce sa environmentálnej značky.“;
Pozmeňujúci návrh 222
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 21 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 – nadpis
21a)   V článku 38 sa nadpis nahrádza takto:
Výklad a prispôsobenie sa technickému pokroku
„Výmena informácií a najlepších postupov, výklad a prispôsobenie sa technickému pokroku“
Pozmeňujúci návrh 223
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 22
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 – odsek -1 (nový)
-1.   Komisia vytvorí platformu na pravidelnú a štruktúrovanú výmenu informácií a najlepších postupov medzi Komisiou a členskými štátmi vrátane regionálnych a miestnych orgánov o praktickom vykonávaní požiadaviek tejto smernice s cieľom zabezpečiť primerané riadenie, presadzovanie predpisov, cezhraničnú spoluprácu a šírenie najlepších postupov a inovácií v oblasti odpadového hospodárstva.
Platforma sa predovšetkým použije na:
–   výmenu informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o nástroje a stimuly používané v súlade s článkom 4 ods. 3 s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4,
–   výmenu informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o opatrenia ustanovené v článku 8 ods. 1 a 2,
–   výmenu informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o predchádzanie a zriadenie systémov, ktoré presadzujú činnosti opätovného použitia a predĺženia životnosti,
–   výmenu informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o plnenie povinností týkajúcich sa separovaného zberu,
–   výmenu informácií a najlepších postupov, pokiaľ ide o nástroje a stimuly na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a v článku 21,
–   výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o vypracovanie opatrení a systémov na sledovanie tokov komunálneho odpadu od triedenia až po konečný proces recyklácie, čo je kľúčovým prvkom pri kontrole kvality odpadu a meraní strát v tokoch odpadu a procese recyklácie.
Komisia zverejní výsledky uvedenej výmeny informácií a najlepších postupov.
Pozmeňujúci návrh 224
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 22
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 – odsek 1 – pododsek 1
Komisia môže vypracovať usmernenia k výkladu vymedzení pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie.
Komisia vypracuje usmernenia k výkladu vymedzení pojmov odpad, komunálny odpad, predchádzanie, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, zhodnocovanie a zneškodňovanie.
Pozmeňujúci návrh 225
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 22
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 – odsek 3
3.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty potrebné na zmenu prílohy VI.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 226
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 23
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 a – odsek 2
2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 26 , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1 , článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 na dobu neurčitú od [enter date of entry into force of this Directive] .
2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2a, článku 9 ods. 3, článku 9 ods. 3a, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 12 ods. 1b , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 37 ods. 6 , článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2 na dobu neurčitú od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] .
Pozmeňujúci návrh 227
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 23
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 a – odsek 3
3.   Delegovanie právomocí uvedených v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 26 , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1 , článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.   Delegovanie právomocí uvedených v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2a, článku 9 ods. 3, článku 9 ods. 3a, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 12 ods. 1b , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 37 ods. 6 , článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 228
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 23
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 a – odsek 3 a (nový)
3a.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
Pozmeňujúci návrh 229
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 23
Smernica 2008/98/ES
Článok 38 a – odsek 5
5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 26 , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1 , článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 2a, článku 9 ods. 3, článku 9 ods. 3a, článku 11a ods. 2, článku 11a ods. 6, článku 12 ods. 1b , článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 37 ods. 6 , článku 38 ods. 1 a článku 38 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 230
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 24 a (nový)
Smernica 2008/98/ES
Príloha II – bod R13 a (nový)
24a)   V prílohe II sa vkladá toto písmeno:
„R13a: príprava na opätovné použitie.“;
Pozmeňujúci návrh 231
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 24 b (nový)
Smernica 2008/98/ES
Príloha IV a (nová)
24b)   V súlade s prílohou k tejto smernici sa vkladá príloha IVa.
Pozmeňujúci návrh 232
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 25
Smernica 2008/98/ES
Príloha IV a (nová)
25)   Príloha VI sa dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 233
Návrh smernice
Príloha I
Smernica 2008/98/ES
Príloha VI
Metóda výpočtu prípravy výrobkov a zložiek na opätovné použitie na účely článku 11 ods. 2 písm. c) a d) a článku 11 ods. 3
vypúšťa sa
Členské štáty na výpočet upravenej miery recyklácie a prípravy na opätovné použitie v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. c) a d) a článkom 11 ods. 3 používajú tento vzorec:
p0000002.png
E: upravená miera recyklácie a opätovného použitia v danom roku,
A: hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu alebo komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie v danom roku,
R: hmotnosť výrobkov a zložiek pripravených na opätovné použitie v danom roku,
P: hmotnosť vzniknutého komunálneho odpadu v danom roku.
Pozmeňujúci návrh 234
Návrh smernice
Príloha -I (nová)
Smernica 2008/98/ES
Príloha IV a (nová)
Príloha -I
Vkladá sa táto príloha IVa:
„Príloha IVa
Orientačný zoznam nástrojov na podporu prechodu na obehové hospodárstvo
1.   Hospodárske nástroje:
1.1   progresívne zvyšovanie daní alebo poplatkov za ukladanie na skládkach pre všetky kategórie odpadu (komunálny, inertný, iný);
1.2   zavedenie alebo zvýšenie daní a/alebo poplatkov za spaľovanie;
1.3   zavedenie systémov platby podľa množstva odpadu (zásada „plať za to, čo vyhodíš“);
1.4   opatrenia na zvýšenie nákladovej efektívnosti existujúcich a plánovaných systémov zodpovednosti výrobcov;
1.5   rozšírenie rozsahu pôsobnosti finančnej a/alebo prevádzkovej zodpovednosti výrobcu na nové toky odpadu;
1.6   hospodárske stimuly pre samosprávy na podporu prevencie, ako aj na rozvoj a posilnenie systémov separovaného zberu;
1.7   opatrenia na podporu rozvoja v oblasti opätovného použitia;
1.8   opatrenia na potlačenie škodlivých subvencií, ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;
2.   Iné opatrenia:
2.1   udržateľné verejné obstarávanie na podporu udržateľnej výroby a spotreby;
2.2   technické a fiškálne opatrenia na podporu rozvoja trhov s opätovne používanými výrobkami a recyklovanými materiálmi (vrátane kompostovaných) a na zvýšenie kvality recyklovaných materiálov;
2.3   vykonávanie najlepších dostupných techník na spracovanie odpadu, zameraných na odstránenie látok, ktoré vzbudzujú veľmi veľké obavy, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné;
2.4   opatrenia na zvýšenie verejného povedomia o riadnom odpadovom hospodárstve a znižovaní znečisťovania odpadom vrátane ad hoc kampaní na zabezpečenie znižovania objemu odpadu pri zdroji a vysokej miery zapojenia sa do systémov separovaného zberu;
2.5   opatrenia na zaistenie náležitej koordinácie, a to aj digitálnymi prostriedkami, medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi zapojenými do odpadového hospodárstva a zabezpečenie zapojenia ďalších kľúčových zainteresovaných strán;
2.6   využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom financovať budovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva potrebnej na splnenie príslušných cieľov.“.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0034/2017 ).


Skládky odpadov ***I
PDF 544k   DOC 64k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Euróspkym parlamentom 14. marca 2017 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (COM(2015)0594 – C8-0384/2015 – 2015/0274(COD) ) (1) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0071 A8-0031/2017
Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)   Vzhľadom na závislosť Únie od dovozu surovín a rýchle ubúdanie značného množstva prírodných zdrojov v krátkodobom horizonte je hlavnou úlohou získať späť čo najviac zdrojov v rámci Únie a zlepšiť prechod na obehové hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)   Nakladanie s odpadom je nutné premeniť na udržateľné hospodárenie s materiálom. Revízia smernice o skládkach odpadov ponúka príležitosť, ako tento cieľ dosiahnuť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory intenzívnejšieho obehového hospodárstva by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory širšieho obehového hospodárstva, zvýšenia energetickej efektívnosti a zníženia závislosti Únie od zdrojov by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   Prostredníctvom obehového hospodárstva by sa mali vykonávať výslovné ustanovenia 7. environmentálneho akčného programu, v ktorom sa požaduje rozvoj cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)   Ciele, ktoré sú v smernici Rady 1999/31/ES14 stanovené pre obmedzenie skládkovania by sa mali zmeniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo a pokročiť s vykonávaním iniciatívy v oblasti surovín15 prostredníctvom zníženia objemu skládkovania odpadu určeného na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný.
(2)   Ciele, ktoré sú v smernici Rady 1999/31/ES14 stanovené pre obmedzenie skládkovania, by sa mali posilniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo a pokročiť s vykonávaním iniciatívy v oblasti surovín15 prostredníctvom postupného zníženia na minimum objemu skládkovania odpadu určeného na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby to zapadlo do integrovanej politiky, čím sa zabezpečí riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, podporí sa posun smerom k prevencii, opätovnému použitiu a recyklácii a predíde sa posunu od skládkovania k spaľovaniu.
________________
__________________
14 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
14 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
15 COM(2008)0699 a COM(2014)0297 .
15 COM(2008)0699 a COM(2014)0297 .
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)   V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti predpisov o odpadoch by sa definície v smernici 1999/31/ES mali zosúladiť s vymedzeniami pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES16 .
(4)   V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti predpisov o odpadoch by sa definície v smernici 1999/31/ES mali zosúladiť tam, kde je to vhodné, s vymedzeniami pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES16 .
__________________
__________________
16 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
16 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)   Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať tokmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva triedený zber (napríklad plasty, kovy, sklo, papier, biologický odpad). Pri realizácii týchto obmedzení skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu zo separovane vyzbieraného odpadu.
(5)   Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať tokmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva separovaný zber (napríklad plasty, kovy, sklo, papier, biologický odpad) s cieľom akceptovať iba zvyškový odpad. Dlhodobé investície do infraštruktúry a do výskumu a inovácií budú zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní množstva zvyškového odpadu zo separovane vyzbieraného odpadu, recyklácii alebo inom zhodnocovaní, ktoré nie je v súčasnosti technicky, environmentálne alebo hospodársky realizovateľné .
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Politický a spoločenský stimul na ďalšie obmedzenie skládkovania ako udržateľný spôsob nakladania s prírodnými zdrojmi v rámci obehového hospodárstva by mal rešpektovať hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES a mal by sa pri ňom prísne uplatňovať prístup, v rámci ktorého má prednosť prevencia a dodržiava sa zásada predbežnej opatrnosti.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)   Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky odbúrateľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky odbúrateľného odpadu má výrazne negatívny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky odbúrateľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky odbúrateľného odpadu, a to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky odbúrateľného odpadu, ktorý bol separovane vyzbieraný podľa článku 22 smernice 2008/98/ES.
(6)   Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa má separovane zbierať podľa článku 22 smernice 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)   Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Stanovením cieľov zníženia objemu skládkovania sa ešte viac zjednoduší triedený zber , triedenie a recyklácia odpadu a zabráni sa zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.
(7)   Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Stanovením jasných a ambicióznych cieľov zníženia objemu skládkovania sa ešte viac podporia investície do uľahčenia separovaného zberu , triedenia a recyklácie odpadu a zabráni sa zablokovaniu recyklovateľných materiálov na najnižšej úrovni hierarchie odpadového hospodárstva.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)   Skládkovanie je potrebné postupne obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie a aby sa hospodársky významné odpadové materiály postupne a účinne zhodnocovali prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Vďaka tomuto obmedzeniu by sa malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického spracovania nespracovaného komunálneho odpadu , pretože by mohol ohroziť výsledky dosiahnuté v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu stanovených v článku 11 smernice 2008/98/ES. V záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie obdobne platí, že členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa bude skládkovať len spracovaný odpad, pričom plnenie takejto povinnosti by nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu. V záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v článku 11 smernice 2008/98/ES a cieľom zníženia objemu skládkovania vymedzenom v článku 5 tejto smernice, ako aj v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie týchto cieľov by členské štáty, ktorým sa môže poskytnúť dodatočný čas na dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, by sa mal poskytnúť aj dodatočný čas na dosiahnutie cieľa zníženia objemu skládkovania do roku 2030 stanoveného v tejto smernici.
(8)   Skládkovanie je nutné postupne obmedziť na minimum , aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie a aby sa hospodársky významné odpadové materiály postupne a účinne zhodnocovali prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako je stanovené v smernici 2008/98/ES. Toto postupné obmedzenie skládkovania na minimum si bude vyžadovať zásadné zmeny v oblasti odpadového hospodárstva v mnohých členských štátoch . Vďaka lepším štatistikám o zbere a spracúvaní odpadu a lepšej vysledovateľnosti tokov odpadu by malo byť možné predchádzať vzniku nadmerných kapacít na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania, pretože by to mohlo ohroziť výsledky dosiahnuté v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu stanovených v článku 11 smernice 2008/98/ES. V záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie obdobne platí, že členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa bude skládkovať len spracovaný odpad, pričom plnenie takejto povinnosti by nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu. Vzhľadom na nedávne investície v niektorých členských štátoch vedúce k nadmerným kapacitám na energetické zhodnocovanie alebo zriadeniu mechanického biologického spracovania je nevyhnutné poskytnúť jasný signál prevádzkovateľom pôsobiacim v oblasti odpadu a členským štátom, aby sa zabránilo investíciám, ktoré nie sú v súlade s dlhodobými cieľmi stanovenými v smernici o skládkach odpadov a v rámcovej smernice o odpade. Z týchto dôvodov by sa mohol zvážiť limit pre spaľovanie komunálneho odpadu v súlade s cieľmi týkajúcimi sa prípravy na opätovného použitie a recykláciu uvedenými v článku 11 smernice 2008/98/ES a článku 5 smernice 1999/31/ES. V záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v článku 11 smernice 2008/98/ES a cieľom zníženia objemu skládkovania vymedzenom v článku 5 tejto smernice, ako aj v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie týchto cieľov by členské štáty, ktorým sa môže poskytnúť dodatočný čas na dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, by sa mal poskytnúť aj dodatočný čas na dosiahnutie cieľa zníženia objemu skládkovania do roku 2030 stanoveného v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   V snahe pomôcť dosiahnuť ciele tejto smernice a posilniť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a medzi rôznymi odvetviami hospodárstva. Uvedená výmena by sa mohla uľahčiť prostredníctvom komunikačných platforiem, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť povedomie o nových priemyselných riešeniach a umožniť lepší prehľad o dostupných kapacitách a prispeli by k spájaniu odvetvia odpadového hospodárstva s ďalšími odvetviami a k podpore priemyselnej symbiózy.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 b (nové)
(8b)   Komisia by mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, regionálnymi a najmä miestnymi orgánmi vrátane všetkých významných organizácií občianskej spoločnosti, ako aj sociálnych partnerov a environmentálnych a spotrebiteľských organizácií.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 c (nové)
(8c)   V záujme primeraného vykonávania a presadzovania cieľov tejto smernice je nevyhnutné zabezpečiť, aby miestne orgány na územiach, na ktorých sa skládky nachádzajú, boli považované za zainteresované subjekty, keďže sú priamo vystavené dôsledkom skládkovania. Preto by sa mali dopredu zabezpečiť verejné a demokratické konzultácie na miestach a v oblastiach medzi obcami, kde sa má zriadiť skládka, a miestnemu obyvateľstvu by sa mala poskytnúť primeraná kompenzácia.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 d (nové)
(8d)   Komisia by mala zabezpečiť, aby každá skládka v Únii bola podrobená auditu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie práva Únie a vnútroštátneho práva.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)   V záujme zabezpečenia lepšieho, včasnejšieho a jednotnejšieho vykonávania tejto smernice a aby sa vopred odhadli prípadné problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, je potrebné zaviesť systém včasného varovania, pomocou ktorého bude ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov možné odhaliť nedostatky a podniknúť potrebné opatrenia.
(9)   V záujme zabezpečenia lepšieho, včasnejšieho a jednotnejšieho vykonávania tejto smernice a aby sa vopred odhadli prípadné problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, je potrebné zaviesť systém včasného varovania, pomocou ktorého bude ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov možné odhaliť nedostatky a podniknúť potrebné opatrenia, a podporovať výmenu osvedčených postupov medzi rôznymi zainteresovanými stranami .
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)   Štatistické údaje , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o odpadovom hospodárstve má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 1999/31/ES najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisia a národné štatistické úrady členských štátov.
(11)   Údaje a informácie , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť nahlasovaných údajov, a to zavedením spoločnej metodiky získavania a spracúvania údajov zo spoľahlivých zdrojov, vytvorením jedného vstupného miesta pre všetky údaje o odpadoch, vypustením zastaraných požiadaviek na podávanie správ, stanovením referenčného porovnávania vnútroštátnych metodík podávania správ a zavedením správy o kontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o odpadovom hospodárstve má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by mali členské štáty používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 1999/31/ES spoločnú metodiku, ktorú vypracovala Komisia v spolupráci s národnými štatistickými úradmi členských štátov a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom .
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)   S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 1999/31/ES, najmä s cieľom prispôsobenia jej príloh vedeckému a technickému pokroku, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 16 . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade . Každá zmena príloh by sa mala uskutočniť len v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici. Na tento účel by Komisia mala v súvislosti s prílohou II zohľadniť všeobecné zásady a všeobecné postupy pre testovanie a prijímanie odpadu stanovené v prílohe II. Okrem toho by sa mali pre každú kategóriu skládok stanoviť zvláštne kritériá a skúšobné metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty pre každú triedu skládok, v prípade potreby aj vrátane zvláštnych druhov skládok v rámci každej kategórie skládok, vrátane podzemných skládok. V prípade potreby by sa do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice malo zvážiť, či Komisia prijme návrhy na štandardizáciu metód kontroly, odberu vzoriek a vykonávania analýz v súvislosti s predmetnými prílohami.
(12)   S cieľom zmeniť smernicu 1999/31/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13 . apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým by sa Európskemu parlamentu a Rade mali poskytnúť všetky dokumenty v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a to s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov, pričom by sa ich expertom mal systematicky zabezpečiť prístup na rokovania expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov . Každá zmena príloh by sa mala uskutočniť len v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici. Na tento účel by Komisia mala v súvislosti s prílohou II zohľadniť všeobecné zásady a všeobecné postupy pre testovanie a prijímanie odpadu stanovené v prílohe II. Okrem toho by sa mali pre každú kategóriu skládok stanoviť zvláštne kritériá a skúšobné metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty pre každú triedu skládok, v prípade potreby aj vrátane zvláštnych druhov skládok v rámci každej kategórie skládok, vrátane podzemných skládok. V prípade potreby by sa do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice malo zvážiť, či Komisia prijme návrhy na štandardizáciu metód kontroly, odberu vzoriek a vykonávania analýz v súvislosti s predmetnými prílohami.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 3 ods. 3 , prílohe I bodu 3.5 a bodu 5 prílohy II . Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201117 .
(13)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vymedzenie ukladania odpadu, ktorý nie je nebezpečný, metódu, ktorá sa má používať pre určovanie koeficientu priepustnosti pre skládky za určitých podmienok, a pretože odber vzoriek odpadu môže predstavovať vážne problémy , čo sa týka reprezentatívnosti a techník odberu z dôvodu heterogénnej povahy rôznych druhov odpadu, vývoj európskej normy pre odber vzoriek odpadu . Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201117 .
__________________
__________________
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)   Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť vypracovanie plánov na udržateľnú obnovu a udržateľné alternatívne používanie skládok a oblastí poškodených skládkou.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 b (nové)
(16b)   Táto smernica bola prijatá s ohľadom na záväzky stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva a mala by sa vykonávať a uplatňovať v súlade s usmerneniami obsiahnutými v danej dohode.
Pozmeňujúci návrh 52/rev
Návrh smernice
Článok 1 – odsek -1 - bod -1 (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 1 – odsek -1 (nový)
(-1)   V článku 1 sa vkladá tento odsek:
„-1. Postupné ukončenie skládkovania recyklovateľného a využiteľného odpadu je základnou podmienkou podpory prechodu Únie na obehové hospodárstvo.“
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Smernica 1999/31/ES
Článok 2 – písmeno a
a)   Uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „pôvodca odpadu“, „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „triedený zber“, „zhodnotenie“, „recyklácia“ a „zneškodnenie“ uvedené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(* ).
a)   Uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „odpad, ktorý nie je nebezpečný“, „pôvodca odpadu“, „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „triedený zber“, „zhodnotenie“, „recyklácia“ a „zneškodnenie“ uvedené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(* ).
__________________
__________________
(* ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(* ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a a (nové)
Smernica 1999/31/ES
Článok 2 – písmeno a a (nové)
aa)   vkladá sa toto písmeno aa):
„aa) „zvyškový odpad“ je odpad pochádzajúci zo spracovania alebo zhodnotenia vrátane recyklácie, ktorý sa už nemôže ďalej zhodnocovať a v dôsledku toho sa musí zneškodniť;“
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Smernica 1999/31/ES
Článok 2 – písmeno m
ba)   písmeno m) sa mení takto:
m)   „biologicky odbúrateľný odpad“ znamená odpad, ktorý môže byť anaeróbne alebo aeróbne rozložený, ako napríklad odpad z potravín, rastlinný odpad, papier a lepenka ;
„m) „biologicky rozložiteľný odpad“ je odpad z potravín, rastlinný odpad, papier, lepenka, drevo a akýkoľvek iný odpad , ktorý môže byť anaeróbne alebo aeróbne rozložený;“
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 3 – odsek 3
(1a)   V článku 3 sa odsek 3 mení takto:
3.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 75/442/EHS, môžu členské štáty na základe svojho vlastného uváženia vyhlásiť, že na ukladanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný a ktorý zadefinuje výbor zriadený podľa článku 17 tejto smernice, ktorý nie je inertným odpadom pochádzajúcim z vyhľadávania ložísk, ťažby spracovania a uskladnenia nerastných surovín, ako aj z prevádzky kameňolomov a ktorý je uložený takým spôsobom, že nemôže dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo ohrozeniu zdravia ľudí, sa nemusia uplatňovať ustanovenia uvedené v bodoch 2, 3.1., 3.2. a 3.3. prílohy I tejto smernice.
3. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 75/442/EHS, môžu členské štáty na základe svojho vlastného uváženia vyhlásiť, že na ukladanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný a ktorý nie je inertným odpadom pochádzajúcim z vyhľadávania ložísk, ťažby spracovania a uskladnenia nerastných surovín, ako aj z prevádzky kameňolomov a ktorý je uložený takým spôsobom, že nemôže dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo ohrozeniu zdravia ľudí, sa nemusia uplatňovať ustanovenia uvedené v bodoch 2, 3.1., 3.2. a 3.3. prílohy I tejto smernice. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví, čo predstavuje ukladanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2.“
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -a (nové)
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 1
–a) odsek 1 sa nahrádza takto:
1.   Najneskôr do dvoch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 členské štáty vypracujú národné stratégie pre realizáciu redukcie množstva biologicky odbúrateľného odpadu idúceho na skládky a túto stratégiu oznámia Komisii. Táto stratégia by mala obsahovať opatrenia na dosiahnutie cieľov ustanovených v odseku 2 najmä prostredníctvom recyklácie, kompostovania, produkcie bioplynu alebo zhodnocovania materiálu/ energetického zhodnocovania. Do 30 mesiacov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 poskytne Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu všetky národné stratégie.
„1. Najneskôr do dvoch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 členské štáty v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom vypracujú národné stratégie pre postupné ukončenie odvážania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky a túto stratégiu oznámia Komisii. Táto stratégia by mala obsahovať opatrenia na dosiahnutie cieľov ustanovených v odseku 2 najmä prostredníctvom recyklácie, kompostovania, produkcie bioplynu, zhodnocovania materiálov alebo, ak uvedené metódy nie sú možné, prostredníctvom energetického zhodnocovania. Do 30 mesiacov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 poskytne Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu všetky národné stratégie.“
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 3 – písmeno f
f)   odpad, ktorý bol vyzbieraný separovane podľa článku 11 ods. 1 a článku 22 smernice 2008/98/ES.
f)   odpad, ktorý sa vyzbieral separovane podľa článku 11 ods. 1 a článku 22 smernice 2008/98/ES, a obaly alebo odpady z obalov, ako sa vymedzujú v článku 3 smernice 94/62/ES .
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 5
5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že do roku 2030 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládkach zníži na 10 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.
5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že do roku 2030 sa množstvo komunálneho odpadu vzniknutého za rok ukladaného na skládkach zníži na 5 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 5 a (nový)
5a.   Do 31. decembra 2030 členské štáty prijímajú na skládkach pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, len zvyškový komunálny odpad.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 6 – pododsek 1
Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku, Malte, Rumunsku a Slovensku sa na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 5 môže poskytnúť ďalších päť rokov. Členský štát oznámi Komisii svoj úmysel využiť toto ustanovenie najneskôr 24 mesiacov pred konečným termínom stanoveným v odseku 5. V prípade takéhoto predĺženia lehoty členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom znížiť do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládkach na 20 % celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.
Členský štát môže požiadať o päťročné predĺženie tohto obdobia na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 5, ak na skládkach uložil viac ako 65 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013 .
Členský štát predloží Komisii žiadosť o takéto predĺženie do 31. decembra 2028.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 6 – pododsek 2
K oznámeniu členský štát pripojí plán vykonávania, v ktorom sa uvedú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s cieľmi do nového termínu. Plán musí obsahovať aj podrobný harmonogram na vykonanie navrhovaných opatrení a posúdenie ich očakávaných vplyvov.
K žiadosti o predĺženie členský štát pripojí plán vykonávania, v ktorom sa uvedú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s cieľom do nového termínu. Plán musí byť vypracovaný na základe vyhodnotenia existujúcich programov odpadového hospodárstva a musí obsahovať aj podrobný harmonogram na vykonanie navrhovaných opatrení a posúdenie ich očakávaných vplyvov.
Okrem toho plán uvedený v treťom pododseku musí spĺňať aspoň tieto požiadavky:
a)   používa primerané ekonomické nástroje na poskytovanie stimulov pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES;
b)   preukazuje efektívne a účinné využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov prostredníctvom preukázateľných dlhodobých investícií, ktoré majú za cieľ financovanie rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstva nevyhnutnej na splnenie príslušných cieľov;
c)   poskytuje veľmi kvalitné štatistické údaje a vytvára jasné prognózy kapacít odpadového hospodárstva a miery plnenia cieľov uvedených v odseku 5 tohto článku, v článkoch 5 a 6 smernice 94/62/ES a v článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES;
d)   stanovujú sa v ňom programy predchádzania vzniku odpadu uvedené v článku 29 smernice 2008/98/ES.
Komisia posúdi, či požiadavky stanovené v písmenách a) až d) štvrtého pododseku sú splnené.
Ak Komisia nevznesie námietky proti predloženému plánu do piatich mesiacov odo dňa doručenia, považuje sa žiadosť o predĺženie za prijatú.
Ak Komisia vznesie námietky proti predloženému plánu, požaduje, aby príslušný členský štát predložil revidovaný plán do dvoch mesiacov od prijatia uvedených námietok.
Komisia posúdi revidovaný plán do dvoch mesiacov od jeho doručenia a prijme alebo zamietne žiadosť o predĺženie lehoty v písomnej forme. Ak Komisia v tejto lehote neprijme rozhodnutie, považuje sa žiadosť o predĺženie lehoty za prijatú.
Komisia informuje Radu a Európsky parlament o svojich rozhodnutiach v lehote dvoch mesiacov od prijatia týchto rozhodnutí.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 7
7.   Najneskôr do 31. decembra 2024 Komisia preskúma cieľ stanovený v odseku 5 s cieľom sprísniť ho a zaviesť obmedzenia skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nie je komunálnym odpadom. Na tento účel Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade svoju správu, ku ktorej sa v prípade potreby pripojí návrh.
7.   Najneskôr do 31. decembra 2018 Komisia preskúma možnosť zaviesť cieľ a obmedzenia skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nie je komunálnym odpadom. Na tento účel Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade svoju správu, ku ktorej sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c a (nové)
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 – odsek 7 a (nový)
ca)   V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:
„7a. Komisia ďalej preskúma uskutočniteľnosť navrhnutia regulačného rámca pre intenzívnejšie získavanie surovín zo skládok odpadu s cieľom umožniť spätné získavanie druhotných surovín, ktoré sa nachádzajú na existujúcich skládkach. Členské štáty do 31. decembra 2025 zmapujú existujúce skládky a určia ich potenciál pre intenzívnejšie získavanie surovín zo skládok odpadu a podelia sa o svoje informácie.“
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 1999/31/ES
Článok 5a – odsek 2 – úvodná veta
2.   Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:
2.   Správa uvedená v odseku 1 musí byť verejne prístupná a musí obsahovať:
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 1999/31/ES
Článok 5a – odsek 2 – písmeno b a (nové)
„ba) príklady osvedčených postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré môžu poskytnúť usmernenie k pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 5.“
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 5 b (nový)
(3a)   Dopĺňa sa tento článok 5b:
„Článok 5b
Výmena osvedčených postupov a informácií
Komisia vytvorí platformu na pravidelnú a štruktúrovanú výmenu osvedčených postupov a informácií medzi Komisiou a členskými štátmi o praktickom vykonávaní požiadaviek tejto smernice. Táto výmena prispeje k zabezpečeniu primeraného riadenia, presadzovania právnych predpisov, cezhraničnej spolupráce a výmeny osvedčených postupov, ako sú dohody o inováciách a partnerské preskúmania. Platforma navyše stimuluje lídrov a umožňuje ich napredovanie. Komisia sprístupní výsledky z platformy verejnosti.“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 6 – písmeno a
(3b)   V článku 6 sa písmeno a) mení takto:
„a) na skládku bude ukladaný len taký odpad, ktorý bol upravený. Toto ustanovenie sa nemusí vzťahovať na inertný odpad, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možné, ani na akýkoľvek iný odpad, u ktorého by takáto úprava neprispela k dosahovaniu cieľov tejto smernice, ktoré sú uvedené v článku 1;“
„a) na skládku bude ukladaný len taký odpad, ktorý bol upravený. Toto ustanovenie sa nemusí vzťahovať na inertný odpad, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možné, ani na akýkoľvek iný odpad, u ktorého by takáto úprava neprispela k dosahovaniu cieľov tejto smernice, ktoré sú uvedené v článku 1, a to za predpokladu, že ciele znižovania emisií uvedené v článku 5 ods. 2 tejto smernice a recyklačné ciele uvedené v článku 11 smernice 2008/98/ES sú splnené príslušným členským štátom ;“
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 1999/31/ES
Článok 6 – písmeno a – druhý pododsek
(4)   V článku 6 písm. a) sa dopĺňa táto veta :
(4)   V článku 6 písm. a) sa dopĺňa tento pododsek :
„Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s týmto písmenom neohrozili plnenie cieľov smernice 2008/98/ES, a najmä nie zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu v zmysle článku 11 danej smernice.“
„Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s týmto písmenom neohrozili plnenie cieľov smernice 2008/98/ES, a najmä pokiaľ ide o hierarchiu odpadového hospodárstva a zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu v zmysle článku 11 danej smernice.“
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica 1999/31/ES
Článok 15 – odsek 1
1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 a 5 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok].
1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 a 5 za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 12 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5. Prvá správa v súlade s cieľom stanoveným v článku 5 ods. 5 sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [vložiť rok transpozície tejto smernice + 1 rok].
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 a (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 15 a (nový)
(6a)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 15a
Nástroje na podporu prechodu k obehovejšiemu hospodárstvu
S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty využijú primerané hospodárske nástroje a prijmú ďalšie opatrenia na poskytnutie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES.“
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 b (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 15 b (nový)
(6b)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 15b
Určovanie koeficientu priepustnosti skládok
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje a schváli metódu, ktorá sa použije na určovanie koeficientu priepustnosti skládok, a to na mieste a pre celú lokalitu skládky. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2.“
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 c (nový)
Smernica 1999/31/ES
Článok 15 c (nový)
(6c)   Vkladá sa tento článok 15c:
„Článok 15c
Európska norma pre odber vzoriek odpadu
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje európsku normu pre odber vzoriek odpadu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2. Kým nebudú prijaté tieto vykonávacie akty, členské štáty môžu používať vnútroštátne normy a postupy.“
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Smernica 1999/31/ES
Článok 17a – odsek 3 a (nový)
3a.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Smernica 1999/31/ES
Príloha I – bod 3.5
(9a)   V prílohe I sa bod 3.5 vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 b (nový)
Smernica 1999/31/ES
Príloha II – bod 5
(9b)   V prílohe II sa bod 5 vypúšťa.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0031/2017 ).


Obaly a odpady z obalov ***I
PDF 641k   DOC 75k
Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 14. marca 2017 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596 – C8-0385/2015 – 2015/0276(COD) ) (1) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
P8_TA(2017)0072 A8-0029/2017
Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)   Vzhľadom na závislosť Únie od dovozu surovín a rýchle ubúdanie značného množstva prírodných zdrojov v krátkodobom horizonte je hlavnou úlohou získať späť čo najviac zdrojov v rámci Únie a zlepšiť prechod na obehové hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)   Nakladanie s odpadom by sa malo premeniť na udržateľné hospodárenie s materiálom. Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES 1a ponúka príležitosť na tento účel.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 365, 31.12.1994, s. 10).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory intenzívnejšieho obehového hospodárstva by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.
(1)   V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho a efektívneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia šírenia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. V záujme skutočného obehového hospodárstva je nutné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa udržateľnej výroby a spotreby a zamerať sa pritom na celý životný cyklus výrobkov spôsobom, ktorý chráni zdroje a uzatvára kruh. Používanie zdrojov efektívnejším spôsobom by tiež prinieslo významné čisté úspory podnikom v Únii, orgánom verejnej moci a spotrebiteľom, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)   V rámci politických a sociálnych stimulov na podporu zhodnocovania a recyklácie ako udržateľného spôsobu nakladania s prírodnými zdrojmi v obehovom hospodárstve by sa mala dodržiavať hierarchia odpadového hospodárstva uvedená v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 1a a striktne uplatňovať prístup, ktorým sa prevencia uprednostňuje pred recykláciou.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)   Znečisťovanie odpadom a nesprávne zneškodňovanie obalov a odpadov z obalov má negatívne vplyvy na morské prostredie, ako aj na hospodárstvo Únie a predstavuje zbytočné riziká pre verejné zdravie. Mnoho predmetov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na plážach, obsahuje odpady z obalov s dlhodobým vplyvom na životné prostredie, čo ovplyvňuje cestovný ruch a využívanie týchto prírodných oblastí verejnosťou. Okrem toho odpady z obalov, ktoré sa dostávajú do morského prostredia, rozvracajú poradie priorít hierarchie odpadového hospodárstva najmä tým, že pred ich nesprávnym zneškodňovaním nedochádza k ich príprave na opätovné použitie, recyklácii a inému spôsobu zhodnocovania. Na účely zníženia neprimeranej miery, ktorou sa odpady z obalov podieľajú na vzniku morského odpadu, by sa mal stanoviť záväzný cieľ podporovaný cielenými opatreniami prijatými členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)   Ciele stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES13 pre zhodnocovanie a recykláciu obalov a odpadov z obalov by sa mali zmeniť tak, aby sa zvýšila miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie odpadov z obalov a aby vernejšie odrážali ambície Únie prejsť na obehové hospodárstvo.
(2)   Ciele stanovené v smernici 94/62/ES pre zhodnocovanie a recykláciu obalov a odpadov z obalov by sa mali zmeniť tak, aby sa zvýšila miera recyklácie odpadov z obalov a aby vernejšie odrážali ambície Únie prejsť na obehové hospodárstvo.
__________________
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 365, 31.12.1994, s. 10).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   Samostatné kvantitatívne ciele pre opätovné použitie, ktoré by sa členské štáty mali snažiť dosiahnuť, by sa mali stanoviť na podporu opätovne použiteľných obalov a na prispievanie k vytváraniu pracovných miest a k úsporám zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)   Zvýšenie objemu opätovného využívania obalov môže znížiť celkové náklady v dodávateľskom reťazci a znížiť vplyv odpadov z obalov na životné prostredie. Členské štáty by mali podporovať zavádzanie takých opätovne použiteľných obalov na trh, ktoré sú na konci svojej životnosti recyklovateľné.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 c (nové)
(2c)   V niektorých situáciách, napríklad v potravinárskych službách, sa obal na jedno použitie vyžaduje, aby sa zaručila potravinová hygiena a zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Členské štáty by to pri príprave prevenčných opatrení mali zohľadniť a mali by presadzovať väčšiu dostupnosť recyklácie pre tieto obaly.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)   V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti predpisov o odpadoch by sa definície v smernici 94/62/ES mali zosúladiť s vymedzením pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES14 , ktoré sa týkajú odpadov vo všeobecnosti.
(3)   V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti právnych predpisov o odpadoch a bez toho, aby sa to dotklo špecifík obalov a odpadov z obalov, by sa definície v smernici 94/62/ES mali tam, kde to má význam, zosúladiť s vymedzením pojmov v smernici 2008/98/ES14, ktoré sa týkajú odpadov vo všeobecnosti.
__________________
14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)   Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES pre prípravu odpadov na opätovné použitie a recykláciu odpadov, bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy.
(4)   Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES pre recykláciu odpadov bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov, znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie a podpory recyklácie kvalitných materiálov. Preto by členské štáty mali zaujať prístup založený na životnom cykle a zameraný na zníženie environmentálneho vplyvu výrobkov. Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na podporu využívania opakovane použiteľných obalov a na dosiahnutie zníženia spotreby obalov, ktoré nie sú recyklovateľné, a nadmerných obalov. Na tento účel by mali členské štáty využívať primerané hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Členské štáty by mali mať možnosť využívať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES. Úsilie o predchádzanie vzniku odpadu by navyše nemalo oslabiť funkciu obalov pri zachovávaní hygieny alebo bezpečnosti pre spotrebiteľov.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)   Členské štáty by mali zaviesť vhodné stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, a to najmä finančné a daňové stimuly zamerané na dosiahnutie cieľov predchádzania vzniku odpadu z obalov a jeho recyklácie podľa tejto smernice, ako napríklad poplatky za skládkovanie a spaľovanie, režimy platieb podľa množstva zvyškového odpadu, systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu a stimuly pre miestne samosprávy. Uvedené opatrenia by mali byť súčasťou programov predchádzania vzniku odpadu z obalov vo všetkých členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)   V prevažnej väčšine prípadov poskytnutie obalu nezávisí ani tak od rozhodnutia konečného spotrebiteľa, ako skôr od výrobcu. Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sú vhodné z hľadiska predchádzania vzniku odpadu z obalov aj z hľadiska vytvárania systémov, ktoré zaručia návrat a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov od spotrebiteľa, iného konečného používateľa alebo z toku odpadov, a opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie obalov a/alebo odpadov z obalov, ktoré sa zozbierajú.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 d (nové)
(4d)   S cieľom posilniť predchádzanie vzniku odpadov z obalov a znížiť ich vplyv na životné prostredie a zároveň podporovať recykláciu kvalitných materiálov by sa mali zrevidovať základné požiadavky tejto smernice a príloha II k tejto smernici a v prípade potreby by sa mali revidovať, aby sa posilnili požiadavky na dizajn, ktoré umožnia zvýšiť mieru opätovného použitia a vysokokvalitnej recyklácie obalov.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 e (nové)
(4e)   Vnútroštátne stratégie členských štátov by mali zahŕňať zvyšovanie informovanosti verejnosti v podobe rôznych stimulov a výhod vyplývajúcich z výrobkov vyrobených z recyklovaného odpadu, čo podporí investície do odvetvia recyklovaných výrobkov.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 f (nové)
(4f)   Podpora udržateľného biohospodárstva môže prispievať ku znižovaniu závislosti Európy na dovážaných surovinách. Zlepšenie trhových podmienok pre recyklovateľné obaly z biologických materiálov a kompostovateľné biologicky rozložiteľné obaly a revízia existujúcich právnych predpisov obmedzujúcich používanie týchto materiálov ponúkajú príležitosť na stimulovanie ďalšieho výskumu a inovácií a na nahradenie surovín na báze fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi na výrobu obalov tam, kde je to prospešné z hľadiska perspektívy životného cyklu, a podporujú ďalšiu organickú recykláciu.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
5.   Postupným zvyšovaním náročnosti existujúcich cieľov pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadov z obalov by sa malo zabezpečiť, že sa hospodársky významné odpadové materiály budú postupne a účinne zhodnocovať prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Takto by sa malo zabezpečiť, že sa hodnotné materiály nachádzajúce sa v odpade vrátia späť do európskeho hospodárstva, čím sa dosiahne pokrok pri vykonávaní iniciatívy v oblasti surovín15 a budovaní obehového hospodárstva.
5.   Postupným zvyšovaním náročnosti existujúcich cieľov pre recykláciu odpadov z obalov by sa malo zabezpečiť, že sa hospodársky významné odpadové materiály budú postupne a účinne zhodnocovať prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Takto by sa malo zabezpečiť, že sa hodnotné materiály nachádzajúce sa v odpade vrátia späť do európskeho hospodárstva, čím sa dosiahne pokrok pri vykonávaní iniciatívy v oblasti surovín15 a budovaní obehového hospodárstva, a to bez toho, aby bola dotknutá bezpečnosť potravín, zdravie spotrebiteľov a právne predpisy o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami .
__________________
__________________
15 COM(2013)0442 .
15 COM(2013)0442 .
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Prostredníctvom obehového hospodárstva by sa mali vykonávať výslovné ustanovenia 7. environmentálneho akčného programu, v ktorom sa požaduje rozvoj cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)   Keď recyklovaný materiál opätovne vstúpi do hospodárstva tým, že stratí status odpadu, a to tým, že splní konkrétne kritériá pre stav, keď prestáva byť odpadom, alebo tým, že sa začlení do nového výrobku, musí v plnej miere spĺňať požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti chemických látok.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 c (nové)
(5c)   Existujú podstatné rozdiely medzi odpadom z obalov v domácnostiach a odpadom z obalov v komerčnej a priemyselnej sfére. V záujme získania jednoznačného a presného prehľadu o obidvoch tokoch by členské štáty mali podávať správy o nich oddelene.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)   Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Je preto veľmi dôležité stanoviť jasné politické ciele , aby sa predišlo zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.
(6)   Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva určenú na recykláciu . Je preto veľmi dôležité stanoviť jasné ciele politiky v oblasti budovania zariadení na spracovanie odpadov a zariadení potrebných na predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné používanie a recykláciu , aby sa predišlo zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva a aby sa stanovili stimuly pre investície do inovatívnej infraštruktúry na nakladanie s odpadom určenej na recykláciu .
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   V snahe pomôcť dosiahnuť ciele tejto smernice a posilniť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi rôznymi odvetviami hospodárstva. Táto výmena by sa mohla uľahčiť prostredníctvom komunikačných platforiem, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť povedomie o nových priemyselných riešeniach a umožniť lepší prehľad o dostupných kapacitách a prispeli by k spájaniu odvetvia odpadového hospodárstva s ďalšími odvetviami a k podpore priemyselnej symbiózy.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)   Vďaka kombinácii cieľov stanovených 2008/98/ES a smernici 1999/31/ES pre recykláciu a obmedzenie skládkovania už nie sú potrebné ciele Únie týkajúce sa energetického zhodnocovania a recyklácie , ktoré sú stanovené pre odpady z obalov v smernici 94/62/ES.
(7)   Vďaka kombinácii cieľov stanovených v smernici 2008/98/ES a smernici Rady 1999/31/ES1a pre recykláciu a obmedzenie skládkovania už nie sú potrebné ciele Únie týkajúce sa energetického zhodnocovania, ktoré sú stanovené pre odpady z obalov v smernici 94/62/ES.
__________________
1a Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)   V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a prevádzkovateľom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné smerovanie investícií potrebných na dosiahnutie cieľov tejto smernice. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a konkrétne/ a na tento účel podporovať predchádzanie vzniku odpadu, jeho prípravy na opätovné použitie a recyklácie .
(8)   V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a prevádzkovateľom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné smerovanie investícií potrebných na dosiahnutie cieľov tejto smernice. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry a obehového hospodárstva by mali členské štáty riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a pripraviť tieto stratégie a investičné plány tak, aby sa primárne zameriavali na podporu predchádzania vzniku odpadu a jeho opätovného využívania, a až následne na recykláciu, a to v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva .
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Predpisy o ďalšom zvyšovaní cieľov v oblasti recyklácie od roku 2030 by sa mali preskúmať na základe skúseností s uplatňovaním tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)   Členské štáty by na účely výpočtu, či sa podarilo dosiahnuť ciele opätovného použitia a recyklácie, mali byť schopné zohľadniť výrobky a zložky , ktoré na opätovné použitie pripravili uznaní prevádzkovatelia prípravy na opätovného použitie alebo sa na takého použitie pripravili v rámci systémov vratných záloh. V záujme zabezpečenia harmonizovaných podmienok pre dané výpočty Komisia prijme podrobné pravidlá určovania uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie a systémov vratných záloh a zberu, overovania a nahlasovania údajov .
(11)   V záujme zabezpečenia jednotného výpočtu údajov o cieľoch v oblasti recyklácie by Komisia mala prijať podrobné pravidlá určovania prevádzkovateľov recyklácie , ako aj pravidlá zberu, vysledovateľnosti, overovania a nahlasovania údajov. Na účely výpočtu, či sa podarilo dosiahnuť ciele recyklácie, a po stanovení harmonizovanej metodiky výpočtu by členské štáty mali byť schopné zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním .
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)   Na zabezpečenie spoľahlivosti údajov získavaných o príprave na opätovné použitie je potrebné stanoviť spoločné pravidlá podávania správ . Rovnako je dôležité presnejšie stanoviť pravidlá, podľa ktorých majú členské štáty podávať správy o tom, čo sa v skutočnosti recykluje a čo možno pripočítať k dosahovaniu cieľov recyklácie. Na tento účel platí všeobecné pravidlo, že správy o dosahovaní cieľov recyklácie musia byť založené na vstupoch do konečného procesu recyklácie. Členským štátom by sa v záujme obmedzenia administratívnej záťaže malo povoliť za prísnych podmienok podávať správy o recyklácii založené na výstupoch triediacich zariadení . Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych a/alebo chemických zmien spojených s konečným procesom recyklácie by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaného.
(12)   Na zabezpečenie spoľahlivosti údajov získavaných o recyklácii je potrebné stanoviť spoločné pravidlá zberu, vysledovateľnosti, overovania a nahlasovania údajov . Rovnako je dôležité presnejšie stanoviť pravidlá, podľa ktorých majú členské štáty podávať správy o tom, čo sa v skutočnosti recykluje a čo možno pripočítať k dosahovaniu cieľov recyklácie. Výpočet dosahovania cieľov by mal byť založený na jednej harmonizovanej metóde, ktorá zabráni vykazovaniu vyradeného odpadu ako recyklovaného odpadu. Na tento účel správy o dosahovaní cieľov recyklácie musia byť založené na vstupoch do konečného procesu recyklácie. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych a/alebo chemických zmien spojených s konečným procesom recyklácie by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaného.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)   Štatistické údaje , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť štatistík a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.
(14)   Údaje a informácie , ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiavajú právne predpisy o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť nahlasovaných údajov, a to zavedením spoločnej metodiky zberu a spracúvania údajov zo spoľahlivých zdrojov, vytvorením jedného vstupného miesta pre všetky údaje o odpadoch, vypustením zastaraných požiadaviek na podávanie správ, stanovením referenčného porovnávania vnútroštátnych metodík podávania správ a zavedením správy o kontrole kvality údajov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)   Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o odpadovom hospodárstve má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 94/62/ES najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisia a národné štatistické úrady členských štátov.
(16)   Spoľahlivé nahlasovanie štatistických údajov o odpadovom hospodárstve má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali byť povinné používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 94/62/ES spoločnú metodiku zberu a spracovania údajov , ktorú vypracovala Komisia v spolupráci s národnými štatistickými úradmi členských štátov a národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom .
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)   Členské štáty by mali na požiadanie bezodkladne predložiť Komisii všetky informácie potrebné na hodnotenie vykonávania tejto smernice ako celku a jej vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)   S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 94/62/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 6a ods. 2 , článku 6 a ods. 5 , článku 11 ods. 3 , článku 19 ods. 2 a článku 20 . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
(17)   S cieľom doplniť smernicu 94/62/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k pravidlám týkajúcim sa výpočtu dosahovania cieľov recyklácie, určitým výnimkám týkajúcim sa maximálnych hladín koncentrácie ťažkých kovov v určitých recyklovaných materiáloch , reťazcoch výrobkov a druhoch obalov , k spoločnej metodike pre zber a spracovanie údajov a k formátu na nahlasovanie údajov o dosahovaní cieľov recyklácie , k zmenám v zozname názorných príkladov vymedzenia obalov a prípadným technickým ťažkostiam pri uplatňovaní tejto smernice . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade s princípmi stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým sa Európskemu parlamentu a Rade poskytujú všetky dokumenty v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a to s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov, pričom sa ich expertom systematicky zabezpečí prístup na rokovania expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov .
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 12 ods. 3d a článku 19 . Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201116 .
(18)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na prispôsobenie identifikačného systému týkajúceho sa povahy použitých obalových materiálov vedeckému a technickému pokroku . Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201116 .
__________________
__________________
16 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
16 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pre všetkých pracovníkov v Únii zaviedla vysoká úroveň požiadaviek v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v súlade s existujúcimi predpismi Únie a v súlade s osobitnými rizikami, ktorým sú vystavení pracovníci v niektorých odvetviach výroby, recyklácie a nakladania s odpadom.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 1 – odsek 2
(-1)   V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Na tento účel táto smernica stanovuje opatrenia s cieľom znížiť produkciu odpadov z obalov a to prioritne, predchádzaním vzniku takýchto odpadov a dodatočne, stanovuje základný princíp opätovného použitia, recyklácie alebo iného spôsobu zhodnotenia odpadov z obalov a tak redukuje konečné zneškodňovanie takýchto odpadov. “
„2. Na tento účel táto smernica stanovuje opatrenia s cieľom znížiť produkciu odpadov z obalov, a to prioritne predchádzaním vzniku takýchto odpadov, a dodatočne stanovuje základný princíp opätovného použitia, recyklácie alebo iného spôsobu zhodnotenia odpadov z obalov a tak redukuje konečné zneškodňovanie takýchto odpadov s cieľom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo .“
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Smernica 94/62/ES
Článok 3 – bod 2 a (nový)
ba)   dopĺňa sa tento bod:
„2a. „Obal z biologického materiálu“ je každý obal vyrobený z materiálov biologického pôvodu okrem materiálov, ktoré sú súčasťou geologických útvarov a/alebo sú skamenelé;“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
Smernica 94/62/ES
Článok 3 – body 3 až 10
c)   Odseky 3 až 10 sa vypúšťajú.
c)   body 3 a 4 a body 6 až 10 sa vypúšťajú.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 3 – odsek 2
„Okrem toho sa uplatňuje vymedzenie pojmov „odpad“, „pôvodca odpadu“ a „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „zber“, „triedený zber“, „predchádzanie vzniku“, „opätovné použitie“ „spracovanie“, „zhodnocovanie“, „príprava na opätovné použitie“, „recyklácia“, „konečný proces recyklácie“ a „zneškodňovanie“ stanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES.“
„Okrem toho sa uplatňuje vymedzenie pojmov ,odpad‘, ,pôvodca odpadu‘ a ,držiteľ odpadu‘, ,nakladanie s odpadom‘, ,zber‘, ,separovaný zber‘, ,predchádzanie vzniku‘, ,triedenie‘, ,komunálny odpad‘, ,priemyselný a komerčný odpad‘, ,spracovanie‘, ,zhodnocovanie‘, ,recyklácia‘, ,organická recyklácia‘ , ,konečný proces recyklácie‘, ,znečisťujúci odpad‘ a ,zneškodňovanie‘ stanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES.“
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 94/62/ES
Článok 4 – odsek 1 – pododsek 2
Takéto ďalšie opatrenia môžu pozostávať z národných programov, stimulov prostredníctvom programov rozšírenej zodpovednosti výrobcu s cieľom minimalizovať environmentálny vplyv obalov alebo z podobných prijatých opatrení, ktoré sa v prípade potreby odkonzultujú s hospodárskymi subjektmi a ktoré sú koncipované tak, aby prepojili a využili výhody mnohých iniciatív zameraných na prevenciu, ktoré boli prijaté v členských štátoch. Musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice vymedzenými v článku 1 ods. 1.“
Členské štáty prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu obalov na životné prostredie a prispievajú k dosiahnutiu cieľov predchádzania vzniku odpadu, ktoré sú ustanovené v článku 9 ods, -1 smernice 2008/98/ES. Takéto opatrenia zahŕňajú rozšírenú zodpovednosť výrobcu vymedzenú v článku 8 ods. 1 treťom pododseku a stimuly na využívanie opakovane použiteľných obalov.
Členské štáty prijmú opatrenia na dosiahnutie trvalého zníženia spotreby obalov, ktoré nie sú recyklovateľné, a nadmerných obalov. Takéto opatrenia nesmú ohroziť hygienu ani bezpečnosť potravín.
Okrem toho môžu členské štáty prijať iné opatrenia prijímané po konzultácii s hospodárskymi subjektmi, organizáciami spotrebiteľov a environmentálnymi organizáciami, ktoré sú koncipované tak, aby prepojili a využili výhody mnohých iniciatív zameraných na prevenciu, ktoré boli prijaté v členských štátoch.
Opatrenia musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice vymedzenými v článku 1 ods. 1.
Členské štáty využívajú primerané hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES.“
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 4 – odsek 3
(2a)   V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.   Komisia vo vhodných prípadoch predstaví návrhy opatrení na posilnenie a doplnenie presadzovania základných požiadaviek a zaistí , že nové obaly sa uvedú na trh len ak výrobca prijal všetky potrebné opatrenia na minimalizáciu ich vplyvu na životné prostredie bez toho, aby to bolo na úkor základných funkcií obalu.
3. Do 31. decembra 2020 Komisia predstaví návrhy aktualizácie základných požiadaviek na posilnenie a doplnenie presadzovania týchto požiadaviek s cieľom zaistiť , že nové obaly sa uvedú na trh, len ak výrobca prijal všetky potrebné opatrenia na minimalizáciu ich vplyvu na životné prostredie bez toho, aby to bolo na úkor základných funkcií obalu. Komisia po porade so všetkými zainteresovanými stranami predloží legislatívny návrh na aktualizáciu požiadaviek, najmä s cieľom posilniť navrhovanie (dizajn) pre opätovné použitie a recykláciu vysokej kvality.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 b (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
(2b)   V článku 4 sa vkladá tento odsek:
„3a. V prípadoch, keď je to z hľadiska životného cyklu environmentálne prospešné, členské štáty podporujú využívanie recyklovateľných obalov z biologických materiálov a biologicky rozložiteľné kompostovateľné obaly prostredníctvom opatrení, ako sú:
a)   podpora ich používania, a to okrem iného prostredníctvom hospodárskych nástrojov;
b)   zlepšenie trhových podmienok pre takéto výrobky;
c)   preskúmanie existujúcich právnych predpisov obmedzujúcich používanie týchto materiálov.“
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 c (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 5 – nadpis
(2c)   V článku 5 sa vkladá tento nadpis:
„Opätovné použitie“
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 d (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 5 – odsek 1
(2d)   V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
Členské štáty môžu podporovať systémy opätovného použitia obalov, ktoré môžu byť opätovne použité environmentálne vhodným spôsobom v súlade so zmluvou.
„1. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva členské štáty podporujú systémy opätovného použitia obalov, ktoré môžu byť opätovne použité environmentálne vhodným spôsobom v súlade so zmluvou, a to bez ohrozenia potravinovej hygieny alebo bezpečnosti spotrebiteľov .
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 e (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 5 – odsek 1 a (nový)
(2e)   V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„1a. Členské štáty sa snažia dosiahnuť tieto ciele pre opätovné použitie obalov:
a)   najneskôr do 31. decembra 2025 dosiahnuť opätovné použitie minimálne 5 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;
b)   najneskôr do 31. decembra 2030 dosiahnuť opätovné použitie minimálne 10 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov.“
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 f (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 5 – odsek 1 b (nový)
(2f)   V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„1b. S cieľom podporovať činnosti opätovného použitia môžu členské štáty prijať okrem iného tieto opatrenia:
–   využívanie systémov vratných záloh v prípade opätovne použiteľných obalov,
–   stanovenie minimálneho ročného percentuálneho podielu opätovne použiteľných obalov uvedených na trh v rámci jedného toku obalov,
–   stanovenie dostatočných hospodárskych stimulov pre výrobcov opakovane použiteľných obalov.“
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 g (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 5 – odsek 1 c (nový)
(2g)   V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„1c. Obaly a opätovne použité obaly, ktoré sa zbierajú v systéme vratných záloh, sa môžu započítať na dosiahnutie preventívnych cieľov stanovených vo vnútroštátnych programoch predchádzania vzniku odpadu.“
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – nadpis
a)   Nadpis sa nahrádza takto: „Zhodnotenie, opätovné použitie a recyklácia“.
a)   Nadpis sa nahrádza takto: „Zhodnotenie a recyklácia“
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a a (nové)
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek -1 (nový)
aa)   V článku 6 sa vkladá tento odsek -1:
„-1. Členské štáty zavedú systémy triedenia všetkých obalových materiálov.“
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 1 – písmeno f
f)   najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;
f)   najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude recyklovať 70  % hmotnosti všetkých vzniknutých odpadov z obalov;
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 1 – písmeno g
g)   najneskôr do 31. decembra 2025 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie :
g)   najneskôr do 31. decembra 2025 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti recyklácie :
i)   55 % plastu;
i)   60 % plastu;
ii)   60 % dreva;
ii)   65 % dreva;
iii)   75 % železných kovov;
iii)   80 % železných kovov;
iv)   75 % hliníka;
iv)   80 % hliníka;
v)   75 % skla;
v)   80 % skla;
vi)   75 % papiera a lepenky;
vi)   90 % papiera a lepenky;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 1 – písmeno h
h)   najneskôr do 31. decembra 2030 sa bude pripravovať na opätovné použitie a recyklovať 75 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;
h)   najneskôr do 31. decembra 2030 sa bude recyklovať 80  % hmotnosti všetkých vzniknutých odpadov z obalov;
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 1 – bod i
i)   najneskôr do 31. decembra 2030 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie:
i)   najneskôr do 31. decembra 2030 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti recyklácie:
i)   75  % dreva;
i)   80  % dreva;
ii)   85  % železných kovov;
ii)   90  % železných kovov;
iii)   85  % hliníka;
iii)   90  % hliníka;
iv)   85 % skla;
iv)   90  % skla;
v)   85 % papiera a lepenky.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 3
3.   Odpady z obalov zaslané do iného členského štátu na účely prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo zhodnotenia v danom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľov stanovených v odseku 1 písm f) až i) len v členskom štáte, v ktorom sa odpady vyzbierali.
3.   Odpady z obalov zaslané do iného členského štátu na účel recyklácie v danom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľov stanovených v odseku 1 písm f) až i) len v členskom štáte, v ktorom sa odpady vyzbierali.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c a (nové)
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 4
ca)   v článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:
4.   Členské štáty podporujú, tam kde je to vhodné, používanie materiálov získaných z recyklovaných odpadov z obalov na výrobu obalov a ďalších výrobkov prostredníctvom:
4. Členské štáty podporujú používanie materiálov získaných z recyklovaných odpadov z obalov, ak sú prospešné z hľadiska životného cyklu a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, na výrobu obalov a ďalších výrobkov prostredníctvom:
a)   zlepšenia trhových podmienok pre takéto materiály;
a)   zlepšenia trhových podmienok pre takéto materiály;
b)   preskúmaním existujúcich predpisov zabraňujúcich používanie takých materiálov;
b)   preskúmaním existujúcich predpisov zabraňujúcich používaniu takých materiálov;
ba)   využitím primeraných hospodárskych nástrojov s cieľom stimulovať zavádzanie druhotných surovín, ktoré môžu zahŕňať opatrenia podporujúce recyklovaný obsah výrobkov a uplatňovanie kritérií udržateľného verejného obstarávania;
bb)   propagáciou materiálov, ktoré neohrozujú ľudské zdravie, ak sú recyklované na materiály prichádzajúce do styku s potravinami.“
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odseky 5, 8 a 9
d)   Odseky 5, 8 a 9 sa vypúšťajú.
d)   Odseky 5 a 9 sa vypúšťajú.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno d a (nové)
Smernica 94/62/ES
Článok 6 – odsek 8
da)   odsek 8 sa nahrádza takto:
8.   Komisia čo najskôr a najneskôr 30. júna 2005 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri zavádzaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie ako aj na fungovanie vnútorného trhu. Správa zohľadní individuálne okolnosti každého členského štátu. Bude obsahovať nasledujúce:
8. Na tento účel Komisia do 31. decembra 2024 preskúma ciele stanovené v článku 6 a pokrok v ich dosahovaní, pričom zohľadní najlepšie postupy a opatrenia, ktoré členské štáty používajú na dosiahnutie týchto cieľov.
Vo svojom posúdení Komisia zváži stanovenie:
a)   vyhodnotenie účinnosti, zavádzania a presadzovania základných požiadaviek;
a)   cieľov týkajúcich sa iných tokov odpadov z obalov;
b)   dodatočné preventívne opatrenia na zníženie vplyvu na životné prostredie obalov v čo najväčšej možnej miere bez obmedzenia ich základných funkcií;
b)   samostatných cieľov pre odpad z obalov z domácností a pre komerčný a priemyselný odpad z obalov.
c)   možný vývoj environmentálnych ukazovateľov obalov pre jednoduchšiu a účinnejšiu prevenciu odpadov z obalov;
Na tento účel Komisia vypracuje správu doplnenú v prípade potreby o legislatívny návrh, ktorý zašle Európskemu parlamentu a Rade.“
d)   plány prevencie odpadov z obalov;
e)   podporu opätovného používania a najmä porovnanie nákladov a prínosov pri opätovnom používaní a pri recyklácii;
f)   zodpovednosť výrobcu vrátane jej finančných aspektov;
g)   úsilie ďalej znižovať a ak je vhodné, napokon vylúčiť ťažké kovy a iné nebezpečné látky v obaloch do roku 2010.
K tejto správe budú pripojené, ak je to vhodné, návrhy na revíziu príslušných ustanovení tejto smernice, pokiaľ už takéto návrhy neboli v tom čase prestavené.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 1
1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i),
1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i), hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov sa vypočíta ako hmotnosť vstupného odpadu privádzaného do konečného procesu recyklácie v danom roku.
a)   je hmotnosť odpadov z obalov hmotnosťou vstupného odpadu privádzaného do konečného procesu recyklácie;
b)   je hmotnosť odpadov z obalov pripravených na opätovné použitie hmotnosťou odpadov z obalov, ktoré zhodnotil alebo vyzbieral uznaný prevádzkovateľ prípravy na opätovné použitie a pri ktorom sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania;
c)   členské štáty môžu zahrnúť výrobky a zložky, ktoré na opätovné použitie pripravili uznaní prevádzkovatelia prípravy na opätovné použitie alebo sa naň pripravili v rámci systémov vratných záloh. Členské štáty na výpočet upravenej miery odpadov z obalov pripravených na opätovné použitie a recyklovaných odpadov z obalov pri zohľadnení hmotnosti výrobkov a zložiek pripravených na opätovné použitie použijú overené údaje od prevádzkovateľov a vzorec stanovený v prílohe VI.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 1 a (nový)
1a.   Komisia do 31. decembra 2018 požiada európske normalizačné organizácie, aby na základe osvedčených postupov, ktoré sú k dispozícii, vypracovali európske normy pre odpadové materiály vstupujúce do konečného procesu recyklácie, ako aj pre druhotné suroviny, najmä pre plasty.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 2
2.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 1 písm. b) a c) a prílohy IV prijme v súlade s článkom 21a delegované akty, v ktorých stanoví minimálne kvalitatívne a prevádzkové požiadavky na určenie uznaných prevádzkovateľov prípravy na opätovné použitie alebo systémov vratných záloh vrátane osobitných pravidiel zberu, overovania a nahlasovania údajov.
2.   Komisia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky uplatňovania odseku 1 prijme v súlade s článkom 21a delegované akty na doplnenie tejto smernice stanovením minimálnych kvalitatívnych a prevádzkových požiadaviek na určenie prevádzkovateľov konečnej recyklácie vrátane osobitných pravidiel zberu, vysledovateľnosti , overovania a nahlasovania údajov.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 2 a (nový)
2a.   Komisia preskúma možnosti zefektívnenia nahlasovania údajov o obaloch zložených z rôznych materiálov v súvislosti s povinnosťami stanovenými v tejto smernici, a ak je to vhodné, navrhne ďalšie opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 3
3.   Odchylne od odseku 1 možno hmotnosť výstupu triediacich činností nahlásiť ako hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov za predpokladu, že:
vypúšťa sa
a)   sa takýto výstupný odpad privádza do konečného procesu recyklácie;
b)   hmotnosť materiálov alebo látok, pri ktorých sa nevykonáva konečný proces recyklácie a ktoré sa zneškodňujú alebo energeticky zhodnocujú, zostáva pod úrovňou 10 % celkovej hmotnosti, ktorá sa má nahlásiť ako recyklovaná.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 4
4.   Členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti komunálneho odpadu v záujme zabezpečenia spĺňania podmienok stanovených v odseku 3 písm. a) a b) . Systém môže pozostávať buď z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4), technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo rovnocenného opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti a presnosti zhromaždených údajov o recyklovanom odpade.
4.   V súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 2 členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov v záujme zabezpečenia súladu s pravidlami stanovenými v odseku 1 . Systém môže pozostávať buď z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4) smernice 2008/98/ES , technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo rovnocenného opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti a presnosti zhromaždených údajov o recyklovanom odpade. Členské štáty informujú Komisiu o systéme kontroly kvality a vysledovateľnosti, ktorý si zvolia.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 94/62/ES
Článok 6a – odsek 5
5.   Členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním, v pomere k podielu spaľovaných odpadov z obalov, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité požiadavky na kvalitu. Členské štáty použijú rovnakú metodiku stanovenú v súlade s článkom 11a ods. 6 smernice 2008/98/ES.
5.   Členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) zohľadniť recykláciu kovov, ktorá sa vykonáva v súvislosti so spaľovaním alebo spoluspaľovaním, iba ak sa odpad triedi pred spaľovaním alebo ak bola dodržaná povinnosť zriadiť separovaný zber papiera, kovov, plastu, skla a biologického odpadu , v pomere k podielu spaľovaných alebo spoluspaľovaných odpadov z obalov, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité požiadavky na kvalitu. Členské štáty použijú rovnakú metodiku stanovenú v súlade s článkom 11a ods. 6 smernice 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica 94/62/ES
Článok 6b – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)   príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré môžu usmerniť napredovanie smerom k dosiahnutiu cieľov.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica 94/62/ES
Článok 6b – odsek 2 a (nový)
2a.   Správy uvedené v odseku 1 sa v prípade potreby budú týkať vykonávania požiadaviek tejto smernice, okrem požiadaviek, ktoré sú uvedené v odseku 1, vrátane prognóz dosiahnutia cieľov obsiahnutých v programoch predchádzania vzniku odpadu a dosiahnutia percentuálneho podielu a množstva komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa, ktorý je zneškodňovaný alebo podlieha energetickému zhodnocovaniu.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 7 – odsek 1
(5a)   V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.   Členské štáty urobia potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia:
„1. Na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou prijmú členské štáty potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia a podnietia :
a)   návrat a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov od spotrebiteľa, iného konečného užívateľa alebo z prúdu odpadov s cieľom ukončiť ho najvhodnejšou alternatívou odpadového hospodárstva;
a)   návrat a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov od spotrebiteľa, iného konečného užívateľa alebo z prúdu odpadov s cieľom ukončiť ho najvhodnejšou alternatívou odpadového hospodárstva;
b)   opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov a/alebo odpadov z obalov,
b)   opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov a/alebo odpadov z obalov.
aby dosiahli ciele stanovené touto smernicou.
Systémy sú otvorené pre účasť hospodárskych operátorov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných verejných inštitúcií. Takisto sa vzťahujú na dovážané výrobky, nediskriminujú ich ani podrobnými opatreniami ani poplatkami za prístup do systému a sú navrhnuté tak, aby nevytvárali bariéry v obchode alebo nedeformovali hospodársku súťaž v súlade so zmluvou.
Uvedené systémy sú otvorené pre účasť hospodárskych operátorov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných verejných inštitúcií. Takisto sa vzťahujú na dovážané výrobky, nediskriminujú ich ani podrobnými opatreniami ani poplatkami za prístup do systému a sú navrhnuté tak, aby nevytvárali bariéry v obchode alebo nedeformovali hospodársku súťaž v súlade so zmluvou.“
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 7 a (nový)
(5b)   Vkladá sa tento článok:
„Článok 7a
Osobitné opatrenia zamerané na vratné a zberné systémy
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zavedenie do praxe:
a)   separovaného zberu prinajmenšom z obalov alebo odpadu z obalov z papiera, kovov, plastov alebo skla;
b)   kompozity, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí Komisie 2005/270/ES, sa zbierajú v rámci existujúcich systémov zberu a spĺňajú normy kvality potrebné na konečnú recykláciu. “
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 c (nový)
Smernica 94/62/ES
Článok 8 – odsek 2
(5c)   V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
2.   Aby sa umožnil zber, opätovné používanie a zhodnotenie vrátane recyklácie, obal musí uvádzať na účely svojej identifikácie a zatriedenia klasifikácie príslušným priemyslom charakteristiku použitého obalového materiálu (obalových materiálov) na základe rozhodnutia komisie 97/129/ES1 .
„2. Aby sa umožnil zber, opätovné používanie a zhodnotenie vrátane recyklácie, obal musí obsahovať informácie, ktoré sú na tento účel užitočné. Na obale sa najmä musí uvádzať na účely jeho identifikácie a zatriedenia klasifikácie príslušným priemyslom charakteristika použitého obalového materiálu (obalových materiálov) na základe rozhodnutia Komisie 97/129/ES1]
1 Ú. v. ES L 50, 20.2.1997, s. 28.“
1 Ú. v. ES L 50, 20.2.1997, s. 28.“
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 12 – odsek 3a
3a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o plnení cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až i) za každý kalendárny rok. Tieto údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú.
„3a. Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o plnení cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až i) za každý kalendárny rok. Tieto údaje zbierajú a spracúvajú na základe spoločnej metodiky uvedenej v odseku 3d a zasielajú ich elektronicky do 12 mesiacov od konca roka nahlasovania, za ktorý sa údaje zbierajú.“
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 12 – odsek 3a – pododsek 2
Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 3d. Prvá správa sa vzťahuje na údaje za obdobie od 1. januára [enter year of transposition of this amending act + 1 year] do 31. decembra [enter year of transposition of this amending act + 1 year] .
Údaje sa zbierajú a spracúvajú s použitím spoločnej metodiky uvedenej v odseku 3d a nahlasujú sa vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 3d. Prvá správa, pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 6 písm. f) až i), sa vzťahuje na údaje za obdobie od 1. januára [vložte rok nadobudnutia účinnosti tejto smernice + 1 rok] do 31. decembra [vložte rok nadobudnutia účinnosti tejto smernice + 1 rok] .
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 12 – odsek 3c
3c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Táto správa musí obsahovať posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti , spoľahlivosti , včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé tri roky.
3c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Kým sa nestanoví spoločná metodika zberu a spracovania údajov uvedená v odseku 3d, správa obsahuje posúdenie systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch. Komisia tiež posúdi úplnosť , spoľahlivosť , včasnosť a konzistentnosť predložených údajov a informácií . Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracuje deväť mesiacov po tom, ako členské štáty prvý raz nahlásia údaje a následne každé tri roky.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 12 – odsek 3c a (nový)
3ca.   Do správy Komisia zahrnie informácie o vykonávaní tejto smernice ako celku a posúdi jej vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie a vnútorný trh. Ak je to vhodné, k správe sa pripojí návrh na revíziu tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno d
Smernica 94/62/ES
Článok 12 – odsek 3d
3d.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 3a. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.
3d.   Komisia prijme v súlade s článkom 38a delegované akty na doplnenie tejto smernice , ktorými sa stanoví spoločná metodika pre zber a spracovanie údajov a formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 3a. “;
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 94/62/ES
Článok 21a – odsek 2
2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [enter date of entry into force of this Directive] .
2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 3d, článku 19 ods. 2 a článku 20 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] .
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 94/62/ES
Článok 21a – odsek 3
3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 3d, článku 19 ods. 2 a článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Smernica 94/62/ES
Článok 21a – odsek 5
5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6a ods. 2, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 3d, článku 19 ods. 2 a článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 a (nový)
Smernica 94/62/ES
Príloha II
(12a)   Príloha II k smernici 94/62/ES o obaloch a odpadov z obalov sa nahrádza, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 14
Smernica 94/62/ES
Príloha IV (nová)
14)   V smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov sa dopĺňa príloha IV v znení, ktoré je uvedené v prílohe k tejto smernici.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Príloha – bod -1 (nový)
Smernica 94/62/ES
Príloha II – bod 1 – zarážka 1
-1)   V prílohe II sa v bode 1 prvá zarážka mení takto:
–   Obaly sa navrhujú, vyrábajú a obchoduje sa s nimi tak, aby sa umožnilo ich opätovné použitie, zhodnocovanie, vrátane recyklácie a aby sa minimalizoval ich vplyv na životné prostredie v prípade, že sa odpad z obalov alebo zvyšky zo spracovania odpadov z obalov zneškodňujú.
„– Obaly sa navrhujú, vyrábajú a obchoduje sa s nimi tak, aby sa umožnilo ich opätovné použitie, zhodnocovanie, vrátane recyklácie v súlade so zásadou hierarchie odpadového hospodárstva, a aby sa minimalizoval ich vplyv na životné prostredie v prípade, že sa odpad z obalov alebo zvyšky zo spracovania odpadov z obalov zneškodňujú.“
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Príloha – bod -1 a (nový)
Smernica 94/62/ES
Príloha II – bod 1 – zarážka 1 a (nová)
(-1a)   V prílohe II sa v bode 1 vkladá táto zarážka 1a:
„– Obaly sa vyrábajú tak, aby sa minimalizovala ich emisná stopa, a to aj použitím biologicky rozložiteľných a udržateľných biologických materiálov.“
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Príloha – bod -1 b (nový)
Smernica 94/62/ES
Príloha II – bod 3 – písmeno c
(-1b)   V prílohe II sa v bode 3 písmeno c) mení takto:
c)   Obaly zhodnocovateľné kompostovaním
„c) Obaly zhodnocovateľné kompostovaním
Vzniknuté odpady z obalov určené na kompostovanie sú biodegradovateľné spôsobom, ktorý by nemal brániť ich separovanému zberu, procesu kompostovania alebo činnostiam, do ktorých vstupuje.
Vzniknuté odpady z obalov určené na kompostovanie sú biologicky rozložiteľné spôsobom, ktorý nebráni ich separovanému zberu, procesu kompostovania alebo činnostiam, do ktorých vstupuje.“
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Príloha – bod -1 c (nový)
Smernica 94/62/ES
Príloha II – bod 3 – písmeno d
-1c)   V prílohe II sa v bode 3 písmeno d) mení takto:
d)   Biodegradovateľné obaly
„d) Biologicky rozložiteľné obaly
Biodegradovateľný odpad z obalov je schopný fyzikálneho, chemického, tepelného alebo biologického rozkladu tak, že väčšina hotového kompostu sa napokon rozkladá na oxid uhličitý, biomasu a vodu.
Biologicky rozložiteľný odpad z obalov je schopný fyzikálneho, chemického, tepelného alebo biologického rozkladu tak, že väčšina hotového kompostu sa napokon rozkladá na oxid uhličitý, biomasu a vodu. Plastové obaly rozkladajúce sa na vzduchu sa nepovažujú za biologicky rozložiteľné.“
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Príloha – odsek 2
Smernica 94/62/ES
Príloha IV
Dopĺňa sa táto príloha IV:
vypúšťa sa
„PRÍLOHA IV
Metóda výpočtu prípravy výrobkov a zložiek na opätovné použitie na účely článku 6 ods. 1 písm. f) až i)
Členské štáty na výpočet upravenej miery recyklácie a prípravy na opätovné použitie v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. f) až i) používajú tento vzorec:
„E =“ „(A + R) * 100“/„(P + R)“
E: upravená miera recyklácie a opätovného použitia v danom roku,
A: hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov pripravených na opätovné použitie v danom roku,
R: hmotnosť výrobkov a zložiek pripravených na opätovné použitie v danom roku,
P: hmotnosť vzniknutého odpadu z obalov v danom roku.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0029/2017 ).


Rovnosť medzi ženami a mužmi v EÚ v rokoch 2014/2015
PDF 367k   DOC 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (2016/2249(INI) )
P8_TA(2017)0073 A8-0046/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(1) ,

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

–   so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potláčaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(2) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (smernica o materskej dovolenke)(3) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(5) ,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii(6) ,

–   so zreteľom na smernice EÚ od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ(7) , smernica 2010/18/EÚ(8) , smernica 2006/54/ES, smernica 2004/113/ES, smernica 92/85/EHS(9) , smernica 86/613/EHS(10) a smernica 79/7/EHS(11) ),

–   so zreteľom na návrh Komisie zo 14. marca 2012 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614 ),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

–   so zreteľom na návrh Komisie zo 4. marca 2016 na rozhodnutie Rady o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0111 ),

–   so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

–   so zreteľom na závery Rady z 5. – 6. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim (09543/2014),

–   so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 o rovnosti žien a mužov v oblasti rozhodovania (14327/2015),

–   so zreteľom na vyhlásenie trojice predsedníctiev zo 7. decembra 2015, ktoré podpísali Holandsko, Slovensko a Malta,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. marca 2015 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2014 (SWD(2015)0049 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2015 (SWD(2016)0054 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(12) , z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(13) , z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(14) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(15) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833 ) a na svoje uznesenie zo 6. februára 2014(16) o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–   so zreteľom na výsledky prieskumu Európskej únie o lesbách, gejoch, bisexuálnych a transrodových osobách (EU LGBT), ktorý vykonala Agentúra pre základné práva (FRA) a ktorý bol zverejnený v máji 2013,

–   so zreteľom na správu FRA s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v celej EÚ. Hlavné výsledky, uverejnenú v marci 2014,

–   so zreteľom na správu agentúry FRA s názvom Situácia základných práv intersexuálnych osôb, ktorá bola uverejnená v máji 2015,

–   so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. Práca orgánov pre rovnosť formujúca novú stratégiu Európskej komisie pre rodovú rovnosť, uverejnenú v roku 2015,

–   so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014), Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015(17) a na svoju správu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi po roku 2015(18) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o boji proti násiliu voči ženám(19) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(20) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(21) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(22) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(23) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(24) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(25) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o zahrnutí rodového hľadiska do práce Európskeho parlamentu(26) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska(27) ,

–   so zreteľom na správu Komisie z 3. júna 2013 o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu(28) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(29) ,

–   so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) za rok 2015, jeho správu s názvom Peking +20: 4. preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ a ďalšie správy inštitútu EIGE,

–   so zreteľom na štúdiu Európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie z januára 2016 s názvom Porovnávacia analýza právnych predpisov o rodovej rovnosti v Európe 2015,

–   so zreteľom na závery o úlohe mužov a chlapcov v dosahovaní rodovej rovnosti schválené na 48. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien (CWS) v marci 2004(30) ,

–   so zreteľom na dokument s názvom Transformácia nášho sveta: program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015, a na ciele a zámery týkajúce sa rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien zahrnuté do tohto dokumentu,

–   so zreteľom na štatistickú správu Komisie z apríla 2014 s názvom Slobodní rodičia a zamestnanosť v Európe(31) ,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0046/2017 ),

A.   keďže index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 ukazuje iba nepatrné zlepšenie: EÚ ostáva len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie sa od roku 2005 zvýšilo z 51,3 na 52,9 zo 100; keďže je potrebný rýchlejší pokrok, ak má EÚ splniť ciele stratégie Európa 2020;

B.   keďže v ostatných rokoch bol v niektorých členských štátoch EÚ zaznamenaný výrazný nárast občianskych a politických hnutí, ktoré poškodzujú ideu rovnakých práv pre ženy a mužov a dokonca spochybňujú celkovú potrebu politík rodovej rovnosti; keďže tento odpor k rodovej rovnosti sa zameriava na posilnenie tradičných rodových úloh a na spochybňovanie súčasných a budúcich úspechov v oblasti rodovej rovnosti, práv žien a práv LGBTI osôb;

C.   keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv; keďže cieľom Európskej únie v tejto oblasti je tiež zabezpečiť rovnaké príležitosti a zaobchádzanie pre mužov a ženy a bojovať proti akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia;

D.   keďže miera zamestnanosti žien dosiahla v roku 2015 doteraz najvyššiu hodnotu 64,5 %, ale stále výrazne zaostáva za mierou zamestnanosti mužov, ktorá dosiahla 75,6 %. keďže je poľutovaniahodné, že pravdepodobnosť prijatia práce na kratší pracovný úväzok a zotrvania v nej, často nedobrovoľne, je u žien štyrikrát vyššia ako u mužov; keďže veľa mladých ľudí najmä v Grécku, Španielsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Portugalsku a na Slovensku ostáva v chudobe aj napriek tomu, že majú prácu;

E.   keďže miera nezamestnanosti žien je podhodnotená, pretože mnohé ženy nie sú evidované ako nezamestnané, najmä ženy, ktoré žijú vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach, ktoré pomáhajú v rodinných podnikoch a mnohé zo žien, ktoré sa venujú výhradne práci v domácnosti a starostlivosti o deti; keďže táto situácia takisto vytvára nerovnosť v prístupe k verejným službám (k dávkam v nezamestnanosti, dôchodkom, materskej dovolenke, nemocenskej, prístupu k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

F.   keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ(32) ;

G.   keďže v krajinách postihnutých hospodárskou krízou a úspornými opatreniami sú neúmerne postihnuté práve ženy, najmä mladé ženy, staršie ženy, slobodné matky a ženy trpiace viacnásobnou diskrimináciou, a keďže to vedie k ich chudobe a sociálnej marginalizácii, lebo sa stále zväčšuje ich vylúčenie z trhu práce; keďže škrty v ústavnej starostlivosti a zdravotných službách vedú k presunu zodpovednosti za starostlivosť zo spoločnosti späť na domácnosti, čo sa dotýka najmä žien;

H.   keďže v EÚ pretrváva feminizácia chudoby a keďže veľmi vysoký podiel nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien úzko súvisí s rozpočtovými škrtmi v oblasti verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a sociálne dávky; keďže tieto politiky vedú k väčšej nestabilite pracovných miest, najmä z dôvodu zvýšenia nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas a dočasných pracovných zmlúv;

I.   keďže v roku 2015 vykonávali tri štvrtiny úloh v domácnosti a dve tretiny rodičovskej starostlivosti pracujúce ženy, ktoré v dôsledku toho v drvivej väčšine prípadov niesli dvojité bremeno povinností; keďže ženy nesú vo všeobecnosti neporovnateľne väčšiu zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť a starostlivosť o domácnosť; keďže tradičné úlohy mužov a žien a rodové stereotypy majú naďalej veľký vplyv na rozdelenie úloh medzi ženy a mužov v domácnosti, na pracovisku a v spoločnosti ako takej; keďže takéto tradičné rozdelenie úloh zväčša zachováva status quo, obmedzuje pracovné príležitosti a osobný rozvoj žien a ponecháva ženám málo času na začlenenie do spoločnosti a komunity alebo na hospodársku účasť; keďže rovnaká deľba „neplatenej práce“, ako je poskytovanie starostlivosti a zodpovednosť za domácnosť, medzi ženami a mužmi je z dlhodobého hľadiska predpokladom pre hospodársku nezávislosť žien;

J.   keďže i napriek platnému politickému rámcu a právnym predpisom na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sú určité typy dovolenky z rodinných dôvodov stále príčinou diskriminácie a stigmatizácie žien i mužov, a keďže to má dosah najmä na ženy ako hlavné opatrovateľky, ktoré využívajú dovolenku z rodinných dôvodov;

K.   keďže takmer štvrtina členských štátov EÚ nemá zákonné ustanovenia o otcovskej dovolenke a keďže mnohé z krajín, ktoré takéto ustanovenia majú, umožňujú mužom vziať si dovolenku len na jeden deň, dva dni alebo niekoľko dní; keďže v ôsmich členských štátoch nie je rodičovská dovolenka vôbec platená, pričom priemerné využívanie rodičovskej dovolenky zo strany otcov je slabé, keď len 10 % otcov si vezme aspoň jeden deň dovolenky a 97 % žien využíva rodičovskú dovolenku, ktorá je k dispozícii pre oboch rodičov; keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti je nevyhnutná podpora väčšieho využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky; keďže štúdia nadácie Eurofound(33) priblížila aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru čerpania rodičovskej dovolenky otcami, a to: úroveň kompenzácie, pružnosť systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení starostlivosti o deti a obava z vylúčenia z trhu práce v dôsledku čerpania dovolenky;

L.   keďže jedným z predpokladov pre aktívne začlenenie žien do trhu práce je dostupnosť prístupných kvalitných a finančne prijateľných zariadení a služieb starostlivosti o deti, starších príbuzných a ostatných závislých členov rodiny; keďže barcelonské ciele sú vynikajúcim nástrojom na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti a keďže všetky členské štáty ich musia dosiahnuť čo najskôr; keďže v dôsledku nedostatku vysokokvalitných zariadení a služieb starostlivosti o deti za dostupné ceny sú matky stále častejšie nútené rozhodnúť sa medzi prácou na kratší pracovný čas a odchodom zo zamestnania, aby sa mohli starať o svoje deti, čo má vplyv na rodinný príjem a dôchodkové úspory;

M.   keďže prístup k odbornej príprave a základné ľudské právo dievčat a žien na vzdelanie sú dôležitými európskymi hodnotami a zásadnými prvkami pre posilnenie postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesionálnej úrovni, ako aj v záujme neobmedzeného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv a následne predchádzania násiliu na ženách a dievčatách; keďže bezplatné povinné všeobecné vzdelanie je nevyhnutným predpokladom pre zaručenie rovnakých príležitostí pre všetkých a malo by byť dostupné pre všetky deti bez akejkoľvek diskriminácie a bez ohľadu na ich pobytový status; keďže boj proti rodovým rozdielom sa začína v predškolskom veku a vyžaduje si neustály pedagogický dohľad nad učebnými plánmi, cieľmi v oblasti rozvoja a študijnými výsledkami;

N.   keďže rodová rovnosť je zodpovednosťou všetkých jednotlivcov v spoločnosti a vyžaduje si aktívny prínos od žien aj mužov; keďže orgány by sa mali zaviazať, že budú rozvíjať vzdelávacie kampane zamerané na mužov a mladšie generácie s cieľom zapájať mužov a chlapcov ako partnerov, postupne predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a odstraňovať ich a podporovať alebo posilňovať postavenie žien;

O.   keďže napriek tomu, že ženy dosahujú v priemere vyššiu úroveň vzdelania ako muži, bol v EÚ v roku 2014 stále priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 16,1 %, aj keď medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely;

P.   keďže horizontálna a vertikálna rodová segregácia v zamestnaní je stále častým javom, ktorý spôsobujú okrem iného fakt, že pracovným miestam, ktoré sa považujú za „ženské“ sa pripisuje nižšia hodnota ako miestam, ktoré sú považované za „mužské“, pretrvávajúce neviditeľné stropy, ktoré ženám bránia dosiahnuť najvyššie a najlepšie platené pozície, ako aj nepomerne vyššie zastúpenie žien v práci na kratší pracovný čas, ktorá je platená horšie ako práca na plný pracovný čas; keďže hoci sa počet žien na úrovni absolventov vyrovná počtu mužov alebo ho dokonca prevyšuje, vplyv rodových stereotypov na vzdelávanie a odbornú prípravu a na rozhodnutia študentov v škole môžu ovplyvniť voľby počas celého ich života a následne má veľký vplyv na trh práce; keďže stereotypy týkajúce sa nezlučiteľnosti materstva a práce na plný pracovný čas, ktoré sú v spoločnosti veľmi rozšírené, môžu priviesť ženy do znevýhodnenej pozície a môžu odradiť mladé ženy od pokračovania vo vyššom vzdelávaní alebo od investovania do kariéry;

Q.   keďže zložený ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času v prieskume nadácie Eurofound o pracovných podmienkach vykazuje, že pracovný čas žien je celkovo dlhší, keď sa spočíta platený a neplatený pracovný čas(34) ;

R.   keďže v sektoroch, ktoré sa týkajú okrem iného tovaru, služieb alebo poľnohospodárstva, existuje medzi mužmi a ženami nerovný prístup k hospodárskym a finančným zdrojom, ako je majetok, kapitál, výrobné zdroje a úvery;

S.   keďže v EÚ stále pretrvávajú rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami a v roku 2014 dosiahol tento rozdiel mimoriadne vysokú úroveň 40,2 %; keďže tieto rozdiely sú dôsledkom kombinácie viacerých znevýhodnení, ktorým sú ženy počas života vystavené, ako je nedostatočný prístup k finančným zdrojom, ako sú systémy sociálnych dávok a dôchodkové systémy, ktoré sú viazané na prácu na plný pracovný čas a na ktoré mnohé ženy nemajú nárok, lebo zostávajú v pracovných pozíciách na kratší pracovný čas alebo zamestnanie prerušia, aby sa mohli starať o rodinu;

T.   keďže v niektorých členských štátoch EÚ sa naďalej uplatňuje prax, v ktorej systémy daní a sociálneho zabezpečenia nie sú individualizované; keďže v dôsledku toho môžu byť ženy závislé od svojich manželov, lebo majú priznané len odvodené práva vyplývajúce zo vzťahu k mužovi;

U.   keďže v minulom desaťročí sa celkový podiel žien vo vnútroštátnych/federálnych parlamentoch zvýšil len asi o 6 %, keď v roku 2015 dosiahol 29 %;

V.   keďže v roku 2015 bolo medzi prezidentmi a generálnymi riaditeľmi v najväčších spoločnostiach kótovaných na burze len 6,5 %, resp. 4,3 % žien;

W.   keďže aj napriek záväzku EÚ dosiahnuť rodovú rovnosť v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ vážne chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie, keď v priemere 71 % členov správnych rád tvoria muži a iba jednej z troch správnych rád predsedá žena a zo 42 výkonných riaditeľov agentúr EÚ je len 6 žien;

X.   keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá intímnym partnerom, príbuzným alebo rodinným príslušníkom(35) ; keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie, 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu a 32 % sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho násilia a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania;

Y.   keďže násilie páchané na ženách patrí medzi najrozšírenejší typ porušovania ľudských práv na svete, postihuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

Z.   keďže prieskumy medzi obyvateľstvom o postojoch k násiliu páchanému na ženách ukazujú znepokojivo častý výskyt tendencie obviňovať obeť, čo môže byť jedným z dôsledkov patriarchátu; keďže často chýba jasné odsúdenie takéhoto správania verejnými orgánmi a inými inštitúciami;

AA.   keďže digitálne spôsoby komunikácie prispeli k rozšíreniu nenávistných prejavov a vyhrážok voči ženám, pričom 18 % žien v Európe bolo od obdobia dospievania vystavených nejakej forme obťažovania online a bolo zaznamenaných deväť miliónov obetí online násilia v Európe; keďže systém súdnictva dostatočne nereaguje na násilie páchané na ženách online; keďže násilníci a odporcovia sú len veľmi zriedka nahlasovaní, vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení;

AB.   keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, v hromadnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.   keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia veľkému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže diskriminácia na základe rodu sa prekrýva s ďalšou diskrimináciou na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AD.   keďže sa zhoršujú podmienky určitých skupín žien, ktoré často čelia viacerým ťažkostiam a rizikám a vysokej miere diskriminácie súčasne;

AE.   keďže v roku 2015 došlo na území EÚ k nebývalému zvýšeniu počtu utečencov a žiadateľov o azyl; keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov tvoria viac ako polovicu týchto utečencov a žiadateľov o azyl ženy a deti a keďže boli hlásené prípady násilia a zneužívania vrátane sexuálneho násilia na ženách a deťoch z radov utečencov počas ich cesty a tiež v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

AF.   keďže ženy a dievčatá tvoria 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi(36) ; keďže identifikácia obetí zostáva náročnou úlohou a keďže je potrebné posilniť podporu a ochranu obetí a pri každom úsilí v boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa musí zohľadňovať rodový aspekt;

AG.   keďže jedným z hlavných cieľov obchodovania s ľuďmi je sexuálne vykorisťovanie a keďže ženy, ktoré sa stanú jeho obeťami, sú nútené žiť uväznené a týrané každodenným násilím fyzickej aj psychickej povahy;

AH.   keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými ľudskými právami a podstatným prvkom rodovej rovnosti a sebaurčenia a keďže by preto mali byť zahrnuté do stratégie EÚ v oblasti zdravia;

AI.   keďže zdravie žien by nemalo byť nikdy ohrozené z dôvodu práva na výhradu vo svedomí alebo osobného presvedčenia;

AJ.   keďže sa ukázalo, že uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rodovej rovnosti v členských štátoch prináša osobitné problémy súvisiace s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc, ako sú zásadné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi, ale – čo je dôležité – aj všeobecný nedostatok informovanosti o zásadách rovnosti a právnych predpisoch v tejto oblasti(37) ;

AK.   keďže vo viacerých členských štátoch EÚ, ktoré nechránia transrodové osoby pred diskrimináciou v oblasti prístupu k zamestnaniu a prístupu k tovaru a službám, sa riadne nevykonávajú najmä smernice EÚ o rodovej rovnosti;

AL.   keďže inštitucionálne mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené do rozličných politických oblastí, brzdené komplexnými a rozširujúcimi sa mandátmi, nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a politické vedenie im neposkytuje dostatočnú podporu(38) ;

AM.   keďže pretrvávajúci problém nedostatku komplexných, spoľahlivých údajov rozčlenených na základe rodovej príslušnosti vytvára nejasnosti a skresľuje obraz situácie v oblasti rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie; keďže zhromaždenie takýchto údajov by nielen poskytlo jasný obraz o situácii, ale takisto by upriamilo pozornosť na neodkladné otázky;

AN.   keďže sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti rovnosti vďaka svojej rozhodujúcej úlohe pri formovaní trhu práce a sociálnych podmienok prostredníctvom zapájania sa do tvorby politiky a kolektívneho vyjednávania na rôznych úrovniach, aj keď je jasné, že špecifická úloha, ktorú zohrávajú v jednotlivých krajinách a systémoch priemyselných vzťahov do veľkej miery závisí od národných tradícií a sily organizácie(39) ;

AO.   keďže podľa prieskumu Eurobarometer 2016 by 55 % Európanov privítalo väčšiu angažovanosť EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami; keďže povinnosť Komisie dosiahnuť rodovú rovnosť v súlade so zmluvami je nezávislá od prieskumov;

1.   je hlboko znepokojený tým, že podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 je EÚ stále len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sa zdá, že status a profil rodovej rovnosti a boja proti rodovej diskriminácii stráca význam, keď sa ako politický cieľ marginalizuje a ako oblasť politiky oslabuje, najmä v kontexte vlny odporu v celej Európe proti právam žien, osôb LGBTI a právam týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, a považuje za potrebné preskúmať dôvody tohto trendu a zrevidovať súčasné stratégie, nástroje a prístupy, ktoré sa podporujú v oblasti rodovej rovnosti;

2.   poukazuje na to, že EÚ je na základe ZEÚ povinná bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a že v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa zakotvuje záväzok EÚ týkajúci sa odstránenia nerovnosti a presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami; zdôrazňuje, že zásada rodovej rovnosti nevylučuje zachovanie alebo prijatie opatrení, ktoré poskytujú konkrétny prínos pre menej zastúpené pohlavie, ako sa stanovuje v článku 23 Charty základných práv;

3.   vyzýva Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do rozpočtov a tvorby politík a tiež do vykonávania opatrení a programov EÚ a aby pri vytváraní akejkoľvek novej politiky vykonala posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, a tak pomohla zaistiť súdržnejšiu politickú reakciu EÚ na výzvy v oblasti rodovej rovnosti založenú na dôkazoch; vyzýva členské štáty, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na vnútroštátnej úrovni;

4.   žiada Komisiu, aby vo väčšej miere posudzovala vplyv takého znižovania verejných výdavkov, ktoré má negatívny vplyv na práva žien a rodovú rovnosť v členských štátoch EÚ a aby prijala opatrenia na zastavenie takéhoto vplyvu;

5.   vyjadruje poľutovanie nad absenciou hľadiska rodovej rovnosti v stratégii Európa 2020 a vyzýva na zahrnutie celkového a výraznejšieho hľadiska rodovej rovnosti do tejto stratégie, aby sa riešili štrukturálne príčiny chudoby žien, najmä v rámci formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra, a na zahrnutie konkrétnych politických usmernení zameraných na zmierňovanie rodových nerovností do ročného prieskumu rastu;

6.   berie na vedomie prelínanie medzi rodovými a inými dôvodmi diskriminácie a neprimeraný vplyv viacnásobnej diskriminácie na ženy; tvrdí, že treba naliehavo riešiť chudobu žien, najmä starších žien, slobodných matiek, žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, žien so zdravotným postihnutím, migrantiek, žien z radov utečencov a žiadateľov o azyl a žien z menšín; nabáda členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi, orgánmi presadzovania práva, vnútroštátnymi orgánmi pre otázky rovnosti a organizáciami občianskej spoločnosti na zvýšení monitorovania prelínania medzi rodovým hľadiskom a ďalšími dôvodmi diskriminácie a aby zaviedli účinnejšie stratégie a efektívnejšie využívali zdroje v oblasti sociálnej politiky, v neposlednom rade Európsky sociálny fond a štrukturálne fondy;

7.   podporuje výzvu Rady na novú iniciatívu Komisie s cieľom sformulovať stratégiu rodovej rovnosti na obdobie 2016 – 2020 zahŕňajúcu transrodové a intersexuálne osoby, a na posilnenie statusu jej strategického zapojenia v oblasti rodovej rovnosti, ktoré by malo byť úzko prepojené so stratégiou Európa 2020 a v ktorom by sa mal zohľadňovať program trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov do roku 2030;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky a zvýšili investície na podporu zamestnanosti žien na kvalitných pracovných miestach vo všetkých odvetviach a prijali opatrenia na boj proti neistým formám práce;

9.   nabáda členské štáty, aby podporovali iniciatívy, opatrenia a kroky na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodli, že sa stanú podnikateľkami;

10.   vyzýva Komisiu, aby prepojila rodové hľadisko s makroekonomickou politikou a zaviedla inovačné opatrenia na zlepšenie rovnosti pracovných príležitostí a opatrovateľských povinností pre obe pohlavia;

11.   konštatuje, že rovnaká účasť žien a mužov na trhu práce a lepšie a spravodlivejšie mzdy pre ženy nielenže zvyšujú ekonomickú nezávislosť žien, ale takisto výrazne zvyšujú hospodársky potenciál EÚ, pričom zároveň podporujú jeho spravodlivý a inkluzívny charakter; poukazuje na to, že podľa prognóz OECD by celková konvergencia miery účasti priniesla zvýšenie HDP na obyvateľa o 12,4 % do roku 2030;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali práva pracovníkov a podnikli kroky proti porušovaniu práv pracovníkov, najmä pracovníčok, ktoré čoraz častejšie pracujú v málo platených zamestnaniach a sú obeťami diskriminácie, a tiež aby prijali politiky a opatrenia umožňujúce rozpoznať a riešiť jav šikanovania na pracovisku, chrániť pred ním a poskytovať o ňom informácie, a to vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky alebo pri uchádzaní o zamestnanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali údaje o rozdieloch v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov rozdelené podľa pohlavia a rodičovstva;

13.   zdôrazňuje, že vzdelanie je dôležitým nástrojom, ktorý ženám umožňuje plne sa zúčastňovať na sociálnom a hospodárskom rozvoji; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania sú kľúčom k poskytovaniu zručností ženám, ktoré im umožnia vrátiť sa do zamestnania alebo zlepšiť svoje zamestnanie, príjem a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy poskytujúce pomoc pri vykonávaní programov odborného vzdelávania pre ženy, povzbudzovaní žien k účasti na vysokoškolskom vzdelávaní v oblasti vedy, technológie a informačných technológií, rozvoji programov odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti pre vzdelávanie odborníkov a predchádzaní prenášania stereotypov prostredníctvom učebných plánov a učebných materiálov; vyzýva univerzity a výskumné ústavy, aby prijali politiky v oblasti rodovej rovnosti tým, že nadviažu na usmernenia, ktoré vypracoval inštitút EIGE v spolupráci s Komisiou („nástroj GEAR – rodová rovnosť v akademickej obci a vo výskume“);

14.   vyzýva členské štáty, aby riešili problematiku rodovej rovnosti, sexizmu a rodových stereotypov na všetkých úrovniach svojich vzdelávacích systémov a aby zabezpečili, že medzi ciele ich vzdelávacích systémov bude patriť vzdelávanie v oblasti dodržiavania základných práv a slobôd, ako aj rovnakých práv a príležitostí pre ženy a mužov, a že ich zásady kvality budú zahŕňať odstránenie prekážok pre skutočnú rovnosť žien a mužov a podporu úplnej rovnosti medzi nimi;

15.   žiada Komisiu, aby v úzkej koordinácii s členskými štátmi v rámci svojho pracovného programu na rok 2017 predložila ambiciózny, komplexný balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, v ktorom zohľadní ohlásený európsky pilier sociálnych práv a do ktorého začlení revíziu platnej smernice o materskej dovolenke 92/85/EHS a smernicu o rodičovskej dovolenke 2010/18/EÚ, ako aj návrhy smerníc o otcovskej a opatrovateľskej dovolenke, pričom podporí rovnocenné využívanie rôznych typov dovolenky mužmi aj ženami vo všetkých kategóriách pracovníkov;

16.   s uspokojením konštatuje, že v rokoch 2014 – 2015 viacero členských štátov zmenilo svoju politiku a/alebo legislatívu týkajúcu sa rodičovskej dovolenky, zaviedlo neprevoditeľnosť práva na čerpanie tejto dovolenky, povinný charakter otcovskej dovolenky, dlhšiu otcovskú dovolenku a/alebo prídavky, ak sa táto dovolenka rozdelí medzi rodičov alebo ak ju čerpajú rovnakou mierou, čím sa posilňujú ich rodičovské práva, zabezpečuje vyšší stupeň rovnosti medzi ženami a mužmi a vhodnejšie rozdelenie starostlivosti o deti a domácnosť a tiež sa posilňujú príležitosti žien plne sa zúčastňovať na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom podporiť mužov, aby sa rovnakou mierou ako ženy podieľali na domácich povinnostiach a starostlivosti o deti a ďalšie závislé osoby;

17.   vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej rozvíjala svoje činnosti v oblasti monitorovania kvality zamestnanosti a pracovného života v rámci svojho Európskeho prieskumu pracovných podmienok, a to na základe svojej koncepcie kvality práce, ktorá zahŕňa zárobky, vyhliadky, kvalitu pracovného času, využívanie zručností a slobodu vlastného rozhodovania, sociálne prostredie, fyzické riziká a intenzitu práce; vyzýva nadáciu Eurofound, aby rozvíjala svoj výskum politík, dohôd so sociálnymi partnermi a postupov spoločností, ktoré podporujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a aby tiež rozvíjala výskum o tom, ako domácnosti s dvoma pracujúcimi osobami dokážu zosúladiť svoj pracovný čas a ako ich čo najlepšie podporiť;

18.   vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali kroky smerujúce k individualizácii práv v oblasti politiky sociálnej spravodlivosti, najmä pokiaľ ide o daňové systémy, aby ich prijali, s cieľom odstrániť finančné stimuly vedúce menej zarábajúceho manželského partnera k odchodu z trhu práce alebo k práci na kratší pracovný čas;

19.   blahoželá členským štátom, ktoré dosiahli oba barcelonské ciele; nabáda Portugalsko, Holandsko, Luxembursko, Fínsko, Taliansko, Maltu a Estónsko na dosiahnutie druhého cieľa a vyzýva Poľsko, Chorvátsko a Rumunsko, ktoré zostávajú vzdialené od dosiahnutia oboch cieľov, aby zintenzívnili úsilie v oblasti poskytovania formálnej starostlivosti o deti s cieľom prispieť k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom pracovníkov; poukazuje na to, že súčasné zistenia jasne naznačujú, že investíciami do starostlivosti o deti a starších ľudí sa zlepší zastúpenie žien v pracovnej sile na plný pracovný čas a umožní ich lepšie začlenenie do miestnej komunity a spoločnosti;

20.   opätovne potvrdzuje svoju výzvu, aby sa Komisia a členské štáty usilovali o zavedenie záruky pre deti, ktorou by sa zabezpečilo, že každé európske dieťa ohrozené chudobou bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, slušnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že takáto politika musí riešiť situáciu žien a dievčat, najmä v zraniteľných a marginalizovaných skupinách obyvateľstva; konštatuje, že iniciatíva záruky pre mladých ľudí musí zahŕňať rodové hľadisko;

21.   vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby bezodkladne podnikli kroky na ich odstránenie;

22.   poznamenáva, že prvým krokom v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov je zavedenie transparentnosti mzdových hladín, a s nadšením poznamenáva, že mnohé spoločnosti zaviedli prax analyzovania a uverejňovania rozdielov medzi platmi svojich zamestnancov a zamestnankýň; vyzýva všetkých zamestnávateľov a odborové hnutia, aby vypracovali a zaviedli operatívne špecifické nástroje hodnotenia pracovných miest, ktoré pomôžu stanoviť rovnakú mzdu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty; vyzýva členské štáty, aby okrem toho pravidelne mapovali platy a mzdy, uverejňovali tieto údaje a žiadali spoločnosti, aby zaviedli vnútorné mechanizmy na odhaľovanie rozdielov v odmeňovaní;

23.   víta skutočnosť, že Komisia považuje „rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“ za jednu z kľúčových oblastí činnosti; v tejto súvislosti žiada o prepracovanie smernice o rovnakom zaobchádzaní z roku 2006;

24.   odsudzuje skutočnosť, že vo viac ako polovici členských štátov sa rozdiely v dôchodkoch žien a mužov prehĺbili; nabáda Cyprus, Nemecko a Holandsko, aby znížili rozdiely medzi dôchodkami mužov a žien, ktoré dosahujú takmer 50 %; vyzýva Maltu, Španielsko, Belgicko, Írsko, Grécko, Taliansko a Rakúsko, aby odstránili rodové rozdiely v dôchodkovom krytí, keďže 11 až 36 % žien v týchto krajinách nemá prístup k nijakému dôchodku;

25.   blahoželá švédskej vláde k dosiahnutiu rovnosti v rodovom zastúpení a Slovinsku a Francúzsku k dosiahnutiu takmer úplnej rovnosti a nabáda Maďarsko, Slovensko a Grécko, v ktorých vznikli vlády bez akéhokoľvek zastúpenia žien,(40) aby zaistili dostatočné zastúpenie žien na všetkých úrovniach politického a hospodárskeho rozhodovania; vyzýva členské štáty, aby zaručili rodovú paritu vo vysokých pozíciách vo svojich vládach, verejných inštitúciách a orgánoch, ako aj na kandidátskych listinách s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie mužov a žien v miestnych radách a v regionálnych a národných parlamentoch, ako aj v Európskom parlamente; zdôrazňuje, že rôzne štúdie ukázali, že primerané legislatívne opatrenia by mohli viesť k rýchlym zmenám rodovej rovnováhy v politickej sfére; súhlasí s názorom Komisie, že ak majú byť kvóty účinné, mali by ich sprevádzať právne predpisy upravujúce poradie zoznamov kandidátov a primerané sankcie v prípade ich porušenia;

26.   zdôrazňuje, že jasné nedostatočné zastúpenie žien vo volených a nominovaných politických pozíciách na úrovni EÚ a členských štátov je demokratický deficit, ktorý ohrozuje legitimitu prijímania rozhodnutí na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;

27.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby zaručili rodovú rovnosť v kolégiu komisárov a vo vyšších pozíciách vo všetkých inštitúciách, agentúrach, ústavoch a orgánoch EÚ;

28.   so znepokojením si všíma, že v roku 2015 ostala väčšina krajín pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o úroveň zastúpenia žien v predstavenstvách veľkých kótovaných spoločností v porovnaní s rokom 2010; oceňuje však celkový trend pokroku, najmä vo Francúzsku, v Taliansku, Spojenom kráľovstve, Belgicku a Dánsku;

29.   opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene prijala smernicu o rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností (smernica o ženách v predstavenstvách) ako dôležitý prvý krok pre rovnaké zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore; konštatuje, že najhmatateľnejší pokrok (z 11,9 % v roku 2010 na 22,7 % v roku 2015) bol zaznamenaný v tých členských štátoch, ktoré prijali záväzné právne predpisy o kvótach v predstavenstvách(41) ;

30.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba jeden členský štát dosiahol rodovú paritu vo vrcholových pozíciách vyššieho vzdelávania, ale víta skutočnosť, že zastúpenie žien v uvedených pozíciách sa vo všeobecnosti zlepšilo;

31.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby predchádzali všetkým typom násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia, aby na ne reagovali a aby zaviedli ďalšie preventívne stratégie, aby všeobecne sprístupnili špecializované služby podpory a ochrany, ku ktorým budú mať prístup všetky obete, a aby pri príprave správ o vykonávaní smernice o právach obetí v roku 2017 venovali osobitnú pozornosť rodovo špecifickým aspektom práv obetí, a to aj v prípade rodovej identity a rodového vyjadrenia obete; vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku tým, že prijme jednomyseľné rozhodnutie o zaradení rodovo motivovaného násilia medzi oblasti trestnej činnosti, ktoré sú uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky register európskych ochranných príkazov s cieľom doplniť právne predpisy EÚ o ochrane obetí;

32.   dôrazne opakuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, ako sú okrem iného znásilnenie a sexuálne násilie, sexuálne obťažovanie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, dohodnuté sobáše a domáce násilie, hrubo narúšajú ľudskú dôstojnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiku nulovej tolerancie všetkých foriem násilia vrátane domáceho násilia, ktorého obete nechcú násilie nahlasovať, lebo im ho spôsobujú ich partneri alebo členovia ich vlastnej rodiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zviditeľnili situáciu žien so zdravotným postihnutím ako obetí domáceho násilia, ktoré často nemôžu uniknúť zo vzťahu, v ktorom sú zneužívané;

33.   víta pokrok, ktoré členské štáty dosiahli podpísaním Istanbulského dohovoru, prvého právne záväzného nástroja na prevenciu násilia páchaného na ženách a boj proti nemu na medzinárodnej úrovni; naliehavo žiada 14 členských štátov, ktoré ho ešte neratifikovali, aby to bezodkladne urobili; víta návrh Komisie z marca 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili rokovania o podpise a uzavretí Istanbulského dohovoru, a podporuje bezvýhradné pristúpenie k tomuto dohovoru na širokom základe; okrem toho žiada Komisiu, aby zahrnula definíciu rodovo motivovaného násilia v súlade s ustanoveniami smernice 2012/29/EÚ a čo najskôr predložila komplexnú európsku stratégiu prevencie a boja proti rodovo motivovanému násiliu, ktorá by mala obsahovať záväzný legislatívny akt;

34.   chváli postup Eurostatu, vnútroštátnych súdnych orgánov a polície v spolupráci pri výmene údajov s cieľom osvetliť poľutovaniahodnú prax rodovo motivovaného násilia v EÚ a vyzýva ich, aby v tomto postupe naďalej pokračovali a v spolupráci s inštitútom EIGE každoročne monitorovali výskyt trestnej činnosti páchanej na ženách;

35.   podčiarkuje úzke prepojenie medzi stereotypmi a výrazne rastúcim počtom prípadov obťažovania žien a sexizmu na internete a sociálnych médiách, ktoré prinášajú aj nové formy násilia na ženách a dievčatách, ako sú kybernetické šikanovanie, kybernetické obťažovanie a používanie ponižujúcich obrázkov online, šírenie súkromných fotografií a videí v sociálnych médiách bez súhlasu dotknutých osôb; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nim od raného veku; zdôrazňuje, že takéto situácie môžu vznikať v dôsledku nedostatočnej ochrany verejnými orgánmi a ďalšími inštitúciami, ktoré by mali vytvárať rodovo neutrálne prostredie a odsudzovať sexizmus;

36.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli všetky právne a súdne opatrenia na boj proti fenoménu násilia páchaného na ženách online; predovšetkým vyzýva EÚ a členské štáty, aby spojili svoje sily v komplexnej európskej stratégii na prevenciu rodovo motivovaného násilia a boj proti nemu s cieľom vytvoriť rámec, v ktorom sa nové formy násilia online budú považovať za trestné činy, a na zavedene psychologickej podpory pre ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia online; žiada o posúdenie rodového vplyvu v rámci stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (Europol) s cieľom začleniť tieto otázky do ich práce a uplatňovať rodové hľadisko;

37.   znovu vyzýva Komisiu, aby zriadila európske stredisko pre monitorovanie rodovo motivovaného násilia (v duchu súčasného Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť) pod vedením európskeho koordinátora pre prevenciu násilia páchaného na ženách a dievčatách;

38.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli opatrenia na ochranu žien a LGBTI pred obťažovaním na pracovisku; žiada Komisiu, aby prepracovala súčasné rámcové rozhodnutie EÚ o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(42) tak, aby zahŕňalo sexizmus, trestnú činnosť, ktorej motívom sú predsudky, a podnecovanie k nenávisti na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a sexuálnej charakteristiky;

39.   odsudzuje skutočnosť, že vo väčšine krajín EÚ ešte stále dochádza k operáciám na „normalizáciu“ genitálií u intersexuálnych detí aj napriek tomu, že to z lekárskeho hľadiska nie je potrebné; vyzýva členské štáty, aby zabránili takýmto lekárskym zásahom bez slobodného a informovaného súhlasu dotknutej osoby;

40.   konštatuje, že na Malte a v Grécku sú intersexuálne osoby chránené pred diskrimináciou na základe sexuálnej charakteristiky; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní smerníc EÚ o rodovej rovnosti zahrnuli dôvody pohlavnej identity a sexuálnej charakteristiky do svojich právnych predpisov o rodovej rovnosti;

41.   zdôrazňuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, medzi ktoré okrem iného patrí znásilnenie a sexuálne násilie, mrzačenie ženských genitálií, nútené manželstvo, domáce násilie, tzv. zločiny zo cti a rodová diskriminácia povolená štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by sa považovať za opodstatnené dôvody na žiadanie o azyl v EÚ; podporuje vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu do EÚ; pripomína, že ženy a dievčatá sú obzvlášť ľahkou obeťou vykorisťovania prevádzačmi;

42.   opakuje svoju výzvu, aby členské štáty okamžite skoncovali so zadržiavaním detí, tehotných a dojčiacich žien a obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi a aby pre ne zabezpečili primeranú psychologickú a zdravotnú pomoc poskytovanú profesionálmi vhodného pohlavia, ako sú psychologičky, sociálne pracovníčky, zdravotné sestry a lekárky, ktoré boli vhodne vyškolené pre takéto núdzové prípady; pripomína, že vo všetkých fázach procesu migrácie by sa mala poskytovať včasná podpora pre osoby z radov utečencov, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovom hľadisku, (vnímanej) sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, vrátane okamžitého premiestnenia v prípade, že nemožno zaručiť ich bezpečnosť, kvalitnú podporu ich duševného zdravia a okamžité rozpoznanie rodovej identity počas azylového konania ako opatrenia na predchádzanie násiliu;

43.   opakovane zdôrazňuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je v súčasnosti jednou z najziskovejších činností organizovaného zločinu, sa musí dôsledne monitorovať rodová dimenzia prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby vo svojom posudzovaní zhody s príslušnou smernicou a jej vykonávania v členských štátoch naďalej monitorovala túto dimenziu a dbala pri tom na plnenie povinností a harmonogramu ohlasovania podľa tejto smernice;

44.   vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú aj logistickú podporu členským štátom, ktoré sú zapojené do boja proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä Taliansku a Grécku, ktoré sa v dôsledku súčasnej prisťahovaleckej krízy ocitli v prvej línii pri riešení tejto krízovej situácie;

45.   žiada o vynaloženie väčšieho úsilia na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ v boji proti pretrvávaniu stereotypov a rodovo motivovanej diskriminácii prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných na také zobrazovanie žien a dievčat a mužov a chlapcov, ktoré sa vymyká stereotypom, a určených pre všetky vrstvy spoločnosti, vyzýva členské štáty, aby prijali pozitívne iniciatívy, ako sú stratégie na podporu žien pri výbere profesionálnej dráhy a zamestnania, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, a na podnietenie mužov, aby prevzali spravodlivú časť rodinných a domácich povinností, či na zvyšovanie porozumenia medzi mužmi o tom, ako násilie vrátane obchodovania na účely komerčného sexuálneho vykorisťovania, nútených sobášov a nútenej práce poškodzuje ženy, mužov a deti a narúša rodovú rovnosť, ako aj prijatie opatrení na zníženie dopytu po obchodovaní so ženami a deťmi prostredníctvom informačných kampaní;

46.   opakovane zdôrazňuje, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach; vyzýva všetky členské štáty, aby zaručili ľahký prístup žien k dobrovoľnému rodičovskému plánovaniu a k širokému radu služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočnili akcie na zvýšenie povedomia verejnosti s cieľom plne informovať mužov a ženy o ich právach a povinnostiach, pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné otázky;

47.   zvýrazňuje rastúci trend nadmerného využívania doložky o výhrade svedomia, ktoré sťažuje prístup k službám zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva krajiny EÚ, aby zabezpečili, aby doložky o výhrade svedomia nebránili pacientom v prístupe k zákonnej lekárskej zdravotnej starostlivosti;

48.   domnieva sa, že popieranie záchranných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, medzi ktoré patrí bezpečné umelé prerušenie tehotenstva, predstavuje závažné porušenie základných ľudských práv;

49.   zdôrazňuje význam aktívnej prevencie, vzdelávania a informačných politík pre dospievajúcich, mladých ľudí a dospelých s cieľom zabezpečiť, aby sa občania EÚ mohli tešiť dobrému sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, a zabrániť sexuálne prenosným chorobám a nechceným tehotenstvám;

50.   povzbudzuje príslušné orgány v členských štátoch, aby podporovali rodovú rovnosť vo svojich komplexných programoch sexuálnej výchovy a vzdelávania o vzťahoch vrátane vzdelávania dievčat a chlapcov o vzťahoch založených na súhlase, úcte a reciprocite, ako aj v športe a voľnočasových činnostiach, v rámci ktorých môžu mať rodové stereotypy a očakávania vplyv na sebavedomie, zdravie, získavanie zručností, rozvoj intelektu, sociálne začlenenie a formovanie identity dievčat a chlapcov;

51.   zdôrazňuje, že je dôležité podporiť mužov, aby sa plne podieľali na všetkých činnostiach týkajúcich sa dosahovania rodovej rovnosti, a identifikovať všetky kontexty, v rámci ktorých možno osloviť veľký počet mužov, najmä v inštitúciách, odvetviach a združeniach, v ktorých dominujú muži, a zvýšiť vnímanie ich úloh a povinností pri podpore rodovej rovnosti a podporiť zásadu deľby moci a zodpovednosti medzi ženami a mužmi na pracovisku, v komunitách, v súkromnej sfére a v širších národných a medzinárodných spoločenstvách;

52.   vyzýva členské štáty, aby monitorovali prípady, keď mediálna a reklamná sféra propaguje obraz ženy ako sexuálneho objektu a tovaru a často zobrazuje ženské stereotypy mladosti, krásy a sexuálneho pokušenia ako model sociálneho úspechu; vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky v prípadoch porušenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách členskými štátmi a stimulmi podporovala osvedčené postupy verejných a súkromných mediálnych spoločností; vyzýva mediálnu a reklamnú sféru, aby rešpektovali dôstojnosť žien a zabezpečili, že ženy budú zobrazované bez stereotypov a diskriminácie a v súlade s existujúcou rôznorodosťou žien; ďalej vyzýva mediálny a reklamný priemysel, aby venovali pozornosť zdravému životnému štýlu, rôznym modelom rodiny a životným štýlom;

53.   pripomína záväzky týkajúce sa odstránenia násilia páchaného na ženách, ktoré schválila EÚ v akčných plánoch EÚ – CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku) na roky 2013 a 2015, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním 7. kapitoly týchto plánov o podpore rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolupracovali a pridelili hospodárske a inštitucionálne zdroje na zabezpečenie splnenia odporúčaní týkajúcich sa presadzovania rodovej rovnosti schválených v akčných plánoch, najmä pokiaľ ide o odstránenie všetkých foriem násilia, v súlade s Dohovorom z Belem de Pará, Istanbulským dohovorom a Dohovorom CEDAW;

54.   zdôrazňuje, že z výskumov vyplýva, že zmena klímy má väčší vplyv na ženy ako na mužov, lebo v situáciách chudoby nesú väčšie bremeno s vyššou pravdepodobnosťou práve ženy; je presvedčený, že ženy sa musia aktívne zúčastňovať na tvorbe a vykonávaní politiky v oblasti klímy;

55.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh celkovej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by zahŕňala všetky relevantné oblasti vnútornej a vonkajšej politiky, a vytvorila účinné mechanizmy monitorovania, revízie a zodpovednosti pre vykonávanie programu do roku 2030 vrátane jej cieľov a ukazovateľov týkajúcich sa rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien;

56.   žiada Komisiu, aby účinnejšie monitorovala vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, pričom zdôrazňuje potrebu začať konanie vo veci porušenia povinnosti, ak sa tieto predpisy nevykonávajú;

57.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek medziinštitucionálnemu vyhláseniu o zabezpečení uplatňovania rodového hľadiska, ktoré tvorí prílohu k viacročnému finančnému rámcu (VFR), neboli doteraz prijaté žiadne opatrenia týkajúce sa rodového rozpočtovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné pozorne monitorovať vykonávanie zásad tohto spoločného vyhlásenia, pokiaľ ide o ročné rozpočtové postupy, a vyzýva, aby bola gestorskému výboru v rámci revízie VFR pridelená formálna úloha;

58.   vyzýva vlády členských štátov, aby zabezpečili existenciu, stálosť a primerané zdroje orgánov poverených navrhovaním, koordinovaním a vykonávaním politík pre rodovú rovnosť ako hlavný ukazovateľ záväzku vlád presadzovať rodovú rovnosť;

59.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci systému monitorovania budúceho mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva zaviedli osobitné ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti vrátane indexu rodovej rovnosti, ktorý vypracoval inštitút EIGE;

60.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozsiahlejšiu stratégiu o rovnosti vrátane horizontálnej smernice na riešenie diskriminácie s cieľom odstrániť všetky formy rodovo motivovanej diskriminácie; vyzýva Radu, aby v záujme toho čo najskôr dosiahla spoločnú pozíciu k návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426 ), ktorá je zablokovaná, odkedy k nej Európsky parlament prijal svoju pozíciu 2. apríla 2009(43) ; opäť vyzýva Radu, aby zahrnula rodové hľadisko ako faktor diskriminácie;

61.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162.
(4) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(5) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(6) Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 7.
(7) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(9) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56.
(11) Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24.
(12) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(13) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(14) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2014)0105 .
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0042 .
(18) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126 .
(20) Prijaté texty, P8_TA(2015)0312 .
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073 .
(22) Prijaté texty, P8_TA(2016)0203 .
(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0235 .
(24) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338 .
(25) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360 .
(26) Prijaté texty, P8_TA(2016)0072 .
(27) Prijaté texty, P8_TA(2016)0227 .
(28) ISBN 978-92-79-29898-1.
(29) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.
(30) http://www.un.org/womenwatch/daw/csw/csw48/ac-men-auv.pdf
(31) ISBN 978-92-79-36171-5.
(32) Správa Eurofound (2016): Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia.
(33) Správa Eurofound (2015): Podpora vyberania rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami v Európskej únii.
(34) Eurofound (2015): Prvé zistenia: šiesty európsky prieskum pracovných podmienok.
(35) http://ec.europa.eu/eurostat/web/crime/database
(36) Správa Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi, ročník 2015.
(37) Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie: Porovnávacia analýza právnych predpisov o rodovej rovnosti v Európe 2015.
(38) Inštitút EIGE (2014): Účinnosť inštitucionálnych mechanizmov na presadzovanie rodovej rovnosti. Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ.
(39) Správa nadácie Eurofound (2014): Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe.
(40) Vývoj v rokoch 2014 a 2015.
(41) Informačný prehľad Európskej komisie s názvom Rodová rovnováha v riadiacich radách – Európa búra neviditeľný strop, október 2015; Európska komisia, GR JUST, Ženy v hospodárskom rozhodovaní v EÚ: správa o pokroku: Iniciatíva Európa 2020, 2012; Aagoth Storvik a Mari Teigen, Ženy v predstavenstvách: nórska skúsenosť, jún 2010.
(42) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(43) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.


Rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu
PDF 375k   DOC 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o uplatňovaní smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (2016/2012(INI) )
P8_TA(2017)0074 A8-0043/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 19 ods. 1 a článok 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”),

–   so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–   so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(1) ,

–   so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (COM(2015)0190 ),

–   so zreteľom na usmernenia Komisie z 22. decembra 2011 k uplatňovaniu smernice Rady 2004/113/ES pri poistení na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-236/09 (Test-Achats )(2) ,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci C-236/09 (Test-Achats )(3) ,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a jeho článok 3, v ktorom sa „rod“ vymedzuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356 ),

–   so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania smernice 2004/113/ES o rovnakom prístupe žien a mužov k tovaru a službám z januára 2017, ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu(4) ,

–   so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (Equinet) z novembra 2014 s názvom Orgány pre rovnosť a smernica o rovnakom prístupe k tovaru a službám,

–   so zreteľom na správu Európskej siete právnych odborníkov v oblasti rodovej rovnosti z roku 2014 s názvom Právo v oblasti rodovej rovnosti v 33 európskych krajinách: Ako sú pravidlá EÚ transponované do vnútroštátneho práva?,

–   so zreteľom na správu Európskej siete právnych odborníkov v oblasti rodovej rovnosti z júla 2009 s názvom Diskriminácia z dôvodu pohlavia v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a transpozícia smernice 2004/113/ES,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-13/94, podľa ktorého právo nebyť diskriminovaný na základe pohlavia môže zahŕňať diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby(5) , a na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2014 týkajúci sa LGBTI a jej správu s názvom Odborne povedané: výzvy pri dosahovaní rovnosti osôb LGBT, vzťahujúce sa na oblasť tovaru a služieb,

–   so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426 ) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k nemu(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe(7) ,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A8-0043/2017 ),

A.   keďže boj proti priamej aj nepriamej diskriminácii na základe pohlavia v oblasti tovaru a služieb tvorí nedeliteľnú súčasť zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, ktorá je základnou hodnotou Európskej únie, a keďže v zmluvách, ako aj v Charte základných práv, sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia a požaduje sa v nich, aby sa vo všetkých oblastiach a vo všetkých členských štátoch EÚ zaručila rovnosť medzi ženami a mužmi;

B.   keďže smernicou 2004/113/ES (ďalej len „smernica“) sa rozširuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami mimo sféru zamestnania a trhu práce na oblasť prístupu k tovaru a službám a k ich poskytovaniu;

C.   keďže smernica zakazuje priamu aj nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v prístupe k tovaru a službám, ktoré sú prístupné verejnosti vo verejnom aj súkromnom sektore, a k ich poskytovaniu;

D.   keďže v zmysle článku 57 ZFEÚ a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je smernica uplatniteľná na všetok tovar a všetky služby poskytované za odplatu; keďže za službu nemusia nevyhnutne zaplatiť osoby, ktorým sa služba poskytuje, a možno ju poskytovať vo forme nepriamej platby, do ktorej nemusí byť nevyhnutne zapojený príjemca služby;

E.   keďže z rozsahu pôsobnosti smernice sú vylúčené odvetvia médií a reklamy, vzdelávacie služby a služby poskytované v rámci súkromnej sféry; keďže členské štáty majú legislatívnu právomoc zaručovať rovnaké zaobchádzanie medzi ženami a mužmi v ďalších oblastiach a keďže v niektorých prípadoch obsahujú vnútroštátne právne predpisy viac požiadaviek než smernica tým, že sa týkajú diskriminácie medzi mužmi a ženami v médiách, reklame a v oblasti vzdelávania;

F.   keďže smernica bola transponovaná do vnútroštátneho práva vo všetkých 28 členských štátoch; keďže podľa správy Komisie prebiehal v roku 2015 stále intenzívny dialóg o dostatočnom vykonávaní smernice so šiestimi členskými štátmi;

G.   keďže Súdny dvor dospel vo svojom rozsudku vo veci Test-Achats k záveru, že článok 5 ods. 2 tejto smernice je v rozpore s dosahovaním cieľa rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami; keďže toto ustanovenie sa považuje za neplatné s účinnosťou od 21. decembra 2012, v dôsledku čoho sú vo všetkých členských štátoch povinné poistné a poistné plnenia rovnaké pre obe pohlavia;

H.   keďže medzi hlavné problematické oblasti pri vykonávaní smernice patrí príliš obmedzené chápanie pojmu tovar a služby, široké a niekedy nejasné odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania na základe článku 4 ods. 5 a nedostatočná ochrana žien v prípade materstva a tehotenstva;

I.   keďže pri zákaze diskriminácie je dôležité dodržiavať ostatné základné práva a slobody vrátane ochrany súkromného života, transakcií vykonávaných v tomto kontexte a slobody náboženského vyznania;

J.   keďže smernicou o rovnakom zaobchádzaní navrhnutou v roku 2008 by sa rozšírila ochrana pred diskrimináciu na základe náboženského vyznania alebo viery, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie z oblasti trhu práce na oblasť sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania a prístupu k tovaru a službám a ich poskytovania; keďže Rada k tomuto návrhu smernice zatiaľ neprijala pozíciu;

K.   keďže nedávne oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti kolaboratívneho hospodárstva predstavuje dobré východisko pre podporu a účinnú reguláciu tohto odvetvia, no napriek tomu treba účinne uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a začleniť ustanovenia smernice do budúcich analýz a odporúčaní v tejto oblasti;

L.   keďže využívanie celého potenciálu smernice závisí od účinného a konzistentného uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v príslušných odvetviach, na ktoré sa vzťahuje;

M.   keďže pre posilnenie vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania a pre koordináciu spolupráce a výmenu najlepších postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi pre otázky rovnosti v rámci EÚ má práca Európskej siete vnútroštátnych orgánov pre rovnosť zásadný význam;

Všeobecné úvahy

1.   je znepokojený tým, že uplatňovanie smernice nie je vo všetkých členských štátoch jednotné a odlišuje sa a že napriek pokroku v tejto oblasti stále existujú problémy a nedostatky v jej vykonávaní, ktoré treba bezodkladne riešiť v niektorých členských štátoch a v niektorých odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v rámci dialógu s členskými štátmi prioritne vyriešila zostávajúce nedostatky vo vykonávaní smernice; zdôrazňuje kľúčovú úlohu členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov a politík EÚ a odporúča, že v záujme plného vykonávania smernice by mohlo byť vhodné zaistiť vyššiu podporu zo strany regionálnych a miestnych orgánov, ako aj spoluprácu s občianskou spoločnosťou, spolu s usmerneniami členských štátov pre priemysel;

2.   poznamenáva, že Komisia predložila správu o uplatňovaní smernice s veľkým časovým odstupom od prvej správy z roku 2009;

3.   konštatuje, že hoci sa v správe Komisie uvádza, že pri uplatňovaní niektorých ustanovení smernice neboli zaznamenané mimoriadne ťažkosti, toto tvrdenie je založené na veľmi malom počte ohlásených prípadov diskriminácie, pričom celkovo existuje iba veľmi málo informácií a zhromažďovanie údajov v tejto oblasti sa na úrovni členských štátov značne odlišuje;

4.   zdôrazňuje, že jednou z výziev objavujúcou sa v niektorých členských štátoch je nízka informovanosť tvorcov politík, poskytovateľov služieb a samotných občanov o právach a možnostiach ochrany občanov zakotvených v smernici; poukazuje na to, že nízky počet žalôb týkajúcich sa diskriminácie na základe pohlavia môže byť dôsledkom nedostatočných znalostí a informovanosti verejnosti o smernici a jej ustanoveniach; vyzýva členské štáty, Komisiu a ďalšie príslušné zainteresované strany, aby prípadne v spolupráci s organizáciami na ochranu spotrebiteľa zvyšovali informovanosť o ustanoveniach smernice s cieľom zvýšiť povedomie o význame rovnakého zaobchádzania v oblasti tovaru a služieb;

5.   konštatuje, že len niektoré členské štáty oznámili existenciu osobitných ustanovení týkajúcich sa pozitívnych opatrení; vyzýva členské štáty, aby lepšie začlenili a podporovali ustanovenia o pozitívnych opatreniach, ktoré sú založené na legitímnom cieli a usilujú sa zabrániť nerovnosti založenej na pohlaví alebo ju kompenzovať, ako sa stanovuje v smernici;

Odvetvie poisťovníctva, bankovníctva a finančníctva

6.   víta vykonanie rozsudku vo veci Test-Achats vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov a skutočnosť, že vnútroštátne právne predpisy boli zmenené právne záväzným spôsobom; poukazuje na to, že stále pretrvávajú problémy týkajúce sa súladu vnútroštátnych právnych predpisov s rozsudkom, napríklad v systémoch zdravotného poistenia a v súvislosti s úplným odstránením diskriminácie z dôvodu tehotenstva a materstva;

7.   vyzdvihuje vyrovnávací účinok na dôchodky, ktorý mal rozsudok vo veci Test-Achats , ktorým sa zakazuje využívanie poistno-matematických faktorov založených na pohlaví v poistných zmluvách a na základe ktorého sa stali v súkromných systémoch poistenia vrátane dôchodkov povinnými poistné a poistné plnenia rovnaké pre obe pohlavia; konštatuje, že hoci sa tento rozsudok týka len súkromných systémov, pravidlo jednotnosti dôchodkov pre obe pohlavia predstavuje osvedčený postup, pokiaľ ide o znižovanie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov; víta rozhodnutie niektorých členských štátov ísť nad rámec rozsudku a rozšíriť pravidlo jednotnosti pre obe pohlavia aj na ďalšie druhy poistenia a dôchodkov vrátane zamestnaneckých dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami v týchto oblastiach; nabáda ostatné členské štáty, aby to tiež podľa potreby zvážili;

8.   domnieva sa, že zabezpečenie riadneho a úplného vykonania tohto rozsudku má kľúčový význam; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom pravidelných správ sledovala dodržiavanie týchto pravidiel v členských štátoch s cieľom zabezpečiť riešenie všetkých nedostatkov;

9.   upozorňuje, že v smernici sa výslovne zakazuje zneužívanie tehotenstva a materstva ako spôsobu rozlišovania pri výpočte poistného na účely poistenia a súvisiacich finančných služieb; vyzýva členské štáty, aby v tomto smere vyvinuli väčšie úsilie a zabezpečili väčšiu jasnosť v oblasti ochrany práv a sociálneho zabezpečenia tehotných žien, chránili ich pred neprimeranými nákladmi spojenými s tehotenstvom, keďže tehotné ženy by sa nemali stretávať s vyššími nákladmi len z dôvodu svojho tehotenstva, a zvyšovali informovanosť poskytovateľov služieb, pokiaľ ide o osobitnú ochranu poskytovanú tehotným ženám; zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, že prechodné obdobia v rôznych druhoch poistenia, predovšetkým zdravotného poistenia, nebudú v rozpore s právami tehotných žien na rovnaké zaobchádzanie počas celého obdobia tehotenstva;

10.   pripomína, že právo nebyť diskriminovaný na základe pohlavia môže zahŕňať diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby(8) , a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ženy a muži budú chránení pred diskrimináciou z týchto dôvodov; zdôrazňuje, že smernica poskytuje ochranu v tomto smere, pričom vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov možno túto otázku ďalej spresniť; v tomto smere poukazuje na to, že 13 členských štátov zatiaľ neprijalo priame legislatívne ustanovenia na ochranu transrodových osôb, ktoré sú naďalej diskriminované pri poskytovaní tovaru a služieb a prístupu k nim, a zdôrazňuje, že zahrnutie takýchto ustanovení by mohlo prispieť k zvýšeniu povedomia o zásade nediskriminácie; vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich správach o vykonávaní smernice monitorovala diskrimináciu z týchto dôvodov;

11.   vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi diskriminačnými postupmi voči ženám a diskriminačnými postupmi súvisiacimi s tehotenstvom, plánovaním materstva a materstvom, pokiaľ ide o prístup k službám poskytovaným v odvetví poisťovníctva a bankovníctva;

12.   poznamenáva, že väčšie ťažkosti, s ktorými sa stretávajú podnikateľky pri prístupe k financiám, by mohli čiastočne súvisieť s ťažkosťami pri budovaní dostatočnej úverovej histórie a manažérskych skúseností; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s finančným odvetvím s cieľom zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami v prístupe ku kapitálu pre samostatne zárobkovo činné osoby a MSP; vyzýva ich, aby preskúmali možnosti zavedenia hľadiska rodovej rovnosti do svojich štruktúr oznamovania týkajúceho sa schvaľovania úverov, do prispôsobenia rizikových profilov, investičných mandátov a štruktúry zamestnancov a do finančných produktov; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na prijímaní účinných opatrení s praktickými príkladmi s cieľom zaručiť, aby každý mohol plne a správne využívať smernicu ako účinný prostriedok ochrany svojich práv na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám;

13.   vyzýva na holistický prístup k podnikaniu žien zameraný na povzbudzovanie a podporu žien pri budovaní podnikateľskej kariéry, pričom sa im uľahčí prístup k finančným prostriedkom a podnikateľským príležitostiam a vytvorí sa prostredie, v ktorom ženy budú môcť realizovať svoj potenciál a stanú sa z nich úspešné podnikateľky, a to okrem iného tým, že sa zabezpečí rovnováha medzi pracovným a osobným životom, prístup k zariadeniam starostlivosti o dieťa a prispôsobená odborná príprava;

Odvetvie dopravy a verejné priestory

14.   konštatuje, že hoci je zákaz obťažovania vrátane sexuálneho obťažovania a obťažovania na základe rodovej príslušnosti zakotvený vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ženy, transrodové a intersexuálne osoby naďalej čelia systematickému a častému zneužívaniu v dopravných prostriedkoch, pričom pretrváva potreba posilniť preventívne opatrenia proti obťažovaniu vrátane zvyšovania informovanosti medzi poskytovateľmi služieb;

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti; vyzýva, aby sa pozornosť zamerala na tie preventívne opatrenia, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sa odporúča napríklad v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a ktoré sa neobmedzujú len na slobody žien, ale v prvom rade sa zameriavajú na riešenie správania možných páchateľov, a nie na zmenu správania žien ako možných obetí; poznamenáva, že v Istanbulskom dohovore sa uvádza, že „realizácia de iure a de facto rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi je kľúčovým prvkom predchádzania násiliu na ženách“, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vo svojich politikách zameraných na odstránenie násilia na ženách vrátane vykonávania ustanovení proti obťažovaniu stanovených v smernici postupovali podľa tohto komplexného prístupu; vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, a vyzýva Komisiu a Radu, aby pokročili v procese pristúpenia EÚ k tejto zmluve;

16.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rodičia a opatrovatelia malých detí stále čelia fyzickým a iným prekážkam, akým je nedostatočný prístup k miestnostiam na prebaľovanie detí v priestoroch poskytovateľov služieb; zdôrazňuje, že treba chrániť práva žien aj otcov, ktorí majú mať v spoločnosti svojich detí v priestoroch poskytovateľov služieb rovnaké príležitosti; zdôrazňuje, že pre rodovú rovnosť vo všeobecnosti má kľúčový význam rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi ako s rodičmi a opatrovateľmi malých detí, pokiaľ ide o prístup k službám a ich využívanie, keďže sa tým podporuje rovnosť v zodpovednosti za starostlivosť o dieťa a jej rozdelenie medzi ženy a mužov; vyzýva preto členské štáty, aby zvýšili informovanosť poskytovateľov služieb o potrebe rovnakých a bezpečných zariadení pre oboch rodičov v ich priestoroch;

17.   navyše poznamenáva, že opatrovatelia, najmä ženy, majú osobitné požiadavky na prístupnosť, a nabáda preto Komisiu, aby v súlade so závermi piatej konferencie o problematike žien v doprave, ktorá sa konala v roku 2014 v Paríži, zohľadnila všetky prekážky a problémy, s ktorými sa stretávajú ženy ako hlavné používateľky služieb verejnej dopravy a opatrovatelia všeobecne; zdôrazňuje, že napriek výskumu v tejto oblasti sa rozvoju rodovo špecifických politík v odvetví dopravy venovala len obmedzená pozornosť; konštatuje, že začlenenie rodového hľadiska do raných štádií plánovania a tvorby štruktúry dopravných prostriedkov a iných verejných priestorov, ako aj pravidelné hodnotenia vplyvu rodového hľadiska predstavujú osvedčený a nákladovo efektívny postup na odstránenie fyzických prekážok, ktoré bránia rovnakému prístupu pre rodičov a opatrovateľov malých detí;

18.   poukazuje na to, že v členských štátoch stále pretrváva nerovnaké zaobchádzanie so ženami z dôvodu materstva a tehotenstva vrátane dojčenia v priestoroch poskytovateľov služieb; domnieva sa, že na úrovni členských štátov treba posilniť a plne vykonávať ochranu žien z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj dojčenia, ako ju zaručuje smernica; poukazuje na to, že poskytovatelia služieb musia dodržiavať základné zásady smernice a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa smernica transponuje;

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby vozidlá verejnej dopravy a infraštruktúra verejnej dopravy boli rovnako prístupné a prispôsobené pre ženy aj mužov, a to nielen v úlohe koncových používateľov a cestujúcich, ale tiež v úlohe pracovníkov v tomto odvetví;

20.   vyzýva Komisiu, aby posúdila predpisy leteckých spoločností týkajúce sa pomoci tehotným ženám počas letu a podmienok ich vstupu na palubu a aby podnikla kroky na zabezpečenie harmonizovaného prístupu leteckých spoločností v tejto oblasti;

21.   vyzýva Radu, aby prijala pozíciu Európskeho parlamentu k nariadeniu o právach cestujúcich, pokiaľ ide o povinnosť pracovníkov obsluhy batožiny vrátiť cestujúcim detské kočíky ihneď po vystúpení z lietadla alebo poskytnúť alternatívny spôsob prepravy detí, aby cestujúci nemuseli deti niesť cez letisko až po výdaj batožiny;

22.   domnieva sa, že poskytovanie siete služieb pomoci pre matky, predovšetkým jaslí, predškolských a mimoškolských zariadení, je nevyhnutné, aby sa mohlo prispieť k účinnému uplatňovaniu zásady rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k tovaru a službám; domnieva sa, že táto sieť by mala mať úroveň poskytovania služieb verejnosti, ktoré by zodpovedali potrebám obyvateľov;

23.   pripomína, že by sa malo pokračovať v overovaní prípadov diskriminácie a rozdielov, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym tovarom a službám, pričom treba zdôrazniť potrebu posilnenia prístupu k verejným, bezplatným a kvalitným zdravotníckym službám;

Kolaboratívne hospodárstvo

24.   poukazuje na nové potenciálne oblasti uplatňovania smernice, najmä v dôsledku digitalizácie niektorých služieb a odvetví, ako aj šírenia kolaboratívnych foriem poskytovania služieb, menia prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie, pričom konštatuje, že smernica sa naďalej uplatňuje na digitálne prostredie; poukazuje na to, že nedávno zverejnené oznámenie Komisie s názvom „Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo“ by malo byť prvým krokom pre účinnú podporu a reguláciu tohto odvetvia a že v neskorších fázach by doň Komisia mala začleniť zásady uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, zohľadniť ustanovenia smernice týkajúce sa zaručenia rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a účinnej prevencie obťažovania v službách poskytovaných v rámci kolaboratívneho hospodárstva a zaistiť náležitú bezpečnosť;

25.   konštatuje, že obťažovanie predstavuje obzvlášť závažnú výzvu pre rodovú rovnosť v oblasti služieb kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že hoci politika „nulovej tolerancie“ voči obťažovaniu, ktorú prijali mnohé platformy, predstavuje osvedčený postup, ktorý by sa mal v odvetví ďalej posilňovať, je potrebné, aby dotknuté platformy prioritne riešili prevenciu obťažovania a tiež zvážili vytvorenie jasných postupov nahlasovania prípadov zneužitia pre používateľov; zdôrazňuje, že je potrebné objasniť ustanovenia o zodpovednosti poskytovateľov tovaru a služieb, a to aj v prípadoch obťažovania treťou stranou, a prepájacích platforiem online na základe smernice;

26.   domnieva sa, že tie služby ponúkané v rámci kolaboratívneho hospodárstva, ktoré sú verejne dostupné a prevádzkované na účel dosahovania zisku, patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a preto by mali byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi;

27.   v tomto zmysle konštatuje, že v digitálnom prostredí nemusí „zisk“ nevyhnutne znamenať peniaze a že ako protiplnenie za tovar a služby sa čoraz častejšie využívajú údaje;

28.   vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich budúcich správ o uplatňovaní smernice monitorovala zásadu rodovej rovnosti v kolaboratívnom hospodárstve a aby vydala osobitné usmernenia identifikujúce osvedčené postupy s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi v rámci služieb ponúkaných v kolaboratívnom hospodárstve;

Rozdielne zaobchádzanie

29.   poukazuje na to, že pri vykonávaní smernice spôsobovalo veľké problémy uplatňovanie článku 4 ods. 5, ktorý bol dôvodom pre najviac sťažností prijatých orgánmi členských štátov pre otázky rovnosti, a to najmä v sektore voľného času a zábavy;

30.   zdôrazňuje, že napriek nejasnosti súvisiacej s uplatňovaním článku 4 ods. 5 smernice je hlavným cieľom tejto výnimky vytvoriť príležitosti pre ďalšie posilňovanie rovnosti medzi ženami a mužmi pri poskytovaní tovaru a služieb;

31.   konštatuje, že existujú rozdielne postupy, napríklad vtedy, keď sú služby ponúkané len jednému pohlaviu, alebo ak sa za rovnaké služby účtujú rôzne ceny; zdôrazňuje, že uplatňovanie rozdielneho zaobchádzania by sa malo posudzovať od prípadu k prípadu, a to s cieľom vyhodnotiť, či je takéto zaobchádzanie odôvodnené legitímnym cieľom uvedeným v smernici;

32.   nabáda orgány pre otázky rovnosti a organizácie na ochranu spotrebiteľov, aby zvyšovali informovanosť poskytovateľov služieb o hraniciach a podmienkach rozdielneho zaobchádzania, ako aj posilnili informovanosť používateľov služieb o právach na rovnaké zaobchádzanie, keďže sa často objavujú správy, že používatelia nepoznajú platné ustanovenia v oblasti tovaru a služieb;

33.   domnieva sa, že relatívny nedostatok pozitívnych opatrení založených na článku 4 ods. 5 v členských štátoch predstavuje nedostatok vo vykonávaní tejto smernice; vyzýva na podporu pozitívnych opatrení založených na legitímnom cieli, v rámci ktorých existuje priama súvislosť medzi preferenčným zaobchádzaním a znevýhodnením, ktorému sa má predchádzať alebo ktoré sa má odstrániť, akým je napríklad ochrana obetí sexuálneho násilia v prípadoch útulkov určených výhradne pre mužov alebo pre ženy;

34.   opakuje svoju výzvu Rade, aby zvážila všetky možné spôsoby zabezpečenia, že sa navrhovaná smernica o rovnakom zaobchádzaní prijme bez ďalších odkladov, a tým zaručila komplexnú ochranu pred diskrimináciou na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a to na rovnakom základe;

Odporúčania na zlepšenie uplatňovania smernice

35.   vyzýva Komisiu, aby s dotknutými členskými štátmi prostredníctvom konkrétnych opatrení prednostne riešila otázky transpozície a poskytla im podporu pri jednotnejšom vykonávaní smernice;

36.   poukazuje na to, že hoci sú orgány pre otázky rovnosti kľúčové pre zabezpečovanie úplného vykonávania práv odvodených zo smernice na vnútroštátnej úrovni a pre monitorovanie tohto procesu, ich zverené právomoci v súvislosti s poskytovaním tovaru a služieb a prístupu k nim a účinnosť pri plnení určených cieľov sa líšia; vyzýva členské štáty, aby vnútroštátnym orgánom pre rovnosť zaručili dostatočné právomoci a nezávislosť v súlade s ustanoveniami smernice, aby si tak mohli účinne plniť hlavné úlohy, medzi ktoré patrí poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri vybavovaní ich sťažností, vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie a vydávanie nezávislých správ a odporúčaní, zvyšovanie informovanosti o smernici a prekonávanie stereotypov o rodových úlohách pri poskytovaní tovaru a služieb a prístupe k nim; poznamenáva, že vnútroštátne orgány pre rovnosť by sa mali primerane podporovať pri plnení ich úloh, pokiaľ ide o presadzovanie, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania nezávislým a účinným spôsobom;

37.   vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s orgánmi pre rovnosť tým, že bude monitorovať, či sa vo všetkých členských štátoch dodržiavajú príslušné ustanovenia tákajúce sa ich právomocí, a aby poskytovala podporu pri systematickej identifikácii hlavných výziev a pri výmene najlepších postupov; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala najlepšie postupy a sprístupňovala ich členským štátom s cieľom poskytovať zdroje potrebné na podporu pozitívnych opatrení a na zabezpečenie lepšieho vykonávania príslušných opatrení na vnútroštátnej úrovni;

38.   poukazuje na skutočnosť, že prístup obetí diskriminácie k spravodlivosti by sa mohol zlepšiť tým, že by sa nezávislým orgánom pre rovnosť zverili právomoci na poskytovanie pomoci vrátane bezplatnej právnej pomoci a právo zastupovať jednotlivé osoby v prípadoch údajnej diskriminácie;

39.   vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov a postupov na vybavovanie sťažností v rámci vykonávania smernice a aby zabezpečila, že sú vytvorené transparentné a účinné mechanizmy na vybavovanie sťažností vrátane odradzujúcich sankcií;

40.   vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre otázky rovnosti, aby prípadne v spolupráci s organizáciami na ochranu spotrebiteľa zvýšili informovanosť o ustanoveniach smernice medzi poskytovateľmi služieb aj ich používateľmi s cieľom zlepšiť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania v tejto oblasti a znížiť počet neohlásených prípadov porušovania smernice;

41.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v praktickom uplatňovaní smernice požiadala Európsku sieť právnych expertov, aby v spolupráci s orgánmi pre rovnosť spustila komplexnú štúdiu, v ktorej by tiež zohľadnila prierezové formy rodovej nerovnosti a viaceré dôvody diskriminácie zahŕňajúce celú škálu zraniteľných sociálnych skupín, aby pokračovala v monitorovacích činnostiach a podporila a povzbudila členské štáty v zbere a poskytovaní údajov s cieľom naplno využiť potenciál smernice; vyzýva členské štáty, aby zlepšili zber komplexných, porovnateľných a špecifických údajov týkajúcich sa obťažovania a sexuálneho obťažovania v oblasti rovnakého prístupu k tovaru a službám s cieľom rozlišovať medzi dôvodmi diskriminácie, a v tomto smere nabáda k posilnenej spolupráci medzi príslušnými inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu príslušných právnych predpisov a judikatúry týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi ako prostriedok na zvýšenie informovanosti o uplatňovaní právnych predpisov v tejto oblasti;

42.   poukazuje na to, že oblasť reklamy je prepojená s oblasťou tovaru a služieb, ktoré sa spotrebiteľom predstavujú hlavne prostredníctvom reklám; zdôrazňuje význam reklamy z hľadiska tvorby, zachovávania a vývoja rodových stereotypov a diskriminačného zobrazovania žien; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rodovej rovnosti v reklame, preskúmala potrebu a možnosti posilnenia rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi v oblasti reklamy a propagovala najlepšie postupy v tejto oblasti; víta vnútroštátne právne úpravy a usmernenia týkajúce sa rovnosti medzi ženami a mužmi v médiách a vyzýva členské štáty, aby tieto ustanovenia v prípade potreby posilnili s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi;

43.   vyzýva členské štáty, aby podnecovali dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami, ktoré majú legitímny záujem prispieť k boju proti diskriminácii na základe pohlavia v oblasti prístupu k tovaru a službám a ich poskytovania;

44.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začlenili odvetvový prístup uplatňujúci hľadisko rodovej rovnosti do procesu zlepšovania vykonávania smernice;

45.   vyzýva Komisiu, aby v rámci monitorovania a podpory členských štátov pri vykonávaní smernice lepšie koordinovala požiadavky smernice s ostatnými smernicami o rodovej rovnosti;

o
o   o

46.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4.
(4) PE 593.787.
(5) ECLI EÚ C 1996; 170. Pozri tiež: Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie, dodatok k výsledku rokovaní o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (st.15622/044 ADD 1).
(6) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0007 .
(8) Spoločné vyhlásenie Rady a Komisie, dodatok k výsledku rokovaní o návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu.


Finančné prostriedky EÚ pre rodovú rovnosť
PDF 397k   DOC 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť (2016/2144(INI) )
P8_TA(2017)0075 A8-0033/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ”),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) ,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(2) o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti pripojené k VFR,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3) ,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014 (SWD(2016)0123 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)0300 ),

–   so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182 ),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(5) ,

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú v roku 2015 zverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu, a na nadväzujúcu štúdiu o využití finančných prostriedkov na rodovú rovnosť v niektorých členských štátoch, ktorú v roku 2016 zverejnila tematická sekcia C,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu(6) ,

–   so zreteľom na správu Rady Európy o rodovom rozpočtovaní: záverečná správa skupiny odborníkov o rodovom rozpočtovaní – Štrasburg, 2005,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozpočtovú kontrolu (A8-0033/2017 ),

A.   keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou Európskej únie zakotvenou v zmluvách; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

B.   keďže medzi 17 cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, je cieľom č. 5 rodová rovnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých 17 cieľov;

C.   keďže v dokumente Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý bol uverejnený v decembri 2015, sa zdôrazňuje kľúčová úloha finančných prostriedkov EÚ pri podpore rodovej rovnosti; keďže žiadna inštitúcia EÚ konzistentne nevykonávala rodové rozpočtovanie;

D.   keďže rozhodnutia o výdavkoch a príjmoch majú odlišný vplyv na ženy a mužov;

E.   keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(7) podporil účinné začleňovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

F.   keďže rodovými otázkami sa spravidla skôr zaoberajú „mäkké“ politické oblasti, ako je rozvoj ľudských zdrojov, než tie „tvrdé“, ako napríklad oblasť infraštruktúry a IKT, ktoré dostávajú väčšiu finančnú podporu;

G.   keďže aby bolo možné vyvážiť pracovný a súkromný život, je nevyhnutné zabezpečiť premyslený systém dovolenky súvisiacej so starostlivosťou spolu s kvalitnými, finančne dostupnými a prístupnými zariadeniami starostlivosti vrátane verejných zariadení, a keďže výdavky na tieto zariadenia treba považovať za súčasť investícií do infraštruktúry; keďže tieto dva faktory sú základným predpokladom pre účasť žien na trhu práce, vo vedúcich pozíciách, v oblasti vedy a výskumu, a teda pre dosiahnutie rovnosti mužov a žien;

H.   keďže v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa žiada, aby súčasťou ročných rozpočtových postupov týkajúcich sa VFR na obdobie 2014 – 2020 boli podľa potreby rodové prvky a aby sa v nich zohľadňovali spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; keďže napriek tejto skutočnosti je potrebné posilniť pevné odhodlanie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože súčasné politiky boli vykonávané len minimálne a na rodové otázky nebol vyčlenený dostatok rozpočtových prostriedkov;

I.   keďže od krízy v roku 2008 je vo verejnej diskusii aj v politických programoch na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov zjavný ústup od presadzovania rodovej rovnosti; keďže fiškálna konsolidácia a rozpočtové obmedzenia, ktoré si vyžiadala kríza, pravdepodobne ešte viac obmedzia zdroje dostupné pre stratégie a subjekty zamerané na zabezpečovanie rodovej rovnosti;

J.   keďže v tomto dôležitom okamihu, keď panuje kríza dôvery v EÚ, by zabezpečenie úplnej transparentnosti financií malo byť prioritou pre všetky európske inštitúcie, čo je skutočnosť, ktorú nesmú ignorovať;

K.   keďže podľa indexu rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý zverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE”), nebol cieľ rodovej rovnosti v Európe ešte stále ani zďaleka dosiahnutý;

L.   keďže jedným z najvýraznejších opatrení podporujúcich rodovú rovnosť je rovnaká odmena; keďže rovnako dôležité je však úsilie EÚ a jej výsledky v oblasti zvyšovania účasti žien na trhu práce a rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov, v oblasti podpory rovnosti medzi ženami a mužmi v rozhodovacom procese, v boji proti rodovému násiliu a pri ochrane a podpore obetí a pri presadzovaní rodovej rovnosti a práv žien na celom svete;

M.   keďže Pekinská akčná platforma OSN vyzvala v roku 1995 na rodovo citlivý prístup k rozpočtovým postupom;

Všeobecné pripomienky

1.   víta zamýšľané uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v súlade s článkom 8 ZFEÚ ako prierezový politický cieľ rozpočtu EÚ v rámci fondov a programov EÚ;

2.   vyjadruje však poľutovanie nad tým, že politický záväzok EÚ na vysokej úrovni v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa doteraz plne neprejavil v pridelených rozpočtových prostriedkoch a rozhodnutiach o vynakladaní prostriedkov v rámci oblastí politiky EÚ ako súčasť metodiky rodového rozpočtovania;

3.   konštatuje, že rodové rozpočtovanie je súčasťou celkovej stratégie pre rodovú rovnosť, a preto zdôrazňuje, že záväzok inštitúcií EÚ v tejto oblasti má zásadný význam; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že na obdobie 2016 – 2020 nebola prijatá žiadna stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti, a v súlade so závermi Rady o rodovej rovnosti zo 16. júna 2016 vyzýva Komisiu, aby posilnila status svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia;

4.   zdôrazňuje význam štruktúr a postupov, ktoré sú súčasťou tvorby rozpočtu, a potrebu zmeniť tie, v prípade ktorých sa preukázalo, že podporujú alebo neúmyselne propagujú rodovú nerovnosť;

5.   konštatuje, že zvyšovanie informovanosti a odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania sú nevyhnutné na rozvoj štruktúr a postupov zohľadňujúcich rodové hľadisko;

6.   poznamenáva, že niektoré programy EÚ (napr. Európsky sociálny fond (ESF), program Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020, Horizont 2020, nástroj predvstupovej pomoci II (IPA II), v oblasti humanitárnej pomoci, nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)) zahŕňajú konkrétne činnosti týkajúce sa rovnosti žien a mužov, zatiaľ čo iné (ako je program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)) odkazujú na všeobecné zásady rodovej rovnosti, ale len veľmi malý počet programov skutočne stanovuje jasné ciele a osobitné zdroje alebo zabezpečuje systematické vykonávanie a monitorovanie;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacero programov zahŕňa rodovú rovnosť iba ako prierezový cieľ, čo nielenže vedie k zníženiu podpory pre rodovo špecifické opatrenia, ale zároveň takmer znemožňuje odhadnúť výšku súm vyčlenených na rodovú problematiku(8) ;

8.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina programov financovaných EÚ nezahŕňa osobitné cielené opatrenia s konkrétne vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami na oblasť rodovej rovnosti; poznamenáva, že rodová rovnosť by sa mala uznať ako politický cieľ v rámci hláv rozpočtu EÚ a v súlade s tým by sa mala uvádzať suma vyčlenená na individuálne politické ciele a opatrenia, aby boli transparentnejšie a nezatieňovali rodové ciele; takisto sa domnieva, že v rámci úloh v oblasti kontroly rozpočtu by sa malo poukázať na to, do akej miery rozpočet EÚ a jeho vykonávanie podporuje politiky v oblasti rovnosti alebo im bráni;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako sú rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie, sa veľmi zriedka využívajú pri príprave a implementácii politík, či už na úrovni EÚ alebo zo strany vnútroštátnych inštitúcií; ľutuje súčasný nedostatok komplexných rodových ukazovateľov a údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti a zdôrazňuje skutočnosť, že inštitút EIGE by mal zhromaždiť rodové ukazovatele a zozbierať údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti, aby bolo možné vytvoriť konzistentný obraz vplyvu politík EÚ na rodovú rovnosť a zaistiť v tejto súvislosti náležitú finančnú a rozpočtovú zodpovednosť; zdôrazňuje zásadnú úlohu inštitútu EIGE, čo sa týka odstraňovania nedostatkov v spolupráci medzi štatistikmi a tvorcami politiky s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch pri zhromažďovaní citlivých údajov; opätovne preto žiada o ďalší rozvoj ukazovateľov a štatistík týkajúcich sa rodových otázok, aby bolo možné posúdiť rozpočet EÚ z rodového hľadiska a monitorovať rodové rozpočtovanie;

10.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek spoločnému vyhláseniu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré bolo pripojené k VFR, sa v tejto oblasti dosiahol len malý pokrok;

11.   hlboko ľutuje, že z VFR na obdobie 2014 – 2020 nevyplýva žiadna jasná stratégia v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi cieľmi a pridelenými finančnými prostriedkami;

12.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie o preskúmaní VFR v polovici trvania, ktoré bolo zverejnené v septembri 2016, sa nijako nezmieňuje o implementácii uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

13.   žiada, aby sa stratégia v oblasti rodovej rovnosti a jej začleňovanie stali súčasťou európskeho semestra;

14.   zdôrazňuje, že transparentnosť a prístup k informáciám o skutočných úspechoch v oblasti rodovej rovnosti, nielen o jej vykonávaní, by pre Európsku úniu mali byť skutočnou prioritou;

15.   požaduje prijatie ustanovení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti aj v oblastiach politiky, ktoré sa nepovažujú za bezprostredne spojené s rodovou rovnosťou, ako sú IKT, doprava, podnikanie a podpora investícií alebo zmena klímy;

16.   domnieva sa, že sieť externých odborníkov a organizácií by mala byť zapojená do všetkých fáz rozpočtového postupu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kvalitu, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie prístupu rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v zamestnaní, sociálnych veciach a začleňovaní prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)

17.   zdôrazňuje, že EŠIF predstavujú najvýznamnejšiu finančnú podporu na vykonávanie politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti, čo platí najmä v prípade ESF, ktorého cieľom je podporovať úplné začlenenie žien do trhu práce; zdôrazňuje, že na základe nariadenia (EÚ) č. 1304/2013 sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stáva povinnou súčasťou všetkých fáz programov a projektov financovaných z ESF vrátane prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia;

18.   zdôrazňuje dôležitú úlohu verejných služieb pri podpore rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť barcelonské ciele v záujme zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých a aby tiež využívali primerané nástroje a stimuly vrátane európskych fondov, ako sú ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR”) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV”), na zaistenie nevyhnutného financovania sociálnej infraštruktúry, ktorá by poskytovala kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby vrátane závislých starších ľudí a rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; konštatuje, že to povedie k zvýšeniu účasti žien na trhu práce a ekonomickej nezávislosti žien;

19.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia nerovnosťami v práci, ako je nižšia miera účasti v zamestnaní, rozdiely v odmeňovaní, väčší výskyt atypického alebo čiastočného pracovného úväzku, nižšie dôchodkové nároky, kariérna segregácia a pomalšie napredovanie; zdôrazňuje význam ESF pri poskytovaní finančných príležitostí na boj proti diskriminácii a presadzovaní rodovej rovnosti na pracovisku;

20.   poznamenáva, že v rámci tradičného prístupu sa neplatená práca, ako je starostlivosť o deti a starších ľudí, nezohľadňuje pri vyplácaní sociálnych dávok;

21.   konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 sa v období 2014 – 2020 vynaloží na opatrenia podporujúce rodovú rovnosť 5,85 miliardy EUR, z čoho 1,6 % pripadne z ESF na osobitnú investičnú prioritu, ktorou je rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane prístupu k zamestnaniu, kariérneho postupu, zosúladenia pracovného a súkromného života a podpory rovnakej odmeny za rovnakú prácu ;

22.   poznamenáva, že finančnými prostriedkami z EFRR by sa mali naďalej podporovať investície do zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí a do ďalšej verejnej a súkromnej sociálnej infraštruktúry s cieľom podporiť, okrem iného, lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života

23.   zdôrazňuje dôležitú úlohu EPFRV pri zabezpečovaní potrebných finančných prostriedkov na podporu verejných služieb a sociálnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a pri podporovaní prístupu k pôde a investíciám pre ženy;

24.   vyzýva Komisiu, aby navrhla nové cielené opatrenia zamerané na podnecovanie účasti žien na trhu práce, ako napríklad osobitný program financovaný prostredníctvom EPFRV s cieľom podporiť podnikanie žien;

25.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby využili potenciál prierezových možností financovania v rámci EŠIF na podporu projektov zameraných na presadzovanie rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam zásady partnerstva uplatňovanej v rámci EŠIF, ktorá pozitívne prispieva k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti na miestnej úrovni;

26.   pripomína význam požiadavky zahrnúť rodovo rozlíšené ukazovatele do monitorovania a vyhodnocovania operačných programov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o EŠIF, aby sa vo fáze implementácie plnil cieľ rodovej rovnosti;

27.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu vytvoriť „štandard“ v tejto oblasti sa doteraz nezaviedla systematická metóda na implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci EŠIF ani cielené opatrenia spojené s celkovou stratégiou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby zvýšili prostriedky na hodnotenie rodovej rovnosti a aby dôsledne sledovali implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

28.   pripomína, že EŠIF podliehajú ex ante kondicionalitám, pokiaľ ide o rodové otázky, čo si vyžaduje opatrenia v oblasti odbornej prípravy príslušného personálu a zapojenia orgánov zodpovedných za rodovú rovnosť v rámci celého procesu prípravy a vykonávania programov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie tejto požiadavky; požaduje účinné využívanie existujúcich stálych orgánov pre rodovú rovnosť na úrovni členských štátov; v tejto súvislosti s potešením víta vnútroštátne najlepšie postupy, ako je sieť Európskeho spoločenstva pre postupy uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (Gender CoP) vo Švédsku; naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili nezávislosť, účinnosť, ako aj dostatočné právomoci a zdroje pre orgány pôsobiace v oblasti rovnosti, a umožnili im tak vykonávať ich základné úlohy;

29.   zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť opatreniam prijímaným v rámci EŠIF, ktoré okrem zariadení starostlivosti o deti podporujú investície do služieb v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a sociálnych služieb, a uprednostňovať ich, pretože tieto služby sú vystavené znižovaniu verejných finančných prostriedkov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a poukazuje na to, že tieto opatrenia by viedli k zvýšeniu počtu pracovných miest;

30.   odporúča, aby sa zvýšili finančné prostriedky, ktoré sú v rámci VFR vyčlenené na sociálnu infraštruktúru a služby starostlivosti o deti a starších ľudí;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (REC)

31.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočtových položkách v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (ďalej len „REC”) sa neuvádzajú zdroje vyčlenené na každý z cieľov programu, takže je veľmi ťažké analyzovať výdavky určené na rodovú rovnosť a boj proti násiliu na ženách;

32.   konštatuje, že podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 je na dva ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a programu Daphne zameraného na boj proti násiliu voči ženám vyčlenených 35 % finančných prostriedkov REC, pričom celkový rozpočet na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti základných práv, rovnosti a občianstva prostredníctvom programu REC na roky 2014 – 2020 predstavuje 439,5 milióna EUR; zdôrazňuje, že v porovnaní s cieľom rodovej rovnosti bude väčšina týchto finančných prostriedkov pridelená na cieľ programu Daphne; považuje však za poľutovaniahodné, že program Daphne nemá samostatnú rozpočtovú položku, keďže v súčasnosti ide o jeden z osobitných cieľov programu REC; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola programu Daphne poskytnutá dostatočná finančná podpora a aby sa zachovalo jeho zviditeľnenie a vysoko úspešný profil;

33.   zdôrazňuje, že v období 2014 – 2020 sa výzvy v rámci cieľa programu Daphne týkajú všetkých foriem násilia na ženách a/alebo deťoch; poznamenáva, že väčšina zdrojov bola určená na boj proti násiliu spojenému so škodlivými praktikami a prevenciu v tejto oblasti (39 %) a na podporu, ktorú obetiam rodovo podmieneného násilia, domáceho násilia alebo násilia v blízkom vzťahu poskytujú špecializované podporné služby zamerané na ženy (24 %);

34.   poznamenáva, že cieľ rodovej rovnosti sa zameriaval na tieto priority: rovnocenná ekonomická nezávislosť žien a mužov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (44 % vyčlenených prostriedkov), presadzovanie osvedčených postupov týkajúcich sa rodových rolí a prekonávania rodových stereotypov vo vzdelávaní, v odbornej príprave a na pracovisku (44 %) a podpora sietí na úrovni EÚ zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti (12 %);

35.   zdôrazňuje, že budovanie občianstva by malo byť spojené nielen s obranou a rozšírením práv, ale aj s blahobytom a dobrými životnými podmienkami, so vzdelávaním a s odbornou prípravou bez rodových stereotypov a s prístupom k sociálnym a zdravotným službám vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia;

36.   odsudzuje však zníženie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na osobitný cieľ programu Daphne; poukazuje na to, že v roku 2013 predstavovali viazané rozpočtové prostriedky vyčlenené na program Daphne 18 miliónov EUR v porovnaní s 19,5 milióna EUR v roku 2012 a viac ako 20 miliónmi EUR v roku 2011; ďalej poznamenáva, že v roku 2016 sa v pracovnom pláne programu REC počíta pre tento cieľ so sumou len o niečo vyššou než 14 miliónov EUR;

37.   vyzýva Komisiu, aby pri zostavovaní ročného pracovného programu rozdelila finančnú pomoc vhodným a spravodlivým spôsobom medzi rôzne oblasti, na ktoré sa vzťahujú osobitné ciele programu REC, a zohľadnila pritom výšku finančných prostriedkov, ktoré už boli vyčlenené v predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013;

38.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu európskych sietí zaoberajúcich sa témou rodovej rovnosti a posilnila tým príležitosti pre partnerské vzdelávanie vo väčšom rozsahu, najmä medzi orgánmi na nižšej ako celoštátnej úrovni; poukazuje predovšetkým na to, že je potrebná osobitná podpora na zvýšenie účasti žien na rozhodovacom procese;

39.   požaduje väčšie objasnenie toho, akým spôsobom sa v rámci programu REC plní cieľ boja proti násiliu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa k finančným prostriedkom dostali organizácie na miestnej úrovni a miestne a regionálne samosprávy s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie; žiada, aby sa uprednostnili tie organizácie, ktoré sa zaoberajú prevenciou násilia a podporou obetí všetkých foriem násilia;

40.   uznáva, že je potrebné zabezpečiť podporu pre vykonávanie existujúcich miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti rodovej rovnosti, ako je Európska charta rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni;

41.   žiada Komisiu, aby sprísnila požiadavku na zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti pri vykonávaní tohto programu, pretože ide o základný nástroj účinnej analýzy rodového rozpočtovania;

Financovanie EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont 2020

42.   zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 (ďalej len „tento program“) v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 začleňuje rodovú rovnosť a rodový rozmer vo výskume ako prierezovú tému do všetkých častí pracovného programu;

43.   upozorňuje na tri ciele tohto programu týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to: podporiť rovnaké príležitosti a rodovú vyváženosť v projektových tímoch, zabezpečiť rodovú vyváženosť v rozhodovacom procese a začleniť rodový rozmer do výskumného obsahu;

44.   víta skutočnosť, že tento program podporuje výskumné subjekty v realizácii plánov rodovej rovnosti; rovnako víta spoločný projekt Komisie a inštitútu EIGE, čo sa týka vytvorenia online nástroja pre plány súvisiace s rodovou rovnosťou, prostredníctvom ktorého bude možné identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy s príslušnými zainteresovanými stranami;

45.   víta skutočnosť, že žiadatelia majú možnosť zahrnúť do svojich návrhov ako oprávnené náklady odbornú prípravu a osobitné štúdie o rodovom hľadisku;

46.   víta skutočnosť, že rodová rovnováha pri obsadzovaní pracovných miest je jedným z faktorov v hodnotiacich kritériách v rámci tohto programu a že spôsob, akým sa v návrhu berie do úvahy analýza hľadiska pohlavia a/alebo rodového hľadiska, posudzujú hodnotitelia spolu s ostatnými relevantnými aspektmi návrhu;

47.   víta osobitné ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v tomto programe, ako aj skutočnosť, že pokiaľ ide o rodovú vyváženosť v rámci poradných skupín programu Horizont 2020, zastúpenie žien v roku 2014 dosiahlo 52 %(9) ;

48.   domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie preskúmanie s cieľom vyhodnotiť výsledky, pričom treba vychádzať aj zo špecifických ukazovateľov, ako je percentuálny podiel účastníčok a projektových koordinátoriek v tomto programe, a v prípade potreby navrhnúť zmeny konkrétnych opatrení;

49.   žiada, aby sa aj naďalej v rámci tohto programu posilňovalo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a aby sa rozvíjali ciele rodovej rovnosti v stratégiách, programoch a projektoch vo všetkých fázach výskumného cyklu;

50.   vyzýva na zachovanie nezávislého spôsobu financovania projektov týkajúcich sa rodovo špecifických štrukturálnych zmien (napr. Rodová rovnosť v oblasti výskumu a inovácií (GERI) na obdobie 2014 – 2016), ako aj ďalších tém rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií;

51.   víta skutočnosť, že jedným z cieľov programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť je zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci výskumného procesu aj obsahu výskumu; ďalej víta granty nazvané Podpora výskumných organizácií na vykonávanie plánov v oblasti rodovej rovnosti a Podpora rodovej rovnosti v programe Horizont 2020 a Európskom výskumnom priestore; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rozpočte nie sú vyčlenené samostatné riadky pre ciele uvedené v tomto programe;

Ďalšie programy a fondy zahŕňajúce osobitné ciele rodovej rovnosti

52.   kladie dôraz na to, že prírodné katastrofy majú veľký vplyv na infraštruktúru spojenú s verejnými službami, a preto sú postihnuté najmä ženy; vyzýva Komisiu, aby v rámci Fondu solidarity EÚ zaviedla požiadavku vykonávať pri posudzovaní vplyvu na obyvateľstvo analýzu zohľadňujúcu rodové hľadisko;

53.   konštatuje, že pokiaľ ide o oblasť vonkajších vzťahov a rozvojovej spolupráce, akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020 sa týka činností EÚ v tretích krajinách, a že existuje niekoľko nástrojov vonkajšej pomoci, ktoré podporujú ciele rodovej rovnosti;

54.   zdôrazňuje, že ženy a dievčatá, ktoré sa stali obeťami ozbrojených konfliktov, majú právo na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť vrátane prístupu k službám týkajúcim sa zabezpečenia antikoncepcie, núdzovej antikoncepcie a potratov; pripomína, že v rámci humanitárnej pomoci EÚ sa musia presadzovať práva dievčat a žien podľa medzinárodného humanitárneho práva a táto pomoc by nemala podliehať obmedzeniam stanoveným ostatnými partnerskými darcami, ako je uvedené v rozpočte EÚ na rok 2016; víta v tejto súvislosti prístup EÚ; nabáda Komisiu, aby svoj postoj zachovala;

55.   vyzýva Komisiu, aby z finančných prostriedkov EÚ na rozvoj vyčlenila zdroje pre dobrovoľné, moderné plánovanie rodičovstva a služby reprodukčného zdravia s cieľom riešiť nedostatok finančných prostriedkov spôsobený pravidlom „global gag“, ktoré stanovila nová vláda USA, a tým prispela k záchrane životov žien, ochrane ich zdravia a prevencii šírenia pohlavne prenosných infekcií;

56.   zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti patrí medzi základné zásady nedávno vytvoreného Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci migračných a azylových politík zohľadňoval rodový rozmer tým, že sa zabezpečí, aby mali ženy prístup k bezpečným priestorom, osobitnej zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam a aby sa zvláštna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb, ako sú ženy, ktoré boli vystavené násiliu vrátane sexuálneho násilia, maloleté osoby bez sprievodu a ďalšie ohrozené skupiny vrátane LGBTI;

57.   žiada, aby sa pre migračnú a azylovú politiku prijal komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike s dostatočným financovaním komplexných vzdelávacích programov pre odborníkov, ktorí môžu prísť do styku s utečencami a žiadateľmi o azyl; zdôrazňuje, že by mali citlivo zohľadňovať rodovo špecifické potreby utečeniek a súvisiace škodlivé praktiky založené na rodovej príslušnosti, ako je obchodovanie so ženami a dievčatami;

58.   upozorňuje na pretrvávajúce problémy preplnenosti utečeneckých záchytných centier a na vplyv, ktorý to má na bezpečnosť žien; vyzýva na väčšie využívanie fondu AMIF s cieľom vybaviť záchytné centrá samostatnými priestormi na spanie a hygienu pre ženy a mužov a požaduje prístup k rodovo citlivým zdravotným službám vrátane prenatálnej a postnatálnej starostlivosti;

59.   domnieva sa, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby väčšmi využívali Kohézny fond a fondy EŠIF spolu s fondom AMIF na podporu začlenenia utečencov do trhu práce, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na to, ako dostupná starostlivosť o deti umožňuje utečenkám získať prístup k zamestnaniu;

60.   vyzýva na preskúmanie zvýšenej miery financovania širšej škály programov Daphne a Odysseus, pričom by sa malo posúdiť ich rozšírenie s cieľom zaoberať sa závažnou zraniteľnosťou utečeniek a poskytnúť väčšiu podporu pri riešení rodovo podmienených prípadov ujmy;

61.   zdôrazňuje, že existujú aj iné prostriedky, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť, osobitné finančné nástroje, napríklad nástroj núdzovej podpory, a ďalšie ad hoc nástroje a granty, ktoré boli mobilizované na riešenie potrieb v súvislosti so súčasnou utečeneckou krízou; poukazuje na to, že je ťažké monitorovať využívanie týchto prostriedkov, a to najmä z hľadiska rodovej rovnosti, a žiada, aby financovanie EÚ využívané v tejto oblasti bolo koordinované, účinné, transparentné a rodovo citlivé;

62.   žiada konkrétne finančné prostriedky na podporu cielených opatrení týkajúcich sa miestnych organizácií a miestnych a regionálnych samospráv, aby sa zabezpečilo napĺňanie základných potrieb, dodržiavanie ľudských práv a zaistenie bezpečnosti žien a dievčat z radov žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov vrátane tehotných a starších žien, ako aj LGBTI;

Politické odporúčania

63.   opakuje svoju požiadavku, aby sa rodové rozpočtovanie využívalo na všetkých úrovniach rozpočtového postupu EÚ; vyzýva na dôsledné používanie rodového rozpočtovania v rámci celého rozpočtového postupu tak, aby sa rozpočtové výdavky mohli využiť ako prostriedok na presadzovanie rodovej rovnosti;

64.  žiada, aby sa do generácie programov financovania EÚ po roku 2020 začlenilo a aby sa v rámci nej implementovalo výrazné a účinné rodové rozpočtovanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zvýšiť financovanie EÚ v prospech opatrení na boj proti rodovej diskriminácii, pričom treba zohľadniť tieto aspekty:

   i) identifikovanie implicitných a explicitných rodových otázok;
   ii) prípadné identifikovanie súvisiacich pridelených zdrojov; a
   iii) posúdenie, či programy financovania EÚ povedú k zachovaniu alebo zmene existujúcich nerovností medzi ženami a mužmi (a skupinami žien a mužov) a dievčatami a chlapcami a vzorcov rodových vzťahov;

65.   žiada, aby sa všetky hlavy rozpočtu EÚ riadili rovnako ambicióznymi cieľmi v oblasti rodovej rovnosti a normami uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

66.   žiada, aby sumy, ktoré majú byť vyčlenené na jednotlivé politické ciele a činnosti zamerané na rodovú rovnosť, boli jasne stanovené s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť;

67.   poznamenáva, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je jednorazová záležitosť a že rodové rozpočtovanie si vyžaduje trvalú angažovanosť s cieľom pochopiť rodový aspekt, čo zahŕňa analýzu a konzultácie, ako aj priebežné úpravy rozpočtu v záujme zohľadnenia meniacich sa potrieb žien a mužov, chlapcov a dievčat;

68.   považuje finančné prostriedky na úrovni EÚ vo výške 6,17 miliardy EUR, ktoré sú v súčasnom VFR vyčlenené na dosiahnutie cieľov strategického záväzku v oblasti rodovej rovnosti, za prvý krok;

69.   domnieva sa, že preskúmanie VFR v polovici trvania mohlo byť príležitosťou na zlepšenie výsledkov, ktoré sa dosiahli v rámci rozpočtu EÚ v snahe o dosiahnutie rodovej rovnosti, a na predstavenie týchto úspechov verejnosti;

70.   vyjadruje preto poľutovanie nad rozhodnutím Komisie nezaoberať sa otázkou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci preskúmania VFR v polovici trvania a žiada konkrétnejšie opatrenia s cieľom riešiť tento nedostatok;

71.   vyzýva na uplatňovanie rodových ukazovateľov vo fáze výberu projektov, monitorovania a hodnotenia všetkých akcií, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ; okrem toho požaduje, aby sa ako súčasť ex ante kondicionalít vykonávalo povinné hodnotenie vplyvu na rodovú rovnosť a aby sa systematicky zhromažďovali údaje o príjemcoch a účastníkoch rozčlenené podľa rodovej príslušnosti;

72.   dôrazne odporúča, aby sa údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti sprístupňovali verejnosti s cieľom zabezpečiť finančná zodpovednosť a transparentnosť;

73.   požaduje, aby sa ako základ pre plánovanie a vykonávanie programov financovania EÚ prijala na účely hodnotenia rodovej nerovnosti metodika obsiahnutá v správe s názvom Index rodovej rovnosti za rok 2015 – hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2012, ktorú v roku 2015 uverejnil inštitút EIGE;

74.   vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pre všetkých pracovníkov zapojených do tvorby politiky a rozpočtových postupov organizovali pravidelné programy odbornej prípravy a technickej podpory týkajúce sa nástrojov na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa podnecovalo uplatňovanie rodového rozpočtovania v rámci stratégií EÚ aj vnútroštátnych stratégií, a to v záujme účinnejšieho presadzovania rodovej rovnosti;

75.   vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, a postupov pri vykonávaní smerníc o rodovej rovnosti;

76.   vyzýva Dvor audítorov, aby v rámci svojich odporúčaní a osobitných správ začlenil pri posudzovaní plnenia rozpočtu Únie tiež rodové hľadisko, a to v súvislosti so špecifickými cieľmi politík EÚ týkajúcimi sa rovnosti aj horizontálnymi aspektmi týchto politík; žiada takisto členské štáty, aby zahrnuli rodový rozmer do svojich rozpočtov s cieľom analyzovať programy a politiky vlády, ich vplyv na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti medzi mužmi a ženami;

77.   opakuje svoje znepokojenie nad výrazným nedostatkom rodovej rovnováhy medzi členmi Európskeho dvora audítorov, ktorý je v súčasnosti zložený z 28 mužov a iba troch žien (o dve menej než na začiatku roka 2016), čo je najväčší rozdiel zo všetkých inštitúcií EÚ; vyzýva Radu, aby odteraz a až kým sa nedosiahne prijateľná rovnováha, navrhla pri každom budúcom vymenovaní dvoch kandidátov Európskeho parlamentu, a to jednu ženu a jedného muža;

78.   oceňuje prácu úradu komisára pre ľudské práva v Poľsku, ktorý je podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní orgánom pre rovnosť zodpovedným za uplatňovanie právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi rozpočtovými škrtmi vplývajúcimi na tie časti úradu komisára pre ľudské práva, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti; pripomína, že vnútroštátny orgán pre rovnosť by mal mať dostatok zamestnancov a finančných prostriedkov, pričom by sa mala rešpektovať a zachovať jeho nezávislosť;

o
o   o

79.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 51.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338 .
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0072 .
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309 .
(8) Pracovný dokument Komisie časť I týkajúci sa programových vyhlásení o prevádzkových výdavkoch pripojený k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (COM(2016)0300 ), s. 15.
(9) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Horizont 2020: výročná monitorovacia správa 2014, ISBN 978-92-79-57749-9, s. 44.


Vplyv veľkých dát na základné práva
PDF 453k   DOC 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva (2016/2225(INI) )
P8_TA(2017)0076 A8-0044/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 1, 7, 8, 11, 14, 21, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na usmernenia pre reguláciu počítačovo spracovaných súborov obsahujúcich osobné údaje, ktoré sú uvedené v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 45/95 zo 14. decembra 1990,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1) , a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(2) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe zo 6. mája 2015 (COM(2015)0192 ),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981 (ETS č. 108) a na jeho dodatkový protokol z 8. novembra 2001 (ETS č. 181)(3) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)13 členským štátom o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v súvislosti s profilovaním z 23. novembra 2010(4) ,

–   so zreteľom na stanovisko 7/2015 Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. novembra 2015 s názvom Riešenie problémov veľkých dát; Výzva na transparentnosť, kontrolu užívateľov, špecificky navrhnutú ochranu údajov a zodpovednosť(5) ,

–   so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 8/2016 z 23. septembra 2016 o jednotnom presadzovaní základných práv v ére veľkých dát (EDPS Opinion on coherent enforcement of fundamental rights in the age of big data)(6) ,

–   so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 o vplyve vývoja veľkých dát na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie ich osobných údajov v EÚ zo 16. septembra 2014(7) ,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0044/2017 ),

A.   keďže veľkými dátami sa rozumie opakujúce sa hromadenie veľkých objemov údajov vrátane osobných údajov z rôznych zdrojov, ktoré podliehajú automatickému spracovávaniu počítačovými algoritmami a pokročilými technikami spracovania údajov, s využitím uložených aj strímovaných údajov, s cieľom vytvoriť určité korelácie, trendy a modely (analýza veľkých dát);

B.   keďže niektoré prípady používania veľkých dát zahŕňajú školenie zariadení s umelou inteligenciou, ako sú neurónové siete, a štatistické modely, a to s cieľom predvídať niektoré udalosti a spôsoby správania; keďže údaje používané na školenie majú často spornú kvalitu a nie sú neutrálne;

C.   keďže pokrok v komunikačných technológiách a všadeprítomné používanie elektronických a monitorovacích zariadení, sociálnych médií, internetových interakcií a sietí, a to vrátane zariadení, ktoré komunikujú informácie bez ľudského zásahu, viedli k rozvoju masívnych, stále rastúcich súborov údajov, ktoré prostredníctvom pokročilých techník spracovania a analýzy poskytujú nebývalý pohľad na správanie ľudí, súkromie a naše spoločnosti;

D.   keďže spravodajské služby tretích krajín a členských štátov sa čoraz viac spoliehajú na spracúvanie a analýzy týchto súborov údajov, na ktoré sa buď nevzťahuje žiadny právny rámec alebo v nedávnom období boli predmetom právnych predpisov, ktorých zlučiteľnosť s primárnym a sekundárnym právom Únie vyvoláva obavy a treba ju ešte overiť;

E.   keďže k zvýšeniu násilia voči ženám a k zraniteľnosti detí dochádza aj na internete; keďže Komisia a členské štáty by mali prijať všetky potrebné zákonné opatrenia na boj proti tomuto javu;

F.   keďže podniky, spoločnosti, vlády, orgány a agentúry, vlády a mimovládne organizácie (ako aj verejný a súkromný sektor vo všeobecnosti), politickí lídri, občianska spoločnosť, akademická obec, vedecká komunita a občania ako celok v čoraz väčšej miere využívajú takéto súbory údajov a analýzy veľkých dát na podporu konkurencieschopnosti, inovácie, trhovej prognózy, politických kampaní, cielenej reklamy, vedeckého výskumu a tvorby politiky v oblasti dopravy, zdaňovania, finančných služieb, inteligentných miest, presadzovania práva, transparentnosti, verejného zdravia a reakcie na katastrofy a na ovplyvňovanie volieb a politických výsledkov napríklad prostredníctvom cielenej komunikácie;

G.   keďže trh v oblasti veľkých dát rastie v dôsledku toho, ako sa technológia a proces rozhodovania na základe dát stáva čoraz akceptovanejším ako proces prinášajúci riešenia; keďže zatiaľ neexistuje metodika posudzovania celkových vplyvov veľkých dát na základe dôkazov, existujú však dôkazy o tom, že analýza veľkých dát môže mať významný horizontálny vplyv vo verejnom i súkromnom sektore; keďže v stratégii Komisie pre digitálny jednotný trh v Európe sa uznáva potenciál dátových technológií, služieb a veľkých dát slúžiť ako katalyzátor hospodárskeho rastu, inovácie a digitalizácie v EÚ;

H.   keďže analýza veľkých dát vytvára pridanú hodnotu rôznymi spôsobmi s mnohými pozitívnymi príkladmi, ktoré prinášajú občanom výrazné príležitosti, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, boja proti zmene klímy, znižovania spotreby elektrickej energie, zlepšení bezpečnosti dopravy a umožnenia inteligentných miest, čím sa zlepšuje optimalizácia a efektívnosť podnikania a prispieva sa k zlepšovaniu pracovných podmienok a odhaľovaniu podvodov a boju proti nim; keďže veľké dáta môžu poskytnúť konkurenčnú výhodu na rozhodovacie procesy európskych spoločností, zatiaľ čo verejný sektor môže mať úžitok z väčšej účinnosti vďaka lepšiemu pohľadu na rôznu úroveň spoločensko-hospodárskeho vývoja;

I.   keďže veľké dáta majú zmienený potenciál pre občanov, akademickú obec, vedeckú komunitu a verejný a súkromný sektor, predstavujú však aj značné riziká, najmä v súvislosti s ochranou základných práv ako právo na súkromie, ochranu údajov a ich bezpečnosť, ale aj sloboda prejavu a nediskriminácia, ako ich zaručuje Charta základných práv EÚ a právo Únie; keďže pseudonymizácia a šifrovanie techník môžu znížiť riziká týkajúce sa analýzy veľkých dát, a preto zohrávajú významnú úlohu v oblasti ochrany súkromia dátového subjektu a zároveň podporujú inováciu a hospodársky rast; keďže tieto prvky sa majú považovať za súčasť prebiehajúcej revízie smernice o súkromí a elektronických komunikáciách;

J.   keďže všadeprítomné senzory, rozsiahla rutinná tvorba údajov a moderné činnosti spracúvania údajov nie sú vždy dostatočne transparentné, spôsobujú problémy schopnosti občanov a orgánov verejnej moci posudzovať procesy a účel zhromažďovania, kompilovania, analyzovania a používania osobných údajov; keďže možno pozorovať, že využívania veľkých dát vedie k stieraniu hraníc medzi osobnými a inými ako osobnými údajmi, čo môže viesť k vzniku nových osobných údajov;

K.   keďže odvetvie veľkých dát rastie o 40 % ročne, čo je sedemnásobne rýchlejšie než trh IT; keďže koncentrácia veľkých súborov údajov vytváraných novými technológiami ponúka kľúčové informácie veľkým podnikom, čo spúšťa bezprecedentný posun v mocenskej rovnováhe medzi občanmi, vládami a súkromnými subjektmi; keďže takáto koncentrácia moci v rukách podnikov môže upevniť monopoly a nekalé praktiky a môže mať škodlivý vplyv na práva spotrebiteľov a na spravodlivú hospodársku súťaž na trhu; keďže v kontexte fúzií veľkých dát by sa mali viac kontrolovať záujmy jednotlivca a ochrana základných práv;

L.   keďže veľké dáta majú obrovský nenaplnený potenciál ako motor produktivity a ako spôsob, ako ponúkať občanom lepšie výrobky a služby; zdôrazňuje však, že zovšeobecnené používanie inteligentných zariadení, sietí a webových aplikácií občanmi, podnikmi a organizáciami nemusí nevyhnutne naznačovať spokojnosť s ponúkanými produktmi, ale skôr v širšom zmysle, že tieto služby sa stali nevyhnutné pre život, komunikáciu a prácu, a to napriek nedostatku informácií o rizikách, ktoré môžu predstavovať pre náš blahobyt, bezpečnosť a práva;

M.   keďže treba rozlišovať medzi množstvom a kvalitou údajov s cieľom uľahčiť účinné využívanie veľkých dát (algoritmy a iné analytické nástroje); keďže nekvalitné údaje a/alebo postupy pri rozhodovacích procesoch a analytických nástrojoch môžu viesť k neobjektívnym algoritmom, rušivými koreláciám, chybám, podceneniu právnych, sociálnych a etických dôsledkov, riziku, že sa údaje budú používať na diskriminačné alebo podvodné účely a marginalizáciu úlohy ľudí v týchto procesoch, čo vedie k nesprávnym rozhodovacím postupom, ktoré majú škodlivý vplyv na život a príležitosti občanov, najmä marginalizovaných skupín, ako aj k negatívnemu vplyvu na spoločnosti a podniky;

N.   keďže algoritmická zodpovednosť a transparentnosť by mala znamenať vykonávanie technických a prevádzkových opatrení, ktoré zabezpečujú transparentnosť, nediskrimináciu automatizovaného rozhodovania a výpočet pravdepodobnosti individuálneho správania; keďže transparentnosť by mala jednotlivcom poskytovať zmysluplné informácie o uplatnenej logike, význame a predpokladaných dôsledkoch; keďže toto by malo obsahovať informácie o údajoch použitých na prípravu analýzy veľkých dát a umožní fyzickým osobám lepšie pochopiť a monitorovať rozhodnutia, ktoré ich ovplyvňujú;

O.   keďže analýza údajov a algoritmy majú čoraz väčší vplyv na informácie sprístupňované občanom; keďže tieto techniky môžu v prípade zneužitia ohroziť základné práva na informácie a slobodu a pluralitu médií; keďže systém verejného vysielania v členských štátoch priamo súvisí s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovať pluralitu médií, ako sa uvádza v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch Amsterdamskej zmluvy (11997D/PRO/09);

P.   keďže šírenie spracúvania a analýz údajov, veľký počet subjektov zapojených do zberu, ukladania, spracovávania, uchovávania a výmeny údajov a kombinácia rozsiahlych dátových súborov obsahujúcich osobné a neosobné údaje z rôznych zdrojov pri súčasnom poskytovaní významných príležitostí vytvorili veľkú neistotu pre občanov a verejný a súkromný sektor v zmysle osobitných požiadaviek na dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ o ochrane údajov;

Q.   keďže existuje veľké množstvo neštruktúrovaných pôvodných systémov obsahujúcich obrovské množstvo údajov, ktoré podniky zhromažďujú počas mnohých rokov, s nejasnými systémami správy údajov, ktoré by sa mali systematicky uviesť do súladu;

R.   keďže by sa mala na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ podporovať užšia spolupráca a súdržnosť medzi rôznymi regulačnými orgánmi a orgánmi dozoru nad hospodárskou súťažou, ochrany spotrebiteľa a ochrany údajov, aby sa zabezpečil konzistentný prístup a chápanie dôsledkov veľkých dát na základné práva; keďže vytvorenie a ďalší rozvoj strediska pre výmenu informácií o digitálnej oblasti(8) ako dobrovoľnej siete orgánov presadzovania práva môže prispieť k zlepšeniu ich práce a ich príslušných činností na presadzovanie práva a môže pomôcť prehlbovať súčinnosť a ochranu práv a záujmov jednotlivcov;

Všeobecné úvahy

1.   zdôrazňuje, že vyhliadky a príležitosti v oblasti veľkých dát môžu plne využiť občania, verejný a súkromný sektor, akademická a vedecká obec, keď sa zabezpečí dôvera verejnosti v tieto technológie prostredníctvom dôrazného presadzovania základných práv a súladu s platnými právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov a právnej istote pre všetky zainteresované strany; zdôrazňuje, že spracovanie osobných údajov sa môže uskutočniť len na základe niektorého právneho základu ustanoveného v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679; domnieva sa, že transparentnosť a správne informovanie dotknutej verejnosti sú kľúčom k vybudovaniu dôvery verejnosti a ochrany práv jednotlivcov;

2.   zdôrazňuje, že súlad s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov, ako aj presvedčivé vedecké a etické normy, sú kľúčovými prvkami budovania dôvery v spoľahlivosť riešení veľkých dát; ďalej zdôrazňuje, že informácie odhalené prostredníctvom analýzy veľkých dát neponúkajú nestranný obraz o akejkoľvek téme a sú len natoľko spoľahlivé, ako príslušné podkladové údaje; zdôrazňuje, že prognostické analýzy založené na veľkých dátach môžu ponúkať iba štatistickú pravdepodobnosť, a preto nemôžu vždy presne predpovedať individuálne správanie; zdôrazňuje preto, že silné vedecké a etické normy sú veľmi dôležité pre zvládnutie zberu údajov a posúdenie výsledkov takejto analýzy;

3.   poukazuje na to, že citlivé informácie o osobách možno odvodiť aj z iných než citlivých údajov, čo zahmlieva rozdiel medzi citlivými a inými než citlivými údajmi;

4.   zdôrazňuje, že nedostatočné vedomosti jednotlivcov o povahe veľkých dát a ich pochopenie umožňuje, aby sa osobné informácie používali neželaným spôsobom; konštatuje, že EÚ prioritne potrebuje vzdelávanie a informovanie o základných právach; naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby investovali do digitálnej gramotnosti a zvyšovania informovanosti občanov vrátane detí o digitálnych právach, súkromí a ochrane údajov; zdôrazňuje, že takéto vzdelávanie by sa malo zameriavať na pochopenie fungovania zásad/logiky algoritmov a procesov automatizovaného rozhodovania a na ich zmysluplnú interpretáciu; okrem toho konštatuje, že je potrebné vzdelávať s cieľom zlepšovať chápanie toho, kde a ako sa toky dát zhromažďujú (t. j. zbieranie údajov z webových stránok (web scraping), kombinácia strímingu dát s dátami zo sociálnych sietí a pripojených zariadení a zhrnutie týchto informácií do nového dátového toku);

Veľké dáta na komerčné účely a vo verejnom sektore

Ochrana súkromia a údajov

5.   poukazuje na to, že právne predpisy Únie o ochrane súkromia a osobných údajoch, práve na rovnosť a nediskrimináciu, ako aj práve jednotlivcov získavať informácie o logike automatizovaného rozhodovania a profilovania a práve na využitie súdnych opravných prostriedkov, sa vzťahujú na spracovanie údajov, keď spracúvaniu predchádza pseudonymizácia alebo, v každom prípade, keď použitie iných ako osobných údajov môže mať vplyv na súkromný život jednotlivcov alebo iných práv a slobôd, čo vedie k stigmatizácii celých skupín obyvateľstva;

6.   zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh musí byť vybudovaný na spoľahlivých, dôveryhodných a vysokorýchlostných sieťach a službách chrániacich základné práva dátových subjektov na ochranu údajov a súkromia a súčasne podporujúcich inováciu a analýzy veľkých dát v záujme vytvorenia správnych podmienok a rovnosti podmienok podnecujúcich európske digitálne hospodárstvo;

7.   ďalej zdôrazňuje možnosť opätovnej identifikácie jednotlivcov tým, že sa prepoja rôzne typy anonymizovaných údajov; zdôrazňuje, že právne predpisy Únie na ochranu súkromia a osobných údajov sa vzťahujú na spracovanie takýchto údajov iba vtedy, keď je jednotlivec skutočne identifikovateľný;

8.   zdôrazňuje, že uvedené zásady by mali slúžiť ako rámec na rozhodovacie postupy verejného a súkromného sektora a iných subjektov, ktoré využívajú údaje; zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej algoritmickej zodpovednosti a transparentnosti v súvislosti so spracovávaním a analýzami údajov v súkromnom a verejnom sektore a inými aktérmi použitím dátovej analýzy, ako nevyhnutného nástroja na zabezpečenie toho, že jednotlivci sú náležite informovaní o spracovaní svojich osobných údajov;

9.   poukazuje na zásadnú úlohu, ktorú by mali zohrávať Komisia, Európsky výbor pre ochranu údajov, vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a iné nezávislé orgány dohľadu v budúcnosti s cieľom podporovať transparentnosť a riadny proces, zásada právnej istoty vo všeobecnosti a, konkrétnejšie, konkrétne normy na ochranu základných práv a záruk súvisiacich s používaním spracúvania údajov a analýz v súkromnom a verejnom sektore; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi správania v digitálnom prostredí, s cieľom posilniť súčinnosť medzi regulačnými rámcami pre spotrebiteľov a orgánmi pre hospodársku súťaž a ochranu údajov; požaduje pre tieto orgány primerané financovanie a primerané personálne obsadenie; zároveň uznáva potrebu vytvorenia digitálneho informačného strediska;

10.   zdôrazňuje, že samotným účelom veľkých dát by malo byť dosiahnutie porovnateľných korelácií s čo najmenším možným množstvom osobných údajov; v tomto smere zdôrazňuje, že vedecká obec, podnikateľská obec a verejnosť by sa mali zamerať na výskum a inováciu v oblasti anonymizácie;

11.   uznáva, že uplatňovanie anonymizácie, pseudonymizácie alebo šifrovania na osobné údaje môže znížiť riziká pre príslušné dotknuté osoby, keď sa osobné údaje používajú v aplikáciách veľkých dát; ďalej zdôrazňuje výhody pseudonymizácie, stanovenej vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov ako primerané ochranné opatrenie; pripomína, že anonymizácia je nezvratný proces, po ktorom už osobné údaje samotné nemožno použiť na identifikáciu alebo vyčlenenie fyzickej osoby; zastáva názor, že zmluvné záväzky by mali zabezpečiť, že sa anonymizované údaje nebudú môcť znovu identifikovať pomocou dodatočnej korelácie kombináciou rôznych zdrojov údajov; vyzýva súkromný a verejný sektor a ďalšie zainteresované subjekty v analýze veľkých dát na pravidelné preskúmavanie takýchto rizík vo svetle nových technológií a na zdokumentovanie vhodnosti prijatých opatrení; vyzýva Komisiu, Európsky výbor pre ochranu údajov a iné nezávislé dozorné orgány, aby pripravili usmernenia o tom, ako náležite anonymizovať údaje s cieľom predísť v budúcnosti porušovaniu týchto opatrení, a aby monitorovali postupy;

12.   naliehavo vyzýva súkromný a verejný sektor a ostatných prevádzkovateľov údajov, aby využívali nástroje poskytované všeobecným nariadením o ochrane údajov, ako sú kódexy správania a certifikačné systémy, s cieľom dosiahnuť väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich osobitné povinnosti podľa práva Únie, a s cieľom zabezpečiť, aby ich postupy a činnosti boli v súlade príslušnými právnymi normami a zárukami EÚ;

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby dátovo orientované technológie neobmedzovali prístup k pluralitnému mediálnemu prostrediu ani v tomto smere nediskriminovali, ale aby podporovali slobodu a pluralitu médií; zdôrazňuje, že spolupráca medzi vládami, vzdelávacími inštitúciami a mediálnymi organizáciami bude mať zásadnú úlohu pri zaisťovaní podpory gramotnosti v oblasti digitálnych médií, a to s cieľom posilniť postavenie občanov a ochrániť ich právo na informácie a slobodu prejavu;

14.   domnieva sa, že zverejnenie osobných údajov orgánmi verejnej moci vo verejnom záujme, napríklad z dôvodu predchádzania korupcii, konfliktov záujmov, daňových podvodov a prania špinavých peňazí, môže byť v demokratickej spoločnosti prípustné, ak sa údaje poskytujú za podmienok stanovených zákonom, ak platia primerané záruky, a ak je takéto zverejnenie potrebné a primerané z hľadiska dosiahnutia sledovaného cieľa;

Bezpečnosť

15.   uznáva pridanú hodnotu technologického rozvoja, ktorý prispeje k zvýšeniu bezpečnosti; berie na vedomie, že niektoré z najnaliehavejších rizík spojených s činnosťami spracúvania údajov, ako napr. techniky veľkých dát (najmä v kontexte internetu vecí), ktoré sú predmetom záujmu jednotlivcov, zahŕňajú porušenia bezpečnosti, neoprávnený prístup k údajom a nezákonné sledovanie; domnieva sa, že boj proti týmto hrozbám bez zneužívania základných práv si vyžaduje skutočnú a intenzívnu spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom, orgánmi presadzovania práva a nezávislými dozornými orgánmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať bezpečnosti systémov elektronickej verejnej správy, ako aj ďalším právnym nástrojom, ako napr. softvérovej zodpovednosti;

16.   domnieva sa, že by sa takisto malo podporovať a v prípade potreby aj vyžadovať používanie šifrovania medzi koncovými zariadeniami, v súlade so zásadou špecificky navrhnutej ochrany údajov; odporúča, aby akýkoľvek budúci legislatívny rámec na tento účel výslovne zakazoval poskytovateľom šifrovania, komunikačných služieb a všetkým ostatným organizáciám (na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca), aby umožňovali alebo uľahčovali „zadné vrátka“;

17.   zdôrazňuje, že zvýšené generovanie údajov a toky údajov zahŕňajú ďalšie slabé miesta a nové problémy s bezpečnosťou informácií; vyzýva v tejto súvislosti na využívanie ochrany súkromia už v štádiu návrhu a štandardného nastavenia ochrany súkromia, techník anonymizáce a záväzných posúdení vplyvu na ochranu súkromia; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by sa mali uplatňovať v prípade všetkých zúčastnených strán zapojených do veľkých dát v súkromnom a verejnom sektore a iných subjektov, ktoré sa zaoberajú citlivými údajmi, ako sú právni zástupcovia, novinári a osoby pracujúce v sektore zdravotníctva tak, aby sa zabezpečilo, aby veľké dáta nezvyšovali expozíciu voči rizikám súvisiacim s informačnou bezpečnosťou;

18.   pripomína, že v súlade s článkom 15 smernice 2000/31/ES členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie vo veciach C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (poskytovateľov prístupu k internetu v jednom prípade a sociálnej sieti v druhom prípade), a spresnil, že akýkoľvek súdny príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

Nediskriminácia

19.   zdôrazňuje, že z dôvodu súborov údajov a algoritmických systémov používaných pri posudzovaní a predpovediach v rôznych fázach spracovania údajov veľké dáta môžu viesť nielen k porušovaniu základných práv jednotlivcov, ale aj k rozdielnemu zaobchádzaniu a nepriamej diskriminácii voči skupinám ľudí s podobnými vlastnosťami, najmä s ohľadom na spravodlivosť a rovnosť príležitostí pri prístupe k vzdelaniu a zamestnaniu, ako aj pri prijímaní alebo hodnotení jednotlivcov alebo pri určovaní nových spotrebiteľských návykov používateľov sociálnych médií;

20.   vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu údajov, aby určili a prijali všetky možné opatrenia na minimalizáciu algoritmickej diskriminácie a predsudkov a rozvíjali silný a spoločný etický rámec transparentného spracovávania osobných údajov a automatizovaného rozhodovania, ktorý by mohol slúžiť ako vzor využívania dát a priebežného presadzovania práva Únie;

21.   vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu osobných údajov, aby osobitne posúdili potrebu nielen algoritmickej transparentnosti, ale aj transparentnosti v oblasti možných neobjektívnych posunov o školiacich dátach používaných na odvodzovanie na základe veľkých dát;

22.   odporúča, aby podniky vykonávali pravidelné hodnotenie reprezentatívnosti súborov údajov, posudzovali, či súbory údajov sú ovplyvnené skreslenými prvkami a aby vypracovali stratégie s cieľom prekonať tieto skreslenia; zdôrazňuje potrebu preskúmať presnosť a presvedčivosť prognóz analýzy dát na základe spravodlivých a etických hľadísk;

Veľké dáta na vedecké účely

23.   zdôrazňuje, že analýza veľkých dát môže byť prospešná pre vedecký výskum a vývoj; domnieva sa, že rozvoj a používanie analýzy veľkých dát na vedecké účely by sa malo uskutočňovať s náležitým zreteľom na základné hodnoty uvedené v Charte základných práv a v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov;

24.   pripomína, že podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže ďalšie spracovanie osobných údajov na štatistické účely viesť len k súhrnným údajom, ktoré nemožno opätovne priradiť k jednotlivým osobám;

Veľké dáta na účely presadzovania práva

Ochrana súkromia a údajov

25.   pripomína všetkým aktérom v oblasti presadzovania práva, ktorí používajú spracovanie údajov a analýz, že smernica (EÚ) 2016/680: upravuje spracovanie osobných údajov členskými štátmi na účely presadzovania práva; vyžaduje, aby zhromažďovanie a spracúvanie osobných údajov na účely presadzovania práva bolo vždy primerané, relevantné a nie nadmerné vo vzťahu k špecifickým, výslovným a oprávneným účelom, na ktoré sa spracúvajú; konštatuje, že účel a potrebnosť zberu týchto údajov musia byť jednoznačne preukázané; konštatuje, že každé rozhodnutie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania, ktoré má pre dotknutú osobu nepriaznivé právne účinky alebo významné dôsledky, je zakázané, pokiaľ nie je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa a ktorými sú ustanovené primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, aspoň právo na ľudský zásah zo strany prevádzkovateľa. vyzýva Komisiu, Európsky výbor pre ochranu údajov a iné nezávislé dozorné orgány, aby vydali usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom podrobnejšie vymedziť kritériá a podmienky platné pre rozhodnutia založené na profilovaní a využívaní veľkých dát na účely presadzovania práva;

26.   zdôrazňuje význam dodržiavania smernice (EÚ) 2016/680, pokiaľ ide o prvotné vykonanie posúdení vplyvu a auditov, v ktorých sa zohľadnia etické otázky, s cieľom posúdiť inkluzívnosť, presnosť a kvalitu údajov a zabezpečiť, aby jednotlivci, ktorých sa rozhodnutiach týkajú, a/alebo subjekty zapojené do rozhodovacích procesov mohli porozumieť a spochybniť zber alebo analýzu, modely a korelácie a zabrániť akýmkoľvek škodlivým účinkom na určité skupiny jednotlivcov;

27.   pripomína, že dôveru občanov voči digitálnym službám môžu vážne ohroziť vládne aktivity masového sledovania a neodôvodnený prístup ku komerčným a iným osobným údajom zo strany orgánov presadzovania práva;

28.   pripomína, že právnu úpravu umožňujúcu orgánom verejnej moci získať prístup k obsahu elektronickej komunikácie na všeobecnom základe treba považovať za ohrozenie podstaty základného práva na rešpektovanie súkromného života, ako je zaručené článkom 7 Charty základných práv Európskej únie;

29.   zdôrazňuje potrebu usmernení a systémov, ktoré budú začlenené do verejných súťaží na modely, nástroje a programy spracovania údajov na základe veľkých dát na účely presadzovania práva, aby sa zabezpečilo, aby podkladový kód mohol byť a bol kontrolovaný zo strany orgánu činného v trestnom konaní pred konečným nákupom a aby sa dal overiť z hľadiska jeho vhodnosti, správnosti a bezpečnosti, majúc na pamäti, že transparentnosť a zodpovednosť sú obmedzené licencovaným softvérom; pripomína, že niektoré modely prognostickej tvorby politiky sú voči súkromiu priaznivejšie než iné – napr. tie, kde sa pravdepodobnostné prognózy týkajú miest alebo udalostí a nie jednotlivých osôb;

Bezpečnosť

30.   zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné chrániť databázy orgánov presadzovania práva pred narušeniami bezpečnosti a nezákonným prístupom, keďže táto skutočnosť je pre jednotlivcov znepokojujúca; domnieva sa preto, že riešenie týchto rizík si vyžaduje koordinovanú a efektívnu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, súkromným sektorom, vládami a nezávislými orgánmi dohľadu nad ochranou údajov; trvá na tom, že je potrebné zaručiť primeranú bezpečnosť osobných údajov, a to v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680, ako aj minimalizovať výskyt problematických miest prostredníctvom zabezpečenej a decentralizovanej databázovej architektúry;

Nediskriminácia

31.   upozorňuje, že vzhľadom na stupeň rušivosti rozhodnutí a opatrení prijatých orgánmi presadzovania práva – a to aj prostredníctvom spracovania údajov a analýzu údajov – na životy a práva občanov, je potrebná maximálna opatrnosť s cieľom zabrániť nezákonnej diskriminácii a útokom proti niektorým osobám alebo skupinám osôb vymedzených podľa rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, majetku, narodenia, postihnutia, veku, pohlavia, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie, statusu pobytu, zdravia alebo príslušnosti k národnostnej menšine, ktorá je často predmetom etnického profilovania alebo intenzívnejšieho presadzovania práva policajnej práce, ako aj jednotlivcov, ktorí sú vymedzení podľa osobitných vlastností; požaduje náležitú odbornú prípravu osôb zhromažďujúcich údaje v prvej línii a používateľov tzv. spravodajských informácií odvodených z analýzy dát;

32.   vyzýva orgány presadzovania práva členských štátov, ktoré využijú dátovú analýzu, aby pri analýze údajov dodržiavali najvyššie etické štandardy a aby zabezpečili ľudský zásah a zodpovednosť vo všetkých fázach rozhodovania, nielen na posúdenie reprezentatívnosti, presnosti a kvality údajov, ale aj na posúdenie vhodnosti každého rozhodnutia, ktoré sa prijme na základe týchto informácií;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(3) http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/108
(4) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805cdd00
(5) https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/ Consultation/Opinions/2015/15-11-19_Big_Data_EN.pdf
(6) https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/ Consultation/Opinions/2016/16-09-23_BigData_opinion_EN.pdf
(7) http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opinion-recommendation/files/2014/wp221_en.pdf
(8) Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 8/2016 z 23. septembra 2016, s. 15.


Minimálne normy na ochranu chovných králikov
PDF 285k   DOC 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o minimálnych normách na ochranu chovných králikov (2016/2077(INI) )
P8_TA(2017)0077 A8-0011/2017

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 13 a 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat,

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu nosníc,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu kurčiat chovaných na produkciu mäsa,

–   so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely,

–   so zreteľom na osobitný Eurobarometer č. 442 s názvom Postoje Európanov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktorý bol uverejnený v marci 2016,

–   so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA”) k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy z 12. januára 2011,

–   so zreteľom na vedecké stanovisko EFSA k vplyvu súčasných systémov ustajnenia a chovu na zdravie a dobré životné podmienky domácky chovaných králikov z 11. októbra 2005,

–   so zreteľom na kapitolu 7.5 Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) nazvanú Zabíjanie zvierat,

–   so zreteľom na Kódex odporúčaní vlády Spojeného kráľovstva týkajúci sa dobrých životných podmienok králikov,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0011/2017 ),

A.   keďže z hľadiska počtu jedincov sú králiky štvrté najčastejšie chované hospodárske zvieratá vo svete a druhý najčastejšie chovaný druh v EÚ;

B.   keďže európski producenti sú povinní spĺňať prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa nie vždy vyžadujú v tretích krajinách vyvážajúcich jatočné zvieratá do EÚ;

C.   keďže spotrebitelia čoraz väčšmi prihliadajú na podmienky, v akých sa zvieratá chovajú;

D.   keďže pokles spotreby mäsa v Európskej únii a hospodárska kríza v poľnohospodárstve veľmi tvrdo postihli chov králikov a keďže predajné ceny klesli približne o 20 % v priebehu troch rokov, zatiaľ čo výrobné náklady zostali nezmenené;

E.   keďže treba vziať do úvahy výživový prínos králičieho mäsa a úlohu, ktorú jeho produkcia zohráva v rodinných podnikoch, ktoré sa významne podieľajú na pracovných miestach pre ženy v mnohých vidieckych oblastiach, kde existuje len málo možností na diverzifikáciu živočíšnej výroby;

F.   keďže tak ako na dobré životné podmienky zvierat by sa malo prihliadať aj na blaho chovateľov;

G.   keďže väčšina králikov sa chová na produkciu mäsa, pričom každý rok sa kvôli mäsu zabije viac ako 340 miliónov králikov; keďže chov králikov predstavuje menej ako 1 % konečnej živočíšnej výroby v EÚ;

H.   keďže v odvetví chovu králikov v EÚ dochádza k neustálemu poklesu a údaje na rok 2016 naznačujú 4,7 % zníženie produkcie v dôsledku spotrebiteľského trendu, ktorý spočíva v znižovaní spotreby králičieho mäsa; keďže odvetvie chovu králikov funguje v celosvetových trhových podmienkach a neťaží z priamej pomoci alebo trhových intervencií v rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky;

I.   keďže EÚ má negatívnu obchodnú bilanciu s Čínou, pokiaľ ide o králičie mäso; keďže králičie mäso, ktorá sa dováža do EÚ, pochádza z 99 % z Číny; keďže čínski producenti, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, vytlačia z hospodárskej súťaže chovateľov z EÚ, čo bude mať nepriaznivé následky z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat;

J.   keďže je dôležité aj potrebné dosiahnuť a udržať ziskovosť produkcie králikov, aby mohla naďalej prispievať k zachovaniu vidieckej štruktúry a zamestnanosti, najmä v prípade žien, v oblastiach, kde iné druhy výroby nie sú možné, a tiež aby mohla naďalej ponúkať spotrebiteľom rozmanité a vysokokvalitné potraviny;

K.   keďže EÚ je hlavným producentom králikov vo svete, pričom predstihuje Áziu a najmä Čínu, ktorá je najväčším vývozcom, keď vyprodukuje 417 000 ton jatočných tiel;

L.   keďže chovatelia králikov a samotné odvetvie majú záujem zabezpečiť, aby sa pri chove králikov v súlade s európskym modelom produkcie naďalej dodržiavali najprísnejšie normy na svete, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a rešpektovanie životného prostredia;

M.   keďže európsky chov králikov je založený na koexistencii rôznych systémov produkcie a keďže chov králikov predstavuje dôležitý spôsob, ako diverzifikovať príjmy mnohých malých poľnohospodárskych podnikov na celom území;

N.   keďže pri priemernej spotrebe 1,70 kg na obyvateľa je králičie mäso jedným z najmenej konzumovaných druhov mäsa v Únii (medzi 1 % a 2 % z celkového množstva skonzumovaného mäsa);

O.   keďže existujú vážne obavy v súvislosti so zlými životnými podmienkami zvierat, s vysokými hladinami stresu a vysokou mierou úmrtnosti a chorobnosti u chovných králikov v Európe, ako už v roku 2005 konštatoval EFSA; keďže ustajnenie, kŕmenie, genetika, zdravotné hľadiská a optimalizácia emočného stavu králikov chovaných na hospodárske účely predstavujú pre zainteresované strany životne dôležité otázky pri chove králikov, najmä s ohľadom na udržiavanie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

P.   keďže od ich zdomácnenia sú králiky v EÚ väčšinou držané v batériových klietkach, ktoré sa môžu – a často je to tak – v jednotlivých krajinách líšiť z hľadiska ich špecifikácií;

Q.   keďže králiky podobne ako iné druhy, ktoré žijú s ľuďmi, si uchovávajú prvky svojho prirodzeného správania, a preto sa musí ďalej skúmať, akými opatreniami a podmienkami chovu sa zabezpečí, aby si králiky mohli v čo najväčšej miere zachovať svoje prirodzené správanie, pokiaľ to má kladný vplyv na ich zdravie;

R.   keďže na intenzívny chov sa využívajú plemená králikov, ktoré rastú rýchlo a skoro, predtým nazývané ako „masové králiky“, a predovšetkým komerčné hybridy využívané na priemyselných chovných staniciach na produkciu zvierat určených na mäso;

S.   keďže systémy ekologickej produkcie, kde sú králiky na výkrm držané v skupinových kotercoch s prístupom na malé plochy pasienku a vo väčšom priestore, sú možnou alternatívou klietkového chovu, hoci takéto systémy skupinového ustajnenia môžu predstavovať problémy v podobe negatívnych sociálnych interakcií a agresivity medzi zvieratami, čo vedie k zraneniam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravia a dobré životné podmienky zvierat, a k zvýšeniu výskytu chorôb prenášaných orálne-fekálnou cestou;

T.   keďže predpisy niektorých členských štátov upravujúce ekologickú produkciu uprednostňujú chov králikov v skupinových kotercov vybavených prístupom k malej ploche pasienku v spodnej časti koterca;

U.   keďže podobne ako pri iných druhoch, napríklad hydine, by sa mohol uskutočniť výskum týkajúci sa alternatívnych systémov produkcie vrátane ekologických systémov produkcie, ktoré môžu spotrebiteľom ponúknuť širší výber potravinových výrobkov a doteraz sa rozvíjali len v obmedzenej miere;

V.   keďže vzhľadom na uvedené by sa mali ďalej skúmať výzvy a príležitosti systémov skupinového ustajnenia;

W.   keďže malý hospodársky význam tohto odvetvia v EÚ predstavujú značne odrádza výskum a inovácie zamerané na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok králikov;

X.   keďže existujú minimálne normy EÚ na ochranu ošípaných(1) , teliat(2) , nosníc(3) a brojlerových kurčiat(4) , ako aj všeobecná smernica Rady o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(5) , ale zatiaľ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov; keďže čoraz viac spotrebiteľov a občanov v celej EÚ požaduje v súvislosti s chovnými králikmi právnu úpravu a lepšie životné podmienky;

Y.   keďže v súčasnosti platí zákaz umiestňovania nosníc do tradičných klietok zavedený smernicou 1999/74/ES a väčšina členských štátov ho úspešne transponovala;

Z.   keďže niektoré členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy a právne požiadavky upravujúce chov králikov a v spolupráci s odvetvím vypracovali príručky najlepších postupov; keďže v roku 2012 Rakúsko zakázalo chov králikov v klietkach na produkciu mäsa a Belgicko má platné právne predpisy, ktorých cieľom je postupné vyradenie batériových klietok a ich nahradenie parkovými systémami do roku 2025;

AA.   keďže podľa európskej stratégie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat by sa pred zavedením nových právnych predpisov mali v plnom rozsahu vykonávať existujúce právne predpisy a malo by sa podporovať vypracovanie príručiek najlepších postupov;

AB.   keďže berúc do úvahy požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie a vzhľadom na malý hospodársky význam chovu králikov v európskej živočíšnej výrobe by sa členské štáty a Komisia mali nabádať na to, aby sa uskutočnil ďalší výskum v oblasti zdravia, dobrých životných podmienok, chovu, ustajnenia, výživy, správania a omračovania králikov;

AC.   keďže vo vedeckom stanovisku EFSA z roku 2005 týkajúcom sa systémov ustajnenia a odchovu chovných králikov sa odporúčajú zväčšenie veľkosti klietky, zníženie maximálnej hustoty chovu v prípade dospievajúcich zvierat a terapeutické zásahy vrátane používania prídavných látok na zníženie výskytu chorôb;

AD.   keďže na králiky sa vzťahujú odporúčania Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) týkajúce sa zabíjania zvierat vrátane metód omračovania a požiadaviek na prevádzkovateľov v oblasti vedomostí;

AE.   keďže v článku 3 smernice Rady 98/58/ES o ochrane zvierat sa vyžaduje, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a v článku 4 sa vymedzujú normy chovu zvierat, pokiaľ ide o získané skúsenosti a vedecké znalosti, čo zahŕňa normy stanovené EFSA a OIE;

Všeobecné poznámky

1.   poznamenáva, že králiky sa v EÚ bežne chovajú v tradičných neprispôsobených klietkach, v nehostinnom prostredí, v ktorom sa nachádza len napájadlo a kŕmidlo a ktoré nespĺňajú podmienky optimálneho chovu podľa najnovších vedeckých poznatkov; takisto konštatuje, že králiky sa niekedy kŕmia výlučne peletami bez prístupu k vláknitému materiálu a obmedzený priestor v stiesnených drôtených klietkach môže viesť k neobvyklému správaniu;

2.   poznamenáva, že je potrebný ďalší vedecký výskum systémov ustajnenia, ktoré by mohli prispievať ku kvalite zdravia a obmedziť riziko ochorenia alebo nákazy zvierat;

3.   berie na vedomie, že alternatívy ku klietkovému chovu králikov sa úspešne využívajú, ako je parkový systém alebo systém králikární, v ktorých sú králiky kŕmené hlavne trávou, čo zlepšuje pohodlie a životné podmienky chovaných králikov; domnieva sa, že alternatívne systémy by sa mali rozvíjať, zlepšovať a podporovať, pričom uznáva, že dodatočné výrobné náklady na cenu účtovanú spotrebiteľovi by mohli do určitej miery znížiť dopyt po králičom mäse z týchto systémov;

4.   nabáda, aby sa pri králikoch využívali skupinové parkové systémy, ktoré im poskytujú väčší životný priestor a umožňujú prejaviť sociálne a lokomočné správanie; poukazuje na to, že využívanie skupinových parkových systémov zlepšuje životné podmienky chovných králikov tým, že ich život sa viac podobá životu v ich prirodzenom prostredí; zdôrazňuje, že zdravie zvierat závisí aj od dvoch dôležitých chovateľských postupov, a to od podmienok okolia budov a od rozvoja primeraných postupov v oblasti chovu, biologickej bezpečnosti a riadenia;

5.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočnili ďalší výskum s cieľom nájsť najlepší možný systém ustajnenia na zlepšenie životných podmienok zvierat v rôznych typoch chovu, vďaka čomu by bolo možné zaviesť zlepšenia v poľnohospodárskych podnikoch a zároveň zaručiť ich udržateľnosť;

6.   zdôrazňuje, že všetko králičie mäso na trhu Únie musí dodržiavať prísne normy v oblasti bezpečnosti a kvality potravín a kritériá dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje nebezpečenstvo nekalej hospodárskej súťaže z tretích krajín, ak rovnocenné normy a kritériá nie sú uplatňované na dovoz;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali normy kvality a bezpečnosti týkajúce sa dovozu králičieho mäsa vykonávaním dôkladných kontrol a inšpekcií, keď sa takýto dovážaný tovar dostáva do Únie;

8.   víta zriadenie európskej platformy pre dobré životné podmienky zvierat a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali a propagovali kódexy postupov na chov králikov;

Plemenitba králikov

9.   zdôrazňuje, že chov králikov v EÚ je veľmi intenzívny, hoci podmienky, v akých sú králiky chované a držané, sa líšia z dôvodu rozdielnych cieľov chovu králikov a odlišných požiadaviek spotrebiteľov na jednotlivých trhov a v jednotlivých členských štátoch;

10.   poukazuje na to, že veľkosť klietky sa líši v závislosti od veku a hmotnosti zvierat a že to ovplyvňuje pohyby ako naťahovanie sa, sedenie a postavenie sa so vztýčenými ušami (pozorovací postoj typický pre tieto druhy), vzpriamenie sa, pohodlné otáčanie a skákanie; zdôrazňuje, že tento nedostatok pohybu môže mať za následok aj oslabenie kostí, stereotypné správanie a lézie na spodnej časti labiek;

11.   zdôrazňuje, že systémy ustajnenia sa postupne zlepšujú a zahŕňajú nové opatrenia, ako sú opierky pre labky, s cieľom znížiť lézie končatín a zlepšiť životné podmienky zvierat; zdôrazňuje však, že niektoré staršie modely používaných klietok majú podľa moderných noriem nevhodnú konštrukciu;

12.   so znepokojením berie na vedomie skutočne vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti chovných králikov v dôsledku faktorov ako vyššia miera parazitnej infekcie (kokcidióza, enterobióza atď.) a náchylnosť na infekčné choroby, ako napríklad hemoragická choroba králikov a myxomatóza;

13.   poukazuje na to, že EFSA v roku 2005 dospel k záveru, že miera úmrtnosti a chorobnosti chovných králikov sa zdá podstatne vyššia ako u iných druhov hospodárskych zvierat z dôvodu črevných a respiračných infekcií a reprodukčných problémov; konštatuje tiež, že v tej istej správe EFSA varoval pred vyšším rizikom pre zdravie králikov vyplývajúcim z chovu na podstielke v porovnaní s klietkami, predovšetkým z dôvodu kokcidiózy a parazitných infekcií;

14.   víta pokrok, ktorí dosiahli mnohí producentmi tým, že zaviedli zlepšenia koncepcie systémov ustajnenia v súlade s odporúčaniami EFSA; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s chýbajúcou liečbou a nedostatočným výskumom, ktoré by sa zameriavali na boj proti chorobám chovných králikov;

Starostlivosť o králiky

15.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že králikom chovaných a kŕmeným na produkciu mäsa v EÚ a držaným v zastaraných klietkach, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami moderného chovu, sa poskytuje priestor na jedného jedinca, ktorý je menší ako dva listy papiera formátu A4;

16.   poukazuje na to, že králiky sú mimoriadne citlivé zvieratá a môžu trpieť širokou škálou problémov v oblasti dobrých životných podmienok a chorôb spôsobených neprimeranými podmienkami chovu vrátane smrteľných vírusov, respiračných chorôb a boľavých kĺbov zo sedenia na podlahe drôtenej klietky;

17.   pripomína, že chovatelia králikov a veterinári majú k dispozícii len málo nástrojov na liečbu zdravotných problémov, ktoré vznikajú, a že treba vyvinúť väčšie úsilie o riešenie nedostatočného výskumu a chýbajúcich investícií v súvislosti s liekmi na zriedkavé použitie a pre zriedkavé živočíšne druhy;

18.   poznamenáva, že výživa má veľký vplyv na dobré životné podmienky a zdravie zvierat, a preto sa domnieva, že králiky by mali mať stály prístup k vyváženej stravy s riadnymi dávkami vlákniny;

19.   poznamenáva však, že zdravotné riziká sú obmedzené vďaka veľmi prísnym pravidlám EÚ v oblasti zdravia, a zdôrazňuje, že na základe platných právnych predpisov (smernica 98/58/EC) by choré zvieratá mali ihneď dostať lekársku starostlivosť, čo by sprevádzala izolácia zvieraťa počas jeho rekonvalescencie, po ktorej by v prípade potreby nasledovalo usmrtenie;

20.   uznáva, že je dôležité poskytovať kurzy odbornej prípravy osobám, ktoré pri chove králikov v akejkoľvek forme zaobchádzajú so zvieratami, ako aj príručky osvedčených postupov vychádzajúce zo spoľahlivých technických a vedeckých analýz s cieľom zlepšovať ich výkonnosť a chápanie príslušných požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, a tým zabrániť zbytočnému utrpeniu zvierat;

21.   poukazuje na to, že odstavené králiky na výkrm a samice držané v alternatívnych skupinových parkových systémoch, ktoré zvyčajne poskytujú 750 cm²/rastúceho králika a 800 cm²/samicu, majú viac priestoru na pohyb, sociálnu interakciu a hru a že plošiny v skupinových parkových systémoch umožňujú králikom vyhýbať sa násilným jedincom, pričom samice sú pri laktácii ustajnené osobitne;

22.   uznáva, že takéto systémy spôsobia, že poľnohospodárskym podnikom vzniknú náklady, ktoré treba zohľadniť tým, že sa chovateľom, ktorí sa rozhodnú pre tento systém chovu králikov, poskytne finančná pomoc; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rozpočtoch EÚ podporila odvetvie chovu králikov; poznamenáva, že finančná podpora je dostupná v rámci programov rozvoja vidieka na podporu chovateľov uplatňujúcich opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré zlepšujú životné podmienky králikov;

23.   pripomína, že zavedenie každého povinného opatrenia bude musieť kryté rozpočtom postačujúcim na podporu chovateľov králikov; taktiež tvrdí, že treba vyčleniť osobitnú položku na podporu konzumácie králičieho mäsa;

24.   zdôrazňuje, že intenzívnejší výskum skupinového ustajnenia samíc by prospel ich dobrým životným podmienkam, najmä s prihliadnutím na obdobie, keď sa samice musia ustajniť samostatne, a čas, keď sa následne opätovne začlenia do skupiny;

25.   odporúča, aby sa samce králikov staršie ako 12 týždňov, ktoré sú určené na plemenitbu, v každom systéme vždy ustajnili oddelene kvôli problémom s agresivitou;

Preprava a zabíjanie

26.   poukazuje na to, že preprava je pre králiky stresujúcim zážitkom; zdôrazňuje, že králiky by sa mali nakŕmiť a napojiť pred prepravou na dlhé vzdialenosti a počas nej by sa im malo zabezpečiť adekvátne množstvo potravy, vody a priestoru a že čas prepravy by mal byť čo najkratší vzhľadom na citlivosť týchto zvierat; zdôrazňuje, že existuje obrovská rozmanitosť stresových faktorov, ktoré majú vplyv na dobré životné podmienky zvierat, ako je horúčava, hlad, dehydratácia, bolesť a trauma, chlad, nevoľnosť pri preprave a strach;

27.   zdôrazňuje, že dobré životné podmienky chovných králikov počas prepravy a zabíjania závisia aj od postojov a postupov manipulácie, ktoré používajú chovatelia, prepravcovia a zamestnanci bitúnkov, ako aj od logistiky prepravy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov EÚ, najmä nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy;

28.   zdôrazňuje, že pred zabitím by sa králiky mali úplne omráčiť, aby sa zaručilo, že nepocítia utrpenie, bolesť alebo stres; pripomína, že zabitie sa musí vykonať bez rizika, že omráčené zviera znovu nadobudne vedomie, a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania; pripomína, že rozvoj praktického výskumu techník omračovania používaných pri iných druhoch by umožnil overiť elektrické alebo iné metódy omračovania, napríklad omračovanie zmesou plynov, ktoré by vyhovovali osobitným charakteristikám králikov a boli by komerčne realizovateľné, ako aj humánnejšie;

Antimikrobiálna rezistencia

29.   uznáva snahy európskych producentov o zníženie používania antibiotík pri chove králikov; zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie antibiotík pri chove zajacov, najmä pri intenzívnych typoch chovu, môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie;

30.   poznamenáva, že silná závislosť od antibiotík môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie, preto je nevyhnutné prejsť na zodpovednejšie využívanie týchto liekov; zastáva názor, že chov králikov je súčasťou tohto problému spolu s inými odvetviami živočíšnej výroby a že aj v tomto odvetví sa musí vynaložiť značné úsilie o podporu zodpovedného používania antibiotík s cieľom zachovať účinnosť a zabrániť antimikrobiálnej rezistencii;

31.   zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť a zachovať vysoké normy hygieny vo všetkých systémoch chovu, najmä vypracovaním preventívnych opatrení a vykonávaním cielených kontrol, by členské štáty mali podporovať postupné ukončenie používania tradičných batériových klietok v celej EÚ a zároveň podporovať ekonomicky životaschopné obohatené systémy chovu;

32.   zdôrazňuje, že antibiotiká sa musia používať len na liečebné účely a mala by po nich nasledovať primeraná ochranná lehota pred zabitím v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 o limitoch rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu s cieľom zaručiť, aby králičie mäso bolo bezpečné;

33.   zdôrazňuje, že zníženie používania antibiotík a to, aby sa pocítil kladný vplyv takéhoto kroku na verejné zdravie, možno dosiahnuť len vtedy, ak sa položí väčší dôraz na riadenie a monitorovanie poľnohospodárskych podnikov chovu králikov;

Závery

34.  nabáda Komisiu, aby vzhľadom na vysoký počet králikov chovaných a zabíjaných v EÚ a na závažné dôsledky systémov, ktoré sa v súčasnosti používajú na chov králikov, z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat predložila plán na vytvorenie finančne udržateľných minimálnych noriem na ochranu chovných králikov; zdôrazňuje, že tento plán by mal obsahovať merateľné čiastkové ciele a zaistiť pravidelné predkladanie správ a že by mal v chronologickom poradí pozostávať aspoň z:

   vypracovania usmernení obsahujúcich osvedčené postupy a zo stanovenia pravidiel týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v prípade králikov v spolupráci so všetkými tými, ktorí sú zapojení do produkcie, a s ostatnými zainteresovanými stranami v odvetví chovu králikov;
   odporúčania Komisie, pričom sa zohľadnia existujúce vnútroštátne opatrenia, obsahujúceho prípadne návrhy na spoločný prístup na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o zdravie, dobré životné podmienky a ustajnenie králikov;
   v primeranej lehote legislatívneho návrhu o minimálnych normách na ochranu chovných králikov;

35.   vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní opatrení týkajúcich sa požiadaviek na ustajnenie plemenných samíc a králikov chovaných na produkciu mäsa využila vedecké dôkazy a zistenia ako základ a v takýchto požiadavkách náležite zohľadnila biologické potreby zvierat a ich druhovo špecifické správanie;

36.   je presvedčený, že požiadavky uvedené v článkoch 3 a 4 smernice 98/58/ES, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a vymedzenie noriem v súlade so „získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami“ by sa mali využívať na presadzovanie vedeckých odporúčaní o dobrých životných podmienkach králikov stanovených EFSA a OIE;

37.   poukazuje na to, že sa musí zachovať rovnováha medzi rôznymi aspektami, ktoré treba vziať do úvahy, pokiaľ ide o dobré životné podmienky a zdravie zvierat, finančnú situáciu a pracovné podmienky chovateľov, udržateľnosť produkcie, vplyv na životné prostredie a ochranu spotrebiteľa; poukazuje tiež na to, že treba zohľadniť potreby spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovo dostupné králičie mäso vysokej kvality;

38.   zdôrazňuje, že cieľom SPP je zabezpečiť dodávky poľnohospodárskych produktov a potravín spotrebiteľom v celej EÚ a súčasne zohľadniť ich potreby a priania, čo sa týka zdravých a vysokokvalitných poľnohospodárskych produktov a potravín za prijateľné ceny;

39.   nabáda členské štáty a toto odvetvie, aby vytvorili zrozumiteľné systémy označovania produkcie a využívali systémy označovania stanovené v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť na trhu, dodržiavanie noriem kvality a ochranu zdravia spotrebiteľov, čím sa umožní spotrebiteľom prijímať informované a transparentné rozhodnutia o nákupe, pričom sa zdôrazní miesto pôvodu výrobku a zaručí sa jeho ochrana pred nekalou hospodárskou súťažou;

40.   zdôrazňuje, že všetky existujúce pravidlá by sa mali na úrovni EÚ zosúladiť; zdôrazňuje, že z hľadiska tohto procesu má zásadný význam výmena informácií na účely vypracovania príručky osvedčených postupov a podpora vnútroštátnych usmernení;

41.   nabáda všetky členské štáty, aby svoje predpisy zladili s existujúcimi predpismi o dobrých životných podmienkach králikov, ktoré platia v Rakúsku, Belgicku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, a to v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok;

42.  uvedomuje si, že vzhľadom na požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie je potrebné uskutočniť ďalší vedecký výskum chovu králikov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby poskytli osobitnú rozpočtovú podporu a uskutočnili výskum v týchto oblastiach:

   zdravie chovných králikov,
   dobré životné podmienky chovných králikov,
   ustajnenie chovných králikov,
   plemenitba chovných králikov vrátane plemenitby králikov z genetických kmeňov vyznačujúcich sa kľudnejšou povahou,
   starostlivosť o chovné králiky,
   správanie chovných králikov,
   výživa chovných králikov,
   druhovo špecifické choroby, chorobnosť a úmrtnosť chovných králikov,
   vhodné lieky a očkovacie látky a primeraná liečba v prípade chovných králikov s prihliadnutím na rastúci problém antimikrobiálnej rezistencie,
   vhodné druhovo špecifické humánne metódy omračovania chovných králikov;

43.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli údaje o produkcii králičieho mäsa a obchode s ním a zaradili králičie mäso do systému Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s mäsom;

o
o   o

44.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009, s. 5).
(2) Smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 11.1.2009, s. 7).
(3) Smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc (Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53).
(4) Smernica Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa (Ú. v. EÚ L 182, 12.7.2007, s. 19).
(5) Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23).

Posledná úprava: 5. decembra 2017Právne oznámenie