Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006-2010" (KOM(2006)0092),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001-2005)(1) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 15. novembra 2000 o tejto otázke(2),

–   so zreteľom na právne nástroje OSN v oblasti ľudských práv a hlavne práv žien, zvlášť na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ako aj na ostatné nástroje OSN v oblasti násilia páchaného na ženách, akými sú Viedenská deklarácia a akčný plán, prijaté Svetovou konferenciou o ľudských právach v dňoch 14. až 25. júna 1993 vo Viedni, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o odstránení násilia páchaného na ženách(3), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. februára 2004 o odstránení domáceho násilia páchaného na ženách(4), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2004 o opatreniach na odstránenie zločinov páchaných na ženách v mene cti(5) a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. februára 1998 o opatreniach na prevenciu proti zločinom a súdnych opatreniach na odstránenie násilia páchaného na ženách(6),

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a tiež so zeteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou(7) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(8),

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 6. júla 2006 s názvom "Podrobná štúdia všetkých foriem násilia páchaného na ženách"(9),

–   so zreteľom na konečnú správu prijatú v marci 2005 na 49. schôdzi Komisie OSN o postavení žien,

–   so zreteľom na Protokol k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúci sa práv žien v Afrike, známy tiež ako tzv. Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005 a ktorý okrem iného zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov,

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti(10), ktorá vyzýva k väčšej účasti žien na predchádzaní ozbrojeným konfliktom a na nastolení mieru,

–   so zreteľom na správu poradného výboru Komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov z mája 2003 o začlenení rodovej dimenzie do rozpočtov,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania mimoriadnej Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Štokholme 23. a 24. marca 2001, Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002 a Európskej rady v Bruseli 20. a 21. marca 2003 a 25. a 26. marca 2004,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o budúcnosti lisabonskej stratégie s ohľadom na rodovú rovnosť(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení profesionálneho, rodinného a súkromného života(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2004 o rozdelení pracovného času (zmena a doplnenie smernice 93/104/ES)(14),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania(16),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o prisťahovalectve žien: úloha a miesto prisťahovalkýň v Európskej únii(17),

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov prijaté na Konferencii ministrov pre rodovú rovnosť 4. februára 2005 v Luxemburgu,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou v Bruseli 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na akčný plán Commonwealthu pre rodovú rovnosť na roky 2005-2015,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0033/2007),

A.   keďže Viedenská deklarácia, prijatá na svetovej konferencii OSN o ľudských právach 25. júna 1993, hovorí, že "ľudské práva žien a dievčat sú neodcudziteľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou univerzálnych ľudských práv", a keďže rovnosť žien a mužov je základným právom a základnou zásadou EÚ, uznávanou i v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a v Charte základných práv Európskej únie; keďže napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti, stále existuje veľa nerovností medzi ženami a mužmi,

B.   keďže násilie páchané na ženách je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv, ktoré nemá zemepisné, ekonomické ani sociálne hranice, a keďže napriek úsiliu na národnej úrovni, na úrovni Spoločenstva i na medzinárodnej úrovni je počet žien, ktoré sú obeťami násilia, alarmujúci(18),

C.   keďže výraz "násilie páchané na ženách" by mal byť chápaný ako akýkoľvek násilný čin z dôvodu rodu, ktorý vyústi alebo pravdepodobne vyústi do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien, vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody vo verejnom alebo súkromnom živote,

D.   keďže riziko chudoby zasahuje ženy v značnom rozsahu vrátane tých, ktoré pracujú(19), a to predovšetkým staršie ženy, ženy, ktoré sú hlavou rodiny s jedným rodičom, neplnoleté matky a ženy pracujúce v rodinných podnikoch, pretože stále pretrváva rodová diskriminácia a nerovnosti vo vzdelávaní, osobných službách, prístupe k zamestnaniu, rodinnej zodpovednosti, nároku na dôchodok, ako aj v rámci právnej ochrany v prípade rozluky alebo rozvodu, najmä čo sa týka ekonomicky závislých žien,

E.   keďže súbor kultúrnych a sociálnych zásad a hodnôt, na ktorých sú založené EÚ a členské štáty, ako napríklad dodržiavanie ľudských práv, dôstojnosť človeka, rovnosť, dialóg, súdržnosť a participácia, predstavuje dedičstvo všetkých občanov a obyvateľov EÚ, ktorých začlenenie je pre EÚ prioritou, a faktorom, ktorý prispieva k emancipácii a integrácii, najmä pre ženy a dievčatá, ktoré sú z dôvodu jazykových, kultúrnych alebo náboženských bariér izolované,

F.   keďže by sa malo viac zohľadniť zahrnutie rodového rozmeru do rozpočtov s cieľom účinného riadenia politík rovnosti príležitostí; a keďže vedomosti a skúsenosti v danej oblasti na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni by umožnili, aby bol tento rozmer už teraz uplatňovaný v rozpočte a programoch Spoločenstva počas ich prípravy, plnenia i hodnotenia(20),

G.   keďže článok 3 ods. 2 a články 13 a 152 zmluvy opisujú úlohu Spoločenstva pri napĺňaní rodovej rovnosti v politikách na ochranu ľudského zdravia,

H.   keďže na splnenie lisabonských cieľov, týkajúcich sa zamestnanosti žien, sú potrebné ďalšie akcie v rámci otvorenej metódy koordinácie, založené na existujúcej dobrej praxi na národnej alebo regionálnej úrovni, pričom by sa malo umožniť nezávislé repojenie politík odborného vzdelávania a prístupu k zamestnaniu, politík súladu medzi pracovným a rodinným životom, služieb a podpory účasti žien na rozhodovacích procesoch; keďže v tomto smere by sa malo vynaložiť osobitné úsilie na zabezpečenie sociálnej a hospodárskej súdržnosti, na preklenutie digitálnej priepasti medzi mužmi a ženami a na podporu úlohy žien vo vede,

I.   keďže napriek právnym predpisom Spoločenstva a ustanoveniam členských štátov o rovnosti príjmov pretrváva výrazný rozdiel v príjmoch medzi oboma pohlaviami, pričom ženy v EÚ zarábajú priemerne o 15 % menej ako muži a keďže sa tento rozdiel zmenšuje oveľa pomalšie, ako je rozdiel v miere zamestnanosti medzi oboma pohlaviami,

J.   keďže ženy majú často nárok na nižší dôchodok ako muži, buď pre nižšiu mzdu, alebo preto, že ich profesijná kariéra je kratšia a bola prerušovaná z dôvodu ich väčších rodinných povinností,

K.   keďže politiky zosúladenia rodinného a pracovného života musia byť zacielené rovnako na ženy, ako aj na mužov, a keďže vyžadujú globálny prístup, ktorý by bral do úvahy diskrimináciu žien a považoval by nové generácie za prínos pre celú spoločnosť,

L.   keďže ženy tvoria 52 % európskej populácie, pričom toto percento sa neodráža v mocenskom zastúpení, a to ani na úrovni prístupu ani participácie; keďže reprezentatívnosť spoločnosti ako celku je prvkom, ktorý posilňuje riadenie a približuje politiky širokej verejnosti; a keďže na národnej úrovni jestvuje celá paleta riešení (zákony, dohody alebo politické iniciatívy) na zabezpečenie zastúpenia žien na rozhodovacích pozíciách,

M.   keďže strategický rámec "i2010" (Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť 2010) navrhnutý oznámením Komisie KOM(2005)0229 má okrem iného za cieľ zlepšenie kvality života vďaka účasti všetkých na informačnej spoločnosti,

1.   berie na vedomie úsilie Komisie pokračovať v stratégii v oblasti rovnosti príležitostí na viacročnom základe, pretože to pomáha k napĺňaniu dlhodobej stratégie na podporu rovnosti na úrovni EÚ, avšak poukazuje na to, že tento plán nedefinuje zodpovednosti Komisie a členských štátov v oblasti vykonávania a informovanosti občanov, a že tiež neuvádza finančné prostriedky, ktoré sa pridelia na vykonanie jej odporúčaní;

2.   uznáva dvojitý prístup k podpore rovnosti, pričom by sa mala rodová rovnosť uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky súčasne s vykonávaním osobitných opatrení na jej podporu;

3.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový rámec hodnotenia politík a programov na podporu rodovej rovnosti vrátane z toho vyplývajúcich národných politík; žiada hlavne o hĺbkové zhodnotenie rámcovej stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001-2005)(21), ako aj analýzu vykonávania smerníc o rovnosti príležitostí, najmä smerníc 86/613/EHS(22), 89/391/EHS(23), 92/85/EHS(24) a 2003/41/ES(25), aby bolo možné pre tento plán vypracovať s využitím spoľahlivých údajov a štatistík súdržný cyklus naplánovania, zavedenia, monitorovania a hodnotenia; v tomto ohľade sa domnieva, že čo najrýchlejšie zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť je nevyhnutné pre neprestajné monitorovanie napredovania vývoja tohto plánu;

4.   žiada Komisiu, aby o politike rodovej rovnosti uvažovala nielen ako o priorite pre EÚ, ale takisto a najmä ako o základnej požiadavke dodržiavania práv jednotlivcov; domnieva sa, že tento prístup by sa mal prejaviť ako úsilie o koordináciu a posilnenie európskych a národných opatrení poskytujúcich právnu ochranu ženám a deťom, najmä:

5.   žiada tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby bezodkladne ratifikovali Protokol o predchádzaní, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (jeden z tzv. Palermských protokolov), a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby vykonali smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(26);

6.   domnieva sa, že požiadavka dodržiavať práva žien tak, ako iné ľudské práva, je základom prístupových rokovaní s krajinami uchádzajúcimi sa o členstvo; žiada preto Komisiu, aby monitorovala štatistiky o diskriminácii a násilí, ktorých sú ženy v týchto krajinách obeťami a odovzdala tieto informácie Európskemu parlamentu a Rade, a aby aktívne podporovala účasť pristupujúcich krajín na programoch Spoločenstva PROGRESS a DAPHNE;

7.   zdôrazňuje, že dodržiavanie práv žien musí byť základnou podmienkou susedskej, zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ; v tejto súvislosti:

8.   žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie práv žien na zdravie vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia; znovu pripomína, že predovšetkým v rámci boja proti HIV/AIDS je veľmi dôležité rozširovať prístup k informáciám týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj k zdravotníckym službám;

9.   uznáva, že dievčatá sú mimoriadne zraniteľné voči násiliu a diskriminácii, a požaduje zvýšenie úsilia na ochranu dievčat pred všetkými formami násilia vrátane znásilnenia, sexuálneho vykorisťovania a nútenému náboru do ozbrojených síl, a požaduje podporu politík a programov zameraných na posilnenie ochrany práv dievčat počas konfliktov a po ich skončení;

10.   žiada Komisiu, aby splnila svoj záväzok a predložila oznámenie o európskej vízii rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci;

11.   vyzýva Komisiu, aby zaistila koordináciu medzi politikami EÚ a OSN v oblasti politík rovnosti príležitostí a práv dievčat; opätovne potvrdzuje dôležitosť podpory úzkej spolupráce s európskymi a medzinárodnými, regionálnymi a/alebo bilaterálnymi inštitúciami vrátane orgánov OSN s cieľom harmonizovať prístupy súvisiace s pohlavím v oblastiach rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, najmä posilňovaním väzby medzi pekinskou akčnou platformou a káhirským akčným programom, dohovorom CEDAW a jeho opčným protokolom, ako aj väzieb s rozvojovými cieľmi milénia;

12.   vyzýva Komisiu, aby zaistila, že politiky o Afrike a stratégie národného rozvoja afrických krajín podporujú ratifikáciu a plnenie Maputského protokolu vo všetkých afrických krajinách s osobitnou pozornosťou na článok 5, ktorý odsudzuje a zakazuje všetky formy zmrzačovania pohlavných orgánov;

13.   víta záväzok Komisie podporať plnenie vyššie uvedenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a vypracovať pokyny na presadzovanie rodového hľadiska pri odbornej príprave v oblasti krízového manažmentu;

14.   žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali konkrétne kroky na podporu emancipácie a ekonomicke a sociálnej integrácie imigrujúcich žien, najmä v rámci spoločného rámca pre integráciu občanov tretích krajín, opatrenia na učenie sa cudzích jazykov a porozumenie právam a povinnostiam odvodených z acquis Spoločenstva, medzinárodných dohôd, zásad a právnych predpisov platných v hostiteľskej krajine (ako je napríklad zákaz polygamie v rámci rodinného zoskupenia) a základných hodnôt EÚ, vypracovaním špecifických politík vzdelávania v oblasti rovnosti príležitostí, nediskriminácie z dôvodu rodu a zásahov z rodového hľadiska; programov na boj proti diskriminácii v prístupe k pracovným miestam a v práci; podporou podnikateľských projektov prisťahovalkýň zameraných na zachovanie a šírenie kultúrneho bohatstva krajín ich pôvodu a vytvorením a podporou verejných fór pre prisťahovlkyne, v ktorých sú aktívne zastúpené;

15.   odporúča členským štátom a Komisii, aby v krajinách pôvodu poskytli finančné prostriedky na programy zamerané na poskytovanie informácií o nevyhnutných podmienkach na príchod a pobyt imigrantov v EÚ, ako aj o nebezpečenstvách súvisiacich s nezákonným prisťahovalectvom;

16.   žiada Komisiu, aby spustila prvé pilotné projekty týkajúce sa uplatňovania rodového hľadiska so zameraním sa na všeobecný rozpočet EÚ a programy Spoločenstva, najmä štrukturálne fondy, siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007-2013), akčný program Spoločenstva v oblasti zdravotníctva a ochrany spotrebiteľov (2007-2013) a akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravotníctva (2003-2008); domnieva sa, že tieto pilotné projekty by mali riešiť dopad všeobecného rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť (horizontálny prístup) a účinnosť osobitných rezerv pre ženy alebo pre projekty navrhnuté ženami a obsahovať analýzu problémov, s ktorými sa stretávajú ženy pri účasti na programoch (osobitný prístup);

17.   žiada členské štáty, aby do svojich národných plánov pre zamestnanosť a sociálnu integráciu zahrnuli, respektíve v nich posilnili, opatrenia na podporu prístupu žien na pracovný trh s rovnakou dôstojnosťou a rovnakou odmenou za rovnakú prácu a podporili podnikanie žien, a aby určili a podporovali nové pracovné príležitosti v sociálnom a zdravotníckom sektore a v oblasti osobných a rodinných služieb, kde je väčšina pracovnej sily tvorená ženami, pričom je potrebné podčiarknuť ekonomickú a spoločenskú hodnotu tejto práce a vypracovať normatívny rámec umožňujúci zabezpečiť kvalitné služby, uznanie sociálnych práv a dôstojné postavenie pre ich poskytovateľov a prispievajúci k zníženiu rizika chudoby; domnieva sa, že z dôvodu nepriaznivého spoločenského a hospodárskeho postavenia žien, ktorých miera nezamestnanosti je vyššia a mzdy nižšie v porovnaní s mužmi, sú ženy vystavené väčšiemu riziku vykorisťovania;

18.   vyzýva členské štáty, aby vykonali konkrétne stratégie na podporu podnikania žien s využitím príležitostí, aké ponúkajú napríklad informačné a komunikačné technológie a opatrenia na uľahčenie prístupu k bankovým pôžičkám a službám pre ženy podnikateľky, najmä pokiaľ ide o mikrofinancovanie a opatrenia na podporu podnikateľských sietí žien;

19.   podotýka, že vzhľadom na intenzívnejšiu celosvetovú hospodársku súťaž a následný dopyt po ešte flexibilnejšej a mobilnejšej pracovnej sile sa stále zvyšuje počet výziev, ktorým musia členské štáty a EÚ čeliť v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že ženy naďalej trpia sociálnou, pracovnou a inou diskrimináciou a že tieto požiadavky môžu mať silnejší dopad na ženy než na mužov; domnieva sa, že nemožno dopustiť, aby táto situácia ohrozovala rodovú rovnosť a reprodukčné práva žien;

20.   žiada členské štáty, aby na národnej úrovni menovali osobu zodpovednú za rodovú rovnosť na účely vykonania lisabonskej stratégie, ktorej úlohou by bolo pomáhať s vypracúvaním a revidovaním príslušných národných plánov a monitorovať ich plnenie, aby sa tak podporilo uplatňovanie rodového hľadiska a zostavovanie rozpočtu vzhľadom na politiky a ciele ustanovené v plánoch;

21.   ľutuje skutočnosť, že rozdiel v príjmoch medzi ženami a mužmi stále predstavuje 15 %; žiada Komisiu, aby prednostne zrevidovala smernicu Rady 75/117/EHS(27), najmä čo sa týka tých bodov, ktoré súvisia s inšpektorátmi práce a právnymi prostriedkami na nápravu v prípade diskriminácie; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie smernice o rovnakom odmeňovaní tak, aby ženy netrpeli diskrimináciou z dôvodu svojej kratšej pracovnej skúsenosti z dôvodu výchovy detí;

22.   žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a svojimi sociálnymi partnermi podporila vytvorenie politík na zosúladenie rodinného a pracovného života, a to konkrétne:

23.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov Spoločenstva, ako napríklad smernice 93/104/ES, bude náležite zvážený dopad na rodovú rovnosť, a že Komisia primerane zasiahne pri pravdepodobnosti negatívneho vplyvu na rodovú rovnosť, ako napríklad v prípade uvedenej smernice; vyzýva Radu, aby ukončila výnimku zo spomenutej smernice, keďže poškodzuje skôr ženy než mužov a sťažuje im zosúladenie pracovného a rodinného života;

24.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila závery konferencie o mužoch a rodovej rovnosti, organizovanej fínskym predsedníctvom a úlohu mužov pri dosahovaní rodovej rovnosti;

25.   žiada Komisiu, aby na základe práce Európskeho inštitútu pre rovnosť medzi ženami a mužmi a pokroku evidovaného v databáze o rozhodovacom procese(29) zhodnotila na medzinárodnej, národnej alebo regionálnej úrovni dobrú prax umožňujúcu ženám zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch a ďalej podporovala jej šírenie a prijímanie i podporou sietí žien, ktoré zasahujú do rozhodovacieho procesu;

26.   nalieha na členské štáty, aby zaviedli a plnili jasné ciele a časové plány na zvýšenie účasti žien na všetkých formách rozhodovacích procesov a zabezpečenie ich výraznejšieho zastúpenia v politickom živote;

27.   považuje za dôležitú podporu účasti žien vo vedeckých a výskumných profesiách; na to sú potrebné politiky a nástroje, ktoré spoločne zabezpečia rodovú rovnováhu a vynikajúce kvality v týchto profesiách;

28.   domnieva sa, že pôsobenie žien vo vedeckých profesiách je podporované hlavne ponukou zmluvných riešení, ako sú študijné granty alebo granty pre čiastočný pracovný úväzok, aby sa napomohlo zosúladiť rodinný a pracovný život;

29.   domnieva sa, že ak by média zverejňovali pozitívne vzory o úlohe žien v spoločnosti a ich úspechov vo všetkých oblastiach, ktoré musia byť zdôraznené s cieľom vytvorenia pozitívneho dojmu žien a podpory účasti iných žien a mužov na uskutočňovaní rodovej rovnosti a zosúladení rodinného a pracovného, veľmi by to pomohlo v boji proti negatívnym stereotypom, ktorým ženy čelia; žiada preto Komisiu, aby podporila opatrenia, napríklad v rámci programu Media 2007, ktoré by boli zamerané na zvyšovanie informovanosti o stereotypoch, ktoré sa šíria, a to prostredníctvom médií, napríklad pomocou stálych poradných fór s členmi z tohto odvetvia, a ktoré by boli tiež zamerané na podporu rovnosti príležitostí, najmä s cieľom informovať a zvýšiť povedomie medzi mladými mužmi a ženami;

30.   podporuje členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie rodových stereotypov, najmä na pracovnom trhu, a aby presadzovali prítomnosť mužov v odvetviach a na pozíciách obsadzovaných prevažne ženami, napríklad na základných školách a v opatrovateľských zariadeniach;

31.   nalieha na Komisiu, aby v súlade s poslednými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev začlenila do svojho plánu práva osôb po zmene pohlavia (transgender) a problémy, ktorým čelia;

32.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla vzdelávanie v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a rodového povedomia pre členov Komisie, najvyššie úrovne úradníkov a v rámci všetkých manažérskych školení pre európskych úradníkov;

33.   žiada Komisiu, aby vo všetkých oficiálnych dokumentoch EÚ a pri tlmočení do všetkých úradných jazykov EÚ podporovala terminológiu, ktorá zohľadňuje rodové hľadisko a je schopná osloviť všetky dotknuté kultúry;

34.   vyzýva európske inštitúcie a agentúry na presadzovanie rodovej rovnosti na administratívnej úrovni a usilovanie o rovnocennosť medzi ženami a mužmi pri prijímaní do zamestnania a menovaní, predovšetkým do pozícií na vysokej úrovni;

35.   vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú kapitolu výročnej správy o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v EÚ tomuto plánu a informovala v nej o pokroku, ktorý sa v súvislosti s plánom dosiahol;

36.   žiada Komisiu, aby pravidelne informovala príslušné výbory Európskeho parlamentu o monitorovaní pokroku v rámci tohto plánu, okrem iného prostredníctvom verejných správ podľa jednotlivých krajín;

37.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj výkonným a voleným orgánom zodpovedným za rovnaké príležitosti na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

(1) Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22. (2) Ú. v. ES C 223, 8.8.2001, s. 149. (3) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/48/104. (4) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/58/147. (5) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/59/165. (6) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/52/86. (7) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (8) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247. (9) A/61/122/Add.1. (10) Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000). (11) Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21. (12) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 323. (13) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 492. (14) Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 566. (15) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 66. (16) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 75. (17) Prijaté texty, P6_TA(2006)0437. (18) Podľa údajov, ktoré poskytol Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM), minimálne každá tretia žena bola počas svojho života obeťou nejakého druhu násilia. (19) Takisto vzhľadom na skutočnosť, že v 85 % prípadov je žena hlavou rodiny s jedným rodičom. (20) Porovnaj, okrem iného, práce Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), UNIFEM, Svetovej banky, sekretariátu Commonwealthu pre rovnosť príležitostí, ako aj v štúdie a projekty vypracované Radou Európy, Severskou radou ministrov a Ministerstvom práce a sociálnych vecí Holandska. (21) Rozhodnutie Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22). (22) Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56). (23) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1). (24) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1). (25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10). (26) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19. (27) Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, 19.12.1975, s. 19). (28) Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 4). (29) Projekt Generálneho riaditeľstva Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorého cieľom je zbierať údaje a analyzovať účasť žien na rozhodovacích procesoch (politické inštitúcie, občianske služby, riadiace a pracovné organizácie a vedúce mimovládne organizácie) url: http://ec.europa.eu/employment_social/women_men_stats/index_en.htm