Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0212/2007

Predkladané texty :

A6-0212/2007

Rozpravy :

PV 20/06/2007 - 12
CRE 20/06/2007 - 12

Hlasovanie :

PV 21/06/2007 - 8.7
CRE 21/06/2007 - 8.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0283

Prijaté texty
WORD 106k
Štvrtok, 21. júna 2007 - Štrasburg Finálna verzia
Kriminalita mladistvých - úloha žien, rodiny a spoločnosti
P6_TA(2007)0283A6-0212/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. júna 2007 o kriminalite mladistvých, úlohe žien a rodiny a spoločnosti (2007/2011(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a najmä na jeho články 37 a 40,

–   so zreteľom na minimálne štandardné pravidlá OSN pre výkon spravodlivosti voči mladistvým alebo Pekinské pravidlá z roku 1985 prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 40/33 z 29. novembra 1985,

–   so zreteľom na smernice OSN pre prevenciu kriminality mladistvých alebo Rijádske smernice z roku 1990 prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č.45/112 zo 14. decembra 1990,

–   so zreteľom na pravidlá OSN na ochranu mladistvých zbavených slobody schválené rezolúciou Valného zhromaždenia č. 45/113 zo 14. decembra 1990,

–   so zreteľom na dohovor Rady o Európy o výkone práv detí z 25. januára 1996 a najmä na jeho článok 1 a články 3 až 9,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o nových spôsoboch riešenia kriminality mladistvých a výkone spravodlivosti voči mladistvým z 24. septembra 2003(1) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže zo 17. septembra 1987(2) ,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže v rodinách prisťahovalcov z 18. apríla 1988(3) ,

–   so zreteľom na Zmluvu o EÚ a najmä na jej článok 6 a ustanovenia hlavy VI o policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení ES a najmä hlavu XI o sociálnej politike, vzdelávaní, odbornom výcviku a mládeži a najmä na jej článok 137,

–   so zreteľom na rámcový program, ktorý sa týka policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (AGIS) a ktorý sa skončil 31. decembra 2006, a nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(4) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 30. novembra 2006 o návrhu rozhodnutia Rady, ktoré povoľuje Agentúre Európskej únie pre základné práva vykonávať činnosti v oblastiach uvedených v hlave VI zmluvy o Európskej únii(5) ,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 22. mája 2007 k spoločnej pozícii Rady na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa na obdobie rokov 2007 − 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu "Základné práva a spravodlivosť"(6) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (KOM(2006)0367),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 1992 o Európskej charte práv dieťaťa(7) a najmä na jeho odseky 8.22 a 8.23,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/427/JAI z 28. mája 2001 o zriadení Európskej siete na prevenciu kriminality(8) ,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. marca 2006: Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii(9) ,

–   so zreteľom na závery konferencie konanej v Glasgowe 5. – 7. septembra 2005 v rámci britského predsedníctva Rady na tému Mladí ľudia a kriminalita: európska perspektíva,

–   so zreteľom na najnovšie výročné správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0212/2007),

A.   keďže kriminalita mladistvých je vo svojej podstate nebezpečnejšia než kriminalita dospelých, pretože postihuje mimoriadne zraniteľnú časť populácie v štádiu vytvárania jej osobnosti a veľmi skoro vystavuje mladistvých riziku sociálneho vylúčenia a stigmatizácie,

B.   keďže nechodenie do školy je jedným z faktorov, ktorý zväčšuje riziko kriminality mladistvých,

C.   keďže vnútroštátne, európske a medzinárodné štúdie ukazujú, že kriminalita mladistvých v posledných dvoch desaťročiach alarmujúco stúpla,

D.   keďže je v súčasnosti kriminalita mladistvých znepokojujúcejšia svojou masovosťou, ktorá vyplýva zo znižovania veku nástupu kriminálneho spôsobu správania a zvyšovania počtu deliktov spáchaných deťmi mladšími než 13 rokov a vzhľadom na to, že ich činy sú čoraz krutejšie,

E.   keďže súčasný spôsob zberu a prezentácie štatistických údajov týkajúcich sa kriminality mladistvých nezodpovedá reálnym potrebám ani súčasným podmienkam, čo len zvyšuje naliehavosť potreby disponovať dôveryhodnými národnými štatistikami,

F.   keďže je ťažké kategorizovať v absolútnych hodnotách príčiny, ktoré mladistvého vedú k tomu, že sa začne správať kriminálnym spôsobom, keďže cesta, ktorá ho vedie k sociálne deviačnému a napokon kriminálnemu správaniu sa v každom jednotlivom prípade vysvetľuje individuálnymi a špecifickými okolnosťami, ktoré zodpovedajú tomu, čo prežil, a základným pólom, okolo ktorých sa vyvíja každé dieťa a každý dospievajúci jedinec, teda rodine, škole, prostrediu priateľov, ako aj, vo všeobecnejšej rovine, sociálno-ekonomickému prostrediu, v ktorom žije,

G.   keďže hlavnými faktormi, ktoré prispievajú ku kriminalite mladistvých, sú nedostatočná organizácia, chýbajúca komunikácia a vhodné vzory v rodine, čo je často spôsobené neprítomnosťou rodičov, psychopatologické problémy spojené s fyzickým a sexuálnym zneužívaním rodinnými príslušníkmi, zlyhanie vzdelávacích systémov v oblasti odovzdávania spoločenských hodnôt, chudoba, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a rasizmus; keďže ďalšími dôležitými faktormi sú silné tendencie kopírovať, ktoré mladí ľudia rozvíjajú v snahe formovať svoju osobnosť, osobnostné poruchy spojené s konzumáciou alkoholu a drog a zobrazovanie zbytočného, nadmerného a neopodstatneného násilia v masmédiách, na niektorých internetových stránkach a vo videohrách,

H.   keďže deviačné správanie mládeže nevychádza systematicky z rodinného kontextu,

I.   keďže zvýšenie konzumácie marihuany a iných drog a/alebo alkoholu dospievajúcimi jednotlivcami sa má uviesť do vzájomného vzťahu s rastom kriminality mládeže,

J.   keďže prisťahovalci, a predovšetkým mladiství prisťahovalci, sú omnoho viac vystavení sociálnej kontrole, čo by mohlo vyvolať dojem, že problémy kriminality mládeže sa prioritne týkajú prostredí prisťahovalcov, a nie celej spoločnosti, čo je nielen chybný, ale aj spoločensky nebezpečný prístup,

K.   keďže dve "aktuálne" formy kriminality mládeže spočívajú vo vytváraní tzv. gangov mladých a v opätovnej eskalácii násilia v školách, čo sú fenomény, ktoré majú v niektorých členských štátoch mimoriadny rozsah a ktorých štúdium a prípadná náprava sa ukazujú byť veľmi zložité,

L.   keďže rozsah fenoménov ako násilné organizované gangy mladých viedol niektoré členské štáty k otvoreniu diskusie o potrebe revízie trestného práva pre mladistvých;

M.   keďže v niektorých členských štátoch sa predmestia a dokonca i školské dvory, a to aj v tzv. lepších štvrtiach, stali zónami bezprávia (predaj drog, násilie, a to občas s použitím bodných a sečných zbraní, rôzne gangy, rozvoj hazardných hier, a napríklad tzv. fenomén happy slapping, teda publikovanie fotografií násilných scén snímaných mobilným telefónom na internete),

N.   keďže v posledných rokoch sa uskutočnila postupná revízia vnútroštátneho trestného práva vo vzťahu k mladistvým, ktorá by sa mala zamerať na opatrenia na prevenciu, na súdne a mimosúdne opatrenia a opatrenia na prevýchovu a rehabilitáciu a v prípade potreby zahrnúť terapiu; je však vhodné zdôrazniť, že zavedeniu týchto nových opatrení často bráni chýbajúca moderná a prispôsobená materiálna a technická infraštruktúra, ako aj odborne zaškolený personál, nedostatočné financovanie, niekedy chýbajúca vôľa príslušných aktérov alebo vnútorné nedostatky systému;

O.   keďže lavína obrazov so scénami extrémneho násilia a pornografického materiálu, ktoré šíria komunikačné a audiovizuálne prostriedky ako hry, televízia a internet, ako aj zneužívanie obrazov mladistvých páchateľov alebo obetí médiami, je často na hrane porušenia základných práv dieťaťa a prispieva k banalizovaniu násilia,

P.   keďže štatistiky uverejnené v niektorých členských štátoch uvádzajú, že v prípade 70 až 80 % mladistvých páchateľov potrestaných po ich prvom priestupku nedochádza k recidíve;

Q.   berúc do úvahy štúdie a články publikované v niektorých členských štátoch, ktoré zaznamenali zvýšenie počtu násilných činov spáchaných mladistvými na ich rodičoch a bezmocnosť, ktorú rodičia pociťujú;

R.   berúc do úvahy skutočnosť, že organizované zločinecké siete niekedy využívajú mladistvých páchateľov pre ich činnosti;

S.   keďže v rámci Európskej siete na prevenciu kriminality (REPC) vytvorenej v roku 2001 bola zriadená osobitná pracovná skupina pre kriminalitu mladistvých, ktorá rozpracovala podrobnú porovnávaciu štúdiu v 27 členských štátoch ako základ pre ďalší vývoj politiky Európskej únie v tejto oblasti,

1.   zdôrazňuje, že skutočne bojovať proti kriminalite mladistvých sa dá len prijatím integrovanej stratégie na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktorá skĺbi tri riadiace zásady: prevenciu, súdne a mimosúdne opatrenia a sociálne začlenenie všetkých mladých ľudí;

Politiky na vnútroštátnej úrovni

2.   zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby do plánovania a realizácie integrovanej vnútroštátnej stratégie boli priamo zapojené všetky zúčastnené strany spoločnosti, a to štát ako ústredná riadiaca zložka, regionálne a miestne orgány, školské orgány, rodiny, MVO a najmä MVO zamerané na mladých ľudí, občianska spoločnosť a každý jednotlivec; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť primerané finančné zdroje na realizáciu účinných opatrení na boj proti kriminalite mladistvých;

3.   zdôrazňuje, že ak sa má zásadne čeliť kriminalite mladistvých, je nevyhnutné zaviesť integrovanú a účinnú politiku v oblasti školstva, v sociálnej oblasti, v rodine a vo vzdelávaní, ktorá prispeje šíreniu sociálnych a občianskych hodnôt a k ranej socializácii mladých ľudí; považuje okrem toho za dôležité definovať politiku založenú na lepšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom znížiť sociálnu nerovnosť a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe s osobitnou pozornosťou venovanou najmä chudobe detí;

4.   domnieva sa, že je potrebné, aby rodiny, vychovávatelia a spoločnosť odovzdali hodnoty mladým ľuďom už v najranejšom veku;

5.   domnieva sa, že prevencia kriminality mládeže kladie nároky aj na verejnú politiku v iných oblastiach vrátane oblastí ubytovania, zamestnanosti, odbornej prípravy, záujmov a sociálnych kontaktov mládeže;

6.   pripomína, že rodiny aj školy a spoločnosť ako taká musia spolupracovať v boji proti tomuto rastúcemu fenoménu násilia mladých;

7.   zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú vo všetkých etapách boja proti kriminalite mládeže zohráva rodina a žiada členské štáty, , aby pripravili primeranú podporu pre rodičov; v niektorých prípadoch konštatuje, že je potrebné, aby sa viac podieľali a aby mali väčšiu zodpovednosť;

8.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej národnej politike počítali s ustanovením rodičovskej dovolenky v trvaní jedného roka, ktorá umožní rodinám, ktoré o to majú záujem, takto uprednostniť ranú výchovu svojho dieťaťa, ktorá má mimoriadny význam v jeho citovom vývoji;

9.   vyzýva členské štáty, aby osobitne podporovali rodiny, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym problémom; zdôrazňuje, že prijatie opatrení na pokrytie základných potrieb v oblasti bývania a stravovania, zaručený prístup pre všetkých členov rodiny k základnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, začínajúc deťmi, ako aj kroky smerujúce k spravodlivému prístupu členov týchto rodín na pracovný trh a k spoločenskému, hospodárskemu a politickému životu, prispejú k zabezpečeniu zdravého a správneho rodinného prostredia pre rozvoj a prvotnú socializáciu detí;

10.   vyzýva členské štáty, aby dali k dispozícii prostriedky potrebné na rozšírenie služby účinnej pomoci v oblasti sociálneho a psychologického poradenstva vrátane kontaktných miest pre problémové rodiny, ktorých sa kriminalita mládeže týka;

11.   zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú zohráva škola a školské spoločenstvo pri vytváraní osobnosti detí a dospievajúcich; zdôrazňuje, že dve základné charakteristiky školy dnešných dní môžu vzhľadom na chýbajúce štruktúry školského systému umožňujúce zasiahnuť, podporiť a priblížiť sa žiakom viesť k fenoménom školského násilia

12.   vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby pre školské orgány sformulovali usmernenia pre moderný postup riešenia konfliktov v školskom prostredí prostredníctvom sprostredkovateľov, ku ktorým budú patriť žiaci, rodičia, učitelia a príslušné odbory miestnych orgánov;

13.   domnieva sa, že je úplne nevyhnutné ponúknuť učiteľom primeranú odbornú prípravu, aby boli schopní zvládnuť heterogénny charakter tried, vyučovať spôsobom, ktorý nebude moralizujúci, ale preventívny a založený na solidarite, a predchádzať stigmatizácii a marginalizácii mladistvých páchateľov a ich spolužiakov, ktorí sú obeťami;

14.   okrem toho žiada členské štáty, aby do svojej politiky v školskej oblasti začlenili zavedenie psychologickej podpory a poradenstva osobitne určených pre deti, ktoré čelia problémom so socializáciou, možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v každom školskom zariadení, určenie sociálneho pracovníka, ktorý sa v každom konkrétnom prípade bude venovať obmedzenému počtu školských zariadení, sociológa – kriminológa, detského psychiatra a odborníka v oblasti detskej kriminality, prísnu kontrolu v oblasti konzumácie alkoholu a užívania omamných látok žiakmi, boj proti diskriminácii v každom smere voči členom školskej obce, určenie sprostredkovateľa Spoločenstva, ktorý bude prostredníkom medzi školou a Spoločenstvom, ako aj spoluprácu medzi rôznymi školskými komunitami v oblasti vypracovania a realizácie programov na boj proti násiliu;

15.   žiada členské štáty a príslušné regulačné úrady na vnútroštátnej úrovni, aby prísne dbali na absolútne dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov, v oblasti označovania obsahu televíznych programov, ktoré môžu obsahovať mimoriadne násilné scény alebo scény nevhodné pre mladistvých; okrem toho žiada členské štáty, aby spolu s orgánmi dozoru nad médiami prijali plán činností na ochranu práv dieťaťa, ako aj, a to predovšetkým, mladistvých páchateľov, prostredníctvom zákazu vysielania scén s extrémnym násilím počas istých hodín dňa a zákazu odhalenia identity mladistvých zapojených do kriminálnych činov;

16.   odporúča členským štátom, aby posilnili úlohu a kvalitatívnu valorizáciu centier mládeže, ktoré sú pre mladých ľudí považované za priestor spoločenských stykov a zdôrazňuje, že začlenenie mladistvých páchateľov do týchto miest prispeje k ich socializácii a posilní ich pocit príslušnosti k spoločnosti;

17.   zdôrazňuje, že médiá môžu zohrať významnú úlohu pri prevencii kriminality mládeže tým, že prijmú iniciatívy v oblasti informovania a upozorňovania verejnosti a tým, že budú vysielať kvalitné programy, ktoré zhodnotia celkový pozitívny príspevok mladých v spoločnosti a zároveň budú kontrolovať vysielanie násilných, pornografických scén a scén s konzumáciou omamných látok, a to na základe dohôd, ktoré budú začlenené do plánu činností určeného na ochranu práv detí;

18.   zdôrazňuje tiež potrebu rozvíjať v rámci boja proti kriminalite mladistvých v členských štátoch opatrenia stanovujúce tresty, ktoré nahrádzajú uväznenie, a opatreniami pedagogického charakteru, ku ktorým by sa mohli vnútroštátni sudcovia vo väčšej miere prikláňať: ponuka verejnoprospešných prác, rehabilitácia a kontakt s obeťami a  kurzy odbornej prípravy v závislosti od závažnosti trestného činu, veku mladistvého páchateľa, jeho osobnosti a vyspelosti,

19.   vyzýva členské štáty, aby prijali nové inovačné opatrenia, ktoré by priniesli justičnú reakciu na tieto problémy: priama účasť rodičov a opatrovníkov mladistvých na trestnom konaní – od štádia podania obžaloby po uloženie nápravných opatrení – spojená s prevýchovou a intenzívnou psychologickou podporou, výber náhradnej rodiny poverenej v prípade potreby výchovou mladistvého a poradná a informačná podpora rodičov, učiteľov a žiakov v prípade násilného správania sa mladistvých v škole;

20.   pripomína, že v oblasti kriminality mládeže musí byť priebeh súdneho konania a jeho dĺžka, výber opatrení, ktoré sa majú uložiť, ako aj ich neskorší výkon, vedené princípom vyššieho záujmu dieťaťa a rešpektovaním procesného práva každého členského štátu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uväznenie by malo prichádzať do úvahy len ako posledná možnosť a malo by sa vykonávať v zariadeniach prispôsobených mladistvým páchateľom;

21.   žiada členské štáty, aby v rámci integrovaného prístupu ku kriminalite mládeže vyčlenili osobitné a autonómne rozpočtové prostriedky s cieľom prijať preventívne opatrenia proti kriminalite mládeže, aby zvýšili výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na programy sociálneho a odborného začlenenia mladých a prostriedky zamerané na prehodnotenie a modernizáciu záchytných štruktúr pre mladistvých páchateľov na ústrednej i regionálnej úrovni, ako aj na špecializovanú odbornú prípravu a trvalú odbornú prípravu všetkých dotknutých odborníkov a zodpovedných osôb;

Smerom k európskej stratégii

22.   odporúča členským štátom, aby v spolupráci s Komisiou v súvislosti s kriminalitou mladistvých bez omeškania pristúpili k vypracovaniu a prijatiu určitých minimálnych noriem a riadiacich zásad spoločných pre všetky členské štáty a zameraných na tri hlavné piliere: po prvé na prevenciu, po druhé na súdne a mimosúdne opatrenia a po tretie na rehabilitáciu, integráciu a opätovné sociálne začlenenie na základe medzinárodne prijatých zásad v rámci Pekingských pravidiel a Rijádskych smerníc, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ale aj iných medzinárodných dohovorov prijatých v tejto oblasti;

23.   domnieva sa, že zatiaľ čo väzobný dohľad by mal byť posledným východiskom použitým len v prípade skutočnej nevyhnutnosti, cieľom spoločného európskeho prístupu by malo byť vymedzenie modelov mimosúdnych zásahov na riešenie a riadenie kriminality mladistvých;

24.   domnieva sa, že integrácia a zapojenie mladých ľudí do všetkých otázok a rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, sú nevyhnutné, ak chceme vymedziť spoločné riešenia, ktoré by boli korunované úspechom; domnieva sa, že to je práve dôvod, prečo je pri výbere prísediacich tribunálov pre deti vhodné dbať o to, aby nemali len skúsenosti z oblasti výchovy mladých, ale aby absolvovali aj odbornú prípravu zameranú na zvyšovanie informovanosti o probléme násilia a mladých ľudí;

25.   vyzýva Komisiu, aby pre všetky členské štáty stanovila osobitné kritériá na zber národných štatistík, aby boli porovnateľné a použiteľné počas procesu plánovania opatrení na európskej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sa poskytnutím informácií získaných od všetkých kompetentných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, združení, MVO a iných organizácií občianskej spoločnosti pracujúcich v tejto oblasti aktívne podieľali na úlohe Komisie;

26.   vyzýva Komisiu a národné a miestne orgány členských štátov, aby sa inšpirovali osvedčenými postupmi z členských štátov aktivizujúcimi celú spoločnosť, ku ktorým patria kladné opatrenia a intervencie zo strany rodičovských združení v školách a susedské iniciatívy, aby čerpali zo skúseností členských štátov v oblasti dohôd o spolupráci medzi policajnými orgánmi, vzdelávacími inštitúciami, miestnymi orgánmi, mládežníckymi organizáciami a spoločenskými inštitúciami na miestnej úrovni pri dodržaní pravidla utajenia, ako aj vnútroštátne stratégie a programy pre mládež; vyzýva členské štáty, aby sa medzi sebou inšpirovali vlastnými osvedčenými postupmi v oblasti boja proti znepokojujúcemu vývoju spotreby drog mladistvými a s ním spojenej kriminality, a osvedčenými riešeniami pre prípady problémovej spotreby, predovšetkým v oblasti liečiv;

27.   teší sa z národných iniciatív zahŕňajúcich pozitívne integračné aktivity, napríklad tzv. mimoškolských animátorov, ktorí už fungujú v regiónoch ako Rioja;

28.   žiada Komisiu a členské štáty, aby začali tým, že využijú existujúce európske prostriedky a programy tak, že do nich začlenia opatrenia na boj proti kriminalite mládeže a na prevenciu tohto fenoménu, ako aj na zabezpečenie normálneho opätovného začlenenia páchateľov a ich obetí do spoločnosti; v tejto súvislosti upozorňuje na:

   osobitný program Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti na roky 2007 – 2013, ktorý sa v zásade zameriava na predchádzanie trestnej činnosti a ochranu obetí,
   osobitný program Trestná justícia na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorý má za cieľ podporovať justičnú spoluprácu v trestných veciach na základe vzájomného uznávania a dôvery, posilnenia kontaktov a výmeny informácií medzi príslušnými národnými orgánmi,
   program DAPHNE III na boj proti násiliu na deťoch a mládeži,
   program Mládež v akcii na roky 2007 – 2013, ktorého najväčšou prioritou je podpora mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami alebo pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia,
   aktivity Európskeho sociálneho fondu a programu EQUAL v oblasti posilnenia sociálnej integrácie a boja proti diskriminácii a v oblasti uľahčenia prístupu znevýhodnených osôb na pracovný trh,
   iniciatívny program Urbact podporovaný Európskou úniou, ktorý sa zameriava na výmenu osvedčených postupov medzi európskymi mestami z hľadiska životného prostredia vhodnejšieho pre ich obyvateľov a ktorý zahŕňa aktivity smerujúce k vytvoreniu bezpečnejšieho mestského prostredia pre mládež, ako aj aktivity zamerané na začleňovanie znevýhodnenej mládeže do spoločnosti a ich socializáciu a zapojenie,
   medzištátne iniciatívne programy ako napríklad program "Let bind safe net for children and youth at risk", ktoré sa sústreďujú na prijatie opatrení v prospech ohrozených alebo sociálne vylúčených detí a mládeže, a ktorých sa môžu zúčastniť partneri z čo najväčšieho počtu členských štátov,
   európsku linku pre zmiznuté deti, medzi ktoré patria obete kriminality mládeže.

29.   zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce a vytvárania sietí medzi všetkými justičnými a policajnými orgánmi na úrovni jednotlivých krajín aj na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o vyšetrovanie a riešenie prípadov nezvestných detí, ktoré sa stanú obeťou kriminality mladistvých, pričom ako základ slúžia osobitné ciele stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, uvedené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie;

30.   zdôrazňuje, že jeden z prvkov prevencie a boja proti kriminalite mladistvých spočíva vo vývoji komunikačnej politiky, ktorá by umožnila upozorňovať verejnosť na problémy, v odstránení násilia z médií a v podpore tých audiovizuálnych médií, ktorých programová štruktúra sa výhradne nesústreďuje na násilné programy; požaduje preto, aby sa zaviedli európske normy s cieľom obmedziť vysielanie násilia v audiovizuálnych médiách ako aj jeho uverejňovanie v tlači;

31.   zdôrazňuje, že smernica 89/552/EHS(10) "Televízia bez hraníc" stanovuje konkrétne obmedzenia v oblasti vysielania obrazov násilia a všeobecnejšie obrazov nevhodných pre prevýchovu detí, čo predstavuje primerané opatrenie na predchádzanie násilia páchaného mladistvými a na mladistvých; žiada Komisiu, aby v tomto smere prijala doplnkové opatrenia a rozšírila povinnosti na sektory mobilných telefónov a internetu, pričom tieto kroky musia byť základnými politickými prioritami v rámci vyššie uvedeného oznámenia Komisie o právach dieťaťa;

32.   vyjadruje potešenie z toho, že začal platiť európsky rámec samoregulácie európskych podnikov v prospech bezpečnejšieho používania mobilných telefónov mládežou a deťmi, a zdôrazňuje, že informovanosť o bezpečnom pohybe po internete a citlivosť naň a na bezpečné používanie mobilných telefónov preto musí viesť Komisiu ku konkrétnym a obmedzujúcim návrhom v európskom meradle;

33.   žiada Komisiu, aby podporovala zriadenie európskeho zeleného čísla pre deti a mládež s problémami, keďže tieto zelené čísla môžu do značnej miery prispieť k prevencii kriminality mládeže;

34.   vyzýva Komisiu, aby po vykonaní potrebných štúdií na európskej úrovni navrhla integrovaný rámcový program Spoločenstva s preventívnymi opatreniami Spoločenstva, podporila iniciatívy MVO a medzinárodnú spoluprácu a financovanie pilotných programov na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré budú založené na osvedčených vnútroštátnych postupoch a budú sa podporovať na celoeurópskej úrovni, a ktoré budú tiež pokrývať požiadavky na sociálnu a pedagogickú infraštruktúru;

35.   zdôrazňuje, že existujú dve základné línie činnosti Spoločenstva, ktoré je potrebné okamžite rozpracovať:

   financovanie preventívnych opatrení v rámci existujúcich programov Spoločenstva a vytvorenie novej rozpočtovej položky pre integrované činnosti a siete na boj proti kriminalite mladistvých,
   publikovanie štúdie a následne oznámenia Komisie o rozsahu problému v Európe a vhodných prípravách na zostavenie integrovaného rámcového programu na boj proti kriminalite mladistvých prostredníctvom siete národných expertov.

36.   v tomto kontexte vyzýva Komisiu, aby vypracovala program spolufinancovaných opatrení, ktoré budú zahŕňať:

   prieskum osvedčených postupov prevencie a účinných a novátorských riešení vychádzajúcich z viacsektorového prístupu;
   meranie a analýzu možnej dlhodobej účinnosti doteraz vyvinutých systémov na prevýchovu mladistvých páchateľov, ako napríklad reparačná justícia,
   výmenu osvedčených postupov na medzinárodnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, pri zohľadnení veľmi pozitívnych skúseností v rámci programu Daphné proti násiliu, ktorý možno považovať za príklad tzv. osvedčených postupov v rámci jeho mnohých účinných projektov proti násiliu,
   zabezpečenie toho, že tieto služby a postupy sa zamerajú na vyšší záujem detí a mladých, na ochranu ich práv a na to, aby sa naučili, čo sú ich povinnosti a dodržiavanie zákonov;
   zriadenie európskeho modelu na ochranu mládeže zameraného na tri základné piliere, ktorými sú prevencia, súdne a mimosúdne opatrenia, rehabilitáciu, integráciu a opätovné sociálne začlenenie, ako aj na presadzovanie hodnôt rešpektu a rovnosti a na hodnoty práv a povinností pre všetkých,
   vypracovanie vzdelávacích a odborných školiacich programov pre mladistvých s cieľom uľahčiť ich sociálne začlenenie a zavedenie skutočnej rovnosti príležitostí pri celoživotnom vzdelávaní pre všetkých; odborné vzdelávanie, ktoré by bolo efektívne pre všetkých, a plnenie barcelonských cieľov predstavujú podmienku potrebnú pre akúkoľvek účinnú prevenciu násilia; podpora existujúcich iniciatív vedených mládežníckymi organizáciami,
   koordinovaný program vyššieho vzdelávania pre národných ombudsmanov, príslušníkov policajných síl a pracovníkov v súdnictve, kompetentné vnútroštátne orgány a kontrolné orgány,
   prepojenie príslušných oddelení miestnych a regionálnych orgánov, mládežníckych organizácií a vzdelávacej obce,

37.   odporúča Komisii, aby pri príprave európskeho observatória a súvisiaceho rámcového programu okamžite navrhla nasledovné opatrenia na propagáciu a šírenie skúseností a know-how:

   spoločný prieskum a šírenie výsledkov národných politík,
   organizovanie konferencií a fór s účasťou národných expertov,
   podporu komunikácie a výmeny informácií medzi kompetentnými orgánmi a orgánmi Spoločenstva prostredníctvom internetu a vytvorenie internetovej stránky zameranej na tieto témy,
   zriadenie medzinárodného centra excelentnosti.

o
o   o

38.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1) Rec(2003)20.
(2) Rec(87)20.
(3) Rec(88)6.
(4) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0510.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0188.
(7) Ú. v. ES C 241, 21.9.1992, s. 67.
(8) Ú. v. ES L 153, 8.6.2001, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 75.
(10) Ú. v. EÚ L 298, 17.10.1989, s. 23.

Posledná úprava: 26. februára 2008Právne oznámenie