Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2146(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0518/2007

Predkladané texty :

A6-0518/2007

Rozpravy :

PV 15/01/2008 - 5
CRE 15/01/2008 - 5

Hlasovanie :

PV 15/01/2008 - 10.2
CRE 15/01/2008 - 10.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0009

Prijaté texty
PDF 129kWORD 144k
Utorok, 15. januára 2008 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 - 2012
P6_TA(2008)0009A6-0518/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 (2007/2146(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (KOM(2007)0062) a sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2007)0214), (SEK(2007)0215) a (SEK(2007)0216),

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 2, 136, 137, 138, 139, 140, 143 a 152,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1) , a najmä na jej články 27, 31 a 32,

–   so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v oblasti ochrany zdravia a  bezpečnosti pri práci,

–   so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(2) (rámcová smernica) a ďalšie samostatné smernice,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci(3) ,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi(4) ,

–   so zreteľom na závery predsedníctva po stretnutí Európskej rady 8. a 9. marca 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2002 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2002 – 2006(5) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou(7) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(8) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(9) ,

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 29. marca 2007 o hepatitíde typu C(10) ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a  stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0518/2007),

A.   keďže existuje pozitívna vzájomná súvislosť medzi kvalitatívnymi normami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a finančnou výkonnosťou v zmysle celkovej výkonnosti, absentizmu, úrovne fluktuácie zamestnancov, motivácie zamestnancov, lepšej povesti spoločností a vyššej produktivity,

B.   keďže najkonkurenčnejšie ekonomiky majú najlepšie výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia kladne vplýva na verejné financie, čo sa týka úspor sociálneho zabezpečenia a vyššej produktivity; keďže ochrana zdravia a bezpečnosť neprispieva len k produktivite, výkonu a celkovým dobrým podmienkam pre pracovníkov, ale prináša aj úspory ekonomike a vo všeobecnom meradle spoločnosti,

C.   keďže treba ďalej skúmať dlhodobé účinky niektorých pracovných činností na zdravie, aby bolo možné lepšie chrániť pracovníkov, pretože niektoré choroby sa objavujú až po niekoľkých rokoch od skončenia činnosti, ktoré ich spôsobili,

D.   keďže je znepokojujúce, že zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb z povolaní sa neprejavilo rovnomerne, keďže určité kategórie pracovníkov (napr. migrujúci pracovníci, pracovníci s neistými zmluvami, ženy, mladší a starší pracovníci), určité typy podnikov (predovšetkým malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky), určité odvetvia (najmä stavebníctvo, rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a doprava) a určité členské štáty vykazujú oveľa vyššiu mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania ako je priemer EÚ,

E.   keďže ochranné opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mali byť neustále súčasťou firemnej kultúry a keďže táto kultúra by mala ísť ruka v ruke s celoživotným vzdelávaním pracovníkov a manažérov,

F.   keďže kultúra ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, konzistentne uplatňovaná v podnikoch, môže napomôcť uplatneniu postupov ochrany zdravia a bezpečnosti nebyrokratickým spôsobom a zabezpečiť tým účinnú ochranu zdravia a bezpečnosti,

G.   keďže doby odpočinku majú rozhodujúci význam pre vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

H.   keďže podľa odhadov MOP zomrelo v EÚ v roku 2006 na následky pracovných úrazov alebo chorôb z povolania približne 167 000 ľudí a v oznámení Komisie o zlepšovaní kvality a produktivity práce sa odhaduje, že každý rok trpí 300 000 trvalou invaliditou rôzneho stupňa,

I.   keďže účinná stratégia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci by mala vychádzať zo správnej kombinácie nasledujúceho: dostatočná informovanosť všetkých, cielené vzdelávanie a školenie, primerané služby a kampane v oblasti prevencie, sociálny dialóg a zapojenie pracovníkov, zodpovedajúca legislatíva a jej uplatňovanie, osobitná pozornosť zameraná na konkrétne skupiny, odvetvia a typy podnikov, účinné kontroly a efektívne a primerané sankcie s odrádzajúcim účinkom,

J.   keďže starší pracovníci by si mali čo najdlhšie udržať svoje zdravie, schopnosť pracovať a zamestnateľnosť a podľa toho by mali byť prijaté opatrenia,

K.   keďže inšpekcie zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní súčasnej legislatívy a tým aj pri predchádzaní vykorisťovaniu na pracoviskách, čím pomáhajú podporiť koncepciu dôstojnej práce; keďže je potrebné inšpektorov podporovať prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny informácií medzi inšpektormi z členských štátov,

L.   keďže vyhodnocovanie rizík na úrovni podnikov sa nesmie považovať za jednorazovú akciu, ale musí sa uskutočňovať pravidelne a prispôsobovať novým okolnostiam a/alebo rizikám; keďže nevyhodnocovanie rizík alebo nedostatočné vyhodnocovanie rizík je protizákonné a je jednou z hlavných príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania,

M.   keďže nie sú k dispozícii žiadne štatistické údaje týkajúce sa negatívnych vplyvov požiarov na ochranu zdravia bezpečnosť pri práci,

N.   keďže pracovníci v zdravotníctve sa môžu nakaziť viac než dvadsiatimi vírusmi, ktoré ohrozujú život, vrátane hepatitídy B, hepatitídy C a HIV/AIDS,

O.   keďže jedným z cieľov lisabonskej stratégie je do roku 2010 dosiahnuť 70 % celkovú úroveň zamestnanosti a zároveň 60 % úroveň zamestnanosti pre ženy a 50 % úroveň pre starších pracovníkov a keďže zamestnanci trpiaci chronickými ochoreniami alebo ktorí sú dlhodobo chorí sa často nevrátia do práce aj napriek tomu, že im to zdravotný stav umožňuje a tí, ktorí sa vrátia, sú často krát viacnásobne diskriminovaní, a to napríklad nižšou mzdou, a keďže to platí predovšetkým v prípade onkologických pacientov, čo je podložené na základe najnovších štúdií, ktoré uvádzajú, že jedna pätina pacientok, ktoré sa liečili na rakovinu prsníka, sa do práce nevráti, aj keď by mohli,

P.   keďže viac žien ako mužov je na pracovnom trhu zamestnaných načierno a bez poistenia, čo je skutočnosť, ktorá má nevyhnutne závažné následky, pokiaľ ide o podmienky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, na základe ktorých sú zamestnávané,

Q.   keďže muži a ženy netvoria homogénnu skupinu, a preto sa stratégie a opatrenia na zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci musia prispôsobiť konkrétnym pracoviskám a musí sa pritom zohľadniť skutočnosť, že niektoré činitele môžu mať iný vplyv na ženy a iný na mužov,

1.   víta ambiciózny cieľ Komisie, ktorým je znížiť pracovné úrazy v rámci EÚ v priemere o 25 %; uznáva, že táto hodnota sa môže medzi rôznymi krajinami líšiť vzhľadom na rozličné východiská, avšak domnieva sa, že je napriek tomu dôležité použiť jednoznačné a správne cielené opatrenia spolu s časovým rozvrhom a finančnými záväzkami, ktoré možno merať a vyhodnocovať; keďže tieto opatrenia, časové rozvrhy a záväzky neexistujú, vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o pokroku v polovici jej stratégie na roky 2007-2012;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne zohľadnili nielen nerovnosti medzi členskými štátmi, ale aj nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov a aby sa ich zaviazali znižovať;

3.   berie na vedomie návrhy Komisie na využívanie nezáväzných nástrojov v prípadoch, ak nie je možné ani vhodné využiť záväznú legislatívu, čím členské štáty získajú priestor na využitie riešení, ktoré v konkrétnych podmienkach prinesú najlepšie výsledky z pohľadu zdravia a bezpečnosti;

4.   víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na zjednodušovanie regulačného prostredia a znižovanie administratívneho zaťaženia a zdôrazňuje, že pokým zjednodušovanie poskytuje veľké prínosy občanom, umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom sústrediť sa na praktické riadenie ochrany zdravia a  bezpečnosti pri práci a dosiahnuť lepšie výsledky; považuje za veľmi dôležité zabezpečiť, aby takéto zjednodušenie v žiadnom prípade neviedlo k zníženiu úrovne ochrany pracovníkov;

5.   vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej stratégii prednostne zaoberala činnosťami a/alebo odvetviami, ktoré so sebou prinášajú osobitné riziká, napr. obrábanie kovov, stavebníctvo, práca s elektrinou či lesníctvo;

6.   vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu zapojila vo väčšej miere Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a aby ju predovšetkým požiadala o predloženie hodnotenia o tom, v ktorom odvetví hrozí najväčšie riziko pracovných úrazov a chorôb z povolania, aby a navrhla účinné riešenie týchto rizík;

7.   považuje osobitné zameranie Komisie na pomoc MSP pri plnení ich povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za vynikajúcu a plne podporuje jej prístup;

8.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie sa nevyjadruje k cieľom znižovania výskytu chorôb z povolania, ale je si vedomý obtiažnosti pri meraní ich výskytu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala využívanie a uplatňovanie platných štatistických postupov, aby mohla správne určiť a vyčísliť výskyt chorôb z povolania, predovšetkým onkologických ochorení, a stanoviť ciele znižovania ich výskytu; navrhuje Komisii, aby zvážila možnosť nahradenia odporúčania Komisie 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho výskytu chorôb z povolania(11) smernicou;

9.   zdôrazňuje potrebu brať pri riešení otázok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci väčší ohľad na problematiku rodu a víta iniciatívu Komisie za prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na rodové aspekty; kritizuje však Komisiu, pretože vo svojom oznámení ani v cieľoch stratégie Spoločenstva na obdobie 2007-2012 či v hodnotení vplyvu primerane nezohľadnila rodové hľadisko;

10.   vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva vyhodnotila dostupnosť štatistík členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné;

11.   vyzýva členské štáty, aby platné smernice o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci implementovali rodovo citlivejším spôsobom a aby vykonali hodnotenie vplyvu týchto smerníc z rodového hľadiska;

12.   zdôrazňuje, že rehabilitácia a znovuzačleňovanie pracovníkov po vyliečení z ochorenia alebo úrazu na pracovisku sú veľmi dôležité, a chváli osobitné zameranie na rehabilitáciu a znovuzačleňovanie, čo sa požadovalo v národných stratégiách; považuje za dôležité, aby vlády vo svojich stratégiách ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zabezpečili podmienku zachovania pracovných miest (prostredníctvom školení, prerozdelenia úloh atď.) pre ľudí, ktorých počas pracovného života postihlo fyzické alebo duševné ochorenie;

13.   vyzýva Komisiu, aby zhromaždila viac číselných údajov a informácií o pracovníkoch trpiacich chronickými ochoreniami, aby vykonala analýzu ich pracovných podmienok a vypracovala chartu na ochranu práv onkologických pacientov a osôb s inými chronickými chorobami na pracovisku s cieľom zaviazať spoločnosti k tomu, aby umožnili pacientom pokračovať počas liečby v pracovnej činnosti a vrátiť sa po jej ukončení na pracovný trh;

14.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad neúnosne vysokou mierou úrazovosti pracovníkov v dočasnom pracovnom pomere, pracovníkov s krátkodobými pracovnými zmluvami a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ktorá je v niektorých členských štátoch prinajmenšom dvojnásobná v porovnaní s inými pracovníkmi, pričom berie na vedomie spojitosť medzi týmito kategóriami zamestnancov a ich zamestnávaním vo vysoko rizikových odvetviach, ako je stavebníctvo; poukazuje na to, že smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991, doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom(12) , ustanovuje všeobecné pravidlo, že zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú majú rovnaké práva pokiaľ ide o choroby z povolania ako zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, ale nevytvára konkrétne mechanizmy na presadzovanie tejto zásady v praxi; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila nápravu týchto nedostatkov;

15.   všíma si aj nárast počtu netypických pracovných zmlúv a zdôrazňuje, že ich podmienky nesmú predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov a zmluvných partnerov;

16.   žiada prijatie opatrení na dodržiavanie práv žien v oblasti bezpečnosti a zdravia na netypických pracovných miestach, ako je ošetrovanie chorých osôb v domácnosti;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne zohľadnili vplyv demografických zmien na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a členské štáty predovšetkým k tomu, aby sprísnili preventívne opatrenia a prijali opatrenia zamerané na vyváženie únavy organizmu, predovšetkým prostredníctvom ergonómie a úpravy pracovného prostredia a tiež využitím opatrení a stimulov zameraných na udržanie motivácie, schopností a zdravia starších pracovníkov;

18.   všíma si vedecky dokázané prepojenie medzi nárastom stresu na pracovisku a chorobami, ktoré stres vyvoláva, predovšetkým chronickými ochoreniami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a poruchami podporno-pohybovej sústavy;

19.   domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie existujúcich právnych nástrojov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby na to využívali všetky dostupné prostriedky; opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy, by mali obsahovať:

   a) minimálne požiadavky na kvalitu preventívnych služieb a pracovných inšpekcií,
   b) prísnejšie postihy,
   c) lepšie vyhodnocovanie implementácie právnych predpisov,
   d) výmenu najlepších postupov,
   e) silnejšia kultúra prevencie a systémov včasného varovania vrátane širšieho prístupu spoločnosti k informáciám o podmienkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovnom mieste,
   f) väčšie zapojenie zamestnancov na pracovisku,
   g) motivovanie zamestnancov plniť si svoje záväzky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
   h) väčšie využívanie dohôd o sociálnom dialógu;

20.   domnieva sa, že Komisia má výrazný nedostatok zdrojov a nedokáže riadne kontrolovať efektívnosť transpozície a implementácie prijatých smerníc o bezpečnosti na pracovisku; zastáva názor, že Komisia by mala využiť všetky dostupné prostriedky a mala by tiež viac využívať konania o porušení právnych predpisov;

21.   konštatuje, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by sa mala rovnako vzťahovať na všetkých pracovníkov v EÚ, že táto ochrana je v konečnom dôsledku založená na základnom práve na fyzickú integritu a že výnimky z uplatňovania právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ohrozujú zdravie pracovníkov, narúšajú rovnosť príležitostí a môžu viesť k neustálemu zhoršovaniu ochrany;

22.   žiada Komisiu, aby hodnoteniam vplyvu na zdravie a bezpečnosť pri práci venovala rovnaké úsilie ako hodnoteniam vplyvu na životné prostredie;

23.   pracovné inšpekcie považuje za veľmi dôležitú súčasť uplatňovania právnych predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti;

  a) vyzýva preto Komisiu, aby:
   (i) Výboru vrchných inšpektorov práce (SLIC) poskytla nevyhnutné zdroje na zaistenie jeho efektívnej činnosti na základe preskúmania toho, ako môže výbor najefektívnejšie fungovať a poskytovať najlepšiu hodnotu,
   ii) ďalej rozvíjala systémy na výmenu poznatkov s cieľom účinne reagovať na požiadavky na informácie a spoluprácu,
   iii) iniciovala výskum zameraný na vyhodnocovanie efektívnosti a vplyvu inšpekčných činností, ako to navrhuje výbor SLIC, s cieľom zaviesť spoločné kvantitatívne a kvalitatívne ciele inšpekcií a podporiť tým využitie inšpektorátov, čo uľahčí vytváranie účinnej a efektívnej kultúry zdravia a bezpečnosti u pracovníkov,
   iv) zaviedla spôsoby a prostriedky na vyhodnocovanie národných inšpekčných systémov, najmä vytvorením výsledkových tabúľ;
  b) a vyzýva členské štáty, aby:
   i) poskytovali primerané personálne a finančné zdroje svojim národným inšpektorátom,
   ii) zvyšovali počet inšpektorov práce s cieľom zabezpečiť pomer aspoň 1 inšpektor na 10 000 pracovníkov, čo je v súlade s odporúčaniami MOP,
   iii) zvyšovali kvalifikáciu inšpektorov práce zabezpečovaním multidisciplinárnych školení v oblastiach, ako sú psychológia, ergonómia, hygiena, environmentálne riziká a toxikológia,
   iv) zameriavali inšpekcie na prioritné oblasti, odvetvia a podniky s vysokým rizikom výskytu úrazov a vysokým podielom ohrozených skupín, ako sú migrujúci pracovníci, pracovníci v pracovnom pomere na dobu určitú vysielaní cez agentúry, mladí a starší pracovníci a pracovníci s postihnutím;

24.   uznáva, že prevencia má hlavný význam, a vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii:

   a) zabezpečila, aby zamestnávatelia uznávali a plnili si svoju zodpovednosť v poskytovaní primeraných preventívnych služieb na všetkých pracoviskách, a zároveň uznali, že zodpovedný prístup zamestnancov k vlastnému zdraviu a bezpečnosti je takisto dôležitý;
   b) podporovala, aby preventívne služby boli plne mnohodisciplinárne a odrážali hierarchiu opatrení zakotvených v smernici 89/391/EHS;
   c) zdôrazňovala, že vyhodnocovanie rizík malo byť nepretržitým pokračujúcim procesom, a nie jednorazovou povinnosťou, s plným zapojením zamestnancov;
   d) zabezpečila, aby sa preventívne aktivity v čo najväčšej miere vykonávali interne;
   e) zabezpečila, aby sa zdravotný dozor vykonával spolu s prevenciou;
   f) pravidelne prispôsobovala legislatívu o zdraví a bezpečnosti pri práci, aby odrážala technický pokrok;

25.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby členské štáty zabezpečili, že technická dokumentácia a normy, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pri práci na vnútroštátnej úrovni, sú dostupné zdarma;

26.   blahoželá Komisii k jej návrhu o výchove a vzdelávaní obsiahnutý v jej oznámení a považuje ho za kľúčový faktor v rozvoji preventívnej kultúry; okrem toho sa domnieva, že by to mal nepretržitý a pokračujúci proces prispôsobený novej technologickej situácii na pracovisku, čo sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí sa vracajú do práce po chorobe alebo prerušení pracovnej kariéry pre povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu;

27.   domnieva sa, že zamestnancom a zástupcom z oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa musí poskytnúť prispôsobená odborná príprava a preškoľovanie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť subdodávateľom, dočasným pracovníkom, pracovníkom na čiastočný úväzok, ženám a pracovníkom spomedzi migrantov; zastáva názor, že v tomto smere sa naďalej musia využívať vnútroštátne fondy a fondy EÚ;

28.   domnieva sa, že zamestnávatelia by mali podporovať zdravotné prehliadky pre príležitostných zamestnancov a osoby s dohodou na čiastočný pracovný úväzok;

29.   vyzýva Komisiu, aby plne využívala súčasné fondy Spoločenstva (predovšetkým Európsky sociálny fond) na oblasti, ktoré sa vzťahujú k ochrane zdravia a bezpečnosti (prevencia a rozvoj preventívneho prístupu, zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, rehabilitácia a reintegrácia pracovníkov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo mali chorobu z povolania) a ktoré sa týkajú najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby na výskum chorôb z povolania vyčlenila ďalšie finančné prostriedky Spoločenstva (napríklad zo 7. rámcového programu na výskum) a vnútroštátne prostriedky ;

30.   vzhľadom na zvýšené riziká, ktorým sú vystavení zamestnanci v banskom priemysle, v metalurgickom, oceliarskom a lodiarskom priemysle, považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia zabezpečili potrebné finančné prostriedky na investície nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

31.   žiada členské štáty a Komisiu, aby pri rozvíjaní národných stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a pri zhromažďovaní štatistických údajov, uskutočňovaní prieskumov a výskumu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci uplatňovali systematický prístup zohľadňujúci rodový aspekt; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využili možnosti financovania z programu PROGRESS poskytované na tento účel, najmä v rámci sekcie týkajúcej sa rodovej rovnosti;

32.   vyzýva členské štáty, aby zhodnotili zavedenie finančných podnetov na podporu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä daňových úľav či uprednostňovania pri výzvach na výberové konanie pre bezpečné podniky a firmy vlastniace certifikát ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zavádzanie systému bonus-malus v rámci poisťovacích politík a príspevkov na sociálne zabezpečenie, a finančných podnetov na výmenu zastaraného či nebezpečného zariadenia;

33.   okrem toho navrhuje, aby členské štáty zvážili, či je možné zahrnúť požiadavky na určité normy v oblasti zdravia a bezpečnosti do udeľovania verejných zákaziek;

34.   vzhľadom na neustále sociálne a hospodárske zmeny, ktoré vplývajú aj na trh práce a menia ho, vyzýva Komisiu, aby podporovala dobré politiky zamestnanosti a dôstojné pracovné podmienky a aby podnecovala zamestnávateľov k podpore zdravého životného štýlu na pracovisku prostredníctvom kampaní na podporu ochrany zdravia pri práci, presadzovaním zákazu fajčenia na pracovisku a programami na podporu fajčiacich zamestnancov, aby prestali fajčiť, a aby zabezpečila zodpovednosť a politickú súdržnosť s ďalšími oblasťami politiky, najmä s oblasťou verejného zdravia;

35.   vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na revízii smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(13) ;

36.   domnieva sa, že zdravotné problémy, ktoré súvisia s vystavovaním sa azbestu, sú dobre známe a že európska úprava je primeraná; podčiarkuje fakt, že výskyt ochorení spôsobených azbestom bude v budúcich rokoch v Európe podľa prognóz veľmi vysoký; vyzýva preto Komisiu, aby zorganizovala vypočutie na tému, ako riešiť obrovské problémy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; vyzýva aj členské štáty, aby pripravili národné akčné plány na postupné odstránenie azbestu vrátane povinností zmapovať azbest v budovách a urobiť opatrenia na bezpečné odstránenie azbestu;

37.   vyjadruje poľutovanie, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu má Komisia ešte predložiť návrh na zmenu a doplnenie smernice 2000/54/ES, ktorý by riešil závažné riziko zdravotníckych pracovníkov, ktoré prináša práca s ihlami a ostrými lekárskymi nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103) a vyzýva na to, aby bol vyhovujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici prijatý dostatočne včas pred koncom legislatívneho obdobia v polovici roku 2009, v súlade so svojím hore uvedeným uznesením o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou; vyzýva Komisiu, aby zaviedla primerané opatrenia na prevenciu a monitorovanie s cieľom znížiť riziko nákaz chorobami prenášanými krvou, ako je hepatitída C;

38.   vyzýva Komisiu, aby sa ujala iniciatívy v príprave a schvaľovaní kódexu EÚ o postupoch prevencie infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou;

39.   vyzýva Komisiu, aby zlepšila ochranu zdravia a bezpečnosť v prostredí zdravotnej starostlivosti vrátane opatrovateľských domovov, a to zavedením opatrení na podporu bežných prehliadok zdravotníckeho personálu s cieľom umožniť včasné zistenie ochorenia a liečbu, aby sa znížil výskyt infekcií získaných alebo prenášaných pri výkone povolania, napríklad MRSA;

40.   víta požiadavku členských štátov na vypracovanie národných stratégií; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali týkať rovnakého časového obdobia a mali by sa začínať v tom istom roku, aby sa zjednodušilo porovnávanie národných stratégií, ako aj ich výsledkov, a mali by si stanoviť aj jasné a merateľné ciele a osobitne sa zameriavať na MSP a na ohrozené skupiny, ako sú migrujúci pracovníci, mladí a starší pracovníci, ženy, pracovníci v pracovnom pomere na čas určitý vysielaní cez agentúry a pracovníci s postihnutiami;

41.   zdôrazňuje skutočnosť, že je zásadne dôležité, aby pracovisko bolo prístupné a bezpečné pre pracovníkov s postihnutiami tak, že sa poskytne primerané prispôsobenie, osobitné vybavenie prispôsobené individuálnym potrebám a zdravotnícke služby potrebné pre osoby s postihnutiami, špeciálne na ich postihnutie, vrátane služieb, ktoré znížia na minimum problémy postihnutia a zabránia vzniku ďalších;

42.   žiada Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali a presadzovali rámcovú smernicu a platné opatrenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v plnej miere a bez ohľadu na právne postavenie pri všetkých pracovníkoch a aby zmenili a doplnili súčasnú legislatívu pre určité rizikové povolania, ak sa ukázala byť neúčinná, vrátane povolaní, ktoré sa často zanedbávajú, ako sú poľnohospodárski robotníci, zdravotnícki pracovníci, vodiči z povolania, zamestnanci v domácnostiach, pracujúci doma a prípadne vojaci z povolania; žiada aj zabezpečenie úplného vykonávania a presadzovania smernice Rady 2000 /78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(14) ; zároveň žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili všetky dostupné možnosti na rozšírenie ustanovení EÚ o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre služby chránenej práce, ktoré sú ponúkané osobám s postihnutím;

43.   vyzýva členské štáty, aby starostlivo zvážili rozličné riziká pre zamestnankyne a zamestnancov týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci a aby podnikli opatrenia pre rôznu sociálnu a fyzickú infraštruktúru s cieľom čeliť týmto rizikám;

44.   zdôrazňuje, že potreba analýzy rizík, s ktorými sa ženy a muži stretajú, a potreba prijať vhodné opatrenia neznamenajú znovuzavedenie ochranných a výlučných politík ani vytváranie odlišných pracovných pozícií pre mužov a ženy;

45.   domnieva sa, že zatiaľ čo je zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť prísne obmedzená na osoby, s ktorými je právne viazaný pracovnou zmluvou, mali by sa zamestnávatelia podporovať, ak to bude možné, aby skúmali politiky ochrany zdravia a bezpečnosti ich subdodávateľov a subdodávateľského reťazca s cieľom zahrnúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia do politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

46.   očakáva výsledky druhej fázy konzultácií sociálnych partnerov o ochoreniach podporno-pohybovej sústavy a žiada Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu smernice vzhľadom na to, že rastie výskyt uvedených ochorení a že súčasná legislatíva zjavne nepostačuje, pretože sa nezaoberá všetkými pracovnými situáciami ani sa nevzťahuje na všetky riziká súvisiace s ochoreniami podporno-pohybovej sústavy z povolania; vyzýva na to, že je nevyhnutné v plnej miere vziať do úvahy vedecké zásady;

47.   očakáva výsledky druhej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi o revízii smernice o karcinogénoch z roku 2004 a domnieva sa, že lepšou možnosťou by mohlo byť upravenie tejto smernice jej doplnením o látky toxické pre reprodukciu, navrhnutie revízie záväzných hraničných hodnôt expozície v práci pre karcinogény a mutagény uvedené v smernici a stanovenie nových hraničných hodnôt pre niektoré karcinogény, mutagény a reprotoxíny, ktoré ešte nie sú zahrnuté v smernici;

48.   pripomína, že zdravie a bezpečnosť pri práci sú ohrozené nielen pri manuálnej práci; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala príčinám, ktoré spôsobujú vznik duševných ochorení, duševnému zdraviu, závislostiam a psychologickým rizikám na pracovisku, akými sú napríklad stres, obťažovanie a zastrašovanie (mobing), ako aj násilie, a ďalej žiada, aby sa kládol väčší dôraz na politiku zamestnávateľov v oblasti podpory dobrého telesného a duševného zdravia;

49.   považuje za nevyhnutné, aby existovala väčšia koordinácia s novou Európskou chemickou agentúrou v Helsinkách a aby sa objasnilo niekoľko problémov vyplývajúcich zo vzťahu medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH)(15) a ostatnými smernicami, ktoré sa týkajú ochrany zdravia pri práci;

50.   žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite dbali na súbežné uplatňovanie stratégie Spoločenstva a nariadenia REACH: stratégia by sa mala snažiť o dopĺňanie nariadenia REACH o ochrane pred chemickými rizikami a mala by v spojitosti s vykonávaním nariadenia REACH využiť možnosť na zlepšenie preventívnych opatrení proti chemickým rizikám na pracovisku;

51.   víta nedávne uzavretie rámcovej dohody medzi sociálnymi partnermi o obťažovaní a násilí na pracovisku; vyjadruje však poľutovanie, že táto dohoda jasne nehovorí o problematike násilia z tretej strany; preto vyzýva sociálnych partnerov, aby spolu konzultovali o tejto problematike;

52.   upozorňuje, že mnohí vodiči nákladných vozidiel, ktorí jazdia po Európe, majú veľmi ťažké pracovné podmienky v dôsledku nedostatočného prístupu k primeraným zariadeniam na odpočinok: článok 12 nariadenia (ES) č. 561/2006(16) o časoch jazdy a dobách odpočinku výslovne uznáva význam dostatočného počtu bezpečných a zabezpečených odpočinkových zariadení v sieti diaľnic EÚ pre vodičov z povolania; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala pilotný projekt v oblasti zabezpečených parkovísk iniciovaný Európskym parlamentom a zohľadnila pritom odporúčané opatrenia v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru TEN/290-CESE o bezpečných a zabezpečených parkoviskách(17) ;

53.   vyzýva Komisiu, aby urobila prieskum realizovateľnosti a výhodách pre ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a spoločnosť ako celok, keby sa požadovalo vo všetkých budovách určených za pracoviská inštalovanie hasiaceho zariadenia, v prípade, že je to bezpečné;

54.   zdôrazňuje význam pokračujúceho dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, zamestnávateľov, zamestnancov, ich zástupcov a občianskej spoločnosti ako rozhodujúceho nástroja pri účinnom vypracúvaním kvalitných noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tento dialóg by mal viesť k lepšiemu poznaniu skutočných rizík pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, ako aj osobitných potrieb a požiadaviek určitých skupín pracovníkov v obchode i v priemysle, a k výmene najlepších postupov;

55.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané zastúpenie žien v procese rozhodovania o otázkach zdravia a bezpečnosti pri práci na všetkých úrovniach;

56.   považuje sociálnu zodpovednosť podnikov za jeden z účinných nástrojov na zlepšenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a lepšieho pracovného prostredia a v tomto smere podporuje výmenu dobrých postupov na miestnej, národnej a európskej úrovni medzi členskými štátmi a celosvetovo na medzinárodnej úrovni, ako aj ďalšie uplatňovanie podnikovej sociálnej zodpovednosti na základe dobrovoľnosti, ale ako integrovanej súčasti obchodných stratégií pre rozvoj;

57.   domnieva sa, že zastúpenie zamestnancov má hlavný význam pre každú politiku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; domnieva sa, že kladný vzájomný vzťah medzi prítomnosťou zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a vyšším výkonom nemožno podceňovať, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali participatívny prístup a zabezpečovali prístup čo najväčšieho počtu pracovníkov k zástupcom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

58.   domnieva sa, že príliš dlhý pracovný čas/nedostatok času na odpočinok sú rozhodujúcim faktorom zvyšujúceho sa počtu úrazov na pracoviskách a chorôb z povolania, a požaduje správnu vyváženosť medzi prácou a rodinným životom;

59.   blahoželá Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Európskej nadácii pre zlepšenie životných a pracovných podmienok k práci, ktorú doteraz vykonali, a je toho názoru, že odborné znalosti a schopnosti týchto orgánov sa musia plne využívať; zastáva názor, že tieto organizácie by sa mali naďalej využívať ako nástroje na zvyšovanie informovanosti, zhromažďovania, analýzy a výmeny informácií, výmeny dobrých postupov a skúmania na predvídanie nových a vynárajúcich sa rizík, či už spôsobených spoločenskými zmenami alebo technickou inováciou;

60.   domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť treba venovať včasnej identifikácii a monitorovaniu nových a objavujúcich sa rizík – napríklad psychosociálnym rizikám; preto blahoželá pozorovaciemu stredisku pre riziká Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za jeho prácu a vyzýva Komisiu, aby postupovala na základe jeho zistení a predkladať potrebné návrhy, keď sa zistia nové riziká;

61.   odporúča členským štátom prijať opatrenia potrebné na to, aby pre prácu v ťažkých alebo nebezpečných podmienkach existovali príslušné práva sociálnej ochrany, ktoré môžu zainteresovaní pracovníci uplatňovať počas obdobia zárobkovej činnosti, ako aj v dôchodku;

62.  Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odporúča, aby konkrétne skúmala problémy a riziká, s ktorými sa stretávajú pracovníci v dočasnom pracovnom pomere a pracovníci vysielaní cez agentúry, ako aj pracovníci v subdodávateľských podnikoch, aby tak Komisii a členským štátom pomohla riešiť existujúce riziká a vykonávať platné právne predpisy týkajúce sa týchto skupín ľudí, pričom bude identifikovať typ práce, ktorú tieto skupiny vykonávajú, ako napríklad v stavebníctve sa vďaka jeho povahe vyskytuje v určitých členských štátoch viac nehôd;

63.   zaujíma stanovisko, že v globálnom prostredí treba spolupracovať s medzinárodnými organizáciami ako sú WTO, Svetová zdravotnícka organizácia a MOP a treba zabezpečovať, aby všetky zmluvné strany prijímali a vykonávali medzinárodné dohovory a dohody v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa, že toto je dôležitým faktorom zachovania konkurencieschopnosti EÚ a zabránilo sa presídľovaniu podnikov EÚ do tretích krajín pri hľadaní právneho prostredia, ktoré je pre oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci liberálnejšie; ďalej sa domnieva, že je to otázka ochrany ľudských práv, a preto by sa jej mala počas rokovaní s tretími krajinami venovať pozornosť;

64.   vyzýva preto členské štáty, aby dodržiavali medzinárodné ustanovenia o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, a najmä aby ratifikovali dohovor MOP C-187 a vykonali odporúčanie R-197;

65.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 14.12 .2007, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21.
(4) Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21.
(5) Ú. v. EÚ C 300 E, 11.12.2003, s. 290.
(6) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 400.
(7) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 754.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2007)0206.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2007)0501.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2007)0102.
(11) Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28.
(12)1 Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19.
(13)1 Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(14)1 Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(15) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.
(17)2 Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 88.

Posledná úprava: 15. septembra 2008Právne oznámenie