Európsky parlament,

–   so zreteľom na medzinárodný polárny rok (od marca 2007 do marca 2009),

–   so zreteľom na ôsmu konferenciu zástupcov parlamentov arktických krajín, ktorá sa konala vo Fairbankse na Aljaške od 12. do 14. augusta 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o politike v Arktíde, ktorého uverejnenie sa očakáva na jeseň 2008,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Severnej dimenzii zo 16. januára 2003(1), zo 17. novembra 2003(2), zo 16. novembra 2005(3) a zo 16. novembra 2006(4),

–   so zreteľom na závery správy z roku 2005 o posúdení vplyvu zmeny klímy na Arktídu,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Komisia uverejnila 10. októbra 2007 oznámenie s názvom "Integrovaná námorná politika Európskej únie" (KOM(2007)0575) (modrá kniha),

B.   keďže 14. marca 2008 predložil vysoký predstaviteľ Komisie politický dokument Európskej rade s názvom "Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť",

C.   keďže geopolitický a strategický význam arktického regiónu vzrastá, čoho symbolom je umiestnenie ruskej vlajky na dne mora na severnom póle v auguste roku 2007,

D.   so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý senát USA ešte neratifikoval, a ktorý nebol formulovaný s osobitným ohľadom na súčasné okolnosti klimatických zmien a na osobité dôsledky topenia ľadu v arktických moriach,

E.   keďže na nedávnej konferencii zástupcov parlamentov arktických krajín sa stretli zvolení zástupcovia z Európskeho parlamentu, Kanady, Dánska, Grónska, Islandu, Fínska, Nórska, Švédska, Ruska a USA, aby diskutovali o otázkach námornej bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti, ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja,

F.   keďže arktický región v súčasnosti neupravujú žiadne špecificky formulované viacstranné normy ani nariadenia, pretože sa nikdy nepredpokladalo, že by sa mohol stať splavnou námornou cestou alebo oblasťou s komerčným využitím,

G.   keďže námorná doprava v arktických vodách zaznamenala v ostatných rokoch exponenciálny rast v dôsledku zvýšeného záujmu o vrtné plošiny v mori a čoraz častejších plavieb výletných lodí, ako aj v dôsledku možností, ktoré ponúka severozápadná cesta,

H.   keďže v arktickom regióne sa môže nachádzať približne 20 % celosvetových neobjavených zásob ropy a zemného plynu,

I.   keďže "krajiny A5" Dánsko, Kanada, Nórsko, Ruská federácia a USA) prijali v máji 2008 vyhlásenie z Illulissatu,

J.   keďže Komisia sa plne zúčastnila na konferencii "Arktída: náš spoločný záujem", ktorú organizovala Severská rada ministrov v Illulissate (Grónsko) 9. a 10. septembra 2008 a keďže Európsky parlament berie na vedomie závery predsedu konferencie,

K.   keďže uvedená konferencia o Arktíde sa sústredila aj na zmenu klímy v regióne, jej vplyvy na pôvodné obyvateľstvo a možné prispôsobovanie sa týmto vplyvom,

L.   keďže tempo globálneho otepľovania v arktickom regióne je oveľa rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, pričom za ostatných 100 rokov sa teplota zvýšila o 2°C v porovnaní s priemerom 0,6°C vo zvyšku sveta,

M.   keďže zmeny klimatických podmienok v Arktíde sú už natoľko závažné, že napríklad Inuiti už nemôžu loviť zver tradičným spôsobom, lebo ľad je príliš tenký na to, aby udržal ich sane, a keďže zvieratá vo voľnej prírode, ako napríklad ľadové medvede, mrože a líšky, sú ohrozené zánikom mnohých biotopov,

N.   keďže tri členské štáty EÚ a ďalšie dva štáty, s ktorými EÚ susedí a ktoré sa podieľajú na vnútornom trhu prostredníctvom dohody o EHP sú arktickými štátmi, čo znamená, že EÚ a jej pridružené štáty tvoria viac než polovicu počtu členov Arktickej rady,

1.   je hlboko znepokojený dôsledkami zmeny klímy na trvalú udržateľnosť životných podmienok pôvodného obyvateľstva regiónu, pokiaľ ide o všeobecné životné prostredie (topenie sa ľadovcov a permafrostu, stúpanie hladiny mora, záplavy), ako aj prirodzený biotop (ustupujúca ľadovcová pokrývka spôsobuje problémy s kŕmnymi návykmi ľadových medveďov), a zdôrazňuje, že akékoľvek medzinárodné rozhodnutia týkajúce sa týchto otázok musia v plnej miere zahŕňať a brať do úvahy všetkých obyvateľov a štáty Arktídy;

2.   pripomína, že v 20. storočí sa teplota v Arktíde zvýšila približne o 5 °C a že tento nárast je desaťnásobne rýchlejší ako zaznamenaný nárast globálnej priemernej teploty zemského povrchu; zdôrazňuje, že na nasledujúcich 100 rokov sa v Arktíde očakáva ďalšie oteplenie o 4-7 °C; nazdáva sa preto, že čas na hľadanie príčin už uplynul a teraz nastal čas konať;

3.   zdôrazňuje, že živočíšne a rastlinné druhy Arktídy a jej obyvateľstvo sa osobitným spôsobom prispôsobili drsným podmienkam vládnucim na póloch, a tým sa veľmi oslabili voči dramatickým zmenám týchto podmienok; je hlboko znepokojený situáciou mrožov, ľadových medveďov, tuleňov a ostatných morských cicavcov, ktoré potrebujú morský ľad na oddych, kŕmenie, lov a rozmnožovanie a zmena klímy ich mimoriadne ohrozuje;

4.   víta záverečné vyhlásenie prijaté 14. augusta 2008 na konferencii zástupcov parlamentov arktických krajín vo Fairbankse;

5.   víta skutočnosť, že ďaleký sever je súčasťou politiky Severnej dimenzie EÚ, ale je presvedčený, že informovanosť o význame Arktídy v celosvetovom meradle treba aj naďalej zvyšovať prostredníctvom vytvorenia osobitnej politiky EÚ pre Arktídu;

6.   v tejto súvislosti podčiarkuje význam Arktídy pre globálnu klímu a verí, že súčasná podpora výskumných činností v tomto regióne bude pokračovať aj nad rámec medzinárodného polárneho roka;

7.   s veľkým záujmom očakáva blížiace sa oznámenie Komisie o politike v Arktíde a verí, že sa ním položia základy pre zmysluplnú politiku EÚ pre Arktídu; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom oznámení venovala aspoň týmto oblastiam:

8.   vyzýva Komisiu, aby zahrnula otázky energie a bezpečnostnej politiky v arktickom regióne do svojho programu a najmä aby vo svojom nadchádzajúcom oznámení o tomto regióne navrhla vhodné témy a spoločné pracovné postupy EÚ a arktických krajín v oblasti zmeny klímy, trvalo udržateľného rozvoja, bezpečnosti dodávok energie a námornej bezpečnosti;

9.   upriamuje pozornosť na skutočnosť, že arktický región si vzhľadom na svoj vplyv na celosvetovú klímu a jedinečnosť životného prostredia zasluhuje osobitnú pozornosť pri formulovaní stanoviska EÚ na konferencii OSN o zmene klímy (COP 15), ktorá sa uskutoční v roku 2009 v Kodani;

10.   zastáva názor, že námorná doprava v regióne (tak v súvislosti s cestovným ruchom, ako aj s vrtnými plošinami) ani zďaleka nedosahuje úroveň minimálnych medzinárodných noriem bezpečnosti, aké sa uplatňujú v iných medzinárodných vodách, či už ide o ochranu ľudského života alebo životného prostredia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila, že sa príslušným spôsobom zmenia a doplnia nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

11.   zdôrazňuje vonkajšie hľadiská energetickej politiky a úlohu Arktídy pri formulácii energetickej politiky pre Európu tak, ako to navrhla Európska rada v marci 2007;

12.   vyjadruje podporu Arktickej rade pri zachovávaní arktického regiónu ako regiónu bez napätí, ktorý je otvorený medzinárodnej spolupráci pri výskume, aby sa v rámci trvalo udržateľného environmentálneho rámca mohol plne využiť jeho potenciál budúceho dodávateľa energie;

13.   je naďalej mimoriadne znepokojený pretrvávajúcou honbou za prírodnými zdrojmi v Arktíde, čo môže viesť k bezpečnostným hrozbám pre EÚ a celkovej medzinárodnej nestabilite;

14.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala v otázke Arktídy proaktívne, a prevzala aspoň, ako prvý krok, úlohu pozorovateľa v Arktickej rade, a nazdáva sa, že Komisia by mala vytvoriť špecializovaný Arktický panel;

15.   navrhuje, aby bola Komisia pripravená pristúpiť k začatiu medzinárodných rokovaní zameraných na prijatie medzinárodnej dohody na ochranu Arktídy, ktorej zdrojom inšpirácie by bola dohoda o Antarktíde v znení Madridského protokolu podpísaného v roku 1991, ale ktorá by rešpektovala základný rozdiel spočívajúci v zaľudnenosti Arktídy a následné práva a potreby obyvateľstva a národov arktického regiónu; domnieva sa však, že ako minimálne východisko by sa takáto dohoda mala vzťahovať aspoň na neobývanú oblasť v strede arktického oceánu, na ktorú si nerobí nárok žiadna krajina;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, Nórska, Islandu, Ruska, Kanady a USA, ako aj aktérom regionálnej spolupráce.

(1) Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 283. (2) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 411. (3) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 73. (4) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 258.