Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2557(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0165/2009

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.20
CRE 02/04/2009 - 9.20
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0213

Prijaté texty
PDF 91kWORD 54k
Štvrtok, 2. apríl 2009 - Brusel Finálna verzia
Svedomie Európy a totalitarizmus
P6_TA(2009)0213B6-0165, 0169, 0170 a 0171/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260(III)A z 9. decembra 1948 o genocíde,

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(1) ,

–   so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 25. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 23. septembra 2008(2) , ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu,

–   so zreteľom na mnoho svojich predchádzajúcich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945(3) , uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor(4) a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici(5) ,

–   so zreteľom na komisie pre pravdu a spravodlivosť zriadené v rôznych častiach sveta, ktoré pomohli ľuďom žijúcim pod nadvládou početných niekdajších diktátorských a totalitných režimov prekonať rozdiely a dosiahnuť zmierenie,

–   so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu a politických skupín zo 4. júla 2006 pri príležitosti 70. výročia štátneho prevratu generála Franka v Španielsku,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však profesionálni historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje a snažia sa byť čo najnestrannejší,

B.   keďže nijaký politický orgán ani politická strana nemá monopol na interpretáciu histórie a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,

C.   keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže vydávať zákony o minulosti,

D.   keďže hlavným cieľom európskeho integračného procesu je zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v budúcnosti a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,

E.   keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,

F.   keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy na zmierenie založené na pravde a spomienkach,

G.   keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže však musí byť uznaná ojedinelosť holokaustu,

H.   keďže dominantnou historickou skúsenosťou západnej Európy bol nacizmus, kým krajiny strednej a východnej Európy majú skúsenosti s komunizmom aj nacizmom; keďže je nutné snažiť sa o pochopenie dedičstva týchto krajín, ktoré zažili dvojnásobnú diktatúru,

I.   keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, skončenia vojny a upevňovania demokracie v Európe,

J.   keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska, ktoré trpeli pod dlhodobou nadvládou fašistických režimov, pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy,

K.   keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny, neuzná nacizmus, stalinizmus a fašistický a komunistický režim ako spoločné dedičstvo a nepovedie úprimnú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch v minulom storočí,

L.   keďže zjednotená Európa v roku 2009 oslávi 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a vo východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,

M.   keďže takisto treba spomínať aj na tých ľudí, ktorí aktívne odporovali totalitnému režimu a ktorí by pre svoje odhodlanie, vernosť ideálom, česť a odvahu mali zaujať miesto v povedomí Európanov ako hrdinovia doby totality,

N.   keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, ktorý režim a prečo ich pripravil o slobodu alebo ich mučil či zavraždil,

1.   vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;

2.   opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;

3.   zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez pravdy a pamäti nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj proti všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

4.   pripomína, že posledné zločiny proti ľudskosti a akty genocídy v Európe sa diali ešte v júli 1995, a že stálu pozornosť treba venovať boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;

5.   zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty aj po 20 rokoch od pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe stále príliš obmedzujú prístup k dokumentom, ktoré sú dôležité z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; požaduje, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb, pričom je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento proces nezneužíval na politické účely;

7.   rozhodne a jednoznačne odsudzuje všetky zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané všetkými totalitnými a diktátorskými režimami; obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom vyjadruje sústrasť, pochopenie a uznanie ich utrpenia;

8.   vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;

10.   je presvedčený, že vhodná ochrana historickej pamäti, komplexné prehodnotenie európskych dejín a celoeurópske uznanie všetkých historických aspektov modernej Európy posilnia európsku integráciu;

11.   v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali aktivity mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne angažujú v skúmaní a zhromažďovaní dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinistického režimu;

12.   pripomína svoju plnú podporu posilňovaniu medzinárodnej spravodlivosti;

13.   požaduje zriadenie platformy európskej pamäti a svedomia, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi špecializujúcimi sa na problematiku totalitných režimov, ako aj vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;

14.   požaduje posilnenie existujúcich relevantných finančných nástrojov na poskytovanie podpory pre odborný historický výskum uvedených otázok;

15.   požaduje, aby sa vyhlásenie dňa 23. augusta ako celoeurópskeho dňa spomienky na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov pripomínalo nestranne a s úctou;

16.   je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;

17.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0439.
(3) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 392.
(4) Prijaté texty: P6_TA(2008)0523.
(5) Prijaté texty: P6_TA(2009)0028.

Posledná úprava: 8. december 2009Právne oznámenie