Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2329(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0124/2009

Predkladané texty :

A6-0124/2009

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.25
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0217

Prijaté texty
PDF 337kWORD 80k
Štvrtok, 2. apríla 2009 - Brusel
Lepšie školstvo: program európskej spolupráce
P6_TA(2009)0217A6-0124/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o lepšom školstve: agenda pre európsku spoluprácu (2008/2329(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže,

–   so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie týkajúci sa práva na vzdelanie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júla 2008 s názvom Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie: Agenda pre európsku spoluprácu v školstve (KOM(2008)0425),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2008)0865),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2007 s názvom Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie: Návrh spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2008 o pokroku, pokiaľ ide o implementáciu pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (KOM(2007)0703),

–   so zreteľom na desaťročný pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010(1) a nasledujúce spoločné priebežné správy o pokroku jeho vykonávania,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania(2),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(3),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 13. – 14. marca 2008, najmä na ich časť o investíciách do ľudských zdrojov a modernizácii pracovných trhov,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o vzdelávaní a odbornej príprave ako kľúčovej hybnej sile lisabonskej stratégie(4),

–   so zreteľom na správu medzinárodnej komisie UNESCO pre vzdelávanie v 21. storočí,

–   so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy v maximalizácii prístupu verejnosti ku kultúre(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o možnostiach vypracovania systému európskych škôl(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zvyšovaní kvality vzdelávania učiteľov(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – vykonávanie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(11),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0124/2009),

A.   keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, obsah a reformu školského vzdelávania; keďže výmena informácií a osvedčených postupov, ako aj spolupráca na spoločných výzvach sú vynikajúcimi prostriedkami na podporu reforiem; keďže Komisia má pri podpore tejto spolupráce plniť dôležitú úlohu,

B.   keďže hospodárske a spoločenské zmeny v EÚ, faktory podmieňujúce jednotný trh a nové príležitosti a požiadavky globalizovaného hospodárstva vytvárajú súbor úloh spoločných pre všetky národné vzdelávacie systémy a ešte viac vyvolávajú potrebu spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na európskej úrovni,

C.   keďže značné rozdiely vo výsledkoch jednotlivých vzdelávacích systémov v EÚ by mohli zväčšiť rozdiely v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja medzi členskými štátmi a ohroziť dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie,

D.   keďže konsolidácia úlohy vzdelávania v znalostnom trojuholníku (výskum, inovácia a vzdelávanie), v súvislosti s ktorým EÚ podporuje dlhodobú stratégiu pre budúci rozvoj, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť, ako aj začlenenie vzdelávania medzi priority nadchádzajúceho kola rozhovorov v rámci lisabonského procesu, si vyžadujú systematické opatrenia,

E.   keďže referenčné kritériá sú dôležité nástroje na dosiahnutie ďalšieho pokroku v reformách, lebo umožňujú merať pokrok vo vzťahu k dobre definovaným cieľom,

F.   keďže Rada prijala tri referenčné kritériá na rok 2010, ktoré sa týkajú školského vzdelávania – predčasného ukončovania školskej dochádzky, gramotnosti v čítaní a dosiahnutia úplného stredoškolského vzdelania; keďže pokrok v dosahovaní týchto referenčných kritérií je stále nedostatočný,

G.   keďže v záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy je dôležité, aby všetci mladí ľudia získali základné zručnosti a kľúčové kompetencie a aby sa zlepšila úroveň dosiahnutého vzdelania,

H.   keďže u mladých ľudí má dosiahnuté vzdelanie priamy vplyv na ich neskoršie vyhliadky v oblasti zamestnania, spoločenskej účasti, ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako aj na ich príjem,

I.   keďže vzdelávanie žien má osobitný vplyv na výsledky vzdelávania komunít; keďže neúplné alebo neuspokojivé vzdelanie dievčat môže mať vplyv nielen na ne, ale môže znamenať nevýhody aj pre ďalšiu generáciu,

J.   keďže nerovnosti a predčasné ukončovanie školskej dochádzky spôsobujú vysoké sociálne a hospodárske náklady a majú škodlivý vplyv na sociálnu súdržnosť a keďže všetky formy školskej segregácie oslabujú úroveň národných systémov vzdelávania ako celok,

K.   keďže znepokojujúci nárast násilia na školách sprevádzaný prejavmi rasizmu a xenofóbie v školskom prostredí sa v súčasnosti považuje za výsledok dvoch základných tendencií v rámci vzdelávacích systémov – mnohokultúrnosti a zväčšovania sociálnych rozdielov – zhoršených nedostatkom vhodných zásahov alebo podpory žiakov a kontaktných mechanizmov v rámci systému vzdelávania,

L.   keďže modely inkluzívneho vzdelávania podporujú integráciu znevýhodnených skupín žiakov a študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a posilňujú solidaritu medzi žiakmi s rôznym zázemím,

M.   keďže dobre rozvinuté predškolské vzdelávanie významnou mierou prispieva k integrácii znevýhodnených skupín (ako sú deti z nízkopríjmových a menšinových pomerov), môže napomôcť zvyšovanie celkovej úrovne zručností, znižuje rozdiely vo vzdelaní a má zásadný význam pre zvyšovanie rovnosti a znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky,

N.   keďže školy majú kľúčový význam pre spoločenský život, vzdelávanie a osobný rozvoj detí, ako aj pre získanie vedomostí, zručností a hodnôt potrebných na ich účasť v demokratickej spoločnosti a na ich aktívne občianstvo,

O.   keďže v súčasnej celosvetovej hospodárskej a finančnej kríze zohrávajú vzdelávanie a odborná príprava kľúčovú úlohu vo vývoji inovatívnych zručností a know-how a v zabezpečovaní voľného pohybu vedomostí ako ideálneho nástroja na dosiahnutie hospodárskej obnovy a konsolidáciu trhu práce; berie však na vedomie skutočnosť, že hlavným cieľom tvorby politiky v oblasti vzdelávania nie je plnenie potrieb trhu a kritérií zamestnateľnosti, ale zabezpečenie toho, aby žiaci dosahovali celkovú úroveň vedomostí zodpovedajúcu jednotným kritériám vzdelávania a stali sa všestrannými osobnosťami,

P.   keďže učebné osnovy, ako aj vyučovacie metódy a metódy hodnotenia by mali každému študentovi umožniť získanie kľúčových kompetencií a plný rozvoj jeho potenciálu; keďže telesná a duševná pohoda detí, ako aj príjemné učebné prostredie majú podstatný význam na dosahovanie pozitívnych študijných výsledkov,

Q.   keďže širšie vzdelanie vrátane oblastí, ako sú umenie a hudba, môže prispieť k podpore osobného naplnenia, sebadôvery a rozvoja tvorivosti a inovatívneho myslenia,

R.   keďže výdavky na vzdelávanie by mali byť určené najmä pre oblasti, v ktorých dochádza k najväčším zlepšeniam výsledkov a rozvoja študentov,

S.   keďže kvalita výučby sa v rámci školského prostredia považuje za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci výsledky študentov,

T.   keďže programy mobility a výmeny môžu podporovať medzikultúrne, jazykové a sociálne zručnosti, ako aj zručnosti súvisiace s konkrétnym predmetom, zvyšovať motiváciu učiteľov i študentov a pomáhať pri zlepšovaní pedagogických schopností učiteľov,

U.   keďže samotné školy predstavujú len časť skupiny činiteľov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za vzdelávanie mladých ľudí,

V.   keďže v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy treba vytvoriť kultúru hodnotenia, aby sa zabezpečil účinný a dlhodobý monitoring ich rozvoja,

W.   keďže vo svojom uznesení z 8. septembra 2005 Európsky parlament zdôraznil potrebu reformy riadenia európskych škôl, ktorá by mala dať odpoveď na dnešné výzvy súvisiace najmä s rozšírením a jeho dôsledkami,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie z 3. júla 2008 a oblasti, na ktoré Komisia navrhuje sústrediť budúcu spoluprácu;

2.   víta uvedené oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 a opatrenia, ktoré navrhuje;

3.   podporuje názor, že školské vzdelávanie by malo byť kľúčovou prioritou ďalšieho cyklu lisabonskej stratégie;

4.   víta dohodu členských štátov o spolupráci v kľúčových oblastiach školského vzdelávania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili túto príležitosť učiť sa jeden od druhého;

Zlepšovanie kompetencií všetkých študentov

5.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom základné zručnosti nevyhnutné na ďalšie vzdelávanie, aby pokračovali vo vykonávaní odporúčania 2006/962/ES, ako aj v úsilí o dosiahnutie skôr dohodnutých referenčných kritérií;

6.   je znepokojený súčasným trendom znižovania úrovne vedomostí žiakov, pokiaľ ide o písanie, čítanie a základné matematické úkony, a nalieha na členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na jeho zvrátenie;

7.   odporúča členským štátom, aby ďalej uvažovali o stratégiách zameraných na zníženie rodových nerovností v rámci základných zručností;

8.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku; zdôrazňuje, že je potrebné čo možno najskôr identifikovať rizikových študentov, poskytnúť im dodatočnú podporu a možnosť zúčastňovať sa na študijných činnostiach po vyučovaní, podporovať ich počas postupu medzi školskými stupňami a poskytovať osobný prístup vo vyučovaní tým, ktorí to potrebujú;

9.   konštatuje, že mladí ľudia v EÚ preukazujú nedostatok schopnosti sústrediť sa; preto vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom preskúmať hlavné dôvody nedostatočnej schopnosti sústrediť sa medzi žiakmi;

10.   domnieva sa, že školy by mali poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie všetkým deťom, stanoviť ambiciózne ciele pre všetkých študentov a zároveň ponúkať spektrum študijných možností, ako aj dodatočnú podporu s cieľom zohľadniť individuálne potreby študentov;

11.   vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich politiky vzdelávania dosiahnu rovnováhu medzi rovnosťou a kvalitou s dôrazom na sociálne opatrenia na uľahčenie situácie žiakov a študentov zo znevýhodnených pomerov a prispôsobenie vzdelávacieho procesu ich individuálnym potrebám, čím sa im ponúknu rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu;

12.   nalieha na členské štáty, aby rozšírili prístup znevýhodnených skupín k odbornej príprave a univerzitnému štúdiu v súlade s najvyššími normami, okrem iného vypracovaním a propagáciou vhodných štipendijných programov;

13.   je zástancom modelov inkluzívneho vzdelávania, v ktorých školské komunity odzrkadľujú spoločnosť s jej rozmanitosťou, čím je vylúčená akákoľvek forma segregácie;

14.   preto nalieha na členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť cieľ úplného ukončenia segregácie rómskych tried/inštitúcií na úrovni základného vzdelávania a aby monitorovali a zrušili nezákonné postupy umiestňovania rómskych detí do tried pre deti s mentálnym postihnutím;

15.   považuje za dôležité, aby boli mladí ľudia počas času stráveného v školách, na fakultách a univerzitách pripravovaní na pružnosť na pracovnom trhu vzhľadom na jeho premenlivosť (požiadavky zamestnávateľov sa môžu rýchlo meniť);

16.   vyzýva na modernizáciu a zlepšenie školských učebných osnov, aby odrážali aktuálne sociálne, hospodárske, kultúrne a odborné skutočnosti a aby boli úzko napojené na priemysel, podnikanie a pracovný trh;

17.   zastáva však názor, že reforma vzdelávacieho systému by sa mala zamerať predovšetkým na plnohodnotný a všestranný rozvoj jednotlivca, pestovanie úcty k ľudským právam a sociálnej spravodlivosti, celoživotné vzdelávanie na účely osobného rozvoja a odborného napredovania, ochranu životného prostredia a osobného a kolektívneho blahobytu; v tejto súvislosti sa domnieva, že zosúladenie takto získaných vedomostí s požiadavkami trhu je nepochybne prioritou pre systémy vzdelávania, ale nie ich prvoradým a základným cieľom;

18.   domnieva sa, že školy by sa mali nielen snažiť o zlepšenie schopnosti získať zamestnanie, ale mali by tiež poskytovať všetkým mladým ľuďom príležitosť na rozvoj ich plného potenciálu, a to v súlade s ich osobnými schopnosťami; zdôrazňuje význam vytvorenia študijného prostredia, v ktorom môžu mladí ľudia získať základnú demokratickú spôsobilosť, ktorá im umožní aktívnu účasť v občianskej spoločnosti;

19.   domnieva sa, že všetky deti by už od raného veku mali mať príležitosť osvojiť si hudobné, umelecké, manuálne, fyzické, sociálne a občianske zručnosti; preto pevne verí, že hudobná, umelecká a telesná výchova by mali byť povinnou súčasťou školských osnov;

20.   vyjadruje presvedčenie, že v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone v roku 2002 by sa deti už od raného veku mali učiť cudzie jazyky; víta návrh na zavedenie nového referenčného kritéria, podľa ktorého by sa minimálne 80 % žiakov nižších stredných škôl malo učiť aspoň dva cudzie jazyky; zdôrazňuje význam pokračovania výučby cudzieho jazyka vo vyšších stredných školách, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nadobudnú vysokú úroveň znalosti jazyka; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zamestnať na vyučovanie jazykov viac ľudí, pre ktorých je príslušný jazyk ich materinským jazykom;

21.   zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti informačných a komunikačných technológií a mediálnej gramotnosti; považuje za dôležité učiť žiakov používať a využívať nové komunikačné a digitálne technológie;

22.   oceňuje prínos neformálneho vzdelávania, ktoré mladým ľuďom poskytuje cenné zručnosti ako doplnok k zručnostiam nadobudnutým v školách, a vyzýva školy, aby intenzívnejšie spolupracovali s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania, ako sú mládežnícke organizácie;

Vysokokvalitné školstvo a vysokokvalitní učitelia

23.   považuje kvalitné vzdelanie za právo každého dieťaťa a domnieva sa, že prvým a dôležitým krokom na jeho zaručenie by bola európska charta o právach žiakov;

24.   vyzýva členské štáty a príslušné regionálne vlády, aby investovali do predškolského vzdelávania, aby garantovali vysokokvalitné predškolské zariadenia a zariadenia starostlivosti o deti s adekvátne vyškolenými učiteľmi a opatrovateľmi a aby zaručili ich dostupnosť; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa miery účasti na predškolskom vzdelávaní;

25.   domnieva sa, že verejné vzdelávanie by malo ostať predovšetkým štátom financovanou oblasťou, ktorá prispieva k sociálnej rovnosti a začleneniu; víta však iniciatívy zamerané na rozvoj plodnej spolupráce so súkromným sektorom a skúmanie možností nových spôsobov doplnkového financovania;

26.   domnieva sa, že verejné vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú v nevýhodnejšej finančnej situácii, najmä tie v chudobnejších regiónoch EÚ, by mali dostávať dodatočnú podporu;

27.   domnieva sa, že dobrá kvalita vzdelávacieho prostredia s modernou infraštruktúrou, materiálmi a technológiami je predpokladom poskytovania vysokokvalitného vzdelávania v školách;

28.   domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov si ďalej vyžadujú náročné a dôsledné učebné osnovy a pravidelné hodnotenie žiakov, ktoré povedie k zodpovednosti samotných žiakov za dosahovaný pokrok;

29.   vyzýva členské štáty, aby školám poskytli potrebnú autonómiu nevyhnutnú na nájdenie riešení špecifických problémov, s ktorými sa v danej lokalite stretávajú, ako aj primeranú pružnosť v uplatňovaní učebných osnov, vyučovacích metód a systémov hodnotenia, pričom uznáva, že je potrebné zaručiť porovnateľnosť kvalifikačných systémov v celej Európe;

30.   považuje hodnotenie za užitočný nástroj na zlepšenie kvality systémov vzdelávania; zdôrazňuje však, že akýkoľvek systém hodnotenia a posudzovania by mal byť zameraný nielen na kvantitatívne výsledky a úspechy žiakov, čo by vytvorilo sociálnu hierarchiu vzdelávacích zariadení sprevádzanú "viacrýchlostnými" systémami vzdelávania, ale aj na samotný systém a metódy, ktoré používa, pričom jednoznačne zohľadní osobitné sociálno-ekonomické podmienky, v ktorých každá škola pôsobí;

31.   domnieva sa, že kvalita vzdelávania a úroveň jej výsledkov závisí do veľkej miery aj od rešpektovania autority učiteľa v triede;

32.   domnieva sa, že zloženie učiteľského zboru by malo pokiaľ možno čo najviac odrážať stále väčšiu rozmanitosť európskych spoločností s cieľom poskytnúť všetkým žiakom vzory, s ktorými sa môžu identifikovať; v tejto súvislosti podporuje úvahy o potrebe pritiahnuť do učiteľskej profesie viac mužov, a to najmä na úrovni základných škôl;

33.   je presvedčený o nevyhnutnosti poskytovania vysokokvalitného počiatočného vzdelávania učiteľov založeného na teórii a praxi, ako aj poskytovania možnosti nepretržitého profesijného rozvoja a podpory, aby si učitelia počas svojej kariéry udržiavali aktuálnu úroveň zručností vyžadovaných v spoločnosti založenej na vedomostiach; domnieva sa, že politiky v oblasti vzdelávania a náboru učiteľov by mali byť koncipované tak, aby pritiahli najschopnejších záujemcov, a že učiteľom by sa mala zabezpečiť taká úroveň spoločenského uznania, postavenia a finančného ohodnotenia, ktorá by zodpovedala dôležitosti ich úloh;

34.   je rozhodným zástancom toho, aby čo najväčší počet študentov a učiteľov mal príležitosť zúčastniť sa na projektoch mobility a partnerstva medzi školami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programu Comenius; zdôrazňuje potrebu ďalšieho znižovania administratívnej záťaže pre prihlásené školy; víta založenie partnerstva Comenius Regio; podporuje návrh na stanovenie nového referenčného kritéria týkajúceho sa mobility;

35.   odporúča, aby boli učitelia vrátane učiteľov umenia podporovaní v maximálnom využívaní európskych a národných programov mobility a aby sa mobilita stala neoddeliteľnou súčasťou ich odborného vzdelávania a kariéry;

36.   odporúča, aby sa do školského života zapojili aj rodičia a aby sa zvýšila informovanosť o možnom vplyve životných podmienok a mimoškolských aktivít na získavanie zručností a spôsobilostí v škole, pričom uznáva, že vyrovnanie rozdielov vo vzdelávaní len prostredníctvom politík vzdelávania sa ukázalo ako neúspešné;

37.   rozhodne odporúča vytvorenie partnerstiev medzi školami a komunitami v záujme boja proti problému násilia na školách, pretože hrozí riziko, že sa začne rozširovať do celej spoločnosti;

38.   domnieva sa, že všetky školy by mali podporovať získavanie demokratických zručností podporou študentských rád a tým, že študentom umožnia prevziať časť zodpovednosti za školu v spolupráci s rodičmi, učiteľmi a školskými radami;

39.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali na podpore vykonávania európskeho školského systému v príslušných systémoch vzdelávania členských štátov; vyzýva Komisiu, aby počítala so zaradením európskych škôl do práce siete Eurydice;

40.   žiada Komisiu, aby na základe oboch vyššie uvedených oznámení pravidelne podávala správy o dosiahnutom pokroku s cieľom umožniť zhodnotenie výsledkov vzdelávacích systémov a odbornej prípravy v EÚ, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť tomu, aby žiaci nadobudli kľúčové zručnosti;

o
o   o

41.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 142 E, 14.6.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.
(3) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 20.
(6) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.
(7) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 333.
(8) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 300.
(9) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 131.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0422.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0625.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia