Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2073(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0142/2009

Predkladané texty :

A6-0142/2009

Rozpravy :

PV 06/05/2009 - 15
CRE 06/05/2009 - 15

Hlasovanie :

PV 07/05/2009 - 9.16
CRE 07/05/2009 - 9.16
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0387

Prijaté texty
PDF 171kWORD 142k
Štvrtok, 7. máj 2009 - Štrasburg Finálna verzia
Vplyv Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy EÚ
P6_TA(2009)0387A6-0142/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie (2008/2073(INI))

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov zo 6. marca 2008,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú 13. decembra 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve(1) ,

–   so zreteľom na závery rokovania Európskej rady v dňoch 11. a 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0142/2009),

A.   keďže Lisabonská zmluva podporuje inštitucionálnu rovnováhu Únie, vzhľadom na to, že posilňuje kľúčové funkcie každej politickej inštitúcie, čím upevňuje ich úlohy v inštitucionálnom rámci, v ktorom spolupráca medzi inštitúciami predstavuje kľúčový prvok úspechu integračného procesu Únie,

B.   keďže Lisabonskou zmluvou sa upravuje a posilňuje komunitárna metóda, ktorá sa mení na metódu Únie, ktorou v podstate:

   Európska rada stanovuje všeobecné politické smery a priority,
   Komisia podporuje všeobecné záujmy Únie a na tento účel prijíma príslušné iniciatívy,
   Európsky parlament a Rada spoločne vykonávajú legislatívne a rozpočtové úlohy na základe návrhov Komisie,

C.   keďže Lisabonská zmluva rozširuje túto špecifickú metódu rozhodovania Únie na nové oblasti svojich legislatívnych a rozpočtových činností,

D.   keďže Lisabonská zmluva stanovuje, že Európska rada môže jednomyseľne a so súhlasom Európskeho parlamentu rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup, čím posilňuje metódu Únie,

E.   keďže, aj keď cieľom Lisabonskej zmluvy je zjednodušenie a zlepšenie súdržnosti predsedníctva Európskej rady a Rady, koexistencia samostatného predsedníctva Európskej rady a Rady pre zahraničné veci (a Euroskupiny) spolu s pokračovaním rotačného systému predsedníctiev ostatných zložení Rady môže prinajmenšom v začiatkoch skomplikovať fungovanie Únie,

F.   keďže zo zásady rodovej rovnosti vyplýva, že princíp rovnakého zastúpenia žien a mužov vo verejnom živote by sa mal dodržiavať aj pri nomináciách na najdôležitejšie politické posty v Únii,

G.   keďže nový postup voľby predsedu Komisie si vyžaduje zohľadnenie výsledkov volieb a príslušné konzultácie medzi zástupcami Európskej rady a Európskeho parlamentu predtým, ako Európska rada navrhne svojho kandidáta,

H.   keďže organizovanie medziinštitucionálnej spolupráce pri rozhodovaní bude kľúčom k úspešnej činnosti Únie,

I.   keďže v Lisabonskej zmluve sa potvrdzuje rastúci význam prípravy strategického viacročného a funkčného ročného plánu pre zabezpečenie bezproblémových vzťahov medzi inštitúciami a efektívnej realizácie rozhodovacích postupov a zdôrazňuje úlohu Komisie ako iniciátora hlavných plánovacích činností,

J.   keďže pri súčasnom sedemročnom finančnom plánovaní sa môže z času na čas stať, že Európsky parlament a Komisia sa ocitnú v situácii, keď nebudú môcť prijímať nijaké zásadné politické rozhodnutia týkajúce sa financií počas celého funkčného obdobia, lebo budú blokovaní rámcom, ktorý prijali ich predchodcovia, čo potrvá až do konca ich mandátu, čo by však bolo možné vyriešiť využitím možnosti, ktorú ponúka Lisabonská zmluva, a to zavedením päťročného finančného plánovania, ktoré by mohlo zodpovedať mandátu Parlamentu a Komisie,

K.   keďže Lisabonská zmluva zavádza nový a komplexný prístup k vonkajšej činnosti Únie – aj keď s osobitnými mechanizmami rozhodovania v otázkach súvisiacich so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) – a súčasne vytvára zdvojenú pozíciu podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), ktorému je nápomocná osobitná služba pre vonkajšiu činnosť, ako kľúčového prvku zabezpečujúceho fungovanie tohto nového a integrovaného prístupu,

L.   keďže Lisabonská zmluva zavádza nový systém zastupovania Únie navonok, ktorým je v podstate na rôznych úrovniach poverený predseda Európskej rady, predseda Komisie a podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) a ktorý bude vyžadovať dôkladné rozčlenenie a pevnú koordináciu medzi rozličnými stranami zodpovednými za toto zastupovanie s cieľom vyhnúť sa škodlivým konfliktom právomocí a zbytočnému zdvojovaniu,

M.   keďže Európska rada sa na samite 11. a 12. decembra 2008 dohodla, že v prípade vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti do konca roka by prijala nevyhnutné právne kroky a zachovala aktuálne zloženie Komisie, to znamená jeden člen za každý členský štát,

Všeobecné hodnotenie

1.   víta inštitucionálne inovácie obsiahnuté v Lisabonskej zmluve, ktoré vytvárajú podmienky pre obnovenie a rozšírenie inštitucionálnej rovnováhy v rámci Únie, čím sa inštitúciám Únie poskytuje možnosť efektívnejšieho, otvorenejšieho a demokratickejšieho fungovania a Únia môže prinášať lepšie výsledky, ktoré viac zodpovedajú očakávaniam jej občanov, a v plnej miere zohrávať úlohu globálneho aktéra v medzinárodnej oblasti;

2.   zdôrazňuje, že sa posilňuje základná funkcia všetkých inštitúcií, čo každej z nich umožňuje účinnejšie rozvíjať svoju úlohu, upozorňuje však, že nový inštitucionálny rámec vyžaduje od každej inštitúcie, aby svoje úlohy plnila v neustálej spolupráci s ostatnými inštitúciami, aby sa dosiahli pozitívne výsledky pre celú Úniu;

Posilnenie špecifickej metódy Únie pri prijímaní rozhodnutí ako základu medziinštitucionálnej rovnováhy

3.   víta skutočnosť, že základné prvky komunitárnej metódy (právo iniciatívy Komisie a spolurozhodovanie Európskeho parlamentu a Rady) sa v Lisabonskej zmluve zachovali a posilnili, pričom:

   Európska rada sa stáva inštitúciou, ktorej špecifická úloha pri poskytovaní podnetov a určovaní smerovania Únie sa posilňuje, čím sa stanovujú jej strategické ciele a priority bez toho, aby sa zasahovalo do bežného výkonu legislatívnych a rozpočtových právomocí Únie;
   potvrdzuje sa úloha Komisie ako "motora" poháňajúceho európske aktivity, a jej monopol legislatívnej iniciatívy ostáva nedotknutý (dokonca sa posilňuje), najmä v rozpočtovom postupe;
   posilňujú sa právomoci Európskeho parlamentu ako jedného z pilierov legislatívnej moci, pretože riadny legislatívny postup (nový názov súčasného postupu spolurozhodovania) sa stane všeobecným pravidlom (ak sa v zmluvách nestanovuje, že treba využiť mimoriadny legislatívny postup) a rozširuje sa takmer do všetkých oblastí európskych právnych predpisov vrátane spravodlivosti a vnútorných vecí;
   potvrdzuje a zachováva sa úloha Rady ako druhého piliera legislatívnej moci (ktorý má však v niekoľkých dôležitých oblastiach prevahu), najmä preto, že Lisabonská zmluva jasne stanovuje, že Európska rada nevykonáva legislatívne funkcie;
   nový rozpočtový postup bude takisto založený na spoločnom rovnocennom rozhodovaní Európskeho parlamentu a Rady o všetkých druhoch výdavkov a Európsky parlament a Rada budú spoločne rozhodovať aj o viacročnom finančnom rámci, v oboch prípadoch na základe iniciatívy Komisie;
   rozlíšenie medzi legislatívnymi a delegovanými aktmi a uznanie osobitnej exekutívnej úlohy Komisie podliehajúcej rovnocennej kontrole oboch pilierov legislatívnej moci zvýši kvalitu európskych právnych predpisov; Európsky parlament má novú úlohu pri zverovaní prenesených právomocí Komisii a dohľade nad delegovanými právnymi aktmi;
   čo sa týka zmluvných právomocí Únie, potvrdzuje sa úloha Komisie – v úzkom spojení s podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) – pokiaľ ide o rokovacie právomoci, a na uzavretie všetkých medzinárodných zmlúv Radou bude potrebný súhlas Európskeho parlamentu;

4.   víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva stanovuje, že Európska rada môže po získaní jednomyseľného súhlasu svojich členov a so súhlasom Európskeho parlamentu, pokiaľ nie je proti žiaden národný parlament, rozšíriť rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup na oblasti, v ktorých sa ešte neuplatňujú;

5.   zdôrazňuje, že tieto "preklenovacie" doložky vo všeobecnosti odhaľujú skutočný trend smerujúci k najširšiemu možnému využívaniu tzv. metódy Únie, a preto vyzýva Európsku radu, aby čo najviac využívala tieto príležitosti, ktoré jej zmluva ponúka;

6.   trvá na tom, že na plné využitie všetkých inovácií inštitúcií a postupov, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, je potrebná neustála intenzívna spolupráca medzi inštitúciami zúčastňujúcimi sa rozličných postupov, pri ktorej sa plne využijú výhody nových mechanizmov, ktoré poskytuje zmluva, a to najmä medziinštitucionálnych dohôd;

Európsky parlament

7.   rozhodne víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva v plnej miere uznáva Európsky parlament ako jeden z dvoch pilierov legislatívnej a rozpočtovej moci Únie, pričom sa tiež potvrdzuje jeho úloha pri prijímaní mnohých politických rozhodnutí dôležitých pre život Únie a jeho úlohy vo vzťahu k politickej kontrole sa posilňujú a dokonca rozširujú, hoci v menšej miere, aj do oblasti SZBP;

8.   zdôrazňuje, že toto potvrdenie úlohy Európskeho parlamentu vyžaduje plnú spoluprácu ostatných inštitúcií, predovšetkým pokiaľ ide o včasné dodávanie všetkých dokumentov Európskemu parlamentu, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho funkcií za rovnakých podmienok s Radou, ako aj spoluprácu v príslušných pracovných skupinách a na schôdzach konaných v iných inštitúciách a prístup do nich, za rovnakých podmienok s ďalšími účastníkmi rozhodovacieho procesu; vyzýva všetky tri inštitúcie, aby zvážili možnosť uzavrieť medziinštitucionálne dohody na účely vytvorenia štruktúry osvedčených postupov v týchto oblastiach s cieľom optimalizovať vzájomnú spoluprácu;

9.   trvá na tom, že Európsky parlament musí realizovať vlastné nevyhnutné vnútorné reformy s cieľom prispôsobiť svoje štruktúry, postupy a pracovné metódy novým právomociam a pevnejším požiadavkám na plánovanie a medziinštitucionálnu spoluprácu, ktoré vychádzajú z Lisabonskej zmluvy(2) ; so záujmom berie na vedomie závery pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu a pripomína, že príslušný výbor nedávno pripravil reformu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s cieľom prispôsobiť ho Lisabonskej zmluve(3) ;

10.   víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva rozširuje právo na iniciatívu týkajúcu sa prepracúvania zmlúv aj na Európsky parlament; uznáva, že Európsky parlament má právo zúčastniť sa na konvente a že jeho súhlas je potrebný v prípade, keď sa Európska rada domnieva, že nie je dôvod na zvolanie konventu; domnieva sa, že táto skutočnosť vyznieva v prospech priznania plného práva Európskemu parlamentu zúčastniť sa na medzivládnej konferencii (MVK) za rovnakých podmienok ako Komisia; vychádzajúc zo skúseností z dvoch predchádzajúcich MVK sa domnieva, že v medziinštitucionálnej dohode by sa v budúcnosti mohli definovať usmernenia pre organizáciu MVK, predovšetkým v súvislosti s účasťou Európskeho parlamentu a otázkami týkajúcimi sa transparentnosti;

11.   berie na vedomie prechodné opatrenia týkajúce sa zloženia Európskeho parlamentu; domnieva sa, že uplatňovanie týchto opatrení bude vyžadovať zmenu primárneho práva; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné právne opatrenia a umožnili voľbu 18 dodatočných poslancov EP v predstihu v júni 2009, aby sa mohli zúčastňovať na zasadnutiach Európskeho parlamentu ako pozorovatelia od dátumu vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti; pripomína však, že dodatoční poslanci prevezmú svoje plné právomoci až v dohodnutý deň a naraz, až po ukončení všetkých procesov ratifikácie zmien primárneho práva; pripomína Rade, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ) získa Európsky parlament významné práva iniciatívy a udeľovania súhlasu, pokiaľ ide o jeho zloženie, ktoré chce v plnej miere uplatňovať;

Úloha Európskej rady

12.   domnieva sa, že súčasťou formálneho uznania Európskej rady ako samostatnej autonómnej inštitúcie s osobitnými právomocami jasne stanovenými v zmluvách je presmerovanie funkcie Európskej rady na zásadnú úlohu zabezpečovať nevyhnutné politické podnety a určovať všeobecné zameranie a ciele činnosti Európskej únie;

13.   víta aj skutočnosť, že v Lisabonskej zmluve sa konkretizuje zásadná úloha Európskej rady v súvislosti s revíziou zmlúv, ako aj vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam, ktoré majú zásadný význam pre politický život Únie (v súvislosti s otázkami ako menovanie do najdôležitejších politických funkcií, riešenie politických blokád rôznych rozhodovacích postupov a používanie pružných mechanizmov) a ktoré prijala Európska rada alebo sa na ich prijatí podieľala;

14.   rovnako sa domnieva, že z dôvodu začlenenia Európskej rady do inštitucionálnej štruktúry EÚ treba jasnejšie a podrobnejšie vymedziť jej povinnosti vrátane možnej súdnej kontroly jej činností, najmä vzhľadom na článok 265 ZFEÚ;

15.   zdôrazňuje osobitné vedúce postavenie Európskej rady, ktoré má mať v oblasti vonkajšej činnosti, najmä čo sa týka SZBP, kde má rozhodujúci význam stanovenie strategických záujmov, určovanie cieľov a definovanie všeobecných smerov tejto politiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu úzkeho zapojenia Rady, predsedu Komisie a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) do prípravy činnosti Európskej rady v tejto oblasti;

16.   trvá na tom, že potreba zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Európskou radou vyznieva v prospech optimalizácie podmienok, za ktorých sa predseda Európskeho parlamentu zúčastňuje na diskusiách v Európskej rade a ktoré by bolo možné riešiť na základe politickej dohody o vzťahoch medzi oboma inštitúciami; domnieva sa, že by bolo vhodné, keby Európska rada podobne schválila tieto podmienky vo svojom vnútornom rokovacom poriadku;

Stále predsedníctvo Európskej rady

17.   víta vytvorenie stáleho, dlhodobého predsedníctva Európskej rady, ktoré pomôže zabezpečiť väčšiu kontinuitu, efektivitu a koherenciu práce tejto inštitúcie, a tým aj činnosti Únie; zdôrazňuje, že predseda Európskej rady by mal byť menovaný čo najskôr po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom zachovať väzbu medzi volebným obdobím novozvoleného Európskeho parlamentu a obdobím mandátu novej Komisie;

18.   zdôrazňuje zásadnú úlohu predsedu Európskej rady v rámci činností inštitúcií Únie, nie ako prezidenta Európskej únie (ktorým nebude), ale ako osoby, ktorá predsedá Európskej rade a zodpovedá za napredovanie jej práce, za prípravu a nadväznosť jej činností, za presadzovanie konsenzu medzi jej členmi, za podávanie správ Európskemu parlamentu a zastupovanie Únie navonok vo vzťahu k SZBP na svojej úrovni bez toho, aby to malo vplyv na činnosť vysokého predstaviteľa;

19.   pripomína, že prípravu zasadnutí Európskej rady a nadväznosť jej činností bude zabezpečovať predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie a na základe činnosti Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá vyžaduje vzájomné kontakty a úzku spoluprácu medzi predsedom Európskej rady a predsedníctvom Rady pre všeobecné záležitosti;

20.   v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutnosťou vyvážený a na spolupráci založený vzťah medzi predsedom Európskej rady, predsedom Komisie, rotujúcim predsedníctvom a na účely zastupovania Únie navonok vo veciach SZBP aj podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom);

21.   pripomína, že Lisabonská zmluva stanovuje, že Európskej rade má pomáhať generálny sekretariát Rady, avšak špecifické výdavky Európskej rady sa musia plánovať v samostatnej časti rozpočtu a musia zahŕňať osobitný objem prostriedkov na pridelenie predsedovi Európskej rady, pretože tento bude potrebovať vlastný úrad; ktorý by sa mal zriadiť za primeraných podmienok;

Rada

22.   víta kroky prijaté v Lisabonskej zmluve, ktorých cieľom je dosiahnuť ten stav, že Rada sa bude považovať za druhý pilier legislatívnej a rozpočtovej právomoci Únie, ktorý sa v rámci inštitucionálneho systému postupne sa rozvíjajúceho v duchu dvojkomorového parlamentného systému bude vo väčšine prípadov o rozhodovanie deliť s Európskym parlamentom (hoci v niektorých oblastiach bude mať stále určitú prevahu);

23.   zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú Lisabonská zmluva prisúdila Rade pre všeobecné záležitosti (a tým aj jej predsedovi) s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a kontinuitu činností rôznych zložení Rady, ako aj prípravu a kontinuitu činnosti Európskej rady (v spolupráci s  predsedom Európskej rady a predsedom Komisie);

24.   zdôrazňuje, že špecifická úloha Rady pri príprave, vymedzovaní a realizácii SZBP vyžaduje posilnenie koordinácie medzi predsedom Rady pre všeobecné záležitosti a podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) ako osobou, ktorá predsedá Rade pre zahraničné veci, a medzi nimi a predsedom Európskej rady;

25.   vyjadruje presvedčenie, že oddelenie úloh Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničné veci podľa Lisabonskej zmluvy si vyžaduje odlišnú skladbu týchto dvoch orgánov, a to najmä preto, že vzhľadom na širšiu koncepciu zahraničných vzťahov Únie podľa zmlúv zmenených a doplnených Lisabonskou zmluvou, bude čoraz ťažšie mať kumulované mandáty v oboch zloženiach Rady; preto zastáva stanovisko, že by bolo vhodné, aby sa ministri zahraničných vecí sústredili prednostne na aktivity Rady pre zahraničné veci;

26.   v tejto súvislosti sa domnieva, že možno bude potrebné, aby predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho predsedníctvo Rady osobne predsedal Rade pre všeobecné záležitosti a zabezpečil jej správne fungovanie ako orgán zodpovedný za koordináciu rozličných zložení Rady, za rozhodovanie so zreteľom na priority a za riešenie sporov, ktoré sa v súčasnosti príliš automaticky predkladajú Európskej rade;

27.   uvedomuje si, že vzhľadom na nový systém predsedníctiev je veľmi ťažké koordinovať rôzne zloženia Rady a preto, aby sa dalo vyhnúť týmto rizikám, zdôrazňuje dôležitosť "nových" stálych 18-mesačných trojok (skupín troch predsedníctiev), ktoré sa budú deliť o predsedníctva rôznych zložení Rady (s výnimkou Rady pre zahraničné veci a Euroskupiny) a COREPER-u, aby sa zabezpečila koherencia, stálosť a kontinuita činnosti Rady ako celku a medziinštitucionálna spolupráca potrebná na bezproblémové fungovanie legislatívnych a rozpočtových postupov pri spoločnom rozhodovaní s Európskym parlamentom;

28.   považuje za dôležité, aby trojky rozvinuli intenzívnu a stálu spoluprácu prostredníctvom svojho spoločného mandátu; zdôrazňuje význam spoločného operačného programu každej 18-mesačnej trojky pre fungovanie Únie, ako sa uvádza v odseku 51 tohto uznesenia; vyzýva trojky, aby predstavili svoje spoločné operačné programy (obsahujúce predovšetkým návrhy harmonogramu rokovaní o právnych predpisoch) Európskemu parlamentu na plenárnej schôdzi na začiatku ich spoločného mandátu;

29.   domnieva sa, že predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho predsedníctvo Rady bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní súdržnosti celej skupiny predsedníctiev a súvislosti činností rôznych zložení Rady, ako aj pri zabezpečovaní nevyhnutnej koordinácie s Európskou radou, najmä v súvislosti s prípravou a kontinuitou jej činnosti;

30.   zdôrazňuje aj skutočnosť, že predseda vlády/hlava členského štátu preberajúceho rotujúce predsedníctvo Rady musí byť privilegovaným účastníkom rozpráv Európskeho parlamentu vzhľadom na aktivity predsedníctva; domnieva sa, že by mal dostať pozvánku na plenárnu schôdzu Európskeho parlamentu, na ktorej by mal oboznámiť Európsky parlament s príslušným programom činnosti predsedníctva a správou o vývojových trendoch a výsledkoch zaznamenaných v priebehu funkčného šesťmesačného obdobia, a do rozpravy by mal predložiť všetky ďalšie významné politické otázky, ktoré sa objavili počas mandátu jeho predsedníctva;

31.   zdôrazňuje, že v súčasnom stave vývoja Únie sú otázky týkajúce sa bezpečnosti a obrany stále neoddeliteľnou súčasťou SZBP, a domnieva sa, že by mali ostať v právomoci Rady pre zahraničné veci, ktorej predsedá podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ), s prípadnou dodatočnou spoluúčasťou ministrov obrany;

Komisia

32.   víta opätovné potvrdenie základnej úlohy Komisie ako "motora" poháňajúceho činnosť Únie, a to:

   uznaním, že Komisia má v zásade monopol pokiaľ ide o legislatívnu iniciatívu, ktorý sa rozširuje do všetkých oblastí činností Únie s výnimkou SZBP a ktorý sa posilňuje najmä vo finančných otázkach;
   posilnením jej úlohy v oblasti sprostredkovania dohôd medzi dvoma piliermi legislatívnej a rozpočtovej právomoci;
   posilnením jej úlohy ako výkonného orgánu Únie vždy, keď si vykonávanie právnych predpisov Európskej únie vyžaduje spoločný postup, pričom Rada túto úlohu vykonáva len v oblasti SZBP a v riadne oprávnených prípadoch stanovených v legislatívnych aktoch;

33.   víta aj posilnenie pozície predsedu v rámci kolégia komisárov, predovšetkým v súvislosti s inštitucionálnou zodpovednosťou komisárov voči predsedovi a vnútornou organizáciou Komisie, čo vytvára potrebné podmienky na upevnenie jeho vedúcej úlohy v Komisii a posilnenie jej súdržnosti; domnieva sa, že táto pozícia by sa mala ešte viac posilniť vzhľadom na dohodu medzi hlavami štátov a predsedami vlád o zachovaní jedného člena Komisie za každý členský štát;

Voľba predsedu Komisie

34.   zdôrazňuje, že voľbou predsedu Komisie Európskym parlamentom na návrh Európskej rady získa jeho menovanie výrazný politický podtón;

35.   zdôrazňuje, že sa tým zvýši demokratická legitímnosť predsedu Komisie a posilní sa jeho pozícia vnútri Komisie, pokiaľ ide o jeho možnosti súvisiace s vnútornými vzťahmi s ostatnými komisármi a tiež všeobecne v medziinštitucionálnych vzťahoch;

36.   domnieva sa, že takto posilnená legitímnosť predsedu Komisie bude prínosom aj pre celú Komisiu, čím sa posilní jej schopnosť byť nezávislým propagátorom všeobecných európskych záujmov a hybnou silou európskej činnosti;

37.   v tejto súvislosti pripomína skutočnosť, že tým, že kandidáta na úrad predsedu Komisie môže navrhnúť Európska rada konajúca na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny, a vzhľadom na to, že zvolenie tohto kandidáta v Európskom parlamente si vyžaduje väčšinu hlasov poslancov, vytvára sa ďalší podnet pobádajúci všetky strany zainteresované na procese, aby nadviazali potrebný dialóg s cieľom doviesť proces k úspešnému výsledku;

38.   pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy je Európska rada povinná zohľadniť "voľby do Európskeho parlamentu" a pred nominovaním kandidáta uskutočniť "príslušné konzultácie", ktoré nie sú len formálnymi inštitucionálnymi kontaktmi medzi dvoma inštitúciami; ďalej pripomína, že vo vyhlásení 11 pripojenom k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva(4) , sa v tejto súvislosti požaduje, aby zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej rady uskutočnili potrebné "konzultácie v rámci, ktorý považujú za najvhodnejší";

39.   odporúča, aby Európska rada poverila svojho predsedu (samotného alebo s delegáciou) vedením týchto konzultácií, na ktorých by mal konzultovať s predsedom Európskeho parlamentu s cieľom zorganizovať potrebné stretnutia s predsedom každej politickej skupiny v Európskom parlamente, prípadne aj v sprievode vedúcich predstaviteľov (alebo delegácie) európskych politických strán, a potom by mal informovať Európsku radu;

Nominačný postup

40.   domnieva sa, že pri výbere osôb oslovených na prevzatie funkcie predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) by sa malo prihliadať na príslušné schopnosti kandidátov; uznáva navyše, že podľa vyhlásenia 6 pripojeného k uvedenému Záverečnému aktu(5) sa musí prihliadať na potrebu zohľadňovať geografickú a demografickú rozmanitosť Únie a jej členských štátov;

41.   ďalej sa domnieva, že v nomináciách na najdôležitejšie politické funkcie v Únii by členské štáty a európske politické rodiny mali zohľadňovať nielen kritérium geografickej a demografickej rovnováhy, ale aj kritériá vychádzajúce z politickej a rodovej rovnováhy;

42.   v tejto súvislosti sa domnieva, že proces nominácie by mal prebehnúť po voľbách do Európskeho parlamentu, aby sa zohľadnili výsledky volieb, na ktoré sa bude brať prvotný zreteľ pri výbere predsedu Komisie; upozorňuje na to, že len po jeho zvolení sa bude dať zabezpečiť požadovaná rovnováha;

43.   v tejto súvislosti navrhuje ako možný model nasledujúci postup a harmonogram nominácií, na ktorom by sa mohli dohodnúť Európsky parlament a Európska rada:

   1. a 2. týždeň po európskych voľbách: uvedenie politických skupín do Európskeho parlamentu;
   3. týždeň po voľbách: konzultácie medzi predsedom Európskej rady a predsedom Európskeho parlamentu, po ktorých nasledujú samostatné schôdzky predsedu Európskej rady a predsedov politických skupín (možno aj s predsedami európskych politických strán alebo malými delegáciami);
   4. týždeň po voľbách: Európska rada po zohľadnení výsledkov konzultácií uvedených v predchádzajúcej zarážke oznámi meno kandidáta na predsedu Komisie;
   5. a 6. týždeň po voľbách: kontakty medzi kandidátom na predsedu Komisie a politickými skupinami; vyhlásenia tohto kandidáta a predstavenie jeho politického programu Európskemu parlamentu; hlasovanie Európskeho parlamentu o kandidátovi na predsedu Komisie;
   júl/august/september: zvolený predseda Komisie sa dohodne s Európskou radou na nominácii podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a predloží zoznam budúcich komisárov vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa);
   september: Rada prijme zoznam budúcich komisárov vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa);
   september/október: vypočutia budúcich komisárov a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) v Európskom parlamente;
   október: predstavenie kolégia komisárov a ich programu Európskemu parlamentu; hlasovanie o celom kolégiu vrátane podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa); Európska rada schváli novú Komisiu; nová Komisia sa ujme svojej funkcie;
   november: Európska rada vymenuje svojho predsedu;

44.   zdôrazňuje, že navrhovaný scenár by sa mal v každom prípade začať uplatňovať od roku 2014;

45.   domnieva sa, že možný vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti do konca roka 2009 si vyžaduje politickú dohodu medzi Európskou radou a Európskym parlamentom, aby sa zabezpečilo, že pri výbere predsedu budúcej Komisie a nominácii budúcej Komisie sa bude v každom prípade brať do úvahy podstata nových právomocí, ktoré Lisabonská zmluva v tejto súvislosti priznáva Európskemu parlamentu;

46.   domnieva sa, že ak by Európska rada začala postup nominácie predsedu novej Komisie bezodkladne po európskych voľbách v júni 2009(6) , mala by náležite zohľadniť časový rámec potrebný na to, aby sa neformálne ukončil postup politických konzultácií s novozvolenými predstaviteľmi politických skupín, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve; domnieva sa, že za týchto podmienok by podstata jej nových výsad bola v plnej miere rešpektovaná a Európsky parlament by mohol pristúpiť ku schváleniu nominácie predsedu Komisie;

47.   zdôrazňuje, že postup v súvislosti s nomináciou nového kolégia by sa mal v každom prípade začať až po zverejnení výsledkov druhého referenda v Írsku; poukazuje na to, že inštitúcie by v takomto prípade v plnom rozsahu poznali budúci právny rámec, v ktorom by nová Komisia vykonávala svoj mandát, a mohli by sa v plnej miere zohľadniť ich právomoci v rámci postupu, ako aj zloženie, štruktúra a kompetencie novej Komisie; v prípade kladného výsledku referenda by Európsky parlament mal formálne schváliť nové kolégium vrátane predsedu a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) až po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti;

48.   pripomína, že ak by druhé referendum v Írsku neskončilo s kladným výsledkom, Zmluva z Nice bude v každom prípade platiť v plnom rozsahu a nová Komisia bude musieť vzniknúť v súlade s ustanoveniami, podľa ktorých má byť počet jej členov nižší ako počet členských štátov; zdôrazňuje, že Rada bude musieť v takomto prípade prijať rozhodnutie o konkrétnom počte členov tejto zredukovanej Komisie; zdôrazňuje politickú vôľu Európskeho parlamentu zabezpečiť dôsledné dodržiavanie týchto ustanovení;

Plánovanie

49.   domnieva sa, že na zabezpečenie účinnosti a súdržnosti činnosti Únie bude dôležité plánovanie na strategickej aj operačnej úrovni;

50.   víta preto osobitnú požiadavku Lisabonskej zmluvy týkajúcu sa plánovania ako prostriedku na zlepšovanie schopnosti inštitúcií konať a navrhuje, aby sa na základe nasledujúcich bodov uskutočnilo niekoľko súbežných plánovaní:

   Európsky parlament, Rada a Komisia by sa mali zhodnúť na "zmluve" alebo "programe" legislatívy na základe širokých strategických cieľov a priorít, ktoré predstaví Komisia na začiatku svojho mandátu a ktoré by mali byť predmetom spoločnej rozpravy Európskeho parlamentu a Rady s cieľom vybudovať porozumenie (pravdepodobne v podobe osobitnej medziinštitucionálnej dohody, aj keby nebola právne záväzná) medzi trojicou inštitúcií o spoločných cieľoch a prioritách na päťročné legislatívne obdobie;
   na základe tejto zmluvy alebo programu by mala Komisia ďalej rozvinúť svoje predstavy o finančnom plánovaní a do konca júna v roku nasledujúcom po voľbách predstaviť svoj návrh viacročného finančného rámca na päť rokov (doplnený zoznamom legislatívnych návrhov potrebných na uvedenie príslušných programov do činnosti), ktoré by Rada a Európsky parlament mali do konca toho istého roku (alebo najneskôr do konca prvého štvrťroka ďalšieho roku) prediskutovať a prijať v súlade s postupom stanoveným v zmluvách ;
   Únii sa tým umožní pripraviť viacročný finančný rámec na päť rokov, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť na začiatku roku N+2 (alebo N+3)(7) , pričom sa každému Európskemu parlamentu a každej Komisii poskytne možnosť rozhodovať o svojom "vlastnom" plánovaní;

51.   domnieva sa, že prechod na tento systém päťročného finančného a politického plánovania bude vyžadovať predĺženie a prispôsobenie súčasného finančného rámca zahrnutého v medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(8) do konca roka 2015 resp. 2016, pričom nový rámec nadobudne účinnosť do začiatku roka 2016 resp. 2017(9) ;

52.   navrhuje, aby na základe zmluvy/plánu legislatívy a vzhľadom na viacročný finančný rámec:

   Komisia predstavila svoj ročný pracovný a legislatívny plán Európskemu parlamentu a Rade na účely spoločnej rozpravy, aby mohla Komisia urobiť potrebné úpravy;
   Rada pre všeobecné záležitosti v rámci dialógu s Európskym parlamentom zaviedla spoločné operačné plánovanie činností každej skupiny troch predsedníctiev na celých 18 mesiacov ich mandátu, čo bude slúžiť ako rámec pre príslušný plán aktivít každého predsedníctva na jeho šesťmesačné obdobie;

Vonkajšie vzťahy

53.   zdôrazňuje dôležitosť nového rozmeru, ktorý do vonkajšej činnosti Únie ako celku vrátane SZBP vnáša Lisabonská zmluva a ktorý by spolu s právnou subjektivitou Únie a inštitucionálnymi zmenami významnými pre túto oblasť – predovšetkým ide o vytvorenie zdvojenej pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť – mohol byť rozhodujúcim činiteľom pre súdržnosť a efektívnosť činnosti Únie v tejto oblasti a výrazne by ju zviditeľnil ako globálneho aktéra;

54.   pripomína, že pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa vonkajšej činnosti musí byť uvedený príslušný právny základ, aby sa uľahčila identifikácia postupu využitého na účely ich prijatia a postupu, ktorý treba dodržať pri ich vykonávaní;

Podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ)

55.   považuje vytvorenie zdvojenej pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) za zásadný krok na zabezpečenie súdržnosti, efektívnosti a viditeľnosti celej vonkajšej činnosti Únie;

56.   zdôrazňuje, že podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) musí vymenovať Európska rada kvalifikovanou väčšinou so súhlasom predsedu Komisie a podpredseda Komisie musí získať súhlas Európskeho parlamentu spoločne s celým kolégiom komisárov; vyzýva v tejto súvislosti predsedu Komisie, aby zabezpečil, že Komisia si bude v plnej miere v tejto súvislosti plniť svoje úlohy, a aby pritom pamätal na to, že vysoký predstaviteľ bude ako podpredseda Komisie zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní súdržnosti a dobrého fungovania kolégia a že predseda Komisie má politickú a inštitucionálnu povinnosť zabezpečiť, aby mal vysoký predstaviteľ schopnosti potrebné na integráciu kolégia; zdôrazňuje aj to, že Európska rada si musí byť vedomá tohto aspektu úlohy podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a musí dodržať celý postup od začiatku až po nevyhnutné konzultácie s predsedom Komisie s cieľom zabezpečiť jeho úspešné ukončenie; pripomína, že bude v plnej miere uplatňovať svoj úsudok o politických a inštitucionálnych schopnostiach nominovaného podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) v rámci svojich právomocí týkajúcich sa vymenovania novej Komisie;

57.   zdôrazňuje, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) a bude nezastupiteľnou súčasťou úspechu nového integrovaného prístupu k vonkajšej činnosti Únie; zdôrazňuje, že ustanovenie novej služby si bude vyžadovať oficiálny návrh podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), ktorý bude môcť podať len po prevzatí svojej funkcie a ktorý môže prijať Rada len po vydaní stanoviska Európskeho parlamentu a súhlasu Komisie; vyhlasuje svoj zámer v plnej miere vykonávať svoje rozpočtové právomoci v súvislosti so zriaďovaním Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

58.   zdôrazňuje, že úlohy podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) sú mimoriadne zložité a budú si vyžadovať rozsiahlu koordináciu s ďalšími inštitúciami, najmä s predsedom Komisie, ktorému sa podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) bude politicky zodpovedať v otázkach vonkajších vzťahov, ktoré patria do právomoci Komisie, a tiež s rotujúcim predsedníctvom Rady a s predsedom Európskej rady;

59.   zdôrazňuje, že splnenie cieľov, ktoré viedlo k vytvoreniu pozície podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), bude vo veľkej miere závisieť od vzťahu politickej dôvery medzi predsedom Komisie a podpredsedom Komisie (vysokým predstaviteľom) a na schopnosti podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa) úspešne spolupracovať s predsedom Európskej rady, s rotujúcim predsedníctvom Rady a s ďalšími komisármi poverenými výkonom konkrétnych právomocí súvisiacich s vonkajšou činnosťou Únie, ktorých aktivity bude koordinovať;

60.   vyzýva Komisiu a podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa), aby v plnej miere využívali možnosť predkladať spoločné iniciatívy v oblasti zahraničných vzťahov, najmä v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, s cieľom zlepšiť súdržnosť rozličných oblastí činnosti Únie vo vonkajšej sfére a zvýšiť pravdepodobnosť, že Rada tieto iniciatívy prijme; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu parlamentného dohľadu nad opatreniami zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

61.   trvá na tom, že je zásadne dôležité, aby sa prijalo niekoľko praktických opatrení s cieľom uľahčiť výkon funkcie podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa):

   podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) by mal navrhovať kandidátov na osobitných zástupcov s jednoznačným mandátom stanoveným v súlade s Lisabonskou zmluvou (článok 33 Zmluvy o Európskej únii), ktorí by mu pomáhali v konkrétnych oblastiach jeho právomocí, pokiaľ ide o otázky SZBP; osobitní zástupcovia nominovaní Radou by sa mali tiež zúčastňovať vypočutí v Európskom parlamente a zároveň by mali Európsky parlament pravidelne informovať o svojich aktivitách;
   mal by tiež koordinovať svoje aktivity v iných oblastiach, než je SZBP s komisármi, ktorí zodpovedajú za príslušné oblasti, a v prípade potreby by mal na nich delegovať svoje úlohy súvisiace s medzinárodným zastupovaním Európskej únie v týchto oblastiach;
   v prípade neprítomnosti by mal podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) podľa konkrétnej situácie a s ohľadom na úlohy, ktoré sa majú v príslušnom prípade vykonávať, rozhodnúť o svojom zástupcovi;

Reprezentácia

62.   domnieva sa, že Lisabonská zmluva vytvára účinný, aj keď komplexný funkčný systém zastupovania Únie navonok a navrhuje, aby sa to výslovne formulovalo v súlade s nasledujúcimi usmerneniami:

   predseda Európskej rady reprezentuje Úniu na úrovni hláv štátov alebo vlád v otázkach týkajúcich sa SZBP, ale nepreberá právomoc viesť politické rokovania v mene Únie, čo je úlohou podpredsedu Komisie (vysokého predstaviteľa); možno ho tiež požiadať, aby vykonával špecifickú úlohu zastupovania Európskej rady na niektorých medzinárodných podujatiach;
   predseda Komisie reprezentuje Úniu na najvyššej úrovni v súvislosti so všetkými aspektmi vonkajších vzťahov Únie, s výnimkou oblasti SZBP, alebo s osobitnými sektorovými politikami patriacimi do rámca vonkajšej činnosti Únie (zahraničný obchod atď.); podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) alebo príslušný/poverený komisár môže túto úlohu prevziať aj v rámci právomoci Komisie;
   podpredseda Komisie (vysoký predstaviteľ) reprezentuje Úniu na ministerskej úrovni alebo v medzinárodných organizáciách pokiaľ ide o celkovú vonkajšiu činnosť Únie; preberá aj funkcie vonkajšej reprezentácie ako predseda Rady pre zahraničné veci;

63.   domnieva sa, že už nebude žiaduce, aby bol k zastupovaniu Únie navonok vyzývaný predseda Rady pre všeobecné záležitosti (najmä predseda vlády predsedajúceho členského štátu) alebo predseda jej určitého konkrétneho zloženia;

64.   zdôrazňuje dôležitosť koordinácie a spolupráce medzi všetkými stranami zodpovednými za tieto rôznorodé úlohy zastupovania Únie navonok, aby sa predišlo kompetenčným sporom a zabezpečila sa súdržnosť a viditeľnosť Únie vo vonkajšej sfére;

o
o   o

65.   poveruje svojho predsedu, aby toho uznesenie a správu Výboru pre ústavné veci postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0055.
(2) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (správa Jo Leinena), P6_TA(2009)0373.
(3) Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 o celkovej revízii rokovacieho poriadku, P6_TA(2009)0359, a správa o prispôsobení Rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve (A6-0277/2009) (správa Richarda Corbetta).
(4) Vyhlásenie 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii.
(5) Vyhlásenie 6 k článku 15 ods. 5 a 6, článku 17 ods. 6 a 7 a článku 18 Zmluvy o Európskej únii.
(6) Ako sa uvádza vo Vyhlásení o vymenovaní budúcej Komisie, závery Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008.
(7) Písmeno N označuje rok európskych volieb.
(8) Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1).
(9) V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 (správa Reimera Bögeho), Prijaté texty, P6_TA(2009)0174, a uznesením Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy (správa Catherine Guy-Quintovej), P6_TA(2009)0374.

Posledná úprava: 20. jún 2012Právne oznámenie