Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2675(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0185/2009

Predkladané texty :

B7-0185/2009

Rozpravy :

PV 25/11/2009 - 12
CRE 25/11/2009 - 12

Hlasovanie :

PV 26/11/2009 - 6.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2009)0097

Prijaté texty
PDF 255kWORD 84k
Štvrtok, 26. novembra 2009 - Štrasburg
Rozšírenie o krajiny západného Balkánu, Islandu a Turecka
P7_TA(2009)0097B7-0185/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010 (KOM(2009)0533) a sprievodné správy o pokroku krajín za rok 2009,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o dokumente Komisie o rozšírení z roku 2005(1), z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2006 – 2007(2) a z 10. júla 2008 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o krajinách západného Balkánu a o Turecku,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2009 s názvom Kosovo(4) – napĺňanie európskej perspektívy krajiny (KOM(2009)0534),

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže na základe článku 49 Zmluvy o EÚ "o členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát",

B.   keďže budúcnosť západného Balkánu je spojená s EÚ, ako to opätovne potvrdila Európska rada na zasadnutí v Solúne 19. – 20 júna 2003, v Bruseli 15. –16. júna 2006 a na ďalších samitoch; keďže je potrebné dodržať všetky súčasné záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy,

C.   keďže Turecko je kandidátskou krajinou od r. 1999, Chorvátsko od r. 2004 a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko od r. 2005; keďže Albánsko, Čierna Hora a Island požiadali o členstvo v EÚ a Komisia v súčasnosti hodnotí žiadosti Čiernej Hory a Islandu; keďže s Bosnou a Hercegovinou i so Srbskom boli podpísané dohody o stabilizácii a pridružení; a keďže Komisia oznámila svoj zámer navrhnúť Kosovu v strednodobom horizonte uzatvorenie obchodných dohôd a liberalizáciu vízového režimu,

D.   keďže vzhľadom na to, že predchádzajúce rozšírenia boli nepochybne úspešné tak pre EÚ, ako aj pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ, a prispeli k stabilite, rozvoju a prosperite v celej Európe, je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré sú nevyhnutné, aby sa zabezpečila úspešnosť aj budúcich rozšírení,

E.   keďže stratégia rozšírenia musí byť viac ako len metodikou na rokovanie, a teda vyjadrovať hlavné presvedčenie, že EÚ je spoločenstvom vzájomne uznávaných hodnôt, a musí sa nevyhnutne spájať s diskusiou o cieľoch a efektívnosti EÚ, jej budúcnosti a jej úlohe vo vzťahu k susedným štátom a vo svete,

F.   keďže mnohé kandidátske a možné budúce kandidátske krajiny na členstvo v EÚ majú stále nevyriešené otázky so svojimi susedmi; keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy tvoria aj naďalej kľúčové faktory prístupového procesu,

1.   naďalej je pevne odhodlaný uplatňovať politiku rozširovania, ktorá je jednou z najúspešnejších politík EÚ a ktorá bola prospešná pre existujúce aj nové členské štáty; pripomína, že predchádzajúce rozširovania prispeli k nebývalému rozšíreniu priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity v Európe a opätovne potvrdzuje záväzok EÚ zachovať dynamiku procesu rozširovania;

2.   domnieva sa, že z predchádzajúcich rozširovaní je možné čerpať skúsenosti a že ďalšie spôsoby, ako zvyšovať kvalitu prístupového procesu, sa musia zakladať na kladných skúsenostiach, ktoré boli nadobudnuté doposiaľ; opätovne tiež pripomína, ako bolo uvedené v predchádzajúcich uzneseniach, že pri pokračovaní procesu rozširovania je treba umožniť náležitú inštitucionálnu, finančnú a politickú konsolidáciu;

3.   zdôrazňuje, že zásady, vyjadrené v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 14. – 15. decembra 2006 v Bruseli, týkajúce sa tzv. opätovného konsenzu v otázke rozširovania, najmä schopnosť EÚ efektívne fungovať a rozvíjať sa, musia byť bezpodmienečnou súčasťou zásad politiky rozširovania EÚ;

4.   opätovne potvrdzuje, že pevný záväzok k úplnému a dôslednému dodržiavaniu všetkých kritérií stanovených počas zasadnutia Európskej rady z 21. - 22. júna 1993 v Kodani kandidátskymi krajinami, ako aj EÚ je bezpodmienečný, aj pokiaľ ide o integračnú kapacitu EÚ;

5.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby analyzovali a zvýšili integračnú kapacitu EÚ;

6.   zdôrazňuje, že právny štát je jedným z kľúčových princípov demokratického a hospodárskeho rozvoja a jednou z hlavných podmienok pre vstup do EÚ; víta úsilie, ktoré sa vynaložilo v tomto regióne pri zavádzaní reforiem, ale berie na vedomie, že niektoré krajiny naďalej čelia vážnym problémom, najmä v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu; naliehavo vyzýva tieto krajiny, aby vystupňovali úsilie v tejto oblasti;

7.   zdôrazňuje, že sloboda prejavu je jednou z hlavných zásad demokracie a so znepokojením pozoruje, že v niektorých krajinách sa ešte stále neuplatňuje v plnej miere; domnieva sa, že pre krajiny západného Balkánu a Turecko je prednostne dôležité, aby zabezpečili nezávislosť médií od politických vplyvov a nezávislosť regulačných orgánov; vyzýva príslušné krajiny, aby ustanovili vlastné právne rámce a zabezpečili dodržiavanie právnych predpisov;

8.   zdôrazňuje, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) je základnou podmienkou pokroku krajín západného Balkánu na ceste k členstvu v EÚ; poukazuje však na to, že rovnako dôležité je aj to, aby sa vyrovnanie s vojnovými zločinmi považovalo v spoločnostiach týchto krajín za dôležitý krok k dosiahnutiu spravodlivosti pre obete a k uľahčeniu zmierenia v tejto oblasti;

9.   zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov ako predpoklad pre regionálnu stabilitu a spoluprácu, ako aj pre nerušený rozširovací proces; vyzýva preto všetky tieto krajiny, aby sa čo najviac snažili o vyriešenie vzájomných susedských sporov v prvých fázach rozširovacieho procesu; zdôrazňuje však, že takéto dvojstranné spory by sa mali vyriešiť medzi zúčastnenými stranami; navrhuje, že v prípade, že zúčastnené strany nevyriešia tieto spory, by EÚ mala vyvinúť všetko úsilie na dosiahnutie riešenia; zdôrazňuje, že tieto spory ako také by nemali byť prekážkou k pokroku v prístupovom procese, EÚ by sa mala vyhnúť tomu, aby bola zaťažená týmito pretrvávajúcimi dvojstrannými spormi a mala by vyvinúť úsilie na ich vyriešenie ešte pred vstupom;

10.   so znepokojením sleduje hospodárske problémy, ktorým oblasť západného Balkánu čelí v dôsledku finančnej krízy; víta ochotu Komisie poskytnúť mimoriadnu finančnú pomoc, akou je makroekonomická pomoc a priama podpora rozpočtu; zdôrazňuje, že situácia je osobitne zložitá vzhľadom na vysokú mieru chudoby a nezamestnanosti v niektorých z týchto krajín; vyzýva Komisiu, ako aj samotné krajiny, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zmierenie dôsledkov krízy, najmä pre najzraniteľnejších príslušníkov spoločnosti;

11.   podčiarkuje význam regionálnej spolupráce na západnom Balkáne ako dôležitý faktor v procese rozširovania a zároveň nevyhnutný prvok v procese zmierenia posilňujúceho vzájomné kontakty medzi ľuďmi; okrem toho pripomína výhody takejto spolupráce, pokiaľ ide o zvýšený objem obchodu, energetickú bezpečnosť posilnenú diverzifikáciou dodávateľov energie, zdrojov a dodávateľských trás, environmentálnu politiku a boj proti organizovanému zločinu a nezákonnému obchodovaniu; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie prácu Rady pre regionálnu spoluprácu vyzýva, aby sa zvýšila politický vôľa a zlepšilo zosúladenie zavádzania stratégie proti nezákonnému obchodovaniu, najmä v súvislosti s ochranou obetí; zdôrazňuje, že do regionálnej politickej a hospodárskej spolupráce sa musia zapájať všetci politickí činitelia i občianska spoločnosť, najmä organizácie žien, a nemali by ich brzdiť dvojstranné politické problémy; v tejto súvislosti vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hľadali pragmatické riešenia s cieľom zabezpečiť možnosť zapájania sa do regionálnej spolupráce bez toho, aby boli dotknuté rozdielne pozície týkajúce sa štatútu Kosova;

12.   vyzýva všetky dotknuté krajiny, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, najmä v súvislosti s bojom proti rodovo podmienenému násiliu, podporou prístupu k opravným prostriedkom voči rodovej diskriminácii a napomáhaním účasti žien v politike;

13.   považuje za nevyhnutné, aby sa podporovalo zapojenie občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií (MVO) na celoštátnej a miestnej úrovni, ako aj zlepšila podpora a financovanie MVO, s cieľom podporovať ich účasť na plánovaní a využívaní nástroja podpory občianskej spoločnosti – Nástroj predvstupovej pomoci, a zlepšiť sociálny dialóg na trhu práce;

14.   vyzýva krajiny regiónu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie postavenia etnických menšín, najmä Rómov; zdôrazňuje, že Rómovia sú často obeťami diskriminácie a že by sa mala zlepšiť najmä ich účasť na rozhodovacích procesoch, na trhu práce a v bežnom vzdelávacom systéme; v tejto súvislosti berie na vedomie dvojstranné readmisné dohody, ktoré uzavreli krajiny západného Balkánu s členskými štátmi, a vyzýva príslušné štáty, aby zintenzívnili úsilie pri vytváraní vhodných sociálnych podmienok, infraštruktúry a prístupu k verejným službám s cieľom zabezpečiť základné práva Rómov a uľahčiť ich opätovné začlenenie po ich návrate; vyzýva krajiny západného Balkánu a členské štáty, aby sa dôkladne zaoberali opätovným začleňovaním vrátených Rómov a každoročne podávali správu Komisiu o dosiahnutých výsledkoch s cieľom uľahčiť vyhodnocovanie politík v oblasti opätovného začleňovania a výmeny osvedčených postupov;

15.   zdôrazňuje zásadný význam procesu liberalizácie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu; víta skutočnosť, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko splnili všetky kritériá pre liberalizáciu vízového režimu a preto sa očakáva, že sa bezvízový režim začne uplatňovať na ich občanov od 19. decembra 2009; víta najnovšie kroky, ktoré prijali orgány Bosny a Hercegoviny a Albánska s cieľom urýchliť splnenie podmienok plánu pre bezvízový režim cestovania, a naliehavo ich vyzýva, aby urýchlili prípravy s cieľom splniť všetky príslušné kritéria, aby sa liberalizácia vízového režimu mohla začať uplatňovať na občanov týchto krajín od júla 2010; domnieva sa, že Komisia by mala v záujme urýchlenia zavádzania Solúnskej agendy a ako súčasť jej regionálneho prístupu v rámci svojich právomocí a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999 čo najskôr začať s kosovskými orgánmi dialóg o vytvorení plánu na zjednodušenie a liberalizáciu vízového režimu podobného plánu, ktorý bol vypracovaný pre ostatné krajiny západného Balkánu;

16.   vyzýva všetky krajiny v tomto regióne, aby bezodkladne prijali alebo efektívne uplatňovali právne predpisy o zákaze diskriminácie, najmä v súvislosti so skutočnosťou, že mnohé prípady vyhrážania sa, útokov, zastrašovania alebo diskriminácie lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov zostávajú neohlásené alebo nie sú trestne stíhané;

17.   vyzýva medzinárodné a kosovské orgány, aby vykonali všetko pre okamžité uzatvorenie olovom kontaminovaných táborov pre osoby vysídlené v rámci krajiny v Çesmin Llugë/Česmin Lugu, Osterode and Leposaviq/Leposavići, ktoré sa nachádzajú na hromadách vysoko kontaminovanej hlušiny z olovenej bane v Trepči, a aby zabezpečili základné ľudské práva rodinám, ktoré tam žijú, ich presídlením do bezpečnejších miest s dôstojnými sanitárnymi podmienkami;

18.   zastáva názor, že na udržanie podpory občanov EÚ pre ďalšie rozširovanie, ako aj odhodlania občanov kandidátskych krajín pokračovať v reformách je veľmi dôležité, aby sa im poskytli jasné a ucelené informácie o výhodách a dôsledkoch tejto politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie zamerané na tento cieľ; považuje za rovnako podstatné, aby sa vypočuli a riešili obavy a otázky občanov;

19.   oceňuje Chorvátsko za neustály pokrok v plnení kritérií pristúpenia do EÚ, ako aj členských povinností; víta dvojstrannú dohodu o riešení hraničného sporu so Slovinskom, ktorá dala podnet na otvorenie ďalších kapitol v procese pristúpenia; domnieva sa, že rokovania o pristúpení sa budú môcť uzatvoriť do polovice roka 2010, za predpokladu, že Chorvátsko zvýši svoje úsilie a splní potrebné kritériá a štandardy vrátane úplnej spolupráce s ICTY;

20.   blahoželá Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko k pokroku, ktorý dosiahla od poslednej správy o pokroku, najmä za niekoľko posledných mesiacov; s uspokojením konštatuje, že Komisia tento pokrok uznala a odporučila otvorenie prístupových rokovaní s touto krajinou; vyzýva Radu, aby počas samitu, ktorý sa uskutoční v decembri 2009, postupovala v súlade s odporúčaniami Komisie; očakáva začiatok rokovaní v blízkej budúcnosti s nádejou, že možno dosiahnuť vzájomne uspokojujúce riešenia otvorených otázok so susediacimi krajinami vrátane otázky názvu medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom; vyzýva vlády oboch týchto krajín, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti; opätovne pripomína význam dobrých susedských vzťahov a naliehavo vyzýva Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby bola vnímavá na problémy týkajúce sa jej susedných krajín; s uspokojením berie na vedomie nedávne nadviazanie diplomatických vzťahov s Kosovom, ako aj uzavretie dohody o vytýčení hraníc, ktoré významne prispievajú k regionálnej stabilite;

21.   vyzýva orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovali v úsilí o reformný proces, najmä v oblasti reformy verejnej správy a súdnictva, v oblasti protikorupčnej politiky, práv žien a vzťahov medzi etnikami vrátane zabezpečenia práv osobám s akýmkoľvek etnickým pôvodom a ich zvýšeného zapájania do verejného života a verejnej správy;

22.   oceňuje pokrok, ktorý dosiahlo Turecko ako kandidátska krajina na ceste k splneniu kodanských politických kritérií; naliehavo vyzýva tureckú vládu a všetky parlamentné strany v Turecku, aby dospeli k dohode o obsahu a uplatňovaní kľúčových reforiem; víta skutočnosť, že vláda schválila stratégiu reformy súdnictva, a poukazuje na kľúčový význam jej rýchleho vykonania pre fungovanie tureckého štátu a spoločnosti; je znepokojený situáciou v oblasti slobody prejavu a slobody tlače, najmä v nadväznosti na bezprecedentnú pokutu udelenú jednej mediálnej skupine; s uspokojením berie na vedomie čoraz častejšie verejné diskusie v Turecku o otázkach, ktoré boli doposiaľ tabu; vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom, ktorý bol dosiahnutý v oblasti slobody vierovyznania, a naliehavo vyzýva vládu, aby ustanovila právny rámec v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý by umožňoval všetkým nemoslimským náboženským spoločenstvám a spoločenstvu Alevitov, aby fungovali bez zbytočných obmedzení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa naďalej neplnia záväzky, ktoré vyplývajú z dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi ES a Tureckom, a naliehavo vyzýva Turecko, aby ho uplatňovalo v plnej miere a nediskriminačne; vyzýva tureckú vládu a všetky zainteresované strany, aby aktívne prispeli k rýchlemu návrhu na všestranné urovnanie cyperskej otázky vychádzajúcemu z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zásad, na základe ktorých bola založená EÚ; víta úsilie pri riešení kurdskej otázky v kontexte projektu tzv. demokratického otvárania, nabáda tureckú vládu, aby prijala konkrétne opatrenia na riešenie situácie občanov kurdského pôvodu, a vyzýva všetky politické sily, aby podporovali tento proces; oceňuje diplomatické úsilie o normalizáciu vzťahov s Arménskom a naliehavo vyzýva Veľké národné zhromaždenie Turecka, ako aj arménsky parlament, aby ratifikovali príslušné protokoly; víta skutočnosť, že Turecko podpísalo medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco, ktorého realizácia je naďalej jedným z najvýznamnejších cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, a vyzýva na skoré otvorenie kapitoly o energetike v rámci prístupových rokovaní; berie na vedomie obnovenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a naliehavo vyzýva Turecko, aby medzičasom v plnej miere uplatňovalo existujúce bilaterálne readmisné dohody a protokoly s členskými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby zvýšila koordináciu svojej zahraničnej politiky s EÚ, najmä pokiaľ ide o Irán; vyjadruje však poľutovanie, že strategickú spoluprácu NATO – EÚ nad rámec dohôd "Berlín plus" naďalej blokujú námietky Turecka, čo má negatívne dôsledky na ochranu nasadeného personálu EÚ, a naliehavo vyzýva Turecko, aby od týchto námietok čo najskôr upustilo;

23.   s uspokojením berie na vedomie pokrok, ktorý urobilo Srbsko, a najmä jeho jednostranné uplatňovanie dočasnej dohody; zastáva názor, že takéto jednostranné plnenie, ktoré sa uskutočňuje v čase finančnej krízy, je prejavom odhodlania tejto krajiny pokročiť vpred na ceste k členstvu v Európskej únii; nalieha preto na Radu, aby bezodkladne rozhodla o ratifikácii dočasnej dohody; žiada Srbsko, aby v plnej miere spolupracovalo s ICTY; v tejto súvislosti víta správu hlavného žalobcu ICTY Serge Brammertza, predloženú 4. júna 2009, v ktorej sa uvádza, že Srbsko dosiahlo ďalší pokrok týkajúci sa spolupráce s ICTY; prikladá význam skutočnosti, že trestné stíhania pokračujú v Komore pre vojnové zločiny Okresného súdu v Belehrade; víta skutočnosť, že srbské orgány podpísali protokol s misiou Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) a vyzýva Srbsko, aby zintenzívnilo spoluprácu s misiou EULEX KOSOVO, najmä pokiaľ ide o operácie misie EULEX KOSOVO v severnom Kosove; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že srbské úrady adresovali kosovským Srbom výzvu na bojkot volieb do miestnych zastupiteľstiev plánovaných na 15. novembra 2009 a naliehavo ich vyzýva, aby zvolili konštruktívny prístup s cieľom podporovať aktívnu účasť spoločenstva kosovských Srbov v kosovských inštitúciách;

24.   uznáva, že Bosna a Hercegovina dosiahla určitý pokrok v oblasti bezpečnosti a kontroly hraníc; vyjadruje ale nespokojnosť s tým, že Bosna a Hercegovina ako potenciálna kandidátska krajina dosiahla na ceste k členstvu v Únii len obmedzený pokrok; s rastúcim znepokojením sleduje nestabilnú politickú klímu a nedostatočnú jednotnú víziu, ktorá by bola spoločná pre oba celky; odsudzuje prejavy, ktoré podnecujú vášne a ktoré môžu ohroziť úspechy dosiahnuté v procese zmierenia medzi etnikami a fungovanie štátnych štruktúr; vyzýva Radu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva pokračovala v úsilí o dialóg s politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny s cieľom pomôcť tejto krajine a jej občanom udržať sa na ceste k európskej integrácii; zdôrazňuje význam vytvárania trvalejšieho ústavného rámca umožňujúceho inštitúciám krajiny fungovať efektívnejšie; v tejto súvislosti berie na vedomie najnovšie spoločné diplomatické úsilie predsedníctva Rady, Komisie a vlády USA a odporúča ďalšie rokovania zohľadňujúce predchádzajúce dohody medzi politikmi v Bosne a Hercegovine; pripomína, že na udržanie životaschopnosti krajiny je potrebné aj užšie zapojenie poslancov a občianskej spoločnosti;

25.   víta zámer Komisie posilniť vzťahy s Kosovom(5) vrátane zváženia možnosti zapojenia Kosova do programov Spoločenstva; očakáva, že proces decentralizácie v Kosove sa uzavrie do konca roka, aby sa splnili základné požiadavky Ahtisaariho plánu a zabezpečilo politické zastúpenie všetkých obyvateľov Kosova, najmä srbskej menšiny; vyzýva orgány Kosova, aby pokračovali vo svojom úsilí o zlepšenie a zabezpečenie dodržiavania práv menšín; víta celkový pokojný a hladký priebeh volieb do miestnych zastupiteľstiev z 15. novembra 2009 a oceňuje úsilie, ktoré počas ich príprav vyvinula ústredná volebná komisia; víta rovnako bezprecedentne vysokú účasť kosovských Srbov a považuje to za povzbudzujúci ukazovateľ toho, že spoločenstvo kosovských Srbov má záujem prevziať svoju mieru zodpovednosti v rámci kosovských inštitúcií; víta skutočnosť, že misia EULEX KOSOVO dosiahla plnú operačnú schopnosť, ktorá jej umožní transparentne a zodpovedne plniť svoj mandát – podporovať právny štát, verejný poriadok a bezpečnosť v celom Kosove a pripraviť cestu integrácii Kosova do EÚ, ak splní potrebné podmienky a požiadavky;

26.   uznáva pokrok, ktorý dosiahla Čierna Hora od poslednej správy o pokroku; berie na vedomie, že táto krajina požiadala o členstvo v EÚ a že Rada sa rozhodla vyzvať Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti Čiernej Hory; oceňuje Čiernu Horu za dosiahnuté úspechy, najmä za hladký priebeh nedávnych volieb a za solídnej hospodárske výsledky napriek celosvetovej hospodárskej kríze, a vyzýva krajinu, aby pokračovala vo svojom úsilí na ceste reforiem;

27.   uznáva pokrok, ktorý dosiahlo Albánsko od poslednej hodnotiacej správy, najmä v súvislosti s postupom vydávania identifikačných kariet a pokrokom v súvislosti s právnym a správnym rámcom volebného procesu, ktorý sa potvrdil počas posledných volieb na celoštátnej úrovni; naliehavo vyzýva opozíciu, aby prestala bojkotovať parlament a vyzýva ju, aby vykonávala svoju povinnosť zastupovať svojich voličov v parlamente; vyzýva vládu a opozíciu, aby našli spoločný základ pre postup v nadväznosti na minulé parlamentné voľby; berie na vedomie, že Albánsko požiadalo o členstvo v EÚ a že Rada sa rozhodla vyzvať Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti tejto krajiny; podporuje albánske orgány, aby pokračovali vo svojom reformnom úsilí zameranom na dosiahnutie hospodárskeho a sociálneho pokroku pre svojich občanov, aby mohla táto krajina napredovať na ceste k členstvu v EÚ;

28.   víta žiadosť Islandu o členstvo a očakáva, že Komisia čoskoro vypracuje stanovisko a odporúčanie k tejto žiadosti a že vzhľadom na zaužívanú demokratickú tradíciu a na vysoký stupeň zosúladenia legislatívy tejto krajiny s acquis communautaire Island čoskoro získa postavenie kandidátskej krajiny. domnieva sa však, že bilancia dodržiavania jeho záväzkov vyplývajúcich z Dohody o Európskom hospodárskom priestore by mala byť významnou súčasťou hodnotenia Komisie; opätovne vyzýva Komisiu, aby otvorila úrad delegácie v Reykjavíku už počas prvého polroka 2010;

29.   vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali funkčný a ucelený model pre nové delegácie EÚ v oblasti rozširovania, ktorým by sa zachovala jednotnosť akcií EÚ v nadväznosti na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), najmä pre prípad, ak právomoci v oblasti politiky rozširovania zostanú mimo rámca ESVČ;

30.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a dotknutých krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 402.
(2) Ú. v. EÚ C 317 E, 23. 12. 2006, s. 480.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0363.
(4)* V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999.
(5) 22 členských štátov uznalo Kosovo, zatiaľ čo 5 členských štátov tak neurobilo.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia