Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2010 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženej Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2009/2057(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2008 predloženú Európskemu parlamentu v rámci uplatňovania časti II oddielu G ods. 43 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006(1),
– so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, najmä na takto zmenenú a doplnenú hlavu V Zmluvy o Európskej únii s názvom Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie a osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,
– so zreteľom na Európsku obrannú stratégiu (EBS), ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na Správu o vykonávaní EBS, ktorá bola prijatá 11. decembra 2008,
– so zreteľom na uvedenú Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení,
– so zreteľom na svoje uznesenia o výročnej správe o SZBP za rok 2006 z 5. júna 2008(2) a o výročnej správe o SZBP za rok 2007 z 19. februára 2009(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o inštitucionálnych aspektoch zriadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(4),
– so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0023/2010),
A. keďže úloha Európskej únie ako globálneho aktéra za posledné desaťročia vzrástla a keďže je potrebný nový prístup a ďalšie finančné prostriedky, ak chce EÚ konať kolektívne a vyrovnať sa s globálnymi problémami demokratickým, jednotným, súdržným a účinným spôsobom,
B. keďže Európska únia vo vzťahoch so zvyškom sveta ďalej rozvíja svoje ciele zahraničnej politiky, potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy, prispieva k ochrane svojich občanov a šíri tieto hodnoty na celom svete, aby prispievala k mieru, bezpečnosti a trvalo udržateľnému rozvoju na Zemi, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov, keďže presadzovanie ľudských práv, predovšetkým univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd by malo byť stredobodom vonkajšej činnosti EÚ a keďže Charta základných práv je teraz pri vonkajších činnostiach EÚ záväzná,
C. keďže Lisabonská zmluva vnáša do vonkajšej činnosti celej Únie vrátane SZBP nový rozmer, ktorý by spolu s právnou subjektivitou EÚ a príslušnými inštitucionálnymi inováciami, najmä vytvorením úradu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „podpredseda/vysoký predstaviteľ“) a zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), mohol byť rozhodujúcim faktorom zosúladenia, konzistentnosti a efektívnosti vonkajšej činnosti Únie a mohol by významne posilniť formovanie vplyvu Únie na medzinárodnej scéne,
D. keďže je potrebné ďalšie úsilie, aby sa zlepšila schopnosť EÚ pohotovo reagovať na politické krízy a regionálne konflikty; keďže súčasné rozhodovanie a finančné mechanizmy môžu brzdiť včasné a ucelené reakcie a keďže treba nájsť spôsob na ďalšie obmedzenie a prekonanie pravidla jednomyseľného hlasovania,
E. keďže je nevyhnutné správne určiť spoločné európske záujmy a konať v súlade s nimi, aby sa dosahovali ciele vonkajších činností Únie a najmä ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); keďže je zásadné zabezpečiť, aby všetky zvolené politiky a prijaté opatrenia boli taktiež v súlade s medzinárodným právom vrátane zásad ustanovených v charte OSN,
F. keďže podpora mieru, ľudských práv a zákonnosti na celom svete je hlavným cieľom vonkajšej politiky EÚ,
G. keďže Lisabonskou zmluvou sa poveruje podpredseda/vysoký predstaviteľ, aby poskytoval Rade a Komisii pomoc pri zabezpečovaní vzájomného súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami Únie,
H. keďže od dátumu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy Európska únia vykonáva všetky práva a preberá všetky záväzky Európskeho spoločenstva, pričom naďalej vykonáva existujúce práva a preberá záväzky Európskej únie,
I. keďže nové bezpečnostné problémy si vyžadujú, aby sa kládol väčší dôraz na posilňovanie, kombinovanie a vyvažovanie rôznych civilných a vojenských nástrojov v rámci predchádzania konfliktom, riešenia konfliktov, krízového manažmentu a činností zameraných na budovanie mieru,
J. keďže po desiatich rokoch od spustenia európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), počas ktorých bolo nasadených 23 misií v krízových oblastiach, treba posilniť vojenské a civilné spôsobilosti a upevniť štruktúry, aby náležitým spôsobom zodpovedali úlohe, ktorú zohráva spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) pri podpore SZBP a presadzovaní medzinárodnej bezpečnosti,
Zásady európskej vonkajšej činnosti
1. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a jej útvary, aby vypracovali ucelenú stratégiu zahraničnej politiky EÚ založenú na cieľoch a zásadách stanovených v článku 21 Zmluvy o EÚ s cieľom posilniť kolektívnu strategickú analýzu Únie; zastáva názor, že takáto stratégia by mala jasne určiť spoločné bezpečnostné záujmy EÚ a tým slúžiť ako referenčný rámec na uskutočňovanie politík, ako aj na vytváranie, financovanie, uskutočňovanie a monitorovanie vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby do tohto úsilia v plnej miere zapojila Európsky parlament s jeho príslušnými orgánmi; domnieva sa, že koncepcia bezpečnosti ľudí, ako je uvedená v madridskej správe študijnej skupiny pre bezpečnosť ľudí z roku 2007, a koncepcia zodpovednosti za ochranu, ako je definovaná v záverečnom dokumente svetového samitu z roku 2005, by sa mali stať dvoma z jej základných zásad;
Výročná správa Rady o SZBP za rok 2008
2. víta úsilie Rady o strategickejší, viac tematicky orientovaný a vecnejší prístup k otázkam SZBP pri príprave jej výročnej správy za rok 2008; zároveň oceňuje, že Rada zvolila transparentnejšiu štruktúru, v rámci ktorej sa najdôležitejšie kapitoly venujú činnostiam v minulosti a najmä výhľadom do budúcnosti v oblasti SZBP; konštatuje aj zlepšenie v správe týkajúce sa vypracovania regionálnych súvislostí vonkajších činností;
3. opätovne zdôrazňuje, že rozsah správy by sa nemal obmedzovať iba na jednoduchý opis činností v oblasti SZBP, ale mal by poskytovať príležitosť na nadviazanie dialógu s Európskym parlamentom s cieľom vytvoriť strategickejší prístup k SZBP; odporúča, aby sa výročná správa o SZBP zmenila na výročnú správu so zameraním na vykonávanie stratégie zahraničnej politiky EÚ, na vyhodnotenie jej účinnosti a načrtnutie jej budúceho smerovania; okrem toho odporúča, aby sa v týchto správach vo väčšej miere odkazovalo na rozpočtové potreby a finančný vplyv vonkajších činností;
4. je presvedčený o pridanej hodnote širšieho a komplexnejšieho prístupu v rámci výročných správ SZBP, a to najmä v kapitolách týkajúcich sa regionálnych skupín a partnerov a prepojení medzi misiami SZBP/SBOP a inými nástrojmi, ktoré podporujú EÚ v úlohe globálneho aktéra; zastáva názor, že táto perspektíva by okrem iného umožnila lepší prehľad o celkovej výške príspevkov z rozpočtu EÚ v jednotlivých regiónoch;
5. opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, na základe ktorej by sa v záujme posilnenia demokratickej legitimity SZBP malo s príslušnými orgánmi Parlamentu konzultovať o začatí misií SBOP, pričom rozhodnutia by v náležitých prípadoch mali zohľadňovať a obsahovať odkazy na pozície, ktoré prijal Parlament; domnieva sa, že súčasťou tejto konzultácie by mali byť informácie o dôvodoch, ktoré viedli k zvolenému postupu, a vysvetlenie, akým spôsobom konkrétna misia súvisí s príslušnými akciami EÚ a medzinárodnými akciami, aký bude mať finančný vplyv a ako bude vzájomne pôsobiť s ostatnými nástrojmi EÚ;
Vplyvy Lisabonskej zmluvy
6. víta nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, čím EÚ získava nástroj na ďalšie posilnenie svojej úlohy a zviditeľnenie na medzinárodnej scéne; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú každý členský štát, Rada a nová podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka musia zohrávať pri pretváraní písaných ustanovení zmluvy na skutočnosť a významné činy posilňovaním vzťahov EÚ so susedmi a strategickými partnermi a upevňovaním svojho vedúceho postavenia v multilaterálnych fórach; zdôrazňuje význam ustanovenia zmluvy, podľa ktorého sa teraz bude právomoc Únie vo veciach SZBP vzťahovať na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky, ktoré súvisia s bezpečnosťou Únie, vrátane postupného formovania spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane;
7. poznamenáva, že predseda Európskej rady „zabezpečí na svojej úrovni a v tejto funkcii vonkajšie zastupovanie Únie v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“; upozorňuje však, že je nevyhnutné takto konať bez toho, aby boli dotknuté právomoci podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky, a pritom plne uznať kľúčovú úlohu Európskej komisie, ktorá nespočíva len vo vytváraní a zachovávaní acquis communautaire v oblasti vonkajších vzťahov, ale takisto v zabezpečovaní vonkajšieho zastupovania Únie s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
8. víta úlohu, ktorú bude zohrávať podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka pri predsedaní Rade pre zahraničné veci, a skutočnosť, že jej zástupca bude poverený predsedaním Politickému a bezpečnostnému výboru (PBV); očakáva, že tieto nové funkcie upevnia kontakty medzi inštitúciami a budú napomáhať stabilnejší dialóg medzi inštitúciami; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby budovala na skúsenostiach s pravidelnou účasťou bývalého vysokého predstaviteľa a komisárov pre zahraničné vzťahy na pôde Parlamentu počas plenárnych schôdzí a na schôdzach jeho Výboru pre zahraničné veci, ako aj na obvyklých neformálnych stretnutiach s cieľom zintenzívniť a rozvíjať pravidelné, systematické a zmysluplné konzultácie s Parlamentom a jeho príslušnými orgánmi;
9. domnieva sa, že zlúčenie medzivládneho piliera a piliera Spoločenstva a funkcií do jediného úradu podpredsedu/vysokého predstaviteľa, ktorý podlieha kolektívnemu schváleniu Európskym parlamentom, môže zvýšiť demokratickú legitimitu činností SZBP za predpokladu, že sa zavedie trvalý strategický dialóg s rovnocennými pozíciami medzi Parlamentom, Radou a Komisiou na všetkých úrovniach;
10. zdôrazňuje, že členské štáty by mali pracovať v duchu vzájomnej politickej solidarity, aby sa ich činnosti v oblasti SZBP neustále zbližovali;
11. opätovne pripomína, že na to, aby Európska únia mohla vo svete zohrávať aktívnu úlohu, treba zabezpečiť dostatočné prostriedky v rozpočte EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušný rozpočet je naďalej nízky, a je vážne znepokojený dôsledkami slabého financovania, ktoré je nedostatočné na to, aby Únia bola schopná viesť dôveryhodnú a proaktívnu zahraničnú politiku; zdôrazňuje aj potrebu poskytnúť Únii potrebné finančné prostriedky na konzistentnú a primeranú reakciu na nepredvídateľné globálne problémy a v tejto súvislosti očakáva, že sa s ním budú viesť konzultácie a bude v plnom rozsahu zapojený do postupov na zabezpečenie rýchleho prístupu k rozpočtovým prostriedkom v rozpočte Únie určených na neodkladné financovanie iniciatív SZBP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby súčasne vypracovala účinnú komunikačnú stratégiu na zabezpečenie lepšej informovanosti občanov EÚ o cieľoch a výhodách SZBP a v tejto súvislosti dôrazne pripomína význam demokratickej legitímnosti a kontroly zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;
12. opakovane vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočnou transparentnosťou a informovanosťou v súvislosti s financovaním spoločných nákladov na operácie EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, keďže mechanizmus Athena zjavne neumožňuje prehľad všetkých finančných dôsledkov misií vedených v rámci SZBP; víta preto zriadenie počiatočného fondu podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a žiada, aby sa s ním konzultovalo o jeho riadení v súlade so všeobecnými právomocami EP týkajúcimi sa SZBP a SBOP, ako je ustanovené v článku 36 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že intenzívnejšia účasť Parlamentu na určovaní, sledovaní a rozvoji SZBP vyplýva z prepojenia SZBP a SBOP, ako sa zdôrazňuje v článku 42 Zmluvy o EÚ, ako aj z dôkladnejšej parlamentnej kontroly na vnútroštátnej a európskej úrovni, zakotvenej v protokole č. 1 tejto zmluvy;
13. vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby využili príležitosť, ktorá vznikla zriadením ESVČ, na vytvorenie zosúladenejšej, konzistentnejšej a efektívnejšej zahraničnej politiky; v tejto súvislosti očakáva, že základné hodnoty a ciele zahraničnej politiky Únie, napr. dodržiavanie a podpora ľudských práv, ako sú zakotvené v súčasnosti v právne záväznej charte základných práv, a priority zahraničnej politiky Únie, ako sú krízový manažment a vytváranie mierových vzťahov, sa náležite odrazia v štruktúre ESVČ vrátane ľudských zdrojov; opätovne zdôrazňuje, že zriadenie a fungovanie ESVČ musí zachovať práva Európskeho parlamentu na demokratickú a rozpočtovú kontrolu;
14. konštatuje, že Lisabonská zmluva výrazne vplýva na SZBP prostredníctvom reorganizácie správnych zodpovedností, a vyzýva preto Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že úspory z rozsahu v oblasti podporných štruktúr budú viesť k zníženiu správnych nákladov;
15. zdôrazňuje potrebu, aby sa kritériá na vymenovanie a hodnotenie osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ) stali jasnejšími, pričom treba mať na pamäti aj dostatočné zastúpenie oboch pohlaví; pripomína, že Parlament v súčasnosti nemôže spochybniť jednotlivé mandáty OZEÚ, keďže rozpočtové prostriedky na vykonávanie takéhoto mandátu sú zahrnuté v článku 19 03 06, ktorý sa vzťahuje na všetky mandáty OZEÚ; vyzýva preto na dôkladnejšie parlamentné preskúmanie OZEÚ a kontrolu nad ich menovaním a mandátmi; domnieva sa, že činnosť príslušných osobitných zástupcov EÚ by sa mala postupne ukončiť a ich funkcie by mali vykonávať vedúci delegácií EÚ v daných krajinách, zatiaľ čo osobitní zástupcovia EÚ s regionálnymi právomocami musia pod dohľadom podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky zastávať koordinačné úlohy a politicky usmerňovať činnosť vedúcich delegácií EÚ v príslušných krajinách s cieľom zabezpečiť zosúladenú a konzistentnú európsku vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že zdvojenie funkcie je v tejto súvislosti prvým, ale nie jediným krokom, ktorý treba vykonať na dosiahnutie úspor z rozsahu a zefektívnenie SZBP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby prijala opatrenia s cieľom poveriť OZEÚ úlohou koordinácie a politického usmerňovania aj v súvislosti s misiami SBOP v rámci ich právomocí;
16. žiada podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby konzultovala s príslušným výborom Parlamentu vymenovania do vedúcich funkcií v rámci ESVČ vrátane funkcií OZEÚ; vyjadruje odhodlanie vyzvať niektorých OZEÚ a vedúcich delegácií, aby po svojom menovaní vystúpili pred výborom;
17. konštatuje, že Lisabonská zmluva zahŕňa nové finančné postupy v oblasti SZBP, posilňuje dialóg medzi Radou a Parlamentom o SZBP zavedením dvoch výročných rozpráv, ktoré sa budú konať za účasti podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky, a spresňuje úlohu a povinnosti Parlamentu vo vzťahu k SBOP; žiada preto, aby sa prehodnotili a rozšírili existujúce medziinštitucionálne dohody a aby došlo k zapojeniu Výboru pre zahraničné veci s cieľom zabezpečiť hladké a účinné uplatňovanie rozpočtových, konzultačných a kontrolných postupov v oblasti SZBP a SBOP, ako aj zlepšiť prístup k citlivým informáciám; v tejto súvislosti kladie osobitný dôraz na uvedenú medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 a na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(5); vyjadruje odhodlanie uplatňovať svoje rozpočtové právomoci a demokratickú kontrolu v súvislosti so SZBP pri všetkých inštitucionálnych inováciách vrátane opatrení spojených s ESVČ;
18. konštatuje, že Lisabonská zmluva rozširuje postup udeľovania súhlasu na všetky dohody týkajúce sa oblastí, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup, a posilňuje právo Parlamentu, aby ho Komisia náležite informovala o pokroku rokovaní o medzinárodných dohodách, ako sa uvádza v článku 218 Zmluvy o fungovaní EÚ; domnieva sa preto, že rokovanie o novej medziinštitucionálnej dohode s Parlamentom by sa malo preskúmať s cieľom poskytnúť Parlamentu riadne vymedzenie jeho zapojenia sa do každej etapy rokovaní vedúcich k uzavretiu medzinárodnej dohody;
19. naliehavo žiada Radu ministrov zahraničných vecí, aby prijímali rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou vždy, keď to nová zmluva stanovuje;
20. domnieva sa, že vzhľadom na článok 42 ods. 2 a 7 Zmluvy o EÚ a článok 10 protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii sa zostatkové funkcie Západoeurópskej únie stávajú prekonanými; vyzýva preto príslušné členské štáty EÚ, aby konali podľa článku XII Zmluvy o Západoeurópskej únii a aby rok vopred odovzdali oznámenie o svojom zámere vypovedať túto zmluvu; pripomína, že právomoc vykonávať parlamentnú kontrolu nad činnosťami SZBP a SBOP patrí Európskemu parlamentu a národným parlamentom členských štátov EÚ;
Tematické otázky týkajúce sa SZBP
21. je naďalej znepokojený bezpečnosťou dodávok energie a opakujúcimi sa plynovými krízami, ako bola rusko-ukrajinská kríza v januári 2009, ktorá poukázala na zvyšujúcu sa energetickú závislosť EÚ od zdrojov dodávok a tranzitných trás; zdôrazňuje tiež potrebu zabrániť energetickej závislosti EÚ od tretích krajín, čo oslabuje suverenitu zahraničnej politiky EÚ; pripomína, že naliehavo treba riešiť energetické problémy prostredníctvom prijatia spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky; v tejto súvislosti vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa rozhodným spôsobom zaoberala odporúčaniami Parlamentu vypracovať koherentnú a koordinovanú politiku, najmä prostredníctvom podpory súdržnosti EÚ pri konštruktívnych rozhovoroch s dodávateľmi energie, najmä Ruskom, a tranzitnými krajinami podporovaním priorít EÚ v oblasti energetiky a obhajovaním spoločných záujmov členských štátov, vytváraním efektívnej diplomacie v oblasti energetiky a účinnejších mechanizmov na riešenie krízových situácií a neposlednom rade podporou diverzifikácie dodávok energie, trvalo udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že len spoločný prístup EÚ by mohol zabrániť akýmkoľvek budúcim nedostatkom v dodávkach ropy a plynu v členských štátoch a zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ ako celku;
22. víta podpísanie dohody o projekte Nabucco; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa snažili túto dohodu úspešne plniť; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť energetickú bezpečnosť EÚ presadzovaním južného koridoru na dodávku surovej ropy do Európy, a to aj prostredníctvom paneurópskeho ropovodu cez Constancu a Terst;
23. domnieva sa, že ostrejšie súperenie o prístup k prírodným a energetickým zdrojom a ich ovládanie môže byť zdrojom závažných potenciálnych hrozieb a konfliktov a EÚ by preto mala naďalej vytvárať politiky zamerané na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tomuto javu, ako aj na šetrenie energie, aby sa vyrovnala s bezpečnostnými rizikami, ktoré so sebou prináša zhoršovanie stavu životného prostredia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že musí EÚ posilňovať svoje vedúce postavenie v oblasti celosvetovej správy v súvislosti s problematikou zmeny klímy a ďalej rozvíjala dialóg s kľúčovými aktérmi, ako sú vznikajúce veľmoci (Čína, Brazília, Rusko a India), Spojené štáty a rozvojové krajiny, vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy sa stala zásadným prvkom v medzinárodných vzťahoch;
24. vyjadruje podporu Únii, aby naďalej aktívne a účinne prispievala k riešeniu globálnych otázok, v neposlednom rade posilňovaním systému Organizácie Spojených národov a s osobitným dôrazom na upevňovanie Rady pre ľudské práva a zrušenie trestu smrti;
25. pripomína význam predchádzania konfliktom a ich riadenia vrátane obnovy a rekonštrukcie v pokrízovom období; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ ďalej rozvíjala preventívne stratégie, zlepšovala systém včasného varovania a zintenzívnila spoluprácu s regionálnymi organizáciami v súlade s Chartou OSN;
26. zdôrazňuje, že vonkajší rozmer je rozhodujúci pre úspešné vytvorenie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; znovu zdôrazňuje dôležitosť systematického riadenia migrácie; vzhľadom na to víta skutočnosť, že Európska rada prijala v decembri 2009 štokholmský program; považuje za nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu krajín pôvodu a tranzitu a podporovať prístup pevnej spolupráce uplatňovaním politiky pozitívnej podmienenosti; poukazuje na potrebu zabraňovať nelegálnej imigrácii podporovaním miestneho rozvoja v krajinách pôvodu a bojovať proti zločineckým organizáciám, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s ľuďmi; trvá na tom, aby sa v európskej zahraničnej politike zohľadňoval v plnej miere vonkajší rozmer európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
27. zdôrazňuje, že treba posilniť kapacity s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie civilných a vojenských misií Únie a umožniť čerpať skúsenosti zo spôsobov, akými sa uskutočňujú, aby sa zlepšilo plánovanie a riadenie budúcich misií; v tomto ohľade zdôrazňuje aj potrebu strategickejšieho prístupu k misiám SBOP; navrhuje, aby sa pravidelné spoločné konzultačné stretnutia zameriavali aj na posúdenie úspechov a nedostatkov skončených misií, aby sa napomohol perspektívny prístup k budúcim potrebám, ktorý zahrňuje všetky hľadiská (financie, vykonávanie, administratívnu organizáciu);
28. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a členské štáty, aby v sekretariáte Rady zabezpečili primeranú rovnováhu medzi civilným a vojenským plánovaním spôsobilostí a zaistili primeraný počet personálu v oblasti justície, civilnej správy, colnej správy a sprostredkovania s cieľom zaručiť misiám SBOP primerané a dostatočné odborné zázemie;
29. požaduje v tejto súvislosti primeraný počet pracovníkov civilnej zložky a naliehavo žiada členské štáty, aby využili významnú príležitosť, ktorú poskytuje ESVČ, a sústredili aktuálne dostupné zdroje, aby sa vytvorilo súdržné, účinné a výkonné plánovanie spôsobilostí krízového manažmentu;
30. vyzýva členské štáty, aby znásobili svoje úsilie nájsť a vyslať dostatočný počet vhodných, kvalifikovaných a rodovo vyvážene zastúpených pracovníkov, ktorí by sa v rámci súdržného a dobre koordinovaného systému zapojili do civilných a vojenských iniciatív SBOP na celom svete vrátane konkrétnych vysoko rizikových oblastí, pretože úspech misií SBOP závisí v prevažnej miere od schopností a vedomostí dobre pripraveného personálu; v tejto súvislosti žiada spoločnú odbornú prípravu personálu na misie SBOP; plne podporuje úsilie, ktoré sa už vynaložilo v oblasti rozvoja usmernení a výmeny najlepšej praxe, s cieľom zlepšiť spoločné školenia personálu; je presvedčený, že väčšia súdržnosť a jednotnosť personálu v teréne zlepší priebeh misií a tiež uľahčí dočasné vyslanie občanov EÚ, ktoré je z čisto rozpočtového hľadiska výhodnejšie než prijímanie zahraničných zmluvných zamestnancov;
31. vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zintenzívnili zapojenie EÚ do mnohostranných rokovaní o znižovaní významu jadrových zbraní;
32. znovu opakuje, že je potrebné odzbrojenie a posilnenie medzinárodných záruk o nešírení jadrových zbraní; v tejto súvislosti víta spoločné vyhlásenie zo 4. decembra 2009, v ktorom sa prezident Spojených štátov amerických a prezident Ruskej federácie zaviazali pokračovať v spolupráci po skončení platnosti Zmluvy o znížení strategických zbraní (START), a očakáva, že nová zmluva o strategických zbraniach bude podpísaná a vstúpi do platnosti čo najskôr; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje diplomatické úsilie o dosiahnutie úspešnej revízie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v máji 2010;
33. zdôrazňuje, že je významné, aby sa ciele v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných v plnej miere uplatňovali počas plánovania a vykonávania misií a operácií SBOP vrátane prieskumných misií, pretože informovanosť a povedomie o rodovej rovnosti prispievajú k operačnej efektívnosti a uvedomovaniu si situácie; v tejto súvislosti víta, že v rámci takmer všetkých misií SBOP bol vymenovaný poradca pre oblasť rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie, že medzi jedenástimi OZEÚ nie sú žiadne ženy; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby systematicky začleňovala otázku rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien do politického dialógu a politických diskusií EÚ s partnerskými krajinami;
34. vyjadruje uznanie obrancom ľudských práv za to, že vo svete zohrávajú významnú úlohu; s potešením víta skutočnosť, že Rada pre zahraničné záležitosti sa na svojej schôdzi 8. decembra 2009 zaviazala podporovať obrancov ľudských práv tým, že bude s nimi usporadúvať spoločné verejné schôdze a bude zviditeľňovať ich činnosť;
35. vyzýva Radu, aby začlenila otázku ľudských práv a aspektov v oblasti dobrej správy vecí verejných do mandátov OZEÚ a aby na pracovné miesta v rámci personálu OZEÚ vymenovala poradcov v oblasti ľudských práv a dobrej správy vecí verejných;
Hlavné priority v zemepisných oblastiach
36. odporúča, aby EÚ posilnila politický dialóg s tretími krajinami a regiónmi, najmä so strategickými partnermi, s ktorými bude koordinovať pozície v medzinárodných organizáciách a podporovať a presadzovať demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína významnú úlohu, ktorú zohráva parlamentná diplomacia ako doplnkový nástroj v rámci vzťahov Únie s tretími krajinami a regiónmi; z tohto dôvodu sa domnieva, že podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka a jej útvary vrátane OZEÚ by sa spolu s Parlamentom mali podieľať na tvorbe spoločných stratégií vo vzťahu k partnerským krajinám a regiónom a mali by byť nápomocné Parlamentu ústnymi alebo písomnými príspevkami v súvislosti s osobitnými otázkami a návštevami;
37. vyzýva Radu, členské štáty a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby aktívne hľadali mierové riešenia v medzinárodných konfliktoch a posilnili mechanizmy EÚ na predchádzanie konfliktom;
Medzinárodné organizácie
38. zdôrazňuje úlohu Organizáciu Spojených národov ako dôležitého garanta medzinárodného mieru a bezpečnosti a ako najucelenejšieho rámca medzinárodnej spolupráce; domnieva sa, že posilňovanie celosvetovej správy, medzinárodných inštitúcií a dodržiavania medzinárodného práva má kľúčový význam pre efektívny multilateralizmus a z tohto dôvodu musí predstavovať hlavnú strategickú prioritu Únie; domnieva sa, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o prehlbovanie spolupráce a koordinácie so strategickými partnermi s celosvetovým vplyvom, najmä v rámci Organizácie Spojených národov; vzhľadom na to zdôrazňuje naliehavú potrebu riešenia globálnych otázok, ktoré znepokojujú EÚ a sú zdrojom nestability vo svete, ako je terorizmus, organizovaný zločin, energetická bezpečnosť, zmena klímy, dosahovanie RCT a vyhladenie chudoby, krízový manažment, predchádzanie konfliktom a riešenie konfliktov, nešírenie zbraní hromadného ničenia a odzbrojenie, riadenie migrácie a podpora ľudských práv a občianskych slobôd;
39. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby boli príslušné delegácie EÚ v sídle OSN v New Yorku a Ženeve dostatočne vybavené prostriedkami a personálom, aby mohli dôveryhodne a efektívne uplatňovať v praxi nové inštitucionálne ustanovenia podľa Lisabonskej zmluvy; so znepokojením preto konštatuje, že prístup rozpočtovej neutrality hrá v neprospech tejto naliehavej potreby rýchlo a účinne zriadiť zastúpenie EÚ pri OSN počas úvodnej fázy uplatňovania Lisabonskej zmluvy;
40. je presvedčený, že OBSE predstavuje dôležitú štruktúru na obnovenie dôvery a posilnenie spolupráce medzi krajinami Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky v niekoľkých otázkach vrátane nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia, hospodárskej spolupráce a ochrany a podpory ľudských práv a zákonnosti; podporuje preto posilnenie OBSE, aj pokiaľ ide o otvorenie diskusie o myšlienke priznať jej právnu subjektivitu;
41. bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky EÚ v rámci Charty OSN, domnieva sa, že EÚ a NATO by mali vytvoriť intenzívnejšie a účinnejšie partnerstvo, ktoré by zohľadňovalo postupné vytváranie zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a bralo do úvahy rozhodovaciu samostatnosť oboch organizácií; v tejto súvislosti odporúča, aby sa prehodnotili tzv. dohody Berlin-plus a vytvoril sa strategickejší dialóg o spoločných strategických záujmoch a pohotovostnom plánovaní; naliehavo požaduje uľahčenie širšej praktickej spolupráce na mieste vo vojenskej alebo v civilnej oblasti, najmä v prípade, že obe organizácie operujú v tom istom priestore; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim konfliktom medzi Tureckom a Cyprom, ktorý stále viac oslabuje účinnosť a dôveryhodnosť EÚ i NATO;
Transatlantické vzťahy
42. zdôrazňuje svoju oddanosť transatlantickému partnerstvu, ktoré je dôležitým prvkom a jedným z hlavných pilierov vonkajšej činnosti EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že EÚ bude konať ako jednotný, aktívny, rovnocenný, ale nezávislý partner Spojených štátov v oblasti posilňovania celosvetovej bezpečnosti a stability, podpory mieru, dodržiavania ľudských práv a dosahovania RCM, ako aj prijímania uceleného prístupu k celosvetovým problémom, ako je šírenie jadrových zbraní, terorizmus, zmena klímy a energetická bezpečnosť; je presvedčený, že Lisabonská zmluva otvára priaznivé možnosti na zlepšenie a obnovu rámca vzťahov medzi EÚ a USA; podporuje podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby pracovala v prospech posilňovania inštitucionálnych mechanizmov medzi EÚ a USA v súlade s uzneseniami Parlamentu; zdôrazňuje, že treba posilniť činnosť Transatlantickej hospodárskej rady s cieľom dosiahnuť skutočný integrovaný transatlantický trh a že takýto trh by mal byť základom posilneného transatlantického partnerstva; rozhodne podporuje Transatlantický dialóg zákonodarcov v jeho rozsiahlom úsilí o vytváranie účinných vzájomných vzťahov zákonodarcov medzi EP a Kongresom USA;
43. vyzýva oboch partnerov, EÚ aj USA, aby nabádali Čínu, Indiu, Rusko, Brazíliu a ostatné rozvíjajúce sa mocnosti, aby spoločne niesli zodpovednosť za celosvetový poriadok, mierové urovnanie konfliktov a predchádzanie konfliktom v súlade s medzinárodným právom; trvá na tom, že kým EÚ a USA by mali ponúkať plnú podporu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju týchto krajín na základe spravodlivej spolupráce, mali by aj tieto krajiny prijať svoju globálnu zodpovednosť, najmä v boji proti zmene klímy a za trvalo udržateľný rozvoj;
Západný Balkán
44. zdôrazňuje, že krajiny západného Balkánu sú súčasťou procesu rozširovania; domnieva sa, že stabilita v oblasti západného Balkánu založená na zásadách právneho štátu by mala zostať najvyššou prioritou vonkajšej činnosti Únie, a preto pripisuje mimoriadny význam úsiliu o priblíženie krajín tohto regiónu k EÚ, pričom spoločným cieľom je európska integrácia, okrem iného podporovaním reforiem a posilňovaním regionálnej spolupráce a zmierenia medzi etnickými skupinami s cieľom dosiahnuť splnenie kodanských kritérií a pripraviť sa na pristúpenie; odporúča zvolanie medzinárodnej konferencie o budúcnosti západného Balkánu, na ktorej by sa stretli krajiny tohto regiónu a príslušní regionálni a svetoví aktéri, v záujme vymedzenia a vyriešenia súčasných problémov regiónu;
45. s uspokojením konštatuje čoraz pokojnejšiu a stabilnejšiu situáciu v Kosove a úsilie o vytvorenie multietnickej spoločnosti, čo sa potvrdilo počas pokojných a usporiadaných miestnych volieb, ktoré sa konali 15. novembra 2009; uvedomuje si, že nie všetky členské štáty uznali nezávislosť Kosova; víta skutočnosť, že misia v oblasti právneho štátu EULEX v Kosove, ktorá je najväčšou civilnou misiou SBOP, ktorú EÚ doposiaľ uskutočnila, pracuje v podmienkach plnej operačnej kapacity na základe neutrálneho prístupu Organizácie Spojených národov k jej štatútu; zdôrazňuje význam tejto misie pri presadzovaní zmiernenia medzi etnickými skupinami, zásad právneho štátu, verejného poriadku a bezpečnosti v celom Kosove prostredníctvom podpory kosovských inštitúcií, súdnych orgánov a orgánov presadzovania práva v rámci ich pokroku smerom k trvalej udržateľnosti a zodpovednosti; v tejto súvislosti víta rozhodnutie otvoriť nový úrad EÚ na severe krajiny; konštatuje však, že treba zvýšiť počet prokurátorov pracujúcich pre misiu EULEX, a vyzýva členské štáty, aby poskytli dodatočný personál;
46. podporuje Radu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva pokračovala v úsilí o dialóg s vedúcimi politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny (BaH) s cieľom pomôcť tejto krajine a jej občanom udržať sa na ceste k európskej integrácii; berie na vedomie spoločné diplomatické úsilie predsedníctva EÚ, Európskej komisie a vlády USA a odporúča ďalšie rokovania zohľadňujúce predchádzajúce dohody uzatvorené medzi politikmi v BaH; pripomína, že na udržanie životaschopnosti krajiny je potrebné užšie zapojenie poslancov parlamentu a občianskej spoločnosti;
Východné partnerstvo, spolupráca v oblasti Čierneho mora
47. naďalej podporuje rozvoj východného partnerstva s európskymi susednými krajinami Únie, v rámci ktorého dochádza k integrácii ich hospodárstiev do vnútorného trhu a k zintenzívneniu politickej, hospodárskej kultúrnej spolupráce; zdôrazňuje význam zabezpečenia dôveryhodných projektov pre toto partnerstvo, ako aj konkrétnych strednodobých a dlhodobých podnetov na reformy, ktoré by posilnili záväzky spoločností v partnerských krajinách z hľadiska modernizácie a začleňovania do EÚ; osobitne zdôrazňuje potrebu postupne odstraňovať všetky prekážky voľnému pohybu osôb (vrátane prípadného bezvízového cestovania) a posilňovať spoluprácu vo všetkých bezpečnostných aspektoch, najmä v oblasti energetickej bezpečnosti, a to pri zachovaní bezpečnosti všetkých občanov EÚ; pripomína svoje stanovisko, podľa ktorého si partnerstvo vyžaduje primerané finančné zdroje; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa partnerstva s regionálnymi iniciatívami, najmä s iniciatívou Čiernomorská synergia;
48. znovu potvrdzuje, že pre EÚ je dôležitá účinnejšia regionálna spolupráca s krajinami východného susedstva, v duchu ktorej bude EÚ podporovať uskutočňovanie projektov orientovaných na výsledky tak v rámci východného partnerstva, ako aj iniciatívy Čiernomorská synergia, a to na pri úplnom dopĺňaní sa;
49. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila úsilie o realizáciu projektov v rámci iniciatívy Čiernomorská synergia; rovnako naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vypracovala nové námety na účinnú stratégiu spolupráce v oblasti Čierneho mora;
50. víta proeurópsky postoj novej vlády Moldavskej republiky a vyjadruje nádej, že sa vnútorné reformy v krajine urýchlia do tej miery, že sa podarí dosiahnuť hospodárska integrácia, politické pridruženie a inštitucionálne priblíženie Moldavskej republiky a EÚ; nabáda podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby určila viacstranné riešenia na uvoľnenie situácie v Podnestersku;
51. berie na vedomie uskutočnenie a výsledok prezidentských volieb na Ukrajine; vyzýva všetky strany, aby prispievali k potrebnej politickej, hospodárskej a spoločenskej stabilite na Ukrajine prostredníctvom zintenzívnenia reformného úsilia; nabáda túto krajinu, aby dosiahla väčšiu interoperabilitu s Európskou úniou a tým upevnila svoju európsku perspektívnu;
Rusko
52. vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že prístup EÚ k Rusku – aj pri rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci – bude ucelený a bude sa opierať o záväzky vo vzťahu k demokratickým hodnotám, dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane medzinárodného práva; zároveň zdôrazňuje potrebu oživiť partnerstvo s Ruskom, založené na vzájomnom rešpektovaní a reciprocite, v otázkach boja proti terorizmu, energetickej bezpečnosti a dodávok energie, zmeny klímy, odzbrojenia, predchádzania konfliktom, nešírenia jadrových zbraní, ako aj vo vzťahu k Iránu, Afganistanu a Blízkemu východu a dosahovať ciele spočívajúce v posilňovaní celosvetovej bezpečnosti a stability; zastáva názor, že táto spolupráca v týchto otázkach by mala tvoriť základ novej dohody medzi EÚ a Ruskom, a očakáva rýchly pokrok v súčasných rokovaniach o novej komplexnej dohode, ktorá by mala poskytnúť podstatne zintenzívniť vzťahy medzi EÚ a Ruskom; nalieha na podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby koordinovala činnosti, napomáhala konzultácie a zlepšila komunikáciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dvojstranné otázky týkajúce sa spoločného záujmu s Ruskou federáciou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali koordinovať svoje vzťahy s Ruskou federáciou na základe všeobecných záujmov Únie a takým spôsobom, aby primerane a dôsledne odrážali a podporovali tieto záujmy;
Zakaukazsko
53. naliehavo vyzýva Radu, aby trvala na úplnom uplatňovaní dohody o prímerí medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom, a vyzýva EÚ, aby presadzovala zásadu územnej celistvosti Gruzínska a rešpektovanie menšín; víta obnovenie mandátu pozorovateľskej misie EÚ a naliehavo vyzýva Radu, aby zabezpečila, že pozorovateľom EÚ bude umožnený úplný prístup do všetkých oblastí zasiahnutých konfliktom vrátane odštiepeneckých regiónov Abcházska a Južného Osetska, a aby sa na tento účel použili finančné nástroje EÚ, ktoré pomôžu obyvateľstvu celej oblasti zasiahnutej konfliktom; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so správou nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v Gruzínsku čerpala zo skúseností z minulosti s cieľom vytvoriť efektívny mechanizmus predchádzania konfliktom vrátane podpory medziľudských kontaktov;
54. naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zintenzívnila snahy EÚ efektívne predchádzať konfliktom a dosiahnuť v súlade s medzinárodným právom mierové urovnanie konfliktov v Náhornom Karabachu a v Podnestersku a predovšetkým medzi Ruskom a Gruzínskom a jeho odštiepeneckými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko tým, že sa ženevským rokovaniam dodá nový impulz; zdôrazňuje nebezpečenstvo možného rozšírenia zmrazených konfliktov v regióne; v tejto súvislosti odporúča zvolanie konferencie o bezpečnosti a spolupráci na južnom Kaukaze s účasťou dotknutých krajín a príslušných regionálnych a svetových aktérov, ktorej cieľom by bolo dosiahnutie paktu stability pre južný Kaukaz; víta nedávne zblíženie medzi vládami Turecka a Arménska a vyzýva ich parlamenty, aby ratifikovali príslušné dohody;
Blízky východ
55. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rokovania o mierovom procese viedli v obmedzenom časovom rámci a atmosfére vzájomnej dôvery; domnieva sa, že tieto rokovania by mali viesť k vytvoreniu nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu s hranicami vymedzenými v roku 1967, ktorý by existoval bok po boku s Izraelským štátom v mieri a bezpečne v rámci medzinárodne uznaných hraníc v súlade s príslušnými rezolúciami Organizácie Spojených národov;
56. vyzýva EÚ, aby v súlade so závermi Rady z 12. decembra 2009 zohrávala silnejšiu politickú úlohu v prebiehajúcom medzinárodnom úsilí o obnovenie mierového procesu, ktorá bude zodpovedať jej finančnej účasti na podpore hospodárskej obnovy Palestíny a riešení dramatickej humanitárnej krízy v Gaze; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zvážila všetky prostriedky na podporu trvalého mieru v tomto regióne;
57. víta rozhodnutie Rady predĺžiť mandát policajnej misie EÚ na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) do decembra 2010; domnieva sa, že treba výraznejšie podporovať vytváranie právneho štátu a posilňovať policajné kapacity, a vyzýva na zvýšenie úsilia v tejto súvislosti; berie na vedomie rozhodnutie Rady rozšíriť mandát pomocnej hraničnej misie EÚ v Rafahu (EUBAM Rafah) a jej odhodlanie a pripravenosť reaktivovať túto misiu; domnieva sa, že výsledkom tohto odhodlania by mali byť konkrétne iniciatívy na obnovenie slobody pohybu na palestínskych územiach a na oživenie dohody o pohybe a prístupe, o ktorej sa rokovalo v roku 2005 a ktorú príslušné strany schválili;
Únia pre Stredozemie
58. domnieva sa, že je dôležité, aby sa zintenzívnil politický dialóg medzi členmi Únie pre Stredozemie na všetkých úrovniach s cieľom prekonať napätia, ktoré oddialili zriadenie sekretariátu so sídlom v Barcelone a podporu konkrétnych projektov v spoločnom sociálnom, hospodárskom a ekologickom záujme; verí, že Únia pre Stredozemie môže pozitívne prispievať k vyriešeniu konfliktov na Blízkom východe, k zblíženiu Turecka a Cypru a demokratickému vývoju arabských štátov;
59. je presvedčený, že pokiaľ by Únia pre Stredozemie podporila spoluprácu na konkrétnych projektoch pre celý región, prispela by tak k uvoľneniu napätia na Blízkom východe; zároveň zdôrazňuje, že pre uľahčenie riadneho fungovania tejto novej inštitúcie sú v záujme dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe nanajvýš dôležité opatrenia na budovanie dôvery medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi;
60. zdôrazňuje, že z hľadiska EÚ musí byť spolupredsedníctvo zlučiteľné s vonkajším zastúpením EÚ v súlade s Lisabonskou zmluvou; pripomína, že Lisabonská zmluva poskytuje príležitosť pre EÚ zabezpečiť konzistentnosť, zosúladenie a kontinuitu jej zastúpenia v nových inštitúciách Únie pre Stredozemie;
Ázia
61. konštatuje, že povolebný Afganistan v súčasnosti vstupuje do rozhodujúcej a významnej fázy, v rámci ktorej sa vytvára nová vláda v Kábule, čím vzniká príležitosť na vytvorenie rámca pre nový program a novú dohodu s afganským národom;
62. víta akčný plán Rady na posilnenie činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane, ktorý prijala Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v októbri 2009, a jej vyhlásenie o opätovnej pripravenosti zapájať sa do riešenia problémov v tomto regióne v spolupráci s príslušnými krajinami a medzinárodnými partnermi, zdôrazňuje však, že tento plán sa neposunie ďalej, pokiaľ sa členské štáty EÚ jasným spôsobom nezaviažu prispievať k jeho vykonávaniu; vyzýva Radu, Komisiu a predsedníctvo, aby vyvinuli spoločné úsilie s cieľom bezodkladne vykonať tento plán; naliehavo vyzýva Radu, aby dosiahla väčší pokrok v súvislosti s vyslaním plného počtu personálu do misie EUPOL s cieľom zaviesť udržateľné a efektívne civilné policajné opatrenia s potenciálom posilniť bezpečnosť;
63. uznáva, že Pakistan naďalej čelí veľmi vážnym problémom, a súhlasí s jednoznačnou podporou EÚ silnej, svetskej a civilnej vláde Pakistanu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Pakistanu v tomto regióne a potvrdzuje, že stabilný, demokratický a prosperujúci Pakistan je významný aj z hľadiska riešenia celosvetových otázok, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie jadrových zbraní, boj proti drogám a ľudské práva, a dôrazne podporuje Pakistan, aby prijal komplexnú stratégiu boja proti terorizmu a riešil hlavné príčiny jeho vzniku;
64. schvaľuje záväzok EÚ podporovať demokraciu v zjednotenom, federálnom Iraku; zdôrazňuje svoju podporu silnému a pretrvávajúcemu úsiliu EÚ o vytváranie právneho štátu v Iraku a víta rozšírenie mandátu misie EUJUST LEX o jeden rok a jej kľúčových činností na území Iraku; očakáva pokračovanie činnosti naplánovanej v tejto súvislosti tak, ako to sľúbila Rada; požaduje zvýšenú medziinštitucionálnu súčinnosť s orgánmi s kurdskej regionálnej vlády, predovšetkým v oblasti ekonomických otázok; vyzýva Komisiu, aby v Bagdade urýchlila uvedenie svojich budov do prevádzky;
65. vyjadruje vážne obavy v súvislosti s politickým vývinom v Iráne a údajným veľkým volebným podvodom počas prezidentských volieb v júni 2009, ktorý podnietil najväčšie protestné hnutie v tridsaťročnej histórii tejto islamskej republiky, kde stále pokračujú demonštrácie a násilné potláčanie bezpečnostnými silami; je vážne znepokojený nielen zatýkaním, mučením a vraždením politických oponentov, ale aj pretrvávajúcou patovou situáciou v rokovaniach o jadrovom programe Iránu, a vyzýva iránsku vládu, aby začala o jadrovej otázke zodpovedne rokovať; vyjadruje poľutovanie, že iránske orgány zrušili návštevu iránskej delegácie v Európskom parlamente v januári 2010, a vyjadruje solidaritu s Iráncami, ktorí, riskujúc svoje životy, naďalej verejne požadujú dodržiavanie ľudských práv a väčšie demokratické slobody v Iráne; odsudzuje snahy Iránu blokovať šírenie slobodných informácií rušením zahraničného vysielania a internetu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili sankcie proti jednotlivým členom administratívy a bezpečnostných služieb zodpovedných za rozsiahle porušovanie ľudských práv a aby navrhli opatrenia na podporu tých účastníkov „zeleného hnutia“, ktorí trpia prenasledovaním a/alebo sú v exile;
66. berie na vedomie skutočnosť, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou zaznamenávajú stabilný rast a že sa zvýšil rozsah a intenzita kontaktov medzi ľuďmi; zároveň je naďalej vážne znepokojený nedostatkom ochoty čínskych orgánov riešiť početné prípady porušovania ľudských práv a zabezpečiť obyvateľom základné práva a slobody;
67. vyjadruje očakávanie, že strategický vzťah medzi EÚ a Čínou sa bude rozvíjať, a takisto želanie preskúmať spôsoby posilnenia vzťahu v otázkach vzájomného záujmu presahujúcich rámec hospodárskych a obchodných odvetví;
68. víta úsilie Tchaj-peja a Pekingu o zlepšenie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom, ktoré pomôže upevniť stabilitu a bezpečnosť vo východnej Ázii, a podporuje obe strany, aby ďalej rozvíjali dialóg, praktickú spoluprácu a budovanie dôvery; oceňuje vyhlásenie Rady z 8. mája 2009, v ktorom opakovane vyjadruje svoju podporu účasti Taiwanu vo WHO; rozhodne podporuje účasť Taiwanu ako pozorovateľa v príslušných medzinárodných organizáciách, ako sú ICAO a UNFCCC, a pri ich činnosti, pretože jeho účasť je dôležitá tak pre EÚ, ako aj z hľadiska celého sveta;
69. potvrdzuje, že rozhodne podporuje posilňovanie strategických vzťahov medzi EÚ a Indiou a hľadanie ďalších možností upevňovania vzťahov v oblastiach spoločného záujmu v hospodárskom, politickom, bezpečnostnom a obchodnom sektore;
70. uznáva rastúcu úlohu združenia ASEAN ako sily dôležitej pre regionálnu stabilitu a prosperitu; domnieva sa, že existujú veľké možnosti spolupráce medzi EÚ a združením ASEAN, keďže oba subjekty sa zaviazali k regionálnej integrácii; konštatuje, že sú potrebné opatrenia na zintenzívnenie hospodárskych a obchodných vzťahov medzi Úniou a združením ASEAN, aby sa upevnili celkové vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi a podporil sa ďalší rozvoj v oblasti politickej spolupráce a bezpečnosti, presadzovania demokracie a ľudských práv, ako aj ďalší rozvoj v oblasti energetiky a životného prostredia, v sociálnej a kultúrnej oblasti a v oblasti spolupráce a rozvoja;
Afrika
71. so zadosťučinením berie na vedomie skutočnosť, že námorná misia EUNAVFOR Atalanta naďalej úspešne prispieva k námornej bezpečnosti pri pobreží Somálska ochranou plavidiel, ktoré si prenajal Svetový potravinový program na dopravu pomoci do Somálska, plavidiel dopravujúcich kľúčové dodávky pre podpornú mierovú operáciu Africkej únie v Somálsku a ďalších ohrozených plavidiel; víta rozhodnutie Rady predĺžiť mandát operácie do 12. decembra 2010; vyjadruje svoju podporu pre spustenie operácie krízového riadenia s cieľom prispievať k výcviku národných bezpečnostných síl dočasnej federálnej vlády Somálska; zdôrazňuje, že vycvičené bezpečnostné sily treba začleniť do štátnych a veliteľských štruktúr, aby sa po návrate nemohli obrátiť proti vláde, ktorú majú chrániť;
Latinská Amerika
72. opätovne pripomína návrh obsiahnutý vo svojom uznesení z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(6), ktorý zopakoval vo svojich uzneseniach z 27. apríla 2006(7) a 24. apríla 2008(8), prijatých s cieľom vypracovať na samitoch EÚ – Latinská Amerika a Karibik vo Viedni a v Lime Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť, na základe Charty OSN, ktorá by umožnila spoločné politické, strategické a bezpečnostné opatrenia a iniciatívy; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli aktívne kroky na realizáciu tohto ambiciózneho cieľa a aby podporili tento návrh počas budúceho samitu EÚ – Latinská Amerika a Karibik, ktorý sa uskutoční v máji 2010 v Madride;
73. domnieva sa, že prioritou musia byť rokovania o dohode o pridružení s krajinami Strednej Ameriky, ako aj pokrok pri rokovaniach o dohode o pridružení s Mercosur-om; berie na vedomie, že rokovania o multilaterálnej dohode s krajinami Andského spoločenstva boli ukončené; bude sa usilovať o ratifikáciu týchto dohôd v riadnom parlamentnom postupe s cieľom zabezpečiť, aby pozitívne vplývali na všetky aspekty spoločných záujmov;
o o o
74. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Západoeurópskej únie, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.