Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2219(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0312/2010

Predkladané texty :

A7-0312/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 20
CRE 24/11/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0434

Prijaté texty
PDF 137kWORD 94k
Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg Finálna verzia
Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v dohodách o medzinárodnom obchode
P7_TA(2010)0434A7-0312/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (2009/2219(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (z roku 1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Pakt o občianskych a politických právach (z roku 1966) a Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (z roku 1966), Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (z roku 1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (z roku 1979) a Dohovor o právach dieťaťa (z roku 1989), Deklarácia OSN o právach domorodého obyvateľstva (2007) a so zreteľom na záverečný dokument z Miléniového summitu Organizácie Spojených národov, ktorý sa konal 20. – 22. septembra 2010 v New Yorku,

–  so zreteľom na Marakéšsku dohodu o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2001 v Dauhe, a najmä na jeho bod 31,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zohľadnení dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv v dohodách medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (KOM(1995)0216)(1) , ako aj svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(2) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode(3) , v ktorom sa vyžaduje, aby WTO dodržiavala základné sociálne normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a aby Európska únia akceptovala rozhodnutia Medzinárodnej organizácie práce vrátane prípadných výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia základných sociálnych noriem,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252)(4) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie(5) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí a o detskej práci v rozvojových krajinách(6) ,

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. júna 2010 o detskej práci(7) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(8) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(9) , ktoré je odozvou na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti v EÚ (KOM(2006)0567),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých - prínos EÚ k implementácii programu o dôstojnej práci vo svete (KOM(2006)0249),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie Hospodárskej a sociálnej rady OSN z roku 2006 o plnej zamestnanosti a dôstojnej práci, v ktorom sa plná a produktívna zamestnanosť a dôstojná práca pre všetkých uznáva ako kľúčový prvok trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(10) , v ktorom sa požaduje, aby sa do obchodných dohôd Európskej únie a najmä dvojstranných dohôd začlenili sociálne normy na podporu dôstojnej práce,

–  so zreteľom na program o dôstojnej práci a globálny pakt MOP k zachovaniu pracovných miest, ktorý bol prijatý na základe celosvetového konsenzu 19. júna 2009 na medzinárodnej konferencii práce, a na vyhlásenie MOP z roku 2008 o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu,

–  so zreteľom na Bruselský dohovor z roku 1968 posilnený v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(11) ,

–  so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2006, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a obsahuje tiež nové stimuly pre zraniteľné krajiny so špecifickými obchodnými, finančnými alebo rozvojovými potrebami,

–  so zreteľom na všetky dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami,

–  so zreteľom na zmluvu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a zmenenú a doplnenú v roku 2005 a 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT, a najmä uznesenia z 26. septembra 2002(12) , 23. mája 2007(13) a 12. decembra 2007(14) ,

–  so zreteľom na medzinárodné dohovory o životnom prostredí, ako je Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu (1987), Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov (1989), Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti (2000) a Kjótsky protokol (1997),

–  so zreteľom na bod 13 dohody o voľnom obchode podpísanej v októbri 2009 medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou,

–  so zreteľom na záver rokovaní medzi EÚ a Kolumbiou a Peru o viacstrannej obchodnej dohode,

–  so zreteľom na vypočutie o zavádzaní sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných rokovaniach, ktoré zorganizoval Európsky parlament 14. januára 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0312/2010),

A.  keďže prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami sa stalo kľúčovým prvkom hospodárskych a obchodných vzťahov a je plnou súčasťou vyjednávaní v rámci dohôd o voľnom obchode,

B.  keďže narušenia hospodárskej súťaže a hrozby environmentálneho a sociálneho dampingu sú čoraz častejšie a poškodzujú najmä podniky a pracujúcich v Európskej únii, ktorí musia dodržiavať najvyššie sociálne, environmentálne a daňové normy,

C.  keďže reciprocita sa musí stať pravidlom v rámci vzťahov medzi Európskou úniou a tretími krajinami, ale musí sa odlišovať v závislosti od úrovne rozvoja partnerov, pokiaľ ide o požiadavky v sociálnej a environmentálnej oblasti a liberalizáciu obchodu v záujme vytvorenia spravodlivých a čestných podmienok pre medzinárodnú hospodársku súťaž,

D.  keďže bilaterálne orgány sa stali hlavnými miestami, kde dochádza k úsiliu dosahovať tieto politické ciele, a to dokonca v takej miere, že výhľady na zavedenie multilaterálnych pravidiel upravujúcich vzťahy medzi obchodom, prácou a životným prostredím v rámci WTO nie sú veľmi pravdepodobné,

E.  keďže je však nevyhnutné zamerať sa na opätovné nastolenie rovnováhy medzi obchodným právom a základnými právami a posilniť dialóg medzi hlavnými medzinárodnými organizáciami, najmä medzi MOP a WTO s cieľom lepšie zosúladiť medzinárodné politiky a zlepšiť globálne riadenie,

F.  keďže existujú mnohé dôvody na začlenenie ustanovenia o ľudských právach a sociálne a environmentálne normy do medzinárodných obchodných dohôd, medzi ktoré patrí vôľa zaviesť spravodlivý obchod a zabezpečiť istý druh lojálnosti výmen (rovnaké podmienky), ako aj normatívnejšie dôvody, medzi ktoré patrí ochrana univerzálnych hodnôt uznávaných Európskou úniou a pokračovanie vo vykonávaní súdržných európskych politík,

G.  pripomína, že v Deklarácii OSN o práve na rozvoj z roku 1986 sa potvrdzuje, že „právo na rozvoj je nepopierateľné ľudské právo, na ktorého základe sú všetky ľudské bytosti a všetky národy oprávnené zúčastňovať sa na hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji, ako aj prispievať k nemu a mať z neho úžitok“; domnieva sa preto, že EÚ má povinnosť neporušovať toto právo, ale v skutočnosti ho zahrnúť do medzinárodných dohôd a dodržiavať ho ako usmernenie pre európske politiky,

H.  keďže Lisabonská zmluva potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Európskej únie, ktorá v plnej miere zahŕňa obchod, sa musí riadiť tými istými zásadami, ktoré viedli k jej vlastnému vzniku; keďže európsky sociálny model, ktorý je kombináciou udržateľného hospodárskeho rastu a zlepšených pracovných a životných podmienok, môže slúžiť ako vzor aj pre ďalších partnerov; keďže dohody o obchode musia byť navyše zlučiteľné s ďalšími medzinárodnými povinnosťami a dohovormi, ktoré sa zúčastnené štáty zaviazali dodržiavať v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi,

I.  zvažujúc význam zachovania úrovne sociálnych a environmentálnych noriem platných v Európskej únii a ich dodržiavanie zahraničnými podnikmi operujúcimi na európskom jednotnom trhu,

J.  keďže začlenenie ustanovení o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode môže zvýšiť pridanú hodnotu týchto dohôd, čim sa umožní širšie prepojenie s občianskou spoločnosťou, zvýšenie podpory politickej a sociálnej stabilite a vytvorí sa vhodnejšie prostredie na obchodovanie,

K.  keďže oblasť obchodu a dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem sú dôležitou hodnotou pri zabezpečovaní mieru a blahobytu vo svete, nemožno ich však uplatňovať ako riešenie všetkých problémov medzi štátmi vo svete; keďže však patový stav, v ktorom sa nachádza politická situácia, možno preklenúť prostredníctvom posilnenia obchodných vzťahov a zabezpečenia definície spoločných záujmov, najmä v oblasti ochrany životného prostredia ako spôsobu urovnania konfliktu,

L.  keďže ostatné krajiny slúžia ako pozitívny príklad, pokiaľ ide o zahrnutie sociálnych noriem do obchodných dohôd,

M.  keďže VSP bol vypracovaný na základe dodržiavania zásad zakotvených v medzinárodných dohodách v oblasti ľudských práv a základných noriem pracovného práva krajinám, ktoré sú príjemcami, a keďže zahŕňa osobitný doplnkový systém tarifných preferencií s cieľom podporiť ratifikáciu a účinné uplatňovanie základných medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv a pracovného práva, ochrany životného prostredia a dobrej správy; keďže nedodržiavanie podmienok môže viesť k pozastaveniu využívania obchodného režimu,

1.  žiada preto, aby budúca obchodná stratégia Európskej únie nebola braná ako cieľ, ale ako nástroj, ktorý umožňuje podporovať európske hodnoty a obchodné záujmy, a tiež ako nástroj spravodlivého obchodu umožňujúci zovšeobecniť začlenenie a účinné uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem všetkými obchodnými partnermi EÚ; domnieva sa, že Európska únia by mala zvoliť v rámci svojich rokovaní pozitívny, ale aj právne záväzný prístup; zdôrazňuje, že začlenenie ustanovení týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, najmä do bilaterálnych dohôd, bude prínosom pre všetky zúčastnené strany;

2.  pripomína, že obchodná politika je nástroj v službách globálnych cieľov Európskej únie a že v súlade s článkom 207 ZFEÚ sa obchodná politiky uskutočňuje „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a v súlade s článkom 3 ZEÚ musí prispievať najmä k „trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v medzinárodných obchodných vzťahoch

3.  vyzýva na širšiu spoluprácu na multilaterálnej úrovni medzi WTO a hlavnými inštitúciami Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že užšie kontakty s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj osobitné postupy by boli obzvlášť užitočné na zabezpečenie takého medzinárodného obchodného rámca, ktorý prispieva k dodržiavaniu ľudských práv; zároveň sa domnieva, že v prípadoch konštatovania vážnych porušení ľudských práv by sa mohlo v rámci panelov WTO a odvolacieho orgánu zohľadňovať odborné stanovisko Úradu vysokého komisára;

4.  domnieva sa, že všeobecné pravidelné preskúmanie v rámci Rady pre ľudské práva by malo byť nástrojom na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení v dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré súvisia s ľudskými právami;

5.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa rozšírila spolupráca s MOP, ktorá je príslušným orgánom na vymedzenie a rokovanie o medzinárodných pracovných normách a dohliadanie nad ich uplatňovaním v právnom systéme a praxi, a aby sa MOP v plnej miere zapojila do prác WTO;

   a) v záujme toho žiada, aby sa MOP v rámci WTO udelilo postavenie oficiálneho pozorovateľa a právo vystúpiť počas ministerských konferencií WTO;
   b) navrhuje vytvoriť v rámci WTO výbor pre obchod a dôstojnú prácu, podobne ako v prípade výboru pre obchod a životné prostredie; trvá na tom, aby sa obidvom výborom udelili jasne vymedzené právomoci a aby mali konkrétny vplyv;
   c) navrhuje, aby sa v náležitých prípadoch v rámci obchodných sporov týkajúcich sa porušenia medzinárodných pracovných dohovorov bolo možné obrátiť na MOP, ako aj na Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva;
   d) navrhuje, aby mohla existovať možnosť podať odvolanie na pôde MOP, ak členský štát WTO považuje rozhodnutie orgánu na riešenie sporov za spochybnenie rozhodnutí MOP týkajúcich sa dodržiavania dohovorov o práci;

6.  opätovne potvrdzuje, že ciele, ktoré sa zakladajú na udržaní a zachovaní otvoreného a nediskriminačného multilaterálneho systému obchodovania a na konaní v prospech ochrany životného prostredia a napomáhaní trvalo udržateľného rozvoja, sa musia vzájomne posilňovať; zdôrazňuje, že podľa článku 20 GATT môžu členské štáty prijať opatrenia obchodného charakteru, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie, okrem prípadov zneužívania týchto opatrení na svojvoľnú a neodôvodniteľnú diskrimináciu; odporúča členským štátom, aby plne využívali toto ustanovenie;

7.  víta existenciu výboru WTO pre obchod a životné prostredie, ktorý by mal byť hlavným fórom na pokračovanie integrácie a prehlbovanie vzťahu medzi životným prostredím a obchodom; vyjadruje nádej, že úloha a činnosť výboru bude rásť, aby sa pozitívnym spôsobom riešili hlavné obchodné a environmentálne výzvy, pred ktorými stojí medzinárodné spoločenstvo;

8.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité zlepšiť prístup k ekologickým tovarom a technológiám, a vyzýva všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach, aby na účely podpory nových foriem politík zamestnanosti a vytvárania pracovných miest v súlade s normami dôstojnej práce MOP a v záujme napomáhania možností rastu pre európsky priemysel a MSP zdvojnásobili svoje úsilie s cieľom dospieť k rýchlemu uzavretiu rokovaní o znížení alebo odstránení tarifných a netarifných prekážok pre tovary a environmentálne služby;

9.  zdôrazňuje, že treba dosiahnuť pokrok v rokovaniach o ďalších bodoch článku 31 vyhlásenia z Dauhy, ktorý sa týka vzťahu medzi existujúcimi pravidlami WTO a osobitnými obchodnými povinnosťami, ktoré sú uvedené v multilaterálnych environmentálnych dohodách (MED), a podporovať užšiu spoluprácu medzi sekretariátmi MED a výbormi WTO, ktorá je nevyhnutným prvkom na zabezpečenie uceleného rozvoja obchodných a environmentálnych režimov;

10.  domnieva sa, že multilaterálna dohoda o klíme by bola najlepším nástrojom na zabezpečenie internalizácie negatívnych environmentálnych externalít v súvislosti s CO2, ale hrozí, že sa ju nepodarí uzatvoriť v blízkej budúcnosti; preto sa domnieva, že pre priemyselné odvetvia skutočne vystavené úniku uhlíka by Európska únia mala naďalej skúmať možnosti zavedenia vhodných environmentálnych nástrojov, ktoré by dopĺňali obchodovanie s kvótami CO2 v rámci systému EU ETS, najmä tzv. mechanizmu zahrnutia uhlíka, pretože takýto mechanizmus by v rámci dodržiavania pravidiel WTO umožnil zabraňovať rizikám transferu emisií CO2 do tretích krajín;

11.  navrhuje, aby sa po prerokovaní a podpise medzinárodnej dohody o klíme vytvorili podmienky umožňujúce zriadiť medzinárodnú organizáciu pre životné prostredie s cieľom zabezpečiť uplatňovanie prijatých záväzkov a dodržiavanie environmentálnych noriem; na túto budúcu organizáciu by sa napríklad povinne obracalo v oblasti environmentálneho dampingu;

Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v bilaterálnych obchodných dohodách

12.  dôrazne podporuje prax začleňovania právne záväzných ustanovení o ľudských právach do medzinárodných dohôd Európskej únie, ale pripomína, že pretrváva veľký problém týkajúci sa monitorovania a uplatňovania týchto ustanovení; pripomína skutočnosť, že tieto ustanovenia spolu s jasným a presným mechanizmom konzultácie podľa vzoru článku 96 Dohody z Cotonou sa musia začleniť aj do všetkých obchodných a sektorových dohôd; v tejto súvislosti víta začlenenie tohto druhu ustanovenia do dohôd o voľnom obchode novej generácie;

13.  zdôrazňuje, že rovnaký prístup systematického začleňovania by sa mal uplatňovať aj v bilaterálnych dohodách v rámci kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji;

14.  konštatuje, že budúce obchodné dohody by sa mohli uzatvárať v kontexte súčasnej finančnej krízy; domnieva sa, že to nesmie viesť k zanedbávaniu sociálnych a environmentálnych noriem, najmä čo sa týka emisií skleníkových plynov a riadenia nebezpečného odpadu, aby sa dosiahli ostatné ciele;

15.  zohľadňujúc uvedené ciele žiada Európsku komisiu, aby do všetkých dohôd o voľnom obchode, o ktorých rokuje s tretími štátmi, systematicky zahrňovala súbor sociálnych a environmentálnych noriem, ku ktorým patrí:

   a) zoznam minimálnych noriem, ktoré musia dodržiavať všetci obchodní partneri EÚ, pričom tieto normy musia byť v súlade s ôsmimi základnými dohovormi MOP (Core Labour Standards), ako sú uvedené vo vyhlásení MOP o základných zásadách a právach pri práci (1998); k týmto ôsmim dohovorom sa pre priemyselné krajiny pričleňujú štyri prioritné dohovory MOP (ILO Priority Conventions); minimálna norma v environmentálnej oblasti a v oblasti dodržiavania ľudských práv musí byť v súlade so zoznamom dohovorov o životnom prostredí a zásadách dobrej správy, ako je stanovené v európskom nariadení o systéme všeobecných colných preferencií;
   b) zoznam ďalších dohovorov, ktoré sa majú uplatňovať postupným a pružným spôsobom, pričom sa zohľadňuje vývoj hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácie príslušného partnera; konečný cieľ v sociálnej oblasti musí zodpovedať súhrnnému plneniu programu MOP o dôstojnej práci;

16.  zdôrazňuje, že dodržiavanie týchto noriem musí zahŕňať ich ratifikáciu, transpozíciu do vnútroštátneho práva a ich účinné uplatňovanie na celom území štátu;

17.  požaduje, aby všetky budúce dohody o obchode obsahovali ustanovenia o zákaze využívania detskej práce, a to najmä pokiaľ ide o ťažbu a spracovanie prírodného kameňa, a aby zahŕňali jednotný európsky certifikačný systém, ktorým sa zabezpečí, že v celom hodnotovom reťazci dovážaného prírodného kameňa a výrobkov z neho sa nevyužíva detská práca v zmysle dohovoru č. 182 MOP;

18.  zdôrazňuje, že v rámci dohôd o voľnom obchode by sa mala naplánovať podmienečná liberalizácia v závislosti od dodržiavania environmentálnych a sociálnych noriem zahŕňajúca skrátenie harmonogramu zrušenia obmedzení alebo prístup k doplnkovému trhu;

19.  zdôrazňuje význam nepretržitého monitorovania uplatňovania dohody a zvolenia otvoreného a inkluzívneho prístupu vo všetkých fázach:

   a) berie na vedomie využívanie štúdií vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj, ale domnieva sa, že by sa mali vykonávať pred začiatkom rokovaní, v ich priebehu a aj po ich ukončení, s cieľom zabezpečiť nepretržité hodnotenie; zdôrazňuje aj význam zameriavať sa v plnej miere na ich výsledky; domnieva sa tiež, že rokovania by mali lepšie zohľadniť priority a obavy, ktoré vyplývajú z týchto štúdií vplyvu;
   b) žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu vplyvu na ľudské práva s cieľom doplniť štúdie vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj o zrozumiteľné obchodné ukazovatele, ktoré vychádzajú z ľudských práv a z environmentálnych a sociálnych noriem;
   c) vyzýva obe zúčastnené strany, aby predkladali pravidelné správy o všeobecnom pokroku pri plnení záväzkov, ktoré sa prijali na základe dohody;
   d) žiada Komisiu, aby zabezpečila zapojenie parlamentov partnerských krajín do obchodných rokovaní s cieľom zlepšiť verejnú správu a demokratickú kontrolu v rozvojových krajinách;
   e) zdôrazňuje význam zapojenia občanov do všetkých fáz rokovaní a počas monitorovania dohody a preto žiada zriadiť fórum trvalo udržateľného rozvoja alebo konzultačné skupiny v záujme umožnenia konzultácií so sociálnymi partnermi a zástupcami nezávislej občianskej spoločnosti;

20.  žiada, aby dohody EÚ o obchode účinne zabezpečovali najvyššiu možnú úroveň transparentnosti, prísne normy verejného obstarávania a podávanie správ podnikmi v jednotlivých krajinách tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách s cieľom zamedzovať nezákonným únikom kapitálu;

21.  naliehavo vyzýva Úniu, aby uznala právo na prístup k prírodným zdrojom v rámci rokovaní o obchodných dohodách a aby uznala práva pôvodného a domorodého obyvateľstva, pokiaľ ide o prístup k základným prírodným zdrojom; žiada Komisiu, aby do rokovaní a medzinárodných obchodných dohôd zahrnula problematiku nákupu a vlastníctva pôdy v tretích krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a rozvojových krajinách;

22.  uznáva, že kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji v bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, je záväzná, ale mohla by sa posilniť, ak bude obsahovať:

   a) postup žaloby, ktorý by mohli využiť sociálni partneri;
   b) možnosť obrátiť sa s odvolaním na nezávislý orgán na rýchle a účinné vyriešenie sporov spojených so sociálnymi a environmentálnymi problémami, ako napríklad panel odborníkov vybraných obidvomi stranami na základe ich skúseností v oblasti ľudských práv, pracovného práva a environmentálneho práva, a ktorých odporúčania by mali byť súčasťou náležite vymedzeného procesu, ktorý zahŕňa ustanovenia na ich uplatňovanie;
   c) možnosť využiť mechanizmus na riešenie sporov v rovnakej miere, ako ostatné zmluvné strany, ktorý umožňuje udeliť pokuty s cieľom zlepšiť situáciu v príslušných sektoroch alebo aspoň dočasné pozastavenie niektorých obchodných výhod stanovených v dohode v prípade závažného porušenia uvedených noriem;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto dohody doplnili sprievodnými opatreniami vrátane opatrení technickej podpory a programov spolupráce, ktoré sú zamerané na zlepšenie schopnosti vykonávania, a to najmä základných dohovorov v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem;

Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v unilaterálnych obchodných vzťahoch: VSP a VSP +

24.  domnieva sa, že 27 dohovorov, ktorých ratifikácia a účinné vykonávanie sa vyžaduje s cieľom umožniť využívanie VSP +, predstavujú jedinečnú zmes dohovorov o normách v oblasti ľudských práv, pracovného práva, životného prostredia a dobrej správy; zdôrazňuje, že VSP + mal doteraz viditeľný pozitívny vplyv v súvislosti s ratifikáciou týchto dohovorov, ale už menej, pokiaľ ide o ich uplatňovanie, a preto očakáva, že sa bude klásť väčší dôraz na sprievodné opatrenia zamerané na zlepšenie schopnosti vykonávania; domnieva sa tiež, že na zaručenie dôveryhodnosti VSP + musí Komisia v prípade, že sa ukáže, že krajiny neuplatňujú 27 dohôd, začať vyšetrovanie, a v prípade potreby zrušiť preferencie;

25.  domnieva sa, že by sa v dohodách Európskej únie s tretími krajinami mohlo vytvoriť užšie prepojenie medzi ustanoveniami o ľudských právach a VSP + , najmä pokiaľ ide o monitorovanie;

26.  žiada Komisiu, aby v rámci procesu revízie režimu VSP + postupovala tak, že tento režim bude prospešný najmä pre krajiny, ktoré to najviac potrebujú, a aby zjednodušila pravidlá o pôvode, aby krajiny, ktoré sú príjemcami iniciatívy „všetko okrem zbraní“ a režimu VSP + mohli mať čo najväčší prospech z preferencií, ktoré za im priznajú; žiada, aby zaviedla transparentné porovnávacie body, mechanizmy a kritériá na udeľovanie, ako aj odoberanie preferencií v rámci tohto režimu; žiada tiež, aby sa Európsky parlament mohol v plnej miere zúčastňovať na celom procese, najmä pokiaľ ide o návrh Rady týkajúci sa zoznamov krajín, ktoré môžu byť príjemcami, začatie vyšetrovaní alebo dočasné pozastavenie VSP +;

27.  vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh nariadenia o zákaze dovozu tovaru, ktorý bol vyrobený prostredníctvom moderných foriem otroctva, nútenej práce, najmä nútenej práce osobitne zraniteľných skupín, v rozpore so základnými normami v oblasti ľudských práv, do Únie;

28.  vyzýva Komisiu, aby na základe rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou v každej fáze rokovaní o dohodách o medzinárodnom obchode podrobne informovala Parlament o všetkých príslušných tematických oblastiach;

29.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rozšírené právomoci Parlamentu podľa Lisabonskej zmluvy zaručila efektívny tok informácií, kedykoľvek priznala zástupcom Parlamentu štatút pozorovateľov a zabezpečila tým prístup ku všetkým príslušným zasadnutiam a dokumentom;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.
(2) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(3) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 326.
(4) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.
(5) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 65.
(6) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.
(7) Závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010, 10937/1/10.
(8) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 865.
(9) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(10) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(11) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 305.
(13) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(14) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.

Posledná úprava: 2. marca 2012Právne oznámenie