Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán (COP15) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, na 5. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP5), ktorá sa konala v dňoch 7. – 18. decembra 2009 v dánskej Kodani, a na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán (COP16) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a na 6. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP6), ktorá sa má uskutočniť v dňoch 29. novembra – 10. decembra 2010 v mexickom Kankúne,

–  so zreteľom na klimaticko-energetické balíky EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie (KOM(2010)0265) o analýze variantov prekročiť 20%-né zníženie emisií skleníkových plynov a posúdení rizika úniku uhlíka a na oznámenie Komisie (KOM(2010)0086) o medzinárodnej politike v oblasti klímy po konferencii v Kodani: Nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ z 20. decembra 2005 a najmä na jeho body 22, 38, 75, 76 a 105(2),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ zo 17. novembra 2009 a na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus(3),

–  so zreteľom na Miléniové vyhlásenie OSN z 8. septembra 2000, ktorým sa vymedzujú rozvojové ciele tisícročia ako ciele spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom na účely odstránenia chudoby,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zmene klímy a najmä na uznesenia zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes(4) a z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP15)(5),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie, ktorú predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 115 rokovacieho poriadku, a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vedecké dôkazy o zmene klímy a jej dosahoch sú nesporné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uskutočniť rýchle, koordinované a ambiciózne kroky na medzinárodnej úrovni s cieľom vyrovnať sa s týmto celosvetovým problémom,

B.  keďže rozvojové krajiny prispievajú k zmene klímy najmenej, pritom sú však konfrontované s jej najvážnejšími dôsledkami; keďže medzinárodné investície do znižovania chudoby sú z dôvodu zmeny klímy v ohrození, a teda objavujú sa pochybnosti v súvislosti s dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia,

C.  keďže vzhľadom na neuspokojivé výsledky konferencie o zmene klímy v Kodani je potrebné obnoviť dôveru v medzinárodné rokovania o zmene klímy,

D.  keďže rozvinuté, rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, ktoré sú spoluzodpovedné za vyše 80 % celosvetových emisií skleníkových plynov, sa zaviazali/prisľúbili, že znížia emisie na základe Kodanskej dohody,

E.  keďže tieto záväzky/prísľuby nebudú postačovať na splnenie celkového cieľa, ktorým je obmedzenie celkového nárastu priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu na 2 ºC (tzv. cieľ 2 ºC),

F.  keďže tieto prísľuby neboli dané v rámci systému, ktorý zahŕňa akékoľvek právne opatrenia na presadzovanie dodržiavania alebo dostatočného merania, podávania správ alebo overovania,

G.  keďže nesplnenie cieľa 2 °C bude znamenať obrovské environmentálne a hospodárske náklady; keďže okrem iného až 40 % druhov bude hroziť vyhynutie, milióny ľudí budú presídlené pre zvyšujúcu sa hladinu morí a častejšie extrémne poveternostné podmienky, znížia sa výnosy plodín, ceny potravín budú rásť a celosvetový hospodársky výkon zaznamená pokles aspoň o 3 %,

H.  keďže v oficiálnej správe(6) bolo vylúčené, že Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) sa dopustil chýb, ktoré by oslabili hlavný záver v správe za roku 2007 o možných budúcich regionálnych dôsledkoch zmeny klímy,

I.  keďže IPCC odhaduje, že 20 % emisií skleníkových plynov pochádza z odlesňovania a iných foriem zmeny využívania pôdy,

J.  keďže jedným z kľúčových cieľov EÚ by malo byť objasnenie, že na urýchlenie inovácií a zvýšenie miery predvádzania a uplatňovania technológií je nevyhnutná globálna zmena v oblasti technológií a technologickej spolupráce, aby všetky krajiny mali prístup k cenovo dostupným udržateľným technológiám, ktoré by takisto zaručili vyššiu životnú úroveň pre väčšiu časť svetovej populácie,

K.  keďže medzinárodní partneri EÚ v oblasti klímy kladú dôraz na energetickú efektívnosť, ako aj na ťažkosti pri stanovovaní medzinárodných cieľov znižovania emisií a hospodársky prínos cieľov energetickej efektívnosti,

Celkový cieľ konferencie COP16 a pozícia EÚ

1.  vyzýva vedúcich predstaviteľov štátov a vlád na celom svete, aby počas rokovaní preukázali skutočné politické vodcovstvo a ochotu a aby túto otázku považovali za najvyššiu prioritu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že doteraz sa nedosiahol väčší pokrok v príprave na konferenciu v Kankúne;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli v Kankúne dohodnuté zásadné kroky s cieľom umožniť, aby bola v roku 2011 v Južnej Afrike uzatvorená komplexná medzinárodná dohoda na obdobie po roku 2012, ktorá by mala byť v súlade s najnovším vývojom vo vede, ako aj s cieľom 2ºC;

3.  vyzýva Európsku úniu, aby počas rokovaní o zmene klímy opätovne prevzala vedúcu úlohu a aktívne prispela ku konštruktívnejšej a transparentnejšej konferencii o zmene klímy v Kankúne; preto dôrazne a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyriešili rozdiely v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a nadbytočných emisných práv, v rámci rokovaní na COP16 zastávali jednotné stanovisko a vysoké ambície a zlepšili svoj vnútorný rozhodovací postup tak, aby mohli rýchlejšie reagovať na vývoj počas rokovaní, postupovať strategickejšie a zaujímali vnímavejší postoj k tretím krajinám;

4.  zdôrazňuje dôležitosť transparentného rozhodovacieho procesu a poskytovania informácií o súčasnom stave rokovaní, najmä počas záverečných hodín COP16 na najvyššej úrovni, a naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby poskytla svojim hlavným vyjednávačom určitú pružnosť, aby mohli reagovať na daný vývoj;

5.  naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby verejne a jednoznačne potvrdila svoj pevný záväzok k plneniu Kjótskeho protokolu, privítala a aktívne a konštruktívne podporovala pokračovanie činnosti v rámci rokovacích etáp pracovných skupín ad hoc AWG-KP a AWG-LCA a pritom začlenila politické usmernenia Kodanskej dohody; preto vyzýva Európsku úniu, aby pred konferenciou v Kankúne otvorene vyhlásila, že je pripravená pokračovať v druhom období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu (2013 – 2020) na základe svojho príslušného cieľa, a zároveň aby uznala, že je nevyhnutné zabezpečiť porovnateľný pokrok v rámci oboch rokovacích etáp s cieľom uvoľniť cestu pre medzinárodnú dohodu na obdobie po roku 2012, ktorá by spĺňala cieľ 2 ºC;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vymedzili a vykonávali zásadu tzv. klimatickej spravodlivosti; preto podporuje zahrnutie doložky o spravodlivom zaobchádzaní do budúcich medzinárodných rokovaní o klíme; trvá na tom, že k najväčšej nespravodlivosti by došlo vtedy, ak by svet nedokázal obmedziť zmenu klímy, keďže trpeli by najmä chudobní obyvatelia chudobných krajín;

7.  vzhľadom na to, že zmena klímy má na rozvojové krajiny rôzny dosah, navrhuje, aby boli opatrenia v oblasti klímy a ich financovanie prioritne zamerané na krajiny, ktoré sú voči zmene klímy najzraniteľnejšie a ktoré nemajú kapacity na to, aby sa s ňou vyrovnali;

8.  zdôrazňuje závažnú naliehavosť rokovaní o klíme a zároveň vyzdvihuje dôležitosť prijatia zásadných rozhodnutí v Kankúne, pokiaľ ide o financovanie (rozsah, zdroje a správa), najmä stupeň doplnkovosti pri financovaní prispôsobenia sa zmene klímy, lesné hospodárstvo, efektívnosť využívania zdrojov, transfer technológií (pri dodržaní existujúcich zásad týkajúcich sa práv duševného vlastníctva), monitorovanie, podávanie správ a overovanie, a upozorňuje, že je dôležité, aby sa zaručila úplná transparentnosť a pevný politický záväzok, čo sa týka vykonávania financovania urýchleného začatia činnosti;

9.  pokiaľ ide o etapu Kjótskeho protokolu, zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia dohody o pravidlách týkajúcich sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, flexibilného mechanizmu a pokrytia nových odvetví a plynov;

10.  vzhľadom na to, že jednotky prideleného množstva a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo by mohli ovplyvniť integritu Kjótskeho protokolu, pokiaľ ide o životné prostredie, ak sa tieto otázky nebudú náležite riešiť, vyzýva ostatné zúčastnené strany, aby preskúmali prípadné alternatívy;

11.  žiada, aby sa v Kankúne dosiahla dohoda o pevných pravidlách týkajúcich sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ktoré posilňujú úroveň ambícií strán uvedených v prílohe I, sú zamerané na realizáciu znižovania emisií v lesnom hospodárstve a v oblasti využívania pôdy, vyžadujú si, aby boli strany uvedené v prílohe I zodpovedné za akékoľvek zvýšenie emisií z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a boli s súlade s existujúcimi záväzkami strán týkajúcimi sa ochrany a zväčšenia zásobární a rezervoárov skleníkových plynov;

12.  domnieva sa, že budúce činnosti EÚ uplatňujúce diplomatický spôsob riešenia problémov súvisiacich so zmenou klímy (tzv. klimatická diplomacia) by sa mali zameriavať na pevný politický záväzok voči tretím krajinám, na politiky zamerané na budovanie účinných mechanizmov medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy v rámci aj nad rámec UNFCCC a na spoluprácu v oblasti zmeny klímy s tretími krajinami s cieľom poskytnúť praktickú podporu v záujme celosvetového nízkouhlíkového rozvoja odolného voči zmene klímy;

13.  zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity a uplatňovanie ekosystémového prístupu predstavujú najúčinnejšie a z hľadiska nákladov najefektívnejšie stratégie zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa tejto zmene; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, že reakcie v oblasti zmiernenia zmeny klímy a  prispôsobenia sa tejto zmene nemôžu mať čisto technologický charakter;

Záväzky v oblasti znižovania emisií

14.  opakuje, že podľa vedeckých dôkazov, ktoré predstavil IPCC, si cieľ 2 °C vyžaduje, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli najneskôr do roku 2015 najvyššiu úroveň, do roku 2050 sa znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990 a potom ďalej klesali;

15.  naliehavo vyzýva všetkých medzinárodných partnerov vrátane USA a Číny, aby predložili ambicióznejšie záväzky v oblasti znižovania emisií na základe zásady tzv. spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť súlad s cieľom 2ºC;

16.  opakuje, že v záujme budúceho hospodárskeho rastu Európskej únie je potrebné prijať cieľ, ktorým je zníženie vnútroštátnych emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990;

17.  víta oznámenie Komisie a jej analýzy o tom, čo je potrebné na dosiahnutie 30 % zníženia; podporuje myšlienku vyjadrenú v oznámení, že nezávisle od výsledku medzinárodných rokovaní je vo vlastnom záujme EÚ, aby sledovala cieľ zníženia emisií o viac než 20 %, pretože súčasne to povedie k podpore ekologických pracovných miest, rastu a bezpečnosti;

18.  pripomína, že vzhľadom na pokles emisií v dôsledku recesie ročné náklady na dosiahnutie 20 % zníženia emisií do roku 2020 klesli o jednu tretinu zo 70 miliárd EUR na 48 miliárd EUR a že podľa súčasných odhadov sú náklady spojené s 30 % znížením emisií len o 11 miliárd EUR vyššie ako náklady na pôvodné 20 % zníženie emisií, t. j. dodatočné náklady vo výške menej ako 0,1 % hodnoty hospodárstva EÚ;

19.  uznáva, že dosiahnutie cieľa 2 ºC bude možné iba v prípade, že rozvojové krajiny ako celok, najmä tie vyspelejšie z nich, dosiahnu podstatné a kvantifikovateľné spomalenie v súčasnosti predpokladanej miery rastu emisií rádovo o 15 až 30 % do roku 2020 v porovnaní s bežnou praxou a že si to vyžiada pomoc od rozvinutých krajín vo finančnej a v technickej oblasti a v oblasti budovania technologických kapacít; uznáva, že na to, aby bolo možné dosiahnuť nižšie teplotné ciele, budú potrebné vyššie úrovne pomoci;

20.  zdôrazňuje, že rozvojové štáty budú najviac postihnuté dôsledkami zmeny klímy, a preto je v ich bytostnom záujme, aby prispeli k úspešnému uzavretiu medzinárodnej dohody; víta veľmi ambiciózne záväzky niektorých rozvojových krajín, ako sú Kostarika a Maldivy, a niektorých rozvíjajúcich sa krajín, napríklad Mexika a Brazílie, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré ďalšie rozvíjajúce sa krajiny doteraz nenasledovali tento príklad;

21.  konštatuje, že mestá musia stáť na čele nášho boja proti zmene klímy, keďže mestské oblasti produkujú 75 % emisií uhlíka; vyzdvihuje preto záväzok prijatý európskymi mestami, ktoré podpísali Dohovor starostov; víta záväzok miest bojovať proti zmene klímy; uznáva úsilie vyvíjané v mnohých európskych mestách v súvislosti s dopravou a mobilitou; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať týmto smerom pri hľadaní ekologickejších alternatív, ktoré zlepšia kvalitu života bežných občanov, a súčasne zabezpečiť nevyhnutnú koordináciu úsilia vyvíjaného na miestnej, regionálnej, celonárodnej, európskej i globálnej úrovni správy;

Financovanie

22.  pripomína, že rozvinuté krajiny sa v Kodanskej dohode zaviazali, že v období 2010 – 2012 poskytnú nové a dodatočné prostriedky vo výške minimálne 30 miliárd USD a do roku 2020 vo výške 100 miliárd USD ročne, s osobitným zameraním na zraniteľné a najmenej rozvinuté krajiny; nabáda Európsku úniu, aby uľahčila zriadenie zeleného klimatického fondu a poskytovala mu od roku 2020 prostriedky vo výške 100 miliárd USD ročne;

23.  pripomína, že spoločný príspevok EÚ k úsiliu rozvojových štátov zmierniť vplyv zmeny klímy a pre potreby v oblasti prispôsobenia sa tejto zmene by mal mať doplnkový charakter a do roku 2020 by nemal byť nižší ako 30 miliárd EUR ročne, pričom táto suma by sa mohla zvýšiť v dôsledku nadobúdania nových poznatkov o závažnosti zmeny klímy a rozsahu s ňou spojených nákladov;

24.  domnieva sa, že včasné vykonávanie financovania urýchleného začatia činnosti je kľúčovým faktorom pri vytváraní atmosféry dôvery pred konferenciou v Kankúne a počas nej; zdôrazňuje, že je potrebná suma vo výške 7,2 miliárd EUR, ktorú prisľúbila EÚ a jej členské štáty, ako nový a doplnkový zdroj v rámci rozpočtov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), pričom sa vyváženým spôsobom rozdelí medzi oblasť prispôsobenia sa zmene klímy a oblasť zmiernenia tejto zmeny, a naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby za koordinácie GR Komisie pre opatrenia v oblasti klímy, zabezpečila plnú transparentnosť pri predkladaní koordinovaných správ o vykonávaní v Kankúne a následne každý rok;

25.  zdôrazňuje, že súčasťou monitorovania, podávania správ a overovania týkajúceho sa financií musí byť spravodlivý a spoločný referenčný základ, podľa ktorého sa príspevky pokladajú za nové a doplnkové; odporúča, aby týmto východiskom bol dlhodobý záväzok k poskytovaniu 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) ako oficiálnej rozvojovej pomoci alebo iné príslušné vnútroštátne ciele v prípade, že sú vyššie;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky a zaručili, že zdroje na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie budú doplnkom cieľa 0,7 % oficiálnej rozvojovej pomoci, a uviedli, aký podiel tohto záväzku bude pochádzať z verejných financií; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zmobilizovať tak vnútroštátne, ako aj medzinárodné prostriedky zo všetkých možných zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

27.  trvá na tom, že v oblasti financovania opatrení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene prostredníctvom nových mechanizmov by sa mali dodržiavať a uplatňovať zavedené zásady rozvojovej politiky, ako je dobrá správa vecí verejných a demokratická účasť na rozhodovacom procese; ďalej trvá na tom, že od prijímajúcich krajín by sa malo požadovať, aby dokázali, že finančné prostriedky sa používajú na uvedené, schválené projekty;

28.  pripomína, že v záujme zlepšenia poskytovania finančných prostriedkov a investícií by účastníci rokovaní v rámci konferencie COP16 mali zohľadniť zodpovednosť krajín, efektívne využívanie zdrojov a maximalizáciu dosahu, pričom takisto by mali zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov pre najzraniteľnejšie krajiny a spoločenstvá;

Monitorovanie, podávanie správ a overovanie

29.  víta ustanovenia Kodanskej dohody o monitorovaní, podávaní správ a overovaní a o medzinárodných konzultáciách a analýzach a naliehavo žiada Európsku úniu, aby so všetkými zmluvnými stranami spolupracovala na usmerneniach na vykonávanie týchto ustanovení, ktoré sa majú prijať v Kankúne;

30.  uznáva, že miera doterajšieho očividného úspechu EÚ pri znižovaní emisií CO2 náležite nezohľadňuje presun priemyselnej výroby na miesta mimo hraníc EÚ; konštatuje, že je možné, že skutočné zníženie emisií CO2 pochádzajúcich zo spotreby EÚ môže byť výrazne nižšie, ako vyplýva zo súčasných údajov, a domnieva sa, že tieto rozdiely treba zohľadniť tak pri tvorbe budúcej politiky EÚ, ako aj v rámci medzinárodných rokovaní;

Spolupráca s rozvojovými krajinami a prispôsobovanie sa zmene klímy

31.  zdôrazňuje historickú zodpovednosť rozvinutých krajín za nezvratnú zmenu klímy a pripomína im povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám pri prispôsobovaní sa tejto zmene, a to vrátane poskytovania finančnej podpory na národné akčné programy na adaptáciu, ktoré sú dôležitými nástrojmi na prispôsobenie sa zmene klímy a podporujú prevzatie zodpovednosti;

32.  uznáva dôležitosť aktívneho prispôsobenia sa neodvratným dôsledkom zmeny klímy, najmä v tých oblastiach sveta, ktoré sú zmenou klímy postihnuté najviac, a hlavne v záujme ochrany najzraniteľnejších skupín v spoločnosti; preto vyzýva, aby sa v Kankúne uzavrela dohoda, ktorá bude zahŕňať pevné politické a finančné záväzky k poskytovaniu pomoci týmto rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít;

33.  víta rozhodnutie vytvoriť tzv. technologický mechanizmus, ktoré bolo prijaté v Kodani; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali svoje existujúce partnerstvá s rozvojovými krajinami v oblasti klímy a nadväzovali nové partnerstvá tam, kde zatiaľ neexistujú, a súčasne poskytli zvýšenú finančnú podporu na vývoj a prenos technológií, uzatváranie dohôd o právach duševného vlastníctva a budovanie inštitucionálnych kapacít;

34.  zdôrazňuje, že perspektíva rozvoja má kľúčový význam pre mnohé rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny; uznáva, že tento cieľ by mal zohrávať poprednejšiu úlohu v rámci rokovaní, a opakuje záväzok EÚ podporovať menej rozvinuté krajiny na ich ceste k vyššej životnej úrovni; zdôrazňuje, že voľbou udržateľnejších riešení možno zabezpečiť vyššiu životnú úroveň;

35.  zdôrazňuje, že s krajinami, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, nemožno zaobchádzať ako s jedným celkom, pretože ich kapacity investovať do zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa tejto zmene a ich kapacity prispôsobiť sa zmene klímy, nie sú rovnaké; ďalej zdôrazňuje, že niektoré z týchto krajín sú už v súčasnosti hlavnými producentmi emisií CO2 a dosahujú vysokú mieru nárastu týchto emisií;

36.  zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík a začlenenie životného prostredia do rozvojových projektov musí byť v centre účinnej stratégie EÚ v oblasti zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa tejto zmene; trvá predovšetkým na potrebe podporovať rozvojové prístupy uprednostňujúce ekonomiky, ktoré sa vyznačujú vyššou mierou diverzifikácie a decentralizácie; zároveň vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že EÚ dosiahla len malý pokrok pri začleňovaní životného prostredia do svojej rozvojovej spolupráce a do ostatných európskych odvetvových politík;

37.  pripomína, že tak zmena vo využívaní pôdy, ako aj poľnohospodárstvo sú príčinami významného podielu emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľné poľnohospodárstvo, hlavne v najmenej rozvinutých krajinách, keďže prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy a znižovaniu chudoby diverzifikáciou zdrojov príjmov miestnych komunít;

38.  vyzýva EÚ, aby sa zasadila o to, aby sa medzinárodné fórum pôvodného obyvateľstva stalo stranou v rámci rokovaní na konferencii COP16, keďže pôvodní obyvatelia sú osobitne zasiahnutí zmenou klímy a mechanizmami na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;

39.  zdôrazňuje, že spoločné kroky v oblasti boja proti zmene klímy musia zahŕňať pevné riadiace štruktúry a postupy, ktoré posilnia pozíciu rozvojových krajín, a preto vyzýva EÚ, aby prispela k budovaniu inštitucionálnej štruktúry, ktorá je inkluzívna, transparentná a spravodlivá a vo svojich príslušných riadiacich orgánoch poskytuje vyvážené zastúpenie vyspelým i rozvojovým krajinám;

REDD a dezertifikácia

40.  zdôrazňuje, že prirodzené rezervoáre skleníkových plynov, ako sú lesy, sú účinnými prostriedkami na zmiernenie zmeny klímy pre ich schopnosť absorbovať CO2, a naliehavo vyzýva zúčastnené strany, aby uznali potrebu chrániť lesy a vypracovať politiku zalesňovania, ktorá má byť začlenená do medzinárodnej dohody o zmene klímy;

41.  domnieva sa, že je nevyhnutné poskytnúť významnú finančnú podporu, ako aj technickú a administratívnu pomoc na zastavenie masívneho odlesňovania tropických oblastí najneskôr do roku 2020, a opakuje, že v tomto časovom horizonte je najrealistickejším nástrojom verejné financovanie; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby svoju činnosť smerovala k prijatiu konkrétnych rozhodnutí o znižovaní emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (REDD) v Kankúne, vrátane konkrétnych cieľov;

42.  vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala mechanizmus REDD+ s cieľom lepšie identifikovať príčiny odlesňovania a zabezpečiť účinné zapojenie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít do monitorovania a podávania správ; ďalej vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby program REDD zahŕňal ochranné mechanizmy alebo kódex správania, ktorými sa zaručí, aby sa neporušovali práva obyvateľstva žijúceho v lesoch a účinne sa zastavil úbytok lesov;

43.  podporuje vytvorenie mechanizmu na znižovanie emisií spôsobených odlesňovaním a degradáciou lesov a na zlepšenie prirodzeného odstraňovania emisií skleníkových plynov, ktoré podporuje ochranu biodiverzity; takisto podporuje úlohu ochrany lesov, udržateľného lesného hospodárstva a zvyšovania zásob uhlíka v lesoch v rozvojových krajinách (REDD+);

44.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že financovanie mechanizmu REDD vychádza z takej širokej definície lesov, ktorá zahŕňa i monokultúrnu výsadbu nepôvodných druhov; domnieva sa, že touto definíciou možno poskytnúť mylný stimul na presmerovanie finančných prostriedkov z toľko potrebnej ochrany starých lesov a pralesov na novú, komerčnú výsadbu;

45.  preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v podpornom orgáne pre vedecké a technické poradenstvo a na iných medzinárodných fórach usilovali o stanovenie novej definície OSN pre lesy na základe biómov, ktorá by odrážala rozsiahle rozdiely v biodiverzite a uhlíkových hodnotách jednotlivých biómov a zároveň by jasne rozlišovala medzi pôvodnými lesmi a lesmi, v ktorých prevažujú stromové monokultúry a nepôvodné druhy;

46.  zastáva názor, že by sa mala posilniť súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria – o biologickej diverzite (CBD), o zmene klímy (UNFCCC) a o boji proti dezertifikácii (UNCCD); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali zámer usporiadať v rámci samitu Rio+20 v roku 2012 stretnutie na najvyššej úrovni týkajúce sa všetkých troch dohovorov z Ria;

47.  zdôrazňuje, že v rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 28. júla 2010 sa uznáva prístup k pitnej vode za ľudské právo, a vyzýva na osobitnú ochranu vody ako látky, ktorá je mimoriadne citlivá na dôsledky zmeny klímy, čo by mohlo viesť k zníženiu množstva a kvality dostupnej vody a najmä pitnej vody;

Transformácia smerom k udržateľnému hospodárstvu a priemyslu
48. zdôrazňuje, že mnoho krajín rýchlo napreduje smerom k novému, udržateľnému hospodárstvu, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a ich účinného využívania, energetickej bezpečnosti, inovácií alebo konkurencieschopnosti; upozorňuje na rozsah programov hospodárskych stimulov zameraných na energetickú zmenu v krajinách, ako sú USA a Čína;

49.  požaduje dohodu, ktorá na medzinárodnej úrovni zabezpečí rovnaké podmienky pre odvetvia s vysokými emisiami uhlíka; zdôrazňuje dôležitosť záväznej medzinárodnej dohody pre konkurencieschopnosť priemyslu členských štátov EÚ; z tohto dôvodu zdôrazňuje význam akčného plánu z Bali;

Udržateľné hospodárstvo a spolupráca v oblasti technológií

50.  domnieva sa, že bez ohľadu na pokrok v medzinárodných rokovaniach by Európska únia mala bezodkladne prijať politiky a nástroje potrebné na podporu rozvoja udržateľnejšieho a z hľadiska využívania zdrojov efektívnejšieho hospodárstva s nižšími emisiami uhlíka, a tým zmierňovať zmenu klímy, zlepšovať kvalitu ovzdušia a životného prostredia, zlepšovať zdravotné normy, presadzovať energetickú bezpečnosť, vytvárať nové pracovné miesta a zabezpečiť, aby sa Európska únia stala najkonkurencieschopnejším a najudržateľnejším hospodárstvom na svete, v ktorom investície v čoraz väčšej miere smerujú do čistejších technológií;

51.  konštatuje, že zmena klímy je celosvetovým problémom, pre ktorý neexistuje jediné politické a technologické riešenie, ale že kombináciou existujúcich možností a výrazným zvýšením efektívnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti v rozvinutých a rozvojových krajinách by sa prispelo k vyriešeniu problému zdrojov a distribúcie a pripravila by sa pôda pre tretiu priemyselnú revolúciu;

52.  zdôrazňuje, že dohoda by mohla poskytnúť potrebný impulz pre tzv. udržateľnú novú dohodu (Sustainable New Deal), ktorá by posilnila udržateľný rast, podporila ekologicky udržateľné technológie, zvýšila efektívnosť využívania energie v budovách a doprave, znížila energetickú závislosť a zabezpečila by zamestnanosť a sociálnu a hospodársku súdržnosť v rozvinutých, ako aj rozvojových krajinách; v tejto súvislosti pripomína záväzky, ktoré EÚ už prijala;

53.  pripomína dohodu skupiny G20 o zmene klímy o postupnom rušení dotácií na fosílne palivá a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na európsku stratégiu jej vykonávania, spolu s harmonogramami a prípadne aj s mechanizmami sociálnych náhrad;

Výskum a technológie

54.  vyjadruje presvedčenie, že globálna zmena v oblasti technológií a technologickej spolupráce je potrebná na zabezpečenie toho, aby všetky krajiny mali prístup k cenovo dostupným udržateľným technológiám; konštatuje, že každá budúca dohoda by mala stanovovať funkčné mechanizmy upravujúce prístup k čistým technológiám;

55.  domnieva sa, že na urýchlenie inovácií a ich uplatňovanie je nevyhnutný nový prístup k technologickej spolupráci, čím sa každej krajine umožní, aby mala prístup k nenákladným environmentálnym technológiám;

56.  poznamenáva, že keďže boj proti zmene klímy si vyžaduje zníženie emisií, ako aj našej celkovej ekologickej stopy, na čele tohto nevyhnutného procesu zmeny sú inovácie; inovácie preto musia byť udržateľné, ekologické, sociálne, spravodlivé a cenovo dostupné;

57.  poukazuje na to, že sieť inovačných stredísk pre klímu ako súčasť tohto mechanizmu by bola užitočným prostriedkom na uľahčenie technologického rozvoja a spolupráce, šírenia technológií a inovácií v tejto oblasti;

58.  zdôrazňuje, že vývoj a používanie pokrokových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy a zároveň argumentom na presvedčenie našich partnerov na celom svete, že zníženie emisií je uskutočniteľné bez toho, aby došlo k strate konkurencieschopnosti a úbytku pracovných miest; žiada Komisiu, aby vyhodnotila rôzne spôsoby poskytovania stimulov pre inovácie šetrné k životnému prostrediu, napríklad odmeňovaním popredných podnikov; vyzýva na prijatie medzinárodného záväzku zvýšiť investície do výskumu a vývoja v oblasti pokrokových technológií v príslušných odvetviach;

59.  konštatuje, že nedávne vedecké články podporujú základný názor, že človekom spôsobené globálne otepľovanie je nutné riešiť znižovaním emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov; konštatuje, že vo výskume treba vyvinúť ďalšie úsilie v oblastiach, ako sú rozmedzie a časové rozpätie nárastu teploty, zistenie účinkov zmeny klímy na regionálnej a miestnej úrovni a vplyv využívania pôdy, čierneho uhlíka a jemných častíc, ako aj v oblasti príslušných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy;

60.  domnieva sa, že zmena klímy je veľmi zložitá otázka, ktorá zahŕňa množstvo vedeckých disciplín, a že politické rozhodnutia prijaté v tejto oblasti musia byť pevne podložené vedeckými argumentmi; preto vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament neustále informovala o všetkých významných vedeckých inováciách alebo vývoji;

61.  zdôrazňuje, že v rozpočte EÚ by sa mal klásť dôraz na výskum, inovácie a uplatňovanie technológií, aby sa v ňom lepšie odzrkadlili ambície EÚ bojovať proti zmene klímy a smerovať k udržateľnému hospodárstvu;

Energia, energetická účinnosť a efektívnosť využívania zdrojov

62.  poukazuje na to, že asi 2 miliardy ľudí na celom svete stále nemajú prístup k udržateľnej a cenovo dostupnej energii; zdôrazňuje potrebu riešiť otázku energetickej chudoby spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi politiky v oblasti klímy; konštatuje, že sú k dispozícii energetické technológie, ktorými sa rieši tak ochrana životného prostredia na celosvetovej úrovni, ako aj potreby miestneho rozvoja;

63.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že potenciál úspory energie sa na medzinárodnej úrovni a najmä v EÚ nerieši primerane; konštatuje, že úsporou energie a zvýšením energetickej účinnosti sa ušetria zdroje, znížia sa emisie, zvýši sa energetická bezpečnosť, vytvoria sa nové pracovné miesta a zvýši sa konkurencieschopnosť hospodárstiev; vyzýva EÚ, aby počas medzinárodných rokovaní kládla väčší dôraz na úsporu energie;

64.  vyzýva EÚ, aby počas medzinárodných rokovaní kládla väčší dôraz na úsporu energie; v tejto súvislosti konštatuje a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že EÚ nie je na ceste k splneniu cieľa dosiahnuť 20-percentnú úsporu energie do roku 2020, ktorý stanovili hlavy štátov a vlád, a to v dôsledku nezáväzného prístupu; vyzýva preto EÚ, aby išla príkladom a Komisiu, aby navrhla nové opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa tento cieľ dosiahol a aby Európa nezaostávala, pokiaľ ide o globálne inovácie v oblasti účinnosti;

65.  zdôrazňuje, že je dôležité prepojiť boj proti zmene klímy s odhodlaním znížiť našu celkovú ekologickú stopu a usilovať sa o zachovanie prírodných zdrojov, keďže ekologické inovačné technológie a alternatívne možnosti energie z nízkouhlíkových zdrojov závisia od nedostatočných zdrojov;

Medzinárodný obchod

66.  s odkazom na preambulu k dohode WTO a na článok XX písmená b), d) a g) GATT zdôrazňuje, že medzinárodný obchod nesmie viesť k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov; v súvislosti s rokovaniami WTO a dvojstrannými obchodnými dohodami trvá na tom, aby liberalizácia obchodu, najmä s prírodnými surovinami, neohrozovala udržateľné riadenie zdrojov;

67.  poukazuje na možnosti EÚ ísť príkladom, a to odstránením prekážok, ako sú clá a odvody, pre obchod so „zelenými“ technológiami a s výrobkami, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a klíme, a podporou environmentálneho odvetvia; v tejto súvislosti upozorňuje na akčný plán z Bali a Kodanský zelený klimatický fond;

Globálny trh s uhlíkom

68.  vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v bezprostrednej budúcnosti našli najúčinnejší spôsob podpory prepojení medzi EÚ ETS a ďalšími systémami obchodovania zameranými na globálny trh s uhlíkom, čím sa zabezpečí väčší výber možností znižovania emisií, rozšírenie trhu a zvýšenie likvidity, transparentnosť a v konečnom dôsledku i účinnejšie rozdeľovanie zdrojov;

69.  zdôrazňuje však, že pri každom takomto úsilí treba zohľadniť skúsenosti z nedávnej finančnej krízy, ako aj nedostatky EÚ ETS, s cieľom dosiahnuť transparentnosť, zamedziť špekuláciám a zabezpečiť, aby sa skutočne dosiahlo zníženie emisií;

70.  vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v bezprostrednej budúcnosti navrhli opatrenia, ktorými sa obmedzí zneužívanie medzinárodných úverov z projektov plynárenského priemyslu vrátane eliminácie HFC-23 v rámci systémov obchodovania s emisiami po roku 2012, a najmä projektov mechanizmu čistého rozvoja, ako aj budúcich odvetvových mechanizmov trhu; vyzýva preto EÚ a jej partnerov, aby nabádali pokročilé rozvojové krajiny, aby prostredníctvom vlastných primeraných opatrení prispeli k celosvetovému úsiliu o znižovanie emisií a aby pritom začali najlacnejšími možnosťami znižovania;

71.  zdôrazňuje, že v globálnom kontexte konkurencieschopných trhov spôsobuje riziko úniku uhlíka vážne znepokojenie v určitých odvetviach, ktoré sú významnou súčasťou celkového priemyselného výrobného reťazca, vrátane tovaru na boj proti zmene klímy; žiada Komisiu, aby ďalej analyzovala toto riziko a navrhla vhodné a účinné opatrenia s cieľom zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a zároveň zabezpečiť, aby sa uhlíková stopa EÚ nezväčšovala;

72.  vyzýva, aby sa uskutočnila reforma mechanizmov založených na projektoch, napríklad CDM a JI, a to zavedením prísnych noriem kvality projektov zaručujúcich dodržiavanie ľudských práv a spoľahlivé, preukázateľné a skutočné dodatočné zníženia emisií, ktoré takisto podporujú trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách; okrem toho podporuje stanovisko Komisie, že pre hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by sa mali schváliť odvetvové mechanizmy na obdobie po roku 2012, pričom najmenej rozvinuté krajiny by mali mať naďalej k dispozícii mechanizmus CDM;

73.  trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty plnili záväzky týkajúce sa zmiernenia zmeny klímy predovšetkým v rámci EÚ, a pripomína všetkým stranám, že využívanie flexibilných mechanizmov by sa malo obmedziť na minimum;

Medzinárodná letecká a námorná doprava

74.  pripomína, že doprava je odvetvím s najvyššou intenzitou emisií skleníkových plynov na svete a zodpovedá za 30 % emisií v rozvojových krajinách a za 23 % celosvetových emisií; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v riešení otázky celosvetovej leteckej a námornej dopravy a trvá na potrebe začleniť medzinárodnú leteckú a námornú dopravu do dohody v rámci UNFCCC;

75.  s cieľom zamedziť akémukoľvek nárastu emisií skleníkových plynov v dôsledku dopravy do roku 2050 vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila, aby sa v medzinárodnej dohode zohľadnil celkový vplyv leteckej a námornej dopravy a aby ciele znižovania emisií pre odvetvie leteckej a námornej dopravy boli rovnaké ako pre ostatné priemyselné odvetvia;

76.  víta odhodlanie leteckých spoločností na celom svete udržať do roku 2020 zvyšovanie palivovej účinnosti na úrovni 1,5 % za rok, od roku 2020 dosiahnuť uhlíkovo neutrálny rast a do roku 2050 znížiť emisie CO2 o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005;

77.  konštatuje, že polovica emisií z cestnej dopravy je spôsobovaná súkromnými dopravnými prostriedkami a že značný podiel emisií, ktoré sú pripisované priemyslu, má pôvod v rafinácii palív; vzhľadom na pretrvávajúci nárast emisií z cestnej dopravy sa domnieva, že by sa mali naďalej prijímať opatrenia, ktorými by sa od výrobcov požadovalo, aby zlepšovali environmentálne a energetické vlastnosti dopravných prostriedkov;

Delegácia Európskeho parlamentu

78.  je presvedčený, že delegácia EÚ zohráva pri rokovaniach o zmene klímy dôležitú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že členovia zastúpenia Európskeho parlamentu v tejto delegácii sa nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcej konferencii zmluvných strán; ako bolo v máji 2005 stanovené v rámcovej dohode uzatvorenej medzi Komisiou a Európskym Parlamentom a opätovne prerokované v roku 2009, v prípade, že Komisia zastupuje Európske spoločenstvo, musí na žiadosť Parlamentu umožniť účasť poslancov Parlamentu ako pozorovateľov v delegáciách Spoločenstva, ktoré rokujú o viacstranných dohodách; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 218 ZFEÚ) musí Európsky parlament vysloviť súhlas s dohodami medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami; očakáva, že aspoň predsedom delegácie Európskeho parlamentu sa umožní, aby sa zúčastnili na koordinačných schôdzach EÚ v Kankúne;

o
o   o

79.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0174. (4) Prijaté texty, P6_TA(2009)0042. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0019. (6) Správu vypracovala holandská hodnotiaca agentúra v oblasti životného prostredia.