Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne vrátane uznesenia z 8. septembra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, najmä o prípadoch Sakíne Muhammadí Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej(1), uznesenia z 10. februára 2010 o situácii v Iráne(2) a uznesenia z 22. októbra 2009 o Iráne(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti(4),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie (EÚ) a Spojených štátov amerických z 8. februára 2010 vyzývajúce iránsku vládu, aby plnila svoje záväzky v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie Vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej (ďalej len „vysokej predstaviteľky“) z 24. septembra 2010 o urážlivých a neprijateľných vyjadreniach, ktoré predniesol iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád na Valnom zhromaždení OSN,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ o nešírení zbraní hromadného ničenia prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne konanom 19. – 20. júna 2003 a na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia z 10. decembra 2003,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky z 23. septembra 2010, ktorým odsudzuje bombový útok v iránskom meste Mahabad,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, prijatú Európskou radou 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky z 22. septembra 2010 v mene skupiny E3 + 3 o včasnom diplomatickom riešení iránskej otázky v jadrovej oblasti,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 12. augusta 2010 o odsúdení siedmich bahájskych vodcov,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky zo 16. júla 2010, ktorým odsudzuje útoky v Iráne,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. marca 2010 o slobodnom prístupe k informáciám v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky zo 6. júla 2010 o plánovaných popravách v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ z 12. júna 2010 o závažne sa zhoršujúcej situácii v oblasti ľudských práv v Iráne od prezidentských volieb v júni 2009,

–  so zreteľom na údaje iránskeho štatistického strediska o zvýšení miery nezamestnanosti v Iráne na jar 2010 na 14,6 %, pričom nezamestnaných je podľa odhadov viac ako 3,5 milióna,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Irán je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ), a teda sa zriekol získavania jadrových zbraní a má právnu povinnosť ohlasovať všetky svoje jadrové aktivity vrátane jadrového materiálu a zaistiť, aby sa na tieto činnosti vzťahovali bezpečnostné záruky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE),

–  so zreteľom na vyhlásenie MAAE z 27. septembra 2005, podľa ktorého Irán nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo ZNJZ,

–  so zreteľom na skutočnosť, že požiadavka zastavenia obohacovania, ako aj ďalšie požiadavky boli postupne potvrdené v šiestich rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN (1696, 1737, 1747, 1803, 1835 a 1929) ako podmienka obnovenia práv Iránu v súlade so/podľa ZNJZ,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho riaditeľa MAAE Yukiya Amana, ktoré predložil vo svojej štvrťročnej správe Rade guvernérov 18. februára 2010 a podľa ktorého Irán neplní požiadavky stanovené v príslušných rezolúciách Rady guvernérov a Bezpečnostnej rady,

–  so zreteľom na návrh MAAE týkajúci sa dohody o poskytovaní jadrového paliva do výskumného reaktora v Teheráne výmenou za nízkoobohatený urán z iránskych zásob a na premosťovací návrh presadzovaný tureckou a brazílskou vládou v snahe vybudovať dôveru a napomôcť rokovania medzi Iránom a skupinou E3+3, ako aj medzi Iránom a Viedenskou skupinou,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1929 (2010), ktorou sa zavádzajú nové reštriktívne opatrenia proti Iránu ukladajúce Iránu štvrtú sériu sankcií v súvislosti s jeho jadrovým programom,

–  so zreteľom na závery Rady o Iráne z 26. júla 2010 a sériu reštriktívnych opatrení, ktoré Rada prijala vo vzťahu k Iránu v oblasti obchodu, finančných služieb, energetiky a dopravy, a so zreteľom na nariadenie, ktorým sa rozširuje zoznam subjektov a jednotlivcov na zmrazenie aktív,

–  so zreteľom na dodatočné sankcie voči Iránu, ktoré ohlásili USA, Japonsko, Kanada a Austrália,

–  so zreteľom na dlhodobý záväzok EÚ pracovať na diplomatickom riešení jadrovej otázky Iránu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0037/2011),

A.  keďže Iránska islamská republika (ďalej len „Irán“) čelí sérii výziev v oblasti riadenia, počnúc mocenskými bojmi medzi súperiacimi frakciami vo vnútri vládnucich elít krajiny až po paralyzujúce sociálne a hospodárske ťažkosti, problémy na úrovni regionálnej bezpečnosti a rastúcu nespokojnosť v krajine, pričom mnohé z uvedených javov zapríčinil sám iránsky režim,

B.  keďže politický vývoj v Iráne po kontroverzných prezidentských voľbách konaných v júni 2009, mnohými považovaných za zmanipulované, ukázal, že v tejto krajine je veľký potenciál pre ľudovú demokratickú zmenu na čele s činorodou a aktívnou občianskou spoločnosťou, berie na vedomie, že reformisti sa vo všeobecnosti najviac stotožňujú so Zeleným hnutím, ktoré sa sformovalo počas masových protestov proti opätovnému zvoleniu prezidenta Ahmadínedžáda,

C.  keďže iránske bezpečnostné sily – revolučné gardy, milície Basídž a polícia – reagovali prísnymi zákrokmi a svojvoľne zatkli tisícky pokojne protestujúcich a disidentov vrátane študentov a členov akademickej obce, aktivistov za práva žien, odborárov, právnikov, novinárov, blogerov, klerikov a prominentných obhajcov ľudských práv, a to v zrejmej snahe zastrašiť kritikov a umlčať disent; keďže justícia pripravila hromadné zinscenované procesy so stovkami prominentných reformátorov a aktivistov, ktoré viedli k odsúdeniu niektorých z nich na dlhé roky väzenia či dokonca na smrť,

D.  keďže od zvolenia prezidenta Ahmadinedžáda v roku 2005 využíva zbor iránskych revolučných gárd prostriedky získané od 80. rokov 20. storočia na nákup štátnych podnikov a podnikov privatizovaných prostredníctvom teheránskej burzy,

E.  keďže základné ľudské práva Iráncov – právo na život, sloboda prejavu a združovania, právo nebyť svojvoľne zatknutý, väznený a mučený a právo nebyť nijako diskriminovaný – sú naďalej beztrestne porušované,

F.  keďže Irán patrí medzi krajiny s najväčším rozšírením internetu na Blízkom východe, vďaka čomu má tretiu najväčšiu blogosféru na svete po USA a Číne; keďže nie je náhoda, že telekomunikácie a internet bývajú od volieb v júni 2009 bežne rušené,

G.  keďže Irán stále uplatňuje trest smrti a je jednou z troch krajín sveta s najvyšším počtom vykonaných popráv; keďže Irán drží rekord v najvyššom počte popravených mladistvých zločincov; keďže Irán stále uplatňuje trest smrti ukameňovaním, čo je v rozpore s Druhým opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,

H.  keďže mnohí Iránci boli popravení z politických dôvodov, nespočetné množstvo ich zostáva vo väzniciach a stovky ich museli opustiť krajinu v strachu o svoj život a/alebo pred neobmedzeným väznením, vypočúvaním a mučením,

I.  keďže iránske inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami (napr. Islamská komisia pre ľudské práva a Komisia pre článok 90) sú spriaznené s vládou a ich význam je zväčša zanedbateľný,

J.  keďže jadrový program Iránu má za sebou históriu utajovania, čo časom narušilo dôveryhodnosť iránskych tvrdení, že tento program je určený výhradne na mierové účely,

K.  keďže Irán ešte stále nesplnil svoje záväzky podľa príslušných rezolúcií BR OSN, konkrétne jej najnovšej rezolúcie 1929 (2010), a žiadne požiadavky Rady guvernérov MAAE na úplný a neobmedzený prístup agentúry ku všetkým lokalitám, zariadeniam, ľuďom a dokumentom, ktorý by umožnil riadnu kontrolu jadrových zámerov Iránu a dovolil MAAE plniť svoju úlohu kontrolného orgánu v jadrovej oblasti,

L.  keďže niektoré politiky iránskej vlády predstavujú hrozbu pre stabilitu a mier v regióne; keďže najmä Izrael a oblasť Perzského zálivu cítia ohrozenie z agresívnych a cielených výrokov Iránu, jeho pokračujúceho jadrového programu a jeho podpory Hizballáhu a Hamasu; avšak so zreteľom na stabilizačný potenciál Iránu v prospech celého regiónu, ktorý by mohol dosiahnuť, keby normalizoval svoje medzinárodné vzťahy, predovšetkým vzťahy so svojimi susedmi, definitívne odstránil pochybnosti o skutočnom účele svojho jadrového programu a zaručil, že na svojom území bude rešpektovať ľudské práva a demokraciu,

M.  keďže Irán poskytol vo svojej krajine útočisko dvom generáciám afganských utečencov, ktorí využívali základné zdravotnícke a vzdelávacie služby; keďže v roku 2010 v Iráne žilo viac než jeden milión registrovaných Afgancov; keďže v tejto oblasti dostával Irán len obmedzenú medzinárodnú podporu,

N.  keďže Irán patrí medzi tri krajiny s najväčšími preukázanými zásobami ropy a zemného plynu na svete,

O.  keďže vzťahy medzi Iránom a Tureckom sa výrazne prehĺbili; keďže Irán využíva svojich štátnych a neštátnych spojencov Sýriu, Hizballáh a Hamas, ako aj Moslimské bratstvo na destabilizáciu regiónu,

P.  keďže v článku IV ZNJZ je stanovené neodňateľné právo všetkých zmluvných strán rozvíjať bez diskriminácie a v súlade s článkami I a II tejto zmluvy výskum, výrobu a využitie jadrovej energie na mierové civilné účely,

Vnútorná situácia

1.  berie so znepokojením na vedomie vnútropolitickú situáciu, najmä čo sa týka demokracie; berie na vedomie aj túžbu obyvateľov Iránu, najmä mladšej generácie, po demokratickej zmene a hlboko ľutuje skutočnosť, že iránska vláda a parlament zjavne nie sú schopné splniť oprávnené požiadavky iránskych občanov; zdôrazňuje, že nespokojnosť obyvateľov vo vzťahu k iránskej vláde ako dôsledok vážnej sociálno-ekonomickej situácie v spojení s nedostatkom slobody a základného dodržiavania ľudskej dôstojnosti v Iráne sú pre udržanie režimu hlavným problémom;

2.  zdôrazňuje, že demokratickú zmenu nemožno zaviesť zvonku, či dokonca vojenskými prostriedkami, ale treba ju dosiahnuť mierovým demokratickým procesom; vyjadruje obdiv desaťtisícom Iráncov, ktorí naďalej riskujú svoju pracovnú kariéru a životy, keď požadujú v Iránskej islamskej republike väčšiu slobodu a viac demokratických práv;

3.  poukazuje na to, že hoci prezident Ahmadínedžád bol v roku 2005 zvolený s programom sociálnej spravodlivosti a ekonomického populizmu, domáce problémy Iránu sa naďalej zhoršujú napriek rastúcim cenám ropy; vyjadruje preto poľutovanie nad Ahmadínedžádovým cieľom posilniť svoju pozíciu v domácej politike prostredníctvom radikálneho medzinárodného programu s očakávaním, že ostrý protizápadný a protiizraelský postoj posilní vedúce postavenie Iránu v moslimskom svete;

4.  konštatuje, že predchádzajúce iránske masové hnutia boli založené na dvoch cieľoch – požiadavke prosperity a slobody – a že tieto požiadavky sú stále nesplnenými sľubmi revolúcie z roku 1979; poukazuje na to, že hospodárske nedostatky, ako je inflácia, korupcia, vysoká nezamestnanosť, nedostatok energie, neefektívny štátny sektor a plytvanie verejnými prostriedkami, za posledné roky drasticky vzrástli;

5.  konštatuje, že reformné hnutie pokrýva celú škálu intelektuálnych trendov a politických programov od postupnej modernizácie iránskych vládnych inštitúcií až po úplnú zmenu režimu;

6.  vyjadruje solidaritu s miliónmi Iráncov, ktorí po prezidentských voľbách v júni 2009 vyšli do ulíc s nádejou na politickú zmenu v Iráne;

7.  dôrazne odsudzuje nezákonné zadržanie vodcov iránskej opozície, Mira Husejna Musaviho a Mehdiho Karrubiho, a ich manželiek iránskou bezpečnostnou službou a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie; poukazuje na to, že toto zadržanie je v rozpore s iránskym právom; odsudzuje postoj iránskych orgánov voči opozícii, ktorá vykonáva svoje zákonné právo na protest, a prejavuje solidaritu s iránskym ľudom v jeho túžbe po demokracii; odsudzuje pokrytectvo iránskej vlády, ktorá použila proti pokojným demonštrantom za solidaritu s egyptským ľudom 14. februára 2011 hrubú silu, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie, pričom vyhlasovala, že podporuje slobodu v Egypte;

8.  dôrazne odmieta skutočnosť, že režim odsúdil protestujúcich a opozíciu po voľbách v roku 2009 ako „nepriateľov Alaha“ (muharib), ktorí by podľa islamu mali dostať najtvrdšie tresty; konštatuje, že kým počas šachovej vlády sa kritika režimu považovala za zločin, podľa súčasného režimu je to hriech proti islamu;

9.  varuje, že čoraz význačnejšia úloha jednotiek iránskych Revolučných gárd v iránskej spoločnosti (IRGC), pokiaľ ide o vojenskú, politickú a hospodársku oblasť, vzbudzuje obavy z ďalšej militarizácie krajiny; vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad tým, že takéto tendencie by mohli viesť k eskalácii násilia a útlaku politickej opozície;

10.  je vážne znepokojený tým, akú významnú úlohu v iránskej spoločnosti zohráva študentská organizácia Basídž pri kontrole a potláčaní študentského odporu, a to pod ústrednou kontrolou IRGC, a poukazuje na to, že iránske študentské hnutie bolo jedným z najvýznamnejších aktérov zápasu o demokraciu, slobodu a spravodlivosť;

Ľudské práva

11.  naliehavo žiada Irán, aby odstránil všetky formy diskriminácie v krajine; je znepokojený diskrimináciou a politickou a sociálnou represiou, ktorá sa v Iráne týka najmä žien; vyzýva iránske orgány, aby prestali ľudí diskriminovať na základe ich sexuálnej orientácie; odsudzuje neľudskú a stredovekú prax odsudzovať ľudí na smrť za údajné porušenia zákona, ktoré sa týkajú výberu partnerov alebo sexuálnych praktík;

12.  vyjadruje zhrozenie nad tým, že podľa výročných správ o treste smrti v Iráne bol počet popráv v roku 2009 najvyšší za posledných 10 rokov, čím sa Irán stáva krajinou s najvyšším počtom popráv na počet obyvateľov vo svete; vyzýva ďalej Irán, aby vydal oficiálne štatistiky o uplatňovaní trestu smrti; vyzýva Irán, aby definitívne zrušil trest smrti za zločiny spáchané pred dosiahnutím veku 18 rokov a aby zmenil a doplnil svoje právne predpisy, ktoré porušujú medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránske orgány, aby v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 a č. 63/138 vyhlásili moratórium na vykonávanie popráv, kým nebude zrušený trest smrti; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia v tomto smere vyvíjať na Irán trvalý tlak;

13.  dôrazne odsudzuje popravu holandsko-iránskej občianky Zahráy Bahrámíovej v Teheráne 29. januára 2011; je zdrvený z toho, že iránske orgány odmietli konzulárnym úradníkom stretnutie s pani Bahrámíovou a nezabezpečili transparentný a spravodlivý súdny proces;

14.  berie na vedomie tvrdenie iránskych orgánov, že sú proti rasovej diskriminácii, ale zdôrazňuje, že etnické menšiny Iránu sa sťažujú na nedostatočný hospodársky rozvoj provincií, kde tvoria väčšiu časť obyvateľstva; odsudzuje početné teroristické útoky skupiny Džundolláh v Sistane a Balúčistane od jej založenia v roku 2003; súčasne žiada konkrétne dôkazy pre oficiálne tvrdenie Iránu, že Džundolláh podporujú americké a britské spravodajské služby;

15.  vyjadruje hlboké zdesenie nad tým, že Irán je naďalej jednou z veľmi malého počtu krajín, spoločne s Afganistanom, Somálskom, Saudskou Arábiou, Sudánom a Nigériou, kde sa stále používa kameňovanie; vyzýva iránsky parlament, aby prijal právne predpisy, ktoré by túto krutú a neľudskú formu trestu postavili mimo zákona;

16.  naliehavo žiada iránske orgány, aby právne i prakticky skončili so všetkými formami mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, aby presadzovali riadne súdne konanie a ukončili beztrestnosť porušovania ľudských práv; vyzýva predovšetkým iránsky parlament a justíciu, aby zakázali také kruté a neľudské tresty, ako je amputácia končatín, kameňovanie a bičovanie, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu; dôrazne odmieta postoj presadzovaný iránskymi justičnými orgánmi, že takéto tresty sú kultúrne odôvodnené;

17.  pripomína rozšírené a opodstatnené volanie „Kde je môj hlas“? iránskych demonštrantov z 13. júna 2009, vyjadrujúce ich presvedčenie o rozsiahlych podvodoch pri voľbách konaných deň predtým, ktoré zostanú škvrnou na druhom funkčnom období prezidenta Ahmadínedžáda;

18.  vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že bezpečnostné zložky, ako ukazuje videozáznam, považovali streľbu do demonštrujúceho davu v noci 15. júna 2009 za prípustnú; je hlboko znepokojený vystupňovaním represie rok po ľudovom povstaní v Iráne vrátane správ o svojvoľnom zatýkaní a mučení politických disidentov, o zlom zaobchádzaní s nimi a o ich popravách; odsudzuje úsilie iránskej vlády umlčať každú politickú opozíciu, ako aj jej pokusy vyhnúť sa medzinárodnej kontrole prípadov porušovania ľudských práv, ktoré sa odohrali počas povolebných nepokojov; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby iránskym orgánom predložili podrobný zoznam všetkých známych incidentov/násilných akcií proti iránskym civilistom po voľbách, a trvá na tom, aby sa vykonalo nezávislé medzinárodné vyšetrovanie, ktorého výsledky by sa mali zverejniť;

19.  vyzýva iránske orgány, aby ihneď prepustili všetkých, ktorých zadržali pri pokojnom uplatňovaní ich práv na slobodu prejavu, združovanie a zhromažďovanie, a aby vyšetrili a trestne stíhali vládnych úradníkov a členov bezpečnostných zložiek, ktorí sú zodpovední za zabíjanie, zneužívanie a mučenie rodinných príslušníkov disidentov, demonštrantov a zadržaných osôb;

20.  trvá na tom, aby pri všetkých budúcich rokovaniach s Iránom bola pre vysokú predstaviteľku situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine najvyššou prioritou; vyzýva Komisiu, aby uplatnila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na ochranu a presadzovanie ľudských práv v Iráne; predovšetkým ju naliehavo žiada, aby v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva navrhla ďalšie opatrenia na aktívnu ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že je zvlášť dôležité napomáhať poskytovanie ochrany obhajcom ľudských práv a prístup k organizačným prostriedkom a komunikačným platformám; nabáda členské štáty, aby podporovali európsky program miest poskytujúcich útočisko (European Shelter City Programme) a pripravili opatrenia proti technológii na zasahovanie do médií;

21.  vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že iránski muži môžu tvrdiť, že ich cudzoložné vzťahy sú v skutočnosti zákonné dočasné manželstvá, zatiaľ čo vydaté ženy obvinené z cudzoložstva nemajú k dispozícii žiadnu takúto poľahčujúcu okolnosť; vyjadruje tiež ľútosť nad skutočnosťou, že článok 105 trestného zákonníka Iránskej islamskej republiky umožňuje sudcovi odsúdiť cudzoložníka na ukameňovanie len na základe jeho „vedomosti“, ako aj nad tým, že Irán sa snaží obmedziť informovanosť o vlastnej brutalite v zahraničí tým, že sa rozsudky o ukameňovaní nezverejňujú;

22.  odsudzuje systematické prenasledovanie odborárov iránskymi orgánmi, ktoré je v rozpore s prísľubom Iránu v rámci procesu všeobecnej pravidelnej kontroly OSN, že bude rešpektovať sociálne a hospodárske práva svojich občanov a ich právo na slobodu prejavu; naliehavo žiada iránske orgány, aby prepustili všetkých zadržaných odborárov a rešpektovali právo odborových aktivistov a učiteľov zúčastniť sa na oslave Medzinárodného sviatku práce (1. mája) a Národného dňa učiteľov (2. mája); vyzýva iránsku vládu, aby rešpektovala základné práva pracovníkov, ako sú stanovené v medzinárodných pracovných normách;

23.  odsudzuje sériu prepúšťania významných univerzitných profesorov z politických dôvodov ako netolerovateľný útok na ich ľudské práva a akademickú slobodu; domnieva sa, že takéto postupy ešte viac spolitizujú a znehodnotia iránske univerzity, ktoré boli dlho zdrojom národnej hrdosti a predmetom obdivu učencov z celého sveta; vyzýva iránske orgány, aby prijali okamžité kroky na obnovenie akademickej slobody v krajine;

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že príslušníci náboženských menšín sú v rozpore s ústavou vystavení diskriminácii v oblasti bývania, vzdelávania a práce v štátnej správe, v dôsledku čoho mladí ľudia z týchto menšín volia emigráciu; odsudzuje najmä systematické prenasledovanie bahaistického spoločenstva, vlnu zatýkania kresťanov v roku 2009 a prenasledovanie náboženských disidentov a konvertovaných, ako aj sufijských a sunnitských moslimov; opakuje svoju žiadosť o prepustenie siedmich vedúcich predstaviteľov bahaistického spoločenstva a žiada iránsky parlament, aby zmenil iránske právne predpisy tak, aby zabezpečil, že všetci, ktorí v Iráne vyznávajú odlišnú vieru, môžu svoje presvedčenie realizovať bez prenasledovania a so zaručením rovnakých práv podľa zákona a v praktickom živote, či už je ich viera uznaná ústavou alebo nie;

25.  konštatuje, že postavenie iránskych MVO sa výrazne zhoršilo v dôsledku protestov po kontroverzných prezidentských voľbách 12. júna 2009; dôrazne kritizuje skutočnosť, že miestne orgány systematicky zneužívajú všetky medzinárodné kontakty s MVO alebo finančnú podporu MVO v Iráne na snahu o zdiskreditovanie týchto organizácií a ich práce;

26.  vyjadruje hlboké znepokojenie z početných popráv mladistvých a z verejného kameňovania žien, ku ktorému dochádza každoročne napriek medzinárodným výzvam, aby Irán dodržiaval štandardy v oblasti ľudských práv;

27.  vyzýva na opätovné vytvorenie mandátu OSN pre mimoriadneho spravodajcu, ktorý by vyšetril porušovanie ľudských práv a snažil by sa dosiahnuť, aby porušovatelia ľudských práv v Iráne niesli zodpovednosť za svoje činy; naliehavo žiada iránske orgány, aby pozitívne reagovali na dlhodobé žiadosti viacerých osobitných spravodajcov OSN (napr. v súvislosti s mimosúdnymi, sumárnymi alebo svojvoľnými popravami, mučením, slobodou vyznania alebo presvedčenia, nezávislosťou sudcov a právnikov) o oficiálne návštevy Iránu;

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rozpore so základnými zásadami OSN, ktoré sa týkajú úlohy právnikov, sa situácia právnikov v Iráne po prezidentských voľbách v júni 2009 výrazne zhoršila, keďže iránske orgány sa uchyľujú k represívnym metódam (ako je zatýkanie, vylúčenie zo zoznamu advokátov, porušovanie slobody prejavu, bezdôvodné daňové vyšetrovania a iné spôsoby finančného nátlaku), aby právnikom zabránili v slobodnom výkone povolania;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že situácia obhajcov ľudských práv vrátane právnikov zaoberajúcich sa problematikou ľudských práv a obhajcov práv žien, ktorých sa to osobitne týka, sa zhoršuje; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že obhajcovia ľudských práv sú vystavení rôznym útokom, svojvoľnému zatýkaniu, nespravodlivým súdnym procesom a bráni sa im v uplatňovaní ich ústavných práv; požaduje okamžité prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia, ktorí sú ešte vo väzení;

30.  žiada Iránsku islamskú republiku, aby podpísala, ratifikovala a uplatňovala Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

31.  podporuje kampaň nazvanú Milión podpisov za zmeny diskriminačných zákonov, ktorej cieľom je zozbierať milión podpisov na podporu zmien zákonov diskriminujúcich ženy v Iráne; naliehavo žiada iránske orgány, aby skoncovali s prenasledovaním účastníkov tejto kampane, a to aj zo strany súdnych orgánov;

32.  naliehavo žiada iránsku vládu, aby zlepšila práva žien a priznala im významnú úlohu, ktorú zohrávajú v spoločnosti, a aby rešpektovala záväzky Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránsky parlament, aby schválil právne predpisy, ktoré postavia krutú a neľudskú prax kameňovania mimo zákona; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby venovala osobitnú pozornosť právam žien v Iráne a aby pred iránskymi orgánmi vzniesla otázku prípadov Sakíne Muhammadí Aštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej;

33.  zdôrazňuje, že zástupcovia inštitúcií EÚ by mali rozvíjať kontakty so zástupcami širokého spektra iránskych politických a spoločenských organizácií vrátane významných iránskych obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu aktivít na miestnej úrovni a osobných kontaktov;

34.  odsudzuje potláčanie nezávislých médií vrátane cenzúry videí a fotografických materiálov iránskymi orgánmi, ktorého cieľom je obmedziť tok komunikácie a informácií a prístup k nim; je veľmi znepokojený tým, že svojvoľné vykonávanie spravodlivosti v Iráne vedie k silnej (auto)cenzúre v médiách; naliehavo vyzýva oficiálnych predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby Iránu pripomínali jeho medzinárodný záväzok dodržiavať slobodu médií; vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri stretnutiach so svojimi iránskymi partnermi trvali na obnovení činnosti mnohých novín, ktorých vydávanie bolo násilne zastavené, ako aj na prepustení politických väzňov a aby v oboch prípadoch poskytli zoznamy s menami; odsudzuje skutočnosť, že iránska vláda vyhosťuje z krajiny zahraničných dopisovateľov vrátane reportérov významných európskych novín; víta začiatok vysielania Euronews v perzskom jazyku;

35.  vyjadruje znepokojenie nad potláčaním kultúrnych, hudobných a umeleckých prejavov prostredníctvom cenzúry, zákazov, ako aj tlakom na umelcov, hudobníkov, filmových režisérov, spisovateľov a básnikov;

36.  požaduje skoncovanie s beztrestnosťou v Iráne prostredníctvom ustanovenia nezávislej súdnej kontroly v krajine alebo prostredníctvom odporučenia Bezpečnostnej rady OSN na inštitúcie, ktoré pôsobia v rámci medzinárodného práva, napríklad na Medzinárodný trestný súd;

37.  víta kroky, ktoré prijali niektoré členské štáty, aby poskytli útočisko tým iránskym obhajcom ľudských práv, disidentom, novinárom, študentom, ženám, deťom a umelcom, ktorí sú prenasledovaní pre svoje náboženské vierovyznanie, názory, sexuálnu orientáciu alebo iné formy uplatňovania ľudských práv;

Jadrová problematika

38.  pripomína – napriek právu Iránu rozvíjať atómovú energetiku na mierové účely podľa pravidiel režimu nešírenia jadrových zbraní – že riziko šírenia jadrových zbraní v súvislosti s iránskym jadrovým programom naďalej vyvoláva vážne obavy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, ako je to veľmi zreteľne vyjadrené v mnohých rezolúciách BR OSN;

39.  vyzýva iránske orgány, aby si plnili povinnosti, ktoré Iránu vyplývajú zo ZNJZ; dôrazne žiada Teherán, aby ratifikoval a implementoval dodatočný protokol k dohode o zárukách; odsudzuje skutočnosť, že Irán naďalej odmieta plne spolupracovať s MAAE a bráni jej v práci, pretože odmieta poskytnúť úplný a bezpodmienečný prístup ku kľúčovým zariadeniam a má námietky proti príchodu inšpektorov;

40.  zdôrazňuje tiež skutočnosť, že v súlade s hlavnou zásadou ZNJZ má Irán právo obohacovať urán na mierové účely a dostať na tieto účely technickú pomoc;

41.  podporuje dvojitý prístup Rady, ktorého cieľom je nájsť diplomatické a mierové riešenie patovej situácie v jadrovej oblasti, a odporúča ho vo svojej najnovšej spoločnej pozícii z 26. júla 2010, v ktorej predstavuje nové a ďalekosiahle samostatné opatrenia pre Irán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Irán nebol pripravený prijať pripravené ponuky na poslednom kole rokovania P5+1 v Istanbule, a nad následným neúspešným ukončením rokovania; je však naďalej presvedčený, že EÚ by mala v súvislosti s Iránom navrhnúť širšiu stratégiu, ktorá zahrnie nielen jadrovú problematiku, ale aj otázku ľudských práv v Iráne a jeho regionálnu úlohu;

42.  pripomína, že otázka iránskeho jadrového programu stavia Irán proti celej Organizácii Spojených národov, nie iba proti „Západu“;

43.  konštatuje, že ďalšie sankcie sú logickým dôsledkom pretrvávajúcej nedostatočnej plnohodnotnej spolupráce Iránu s MAAE; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby vyhodnotili všetky mechanizmy na presadzovanie plnenia spoločnej pozície EÚ – najmä pokiaľ ide o vývozné povolenia, colné a hraničné kontroly, leteckú a námornú nákladnú dopravu – s cieľom zabrániť, aby sa Irán vyhol režimu sankcií, a umožniť realisticky posúdiť, či sankcie prinášajú očakávané výsledky; pripomína svoje stanovisko, že tieto opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na bežné obyvateľstvo; víta v tejto súvislosti rozhodnutie USA uvaliť cielené sankcie na iránskych úradníkov, v prípade ktorých sa zistí zodpovednosť alebo spoluzodpovednosť za závažné prípady porušovania ľudských práv v Iráne po sporných prezidentských voľbách v júni 2009; vyzýva Radu, aby prijala podobné opatrenia;

44.  domnieva sa, že na celom svete treba obnoviť úsilie o to, aby sa planéta zbavila hrozby jadrových zbraní; víta výzvu prezidenta Obamu na jadrové odzbrojenie a vyzýva vysokú predstaviteľku, aby túto problematiku považovala za jednu zo svojich priorít pri rokovaniach s členskými štátmi i v kontaktoch s vládami krajín na Blízkom východe a v Ázii;

45.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty EÚ, aby hodnotili obchodné vzťahy s Iránom nad rámcom sankcií s cieľom obmedziť prípady porušovania ľudských práv prostredníctvom vývozu technológií, ktoré sú vytvorené podľa európskych noriem, vrátane mobilných telefónov, komunikačných sietí, technológií (s dvojitým použitím), technológií na sledovanie a softvéru na skenovanie a cenzúru internetu a získavanie údajov vrátane osobných údajov do Iránu; žiada Komisiu, aby predložila návrh nariadenia o novom systéme poskytovania licencií, ak toto preskúmanie ukáže, že sú potrebné legislatívne opatrenia;

46.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali okamžité opatrenia na zákaz vývozu technológií na sledovanie (najmä monitorovacích stredísk) spoločnosťami z EÚ do Iránu;

47.  vyzýva Európsku radu, aby rozšírila zoznam iránskych osôb s väzbami na iránske jadrové a balistické programy a ich príslušné dodávateľské siete; žiada príslušné orgány, aby urýchlene zmrazili ich aktíva, zabránili im vstúpiť na územie EÚ a využívať jurisdikcie EÚ na vykonávanie akejkoľvek činnosti súvisiacej s týmito programami;

48.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby jadrovú otázku Iránu a otázku ľudských práv iránskych obyvateľov považovala za jednu z priorít svojho programu, a vyzýva Irán, aby sa zapojil do zmysluplných rokovaní s cieľom dosiahnuť všeobecné a dlhodobé riešenie jadrovej otázky;

Vonkajšie vzťahy

49.  čo najdôraznejšie odmieta túžbu iránskeho prezidenta Ahmadínedžáda odstrániť Izrael a rovnako aj jeho antisemitskú rétoriku, najmä jeho popieranie holokaustu a jeho základnú agendu, ktorou je zbavenie izraelského štátu legitimity; potvrdzuje, že v plnej miere podporuje existenciu Izraela a riešenie pre Palestínu v podobe dvoch štátov;

50.  vyzýva Radu a Komisiu, aby dôsledne monitorovali situáciu v oblasti Perzského zálivu a vynaložili maximálne úsilie na podporu mieru a stability v tomto regióne;

51.  uznáva úlohu Turecka ako vplyvného regionálneho aktéra a vyslovuje uznanie jemu i Brazílii za spoločné úsilie dosiahnuť diplomatické vyriešenie jadrovej otázky Iránu; s poľutovaním však konštatuje, že ustanovenia trojstrannej dohody zo 17. mája 2010 len čiastočne zodpovedajú požiadavkám MAAE; vyzýva turecké orgány, aby voči iránskej jadrovej hrozbe zaujali rovnaký prístup ako Európa; vyzýva Turecko, aby do svojho dialógu s Iránom začlenilo situáciu v oblasti ľudských práv;

52.  zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko je jedným z hlavných dodávateľov moderných zbraní a obohateného uránu do Iránu; víta tohtoročné rozhodnutie Ruskej federácie pozastaviť predaj rakiet S-300 Iránu a jej podporu sankciám OSN voči Iránu za jeho jadrový program; dôrazne žiada, aby Rusko zastavilo akékoľvek šírenie zbraní a vývoz uránu do Iránu, aby bolo možné zabezpečiť efektívnosť sankcií voči Iránu a plnenie požiadaviek ZNJZ;

53.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby v súvislosti s Iránom posilnila transatlantickú koordináciu a komplementárnosť a aby konzultovala kroky voči tejto krajine so stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a všetkými relevantnými svetovými a regionálnymi partnermi, ktorí majú podobné obavy, pokiaľ ide o Irán;

54.  berie na vedomie spoločné záujmy EÚ a Iránu v otázke zabezpečenia mieru a stability v Afganistane; víta konštruktívnu úlohu Iránu pri obnove infraštruktúry a oživení hospodárstva, ako aj pri prevencii pašovania drog z Afganistanu; zdôrazňuje však, že udržateľný mier a stabilita v Afganistane si budú vyžadovať, aby sa všetci jeho susedia zdržali politického zasahovania do fungovania krajiny;

55.  vyzýva vysokú predstaviteľku, aby zriadila delegáciu EÚ v Teheráne, keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť prevzala od rotujúceho predsedníctva zodpovednosť za zastupovanie EÚ v tretích krajinách;

56.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nabádali Irán, aby vzhľadom na budúci vývoj v Afganistane zohrával pozitívnu úlohu, a zdôrazňuje spoločné ciele EÚ a Iránu, pokiaľ ide o stabilitu Afganistanu a účinný boj proti výrobe ópia a obchodovaniu s drogami;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0310. (2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 9. (3) Ú. v. EÚ C 265 E, 30.9.2010, s. 26. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0351.