Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM(2010)0546),

–  so zreteľom na článok 179 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého „cieľom činnosti Únie je posilňovať svoju vedeckú a technickú základňu prostredníctvom vytvorenia európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie jej konkurencieschopnosti vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu za podpory všetkých výskumných činností, ktoré sa pokladajú za potrebné v iných kapitolách zmlúv“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o európskych partnerstvách v oblasti inovácií v rámci hlavnej iniciatívy s názvom Únia inovácií(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011)0112),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum(5),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady zo 4. februára 2011 o inovácii,

–  so zreteľom na závery z 3049. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z 25. a 26. novembra 2010 o Únii inovácií pre Európu,

–  so zreteľom na závery z 3035. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z 12. októbra 2010 o zatraktívnení výskumných a inovačných programov EÚ: výzva na zjednodušenie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ (KOM(2009)0512),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2009 s názvom Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT v Európe: nastaviť latku vyššie (KOM(2009)0116),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2007 o vedeckých informáciách v digitálnom veku: prístup, šírenie a uchovávanie (KOM(2007)0056),

–  so zreteľom na správu o podpore inovatívnych podnikateľských modelov s prínosom pre životné prostredie (Promoting innovative Business Models with Environmental Benefits) z novembra 2008, ktorá bola vypracovaná v mene Európskej komisie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0162/2011),

A.  keďže podľa článku 179 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia „vo všetkých členských štátoch podporuje podniky, vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na vysokej úrovni; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu najmä tým, že umožňuje výskumným pracovníkom voľnú cezhraničnú spoluprácu a podnikom plne využiť potenciál vnútorného trhu, a to najmä otváraním vnútroštátnych verejných zákaziek, stanovením spoločných noriem a odstránením právnych a daňových prekážok spolupráce“,

B.  keďže urýchľovanie výskumu a inovácií má kľúčový význam nielen pre dosiahnutie udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho modelu a pre zabezpečenie zamestnanosti v budúcnosti, ale rovnako poskytne riešenia na spoločné veľké spoločenské výzvy, ktorým čelí európska spoločnosť, konkrétne:

C.  keďže kľúčom k rozvoju inovácií je:

D.  keďže vôľa riskovať je nevyhnutným predpokladom úspešných inovácií,

E.  keďže na udržanie európskej konkurencieschopnosti je potrebný kultúrny posun v záujme zlepšenia európskeho podnikania a potenciálu pre inovácie; keďže treba uskutočniť zmeny na podporu vyhľadávania rizika a zlepšenie podmienok pre začínajúce podniky a podnikateľov,

F.  keďže so zreteľom na globálne hospodárske súvislosti musí Európska únia zaujať ofenzívny postoj a pevnú vedúcu pozíciu v oblasti konkurencieschopnosti, a preto musí EÚ investovať do rozmachu inovácií,

G.  keďže Európa potrebuje moderný, finančne dostupný a dobre fungujúci systém ochrany práv duševného vlastníctva s cieľom podporovať inovácie a posilňovať našu konkurencieschopnosť,

H.  keďže práva duševného vlastníctva sú hlavným predpokladom kapitálovo náročného výskumu, vývoja a inovácií,

I.  keďže najlepšou možnosťou na posilnenie inovácií v Európe s ohľadom na práva duševného vlastníctva je vytvorenie patentu EÚ,

J.  keďže moderný systém ochranných známok Únie je nevyhnutný pre ochranu hodnôt, ktoré predstavujú investície európskych spoločností do dizajnu, tvorby a inovácií,

K.  keďže vyčlenenie 3 % HDP EÚ na výskum a vývoj by do roku 2020 mohlo vytvoriť 3,7 milióna pracovných miest a ročné HDP by do roku 2025 mohlo narásť zhruba o 800 miliónov EUR,

L.  keďže len 30 % európskych výskumníkov a len 13 % vedúcich predstaviteľov európskych výskumných inštitútov sú ženy,

Integrovaný a interdisciplinárny prístup

1.  víta hlavnú iniciatívu Únia inovácií, ktorá je doposiaľ najvýznamnejším a najcielenejším pokusom Spoločenstva o zavedenie strategickej, integrovanej európskej politiky v oblasti inovácií zameranej na podniky, ktorá má doplniť úsilie členských štátov a v rámci ktorej sa riadia inovácie a sleduje pokrok na najvyššej politickej úrovni, pričom jej úspech však závisí od plnej spolupráce členských štátov a jej vykonávania členskými štátmi vrátane ich finančnej podpory a inteligentnej fiškálnej konsolidácie s uprednostnením výdavkov podporujúcich udržateľný rast v oblasti inovácií, výskumu a vzdelávania, pretože spoločné ciele v oblasti inovácií riadia ich politiky vo všetkých príslušných oblastiach; víta strategický prístup Európskej rady, ktorý zaujala na svojom zasadnutí 4. februára 2011;

2.  podporuje iniciatívu Únia inovácií ako kľúčový pilier hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja v EÚ, najmä pokiaľ ide o inkluzívne vzdelávanie na všetkých úrovniach vrátane odborného vzdelávania a prípravy;

3.  vyzýva na prijatie širokej koncepcie inovácií, ktoré sa zamerajú na dôsledky a pôjdu nad rámec inovácií zameraných na technológie a výrobky, budú zapájať všetky zúčastnené strany, predovšetkým podniky, a vyzdvihnú rôzne podporné úlohy občanov, pričom súčasne uskutočnia zmenu myslenia; pripomína, že inovácie sú úspešným zavádzaním myšlienok do praxe a zameriavajú sa na výrobky, procesy, služby, hnutia, systémy a organizačné štruktúry; navrhuje, aby Komisia predložila vymedzenie inovácií;

4.  nazdáva sa, že inovácie vo všetkých oblastiach vedomostí a vo všetkých oblastiach hospodárskej a sociálnej činnosti sa musia riadiť kritériami verejného záujmu, zlepšovania kvality života, presadzovania sociálneho blaha a ochrany životného prostredia a prírodnej rovnováhy;

5.  zastáva názor, že keďže inovácie sú zložitou koncepciou, treba posilniť úsilie o netechnologické inovácie, a že v tejto súvislosti by sa mali rozšíriť osvedčené postupy týkajúce sa tohto typu inovácií a mali by sa otvoreným a komplexným spôsobom stanoviť pravidlá a podmienky pre prístup k finančným prostriedkom EÚ;

6.  žiada jasné rozlišovanie medzi originálnou inováciou, ktorá znamená niečo vytvorené po prvý raz a nedostupné na trhu, a komerčnými zlepšeniami alebo zmenami výrobkov, služieb, procesov alebo hnutí, ktoré už na trhu prítomné sú;

7.  zastáva názor, že socioekonomickú inováciu treba vymedziť presne, ale zároveň pružne, pretože v mnohých prípadoch nemá podobu výrobku alebo uplatnenia technického riešenia, ale série navzájom prepojených dlhodobých inštitucionálnych, technických zmien a zmien riadenia, ktoré vytvárajú určitý proces;

8.  zdôrazňuje, že sa v rámci iniciatívy Únia inovácií musia uprednostniť ciele stanovené v stratégii Európa 2020, v pláne energetickej efektívnosti do roku 2020, v iniciatíve Európa efektívne využívajúca zdroje, v iniciatíve v oblasti surovín, v energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, ktorá je míľnikom na ceste k energetickému plánu do roku 2050 a plánu pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050;

9.  poukazuje na to, že internacionalizácia a inovácie sú hlavnými hybnými silami vonkajšej konkurencieschopnosti a rastu a sú pre dosiahnutie strategických cieľov EÚ na rok 2020 rozhodujúce;

10.  zdôrazňuje význam klimatických a energeticky účinných a obnoviteľných technológií pri prechode na udržateľné svetové hospodárstvo; uznáva vedúce postavenie EÚ v mnohých kľúčových odvetviach pri podpore priemyselnej výroby priaznivej z hľadiska klímy a efektívnej z hľadiska zdrojov; vyzýva Komisiu, aby určila stratégie internacionalizácie a inovácií v týchto odvetviach;

11.  uznáva, že boj proti zmene klímy a úsilie o energetickú efektívnosť a dematerializáciu priemyselnej výroby si vyžaduje aktívnu politiku celosvetového šírenia nových technológií;

12.  zdôrazňuje, že oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, ako aj oblasť boja proti zmene klímy patria medzi tie, v ktorých sa prejavuje najnaliehavejšia potreba väčšieho úsilia o inovácie prostredníctvom posilnenia súčasného vedeckého a technického základu; zdôrazňuje, že bude potrebné primeraným spôsobom zahrnúť tieto oblasti do budúcich výskumných a inovačných programov EÚ; v tomto smere zdôrazňuje potrebu prijať medzisektorový prístup založený na odolnosti ekosystému;

13.  konštatuje, že fragmentácia trhu v kultúrnom a kreatívnom odvetví čiastočne vyplýva z kultúrnej rozmanitosti a jazykových preferencií spotrebiteľov;

14.  víta skutočnosť, že Komisia sa zamerala na veľké spoločenské výzvy, a zdôrazňuje, že inovácie a výskum sú potrebné na zvýšenie produktivity zdrojov, ich udržateľné využívanie a nahradzovanie, pričom treba zároveň nájsť nové spôsoby zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a spotreby energie;

15.  poznamenáva, že by sa malo zabrániť tomu, aby sa uprednostňovanie inovácií obmedzovalo na určité oblasti, aby sme z dlhodobého hľadiska nestratili vzácny inovačný potenciál;

16.  zastáva názor, že inovácie môžu zohrávať významnú úlohu pri posilňovaní sociálnej súdržnosti zlepšovaním kvality poskytovaných služieb, a že preto by sa mali vytvoriť osobitné programy odbornej prípravy;

17.  pripomína, že v trhovom hospodárstve nie je výlučným zámerom inovácií riešenie veľkých spoločenských výziev, ale majú tiež veľmi významnú úlohu pri výrobe užívateľsky jednoduchých a atraktívnych výrobkov v oblasti voľného času, technológií, priemyslu, kultúry a zábavy; pripomína, že existuje obrovský medzinárodný trh s inovatívnymi, technologicky vyspelými výrobkami pre voľný čas (tzv. inteligentné telefóny, tabletové PC, konzolové hry, prenosné rekreačné prístroje atď.), ako aj svetový trh so sociálnymi sieťami a inovatívnymi on-line službami, na ktorom zohrávajú európske podniky zanedbateľnú úlohu;

18.  zdôrazňuje význam hlavných iniciatív Európa efektívne využívajúca zdroje a Priemyselná politika, ako aj úsilia o oddelenie hospodárskeho rastu od využívania prírodných zdrojov prostredníctvom podpory prechodu k nízkouhlíkovému znalostnému hospodárstvu, zvyšovania využívania obnoviteľných a udržateľných zdrojov energie, rozvoja technológií znižujúcich emisie uhlíka a efektívnejšie využívajúcich zdroje a udržateľnej dopravy a zároveň prostredníctvom posilňovania konkurencieschopnosti európskych spoločností;

19.  pripomína, že digitálny svet a IKT sú hnacou silou inovácií, a prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu je preto základným predpokladom, a to aj pre všetky európske partnerstvá v oblasti inovácií, pretože podporuje spoluprácu a účasť občanov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zavádzanie vysokorýchlostného internetu, ako aj propagovanie tzv. e-iniciatív zabezpečujúcich rýchle vykonávanie digitálnej agendy EÚ;

20.  vyzýva Komisiu, aby náležitým spôsobom zohľadnila technológie, ktoré stoja za „inteligentnejšími“, udržateľnými systémami, ktoré umožňujú firmám vytvoriť v reálnom čase reaktívne služby v tak rozdielnych odvetviach, ako sú doprava a logistika, výstavba a správa zariadení, distribúcia energie, telekomunikácie a finančné služby;

21.  zdôrazňuje, že úspech politiky v oblasti inovácií a výskumu závisí od:

22.  zdôrazňuje potrebu transformovať politiku EÚ v oblasti obchodu a inovácií na skutočný mechanizmus tvorby pracovných miest, odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja na celom svete; pevne verí, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi politík EÚ a že formovanie novej obchodnej politiky musí byť v súlade so silnou priemyselnou a inovačnou politikou zameranou na tvorbu pracovných miest, aby sa zabezpečil hospodársky rast a zvýšil sa počet a kvalita pracovných miest;

23.  zdôrazňuje vzťah hlavnej iniciatívy Únia inovácií a výročného prieskumu rastu ako kľúčového nástroja na zlepšenie spolupráce, ktorý ukazuje každoročný pokrok v členských štátoch;

24.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém integrovaných ukazovateľov, pričom zohľadní rôznorodosť jestvujúcich hospodárskych systémov v členských štátoch a zapojí podniky, aby sa umožnilo lepšie monitorovanie a hodnotenie pokroku a merateľného dosahu politík a programov v oblasti inovácií; vyzýva na vytvorenie infraštruktúry spoľahlivých údajov, ktorá pomôže pri monitorovaní vývoja vo financovaní výskumu, a naliehavo žiada o ďalší vývoj hodnotiacej tabuľky prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a systému väčšmi zameranému na ukazovatele a dôkazy, ktorý meria inovačnú schopnosť EÚ v absolútnych číslach, pričom inteligentne využíva dostupné zdroje;

25.  pripomína, že inovácie a kreativita sú procesy, ktoré možno do istej miery kultivovať, učiť a zlepšovať; naliehavo preto žiada, aby boli inovácie a kreativita vo väčšej miere zaradené do vzdelávacích systémov členských štátov EÚ; vyzýva na uznanie a šírenie osvedčených postupov v oblasti kreatívnych a inovatívnych vzdelávacích osnov a výučbových metód používaných v členských štátoch;

26.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu ekologických inovácií pri plnení cieľov EÚ na rok 2020; vyzýva preto na prijatie ambiciózneho akčného plánu pre ekologické inovácie, ktorý navrhne opatrenia na zavedenie ekologických inovácií do všetkých článkov hodnotového reťazca vrátane dizajnu a ktorý zvýši množstvo prostriedkov pre iniciatívy v tejto oblasti prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inovácie;

27.  domnieva sa, že keďže inovácie sú zvyčajne úzko späté s trhom a rozvíjajú sa neformálnymi kanálmi, mala by EÚ doladiť svoje metódy hodnotenia inovácií tak, aby odrážali skutočnosť, že na hodnotenie všetkých oblastí nemožno použiť rovnaké kritériá;

28.  zdôrazňuje, že hrozí, že sa pojem „inovácie“ stane obnoseným klišé, ktoré vedie k uspokojeniu už samotným opakovaným používaním; domnieva sa, že samotné inovácie nie sú všeliekom na každý problém a v čase hospodárskej a sociálnej krízy ich nemožno len tak vykúzliť; naopak sa domnieva, že inovácie musia byť neustálym úsilím verejného a súkromného sektora a že EÚ a členské štáty ich musia aktívne podporovať prostredníctvom jednotných vzdelávacích, výskumných, priemyselných, sociálnych a environmentálnych stratégií;

29.  uznáva význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu v kontexte inovácií, pretože štúdie potvrdzujú, že podniky, ktoré proporcionálne viac využívajú služby kultúrneho a kreatívneho priemyslu, sú podstatne výkonnejšie v oblasti inovácií;

30.  potvrdzuje zásadu neutrality siete a otvorených noriem ako hnacej sily inovácií;

Inovačná spoločnosť zameraná na občanov

31.  zdôrazňuje, že požiadavky občanov a aktívne zapojenie podnikov sú kľúčovou hnacou silou inovácií; zdôrazňuje, že vytvorenie inovatívnej spoločnosti sa preto musí zakladať na účasti občanov, a to tak, že im umožní vyjadriť svoje potreby a svoj kreatívny potenciál prostredníctvom prístupu „zdola-nahor“ a prostredníctvom poskytnutia inovatívnych riešení, ktoré jednotlivým občanom umožnia prispievať k efektívnemu využívaniu zdrojov;

32.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť kultúru učenia sa, zvedavosti a podstupovania rizika; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa vo výraznej miere snažili o zmenu myslenia smerom k inovatívnemu a zvedavému mysleniu a podstupovaniu rizika, ako aj k otvorenejšiemu postoju voči zlyhaniu prostredníctvom podpory udržateľných modelov spotreby a aktívneho presadzovania zapojenia občanov a podnikov do inovácií a systému otvorených inovácií; zdôrazňuje, že inovácie sú procesom, ktorý nemôžu a ani by nemali úplne riadiť vlády, a ktorý potrebuje priaznivé podmienky umožňujúce dostatočnú pružnosť na podporu nepredvídaného vývoja;

33.  domnieva sa, že vývojom znalostí a ich mnohostranným uplatnením nezaniká potreba otvorene hodnotiť vplyvy takéhoto uplatnenia na etickej, sociálnej a politickej úrovni za účasti zainteresovaných strán; upozorňuje na potrebu podpory a šírenia vedeckej kultúry medzi širokou verejnosťou;

34.  domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na podporu iniciatív zameraných na podporovanie vedeckého dialógu a rozširovanie výsledkov nielen vo vedeckej komunite, ale v čo najširšom okruhu verejnosti, čím sa podporí úloha občianskej spoločnosti v oblasti výskumu;

35.  domnieva sa, že prioritná pozornosť by sa mala venovať podpore rozvoja inovačnej kultúry na regionálnej úrovni, a to jednak medzi podnikateľmi, mladými ľuďmi, ktorí absolvujú odborné vzdelávanie, a pracovníkmi a jednak medzi partnermi, ktorí majú vplyv na podnikateľské aktivity, ako sú regionálne verejné subjekty s rozhodovacími právomocami, výskumné centrá, podnikateľské zoskupenia a orgány poskytujúce finančné prostriedky, ktorí často dostatočne nepoznajú inovačné kapacity podnikov vo svojich regiónoch, predovšetkým MSP vrátane mikropodnikov a remeselných podnikov;

36.  zdôrazňuje, že zapojenie občanov do úsilia o inovácie si vyžaduje riadne porozumenie vedeckému pokroku a jeho dôsledkom; vyzýva na posilnenie šírenia vedeckých a technických znalostí; zdôrazňuje význam celoživotnej odbornej prípravy, ale aj opatrení osobitne zameraných na skupiny obyvateľstva, ktoré majú sťažený prístup k vede a technológiám, predovšetkým vidiecke spoločenstvá;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj udržateľných hospodárskych modelov založených na inováciách a kreativite, ktoré v Európe vytvárajú a chránia vysokokvalifikované pracovné miesta;

38.  zdôrazňuje význam prístupu k inováciám zdola nahor a podpory prostredia otvoreného kreatívnym myšlienkam s cieľom podporiť rast produktivity, zlepšiť postavenie zamestnancov a vyvinúť riešenia pre nesplnené spoločenské potreby (akými sú začlenenie a imigrácia);

39.  vyzýva na doplnenie súčasného počiatočného financovania novým finančným mechanizmom, napríklad súťažami s udelením ceny alebo motivačnými oceneniami pre európskych novátorov (jednotlivcov alebo skupiny), s cieľom podporiť nápady a oceniť objavy, napríklad v spoločensky hodnotných oblastiach, a vytvárať tak znalosti ako verejný majetok; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodnosť prvého pilotného projektu systému oceňovania v rámci pilotného európskeho partnerstva v oblasti inovácií o zdravom starnutí;

40.  zdôrazňuje, že sociálne inovácie spočívajú v nových a účinných riešeniach naliehavých sociálnych potrieb vytvorených jednotlivcami alebo organizáciami zo sociálnych, a nie nevyhnutne komerčných dôvodov; ďalej zdôrazňuje, že sociálne inovácie poskytujú občanom v akejkoľvek pozícii príležitosť na zlepšenie ich pracovného a životného prostredia, a môžu tak prispieť k posilneniu európskeho sociálneho modelu;

41.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva sektor sociálneho hospodárstva (družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie) v oblasti sociálnych inovácií tým, že navrhuje a uvádza do používania prostriedky na plnenie potrieb, ktoré sú opomenuté na trhu a v rámci konvenčných foriem podnikania;

42.  domnieva sa, že inovačná stratégia EÚ by mala uvoľniť potenciál zamestnancov tým, že umožní, aby aj neakademickí zamestnanci boli súčasťou rozličných plánov a inovačných projektov EÚ a aby sa na nich podieľali;

43.  pripomína, že stratégia Únia inovácií musí uznávať význam myšlienok, návrhov a schopností obyčajných zamestnancov v oblasti inovácií; konštatuje, že niekoľko štúdií poukazuje na skutočnosť, že inovácie zo strany zamestnancov sú dobré nielen pre podnikanie, ale aj pre spokojnosť s prácou, a ak sa správne realizujú, môžu dokonca aj znižovať stres;

44.  vyzýva EÚ, národné, regionálne a miestne orgány, aby spustili pilotný projekt, presadzovali výskum o sociálnych inováciách a poskytli verejné finančné prostriedky na podporu tohto výskumu, ako aj verejno-súkromných partnerstiev, ktoré by mohli byť základom pre budúcu činnosť v tejto oblasti; zdôrazňuje, že sociálne inovácie by mali byť začlenené do programov financovania a podpory, akými sú Európsky sociálny fond, rámcové programy a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie;

45.  poukazuje na význam medicínskeho výskumu, ktorý v kombinácii s inovačnými aplikáciami posilní rast a blahobyt v starnúcej spoločnosti; podporuje úzku spoluprácu medzi univerzitnými výskumnými pracoviskami a odvetvím medicíny v záujme tvorby produktov a služieb, ktoré budú občania EÚ v nasledujúcom desaťročí naliehavo potrebovať;

46.  vyzýva Komisiu, aby poskytla zdroje zo spoločného strategického rámca na financovanie výskumu a inovácií v EÚ a tým zabezpečila udržateľné zavedenie výskumnej infraštruktúry pre biologické a lekárske vedy ako verejnej služby pre výskum a vývoj zameranej na zlepšenie kvality života občanov, čo je jeden zo spôsobov, ako pokročiť k dosiahnutiu znalostnej spoločnosti, ktorá dokáže čeliť spoločenským problémom v Európe;

47.  nazdáva sa, že väčší dôraz na politiku v oblasti inovácií predstavuje príležitosť na modernizáciu a posilnenie verejných služieb v existujúcich a vznikajúcich oblastiach v celej škále odvetví hospodárskeho a sociálneho života, čím sa podporí kvalita a efektívnosť, tvorba pracovných miest, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj hospodárska, sociálna a územná súdržnosť;

48.  nazdáva sa, že lepšia koordinácia úsilia v oblasti vedy, techniky a inovácií by nemala znamenať zrušenie investícií do vedeckých kapacít niektorých členských štátov či regiónov na úkor iných a ani ich zníženie na nedostatočnú úroveň; domnieva sa, že by mala namiesto toho priniesť investície do rozvoja pevného a súdržného základu pre vedu, techniku a inovácie v jednotlivých krajinách a regiónoch v závislosti od ich osobitostí a stupňa rozvoja v záujme podpory prospešných synergií a plodnej spolupráce;

49.  zdôrazňuje význam modernizácie systému vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie podnikateľských a kvantitatívnych zručností a odbornej prípravy (mladých) Európanov prostredníctvom začlenenia podnikania, tvorivosti a inovácií do všetkých oblastí vzdelávania a zlepšovania ľudského kapitálu, ktorý im umožňuje aktívne sa podieľať na inováciách, napríklad prostredníctvom programu Komisie nazvaného Erasmus pre mladých podnikateľov, pričom sa zachová remeselná výroba ako zdroj inovácií;

50.  vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s členskými štátmi pri vypracúvaní strednodobých a dlhodobých prognóz týkajúcich sa zručností potrebných na trhu práce, ako aj pri podpore partnerstiev medzi univerzitami a podnikateľským prostredím s cieľom podporiť začleňovanie mladých ľudí do trhu práce a zároveň pomáhať vytvárať inovatívnu znalostnú spoločnosť, rozvíjať aplikovaný výskum a zlepšiť vyhliadky absolventov na trhu práce;

51.  domnieva sa, že v čase krízy je nutné prilákať mladých ľudí k novým typom pracovných miest a zabezpečiť, aby programy zamerané na zručnosti pomáhali pri prístupe mladých ľudí na trh práce, a tým im umožňovali čo najlepšie využiť svoj pracovný potenciál, a to v záujme boja proti vysokej nezamestnanosti ľudí mladších ako 25 rokov, ako aj zhodnotenia zručností mladej generácie pri používaní nových technológií;

52.  žiada, aby sa odstránil nedostatok kvalifikovaných síl v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky; zdôrazňuje význam zvýšenia kvality odbornej prípravy, zlepšenia prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, podpory nepretržitej odbornej prípravy zamestnancov a prijímania opatrení zameraných na prístup k takejto odbornej príprave a na jej organizáciu, ktoré sú inkluzívne a nediskriminačné voči ženám; zastáva však názor, že tieto opatrenia by sa mali v prvom rade zameriavať na pracovníkov poverených výkonom menej kvalifikovanej práce ako predtým, ktorým hrozí strata zamestnania v dôsledku zavedenia nových technológií a ktorí sú nadbytoční, pretože nemajú zručnosti, ktoré si vyžaduje reštrukturalizácia a transformácia; pripomína tiež, že treba vo väčšej miere rozvíjať všetky vzdelávacie činnosti na všetkých úrovniach vzdelávania, tak aby sa podporila tvorivosť, inovatívnosť a podnikavosť;

53.  zdôrazňuje, že zvyšovanie úrovne celoživotného vzdelávania a rozvoj vzdelávacích činností pre všetkých má význam pre posilnenie inovatívnosti v oblasti ekológie a podnikavosti a pre zabezpečenie toho, aby pracovníci mohli prispôsobiť svoje zručnosti potrebám trhu práce v udržateľnejšom hospodárstve založenom na koncepcii vzdelávania, ktoré zabezpečuje kvalifikáciu; vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a zamestnancov, aby uznali riadenie v oblasti zručností, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie v záujme inovácií ako spoločnú zodpovednosť, ako je uznaná v rámcovej dohode sociálnych partnerov o celoživotnom vzdelávaní z roku 2002;

54.  poukazuje na to, že vzhľadom na nedostatok vysokoškolských študentov vo vedných a technických odboroch sa musia vykonať kroky s cieľom zabezpečiť, aby študenti predčasne neukončovali svoje štúdium alebo neboli z finančných dôvodov obmedzovaní vo voľbe vzdelávacieho zariadenia, a že je preto nevyhnutné naďalej podporovať prístup k bankovým úverom, ktoré môžu čiastočne financovať členské štáty;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné objaviť tzv. tichých novátorov, a to najmä medzi MSP; upozorňuje na dôležitú úlohu sprostredkujúcich organizácií pri objavovaní tichých novátorov, pričom tieto organizácie poskytujú stimuly a poradenstvo a podporujú inovácie; zastáva názor, že tieto organizácie by sa mali posilniť a že by sa mal pre ne vyvinúť program zameraný na zlepšenie odbornej prípravy, kvalifikácie a odborných poznatkov a že by sa mal v budúcnosti zvýšiť význam modelov dvojúčelovej odbornej prípravy pre dve povolania;

56.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité získať bázu základných odborných spôsobilostí a dosiahnuť adekvátnu úroveň v oblasti všeobecnej kultúry s cieľom zabezpečiť lepšiu prispôsobivosť pracovnému prostrediu; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité štúdium jazykov;

57.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali zoskupenia a podmienky na urýchlenie inovácií, aby podporili rozvoj užších partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni a aby pri vypracovaní učebných osnov zohľadňovali aj záujmy podnikov;

58.  domnieva sa, že v  rámci opatrení na podporu inovácií vo všetkých oblastiach je nevyhnutné vytvoriť programy osobitne určené na podporu vedeckej a technologickej kultúry;

59.  podporuje návrh Výboru regiónov na vytvorenie virtuálnej siete kreativity, ktorá by bola otvorená voči všetkým (podnikom, miestnym a regionálnym orgánom, ústredným verejným orgánom, súkromnému sektoru a občanom) a poskytovala by poradenstvo, pomoc a prístup k rizikovému kapitálu a technickým službám; zdôrazňuje, že virtuálna sieť ponúka ďalšiu výhodu v tom, že poskytuje obyvateľom ostrovov, odľahlých regiónov, vidieckych oblastí, horských oblastí a riedko obývaných oblastí ľahší prístup k odbornému poradenstvu, vzdelávaniu a informáciám, podporu v podnikaní a finančné usmernenie;

60.  víta skutočnosť, že Komisia dosahuje výrazný pokrok pri zlepšovaní vyhliadok výskumníkov na kariéru a pri zvyšovaní ich mobility medzi odvetviami výskumu a ich cezhraničnej mobility; domnieva sa, že to pomôže zabezpečiť primeraný prísun výskumníkov a zlepšiť kvalitu výskumu a inovácií v EÚ; domnieva sa, že výskumníci z celej EÚ by mali mať možnosť využívať správnu odbornú prípravu, príťažlivé podmienky kariéry a odstránenie prekážok mobility;

61.  konštatuje, že sociálne inovácie sú výzvou v oblasti ľudského kapitálu, pričom pri nich musia univerzity zohrať výraznejšiu úlohu prostredníctvom vzdelávania, celoživotnej odbornej prípravy, výskumu, inovácií a podnikania; zdôrazňuje význam otvorenejších a zmodernizovaných univerzít a potrebu výraznejšej autonómie univerzít pri vymedzovaní strategických priorít a vlastného postupu pri reagovaní na spoločenské priority;

62.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie výraznejšej integrácie zložiek znalostného trojuholníka je potrebné presadzovať politiky na posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími systémami a svetom podnikania pri príprave nových osnov a doktorandských programov;

63.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila digitálnu platformu otvorených inovácií, kde bude možné informovať o problémoch celoeurópskej politiky a kde budú môcť občania a zúčastnené subjekty z celej Európy predkladať myšlienky a riešenia;

64.  konštatuje, že medzi univerzitami existujú rozdiely, pokiaľ ide o schopnosti lepšej a proaktívnej interakcie s podnikateľským sektorom; vyzýva Komisiu, aby zaviedla nový celoeurópsky program v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania univerzitných manažérov, pracovníkov v oblasti prenosu technológií a odborníkov v oblasti technologického maklérstva a aby vydala usmernenia pre profesionalizáciu týchto povolaní na univerzitách;

Zjednodušenie, defragmentácia, financovanie a normalizácia

65.  zdôrazňuje, že s tradičnejšími sektormi výdavkov EÚ sú spojené významnejšie náklady na príležitosti, a pripomína, že je potrebné zosúladiť strategické priority iniciatívy EÚ 2020 s rozpočtovou politikou; žiada preto, aby sa na výskum a vývoj a inovácie vyčlenil väčší podiel rozpočtu EÚ;

66.  zdôrazňuje relatívne malý objem rozpočtu EÚ venovaného na výskum, vývoj a inovácie v porovnaní s rozpočtami členských štátov, ktoré sú vyčlenené na väčšinu verejného financovania výskumu; požaduje preto väčší dôraz na nástroje financovania s pákovým účinkom na vnútroštátne výdavky na výskum, súkromné investície a na financovanie z prostriedkov EIB, aby sa podporila koordinácia úsilia a stimulovali investície až do výšky európskych cieľových hodnôt;

67.  vyzýva Komisiu, aby skombinovala súčasné systémy pomoci a podporné štruktúry s cieľom posunúť sa smerom k jednoduchému a prístupnému systému na urýchlenie inovácií, aby sa mohla zamerať na veľké spoločenské výzvy a aktívne prispievala k prevencii fragmentácie a byrokracie;

68.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila existujúce schémy pomoci a podporné štruktúry a aby v spolupráci s členskými štátmi zriadila jednotné kontaktné miesto, ktoré je miestom, kde môžu všetky zúčastnené strany (najmä inovatívne malé a stredné podniky) vrátane miestnej a regionálnej vlády získať informácie a požiadať o finančnú podporu alebo o prepojenie s potenciálnymi partnermi;

69.  zdôrazňuje potrebu podporovať MSP od prvej etapy inovácií až do konca, aby boli schopné zavádzať inovácie a aby sa mohli zúčastniť európskych programov podpory;

70.  podporuje stratégie klastrovej internacionalizácie zameranej na vytvorenie náležitých systémov podpory a usmerňovania pre MSP;

71.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa európske klastre stali známejšími a aby boli účinnejšie pri informovaní o svojich úspechoch a výsledkoch; zastáva názor, že by sa pre MSP mala vytvoriť servisná platforma vo forme klastrovej väzby spájajúcej rôzne klastre a technologické parky v Európe a vo svete (napríklad v oblasti Stredozemia);

72.  zdôrazňuje, že investície do výskumu a vývoja zvyknú v časoch hospodárskej krízy klesať, aj keď sa preukázalo, že spoločnosti a členské štáty, ktoré v takýchto obdobiach investujú najviac, získavajú najväčšiu komparatívnu trhovú výhodu;

73.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotný politický rámec pre podporu a financovanie inovácií s jednotnými pravidlami, vytvorila synergie a zlúčila podporné programy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ak to bude možné, a podporovala inovácie prostredníctvom nasmerovania väčšieho objemu prostriedkov do inovácií a podnecovania k výraznejšiemu zapojeniu finančného sektora; pripomína členským štátom, aby dodržiavali svoj záväzok venovať príjmy zo systému obchodovania s emisiami na financovanie opatrení týkajúcich sa klímy vrátane inovačných projektov;

74.  vyzýva Komisiu, aby v prípade členských štátov a regiónov, ktoré chcú využívať programy financované z viacerých fondov, zvážila túto možnosť; domnieva sa, že by to prispelo k integrovanejšej a pružnejšej činnosti a zefektívnilo súčinnosť medzi jednotlivými fondmi (štrukturálnymi fondmi a rámcovými programami pre výskum a vývoj);

75.  pripája sa k Rade vo výzve o lepšiu rovnováhu medzi dôverou a kontrolou a medzi riskovaním a vyhýbaním sa riziku, pričom uznáva, že inovácie a výskum sú vysoko rizikové činnosti bez garantovaných výsledkov;

76.  upozorňuje na skutočnosť, že subjekty, ktoré sa zúčastňujú na inovačnom procese, sa musia zaoberať rozdielnymi postupmi a kvalifikačnými kritériami v rámci rozličných európskych programov a aj medzi týmito programami a národnými programami; konštatuje, že to vedie k byrokracii, vysokým nákladom, strate času a príležitostí; žiada spoločný záväzok Komisie a členských štátov, že zavedú proces zjednodušenia a približovania výberových konaní a kvalifikačných kritérií uplatňovaných v európskom výskumnom a inovačnom priestore;

77.  žiada Európsku komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila externé hodnotenie inovačných nástrojov vytvorených v rámci siedmeho rámcového programu, ako sú technologické platformy a spoločné technologické iniciatívy, pričom hodnotenie by malo zahŕňať činnosti, výzvy, inovačné projekty a výsledky (ak existujú) a finančný príspevok z verejných a súkromných zdrojov;

78.  opakuje, že je potrebné výrazne zvýšiť objem verejných aj súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií, aby priemysel EÚ zostal naďalej technologickým lídrom a zachoval si svetovú konkurencieschopnosť v oblastiach ako doprava a energetická efektívnosť; okrem toho sa domnieva, že je potrebné výraznejšie verejné financovanie výskumu, vývoja a inovácií, aby sa pritiahli súkromné investície;

79.  žiada, aby budúci rámcový program podporoval optimálne využívanie výskumných poznatkov tým, že ich spojí s inovačným procesom prostredníctvom rozšírenia rozsahu projektového financovania na etapy demonštrovania a prototypov;

80.  zdôrazňuje význam lepšej pomoci pri vykonávaní politík a programov, ktoré zlepšujú súčinnosť v rámci reťazca infraštruktúry výskumu a vývoja, inovácií a tvorby pracovných miest;

81.  domnieva sa, že administratívne a finančné zjednodušenie postupov verejného financovania, predovšetkým z rámcových programov EÚ, je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu, právnu istotu účastníkov, a teda aj pre vyššiu mieru zapojenia priemyslu;

82.  opakuje, že rámcové programy by mali naďalej podporovať spoluprácu pri výskume v priemysle, keďže to priťahuje finančné prostriedky z priemyslu a má to pozitívny vplyv na tvorbu produktívnych inovácií na jednotnom trhu;

83.  naliehavo žiada o udržanie zásady najlepšej kvality v základnom výskume, budujúc tak na úspechu Európskej rady pre výskum, a o udržanie pevného základu pre aplikovaný vedecký výskum a inovácie prostredníctvom vytvorenia agentúry pre aplikovaný výskum a inovácie podobnej Európskej rade pre výskum, ktorá podľa potreby spojí existujúce štruktúry;

84.  domnieva sa, že inovácie a kreativita sú kľúčom k oživeniu hospodárstva Únie a že by sa nemala podceňovať dôležitosť premeny jej vedeckých a technologických objavov na nové výrobky a služby;

85.  pripomína, že inovácie úspešne uplatňujú myšlienky v praxi, a vyzdvihuje zásadnú väzbu medzi inováciami a trhom; domnieva sa preto, že by mali byť k dispozícii vhodné finančné nástroje na urýchlenie zavedenia úspešných technológií, služieb alebo postupov na trh EÚ, predovšetkým tých, ktoré sú zamerané na riešenie veľkých spoločenských výziev;

86.  zastáva názor, že komerčné využívanie výsledkov výskumu v EÚ je nedostatočné alebo príliš pomalé, a odporúča zriadiť podnikateľské inkubátory, ktoré budú aktívne hľadať inovácie, udržiavať styky s vysokými školami a výskumnými zariadeniami a ktorých úlohou bude podporovať komerčné využívanie výsledkov výskumu, napríklad prostredníctvom kontaktov s podnikmi alebo poskytovaním pomoci pri hľadaní neformálnych investorov (tzv. podnikateľských anjelov) alebo počiatočného kapitálu na založenie nových podnikov;

87.  zdôrazňuje, že na stimulovanie dopytu po inovačných produktoch a trhu s nimi je potrebné podporovať inovácie vytváraním nových trhových príležitostí;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili a uviedli do používania politické rámce zamerané na podporu rýchleho prístupu používateľov k cenným inováciám v celej EÚ a zaistili tým, aby sa novo nájdené inovácie skutočne dostali k potenciálnym koncovým používateľom v primeranom čase;

89.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi inováciami a výskumom; pripomína, že inovácie sú komplexným prierezovým socioekonomickým procesom, ktorý zahŕňa úsilie o zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj a podporu pre MSP a technologicky vyspelé činnosti a zameriava sa na vývoj integrovaných systémov založených na vlastnostiach a špecifikách jednotlivých území;

90.  vyzýva Komisiu, aby užšie prepojila nástroje financovania s nástrojmi inovácií na strane dopytu a aby poskytovala túto podporu vo väčšej miere malým a stredným podnikom a začínajúcim spoločnostiam, ktoré potrebujú skorý prístup na trhy EÚ alebo na medzinárodné trhy; považuje preto za potrebné schváliť jasné a konkrétne pravidlá účasti, ktoré budú obsahovať opatrenia na zvýšenie účasti malých a stredných podnikov;

91.  zdôrazňuje význam doktorských programov pre európske inovácie a navrhuje vytvorenie európskeho rámca pre doktorské programy, ktorý by podnecoval k celoživotnému vzdelávaniu a zapájal podniky do podpory, presadzovania a využívania výsledkov výskumu; vyzýva členské štáty, aby odstránili akékoľvek legislatívne alebo administratívne prekážky, ktoré môžu obmedzovať prístup zainteresovaných strán k doktorským programom;

92.  vyzýva Komisiu, aby v prípade členských štátov a regiónov, ktoré chcú využívať programy financované z viacerých fondov, zvážila túto možnosť; domnieva sa, že by to prispelo k integrovanejšej a flexibilnejšej práci a že by to zvýšilo účinnosť jednotlivých fondov (štrukturálnych fondov a rámcových programov pre výskum a vývoj);

93.  zdôrazňuje potrebu podporovať zloženú finančnú architektúru, ako aj prípravu nových finančných mechanizmov, ktoré budú tiež spájať automatické nástroje s grantovými nástrojmi, a to s cieľom podporovať investície potrebné na dosiahnutie strategických cieľov v oblasti výskumu a vývoja;

94.  víta návrh Komisie uvoľniť do roku 2014 rozpočtové prostriedky, ktoré prispejú k zvýšeniu a posilneniu súkromného financovania potrebného na presadzovanie inovácií v Európe;

95.  odporúča zmenu mandátu EIB, aby umožňoval financovanie rizikového výskumu a inovácií zameraných na trh; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila úspešný finančný nástroj EIB s rozdelením rizika (RSFF):

96.  zastáva názor, že by sa mal vytvoriť európsky fond na financovanie inovácií s cieľom výrazne zvýšiť objem investícií do inovatívnych MSP prostredníctvom rozdelenia rizika s využitím súkromných zdrojov;

97.  víta návrh Komisie vymedziť osobitné investície zamerané na inovatívne začínajúce podniky;

98.  vyzýva Komisiu, aby presunula väčšiu časť výskumu zameraného na trh vrátane demonštračných projektov na dlhové a kapitálové nástroje v budúcich rámcových programoch, ktoré by mohli pritiahnuť väčší objem súkromného kapitálu, napríklad CIP, RSFF a EIF, a aby k nim zabezpečila prístup malým a stredným podnikom v celej Európe; zdôrazňuje, že je potrebné preklenúť medzery vo financovaní pre (cezhraničné) začínajúce firmy;

99.  zdôrazňuje, že pri vytváraní nástrojov financovania sa vyžaduje lepšie pochopenie osobitostí spojených s veľkosťou spoločnosti, rozvojom, etapou jej vývoja a odvetvím, v ktorom pôsobí; vyzýva, aby sa bezodkladne podnikli kroky na riešenie veľkých prekážok v počiatočných fázach inovácií zlepšením prístupu k počiatočnému financovaniu, neformálnemu financovaniu (tzv. podnikateľský anjel) a výraznejšiemu kapitálovému a kvázi-kapitálovému financovaniu na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni;

100.  zdôrazňuje, že rozvojový potenciál rizikového kapitálu v EÚ nie je ani zďaleka naplnený v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych pravidiel a daňových režimov; víta návrh Komisie, aby sa zabezpečilo, že do roku 2012 budú môcť fondy rizikového kapitálu so sídlom v ktoromkoľvek členskom štáte voľne fungovať a investovať v EÚ, čím sa vytvorí skutočný jednotný trh rizikového kapitálu EÚ;

101.  požaduje ďalší rozvoj nástrojov a mechanizmov na zlepšenie prístupu MSP k výskumným a inovačným službám (napríklad inovačným poukazom) a iným znalostným podnikateľským službám (modelovanie, posudzovanie rizika atď.), ktoré sú kľúčové pre to, aby MSP uskutočňovali inovácie a prinášali inovatívne riešenia na trh;

102.  zdôrazňuje výhody systémov výrobkov a služieb a podnikateľských modelov zameraných na funkčnosť v oblasti podnikania a ekologickej efektivity a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti pripravila stratégiu;

103.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne zhodnotili celý systém inovácií s cieľom odstrániť nepotrebné finančné a administratívne prekážky, napríklad:

104.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že inovačné protokoly sú predmetom dlhých byrokratických procesov schvaľovania, ktoré spomaľujú inovácie, obmedzujú konkurencieschopnosť trhov EÚ a zastavujú rozvoj vedeckých znalostí v medicínskej komunite, čím pacientom znemožňujú rýchlo čerpať z takýchto prínosov;

105.  zdôrazňuje význam uprednostnenia revízie smernice o klinických skúškach v dialógu s výskumníkmi s cieľom zabezpečiť lepší regulačný rámec vývoja medicínskych produktov a porovnávania alternatívnej liečby s medicínskymi produktmi v klinickom výskume (ako sa to uvádza v záveroch Rady o inováciách a solidarite vo farmaceutickom sektore z jej zasadnutia 6. decembra 2010 v Bruseli);

106.  zdôrazňuje veľký význam využívania nových znalostí na vytvorenie nových a lepších spôsobov prevencie, zisťovania a liečby rakoviny a podpory rýchlych mechanizmov sprístupnenia týchto objavov pacientom;

107.  zdôrazňuje význam inovácií v rámci vedomostného trojuholníka a zdôrazňuje potrebu začleniť kultúru inovácií do finančného výhľadu a do výhľadov po roku 2013;

108.  vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s regiónmi čo najlepšie využili štrukturálne fondy pre výskum, vývoj a inovácie v súčasnom rozpočtovom období, pričom sa zamerajú na veľké spoločenské výzvy, budú sa usilovať o dosiahnutie súdržnosti v oblasti inovácií a zosúladia priority štrukturálnych fondov s cieľmi stratégie EÚ 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vyhli nákladnému zdvojovaniu prostredníctvom podpory inteligentných a lepšie cielených špecializovaných stratégií; domnieva sa, že je potrebné motivovať regióny, aby presadzovali túto architektúru európskej špecializácie;

109.  zdôrazňuje, že prostriedky z Kohézneho fondu vyčlenené na inovácie sa z veľkej časti neinvestujú pre nevhodné administratívne požiadavky a potrebu spolufinancovania v objeme, ktorý v čase finančných obmedzení nie je k dispozícii; konštatuje, že táto skutočnosť prispieva k prehlbovaniu hospodárskych rozdielov medzi členskými štátmi, ktoré sú základom súčasnej krízy eurozóny; požaduje reformu a zjednodušenie štrukturálnych fondov, aby boli k dispozícii pre reštrukturalizáciu hospodárskych subjektov, ktorých sa to týka, najmä MSP;

110.  domnieva sa, že určenie hodnotiacich kritérií a noriem sa ukázalo ako silná hnacia sila presadzovania inovácií a udržateľnej konkurencieschopnosti v niekoľkých odvetviach priemyslu; pripája sa k Rade a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na urýchlenie, zjednodušenie a modernizáciu normalizačných postupov a zníženie nákladov na ne prostredníctvom väčšej transparentnosti a zapojenia zainteresovaných subjektov, vďaka čomu Európa bude schopná rýchlejšie zareagovať na vývoj na inovatívnom svetovom trhu; žiada Komisiu, aby vážne uvažovala o úspešných inovačných mechanizmoch, napríklad o vytvorení otvorených noriem začleňujúcich zainteresované strany na všetkých stupňoch hodnotového reťazca;

111.  poukazuje na to, že normalizácia môže posilniť inovácie a konkurencieschopnosť uľahčením prístupu na trhy a umožnením interoperability; vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie s cieľom podporovať začlenenie európskych noriem, predovšetkým v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, do budúcich dohôd o voľnom obchode;

112.  zdôrazňuje preto, že všetky stratégie súvisiace s transformáciou Európy pre svet po kríze sa musia riadiť udržateľnou tvorbou pracovných miest;

113.  naliehavo žiada Európsku komisiu, aby pri žiadosti o moratórium na nové nástroje, o ktorom by sa malo uvažovať dovtedy, kým tie súčasné nebudú dostatočne rozvinuté a primerane vyhodnotené, postupovala v súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu (odborná skupina); žiada preto, aby sa postupovalo s osobitnou obozretnosťou, aby sa predišlo nejasnostiam spôsobeným množením nástrojov;

114.  žiada Komisiu, aby Parlamentu predložila externé hodnotenie inovačných nástrojov vytvorených v rámci siedmeho rámcového programu, ako sú napr. technologické platformy a spoločné európske technické iniciatívy (JETI), a domnieva sa, že toto hodnotenie by sa malo týkať činností, výziev na predkladanie návrhov, inovačných projektov a výsledkov (ak existujú) a hospodárskeho príspevku z verejných a súkromných prostriedkov;

115.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s cieľom v oblasti financovania výskumu a technologického rozvoja do roku 2020 dosiahnuť 3 % HDP a pri zohľadnení, že výskum a inovácie sú jedinými istými prostriedkami na dosiahnutie hospodárskej obnovy EÚ, zvážila možnosť určiť pre členské štáty prechodnú záväznú minimálnu úroveň financovania výskumu a technologického rozvoja do roku 2015 vo výške 1 % HDP;

116.  upozorňuje na skutočnosť, že inovácie majú zásadný význam pre hospodársky rozvoj a že Európska únia potrebuje urobiť nábor približne jedného milióna ďalších výskumných pracovníkov, aby splnila cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj, ako sa stanovuje v stratégii Európa 2020; je presvedčený, že tento cieľ sa dá ľahšie dosiahnuť, ak sa výrazne zvýši počet žien pracujúcich vo výskume, ktoré tvoria iba 39 % výskumných pracovníkov zamestnaných vo verejnom sektore a vo vysokoškolskom vzdelávaní a 19 % výskumných pracovníkov pracujúcich v súkromnom sektore(6);

117.  podporuje cieľ, ktorým je zvýšiť do roku 2020 počet výskumných pracovníkov v EÚ o jeden milión, a konštatuje, že takáto obrovská investícia by mala výrazný multiplikačný účinok na zamestnanosť, súčasne však trvá na tom, že tento cieľ je veľmi ambiciózny a bolo by potrebné stanoviť ciele pre každú jednotlivú krajinu a vyvinúť cieľavedomé úsilie; poznamenáva, že verejný sektor nie vždy disponuje dostatočnými prostriedkami na splnenie tejto úlohy, takže hoci existuje silná potreba zvýšiť počet pracovných miest pre výskumných pracovníkov v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a verejných výskumných inštitútoch, prevažná časť nových výskumných pracovníkov sa zamestná v súkromnom sektore; konštatuje, že namiesto počtu výskumných pracovníkov by sa pozornosť mala venovať skôr ich inovatívnosti, kvalite ich vzdelania, európskemu rozdeleniu práce v oblasti výskumu, zdrojom venovaným na výskum a kvalite výskumu;

118.  víta podporu Komisie otvoreným inováciám založeným na spolupráci, ktorých výsledkom budú dlhodobé sociálne a hospodárske prínosy; víta v tejto súvislosti odhodlanie Komisie šíriť, prenášať a využívať výsledky výskumu vrátane zabezpečenia voľného prístupu k publikáciám a údajom z výskumu financovaného z verejných zdrojov; podporuje Komisiu v hľadaní nevyhnutných prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov a podčiarkuje úlohu, ktorú môže v tejto oblasti zohrávať Europeana;

Jednotný trh a duševné vlastníctvo

119.  zdôrazňuje, že európsky jednotný trh so všetkým tovarom a službami musí byť nevyhnutne dokončený, a to vrátane inovatívnych zdravotných výrobkov, čím sa poskytne prístup 500 miliónom spotrebiteľov; opakuje, že jedným z veľkých problémov európskeho jednotného trhu je fragmentácia práva a validačných postupov;

120.  poukazuje na to, že v niektorých odvetviach, napríklad v zdravotníctve, výsledky výskumov vždy viedli k inováciám, ak to umožnila veda, a preto sa domnieva, že v mnohých prípadoch je pesimizmus Komisie vo vzťahu k inováciám neopodstatnený;

121.  zdôrazňuje, že súčasné postupy udeľovania licencií prispievajú k fragmentácii vnútorného trhu EÚ; poznamenáva, že napriek dosiahnutiu určitého pokroku sa otázka dopytu spotrebiteľov po licenciách vzťahujúcich sa na viaceré územia a repertoáre pre cezhraničné použitie a použitie online nevyriešila v uspokojujúcej miere;

122.  pripomína, že cieľom EÚ je podporovať kultúrny a kreatívny priemysel v internetovom prostredí i mimo neho, a domnieva sa, že cieľom by malo byť rozsiahle využívanie celoeurópskych licencií v súlade s dopytom na trhu a dopytom spotrebiteľov a že ak to nemožno dosiahnuť v krátkodobom rámci, malo by sa uskutočniť komplexné hodnotenie právnych predpisov potrebných na odstránenie všetkých možných prekážok brániacich vytvoreniu účinného vnútorného trhu EÚ vrátane zásady územnej pôsobnosti;

123.  víta prehodnotenie systému ochranných známok Únie, ktoré vykonala Komisia, a podporuje Komisiu v tom, aby zaistila vykonanie príslušných krokov s cieľom zabezpečiť, že na ochranné známky sa bude môcť uplatňovať rovnaká úroveň ochrany v internetovom prostredí i mimo neho;

124.  zdôrazňuje skutočnosť, že silný, vyvážený a riadne zavedený systém práv duševného vlastníctva, ktorý prispieva k väčšej transparentnosti a zabraňuje akejkoľvek fragmentácii, je jednou z kľúčových rámcových podmienok inovácií; víta snahu Komisie zabrániť tomu, aby sa práva duševného vlastníctva stali prekážkou brániacou hospodárskej súťaži a inováciám; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyvinula komplexnú stratégiu práv duševného vlastníctva – a tam, kde to bude vhodné, predložila legislatívne návrhy –, v ktorej vyváži práva objaviteľov s podporou všeobecného využívania a prístupu k poznatkom a objavom;

125.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa zamerala na zabezpečenie toho, aby malé a stredné podniky mohli účinne využívať práva duševného a priemyselného vlastníctva;

126.  zastáva názor, že Komisia by mala vziať do úvahy špecifické problémy, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, pokiaľ ide o uplatňovanie ich práv duševného vlastníctva podľa zásady „najskôr myslieť v malom“, ktorá bola zavedená iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu, a to okrem iného uplatňovaním zásady nediskriminácie malých a stredných podnikov;

127.  zastáva názor, že účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva vo väčšej miere motivuje podniky, aby vyvíjali inovatívne výrobky, a tým rozširuje ponuku tovaru a služieb dostupných pre spotrebiteľov;

128.  vyzýva na zavedenie vyváženého jednotného európskeho patentu; víta pritom širokú podporu Rady vyjadrenú posilnenému postupu spolupráce na jednotnom patente EÚ, ktorý má začať v roku 2011;

129.  pripomína, že je potrebné zaviesť jednotný európsky patent a štatút európskej spoločnosti s cieľom podporiť prechod na obchod mimo trhu Spoločenstva; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť náklady na patent EÚ a práva duševného vlastníctva so zohľadnením hospodárskych rozdielov, ktoré existujú medzi členskými štátmi, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť vo vzťahu k cenám v USA a Japonsku;

130.  vyzýva na dokončenie Európskeho výskumného priestoru, čo je povinnosť stanovená v Zmluve, do roku 2014 s cieľom umožniť EÚ udržať si a získať najväčšie talenty, v čo najväčšej miere zabezpečiť voľný pohyb výskumníkov, podporovať cezhraničnú činnosť výskumných a technologických inštitútov a šírenie, prenos a využívanie výsledkov výskumu; zdôrazňuje, že bude preto zásadné vytvoriť primerané mechanizmy financovania;

131.  zdôrazňuje, že treba presadzovať politiky, ktoré podporou lákavých pracovných podmienok vo verejných výskumných inštitútoch podporujú výskumných pracovníkov, aby zostali v členských štátoch EÚ;

132.  domnieva sa, že efektívna politika v oblasti inovácií a rastu musí nevyhnutne investovať do výskumných programov, ktoré uľahčujú mobilitu a výmeny medzi výskumnými pracovníkmi na medzinárodnej úrovni a posilňujú spoluprácu medzi vedou a podnikaním (akcie Marie Curie);

133.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť na európskej a vnútroštátnej úrovni priaznivé podmienky a stimuly, ktoré podporia záujem o doktorandské štúdium a výskum v oblasti inovácií, s cieľom zabrániť úniku mozgov a umožniť EÚ, aby tak získala významné prínosy a posilnila svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom vyspelého výskumu a štúdií v oblasti inovácií;

134.  požaduje rýchlu revíziu právnych predpisov o ochrannej známke Spoločenstva a v tejto súvislosti aj prijatie vhodných krokov na zabezpečenie toho, aby sa ochranným známkam priznával rovnaký stupeň ochrany v internetovom prostredí aj mimo neho;

135.  víta návrh Komisie na vytvorenie európskeho znalostného trhu pre práva duševného vlastníctva a udeľovanie licencií do konca roka 2011 vrátane uľahčenia prístupu k nevyužívanému duševnému vlastníctvu, a to okrem iného prostredníctvom podpory vytvárania spoločných patentových platforiem a patentových združení;

136.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy potrebné na vytvorenie plne funkčného digitálneho jednotného trhu do roku 2015, čím by sa výrazne zlepšili rámcové podmienky pre inovácie; zdôrazňuje, že iniciatívy musia byť ambiciózne predovšetkým v kľúčových oblastiach, ako sú autorské práva, elektronický obchod vrátane spotrebiteľskej politiky pre elektronický obchod a používanie informácií z verejného sektora;

137.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dokončenie jednotného trhu vrátane opatrení na podporu digitálneho jednotného trhu stanovili za základ inovačnej politiky, čím sa dosiahnu lepšie ceny a vyššia kvalita pre spotrebiteľov, podporí sa vývoj inovatívnych produktov, posilní sa tvorba pracovných miest v EÚ a vytvoria sa nové príležitosti rastu EÚ na hlavných trhoch;

138.  pripomína, že ak sa chceme posunúť smerom k jednotnému trhu s inováciami, je nutné dohodnúť sa na spôsobe posudzovania priamych a nepriamych, krátkodobých a dlhodobých, hospodárskych a sociálnych výhod;

Verejné obstarávanie

139.  pripomína, že verejné obstarávanie, ktoré predstavuje 17 % ročného HDP v EÚ zohráva významnú úlohu na európskom jednotnom trhu pri stimulácii inovácií;

140.  naliehavo žiada členské štáty, aby strategicky využívali verejné obstarávanie zamerané na riešenie spoločenských výziev, stimulovali inovácie a nasmerovali svoj rozpočet na verejné obstarávanie na inovatívne, udržateľné a ekologicky efektívne tovary, postupy a služby, pričom zohľadnia, že najlacnejšia ponuka nemusí byť vždy tou najlepšou z ekonomického hľadiska; vyzýva preto Komisiu, aby:

141.  trvá na tom, že inovácie musia byť kľúčovým prvkom verejnej politiky v oblastiach ako životné prostredie, voda, energia, doprava, telekomunikácie, zdravie a vzdelávanie; zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať prierezové šírenie a uplatňovanie inovácií naprieč verejným sektorom, v súkromných podnikoch, a najmä v malých a stredných podnikoch;

142.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali snahy verejného sektora o prijímanie inovatívnych prístupov a spustili nový výskumný program týkajúci sa inovácií vo verejnom sektore, napríklad v oblasti elektronickej správy, elektronického zdravotníctva a elektronického obstarávania, ako aj šírili osvedčené postupy vo verejnej správe, čo umožní znížiť byrokraciu a presadzovať politiky zamerané na občanov; zdôrazňuje význam verejného sektora pri posilňovaní dôvery verejnosti vo vnútorný digitálny trh;

143.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby podporovali využívanie elektronického obstarávania, a najmä využívanie predkomerčného obstarávania, vrátane spoločného a elektronického obstarávania, a venovali pritom náležitú pozornosť dodržiavaniu predpisov o ochrane údajov ako neoddeliteľnej súčasti stratégie EÚ v oblasti inovácií; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby v rámci všeobecnej revízie právneho rámca verejného obstarávania objasnila a zjednodušila príslušné pravidlá a umožnila obstarávateľom transparentnejšie využívať predkomerčné obstarávanie; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby podporovali transparentné začleňovanie špecifických a skutočných kritérií, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, životného prostredia, spravodlivého obchodu a inovácií, do verejného obstarávania bez toho, aby sa narušilo aktívne zapojenie MSP do procesu prípravy nových a inovatívnych riešení a dodržiavanie platných pravidiel hospodárskej súťaže;

144.  konštatuje, že inovatívne MSP čelia okrem iných prekážok problémom pri prístupe k financovaniu internacionalizácie a poistenia medzinárodných obchodných úverov, a zdôrazňuje potrebu zaviesť nové opatrenia na podporu MSP v rámci revidovanej iniciatívy Small Business Act a očakávaného oznámenia o medzinárodnej obchodnej politike a MSP;

145.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebná medzinárodná reciprocita, pokiaľ ide o prístup k trhom verejného obstarávania, čím sa podnikom v EÚ umožňuje súťažiť na medzinárodnom trhu za spravodlivých podmienok;

146.  opätovne zdôrazňuje potrebu zamerať sa najmä na netarifné prekážky obchodu, ktoré sa s postupným znižovaním alebo odstraňovaním ciel často stávajú hlavnou prekážkou medzinárodného obchodu; domnieva sa, že všetky prekážky vyplývajúce z nejednotného uplatňovania bilaterálnych a multilaterálnych obchodných pravidiel sú neodôvodnené; za odôvodnené považuje na druhej strane všetky prekážky vyplývajúce z legitímnej legislatívnej a administratívnej činnosti verejných orgánov, ktorá nevychádza z obchodných oblastí, avšak má neúmyselný vplyv na obchod, ktorých odstránenie musí byť predmetom verejnej konzultácie a diskusie;

147.  berie na vedomie, že je potrebné, aby bol prenos technológií v záujme rozvoja a dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia dôležitým aspektom európskej obchodnej politiky, ale uznáva, že Komisia by mala sledovať prenos know-how EÚ v oblasti najmodernejších technológií do tretích krajín, aby sa získali lepšie informácie o modeloch inovácií a budúcom vývoji a aby sa zamedzilo nekalej hospodárskej súťaži;

148.  zdôrazňuje, akú významnú úlohu môžu zohrávať MSP, ak sa pravidlá verejného obstarávania vytvoria tak, aby sa ich požiadavky (vrátane kapitálových požiadaviek a rozsahu zmlúv) mohli prispôsobiť veľkosti zúčastnených podnikov;

149.  zdôrazňuje význam toho, aby sa EÚ a jej členské štáty zapojili do vedeckej spolupráce s tretími krajinami; zastáva názor, že podnikom EÚ sa musí zaručiť lepší prístup k výskumným a rozvojovým programom v tretích krajinách;

150.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dohody a opatrenia v oblasti vedy a technológií týkajúce sa tretích krajín, EÚ a členské štáty by mali konať koordinovaným spôsobom; zastáva názor, že by sa mal posúdiť potenciál pre rámcové dohody EÚ a jej členských štátov s tretími krajinami;

Európske partnerstvá v oblasti inovácií

151.  pripomína svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o európskych partnerstvách v oblasti inovácií, v ktorom:

152.  zdôrazňuje, že európske partnerstvá v oblasti inovácií musia:

153.  považuje cieľ pilotného partnerstva zameraného na aktívne a zdravé starnutie, t. j. predĺžiť do roku 2020 zdravý život o dva roky, za príkladný, a zastáva názor, že v prípade všetkých partnerstiev v oblasti inovácií by sa mali stanoviť jasné ciele, bez ktorých by inovačným opatreniam chýbala vízia a motivácia, takže by bolo zložitejšie stanoviť merateľné predbežné a čiastočné ciele;

154.  víta európske inovačné partnerstvá, ktorých cieľom je zvýšiť a koordinovať investície do výskumu a vývoja a tiež lepšie koordinovať verejné obstarávanie v záujme urýchlenia uvádzania inovácií na trh; zdôrazňuje však, že politiky obstarávania by sa nemali navrhovať tak, aby nahrádzali súkromné trhy či narúšali hospodársku súťaž, ale aby ich využívali, aby podnecovali šírenie inovácií a zároveň ponechávali možnosť, aby sa trhy mohli pohnúť novým smerom;

155.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nariadenia pre jednotlivé fondy na obdobie 2014 – 2020 predložila konkrétne návrhy na uľahčenie európskych partnerstiev v oblasti inovácií;

156.  vyzýva Komisiu, aby každoročne predkladala Parlamentu správu o všetkých európskych partnerstvách v oblasti inovácií a dvakrát za rok správu o prvom pilotnom projekte, a požaduje zapojenie Európskeho parlamentu do všetkých etáp realizácie európskych partnerstiev v oblasti inovácií;

157.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila partnerstvo v oblasti inovácií pre suroviny;

Región ako významný partner

158.  zdôrazňuje, že plné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov je kľúčové na dosiahnutie cieľov Únie inovácií, keďže majú významnú úlohu pri spájaní podnikov, znalostných inštitúcií, verejných orgánov a občana v rámci modelu štvorstenného diamantu, a slúžia tak ako sprostredkovateľ medzi rôznymi subjektmi v členských štátoch a EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla oblasti pre diskusiu a prevádzkové opatrenia, ktoré umožnia regiónom podieľať sa na stanovení najvhodnejších reakcií na veľké spoločenské problémy a prispievať k tomu v súlade so zásadou subsidiarity, pričom bude zároveň reagovať na osobitné potreby jednotlivých regiónov;

159.  berie na vedomie závery európskej skupiny pre inovácie z roku 2009, podľa ktorých má hospodárska a finančná kríza neprimeraný vplyv na rôzne krajiny a regióny, čo oslabuje cieľ konvergencie; so znepokojením poznamenáva, že súčasné rozpočtové obmedzenia uložené členským štátom môžu mať za následok omnoho väčšie obmedzenia v investíciách do oblasti vedy, techniky a inovácií, pričom výsledok môže byť veľmi negatívny; zastáva názor, že do iniciatívy Únia inovácií by sa mali zapojiť všetky členské krajiny a regióny a že je nevyhnutné zabrániť vytvoreniu „inovačnej priepasti“ medzi krajinami a regiónmi, ktoré inovujú viac, a tými ostatnými;

160.  vyzýva všetky regióny, aby investovali do inovácií a prispôsobili svoju inovačnú stratégiu tak, aby zvýšili jej efektivitu, takisto aby zlepšili svoj ľudský kapitál a zvýšili schopnosť a ochotu svojich podnikov inovovať a stať sa konkurencieschopnými v medzinárodnom meradle;

161.  poukazuje na to, že orgány na regionálnej úrovni prijímajúce rozhodnutia si musia plne uvedomovať potenciál hospodárskeho rastu, ktorý vo všetkých regiónoch ponúkajú činnosti v oblasti výskumu a inovácií, keďže väčšina inovácií sa uskutočňuje v praktickom rozhraní (inovácie založené na dopyte a používateľoch) a inovácie sú väčšinou financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja; preto poznamenáva, že vzhľadom na to, že inovačné činnosti si bezpodmienečne ani osobitne nevyžadujú existenciu zariadení vysokoškolského vzdelávania, regióny bez univerzít a výskumných stredísk by mali byť schopné rozvíjať svoje vlastné inovačné kapacity a čerpať z regionálnych a miestnych zdrojov a hodnôt čo najväčší prínos z hľadiska potenciálu pre inovácie;

162.  konštatuje, že podpora inovácií na regionálnej úrovni môže prispieť k zmenšeniu regionálnych rozdielov; nabáda však jednotlivé úrovne (regionálnu, národnú a úroveň EÚ), aby v rámci plánovania výskumných a vývojových činností na celoeurópskej úrovni účinnejšie koordinovali svoje úsilie;

163.  pripomína, že inovácie v oblasti tvorby politiky, ako aj činností podnikateľských a výskumných centier majú zásadný význam pri rozvíjaní politiky územnej súdržnosti EÚ a že už samotnou povahou môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k splneniu cieľov v oblasti súdržnosti a prekonaniu prekážok, ktoré tomu bránia v oblastiach s osobitnými geografickými a demografickými vlastnosťami;

164.  upozorňuje na prínos kultúrnej rozmanitosti pre inovácie; v tomto smere sa domnieva, že opatrenia na ochranu a podporu regionálnej kultúrnej rozmanitosti by mali zohrávať hlavnú úlohu v rámci inovačnej politiky;

165.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu regiónov pri príprave politík na podporu inovácií na vnútroštátnej úrovni; pripomína však, že v mnohých členských štátoch sú regionálne a miestne rozpočty nedostatočné a vnútroštátne rozpočty na inovácie sú nízke;

166.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zmobilizovať plný potenciál regiónov EÚ v oblasti inovácií, aby sa splnil cieľ Európa 2020, ktorým je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a poukazuje na to, že budúca regionálna politika musí k tejto výzve pristupovať ako k významnej priorite; vyjadruje presvedčenie, že tento prioritný prístup sa týka všetkých cieľov regionálnej politiky, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby konkurencieschopnosť Európy bola zaručená svetovými normami; žiada zapojenie priemyslu do ekologických inovácií, keďže podnikatelia majú veľmi významnú úlohu pri výraznejšom šírení ekologických inovácií na regionálnej úrovni; v tomto smere konštatuje, že informovanie podnikateľov – tým, že sa poukáže na nové podnikateľské možnosti – bude kľúčové pre úspech stratégie zameranej na vytvorenie ekonomík, ktoré sú efektívne z hľadiska zdrojov, a udržateľných priemyselných odvetví;

167.  zdôrazňuje úlohu inovačného potenciálu krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, ale spolupracujú s EÚ v rámci východného partnerstva, a žiada, aby tieto krajiny boli zahrnuté do iniciatívy Únia inovácií;

168.  zdôrazňuje veľký potenciál miest pri uskutočňovaní výskumu a inovácií; domnieva sa, že inteligentnejšia mestská politika a iniciatíva v oblasti energetiky nazvaná Inteligentné mestá založená na technologickom pokroku a zohľadňujúca skutočnosť, že 80 % obyvateľov Európy žije v mestách, v ktorých sú aj najväčšie sociálne rozdiely, by prispeli k udržateľným hospodárskym inováciám;

Vykonávanie stratégie

169.  vyzýva Európsku komisiu, aby tento strategický dokument o Únii inovácií premenila na akčný plán s konkrétnymi cieľmi a merateľnými a časovo vymedzenými cieľovými hodnotami; vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala pokrok, posudzovala prekážky a zavádzala mechanizmy s cieľom dosiahnuť zlepšenie v tejto oblasti a aby pravidelne podávala správu Európskemu parlamentu a Rade;

170.  vyzýva Európsku komisiu, aby porovnala konkrétne nástroje európskej politiky v oblasti inovácií s našimi hlavnými vonkajšími konkurentmi (USA, Japonskom a krajinami BRIC) a podala správu o ich porovnateľných výsledkoch v oblasti inovácií;

o
o   o

171.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0398. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0093. (3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0209. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0223. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0401. (6) Tlačová správa s názvom She Figures 2009 – major findings and trends, Európska komisia, 2009, http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/09/519&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en.