Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2234(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0082/2011

Predkladané texty :

A7-0082/2011

Rozpravy :

PV 06/06/2011 - 26
CRE 06/06/2011 - 26

Hlasovanie :

PV 08/06/2011 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0263

Prijaté texty
PDF 178kWORD 139k
Streda, 8. júna 2011 - Štrasburg Finálna verzia
Spolupráca pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020
P7_TA(2011)0263A7-0082/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 (2010/2234(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. júna 2010 s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 (COM(2010)0296),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2009 s názvom Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet (KOM(2009)0640),

–  so zreteľom na osem kľúčových odborných zručností uvedených ako Európsky referenčný rámec v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(1) ,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 9. apríla 2008 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) (KOM(2008)0180),

–  so zreteľom na desaťročný pracovný program s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a na následné spoločné predbežné správy o pokroku v súvislosti s jeho realizáciou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (KOM(2009)0200),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o Stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(2) ,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy(3) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (KOM(2010)0477),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2009 o hodnotení súčasného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže a budúcich perspektívach obnoveného rámca (09169/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26 augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (KOM(2010)0245),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta(4) ,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(5) ,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(6) ,

–  so zreteľom na štúdiu agentúry Cedefop o profesionalizácii profesijného poradenstva: Cesty týkajúce sa spôsobilostí a kvalifikácie odborníkov v Európe, marec 2009,

–  so zreteľom na štúdiu agentúry Cedefop z mája 2009 o zručnostiach pre budúcnosť Európy: predvídanie profesijných zručností,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010) 2020),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o kompetenciách podporujúcich celoživotné vzdelávanie a iniciatíve „nové zručnosti pre nové pracovné miesta“,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. októbra 2006 s názvom Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET): systém pre prenos, zhromažďovanie a uznávanie výsledkov vzdelávania v Európe (SEK(2006)1431),

–  so zreteľom na výsledky konzultácií Rady z 5. decembra 2008 o záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (16459/2008),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)(7) ,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy(8) ,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(9) ,

–  so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2008 o mobilite mladých ľudí(10) ,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2007 s názvom Jednotný rámec ukazovateľov a referenčných kritérií na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (KOM(2007)0061),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. septembra 2006 s názvom Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2006)0481),

–  so zreteľom na analýzu agentúry Cedefop s názvom Viesť rizikovú mládež k práci prostredníctvom učenia, Luxemburg, 2010,

–  so zreteľom na stručnú správu agentúry Cedefop z februára 2010 s názvom Zamestnanie v Európe má byť väčšmi založené na vedomostiach a kvalifikácii,

–  so zreteľom na stručnú správu agentúry Cedefop z júna 2010 s názvom Správna kvalifikácia? Kvalifikačné nerovnosti v Európe,

–  so zreteľom na dokument agentúry Cedefop Práca a starnutie, Luxemburg 2010,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú všeobecného a odborného vzdelávania, mládeže a športu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť(A7-0082/2011),

A.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je v súčasnosti 21 %, čo predstavuje dvojnásobok celkovej nezamestnanosti v EÚ a je jedným z najnaliehavejších problémov v Európe, a je teda jedným z cieľov, ktorý sa sleduje, aby sa znížil podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 %; keďže ďalším cieľom je zvýšiť účasť žien na trhu práce o 70 % do roku 2020; a keďže vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými faktormi úspešného zapojenia sa do trhu práce a schopnosti prijímať rozhodnutia na celý život, vzhľadom na skutočnosť, že vyše 5,5 miliónu mladých Európanov bez práce hrozí sociálne vylúčenie, čelia po skončení školskej dochádzky chudobe a nedostatku príležitostí, a keďže mnoho mladých ľudí je nútených akceptovať neisté pracovné miesta s nízkymi mzdami a obmedzeným sociálnym zabezpečením, čo sa prejavuje na ich zdraví a bezpečnosti na pracovisku,

B.  keďže 58,9 % univerzitných diplomov v Európskej únii získali ženy, ale zodpovedajúci podiel žien s doktorátom je len 43 % a je ešte nižší na profesorskej úrovni, a keďže len 15 % z vymenovaných profesorov sú ženy,

C.  keďže v oznámení Komisie s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0296) sa nezohľadňuje rodový rozmer,

D.  keďže prechod od vzdelávania k práci a medzi zamestnaniami predstavuje pre pracovníkov v celej EÚ štrukturálnu výzvu; keďže bezpečný prechod preto predstavuje hlavný prvok pri motivovaní pracovníkov zúčastňovať sa na odbornej príprave mimo pracoviska; keďže kvalitná odborná príprava má do značnej miery pozitívny vplyv na prístup mladých ľudí k zamestnaniu,

E.  keďže nezamestnanosť v skorom veku má dlhotrvajúce neblahé následky vrátane vyššieho rizika nezamestnanosti v budúcnosti a nižších celoživotných príjmov,

F.  keďže v súvislosti s demografickými zmenami a vyššou priemernou dĺžkou života bude samozrejmosťou dlhšia a pestrejšia kariéra a keďže zamestnanie a lepšia životná úroveň sa zaistí okrem iného prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávania, novej digitálnej ekonomiky, prispôsobenia sa novým technológiám a plnením cieľov stratégie EÚ 2020,

G.  keďže odborná príprava a ďalšie vzdelávanie prispôsobené individuálnym potrebám študentov má rozhodujúci význam, zvyšuje šance jednotlivcov vyrovnať sa s konkurenčným tlakom, zlepšuje životnú úroveň a dosahuje sociálno-ekonomickú súdržnosť a lepšiu integráciu najmä určitých skupín obyvateľstva, ako sú prisťahovalci, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby s nedokončenou školskou dochádzkou a ženy patriace do kategórie zraniteľných osôb,

H.  keďže malé podniky vytvorili doteraz viac než 50 % nových pracovných miest v Európe, pracovných miest, ktoré sú sebestačné a majú multiplikačný účinok,

I.  keďže úlohou členských štátov a Komisie by malo byť v prvom rade pomáhať pri tvorbe takého prostredia, v ktorom podniky dokážu prosperovať, rozvíjať sa a rásť, pričom na rast potrebujú zníženie daňového zaťaženia a predvídateľnosť, aby mohli plánovať a uskutočňovať investície,

J.  keďže vzhľadom na veľké rozdiely v úrovni účasti žiakov na odbornej príprave v členských štátoch sú výmeny osvedčenej praxe dôležité v záujme zvyšovania počtu a zlepšovania kvality žiakov, ktorí sa rozhodnú absolvovať technické vzdelávanie v členských štátoch, ktoré nedosahuje dobré výsledky, čo sa týka počtu a kvality žiakov,

1.  uznáva dôležitosť modernizácie odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, keďže ľudský kapitál má zásadný význam pre európsku úspešnosť;

2.  uznáva význam počiatočného i ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy, a trvá na tom, že ich úspech závisí od toho, ako sa všetky zúčastnené strany budú zúčastňovať a spolupracovať na tvorbe, organizácii a financovaní stratégií zameraných týmto smerom; vyzýva členské štáty, aby využívali pozitívne skúsenosti s duálnym systémov rámci odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania (VET) vo vzorových krajinách, v ktorých tento systém viedol k dlhodobej integrácii mladých pracovníkov na trh práce a ich vyššej zamestnanosti, ako aj vyššej úrovni schopností a zručností, ktorá zasa zvyšuje vyhliadky na zamestnanie v neskoršom veku;

3.  pripomína, že programy odborného vzdelávania a prípravy by sa mali rozšíriť tak, aby boli v súlade so zásadami celoživotného vzdelávania a počiatočnej a kontinuálnej odbornej prípravy;

4.  zdôrazňuje význam podpory pravidelných programov ďalšej odbornej prípravy ako súčasti celoživotného vzdelávania;

5.  naliehavo žiada členské štáty, aby prepojili základné vzdelávanie s hodnotením tzv. vhodnosti pre pracovnú kariéru;

6.  varuje pred tým, že pri nedostatočnej praktickej podpore pri hľadaní zamestnania a pokračovaní v štúdiu by sa mladí Európania mohli stať stratenou generáciou, a to v dobe, kedy zvyšovanie chudoby vedie k nárastu absencií v školskej dochádzke;

7.  víta opatrenia Komisie usilujúce sa o väčšiu priechodnosť, transparentnosť a porovnateľnosť pri uznávaní diplomov v jednotlivých vzdelávacích systémoch a medzi nimi navzájom;

8.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sa budú viac orientovať na požiadavky trhu práce a umožnia vstup naň a mobilitu v rámci neho; zdôrazňuje tiež potrebu lepšej a širšej súčinnosti vzdelávania, trhu práce, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania ako dôležitého prepojenia vzdelávania s trhom práce; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali neustálu potrebu rozvoja schopností a zručností a celoživotného vzdelávania jednotlivcov;

9.  poukazuje na to, že prepojenie vzdelávania a odbornej prípravy, najmä cesta od odborného vzdelávania k vysokoškolskému vzdelávaniu, si vyžaduje rozšírenie možností prepojení medzi odbornou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním s osobitným dôrazom na ich integráciu do mechanizmov poskytovania informácií, usmernení a poradenstva v otázkach kariéry; taktiež zastáva názor, že prechádzanie od vzdelávania k zamestnaniu zabezpečuje, aby osoby, ktorým je odborné vzdelávanie určené, získali zručnosti požadované na trhu práce;

10.  zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni je dôležité podporovať účinné synergie a spoľahlivé formy spolupráce medzi školami, vzdelávacími agentúrami, výskumnými strediskami a podnikmi s cieľom prekonať interne zameraný charakter systémov vzdelávania a nesúlad znalostí a zručností s potrebami trhu práce, ako aj zlepšiť možnosti zamestnania mladých ľudí a najmä žien, s osobitným ohľadom na získavanie ďalších odborných kvalifikácií;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spružnili riadenie ESF berúc do úvahy premenlivý charakter trhu práce;

12.  víta posilnenie prístupu k vzdelávaniu orientovaného na výsledky, ako aj širšie uznávanie informálne a neformálne nadobudnutých schopností a zručností;

13.  zdôrazňuje význam počiatočného vzdelávania učiteľov, keďže kvalita učiteľov a vzdelávacích pracovníkov sa premieta do kvality vyučovacích programov a vzdelávania ako takého;

14.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ďalej zlepšovali uznávanie informálneho a neformálneho vzdelávania; poukazuje na najlepšie postupy v tejto oblasti, najmä s financovaním z ESF, ktoré dokazujú, že uznávanie kdekoľvek nadobudnutých schopností a zručností vedie k úspešnejšej integrácii na trhu práce;

Odborná príprava

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitnú vzdelávaciu ponuku zameranú na praktickú výučbu a individuálne potreby zúčastnených; zároveň vyjadruje presvedčenie, že kvalitná odborná príprava a ďalšie vzdelávanie majú zásadný význam pre to, aby sa Európa mohla profilovať ako znalostná spoločnosť a účinne súťažiť v globalizovanom hospodárstve;

16.  upozorňuje, že existuje aj vnútorný trh pre ponuky v oblasti ďalšieho vzdelávania, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili viac poradenských miest pre ponuky v oblasti ďalšieho vzdelávania a pracovnej mobility vo vlastnej krajine, ako aj v ostatných členských štátoch;

17.  domnieva sa, že v záujme úplnej realizácie hlavnej iniciatívy v rámci stratégie EÚ 2020 s názvom Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta sa musia inštitúcie EÚ podujať na pragmatickejšiu, komplexnejšiu a rozsiahlejšiu dohodu podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá by sa mala zamerať na prepojenie oblastí odborného vzdelávania, odborných kvalifikácií, celoživotného vzdelávania a učňovskej prípravy s trhom práce s cieľom zabezpečiť, aby každý členský štát skutočne prevzal zodpovednosť za ciele stanovené v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020);

18.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že odborná príprava a ďalšie vzdelávanie sa budú viac orientovať na požiadavky trhu práce;

19.  žiada, aby sa učňovská príprava považovala za nadradenú akémukoľvek inému druhu prípravy, napríklad stážam; nabáda členské štáty, aby neplánovali žiadne vysokoškolské kurzy odborného zamerania, ktoré by neboli sprevádzané učňovskou zmluvou;

20.  vyzýva členské štáty, aby pripravili cesty pre menej schopných študentov na návrat do všeobecného vzdelávania, či už na sekundárnej alebo terciárnej úrovni;

21.  nabáda členské štáty, aby za aktívnej účasti sociálnych partnerov pomáhali modernizovať programy odbornej prípravy a know-how dosiahnuté spoločnou tvorbou modulov odbornej prípravy, ktoré budú formovať základ vyučovacích osnov a ktoré sa budú obnovovať každé dva až tri roky na základe vedecko-technického rozvoja v každej oblasti;

22.  zdôrazňuje, že medzi vzdelávacími systémami jednotlivých členských štátov je potrebná vyššia zlučiteľnosť a súčinnosť so zameraním na výučbu jazykov a študijné programy prispôsobené cieľom Inovácie v Únii; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky právne a administratívne prekážky brániace rozvoju európskeho rámca a zabezpečiť širokú škálu kvalitných stáží po celej EÚ;

23.  žiada väčšiu vyrovnanosť pri voľbe povolania dievčat a chlapcov, aby sa zabránilo rodovej segregácii trhov práce a aby sa lepšie pripravilo plnenie budúcich cieľov vyššej a vyrovnanejšej zamestnanosti v celej EÚ, a to predkladaním iniciatív, ktoré pomôžu ženám zvoliť si profesionálnu dráhu, ktorej tradične dominujú muži a naopak; žiada preto členské štáty, aby ponúkali kvalitné poradenstvo pri voľbe povolania a umožňovali väčšiu vyrovnanosť pri voľbe povolania dievčat a chlapcov, zohľadňujúc stereotypy, ktoré stále existujú a ovplyvňujú ich voľbu povolania;

24.  konštatuje, že vysoká úroveň odbornej prípravy vychádza z dobrého rodovo neutrálneho vzdelávania a naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že učebné materiály neobsahujú rodovo odlíšené modely pracovného života s cieľom zaistiť, aby bol záujem chlapcov a dievčat o budúce povolanie od začiatku rovnako podporovaný;

25.  uznáva, že rodové stereotypy zohrávajú v našich vzdelávacích postupoch zásadnú úlohu, a zdôrazňuje preto význam vytvorenia stratégií, ktorých cieľom je dosiahnuť vytvorenie rodovo neutrálneho vzdelávania, ktoré by napríklad pomohlo zaistiť rovnaký prístup žien a mužov k odbornému vzdelávaniu a príprave, ako aj k zamestnaniu;

26.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby uľahčili spojenie odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania sa a rodinného života, pokiaľ ide o dostupnosť starostlivosti o deti a praktických hodín vyučovania, ktoré je možno zosúladiť s časom, ktorý deti trávia v škole;

27.  požaduje medziinštitucionálny dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä vzdelávacími inštitúciami, zamestnávateľmi, zamestnancami a odbormi v záujme zabezpečenia kvality a zamerania odbornej prípravy na aktuálne potreby trhu práce;

28.  vyzýva na podporu cezhraničných väzieb a komunikačných platforiem medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi na účely výmeny osvedčených postupov;

29.  vyzýva všetkých účastníkov na trhu práce, medzi nimi aj subjekty z profesijných odvetví, podnikov, odborov, ministerstiev a verejných služieb zamestnanosti, aby sa zapojili do štruktúrovaného sociálneho dialógu o tom, ako lepšie zaistiť profesionálnu integráciu mladých ľudí a podporovať celoživotné vzdelávanie a formálne a informálne vzdelávanie;

30.  víta cieľ stratégie EÚ 2020 posilňovať systémy odborného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby tieto systémy zamerali na širšie schopnosti a kvalifikácie, účasť a humanizáciu práce;

31.  odporúča, aby sa kreativita, inovácie a podnikanie podporovali na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane odborného vzdelávania, a aby sa uznávali spôsobilosti získané prostredníctvom akejkoľvek formy vzdelávania vrátane neformálneho a informálneho vzdelávania; odporúča aj napomáhať projekty podporujúce odovzdávanie znalostí a zručností z generácie na generáciu;

32.  trvá na tom, že vzdelávanie pre potreby podnikania by malo byť dôležitou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy s cieľom zvýšiť jeho príťažlivosť pre všetkých študentov a zabezpečiť rozšírenie podnikania v súlade s ustanoveniami stratégie EÚ 2020;

33.  pripomína ciele stanovené začiatkom roka v stratégii Európa 2020, ktoré vyzdvihujú potrebu vysoko kvalifikovanej a vzdelanej pracovnej sily v Európe, nutnej na dosiahnutie pevného a trvalo udržateľného rastu, ako aj cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v tejto stratégii; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva cenovo dostupné a prístupné OVP v procese vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily v Európe;

34.  zdôrazňuje význam upevňovania procesu zisťovania potrieb na miestnej, celoštátnej a európskej úrovni v záujme čo najlepšieho prispôsobenia ponúkaných kvalifikácií požiadavkám trhu práce;

35.  vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali aj sprostredkovávanie schopností a zručností, ktoré budú vyhovovať budúcim dlhším a neukončeným kariéram;

36.  poukazuje na to, že je nutné, aby OVP zabezpečovalo pracovníkom schopnosti a zručnosti potrebné na prijímanie nových, udržateľných pracovných miest, ktoré sa objavia v budúcom trvalo udržateľnom hospodárstve;

37.  vyzýva členské štáty, aby sledovali opatrenia zamerané na uľahčenie prechodu zo školy do pracovného života prípravou integrovaných usmernení pre rozvoj kariéry a poradných programov;

38.  konštatuje, že dvojitý systém (praktické a teoretické vzdelávanie) sa v niektorých členských štátoch osvedčil, a to vďaka spolupráci a súčinnosti podnikov pri poskytovaní odbornej prípravy zameranej na povolanie;

39.  vyzýva podniky, aby vo zvýšenej miere využívali spoločné modely ďalšieho vzdelávania s cieľom ľahšie dosahovať konkrétne ciele vzdelávania, ktoré sú na trhu práce žiadané;

40.  vzhľadom na opätovné zameranie na trvalo udržateľné hospodárstvo a trvalo udržateľný rast vyzýva členské štáty, aby upevňovali inštitucionalizáciu odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, keďže má potenciál stať sa prostriedkom riešenia sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie podnikov pre pracovníkov, konkrétne zvyšovaním ich zamestnateľnosti;

41.  zdôrazňuje význam, ktorý majú pre túto novú kultúru podnikania modely sociálnej a solidárnej ekonomiky, a poukazuje na to, že je nevyhnutné, aby inštitúcie poskytujúce odborné vzdelávanie a prípravu vrátane vysokoškolského vzdelávania poskytli svojim študentom podrobné vedomosti o všetkých formách podnikania vrátane sociálnej a solidárnej ekonomiky, a o zásadách zodpovedného a etického riadenia;

42.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia zoznamu tých oblastí, v ktorých Európska únia má alebo by mohla mať komparatívnu výhodu v celosvetovom meradle a v prípade ktorých by sa mali vypracovať ďalšie stratégie v oblasti odbornej prípravy;

Ďalšie odborné vzdelávanie

43.  vyzýva členské štáty, aby zohľadňovali rastúcu potrebu kvalifikovaného ďalšieho vzdelávania a prostredníctvom poradenských centier pomáhali pracovníkom pri jeho vhodnom plánovaní; vyzýva zamestnávateľov, aby všetkým zamestnancom umožňovali nadobúdanie ďalších kvalifikácií;

44.  odporúča, aby sa zamestnávateľom poskytovali stimuly, aby nabádali svojich zamestnancov zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy;

45.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali stimuly pre zamestnávateľov s cieľom uľahčiť zabezpečovanie nákladovo efektívnej a pružnej odbornej prípravy v mikropodnikoch a malých podnikoch prispôsobenej potrebám žien; naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby sa výrazne usilovali o boj proti rozdielom v odmeňovaní mužov a žien s cieľom odstrániť do roku 2020 súčasný rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, ktorý predstavuje 18 %;

46.  vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou podporovali prostredníctvom príslušných vysokoškolských programov modely riadenia a využívania ľudských zdrojov založené na uznávaní odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania ako pridanej hodnoty a konkurenčnej výhody pre podniky;

47.  odporúča, aby sa v oblasti plánovania, financovania, riadenia a posudzovania činností podporovala samostatnosť stredísk pre odborné vzdelávanie a prípravu, a aby sa medzi strediskami pre odborné vzdelávania a prípravu a podnikmi zaviedli dynamickejšie spôsoby spolupráce;

48.  pripomína, že investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutným predpokladom lepšej budúcnosti Európanov; domnieva sa, že kľúčové kompetencie a nové zručnosti, a to predovšetkým tie, ktoré sú žiadané v rámci pracovných miest v strategických odvetviach rastu, poskytujú ľuďom nové príležitosti a navyše sú základom dlhodobého udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja; v tejto súvislosti považuje za potrebné, aby členské štáty a všetci zúčastnení aktéri zabezpečili, aby pracovníci získavali základné kompetencie, ktoré potrebujú;

49.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje akými sú systémy hodnotenia celoživotného vzdelávania, ktoré by zamestnancov povzbudzovali venovať sa systematicky a z vlastnej iniciatívy celoživotnému vzdelávaniu, odbornej príprave a ďalšiemu vzdelávaniu a ktoré by venovali osobitnú pozornosť ženám, ktoré si musia zlúčiť rodinný život s prácou a ktoré by tiež pravidelne preskúmali, aké schopnosti a kvalifikácie sú potrebné na ďalšiu úspešnú účasť na trhu práce, ako aj na zvyšovanie kvalifikácie a zabezpečovanie pracovnej mobility;

50.  vyzýva členské štáty, aby poskytli ďalšie vzdelávanie v oblasti počítačových technológií s cieľom dať ženám príležitosť pracovať z domu a umožnili tým zlúčiť rodinný a pracovný život a pomohli ženám z vidieckych oblastí;

51.  naliehavo vyzýva vlády, aby presadzovali flexibilné odborné vzdelávanie a prípravu zamerané na špecifické potreby organizácií a podnikov, ktoré umožnia, aby sa každá ukončená odborná príprava dobre využila, aby sa odborná príprava zosúladila so súkromným životom a inými profesijnými činnosťami a aby sa zintenzívnila európska mobilita, pričom treba venovať osobitnú pozornosť uľahčeniu prístupu k odbornému vzdelávaniu a príprave organizáciám, ktorým hrozí marginalizácia, s cieľom predĺžiť ich odbornú prípravu;

52.  poukazuje na to, že celoživotné vzdelávanie bude mať zásadný význam v prípade, že bude treba predchádzať nezamestnanosti a náležite zohľadňovať rôzne pracovné skúsenosti; domnieva sa, že vzhľadom na tento cieľ je nutné zvyšovať povedomie pracovníkov o potrebe neustálej ďalšej odbornej prípravy;

53.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu dôsledkov účasti na odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní tak pre produktivitu pracovníkov, ako aj pre konkurencieschopnosť podnikov a kvalitu práce;

54.  zdôrazňuje význam ľahko prístupného, pružného a individuálne zameraného odborného vzdelávania pre ľudí v rôznych fázach života, ktoré by uľahčovalo a zlepšovalo profesionálnu účasť na trhu práce; domnieva sa, že odborná príprava a odborné vzdelávanie by mali byť dosiahnuteľné, prístupné a cenovo dostupné pre ľudí v rôznych fázach života bez ohľadu na ich postavenie na trhu práce alebo príjem s cieľom nielen podporovať celoživotné vzdelávanie, ale tiež prispievať k rozvoju existujúcich a tvorbe nových povolaní založených na skutočných potrebách spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že by sa mali považovať za dôležitý nástroj na predlžovanie pracovného života jednotlivcov;

55.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vysoko kvalitný, široký, pružný a cenovo dostupný prístup žien k odbornému vzdelávaniu a príprave spolu s osobitným usmerňovaním a poradenstvom v otázkach kariéry, pokiaľ ide o kvalifikácie vo všetkých druhoch povolania, ktoré sú určené pre ženy pochádzajúce z rôznych prostredí, s cieľom účinne ich začleniť na vysoko kvalitné pracovné miesta ohodnotené dôstojnou mzdou a ktoré odpovedajú na ich mnohostranné potreby odbornej prípravy, akými sú:

   odborné vzdelávanie a príprava prispôsobené na podporu rozvoja profesionálneho rastu,
   dostupné spôsoby prechodu od neformálneho k formálnemu vzdelávaniu,
   otvorenosť k rôznym spôsobom učenia sa,
   prístup k vzorom a inštruktorom,
   rozvoj programov prispôsobených pružným pracovným podmienkam a zmluvám o práci na polovičný úväzok,
   možnosti vzdelávania na internete „ušité na mieru“;

56.  poukazuje na to, že v dôsledku zvyšujúceho sa podielu starnúceho obyvateľstva v Európe narastá aj význam programov celoživotného vzdelávania, a podpora týchto programov sa stáva nevyhnutnosťou;

57.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť na celoeurópskej aj vnútroštátnej úrovni úsilie o vyššiu účasť MSP na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní , ako aj nekvalifikovaných pracovníkov , ktorých registrovaná účasť je osobitne nízka;

58.  zdôrazňuje, že ako súčasť úsilia o dosiahnutie cieľa pružnosti s istotou je naliehavo potrebné efektívne zvýšiť účasť pracovníkov v pružných pracovných systémoch na odbornej príprave; vyzýva preto členské štáty, aby sa v tomto smere ujali iniciatívy;

59.  žiada členské štáty, aby v rámci odborného ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania kládli väčší dôraz na využívanie elektronických študijných programov v záujme zosúladenia rodinného a pracovného života;

60.  vyzdvihuje úlohu miestnych samospráv, podnikateľov, partnerstiev a vzdelávacích zariadení pri formovaní odbornej prípravy v súlade so skutočnými potrebami trhu práce;

61.  zastáva názor, že regionálne a miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri spolupráci so strediskami pre odborné vzdelávanie a prípravu a podnikateľskými kruhmi a pri napomáhaní poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, aby vytvárali priaznivé prostredie uľahčujúce študentom absolvujúcim odborné vzdelávanie a prípravu úspešný vstup na pracovný trh;

62.  požaduje, aby sa uzatvárali učňovské zmluvy, ktoré by chránili učňov a zároveň poskytovali istú pružnosť a pružné opatrenia pri ich uplatňovaní umožňujúce predčasne ukončiť zmluvu, ak sa osoba, na ktorú sa zmluva vzťahuje, preukáže ako nevhodná na výkon danej práce, prípadne ak je obvinená z jej závažného porušenia;

63.  v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a hlavnými iniciatívami vyzýva členské štáty, aby zlepšili prepojenie medzi odbornou prípravou a potrebami trhu práce, napríklad skvalitnením poradenských služieb pri výbere vysokej školy a povolania a podporou stáží a učňovských zmlúv pre ženy, a tiež aby vytvárali nové príležitosti pre odbornú prípravu v rôznych oblastiach vrátane vedy, matematiky a technológie s cieľom zvýšiť možnosti zamestnateľnosti žien v technických a vedeckých oblastiach, v netradičných pracovných odboroch a v nízkouhlíkových hospodárskych odvetviach, čím sa vytvoria dôstojne ohodnotené stále pracovné miesta;

64.  domnieva sa, že súčasné európske programy v oblasti odbornej prípravy sú účinné a mali by byť v budúcnosti viac podporované;

Kvalita a efektívnosť odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania

65.  žiada členské štáty, aby vytvárali lepšie možnosti odbornej prípravy pre učiteľov a položili základ podporných študijných partnerstiev najmä na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť efektívnosť systémov odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, ako aj účinné a úspešné odovzdávanie poznatkov;

66.  zdôrazňuje, že vysoko kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila je jednou z hnacích síl inovácie a predstavuje pre Úniu významnú konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že kvalitné odborné vzdelávanie a príprava prispieva zásadným spôsobom k trvalo udržateľnému rozvoju a k vytvoreniu fungujúceho jednotného trhu a že by sa mala neustále prispôsobovať potrebám a vývoju na európskom trhu práce prostredníctvom rozsiahleho dialógu medzi zúčastnenými stranami;

67.  poukazuje na skutočnosť, že kreativita a IKT vytvárajú v novom digitálnom hospodárstve novú kultúru podnikania, ktorá môže uľahčiť spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy, a že je preto načase, aby sa odborné vzdelávanie a príprava stali stredobodom programu, a to najmä s cieľom vyrovnať sa s výzvami, ktoré prináša stratégia 2020, ako napríklad hlavný cieľ EÚ, ktorým je 40 % podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne alebo rovnocenné vzdelanie;

68.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali systémy zaručovania kvality na vnútroštátnej úrovni a aby pripravili kvalifikačný rámec pre učiteľov a školiacich pracovníkov;

69.  vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla informácie o očakávaných zmenách na trhu práce v rámci EÚ, a členské štáty, aby tieto informácie zahrnuli do svojich vzdelávacích stratégií a programov;

70.  vyzýva členské štáty, aby podporovali tvorbu synergií na miestnej úrovni medzi sociálnymi partnermi, miestnymi združeniami odborníkov, univerzitami, orgánmi vedenia škôl a vzdelávacími subjektmi s cieľom vypracovať pomocou vedeckých analýz a systematických konzultácií strednodobý plán pre budúce kvalifikačné požiadavky, a aby taktiež vypočítali počet žiakov potrebných na danú oblasť, ktorí by zvýšili efektívnosť odbornej prípravy pri uskutočňovaní priameho a trvalého prechodu na trh práce;

71.  nabáda Komisiu, aby vypracovala a pravidelne aktualizovala graf, ktorý by zobrazoval prehľad kvalifikácií a dopytu v oblasti odborného vzdelávania v jednotlivých regiónoch;

72.  kladie dôraz na sústredenie kľúčových schopností v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní vrátane podnikateľských schopností, ktoré sa musia podporovať od samého začiatku vzdelávania dieťaťa; domnieva sa, že tento proces musí pokračovať aj popri praktickej výučbe;

73.  požaduje podporu na vnútroštátnej a celoeurópskej úrovni vytvorením spoločnej základne pre opatrenia v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania v záujme prispievania k cieľom účinnosti, mobility pracovnej sily a tvorby pracovných miest v Európskej únii;

74.  vyzýva členské štáty, aby do procesu zvyšovania kvalifikácie a rozširovania odborných schopností a zručností – najmä pokiaľ ide o povolania v oblasti matematiky, informatiky, prírodných a technických vied – aktívne zapájali súkromné vysoké školy i verejné vzdelávacie inštitúcie, ako sú univerzity;

75.  žiada osobitnú iniciatívu EÚ, ktorá by pomohla získať dievčatá pre prácu v odboroch, akými sú matematika, informatika, prírodné vedy a technológie, a ktorá by bojovala proti stereotypom ovládajúcim tieto profesie; zdôrazňuje, že v boji proti týmto stereotypom zohrávajú kľúčovú úlohu médiá a vzdelávanie;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali plnú transpozíciu, implementáciu a presadzovanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom podpory programov odbornej prípravy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zúčastnené strany primeraným spôsobom rozumeli platným právnym predpisom a svojim právam a povinnostiam, ktoré z nich vyplývajú;

77.  žiada členské štáty, aby podporovali inovačné činnosti a doktorandské a podoktorandské programy, ktoré budú oporou konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rastu;

Ponuky pre osobitné skupiny osôb

78.  žiada členské štáty, aby v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní zohľadňovali individuálne potreby pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, študentov z prisťahovaleckého prostredia, príslušníkov etnických menšín, žien patriacich do kategórie zraniteľných osôb, nezamestnaných, ľudí so zdravotným postihnutím a samostatne vychovávajúcich matiek; zároveň odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala rómskej menšine, keďže školská dochádzka a zapojenie sa do pracovného procesu sú kľúčové pre uľahčenie sociálnej integrácie Rómov;

79.  vyzýva členské štáty, aby pre mladých ľudí s neukončeným vzdelaním, alebo len s nízkym vzdelaním, vytvorili možnosti na uľahčenie prechodu do pracovného života, pričom by malo byť možné naďalej podporovať a uznávať aj čiastočné kvalifikácie; žiada, aby sa na znak vysokej aktuálnosti tejto témy vytvorila všeobecná stratégia zameraná na potláčanie nezamestnanosti mladých ľudí a žien, ktorá by členským štátom pomáhala priamo na mieste budovať prepojenia medzi školou, podnikmi, orgánmi podpory mládeže a samotnými mladými ľuďmi;

80.  poukazuje na prekážky, ktorým musia pri integrácii čeliť občania tretích krajín z dôvodu neuznávania kvalifikácií; žiada Komisiu, aby posúdila vplyv európskeho kvalifikačného rámca na uznávanie kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín;

81.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi prijímali iniciatívy zamerané na účinnú pomoc starším pracovníkom pri celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave;

82.  považuje príležitosti na mobilitu za dôležitú súčasť odborného vzdelávania a prípravy, a preto odporúča zdokonalenie programu Leonardo da Vinci;

Pružnosť a mobilita

83.  víta myšlienku využiť cezhraničnú mobilitu ako možnú súčasť odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania a rozvinúť potenciál cezhraničného trhu práce. ako je to v prípade programu Leonardo da Vinci; dôrazne vyzýva zúčastnené strany, aby zlepšili informovanosť o programe Leonardo da Vinci a ďalších dôležitých programoch; požaduje preto väčšiu podporu mobility, ktorá by mladým ľuďom uľahčila nadobúdanie skúseností v zahraničí;

84.  vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a Európsky parlament, aby podporovali a rozširovali európske programy mobility študentov, najmä program Leonardo da Vinci, s cieľom podporovať väčšiu mobilitu učňov na jednotnom trhu;

85.  je presvedčený, že odborné vzdelávanie a príprava by mali vytvárať podmienky pre mobilitu pracovných síl, a to tak v priebehu počiatočného štúdia, ako aj v rámci procesu celoživotného vzdelávania;

86.  domnieva sa, že cezhraničná mobilita v oblasti odborného vzdelávania a prípravy je rovnako dôležitá ako mobilita v oblasti všeobecného vzdelávania, a je presvedčený o tom, že treba vyvíjať väčšie úsilie o rozvoj takejto mobility;

87.  domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými vzdelávacími systémami členských štátov, prekonanie týchto rozdielov a uznávanie osvedčení a diplomov medzi členskými štátmi s cieľom zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu a podnietiť mobilitu;

88.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania a podporovali výmenu pracovných skúseností. s cieľom čo najviac vyťažiť z mobility trhu práce a zdieľania poznatkov, aby sa poskytol väčší priestor študijným dráham zvoleným jednotlivcami;

89.  podotýka, že je nesmierne dôležité uľahčiť mobilitu pracovníkov na vnútornom trhu EÚ; víta a v plnej miere podporuje návrh Komisie na revíziu súčasného systému na uznávanie odborných kvalifikácií; vyjadruje presvedčenie, že súčasťou revízie smernice o odborných kvalifikáciách, ktorú uskutoční Komisia, by malo byť užitočné hodnotenie smernice v jej súčasnej podobe; zastáva názor, že vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií vo všetkých členských štátoch musí byť pre Komisiu naďalej najvyššou prioritou;

90.  podotýka, že vytvorenie novej stratégie štúdia jazykov zameranej na zlepšenie všeobecných vedomostí v konkrétnych oblastiach zručností uľahčí mobilitu učiteľov a študentov; okrem toho zdôrazňuje, že zabezpečenie hladkého prechodu od odborného vzdelávania k vysokoškolskému zvýši atraktívnosť kurzov odbornej prípravy;

91.  vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie a v spolupráci so sociálnymi partnermi zlepšili a monitorovali systémy osvedčovania odborných kvalifikácií v rámci celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy;

92.  víta návrh Komisie realizovať ponuky vzdelávania vo forme modulov; požaduje však ako absolútnu prioritu zachovať celistvý charakter širokej odbornej kvalifikácie a jednoznačne definovať jednotlivé moduly s možnosťou ich vzájomného porovnávania;

93.  zdôrazňuje úlohu učiteľov a školiteľov pri presadzovaní rodového hľadiska v odbornom vzdelávaní a príprave a vyzýva na rozvoj programov mobility, akými sú program Leonardo da Vinci a projekt pre učňov, a osobitných opatrení zameraných na ženy s cieľom uľahčiť celoživotné získavanie zručností, ktoré sú dôležité na začlenenie alebo opätovné začlenenie na trh práce;

94.  je presvedčený, že partnerstvá medzi subjektmi odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, o ktorých sa hovorí v stratégii Európa 2020, tvoria predpoklad jeho efektívnosti a významu pre trh práce a že by mali mať podobu poradných orgánov pre dlhodobé schopnosti a zručnosti orientované na trh práce;

95.  vyzýva členské štáty, aby pri odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní kládli dôraz na nadobúdanie jazykových znalostí s dôrazom na malé a stredné podniky a vytvorením podmienok na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti v rámci jednotného trhu;

96.  zdôrazňuje veľký význam nadobudnutia a zlepšenia viacjazyčnosti ako prostriedku na zvýšenie sebavedomia, adaptability a medzikultúrnych zručností;

97.  zdôrazňuje, že umožniť mladým ľuďom absolvovať isté obdobie odborného vzdelávania a prípravy v zahraničí má pre nich kľúčový význam z hľadiska získania nových zručností vrátane jazykových zručností, čím sa zvýšia ich šance na zaradenie sa do trhu práce; preto víta zámer Komisie vyvinúť kartu Mládež v pohybe, ktorá pomôže všetkým mladým ľuďom pri presune do iného členského štátu na účely štúdia, ako aj pri tvorbe európskeho systému študentských pôžičiek na účely mobility s cieľom poskytnúť mladým Európanom, najmä znevýhodneným osobám, príležitosť absolvovať študijný, vzdelávací alebo pracovný pobyt v inej krajine;

Európska a medzinárodná spolupráca v odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní

98.  víta vytvorenie spoločných referenčných nástrojov podporovaných kodanským procesom (Europass, európsky kvalifikačný rámec, európsky systém kreditov pre odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie a európsky rámec na zabezpečenie kvality odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania) a trvá na tom, že by sa malo vynaložiť sústredené úsilie na dôsledné zavádzanie a ďalší rozvoj týchto nástrojov;

99.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné pôsobenie – a vytvorila užšiu súčinnosť– medzi smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, bolonským procesom vo vysokoškolskom vzdelávaní s vylepšeným využitím európskeho rámca kvalifikácií, Európskym systémom kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a Europassom; trvá na tom, že členské štáty by si mali ponechať právomoc týkajúcu sa organizácie ich vzdelávacích systémov podľa svojich konkrétnych spoločenských a kultúrnych podmienok;

100.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala a dôsledne zavádzala osvedčovanie kvality, ktoré zásadným spôsobom prispieva k oživeniu inovačných procesov, pokiaľ ide o konkrétnu činnosť, efektívnosť a účinnosť, ako napríklad systémy odporúčané v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET), ako aj nástroje vyvinuté v rámci kodanského procesu, ako sú Europass a európsky kvalifikačný rámec (EQF); vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania zahraničných diplomov, ktoré umožňujú dokázať odborné schopnosti nielen pomocou oficiálnych diplomov, ale aj ukážok prác, praktických a teoretických skúšok a posudkov;

101.  zastáva názor, že výzvy, ktoré so sebou prináša kodanský proces a stratégia 2020, si vyžadujú poskytnutie primeraných finančných zdrojov, okrem iného prostredníctvom štrukturálnych fondov, najmä ESF, ako aj intenzívnejšie zapojenie sa do podpory odborného vzdelávania a prípravy vysokej kvality prostredníctvom konkrétnych krokov a zavádzania nových modelov a metód odbornej prípravy, napríklad zviditeľňovaním úspechov študentov na pracovnom trhu, propagovaním prestíže odborného vzdelávania a prípravy vo veľkých podnikoch a poskytovaním kompletnejších informácií a usmernení v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ešte pred ukončením povinnej školskej dochádzky; konštatuje, že podpora výmeny skúseností v oblasti programov podpory a zahraničných pobytov, ako napríklad účasť na programe Leonardo da Vinci, by bola veľmi prospešná;

102.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania zahraničných diplomov, ktoré umožňujú dokázať odborné schopnosti nielen pomocou oficiálnych diplomov, ale aj ukážok prác, praktických a teoretických skúšok a posudkov;

103.  požaduje podporu nadnárodnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v záujme prípravy programov na výmenu najlepších postupov v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania;

104.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala systémy hodnotenia účinnosti odbornej prípravy s cieľom dosiahnuť a udržať vysokú mieru zamestnanosti;

105.  vyzýva Komisiu a Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), aby začlenili rodové hľadisko do opatrení nadväzujúcich na Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na roky 2011 – 2020, najmä pokiaľ ide o prístup k celoživotnému vzdelávaniu, aby sa muži a ženy mali možnosť učiť v akomkoľvek veku a tiež aby bola cesta k vzdelávaniu a odbornej príprave otvorenejšia a flexibilnejšia;

Financovanie

106.  žiada Komisiu, aby prispôsobila Európsky sociálny fond, celý program celoživotného vzdelávania a program Erasmus pre mladých podnikateľov tak, aby sa finančné prostriedky na projekty odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, ako aj na potláčanie nezamestnanosti u mladých ľudí a ďalšieho vzdelávania starších ľudí mohli prideľovať v rámci celej EÚ, a aby sa uľahčil prístup k týmto prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby podporovala programy Spoločenstva zamerané na pomoc mladým ľuďom pri nadobúdaní poznatkov, schopností, zručností a skúseností, ktoré budú potrebovať pri hľadaní svojho prvého zamestnania;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili optimálne využívanie štrukturálnych fondov vrátane Európskeho sociálneho fondu na osobitné programy, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie a nabádajú väčší počet žien, aby sa doň zapojili, a ktorých cieľom je zvýšiť mieru účasti žien na systéme odborného vzdelávania a prípravy, a to najmä prostredníctvom vhodne financovaných opatrení osobitne navrhnutých na dosiahnutie tohto cieľa; požaduje rozvíjanie osobitných akcií v súlade s pilotným projektom Erasmus pre mladých podnikateľov s cieľom podporiť podnikanie žien;

108.  opätovne kritizuje zníženie prostriedkov, ktoré v rozpočte na rok 2011 presadila Rada ministrov, pokiaľ ide o financovanie hlavných programov EÚ v oblasti vzdelávania (program celoživotného vzdelávania – zníženie o 25 miliónov EUR a program Ľudia – zníženie o 100 miliónov EUR); konštatuje, že ambiciózna stratégia Európa 2020 je tak v jednoznačnom rozpore s realitou rozpočtových obmedzení;

109.  vyzýva členské štáty, aby ako jednu z možností zvážili ďalšie vzdelávanie pomocou systému kreditov s cieľom zaručiť ľuďom s nižším príjmom možnosť zúčastňovať sa na ďalšom vzdelávaní; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby požiadali o financovanie takéhoto kreditného systému z prostriedkov ESF;

o
o   o

110.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2010)0262.
(4) Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8.
(6) Ú. v. EÚ C 45, 23.2.2010, s. 33.
(7) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 6.

Posledná úprava: 5. októbra 2012Právne oznámenie