Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Základné usmernenia o udržateľnosti cestovného ruchu v Európe (KOM(2003)0716),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu (KOM(2006)0134),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (KOM(2007)0621),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (KOM(2010)0352),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike cestovného ruchu (KOM(2010)0117),

–  so zreteľom na madridskú deklaráciu nazvanú Na ceste k sociálne zodpovednému modelu cestovného ruchu prijatú na neformálnej schôdzi ministrov 15. apríla 2010,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2010 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (14944/10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu: nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (CdR 342/2010),

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 22. decembra 1986(1) o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch (86/666/EHS),

–  so zreteľom na smernicu Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990(2) o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES(3) z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/47/ES(4) z 5. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 9 júla 2009(5), ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva turistickej ubytovacej službe (2009/578/ES),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010(6) z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005(7) o nových perspektívach a nových výzvach pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007(8) s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008(9) o vplyve cestovného ruchu v pobrežných regiónoch z hľadiska regionálneho rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011(10) o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0265/2011),

A.  keďže odvetvie cestovného ruchu predstavuje 10 % HDP a 12 % celkovej zamestnanosti, a teda je treťou najvýznamnejšou sociálno-ekonomickou činnosťou v EÚ; keďže toto odvetvie z veľkej časti tvoria mikropodniky a malé a stredné podniky, keďže je pre niektoré regióny EÚ, napríklad ostrovy, hlavným zdrojom a keďže zohráva kľúčovú úlohu pre hospodársky rozvoj a hospodársku, sociálnu a regionálnu súdržnosť EÚ, a tiež pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020,

B.  keďže cestovný ruch prispieva aj k obohacovaniu ľudí, obchodu, dobrým životným podmienkam, pohode, ku kultúre a k sociálnej súdržnosti; keďže by sa preto mal klásť dôraz na kvalitatívny prístup,

C.  keďže celosvetovo je Európska únia destináciou cestovného ruchu č. 1, čo sa týka počtu zahraničných návštevníkov, a keďže treba posilniť toto prvenstvo riešením výziev s tým spojených, ako sú na jednej strane väčšia celosvetová konkurencia a trh s neustále sa meniacim dopytom a na druhej strane potreba zabezpečiť väčšiu a trvalejšiu udržateľnosť,

D.  keďže cestovný ruch v Európe čelí mnohým výzvam: celosvetová hospodárska kríza, konkurencieschopnosť iných destinácií mimo EÚ a rôznorodosť ponúkaných turistických atrakcií, vplyv zmeny klímy a sezónne výkyvy cestovného ruchu, demografický vývoj v Európe, rastúci vplyv informačných a komunikačných technológií a mnohé nepredvídané udalosti, ktoré z času na čas ovplyvňujú toto odvetvie,

E.  keďže cestovný ruch sa podieľa na propagácii Európy a jej kultúrneho a lingvistického dedičstva so zachovaním jej rozdielov, na potvrdení spoločných hodnôt a posilnení pocitu identity, spolupatričnosti a európskeho občianstva; keďže rozvoj cestovného ruchu môže zohrať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní regionálneho rozmeru v rámci EÚ,

F.  keďže rozmanitosť, mnohostrannosť a multikulturalizmus Európy ponúkajú maximálny možný rast akejkoľvek forme tematického cestovného ruchu a keďže rozvoj a podpora foriem diverzifikovaného cestovného ruchu môže byť jedinou účinnou reakciou na narušenia, problémy a odchýlky, ku ktorým model neregulovaného a nerozlíšeného masového cestovného ruchu vedie,

G.  keďže podľa Lisabonskej zmluvy (článku 195) sa cestovný ruch stal osobitnou právomocou EÚ, ktorá môže podporovať a dopĺňať kroky jednotlivých členských štátov nabádaním k vytváraniu atmosféry vedúcej k rozvoju podnikov cestovného ruchu a podporou spolupráce medzi členskými štátmi pri vylúčení akejkoľvek harmonizácie právnych a regulačných ustanovení členských štátov,

H.  keďže na základe tejto novej právomoci treba vypracovať integrovanú európsku stratégiu s jasnými a ambicióznymi cieľmi, ktorá bude plne rešpektovať zásadu subsidiarity,

I.  keďže na zabezpečenie toho, aby nové právomoci a budúca politika EÚ v oblasti cestovného ruchu mali účinnosť a viditeľnosť vyžadovanú európskymi občanmi a našimi návštevníkmi, budú potrebovať nielen stratégiu a akčný plán, ale musia mať k dispozícii aj primerané zdroje z rozpočtového programu EÚ na obdobie 2014 – 2020,

J.  keďže hospodárstva najvzdialenejších regiónov a niektorých ostrovných regiónov EÚ závisia v dôsledku odľahlosti a izolovanosti takmer výhradne od leteckej dopravy, čo si vyžaduje opatrenia prispôsobené ich závislosti od tohto spôsobu dopravy,

1.  vyjadruje potešenie nad predloženou politickou stratégiou Komisie, ktorá určuje 21 konkrétnych opatrení na obnovu odvetvia; domnieva sa, že tento návrh spolu s plánom na jeho vykonanie predstavujú konkrétny východiskový bod rozvoja politiky EÚ pre konkurencieschopný, moderný, vysokokvalitný, udržateľný a pre každého dostupný cestovný ruch; nabáda Komisiu, aby v kontexte plánu realizácie čo najskôr vymedzila konkrétne harmonogramy na implementáciu opatrení a dosiahnutie cieľov; žiada členské štáty, aby spolupracovali tým, že predložia programy pre každé opatrenie v zhode s príslušnými národnými, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na prioritné opatrenia, ktoré sú inovatívne a majú pridanú európsku hodnotu;

2.  považuje za potrebné rozvíjať takú stratégiu EÚ pre cestovný ruch, ktorá bude spočívať tak v balíku osobitných opatrení určených výlučne pre oblasť cestovného ruchu, ako aj, vzhľadom na prierezový charakter cestovného ruchu, v napojení na iné súvisiace odvetvia s cieľom dosiahnuť systém, ktorý bude skutočne podporovať cestovný ruch; okrem toho sa domnieva, že je potrebné presné hodnotenie dosahu opatrení v ostatných odvetviach na cestovný ruch a vyzýva na integrovaný prístup s cieľom rozvíjať súčinnosť medzi rôznymi odvetvovými politikami a rozličnými nástrojmi financovania;

3.  ľutuje nesúrodosť Komisie vo vzťahu k politike v oblasti cestovného ruchu; považuje za zásadne dôležité, aby Komisia zabezpečila koordinujúci a integrujúci prístup príslušných generálnych riaditeľstiev;

4.  poukazuje na nevyhnutnosť úzkej spolupráce medzi EÚ, medzinárodnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na jednej strane a inštitúciami ako celku a subjektmi odvetvia na druhej strane, a to s cieľom riešiť prierezové otázky spojené s cestovným ruchom pri dodržaní zásady subsidiarity; pripomína, že mnohé európske regióny a samosprávy majú bezprostrednú právomoc v oblasti cestovného ruchu, a že preto zohrávajú ústrednú úlohu pri plnení projektov a konkrétnych opatrení; dúfa, že v kontexte stratégie Európa 2020 budú regióny a samosprávy užšie spolupracovať a zohrajú udržateľnú, priamu a efektívnu úlohu pri rozvoji novej politiky cestovného ruchu; domnieva sa, že v rovnakom období by mohli osobitné programové nástroje, ako sú stratégie pre makroregióny, zlepšiť regionálny a medziregionálny cestovný ruch a zvýšiť príťažlivosť a viditeľnosť európskych regiónov a samospráv;

5.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie dvoch nových zásad do cestovného ruchu: zásady medziregionálnosti a vzájomného dopĺňania, a to v záujme presadzovania spoločného plánovania a spolupráce medzi turistickými službami v rámci jedného geografického priestoru, t. j. buď medzi susednými regiónmi patriacimi odlišným členským štátom, alebo na konkrétnej tematickej úrovni medzi regiónmi, ktoré spájajú spoločné prvky;

Konkurencieschopný, moderný a kvalitný cestovný ruch

6.  domnieva sa, že cestovný ruch sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť európskej priemyselnej politiky a inovačnej politiky a opakuje, že obnova cestovného ruchu je strategickým a životne dôležitým cieľom pre zamestnanosť vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré v rámci odvetvia jednak prispievajú k inováciám v teréne a k stabilite, jednak zaručujú kvalitu, rozmanitosť a autentickosť regiónov, v ktorých sú zakorenené; nabáda Komisiu, aby v rámci európskych služieb cestovného ruchu viac presadzovala tento prístup;

7.  vyzýva Komisiu, aby každoročne zbierala a zverejňovala osvedčené postupy v oblasti cestovného ruchu;

8.  súhlasí s návrhom Komisie vytvoriť spolu s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi úradmi a vnútroštátnymi agentúrami pre cestovný ruch značku „Európa“ s cieľom propagovať Európu vo svete ako destináciu cestovného ruchu; na tento účel vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a príslušnými agentúrami cestovného ruchu zorganizovala osvetové kampane; zdôrazňuje, že akékoľvek propagačné iniciatívy by mali zohľadňovať a zvýrazňovať územnú rôznorodosť Európy a zároveň sa vyhnúť uprednostňovaniu určitých európskych destinácií pred inými, a nazdáva sa, že európska značka by nemala brániť rôznym regiónom, mestám a miestnym subjektom v slobodnej podpore vlastných značiek;

9.  vyslovuje sa za iniciatívu týkajúcu sa značky európskeho dedičstva ako nástroja na povznesenie niektorých významných miest v histórii európskej integrácie; trvá na tom, aby sa táto iniciatíva koordinovala s miestami európskeho dedičstva, ktoré vyhlásilo UNESCO, a inými historickými cestami; považuje koordináciu s inými porovnateľnými iniciatívami, napríklad s cenou Europa Nostra, za potrebnú na to, aby sa zabránilo prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby členským štátom pripomenula, že lokality, ktoré majú značku európskeho dedičstva, musia byť vždy otvorené a prístupné, a to aj vtedy, ak by to vyžadovalo kmeňových pracovníkov;

10.  žiada Komisiu, aby podporila zaradenie ľudových tradícií členských štátov vrátane kulinárskych tradícií na zoznam svetového dedičstva, aby sa zachovali pre budúce generácie a aby tak vznikla európska stratégia na podporu ľudových tradícií na európskej a medzinárodnej úrovni;

11.  vyzýva Európsku komisiu, aby zistila, aký je vplyv programu Európskej únie Hlavné európske mestá kultúry na cestovný ruch a aby Európskemu parlamentu podala správu o prípadných potrebách revízie modelov riadenia a spôsobov financovania a zapojenia zainteresovaných inštitúcií a kultúrnych asociácií s cieľom efektívneho investovania do trvalých a udržateľných procesov a partnerstiev;

12.  zdôrazňuje význam spolupráce s mimoeurópskymi krajinami, napríklad prostredníctvom partnerstiev alebo uzatvárania dohovorov o leteckej doprave, najmä so susednými krajinami a s krajinami BRIC, ktoré predstavujú niekoľkomiliónový trh potenciálnych nových turistov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité naďalej pokračovať v úsilí o zvýšenie viditeľnosti, kvality, konkurencieschopnosti a rozmanitosti odvetvia európskeho cestovného ruchu, a vyzýva na rozvoj spoločných európskych marketingových činností a spoločných produktov cestovného ruchu s cieľom pritiahnuť návštevníkov z týchto nových zdrojových trhov;

13.  domnieva sa, že je vhodné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty pri súčasnom rešpektovaní práv a povinnosti EÚ kontrolovať vstup cez jej hranice rozvíjali dlhodobú stratégiu koordinovanejších a zjednodušených postupov vydávania turistických víz v kontexte spoločnej vízovej politiky a aby zvážili možnosť vytvoriť na úrovni EÚ spoločné konzuláty, ktoré by zaručovali včasnú realizáciu vízových konaní a zníženie administratívnych nákladov; v nadväznosti na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyzýva na tento účel Komisiu, aby zvážila možnosť vytvorenia kancelárií delegácií EÚ vo svete s cieľom vydávať turistické víza v spolupráci s národnými veľvyslanectvami členských štátov a preskúmala ďalšie spôsoby zjednodušovania v otázke turistických víz, ako sú skupinové turistické víza pre organizované skupiny a ľahší vstup pre obchodných cestujúcich;

14.  žiada členské štáty, aby v prípade núdzových situácií, ktoré predstavujú riziko pre zahraničných turistov, v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zvážili možnosť ustanoviť jednotný postup vydávania oznámení odporúčajúcich nevycestovať, čím by vznikol spoločný európsky kódex závažnosti pre takéto situácie a v najzávažnejších prípadoch by sa uznal nárok subjektov na pomoc Spoločenstva v rámci dostupných finančných prostriedkov EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, aby vyvodila dôsledky z nedávnych mimoriadnych situácií, napríklad zo sopečnej erupcie, a vypracovala osobitné scenáre pre riadenie kríz na úrovni EÚ, aby sa stala pravidlom koordinácia a jednotný postup v oblasti informácií a opatrení, ktoré sa majú prijať, vo všetkých členských štátoch;

16.  vyzdvihuje potrebu podpory inovácie a technologického rozvoja mikropodnikov a MSP v záujme účinnejšej komercializácie produktov a propagácie destinácií; žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 vypracovala platformu „IKT a cestovný ruch“ a začala konkrétny pilotný projekt, čím by podnietila účasť mikropodnikov a MSP v digitálnom dodávateľskom reťazci podľa skúseností z ostatných odvetví, ako sú textilný a dopravný priemysel, logistika a automobilový priemysel; požaduje iniciatívy zamerané na podporu elektronického obchodu v tomto odvetví a odstránenie zostávajúcich prekážok jeho rozvoja v rámci vnútorného trhu; okrem toho žiada členské štáty, aby rozvíjali vysokorýchlostný internet na celom svojom území v záujme umožnenia rozvoja zlepšených služieb a interoperability poskytovateľov;

17.  požaduje presadzovanie a podporu podnikateľského ducha v odvetví, s osobitnou pozornosťou venovanou ženám a mladým ľuďom, a uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä k mikropôžičkám, pre MSP a samostatne zárobkovo činné osoby;

18.  vyzýva Komisiu, aby podporovala osobitný inovačný inkubátor pre podniky v odvetví cestovného ruchu;

19.  domnieva sa, že udržateľnosti odvetvia cestovného ruchu výrazne prospeje koordinovanejší prístup v oblasti výskumu a vývoja a presadzovanie inovatívnych produktov a služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj odvetvia cestovného ruchu je priamo napojený na presadzovanie energetickej efektívnosti a obnoviteľných technológií;

20.  naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila virtuálne monitorovacie stredisko pre cestovný ruch, ktoré by bolo v styku nielen s výskumnými inštitúciami, ale aj s podnikmi a verejnými orgánmi a ktorého cieľom by bolo podporovať výskum trhu využívaním konkurencieschopných spravodajských systémov, poskytovať podnikom a verejným orgánom výhľadové informácie o vývoji ponuky a dopytu a vytvárať podmienky na lepšie strategické umiestnenie podnikov a verejného sektora;

21.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a vnútroštátnymi subjektmi posúdila aké inovatívne kroky by mohli prijať v záujme propagácie dovolenkových balíkov ad hoc v Európe počas významných historických, kultúrnych a športových podujatí, ktoré sa počas nadchádzajúcich piatich rokov budú konať v niektorých členských štátoch, ako sú napríklad Olympijské hry, svetové výstavy a iné, s cieľom podpory destinácie Európa s celou jej bohatou rozmanitosťou; zastáva názor, že európske a medzinárodné podujatia rôzneho druhu by sa mali propagovať spolu s jestvujúcou miestnou turistickou vybavenosťou;

22.  domnieva sa, že je potrebné rozvíjať možnosti internetového portálu Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC) www.visiteurope.com s cieľom čo najviac ho využiť a plne sprístupniť (s obsahom textov vo všetkých úradných jazykoch EÚ a hlavných jazykoch mimo EÚ, s osobitným zreteľom na krajiny BRIC, využitie formátov prístupných pre osoby s poruchami videnia a s informáciami v posunkovej reči pre nepočujúcich a využitím všetkých technologických aplikácií) a premeniť ho na skutočnú európsku platformu cestovného ruchu s jednoduchým prístupom k národným, regionálnym a miestnym portálom cestovného ruchu v jednotlivých členských štátoch; okrem toho sa domnieva, že tento portál by mal výraznejšie zviditeľniť systém európskej značky kvality cestovného ruchu, osvedčené postupy a iniciatívy, ako sú Calypso, NESCTouR a EDEN a že by mal informovať turistov o ich právach v rôznych okolnostiach;

23.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvážila možnosť vytvoriť európsky turistický preukaz, ktorého cieľom by bolo podnecovať turistov z EÚ a mimo nej, ktorí cestujú v Európe, aby tak robili pravidelne tým, že sa im budú ponúkať informácie aj o ich právach, zľavách a osobitných službách;

24.  domnieva sa, že Európska únia je založená na kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a preto je dôležité podporovať prístup k lokalitám cestovného ruchu tým, že sa návštevníkom poskytnú nástroje na uľahčenie ich návštev a nástroje pomáhajúce s porozumením, napríklad audiosprievodcovia alebo brožúry ponúkajúce vysvetlenia aspoň v dvoch úradných jazykoch EÚ, najmä tam, kde navštívené lokality čerpajú prostriedky zo štrukturálnych fondov;

25.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s turistickými subjektmi posúdila vhodnosť európskej značky kvality cestovného ruchu a určila spoločné minimálne kvalitatívne kritériá; domnieva sa, že by sa tak malo diať koordinovaním najlepších postupov rôznych členských štátov a združení z tohto odvetvia, a že by sa tým mala vytvoriť zastrešujúca značka, ktorá by slúžila ako doplnok takýchto značiek jednotlivých štátov a bola uznaná na základe dobrovoľnej akreditácie (opt-in);

26.  domnieva sa, že sa musí zabrániť šíreniu značiek a že ich počet sa musí znížiť, aby sa zabránilo možnému zmäteniu spotrebiteľov a nadmernej záťaži podnikov a aby sa značky stali ľahšie rozpoznateľnými; vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné značky z hľadiska ich spoľahlivosti, transparentnosti a monitorovania súladu; ďalej žiada Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby podporovali jestvujúce nástroje a osvedčené postupy a aby z dlhodobého hľadiska posúdili, či by sa európska značka kvality a značka ekologickej kvality za ubytovacie služby dali postupne zlúčiť do jednej značky, pričom základným kritériom kvality bude udržateľnosť;

27.  žiada Komisiu, aby podporovala konkrétnu iniciatívu zameranú na postupnú harmonizáciu systémov klasifikácie ubytovania (hotely, penzióny, prenajímané izby atď.) tým, že určí minimálne spoločné kritériá na základe už nadobudnutých pozitívnych skúseností združení tohto odvetvia (napr. združenia Hotelstars Union) a zástupcov odvetvia; domnieva sa, že postupná harmonizácia by mohla zvýšiť viditeľnosť Európy ako destinácie cestovného ruchu a zlepšiť informácie poskytované turistom; vyzýva európske odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb, aby:

28.  zdôrazňuje, že treba venovať pozornosť otázke bezpečnosti rôznych druhov ubytovania, najmä protipožiarnym predpisom a bezpečnostným opatreniam týkajúcim sa oxidu uhoľnatého; preto sa domnieva, že treba stimulovať dodržiavanie metódy MBS (Management, Building and System) bez ohľadu na platné vnútroštátne predpisy v súlade s odporúčaniami Rady z roku 1986, alebo by sa všade tam, kde zlyhá samoregulácia, mali prijať alternatívne regulačné opatrenia; zdôrazňuje ďalej významnú úlohu odbornej prípravy hotelového personálu v oblasti plánovania pre prípad mimoriadnych udalostí a v oblasti riadenia požiarnej bezpečnosti a zdôrazňuje potrebu systematického zberu údajov o bezpečnosti ubytovania; zdôrazňuje význam prihliadania na potreby ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí s obmedzenou mobilitou, a to za každých okolností, aj pokiaľ ide o odborné školenia o zohľadňovaní potrieb postihnutých ľudí pri predchádzaní požiarom a o bezpečnosti ubytovania;

29.  považuje za vhodné, aby Komisia v spolupráci s odvetvím cestovného ruchu a sociálnymi partnermi pripravila prehľad existujúcich odborných schopností a zručností (Tourism Skill Competence Framework) ako východisko pre konkrétne opatrenia, ktoré budú reagovať na dopyt a ponuku na trhu práce v odvetví cestovného ruchu v Európe;

30.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnecovala mobilitu a využívala a propagovala celoživotné vzdelávanie, systémy odborného a univerzitného vzdelávania a učňovské vzdelávania v odvetví cestovného ruchu, aby sa zachoval úzky kontakt so svetom výskumu a obchodu a aby sa v 8. rámcovom programe pre výskum a technologický rozvoj viac zdôraznila inovácia v cestovnom ruchu; je presvedčený, že programy Spoločenstva, ako sú napríklad Erazmus pre mladých podnikateľov a Leonardo da Vinci, sú jedinečnou príležitosťou na získanie odborných schopností a zručností, ako aj zlepšenie kariérnych možností, a mali by sa preto ďalej rozvíjať a podporovať aj s prihliadnutím na možnosť ich revízie, aby sa zameriavali na vzdelávanie o osvedčených postupoch súvisiacich okrem iného so starostlivosťou o zákazníka, dostupnosťou a udržateľnosťou;

31.  naliehavo žiada Komisiu, aby dôkladnejšie sledovala vykonávanie smernice o službách v členských štátoch v oblasti cestovného ruchu;

32.  žiada, aby sa zlepšilo vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií členskými štátmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom umožniť nájsť najlepšie pracovné príležitosti tak ľuďom, ktorí už v tomto odvetví pracujú, ako aj ostatným, ktorí tak zamýšľajú urobiť, a podporovať ich mobilitu v odvetví; domnieva sa, že by to pomohlo pri riešení problémov sezónnej povahy práce v tomto odvetví na jednej strane a nelegálnej práce na strane druhej;

33.  poukazuje na úzky vzťah medzi cestovným ruchom a dopravou a žiada Komisiu a členské štáty, aby sa čo najviac snažili o modernizáciu vnútroštátnej, regionálnej a cezhraničnej infraštruktúry pre rozličné druhy dopravy s osobitným zameraním na pokrok a včasnú realizáciu projektov transeurópskych dopravných sietí a dokončenie Jednotného európskeho neba s cieľom efektívnejšieho riadenia leteckej dopravy; považuje za dôležité podnecovať kombinované spôsoby dopravy a prijať vhodné opatrenia na riadenie tokov cestovného ruchu, predovšetkým počas sezónnych špičiek a mimoriadnych situácií akéhokoľvek druhu;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie udržateľnejších spôsobov dopravy, napríklad kombinácie verejnej dopravy, železničnej dopravy, cyklistiky a chôdze; vyzýva Komisiu, aby okrem iného uľahčovala a podporovala, a to aj v rámci transeurópskych dopravných sietí, rozvoj spojení s ostrovmi, vidieckymi oblasťami, horskými oblasťami, najvzdialenejšími regiónmi a vo všeobecnosti s horšie prístupnými destináciami;

35.  vyzdvihuje nutnosť podporovať integrované systémy elektronického predaja cestovných lístkov na rôzne druhy dopravy, ktoré by podnecovali intermodalitu systému, uľahčovali medzinárodnú dopravu medzi členskými štátmi, zaručovali slobodu pohybu a odstraňovali prekážky ukončenia vnútorného trhu; domnieva sa, že v priebehu procesu vývoja sa musí klásť dôraz na osobitné požiadavky postihnutých osôb v oblasti prístupu;

36.  víta legislatívu EÚ o právach cestujúcich, najmä cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, a žiada Komisiu, aby v krátkodobom horizonte predložila ambiciózny a súdržný legislatívny rámec so súborom spoločných pravidiel pre rôzne druhy dopravy spojený s osobitnými pravidlami zohľadňujúcimi osobitosti každého druhu dopravy;

37.  žiada Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť charty práv a povinností turistov, ktorá by zahŕňala zásady v oblasti prístupnosti, poskytovania informácií, transparentného uvádzania cien, kompenzácie atď.; vyzýva členské štáty, aby vytvorili nezávislý systém mimosúdneho urovnávania sporov určený na to, aby spotrebitelia mohli skutočne zabezpečiť dodržiavanie týchto práv;

Udržateľný a rozmanitý cestovný ruch

38.  zdôrazňuje, že politika v oblasti cestovného ruchu musí konzistentne zahŕňať trvalo udržateľný rozvoj: sociálne, hospodárske a environmentálne potreby dnešných generácií sa musia plniť bez toho, aby sme zo zreteľa stratili záujmy budúcich generácií;

39.  víta ochotu Komisie diverzifikovať ponuku cestovného ruchu, čo by pomohlo vyvážiť účinky jeho sezónneho charakteru; vyzdvihuje predovšetkým význam už začatej spolupráce s Radou Európy, ktorej cieľom je podpora kultúrneho, historického, náboženského, ekologického a krajinného cestovného ruchu prostredníctvom tematických trás/sprievodcov, ktoré nielen vyzdvihujú kultúrne a historické korene a tradície nášho kontinentu, ale prispievajú tiež k rozvoju alternatívneho druhu cestovného ruchu, ktorý je udržateľný a dostupný pre všetkých; domnieva sa, že v súvislosti s niektorými trasami treba nabádať k využívaniu udržateľných dopravných prostriedkov, okrem iného bicyklov a plachetníc;

40.  zastáva názor, že v záujme odlíšenia európskeho cestovného ruchu od cestovného ruchu iných krajín alebo svetadielov je kľúčové napojiť tradičné odvetvie cestovného ruchu na to, čo dané územie môže ponúknuť v oblasti výrobkov a služieb a hmotných aj nehmotných hodnôt;

41.  domnieva sa, že Komisia a Rada Európy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi úradmi by mali aj naďalej poskytovať podporu, a to aj finančného druhu, rozvoju nových európskych trás a údržbe jestvujúcich trás vrátane ostrovov a pobrežných, horských a najvzdialenejších regiónov; zastáva názor, že tieto okruhy by mali zvýrazňovať európsku identitu prostredníctvom podpory a prepájania symbolických miest, ako sú katedrály, hrady, univerzity, archeologické náleziská a priemyselné osady, ako aj symbolických európskych osobností a zástupcov; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky vhodné opatrenia na ochranu európskeho dedičstva a hodnôt pre budúce generácie;

42.  nabáda Komisiu, aby uľahčila sieťovú činnosť a spoluprácu medzi regiónmi EÚ v záujme napojenia jestvujúcich regionálnych, celoštátnych a európskych cyklistických trás a zvýšenia objemu udržateľného, energeticky efektívneho a ekologického cyklistického cestovného ruchu v EÚ;

43.  poukazuje na významnú úlohu sietí ako NECSTouR a EDEN pri výmene osvedčených postupov medzi európskymi regiónmi a podpore trvalo udržateľných destinácií; okrem toho nástojí na tom, že v úzkej spolupráci so skupinou pre udržateľný cestovný ruch (TSG) a miestnymi a regionálnymi orgánmi treba vytvoriť systém spoločných ukazovateľov udržateľného riadenia destinácií cestovného ruchu;

44.  zastáva názor, že vzhľadom na dejiny európskeho svetadielu by Komisia mala dôraznejšie podporovať európske priemyselné dedičstvo, ktorého potenciál zatiaľ nebol dostatočne rozpoznaný; zdôrazňuje, že rozvoj európskeho priemyselného dedičstva, ako hlavnej oblasti kultúrneho záujmu, by mohol zvýhodniť aj druhotné destinácie a prispieť k dosiahnutiu udržateľnejšieho, diverzifikovanejšieho a rovnomernejšie rozptýleného odvetvia cestovného ruchu v Európe, a to prostredníctvom ochrany, transformácie a obnovy priemyselných miest;

45.  domnieva sa, že by sa mali náležite podporovať vidiecky turizmus a agroturistika ako odvetvia, ktoré zlepšujú kvalitu života, zabezpečujú hospodársku a príjmovú pestrosť vidieckych oblastí, vytvárajú v týchto regiónoch pracovné príležitosti, udržujú v nich ľudí, a tak bránia znižovaniu počtu obyvateľov a vytvárajú priamy vzťah s podporou výroby tradičných, ekologických a prírodných potravín; konštatuje, že v tejto súvislosti je dôležité zaručiť v týchto oblastiach plný prístup k dopravnej sieti a k internetu a informačno-technologickej infraštruktúre; je presvedčený, že to pomôže dosiahnuť cieľ presadzovať nové formy cestovného ruchu, rozšíriť trvanie turistických sezón a prerozdeliť činnosti v rámci cestovného ruchu medzi oblasti s vysokou koncentráciou cestovného ruchu a oblasti s veľkým, ale nedostatočne využitým potenciálom pre cestovný ruch;

46.  domnieva sa, že treba zlepšiť možnosti poľnohospodárov pri uvádzaní výrobkov na trh a ich prístup k miestnym trhom, čím sa umožní odvetviu reštauračných služieb jednoduchšie nakupovať miestnu produkciu, ktorú potrebujú;

47.  poukazuje na skutočnosť, že prírodný cestovný ruch prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju odvetvia; domnieva sa, že je dôležité zamerať sa na strediská v prírode a chránené územia a lepšie ich sprístupniť turistom aj prostredníctvom rozvoja cezhraničných chodníkov pri súčasnom zachovaní ekologického dedičstva a miestnej biodiverzity;

48.  pripomína, že rozvoj nových vnútrozemských vodných ciest môže prispieť k udržateľnému rozvoju kultúrneho cestovného ruchu, prírodného cestovného ruchu a rekreačného cestovného ruchu;

49.  pripomína, že cestovanie za kultúrou, vzdelaním, aktivitami mladých ľudí a športom sa teší čoraz väčšej obľube, a preto vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby podporovali takéto druhy cestovného ruchu tým, že budú flexibilnejšie a prispôsobia sa novým druhom spotrebiteľov, ktorí sa objavujú v dôsledku demografických zmien a v záujme zohľadnenia nových druhov cestovného ruchu upraveným očakávaniam, ktoré vyjadrili spotrebitelia; upozorňuje na významnú úlohu, ktorú v podpore cestovného ruchu zohráva šport, a to z hľadiska cestovania za športovými podujatiami alebo aktívnym zapájaním sa do športových aktivít a vyzýva na zavedenie osobitných politík zameraných na presadzovanie a podporu športového cestovného ruchu;

50.  vyzýva Komisiu, aby podporovala prierezovú iniciatívu Spoločenstva týkajúcu sa vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie s osobitným zreteľom na európsku biodiverzitu, odpadový reťazec, energetické a vodné úspory, zdravé stravovanie a využívanie pôdy a prírodných zdrojov s cieľom šíriť informácie a užitočné materiály, zvyšovať informovanosť verejnosti a znižovať vplyv cestovného ruchu na životné prostredie;

51.  víta dobrovoľné úsilie tohto odvetvia o porozumenie vplyvu cestovného ruchu na životné prostredie a na destinácie a o jeho obmedzenie, ako napríklad projekt Travelife Sustainability System financovaný čiastočne z prostriedkov EÚ, čo je inovatívny systém pomáhajúci spotrebiteľom prijímať udržateľné rozhodnutia o výbere a pomáhajúci odvetviu porozumieť svojmu vplyvu na dodávateľský reťazec a zvládať ho;

52.  nabáda Komisiu, aby podporovala inovatívne iniciatívy malých a stredných podnikov pôsobiacich v cestovnom ruchu a zachovala a zvýšila bohatstvo biodiverzity presadzovaním ekoturistiky;

53.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia európskeho dňa zodpovedného a udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom zorganizovania informačných stretnutí vo všetkých členských štátoch na podporu foriem životaschopného cestovného ruchu a zodpovedného správania turistov;

54.  zdôrazňuje veľký vplyv zmeny klímy na európske oblasti cestovného ruchu, najmä na tie najzraniteľnejšie, osobitne na pobrežné regióny, ostrovy a horské regióny; domnieva sa, že by sa mali navrhnúť stratégie na jej predchádzanie a zamedzovanie, okrem iného podporovaním inovácie a diverzifikácie služieb cestovného ruchu, zlepšovaním predchádzania prírodným rizikám a ich zmierňovania, prispôsobovaním infraštruktúry, predvídaním dôsledkov nedostatku vody a ochranou udržateľnosti fauny, flóry a krajiny príslušných oblastí;

55.  pripomína, že pobrežné regióny predstavujú hlavnú destináciu cestovného ruchu v Európe, a že je preto dôležité náležitým spôsobom posúdiť metódy územného plánovania v pobrežných oblastiach, riziká spojené s extenzívnou urbanizáciou, potrebu zachovania kvality a udržateľnosti pobrežných oblastí, ich dedičstva a infraštruktúry služieb cestovného ruchu; zdôrazňuje potrebu investovať primerané finančné prostriedky do stratégií pobrežného, ostrovného a námorného cestovného ruchu v záujme ochrany európskeho pobrežia pred eróziou, zachovania ekologického dedičstva a fauny a zlepšenia kvality vôd a s cieľom rozvíjať trvalo udržateľný a kvalitný plážový a podmorský turizmus; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie smerujúcu k vytvoreniu stratégie pre udržateľný pobrežný a morský cestovný ruch a vyzýva na vytvorenie podobných osobitných stratégií pre ostrovy, horské regióny a iné zraniteľné oblasti;

56.  podčiarkuje význam plážového turizmu ako charakteristickej črty niektorých pobrežných európskych regiónov; vyzýva Komisiu aby preskúmala, či smernica 2006/123/ES má negatívny dosah na MSP v tomto odvetví, a, v prípade potreby, aby navrhla opatrenia na zmiernenie tohto dosahu a zaručenie zohľadnenia osobitných charakteristík tejto profesionálnej kategórie pri vykonávaní tejto smernice; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s zodpovednými orgánmi zvážili zavedenie kompenzačných opatrení na zmiernenie strát spôsobených poskytovateľom zájazdov zavedením nových právnych predpisov vedúcich ku strate nadobudnutých práv a spôsobujúcich straty spojené s neamortizovanými investíciami do obnovy štruktúr alebo zabezpečenia ich súladu s právnymi predpismi platnými prv; domnieva sa, že tieto kroku sú potrebné s cieľom ochrániť investície prevádzkovateľov a zlepšiť kvalitu služieb poskytovaných zákazníkom;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v oblasti integrovanej námornej politiky zasadzovali o rozvoj prístavnej infraštruktúry, a to tak v záujme prispôsobenia prístavných terminálov potrebám osôb so zníženou mobilitou, ako aj v záujme zabezpečenia prepojenia s inými druhmi dopravy a so službami v oblasti cestovného ruchu v pevninskom zázemí, čo sú dôležité prvky z hľadiska námornej prepravy osôb, odvetvia okružných plavieb a rekreačného remeselného cestovného ruchu; v tomto rámci vyzýva členské štáty, aby zrušili akékoľvek obmedzenia, ktoré môžu mať;

58.  berie na vedomie skutočnosť, že demografický vývoj v Európe prinesie neustály rast zdravotného cestovného ruchu, a najmä kúpeľného cestovného ruchu; v súvislosti s tým, že existujú rôzne predpisy Spoločenstva na tému kúpeľného cestovného ruchu, vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť predložiť jednotný legislatívny návrh pre kúpeľný cestovný ruch, ktorý by tomuto odvetviu poskytol organickú a regulovanú štruktúru, povzbudil konkurencieschopnosť a hneď na úvod spresnil, že kúpeľné podniky pôsobiace v členských štátoch ako poskytovatelia zdravotníckych služieb sú vyňaté spod pôsobnosti smernice 2006/123/ES; zdôrazňuje relevantnosť nových predpisov o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a domnieva sa, že tieto predpisy sa musia presadzovať v prísnom súlade s kritériami a podmienkami stanovenými novým legislatívnym rámcom, aby sa zabezpečilo ich plne uspokojivé uplatňovanie;

59.  zdôrazňuje hospodársky význam tzv. nákupného cestovného ruchu; zdôrazňuje, že pre veľký počet turistov je to jeden z hlavných dôvodov pre strávenie dovolenky v EÚ, ktorá je domovom popredných podnikov a značiek v odvetví luxusu na svete; konštatuje, že hoci toto odvetvie rýchlo rastie, EÚ čelí výraznej konkurencii zo strany iných medzinárodných destinácií cestovného ruchu, ktoré ponúkajú napríklad možnosť bezdaňového nakupovania alebo vracania DPH; odporúča preto v spolupráci s odvetvím luxusu a odborníkmi z oblasti cestovného ruchu pripravovať nové opatrenia a služby, ktoré EÚ umožnia zachovať si svoju príťažlivosť a konkurencieschopnosť;

60.  zdôrazňuje potrebu propagovať európsky obchodný cestovný ruch v EÚ aj vo svete, a to so zreteľom na jeho hospodársky význam pre niektoré miesta v Európe a na počet služieb napojených na usporadúvanie a organizovanie obchodných veľtrhov, výstav, konferencií a iných obchodných podujatí (hotely a stravovanie, obchody, doprava, komunikačné služby, agentúry organizujúce podujatia atď.);

61.  pripomína, že nesmieme zabúdať na cieľ morálne zodpovedného cestovného ruchu; víta obsah morálneho kódexu Svetovej organizácie cestovného ruchu a verí, že ho čoskoro prijmú za svoj Komisia aj členské štáty; v tomto zmysle vyjadruje potešenie nad návrhom Komisie rozšíriť právomoc členských štátov na trestné činy sexuálneho zneužívania maloletých spáchané v zahraničí, a tým vlastne potrestať sexuálnu turistiku;

Cestovný ruch pre všetkých

62.  zdôrazňuje, že bytostne sezónna povaha cestovného ruchu môže spôsobiť nestálosť zamestnania a pracovných podmienok; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej politiky na pomoc sezónnym pracovníkom, ktorá by obsahovala predovšetkým opatrenia na rozšírenie turistických sezón prostredníctvom diverzifikácie turistických aktivít;

63.  vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na podporu progresívneho odstraňovania sezónneho charakteru cestovného ruchu; v tej to súvislosti nabáda Komisiu, aby nadviazala na doposiaľ pozitívne výsledky prípravnej činnosti Calypso a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v tejto činnosti, ktorá umožní znevýhodneným ľuďom, napríklad starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím, mladým ľuďom a rodinám s nízkym príjmom, ľahší prístup k dovolenkám, najmä mimo hlavnej sezóny a pri prekračovaní vnútroštátnych hraníc; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri produktoch cestovného ruchu plánovalo s fyzickou prístupnosťou, primeranými službami a spoľahlivými informáciami a aby sa tieto aspekty do nich začlenili; domnieva sa, že sa možno inšpirovať početnými jestvujúcimi osvedčenými postupmi, ktoré zdôrazňujú ľahkú prístupnosť a zlepšenie postavenia;

64.  zdôrazňuje, že v rámci novej európskej stratégie pre zdravotné postihnutia je dôležité zaručiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, nielen čo sa týka dopravy, ale aj ubytovania, stravovacích služieb, informácií prístupných každému a turistických služieb všeobecne; zdôrazňuje, že následne by sa mali poskytovať jasné informácie o prijatých opatreniach; vyzýva Komisiu, aby zaručila prístupnosť pre všetkých, čo sa týka všetkých produktov a služieb súvisiacich s cestovným ruchom;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali realizáciu programov obnovy, zachovania a ochrany miest zaujímavých z hľadiska kultúry, histórie alebo životného prostredia s cieľom zvyšovať ich prístupnosť pre turistov; nabáda mladých ľudí, aby v roku 2011, ktorý je Európskym rokom dobrovoľníckej práce, a aj neskôr, v týchto programoch pracovali ako dobrovoľníci;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala cestovný ruch návštev priateľov a príbuzných ako významný spôsob zlepšovania integrácie európskej kultúry;

Cestovný ruch a zdroje

67.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala, rozšírila a zviditeľnila finančné nástroje určené na posilnenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu prostredníctvom rôznych generálnych riaditeľstiev a preverovala aj ich náležité využívanie, najmä vzhľadom na EFR, EPFRV, ESF a EFF; domnieva sa, že v kontexte rozpočtových obmedzení je zásadne dôležité vytvárať súčinnosť medzi jednotlivými jestvujúcimi finančnými nástrojmi, ktoré je nutné prispôsobiť potrebám vyplývajúcim zo zmien v cestovnom ruchu a klientele, diverzifikácii činností spojených s cestovným ruchom a potrebám miestneho rozvoja; okrem toho žiada Komisiu, aby vytvorila jasné značenie pre finančnú podporu, ktorá je k dispozícii pre projekty spojené s cestovným ruchom, a vytvorila ľahko prístupnú databázu v rámci GR na zvýšenie informovanosti o projektoch cestovného ruchu spolufinancovaných EÚ;

68.   zdôrazňuje, že cestovný ruch by mal pri politike súdržnosti v rámci finančného výhľadu na roky 2014 – 2020 naďalej hrať významnú úlohu; žiada, aby sa do ďalších finančných výhľadov a predpisov upravujúcich štrukturálne fondy ako priorita zahrnula obnova upadajúcich oblastí cestovného ruchu s cieľom zaručiť ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť;

69.  ďalej nabáda členské štáty i miestne a regionálne orgány, aby plne využívali nástroje odborného vzdelávania, ktoré ponúka ESF a ostatné zdroje financovania na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni; považuje za dôležité, aby členské štáty a ostatné orgány boli informované o tom, že majú rozvíjať verejné súťaže osobitne pre oblasť cestovného ruchu na základe priorít určených v štrukturálnych fondoch;

70.  požaduje, aby sa v rámci finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020 vytvoril osobitný program pre cestovný ruch, zameraný predovšetkým na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktorý by povzbudzoval partnerstvá medzi podnikmi a verejno-súkromné partnerstvá pri paneurópskych projektoch v tomto odvetví, a súčasne nabáda MSP, aby do tohto odvetvia investovali;

71.  trvá na tom, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory pilotných projektov v odvetví cestovného ruchu po roku 2011 a aby sa prípadne uvažovalo o nových projektoch, ktoré by prispeli k realizácii novej stratégie;

Ostatné dôležité otázky pre oblasť cestovného ruchu

72.  poznamenáva, že na dlhodobé plánovanie štruktúry ponuky a dopytu a v záujme rozvoja destinácií cestovného ruchu potrebujú podniky pôsobiace v oblasti cestovného ruchu porovnateľné a kvalitné štatistické údaje; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci svojich možností zabezpečila prístupnosť týchto údajov pre celú Európu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú oficiálne štatistické údaje o vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike a že jediné dostupné údaje vychádzajú z odhadov; víta plánované opatrenia na upevnenie sociálnych a hospodárskych vedomostí v oblasti cestovného ruchu, pričom by sa mala minimalizovať dodatočná finančná a administratívna záťaž;

73.  žiada Komisiu, aby do septembra 2011 predložila legislatívny návrh na revíziu smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, výletných a dovolenkových služieb s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom a podnikom z odvetvia cestovného ruchu jasný právny rámec, ktorým sa budú riadiť v bežných aj vo výnimočných situáciách spôsobených napríklad niektorými klimatickými a prírodnými javmi alebo politickými nepokojmi; zdôrazňuje, že celá koncepcia zájazdového cestovania je už dávno prekonaná a naliehavo žiada Komisiu, aby pri jej revízii zabezpečila, aby pre všetky subjekty poskytujúce služby cestovného ruchu platili rovnaké predpisy; zdôrazňuje, že kvalita služieb poskytovaných spotrebiteľovi a primeraná konkurencia by v tomto kontexte mali byť hlavnými faktormi;

74.  poukazuje na príležitosť členských štátov uskutočniť vzájomnú progresívnu harmonizáciu zníženej sadzby DPH z cestovného ruchu ako nevyhnutnú podmienku transparentnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi cestovného ruchu v rámci EÚ a s tretími krajinami; v tejto súvislosti víta diskusiu, ktorú vyvolalo uverejnenie zelenej knihy o budúcnosti DPH;

75.  vyzýva členské štáty, aby si uvedomovali negatívne účinky stúpajúcej tendencie podrobovať turistov cestujúcich do EÚ alebo v rámci členských štátov vyšším daňovým sadzbám, napríklad dane z palív, bezpečnostných poplatkov, letiskovej dane, mestskej dane a prístavnej dane, najmä mimo hlavnej sezóny; zdôrazňuje, že ak sa má uplatňovať dodatočná daň z cestovného ruchu, musí s tým byť verejnosť dôkladne oboznámená, aby sa zvýšila informovanosť turistov a prevádzkovateľov;

76.  vyzýva Radu Európskej únie, aby urýchlila prijatie návrhu smernice o modernizácii osobitného režimu DPH (TOMS), ktorý predpokladá zavedenie mechanizmu opt-in, schopného zvrátiť narušenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi kategóriami subjektov odvetvia, pretože rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých štátov majú v súčasnosti vážne dôsledky;

77.  zdôrazňuje, že je potrebná aktívna politika hospodárskej súťaže, ktorá bude monitorovať akýkoľvek trend smerujúci ku koncentrácii odvetvia alebo k zneužitiu dominantného postavenia;

78.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila integrovanú stratégiu pre oblasť cestovného ruchu v súlade so súčasnou stratégiou a jej plánom realizácie a ako ich doplnok;

79.  domnieva sa, že by sa mala vytvoriť technická pracovná skupina na úrovni Európskeho parlamentu, ktorá by sa zameriavala na dôkladné sledovanie plnenia opatrení, ktoré navrhla Komisia, ako aj odporúčaní Európskeho parlamentu;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 384, 31.12.1986, s. 60. (2) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. (3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (4) Ú. v. EÚ L 116, 9.5.2009, s. 18. (5) Ú. v. EÚ L 198, 30.7.2009, s. 57. (6) Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 325. (8) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 184. (9) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 1. (10) Prijaté texty, P7_TA(2011)0057.