Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí (2011/2109(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS), ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002,
– so zreteľom na Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý nadobudol platnosť 12. januára 1951,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Medzinárodnom trestnom súde, najmä na uznesenia z 19. novembra 1998(1), 18. januára 2001(2), 28. februára 2002(3), 26. septembra 2002(4) a 19. mája 2010(5),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výročných správach o ľudských právach vo svete, z ktorých to najnovšie je zo 16. decembra 2010(6),
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(7),
– so zreteľom na pozíciu Rady 2011/168/SZBP zo 21.marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde(8),
– so zreteľom na akčný plán zo 4. februára 2004 a akčný plán nadväzujúci na rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu z 12. júla 2011,
– so zreteľom na dohodu medzi Medzinárodným trestným súdom a Európskou úniou o spolupráci a pomoci(9),
– so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu z roku 2003 s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú Európska rada prijala 12. decembra 2003,
– so zreteľom na Štokholmský program na roky 2010 – 2014 s názvom Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (december 2009)(10), a akčný plán, ktorým sa vykonáva Štokholmský program (apríl 2010, KOM(2010)0171),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny(11), a rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(12),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005) o Sudáne/Dárfúre a rezolúciu 1970 (2011) o Líbyi,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0368/2011),
A. keďže sloboda, právny štát a boj proti beztrestnosti sú piliermi udržateľného mieru tým, že zaručujú dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
B. keďže v septembri 2011 ratifikovalo 117 štátov Rímsky štatút; keďže dosiahnutie jeho všeobecnej ratifikácie by však malo zostať hlavným cieľom;
C. keďže univerzálny charakter spravodlivosti zahŕňa jej rovnomerné uplatňovanie bez akýchkoľvek výnimiek a dvojitých noriem; keďže by nemalo existovať miesto, na ktorom by sa mohli bezpečne ukrývať páchatelia genocídy, zločinov proti ľudskosti, popráv bez riadneho súdu, vojnových zločinov, mučenia, hromadného znásilňovania alebo násilných zmiznutí;
D. keďže spravodlivosť by sa mala chápať ako nevyhnutný prvok, ktorým sa podporuje úsilie o udržanie mieru a vyriešenie konfliktov;
E. keďže zachovanie nezávislosti Medzinárodného trestného súdu je rozhodujúce nielen v záujme zaistenia jeho úplnej účinnosti, ale aj v záujme podpory univerzálnosti Rímskeho štatútu;
F. keďže MTS je prvým stálym medzinárodným súdnym orgánom schopným súdiť jednotlivcov za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, čím rozhodujúcim spôsobom prispieva k presadzovaniu ľudských práv, medzinárodnému právu a boju proti beztrestnosti a zohráva kľúčovú odrádzajúcu úlohu a je jasným signálom, že beztrestnosť v prípade týchto zločinov sa nebude tolerovať;
G. keďže základnou zásadou tohto súdu je sledovanie záujmov spravodlivosti bez ohľadu na politické hľadiská (článok 53 Rímskeho štatútu); keďže MTS zohráva kľúčovú úlohu pri podpore medzinárodnej spravodlivosti, čím prispieva k bezpečnosti, spravodlivosti a právnemu štátu, ako aj k zachovaniu mieru a posilneniu medzinárodnej bezpečnosti;
H. keďže MTS má právomoc rozhodovať iba v prípade zločinov spáchaných po nadobudnutí platnosti Rímskeho štatútu 1. júla 2002;
I. keďže v súlade s preambulou štatútu, ako aj so zásadou komplementárnosti MTS koná iba v prípadoch, kde vnútroštátne súdy nie sú schopné alebo ochotné viesť dôveryhodné konania na svojom území, takže zmluvné štáty si uchovávajú primárnu zodpovednosť za stíhanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; keďže spolupráca medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a s regionálnymi organizáciami je krajne dôležitá, najmä v situáciách, keď je spochybnená príslušnosť súdu;
J. keďže politika „pozitívnej komplementárnosti“ MTS podporuje možnosti vnútroštátnych súdov vyšetrovať a stíhať vojnové zločiny;
K. keďže MTS v súčasnosti vedie vyšetrovania v siedmich krajinách (Uganda, Konžská demokratická republika, oblasť Dárfúru v Sudáne, Stredoafrická republika, Keňa, Líbya a Pobrežie Slonoviny) a verejne oznámil, že analyzuje informácie týkajúce sa údajných zločinov spáchaných pri niekoľkých ďalších situáciách; keďže dva prípady (Darfúr a Líbya) boli postúpené Bezpečnostnej rade OSN, tri prípady (Uganda, Konžská demokratická republika a Stredoafrická republika) postúpili súdu samotné zmluvné štáty a dva (Keňa a Pobrežie Slonoviny) otvoril prokurátor z úradnej moci;
L. keďže väčšina zo 17 zatykačov vydaných MTS doteraz nebola vykonaná vrátane zatykačov na Josepha Konyho a ostatných vodcov Božej armády odporu v súvislosti so situáciou v severnej Ugande, Bosca Ntagandu v Konžskej demokratickej republike, Ahmada Muhammada Haruna, Aliho Muhammada Aliho Abd-Al-Rahmana a prezidenta Umara Hasana Ahmada al-Bašíra v Sudáne, Saifa al-Isláma Kaddáfího a Abdulláha al-Senussiho v Líbyi;
M. keďže spravodlivý proces, riadny proces a práva obetí sú základnými zásadami systému Rímskeho štatútu;
N. keďže súd si kladie za cieľ v plnej miere zabezpečiť spravodlivosť pre obete a postihnuté spoločenstvá a zabezpečiť tak nápravu, a to aj prostredníctvom účasti, ochrany, právneho zastúpenia a podporných činností;
O. keďže súd ponúka obetiam právo na účasť s podporou štruktúr na ochranu obetí;
P. keďže vďaka systému odškodnenia pre obete zločinov v právomoci MTS je tento súd jedinečnou justičnou inštitúciou na medzinárodnej úrovni;
Q. keďže úspech konaní o odškodnení, ktoré sa začali v roku 2011, závisí od dobrovoľných príspevkov od darcov, ako aj od vyberania pokút a zhabania majetku usvedčených osôb;
R. keďže od súdu sa v súčasnosti očakáva, že sa bude zaoberať rýchlo rastúcim počtom vyšetrovaní, právnych prípadov a predbežných preskúmaní, zatiaľ čo niektoré štáty, ktoré sú stranami Rímskeho štatútu, sa pokúšajú zachovať rozpočet MTS na rovnakej úrovni alebo ho dokonca ešte znížiť;
S. keďže EÚ a jej členské štáty sú vytrvalými spojencami súdu od jeho vzniku a poskytujú mu nepretržitú politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu vrátane presadzovania všeobecnej platnosti a ochrany celistvosti Rímskeho štatútu v záujme ochrany a posilnenia nezávislosti súdu;
T. keďže boj proti beztrestnosti môže uspieť len vtedy, keď budú všetky zmluvné štáty v plnej miere spolupracovať s MTS, a keď súdnym inštitúciám poskytnú pomoc aj subjekty, ktoré nie sú stranami štatútu;
Potreba zvýšiť podporu súdu prostredníctvom politických a diplomatických opatrení
1. opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu a medzinárodnému systému trestnej spravodlivosti, ktorého prvoradým cieľom je boj proti beztrestnosti v prípade genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;
2. opakuje, že v plnej miere podporuje úrad prokurátora, prokurátorove právomoci z úradnej moci a pokrok pri začatí nových vyšetrovaní;
3. naliehavo vyzýva strany Rímskeho štatútu a iné subjekty, aby upustili od vyvíjania politického tlaku na súd s cieľom zachovať a zaručiť jeho nestrannosť a umožniť vykonávanie spravodlivosti na základe práva, a nie politických aspektov;
4. poukazuje na význam zásady univerzálnosti a vyzýva ESVČ, členské štáty a Komisiu, aby naďalej pokračovali vo svojom výraznom úsilí o podporu všeobecnej ratifikácie Rímskeho štatútu a Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (APIC) a vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov;
5. víta skutočnosť, že EÚ a väčšina členských štátov dali v Kampale konkrétne prísľuby, a odporúča, aby strany včas informovali o plnení týchto prísľubov na ďalšom zhromaždení zmluvných štátov, ktoré sa má uskutočniť 12. – 21. decembra 2011 v New Yorku;
6. víta prijatie zmien a doplnení Rímskeho štatútu týkajúcich sa okrem iného aj trestného činu agresie, a vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ich ratifikovali a začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;
7. víta revíziu spoločnej pozície EÚ o MTS prijatím rozhodnutia z 21. marca 2011; poznamenáva, že v novom rozhodnutí sa zohľadňujú problémy, s ktorými je súd konfrontovaný, a zdôrazňuje, že rozhodnutie je pre EÚ a jej členské štáty vhodným základom, prostredníctvom ktorého možno súdu pomôcť vyrovnať sa s týmito problémami;
8. víta revidovaný akčný plán EÚ dohodnutý 12. júla 2011 o následných opatreniach rozhodnutia o MTS, ktorý predkladá efektívne, konkrétne opatrenia, ktoré má EÚ prijať, aby prehĺbila svoju budúcu podporu súdu, a povzbudzuje predsedníctvo Rady, aby spolu s Komisiou, ESVČ a členskými štátmi vytvorili z implementácie akčného plánu prioritu;
9. zdôrazňuje, že úplná a rýchla spolupráca medzi stranami štatútu vrátane členských štátov EÚ a súdom je naďalej rozhodujúca pre účinnosť a úspech medzinárodného systému trestnej spravodlivosti;
10. vyzýva EÚ a členské štáty, aby včas vyhoveli všetkým požiadavkám súdu na poskytnutie pomoci a spolupráce s cieľom zaistiť okrem iného vykonávanie vydaných zatykačov a poskytovanie informácií vrátane požiadaviek zameraných na pomoc pri identifikácii, zmrazení a zhabaní finančných aktív podozrivých osôb;
11. naliehavo žiada členské štáty EÚ, ktoré ešte neuzákonili vnútroštátne právne predpisy o spolupráci, aby tak spravili a aby uzavreli rámcové dohody s MTS o výkone rozsudkov súdu a o veciach vyšetrovania, zhromažďovania dôkazov, hľadania, ochrany a premiestňovania svedkov, zatýkania, vyhosťovania, držania vo väzbe a umiestnenia obvinených osôb po prepustení na kauciu, uväznenia odsúdených osôb; vyzýva členské štáty, aby vzájomne spolupracovali prostredníctvom svojich policajných, súdnych a iných príslušných mechanizmov s cieľom zaistiť primeranú podporu pre MTS;
12. nabáda členské štáty EÚ, aby zmenili a doplnili článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak, aby začlenili zločiny v pôsobnosti MTS do zoznamu zločinov, pri ktorých má EÚ právomoc; konkrétnejšie naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby previedli kompetencie na EÚ v oblasti identifikácie a konfiškácie majetku osôb obvinených MTS bez ohľadu na to, že súdne konanie začne MTS; vyzýva členské štáty EÚ, aby spolupracovali pri výmene príslušných informácií prostredníctvom existujúcich úradov na vymáhanie majetku, ako aj prostredníctvom medziagentúrnej siete na vymáhanie majetku CARIN (Camden Asset Recovery Inter-Agency Network);
13. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby v plnej miere začlenili ustanovenia o Rímskom štatúte a Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (APIC) do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;
14. víta prijatie zmien Rímskeho štatútu týkajúcich sa trestného činu agresie na hodnotiacej konferencii v Kampale a vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ich ratifikovali a začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; odporúča, aby v záujme posilnenia univerzálnosti Rímskeho štatútu bolo prostredníctvom spoločnej dohody vyvinuté úsilie o dosiahnutie presnejšieho vymedzenia relevantných trestných činov, pričom akt agresie bude ustanovený ako porušenie medzinárodných právnych predpisov;
15. konštatuje, že podľa výsledkov konferencie v Kampale súd nebude môcť vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti trestného činu agresie až do januára 2017 vrátane, keď majú štáty, ktoré sú stranami štatútu, urobiť rozhodnutie o aktivácii tejto súdnej pôsobnosti;
16. víta prínos niektorých členských štátov EÚ k boju proti beztrestnosti za najhoršie zločiny známe ľudstvu prostredníctvom uplatňovania univerzálnej jurisdikcie; nabáda všetky členské štáty EÚ, aby robili to isté; odporúča, aby sa naďalej posilňovala úloha siete kontaktných miest EÚ pre vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, ktorá spočíva v uľahčovaní spolupráce medzi orgánmi EÚ v oblasti presadzovania práva pri stíhaní závažných zločinov;
17. poukazuje na zásadnú úlohu medzinárodnej trestnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a pri riešení príslušných porušení medzinárodného práva týkajúcich sa nezákonného využívania a náboru detských vojakov; rozhodne odmieta začleňovanie či prijímanie detí mladších ako 18 rokov do ozbrojených síl alebo ich akékoľvek využívanie vo vojenských operáciách; poukazuje na to, že je dôležité zaručiť ich právo na pokojné detstvo, vzdelávanie, fyzickú integritu, bezpečnosť a sexuálnu autonómiu;
18. vyzýva na zriadenie účinných politík a podporných mechanizmov s cieľom zabezpečiť, aby mala účasť obetí na konaniach MTS podstatný vplyv vrátane prístupnejšieho psychologického, zdravotného a právneho poradenstva a ľahkého prístupu k programom ochrany svedkov; zdôrazňuje význam podpory povedomia o sexuálnom násilí v oblastiach postihnutých konfliktom prostredníctvom právnych programov, dokumentácie o rodovo založených zločinov v ozbrojených konfliktoch a odbornej prípravy právnikov, sudcov a aktivistov týkajúcej sa Rímskeho štatútu a medzinárodnej judikatúry, pokiaľ ide o rodovo založené zločiny voči ženám a deťom;
19. naliehavo vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby zaistili existenciu programov odbornej prípravy okrem iného napríklad pre policajných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a armádnych úradníkov, ktoré by sa zameriavali v prvom rade na ustanovenia Rímskeho štatútu a príslušné medzinárodné právo a ďalej aj na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie porušení týchto zásad;
20. berie na vedomie zmluvu o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS; vyzýva členské štáty EÚ, aby uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a zločinom proti ľudskosti, a poukazuje na jej dôležitosť pre účinnosť a úspech medzinárodného systému trestnej spravodlivosti;
21. dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky diplomatické možnosti a diplomatické nástroje a požadovali účinnú spoluprácu s MTS, najmä s ohľadom na vykonanie vydaných zatykačov;
22. dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby s pomocou ESVČ zaviedli súbor prísnych interných usmernení podľa vzoru existujúcich usmernení OSN a MTS, ktorými sa riadi úrad prokurátora, a načrtli kódex správania pre styky medzi oficiálnymi predstaviteľmi EÚ a členských štátov a osobami, ktoré hľadá MTS, najmä ak tieto osoby naďalej zastávajú oficiálne funkcie, a to bez ohľadu na ich postavenie a to, či sú štátnymi príslušníkmi zmluvných štátov alebo krajín, ktoré nie sú stranami Rímskeho štatútu;
23. žiada EÚ a jej členské štáty, aby v prípade, že partnerská krajina vystaví pozvanie alebo vyjadrí vôľu umožniť na svojom území návštevu osobe, na ktorú sa vzťahuje zatykač MTS, okamžite vyvinuli mohutný nátlak na túto krajinu s cieľom buď takúto osobu zatknúť, alebo podporiť jej zatknutie, alebo minimálne zamedziť vycestovaniu takejto osoby; konštatuje, že v poslednom období vystavili takéto pozvánky pre sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra okrem iného Čad, Čína, Džibutsko, Keňa a Malajzia;
24. uznáva posledné rozhodnutie prokurátora MTS vydať zatykač na Saída al Isláma Kaddáfího a šéfa spravodajských služieb Abdulláha al-Senussiho v Lýbii v súvislosti s údajnými zločinmi proti ľudskosti od začiatku povstania v tejto krajine; zdôrazňuje, že ich úspešné chytenie a následný proces pred MTS budú slúžiť ako rozhodujúci prínos k boju proti beztrestnosti v tomto regióne;
25. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zmluvné strany MTS, konkrétne Čad, Džibutsko a Keňa, privítali nedávno na svojom území sudánskeho prezidenta al-Bašíra bez toho, aby ho zatkli a odovzdali súdu, a to i napriek jednoznačnej právnej povinnosti zatknúť ho a vydať, ktorá im vyplýva z Rímskeho štatútu;
26. poukazuje na význam dôrazných krokov EÚ pri očakávaní a zabránení alebo odsúdení takýchto prípadov nespolupráce; opakuje, že je potrebné, aby EÚ a členské štáty vytvorili vnútorný protokol s konkrétnymi a štandardnými akciami, ktoré im umožnia včas a jednotne reagovať na prípady nespolupráce so súdom, keď to bude vhodné, aj v koordinácii s novými mechanizmami iných inštitúcií vrátane zhromaždenia zmluvných štátov;
27. poznamenáva, že africké štáty zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní MTS, a považuje ich podporu a úzku spoluprácu s nimi za nevyhnutnú pre účinné fungovanie a nezávislosť súdu;
28. vyzýva africké štáty, ktoré sú stranami Rímskeho štatútu, aby si splnili svoje povinnosti vyplývajúce z Rímskeho štatútu MTS a aby v súlade s Ustanovujúcim aktom Africkej únie aktívne podporovali úlohu, ktorou je postaviť najťažších svetových zločincov pred súd, tým, že preukážu počas zasadnutí Africkej únie súdu výraznú podporu, a naliehavo žiada Africkú úniu, aby prelomila začarovaný kruh beztrestnosti najťažších zločinov a poskytla pomoc obetiam zverstiev; vyjadruje podporu pre požiadavku súdu otvoriť styčný úrad s Africkou úniou v Addis Abebe;
29. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zohľadnili prácu MTS a ustanovenia Rímskeho štatútu vo svojich programoch rozvoja zameraných na posilnenie právneho štátu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli potrebnú technickú, logistickú a finančnú pomoc a skúsenosti rozvojovým krajinám, ktoré majú len obmedzené zdroje, na prispôsobenie ich vnútroštátnych právnych predpisov zásadám Rímskeho štatútu, a aby spolupracovali s MTS bez ohľadu na to, či tieto krajiny ratifikovali alebo neratifikovali štatút; ďalej nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali programy odbornej prípravy pre policajné, súdne, vojenské a administratívne orgány rozvojových krajín, ktoré by ich oboznámili s ustanoveniami Rímskeho štatútu;
30. nabáda ďalšie Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, aby diskutovalo o boji proti beztrestnosti v medzinárodnej rozvojovej spolupráci a príslušnom politickom dialógu, ako sa to presadzuje v niekoľkých uzneseniach a v článku 11 ods. 6 revidovanej Dohody z Cotonou, s cieľom začleniť boj proti beztrestnosti do existujúcich programov a akcií rozvojovej spolupráce a posilniť úlohu práva v týchto programoch a akciách;
31. nabáda ESVČ a diplomatické služby členských štátov EÚ, aby systematicky a cielene uplatňovali diplomatické nástroje, ktoré využívajú na zvýšenie podpory MTS a presadenie širšej ratifikácie a implementácie Rímskeho štatútu; poznamenáva, že medzi takéto nástroje patria demarše, politické vyhlásenia, vyhlásenia a doložky MTS v dohodách s tretími krajinami, ako aj dialógoch o politických a ľudských právach; odporúča, aby sa prijali primerané opatrenia na základe hodnotenia výsledkov;
32. zdôrazňuje, že je potrebné, aby MTS rozšíril svoju pôsobnosť aj nad rámec situácií ozbrojených konfliktov a aby aktívnejšie vyšetroval naliehavé situácie v oblasti ľudských práv, ktoré eskalujú až na úroveň zločinov proti ľudskosti, a v prípadoch, keď domáce orgány zjavne nemajú vôľu vyšetrovať, stíhať a trestať údajných páchateľov;
33. naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku a členské štáty EÚ, aby vyvinuli diplomatické úsilie zamerané na podnecovanie členov Bezpečnostnej rady OSN, aby postupovali MTS žiadosti o otvorenie vyšetrovania prípadov, v ktorých sa úradníci z nezmluvných krajín štatútu údajne dopustili zločinov proti ľudskosti a naďalej si užívajú beztrestnosť, čo sa týka aj najnovšieho vývoja situácie v Iráne, Sýrii, Bahrajne a Jemene;
34. uznáva úlohu EÚ pri podpore celosvetovej ratifikácie Rímskeho štatútu a Dohody o výsadách a imunitách súdu (APIC) a víta nedávne pristúpenie Tuniska, Filipín, Maldív, Grenady, Moldavska, Svätej Lucie a Seychel k Rímskemu štatútu a jeho ratifikáciu týmito krajinami, čím celkový počet zmluvných štátov stúpol na 118; vyzýva, aby k Rímskemu štatútu pristúpilo viac ázijských, severoafrických, blízkovýchodných a subsaharských krajín;
35. naliehavo vyzýva, aby EÚ a najmä ESVČ naďalej podporovali univerzálny charakter Rímskeho štatútu a APIC a boj proti beztrestnosti, ako aj rešpektovanie, spoluprácu a podporu súdu v súvislosti vzťahov EÚ s tretími krajinami, a to aj v rámci Dohody z Cotonou a dialógov medzi EÚ a regionálnymi organizáciami, ako napríklad AÚ, Ligou arabských štátov, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN); poukazuje tiež na význam podpory ratifikácie a uplatňovania Rímskeho štatútu súdu v dvojstranných dialógoch EÚ o ľudských právach s tretími stranami;
36. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v systematickom začleňovaní doložky MTS do mandátov na rokovania a dohôd s tretími krajinami;
37. vyzýva lídrov EÚ, aby motivovali všetky štáty, ktoré ešte nie sú stranami Rímskeho štatútu, aby sa stali zmluvnými štátmi; dôraz by sa mal pritom klásť predovšetkým na stálych členov a nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN;
38. víta účasť Spojených štátov amerických ako pozorovateľa na zhromaždení zmluvných štátov MTS a vyjadruje nádej, že sa čoskoro stanú zmluvnou stranou;
39. víta nedávne pristúpenie Tuniska k Rímskemu štatútu a vyjadruje nádej, že vyšle pozitívny signál ostatným krajinám severnej Afriky a Blízkeho východu, ktoré by ho mohli nasledovať; ďalej víta nedávnu ratifikáciu Rímskeho štatútu Filipínami, vďaka ktorej vzrástol počet ázijských štátov v systéme súdu a ktorá vysiela dôležitý signál o tom, že ázijské členstvo v MTS rastie, ako aj nedávnu ratifikáciu Rímskeho štatútu Maldivami a najnovší návrh zákona národného zhromaždenia Kapverdov, ktorý oprávňuje na ratifikáciu Rímskeho štatútu, a dúfa, že vláda k nej pristúpi čo najskôr; vyjadruje nádej, že sa k MTS pripoja aj všetky latinskoamerické krajiny;
40. vyzýva Turecko, jediného oficiálneho kandidáta na pristúpenie k EÚ, ktorý tak ešte neurobil, aby sa čo možno najskôr stalo zmluvnou stranou Rímskeho štatútu a Dohody o výsadách a imunitách, a zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky budúce kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ako aj partnerské krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), urobili to isté;
41. vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby podporili možnosti a politickú vôľu tretích krajín – najmä v krajinách, ktoré MTS prešetruje alebo v ktorých vykonáva predbežnú analýzu – viesť vnútroštátne konania o genocíde, vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti; v tejto súvislosti žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili reformné procesy a úsilie o budovanie štátnych kapacít zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva, sektoru presadzovania práva a systému výkonu trestu vo všetkých krajinách, ktoré boli priamo postihnuté údajne spáchanými závažnými medzinárodnými zločinmi;
42. zdôrazňuje, že účinnosť zásady komplementárnosti súdu kladie na prvé miesto povinnosť zmluvných strán vyšetriť a odsúdiť vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti; vyjadruje znepokojenie, že všetky členské štáty EÚ ešte nemajú právne predpisy, ktoré by vymedzovali tieto zločiny v súlade s vnútroštátnym právom, na základe ktorých by ich súdy mohli uplatňovať svoje právomoci;
43. naliehavo žiada štáty, ktoré zatiaľ neuzákonili úplné a účinné vykonávacie právne predpisy, aby tak urobili po transparentnej konzultácii s občianskou spoločnosťou a aby poskytli svojmu vnútroštátnemu súdnictvu nástroje potrebné na vyšetrovanie a stíhanie týchto zločinov;
44. opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty posilnili diplomatické úsilie medzi krajinami, ktoré nie sú stranami Rímskeho štatútu, a regionálnymi organizáciami (napr. AÚ, ASEAN a Liga arabských štátov) o podporu lepšieho pochopenia mandátu MTS, t. j. stíhanie páchateľov vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a to aj prostredníctvom rozvoja osobitnej komunikačnej stratégie v tejto oblasti, a o poskytnutie väčšej podpory súdu a jeho mandátu, najmä na fórach OSN, akým je Bezpečnostná rada OSN;
45. potvrdzuje, že diplomatická podpora mandátu MTS a jeho aktivít na fórach OSN vrátane Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN zo strany členských štátov EÚ má rozhodujúci význam;
46. zdôrazňuje potrebu pokračovať v diplomatickom úsilí zameranom na podporu členov Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zabezpečiť včasné postúpenie prípadov, ako sa to uvádza v článku 13 písm. b) Rímskeho štatútu a ako sa to naposledy ukázalo v prípade, keď Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne postúpila situáciu v Líbyi Medzinárodnému trestnému súdu; vyjadruje tiež svoju nádej, že Bezpečnostná rada OSN sa zdrží odkladania vyšetrovania alebo stíhania zo strany súdu, ako sa vymedzuje v článku 16 Rímskeho štatútu;
47. vyzýva členov Bezpečnostnej rady OSN a členov Valného zhromaždenia OSN, aby našli vhodné spôsoby a prostriedky, ako OSN poskytne súdu finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených so začatím vyšetrovania a stíhania situácií, ktoré mu postúpila Bezpečnostná rada OSN v súlade s článkom 115 Rímskeho štatútu;
48. vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili, aby koordinácia a spolupráca s MTS bola začlenená do mandátu príslušných regionálnych osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ); vyzýva vysokú predstaviteľku, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ voči boju proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ;
49. vyzýva ESVČ, aby zabezpečila začlenenie MTS medzi všetky hlavné zahranično-politické priority EÚ tým, že bude systematicky zohľadňovať boj proti beztrestnosti a zásadu komplementárnosti v širšom kontexte pomoci pri rozvoji a budovaní právneho štátu, a aby najmä povzbudzovala transformujúce sa štáty v južnom Stredozemí k podpísaniu a ratifikácii Rímskeho štatútu;
50. potvrdzuje, že EÚ by mala zaistiť, aby ESVČ mala potrebné skúsenosti a kapacity na vysokej úrovni, aby sa MTS stal skutočnou prioritou; odporúča, aby ESVČ zabezpečila postačujúci personál tak v Bruseli, ako aj v delegáciách úradníkov zodpovedných za riešenie otázok medzinárodnej spravodlivosti a aby ESVČ a Európska komisia naďalej rozvíjali vzdelávanie svojho personálu v otázkach medzinárodnej spravodlivosti a MTS a vytvorili program výmeny personálu s MTS s cieľom podporovať vzájomné inštitucionálne vedomosti o týchto inštitúciách a uľahčiť tým ďalšiu spoluprácu;
51. naliehavo žiada všetky zmluvné strany MTS, EÚ a samotný MTS vrátane úradu prokurátora, aby vynaložili maximálne úsilie o stíhanie a potrestanie páchateľov sexuálnych zločinov proti ľudskosti, ktoré tvoria osobitnú kategóriu zločinov proti ľudskosti patriacu do pôsobnosti MTS (článok 7 Rímskeho štatútu) a zahŕňajú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo, nútenú sterilizáciu a všetky ďalšie formy sexuálneho násilia s podobnou závažnosťou spolu s prenasledovaním z rodových dôvodov; konštatuje, že tieto sexuálne zločiny sú obzvlášť opovrhnutiahodné, pretože môžu často a vo veľkej miere predstavovať zločiny proti ľudskosti a zároveň vojnové zločiny (článok 8 Rímskeho štatútu) a sú namierené proti najviac ohrozeným skupinám osôb, ženám, deťom a civilistom v krajinách, ktoré sú už aj tak oslabené konfliktami a/alebo nedostatkom potravín, či dokonca hladomorom;
52. v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami šiestich nových sudcov a nového prokurátora, ktoré majú prebehnúť počas zasadnutia zhromaždenia zmluvných štátov v decembri 2011, naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby prostredníctvom spravodlivého a transparentného procesu založeného na zásluhách zvolili najkvalifikovanejších kandidátov a zabezpečili geografickú a rodovú vyváženosť a aby nabádali štáty z regiónov, ktoré majú prospech z minimálnych požiadaviek na hlasovanie (ako napríklad skupina latinskoamerických a karibských štátov – GRULAC), aby to využili a nominovali dostatočný počet kandidátov, čím by zaistili vyvážené regionálne zastúpenie medzi sudcami; poznamenáva, že voľba nového prokurátora je nanajvýš dôležitá pre účinnosť a legitímnosť súdu, a vyjadruje ocenenie práce vyšetrovacieho výboru zriadeného predsedníctvom zhromaždenia zmluvných štátov;
53. víta návrhy na zriadenie poradného výboru na prijímanie a prehodnocovanie všetkých nominácií nových sudcov, ako sa to stanovuje v článku 36 ods. 4c) Rímskeho štatútu, ako aj zriadenie vyšetrovacieho výboru pre prokurátora MTS, a vyjadruje svoj názor, že prácu vyšetrovacieho výboru by nemali ovplyvňovať politické hľadiská;
Potreba zaistenia ďalšej finančnej a logistickej pomoci určenej pre súd
54. víta doterajšiu finančnú a logistickú podporu MTS zo strany EÚ a jednotlivých členských štátov a odporúča, aby súčasné formy podpory, či už prostredníctvom riadneho rozpočtu MTS financovaného z príspevkov zmluvných štátov alebo prostredníctvom prostriedkov EÚ, napríklad prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), pokračovali, a to najmä v týchto oblastiach: podporné činnosti zamerané na pomoc obetiam a postihnutým spoločenstvám; právne zastúpenie; presťahovanie svedkov; účasť a ochrana obetí/svedkov s osobitným zreteľom na potreby žien a obetí spomedzi detí a mladistvých; a poskytnutie podpory, ktorá súdu umožní pokryť naliehavé prevádzkové potreby vyplývajúce z nového vyšetrovania; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili súd v jeho úsilí o posilnenie jeho prítomnosť v teréne a uznali význam prítomnosť MTS v teréne pre šírenie pochopenia a podpory jeho mandátu, ako aj pre zapojenie a pomoc spoločenstvám, ktoré sa stali obeťou zločinov patriacich do pôsobnosti súdu; vyjadruje svoje obavy z toho, že chýbajúce prostriedky sú stále prekážkou optimálneho fungovania súdu;
55. zdôrazňuje významný vplyv Rímskeho štatútu na obete, jednotlivcov a spoločenstvá postihnuté zločinmi v právomoci súdu; považuje úsilie súdu o aktívnu podporu za dôležité pri presadzovaní porozumenia a podpory jeho mandátu, pristupovaní k očakávaniam a poskytnutí obetiam a postihnutým spoločenstvám možnosť sledovať a pochopiť medzinárodné procesy trestnej spravodlivosti a prácu súdu;
56. odporúča, aby členské štáty EÚ naďalej poskytovali primerané financovanie do trustového fondu MTS na pomoc obetiam (s cieľom doplniť potenciálne nadchádzajúce poskytovanie odškodnenia a zároveň pokračovať vo vykonávaní súčasných aktivít pomoci) a aby prispievali do novozriadeného špeciálneho fondu MTS na presťahovanie a fondu pre rodinné návštevy zadržaných osôb v sídle súdu v Haagu, do programu právnej pomoci a na náklady súvisiace s údržbou a rozširovaním prítomnosti MTS v teréne;
57. dôrazne podporuje úsilie MTS o rozšírenie a posilnenie jeho prítomnosti v oblasti jeho pôsobnosti, lebo to je kľúčom k zlepšeniu jeho schopnosti vykonávať svoje funkcie, ku ktorým patrí aj vyšetrovanie, podpora obetí a postihnutých spoločenstiev, ochrana svedkov a zabezpečovanie práv obetí na účasť a nápravu, a ktorý je navyše aj dôležitým faktorom pri posilňovaní vplyvu súdu a jeho schopnosti zanechať silný a pozitívny odkaz;
58. nabáda EÚ, aby zaistila primerané a stabilné finančné prostriedky pre subjekty občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s MTS v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, a vyzýva členské štáty EÚ a existujúce európske nadácie, aby zachovali podporu týchto subjektov;
59. nabáda členské štáty EÚ a ESVČ, aby otvorili diskusiu o revízii súčasných finančných nástrojov EÚ, a to najmä Európskeho rozvojového fondu, s cieľom preskúmať, ako by mohli ďalej prispievať k podpore doplnkových aktivít v prijímajúcich krajinách, s cieľom podnietiť boj proti beztrestnosti v týchto krajinách;
60. uznáva súčasné úsilie Komisie o vytvorenie tzv. doplnkového súboru nástrojov EÚ zamerané na rozvoj vnútroštátnych kapacít pre vyšetrovanie a stíhanie údajných medzinárodných zločinov a nabáda Komisiu, aby zabezpečila jeho uplatňovanie s cieľom začleniť doplnkové činnosti do programov pomoci a dosiahnuť lepšiu súdržnosť rôznych nástrojov EÚ;
61. vyzýva všetky zmluvné štáty MTS, aby podporovali spoločné úsilie zamerané na zlepšenie súdnych procesov na vnútroštátnej úrovni v prípade najzávažnejších zločinov, ako sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;
62. víta iniciatívu Komisie na zorganizovanie seminára pre európsku a africkú občiansku spoločnosť s cieľom diskutovať o medzinárodnej spravodlivosti, ktorá sa konala v Pretórii v apríli 2011; berie na vedomie odporúčania z tohto stretnutia a žiada Komisiu, aby aj naďalej podporovala takéto príležitosti;
63. pripomína, že Európsky parlament bol jednou z prvých inštitúcií, ktoré podporovali MTS, a upozorňuje na jeho zásadnú úlohu pri monitorovaní krokov EÚ v súvislosti s touto otázkou; žiada o začlenenie časti týkajúcej sa boja proti beztrestnosti a MTS do výročnej správy EP o ľudských právach na svete a ďalej navrhuje, aby sa Európsky parlament zaviazal k aktívnejšej úlohe podporou a začleňovaním boja proti beztrestnosti a MTS do všetkých politík a inštitúcií EÚ vrátane práce všetkých výborov, skupín a delegácií s tretími krajinami;
o o o
64. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.