Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2311(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0286/2011

Predkladané texty :

A7-0286/2011

Rozpravy :

PV 12/09/2011 - 23
CRE 12/09/2011 - 23

Hlasovanie :

PV 13/09/2011 - 5.23
CRE 13/09/2011 - 5.23
Vysvetlenie hlasovaní
PV 14/12/2011 - 9.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0577

Prijaté texty
PDF 153kWORD 124k
Streda, 14. decembra 2011 - Štrasburg Finálna verzia
Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu
P7_TA(2011)0577A7-0286/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (2010/2311(INI))

Európsky parlament ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv, články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii a príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu(1) a na správu o jej vykonávaní z roku 2008(2) ,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu(3) zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím 2008/919/SVV(4) , a najmä na jeho článok 10 o ochrane a podpore obetí,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005(5) ,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov(6) ,

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, a na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. apríla 2010(7) s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

–  so zreteľom na správu Europolu o situácii a trende v oblasti terorizmu v EÚ na rok 2011 (TE-SAT 2011),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 20. júla 2010 s názvom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (KOM(2010)0386),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 24. novembra 2010 k oznámeniu o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(8) ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(9) ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (KOM(2010)0673),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o odškodnení obetí násilných trestných činov z roku 1983 (SZRE č. 116), Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu z roku 2005 (SZRE č. 196), usmernenia Rady Európy o ochrane obetí teroristických činov z roku 2005, odporúčanie Rady Európy (2006) č. 8 o pomoci obetiam trestných činov a na návrh Komisie z roku 2011 na smernicu, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (KOM(2011)0275),

–  so zreteľom na hodnotenie siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu v polovici trvania a zelenú knihu s názvom Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií v EÚ,

–  so zreteľom na rôzne uznesenia týkajúce sa boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu(10) a spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom(11) ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre právne veci (A7-0286/2011),

A.  keďže prvé desaťročie 21. storočia bolo po strašných útokoch z 11. septembra 2001 poznačené vojnou proti terorizmu, najmä pokiaľ ide o prístup USA; hoci sa tieto a ani iné útoky podobného rozsahu neuskutočnili na európskej pôde, ich plánovanie a prípravy sa odohrali čiastočne v Európe a mnohí Európania ich považovali za útok na svoje hodnoty a svoj spôsob života;

B.  keďže Európska únia je v 21. storočí väčším cieľom a obeťou terorizmu a čelí neustále prítomnej hrozbe;

C.  keďže závažné teroristické útoky na pôde EÚ od útokov v USA z 11. septembra 2001 vrátane teroristických útokov v Madride v roku 2004 a útokov v roku 2005 v Londýne mali významný vplyv na pocit spoločnej bezpečnosti medzi občanmi EÚ;

D.  keďže v správe Europolu o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v EÚ na rok 2011 (TE-SAT 2011) sa uvádza, že hrozba teroristických útokov v EÚ je naďalej vážna a že sa zdá, že prepojenia medzi terorizmom a organizovaným zločinom sa zvyšujú, a takisto sa v nej upozorňuje na klesajúci trend teroristických útokov, k zodpovednosti za ktoré sa prihlásili separatistické teroristické organizácie alebo ktoré sú im pripisované, v porovnaní s rokom 2006, hoci stále tvoria väčšinu všetkých teroristických útokov v EÚ;

E.  keďže Štokholmský program určuje dve hrozby pre vnútornú bezpečnosť – medzinárodný terorizmus a organizovaný zločin, ktoré v mnohých prípadoch pôsobia v rovnakých oblastiach činnosti, napríklad v oblasti pašovania zbraní a drog;

F.  keďže terorizmus nie je novým javom; keďže terorizmus v posledných desaťročiach nadobudol nové formy vrátane kybernetického terorizmu a zvýšila sa zložitosť štruktúry, prostriedkov a financovania teroristických sietí, čo ešte zvyšuje zložitosť hrozby terorizmu; keďže boj proti terorizmu bol vždy súčasťou oblasti právomocí členských štátov a bežných opatrení na presadzovanie práva; keďže útoky z 11. septembra 2001 a útoky v Madride a Londýne spôsobili zásadnú zmenu vo vnímaní terorizmu ako javu a v metódach a nástrojoch používaných na boj proti terorizmu a keďže v dôsledku týchto útokov začal byť terorizmus považovaný za jav, ktorý ovplyvňuje bezpečnosť celej Európskej únie a nielen národnú bezpečnosť členských štátov s veľmi odlišným právnym rámcom;

G.  keďže EÚ vymedzila teroristické trestné činy v rámcovom rozhodnutí 2002/475/SVV napriek tomu, že jednoznačná medzinárodná definícia terorizmu neexistuje;

H.  keďže medzinárodná spolupráca je dôležitá na to, aby sme terorizmu znemožnili prístup k jeho finančným, logistickým a operačným základniam;

I.  keďže skúsenosti s terorizmom, ako aj úroveň ohrozenia sa medzi členskými štátmi EÚ líšia, je však potrebný spoločný prístup EÚ, pretože teroristické operácie majú často celoeurópsky charakter a teroristi pri páchaní svojich činov využívajú rozdiely v európskych právnych predpisoch, kapacitách v oblasti boja proti terorizmu a zrušenie kontrol na hraniciach;

J.  keďže občania EÚ a tiež ostatné osoby chcú, aby bolo v rámci EÚ aj inde zaručené ich bezpečie a bezpečnosť, a keďže EÚ musí v tomto smere zohrať významnú úlohu;

K.  keďže teroristické činy závažným spôsobom ohrozujú ľudské práva, demokraciu, majú za cieľ destabilizovať legitímne utvorené vlády, podrývajú pluralitné občianske spoločnosti a spochybňujú ideál všetkých ľudí, ktorým je život bez strachu;

L.  keďže zámerom politík v oblasti boja proti terorizmu by mal byť boj proti cieľom terorizmu a proti uskutočňovaniu teroristických útokov, ktoré sa snažia o zničenie štruktúry slobodných, otvorených a demokratických spoločností; keďže hlavným cieľom boja proti terorizmu musí byť ochrana a posilňovanie tejto štruktúry demokratických spoločností posilňovaním občianskych slobôd a demokratickej kontroly, zaistením bezpečia a bezpečnosti európskych občanov, odhaľovaním subjektov zodpovedných za páchanie terorizmu a ich stíhaním a reagovaním na dôsledky teroristického útoku prostredníctvom politík v oblasti začleňovania, cezhraničnej justičnej a policajnej spolupráce a účinnej a koordinovanej stratégie na úrovni EÚ; keďže účinnosť politík v oblasti boja proti terorizmu treba posudzovať so zreteľom na tieto ciele a keďže prístup v oblasti boja proti terorizmu, ktorý má najväčšiu pravdepodobnosť uspieť, spočíva v zameraní sa na prevenciu násilného extrémizmu a eskalácie;

M.  keďže stratégia Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu by sa preto nemala zameriavať len na dôsledky terorizmu, ale aj na jeho príčiny;

N.  keďže boj proti násilnému extrémizmu je zásadným prvkom v rámci prevencie a potláčania terorizmu;

O.  keďže boj proti terorizmu znamená boj proti všetkým formám terorizmu vrátane kybernetického terorizmu, drogového terorizmu a vzájomnej prepojiteľnosti teroristických skupín s viacerými zločineckými operáciami a v ich rámci a proti taktike, ktorú používa na svoje fungovanie, napríklad nelegálne financovanie, finančné vydieranie, pranie špinavých peňazí a maskovanie teroristických skupín za údajné právne subjekty alebo inštitúcie;

P.  keďže terorizmus je problémom štátu, a preto je úlohou demokratických inštitúcií, aby vypracovali a zachovali hlavné línie politiky v oblasti boja proti terorizmu v snahe o dosiahnutie čo najširšieho politického a sociálneho konsenzu; keďže demokratický boj proti terorizmu, ktorý sa nutne musí odohrávať v rámci ústavného štátu a právnych noriem, sa týka všetkých politických strán zastúpených v demokratických inštitúciách, či už sú vo vláde alebo v opozícii, a keďže je preto vhodné zachovať vymedzenie politiky v oblasti boja proti terorizmu, podľa ktorej je v akejkoľvek demokratickej spoločnosti vecou vlád, ktoré vznikajú zo zákonnej konfrontácie medzi politickými stranami, a teda z volebného boja;

Q.  keďže je rozumné merať náklady a prínosy politík v oblasti boja proti terorizmu vzhľadom na to, že politickí činitelia by mali vedieť, či ich rozhodnutia majú želané dôsledky, a že občania majú právo, aby sa im ich volení zástupcovia zodpovedali;

R.  keďže desať rokov po útokoch, ktoré otriasli svetom, je čas zhodnotiť úspechy dosiahnuté v boji proti terorizmu; keďže hodnotenie umožňuje efektívnejšiu a účinnejšiu tvorbu politiky a v každej modernej demokracii musia byť politické rozhodnutia podrobované častému hodnoteniu a skúmaniu;

S.  keďže sa vykonalo pozoruhodne málo pri hodnotení toho, do akej miery dosiahli politiky EÚ v oblasti boja proti terorizmu stanovené ciele; keďže Parlament opakovane vyzýval na dôkladné vyhodnotenie politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu, pretože hodnotenie a posúdenie sú nevyhnutnými podmienkami transparentnosti a zodpovednosti politických činiteľov a keďže absencia náležitého hodnotenia politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu je spôsobená najmä tým, že ich veľká časť sa uskutočňuje v oblasti výzvedných a bezpečnostných politík, kde existuje tradícia utajenia;

T.  keďže teroristické útoky sa opakovane zameriavajú na spôsobenie masových strát na životoch, čím sú výzvou pre kapacity inštitúcií;

U.  keďže teroristi sa pri dosahovaní svojho cieľa, ktorým je zničenie demokracie, zameriavajú na nevinných civilistov; keďže tí, ktorí boli pri teroristických útokoch zranení, utrpeli škody alebo stratili milovaných blízkych, majú nárok na našu podporu a solidaritu a na to, aby dostali odškodnenie, kompenzáciu a pomoc;

V.  keďže je veľmi dôležité, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, aby vinníci boli postavení pred súd a aby teroristické zločiny nezostali nepotrestané, pričom postavenie obetí ako svedkov pri súdnych konaniach si vyžaduje osobitnú pozornosť;

W.  keďže zodpovednosť je základným faktorom demokratickej legitímnosti politík v oblasti boja proti terorizmu a keďže chyby, nezákonné konanie a prípady porušenia medzinárodného práva a práva v oblasti ľudských práv sa musia vyšetriť a súdne stíhať;

X.  keďže opatrenia na boj proti terorizmu musia rešpektovať práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie a keďže akékoľvek opatrenie prijaté v tejto oblasti má recipročný vplyv na občianske slobody;

Y.  keďže masový dohľad sa stal hlavnou črtou politík v oblasti boja proti terorizmu a rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov, detekčné a identifikačné technológie, lokalizácia a sledovanie, hĺbková analýza údajov a vytváranie profilov, vyhodnocovanie rizika a analýza správania sa používajú na účely predchádzania terorizmu; keďže tieto nástroje nesú so sebou riziko presunu dôkazného bremena na občana; keďže účinnosť a úspešnosť týchto nástrojov v oblasti predchádzania terorizmu je sporná a keďže výmena informácií medzi agentúrami je nedostatočná;

Z.  keďže verejné orgány čoraz viac využívajú zozbierané údaje na komerčné alebo súkromné účely; keďže súkromné podniky v mnohých odvetviach majú povinnosť uchovávať a poskytovať osobné údaje z databáz svojich zákazníkov; keďže náklady spojené s uchovávaním a so získavaním údajov (investície do infraštruktúry aj operačné náklady) sú vysoké;

AA.  keďže naliehavo potrebujeme jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“ založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov, aby sa znížila neistota v súvislosti s tým, ktoré činnosti sú zakázané a ktoré nie;

Všeobecné súvislosti

1.  s potešením víta oznámenie Komisie a pripomína, že sa musí spájať s budúcou stratégiou vnútornej bezpečnosti EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jeho rozsah je pomerne úzky, obmedzený len na vykonávanie dohodnutých politických opatrení a nevzťahuje sa na vnútroštátne politiky v oblasti boja proti terorizmu a ani na vnútroštátne opatrenia na transpozíciu politík dohodnutých na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ako aj nad tým, že sa neuskutočnilo dôkladnejšie preskúmanie možných právnych medzier alebo možného prekrývania či zdvojovania opatrení a nástrojov v oblasti boja proti terorizmu prijatých na úrovni EÚ; zdôrazňuje dôležitosť konzistentného prístupu na úrovni EÚ aj členských štátov k iniciatívam prijatým v oblasti vnútornej bezpečnosti s osobitným dôrazom na terorizmus a organizovaný zločin;

2.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že oznámenie sa v dostatočnej miere nezameriava na opatrenia vykonané generálnymi riaditeľstvami s výnimkou GR JLS (napríklad TRAN, ENTER alebo MARKT), neskúma ich podrobnejšie a ani neposkytuje jasnú predstavu o tom, ako sa tieto opatrenia vzájomne ovplyvňujú, kde sa prelínajú a kde medzi nimi existujú medzery; zastáva názor, že treba zhodnotiť aj všetky uvedené úrovne, keďže európske, vnútroštátne a medzinárodné opatrenia sa dopĺňajú a posúdenie jednotlivých opatrení neposkytuje úplný obraz o vplyve politík v oblasti boja proti terorizmu v Európe;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškala príležitosť vysvetliť, aký prínos majú určité nástroje EÚ v oblasti boja proti terorizmu, ako je uchovávanie údajov, osobné záznamy o cestujúcich a dohoda Swift, k stratégii EÚ v oblasti boja proti terorizmu;

4.  domnieva sa, že kompasom pre politiky EÚ v tejto oblasti a pre členské štáty pri ich plnení, ako aj pre spoluprácu s tretími stranami a tretími krajinami by mala byť vždy Charta základných práv;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia, jej členské štáty a jej partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; zdôrazňuje tiež, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, a upozorňuje na potrebu presadzovania dialógu, tolerancie a porozumenia medzi rôznymi kultúrami, civilizáciami a náboženstvami;

6.  pripomína, že politiky v oblasti boja proti terorizmu by mali spĺňať stanovené normy, pokiaľ ide o potrebnosť, účinnosť, proporcionalitu, občianske slobody, právny štát a demokratickú kontrolu a zodpovednosť, ktoré sa Únia zaviazala dodržiavať a rozvíjať, pričom posúdenie plnenia týchto noriem musí byť neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia celého úsilia EÚ v oblasti boja proti terorizmu; domnieva sa, že tieto politiky sa musia tvoriť v súlade s ustanoveniami primárneho práva EÚ a ich prioritou má byť predovšetkým dodržiavanie práv stanovených v Charte základných práv Európskej únie;

7.  opätovne potvrdzuje, že obmedzujúce opatrenia na zabratie, zhabanie alebo zmrazenie aktív a finančných prostriedkov spojených s právnickými alebo fyzickými osobami a organizáciami priamo alebo nepriamo zapojenými do teroristických činov môžu byť užitočné ako nástroj boja proti terorizmu, ale musia byť plne v súlade s článkom 75 ZFEÚ a s Chartou základných práv;

8.  domnieva sa, že prevencia, sledovanie a stíhanie teroristických činností sú na úrovni EÚ rozhodujúcimi politikami a musia byť súčasťou systematického prístupu, ktorý nebude založený na normách pre mimoriadne situácie, ale na jednotnej stratégii založenej na potrebe, musia byť účelovo a nákladovo účinné a musia zabrániť zdvojovaniu opatrení a prekrývaniu funkcií príslušných inštitúcií, agentúr a orgánov;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že hodnotenie desiatich rokov politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu by malo viesť k jasne vymedzeným politickým cieľom;

10.  nazdáva sa, že terorizmus je neustále sa vyvíjajúcim javom, proti ktorému treba bojovať prostredníctvom takej politiky v oblasti boja proti terorizmu, ktorá dokáže na tento vývoj reagovať;

11.  považuje za správne rozhodnutie prehĺbiť a rozvíjať štyri hlavné aspekty stratégie boja proti terorizmu, ktorými sú prevencia, ochrana, stíhanie a reakcia;

12.  domnieva sa, že predchádzanie teroristickým činnostiam, ich vyšetrovanie a stíhanie by mali byť založené na posilnení justičnej a policajnej spolupráce na úrovni EÚ, ktorá bude spojená s plnohodnotnou parlamentnou kontrolou a úplným a včasným naplnením plánu zavedenia súboru jednotných procesných záruk na vysokej úrovni;

13.  domnieva sa, že odborná príprava justičných a policajných orgánov a zvyšovanie ich informovanosti musia byť prioritami, aby sa zvýšila pripravenosť na boj proti terorizmu v celej Európskej únii;

14.  pripomína význam spolupráce členských štátov s úradom OLAF, ako aj s ostatnými agentúrami EÚ ako Europol, Eurojust a CEPOL;

15.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila súbor prijatých politík a opatrení v oblasti boja proti terorizmu a aby sa zamerala na výzvy do budúcnosti vrátane reformy Europolu a Eurojustu so zreteľom na nové možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, potrebu jednotných noriem v oblasti získavania dôkazov a vedenia vyšetrovania, plnohodnotné zavedenie spoločných vyšetrovacích tímov, pevnejší rámec EÚ pre justičnú a policajnú odbornú prípravu a náležité politiky v oblasti začleňovania a integrácie;

16.  zastáva názor, že opatrenia v oblasti boja proti terorizmu musia zodpovedať úrovni ohrozenia a že musia byť prispôsobené, pokiaľ ide o reakciu na zvýšenie i zníženie úrovne ohrozenia; konštatuje, že opatrenia v oblasti boja proti terorizmu týkajúce sa nových právomocí vlád a agentúr, musia byť vypracované takým spôsobom, aby bolo možné ich vystupňovať alebo utlmiť v závislosti od situácie;

17.  pripomína, že radikalizácia a nábor nových členov predstavujú najvýznamnejšiu a trvalú dlhodobú hrozbu, ako to zdôrazňuje oznámenie Komisie, a sú preto oblasťou, na ktorú EÚ musí zamerať svoje stratégie predchádzania v oblasti boja proti terorizmu na samotnom začiatku celého reťazca; zdôrazňuje, že investície do politík v oblasti boja proti rasizmu a proti diskriminácii sú kľúčovým nástrojom boja proti radikalizácii a náboru potenciálnych teroristov a predchádzania týmto javom;

18.  pripomína významný prínos mnohých MVO a občianskej spoločnosti, často spolufinancovaných zo strany EÚ a jej členských štátov, k socioekonomickému rozvoju, budovaniu mieru a štátu a k demokratizácii, čo má v boji proti radikalizácii a náborom zásadný význam;

19.  vyzýva na vypracovanie komplexnej stratégie týkajúcej sa väzieb medzi medzinárodným organizovaným zločinom, obchodom s drogami a terorizmom a nabáda, aby sa uskutočňovala nepretržitá analýza nových trendov a charakteristík, pokiaľ ide o diverzifikáciu, radikalizáciu a nábor teroristov a úlohu medzinárodných mimovládnych organizácií vo financovaní terorizmu;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bránili vzostupu extrémizmu;

21.  upozorňuje na potrebu rozšíriť a rozvinúť existujúce a nové strategické partnerstvá v oblasti boja proti terorizmu s krajinami mimo Európy, pokiaľ tieto partnerstvá rešpektujú ľudské práva; zdôrazňuje strategickú spoluprácu medzi Úniou a USA a poukazuje na potrebu spolupracovať s ďalšími partnermi, pričom opäť zdôrazňuje význam, ktorý Únia priznáva ochrane osobných údajov občanov a ich ľudských a občianskych práv;

22.  zdôrazňuje, že boj proti terorizmu je neodmysliteľnou súčasťou vzťahov Únie s tretími krajinami; žiada, aby sa v budúcom nástroji stability zvýšil objem prostriedkov, ktorými sa financujú opatrenia na podporu boja proti terorizmu, s cieľom zabrániť zlyhaniu štátu; súhlasí v tejto súvislosti s tým, že prioritnými oblasťami sú južná Ázia, najmä Pakistan a Afganistan, sahelský región (Mauritánia, Mali, Niger), Somálsko a Jemen; víta predstavenie stratégie Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v sahelskom regióne 21. marca 2011 a vyzýva Radu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom túto stratégiu prijala; víta skutočnosť, že do medzinárodných dohôd sa začleňujú doložky o boji proti terorizmu;

23.  vyzýva Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby urýchlene uskutočnili opatrenia na plnenie doložky o solidarite, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva;

24.  trvá na tom, že je dôležité vymedziť jednotný súbor noriem pre osobitnú ochranu a podporu obetí terorizmu vrátane svedkov, a to aj v rámci návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (KOM(2011)0275);

Hodnotenie a uskutočnenie prieskumu

25.  zdôrazňuje, že náležité hodnotenie desiatich rokov politík v oblasti boja proti terorizmu by sa malo zamerať na posúdenie, či opatrenia prijaté na predchádzanie terorizmu a boj proti nemu vychádzali z dôkazov (a nie len z predpokladov), či sa riadili potrebami, či boli súdržné a tvorili súčasť komplexnej stratégie EÚ pre oblasť boja proti terorizmu založenej na hĺbkovom a úplnom posúdení vypracovanom v súlade s článkom 70 ZFEÚ, pričom Komisia do šiestich mesiacov od zadania štúdie o tom podá správu spoločnej parlamentnej schôdzi Európskeho parlamentu a národných parlamentných výborov zodpovedných za dohľad nad činnosťami v oblasti boja proti terorizmu a bude pritom vychádzať zo správ vyžiadaných od príslušných organizácií a agentúr ako Europol, Eurojust, Agentúra pre základné práva, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, Rada Európy a OSN;

26.  presadzuje holistický a komplexný prístup k politike boja proti terorizmu prostredníctvom zosúladenia Európskej bezpečnostnej stratégie a stratégie vnútornej bezpečnosti, ako aj posilnením existujúcich koordinačných mechanizmov medzi štruktúrami Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, agentúrami a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť; zdôrazňuje, že dobré spravodajské služby sú kľúčové pre boj proti terorizmu a že EÚ má výnimočné postavenie, ktoré uľahčuje výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi za predpokladu, že pre takúto spoluprácu jestvuje vhodný právny základ a že sa opiera o regulárne rozhodovacie postupy, musí však podliehať rovnakým normám zodpovednosti, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch; súčasne poukazuje na to, že spravodajské služby sú popri všetkých dostupných technických prostriedkoch naďalej nenahraditeľným prostriedkom v boji proti teroristickým sieťam a pri včasnom predchádzaní útokom;

27.  žiada Komisiu, aby vypracovala komplexné a podrobné hodnotenie na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ a aby doň zahrnula aspoň tieto otázky:

   a) jasnú analýzu spôsobov reakcie na hrozby terorizmu založenú na vymedzení stanovenom v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu, ako aj rámca opatrení v oblasti boja proti terorizmu na riešenie tejto hrozby, pokiaľ ide o účinnosť, bezpečnostné nedostatky, prevenciu, stíhanie a zvýšenie bezpečnosti v Európe vrátane účinnosti agentúr EÚ a jej primeranosti;
   b) fakty, údaje a trendy týkajúce sa teroristickej činnosti a činnosti v rámci boja proti terorizmu;
   c) úplný prehľad o naakumulovanom vplyve protiteroristických opatrení na občianske slobody a základné práva, opatrenia tretích krajín s priamym dosahom vnútri EÚ a všetky opatrenia prijaté v tejto oblasti v súvislosti v vonkajšími vzťahmi, ako aj judikatúrou ESĽP, Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnych súdov;

28.  vyzýva Komisiu, aby zmapovala, ktoré opatrenia majú iné ciele než boj proti terorizmu alebo v prípade ktorých opatrení boli k pôvodnému účelu boja proti terorizmu pridané ďalšie ciele (odchýlka od poslania a zmena účelu), napríklad presadzovanie práva, imigračné politiky, verejné zdravie alebo verejný poriadok;

29.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala úplný a podrobný prehľad všetkých politík v oblasti boja proti terorizmu v Európe s osobitným dôrazom na právne predpisy EÚ a na to, ako sú transponované a vykonávané na úrovni EÚ; zároveň vyzýva členské štáty, aby vykonali komplexné hodnotenia svojich politík v oblasti boja proti terorizmu a aby sa zamerali najmä na ich vzájomné pôsobenie s politikami EÚ, ich prekrývanie a medzery medzi nimi, s cieľom lepšie spolupracovať pri hodnotení politík EÚ – vrátane poskytnutia tabuliek zhody, v ktorých bude označené, ktoré ustanovenia zákonov členských štátov transponujú ustanovenia aktov EÚ, a poskytnutia svojho príspevku v stanovených konečných termínoch, ako v prípade smernice o uchovávaní údajov;

30.  vyzýva Komisiu, aby na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ vypracovala úplnú a podrobnú správu o prostriedkoch, ktoré Európska únia, členské štáty EÚ a súkromné spoločnosti vynakladajú priamo i nepriamo na ciele v oblasti boja proti terorizmu vrátane opatrení priamo zameraných na protiteroristickú činnosť, pracovníkov, systémy a databázy spojené s bojom proti informačnému terorizmu, ochranu základných práv, ochranu údajov, demokracie a právneho štátu a financovanie výskumu zameraného na boj proti terorizmu, ako aj správu o vývoji príslušných rozpočtových riadkov EÚ od roku 2001, pričom by mala uviesť aj prostriedky pridelené do tejto oblasti tretími krajinami;

31.  vyzýva Komisiu, aby overila správne vykonávanie opatrení v oblasti boja proti terorizmu a aby o svojich zisteniach pravidelne informovala Parlament a Radu;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o nákladoch na politiky v oblasti boja proti terorizmu, ktoré znáša súkromný sektor, ako aj prehľad sektorov, ktoré požívajú výhody z politík v oblasti boja proti terorizmu;

Demokratická kontrola a zodpovednosť

33.  vyzýva Komisiu, aby na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých členskými štátmi v kontexte článku 70 ZFEÚ vykonala štúdiu s cieľom stanoviť, či politiky v oblasti boja proti terorizmu podliehajú účinnej demokratickej kontrole, ktorá bude zahŕňať aspoň tieto body:

   a) podrobné hodnotenie toho, či buď národné parlamenty alebo Európsky parlament majú plné práva a prostriedky na kontrolu vrátane prístupu k informáciám, dostatočného času na dôkladný postup a práva na úpravu návrhov týkajúcich sa protiteroristických opatrení zahrnujúcich opatrenia dohodnuté v medzinárodných vládnych a nevládnych orgánoch, nelegislatívne činnosti podporované EÚ, napríklad výskumné programy, a opatrenia prijaté tretími krajinami s exteritoriálnym účinkom v EÚ;
   b) potrebu doplnenia preskúmania protiteroristických opatrení o dôkladné preverenie primeranosti;
   c) poskytnutie prehľadu o klasifikácii dokumentov, trendoch vo využívaní klasifikácie a údajoch týkajúcich sa udeleného prístupu k dokumentom týkajúcim sa boja proti terorizmu;
   d) prehľad nástrojov demokratickej kontroly cezhraničnej spolupráce spravodajských služieb, a to konkrétne situačného centra (SitCen), útvaru stáleho monitorovania (Watch-Keeping Capability), krízového strediska (Crisis Room), strediska výmeny informácií Rady (Clearing house) a Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI);

34.  v súvislosti s opatreniami na boj proti terorizmu tiež žiada, aby sa zohľadňovala zásada proporcionality a aby sa dodržiavali základné práva občanov, pričom všetky tieto opatrenia musia byť v súlade s právnymi predpismi a zásadami právneho štátu;

35.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné právne orgány, aby vyšetrili akékoľvek nezákonné konanie alebo prípady porušenia ľudských práv, medzinárodného práva a právneho poriadku, ak existujú akékoľvek dôkazy alebo akékoľvek podozrenie o takomto konaní alebo porušení, a  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ich nápravu;

36.  očakáva závery ďalšej správy výboru TDIP o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov a vyzýva na vykonanie všetkých relevantných odporúčaní Európskeho parlamentu;

37.  zdôrazňuje, že EÚ musí pomôcť USA nájsť vhodné riešenia pre uzatvorenie Guantánama a zabezpečenie spravodlivého procesu pre tamojších väzňov;

38.  v tomto kontexte naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revízii opatrení v oblasti uvádzania na čierne listiny a zmrazovania aktív vzali predovšetkým do úvahy postavenie MVO a občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že MVO nebudú na čierne listiny zaraďované na základe asociácie, a aby sa im zbytočne nebránilo v spolupráci s partnerskými organizáciami;

39.  je si vedomý, že Komisia sa odvolala proti rozsudku Všeobecného súdu v najnovšej veci Kadi/Komisia ; vyzýva všetkých aktérov, aby vykonali dôkladnú revíziu režimu sankcií a aby zabezpečili jeho úplný súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a zásadami právneho štátu v súlade so všetkou relevantnou judikatúrou; zastáva názor, že osoby, na ktoré sú sankcie zamerané, by mali dostať informácie, ktoré takéto zameranie odôvodňujú, a mali by mať nárok na účinný súdny opravný prostriedok;

40.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyšetrili zhromažďovanie osobných údajov – ak k takému zhromažďovaniu došlo – na účely presadzovania práva bez primeraného právneho základu alebo uplatňovaním neregulárnych alebo dokonca nezákonných postupov;

Monitorovanie a vytváranie profilov

41.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila povinné preverenie proporcionality a komplexné hodnotenie vplyvu pre každý návrh zahŕňajúci rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov, detekčné a identifikačné technológie, lokalizáciu a sledovanie, hĺbkovú analýzu údajov a vytváranie profilov, vyhodnotenie rizika a analýzu správania či podobné techniky;

42.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť využívanie údajov: zber údajov by mal byť povolený až po tom, ako sa výslovne preukáže zásada potrebnosti, neprítomnosť možného prekrývania s inými existujúcimi opatreniami a neexistencia možných opatrení, ktoré by dané osoby menej obťažovali, a len na základe prísneho obmedzenia účelu, minimalizácie objemu údajov a po výraznom zlepšení spoločného využívania a spracúvania údajov;

43.  vyzýva európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) a Agentúru pre základné práva, aby predkladali správy o úrovni ochrany základných práv a osobných údajov v oblasti protiteroristickej politiky EÚ;

44.  naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby úplne objasnili rozdelenie práce medzi koordinátorom pre boj proti terorizmu a vysokým predstaviteľom;

45.  vyzýva koordinátora pre boj proti terorizmu, aby vypracoval správu o využívaní spravodajskej služby a jej spolupráci so zahraničnými spravodajskými službami v rámci európskych politík v oblasti boja proti terorizmu;

46.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie ochrany občianskych slobôd, transparentnosti a demokratickej kontroly v kontexte politík v oblasti boja proti terorizmu, ako je zlepšenie prístupu k dokumentom vytvorením aktu EÚ o slobodnom prístupe k informáciám a posilnením Agentúry pre základné práva, EDPS a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29;

47.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny a doplnenia k rámcovému rozhodnutiu Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené v roku 2008, s cieľom zvýšiť štandard ochrany ľudských práv a základných slobôd okrem iného aj aktualizáciou vymedzenia teroristických činov a lepšie ho prepojiť so súčasnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na úrovni EÚ, najmä s Chartou základných práv;

48.  vyzýva Komisiu, aby do návrhu začlenila jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“;

49.  vyzýva Komisiu, aby na základe článku 16 ZFEÚ a bez toho, aby sa to dotklo osobitných pravidiel uvedených v článku 39 ZEÚ, predložila návrh legislatívneho rámca ochrany údajov zahŕňajúci spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Bezpečná Európa v lepšom svete − Európska bezpečnostná stratégia, schválená na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo v Bruseli 12. decembra 2003, a vypracovaná pod zodpovednosťou vysokého predstaviteľa EÚ Javiera Solanu.
(2) Správa o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, S 407/08.
(3) Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21.
(5) Dokument Rady 14469/4/2005.
(6) Dokument Rady 14781/1/2005. Stratégia bola prepracovaná v novembri 2008. Dokument Rady 15175/2008.
(7) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 56, 22.2.2011, s. 2.
(9) SOC 388 – CESE 800/2011.
(10) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.
(11) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.

Posledná úprava: 3. mája 2013Právne oznámenie